Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie

Havarijné plánovanie pre prípad nehody alebo havárie sa zabezpečuje pre tieto zdroje únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia

Únik rádioaktívnych látok do životného prostredia z iných zdrojov, ako sú uvedené v odseku 1, a požiadavky na ochranu obyvateľov podľa osobitných predpisov ³), ⁴) nie sú touto vyhláškou dotknuté.

Pri spracúvaní predbežného vnútorného havarijného plánu sa využívajú ustanovenia osobitného predpisu¹²) a súčasne sa zohľadňujú udalosti, ktoré môžu vzniknúť počas výstavby jadrového zariadenia.

Predbežný vnútorný havarijný plán obsahuje

Všeobecná časť obsahuje

Predbežná organizácia havarijnej odozvy obsahuje

Súčasťou predbežného havarijného plánu je

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia pri spracovaní jednotlivých častí vnútorného havarijného plánu postupuje tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky opatrenia potrebné na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií.⁵)

Vnútorný havarijný plán obsahuje

Všeobecná časť obsahuje najmä

Organizácia havarijnej odozvy obsahuje najmä

Prílohy obsahujú najmä

Organizáciou havarijnej odozvy sa rozumie zriadenie a usporiadanie útvarov a zaradenie jednotlivcov v organizačnej štruktúre prevádzkovateľa jadrového zariadenia v takých vzájomných väzbách, ktoré zabezpečia vykonanie všetkých činností potrebných na uvedenie jadrového zariadenia do bezpečného stavu, ako aj na ochranu osôb na území jadrového zariadenia a v okolí jadrového zariadenia.

Na účely havarijného plánovania a informovania úradu⁷) sa udalosti⁸) podľa stupňa závažnosti klasifikujú takto:

Ak dôjde k vyhláseniu jednotlivých stupňov závažnosti, vykonajú sa najmä tieto činnosti:

Územím jadrového zariadenia sa rozumie územie, na ktorom sa nachádza jadrové zariadenie a jeho jednotlivé časti a ktoré je ohraničené bariérou stráženého priestoru.

Okolím jadrového zariadenia sa rozumie územie v oblasti ohrozenia (§ 18 ods. 2) mimo územia jadrového zariadenia.

Plán varovania obyvateľov a plán vyrozumenia osôb na území jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia obsahuje

Plány vyrozumenia osôb obsahujú spôsob, postupnosť a časové limity na vyrozumenie osôb na území jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia.

Úrad zabezpečuje funkciu styčného miesta,¹²) ktorému prevádzkovateľ jadrového zariadenia ohlasuje

Opis systému spohotovenia organizácie havarijnej odozvy obsahuje najmä

Na zabezpečenie činnosti spohotovenej organizácie havarijnej odozvy zriaďuje prevádzkovateľ jadrového zariadenia havarijné riadiace stredisko a podporné strediská.

Plán ochrany zamestnancov jadrového zariadenia a ďalších osôb na území jadrového zariadenia (ďalej len „plán ochrany zamestnancov“) určuje technické a zdravotné prostriedky a organizačné zabezpečenie ochrany zamestnancov jadrových zariadení a ďalších osôb, ktoré sa so súhlasom prevádzkovateľa zdržujú na území jadrového zariadenia pri udalostiach všetkých stupňov závažnosti. Jeho súčasťou je plán zdravotníckych opatrení zamestnancov a ďalších osôb.³), ⁴)

Plán ochrany zamestnancov obsahuje najmä

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia preukázateľne oboznamuje s obsahom vnútorného havarijného plánu všetkých zamestnancov a ďalšie osoby zdržujúce sa na území jadrového zariadenia so súhlasom prevádzkovateľa pri nástupe do práce u prevádzkovateľa a pri zmene pracovného zaradenia a potom najmenej raz za rok v rozsahu ich pracovného zaradenia. Systém školení prevádzkovateľa jadrového zariadenia zahŕňa aj oboznamovanie zamestnancov o podstatných zmenách v havarijnom pláne. O oboznámení vedie prevádzkovateľ evidenciu.

Útvary organizácie havarijnej odozvy vykonávajú cvičenia najmenej dvakrát za rok.

