153/1998 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správyViac
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 153/1998 Z. z., ktorou sa vykonáva § 5 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb.
Znenie účinné:
od do
Neplatné znenie pre dnes
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Podľa účinnosti
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...
Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Vinohradnícke oblasti v Slovenskej republike sa podľa kritérií pre členenie vinohradníckych
oblastí Európy zaraďujú do zóny B a v rámci tejto zóny sa vinohradnícke obce vo vinohradníckych
oblastiach členia na kategórie B1, B2 alebo B3.
Do kategórie B1 patria vinohradnícke obce v klimaticky najteplejších vinohradníckych rajónoch s energetickou
bilanciou nad 200 kJ . cm-2 počas vegetácie s vinohradmi na svahoch s plytkými skeletovými pôdami s rôznym geologickým
podkladom. Do tejto kategórie patria aj vinohradnícke obce s vinohradmi na chránených
svahoch s ľahko záhrevnými priepustnými, ale dostatočne výživnými bezskeletovými pôdami.
(2)
Do kategórie B2 patria vinohradnícke obce s vinohradmi v klimaticky menej teplých rajónoch s energetickou
bilanciou do 200 kJ . cm-2 počas vegetácie. Do tejto kategórie patria aj vinohradnícke obce s vinohradmi, ktorých
energetická bilancia je síce väčšia ako 200 kJ . cm-2 počas vegetácie, ale majú miernejšiu svahovitosť ako vinohrady v obciach kategórie
B1 a stredne hlboké až hlboké bezskeletové výživné pôdy.
(3)
Do kategórie B3 patria vinohradnícke obce v klimaticky teplých vinohradníckych rajónoch s energetickou
bilanciou nad 180 kJ . cm-2 počas vegetácie s vinohradmi na rovinách s aluviálnymi naplaveninami, s hlbokými
výživnými pôdami, piesočnatými pôdami alebo so štrkovými pôdami so zvýšeným rizikom
poškodzovania mrazmi. Do tejto kategórie patria aj vinohradnícke obce v klimaticky
menej priaznivých vinohradníckych rajónoch s energetickou bilanciou do 180 kJ . cm-2 počas vegetácie s rozdielnymi druhmi vinohradníckych pôd a so zúženým sortimentom
pestovaných odrôd viniča.
Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Moravský Svätý Ján, Sekule, Šaštín-Stráže,
Závod,
3.
Stupavský vinohradnícky rajón – obce kategórie B2:
Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves, Bratislava – mestská časť Lamač, Bratislava
– mestská časť Záhorská Bystrica, Lozorno, Stupava,
4.
Bratislavský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Bratislava – mestská časť Nové Mesto, Bratislava – mestská časť Devín, Bratislava
– mestská časť Karlova Ves, Bratislava – mestská časť Rača, Bratislava – mestská časť
Vajnory,
5.
Pezinský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Chorvátsky Grob, Limbach, Pezinok, Slovenský Grob, Svätý Jur, Viničné,
6.
Modranský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Dubová, Modra, Píla, Šenkvice, Vinosady,
7.
Doľanský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk,
8.
Orešanský vinohradnícky rajón – obce kategórie B2:
Borová, Dlhá, Dolné Orešany, Horné Orešany, Košolná, Ružindol, Suchá nad Parnou, Zvončín,
9.
Senecký vinohradnícky rajón
9.1. obce kategórie B2:
Báhoň, Bernolákovo, Blatné, Čataj, Jablonec, Senec, Veľký Grob,
9.2. obce kategórie B3:
Ivánka pri Dunaji, Malinovo, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Reca, Tomášov, Veľký
Biel,
Dunajskostredský vinohradnícky rajón – obce kategórie B3:
Dolný Štál, Dunajská Streda, Dunajský Klátov, Gabčíkovo, Holice, Horná Potôň, Jahodná,
Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany, Kútniky, Michal na Ostrove, Okoč, Orechová
Potôň, Veľký Meder, Vieska, Vydrany,
3.
Galantský vinohradnícky rajón – obce kategórie B3:
Abrahám, Čierna Voda, Diakovce, Dlhá nad Váhom, Galanta, Gáň, Horné Saliby, Jelka,
Košúty, Kráľov Brod, Kráľová nad Váhom, Mostová, Neded, Pusté Úľany, Selice, Sládkovičovo,
Šaľa, Tešedíkovo, Topoľnica, Trnovec nad Váhom, Trstice, Veľké Úľany, Vlčany, Žihárec,
4.
Palárikovský vinohradnícky rajón – obce kategórie B3:
Andovce, Jatov, Nové Zámky, Palárikovo, Rastislavice, Tvrdošovce, Zemné,
5.
Komárňanský vinohradnícky rajón – obce kategórie B3:
Brestovec, Číčov, Imeľ, Kameničná, Komárno, Martovce, Nesvady, Okoličná na Ostrove,
Sokolce, Tôň, Zemianska Olča, Zlatná na Ostrove,
Zlatomoravský vinohradnícky rajón – obce kategórie B2:
Beladice, Čaradice, Čeľadice, Červený Hrádok, Čierne Kľačany, Dolné Obdokovce, Hosťovce,
Hronský Beňadik, Kozárovce, Machulince, Malé Chyndice, Malé Vozokany, Mankovce, Nemčiňany,
Neverice, Nevidzany, Sľažany, Slepčany, Tekovské Nemce, Tesárske Mlyňany, Topoľčianky,
Veľké Vozokany, Vieska nad Žitavou, Volkovce, Zlaté Moravce,
5.
Vrábeľský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Beša, Čechynce, Čifáre, Golianovo, Iňa, Klasov, Lúčnica nad Žitavou, Lula, Malý Cetín,
Malý Lapáš, Melek, Michal nad Žitavou, Nová Ves nad Žitavou, Paňa, Tajná, Tehla, Veľký
Cetín, Veľký Ďur, Veľký Lapáš, Vinodol, Vráble, Žitavce,
6.
Žitavský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Bánov, Bardoňovo, Bešeňov, Černík, Dedinka, Dolný Ohaj, Hul, Kmeťovo, Komjatice, Maňa,
Mojzesovo, Podhájska, Pozba, Radava, Šurany, Trávnica, Veľké Lovce, Veľký Kýr,
7.
Želiezovský vinohradnícky rajón – obce kategórie B1:
Čajkov, Dolný Pial, Horný Pial, Hronské Kľačany, Krškany, Levice, Lok, Malé Kozmálovce,
Mýtne Ludany, Nová Dedina, Nový Tekov, Podlužany, Rybník, Starý Tekov, Tlmače,
9.
Pukanecký vinohradnícky rajón – obce kategórie B2:
Bátovce, Bory, Brhlovce, Demandice, Devičany, Dolné Semerovce, Domadice, Drženice,
Hokovce, Hontianska Vrbica, Horné Semerovce, Jabloňovce, Pukanec, Santovka, Žemberovce,
e)
Východoslovenská vinohradnícka oblasť
1.
Moldavský vinohradnícky rajón
1.1. obce kategórie B2:
Debraď, Hrhov, Hrušov, Jabloňov nad Turňou, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou,
Osobitnou vinohradníckou oblasťou je Tokajská vinohradnícka oblasť tvorená územím
vinohradníckych obcí podľa § 3 písm. f) so špecifickým odrodovým zložením výsadby viniča a s osobitnou technológiou výroby
vína s jedinečnými vlastnosťami.
Na výrobu vína s prívlastkom možno vo všetkých vinohradníckych oblastiach okrem Tokajskej
vinohradníckej oblasti používať hrozno týchto odrôd:
a)
muštové biele odrody:
Aurelius
Bouvierovo hrozno
Devín
Dievčie hrozno
Feteasca regala
Chardonnay
Irsai Oliver
Mília
Muškát moravský
Muškát Ottonel
Müller Thurgau
Neuburské
Noria
Pálava
Rizling rýnsky
Rizling vlašský
Rulandské biele
Rulandské šedé
Sauvignon
Silvánske zelené
Tramín červený
Veltlínske červené skoré
Veltlínske zelené
b)
muštové modré odrody:
Alibernet
André
Cabernet Sauvignon
Dunaj
Frankovka modrá
Modrý Portugal
Neronet
Rulandské modré
Svätovavrinecké
Zweigeltrebe
(2)
S prihliadnutím na pôdne a klimatické podmienky, dosahovanú kvalitu vína a vinohradnícku
a vinársku tradíciu možno na výrobu vína s prívlastkom používať v jednotlivých vinohradníckych
oblastiach a vinohradníckych rajónoch predovšetkým hrozno týchto odrôd:
Pri výsadbe viniča na pestovanie hrozna na výrobu akostného vína a vína s prívlastkom
treba vo všetkých vinohradníckych oblastiach používať spony zabezpečujúce najmenej
3 300 krov viniča na ploche 1 ha vinohradu a takú šírku medziradí, ktorá umožňuje
riadne mechanické obrábanie pôdy a ošetrovanie krov viniča v záujme dosiahnutia súladu
medzi množstvom a kvalitou vypestovaného hrozna.
(2)
Pri voľbe šírky medziradia a základného tvaru kra viniča treba prihliadať na mechanické
zloženie a agrochemické vlastnosti pôdy. Pre výsušné polohy a málo výživné pôdy sú
vhodné menšie tvary krov viniča a počet krov väčší ako 4 000 na ploche 1 ha vinohradu.
Pre ostatné polohy na bezskeletových výživných pôdach sú vhodné väčšie tvary krov
viniča a počet krov menší ako 4 000 na ploche 1 ha vinohradu.
(3)
Na dosiahnutie súladu medzi množstvom a kvalitou vypestovaného hrozna na výrobu akostného
vína treba dodržiavať zaťaženie krov viniča očkami s prihliadnutím na pestované odrody
a pôdno-klimatické podmienky vinohradníckeho rajónu v počte 60 000 očiek až 80 000
očiek na ploche 1 ha vinohradu.
(4)
Na dosiahnutie súladu medzi množstvom a kvalitou vypestovaného hrozna na výrobu vína
s prívlastkom treba zaťaženie kra viniča očkami zmenšiť o 15 % až 20 % v porovnaní
so zaťažením podľa odseku 3.
(5)
Vo vinohradoch, v ktorých sa pestuje hrozno na výrobu akostného vína a vína s prívlastkom,
treba dodržiavať všetky zaužívané postupy v agrotechnike obrábania pôdy a v ošetrovaní
krov viniča.
(6)
Dodržiavanie postupov podľa odseku 5 vo vinohradoch, v ktorých sa pestuje hrozno
na výrobu vína s prívlastkom, kontroluje počas vegetácie i počas zberu hrozna výskumný
ústav vinohradnícky a vinársky.