Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105 z roku 19571)
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna
rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla na svojom štyridsiatom zasadnutí
5. júna 1957,
berúc do úvahy otázku nútenej práce, čo je štvrtý bod programu zasadnutia,
berúc na vedomie ustanovenia Dohovoru o nútenej práci z roku 1930,
berúc na vedomie, že Dohovor o otroctve z roku 1926 ustanovuje, že sa prijmú všetky
potrebné opatrenia na predchádzanie tomu, aby povinná alebo nútená práca dosiahla
stav podmienok, ktoré sú podobné otroctvu, a že Doplnkový dohovor o zrušení otroctva,
obchodu s otrokmi a inštitúcií a praktík podobných otroctvu z roku 1956 ustanovuje
úplné zrušenie služby pre dlhy a nevoľníctva,
berúc na vedomie, že Dohovor o ochrane miezd z roku 1949 ustanovuje, že mzdy sa platia
pravidelne, a zakazuje metódy platby, ktoré zbavujú pracovníka2) skutočnej možnosti skončenia zamestnania,
rozhodnúc o prijatí ďalších návrhov, ak ide o zrušenie určitých foriem nútenej alebo
povinnej práce, ktoré predstavujú porušovanie ľudských práv, ktoré uvádza Charta Organizácie
Spojených národov a ktoré proklamuje Všeobecná deklarácia ľudských práv, a
určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma dvadsiateho piateho júna tisícdeväťstopäťdesiatsedem tento dohovor, ktorý
sa môže uvádzať ako Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957: