Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov

Vyhláška upravuje požiadavky na zaistenie požiarnej bezpečnosti pri

Vyhláška sa nevzťahuje na

Kontajnerom sa rozumie prepravné zariadenie a skladovacie zariadenie tvoriace uzavretý priestor s objemom väčším ako 0,45 m³.

Pasívnym nádržkovým kontajnerom sa rozumie kontajner, ktorý sa na plniacom mieste plní jednorazovo a ktorého celý objem sa vyprázdňuje naraz.

Aktívnym nádržkovým kontajnerom sa rozumie kontajner, ktorý sa plní alebo vyprázdňuje priebežne. Jeho súčasné plnenie a vyprázdňovanie nie je prípustné.

Rozbitný obal s objemom väčším ako 1 l, v ktorom je horľavá kvapalina, musí byť uložený v kontajneri alebo v skrini; toto sa nevzťahuje na ukladanie horľavých kvapalín v domácnostiach.

Do celkového množstva ukladaných horľavých kvapalín na pracoviskách alebo v domácnostiach sa nezapočítavajú aerosólové prípravky, prípravky s obsahom etanolu a kozmetické, hygienické a čistiace prostriedky v prepravných obaloch do objemu 1 l.

Horľavou kvapalinou sa rozumie kvapalina, suspenzia alebo emulzia, ktorá pri atmosférickom tlaku 101 kPa spĺňa súčasne tieto podmienky:

Horľavé kvapaliny sa členia podľa bodu vzplanutia do štyroch tried nebezpečnosti. Body vzplanutia pre jednotlivé triedy nebezpečnosti sú uvedené v prílohe č. 1 v tabuľke č. 1.

Horľavá kvapalina, ktorá nemá určený bod vzplanutia, sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti.

Horľavá kvapalina II., III. a IV. triedy nebezpečnosti zohriata na teplotu bodu vzplanutia a vyššiu teplotu sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti.

Ak je ustanovený objem horľavej kvapaliny pre I. triedu nebezpečnosti, prípustný objem horľavej kvapaliny inej triedy nebezpečnosti sa určí spôsobom uvedeným v prílohe č. 2.

Na horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti možno používať prepravné obaly z plastov a gumy bez obmedzenia.

Prepravné obaly z plastov a gumy s povrchovým odporom menším ako10⁹ Ω možno používať na horľavé kvapaliny všetkých tried nebezpečnosti.

Prepravné obaly z plastov a gumy s povrchovým odporom väčším ako 10⁹ Ω do objemu 5 l, v ktorých sú horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti, možno používať iba v priestoroch bez nebezpečenstva výbuchu.²)

Prepravné obaly z plastov a gumy s povrchovým odporom väčším ako 10⁹ Ω, v ktorých sú horľavé kvapaliny, možno používať v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu len pri dodržaní ochranných opatrení.³)

Horľavá kvapalina môže byť v rozbitnom prepravnom obale, ktorý má objem najviac 5 l.

Podzemnou nádržou sa rozumie nádrž, ktorá je okrem horných manipulačných otvorov pokrytá vrstvou zeminy s hrúbkou najmenej 0,5 m alebo súvislou stavebnou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1⁴) s požiarnou odolnosťou najmenej 120 minút.

Nadzemnou nádržou sa rozumie nádrž, ktorá nie je pokrytá alebo ktorej krytie zeminou alebo stavebnou konštrukciou nezodpovedá podmienkam ustanoveným v odseku 1.

Dvojplášťovou nádržou sa rozumie nádrž, ktorá má dva samostatné plášte s voľným priestorom medzi nimi; vonkajší plášť nádrže musí byť vyhotovený z nehorľavých materiálov.

Miestne dvojplášťovou nádržou sa rozumie nádrž, ktorá má zvary plášťa prekryté druhým plášťom, pričom vzniknuté medziplášťové priestory sú navzájom prepojené a nepriepustne oddelené od vnútorného priestoru nádrže a od vonkajšieho prostredia.

Nádrž musí byť vybavená

Nádrž trvale naplnená inertným plynom alebo nádrž, v ktorej sú horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti skladované pri teplote nižšej, ako je ich bod vzplanutia, zníženej o 10 %, najmenej však o 10 oC, nemusí byť vybavená zariadením zabraňujúcim prešľahnutiu plameňa do nádrže.

Každú vetvu potrubia pripojenú na spoločné potrubie, ktorým sa odvádzajú pary horľavých kvapalín z viacerých nádrží pri koncentráciách vyšších ako 50 % ich dolnej medze výbušnosti, možno pripojiť len cez zariadenie zabraňujúce prešľahnutiu plameňa.

Nádrž vybavená zariadením na chladenie alebo na ohrievanie musí mať meracie zariadenie, ktoré signalizuje zohriatie horľavej kvapaliny na najvyššiu dovolenú teplotu.

Nadzemné nádrže s horľavými kvapalinami I. a II. triedy nebezpečnosti musia byť chránené proti tepelným účinkom slnečného žiarenia; toto ustanovenie sa nevzťahuje na odsek 3.

Podzemné priestory na obsluhu podzemných nádrží musia tvoriť samostatný požiarny úsek v V. stupni požiarnej bezpečnosti⁴) a musia mať núdzové výstupy vzdialené od seba najviac 50 m.

Núdzový výstup musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a oddelený od podzemného priestoru na obsluhu podzemných nádrží požiarnym uzáverom EIC (60) vyhotoveným z konštrukčných prvkov druhu D1.

Vstupy do podzemných priestorov na obsluhu nádrží a núdzové výstupy z týchto priestorov nemožno umiestniť v požiarnom nebezpečnom priestore inej stavby.

Prepravné obaly, kontajnery a nádrže musia byť vyhotovené z materiálov požadovanej pevnosti a odolnosti proti koróznym a chemickým účinkom horľavých kvapalín. Odolnosť proti koróznym a chemickým účinkom horľavých kvapalín možno zabezpečiť aj povrchovou úpravou prepravných obalov, kontajnerov a nádrží.

Kovové nadzemné nádrže a kovové podzemné nádrže sa musia chrániť proti korózii aspoň z vonkajšej strany.

Nadzemné nádrže a podzemné nádrže musia byť vyhotovené z kovových materiálov; toto ustanovenie sa nevzťahuje na nádrže podľa § 4 ods. 3.

Prepravné obaly a kontajnery s horľavými kvapalinami I. a II. triedy nebezpečnosti musia byť chránené proti tepelným účinkom slnečného žiarenia.

Nadzemné nádrže, kontajnery a prepravné obaly, v ktorých sú horľavé kvapaliny, sa označujú nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nevyčistené nadzemné nádrže, kontajnery a prepravné obaly, v ktorých sa nachádzali horľavé kvapaliny.

Podzemné nádrže a nadzemné nádrže zapustené po ich horný okraj do terénu sa viditeľne označia tabuľkou s nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny.

Na prepravnom obale z plastov alebo gumy určenom na prepravu horľavých kvapalín musí výrobca nezmazateľne vyznačiť triedu nebezpečnosti horľavej kvapaliny, pre ktorú je obal určený.

Prepravné obaly, nádržkové kontajnery a nádrže s objemom do 1 000 m³ možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 95 % ich objemu.

Nádrže s objemom väčším ako 1 000 m³ možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 97 % ich objemu.

Nádrže železničných nádržkových vozňov a nádrže cestných cisternových vozidiel musia byť počas stáčania alebo plnenia horľavými kvapalinami I. a II. triedy nebezpečnosti uzemnené.³)

Na nahrievanie prepravných obalov, kontajnerov, nádrží, nádrží železničných nádržkových vozňov a nádrží cestných cisternových vozidiel, v ktorých sú horľavé kvapaliny alebo ktoré neboli zbavené zvyškov horľavých kvapalín, nemožno používať otvorený oheň.

Pracoviskom s hutníckou alebo so strojárskou výrobou sa rozumie pracovisko s hutníckou alebo so strojárskou výrobou s pôdorysnou plochou najmenej

Manipulačnou plochou sa rozumie plocha, na ktorej sa ukladajú, vyprázdňujú alebo napĺňajú prepravné obaly alebo kontajnery s horľavými kvapalinami.

Na pracovisku s hutníckou alebo so strojárskou výrobou možno uložiť najviac 15 m³ horľavých kvapalín IV. triedy nebezpečnosti v prepravných obaloch alebo v kontajneroch. Horľavé kvapaliny na pracovisku s hutníckou alebo so strojárskou výrobou sa musia ukladať na manipulačné plochy.

Manipulačná plocha musí byť vyhotovená z nehorľavých materiálov inertných proti uloženým horľavým kvapalinám tak, aby zachytila najmenej taký objem horľavých kvapalín, ktorý sa rovná objemu najväčšieho kontajnera alebo prepravného obalu.

Vzdialenosť medzi priľahlými okrajmi manipulačných plôch musí byť najmenej 100 m.

Celková plocha manipulačných plôch nesmie byť väčšia ako 4 % pôdorysnej plochy pracoviska s hutníckou alebo so strojárskou výrobou.

Na manipulačnej ploche možno z kontajnerov alebo z prepravných obalov prečerpávať horľavé kvapaliny len spôsobom alebo zariadením určeným ich výrobcom alebo dovozcom.

Manipulovať s otvoreným ohňom a s rozžeravenými materiálmi možno len vo vodorovnej vzdialenosti väčšej ako 10 m od okraja manipulačnej plochy.

V požiarnom úseku jednotlivej garáže možno ukladať kvapalné palivá v nerozbitných obaloch s objemom najviac

V požiarnom úseku radovej garáže alebo hromadnej garáže v priestore jedného miesta na státie možno ukladať kvapalné palivá v nerozbitných obaloch s objemom najviac

V garáži v priestore jedného miesta na státie možno okrem kvapalných palív uložiť horľavé kvapaliny všetkých tried nebezpečnosti s objemom najviac

V požiarnom úseku lekárne alebo výdajne liekov možno ukladať a používať okrem liekov najviac 500 l horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti, z toho najviac 100 l I. triedy nebezpečnosti.

Najväčší objem horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti, ktorý možno ukladať v požiarnom úseku predajných priestorov alebo v požiarnom úseku skladu súvisiacom s predajnými priestormi, je uvedený v prílohe č. 1 v tabuľke č. 2; z toho horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti môže byť najviac 20 %.

Horľavé kvapaliny možno ukladať v kontajneroch alebo v prepravných obaloch. Z kontajnerov alebo z prepravných obalov možno prečerpávať horľavé kvapaliny len spôsobom alebo zariadením určeným ich výrobcom alebo dovozcom.

Najväčší objem horľavých kvapalín, ktorý možno ukladať alebo používať v požiarnom úseku pracoviska, ktorý nie je uvedený v § 11 až 13, je uvedený v prílohe č. 1 v tabuľke č. 2; z toho horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti môže byť najviac 20 %. Horľavé kvapaliny možno ukladať v nádržiach, kontajneroch alebo v prepravných obaloch. Toto sa nevzťahuje na horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti v uzavretých systémoch pracovných strojov.

V objektoch vo vlastníctve alebo v užívaní fyzických osôb možno ukladať najviac 200 l horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti; toto ustanovenie sa nevzťahuje na bytové domy a stavby na dočasné ubytovanie.

V byte a v príslušenstve bytu⁷) možno ukladať najviac 5 l horľavých kvapalín.

V pivniciach alebo v suterénnych miestnostiach obytných domov sa môže pre každý byt ukladať

Skladom horľavých kvapalín sa rozumie stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem a výdaj horľavých kvapalín vo väčších množstvách, ako sú uvedené v § 10 až 15. Sklad môže tvoriť jeden samostatný požiarny úsek alebo viac samostatných požiarnych úsekov.

Stavebné konštrukcie skladu horľavých kvapalín musia byť vyhotovené z konštručných prvkov druhu D1.

Podlaha v sklade horľavých kvapalín musí byť vyspádovaná a vyhotovená z nehorľavého a nepriepustného materiálu, ktorý je odolný proti chemickým účinkom horľavých kvapalín.

V skladoch horľavých kvapalín nesmú byť zhora prístupné káblové kanály.¹⁰)

Do vzdialenosti najmenej 5 m od skladu horľavých kvapalín sa nesmie ukladať horľavý materiál a povrch terénu musí byť zbavený horľavých porastov.

Uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú plochu trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien.

Hlavným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m³ horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.

Hlavným uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú podiel trvale otvorených otvorov v obvodových stenách menší ako 25 % a v ktorom sa skladuje viac ako 100 m³ horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.

Hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín môže byť umiestnený len v prvom nadzemnom podlaží výrobného objektu alebo v samostatnom objekte. Hlavný uzatvorený sklad na horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom podlaží týchto objektov. Hlavný uzatvorený sklad musí mať východ na voľné priestranstvo.

Prevádzkovým skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý je umiestnený

Prevádzkovým uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý súčasne spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5.

Prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín môže byť umiestnený len v prvom nadzemnom podlaží objektu. Na horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti môže byť tento sklad umiestnený aj v prvom podzemnom podlaží objektu.

Hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín a prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín pristavaný k inému objektu alebo vstavaný do iného objektu možno spojiť s ostatnými priestormi stavebného objektu iba cez komunikačný priestor odvetraný prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním podľa § 28 ods. 2 a 3.

V jednom požiarnom úseku hlavného uzatvoreného skladu horľavých kvapalín alebo prevádzkového uzatvoreného skladu horľavých kvapalín v prepravných obaloch a v kontajneroch možno skladovať najviac 40 m³ horľavých kvapalín I. triedy nebezpečnosti.

V obvodových stenách požiarnych úsekov hlavných skladov horľavých kvapalín alebo prevádzkových skladov horľavých kvapalín sa vyhotovujú zvislé a vodorovné požiarne pásy⁴) najmenej 2 m široké.

Príručným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom je uložených najviac 7 m³ horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti.

Požiadavka na požiarnu odolnosť stavebných konštrukcií jednopodlažného príručného skladu horľavých kvapalín tvoriaceho samostatný objekt sa neustanovuje.

Otvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad podľa § 18 ods 1.

Otvorený sklad horľavých kvapalín môže byť len jednopodlažný.

Súčasťou požiarneho úseku otvoreného skladu horľavých kvapalín môže byť aj čerpacia stanica slúžiaca prevádzke tohto skladu. Stavebné konštrukcie týchto objektov musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.

Stavebné konštrukcie iných požiarnych úsekov nachádzajúce sa v požiarne nebezpečnom priestore otvoreného skladu horľavých kvapalín musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 120 minút a požiarne uzá-very v týchto konštrukciách musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 60 minút.

Podlaha havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže otvoreného skladu horľavých kvapalín, v ktorom sa skladujú horľavé kvapaliny v prepravných obaloch a v kontajneroch a ktorý je pristavený k inému objektu, musí byť vyspádovaná smerom od tohto objektu.

Prevádzkarňou s horľavými kvapalinami (ďalej len „prevádzkareň“) sa rozumie pracovisko, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s objemom väčším, ako je uvedený v § 10 až 15.

Prevádzkareň musí tvoriť samostatný požiarny úsek.

Na stavebné riešenie prevádzkarní sa vzťahujú ustanovenia § 17 ods. 3 a 4 a § 18 ods. 4 a 8 primerane.

Stáčacím stanovišťom sa rozumie manipulačná plocha so stáčacími miestami vrátane technologických zariadení, ktoré slúžia na vyprázdňovanie nádrží cestných cisternových vozidiel a nádrží železničných nádržkových vozňov, kontajnerov a prepravných obalov.

Plniacim stanovišťom sa rozumie manipulačná plocha s plniacimi miestami vrátane technologických zariadení, ktoré slúžia na plnenie nádrží cestných cisternových vozidiel a nádrží železničných nádržkových vozňov, kontajnerov a prepravných obalov.

Súčasťou požiarneho úseku stáčacieho stanovišťa alebo plniaceho stanovišťa môže byť pomocný objekt súvisiaci s prevádzkou tohto stanovišťa, ak nie je umiestnený ďalej, ako je odstupová vzdialenosť.

Stáčacie stanovište alebo plniace stanovište, ktoré je pristavené k otvorenému skladu horľavých kvapalín s nadzemnými nádržami, kontajnermi alebo prepravnými obalmi, musí byť umiestnené tak, aby vnútorný okraj havarijnej nádrže skladu horľavých kvapalín a okraj záchytnej nádrže stáčacieho stanovišťa alebo plniaceho stanovišťa, vnútorné okraje manipulačných plôch a pomocný objekt boli vzdialené najmenej 6 m.

Havarijnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie horľavej kvapaliny, ktorá vytečie pri havárii z prepravných obalov, kontajnerov, nádrží, technologických zariadení a zo záchytných nádrží.

Záchytnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie unikajúcich horľavých kvapalín z prepravných obalov, kontajnerov, nádrží a z technologických zariadení. Záchytná nádrž je trvale napojená na havarijnú nádrž. Odvádzacie potrubie zo záchytnej nádrže do havarijnej nádrže musí mať trvale účinný kvapalinový uzáver a nesmie mať uzatváracie armatúry.

Zbernou nádržou sa rozumie stavebná úprava na dne alebo podlahe havarijnej nádrže umožňujúca vyčerpávanie zachytených horľavých kvapalín.

Prevádzkarne, sklady, stáčacie stanovištia a plniace stanovištia musia byť vybavené havarijnými nádržami alebo záchytnými nádržami.

Na havarijnú nádrž prevádzkarne môžu byť napojené aj dve záchytné nádrže prevádzkarne alebo viac záchytných nádrží prevádzkarne.

