Očkovanie proti tuberkulóze sa vykonáva u zamestnancov liečební pre dlhodobo chorých,
v iných zdravotníckych zariadeniach u zamestnancov pracujúcich na oddeleniach tuberkulózy
a respiračných chorôb, patológie, súdneho lekárstva a v laboratóriách mikrobiologickej
diagnostiky a u osôb pracujúcich vo veterinárnych zariadeniach a pri ošetrovaní a
zabíjaní zvierat postihnutých tuberkulózou. Očkujú sa iba osoby s negatívnym výsledkom
tuberkulínovej skúšky.
(2)
Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu B sa vykonáva u
a)
novorodencov matiek pozitívnych na HBsAg,
b)
osôb pripravovaných na hemodialýzu alebo u hemodialyzovaných osôb, ak sa očkovanie
nemohlo vykonať pred hemodialýzou,
c)
žiakov stredných zdravotníckych škôl,
d)
študentov lekárskych fakúlt,
e)
zamestnancov zdravotníckych zariadení, ktorí sú vystavení zvýšenému riziku infekcie,
f)
zamestnancov zariadení pre mentálne postihnutých a detí umiestnených v týchto zariadeniach,
g)
ďalších osôb vystavených zvýšenému riziku infekcie v prípadoch určených Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky3) (ďalej len „ministerstvo“).
(3)
Očkovanie proti besnote sa vykonáva u zamestnancov laboratórií, kde sa pracuje s
virulentnými kmeňmi vírusu besnoty a u ďalších osôb vystavených pri výkone práce zvýšenému
riziku takejto infekcie.
Očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny sa vykonáva v súlade s medzinárodnými
dohovormi a podľa aktuálnej epidemiologickej situácie v štátoch, do ktorých alebo
z ktorých osoba cestuje.
Očkovanie proti tetanu sa vykonáva na základe posúdenia charakteru poranenia a zhodnotenia
údajov o predchádzajúcom očkovaní.
(2)
Očkovanie proti vírusovému zápalu pečene typu B sa vykonáva u osôb vystavených riziku
infekcie na základe posúdenia charakteru poranenia a zhodnotenia údajov o predchádzajúcom
očkovaní.
(3)
Očkovanie proti besnote sa vykonáva pri poranení besným zvieraťom alebo zvieraťom
podozrivým z besnoty na základe posúdenia charakteru kontaktu s takým zvieraťom.
V prípade zvýšeného rizika infekcie možno vykonať aj očkovanie proti iným prenosným
ochoreniam na základe odporúčania lekára, ktorý má osobu v priamej zdravotnej starostlivosti
(ďalej len „ošetrujúci lekár“), alebo epidemiológa. Ide o
a)
očkovanie proti chrípke, ktoré sa vykonáva najmä u osôb vo veku 65 rokov a starších,
u osôb umiestnených v liečebniach pre dlhodobo chorých, v domovoch dôchodcov, zariadeniach
sociálnych služieb, u osôb s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho
aparátu, s metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami, ako aj u osôb prichádzajúcich
do priameho kontaktu s uvedenými skupinami osôb,
b)
očkovanie proti ďalším prenosným ochoreniam, najmä proti invazívnym hemofilovým infekciám,
ktoré sú vyvolané typom b, proti pneumokokovým alebo proti meningokokovým infekciám,
vírusovému zápalu pečene typu A a B, kliešťovému zápalu mozgu, tularémii a ovčím kiahňam.
Na vlastnú žiadosť osôb alebo na žiadosť ich zákonných zástupcov možno vykonať očkovanie
aj v iných prípadoch ako sú uvedené v § 2 až 8.
(2)
Vhodnosť očkovania v týchto prípadoch posúdi ošetrujúci lekár, ktorý súčasne poučí
osoby alebo ich zákonných zástupcov o prínose a možnom účinku očkovania. Túto skutočnosť
zaznačí do zdravotnej dokumentácie očkovanej osoby.
Očkovanie osôb a vyšetrenia s tým spojené vykonáva príslušný ošetrujúci lekár alebo
iní ním poverení zdravotnícki pracovníci.
(2)
Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa má očkovanie vykonať, oznámi písomne termín
očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa má vykonať mimoriadne alebo
osobitné očkovanie, pre nebezpečenstvo z omeškania možno oznámenie vykonať aj inou
formou.
(3)
V prípade, že sa osoba na očkovanie nedostaví alebo že sa očkovanie nemohlo vykonať
z dôvodu dočasnej kontraindikácie, zdravotnícke zariadenie osobe oznámi náhradný termín
spôsobom uvedeným v odseku 2.