Cvičenie so zapojením celej organizácie havarijnej odozvy prevádzkovateľa jadrového zariadenia sa vykonáva najmenej jedenkrát za rok. Spracovanú dokumentáciu k cvičeniu predkladá prevádzkovateľ jadrového zariadenia úradu na kontrolu.¹³)

Vnútorný havarijný plán sa precvičuje s útvarmi určenými v pláne ochrany jedenkrát za tri roky.

O každom cvičení vedie prevádzkovateľ jadrového zariadenia príslušnú dokumentáciu vrátane komplexného vyhodnotenia a opatrení na odstránenie nedostatkov po cvičení.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia do konca kalendárneho roka informuje úrad o záväzných termínoch cvičení na nasledujúci rok.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia predkladá úradu ročné vyhodnotenie cvičení za uplynulý rok najneskôr do konca marca nasledujúceho roku.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia pravidelne informuje verejnosť o tých činnostiach a dokumentoch v oblasti havarijného plánovania, ktoré súvisia s ochranou obyvateľov v oblasti ohrozenia. Informácie pre verejnosť obsahujú najmenej tie údaje, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. Uvedené informácie pravidelne aktualizuje v nadväznosti na aktualizáciu vnútorného havarijného plánu (§ 11).

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia informuje verejnosť o udalosti na základe jej hodnotenia. Pri informovaní verejnosti používa medzinárodnú stupnicu hodnotenia udalosti na jadrových zariadeniach uvedenú v prílohe č. 2, doplnenú o údaje, ktorých minimálny rozsah je uvedený v prílohe č. 3 bode 1.

Na účely informovania verejnosti v oblasti havarijného plánovania sa využíva informačné stredisko prevádzkovateľa jadrového zariadenia; špecializovaná funkcia zriadená podľa osobitného predpisu¹⁴) je zaradená v rámci organizácie havarijnej odozvy. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia spracuje predpis o spôsobe informovania verejnosti.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia aktualizuje vnútorný havarijný plán podľa skutočného stavu jadrového zariadenia, stavu prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie a na základe výsledkov cvičení a kontrol.

Každú aktualizáciu vnútorného havarijného plánu prevádzkovateľ jadrového zariadenia predkladá úradu v troch výtlačkoch. Aktualizácia častí vnútorného havarijného plánu podľa § 3 ods. 3 a 4 písm. a) až l) podlieha schváleniu úradu.¹⁵)

Požiadavky na obsah alebo aktualizáciu obsahu vnútorného havarijného plánu podľa osobitných predpisov ³), ⁴) nie sú touto vyhláškou dotknuté.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia vykoná komplexné prehodnotenie vnútorného havarijného plánu raz za päť rokov a prehodnotený plán predloží úradu na opätovné schválenie v troch výtlačkoch.

Plán ochrany sa vypracúva podľa osobitných predpisov³) v nadväznosti na vnútorný havarijný plán.

Plán ochrany obsahuje požiadavky na opatrenia

Obdobie ohrozenia⁹) je obdobie, počas ktorého je udalosť ⁸) klasifikovaná prvým stupňom závažnosti.

Skorá fáza je charakterizovaná začiatkom úniku rádioaktívnych látok a pretrvávaním úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia do ovzdušia, ktorý vo forme prechádzajúceho rádioaktívneho mraku je zdrojom rádioaktívnej kontaminácie, vonkajšieho ožiarenia a vdychovania rádioaktívnych látok obyvateľmi.

Prechodná fáza je charakterizovaná skončením úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia. Obyvatelia sú potenciálne v tejto fáze ohrozovaní predovšetkým vonkajším ožiarením z rádioaktívne kontaminovaných povrchov (pôda, cesty, domy a pod.) alebo vnútorným ožiarením, ktoré je spôsobené konzumovaním rádioaktívne kontaminovaných požívatín a vody alebo vnútorným ožiarením.

Neskorá fáza je charakterizovaná postupným odvolávaním ochranných opatrení a prechodom k bežnému spôsobu života. Obyvatelia môžu byť potenciálne v neskorej fáze ohrozovaní z tých istých zdrojov ako v prechodnej fáze.

