Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách

Táto vyhláška vymedzuje

Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú aj na trolejbusy a električky, ak osobitný predpis⁵) neustanovuje inak.

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na vojenské vozidlá,⁶) ktoré nepatria do kategórií vozidiel podľa § 2.

Vozidlá na účely tejto vyhlášky sa členia na tieto kategórie⁷):

Do kategórie L patrí motorové vozidlo

Vozidlá kategórie L₁ a L₃ sa označujú aj ako jednostopové motorové vozidlá.

Najvyššou konštrukčnou rýchlosťou sa rozumie najvyššia rýchlosť vozidla určená jeho výrobcom.

Do kategórie vozidiel M patrí motorové vozidlo

Motorové vozidlá kategórie M₂ a M₃ sa zaraďujú do týchto tried:

Do kategórie N patrí motorové vozidlo

Ak ide o motorové vozidlo určené na spojenie s návesom (ťahač návesu), za hmotnosť potrebnú na klasifikáciu vozidla sa považuje hmotnosť ťahača v pohotovostnom stave zvýšená o hmotnosť, ktorou náves pôsobí na ťahač pri maximálne prípustnej hmotnosti návesu.

Do kategórie motorových vozidiel M alebo N ďalej patrí aj terénne motorové vozidlo so zvýšenou priechodivosťou, ktoré spĺňa podmienky § 63, a označuje sa doplnkovým písmenom G (M₂G, N₂G).

Do kategórie vozidiel O patrí prípojné nemotorové vozidlo

Prípojné nemotorové vozidlá kategórie O₂, O₃ a O₄ sa členia na

Prípojné nemotorové vozidlá traktorov sa členia na nemotorové vozidlo

Do kategórie T patrí kolesový traktor s viac ako jednou nápravou a pásový traktor konštrukčne určený na ťahanie, tlačenie, nesenie alebo na pohon určitého náradia, strojov alebo prípojných vozidiel určených na použitie v poľnohospodárskom, lesnom alebo inom hospodárstve; môže byť vyhotovený na prepravu nákladu a dopravnú a sprievodnú obsluhu.

Do kategórie S patrí pracovný stroj

Do kategórie R patria ostatné vozidlá, ktoré nemožno zaradiť do kategórie L, M, N, O, T a S.

Vozidlá na účely tejto vyhlášky sa členia podľa druhu na

Motocykel je motorové vozidlo kategórie L₁, L₃ alebo L₄ určené obvykle na prepravu osôb (ďalej len „dvojkolesové vozidlo“).

Trojkolka je motorové vozidlo kategórie L₂ alebo L₅ určené na prepravu osôb alebo vecí.

Štvorkolka je motorové vozidlo kategórie L so štyrmi kolesami, ktorého konštrukcia má charakter motocykla a tieto parametre:

Osobný automobil je motorové vozidlo kategórie M₁.

Autobus je motorové vozidlo kategórie M₂ alebo M₃; môže byť jednopodlažné alebo dvojpodlažné, a to aj v kĺbovom vyhotovení, konštrukciou a svojím vybavením určené na niektoré druhy prepravy osôb (mestskú, prímestskú alebo diaľkovú).

Nákladný automobil je motorové vozidlo kategórie N.

Špeciálny automobil je motorové vozidlo kategórie N určené na vykonávanie špeciálnych činností; nie je určené na prepravu.

Ťahač je motorové vozidlo kategórie N určené na ťahanie návesu alebo prívesu.

Prípojné vozidlo je nemotorové vozidlo kategórie O.

Traktor je motorové vozidlo kategórie T.

Pracovný stroj samohybný je motorové vozidlo kategórie S.

Ostatné vozidlá sú vozidlá kategórie R a patrí do nej najmä bicykel, ručný vozík, záprahové vozidlo a vozík pre zdravotne postihnuté osoby.

Zvláštne výstražné svetlo je doplnkové svetelné zariadenie vyžarujúce prerušované svetlo žltej, modrej alebo červenej farby.

Motorové vozidlá so zvláštnym výstražným svetlom musia byť okrem predpísaných svetelných zariadení vonkajšieho osvetlenia vybavené jedným alebo viacerými zvláštnymi výstražnými svetelnými zariadeniami schváleného typu, ktoré farbou a intenzitou vyžarovaného svetelného toku zreteľne upozorňujú na zvláštny charakter takéhoto vozidla.

Činnosť týchto svetiel musí byť nezávislá od ostatného vonkajšieho osvetlenia vozidla a musí byť ľahko a spoľahlivo kontrolovateľná z miesta vodiča opticky stálym neprerušovaným kontrolným svetlom žltej farby, umiestneným v zornom poli vodiča okrem zvláštnych výstražných svetiel uchytených na karosérii motorového vozidla pomocou magnetu alebo vákuovej prísavky bez samostatného vypínača.

Zvláštne výstražné svetlo musí byť umiestnené

Motorové vozidlá uvedené v odseku 1 môžu byť vybavené najviac jedným párom týchto zvláštnych výstražných svetiel modrej farby schváleného typu umiestnených a svietiacich vpredu, symetricky k pozdĺžnej zvislej rovine, ktoré môžu byť umiestnené najmenej 400 mm a najviac 1 500 mm nad rovinou cesty, a najviac jedným párom týchto zvláštnych výstražných svetiel umiestnených v zadnej časti motorového vozidla, ak ide o motorové vozidlo uvedené v odseku 1 písm. a).

Zvláštne výstražné svetlo musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹) Zvláštne výstražné svetlo a zvláštne výstražné svetelné rampy musia byť schválené.

Motorové vozidlá s právom prednostnej jazdy musia mať okrem predpísaných zvukových výstražných zariadení zvláštne zvukové výstražné zariadenia (sirény) s premenlivou výškou tónu, ktorá môže mať premenlivú zmenu frekvencie.

Zvláštne zvukové výstražné zariadenia musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁰) Na motorovom vozidle sa umiestnia tak, aby nedochádzalo k ich poškodeniu alebo zmene zvukových vlastností. Spodná úroveň hladiny zvuku musí byť najmenej 105 dB (A) meraných za ustanovených podmienok.¹⁰)

Najväčšie prípustné rozmery vozidiel a jazdných súprav (ďalej len „súprava“) vrátane nákladu sú

Rozmery vozidiel a jazdných súprav musia spĺňať ustanovené podmienky.¹¹)

Pevná časť vozidla okrem motorového vozidla so skriňovou karosériou a autobusu nesmie presahovať ustanovený obrys ložnej plochy železničného vozňa.¹²)

Najväčšiu šírku vozidla môžu presahovať dopredu i dozadu sklopné alebo ľahko poddajné časti vonkajších spätných zrkadiel, pneumatiky v blízkosti styku s vozovkou, bočné smerové svietidlá, protišmykové reťaze a iné účelové zariadenia namontované na kolesách vozidla.

Vozidlá a súpravy okrem električiek a ich súprav môžu pri prechádzaní kruhovej zákruty so stredovým uhlom 360^o s vonkajším obrysovým polomerom 12,5 m zaberať svojím obrysom najviac 7,2 m šírky vozovky. Pri nájazde z priamej jazdy do zákruty nesmie žiadna časť vozidla alebo súpravy prevyšovať viac ako o 0,8 m dotyčnicu obrysovej kružnice preloženej bodom, v ktorom sa obrysovej kružnice dotkne kolmý priemet najvzdialenejšieho bodu prednej časti vozidla. Ak ide o kĺbový autobus, kĺbový trolejbus a súpravy trolejbusov so špeciálnym spájacím zariadením nesmie táto vzdialenosť presahovať 1,2 m.¹³) Hodnota vonkajšieho stopového priemeru zatáčania jednotlivého vozidla pri najväčšom natočení riadiacich kolies doľava alebo doprava môže byť najviac 20 m.¹³)

Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Nákladný automobil a autobus kapotového alebo polokapotového vyhotovenia s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musí mať vpredu v zornom poli vodiča zariadenie na vyznačenie najväčšej šírky vozidla alebo súpravy. Toto zariadenie musí byť aspoň v smere jazdy vozidla ľahko poddajné (vychýlenie zariadenia silou 45 N pôsobiacou na voľný koniec zariadenia) alebo poddajne upevnené na vozidle.

Vozidlo a pracovný stroj, ktorých šírka presahuje 2,55 m, vozidlo s tepelne izolovanou nadstavbou, ktorého šírka presahuje 2,60 m, električka, ktorej šírka presahuje 2,65 m, pracovný stroj prípojný a špeciálny automobil kategórie N, vykonávajúci prácu za jazdy alebo počas státia v jazdnej dráhe, musia byť označené na predných a zadných čelných plochách čo najbližšie k dolným a bočným obrysom vozidla červenými a bielymi pruhmi širokými 70 až 80 mm a smerujúcimi od pozdĺžnej strednej roviny vozidla pod uhlom 45^o nadol. Najmenšia plocha tohto označenia musí byť 0,10 m², pričom táto plocha musí mať tvar rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej 250 mm. Ak konštrukcia vozidla nedovoľuje vyznačenie výstražných farebných pruhov na pevnej časti vozidla, môže byť toto označenie na odnímateľných štítoch pevne pripevnených na toto vozidlo.

Voľný koniec antény dlhšej ako 1,40 m okrem výsuvných antén musí byť pripevnený na vozidlo tak, aby anténa nepresahovala pôdorys vozidla. Nosiče batožín a lyží, reklamné tabule, smerové tabuľky, označenie taxislužby a iná súčasť, výstroj a výbava vozidla musia byť spoľahlivo uchytené na vozidlo, nesmú mať ostré hroty a hrany a nesmú okrem uchytenia presahovať pôdorys strechy vozidla; vonkajšie časti vrátane pripevňovacích častí musia mať polomer zakrivenia najmenej 2,5 mm. Nosiče batožín a lyží musia umožňovať spoľahlivé upevnenie prepravovaných predmetov. Uchytenie nosičov a batožín musí odolávať zrýchleniu všetkými smermi, a to hodnote najmenej 5 g.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

Obsaditeľnosť vozidla sa vypočíta podľa ustanovených podmienok¹⁵) na základe plošnej obsaditeľnosti z hľadiska hmotnosti prepravovaných osôb a ich batožín, pričom je rozhodujúca nižšia vypočítaná hodnota.

Pre výpočet obsaditeľnosti s ohľadom na užitočnú hmotnosť vozidla sa počíta,

Dvojnápravou sa rozumejú dve za sebou umiestnené jednotlivé nápravy, ktorých osi sú pri dovolenej hmotnosti od seba vzdialené (čiastkový rázvor) najviac 1,8 m; ak je rázvor dvojnápravy menší ako 1,0 m, náprava sa považuje za jednotlivú nápravu.

Trojnápravou sa rozumejú tri za sebou umiestnené jednotlivé nápravy, ktorých súčet rázvorov je najviac 2,8 m.

Pre vozidlo v cestnej premávke sa pripúšťa nerovnomernosť rozloženia hmotnosti vozidla na kolesá jednotlivých náprav medzi pravou a ľavou polovicou, ak to dovoľuje konštrukcia pneumatiky, najviac však 15 % hmotnosti pripadajúcej na nápravu. Hmotnosť pripadajúca na jednotlivé riadené nápravy motorového vozidla (vrátane kĺbového autobusu), ktorá sa meria pri státí na vodorovnej vozovke, nesmie klesnúť pod 20 % a pri ostatných autobusoch pod 25 % okamžitej hmotnosti vozidla. Pre poľnohospodárske a lesné kolesové traktory platí ustanovenie § 64.

Merný tlak medzi vozovkou a stykovou plochou behúňa pneumatiky nesmie pri hmotnosti 10 t pripadajúcej na nápravu prekročiť hodnotu 1 000 kPa a pri hmotnosti viac ako 10 t pripadajúcej na nápravu 800 kPa. Podiel z celkovej hmotnosti vozidla pripadajúci na jeho jednotlivé nápravy nesmie prevýšiť

Celková hmotnosť môže byť najviac pri

Celkovú hmotnosť vozidla v cestnej premávke možno prevýšiť najviac o 3 % z dôvodu znečistenia (napr. blato, sneh, voda).

Ak má vozidlo kolesá, ktoré nie sú vybavené pneumatikami (napr. plné gumové obruče alebo obruče z hľadiska pružnosti im rovnocenné), nesmie hmotnosť vozidla pripadajúca na jednu nápravu prevyšovať 4,0 t.

Na používanie vozidla a súpravy, ktorých okamžitá hmotnosť prevyšuje celkovú hmotnosť ustanovenú v odseku 6 alebo hmotnosť pripadajúca na nápravu uvedená v odseku 5 prevyšuje hmotnosť uvedenú v odseku 5, platia podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁸)

Pri vozidle pohybujúcom sa sčasti alebo úplne na gumových pásoch nesmie hmotnosť pripadajúca na jednu vodiacu kladku na vodorovnej vozovke prekročiť 1,5 t. Vozidlo s celkovou hmotnosťou vyššou ako 8 t musí mať vodiace kladky umiestnené tak, aby pri stojacom vozidle hmotnosť pripadajúca na vodiacu kladku zdvihnutú o 60 mm nebola vyššia ako dvojnásobok hmotnosti prípustnej pre vodiacu kladku na rovnej ceste.

Pásové vozidlo smie pôsobiť svojou hmotnosťou na vozovku medzi prvou a poslednou vodiacou kladkou najviac 4 t na jeden bežný meter vozovky. Ak je hmotnosť rozdelená na dva za sebou idúce páry pásov alebo na jednu nápravu a jeden pár pásov a ak je vzdialenosť medzi stredmi prednej a zadnej dosadacej plochy aspoň 3 m, môže dosahovať 6 t na jeden bežný meter vozovky.

Zapojenie vozidla a prevádzka súpravy sú dovolené, ak

Vozidlo, ktorého celková hmotnosť prevyšuje povolené hodnoty pre jednotlivé druhy a kategórie vozidiel, a jazdné súpravy takýchto vozidiel musia z hľadiska brzdenia spĺňať podmienky uvedené v prílohe č. 3.

Motorové vozidlá kategórie M a N s výnimkou motorového vozidla, ktorého konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km.h^-1, a motorové vozidlo vybavené zariadením na riadenie telesne postihnutou osobou, musia byť vybavené sústavou brzdových zariadení, ktorá musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁵) Motorové vozidlo kategórie L s výnimkou motorového vozidla, ktorého konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km.h^-1, motorové vozidlo vybavené zariadením na riadenie telesne postihnutou osobou a motorové vozidlo s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 1 t musia byť vybavené sústavou brzdových zariadení, ktorá musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁶)

Nemotorové vozidlo kategórie O s výnimkou nemotorového vozidla kategórie O, ktoré sa nesmie pripojiť za motorové vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 25 km.h^-1, a nemotorové vozidlo kategórie O₁ musia byť vybavené sústavou brzdových zariadení, ktorá musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁶) Ak je nemotorové vozidlo kategórie O₁ vybavené sústavou brzdových zariadení, musí táto sústava spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom,¹⁶) rovnako ako nemotorové vozidlo kategórie O₂.

Prevádzkové brzdenie musí umožňovať ovládanie pohybu vozidla a jeho spoľahlivé, rýchle a účinné zastavenie pri akejkoľvek rýchlosti pri dovolenej celkovej hmotnosti a na všetkých svahoch (stúpanie, klesanie) prípustných na prevádzku vozidla, pričom vodič vozidla musí byť schopný pôsobiť na ovládač prevádzkovej brzdy podľa kategórie vozidla

Za plynule odstupňovateľné brzdenie sa považuje také brzdenie, pri ktorom môže vodič motorového vozidla v každom okamihu plynule a dostatočne jemne meniť brzdnú silu pôsobením na ovládač brzdy pri zabrzďovaní a odbrzďovaní vozidla. Zvyšovanie sily na ovládač musí zodpovedať zvyšovaniu brzdného účinku a naopak.

Núdzové brzdenie musí umožniť zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia. Musí byť plynule odstupňovateľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať mechanizmus riadenia aspoň jednou rukou.

Parkovacie brzdenie musí udržať stojace vozidlo, súpravu alebo prípojné vozidlo odpojené od ťažného vozidla na svahu (stúpanie, klesanie) aj za neprítomnosti vodiča. Činné elementy mechanizmu parkovacieho brzdenia musia byť pritom udržiavané v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla; na prípojnom vozidle musí sa umožniť ovládanie z pravej strany alebo zo zadnej časti vozidla osobou stojacou na zemi. Na prívese určenom na prepravu osôb musí byť ovládanie parkovacieho brzdenia vnútri vozidla. Je prípustné ovládať zároveň vzduchovú brzdu prípojného vozidla a parkovaciu brzdu ťažného vozidla, ak sa vodič môže kedykoľvek presvedčiť, že účinok parkovacieho brzdenia jazdnej súpravy, ktorý sa zabezpečuje zariadením na parkovacie brzdenie výhradne mechanickými časťami, je dostatočný.

Sústava na prevádzkové brzdenie a sústava na parkovacie brzdenie musia pôsobiť na brzdné plochy trvalo pripojené ku kolesám časťami dostatočne pevnej konštrukcie. Žiadna brzdná plocha nesmie byť odpojiteľná od kolies, ale na sústave na prevádzkové brzdenie a na sústave na núdzové brzdenie je takéto odpojenie prípustné pri niektorých brzdných plochách, ak je len chvíľkové, napríklad pri radení rýchlostných stupňov, a ak možno stále dosahovať prevádzkové alebo núdzové brzdenie s predpísaným účinkom. Takéto odpojenie je prípustné pri sústave na parkovacie brzdenie za podmienky, že odpojenie je ovládané výhradne vodičom z jeho miesta na sedenie pomocou systému, ktorý nemôže byť uvedený do činnosti pre netesnosť.

Brzdové zariadenie, ktoré pracuje s tlakovým vzduchom, musí mať dvojhadicové alebo viachadicové pneumatické spojenie ťažného vozidla s prípojným vozidlom. Na pneumatickom spájacom zariadení nie je prípustné uzavieracie zariadenie, ktoré nepracuje automaticky. Návesové jazdné súpravy musia mať pružné hadice, ktoré sú súčasťou ťahača, v ostatných prípadoch musia byť pružné hadice súčasťou prívesu.

Odľahčovacie brzdenie musí umožňovať obmedzenie rýchlosti vozidla alebo udržanie rýchlosti pri schádzaní zo svahu bez toho, aby sa použilo prevádzkové, núdzové alebo parkovacie brzdenie motorového vozidla. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať mechanizmus riadenia vozidla aspoň jednou rukou. Na odľahčovacie brzdenie slúži najmä brzdný účinok motora, výfuková brzda, motorová brzda a retardér alebo kombinácia niektorých z týchto zariadení. S výnimkou brzdného účinku motora sa odľahčovacou brzdou rozumie jej úplný systém vrátane ovládacieho mechanizmu. Odľahčovacia brzda môže mať väzby s inými brzdovými zariadeniami.

Priebežným brzdením sa rozumie brzdenie vozidiel zapojených do jazdnej súpravy, pri ktorom

Polopriebežným brzdením sa rozumie brzdenie vozidiel spojených do jazdnej súpravy, pri ktorom

Samočinným brzdením sa rozumie brzdenie, ktoré musí samočinne zastaviť prípojné vozidlo pri oddelení vozidiel, ktoré boli spojené do jazdnej súpravy, a to aj pri pretrhnutí spájacieho zariadenia bez toho, aby ostatná časť jazdnej súpravy prestala byť brzdená.

Predpísaný brzdný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez toho, aby vozidlo vybočovalo z priameho smeru jazdy. Motorové vozidlá kategórie M a N a nemotorové vozidlá kategórie O₃ a O₄ musia z hľadiska rozdelenia brzdných síl na nápravy vozidla a z hľadiska zapojiteľnosti medzi ťažným a prípojným vozidlom spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁷) Vozidlo, ktorého brzdová sústava úplne alebo čiastočne závisí od iného zdroja energie, ako je svalová sila vodiča, musí z hľadiska nábehu brzdného tlaku spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁸) Vozidlo, ktoré na činnosť brzdového zariadenia potrebuje iný zdroj energie, ako je svalová sila vodiča (vzduchové, pretlakové alebo podtlakové a kvapalinové brzdové systémy), musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁹) Účinok sústavy na prevádzkové brzdenie musí byť vhodne rozdelený medzi nápravy vozidla. Na vozidlách s viac ako dvoma nápravami, ak sa prepravuje náklad veľmi malej hmotnosti, možno brzdnú silu pôsobiacu na kolesá niektorých náprav zmenšiť až na nulu, aby sa zabránilo blokovaniu kolies alebo tvoreniu sklovitého povrchu na brzdovom obložení za predpokladu, že motorové vozidlo spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁰)

Pedál a jeho prichytenie, hlavný valec a jeho piesty (kvapalinovej sústavy), brzdič (kvapalinovej alebo vzduchotlakovej sústavy), mechanizmus spájajúci pedál s hlavným valcom alebo brzdičom, brzdové valce a piesty kvapalinovej alebo vzduchotlakovej sústavy, páky kľúčov a kľúče musia byť dimenzované s takou bezpečnosťou, aby sa mohli považovať za neporušiteľné.

Vôľa bŕzd, ktorá vznikla opotrebovaním niektorej časti brzdového zariadenia, musí sa dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým samočinným zariadením; ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy musia vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd alebo pri opotrebovaní brzdového obloženia až do hodnoty predpísanej výrobcom na nastavenie bol zabezpečený brzdný účinok bez potreby okamžitého nastavenia vôle. Na motorových vozidlách kategórie M a N a nemotorovom vozidle kategórie O musí byť samočinné vyrovnávanie opotrebovania brzdového obloženia. Na terénne motorové vozidlá kategórie N₂ a N₃ a zadné brzdy motorových vozidiel kategórie M₁ a N₁ nie je povinná montáž takéhoto zariadenia. Samočinné vyrovnávacie zariadenie musí zabezpečiť, aby po zahriatí, po ktorom nasleduje ochladenie bŕzd, bolo vozidlo schopné prevádzky. Schopnosť prevádzky sa posudzuje podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.²⁰)

Bez súhlasu výrobcu vozidla a príslušného orgánu schvaľujúceho technickú spôsobilosť vozidla²¹) sa na vozidle počas premávky nesmú robiť zásahy do brzdových systémov vrátane odoberania energie pre vedľajšie spotrebiče.

Na každom zásobníku energie vzduchových a vzduchokvapalinových bŕzd musí byť zariadenie na vypúšťanie kondenzátu. Toto zariadenie musí byť umiestnené na najnižšom mieste zásobníka smerom dolu na cestu. Ak vypúšťacie zariadenie nie je automatické, musí byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný kondenzát nepostriekal obsluhu. Autobus musí mať vypúšťacie zariadenie skonštruované tak, aby bolo ľahko ovládateľné z boku motorového vozidla alebo z miesta vodiča bez náradia.

Brzdová sústava musí byť tesná. Vzduchová brzdová sústava musí byť vybavená prípojkami²²) na kontrolné meranie tlaku v sústave. Prípojky musia byť umiestnené na ľahko prístupnom mieste.

Motorové vozidlá kategórie M a N vybavené vzduchovou brzdovou sústavou musia z hľadiska svojej hlučnosti spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.²³)

Ťahač návesu a príves musia byť vybavené držiakom hlavíc spájacích hadíc.

Ustanovenie odseku 6 štvrtej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Brzdová sústava zabezpečujúca prevádzkové, núdzové a parkovacie alebo odľahčovacie brzdenie môže mať spoločné časti, pričom

Motorové vozidlo určené na ťahanie prípojného vozidla, ktorého brzdy ovláda vodič motorového vozidla, musí mať sústavu na prevádzkové brzdenie skonštruovanú tak, aby bolo zabezpečené zabrzdenie ťažného vozidla s účinkom predpísaným na núdzové brzdenie, ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú alebo sa preruší spojenie medzi vozidlami. Ak je motorové vozidlo určené na ťahanie prípojného vozidla kategórie O₃ a O₄, musí byť sústava prevádzkového brzdenia priebežného alebo polopriebežného typu.

Brzdové zariadenie motorového vozidla určeného na ťahanie prípojného nemotorového vozidla kategórie O₃ alebo O₄ musí spĺňať tieto podmienky:

Brzdové zariadenie motorového vozidla určeného na ťahanie prípojného vozidla s elektrickými brzdami na prevádzkové brzdenie musí spĺňať tieto podmienky:

Každé vozidlo vybavené prevádzkovou brzdou uvádzanou do činnosti energiou zo zásobníka energie v prípade, že predpísaný účinok na núdzové brzdenie tejto brzdy nemožno dosiahnuť bez energie zo zásobníka, musí byť vybavené výstražným zariadením, a to aj vtedy, keď je vozidlo vybavené tlakomerom. Výstražné zariadenie musí pri všetkých stavoch zaťaženia vozidla signalizovať opticky alebo akusticky stav hladiny, pri ktorom možno bez dopĺňania zásobníkov po plných štyroch zdvihoch ovládača prevádzkovej brzdy a pri piatom zdvihu dosiahnuť predpísaný účinok núdzového brzdenia. Pritom sa predpokladá riadna činnosť prevádzkovej brzdy a nastavenie brzdových zariadení na čo najmenší zdvih. Výstražné zariadenie musí byť priamo a trvalo zapojené do brzdového okruhu. Ak na brzdovom zariadení nie je porucha alebo ak je činnosť motora správna, výstražné zariadenie môže vydávať signál iba počas dopĺňania zásobníkov po naštartovaní motora.

Pri motorových vozidlách vybavených prevádzkovou brzdou s kvapalinovým prevodom musí poruchu ktorejkoľvek časti kvapalinového prevodu signalizovať optické zariadenie najneskôr pri pôsobení na brzdový ovládač a musí zostať rozsvietené, kým trvá porucha a kým je kľúč spínacej skrinky v polohe „beh motora“. Je prípustné výstražné zariadenie so svetlom červenej farby, ktoré sa rozsvieti, len čo hladina brzdovej kvapaliny v zásobnej nádržke je nižšia, ako je hodnota stanovená výrobcom.

Optické výstražné zariadenie musí byť umiestnené v zornom poli vodiča a musí vydávať signálne svetlo červenej farby viditeľné aj za denného svetla. Musí byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať prevádzkyschopnosť jeho žiarovky. Akustický signál výstražného zariadenia musí výrazne zmeniť vo vozidle na mieste vodiča spektrum vnútorného hluku aj pri jeho najvyššej hladine.

Bez ohľadu na to, či majú sústavy prevádzkového a núdzového brzdenia rovnaký ovládací mechanizmus a ak pre funkciu niektorej z brzdových sústav je nevyhnutný prídavný zdroj energie, musí byť zásoba energie taká veľká, aby v prípade zastavenia motora alebo poruchy pohonu zdroja energie bol účinok brzdenia postačujúci na zastavenie vozidla. Ak je pôsobenie svalovou silou vodiča na sústavu parkovacieho brzdenia posilňované posilňovacím zariadením, činnosť parkovacieho brzdenia pri poruche posilňovacieho zariadenia musí byť zabezpečená využitím zásoby energie nezávislej od energie, ktorá je určená pre sústavy na prevádzkové brzdenie.

Vedľajšie spotrebiče musia byť zásobované energiou tak, aby sa pri ich činnosti dosiahli predpísané hodnoty spomalenia a aby aj v prípade poškodenia zdroja energie nemohli vedľajšie spotrebiče spôsobiť, že zásoby energie plniace brzdové sústavy poklesnú pod úroveň uvedenú v odseku 5.

Motorové vozidlo kategórie M₃ triedy III s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 t a motorové vozidlo kategórie N₃ s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 16 t určené na ťahanie prípojného vozidla kategórie O₄ musia byť vybavené protiblokovacím zariadením spĺňajúcim podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁴)

Ak je protiblokovacím systémom vybavené iné motorové vozidlo, ako je uvedené v odseku 10, musí protiblokovací systém a vozidlo spĺňať ustanovené podmienky.¹⁷)

Motorové vozidlo s prevádzkovou brzdou zásobovanou energiou zo zásobníka musí byť vybavené okrem výstražného zariadenia aj tlakomerom pre každý brzdový okruh.

Brzda môže byť

Ak je ovládací mechanizmus prevádzkovej brzdy a ovládací mechanizmus núdzovej brzdy oddelený, nesmie súčasné uvedenie oboch ovládacích mechanizmov do činnosti vyradiť z činnosti ani jednu sústavu na prevádzkové brzdenie a núdzové brzdenie, a to ani v prípade, ak obe sústavy fungujú správne alebo ak jedna z nich má poruchu.

Sústava na prevádzkové brzdenie bez ohľadu na to, či má alebo nemá spoločné časti na núdzové brzdenie, musí v prípade poruchy v niektorej časti jej prevodu pri pôsobení na ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia brzdiť dostatočný počet kolies, ktoré musia byť zvolené tak, aby zostávajúci účinok sústavy na prevádzkové brzdenie plnil podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁰) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na ťahače návesov, pokiaľ prevod sústavy na prevádzkové brzdenie návesu je nezávislý od prevodu sústavy na prevádzkové brzdenie ťahača.

Ak sa na brzdenie vozidla používa iná energia, ako je svalová sila vodiča, môže byť použitý jediný zdroj tejto inej energie (kvapalinové čerpadlo, vzduchový kompresor a iné), ale pohon zariadenia, ktoré je zdrojom energie, musí byť spoľahlivý.

Pri poruche v ktorejkoľvek časti prevodu brzdovej sústavy vozidla musí zostať zabezpečené dopĺňanie energie do neporušenej časti brzdovej sústavy, ak je to nevyhnutné na zastavenie vozidla s účinkom predpísaným na zostávajúci brzdný účinok alebo na núdzové brzdenie. Toto dopĺňanie musí byť zabezpečené zariadeniami, ktoré môžu byť ľahko uvedené do činnosti na stojacom vozidle, alebo zariadeniami so samočinnou funkciou. Okrem toho zásobníky, ktoré sú umiestnené za týmto zariadením, musia zabezpečiť, aby v prípade poruchy v dopĺňaní energie po štyroch plných zdvihoch ovládacieho mechanizmu na prevádzkové brzdenie bolo zabezpečené zastavenie vozidla s účinkom predpísaným na núdzové brzdenie.¹⁹) Ak ide o kvapalinové brzdové zariadenie s akumulovanou energiou, to sa považuje za splnené, ak sú splnené podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁹)

Brzdové zariadenie s kvapalinovým prevodom musí mať plniace otvory kvapalinových nádržiek ľahko prístupné. Okrem toho musia byť nádržky obsahujúce zásobu kvapaliny skonštruované a vyrobené tak, aby bola možná ľahká optická kontrola hladiny zásobnej kvapaliny bez toho, aby ich bolo potrebné otvoriť. Ak nie je splnená táto podmienka, výstražné kontrolné svetlo musí upozorniť na pokles hladiny zásobnej kvapaliny, ktorý môže spôsobiť zlyhanie brzdového systému. Druh kvapaliny, ktorú treba použiť v brzdových zariadeniach s kvapalinovým prevodom, musí byť udaný symbolom 1 alebo 2. Symbol musí byť vyznačený nezmazateľným spôsobom na viditeľnom mieste do vzdialenosti 100 mm od plniacich hrdiel nádržiek na kvapalinu. Výrobca môže vyznačiť aj ďalšie informatívne údaje.

Motorové vozidlo, ktoré je určené na ťahanie prípojného vozidla vybaveného protiblokovacím systémom, okrem vozidiel kategórie M₁ a N₁, musí mať zvláštne kontrolné svetlo pre protiblokovací systém prípojného vozidla, ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁴) Okrem toho musí byť vybavené zvláštnym elektrickým konektorom pre protiblokovací systém prípojného vozidla, ktorý musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁴)

Ustanovenia odsekov 3, 5, 6 a 7 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 10 a 12 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1992. Ustanovenie odseku 10 sa vzťahuje na vozidlo kategórie N₃ vyrobené alebo dovezené počnúc 1. októbrom 1998, na vozidlá kategórie M₂, M₃ a N₂ s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7,5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom 2000, a vozidlo kategórie N₂ s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 7,5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom 2001.

Ak je nemotorové prípojné vozidlo kategórie O₁ vybavené sústavou prevádzkového brzdenia, môže mať túto sústavu priebežného, polopriebežného alebo nájazdového typu. Prípojné vozidlo kategórie O₂ musí byť vybavené sústavou prevádzkového brzdenia priebežného, polopriebežného alebo nájazdového typu. Obe kategórie vozidiel môžu byť vybavené prevádzkovým brzdením s elektrickým prevodom spĺňajúcim ustanovené podmienky.²⁵) Nájazdové brzdenie nie je prípustné na prívesoch kategórie O₃ a O₄ a na návesoch všetkých kategórií. Nájazdová brzda na prívese kategórie O₁ a O₂ musí byť vybavená cúvacou automatikou.

Prípojné vozidlo, ktoré je vybavené sústavou na prevádzkové brzdenie, musí byť vybavené aj sústavou zabezpečujúcou parkovacie brzdenie, a to aj na prípojnom vozidle oddelenom od tažného vozidla. Sústavu na parkovacie brzdenie sa musí umožniť uviesť do činnosti osobe stojacej na zemi. Na prípojnom vozidle určenom na dopravu osôb musí sa umožniť túto brzdu uviesť do činnosti zvnútra vozidla.

Brzdové sústavy priebežného a polopriebežného alebo nájazdového typu musia byť vybavené zariadením, ktoré zabezpečí za jazdy samočinné zastavenie prípojného vozidla, ak dôjde k jeho odpojeniu alebo odtrhnutiu od motorového vozidla. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na jednonápravový príves s maximálnou hmotnosťou neprevyšujúcou 1,5 t, ak je príves vybavený okrem spájacieho zariadenia aj pomocným spájacím zariadením (reťazou, lanom), ktoré v prípade pretrhnutia hlavného spájacieho zariadenia zabráni dotyku ťažnej tyče (oja) s cestou a zabezpečí určité núdzové vedenie prívesu.

Ak je prípojné vozidlo vybavené zariadením, ktoré umožňuje vyradiť z činnosti vzduchové ovládanie inej brzdovej sústavy ako na parkovacie brzdenie, musí byť toto zariadenie skonštruované a vyrobené tak, aby bolo uvedené do pokojnej polohy najneskoršie pri opätovnom plnení zásobníka energie prípojného vozidla tlakovým vzduchom.

Prípojné nemotorové vozidlá kategórie O₃ a O₄ vybavené systémom s dvojhadicovým pneumatickým spájacím potrubím musia spĺňať podmienky ustanovené v § 10 ods. 3 písm. d).

Energia do vedľajších spotrebičov sa musí dodávať tak, aby sa pri ich činnosti v zásobníkoch na prevádzkové brzdenie udržiaval tlak v hodnote najmenej 80 %, ktorý musí dodávať ťažné vozidlo do plniacej vetvy spájacieho potrubia.

Pri poruche alebo úniku energie z vedľajších spotrebičov alebo z ktorýchkoľvek pripojených potrubí súčet brzdných síl na obvode brzdených kolies musí mať najmenej 80 % hodnoty ustanovenej na príslušné prípojné vozidlo osobitným predpisom.²⁰) Ak táto porucha alebo únik ovplyvnia ovládací signál k zvláštnemu zariadeniu zabezpečujúcemu rozdelenie brzdných síl na nápravy z hľadiska ich zaťaženia, musí súčet brzdných síl na obvode kolies spĺňať podmienky ustanovené na príslušné prípojné vozidlo osobitným predpisom¹⁷).

Prípojné nemotorové vozidlá kategórie O₃ a O₄ s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom 2000 a vozidlo kategórie O₃ s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom 2001 musia byť vybavené protiblokovacím systémom spĺňajúcim podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁰)

Ak je protiblokovacím systémom vybavené iné vozidlo, ako je uvedené v § 10 ods. 10, musí protiblokovací systém a vozidlo spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁶)

Ustanovenia odsekov 8 a 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1992.

Motorové vozidlá kategórie L₁ a L₃ musia byť vybavené dvoma nezávislými prevádzkovými brzdovými sústavami s nezávislými mechanizmami a prevodmi, z ktorých jedna pôsobí najmenej na predné a druhá najmenej na zadné koleso. Tieto dve prevádzkové brzdové sústavy môžu mať spoločnú brzdu, ak porucha v jednej brzdovej sústave neovplyvní účinok druhej brzdovej sústavy. Sústava na parkovacie brzdenie nie je povinná.

Motorové vozidlo kategórie L₄ musí byť vybavené brzdovými sústavami, ktoré sa požadujú pre vozidlo bez postranného vozíka. Ak tieto sústavy dosahujú pri skúškach vozidla s postranným vozíkom predpísaný účinok, nie je potrebná brzda pôsobiaca na koleso postranného vozíka. Vybavenie sústavou na parkovacie brzdenie nie je povinné.

Motorové vozidlo kategórie L₂ musí byť vybavené

Motorové vozidlo kategórie L₅ musí byť vybavené sústavou na prevádzkové brzdenie, ktoré pôsobí na brzdy všetkých kolies, a sústavou na núdzové brzdenie, ktorou môže byť parkovacia brzda. Každé motorové vozidlo kategórie L₅ musí byť vybavené sústavou na parkovacie brzdenie pôsobiacou na koleso alebo kolesá najmenej jednej nápravy. Sústava na parkovacie brzdenie, ktorou môže byť jedna z dvoch sústav uvedených v odseku 3 písm. a), musí byť nezávislá od sústavy pôsobiacej na ďalšiu nápravu alebo na ďalšie nápravy.

Súčasti všetkých brzdových sústav musia byť na motorovom vozidle pripevnené tak spoľahlivo, aby nevznikla porucha v miestach prichytenia týchto súčastí pri normálnych prevádzkových podmienkach.

Ovládací mechanizmus, časti brzdového prevodu a brzdy musia mať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd a dosiahnutí najvyššieho prípustného stupňa opotrebovania brzdového obloženia bolo možné účinné brzdenie bez potreby nastaviť brzdy.

Súčasti brzdovej sústavy, ak sú správne nastavené, nesmú sa dotýkať žiadnych iných častí okrem tých, ktoré sú na to určené.

Ak ide o brzdové sústavy s kvapalinovým prevodom, musia byť zásobné nádržky na kvapalinu skonštruované, vyhotovené a umiestnené tak, aby sa dala vizuálne kontrolovať výška hladiny brzdovej kvapaliny.

Ak je motorové vozidlo kategórie L vybavené protiblokovacím zariadením ABS, toto zariadenie musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁶)

Za motorové vozidlo môže byť pripojený len taký príves bez brzdy, s ktorým ťažné vozidlo môže dosiahnuť brzdný účinok predpísaný pre prevádzkové aj núdzové brzdenie ustanovené pre príslušnú kategóriu.

Spojenie vzduchových alebo zmiešaných brzdových systémov vozidiel v jazdných súpravách musí byť na zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti v súpravách vyhotovené vzduchovým dvojhadicovým pripájacím systémom s predpísanými spojkovými hlavicami.¹⁸) Hadice musia byť opletené pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené v dvoch rôznofarebných vrstvách; ak sú poškodené tak, že je prerušená súvislosť opletenia alebo je odkrytá spodná vrstva, musia byť vyradené. Môžu sa používať aj hadice z jednofarebných plastických materiálov určených na tieto účely, napr. v tvare skrutkovice.

Vozidlo kategórie M, N, O₃ a O₄, ktoré nie je vybavené protiblokovacím zariadením, motorové vozidlo určené na ťahanie prípojného vozidla so vzduchovou brzdovou sústavou a prípojné vozidlo so vzduchovou brzdovou sústavou sa môžu zapojiť do jazdnej súpravy, len ak sú vybavené brzdovým systémom spĺňajúcim podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁶)

Vozidlo vybavené protiblokovacím systémom musí mať počas jazdy tento systém v činnosti okrem núdzového dôjdenia.

Minimálnou prevádzkovou hmotnosťou vozidla sa rozumie hmotnosť vozidla pripraveného na jazdu zvýšená o hmotnosť vodiča, prípadne o hmotnosť ďalšej osoby sediacej vpredu.

V rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla brzdy musia byť vždy schopné zastaviť vozidlo najmenej na vzdialenosť uvedenú v tabuľkách v prílohe č. 2 bez toho, aby sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila.

Súprava, v ktorej je aspoň jedno vozidlo určené na hromadnú dopravu osôb, musí spĺňať podmienky ustanovené pre vozidlá kategórie M₂ a M₃.

Súpravy zložené z motocykla a prívesného vozíka musia spĺňať podmienky ustanovené pre ťažné vozidlo.

Parkovacie brzdenie musí byť schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla pri jeho celkovej hmotnosti alebo súpravy na svahu, ak ide o

Vozidlo v prevádzke sa z hľadiska účinku bŕzd hodnotí ako spôsobilé, ak hodnota zabrzdenia vozidla nie je menšia ako minimálna prípustná hodnota zabrzdenia. Zabrzdenie sa vyjadruje ako podiel súčtu dosiahnutých brzdných síl pri použití konkrétneho druhu brzdenia a tiaže skúšaného vozidla podľa vzťahov uvedených v prílohe č. 2.

Najnižšia prípustná hodnota zabrzdenia, ktorú musí vozidlo v prevádzke dosiahnuť, je odvodená od strednej hodnoty plného brzdného spomalenia, ktorá je predpísaná pre jednotlivé kategórie vozidiel (príloha č. 3). Ak je sklon svahu, na ktorom parkovacia brzda vozidla musí spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies, určený v percentách, táto hodnota je aj najmenším prípustným zabrzdením.

Motor musí byť konštrukčne vyhotovený a jeho príslušenstvo usporiadané tak, aby po zamontovaní do vozidla boli dobre prístupné jeho časti vyžadujúce bežnú údržbu.

Motor vozidla kategórie M, N, T a L₅ musí byť skonštruovaný a vyhotovený tak, aby sa dal bez pomoci cudzieho zdroja energie ľahko, spoľahlivo a v čo najkratšom čase uviesť do chodu po státí vozidla trvajúcom najmenej 14 hodín, pri teplote oleja, elektrolytu akumulátorov (§ 38 ods. 3) a nasávaného vzduchu –15 ^oC za podmienok a postupov určených výrobcom vozidla a za použitia výrobcom predpísaných prevádzkových materiálov bežnej obchodnej akosti.

Vo všetkých kategóriách motorových vozidiel musí byť výkon motora najmenej 5,9 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy; výkon motora ťažkého cestného ťahača musí byť najmenej 2,2 kW na 1 t celkovej hmotnosti súpravy. Výkon motora vozidla kategórie T a S_s²⁶) musí byť najmenej 4,4 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy. K motorovému ťažnému vozidlu môže byť pripojené prípojné vozidlo tak, aby jazdná súprava zložená z týchto vozidiel pri ich celkovej hmotnosti mala stúpavosť najmenej 12 %.

Na účely tejto vyhlášky sa ťažkým cestným ťahačom rozumie špeciálny automobil spravidla so záťažou (napríklad podvalník, nízkoložený náves), prispôsobený na ťahanie prípojného vozidla, ktorého celková hmotnosť v súprave prevyšuje 48,0 t.

Motor vozidla kategórie L musí byť na ľahko prístupnom mieste označený znakom pozostávajúcim z písmen CM a z číslic vyjadrujúcich objem valcov. Označenie musí byť dobre čitateľné, neodnímateľné, odliate alebo vyrazené, napr. CM – 48.

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na vozidlo poháňané elektrickou energiou.

Zážihový benzínový motor vozidla musí umožňovať trvalú prevádzku na bezolovnatý benzín. Zážihový motor vozidla kategórie M a N a vozidla kategórie L₅ s pohotovostnou hmotnosťou prevyšujúcou 400 kg nesmie sa mastiť zmesou paliva s mastiacim olejom.

Motor aj ostatné skupiny vozidla musia byť skonštruované a vyhotovené tak, aby nedochádzalo k úniku paliva, mastiacich a iných prevádzkových látok.

Motorové a nemotorové prípojné vozidlo okrem vozidla kategórie L a T musí z hľadiska riadenia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁷) Vozidlo kategórie M a N musí byť vybavené riadením na ľavej strane vozidla okrem vozidla určeného na osobitné použitie vyžadujúce umiestnenie riadenia na pravej strane alebo v strede vozidla. Mechanizmus riaditeľnej nápravy a geometria riadenia musia byť skonštruované a vyhotovené tak, aby nevznikali kmity a nárazy v riadení. Skrutkové spoje musia byť zaistené.

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie, ak ide o

Motorové vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 30 km.h^-1 okrem motorového vozidla kategórie L musí mať riadenie skonštruované tak, aby sa riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne vracali do priameho smeru alebo aby na vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná podstatne menšia sila ako na pohyb do zákruty. Táto podmienka sa nevzťahuje na vozidlo so strojovým riadením.

Riadiaci mechanizmus vozidla v prevádzke nesmie mať vôľu, ktorá by zhoršovala ovládateľnosť vozidla, plynulosť prenosu ovládacej sily na riadené kolesá a stabilitu v priamom smere jazdy. Riadiaci mechanizmus musí vykazovať dostatočnú tuhosť. Riadiaci mechanizmus motorového vozidla pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie mať mechanickú vôľu na volante väčšiu ako 36^o pri vozidle s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 30 km.h^-1, väčšiu ako 27^o pri vozidle s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 100 km.h^-1 a väčšiu ako 18^o pri vozidle s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 100 km.h^-1. Hodnoty vôle riadenia sa merajú pri umiestnení riadiacich kolies vozidla na točniach s valivým uložením. Meranie sa vykonáva pri pohotovostnej a celkovej hmotnosti vozidla. Tolerancia axiálnej vôle čapu riadenia na motorovom vozidle kategórie L s riadidlami sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.

Riadenie motorového vozidla, ak nie je vybavené posilňovacím zariadením, musí byť skonštruované tak, aby počet otáčok volantu nepresiahol päť otáčok z polohy zodpovedajúcej vychýleniu vnútorného riadeného kolesa vozidla o 35^o sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, ak sa nedosiahne uhol vychýlenia riadeného kolesa 35^o. Krajné vychýlenie riadiacich kolies musí byť obmedzené dorazmi.

Motorové vozidlo, ktorého hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu prevyšuje 3,5 t, musí mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením. Pri zlyhaní tohto zariadenia sa musí umožniť vedenie vozidla (súpravy) svalovou silou vodiča, hoci aj s väčšou ovládacou silou, ako ustanovuje osobitný predpis.²⁷) Posilňovacím zariadením musí byť vybavené aj motorové vozidlo kategórie M₁ s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 2,0 t, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 1. júlom 1997.

Motorové vozidlo určené na premávku na cestách nesmie byť vybavené strojovým riadením. Traktory, pracovné stroje a samohybné poľnohospodárske a lesné stroje s kolesami s pneumatikami a motorové vozidlo kategórie R môžu byť vybavené strojovým riadením, ktoré spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom,²⁷) ak

Mechanizmus riadenia vozidla kategórie M₁ a N₁ musí z hľadiska ochrany vodiča spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.28,29)

Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985, sa nevzťahuje odsek 1 prvá veta.

Zariadenia, ktoré slúžia na ovládanie motorového vozidla za jazdy, a ostatné zariadenia obsluhované vodičom za jazdy musia byť vo všetkých vozidlách umiestnené v dosahu vodiča tak, aby ich vodič mohol ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj za zníženej viditeľnosti zo svojho miesta ovládať bez toho, že by musel meniť polohu trupu a odvracať pozornosť od jazdnej dráhy.