Každé očkovanie možno vykonať až po lekárskom vyšetrení osoby, podľa ktorého ošetrujúci
lekár určí indikáciu alebo kontraindikáciu očkovania. Zoznam kontraindikácií a spôsob
ich vyznačenia v zdravotnej dokumentácii je v prílohe č. 1.
(2)
Osoby, ktoré nemožno očkovať z dôvodov kontraindikácie, vedie ošetrujúci lekár v
dispenzárnej starostlivosti tak, aby bolo možné v prípade potreby urobiť okamžité
opatrenia na ochranu ich zdravia pred prenosným ochorením, proti ktorému nemohli byť
očkované.
(3)
Každé očkovanie sa zapíše do zdravotnej dokumentácie a do očkovacieho preukazu, ktorý
vystaví ošetrujúci lekár. Záznam o očkovaní v zdravotnej dokumentácii musí obsahovať
a)
dátum očkovania,
b)
názov očkovacej látky, výrobcu, šaržu, dávku a spôsob aplikácie,
c)
meno očkujúceho.
(4)
Do zdravotnej dokumentácie sa zapíše aj dôvod, pre ktorý sa očkovanie neuskutočnilo
a tiež nezvyčajné reakcie, ktoré sa u osoby vyskytli. Takéto reakcie oznamuje ošetrujúci
lekár príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu na tlačivách, ktoré sú v prílohách č. 2 a 3; kópiu tlačiva zašle aj Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv.3a)
Laboratórne vyšetrovanie a skúmanie materiálu, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky
alebo pri ktorom je podozrenie, že takéto zárodky obsahuje, vrátane kontroly potravinárskych
a iných výrobkov, ako aj zisťovanie ich citlivosti na antimikróbne látky, možno vykonávať
len v takých zdravotníckych a veterinárnych zariadeniach a vo výskumných ústavoch
a zariadeniach, kde takéto vyšetrovanie a skúmanie súvisí s ich činnosťou.
(2)
Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky, osobám trpiacim na prenosné
ochorenie, osobám podozrivým, že trpia na takéto ochorenie alebo osobám, ktoré na
takéto ochorenie zomreli, môže iba lekár, stredný zdravotnícky pracovník alebo osoba
určená vedúcim zdravotníckeho zariadenia.
(3)
Odoberať materiál, ktorý obsahuje choroboplodné zárodky, zvieratám trpiacim na ochorenie
prenosné na človeka, zvieratám podozrivým, že trpia na takéto ochorenie alebo zvieratám,
ktoré na takéto ochorenie uhynuli, môže iba veterinárny lekár alebo osoba určená vedúcim
veterinárneho zariadenia.
(4)
Pri zaobchádzaní s materiálom, ktorý obsahuje alebo môže obsahovať choroboplodné
zárodky, najmä pri jeho zasielaní, treba urobiť také opatrenia, aby nemohlo byť ohrozené
zdravie ľudí alebo zvierat.
Epidemiologické vyšetrovanie sa vykonáva na všetkých miestach, kde možno v súvislosti
s ochorením alebo s podozrením na ochorenie zistiť okolnosti dôležité na vymedzenie
ohniska nákazy, posúdenie príčin a spôsobov šírenia ochorení a na vykonanie potrebných
opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení.
(2)
Epidemiologické vyšetrovanie v ohnisku nákazy vykonáva územne príslušný štátny zdravotný
ústav, ktorý pripravuje podklady na opatrenia príslušného orgánu na ochranu zdravia.
(3)
Epidemiologické vyšetrovanie vykonávajú zdravotnícki pracovníci alebo iní odborní
pracovníci štátnych zdravotných ústavov a podľa druhu jednotlivých ochorení aj zdravotnícki
pracovníci alebo iní odborní pracovníci zdravotníckych zariadení určených orgánom
na ochranu zdravia.
Lekár, ktorý zistí u osoby prenosné ochorenie, má podozrenie na prenosné ochorenie,
zistí úmrtie na prenosné ochorenie, alebo zistí, že osoba je nosičom choroboplodných
zárodkov, ktoré môžu spôsobiť prenosné ochorenie, oznámi túto skutočnosť, ak sa ďalej
neustanovuje inak, príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu a ošetrujúcemu lekárovi
na tlačive, ktorého vzor je v prílohe č. 4; novozistené ochorenie na tuberkulózu oznámi aj do centrálneho registra tuberkulózy.
Tieto skutočnosti súčasne zaznačí do zdravotnej dokumentácie osoby.