Havarijné, záchytné a zberné nádrže nesmú byť priamo napojené na kanalizáciu. Dno havarijnej nádrže musí byť vyspádované do zbernej nádrže.

Záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu horľavých kvapalín, ktoré sa nachádzajú

Havarijná nádrž prevádzkarne musí mať taký objem, aby zachytila najmenej

Na určenie objemu havarijnej nádrže podľa odseku 8 je rozhodujúca väčšia hodnota podľa písmena a) alebo b).

Objem havarijnej nádrže pre sklady je uvedený v prílohe č. 1 v tabuľke č. 3.

Objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže, kontajnera alebo prepravného obalu.

Objem havarijnej nádrže pre plniace stanovište a stáčacie stanovište musí byť určený tak, aby spolu so záchytnou nádržou zachytil najmenej 25 % objemu najväčšieho počtu plnených alebo stáčaných nádrží železničných nádržkových vozňov alebo nádrží cestných cisternových vozidiel, najmenej však objem nádrže jedného cestného cisternového vozidla alebo nádrže železničného nádržkového vozňa.

Havarijnou nádržou nemusí byť vybavená

Havarijné nádrže a záchytné nádrže musia byť vyhotovené z nehorľavých materiálov odolných proti chemickým účinkom horľavých kvapalín, musia byť nepriepustné a musia mať dno vyspádované do zbernej nádrže.

Kovové konštrukcie objektov a ich časti, v ktorých sa horľavé kvapaliny ukladajú, skladujú alebo sa s nimi manipuluje, musia byť vodivo prepojené, uzemnené a chránené pred účinkami atmosférickej elektriny.¹¹)

Kovové časti technologických zariadení a nádrží musia byť vodivo prepojené, uzemnené a chránené pred účinkami atmosférickej elektriny.¹¹)

Odstupová vzdialenosť požiarneho úseku otvoreného skladu horľavých kvapalín a odstupová vzdialenosť požiarneho úseku plniaceho stanovišťa a stáčacieho stanovišťa sa určuje v závislosti od

Odstupová vzdialenosť od výdajného stojana čerpacej stanice kvapalných palív je 6,5 m.

Požiarne nebezpečný priestor otvoreného technologického zariadenia, otvoreného skladu s nadzemnými nádržami, prepravnými obalmi a s kontajnermi, plniaceho stanovišťa alebo stáčacieho stanovišťa sa určuje od vnútorného okraja steny havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže.

Požiarne nebezpečný priestor dvojplášťovej nádrže s vnútorným plášťom z plastov a miestne dvojplášťovej nádrže sa určuje od vonkajšieho plášťa nádrže.

Požiarne nebezpečný priestor podzemných nádrží a dvojplášťových nádrží s nehorľavými plášťami sa neurčuje. Dvojplášťová nádrž nesmie byť umiestnená v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby. Podzemnú nádrž možno umiestniť v požiarne nebezpečnom priestore inej stavby.

Bezpečnostnou vzdialenosťou na umiestnenie podzemnej nádrže sa rozumie vodorovná vzdialenosť medzi plášťom podzemnej nádrže a okrajom iného stavebného objektu, energetického rozvodu alebo zariadenia.

Bezpečnostná vzdialenosť na umiestnenie podzemnej nádrže a spôsob jej určovania sú uvedené v prílohe č. 3.

Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami s horľavými kvapalinami v otvorenom sklade, ktoré majú priemer najmenej 3 m, nesmie byť menšia ako priemer väčšej nádrže. Vzdialenosť medzi dvoma nádržami, z ktorých jedna má priemer menší ako 3 m, nesmie byť menšia ako polovica priemeru väčšej nádrže.

Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami s plávajúcou strechou nesmie byť menšia ako 0,6-násobku priemeru väčšej nádrže.

Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami s horľavými kvapalinami zapustenými po ich horné okraje na úroveň okolitého terénu nesmie byť menšia ako štvrtina priemeru väčšej nádrže, najmenej však 3 m.

Vzdialenosť medzi nádržou s horľavou kvapalinou a nádržou s nehorľavou kvapalinou musí byť najmenej 1 m.

Vzdialenosť medzi dvoma nadzemnými nádržami, v ktorých sú uskladnené horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu, nesmie byť menšia ako dvojnásobok priemeru väčšej nádrže.

Pri určovaní vzdialenosti medzi dvoma nádržami sa do priemeru nádrže nezapočítava hrúbka jej izolácie.

Ak má stojatá nádrž iný pôdorys ako kruhový, je priemer nádrže priemer opísanej kružnice tohto pôdorysu.