Pedále brzdy, spojky a akcelerácie musia byť vyhotovené tak, aby z nich noha pri ich ovládaní neskĺzala a nadmerne sa neunavovala; pedál akcelerácie musí byť umiestnený tak, aby pri jeho ovládaní bola päta nohy podopretá. Nožné ovládače musia z hľadiska ich rozmiestnenia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁹)

Motorové vozidlo musí mať ovládače zariadení obsluhovaných za jazdy vodičom a oznamovače označené symbolmi.³⁰) Dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky musí mať motorové vozidlo (okrem vozidla kategórie L a T) schvaľované ako typ a nové motorové vozidlo (doteraz neevidované) schvaľované jednotlivo pri zapnutom vonkajšom osvetlení motorového vozidla ovládače umiestnené na prístrojovej doske a na pomocných paneloch v zornom poli vodiča osvetlené alebo presvetlené tak, aby ich vodič pri zníženej viditeľnosti počas vedenia vozidla ľahko identifikoval. Ovládače parkovacieho brzdenia a ručného ovládania prívodu paliva nemusia byť označené symbolmi;³⁰) oznamovač činnosti žeravenia zápalného motora môže mať zelenú alebo oranžovú farbu.

Ovládanie zaraďovania prevodových stupňov musí byť konštrukčne upravené tak, aby zabránilo neúmyselnému vyradeniu alebo preradeniu zvoleného prevodového stupňa. Automatická prevodovka musí mať navyše polohu pre spätný chod a parkovanie zaistenú mechanicky ovládaným zariadením.

Poloha voliča automatickej prevodovky musí byť označená písmenom alebo číselným kódom podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi³⁰) (ďalej len „symbol“). Výrobca (dovozca) musí v návode na obsluhu určiť význam symbolov. Pritom P musí vždy znamenať parkovanie, R spätný chod, N neutrál. Schéma polohy zaradeného prevodového stupňa musí byť umiestnená v zornom poli vodiča alebo na zaraďovacej páke.

Motorové vozidlo vybavené automatickou prevodovkou, ktorá má viac ako jeden rýchlostný stupeň pre jazdu dopredu, musí mať pri polohe páky označenej L alebo 1 a 2 zabezpečený väčší účinok brzdenia motorom.

Motorové vozidlo musí byť vybavené kontrolnými prístrojmi buď stupnicovými, ktoré ukazujú vzrastajúce hodnoty stupníc rovnakým smerom (doprava alebo nahor), alebo bezstupnicovými. Hodnoty stupníc musia byť vyznačené zreteľnými symbolmi, písmenami, číslicami, znakmi, farebnými poľami alebo ich vzájomnou kombináciou, vyhotovenými výrazne kontrastnými farbami; vyznačovanie symbolmi sa vzťahuje aj na bezstupnicové tlačidlové kontrolné prístroje. Na kruhových stupniciach, na ktorých vertikálna zložka rozsahu stupnice prevažuje nad horizontálnou alebo sa jej rovná, platí pohyb smerom nahor.

Motorové vozidlo kategórie M, N a T musí byť vybavené oznamovačom signalizujúcim uvedenie parkovacej brzdy do činnosti.

Najvyššia prípustná sila na ovládacom mechanizme spojky nesmie prevyšovať 150 N pri motorovom vozidle kategórie M₁, 80 N pri motorovom vozidle kategórie L a 200 N pri motorových vozidlách ostatných kategórií.

Najvyššia prípustná sila na ovládacom mechanizme bŕzd nesmie pri prevádzkovom brzdení ovládanom nohou prevyšovať 500 N na motorovom vozidle kategórie M₁, 700 N na motorovom vozidle kategórie M₂, M₃ a N, 500 N na motorovom vozidle kategórie L₁, L₂, L₃ a L₄, 500 N na motorovom vozidle kategórie L₅ a 200 N pri ručnom ovládaní mechanizmu prevádzkovej brzdy motorového vozidla kategórie L.

Najväčšia prípustná sila na ovládacom mechanizme bŕzd nesmie pri parkovacom a núdzovom brzdení ovládanom nohou prevyšovať 500 N na motorovom vozidle kategórie M₁, 700 N na motorovom vozidle kategórie M₂, M₃ a N, 500 N na motorovom vozidle kategórie L a pri ručnom ovládaní motorového vozidla kategórie M₁ 400 N, na motorovom vozidle kategórie M₂, M₃ a N 600 N a motorového vozidla kategórie L 400 N.

Ustanovenia odsekov 1, 2, 5, 6, 7 a 9 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972; ustanovenia odsekov 3 a 8 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Každé motorové vozidlo musí byť skonštruované a vybavené tak, aby bola za všetkých prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečená viditeľnosť z miesta vodiča všetkými smermi; motorové vozidlo kategórie M, N, T a S_s musí z hľadiska výhľadu z miesta vodiča spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.³¹),³²) Podmienky ustanovené osobitným predpisom³¹) sa vzťahujú aj na trolejbusy a električky. Ak konštrukcia samohybného pracovného stroja s pracovným zariadením umiestneným v prednej časti stroja v prepravnej polohe neumožňuje výhľad z miesta vodiča, musí byť výhľad umožnený pomocou zrkadiel tak, aby bola zaistená bezpečná prevádzka vozidla.

Na zasklené plochy vozidla možno pripevňovať len priehľadné farebné fólie, ktoré nemenia, ani nepohlcujú farbu predmetov, návestných svetiel a svetelných signálov a sú schválené podľa § 104. V zornom poli vodiča nesmú byť umiestnené žiadne predmety, ktoré obmedzujú výhľad vodiča všetkými smermi okrem schválených spätných zrkadiel, označení určených na umiestnenie na sklá vozidla. Táto požiadavka sa nevzťahuje na zadné sklo vozidla kategórie M₂ a M₃. Výhľad cez zadné sklo vozidla kategórie M₁ môže byť čiastočne znížený schváleným výstrojom a súčasťou vozidla alebo prepravovanými predmetmi, a to len vtedy, ak je motorové vozidlo vybavené pravým vonkajším spätným zrkadlom schváleného typu. Výhľad cez predné sklo motorového vozidla kategórie M₃ môže byť čiastočne znížený popri schválených označeniach len smerovou tabuľkou, ktorá musí byť schválená podľa § 104.

Každé motorové vozidlo musí byť vybavené vonkajším spätným zrkadlom alebo zrkadlami na sledovanie cesty za vozidlom a vedľa vozidla, a to

Vozidlo kategórie M a N, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 1. aprílom 1998, musí byť vybavené vonkajším spätným zrkadlom nastavovateľným z miesta vodiča bez otvorenia okna bočných dverí vozidla. Podmienka diaľkovej nastaviteľnosti vonkajších zrkadiel sa nevzťahuje na zrkadlá širokouhlé a zrkadlá širokopriestorové vypuklé.

Spätné zrkadlá musia

Konštrukcia, vyhotovenie a umiestnenie vonkajších spätných zrkadiel na jazdnej súprave musí zabezpečiť vodičovi ťažného vozidla rovnakú viditeľnosť ako pri jednotlivom vozidle bez ohľadu na šírku prípojného vozidla; pri určení viditeľnosti sa vychádza z najzadnejších vonkajších obrysov najširšieho vozidla súpravy.

Spätné zrkadlá musia byť umiestnené tak, aby

Spätné zrkadlá na motorovom vozidle kategórie M, N, L, T a S_s musia z hľadiska vlastností, vyhotovenia a umiestnenia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.³¹),³²)

Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ a kategórie N₂ a N₃ určené na diaľkovú a medzinárodnú dopravu musí byť vybavené vonkajšími spätnými zrkadlami s vyhrievacím zariadením.

Ustanovenia odseku 1 okrem prvej vety a ustanovenia odseku 7 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1984. Také vozidlo nemusí byť vybavené pravým vonkajším spätným zrkadlom, ak bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1986.

Motorové vozidlo musí byť vybavené zariadením na spätnú jazdu (cúvanie), ktoré je ovládateľné z miesta vodiča. Toto ustanovenie neplatí pre trojkolesové motorové vozidlo s kolesami súmerne aj nesúmerne umiestnenými proti jeho pozdĺžnej strednej rovine, s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 400 kg ani pre jednostopové motorové vozidlo.

Motorové vozidlo s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t a prípojné vozidlo s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg musia byť vybavené najmenej jedným zakladacím klinom. Motorové a prípojné vozidlo s troma a viacerými nápravami, jednonápravový príves s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg a náves musia byť vybavené najmenej dvoma zakladacími klinmi. Tieto kliny musia účinne zabezpečovať vozidlo proti samovoľnému pohybu a musia byť obsluhe ľahko prístupné a bezpečne uchopiteľné.

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odseku 2 sa nevzťahujú na poľnohospodárske a lesné traktory, pásové vozidlá a samohybné pracovné stroje, ktoré možno zabezpečiť proti samovoľnému pohybu vlastnou súčasťou stroja.

Motorové a jeho prípojné vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 20 km.h^-1 musí mať všetky kolesá vybavené účinnými krytmi (blatníkmi, podbehmi) a aspoň kolesá poslednej nápravy aj účinnými lapačmi nečistôt, ktoré v dostatočnej miere zabránia rozstreku nečistôt dozadu.

Blatníky, podbehy a lapače nečistôt vozidiel uvedené v odseku 1 musia prekrývať šírku behúňa pneumatiky a vonkajšie bočné okraje blatníkov musia byť zaoblené. Na predných riadených kolesách prívesu sa za tieto kryty považuje nadstavba (karoséria prívesu). Pri dvoch a viacerých nápravách idúcich bezprostredne za sebou postačí spoločný kryt kolies. Motorové vozidlo so sklápacou karosériou musí mať zadnými krytmi a lapačmi vybavené len kolesá poslednej nápravy na ich zadnej strane.

Kryty kolies a lapače nečistôt musia spĺňať tieto ďalšie podmienky:

Na motorovom vozidle kategórie M a N musí byť možnosť namontovať protisklzové reťaze na kolesá hnacej nápravy (náprav). Ak sa použije protisklzová reťaz na dvojmontáži kolies, musí byť zaručená taká konštrukcia vozidla a reťaze, aby nedochádzalo pri jej použití k preťažovaniu vonkajších pneumatík v dvojmontáži. Priestor medzi kolesami a podbehmi, karosériou, rámom vozidla a pod. musí byť taký veľký, aby pri celkovej hmotnosti motorového vozidla bola dostatočná vôľa medzi pevnými časťami vozidla a kolesami s protisklzovými reťazami.

Protisklzové reťaze sa musia dodávať s osvedčením o ich schválení, s návodom na montáž a s uvedením rozmerov pneumatík, na ktoré sa môžu montovať.

Ustanovenia odseku 2, odseku 3 písm. a) až d) a odseku 4 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Kolesá vozidla musia byť vybavené pneumatikami³⁴) a im zodpovedajúcimi ráfikmi, ak pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu vozidla nie je určené inak. Pneumatiky sa musia pre každý typ vozidla voliť tak, aby ich konštrukcia, vyhotovenie, rozmery a hustenie zodpovedali podmienkam prevádzky, najmä celkovej hmotnosti vozidla (povoleným zaťaženiam pripadajúcim na nápravu) a jeho najvyššej konštrukčnej rýchlosti, a aby pritom dosahovali čo najväčšiu životnosť a hospodárnosť prevádzky vozidla. Na celom obvode a v celej šírke behúňa musia byť pneumatiky vybavené žliabkovaním alebo zárezmi. Pneumatika na motorovom vozidle kategórie M₁, M₂, M₃ a N, ako aj na jeho prípojnom vozidle vyrobená alebo dovezená po 1. januári 1985 a pneumatika motorového vozidla kategórie L vyrobená alebo dovezená po dni nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.³⁵) Schválenie pneumatiky pre motorové vozidlo kategórie L môže byť nahradené technickým protokolom.³⁵) Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ a vozidlo určené na prepravu nebezpečných vecí musia byť vybavené pneumatikami najmenej o jeden stupeň vyššej rýchlostnej kategórie,³⁵) ako je najvyššia konštrukčná rýchlosť vozidla.

Na vozidle možno používať iba pneumatiky určené výrobcom vozidla a výrobcom pneumatík, ak pri schválení technickej spôsobilosti typu vozidla nie je určené inak. Nosnosť pneumatík nesmie byť nižšia, ako je hmotnosť vozidla pripadajúca na koleso (nápravu) vozidla pri celkovej hmotnosti vozidla. Kategória rýchlosti pneumatík nesmie byť menšia ako najväčšia konštrukčná rýchlosť vozidla. Vozidlo vybavené náhradným kolesom na dočasné použitie alebo náhradnou pneumatikou na dočasné použitie musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.³⁶) Vozidlo na prepravu nebezpečných vecí³⁷) musí byť vybavené pneumatikami, ktorých kategória rýchlosti je najmenej o jeden stupeň vyššia, ako je kategória rýchlosti zodpovedajúca najväčšej konštrukčnej rýchlosti vozidla.

Na vozidle nesmú byť okrem núdzového dôjdenia pneumatiky rôznych rozmerov a konštrukcií, ak pri schválení technickej spôsobilosti nebolo určené inak. Na tej istej náprave môžu byť použité iba zhodné pneumatiky.

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

Pneumatika musí byť vždy nahustená na tlak predpísaný výrobcom pneumatík v spolupráci s výrobcom vozidla; pri dvojitej montáži kolies musia byť na hustenie vnútornej pneumatiky ventily usporiadané a kolesá vyhotovené tak, aby sa tlak vzduchu v pneumatike dal kedykoľvek ľahko upraviť alebo merať, a to zo strany vonkajšieho kolesa, bez demontáže kolies alebo inej obťažnej manipulácie. Náhradná pneumatika musí byť nahustená na tlak zodpovedajúci najväčšiemu husteniu pneumatík na vozidle.

Plášť pneumatiky nesmie mať na svojom vonkajšom obvode (oblasť koruny, boku a pätky plášťa) trhliny ani poškodenia, ktoré obnažujú kordovú kostru alebo ju narúšajú. Činná plocha plášťa pneumatiky v prevádzke musí mať po celom obvode a celej šírke vrchného behúňa dezén s hĺbkou dezénových drážok alebo zárezov; vozidlá kategórie L₁ a L₂ najmenej 1 mm a vozidlá ostatných kategórií najmenej 1,6 mm.

Vzájomný rozdiel vonkajších priemerov jednotlivých nezaťažených pneumatík vo dvojitej montáži nesmie byť väčší ako 1,5 % vonkajšieho priemeru.

Pneumatika sa môže obnovovať (protektorovať) len so súhlasom výrobcu pneumatík. Obnovená (protektorovaná) pneumatika sa môže zaradiť iba do pôvodnej alebo nižšej rýchlostnej kategórie a indexu nosnosti. Pri obnovovaní (protektorovaní) pneumatiky musia byť splnené ustanovené podmienky.³⁸) Obnovený plášť pneumatiky sa nesmie použiť na prednej náprave motorového vozidla kategórie M₂ a M₃ triedy II a III a na vozidle na prepravu nebezpečných vecí.³⁷)

Pneumatika na motorovom vozidle kategórie M a N a na jeho prípojnom vozidle sa môže opravovať len podľa ustanovených podmienok.³⁸) Na núdzové dôjdenie môže byť opravená svojpomocne pomocou schválených prípravkov aplikovaných vstreknutím roztoku do pneumatiky alebo predvulkanizovanými opravnými materiálmi bez demontáže plášťa. Všetky poškodené miesta na plášti musia byť opravené. Do neopraveného bezdušového plášťa sa nemôže vkladať duša. Opravený plášť sa môže použiť len v tej istej alebo v nižšej kategórii rýchlosti a v nosnostnej kategórii. Pri zmene kategórií musí byť pôvodné označenie odstránené a nahradené novým trvalým označením. Ak nemožno po oprave použiť plášť ako bezdušový, musí byť označenie TUBELESS na obidvoch bočniciach odstránené. Použitie duše je povolené len pri drobných prepichoch alebo drobných poškodeniach behúňa s následnou stratou tesnosti bezdušového plášťa.

Drážky dezénu pneumatík určených na motorové vozidlo kategórie M₂, M₃, N a O a označených výrobcom sa smú dodatočne prehĺbiť len spôsobom predpísaným výrobcom pneumatík. Na obidvoch stranách bočnice pneumatiky musí byť vyznačený symbol s priemerom najmenej 20 mm alebo nápis „REGROOVABLE“. Prehlbovanie drážok dezénu plášťov kategórie M1 osobných automobilov nie je povolené.

Nie je povolené používať pneumatiky s protisklzovými hrotmi okrem vozidiel záchrannej služby; tento zákaz sa vzťahuje aj na vozidlá v medzinárodnej premávke. Použitie protisklzových reťazí alebo obdobných zariadení je prípustné

Špeciálne vozidlo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 30 km.h^-1 môže byť výnimočne vybavené plnými gumovými obručami; hmotnosť vozidla pripadajúca na 10 mm šírky základnej plochy obruče však nesmie byť väčšia ako 100 kg a hmotnosť vozidla s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 8 km.h^-1 nesmie byť väčšia ako 125 kg.

Každé vozidlo okrem traktorov a vozidiel uvedených v tretej a siedmej časti, ktorých konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 30 km.h^-1, a vozidiel uvedených v štvrtej časti s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km.h^-1 musí byť odpružené. Odpruženie musí byť konštrukčne riešené tak, aby zabezpečovalo vozidlu požadované jazdné vlastnosti, bez rezonancie vo frekvenčnej oblasti neprípustnej pre ľudský organizmus z hľadiska znižovania pracovnej výkonnosti a pohodlia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlá uvedené do prevádzky predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

Karoséria vozidla a kabína vodiča musia byť konštruované tak, aby zaisťovali čo najväčšiu mieru bezpečnosti. Motorové vozidlo kategórie M a N musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.³⁹)

Karoséria motorového vozidla kategórie M a kabína vodiča a obsluhy vozidiel ostatných kategórií musia byť utesnené proti vnikaniu prachu, vody, výfukových plynov a iných nečistôt. Spojenie s hnacími aj hnanými mechanizmami vozidla, ako aj s podvozkom musí byť vyhotovené tak, aby sa hluk a vibrácia z nich prenášali do karosérie, kabíny vodiča a na ovládacie mechanizmy vozidla v čo najmenšej miere. Hodnoty vibrácií nesmú prevýšiť hodnoty ustanovené osobitným predpisom.⁴⁰)

Priestor motora a priestor s akýmkoľvek iným zdrojom tepla, ako je napr. nezávislé kúrenie, výfukové potrubie, musia byť oddelené od priestoru pre cestujúcich a pre náklad buď pevnou stenou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť karosérie, alebo vekom, ktoré je s konštrukciou karosérie spoľahlivo spojené. Steny a veká, ktoré oddeľujú priestor motora od priestoru pre cestujúcich a pre náklad, musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby nemohlo dôjsť k ich nasiaknutiu palivom, mastivom ani prostriedkami na umývanie a aby ich horľavosť neprekročila 125 mm.min^-1.⁴¹) Na vonkajšom povrchu motora, ani v priestore motora sa nesmie usadzovať olej. Na stenách motora ani v priestore motora nesmie byť olej ani iné horľavé materiály. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na jednostopové motorové vozidlá ani na ložné priestory motorových vozidiel, v ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou dlážkou ložného priestoru a motorom.

Ak sú v podlahe motorového vozidla otvory na prístup na obsluhu a údržbu podvozkových a hnacích mechanizmov, ich kryty musia byť upravené tak, aby sa vylúčil akýkoľvek nežiaduci zásah cez ne zvonku do vnútra karosérie.

Vozidlo podliehajúce evidencii musí mať vpredu aj vzadu vymedzený priestor na umiestnenie evidenčného čísla. Motorové vozidlá musia mať tento priestor vpredu aj vzadu uprostred. Vozidlá s výnimkou motorových vozidiel kategórie M a L a ich prípojných vozidiel môžu mať priestor na umiestnenie evidenčného čísla vľavo.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Vnútrajšok motorového vozidla určený pre vodiča a cestujúcich musí byť usporiadaný tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu osôb pri obvyklej manipulácii s vozidlom a aby prípadné poranenia pri neočakávanom prudkom zastavení alebo náraze boli vhodným vybavením a vyhotovením obmedzené na najmenšiu mieru. Motorové vozidlo kategórie M₁ musí spĺňať z tohto hľadiska podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴²) Ustanovené podmienky sa vzťahujú primerane aj na ostatné kategórie motorových vozidiel. Horľavosť materiálov použitých v interiéri vozidla nesmie byť väčšia ako 100 mm.min^-1.

Vonkajší povrch vozidiel kategórie M, N a O nesmie mať špicaté ani ostré výčnelky smerujúce von (okrem spojovacieho zariadenia na zadnej časti vozidla a spriahadla električiek), ktoré by svojím tvarom, rozmermi alebo tvrdosťou zväčšovali nebezpečenstvo poranenia osôb. Motorové vozidlo kategórie M₁ a N₁, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 1. januárom 1998, musí mať guľu spojovacieho zariadenia odnímateľnú. Ak nie je zapojený príves, musí byť odnímateľná časť ťažného zariadenia odňatá z vozidla alebo sklopená tak, aby neprevyšovala vonkajší obrys vozidla. Časti smerujúce von, ktoré by mohli zachytiť ostatných účastníkov cestnej premávky, musia byť vybavené ochrannými lištami alebo obdobným zariadením. Používanie krídlových matíc nábojov kolies a ich okrasných napodobenín nie je dovolené.

Vozidlo kategórie M₁, N a O musí z hľadiska vonkajších výčnelkov spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴³) Ustanovené podmienky pre kabínu motorového vozidla kategórie N platia obdobne aj pre kabínu motorového vozidla kategórie M₂ a M₃.

Pri dodatočnej montáži schváleného príslušenstva musia byť dodržané podmienky ustanovené v odsekoch 1 až 3.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na motorové vozidlo kategórie M₁, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972, a na vozidlo kategórie N, O, M₂ a M₃, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Kabína vodiča motorového vozidla kategórie M a N musí mať najmenej túto vnútornú svetlú šírku:

Motorové vozidlo rýchlej zdravotníckej pomoci musí mať svetlú výšku priestoru určeného na prepravu pacienta najmenej 1 700 mm.

Vozidlo kategórie N a O s valníkovou, skriňovou alebo sklápacou karosériou musí mať umožnené odistenie a zaistenie, otváranie a uzatváranie bočníc, zadných čiel alebo dvier a ich sklápanie umožnené tak, aby akákoľvek ručná manipulácia s nimi bola ľahká. Vozidlo so sklápacou karosériou môže mať otváranie a zatváranie zadného čela a bočníc automatické alebo ovládané z miesta vodiča. Sklápacia karoséria musí byť konštrukčne vybavená tak, aby bola zabezpečená proti samovoľnému pohybu. Bočnica musí byť konštrukčne vyhotovená tak, aby bola zabezpečená proti samovoľnému otváraniu a odolná proti bočným deformáciám spôsobujúcim zmenu vonkajšieho obrysu vozidla. Pri ručnej manipulácii so zadným čelom alebo s bočnicou nesmie ovládacia sila v ktorejkoľvek polohe prevyšovať 245 N.

Kabína motorového vozidla kategórie M₁ musí byť z hľadiska ochrany vodiča a cestujúcich riešená tak, aby nedošlo k ich poraneniu pri brzdení alebo náraze posunom batožín z batožinového priestoru.

Ochranná priečka, ktorá oddeľuje priestor kabíny od ložného priestoru, pri motorovom vozidle kategórie M₁ s nedelenou skriňovou karosériou musí

Motorové vozidlo kategórie N s nedelenou skriňovou karosériou musí byť za posledným radom sedadiel vybavené pevnou priečkou, ktorá oddeľuje priestor pre vodiča a cestujúcich od ložného priestoru. Priečka musí siahať do výšky najmenej 500 mm nad bod H a od podlahy priestoru pre náklad a musí byť vyhotovená z plného materiálu. Nad túto výšku musí byť priečka vo vyhotovení, ktoré zabraňuje vniknutie predmetov 50 mm x 50 mm a väčších do priestoru pre cestujúcich. V priestore pre náklad môžu byť dvere s oknami. Okná v stenách musia byť umiestnené tak, aby ich dolný okraj bol vyššie ako 900 mm od podlahy.

Vozidlo určené alebo použité na prepravu stĺpov alebo tyčového materiálu, klád, rúr a pod. okrem doskového alebo hranovaného reziva, ktoré posunom pri náhlom prudkom zabrzdení alebo náraze môžu ohroziť bezpečnosť osôb v kabíne vodiča, musí byť skonštruované a vybavené tak, aby samo alebo jeho ochranné zariadenie spĺňalo tieto podmienky:

Pri preprave tyčového alebo rúrkového železného materiálu možno použiť na vnútornej strane čela nákladného priestoru vozidla alebo na ochranné zariadenie oceľový plech s minimálnou hrúbkou 5 mm.

Motorové vozidlo kategórie N₂ a N₃ so sklápacou karosériou musí mať priestor medzi kabínou vodiča a korbou chránený ochranným zariadením; motorové vozidlo kategorie N₃ určené na prácu pod rýpadlom a na nakladanie kameňov a pod. musí mať chránenú aj kabínu vodiča. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlo, ktoré má v tomto priestore umiestnené zariadenie na zdvíhanie bremena.

Ustanovenia odsekov 3 a 7 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 2, 4 až 6 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

Minibus a midibus (príloha č. 1) musia z hľadiska konštrukcie, vyhotovenia a vybavenia okrem samoobslužného otvárania dvier spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴⁴) Obdobne sa postupuje, ak ide o autobusy, ktoré pri prvej evidencii, počínajúc 1. januárom 1998, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁵) Tento predpis sa vzťahuje aj na osobné autobusové prívesy.

V autobusoch triedy I a triedy II a v trolejbusoch vyrobených po 1. januári 1985 musí byť vytvorený priestor na bezpečnú prepravu detského kočíka alebo vozíka pre telesne postihnuté osoby (v neskladacom vyhotovení) vrátane vhodného zariadenia zabraňujúceho samovoľnému pohybu. Na dobre viditeľnom mieste vnútri týchto vozidiel musí byť vyznačený počet miest na sedenie a počet miest na státie.

Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ a osobný autobusový príves musia mať minimálnu plochu rovnej podlahy na jedno miesto

Plocha podľa odseku 3 pre jednu osobu má tvar pravouhlého štvoruholníka, pri ktorom pomer kratšej strany k dlhšej nie je väčší ako 1:1,2; miesta na sedenie môžu byť aj nad podbehmi kolies. Na dobre viditeľnom mieste vnútri vozidla musí byť vyznačený počet miest na sedenie a počet miest na státie.

Minibus, autobus a osobný autobusový príves musia mať podľa obsaditeľnosti núdzové východy, a to najmenej

Ak je obsaditeľnosť vyššia ako 22 cestujúcich, únikový priechod môže nahradiť jeden z požadovaného počtu núdzových východov. Núdzové východy musia byť rozmiestnené tak, aby okrem prípadných dvier v zadnej stene vozidla bol na každom boku vozidla rovnaký počet núdzových východov. Na pravom boku vozidla môže byť o jeden núdzový východ menej, ak už je núdzový východ v zadnej stene vozidla. Každý núdzový východ musí byť vybavený zreteľným nápisom „Núdzový východ“ alebo piktogramom na mieste dobre viditeľnom vnútri aj na vonkajšej strane karosérie; pri každom ovládači núdzového východu musí byť stručný a jasný návod na jeho otvorenie. Časti kĺbového autobusu sa pokladajú za samostatné vozidlo.

Medzimestský autobus môže byť vybavený strešným nosičom nákladov, ktorý musí mať na všetkých stranách bezpečné zábradlie vysoké najmenej 0,25 m. Na strešný nosič nákladov musí byť bezpečný prístup zo zadnej časti alebo z pravej strany vozidla.

Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo schválené pred dňom účinnosti tejto vyhlášky.

Sedadlo pre vodiča motorového vozidla musí byť skonštruované tak, aby sa vodič počas jazdy čo najmenej psychicky a fyzicky unavoval;⁴¹) obdobne to platí aj pre sedadlá cestujúcich. Sedadlo motorového vozidla kategórie M musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴⁵) Ustanovené podmienky sa primerane vzťahujú aj na sedadlá vozidiel ostatných kategórií.

Sedadlo pre vodiča motorového vozidla musí mať šírku činných plôch najmenej 450 mm a jeho sedacia plocha musí mať hĺbku najmenej 400 mm. Sedadlo pre cestujúcich musí mať šírku a hĺbku činných plôch sedacej plochy pre 1 osobu najmenej 400 mm. To sa nevzťahuje na športovú modifikáciu vozidla kategórie M a na vozidlo kategórie L.

Sedadlo vodiča motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musí byť samostatné a odpružené. Tuhosť odpruženia sedadla musí byť nastaviteľná podľa hmotnosti vodiča a odpruženie sedadla musí byť zladené s odpružením vozidla do celku. Sedadlo musí byť nastaviteľné v pozdĺžnom smere v rozsahu najmenej 100 mm, vo zvislej rovine musí byť nastaviteľné v rozmedzí najmenej 80 mm s výnimkou sedadiel, ktorých posuv v pozdĺžnom smere je väčší ako 100 mm, a musí byť zabezpečené dosiahnutie najpriaznivejších uhlov telesných častí vodiča. Vozidlo, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 3,5 t, okrem motorových vozidiel kategórie L a ich modifikácií musí mať samostatné sedadlo vodiča rozsah nastavenia buď v zvislom smere 80 mm a v pozdĺžnom smere 100 mm, alebo v pozdĺžnom smere aspoň v rozsahu 150 mm.

Sklon operadla vodiča a sedadiel vedľa sediacich spolujazdcov musí byť s ohľadom na najpriaznivejšiu fyziologickú polohu sediacej osoby nastaviteľný a umožňovať nastavenie oproti vertikále smerom dozadu

Pri sklone operadla 22^o nesmie byť uhol medzi plochou na sedenie a operadlom sedadla menší ako 95^o. Sedacia plocha sedadla musí byť na dosiahnutie potrebnej stability sedenia sklonená dozadu pod uhlom najmenej 2^o od horizontály.

Sklopné sedadlo a sklopné operadlo sedadla musia byť vybavené samočinne blokovaným mechanizmom skonštruovaným tak, aby sa zamedzilo uvoľnenie operadla alebo sedadla pri spomalení 20 g v smere pozdĺžnej osi vozidla. Rovnako musí byť skonštruované ovládacie zariadenie tohto mechanizmu a musí byť ľahko prístupné osobe sediacej na tomto sedadle alebo osobe sediacej za týmto sedadlom.

Motorové vozidlo kategórie M₁ musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.²⁹) Ovládacie pedále spojky a prevádzkovej brzdy motorového vozidla kategórie M₂, M₃ a N musia byť umiestnené tak, aby

Motorové vozidlo kategórie M a N musí mať dostatočný priestor na odpočinok ľavej nohy vodiča pri vedení vozidla v uvoľnenej polohe.

Vnútrajšok kabíny vodiča alebo karosérie vozidla musí byť skonštruovaný tak, aby

Sedadlo motorového vozidla kategórie M₁ a N a sedadlo pre vodiča a pre spolujazdca motorového vozidla kategórie M₂ a M₃ triedy II a triedy III a sedadlá pre cestujúcich v autobuse triedy III uvedené do prevádzky počnúc 1. júlom 1997 musia byť vybavené opierkami hlavy. Opierky hlavy musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴⁷) Ak je opierka hlavy integrálnou časťou sedadla schváleného ako celok, musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom,⁴⁸) nemusí byť vybavená štítkom výrobcu s vyznačením homologizácie. To sa vzťahuje aj na odnímateľné alebo výsuvné vyhotovenie opierky hlavy. Pre zadné sedadlo vozidla kategórie M₁ s výškou operadiel najmenej 700 mm sa opierky hlavy pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu vozidla do 1. júla 1997 a pri vozidle uvedenom do prevádzky po prvý raz do 1. júla 1998 nevyžadujú. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nesamostatné stredné sedadlo vozidla kategórie M₁ a N₁ a na núdzové sedadlo, ktoré svojimi rozmermi nespĺňa ustanovené požiadavky a môže byť využité na príležitostnú prepravu osôb.

Sedadlo vozidla, za ktorým sa nachádzajú ďalšie miesta na sedenie, musí byť vyhotovené najmä v hornej časti operadla tak, aby nemohlo zvýšiť nebezpečenstvo alebo vážnosť zranenia cestujúcich; sedadlo vozidla kategórie M₁ musí spĺňať ustanovené podmienky.⁴⁶)

V autobuse a v osobnom autobusovom prívese musí sedadlo vyhradené pre telesne postihnuté osoby spĺňať tieto podmienky:

Čalúnenie a poťahový materiál použité v interiéri vozidla musia byť na ploche styku s telom človeka hygienicky nezávadné a priedušné. Priedušnosť materiálu vodnou parou musí byť na sedadle

Čalúnenie a poťahový materiál musia odolávať bežným dezinfekčným prostriedkom a krátkodobo aj palivu a mastivu. Poťah sedadla a jeho operadla priamo vystavený poveternostným vplyvom musí byť vyhotovený z materiálu, ktorý nesaje vodu.

Pevné lôžko v kabíne vodiča motorového vozidla kategórie N a v motorovom vozidle kategórie M₂ a M₃ nesmie mať menšie rozmery ako 550 x 900 mm a svetlá výška nad nezaťaženým lôžkom nesmie byť menšia ako 550 mm. Lôžko musí byť vybavené zábranou proti vypadnutiu ležiacej osoby.

Ustanovenia odsekov 1 až 15 sa nevzťahujú na zvláštne motorové vozidlo uvedené v šiestej časti tejto vyhlášky a na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1986, ustanovenia odsekov 7, 9 a 11 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 12 sa nevzťahuje na vozidlo vyrobené alebo dovezené pred 1. januárom 1985.

Dlážka, dlážková krytina a bočnice karosérie vozidla, ak sú z dreva alebo iného horľavého materiálu, musia byť v mieste, ktoré môže byť vystavené vysokej teplote pri poruche funkčnej časti vozidla (nezávislého kúrenia, pneumatiky a pod.), chránené ohňovzdorným materiálom. Materiál dlážky, dlážkovej krytiny a bočníc musí krátkodobo odolávať aj palivu, mastivu, vode a bežným dezinfekčným prostriedkom.

Bočnice karosérie vozidla musia priliehať k dlážke. Veká v dlážke musia byť tesné, a ak nimi prechádza pohyblivý mechanizmus, musí byť riadne utesnený proti vniknutiu prachu, nečistoty a hluku. Pohyblivým mechanizmom sa rozumie napríklad pedál, stĺpik riadenia, páka zaraďovania, páka ručnej brzdy a pod.

Dlážka, bočnice karosérie vozidla a ich prípadná krytina, poťah a rohož musia byť riešené tak, aby sa dali ľahko čistiť. Dlážka karosérie vozidla kategórie M₂ a M₃ musí byť potiahnutá krytinou alebo rohožou zabraňujúcou pošmyknutiu. Priechody v kĺbovom autobuse musia byť vyhotovené tak, aby po nich mohli cestujúci počas jazdy bezpečne prechádzať a stáť na nich.

Dlážka a bočnice karosérie vozidla musia byť zhotovené bez špár. Dlážka vozidla so sklápacou karosériou, ak karoséria nie je celokovová, musí byť oplechovaná.

Dvere vozidla musia byť pri zavretí zaistené tak, aby sa za jazdy samovoľne neotvorili, ani aby nemohli byť neúmyselne otvorené. Bočné jednokrídlové dvere musia mať dverné závesy vpredu v smere jazdy. Táto podmienka sa nevzťahuje na vozidlá kategórie T a S_s, ktoré majú kabínu vodiča alebo obsluhy z každej strany najmenej o 200 mm užšiu, ako je najväčšia šírka vlastného vozidla. Systém dverných závesov a uzáverov bočných dvier vozidla kategórie M₁ a N₁ musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴⁹) Tieto podmienky sa obdobne vzťahujú aj na systémy dverných závesov a uzáverov bočných dvier vozidiel ostatných kategórií.

Zavreté dvere vozidla nesmú spôsobovať zvýšený hluk počas jazdy; dvere, dverné závesy a uzávery musia byť vyhotovené tak, aby pri ich zatváraní nevznikali rušivé zvuky.

Dvere určené na nastupovanie do kabíny a vystupovanie z kabíny pre vodiča alebo cestujúcich musia mať zabezpečenie proti otvoreniu zvonku dvoma jasne rozlíšiteľnými polohami ovládateľnými zvnútra vozidla. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na núdzové dverné východy vozidiel kategórie M₂ a M₃ a pre dvere týchto vozidiel, ktoré sa diaľkovo ovládajú z miesta vodiča a ktoré musia mať automatické zaistenie proti otvoreniu.

Vstupné dvere k miestu vodiča a cestujúcich musia mať svetlú šírku nástupného priestoru najmenej 650 mm;⁵⁰) toto ustanovenie sa nevzťahuje na športovú modifikáciu vozidla kategórie M₁ a T a na zvláštne motorové vozidlá uvedené v šiestej časti. Autobus a osobný autobusový príves musia mať z vonkajšej strany vozidla na dobre viditeľnom mieste označené dvere určené na nástup pre telesne postihnuté osoby a sedadlá vyhradené pre ne (§ 27 ods. 11), ak sú dvere určené na nástup osôb s detským kočíkom a vozíkom pre telesne postihnutých do priestoru vyhradeného pre nich (§ 26 ods. 2).

Autobus a osobný autobusový príves musia mať delené dvere riešené tak, aby cestujúci pri nastupovaní alebo vystupovaní neprišiel do styku s ich vonkajšou stenou; ak sú pridržiavacie tyče na uľahčenie vystupovania a nastupovania pripevnené na dverách, musia byť na ich vnútornej stene. Autobus a osobný autobusový príves vyrobené počínajúc 1. januárom 1985 nesmú mať pridržiavacie tyče umiestnené ďalej ako 200 mm od roviny vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla v mieste 1 000 mm nad povrchom vozovky.

Ak sa dvere autobusu a osobného autobusového prívesu diaľkovo ovládajú z miesta pre vodiča, zariadenie na diaľkové ovládanie dvier musí spoľahlivo pracovať aj za nepriaznivých poveternostných podmienok a za teploty až –15 ^oC. Ak je to potrebné, dvere sa musia dať otvoriť aj ručne, ak nie sú zaistené. Ak sú dvere v pohybe, musia sa dať zastaviť silou 147 N.

Diaľkovo ovládané dvere autobusov triedy I a triedy II musia mať špáru medzi uzatváracími dielcami vyhotovenú tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu prstov ruky cestujúceho a aby súčasne bola zaručená potrebná tesnosť.

Otvorenie alebo zavretie dvier autobusu a osobného autobusového prívesu musí vodičovi spoľahlivo oznámiť optické znamenie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlo, ktoré je vybavené zariadením zamedzujúcim rozjazd vozidla s otvorenými dverami.

Zadné a bočné dvere v celkom otvorenom stave skriňovej karosérie nesmú presahovať obrys vozidla viac ako o vlastnú hrúbku dverí.

Ustanovenia vzťahujúce sa na autobusy sa vzťahujú aj na autobusové prípojné vozidlo.

Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1960. Ustanovenia odseku 1 poslednej vety a odsekov 3, 4, 6 a 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 5 poslednej vety sa nevzťahuje na vozidlo vyrobené alebo dovezené pred 1. januárom 1985.

Kabína pre vodiča a karoséria vozidla kategórie M musia umožňovať pohodlný a bezpečný nástup a výstup z neho. Ak ide o vozidlo kategórie N, najnižší nástupný a výstupný schodík do kabíny vodiča a spolujazdca pri pohotovostnej hmotnosti vozidla nesmie byť vyššie ako 500 mm nad rovinou vozovky. Ak ide o terénne vozidlo a vozidlo so sklápacou karosériou kategórie N, pri rovnakých podmienkach je prípustná výška 650 mm. Schodík musí byť vyhotovený tak, aby v čo najväčšej miere zabraňoval skĺznutiu pri nastupovaní a vystupovaní. Náboje kolies a ráfiky kolies sa nepovažujú za zariadenie na nastupovanie a vystupovanie.

Držadlo na nastupovanie a vystupovanie na vozidle kategórie N₂ a N₃ musí byť umiestnené tak, aby jeho spodný okraj neprevyšoval 1 650 mm nad povrchom vozovky.

Trolejbus a iné vozidlo na elektrický pohon musia mať nástupné a výstupné schodíky a držadlá elektricky odizolované od skrine karosérie.

Vozidlo kategórie N a jeho prípojné vozidlo okrem vozidla so sklápacou karosériou musia mať zariadenie na bezpečný vstup na ložnú plochu alebo na ložný priestor a výstup z nich, ak výška ich dlážky nad vozovkou prevyšuje 650 mm pri pohotovostnej hmotnosti vozidla. Toto vozidlo vo vyhotovení na použitie plachty na ochranu prepravovaného nákladu musí umožňovať bezpečnú manipuláciu s plachtou a s nosnou konštrukciou na plachtu.

Vstupné dvere vozidla kategórie N a O so skriňovou karosériou musia byť vybavené pevným alebo snímateľným zariadením na bezpečný a pohodlný vstup a výstup.

Ak je autobus vybavený rebríkom na výstup na strechu a zostup z nej, musí byť rebrík na pravom boku alebo na zadnej časti autobusu; ak je rebrík umiestnený na boku autobusu, musí byť odnímateľný, ak presahuje vonkajší obrys vozidla.

Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1973. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1985.

Nádrž na kvapalné palivo (automobilový benzín alebo motorová nafta) musí byť tesná a odolávať pretlaku najmenej 30 kPa, vzdorovať vonkajšej i vnútornej korózii a spoľahlivo odolávať namáhaniam vznikajúcim za všetkých prevádzkových podmienok vozidla. Musí byť vyhotovená a umiestnená tak, aby z nej palivo pri šikmej polohe vozidla, počas jazdy v zákrute alebo pri náraze, pri ktorom nedošlo k prevráteniu vozidla alebo k porušeniu vlastnej nádrže, nevytekalo. Dielce spájkované na mäkko na nádrži musia byť súčasne prinitované, priskrutkované alebo inak bezpečne pripevnené. Na vozidlo môžu byť inštalované iba nádrže v schválenom vyhotovení.

Pretlak v nádrži na kvapalné palivo, ktorý presahuje hodnotu prevádzkového tlaku, sa musí znižovať vhodným samočinným zariadením (otvormi, bezpečnostnými ventilmi a pod.). Plniace a odvetrávacie otvory musia byť vyvedené mimo uzavretých priestorov vozidla tak, aby sa výpary nemohli zhromažďovať v uzavretých priestoroch (napr. v batožinovom priestore). Odvzdušňovací otvor musí byť ľahko prístupný na čistenie a nesmie ním vnikať do nádrže nečistota a pri údržbe a umývaní vozidla ani voda.

Nádrž na kvapalné palivo na vozidle kategórie M₁ musí z hľadiska ochrany proti vzniku požiaru spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵¹) Tieto podmienky sa obdobne vzťahujú aj na kategórie vozidiel a na palivové nádrže nezávislého vykurovania.

Plniaci otvor nádrže na kvapalné palivo musí byť ľahko prístupný a dimenzovaný tak, aby ju bolo možné bez ťažkostí ručne plniť z nádoby na rezervné palivo. Pri plnení nádrže palivom nesmie dôjsť, okrem jednostopových motorových vozidiel, ani pri preliatí nádrže k poliatiu horúcich častí vozidla, výfukového potrubia alebo elektrického príslušenstva. Vozidlo so zážihovým motorom určené výrobcom len na prevádzku na bezolovnatý benzín musí mať plniaci otvor nádrže na kvapalné palivo chránený proti možnosti natankovania olovnatého benzínu. Plniaci otvor nádrže na kvapalné palivo vozidla kategórie L₃, L₄, L₅, M a N musí byť vybavený zaisťovacím zariadením proti odcudzeniu alebo proti znehodnoteniu jej obsahu nepovolanou osobou.

Plniace potrubie nádrže na kvapalné palivo s výnimkou nádrže na kvapalné palivo nezávislého vykurovania a nádrže jednostopových motorových vozidiel musí mať vozidlo vyhotovené tak, aby nedochádzalo k spätnému vystrekovaniu paliva pri plnení v čerpacej stanici

Nádrž na kvapalné palivo nesmie byť umiestnená v kabíne pre vodiča a obsluhu, v priestore pre cestujúcich, pre náklad alebo pre batožinu a v priestore motora vozidla; nádrž vrátane potrubia musí byť od týchto priestorov okrem priestorov pre náklad na motorovom vozidle kategórie N, ktoré sú dostatočne vzdialené od drevenej dlážky ložného priestoru a palivovej nádrže, oddelená pevnou stenou z nehorľavého materiálu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť konštrukcie karosérie alebo je s touto konštrukciou pevne a vodotesne spojená. Motorové vozidlo kategórie M₁ nemusí mať nádrž oddelenú od batožinového priestoru pevnou stenou za predpokladu, že pri poruche nádrže (po náraze a pod.) nemôže palivo vytiecť do batožinového priestoru.

Motorové vozidlo kategórie M₁ a N₁ musí mať v nádrži na kvapalné palivo núdzovú zásobu paliva, ktorá umožní prejsť najmenej 50 km a najmenej 100 km pri motorovom vozidle kategórie M₂, M₃ a N₂, N₃. Motorové vozidlo kategórie M a N musí byť vybavené palivomerom a núdzovú zásobu paliva musí vodičovi jednoznačne a zreteľne signalizovať optické svetelné zariadenie umiestnené v zornom poli vodiča. Rôznofarebné vyhotovenie ukazovateľa palivomeru sa nepovažuje za optické svetelné zariadenie.

Nádrž na kvapalné palivo jednostopového vozidla musí mať také zariadenie na núdzovú zásobu paliva, ktoré umožní prejsť s vozidlom najmenej 30 km. Po spotrebovaní hlavnej zásoby paliva musí byť táto núdzová zásoba paliva jednoznačne a zreteľne vodičovi signalizovaná.

Nádoba na rezervné palivo musí byť vyhotovená tak, aby palivo pri nijakej polohe nádoby nemohlo vytekať. Nádoba vo vozidle musí byť umiestnená tak, aby nepresahovala alebo netvorila obrys vozidla a aby bola od rovín vymedzujúcich najväčšiu šírku vozidla vzdialená najmenej 150 mm a od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu alebo vzadu najmenej 250 mm.

Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 3 prvej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1976. Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1985.

Celistvosť a tesnosť palivového potrubia nesmú byť porušiteľné vibráciami a krutovým alebo ohybovým namáhaním prenášaným z vozidla v normálnych prevádzkových podmienkach; potrubie musí byť zároveň chránené pred mechanickým poškodením. Rúrkové spoje musia byť skrutkované alebo spájkované na tvrdo. Možno použiť aj palivu vzdorujúce pružné hadice z ťažko horľavých materiálov, ktorých presuvné spojenie s rúrkami musí zabezpečovať tesnosť za všetkých prevádzkových podmienok.

Palivové potrubie a všetky mechanizmy, ktorými palivo prechádza, musia byť chránené pred nadmerným teplom; je neprípustné, aby palivo z potrubia, prípadne zo zariadení namontovaných v jeho okruhu odkvapkávalo a odparovalo sa na horúce časti vozidla, výfukové potrubie a elektrické zariadenie vozidla.