(2)
Ak sa skutočnosti uvedené v odseku l dozvie iný zdravotnícky pracovník ako lekár
alebo iný odborný pracovník v zdravotníctve, oznámi túto skutočnosť územne príslušnému
orgánu na ochranu zdravia alebo štátnemu zdravotnému ústavu.
(3)
Ochorenie alebo podozrenie na prenosnú detskú obrnu vrátane akútnej chabej obrny,
na osýpky, meningokokovú meningitídu, choleru, mor a na ďalšie nákazy s priebehom
ohrozujúcim život, rýchlo šíriace sa nákazy a epidémie sa ihneď hlásia príslušnému
štátnemu zdravotnému ústavu osobne, telefonicky, faxom alebo elektronickou poštou.
(4)
Angína, konjunktivitída, enterobióza, stafylokokové zápalové ochorenia, stomatitídy
a pohlavné choroby s výnimkou syfilisu, kvapavky, mäkkého vredu, lymfogranulómu venereum
a HIV infekcie, pokiaľ nejde o nemocničné nákazy, sa hlásia pri hromadnom výskyte.
(5)
Každé ochorenie zvieraťa alebo podozrenie z ochorenia zvieraťa na ochorenie prenosné
na človeka hlási okresná veterinárna správa štátnemu zdravotnému ústavu; každé ochorenie
alebo podozrenie z ochorenia človeka na besnotu, slezinnú sneť a sopľavku oznámi príslušný
orgán na ochranu zdravia okresnej veterinárnej správe.
(6)
Prípady uvedené v odsekoch 1 až 5 sa hlásia bezodkladne.
(7)
Všetky prípady akútnych ochorení dýchacích ciest vrátane chrípky hlásia ošetrujúci
lekári územne príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu raz týždenne. Pri hromadnom
výskyte určí časový interval hlásenia príslušný orgán na ochranu zdravia.
Chorému, podozrivému z ochorenia alebo podozrivému z nákazy sa môže nariadiť izolácia.
Od izolácie sa môže upustiť, ak nehrozí nebezpečenstvo šírenia nákazy.
(2)
Izolácia sa vykonáva v domácnostiach, na infekčných oddeleniach a vo vyhradených
izbách neinfekčných oddelení zdravotníckych zariadení ústavnej starostlivosti, v zariadeniach
sociálnych služieb a v iných zariadeniach určených orgánom na ochranu zdravia.
(3)
Izoláciu podľa odseku 2 môže nariadiť ošetrujúci lekár alebo orgán na ochranu zdravia
z epidemiologických dôvodov aj u osôb, ktoré vylučujú choroboplodné zárodky a ktoré
sa v domácnosti alebo na pracovisku stýkajú s osobami vykonávajúcimi epidemiologicky
závažné činnosti alebo s deťmi navštevujúcimi predškolské zariadenia.
(4)
Izolácia na infekčnom oddelení sa nemusí vykonať v prípade, ak má osoba okrem prenosného
ochorenia aj iné závažné ochorenie, ktoré vyžaduje liečbu na inom oddelení zdravotníckeho
zariadenia. Rovnako sa postupuje i v prípade ochorenia, na ktorého liečenie sú lepšie
predpoklady na inom oddelení zdravotníckeho zariadenia (napr. tetanus, neuroinfekcie).
(5)
Izolácia chorých na tuberkulózu, ktorí vylučujú choroboplodné zárodky, sa vykonáva
na oddeleniach tuberkulózy a respiračných chorôb a v odborných liečebných ústavoch
tuberkulózy a respiračných chorôb.
(6)
Izolácia chorých na pohlavné ochorenia sa vykonáva na vyčlenených úsekoch kožných
oddelení alebo na venerologických oddeleniach.
(7)
V prípadoch, keď sa zistí nedodržiavanie zásad domácej izolácie, nariadi sa osobám
uvedeným v odseku 1 izolácia v zdravotníckom zariadení.
Osobám podozrivým z nákazy sa môžu nariadiť karanténne opatrenia.
(2)
Karanténne opatrenia podľa odseku l sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky
dohľad.
(3)
Karanténa spočíva v tom, že osoby podozrivé z nákazy sa izolujú a lekár ich vyšetruje
a pozoruje. Vykonáva sa na všetkých miestach, kde to treba v záujme ochrany proti
šíreniu prenosných ochorení.
