Slovenský Červený kríž je jediná vládou Slovenskej republiky uznaná národná spoločnosť
Červeného kríža pôsobiaca na území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov
a ich dodatkových protokoloch1). Je neštátna právnická osoba so sídlom v Bratislave. Na území Slovenskej republiky
je nástupcom Česko-slovenského Červeného kríža, ktorý bol Medzinárodným výborom Červeného
kríža uznaný 1. decembra 1919.
(2)
Slovenský Červený kríž v súlade so Ženevskými dohovormi a ich dodatkovými protokolmi1) a závermi medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca plní
v mierových a vojenských časoch najmä tieto úlohy:
a)
pôsobí ako výlučne uznaná pomocná organizácia vojenskej zdravotníckej služby a je
výhradne oprávnený pripravovať a vykonávať pomocnú vojenskú zdravotnú službu,
b)
pôsobí v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a poskytuje pomoc v prípade katastrof,
pri živelných pohromách, mimoriadnych udalostiach alebo iných nešťastiach,
c)
organizuje a sprostredkúva pomoc pri katastrofách a núdzových stavoch v postihnutých
oblastiach mimo územia republiky,
d)
organizuje zdravotnícku prípravu obyvateľov, školenie a výučbu obyvateľstva v poskytovaní
prvej pomoci, obstaráva, udržuje a obnovuje zdravotnícke zásoby, organizuje a registruje
sieť záchranných tímov, je garantom výučby prvej pomoci v autoškolách,
e)
pomáha štátnej zdravotníckej správe pri organizovaní a zabezpečovaní bezpríspevkového
darcovstva krvi vrátane prípravy krvných produktov na lekárske účely a oceňovania
bezpríspevkových darcov krvi,
f)
poskytuje ďalšie zdravotnícke, záchranné, sociálne a humanitné služby, spolupracuje
pri každej verejnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, riešení problémov bezdomovcov,
utečencov a ostatných osôb, ktoré túto pomoc nevyhnutne potrebujú,
g)
zabezpečuje pátraciu službu podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov1) a príslušných medzinárodných pravidiel,
h)
zoznamuje obyvateľstvo so základnými princípmi Červeného kríža, so zásadami medzinárodného
humanitného práva, šíri myšlienky mieru, vzájomnej úcty a porozumenia medzi ľuďmi
a národmi,
ch)
plní ďalšie úlohy, o ktoré ho požiada vláda Slovenskej republiky a sú v súlade s
princípmi Červeného kríža.
(3)
Slovenský Červený kríž je súčasťou medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného
polmesiaca; 25. augustom 1993 bol uznaný Medzinárodným výborom Červeného kríža v Ženeve
a je členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca.
(4)
Slovenský Červený kríž spolupracuje a sprostredkúva styky podľa Ženevských dohovorov
a ich dodatkových protokolov1), záverov medzinárodných konferencií aj s inými národnými spoločnosťami Červeného
kríža a Červeného polmesiaca, ich medzinárodnými ústredňami a delegatúrami.
(5)
Slovenský Červený kríž pôsobí v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej
republiky. Podrobnejšie úlohy Slovenského Červeného kríža upravujú stanovy Slovenského
Červeného kríža.
Základnými organizačnými jednotkami Slovenského Červeného kríža sú miestne spolky,
ktoré sa na základe dobrovoľnosti združujú do územných spolkov.
(2)
Miestne spolky a územné spolky sú neštátne právnické osoby, ktoré v rozsahu vymedzenom
stanovami vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesú zodpovednosť z týchto
vzťahov.
(3)
Najvyšším orgánom Slovenského Červeného kríža je snem, ktorý zasadá raz za štyri
roky.
(4)
Predstaviteľom Slovenského Červeného kríža, ktorý ho reprezentuje navonok, je prezident
Slovenského Červeného kríža; volí a odvoláva ho snem.
(5)
Ďalšie orgány Slovenského Červeného kríža, pôsobnosť týchto orgánov, práva a povinnosti
členov Slovenského Červeného kríža a zásady hospodárenia s jeho majetkom upravujú
stanovy Slovenského Červeného kríža, ktoré schvaľuje snem.
(6)
Vnútornú organizačnú štruktúru, vzájomné vzťahy medzi orgánmi a činnosť ústredného
sekretariátu Slovenského Červeného kríža a sekretariátov územných spolkov Slovenského
Červeného kríža upravuje organizačný poriadok, ktorý schvaľuje Najvyššia rada Slovenského
Červeného kríža.
Slovenský Červený kríž získava prostriedky na svoju činnosť najmä členskými príspevkami,
výnosmi z vlastnej činnosti a z vlastného majetku (§ 6 ods.2), z dotácií zo štátneho rozpočtu,2) prijímaním darov, dedičskými odkazmi, zbierkami a podobne.