Motorové vozidlo, v ktorom sa palivo dostáva z nádrže ku karburátoru alebo k vstrekovaciemu čerpadlu vlastným spádom, musí mať pri nádrži na kvapalné palivo uzatváracie ľahko prístupné a ľahko obsluhovateľné zariadenie na prerušenie dodávky paliva z miesta vodiča.

Vozidlo kategórie M₂ a M₃ nesmie mať palivové potrubie v priestore pre cestujúcich ani v priestore pre vodiča; v týchto vozidlách sa palivo nesmie dostávať vlastným spádom alebo pretlakom z palivovej nádrže.

Na pohon vozidla a na plnenie mazacích, chladiacich a obdobných systémov sa môžu používať len prevádzkové hmoty, ktoré z hľadiska limitov znečisťovania ovzdušia a ochrany životného prostredia schválil orgán štátnej správy životného prostredia.

Ak výrobca motora súhlasí, možno na pohon vznetového motora vozidla použiť metylestery repkového oleja (biologické palivo).

Stlačený zemný plyn, bioplyn (ďalej len „CNG“) alebo skvapalnený ropný plyn (ďalej len „LPG“) určené na pohon zážihového motora musia obsahovať najmenej 85 % objemového podielu metánu alebo inej zmesi uhľovodíkov s kritickou teplotou nižšou ako 263 ^oK (–10 ^oC).

Na účely tejto vyhlášky sa palivom CNG rozumie zmes s väčším obsahom propán-butánu, ktorý pri teplote 50 ^oC je 450 kg.m^-3 a ktorého tlak pri teplote 70 ^oC je maximálne 2,55 MPa.⁵²)

Motorové vozidlo musí byť vybavené výfukovým potrubím na odvedenie výfukových plynov do atmosféry a účinným tlmičom na tlmenie hluku spôsobeného vychádzajúcimi plynmi.

Výfukové potrubie musí byť od podlahy a iných horľavých častí vozidla oddelené a na dielce spodku vozidla alebo karosérie pripevnené tak, aby tieto dielce boli zvukovo aj tepelne od výfukového systému izolované.

Ak je vozidlo vybavené výfukovou odľahčovacou brzdou, musí byť výfukové potrubie vrátane tesnenia až po ovládací ventil brzdy dimenzované na tlak vo výfukovom potrubí a teplotu výfukového potrubia. Spájacie skrutky a matice výfukového potrubia musia byť dostatočne chránené proti korózii.

Koncová časť výfukového potrubia musí smerovať nad vozidlo alebo dozadu za vozidlo, alebo vľavo. Ťahače návesov nesmú výfukovými plynmi priamo ofukovať návesy. Vyústenie výfukového potrubia nesmie presahovať, okrem jednostopových motorových vozidiel, inú pevnú časť zadného a bočného obrysu vozidla. Os vyústenia koncovej časti výfukového potrubia okrem potrubia smerujúceho hore a vyústeného nad vozidlom musí byť buď rovnobežná s vodorovnou rovinou, alebo odklonená k rovine vozovky. Vyústenie výfukového potrubia musí byť vedené tak, aby sa čo najviac obmedzilo vnikanie výfukových plynov dovnútra karosérie a aby výfukové plyny neznehodnocovali náklad na vozidle.

Ak je výfukové potrubie vozidla vyvedené kolmo nahor, musí mať vyústenie v ľavej polovici vozidla. Koniec vyústenia musí byť vybavený samočinnou uzatváracou klapkou alebo odvodňovacím ventilom v najnižšej časti potrubia. Koniec vyústenia musí byť najmenej 100 mm nad strechou kabíny pre vodiča alebo nad karosériou motorového vozidla okrem vozidla kategórie T a pojazdného pracovného stroja.

Náhradný výfukový systém vozidla musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵³) Pre náhradný výfukový systém vozidla, ktorého výroba bola ukončená do 31. decembra 1992, môže príslušný orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť náhradného výfukového systému uznať protokol o skúške náhradného výfukového systému vydaný podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom,⁵³)⁵⁴) ktorý vypracovala homologizačná skúšobňa.

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Motorové vozidlo kategórie L, M a N poháňané zážihovým motorom musí pri schválení technickej spôsobilosti z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵⁵)

Motorové vozidlo kategórie M a N poháňané vznetovým motorom musí pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵⁶)

Motorové vozidlo kategórie S poháňané vznetovým motorom musí pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵⁷)

Motorové vozidlo kategórie T poháňané vznetovým motorom s výkonom prevyšujúcim 37 kW musí pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵⁸)

Na schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla poháňaného zážihovým alebo vznetovým motorom postačuje protokol o skúške vozidla podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom,⁵⁹) vypracovaný homologačnou skúšobňou.

Motorové vozidlo poháňané zážihovým alebo vznetovým motorom upraveným na spaľovanie palivom CNG alebo palivom LPG nesmie pri schvaľovaní technickej spôsobilosti z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch prekročiť limity ustanovené pre vozidlo pred jeho úpravou.

Pri použití alternatívneho paliva benzín – plyn sa nesmú prekročiť hodnoty emisných limitov.

Na motory pre stacionárne zariadenia používané na prevádzku osobitných zariadení trvale alebo prechodne pripojených na vozidlo platí osobitný predpis.⁶⁰)

Overovanie plnenia určených emisných limitov motorových vozidiel v prevádzke sa vykonáva každých 12 mesiacov na vozidle používanom na hospodársku činnosť a každých 18 mesiacov na ostatných vozidlách.

Vozidlo, jeho motor, dielce a všetky mechanizmy, v ktorých dochádza k pohybu častí, vetracie a vykurovacie zariadenie, nasávacie a výfukové potrubie s tlmičmi, výfuková odľahčovacia brzda, brzdové zariadenia, spojenie nadstavby s konštrukciou vozidla a vnútorné vybavenie vozidla musia byť skonštruované a vyhotovené tak, aby spôsobovaný hluk bol čo najmenší.

Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidla z hľadiska hladiny vonkajšieho hluku musí motorové vozidlo kategórie L, M a N spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶¹)

Hladina vonkajšieho hluku motorového vozidla kategórie T a S_s a jednonápravového traktora s prívesom nesmie prevyšovať hodnoty merané podľa podmienok ako pri vozidle kategórie M a N, a to

Na schválenie technickej spôsobilosti vozidla T a S_s sa vyžaduje protokol o skúške vozidla vypracovaný homologačnou skúšobňou. Vozidlo kategórie S_s musí byť pri meraní v prepravnej polohe podľa návodu na obsluhu.

Hladina vonkajšieho hluku motorového vozidla v prevádzke po jeho oprave alebo po akomkoľvek zásahu do výfukového a tlmiaceho systému nesmie byť vyššia, ako bola pri schválení jeho technickej spôsobilosti. Náhradný výfukový systém musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶²)

Na schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla postačuje protokol o skúške vozidla podľa osobitného predpisu,⁶¹) vypracovaný homologačnou skúšobňou.

Výfukový systém vozidla uvedeného do prevádzky do 31. decembra 1982 musí spĺňať referenčné hodnoty hladiny vonkajšieho hluku stojaceho vozidla v dB(A) uvedené v prílohe č. 5.

Hladina vonkajšieho hluku stojaceho motorového vozidla nesmie na vozidlách všetkých kategórií prekročiť referenčnú hodnotu.

Hladina vonkajšieho hluku motorového vozidla kategórie R musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶³) Na schválenie technickej spôsobilosti vozidla kategórie R sa vyžaduje protokol o skúške vozidla vypracovaný homologačnou skúšobňou.

Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa vzťahujú aj na nadstavby vozidiel a na motory používané na prevádzku osobitného zariadenia trvale alebo prechodne pripojeného na vozidlo.

Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Na vozidle uvedenom do prevádzky pred 1. januárom 1983 musia výfukové systémy spĺňať, ak ide o stojace vozidlo, hodnoty hladiny vonkajšieho hluku podľa prílohy č. 5.

Akumulátor musí byť vo vozidle upravený a upevnený tak, aby z neho elektrolyt nevystrekoval a aby sa jeho poloha na vozidle zachovala aj pri spomalení najmenej 5 g všetkými smermi. Akumulátor musí byť umiestnený tak, aby nemohol vzniknúť skrat s vodivými dielcami vozidla, a ak nejde o bezúdržbový akumulátor, aby bol umožnený ľahký prístup k nemu a jeho ľahká montáž a demontáž.

Akumulátor môže byť umiestnený len v takom priestore, ktorý zaručuje dostatočné odvetranie. Vyústenie odvetrávania nemôže byť vedené do priestoru pre cestujúcich, pre obsluhu, náklad a do iného uzavretého priestoru vozidla, ako ani do blízkosti palivovej nádrže a jej odvetrávania.

Akumulátor musí v stave nabitia na 66 % menovitej kapacity umožniť spoľahlivé spustenie motora vozidla za podmienok ustanovených v § 15 ods. 3. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na jednostopové motorové vozidlo a jeho modifikácie, pracovné stroje a ostatné vozidlá.

Výkon zariadenia vyrábajúceho elektrickú energiu musí s dostatočnou rezervou kryť spotrebu všetkých elektrospotrebičov na vozidle vrátane doplnkových, ako aj spotrebu prípojného vozidla, ak ide o ťažné vozidlo určené pre jazdné súpravy.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Elektrické vedenie vo vozidle musí byť izolované a umiestnené tak, aby sa zamedzilo poškodeniu vodičov elektrického vedenia alebo vzniku skratu. Izoláciu jednotlivých vodičov elektrického vedenia treba riešiť podľa prostredia, druhu a spôsobu uloženia týchto vodičov. Vozidlo kategórie M₁ musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁵²) Elektrická inštalácia vozidiel všetkých kategórií musí zodpovedať technickej norme.⁶⁴)

Každé motorové vozidlo okrem motorového vozidla kategórie L, T a S_s musí byť vybavené zásuvkou na prenosné elektrické svietidlo. Ak je motorové vozidlo kategórie M a N vybavené elektrickým zapaľovačom cigariet, ktorého zásuvka je použiteľná aj na zásuvku na pripojenie prenosného elektrického svietidla, nemusí byť vybavené osobitnou zásuvkou na elektrické svietidlo.

Pripojenie predpísanej sedemžilovej elektrickej inštalácie vozidla kategórie O k inštalácii ťažného vozidla musí byť vyhotovené pomocou 7-pólovej zásuvky a zodpovedajúcej vidlice čiernej (tmavej) farby; zásuvka a vidlica na iné účely (doplnkové) musia mať na rozlíšenie bielu (svetlú) farbu. Zásuvka a vidlica musia spĺňať ustanovené podmienky.⁶⁴) Vozidlo s elektrickou inštaláciou 24 V určené na ťahanie prípojného vozidla musí byť vybavené vhodným zariadením umožňujúcim vzájomné prepojenie zásuviek a vidlíc 24 V so zásuvkami a vidlicami 12 V používanými aj na napätie 24 V. Na pripojenie elektrickej inštalácie medzi poľnohospodárskym a lesným traktorom a jeho prípojným vozidlom môže byť vyhotovené päťžilovým elektrickým vodičom, avšak 7-pólovou zásuvkou a jej zodpovedajúcou vidlicou, pričom zapojenie jednotlivých vodičov musí byť zhodné so zapojením ako na motorovom vozidle kategórie N.

Na vozidle kategórie M, N a O možno nahradiť 7-pólovú zásuvku a vidlicu 13-pólovou alebo 15-pólovou zásuvkou a vidlicou. Ak je ťažné vozidlo vybavené 13-pólovou alebo 15-pólovou zásuvkou a prípojné vozidlo 7-pólovou vidlicou, na prepojenie sa musí použiť medzikus s 13-pólovou alebo s 15-pólovou na 7-pólovú.

Motorové vozidlo kategórie M₂, M₃, N₂, N₃, T a S_s a motorové vozidlo kategórie M₁ a N₁ s plynovým pohonom musí byť na ľahko prístupnom mieste vybavené odpojovačom akumulátora.

Ustanovenie odseku 1 tretej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1985 a ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 3 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1985 a ustanovenie odseku 3 tretej vety na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. júlom 1985. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie T a S, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

Na vozidle sa môžu použiť len také svetelné zdroje a zariadenia, ktoré sú pre druh a kategóriu vozidla predpísané alebo povolené. Svetelné zdroje a zariadenia na vozidle musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶⁵)

Na vozidlo možno namontovať len povolené svetelné zariadenia za predpokladu, že nebudú v uhle 15^o smerom von od obrysu vozidla vyžarovať dopredu červené svetlo a dozadu biele svetlo okrem svetiel určených na osvetlenie vnútorného priestoru vozidla. Dodatočne možno na vozidlo namontovať povolené svetelné zariadenia na označenie vozidla, najmä vozidla taxislužby, vozidla hromadnej verejnej dopravy (presvetlené smerové a číselné tabule), sanitného vozidla (označenie červeným krížom v bielom poli) smerom dopredu a dozadu a vozidla, na ktorom sa vykonáva výcvik vodičov. Takéto svetelné zariadenia musia vyžarovať svetlo nepremennej farby.

Poloha svetelných zariadení a geometrická viditeľnosť jednotlivých svetiel musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶⁶)

Svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby sa ich poloha a referenčné osi samovoľne nemenili. Poloha svetelných zariadení sa určuje pri pohotovostnej hmotnosti vozidla a zaťažení sedadla vodiča hmotnosťou 75 kg. Dodatočne namontované svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby nenarúšali výhľad z miesta pre vodiča ani ustanovenú geometrickú viditeľnosť ostatných svetelných zariadení.

Vertikálne nastavenie sklonu svetlometov so stretávacím svetlom, okrem motorových vozidiel kategórie S, sa meria pri státí v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla, pričom sklon musí byť v rozsahu –0,5 % až –2,5 % a žiadny bod osvetlenej plochy ležiacej v rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny prechádzajúcej stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného obrysu vozidla. Takéto zariadenie musí byť ovládateľné z miesta vodiča alebo musí pracovať samočinne. Hodnota základného nastavenia stretávacích svetiel s príslušným symbolom musí byť uvedená v blízkosti svetlometov alebo na štítku výrobcu, ako aj v návode na obsluhu vrátane schémy nastavenia zariadenia stretávacích svetiel.

Každá dvojica toho istého druhu vonkajšieho svetelného zariadenia musí byť na vozidle, ak nie je v tejto vyhláške ustanovené inak, umiestnená súmerne v pozdĺžnej strednej rovine vozidla v rovnakej výške nad vozovkou a musí vykazovať rovnaké svetelné parametre a farebné odtiene.

Všetky vonkajšie svetelné zariadenia v činnosti musia svietiť stálym a neprerušovaným svetelným tokom okrem smerových svetiel (§ 45) a zvláštnych výstražných svetiel (§ 4).

Motorové vozidlo môže byť vybavené jedným hľadacím svetlometom so svetlom bielej farby, ktorý sa však nesmie uviesť do činnosti na idúcom vozidle.

Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na svetelné zariadenia vyžarujúce svetlo bielej farby, určené na

Činnosť svetiel v zornom poli vodiča musí byť signalizovaná neprerušovaným svietiacim oznamovačom žltej farby, umiestneným v zornom poli vodiča. Pri vozidle kategórie N₁, ak má vodič možnosť priamej kontroly, sa takáto svetelná signalizácia nepožaduje.

Vozidlo, ktoré nie je vybavené vlastným svetelným zariadením (pracovný stroj), musí byť v premávke vybavené súpravou prenosných svetelných zariadení (obrysové, brzdové a smerové svetlá), spĺňajúcou ustanovené podmienky.⁶⁷) Jazdná súprava musí byť vybavená prepojovacím káblom dlhým najmenej 10 m s vidlicou umožňujúcou prepojenie s ťažným vozidlom (7-pólová, 13-pólová alebo 15-pólová). Držiaky tejto súpravy musia byť umiestnené tak, aby boli splnené požiadavky na umiestnenie svetelných zariadení na vozidle.

Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972, môžu mať farbu svetla vyžarovanú

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. júlom 1972, svetelné zariadenia schválené pred 1. januárom 1976 a svetelné zdroje a zariadenia schválené pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. októbrom 1985. Ustanovenie odseku 5 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. októbrom 1984. Ustanovenie odseku 10 poslednej vety sa nevzťahuje na vozidlo kategórie T, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Motorové vozidlo okrem jednonápravového traktora s prívesom, motorového ručného vozíka, poťahového vozidla a cestného bicykla musí byť vybavené svetlometmi so stretávacími a s diaľkovými svetlami. Diaľkové a stretávacie svetlá musia byť bielej farby a môžu byť zlúčené do jedného svetlometu s inými svetlami svietiacimi dopredu. Činnosť diaľkového svetla sa musí signalizovať neprerušovane svietiacim oznamovačom modrej farby v zornom poli vodiča. Ustanovenie prvej vety o diaľkových svetlách sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 40 km.h^-1.

Motorové vozidlo kategórie M a N a motorové vozidlo kategórie L₂ a L₅, ktorého šírka prevyšuje 1,3 m, musia byť vybavené dvoma svetlometmi so stretávacím svetlom a dvoma alebo štyrmi svetlometmi s diaľkovým svetlom. Najvyššia súhrnná svietivosť diaľkových svetiel nesmie prevyšovať 225 000 cd.⁶⁶) Svetlomety so stretávacím svetlom musia byť umiestnené tak, aby bod ich činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol vzdialený viac ako 400 mm od tejto roviny a aby vzájomná vzdialenosť ich najbližších bodov činnej svietiacej plochy nebola menšia ako 600 mm. Svetlomety s diaľkovým svetlom nesmú byť svojím vonkajším okrajom činnej svietiacej plochy bližšie k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla ako vonkajší okraj činnej svietiacej plochy svetlometu so stretávacím svetlom.

Vozidlo kategórie L, ktorého šírka neprevyšuje 1,3 m, musí byť vybavené jedným alebo dvoma svetlometmi so stretávacím svetlom a jedným alebo dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom. Svetlomet so stretávacím svetlom a svetlomet s diaľkovým svetlom musí byť umiestnený tak, aby ich vzťažné osi boli v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Ak je vozidlo vybavené dvojicou zhodných svetlometov, musia byť umiestnené symetricky k tejto rovine. Mopedy musia byť vybavené jedným svetlometom so stretávacím svetlom, a ak ich konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km.h^-1, musia byť vybavené svetlometom so stretávacím a s diaľkovým svetlom.⁶⁶)

Svetlomety so stretávacím svetlom nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšie ako 500 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1 200 mm nad rovinou vozovky.

Prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel musí byť vyhotovené tak, že nesmie dôjsť k ich súčasnému vypnutiu. Diaľkové svetlá môžu byť zapnuté buď všetky súčasne, alebo vo dvojiciach. Po prepnutí zo stretávacích svetiel na diaľkové svetlá musí byť zapnutá aspoň jedna dvojica diaľkových svetiel. Súčasne s diaľkovými svetlami môžu svietiť stretávacie svetlá. Po prepnutí z diaľkových svetiel na stretávacie svetlá musia byť vypnuté všetky diaľkové svetlá.

Motorové vozidlo kategórie M, N, L₂ a L₅ vybavené viac ako jednou dvojicou diaľkových svetiel môže mať jednu dvojicu diaľkových svetiel natáčavú súčasne s riadiacim mechanizmom vozidla. Na motorovom vozidle kategórie L₁, L₃ a L₄ môže byť v závislosti od natočenia riadenia natáčavé stretávacie aj diaľkové svetlo.

Rozsvietiť stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá možno iba vtedy, ak sú súčasne v činnosti obrysové svetlá vozidla a osvetlenie evidenčného čísla. Táto podmienka sa nevzťahuje na použitie stretávacích alebo diaľkových svetiel ako svetelného výstražného zariadenia.

Motorové vozidlo, ktoré má najmenej štyri kolesá, a motorové vozidlo s tromi kolesami usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musia byť na vyznačenie vonkajších obrysov vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby a dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby. Zadné obrysové svetlá červenej farby sú koncovými svetlami. Každé motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bude schválená po 9. februári 1998, s dĺžkou prevyšujúcou 6 m okrem podvozku určeného na dostavbu musí byť na obidvoch stranách vybavené bočnými obrysovými svetlami oranžovej farby. Bočné obrysové svetlá typu SM1 sa použijú na všetkých kategóriách vozidiel; motorové vozidlá kategórie M₁ a od nich odvodené motorové vozidlá kategórie N₁ môžu byť vybavené bočnými obrysovými svetlami typu SM2.

Prípojné vozidlo okrem postranného vozíka k jednostopovému motorovému vozidlu, ktorého bočný obrys prevyšuje bočný obrys ťažného vozidla viac ako o 100 mm alebo ktorého šírka prevyšuje 1,6 m, musí byť vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby. Každé prípojné vozidlo okrem prípojného vozidla za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby. Prípojné vozidlo kategórie O s dĺžkou prevyšujúcou 6 m (vrátane ťažnej tyče – oja), ktorého technická spôsobilosť bude schválená po 9. februári 1998, musí byť na obidvoch stranách vybavené bočnými obrysovými svetlami typu SM1 vyžarujúcimi svetlo oranžovej farby.

Obrysové svetlá vozidla nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšie ako 350 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1 500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku 1 500 mm, môže byť obrysové svetlo vo výške až 2 100 mm nad rovinou vozovky. Bod činnej svietiacej plochy predného bieleho obrysového svetla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť od ťažného motorového vozidla ďalej ako 400 mm, ak ide o prípojné vozidlo, ďalej ako 150 mm od tejto roviny; pri zadnom červenom obrysovom svetle nesmie táto vzdialenosť prevyšovať 400 mm. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy predných obrysových svetiel a zadných obrysových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm. Bočné obrysové svetlá nemôžu byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšie ako 250 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie prevyšovať 1 500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku 1 500 mm, môže byť táto vzdialenosť až 2 100 mm nad rovinou vozovky. Prvé bočné obrysové svetlo nesmie byť ďalej ako 3 m od prednej časti vozidla (pri vozidlách kategórie O vrátane dĺžky ťažnej tyče – oja); aspoň jedno bočné obrysové svetlo musí byť umiestnené v strednej tretine vozidla. Vzdialenosť medzi dvoma susednými bočnými obrysovými svetlami nesmie prevyšovať 3 m; ak konštrukcia vozidla neumožňuje splnenie tejto požiadavky, nesmie táto vzdialenosť prevýšiť 4 m. Vzdialenosť od roviny vymedzujúcej najväčšiu dĺžku vozidla vzadu nesmie prevýšiť 1 m.

Jednostopové motorové vozidlo okrem mopedov musí byť vybavené jedným predným obrysovým svetlom bielej farby a jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Moped musí byť vybavený jedným zadným obrysovým svetlom vyžarujúcim svetlo červenej farby a môže byť vybavený jedným predným obrysovým svetlom bielej farby. Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Obrysové svetlo musí byť umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej svietiacej plochy obrysového svetla nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1 200 mm nad rovinou vozovky.

Postranný vozík k jednostopovému motorovému vozidlu musí byť vybavený jedným bielym obrysovým svetlom svietiacim dopredu a jedným červeným obrysovým svetlom svietiacim dozadu. Bod činnej svietiacej plochy každého svetla, najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla, nesmie prevyšovať 150 mm od tejto roviny. Najnižší bod činnej svietiacej plochy týchto svetiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a ich najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie prevyšovať 1 200 mm nad rovinou vozovky.

Pri zapnutí musia všetky obrysové svetlá svietiť súčasne. Činnosť obrysových svetiel musí byť signalizovaná neprerušovane svietiacim kontrolným svetlom zelenej farby umiestneným v zornom poli vodiča; oznamovač s kontrolným svetlom sa nevyžaduje, ak osvetlenie prístrojovej dosky možno zapnúť aj vypnúť len súčasne s obrysovými svetlami.