Ak má ležatá nádrž iný tvar ako valcový, je priemer nádrže šírka nádrže.

Prevádzkareň, v ktorej sú horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti alebo horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti zahriate na teplotu vyššiu, ako je bod ich vzplanutia, zníženú o 10 oC, a uzatvorený sklad, v ktorom sú v prepravných obaloch a v pasívnych kontajneroch horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti, sa musia vetrať prirodzeným alebo núteným vetraním.

Ak sa vetrá otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy miestnosti na prívod vzduchu a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy miestnosti, ide o prirodzené vetranie.

Ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o nútené vetranie.

Hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín a prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti v prepravných obaloch a v pasívnych kontajneroch musia byť vybavené havarijným vetraním zabezpečujúcim najmenej 10-násobnú výmenu vzduchu za hodinu.

Ventilátory na nútené vetranie¹²) podľa odseku 3 musia mať krytie pre prostredie so stupňom nebezpečenstva výbuchu 2²) vyhotovené v závislosti od skladovaných horľavých kvapalín podľa príslušnej skupiny výbušnosti a teplotnej triedy skladovaných horľavých kvapalín.

Podzemné priestory s nádržami a s technologickými zariadeniami na horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti s občasnou obsluhou musia byť vybavené núteným vetraním.

Technologické zariadenia, z ktorých sa môžu voľne do ovzdušia odparovať horľavé kvapaliny I. a II. triedy nebezpečnosti, musia mať miestne odsávanie.¹²)

Na uzatvorené sklady a prevádzkarne horľavých kvapalín III. a IV. triedy nebezpečnosti skladovaných v prepravných obaloch a v pasívnych kontajneroch a na uzatvorené sklady horľavých kvapalín III. a IV. triedy nebezpečnosti skladovaných v nádržiach a v aktívnych kontajneroch pri teplotách nižších najmenej o 10 ^oC, ako je ich bod vzplanutia, sa požiadavky na vetranie neurčujú.

V obvodových alebo strešných stavebných konštrukciách skladov horľavých kvapalín a prevádzkarní, v ktorých je nebezpečenstvo výbuchu, musia byť vytvorené výfukové plochy; toto sa nevzťahuje na

Najmenšia veľkosť výfukovej plochy je uvedená v prílohe č. 4.

Stavebné konštrukcie vytvárajúce výfukovú plochu sa musia tlakom 0,01 MPa kolmo na ne pôsobiacim vyboriť smerom do voľného priestoru tak, aby sa neporušili ostatné stavebné konštrukcie, s ktorými je výfuková plocha spojená.

Priestor s nebezpečenstvom výbuchu musí byť od susedných uzavretých priestorov oddelený stenou odolávajúcou najmenej dvojnásobku tlaku, pri ktorom sa vyborí výfuková plocha.

Priestor z vonkajšej strany výfukovej plochy musí byť v kolmom smere do vzdialenosti 15 m od výfukovej plochy trvale voľný. V tomto priestore môžu byť umiestnené potrubné mosty, samostatne stojace stĺpy alebo stožiare.

Vzdialenosť 15 m možno skrátiť najviac na polovicu, ak stavebná konštrukcia umiestnená v skrátenej vzdialenosti bezpečne utlmí alebo odrazí tlakovú vlnu do voľného priestoru.

Prepravné obaly a kontajnery, v ktorých sú horľavé kvapaliny, musia byť uskladnené v skladoch; toto sa vzťahuje aj na prázdne prepravné obaly a kontajnery, ktoré neboli zbavené zvyškov horľavých kvapalín.

Prázdne prepravné obaly a kontajnery sa musia skladovať oddelene od plných obalov a kontajnerov a miesta ich skladovania musia byť označené nápismi PRÁZDNE OBALY alebo PRÁZDNE KONTAJNERY.

Prepravné obaly alebo kontajnery, ktoré sa ukladajú do regálov, sa môžu skladovať do výšky

Prepravné obaly a kontajnery sa môžu pri voľnom skladovaní ukladať najviac v troch vrstvách.

Plné prepravné obaly musia byť uzatvorené a uložené vždy otvorom smerom hore. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na prázdne prepravné obaly, ktoré neboli zbavené zvyškov horľavých kvapalín.

V požiarnych úsekoch skladov, v ktorých sa skladuje viac ako 100 m³ horľavých kvapalín, možno vydávať, stáčať alebo prečerpávať horľavé kvapaliny len v priestore stavebne oddelenom od skladovacieho priestoru.