Neodkladné opatrenia v skorej fáze sú najmä

Neodkladné opatrenia podľa odseku 1, písm. d) až f) sa plánujú v súlade s hodnotami zásahových úrovní uvedenými v prílohe č. 4.

Neodkladné opatrenia sa musia vykonať ihneď bez čakania na výsledky monitorovania skutočnej radiačnej situácie.

Zásahovou úrovňou je odôvodnená hodnota odvrátenej dávky alebo prognózy očakávanej dávky; jej prekročenie je dôvodom na zavedenie neodkladného alebo následného opatrenia.

Ukrytím a ochranou v budovách je neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je zníženie alebo odvrátenie príjmu rádioaktívnych látok vdychovaním, a zníženie alebo odvrátenie vonkajšieho ožiarenia jednotlivca z obyvateľov počas prechodu rádioaktívneho mraku. Na ukrytie sa využívajú utesnené bytové a nebytové priestory a ochranné stavby.³)

O neodkladných opatreniach musí byť verejnosť informovaná najmenej v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3.

Následné opatrenia v prechodnej a neskorej fáze sú najmä

Následné opatrenia podľa odseku 1 písm. c) sa plánujú v súlade s hodnotami zásahových úrovní uvedenými v prílohe č. 4.

Reguláciou spotreby požívatín, vody a krmív je následné opatrenie, ktorého cieľom je zníženie nežiaduceho ožiarenia jednotlivca z obyvateľov a ktoré sa nariaďuje pri prekročení operačných zásahových úrovní.

Prechodným presídlením alebo trvalým presídlením je následné opatrenie určené na zníženie alebo vylúčenie následkov pôsobenia rádioaktívnych látok na jednotlivca z obyvateľov,¹⁷) ak je prekročená zásahová úroveň.

O následných opatreniach musí byť verejnosť informovaná najmenej v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3.

Činnosti uvedené v pláne ochrany, týkajúce sa organizácie havarijnej odozvy prevádzkovateľa jadrového zariadenia, sa precvičujú raz za tri roky.¹⁸)

Oblasť ohrozenia sa vymedzuje na základe žiadosti a posúdenia podkladov prevádzkovateľa jadrového zariadenia.¹⁹)

Oblasť ohrozenia je územie v tvare kruhu, ktorého stred a polomer navrhne v žiadosti podľa odseku 1 prevádzkovateľ jadrového zariadenia.

Polomer oblasti ohrozenia je

Ak hranica vymedzenia oblasti ohrozenia zasahuje sídelný útvar, za ohrozené územie sa považuje celý sídelný útvar.²⁰)

Plán ochrany sa aktualizuje, ak dôjde k zmene vo vnútornom havarijnom pláne alebo ak dôjde k zmene v oblasti ohrozenia, ktorá má vplyv na zabezpečenie ochrany obyvateľov.

Havarijný dopravný poriadok obsahuje najmä

Osoby, ktoré zabezpečujú prípravu havarijných dopravných poriadkov, sa pripravujú a precvičujú na plnenie úloh podľa havarijného dopravného poriadku a plánu ochrany. Prípravu týchto osôb zabezpečuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa zúčastňuje v procese prípravy a realizácie opatrení podľa havarijných dopravných poriadkov.

Osoby, ktoré vykonávajú a zabezpečujú dopravu, musia preukázať absolvovanie školenia, nácviku a cvičenia z havarijného dopravného poriadku.

Požiadavky na obsah havarijného dopravného poriadku podľa osobitných predpisov ³), ⁴) nie sú touto vyhláškou dotknuté.

Právnické osoby, fyzické osoby a orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy, ktoré spracúvajú vnútorný havarijný plán podľa § 3, 4 a 11 alebo plán ochrany podľa § 13 až 16, uvedú ich do súladu s touto vyhláškou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej účinnosti.

Zrušuje sa § 36 úpravy Československej komisie pre atómovú energiu č. 6/1980 z 23. januára 1980 o zaistení jadrovej bezpečnosti pri spúšťaní a prevádzke jadrovoenergetických zariadení, registrovanej v čiastke 13/1980 Zb.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 1999.