(2)
Vláda Slovenskej republiky poskytne každoročne Slovenskému Červenému krížu príspevok
na výkon jeho činností podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov1) v rozsahu úloh vymedzených v § 1 ods.2.
(3)
Slovenský Červený kríž je pri plnení svojich úloh a povinností oslobodený od daní,
cla, súdnych poplatkov a správnych poplatkov podľa osobitných predpisov 3), pričom pri bezplatnom darovaní hnuteľných vecí i nehnuteľných vecí Slovenskému Červenému
krížu je oslobodený od poplatkov aj darca.
(4)
Korešpodencia Slovenského Červeného kríža podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových
protokolov je oslobodená od poštových poplatkov.4)
V súlade so ženevskými dohovormi a ich dodatkovými protokolmi 1), závermi medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca a pravidlami
Medzinárodného výboru Červeného kríža a Červeného polmesiaca na používanie znaku a
názvu Červeného kríža národnými spoločnosťami smie na území Slovenskej republiky v
čase mieru a za vojny znak Červeného kríža alebo názov Červeného kríža používať iba
a)
vojenská zdravotnícka služba na označenie a ochranu zdravotníckych útvarov a ústavov
personálu a materiálu chránených Ženevskými dohovormi, ich dodatkovými protokolmi
a ostatnými medzinárodnými dohovormi, upravujúcimi obdobné veci, ktorými je Slovenská
republika viazaná,
b)
Slovenský Červený kríž, jeho ústavy, zariadenia a personál pri svojej činnosti podľa
písmena a) a v čase mieru a za podmienok ustanovených Ženevskými dohovormi a ich dodatkovými
protokolmi,
c)
medzinárodné organizácie Červeného kríža a ich personál za podmienok ustanovených
Ženevskými dohovormi a ich dodatkovými protokolmi,
d)
prevádzkovatelia vozidiel určených ako ambulancie a prevádzkovatelia záchranných
staníc výlučne určených na bezplatné ošetrovanie ranených alebo chorých; na označenie
týchto ambulancií a záchranných staníc v čase mieru len s výslovným súhlasom Slovenského
Červeného kríža.
(2)
Na iné účely alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby nesmú používať znak alebo
názov uvedený v odseku 1 alebo znak a názov ich napodobňujúci.
Tomu, kto použije neoprávnene znak alebo názov uvedený v § 4 alebo k tomu vedome napomáha, uloží príslušný orgán na návrh príslušného orgánu Slovenského
Červeného kríža pokutu do výšky 50 000 Sk a ak ide o konanie v čase udalostí, na ktoré
sa vzťahujú Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly, pokutu 250 000 Sk.
(2)
Výnosy z pokút uložených podľa odseku 1 sú príjmom štátneho rozpočtu.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak ide o konanie, ktoré je trestným činom.
(4)
Držiteľ veci je povinný bez meškania odstrániť neoprávnené označenie veci znakom
alebo názvom uvedeným v § 4; ak tak neurobí, rozhodne príslušný orgán miestnej štátnej správy na návrh orgánu
územného spolku Slovenského Červeného kríža o odstránení neoprávneného označenia na
náklady držiteľa. Ak neoprávnené označenie nemožno z veci odstrániť, vysloví príslušný
správny orgán prepadnutie alebo zhabanie veci, a to aj vtedy, ak k opatreniu podľa
odseku 1 alebo k trestnému činu nedošlo; prepadnutá alebo zhabaná vec pripadá bez
náhrady štátu.
Orgány štátnej správy a orgány miestnej samosprávy sú povinné pomáhať Slovenskému
Červenému krížu pri plnení jeho úloh.
(2)
Slovenský Červený kríž je vlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý mu bol prinavrátený
podľa zákona č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži v znení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 108/1993 Z. z.
zákon č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži,
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 108/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži a o nástupníctve
Slovenského Červeného kríža.
Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl
v poli, Ženevský dohovor o zlepšení osudu ranených, nemocných a stroskotancov ozbrojených
síl na mori, Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, Ženevský dohovor
o ochrane civilných osôb za vojny a Záverečný akt Diplomatickej konferencie uverejnené
vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 65/1954 Zb. o Ženevských dohovoroch zo dňa 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny a vyhlásené
ako samostatné Prílohy Zbierky zákonov k čiastke 40/1954 Zb.Dodatkový protokol k Ženevským
dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov
(Protokol I) a Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane
obetí ozbrojených konfliktov nemajúcich medzinárodný charakter (Protokol II) uverejnené
oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 168/1991 Zb.Ženevské dohovory a ich dodatkové protokoly ratifikovala Slovenská republika 2. apríla
1993.
Článok 140 Ženevského dohovoru o ochrane civilných osôb za vojny v znení vykonávacieho
poriadku Svetovej poštovej dohody z roku 1989 v znení jej doplnkov.