V sklade nesmú byť uložené materiály a predmety, ktoré nesúvisia s prevádzkou skladu.

V sklade možno skladovať aj iné kvapaliny, ak sa vhodným spôsobom preukáže, že v prípade požiaru alebo pri inom styku neuvoľňujú toxické ani žieravé zmesi, produkty alebo splodiny. Celkový objem uskladnených horľavých kvapalín a iných kvapalín nesmie presiahnuť objem ustanovený na príslušný druh skladu.

V skladoch, prevádzkarňach a na miestach, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú alebo kde sa s nimi manipuluje, sa nesmie fajčiť a používať otvorený oheň. Na vstupných dverách do skladov a prevádzkarní a na miestach, kde sa ukladajú horľavé kvapaliny, musí byť umiestnená značka s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM a označenie príslušného prostredia.²)

Na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín možno používať len vhodný nehorľavý absorpčný materiál, pri ktorom ani po jeho nasiaknutí rozliatymi horľavými kvapalinami nepríde k jeho samovznieteniu.

Na odkladanie čistiacej vlny, zvyškov horľavých kvapalín a obdobných materiálov musí byť v sklade alebo v prevádzkarni plnostenná nádoba z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom. Obsah nádoby sa musí denne zo skladu alebo prevádzkarne odstraňovať a umiestňovať na vopred určené bezpečné miesto.

Do vzdialenosti v okruhu 5 m od šácht podzemných nádrží a od dvojplášťových nádrží je zakázané manipulovať s otvoreným ohňom. Zákaz musí byť viditeľne označený tabuľkou so značkou a s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM.

Sklad a prevádzkareň musia mať požiarny poriadok pracoviska.¹³)

Horľavé kvapaliny I., II., III. a IV. triedy nebezpečnosti možno vytláčať pomocou inertného plynu.

Horľavé kvapaliny I. triedy nebezpečnosti možno vytláčať pomocou vzduchu s pretlakom najviac 0,01 MPa.

Horľavé kvapaliny II. triedy nebezpečnosti pri teplote nižšej, ako je ich bod vzplanutia, a horľavé kvapaliny III. a IV. triedy nebezpečnosti možno vytláčať pomocou vzduchu bez obmedzenia pretlaku.

Horľavou kvapalinou s nízkym bodom varu sa rozumie kvapalina, ktorá má pri atmosférickom tlaku 101 kPa teplotu varu nižšiu ako 50 ^oC.

Nádrže, prepravné obaly a kontajnery na horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu možno plniť najviac na 90 % ich objemu.

Prepravné obaly z plastov a gumy s povrchovým odporom väčším ako 10⁹ Ω sa nesmú používať na prepravu a skladovanie horľavých kvapalín s nízkym bodom varu.

Horľavá kvapalina s nízkym bodom varu môže byť v rozbitnom prepravnom obale, ktorý má objem najviac 1 l.

Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu možno skladovať len v samostatnom požiarnom úseku. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príručné sklady a sklady s prepravnými obalmi.

V príručných skladoch horľavých kvapalín možno v množstve najviac 0,2 m³ skladovať oddelene od ostatných horľavých kvapalín horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu.

V skladoch horľavých kvapalín s prepravnými obalmi možno skladovať najviac 10 m³ horľavých kvapalín s nízkym bodom varu. V jednom požiarnom úseku možno skladovať najviac 2 m³ horľavých kvapalín s nízkym bodom varu.

Horľavú kvapalinu s nízkym bodom varu možno skladovať samostatne len v priestore oddelenom od iných priestorov stavebnými konštrukciami vyhotovenými z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 30 minút.

Horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu v prepravných obaloch sa nesmú skladovať v otvorených skladoch.

V skladoch horľavých kvapalín s nadzemnými nádržami možno skladovať najviac 50 m³ horľavých kvapalín s nízkym bodom varu.

V skladoch horľavých kvapalín s podzemnými nádržami možno horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu skladovať len pod ochrannou inertnou atmosférou alebo pod vodnou ochrannou vrstvou.

Najmenšie bezpečnostné vzdialenosti skladov horľavých kvapalín s nízkym bodom varu od objektov a technologických zariadení sú uvedené v prílohe č. 5.

Plniace a stáčacie stanovištia horľavých kvapalín s nízkym bodom varu musia byť vzdialené najmenej 10 m od skladov horľavých kvapalín s nízkym bodom varu a od iných stavieb.

Na pracoviskách možno horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu ukladať s celkovým objemom najviac

Na prevádzkarne sa odseky 1 až 14 vzťahujú primerane.