Pri státí a parkovaní vozidla sa na svetelné vyznačenie vonkajších obrysov vozidla používajú parkovacie alebo obrysové svetlá. Motorové vozidlo, ktorého dĺžka neprevyšuje 6 m a šírka 2 m, okrem jednostopového motorového vozidla môže mať parkovacie svetlá rozsvietené iba na strane k stredu vozovky. Jednostopové motorové vozidlo môže mať na svetelné vyznačenie pri státí iba jedno parkovacie svetlo v pozdĺžnej strednej rovine vozidla, viditeľné spredu i zozadu. Parkovacie svetlo musí svietiť dopredu svetlom bielej farby a dozadu svetlom červenej farby. Parkovacie svetlá musia byť umiestnené podľa odseku 3, na jednostopovom motorovom vozidle podľa odseku 4 a na postrannom vozíku k jednostopovému motorovému vozidlu podľa odseku 5. So samostatným parkovacím svetlom (svetlami) nemusí svietiť žiadne iné osvetľovacie zariadenie.

Vozidlo kategórie M, N a O

Doplnkové obrysové svetlá musia svietiť dopredu svetlom bielej farby, dozadu svetlom červenej farby a súčasne s obrysovými svetlami. Referenčná os svetelného toku doplnkových svetiel s obrysovými svetlami umiestnenými na streche vozidla sa môže odchyľovať od pozdĺžnej strednej roviny vozidla v tolerancii 30^o.

Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1977. Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1985.

Vozidlo musí mať zariadenie na osvetlenie zadného evidenčného čísla, pokiaľ je ním vozidlo vybavené.⁶⁵) Zariadenie na toto osvetlenie musí byť skonštruované a vyhotovené tak, aby boli údaje na tabuľke dobre čitateľné zo vzdialenosti najmenej 25 m od zadného obrysu vozidla. Farba svetla tohto osvetlenia musí byť biela. Dodatočnou montážou akéhokoľvek zariadenia na vozidlo nesmie byť táto čitateľnosť obmedzená alebo znížená.

Predné smerové tabuľky a postranné smerové tabuľky na autobusoch určených na verejnú dopravu musia byť osvetlené dopadajúcim alebo presvetleným svetlom bielej farby alebo slabožltej farby tak, aby hlavný údaj bol čitateľný spredu alebo zboku aspoň zo vzdialenosti 20 m od vozidla; svetlo nesmie oslňovať vodiča vozidla ani ostatných účastníkov cestnej premávky. Osvetlenie smerových tabuliek musí mať osobitný spínač a jeho zapínanie nesmie byť viazané na ostatné svetelné zariadenia vozidla. Jas smerových tabuliek, ktorý vzniká osvetlením, musí byť na každom mieste ich osvetlenej plochy najmenej 2 cd.m^-2.

Vozidlo kategórie M, N, O, T, L₂, L₅ a R, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 6 km.h^-1, musí byť vzadu vybavené dvoma brzdovými svetlami červenej farby kategórie S1 alebo kategórie S2.

Najnižší bod činnej svietiacej plochy brzdového svetla nesmie byť nižšie ako 350 mm a jeho najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie prevyšovať 1 500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku do 1 500 mm, môže byť brzdové svetlo vo výške až 2 100 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy brzdových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm; ak celková šírka vozidla neprevyšuje 1 300 mm, môže sa táto vzdialenosť zmenšiť až na 400 mm.

Motorové vozidlo kategórie M₁, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 9. februárom 1998, a motorové vozidlo kategórie M₁, ktoré bude po prvýkrát prihlásené do evidencie počnúc 9. februárom 1999, musí byť vybavené schváleným brzdovým svetlom (svetlami) kategórie S3, ktorého umiestnenie spĺňa podmienky osobitného predpisu.⁶⁵) Dodatočnú montáž tretieho brzdového svetla kategórie S3 na vozidlo možno povoliť, ak jeho vyhotovenie a umiestnenie spĺňa požiadavky osobitného predpisu.⁶⁶) Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ môže byť vybavené doplnkovým párom brzdových svetiel umiestneným symetricky vzadu v hornej tretine celkovej výšky vozidla.

Jednostopové motorové vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 50 km.h^-1 alebo so zdvihovým objemom valcov motora prevyšujúcim 50 cm³ a jeho prípojné vozidlo musia byť vzadu vybavené jedným brzdovým svetlom červenej farby. Brzdové svetlo musí byť v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie prevyšovať 1 200 mm nad rovinou vozovky. Brzdové svetlo postranného vozíka musí byť umiestnené podľa § 42 ods. 5.

Ak sú zariadenia predpísané na jazdu zapojené, musia byť brzdové svetlá jednotlivého vozidla i všetkých prípojných vozidiel rozsvietené súčasne pri pôsobení vodiča na ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia. Brzdové svetlá možno rozsvietiť aj v tom prípade, ak je vozidlo vybavené núdzovým brzdením a ovládací mechanizmus je oddelený od ovládacieho mechanizmu parkovacieho brzdenia.

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1972.

Motorové vozidlo a prípojné vozidlo okrem jednostopového motorového vozidla s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km.h^-1 a so zdvihovým objemom valcov motora neprevyšujúcim 50 cm³ a okrem vozidla uvedeného v siedmej časti musia byť vybavené smerovými svetlami, ktoré musia mať na vozidle pevnú polohu. Moped môže byť vybavený smerovými svetlami, ktoré musia spĺňať ustanovené podmienky.

Smerové svetlá musia byť umiestnené čo najbližšie k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla. Najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm nad rovinou vozovky a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nad rovinou vozovky vyššie ako

Smerové svetlá jednostopového motorového vozidla musia byť umiestnené symetricky

Motorové vozidlo, ktoré má štyri a viac kolies, alebo motorové vozidlo s tromi kolesami usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musí mať symetricky tri smerové svetlá na ľavej i pravej strane proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Jedno musí byť umiestnené čo najviac vpredu, druhé na boku vozidla a tretie čo najviac vzadu; bočné svetlo musí byť umiestnené v prednej tretine dĺžky vozidla neprevyšujúcej 1,8 m od roviny vymedzujúcej vpredu najväčšiu dĺžku vozidla; ak nie je zaručená geometrická viditeľnosť vplyvom vyhotovenia karosérie, môže byť bočné svetlo umiestnené až do vzdialenosti 2,5 m od roviny vymedzujúcej vpredu najväčšiu dĺžku vozidla.

Na vozidle kategórie O musia byť smerové svetlá usporiadané symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla po jednom svietidle na ľavej i pravej strane čo najbližšie k rovine vymedzujúcej vzadu najväčšiu dĺžku vozidla.

Na každom motorovom vozidle okrem jednostopového motorového vozidla nesmie byť vzdialenosť medzi prednými smerovými svetlami a svetlometmi so stretávacím svetlom a predným svetlometom so svetlom do hmly menšia ako 40 mm. Menšia vzdialenosť je prípustná len vtedy, ak nie je intenzita smerového svetla v referenčnej osi menšia ako 400 cd.

Smerové svetlá musia svietiť prerušovaným svetlom oranžovej farby. Prerušovanie smerového svetla musí mať kmitočet 1,5 ± 0,5 Hz; po zapnutí sa musí prvýkrát rozsvietiť najneskôr za 1 s a po vypnutí zhasnúť najneskôr za 1,5 s. Trvanie svetelného toku musí byť medzi 40 % až 80 % času cyklu, aby účinok smerového svetla bol zreteľne a dostatočne vnímateľný.

Smerové svetlá sa musia dať uviesť do činnosti nezávisle od ostatných svetelných zariadení vozidla. Činnosť smerových svetiel musí byť vodičovi jasne a zreteľne opticky alebo akusticky signalizovaná. Ak uvedené kontrolné zariadenie je optické, svetlo musí byť prerušované s kmitočtom zodpovedajúcim kmitočtu smerových svetiel a musí byť zelenej farby. Akustické kontrolné zariadenie musí byť vo vozidle umiestnené tak, aby vodičovi zaručovalo bezpečnú počuteľnosť signálov. Pri poruche funkcie niektorého svetelného zdroja sústavy smerových svetiel s výnimkou doplnkových bočných musí byť vodičovi táto porucha zreteľne signalizovaná (napr. výraznou zmenou kmitočtu, zhasnutím, trvalým svietením bez prerušovania kontrolného optického signálu). Tieto podmienky sa vzťahujú na motorové vozidlo a jazdnú súpravu.

Motorové vozidlo okrem jednostopového motorového vozidla musí byť vybavené osobitným zariadením (spínačom) umožňujúcim výstražnú funkciu všetkých smerových svetiel motorového i prípojného vozidla; smerové svetlá pritom musia svietiť za podmienok ustanovených v odsekoch 7 a 8. Činnosť smerových svetiel musí signalizovať osobitné optické kontrolné zariadenie s prerušovaným svetlom červenej farby, ktoré môže byť v činnosti s optickým kontrolným zariadením podľa odseku 8. Činnosť výstražných svetiel môže byť opticky signalizovaná smerovo orientovaným kontrastným zariadením pre smerové svetlá, ak je vozidlo nimi vybavené. Týmto zariadením môže byť vybavené aj jednostopové motorové vozidlo.

Na vozidle uvedenom do premávky pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky sa na kontrolu výstražnej činnosti smerových svetiel povoľuje optické kontrolné zariadenie podľa odseku 8.

Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972, na vozidlo kategórie T, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1985, a na vozidlo, ktoré nemusí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.⁶⁵)

Motorové vozidlo okrem jednostopového motorového vozidla musí byť vybavené dvoma zadnými odrazovými sklami červenej farby iného ako trojuholníkového tvaru a rovnakého typu alebo môže byť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby iného ako trojuholníkového tvaru. Ak je vozidlo vybavené zakrývateľnými svetlometmi, musí mať predné odrazové sklá. Bod činnej plochy predného a zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku motorového vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny.

Vozidlo kategórie O okrem prívesného vozíka alebo postranného vozíka pripojeného za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby iného ako trojuholníkového tvaru a rovnakého typu a dvoma zadnými odrazovými sklami červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka rovnakého typu s dĺžkou strany najmenej 150 mm, upevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a protiľahlá strana bola vodorovná. Bod činnej plochy predného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 150 mm od tejto roviny. Bod činnej plochy zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny.

Odrazové sklá musia byť umiestnené tak, aby najnižší bod činnej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; ak konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, môžu byť predné a zadné odrazové sklá svojím najvyšším bodom činnej plochy najviac 1 500 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy predných alebo zadných odrazových skiel nesmie byť menšia ako 600 mm; táto vzdialenosť môže byť menšia, a to najmenej 400 mm na vozidle, ktorého celková šírka nepresahuje 1,3 m.

Vozidlo kategórie M₂, M₃, N a S_p, ktorého celková dĺžka prevyšuje 6 m, a vozidlo kategórie O musia byť vybavené na každej strane vozidla najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranžovej farby iného ako trojuholníkového tvaru umiestneným v strednej tretine vozidla. Odrazové sklá nesmú byť svojím najnižším bodom činnej plochy nižšie ako 250 mm a vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; ak konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, môžu byť odrazové sklá svojím najvyšším bodom činnej plochy najviac 1 500 mm nad rovinou vozovky. Odrazové sklá nesmú byť vzdialené viac ako 3 m od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu (na vozidle kategórie O vrátane ťažnej tyče – oja) a 1 m od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vzadu a vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy bočných odrazových skiel nesmie prevyšovať 3 m. Ak konštrukcia vozidla neumožňuje splnenie tejto podmienky, táto vzdialenosť môže byť 4 m.

Jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené jedným zadným odrazovým sklom červenej farby iného ako trojuholníkového tvaru umiestneným tak, aby stred odrazového skla bol v pozdĺžnej strednej rovine vozidla a jeho najnižší bod činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm nad rovinou vozovky a najvyšší bod činnej plochy neprevyšoval 900 mm nad rovinou vozovky. Vozidlo kategórie L₁ musí byť vybavené

Ak je vozidlo kategórie L₁ vybavené pedálmi, musí byť každý pedál vybavený odrazovými sklami oranžovej farby viditeľnými spredu i zozadu.

Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby iného ako trojuholníkového tvaru rovnakého typu umiestnenými tak, aby bod činnej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 100 mm od tejto roviny, jedným zadným odrazovým sklom červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka, ktorého dĺžka strany je najmenej 150 mm, pripevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a protiľahlá strana bola vodorovná, umiestneným v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej plochy odrazových skiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy nesmie prevyšovať 900 mm nad rovinou vozovky.

Postranný vozík k jednostopovému motorovému vozidlu musí byť vybavený jedným predným odrazovým sklom bielej farby a jedným zadným odrazovým sklom červenej farby iného ako trojuholníkového tvaru umiestnenými tak, aby bod činnej plochy odrazových skiel najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 150 mm od tejto roviny, najnižší bod činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy neprevyšoval 900 mm nad rovinou vozovky.

Odrazové sklá okrem predných nesmú byť umiestnené na závesoch za jazdy voľne pohyblivých. Odrazové sklá musia byť na vozidle pripevnené tak, aby ich referenčné osi boli vodorovné a pri predných a zadných odrazových sklách rovnobežné s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla, pri bočných odrazových sklách kolmé na pozdĺžnu strednú rovinu s toleranciou vo vodorovnej i zvislej rovine ± 3^o. Za pohyblivý záves sa nepovažuje dostatočne tuhý gumený záves, ktorý je špeciálne určený na uchytenie odraziek.

Štvorkolesové a viackolesové motorové vozidlo, ktorého konštrukčná rýchlosť prevyšuje 30 km.h^-1, a ich prípojné vozidlá uvedené do premávky po 1. októbri 1997 a vozidlá v prevádzke počnúc 1. októbrom 1999 musia byť na zadnej časti vybavené zvláštnym označením. Toto označenie musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶⁸)

Motorové vozidlo kategórie N₃ musí byť na zadnej časti vybavené zvláštnym označením:

Prípojné vozidlo kategórie O₄, príves kategórie O₁, O₂ a O₃, ktorého celková dĺžka presahuje 6 m, a náves kategórie O₁, O₂ a O₃, ktorého celková dĺžka presahuje 8 m, musia byť na zadnej časti vybavené zvláštnym označením:

Zvláštne označenie vozidiel podľa odseku 11 a dlhých vozidiel podľa odseku 12 musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁶⁹)

Ustanovenie odseku 2 poslednej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 5 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1986.

Motorové vozidlo, ktoré má najmenej štyri kolesá, a motorové vozidlo s tromi kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla môžu byť vybavené dvoma prednými svetlometmi zhodného vyhotovenia so svetlom do hmly bielej alebo žltej selektívnej farby. Motorové vozidlo môže byť vybavené jedným alebo dvoma svetlami do hmly so svetlom červenej farby. Okrem uvedených svetlometov môžu byť vybavené aj jedným alebo dvoma svetlometmi so spätným svetlom bielej farby a jedným hľadacím svetlometom so svetlom bielej farby. Vozidlo kategórie O musí byť vybavené jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly. V prípade použitia jedného svietidla so svetlom červenej farby do hmly musí byť toto svietidlo umiestnené v ľavej polovici vozidla. Výrobca v návode na obsluhu ustanoví spôsob dodatočnej montáže a umiestnenia predných svetlometov so svetlom do hmly.

Jednostopové motorové vozidlo môže byť vybavené jedným predným svetlometom so svetlom do hmly bielej alebo žltej selektívnej farby a jedným zadným svietidlom do hmly so svetlom červenej farby.

Predné svetlomety so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby bod ich činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 400 mm od tejto roviny, najvyšší bod činnej svietiacej plochy nebol vyššie ako najvyšší bod činnej svietiacej plochy stretávacieho svetla a najnižší bod činnej svietiacej plochy nižšie ako 250 mm nad rovinou vozovky. Na nastavenie predných svetlometov so svetlom do hmly sa vzťahuje ustanovenie § 40 ods. 5.

Zadné svetlá so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy neprevyšoval 1 000 mm nad rovinou vozovky; vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy zadného svietidla so svetlom do hmly a brzdového svetla nesmie byť menšia ako 100 mm. Referenčné osi zadných svietidiel so svetlom do hmly musia byť v rovinách rovnobežných s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a rovinou vozovky.

Jednostopové motorové vozidlo musí mať predný svetlomet so svetlom do hmly a zadné svietidlo so svetlom do hmly umiestnené v rovnakej výške nad rovinou vozovky ako ostatné kategórie vozidiel, avšak musia byť umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine vozidla.

Svietidlo so spätným svetlom musí byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod jeho činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod jeho činnej svietiacej plochy neprevyšoval 1 200 mm nad rovinou vozovky.

Predné svetlomety so svetlami do hmly sa musia dať zapnúť alebo vypnúť nezávisle od diaľkových a stretávacích svetiel a ich činnosť musí byť signalizovaná v zornom poli vodiča kontrolným neprerušovaným svetlom zelenej farby. Rozsvietenie zadných svetiel do hmly môže byť umožnené len vtedy, ak svietia stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá, alebo predné svetlá do hmly. Ich činnosť musí byť signalizovaná v zornom poli vodiča kontrolným neprerušovaným svetlom oranžovej farby. Súčasne so svetlami do hmly musia svietiť obrysové svetlá a osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom. Svietidlo so spätným svetlom môže byť v činnosti iba pri zaradenom spätnom chode.

Zapojenie zadných svetiel do hmly vo vozidle, ktorého technická spôsobilosť typu bude schválená počnúc 10. februárom 1998, musí byť také, aby

Ustanovenia odseku 1 druhej a tretej vety sa nevzťahujú na vozidlo kategórie M₁, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1985, a na vozidlo kategórie M₂, M₃ a N, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1986. Ustanovenie odseku 1 štvrtej vety sa nevzťahuje na vozidlo kategórie O, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1986. Tieto výnimky z odseku 1 sa vzťahujú na zadné hmlové svetlo vozidla kategórie M, N a O do 31. decembra 1998.

Motorové vozidlo okrem motorového vozidla kategórie L₁, L₂, L₅, T, R a S musí byť vybavené svetelným výstražným zariadením.

Zapojenie svetelného výstražného zariadenia musí byť usporiadané tak, aby aj pri vypnutom vonkajšom osvetlení vozidla bolo možné zapnúť svietidlá s diaľkovými alebo so stretávacími svetlami.

Svetelné výstražné zariadenie musí byť zapojené tak, aby nemohlo byť uvedené do činnosti, ak vodič nepôsobí na jeho ovládací mechanizmus; nesmie umožňovať ani rozsvietenie, ani zhasnutie ostatného osvetlenia vozidla.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1984.

Karoséria alebo kabína pre vodiča motorového vozidla kategórie M a N a karoséria osobného autobusového prívesu musia byť vnútri osvetlené tak, aby za zníženej viditeľnosti bol osvetlený vstup a výstup pre vodiča, spolujazdcov a cestujúcich; miesto vodiča musí byť vybavené osvetlením

Kontrolné prístroje v kabíne vodiča musia byť osvetlené pri zapnutí vonkajšieho osvetlenia vozidla; osvetlenie prístrojov nesmie vodiča oslňovať ani rušivo na neho pôsobiť pri vedení vozidla a prístroje sa nesmú zrkadliť v čelnom skle.

Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ a osobný autobusový príves musia mať dostatočné osvetlenie priestoru pre cestujúcich. Osvetlenie nesmie rušivo pôsobiť na vodiča pri vedení vozidla; musí sa dať stlmiť z miesta pre vodiča bez ohľadu na ostatné svetlá na vozidle. Vnútorné osvetlenie karosérie autobusu a jeho osobného prívesu okrem autobusu triedy III, ktoré sú vybavené bodovým osvetlením nad každým sedadlom, musí byť vo výške 1 m nad dlážkou aspoň 60 lx a pri tlmenom osvetlení najmenej 5 lx v ktoromkoľvek priamo osvetľovanom mieste karosérie. Pri otvorení dverí musia byť vstupné a výstupné schodíky dostatočne osvetlené, aby bol bezpečný vstup a výstup. Toto osvetlenie nesmie byť ovplyvňované tlmením vnútorných svetiel.

Motorové vozidlo so skriňovou karosériou musí byť vybavené vnútorným osvetlením a osvetlením vstupných a výstupných schodíkov.

Kabína pre vodiča vozidla kategórie T musí z hľadiska vnútorného osvetlenia spĺňať ustanovené podmienky.⁷⁰)

Ustanovenia tohto paragrafu sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie T, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1985.

Motorové vozidlo okrem pásových vozidiel a iných vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 6 km.h^-1 musí mať aspoň jedno zariadenie na dostatočne hlasitú zvukovú výstrahu. Motorové vozidlo musí spĺňať z hľadiska zvukových výstražných zariadení a ich signálov ustanovené podmienky.¹⁰) Ustanovené podmienky musí spĺňať aj motorové vozidlo kategórie R, T a S_s. Motorové vozidlo kategórie L₁ môže byť vybavené výstražnými zvončekmi.

Každé zvukové výstražné zariadenie musí spĺňať ustanovené podmienky;¹⁰) na motorovom vozidle musí byť umiestnené tak, aby pri prevádzke nedochádzalo k jeho poškodeniu alebo ku zmene zvukových vlastností. Ak je zariadenie uvedené do činnosti, musí vydávať nepretržitý rovnomerný zvuk rovnakej výšky alebo v harmonickom akorde. Zariadenia, ktoré vydávajú prenikavé zvuky, rozložené akordy alebo škreky, ako píšťaly, sirény, gongy a pod., nie sú dovolené.

Motorové vozidlo uvedené v § 4, ktoré je vybavené zvláštnymi výstražnými svetlami, musí mať okrem predpísaného zvukového výstražného zariadenia aj osobitné výstražné zariadenie.

Motorové vozidlo s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t možno vybaviť schváleným doplnkovým zvukovým výstražným zariadením umiestneným v zadnej časti vozidla.

Zabezpečovacie zariadenie motorového vozidla nesmie bezdôvodne rušiť okolie hlukom (pri náhodnom dotyku vozidla, vplyvom klimatických podmienok) a musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁷¹)

Ustanovenie odseku 1 druhej vety a odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na vozidlo a zariadenie, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Motorové vozidlo s kabínou pre vodiča alebo s uzavretou karosériou musí byť vybavené najmenej jedným stieračom a ostrekovacím zariadením na čistenie vonkajšieho povrchu čelného skla na motorický pohon a odmrazovacím a odhmlievacím systémom. Motorové vozidlo kategórie M₁ musí z hľadiska vybavenia systémom čistenia a postrekovania čelných skiel a systémom odmrazovania a z hľadiska zabezpečenia výhľadu z vozidla spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁷²) Tieto podmienky sa z hľadiska systému čistenia a ostrekovania čelných skiel a z hľadiska výhľadu z vozidla obdobne vzťahujú na motorové vozidlá ostatných kategórií vybavené kabínou vodiča a na uvedené zariadenia použité na zadné sklá vozidiel. Vozidlo kategórie M₁ s karosériou vo vyhotovení kombi alebo so splývajúcou zadnou časťou karosérie musí byť pri prvej registrácii vozidla, počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, vybavené stieračom a ostrekovačom zadného okna na zabezpečenie výhľadu za vozidlo a vnútorným spätným zrkadlom z miesta pre vodiča. Táto povinnosť sa nevzťahuje na vozidlo vybavené zadnými dverami, ktoré sú delené symetricky vo zvislej rovine.

Stierač musí byť riešený tak, aby sa jeho ramienko po vypnutí stieracieho zariadenia samočinne vracalo do základnej polohy. Stieracie ramienko sa musí dať odklopiť od povrchu skla z dôvodu ručného čistenia skla.