(4)
Osoba podozrivá z nákazy sa v odôvodnených prípadoch musí podrobiť zvýšenému zdravotnému
dozoru. Spočíva v zákaze určitých činností, pri ktorých vykonávaní by sa mohlo prenosné
ochorenie šíriť, prípadne v úprave pracovných podmienok na jej pracovisku. Táto osoba
je súčasne pod lekárskym dohľadom.
(5)
Osoba podozrivá z nákazy sa podrobuje lekárskemu dohľadu a vyšetreniam v termínoch
určených ošetrujúcim lekárom alebo orgánom na ochranu zdravia.
Na zamedzenie vzniku a šírenia prenosných ochorení sa vykonávajú opatrenia preventívneho
charakteru. Pri vzniku a šírení prenosných ochorení sa vykonávajú opatrenia priamo
v ohnisku nákazy.
(2)
Na ničenie choroboplodných zárodkov sa vykonáva dezinfekcia, na ničenie epidemiologicky
závažných alebo obťažujúcich článkonožcov dezinsekcia a na ničenie epidemiologicky
závažných hlodavcov a iných živočíchov deratizácia.
(3)
V ohnisku nákazy sa vykonáva ohnisková dezinfekcia podľa pokynov ošetrujúceho lekára
alebo pracovníkov orgánov na ochranu zdravia.
(4)
Ohniskovú dezinfekciu v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú v týchto zariadeniach
najmä vlastní zamestnanci.
(5)
Ohnisková dezinfekcia, prípadne dezinsekcia sa vykonáva vo vozidle, v ktorom sa prepravoval
chorý, a to bezodkladne po prevoze.
Do skupiny osôb vylučujúcich choroboplodné zárodky sa zaraďujú osoby, ktoré netrpia
žiadnymi príznakmi ochorenia, ale svojimi výlučkami alebo krvou krátkodobo, dlhodobo
alebo celoživotne môžu byť prameňom nákazy pre osoby, s ktorými sa stýkajú. Tieto
osoby zaraďuje ich ošetrujúci lekár do dispenzárnej starostlivosti.
(2)
Osoby, ktoré vylučujú choroboplodné zárodky, musia dodržiavať nariadené všeobecné
alebo mimoriadne protiepidemické opatrenia.
Určovanie podmienok na výkon epidemiologicky závažných činností
Epidemiologicky závažnou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorá je spojená s rizikom
vzniku a šírenia prenosných ochorení. Môžu ju vykonávať len osoby zdravotne a odborne
spôsobilé.
(2)
Medzi epidemiologicky závažné činnosti patria najmä práce pri manipulácii s požívatinami,
práce v úpravovniach vôd, pri obsluhe vodovodných zariadení, pri výrobe liečiv, kozmetických
výrobkov, kožných čistiacich prostriedkov a potrieb osobnej hygieny, pri stravovaní
detí v predškolských zariadeniach, v školských zariadeniach alebo pri zotavovacích
akciách, v prevádzkarňach holičstva a kaderníctva, starostlivosti o pleť, manikúry,
pedikúry, v masážnych a erotických salónoch. Orgán na ochranu zdravia môže podľa konkrétnych
podmienok rozhodnúť, že medzi epidemiologicky závažné činnosti patria aj iné druhy
prác.
Zdravotnú spôsobilosť preukazuje osoba zdravotným preukazom, ktorý jej na základe
vstupnej lekárskej prehliadky vydá ošetrujúci lekár.
(2)
Do zdravotného preukazu ošetrujúci lekár zaznačí čas jeho platnosti a zdravotnú spôsobilosť
na konkrétny výkon epidemiologicky závažnej činnosti. Súčasne osobu poučí o jej právach
a povinnostiach vyplývajúcich jej z osobitných predpisov,5) najmä o povinnosti vyhľadať pri ochoreniach svojho ošetrujúceho lekára, ktorý vedie
jej zdravotnú dokumentáciu. Pri každom lekárskom ošetrení je osoba povinná upozorniť
na druh vykonávanej epidemiologicky závažnej činnosti. Tieto skutočnosti zaznačí lekár
do jej zdravotnej dokumentácie.
Ak sa u zamestnanca zistia nedostatky pri vykonávaní epidemiologicky závažnej činnosti,
odoberie sa mu osvedčenie o odbornej spôsobilosti. O odobratí osvedčenia sa vykoná
záznam v zápise z kontroly prevádzky s upozornením, že zamestnanec nesmie počas odobratia
osvedčenia vykonávať činnosť, na ktorú mu bolo osvedčenie vydané. Osvedčenie možno
vrátiť až po preskúšaní odbornej spôsobilosti,6) a to na základe žiadosti zamestnanca. Preskúšanie zabezpečí štátny okresný hygienik
najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
V prípade, že osoba bude krátkodobo pracovať v epidemiologicky závažnej činnosti v
detských táboroch alebo v iných sezónnych aktivitách, vydá jej ošetrujúci lekár zdravotný
preukaz najviac na čas dvoch mesiacov. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti netreba.