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená nadzemná nádrž, v ktorej sa uskladňujú horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu.

Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená nadzemná nádrž, v ktorej sa uskladňuje

Na nádrže, v ktorých sú horľavé kvapaliny uskladnené pod ochrannou inertnou atmosférou, sa nevzťahuje odsek 2.

Havarijné nádrže, v ktorých sú nádrže podľa odseku 2 a ktorých steny sa nachádzajú smerom k prístupovej komunikácii viac ako 1,5 m nad terénom, musia byť vybavené stabilným hasiacim zariadením.

Stabilné hasiace zariadenie podľa odsekov 2 a 4 možno nahradiť polostabilným hasiacim zariadením len vtedy, ak je čas dojazdu jednotky požiarnej ochrany so stálou službou kratší ako 5 minút.

Strecha a plášť nadzemnej nádrže určenej na skladovanie horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti s objemom väčším ako 250 m³ musia byť vybavené vodným chladiacim zariadením. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na nádrže vybavené nehorľavou tepelnou izoláciou, ktorá bráni prestupu tepla v rovnakej miere ako chladiace zariadenie.

Kovová havarijná nádrž nádrže na horľavé kvapaliny všetkých tried nebezpečnosti s objemom väčším ako 100 m³ musí byť vybavená vodným chladiacim zariadením.

Uzatvorený sklad so skladovacou kapacitou väčšou ako 100 m³ horľavých kvapalín musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením, elektrickou požiarnou signalizáciou a zariadením na odvod tepla a splodín horenia.

Podzemné priestory na obsluhu podzemných nádrží, ktoré sú dlhšie ako 50 m, musia byť vybavené stabilným alebo polostabilným hasiacim zariadením.

Ťažkým vykurovacím olejom sa rozumie olej, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v § 3 ods.1 písm. b), c) a d) a bod tuhnutia má viac ako 35 oC, najviac však 45 oC.

Havarijná nádrž uzavretého skladu ťažkých vykurovacích olejov musí zachytiť najmenej 25 % objemu skladovaných ťažkých vykurovacích olejov, najmenej však objem najväčšej nádrže.

Havarijná nádrž pracoviska, na ktorom sa používa viac ako 3 m³ ťažkých vykurovacích olejov, musí zachytiť najmenej objem ťažkých vykurovacích olejov v najväčšej nádrži alebo 25 % objemu ťažkých vykurovacích olejov, ktoré sú v technologických zariadeniach.

Havarijná nádrž otvoreného skladu s nadzemnými nádržami, v ktorých sú ťažké vykurovacie oleje, musí mať taký objem, aby zachytila najmenej objem najväčšej nádrže.

Havarijnou nádržou nemusia byť vybavené dvojplášťové nádrže a miestne dvojplášťové nádrže.

Vzdialenosť medzi povrchmi izolácií nadzemných nádrží nesmie byť menšia ako polovica priemeru väčšej nádrže, najmenej však 1 m.

Na pracovisko, na ktorom sa používa viac ako 3 m³ ťažkých vykurovacích olejov, sa § 14 vzťahuje primerane.

Na sklady s ťažkými vykurovacími olejmi sa § 18 a 19 vzťahujú primerane.

Na určenie odstupovej vzdialenosti otvorených skladov ťažkých vykurovacích olejov sa vzťahuje § 24 primerane.

Na havarijné nádrže uzatvoreného skladu rastlinných tukov a olejov a živočíšnych tukov a olejov (ďalej len „tuky“) alebo prevádzkarne s tukmi sa § 22 vzťahuje primerane.

Vzdialenosť medzi skladovacími nádržami s tukmi musí byť najmenej 0,6 m od okraja nádrží.

Vzdialenosť medzi dvoma radmi nádrží musí byť najmenej 1,5 m od okraja nádrží.

Pri určovaní vzdialenosti podľa odsekov 2 a 3 sa za okraj izolovanej nádrže považuje jej vonkajší plášť.

Nádrže s tukmi možno plniť najviac na 95 % ich objemu.

Tuky v skladovacích nádržiach možno zahrievať najviac na 80 oC.

Na určenie odstupovej vzdialenosti otvorených skladov tukov sa § 24 vzťahuje primerane.

Prevádzky a sklady vybudované alebo navrhnuté predo dňom účinnosti tejto vyhlášky musia byť upravené v súlade s ustanoveniami § 18 až 24, § 26 až 29 a § 35 tejto vyhlášky pri ich rekonštrukcii, najneskôr však do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 1999.