Ostrekovacie zariadenie čelného skla musí byť vyrobené z materiálov, ktoré sa nepoškodia pri zamŕzaní kvapaliny a súčasne odolávajú účinku teplôt až do 80 ^oC. Činnosť postrekovacieho zariadenia sa nesmie zhoršiť, ak sa použije nemrznúca zmes. Nádržka na kvapalinu musí byť vo vozidle umiestnená tak, aby nalievacie hrdlo bolo pri jej dopĺňaní ľahko prístupné; táto podmienka je splnená aj v prípade, ak nádržku možno ľahko a bez odpájania vyberať. Nádržka na kvapalinu na vozidle kategórie M₂, M₃ a N musí mať objem najmenej 2,8 dm³, na vozidlách ostatných kategórií musí mať objem najmenej 1,4 dm³.

Motorové vozidlo môže byť vybavené zariadením na čistenie svetlometov stretávacích svetiel. Na motorovom vozidle kategórie M₂ a M₃ triedy III a motorovom vozidle kategórie N určenom na medzinárodnú dopravu je toto zariadenie povinné. Vozidlo a zariadenie musia spĺňať ustanovené podmienky.⁷³)

Ustanovenie odseku 1 druhej vety neplatí pre motorové vozidlo kategórie M₁, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 tohto paragrafu neplatia pre motorové vozidlo kategórie T a iné vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1985. Ustanovenie odseku 4 druhej vety neplatí pre vozidlo kategórie M₂ a M₃ triedy III a N, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1986.

Motorové vozidlo musí byť konštrukčne vyhotovené, vyrobené a vybavené tak, aby rušivé vyžarovanie elektromagnetickej energie (ďalej len „rušenie“), vznikajúce pri prevádzke vozidla, neprevýšilo medzné hodnoty rušenia. Z hľadiska odrušenia vozidlo musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.⁷⁴)⁷⁵)

Motorové vozidlo musí byť konštrukčne vyhotovené, vyrobené a vybavené tak, aby rušivé vyžarovanie elektromagnetickej energie neovplyvňovalo činnosť iných vozidiel, ich výstroj a výbavu alebo iné elektronické zariadenia v ich dosahu. Súčasne musia byť všetky elektrické a elektronické zariadenia vozidla schopné bezpečne fungovať v elektromagnetickom prostredí, v ktorom sa vozidlo nachádza. Hodnotenie vykonávajú poverené skúšobne podľa ustanovených podmienok.⁷⁵)

Do konštrukcie a vyhotovenia mechanizmov vozidla v prevádzke sa nesmú robiť zásahy a pri výmene sa originálne dielce nesmú nahrádzať dielcami, ktoré by zvyšovali rušenie nad ustanovenú hranicu.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.

Výplne okien (aj strešných) a medzistien motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel musia byť vyhotovené z bezpečnostného skla. Musia spĺňať ustanovené podmienky.⁷⁶) Vozidlo kategórie M₁ musí byť vybavené zariadením na elektrické vyhrievanie zadných okien.

Bezpečnostné sklá z plastických materiálov možno použiť len na zasklenie

Nekryté hrany zasklenia (napr. vyklápacích vetracích okienok, spúšťacích dverných okien a medzistien) musia byť zaoblené. Vo vozidle určenom výlučne na dopravu detí musia byť tieto hrany olemované.

Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch nesmú byť núdzové dverné a okenné východy zasklené vrstveným sklom.

Dodatočne použité fólie na sklá motorového vozidla musia spĺňať tieto podmienky:

Karoséria motorového vozidla a kabína vodiča musia mať pri čelnom skle dve clony (rolety) proti slnku, z ktorých jedna musí byť pred vodičom. Môže sa použiť aj jedna zlúčená clona proti slnku, ak v plnom rozsahu funkčne nahradí použitie dvoch samostatných clon proti slnku. Bočné sklá kabíny vodiča motorového vozidla kategórie M₂ a M₃ triedy I, II a III musia byť vybavené clonami (roletami) proti slnku. Kabína vodiča vozidla kategórie T a každá jednomiestna kabína vodiča musí mať aspoň jednu clonu proti slnku umiestnenú pred vodičom.

Clona proti slnku⁴²) musí byť vyhotovená buď z materiálu, ktorý pohlcuje nárazovú energiu, alebo musí byť týmto materiálom úplne pokrytá; ak sú clona a jej držiak vyhotovené z tuhého materiálu, nesmú mať nebezpečné ostré hrany a ich zaoblenie nesmie mať polomer menší ako 3,5 mm.

Náhradné zasklievacie materiály, ktoré sú vlepované do karosérie a sú súčasťou pevnostnej štruktúry karosérie, musia svojou hrúbkou a mechanickými vlastnosťami zodpovedať pôvodnému materiálu.

Ustanovenia odsekov 2, 6, odseku 7 prvej vety a odseku 8 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 6 tretej vety sa vzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bude schválená po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky.

Motorové vozidlo, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 50 km.h^-1 a ktoré nemá tachograf s ukazovateľom rýchlosti, musí byť v zornom poli vodiča vybavené rýchlomerom s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Motorové vozidlo musí spĺňať ustanovené podmienky.⁷⁷)

Prípojné vozidlo kategórie O₄, ktorého technická spôsobilosť typu bude schválená po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky, musí byť vybavené počítadlom prejdenej vzdialenosti. Počítadlo prejdenej vzdialenosti prípojných vozidiel svojím vyhotovením musí znemožniť neoprávnený zásah do tohto zariadenia.

Motorové vozidlo kategórie M₂, M₃ triedy II a triedy III a vozidlo kategórie N₂ a N₃ evidované po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky musí byť vybavené tachografom s registráciou pracovnej činnosti vodiča, ktorý musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁷⁸) Táto povinnosť sa vzťahuje aj na motorové vozidlo týchto kategórií v medzinárodnej cestnej doprave a motorové vozidlo kategórie N₁ s prípojným vozidlom, ak celková hmotnosť súpravy prevyšuje 3,5 t. Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ triedy II a triedy III a motorové vozidlo kategórie N₂ a N₃, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, musí byť týmto zariadením dodatočne vybavené do 30. júna 1998.

Tachograf musí kontrolovať najmenej jedenkrát za dva roky pracovník pracoviska povereného Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a musí byť vrátane jeho náhonu zaplombovaný. Vozidlo prevádzkované vo vnútroštátnej cestnej doprave môže mať tachograf nahradený schváleným palubným počítadlom, ktoré spĺňa najmenej podmienky ustanovené pre tachograf.

Počítadlo prejdenej vzdialenosti a tachograf namontovaný na vozidlo musia spĺňať tieto podmienky:

Motorové vozidlo kategórie M₃ s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t a motorové vozidlo kategórie N₃ musia byť dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky vybavené zariadením na obmedzenie najvyššej rýchlosti jazdy vozidla, ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁷⁹)

Motorové vozidlo kategórie M₃ a N s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t, a motorové vozidlo kategórie N₃ vyrobené po 1. januári 1989, ktoré je prevádzkované v medzinárodnej cestnej doprave, musí byť dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky dodatočne vybavené obmedzovačom rýchlosti jazdy.

Obmedzovač rýchlosti jazdy musí zabezpečiť, aby rýchlosť motorového vozidla neprekročila

Požiadavka na vybavenie motorového vozidla obmedzovačom rýchlosti jazdy sa nevzťahuje na motorové vozidlo

Obmedzovače rýchlosti jazdy po zabudovaní do vozidla musia byť zaplombované.

Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie M a N, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1995 a je prevádzkované vo vnútroštátnej cestnej doprave.

Motorové vozidlo s kabínou vodiča alebo s uzavretou karosériou musí mať zariadenie na vykurovanie a vetranie kabíny vodiča a cestujúcich. Vykurovací a vetrací systém nesmie svojou konštrukciou, vyhotovením a činnosťou ohrozovať zdravie alebo zvyšovať únavu vodiča a cestujúcich a ak nemožno regulovať množstvo a smer prúdiaceho vzduchu, musí sa zabezpečiť bezprievanový pohyb vzduchu. Vozidlo vybavené klimatizačným systémom musí mať zariadenie, ktoré zabraňuje namŕzaniu vlhkosti na výparníku a zabezpečiť ochranu proti nebezpečnému zvýšeniu tlaku chladiaceho média. Chladiace médium nesmie pri náhlom úniku ohroziť cestujúcich a nesmie obsahovať plne substituované chlorofluorouhľovodíky.⁸¹) Za bezprievanový pohyb vzduchu sa pokladá také prúdenie vzduchu, pri ktorom stredná rýchlosť prúdenia v priestore pre hlavy cestujúcich neprekročí hodnotu 0,5 m.s^-2.

Motorové vozidlo vyrobené alebo dovezené po 3. decembri 1972 musí mať vykurovací a vetrací systém ľahko obsluhovateľný a jeho výkon regulovateľný najmenej v dvoch stupňoch; toto ustanovenie sa nevzťahuje na ovládacie mechanizmy, na individuálnu obsluhu cestujúcimi vo vozidle. Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti sa overujú podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie na vykurovanie a vetranie motorového vozidla kategórie M a N.

Na vykurovanie je zakázané používať priamo horúce potrubie výfukového systému motora. Tepelná energia výfukových plynov sa môže využiť iba prostredníctvom výmenníka tepla; v priestoroch výmenníka, v ktorých sa odovzdáva teplo vykurovaciemu vzduchu, nesmú byť žiadne uvoľniteľné spoje a hrúbka stien oceľových rúrok alebo plechov odovzdávajúcich teplo nesmie byť menšia ako 2 mm. Ak sa použijú iné materiály, musia mať rovnakú odolnosť proti korózii a zodpovedajúcu najmenšiu hrúbku stien. Ak sa na vykurovanie použije chladiaci vzduch z kvapalinového systému chladenia motora, musí byť vo vedení vykurovacieho vzduchu pretlak voči motorovému priestoru a nesmú v ňom byť žiadne nezabezpečené spoje. Vzduch na vykurovanie a vetranie nesmie obsahovať škodlivé látky a pachy vznikajúce pri prevádzke vozidla a jeho zariadení a musí byť filtrovaný od hrubých nečistôt. Vzduch potrebný na spaľovanie vo vykurovacích zariadeniach (okrem zariadení podľa odseku 4) sa nesmie odoberať z vnútorného priestoru vozidla určeného na prepravu osôb vrátane vodiča. Vstupné kanály prívodu vzduchu na vetranie a kúrenie musia byť umiestnené tak, aby sa s ohľadom na prevádzku ostatných motorových vozidiel prívod vzduchu znečisteného týmito motorovými vozidlami obmedzil na najmenšiu mieru.

Vykurovacie zariadenie na tuhé palivo je povolené iba na motorových vozidlách kategórie N so skriňovou karosériou a na ich prívesoch a návesoch so skriňovou karosériou určených ako pracoviská alebo ubytovne; tieto zariadenia a dymové rúrky musia byť izolované nehorľavým materiálom.

Vykurovací systém musí teplo rovnomerne usmerňovať po celom priestore pre cestujúcich a musí zabezpečiť, aby

Vykurovací a vetrací systém priestoru karosérie musí byť

Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ triedy I nemusí mať pretlakový vykurovací a vetrací systém. Vykurovací systém musí umožňovať nastavenie teploty v priestore pre vodiča a v priestore pre cestujúcich a jeho samočinné udržiavanie v závislosti od vonkajšej teploty. Vetrací systém musí umožňovať vetranie kabíny vodiča aspoň jedným posuvným bočným alebo strešným oknom. Toto ustanovenie sa vzťahuje obdobne aj na električku.

Ak sa na vykurovanie motorového vozidla použije nezávislé kúrenie, t. j. systém, ktorý vyrába teplo na vykurovanie samostatne vlastným palivom, musí okrem zariadení podľa odseku 4 spĺňať tieto požiadavky:

Ustanovenia odsekov 1, 3, 5 až 7 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972 a ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na motorové vozidlo vyrobené alebo dovezené pred 1. januárom 1973.

Motorové vozidlo a prípojné vozidlo so skriňovou karosériou musí mať zabezpečenie dvier, veka batožinového a motorového priestoru proti neoprávnenému otvoreniu zvonku; pritom najmenej jedny dvere musia byť uzamykateľné zvonku. Na motorové vozidlo kategórie T a S_s sa táto podmienka vzťahuje len na zabezpečenie dvier kabíny.

Motorové vozidlo musí byť vybavené okrem zabezpečenia podľa odseku 1 aj účinným zariadením, ktoré zabráni jeho neoprávnenému použitiu. Vozidlo kategórie M a N musí spĺňať ustanovené podmienky.⁸²) Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá kategórie T a S_s.

Vozidlo kategórie L musí mať zabezpečovacie zariadenie pôsobiace na jeden z týchto mechanizmov:

Zabezpečovacie zariadenie pôsobiace na riadenie sa nesmie porušiť pri pôsobení momentom najmenej 200 Nm, musí spĺňať ďalšie podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁸³) Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Vozidlo môže byť aj dodatočne vybavené doplnkovým zabezpečovacím elektronickým alebo mechanickým zariadením. Elektronické zabezpečovacie zariadenie a jeho montáž na vozidlo musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁷¹) Mechanické zabezpečovacie zariadenie musí spĺňať podmienky ustanovené touto vyhláškou.

Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1973. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie T a S, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1978. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.

Každé vozidlo, ktoré je určené na spájanie do súpravy, musí byť vybavené spájacím zariadením, ktoré musí byť prevádzkovo bezpečné, ľahko a rýchlo ovládateľné. Spájacie zariadenie musí prípojné vozidlo zabezpečovať proti samovoľnému uvoľneniu dvojitou mechanickou poistkou a musí pôsobiť samočinne alebo čiastočne samočinne (druhá poistka pôsobí až po ručnom ovládaní). Zariadenie pôsobiace samočinne musí však mať mechanické dvojité zabezpečenie a zabezpečenú polohu zreteľne viditeľnú. Nesamočinným zariadením môže byť vybavené iba jednostopové motorové vozidlo, motorové vozidlo kategórie M₁ a N₁ na ťahanie jednonápravového prípojného vozidla kategórie O₁ a O₂ a ťažné motorové vozidlo určené na spájanie s jednonápravovým prívesom s celkovou hmotnosťou do 3,5 t. Spájacím zariadením na zadnej časti vozidla nesmú byť vybavené jednonápravové prívesy.

Spájacie zariadenie musí byť vybavené

Spájacie ťažné zariadenie určené na prevádzku motorových vozidiel kategórie M₁ a N₁ podľa odseku 4 písm. b), ktorých technická spôsobilosť typu bude schválená po 31. decembri 1997, musí mať odnímateľnú guľu ISO 50 upevnenú na nosnú časť spájacieho zariadenia najviac dvoma rozoberateľnými spojmi. Počas prevádzky motorového vozidla bez prívesu musí byť spájacia guľa demontovaná a nosná časť spájacieho zariadenia bez spájacej gule nesmie presahovať obrys vozidla. Spájacie zariadenie s guľou ISO 50 možno použiť aj na motorovom vozidle kategórie M alebo N na pripojenie jednonápravových prívesov kategórií O₁ alebo O₂. Ak spájacia guľa vozidla niektorej z týchto kategórií presahuje vonkajší obrys vozidla, potom sa pri prevádzke takéhoto vozidla bez prívesu musí demontovať.

Spájacie zariadenie na ťažnom motorovom vozidle na ťahanie prívesu musí umožňovať pohyb jeho ťažnej tyče (oja) pri všetkých uvedených hodnotách uhlov

Motorové vozidlo kategórie N₃ určené na ťahanie prípojných vozidiel kategórie O₄ musí byť vybavené spájacím zariadením systému čap – oko, ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi,⁸⁶)⁸⁷) alebo zariadením systému valcový čap – oko s menovitým priemerom 50 mm. Na všetkých vozidlách sa povoľuje použitie spájacieho zariadenia uvedeného systému s menovitým priemerom 40 mm, ak je schválené.⁸⁸) Záves ťažného vozidla musí byť odpružený a celý spoj, t. j. záves – ťažná tyč (oje), môže spôsobovať iba kmity s veľmi nízkou hodnotou amplitúdy.

Spájacie zariadenie motorových vozidiel systému valcový čap – oko môže mať os valcového čapu vzdialenú od zadného obrysu vozidla smerom k jeho čelu najviac 300 mm. Motorové vozidlo s vyklápacou karosériou a terénne vozidlo môže mať túto vzdialenosť najviac 420 mm.

Jazdná súprava vytvorená ťažným motorovým vozidlom kategórie N₂ a N₃ a prípojným vozidlom O₃ a O₄ môže byť spojená systémom „krátke spojenie“ (CCD). Takéto spájacie zariadenie a jeho montáž na vozidlo musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁸⁹)

Motorové vozidlo okrem jednostopového, ktoré je určené na ťahanie prívesov a nie je vybavené schváleným typom spájacieho zariadenia, musí byť okrem hlavného spájacieho zariadenia vybavené aj závesmi na poistné spájacie zariadenie (laná, reťaze), a to

Oko ťažnej tyče (oja) okrem prípojných vozidiel k motorovým vozidlám kategórie S_p musí byť pripevnené na ťažnú tyč (oje) tak, že jeho otáčanie okolo pozdĺžnej osi ťažnej tyče (oja) je vylúčené. Oko ťažnej tyče (oja) prívesu za automobil uvedené v odseku 4 musí spĺňať ustanovené podmienky.⁸⁸)⁸⁹)

Príves, okrem prívesu za jednostopové motorové vozidlo, musí byť vybavený poistným spájacím zariadením (lanami, reťazami), ktoré musí pri poruche hlavného spoja a nasledujúcom prerušení spojenia brzdovej a elektrickej sústavy medzi ťažným vozidlom a prívesom zabezpečiť ešte čiastočnú riaditeľnosť prívesu alebo zabrániť padnutiu ťažnej tyče (oja) na vozovku. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlo vybavené schváleným spájacím zariadením spĺňajúcim ustanovené podmienky.⁸⁷)⁸⁸)

Dvojnápravový a viacnápravový príves musí mať ťažnú tyč (oje) vyváženú tak, aby sa po odpojení nedotkla vozovky, na ktorej príves stojí alebo po ktorej ide, a aby sa príves s ťažným vozidlom mohol spájať s čo najmenšou námahou. Oko ťažnej tyče (oja) týchto prívesov musí byť približne v rovnakej výške nad vozovkou, ako je záves ťažného vozidla, alebo ťažná tyč (oje) musí byť na túto výšku nastaviteľná.

V prípade, že sila na ručné dvíhanie previsnutej časti návesu alebo ťažnej tyče (oja) jednonápravového prívesu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 100 kg prevyšuje 245 N, musí mať náves, prípadne príves, prednú previsnutú časť pred nápravou alebo ťažnú tyč (oje) vybavené podperným zariadením, ktoré

Ťažná tyč (oje) dvojnápravových a viacnápravových prívesov s točnicovým riadením musí byť taká dlhá, aby vzdialenosť medzi osou oka ťažnej tyče (oja) a osou točnice bola najmenej o 1,2 m väčšia, ako je obrysový polomer prednej časti karosérie opísaný z osi točnice.

Ťahač návesu musí mať na spájací čap návesu buď čiastočne samočinnú alebo samočinnú točnicu zodpovedajúcu najvyššiemu povolenému zaťaženiu ťahača. Točnica musí umožniť vzájomné vychýlenie ťahača a návesu

Ovládanie točnice musí byť umiestnené na pravej strane ťahača, ak sa točnica neovláda z miesta pre vodiča.

Točnica ťahača na ťahanie návesov s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t a s hmotnosťou pôsobiacou na točnicu neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať ustanovené podmienky⁸⁷)⁸⁸) a musí mať spájací systém prispôsobený na prichytenie spájacieho čapu návesu s priemerom 50,8 mm.

Točnica ťahača na ťahanie návesov s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 15 t a s hmotnosťou pôsobiacou na točnicu neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať podmienky týkajúce sa umiestnenia podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom⁸⁷)⁸⁸) a touto vyhláškou, najmä:

Návesný čap návesu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t a pri zvislom zaťažení neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom⁸⁷)⁸⁸) a musí mať priemer činnej časti 50,8 mm.⁹⁰)

Spájací čap návesu musí zodpovedať najväčšiemu povolenému zaťaženiu návesu.

Spájací čap návesu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 15 t a s hmotnosťou pôsobiacou na spájací čap neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom⁸⁷)⁸⁸) týkajúcim sa umiestnenia a touto vyhláškou, najmä

Motorové vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou prevyšujúcou 400 kg musí byť vpredu a vzadu konštrukčne upravené a vyhotovené tak, aby sa mohlo, na tyči alebo na lane, vliecť iným motorovým vozidlom (uvoľnenie, odtiahnutie); konštrukcia motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musí umožňovať vliecť ho na tyči. Pracovné stroje, napr. s čelne umiestneným náradím a pod., môžu mať takéto zariadenie umiestnené vzadu.

Tyče alebo laná na vlečenie motorových vozidiel uvedených v odseku 21 musia byť dobre viditeľné; tyče musia mať po celej dĺžke priečne červeno-biele pruhy široké 75 mm, laná červenú zástavku alebo štítok s rozmermi najmenej 200 mm x 200 mm.

Ustanovenia odseku 1 druhej vety, odseku 2 písm. a) a b), odseku 2 písm. c) prvej a poslednej vety, odseku 4, odseku 8 druhej vety a odsekov 12 až 20 sa nevzťahujú na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972; ustanovenie odseku 2 písm. b) sa však vzťahuje aj na tieto vozidlá, ak sa za ne pripojí jednonápravový príves uvedený do prevádzky počnúc 1. januárom 1976.

Motorové vozidlo kategórie M a N₁ musí byť vybavené predným a zadným nárazníkom, ak karoséria nie je vyhotovená tak, že plní funkciu nárazníkov. Motorové vozidlo kategórie N₂ a N₃ musí byť vybavené predným nárazníkom.

Nárazník nesmie mať ostré okraje alebo výstupky, ktoré môžu zraniť chodcov a ostatných účastníkov cestnej premávky. Bočné voľné konce nárazníka musia byť zahnuté čo najbližšie ku karosérii vozidla smerom k jeho pozdĺžnej osi tak, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo zaklinenia alebo zachytenia s iným vozidlom, chodcom alebo cyklistom a pod. Tuhé vonkajšie hrany nárazníka, ak nie sú pokryté gumou alebo iným mäkkým materiálom (do 60 Shore), musia byť zaoblené s polomerom najmenej 5 mm. Ak sú nárazníky vozidla alebo časti karosérie, ktoré plnia funkciu nárazníkov, vyrobené z plastov a spĺňajú podmienky ustanovené pre nárazníky, potom nemusia byť pokryté gumou alebo iným podobným materiálom.

Nárazník motorového vozidla kategórie M₁ aN₁ musí byť v celej šírke rozchodu kolies a pri pohotovostnej hmotnosti vozidla svojím horným okrajom vyššie ako 420 mm nad rovinou vozovky a dolným okrajom nesmie byť vyššie ako 390 mm nad rovinou vozovky. V tomto rozsahu musí byť povrch nárazníka, ktorý môže dôjsť najčastejšie do styku s iným vozidlom, meraný vo zvislej rovine rezu, súvislý a rovný alebo zaoblený s polomerom najmenej 500 mm. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na veľmi nízke športové modifikácie motorových vozidiel, ako aj na terénne modifikácie hore uvedených kategórií motorových vozidiel.

Motorové vozidlo kategórie M₁ musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹¹) Tieto podmienky sa primerane vzťahujú aj na motorové vozidlo kategórie N₁.

Motorové vozidlo ostatných kategórií, okrem vozidla uvedeného v odseku 4, musí mať nárazník a jeho držiaky vrátane upevnenia konštruované tak, aby, pokiaľ ide o jeho pevnosť, vyhovovali pri odtláčaní nezabrzdeného motorového vozidla s približne rovnakou hmotnosťou s nezaradeným rýchlostným stupňom na vodorovnej rovine bez poškodenia vozidiel v rozmedzí zrýchlenia od 1 m.s^-2 do 2 m.s^-2.