Ochranné opatrenia pred zavlečením prenosných ochorení zo zahraničia sa vykonávajú
na hraničných cestných, železničných a riečnych priechodoch a na letiskách.
(2)
Osobám cestujúcim do štátov, ktoré vyžadujú medzinárodné cudzojazyčné lekárske potvrdenia
o anti HIV negativite vystavujú tieto potvrdenia zdravotnícke zariadenia určené ministerstvom.
(3)
Tovar, s výnimkou zvierat, ktorý sa prepravuje cez územie Slovenskej republiky, sa
nepodrobuje ochranným opatreniam, ak sa neprekladá a je riadne zabalený v pôvodnom
obale. Uvedené sa primerane vzťahuje aj na obaly, v ktorých je tovar zabalený.
(4)
Ochranné opatrenia, ak ich vykonávanie nevyplýva priamo z predchádzajúcich ustanovení,
nariaďuje ministerstvo. Ochranné opatrenia na hraničných cestných, železničných a
riečnych priechodoch a na letiskách sa vykonávajú v spolupráci s príslušnými ústrednými
orgánmi.7)
Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z.
z.
KONTRAINDIKÁCIE OČKOVANIA
1. O tom, či je ochorenie indikované alebo kontraindikované, rozhoduje lekár, ktorý
očkovanie vykoná.
2. Za kontraindikáciu očkovania sa považuje
a) akútne ochorenie s horúčkou alebo s celkovými príznakmi, ktoré ošetrujúci lekár
považuje za klinicky závažné,
b) tuberkulóza, pre ktorú osoba patrí do niektorej z dispenzárnych skupín tuberkulóznych
ochorení,
c) overený defektný imunitný mechanizmus,
d) hemoblastózy a iné zhubné ochorenia, ktoré zapríčiňujú imunosupresiu,
e) liečenie vysokými dávkami kortikosteroidov, imunosupresívami a ožarovaním,
f) anafylaxia, kolaps, šok alebo kŕče bez horúčky, resp. iné závažné reakcie vzniknuté
po predchádzajúcej dávke očkovacej látky,
g) tehotenstvo, s výnimkou prípadov, keď nevykonanie očkovania znamená ohrozenie matky
alebo plodu,
h) anamnestický údaj o anafylaktickej reakcii na súčasti vakcíny (vaječná bielkovina,
antibiotiká a pod.).
Kontraindikácie uvedené v písmenách c), d) a e) sa týkajú iba podávaných živých vírusových
vakcín. HIV pozitívne osoby (bez klinických príznakov alebo choré) sa môžu očkovať
živými vírusovými vakcínami. Neodporúča sa však očkovanie chorých na AIDS BCG vakcínou.
3. Osobitné kontraindikácie sú uvedené v návodoch na použitie príslušnej očkovacej
látky.
4. Osoby, pre ktoré platia osobitné kontraindikácie, sa môžu očkovať po zvážení rizika
nákazy a po kompletnom individuálnom vyšetrení. Potrebné očkovanie sa vykoná na nemocničnom
oddelení pod osobitným dohľadom lekára alebo na územne príslušnom špecializovanom
pracovisku.
5. Pokiaľ očkovanie nemožno vykonať z dôvodu dočasnej kontraindikácie, urobí sa o
tom zápis do zdravotnej dokumentácie očkovaného s uvedením dátumu jej vzniku, druhu
kontraindikácie a náhradného termínu očkovania. Zápis sa označí odtlačkom menovky
a podpisom lekára.
6. Dlhodobá kontraindikácia očkovania sa v zdravotnej dokumentácii vyznačí príslušným
znakom dispenzarizácie.
7. V zdravotníckych zariadeniach vybavených výpočtovou technikou a potrebným programom
sa okrem zápisov do zdravotnej dokumentácie a do očkovacieho preukazu zavedú požadované
údaje aj do zodpovedajúcej databázy tvorenej príslušným programom.
priloha 2
Príloha č. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z.
z.
Hlásenie nezvyčajných reakcií v súvislosti s očkovaním
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 109/l995 Z. z. o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia.
§ 42 ods. 2 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.
4)
§ l9 písm. i) a § 22, 24 až 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/l994 Z. z. v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.