Motorové vozidlo kategórie N₂ a N₃ a prípojné vozidlo kategórie O₃ a O₄ musí byť vybavené zadným ochranným zariadením proti podbehnutiu, ktoré dostatočným spôsobom chráni motorové vozidlo kategórie M₁ a N₁, ak narazia zozadu do vozidiel kategórií M₁, N₁, N₂, N₃, O₃ a O₄. Motorové vozidlo kategórie N₂, N₃ a prípojné vozidlo kategórie O₃ a O₄ a zadné ochranné zariadenie musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹²) Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na

Vozidlo kategórie N₂, N₃, O₃ a O₄ musí byť vybavené bočným ochranným zariadením, ktoré musí plniť podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹³) Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na

Schváliť technickú spôsobilosť typu vozidla možno, počnúc 1. aprílom 1998, len ak motorové vozidlo kategórie N₂ a N₃ bude vybavené predným ochranným zariadením proti podbehnutiu. Toto zariadenie a jeho montáž na vozidlo musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹⁴) Motorové vozidlo kategórie N₂, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 7,5 t, musí spĺňať len podmienku svetlej výšky spodného obrysu ochranného zariadenia nad vozovkou maximálne 400 mm. Táto požiadavka sa nevzťahuje na terénne motorové vozidlo kategórie G a také motorové vozidlo, na ktorom použitie takéhoto zariadenia je nezlučiteľné s účelom použitia vozidla.

Nárazníkom a zariadením proti podbehnutiu nemusí byť vybavené vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972 a motorové vozidlo kategórie T; ak však takéto vozidlo je nimi vybavené, musia byť splnené ustanovené podmienky pri jeho schválení technickej spôsobilosti. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1984. Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1985.

Bezpečnostné pásy a ich kotvové úchytky v karosérii musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹⁵)

Motorové vozidlo kategórie M₂, M₃ alebo N pri prvej evidencii

Motorové vozidlo kategórie M₁ uvedené do prevádzky

Motorové vozidlo kategórie M₁ a od neho odvodené vozidlo kategórie N₁

Motorové vozidlo kategórie M₂ a M₃ už uvedené do prevádzky musí mať predný rad sedadiel a sedadlá vyhradené pre telesne postihnuté osoby vybavené bezpečnostnými pásmi.

Motorové vozidlo kategórie M a N doposiaľ neevidované a jazdiace so zvláštnym evidenčným číslom nemusí byť vybavené bezpečnostnými pásmi.

Motorové vozidlo kategórie M₁ môže byť vybavené zadržiavacími systémami pre deti do 12 rokov (bezpečnostné pásy, sedačky a pod.). Tieto systémy vyrobené alebo dovezené po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹⁶) Detské zádržné zariadenia kategórií 0, 1 a 2 určené na prepravu detí chrbtom k smeru jazdy schválené podľa osobitného predpisu⁹⁶) nemôžu byť umiestnené na sedadle, ak je sedadlo vybavené bezpečnostným nafukovacím vankúšom a sedadlo nemá snímač zaťaženia sedadla.

Vozidlo môže byť vybavené zádržným systémom a bezpečnostnými pásmi pre osobu sediacu na vozíku pre telesne postihnuté osoby.

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 31. decembrom 1984. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 31. septembrom 1992.

Vozidlo kategórie M₁, M₂ a N₁ môže ťahať brzdený príves kategórie O₁ a O₂, ktorého okamžitá hmotnosť nesmie prevyšovať okamžitú hmotnosť ťažného vozidla, ak výrobca neustanovil inak. Za vozidlo kategórie M₁G a N₁G možno pripojiť príves kategórie O₁ a O₂, ktorého celková hmotnosť je až 1,5 násobok celkovej hmotnosti ťažného vozidla. Celková hmotnosť prívesu nesmie prevyšovať hodnotu, ktorú ustanovil výrobca ťažného vozidla, za ktoré je príves pripojený.

Ak štátny dopravný úrad pri schválení technickej spôsobilosti typu prívesu kategórie O₁ a O₂ neustanoví inak, nesmie rýchlosť prívesu prevyšovať 80 km.h^-1. Príves kategórie O₁ a O₂ sa nesmie používať na prepravu osôb.

Obytný príves za osobný automobil (karavan) kategórie O₁ a O₂ musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁸⁵) Tieto podmienky pre obytné prívesy⁸⁸) sa vzťahujú obdobne aj na ostatné prívesy kategórie O₁ a O₂ so spojovacím zariadením s guľou ISO 50 za motorové vozidlá kategórie M₁.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie O₁ a O₂, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na prívesy, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1984.

Jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené stojanom alebo iným zariadením umožňujúcim bezpečne postaviť vozidlo. Vozidlo, ktorého pohotovostná hmotnosť prevyšuje 150 kg, musí byť vybavené aj pohotovostným stojanom.

Pohyblivá časť pohonu, ako je reťaz alebo hnací hriadeľ, musia mať bezpečnostný kryt.

Ochranný štít pred vodičom, štít vo výške kolien a pod., nesmie presahovať najväčšiu šírku motorového vozidla meranú cez riadidlá, nesmie znižovať manévrovaciu schopnosť zhoršovať ovládanie motorového vozidla a zhoršovať výhľad. Konštrukcia a materiál ochranného štítu musia byť zvolené tak, aby sa zmenšili možnosti poranenia vodiča ochranným štítom na najmenšiu mieru.

Medzi ovládacími mechanizmami motorového vozidla a jeho pevnými časťami musí byť dostatočne veľký a najmenej 70 mm voľný priestor v smere obvyklého prístupu a pohybu týchto mechanizmov; pri pedáloch sa táto hodnota posudzuje od stredu nášľapných plôch na obidve strany.

Všetky ovládacie mechanizmy motorového vozidla, ktoré môžu pri dopravnej nehode zväčšiť vážnosť poranenia vodiča vozidla, ako aj osôb, ktoré môžu prísť do styku pri kolízii s motorovým vozidlom, musia byť zakončené tak, aby bolo možno vpísať do tejto zakončenej guľovej časti guľu s priemerom 16 mm.

Ak bolo pri schválení technickej spôsobilosti typu jednostopového motorového vozidla povolené prepravovať na vozidle spolujazdca, musí byť motorové vozidlo vybavené ďalším sedadlom umiestneným za sedadlom vodiča alebo dvojsedadlom. V tom prípade musia byť na oboch stranách motorového vozidla na jeho pevných častiach namontované opierky nôh spolujazdca. Sedadlo musí byť upevnené bezpečne a pevne a musí byť pružné.

Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1984. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. júnom 1972.

Postranné vozíky, ktoré sú určené na prepravu jednej dospelej osoby alebo nákladu, možno pripojiť na pravej strane jednostopového motorového vozidla kategórie L₃, ak jeho konštrukcia pripojenie umožňuje.

Celková hmotnosť postranného vozíka nesmie prevyšovať 60 % celkovej hmotnosti jednostopového motorového vozidla L₃.

Rázvor medzi kolesom postranného vozíka a predným kolesom motorového vozidla kategórie L₃ nesmie prevyšovať rázvor kolies ťažného vozidla.

Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo je určený iba na prepravu nákladov. Môže byť pripojený len k jednostopovému motorovému vozidlu, ktorého konštrukcia pripojenie umožňuje.

Celková hmotnosť prívesného vozíka nesmie prevyšovať 50 % pohotovostnej hmotnosti jednostopového motorového vozidla; prívesný vozík nemusí byť vybavený brzdou.

Vzdialenosť nápravy alebo osi kolies prívesného vozíka od osi zadného kolesa ťažného motorového vozidla nesmie prevyšovať rázvor kolies ťažného motorového vozidla.

Za terénne motorové vozidlo sa považuje vozidlo, ktorého strojový spodok je upravený na dosiahnutie zvýšenej priechodnosti po nespevnených cestách alebo vo voľnom teréne. Zariadením proti vklineniu vozidiel nemusí byť vybavené terénne motorové vozidlo kategórie M a N.

Motorové vozidlo kategórie N₁ s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2,0 t a motorové vozidlo kategórie M₁ sa považuje za terénne, ak

Z hľadiska priechodnosti terénom motorové vozidlo kategórie M₁ alebo N₁ s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2,0 t musí pri najmenšej prevádzkovej hmotnosti spĺňať päť z týchto šiestich podmienok:

Motorové vozidlo kategórie N₁, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 2,0 t, alebo motorové vozidlo kategórie N₂, M₂ a M₃, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 12,0 t, sa považuje za terénne, ak má súčasne poháňané všetky kolesá, vrátane vozidla, ktoré môže mať odpojiteľný pohon jednej nápravy, alebo ak sú splnené tieto podmienky:

Z hľadiska priechodnosti terénom motorové vozidlo kategórie N₁, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 2,0 t, alebo motorové vozidlo kategórie N₂, M₂ a M₃,ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 12,0 t, musí okrem celkovej hmotnosti spĺňať najmenej päť z týchto podmienok:

Motorové vozidlo kategórie M₃, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 12,0 t, alebo vozidlo kategórie N₃ sa považuje za terénne, ak má poháňané všetky kolesá, vrátane vozidla, ktoré môže mať odpojiteľný náhon jednej nápravy alebo ak sú splnené tieto podmienky:

Z hľadiska priechodnosti terénne motorové vozidlo kategórie M₃, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 12,0 t, alebo vozidlo kategórie N₃ musí pri minimálnej prevádzkovej hmotnosti spĺňať štyri z týchto podmienok:

Podmienky ustanovené v odsekoch 4 a 5 musia byť splnené na motorových vozidlách všetkých kategórií pri ich celkovej hmotnosti.

Traktor je dvojnápravové alebo viacnápravové motorové vozidlo kategórie T (§ 2 ods. 11), ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 40 km.h^-1. Ak konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km.h^-1, považuje sa traktor za cestné vozidlo kategórie N.

Traktor môže byť vybavený najviac dvoma sedadlami pre spolujazdca v prípade, že

Podiel hmotnosti pripadajúcej na riadenú nápravu traktora, meraný na vodorovnej vozovke, nesmie byť v celom rozsahu hmotnosti traktora od pohotovostnej až po celkovú hmotnosť menší ako 25 %. Menšia hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu sa pripúšťa po namontovaní rozličných nesených strojov (pracovného náradia, nákladných plošín) na traktor pri súčasnom znížení najvyššej dovolenej rýchlosti na 15 km.h^-1, pričom hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu nesmie byť menšia ako

Na traktore môže byť upevnená nákladná plošina s podmienkou, že

Traktorom nesený pracovný stroj a jeho upevnenie musí v prepravnej polohe pri premávke na pozemných komunikáciách zodpovedať požiadavkám na plošinu podľa odseku 4 písm. b); šírka neseného pracovného stroja nesmie presahovať 3,0 m.

Traktor musí byť vybavený ochrannou konštrukciou alebo kabínou vodiča s rovnakými vlastnosťami z hľadiska bezpečnosti ako ochranná konštrukcia. Pracovné miesto vodiča a kabína vodiča musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁴⁰)⁹⁷) Ustanovenia § 24 až 27 sa na traktory nevzťahujú.

Zariadenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na traktory musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹⁸)

Vertikálne nastavenie svetlometov traktora so stretávacím svetlom, merané pri státí v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti, pri svetlometoch, ktoré majú najvyšší bod činnej svietiacej plochy

Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové, parkovacie a núdzové brzdenie, môžu mať spoločné časti pri dodržaní týchto podmienok:

Ak je traktor vybavený zariadením na brzdenie prípojných vozidiel, musí byť sústava na parkovacie brzdenie traktora vyhotovená tak, že v prípade jej použitia bude uvedená do činnosti aj sústava prevádzkového brzdenia prípojného vozidla alebo pracovného prípojného stroja.

Súbor brzdových zariadení traktora alebo jazdnej súpravy musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom⁹⁹) okrem hodnôt brzdných účinkov pri skúške typu 0 a musí byť podľa nich schválený. Pri prevádzkovom brzdení nesmie traktor vybočovať zo smeru jazdy a nesmie nastať zablokovanie kolies. Ak brzdové zariadenie pôsobí iba na kolesá jednej nápravy, nesmie pôsobiť cez vypínateľné prevodové ústrojenstvo. Účinok parkovacieho brzdenia musí spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies traktora zaťaženého na celkovú hmotnosť na svahu (stúpanie i klesanie) najmenej 18 % bez použitia vypojiteľného pohonu náprav. Účinok brzdenia sa hodnotí pri pohotovostnej aj celkovej hmotnosti traktora alebo jazdnej súpravy a musí byť splnený aj pri zapojení traktora do súpravy s nebrzdeným prípojným vozidlom.

Na brzdenie prípojných vozidiel môže byť traktor vybavený vzduchovým pretlakovým spojením alebo hydraulickým spojením. Traktor vybavený spojením na vzduchovú brzdu, ktorý sa bude vyrábať alebo dovážať po 30. júni 1997, musí mať jednohadicový inverzný systém aj dvojhadicový systém. Požiadavku na dvojhadicový systém musí spĺňať traktor určený na ťahanie prípojného vozidla kategórie O_T4. Pri dvojhadicovom systéme musí čas nábehu tlaku vzduchu v spojkovej hlavici spĺňať ustanovené podmienky.¹⁰⁰)

Traktor môže mať špeciálne vyhotovenie. V takom prípade nie je určený na ťahanie, tlačenie, nesenie alebo na pohon určitého náradia, strojov alebo prípojných vozidiel, ale na trvalé vykonávanie špecifických prác alebo činností s trvalo namontovaným špeciálnym zariadením. Špeciálny traktor musí spĺňať ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré sa vzťahujú na traktor.

Výrobca traktora v súvislosti s podmienkami uvedenými v odseku 11 určí najvyššiu hodnotu celkovej hmotnosti brzdeného a nebrzdeného prípojného vozidla, ktorá nesmie prekročiť ustanovené hodnoty.¹⁰⁰) Oba údaje musia byť uvedené v dokumentácii a na zadnej časti traktora musí byť vyznačená najvyššia dovolená hodnota celkovej hmotnosti prípojného vozidla.

Nádrž na palivo možno umiestniť nad motorom traktora s podmienkou, že pri plnení nádrže palivom nesmie ani pri jej preliatí dôjsť k poliatiu horúcich častí motora, výfukového potrubia alebo elektrického príslušenstva. Oddelenie nádrže a motora deliacou stenou z nehorľavého materiálu sa nevyžaduje.

Pred traktor, za traktor alebo na traktor sa môžu pripájať len vozidlá, stroje alebo náradia, po ktorých pripojení traktor alebo jazdná súprava spĺňa podmienky podľa tejto vyhlášky.

Ustanovenia odseku 6 a 9 sa nevzťahujú na traktor, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972. Ustanovenie odseku 14 poslednej vety sa nevzťahuje na traktor, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1973. Ustanovenia odsekov 8 a 10 sa nevzťahujú na traktor, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1985. Ustanovenia odsekov 12 a 14 sa nevzťahujú na traktor, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred dňom účinnosti tejto vyhlášky.

Pásové motorové vozidlo je vozidlo, ktorého pojazdová časť sa dotýka vozovky prostredníctvom kovových alebo gumových častí spojených do pásov.

Na cestách sa môžu používať len pásové motorové vozidlá vybavené gumovými pásmi alebo kovovými pásmi s gumovými blokmi na styčných plochách. Nosné kladky pojazdu musia byť samostatne odpružené a vybavené gumovými obručami, ktorých výška nesmie byť menšia ako 40 mm. Gumové bloky alebo obruče nesmú byť tvrdšie ako 70 Shore. Môžu sa použiť aj iné materiály s obdobnými vlastnosťami.

Ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré sa vzťahujú na traktory, platia aj na pásové traktory určené na rovnaké účely okrem pevnosti ochrannej konštrukcie.

Traktorový príves je jednonápravové alebo dvojnápravové prípojné vozidlo kategórie O_T1, O_T2, O_T3, O_T4 určené na prepravu nákladov. Najvyššia konštrukčná rýchlosť prívesov nesmie prevyšovať 40 km.h^-1.

Na traktorový príves sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ v odsekoch 3 až 8 nie je ustanovené inak.

Súbor brzdových zariadení prívesu musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom¹⁰⁰) s výnimkou hodnôt účinku brzdenia pri skúške typu 0.

Traktorový príves s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 6,0 t, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky a ktorý bude po prvýkrát evidovaný počnúc 1. januárom 1998, musí mať dvojhadicový vzduchový prepojovací systém brzdovej sústavy.

Dvojnápravový traktorový príves s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 6,0 t, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky a ktorý bude po prvýkrát evidovaný počnúc 1. januárom 1998, musí mať brzdovú sústavu na prevádzkové brzdenie takú, aby v prípade poruchy v jej prevode bola možnosť brzdiť časť kolies s účinkom rovnajúcim sa najmenej 30 % účinku predpísaného na prevádzkové brzdenie. Do neporušenej časti sa musí aj naďalej dodávať energia na brzdenie.

Na traktorovom prívese so vzduchovou brzdovou sústavou musí čas nábehu tlaku a zásobníky energie spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁰⁰)

Nájazdovou brzdovou sústavou možno vybaviť traktorový príves, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 3,5 t. Takýto príves možno pripojiť iba k traktoru, ktorého pohotovostná hmotnosť je zhodná s celkovou hmotnosťou prívesu alebo ju prevyšuje.

Vonkajšie osvetlenie a svetelná signalizácia traktorového prívesu musia spĺňať podmienky ustanovené touto vyhláškou okrem požiadavky na vybavenie zadným svetlom do hmly.

Pracovný stroj je vozidlo, ktoré je podľa účelu a osobitných s ním pevne spojených alebo vymeniteľných zariadení vozidlom určeným a vhodným najmä na vykonávanie prác podľa technickej normy.¹⁰¹) Pracovný stroj je buď samohybný, s vlastným zdrojom pohonu, alebo prípojný, alebo nesený.

Pre pracovný stroj samohybný platia ustanovenia tejto vyhlášky platné pre vozidlo, ak z nich nevyplýva niečo iné.

Súbor brzdových zariadení pracovného stroja samohybného s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 30 km.h^-1 musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom¹⁴) pre prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie. Počiatočná rýchlosť pre skúšku typu je v₀ = 40 km.h^-1. Pri strojoch, ktoré túto rýchlosť nedosahujú, sa počiatočná rýchlosť brzdenia rovná konštrukčnej rýchlosti.

Súbor brzdových zariadení pracovného stroja samohybného s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 30 km.h^-1 musí spĺňať ustanovené podmienky.¹⁰²)

Účinok parkovacieho brzdenia pracovného stroja samohybného musí spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla zaťaženého celkovou hmotnosťou pri stúpaní a klesaní so sklonom najmenej 18 % bez použitia vypojiteľného pohonu náprav.

Zariadenie na vonkajšie osvetlenie a svetelnú signalizáciu pracovného stroja samohybného musí spĺňať podmienky ustanovené v tretej časti. V odôvodnených prípadoch ich možno umiestniť inak, a to

Počas prevádzky na cestách musí byť stroj v prepravnej polohe. Za stroj nesmie byť pri premávke na cestách zapojené prípojné vozidlo okrem pracovného zariadenia stroja, ktoré je prepravované na podvozku. Podvozok s pracovným zariadením musí spĺňať ustanovenia § 68.

Nádrž na palivo pracovného stroja samohybného môže byť umiestnená nad motorom alebo vedľa neho s podmienkou, že v prípade preliatia nádrže pri jej plnení nesmú sa poliať horúce časti motora, výfukové potrubie ani elektrické zariadenie. Oddelenie takej nádrže a motora deliacou stenou z nehorľavého materiálu sa nevyžaduje.

Pracovné miesto a kabína pre vodiča musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.¹⁰⁰),¹⁰³) Stroj, z ktorého nie je zabezpečený potrebný výhľad z miesta pre vodiča dopredu, musí byť vybavený osobitným sedadlom pre spolujazdca vodiča s výhľadom dopredu. Ustanovenia § 24 až 27 sa na pracovné stroje nevzťahujú.

Pracovný stroj prípojný je vozidlo určené na vykonávanie určitých pracovných činností, ktoré sa na pozemných komunikáciách pohybuje len pri premiestňovaní na pracovisko a späť v jazdnej súprave s motorovým vozidlom. Konštrukčná rýchlosť stroja nesmie prevyšovať 30 km.h^-1. Ak je takýto stroj určený na zapojenie do súpravy s vozidlom kategórie M alebo N, vzťahujú sa naň podmienky ustanovené pre vozidlo kategórie O.

Na pracovný stroj prípojný sa vzťahujú ustanovenia tretej časti vyhlášky vzťahujúce sa na motorové vozidlo, ak nie je ustanovené inak.

Pri premávke na cestách musí byť pracovný stroj prípojný v prepravnej polohe. Pracovný stroj prípojný sa nesmie zapájať za prípojné vozidlo.

Súbor brzdových zariadení stroja musí spĺňať ustanovené podmienky.¹⁰⁰) Brzdovým zariadením nemusí byť vybavený pracovný stroj prípojný, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 3,0 t; hmotnosť pripadajúca na nápravu jednonápravového prípojného pracovného stroja nesmie prevyšovať 3,0 t, pričom konštrukčná rýchlosť nesmie prevyšovať rýchlosť 20 km.h^-1. Taký stroj možno pripojiť k motorovému vozidlu, ktorého pohotovostná hmotnosť je rovnaká alebo vyššia ako celková hmotnosť prípojného stroja.

Nájazdovým brzdovým zariadením môžu byť vybavené pracovné stroje prípojné, ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 3,0 t. Možno ich pripojiť k traktoru, ktorého pohotovostná hmotnosť je rovnaká alebo vyššia ako celková hmotnosť prípojného stroja.

Vonkajšie osvetlenie a svetelná signalizácia stroja musí spĺňať podmienky ustanovené v tretej časti. V odôvodnených prípadoch môže byť umiestnené odchylne, a to podľa § 67 ods. 6. Také stroje, ktoré z dôvodov pracovného nasadenia nemôžu byť vybavené svetelným zariadením, musia mať pri premávke na pozemných komunikáciách namontované držiaky na prenosnú súpravu vonkajšieho osvetlenia podľa ustanovených podmienok.⁶⁵) Držiaky musia byť umiestnené tak, aby spĺňali podmienky ustanovené v tejto vyhláške na osvetlenie vozidiel.

Pracovný stroj prípojný, ktorého šírka neprevyšuje 2,0 m, nemusí mať v prednej časti vyznačenie obrysu prednými obrysovými svetlami ani prednými odrazovými sklami.

Pracovný stroj nesený je stroj určený na vykonávanie určitých pracovných činností. Na pozemných komunikáciách sa môže pohybovať len zavesený na motorovom vozidle a tvorí s ním jeden celok. Jeho pojazdová časť, ak je ňou vybavený, nie je v prepravnej polohe v styku s vozovkou.

Pracovný stroj nesený v prepravnej polohe nesmie počas premávky na pozemných komunikáciách znižovať výhľad z miesta pre vodiča tak, aby znemožňoval jeho bezpečné vedenie po komunikáciách, nesmie obmedzovať ovládateľnosť vozidla a viditeľnosť jeho vonkajšieho osvetlenia.

Pracovný stroj nesený nemusí byť vybavený vlastným zariadením vonkajšieho osvetlenia a svetelnej signalizácie, odrazovými sklami ani držiakmi na prenosnú súpravu týchto svetelných zariadení, ak

Bočne nesený pracovný stroj možno pripojiť len na pravú stranu vozidla.

Pracovný stroj nesený musí byť na zadnej časti vybavený jedným alebo dvoma červenými odrazovými sklami triedy IIIa⁶⁵) v tvare rovnostranného trojuholníka.

Ručný vozík, ktorého celková šírka prevyšuje 0,6 m, používaný v premávke na pozemných komunikáciách, okrem detských kočíkov, musí byť vybavený schválenými odrazovými sklami⁶⁵) takto: