Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 288/2000 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb
Znenie účinné:
od do
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Požiarna bezpečnosť stavby
(1)
Stavba sa z hľadiska požiarnej bezpečnosti navrhuje, realizuje a užíva tak, aby v
prípade vzniku požiaru
a)
zostala na čas určený technickými špecifikáciami1) zachovaná jej nosnosť a stabilita,
b)
bola umožnená bezpečná evakuácia osôb a zvierat z horiacej alebo požiarom ohrozenej
stavby na voľné priestranstvo alebo do iného požiarom neohrozeného priestoru,
c)
sa zabránilo šíreniu požiaru a dymu medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi vnútri stavby
alebo na inú stavbu,
d)
bol umožnený odvod splodín horenia mimo stavby,
e)
bol umožnený účinný a bezpečný zásah jednotky požiarnej ochrany pri zdolávaní požiaru
a vykonávaní záchranných prác.
(2)
Pri zmene stavby alebo pri zmene užívania priestorov stavby2) sa nesmie znížiť požiarna bezpečnosť celej stavby alebo jej časti a bezpečnosť osôb
alebo sťažiť zásah jednotky požiarnej ochrany.
Projektová dokumentácia stavby musí z hľadiska požiarnej bezpečnosti obsahovať najmä
a)
členenie stavby na požiarne úseky,
b)
určenie požiarneho rizika,
c)
určenie požiadaviek na konštrukcie stavby,
d)
zabezpečenie evakuácie osôb a zvierat,
e)
určenie požiadaviek na únikové cesty,
f)
určenie odstupových vzdialeností,
g)
určenie požiarnobezpečnostných opatrení,
h)
určenie zariadení na protipožiarny zásah.
DRUHÁ ČASŤ
POŽIARNOTECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA STAVBY
Požiarny úsek
(1)
Požiarny úsek je celá stavba alebo jej časť, ktorá je oddelená od jej ostatných častí
alebo od inej stavby požiarnou deliacou konštrukciou alebo odstupovou vzdialenosťou.
(2)
Stavba sa člení na požiarne úseky, ak
a)
plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku ustanovenú
technickou normou,3)
b)
počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v
požiarnom úseku ustanovený technickou normou,3)
c)
je v nej aj iný priestor, ktorý nie je uvedený v prílohe č. 1.
(3)
Priestory, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek, sú uvedené v prílohe č. 1. Súčasťou samostatného požiarneho úseku môžu byť priestory, v ktorých požiarne zaťaženie
tvoria iba horľavé látky v konštrukciách okien, dverí a podláh, a podľa požiadaviek
uvedených v prílohe č. 1 aj iné priestory.
(4)
Požiarny úsek môže tvoriť viac stavieb, ak plocha, na ktorej sú postavené, je menšia,
ako je dovolená plocha požiarneho úseku, a plocha jednotlivých stavieb je menšia ako
50 m2 a vzdialenosť medzi nimi je menšia ako ich odstupová vzdialenosť.
(1)
Dovolená plocha požiarneho úseku sa určuje, ak ide o
a)
výrobné stavby, stavby poľnohospodárskej výroby a otvorené technologické zariadenia,
podľa predpokladaného rozsahu škôd spôsobených požiarom, podľa vlastností horľavých
látok, podľa počtu požiarnych podlaží, podľa vplyvu následných škôd a podľa druhu
konštrukčného celku,
b)
nevýrobné stavby, podľa vlastností horľavých látok, podľa druhu konštrukčného celku
a podľa počtu požiarnych podlaží,
c)
sklady v jednopodlažnej stavbe, podľa indexu skladovaných materiálov v nich,
d)
radové garáže, počtom miest na státie podľa skupiny garáží a podľa druhu konštrukčného
celku,
e)
hromadné garáže, podľa skupiny garáží, podľa druhu konštrukčného celku a podľa požiarnej
výšky alebo podľa počtu požiarnych podlaží.
(2)
Dovolená plocha požiarneho úseku sa neurčuje, ak ide o požiarny úsek bez požiarneho
rizika a o požiarny úsek chránenej únikovej cesty.
(3)
Ak sa požiarny úsek vybaví požiarnotechnickým zariadením, jeho dovolenú plochu možno
zväčšiť, najviac však na dvojnásobnú veľkosť. Požiadavky na zväčšenie dovolenej plochy
požiarneho úseku ustanovuje technická norma.3)
(4)
Dovolená plocha požiarneho úseku nevýrobnej stavby sa musí zmenšiť najmenej o 30
%, ak má jednotka požiarnej ochrany v požiarnom úseku na zásah iba jednu vnútornú
zásahovú cestu alebo ak sa nepredpokladá zásah cez vnútornú zásahovú cestu a jednotka
požiarnej ochrany má na zásah v požiarnom úseku prístup iba z jednej strany nevýrobnej
stavby; to neplatí, ak ide o požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením.
Požiarne podlažie
(1)
Požiarne podlažie je každé podlažie stavby alebo jej časti, ktoré
a)
je na konštrukcii s požiarnou odolnosťou,
b)
má v podlahe otvory s celkovou plochou
1.
najviac 10 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia,
2.
od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia a tieto otvory sú
oddelené od priestorov s požiarnym rizikom konštrukčnými prvkami druhu D1 s požiarnou
odolnosťou najmenej 15 min. Ak otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch druhu
D1 presahujú 25 % plôch týchto konštrukčných prvkov, musia byť uzatvárateľné požiarnymi
uzávermi typu EW-15/D3.
(2)
Za požiarne podlažie sa nepovažuje
a)
technologické podlažie, na ktorom je napríklad strojovňa výťahu alebo strojovňa vzduchotechniky
a ktoré je umiestnené ako posledné nadzemné podlažie, ak v ňom nie je trvalé pracovné
miesto alebo dočasné pracovné miesto,
b)
prístavba a vstavba v jednopodlažnej stavbe, ktoré zaberajú najviac 30 % pôdorysnej
plochy požiarneho úseku a v ktorých môže byť najviac 50 osôb.
(3)
Na účely tejto vyhlášky je
a)
trvalým pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec za obvyklých
prevádzkových podmienok zdržiava najmenej šesť hodín počas zmeny,
b)
dočasným pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava dve
až šesť hodín počas zmeny,
c)
prechodným pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava najviac
dve hodiny počas zmeny,
d)
občasným pracovným miestom pracovné miesto, na ktorom sa zamestnanec zdržiava len
občas na účel vykonania kontroly, vydania materiálu a pod.
(1)
Dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku nevýrobnej stavby sa určuje podľa
druhu konštrukčného celku a veľkosti požiarneho rizika.
(2)
Požiarny úsek môže mať najviac
a)
dve požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 60 m,
b)
tri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 45 m a najviac 60 m,
c)
štyri požiarne podlažia v stavbách s požiarnou výškou nad 22,5 m a najviac 45 m,
d)
päť požiarnych podlaží v stavbách s požiarnou výškou do 22,5 m.
(3)
Na požiarny úsek chránenej únikovej cesty sa odsek 2 nevzťahuje.
(4)
Požiarny úsek bez požiarneho rizika môže mať najviac desať požiarnych podlaží.
(5)
Jednopodlažný požiarny úsek tvorí
a)
priestor radovej garáže,
b)
priestor uvedený v prílohe č. 1 bode 4, v ktorom sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť; strojovňa vzduchotechniky, ktorá
je súčasťou takého požiarneho úseku, môže byť umiestnená aj na inom požiarnom podlaží,
c)
podzemné požiarne podlažie,
d)
sklad horľavých kvapalín,4)
e)
sklad s plochou väčšou ako 100 m2, v ktorom je požiarne zaťaženie viac ako 30 kg.m-2.
(6)
Súčasťou prvého nadzemného požiarneho podlažia môže byť aj prvé podzemné požiarne
podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2. Súčasťou prvého podzemného požiarneho podlažia môže byť aj prvé nadzemné požiarne
podlažie alebo jeho časť s plochou najviac 50 m2.
(1)
Prvé nadzemné požiarne podlažie je najnižšie podlažie, ktorého povrch podlahy nie
je nižšie ako 1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od
stavby. Určenie prvého nadzemného požiarneho podlažia je uvedené v prílohe č. 2.
(2)
Za prvé nadzemné požiarne podlažie možno považovať aj podlažie, ktoré je nižšie ako
1,5 m pod najvyššou úrovňou priľahlého terénu do vzdialenosti 3 m od stavby, ak parameter
odvetrania je najmenej 0,025 m1/2 alebo súčiniteľ odvetrania je najviac 1,25.
(3)
Ak polohu prvého nadzemného požiarneho podlažia nemožno určiť podľa odseku 1 alebo
2, určuje sa prvé nadzemné požiarne podlažie podľa vstupu do stavby, ku ktorej vedie
prístupová komunikácia pre jednotku požiarnej ochrany.
(4)
Ak má prvé nadzemné požiarne podlažie niekoľko výškových úrovní, možno s prihliadnutím
na členenie stavby na požiarne úseky určiť niekoľko polôh prvého nadzemného požiarneho
podlažia. V takom prípade sa stavba člení na požiarne úseky tak, aby do priestoru
nad prvým nadzemným požiarnym podlažím nezasahovalo iné podzemné požiarne podlažie
alebo prvé nadzemné požiarne podlažie.
(5)
Požiarna výška je výška nadzemnej časti stavby alebo podzemnej časti stavby meraná
od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho
podlažia. Určenie požiarnej výšky je uvedené v prílohe č. 2.
(1)
Požiarna odolnosť konštrukcie stavby, požiarneho uzáveru alebo zaveseného podhľadu
(ďalej len „konštrukcia“) je schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru počas
určitého času tak, aby nedošlo k porušeniu jej funkcie. Konštrukcie sa podľa zaťaženia
členia na nosné konštrukcie a nenosné konštrukcie.
(3)
Preukazná skúška podľa odseku 2 a podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 3 a § 11 ods. 1 sa vykonáva v súlade s príslušnou harmonizovanou normou7) alebo inou slovenskou technickou normou.8)
(4)
Požiarna odolnosť konštrukcie sa hodnotí kritériami a časom v min. Pre jednotlivé
konštrukcie sú ustanovené triedy požiarnej odolnosti. Kritériá, symboly a triedy na
hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sú uvedené v prílohe č. 3.
(1)
Horľavosť stavebného materiálu je jeho schopnosť vznietiť sa, horieť alebo tlieť
pôsobením zdroja vznietenia.
(2)
Horľavosť stavebného materiálu sa vyjadruje stupňom horľavosti, ktorý sa určuje na
základe preukaznej skúšky.5)
(3)
Stavebné materiály sa z hľadiska horľavosti zatrieďujú do týchto stupňov horľavosti:
a)
A - nehorľavé stavebné materiály,
b)
B - neľahko horľavé stavebné materiály,
c)
C1 - ťažko horľavé stavebné materiály,
d)
C2 - stredne horľavé stavebné materiály,
e)
C3 - ľahko horľavé stavebné materiály.
(1)
Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľnené úplným spálením jednotkového množstva horľavej
látky, pričom voda vzniknutá spálením látky zostane v spalinách vo forme pary.
(2)
Požiarna výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa pri horení uvoľní z jednotkového
množstva horľavej látky, pričom vzniknutá voda zostane v spalinách vo forme pary.
(3)
Výhrevnosť a požiarna výhrevnosť sa určujú na základe preukaznej skúšky.5)
(1)
Šírenie plameňa po povrchu stavebných materiálov sa vyjadruje indexom šírenia plameňa,
ktorý sa určuje na základe preukaznej skúšky.5)
(2)
Index šírenia plameňa je schopnosť stavebných materiálov vznietiť sa a šíriť plameň
po svojom povrchu.
(3)
Stavebný materiál stupňa horľavosti A je materiál, po ktorom sa nešíri plameň.
(1)
Konštrukčné prvky sa podľa horľavosti použitých stavebných látok a ich vplyvu na
intenzitu požiaru, nosnosť a stabilitu konštrukcie členia na konštrukčné prvky druhu
D1, druhu D2 a druhu D3.
(2)
Konštrukčný prvok druhu D1 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti
nezvyšuje intenzitu požiaru a obsahuje nehorľavé látky alebo aj horľavé látky, od
ktorých však nie je závislá nosnosť a stabilita konštrukcie; horľavé látky sú úplne
uzavreté vnútri konštrukcie nehorľavými látkami tak, že v ustanovenom čase požiarnej
odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich teplo.
(3)
Konštrukčný prvok druhu D2 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti
nezvyšuje intenzitu požiaru a môže obsahovať horľavé látky, od ktorých je závislá
nosnosť a stabilita konštrukcie; ak obsahuje horľavé látky, tieto látky musia byť
úplne uzavreté vnútri konštrukcie nehorľavými látkami alebo neľahko horľavými látkami
tak, že v ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa nezapália a neuvoľňuje sa z nich
teplo.
(4)
Konštrukčný prvok druhu D3 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti
môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú nemožno posudzovať ako konštrukčný prvok druhu
D1 alebo konštrukčný prvok druhu D2; konštrukčný prvok druhu D3 môže byť vyhotovený
aj z horľavých látok.
(5)
Konštrukčný prvok druhu D2 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D1. Konštrukčný
prvok druhu D3 možno nahradiť konštrukčným prvkom druhu D2 alebo konštrukčným prvkom
druhu D1.
(6)
Na povrchovú úpravu konštrukčného prvku vyhotovenú z horľavých látok sa prihliada
pri určovaní druhu konštrukčného prvku len vtedy, ak je jeho priemerná hrúbka väčšia
ako 2 mm.
(1)
Konštrukčné celky sa podľa druhu konštrukčných prvkov použitých v požiarnych deliacich
konštrukciách a nosných konštrukciách, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej
časti, členia na
a)
nehorľavé,
b)
zmiešané,
c)
horľavé.
(2)
Nehorľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie
a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, len druhu
D1.
(3)
Zmiešaný konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú zvislé požiarne deliace
konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej
časti, len druhu D1; ostatné požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie sú druhu
D2.
(4)
Horľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie
a nosné konštrukcie, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti, druhu D1
alebo druhu D2, alebo druhu D3; tento konštrukčný celok však nespĺňa požiadavky na
nehorľavý konštrukčný celok a zmiešaný konštrukčný celok.
(5)
Konštrukčný celok pre časť stavby sa považuje za samostatný, ak je časť stavby staticky
nezávislá a oddelená po celej výške stavby požiarnymi deliacimi konštrukciami vyhotovenými
z konštrukčných prvkov druhu D1 a staticky nezávislými konštrukciami na nosných konštrukciách
vyhotovených z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov druhu D3.
(6)
Stavba, ktorá má iba v podzemných podlažiach požiarne deliace konštrukcie a nosné
konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a v nadzemných podlažiach má
požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných prvkov
druhu D2 alebo požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie vyhotovené z konštrukčných
prvkov druhu D3, sa považuje za stavbu s nehorľavým konštrukčným celkom len v podzemných
podlažiach. V nadzemných podlažiach sa stavba považuje podľa druhu použitých konštrukčných
prvkov stavby za stavbu so zmiešaným konštrukčným celkom alebo s horľavým konštrukčným
celkom.
(7)
Pri určovaní konštrukčného celku sa nezohľadňuje
a)
konštrukčný prvok nad požiarnym stropom posledného požiarneho nadzemného podlažia,
ak požiarny strop nie je staticky závislý od tohto konštrukčného prvku,
b)
konštrukčný prvok v poslednom požiarnom nadzemnom podlaží v stavbe s nehorľavým konštrukčným
celkom alebo so zmiešaným konštrukčným celkom, ktorá má viac ako dve nadzemné požiarne
podlažia a požiarnu výšku najviac 22,5 m,
c)
druh požiarnych deliacich konštrukcií a nosných konštrukcií vstavaných častí umiestnených
vo väčších požiarnych úsekoch, ak tieto konštrukcie nezabezpečujú stabilitu stavby
a ani neohraničujú požiarny úsek, v ktorom sú umiestnené.
TRETIA ČASŤ
POŽIARNE ZAŤAŽENIE A POŽIARNE RIZIKO
PRVÁ HLAVA
POŽIARNE ZAŤAŽENIE
(1)
Požiarne zaťaženie je prepočítaná hmotnosť dreva v kg na jednotku pôdorysnej plochy
požiarneho úseku v m2, ktorého výhrevnosť je rovnaká ako výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sú
na tejto ploche.
(2)
Hodnotu požiarneho zaťaženia ustanovuje technická norma.3)
(1)
Priemerné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej
ploche požiarneho úseku.
(2)
Priemerné požiarne zaťaženie tvorí náhodné požiarne zaťaženie a stále požiarne zaťaženie.
(3)
Do priemerného požiarneho zaťaženia sa nezapočítava sústredené požiarne zaťaženie.
(1)
Náhodné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť
všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku
alebo sú v požiarnom úseku.
(2)
Horľavé látky v technologických zariadeniach alebo v tepelných spotrebičoch sa do
náhodného požiarneho zaťaženia podľa odseku 1 započítavajú v množstve, ktoré sa dodáva
do požiarneho úseku počas
a)
piatich min, ak je zariadenie dodávajúce horľavé látky vybavené uzáverom, ktorý samočinne
preruší ich dodávku na impulz z požiarnobezpečnostného zariadenia, alebo ak hladina
horľavej kvapaliny v nádržiach a v zariadeniach dosiahne určenú výšku, alebo ak teplota
prostredia dosiahne 80 oC, alebo ak sa táto teplota alebo teplota vnútri technologického
zariadenia zvýši o vopred určený rozdiel,
b)
15 min, v ostatných prípadoch.
(3)
Ak celkové množstvo horľavých látok podľa odseku 2 dodávaných do požiarneho úseku
má tepelný výkon menší ako 0,01 MW na 1 m2 celkovej pôdorysnej plochy požiarneho úseku, tieto horľavé látky sa do náhodného
požiarneho zaťaženia nezapočítavajú.
(4)
Horľavé látky, ktoré môžu odhorievať iba v povrchovej vrstve a na ohraničenej ploche,
sa pri určovaní náhodného požiarneho zaťaženia započítavajú svojou hmotnosťou, najviac
však hmotnosťou, ktorá odhorí za 180 min. Plocha povrchovej vrstvy horľavých látok
sa určuje podľa prílohy č. 4 alebo sa plocha povrchovej vrstvy horľavých látok a ohraničená plocha určuje podľa
skupenstva látky, podľa počtu podlaží v požiarnom úseku a podľa počtu vytvorených
prekážok uvedených v technickej norme.3)
(1)
Stále požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie, ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť
horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku.
(2)
Hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku, ktoré nie
sú zohľadnené pri určovaní konštrukčného celku podľa § 13 ods. 7, sa započítavajú do stáleho požiarneho zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené.
(3)
Hmotnosť a výhrevnosť obvodových konštrukčných prvkov druhu D3 a stropných konštrukčných
prvkov druhu D3, ktoré tvoria vstavaný požiarny úsek, sa započítavajú do stáleho požiarneho
zaťaženia požiarneho úseku, v ktorom sú umiestnené.
(4)
Do stáleho požiarneho zaťaženia sa nezapočítava, okrem konštrukčných prvkov uvedených
v odseku 3, hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok
a)
v nosných konštrukčných prvkoch, ktoré zabezpečujú stabilitu stavby alebo jej časti,
b)
v požiarnych deliacich konštrukciách,
c)
ktoré tvoria povrchovú úpravu konštrukčných prvkov s hrúbkou menšou ako 2 mm.
(1)
Sústredené požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie na časti pôdorysnej plochy požiarneho
úseku, ktoré výrazne presahuje priemerné požiarne zaťaženie. Pre každú plochu sa sústredené
požiarne zaťaženie určuje samostatne.
(2)
Sústredené požiarne zaťaženie sa neurčuje, ak
a)
ide o viacpodlažný požiarny úsek, v ktorom je požiarne zaťaženie určené súčtom požiarnych
zaťažení v jednotlivých podlažiach,
b)
priemerné požiarne zaťaženie je väčšie ako 150 kg.m-2.
(3)
Ak sa v požiarnom úseku vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, postupuje sa pri
určovaní požiarneho rizika takto:
a)
pre plochu, na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie, sa určí požiarne
riziko alebo
b)
sa z tejto plochy vytvorí samostatný požiarny úsek, alebo
c)
sa ako priemerné požiarne zaťaženie požiarneho úseku určí najvyššia hodnota sústredeného
požiarneho zaťaženia.
DRUHÁ HLAVA
POŽIARNE RIZIKO
(1)
Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho
časti.
(2)
Požiarne riziko sa určuje pre požiarny úsek alebo pre jeho časť podľa technickej
normy.3)
(3)
Požiarne riziko sa vyjadruje
a)
ekvivalentným časom trvania požiaru alebo
b)
indexom skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika, alebo
c)
výpočtovým požiarnym zaťažením.
Prvý oddiel
Požiarne riziko vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby
(1)
Výrobná stavba je stavba alebo jej časť určená na výrobu alebo služby výrobného charakteru.
Výrobná stavba je aj stavba, ktorá technologicky alebo funkčne súvisí s výrobou, ako
je príručný sklad materiálov, elektrorozvodňa a iné.
(2)
Stavba poľnohospodárskej výroby je stavba alebo jej časť určená na rastlinnú poľnohospodársku
výrobu alebo na živočíšnu poľnohospodársku výrobu, alebo na výrobu, ktorá s ňou technologicky
súvisí.
(3)
Prevádzkarne vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa podľa pravdepodobnosti
vzniku a rozšírenia požiaru zaraďujú do siedmich skupín. Pravdepodobnosť vzniku a
rozšírenia požiaru v prevádzkarňach je uvedená v prílohe č. 5.
(4)
Na účely tejto vyhlášky je
a)
otvoreným technologickým zariadením zariadenie určené na výrobu, dopravu alebo skladovanie,
ktoré nie je zastrešené alebo má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako
60 % trvale otvorených otvorov, ako je destilačná kolóna, nádrž, zásobník a pod.,
b)
otvoreným skladom stavba alebo jej časť používaná na skladovanie, ktorá nie je zastrešená,
alebo stavba, ktorá má v obvodovej stene a v strešnej konštrukcii viac ako 60 % trvale
otvorených otvorov; otvorený sklad môže byť vybavený skladovacou technikou a skladovacím
zariadením,
c)
technologickým mostom stavba líniového charakteru určená na ukladanie káblových a
potrubných rozvodov, dopravných zariadení a pod.
(1)
Požiarne riziko požiarneho úseku vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej
výroby sa vyjadruje ekvivalentným časom trvania požiaru.
(2)
Ekvivalentný čas trvania požiaru sa určuje v závislosti od
a)
priemerného požiarneho zaťaženia,
b)
parametra odvetrania,
c)
súčiniteľa plôch.
(3)
Ekvivalentný čas trvania požiaru možno určiť aj
a)
podľa pravdepodobného času trvania požiaru a prepočtového parametra odvetrania alebo
b)
výpočtom podľa rovnice energetickej rovnováhy s určením pravdepodobných teplôt plynov
v horiacom priestore a pravdepodobného času trvania požiaru pri zohľadnení podmienok
ovplyvňujúcich priebeh a intenzitu požiaru.
(4)
Pre vybrané požiarne úseky vo výrobných stavbách a v stavbách poľnohospodárskej výroby
je ekvivalentný čas trvania požiaru ustanovený v technickej norme.3)
(5)
Ekvivalentný čas trvania požiaru otvoreného technologického zariadenia, otvoreného
skladu a technologického mosta sa neurčuje.
(6)
Požiarne riziko požiarneho úseku vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej
výroby, ktorý je určený na iný účel, ako je uvedené v § 20 ods. 1 a 2, možno vyjadriť aj podľa § 33.
(1)
Pravdepodobný čas trvania požiaru sa určuje v závislosti od
a)
priemerného požiarneho zaťaženia, rýchlosti odhorievania a od súčiniteľa výhrevnosti
alebo od
b)
sústredeného požiarneho zaťaženia, rýchlosti odhorievania, súčiniteľa výhrevnosti
a od súčiniteľa ekvivalentného množstva dreva.
(2)
Ak sa pre sústredené požiarne zaťaženie určí ekvivalentný čas trvania požiaru 180
min, pravdepodobný čas trvania požiaru sa neurčuje.
(1)
Parameter odvetrania sa pre požiarny úsek alebo pre jeho časť určuje v závislosti
od veľkosti plochy, polohy a výšky otvorov v obvodových konštrukciách alebo v strešných
konštrukciách a v závislosti od veľkosti povrchovej plochy konštrukcií požiarneho
úseku alebo jeho časti.
(2)
Pre požiarny úsek alebo jeho časť, ktorý nemá v obvodových konštrukciách alebo v
strešných konštrukciách otvory alebo ktorý je odvetraný iba nepriamo, sa používa parameter
odvetrania 0,005 m1/2; tento parameter odvetrania sa používa aj vtedy, ak vypočítaný parameter odvetrania
je menší ako 0,005 m1/2.
(1)
Prepočtový parameter odvetrania sa pre priemerné požiarne zaťaženie určuje v závislosti
od súčiniteľa vplyvu tepelnotechnických vlastností konštrukcií ohraničujúcich požiarny
úsek, od parametra odvetrania a od priemernej hodnoty súčiniteľa ekvivalentného množstva
dreva.
(2)
Prepočtový parameter odvetrania sa pre sústredené požiarne zaťaženie určuje v závislosti
od súčiniteľa vplyvu tepelnotechnických vlastností konštrukcií ohraničujúcich požiarny
úsek, od parametra odvetrania, priemernej hodnoty súčiniteľa ekvivalentného množstva
dreva, od rýchlosti odhorievania a od výslednej rýchlosti odhorievania.
(1)
Rýchlosť odhorievania horľavých látok tvoriacich priemerné požiarne zaťaženie sa
určuje v závislosti od súčiniteľa rýchlosti odhorievania, od parametra odvetrania
a od súčiniteľa plochy.
(2)
Rýchlosť odhorievania horľavých látok tvoriacich sústredené požiarne zaťaženie sa
určuje v závislosti od
a)
veľkosti pôdorysnej plochy, na ktorej sa vyskytuje sústredené požiarne zaťaženie,
b)
veľkosti povrchovej plochy, z ktorej môže pri požiari odhorievať horľavá látka,
c)
hmotnosti odhoreného množstva horľavej látky z 1 m2 jej povrchu za min.
(1)
Bez požiarneho rizika je taký požiarny úsek vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej
výroby, ktoré majú nehorľavý konštrukčný celok, v ktorom nie je sústredené požiarne
zaťaženie a v ktorom
a)
ekvivalentný čas trvania požiaru je najviac 7,5 min,
b)
nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7.
(2)
Časť požiarneho úseku je bez požiarneho rizika, ak spĺňa podmienky uvedené v odseku
1 a
a)
je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej
15 min,
b)
má otvory v ohraničujúcich konštrukciách, okrem otvorov v obvodových stenách, uzavierateľné
požiarnymi uzávermi aspoň typu EI-15/D3.
(3)
Bez požiarneho rizika je aj požiarny úsek otvoreného technologického zariadenia,
v ktorom
a)
priemerné požiarne zaťaženie je najviac 7,5 kg.m-2,
b)
nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7.
Súčiniteľ bezpečnosti sa určuje v závislosti od súčiniteľa počtu podlaží a od súčiniteľa
horľavosti konštrukčného celku.
Druhý oddiel
Požiarne riziko skladu v jednopodlažnej stavbe
(1)
Sklad v jednopodlažnej stavbe je jednopodlažná stavba alebo časť stavby, ktorá má
samostatný konštrukčný celok podľa § 13 ods. 5 a je určená na skladovanie.
(2)
Požiarne riziko požiarneho úseku skladu v jednopodlažnej stavbe sa vyjadruje indexom
skladovaných materiálov a indexom ekonomického rizika.
(1)
Index skladovaných materiálov sa určuje v závislosti od súčiniteľa hmotnosti, súčiniteľa
nebezpečenstva a od súčiniteľa skladovania podľa technickej normy.3)
(2)
Súčiniteľ hmotnosti charakterizuje hmotnosť horľavých materiálov vyskytujúcich sa
na 1 m2 pôdorysnej plochy požiarneho úseku. Do hmotnosti horľavých materiálov sa započítava
hmotnosť všetkých horľavých skladovaných materiálov a horľavých stavebných látok v
konštrukciách.
(3)
Súčiniteľ nebezpečenstva charakterizuje vplyv triedy požiarneho nebezpečenstva materiálu
na priebeh požiaru v požiarnom úseku.
(4)
Súčiniteľ skladovania charakterizuje vplyv spôsobu skladovania materiálu a ochrannej
vrstvy na ňom na priebeh požiaru v požiarnom úseku.
(1)
Index ekonomického rizika sa určuje v závislosti od súčiniteľa škôd, od súčiniteľa
plochy a od súčiniteľa splodín horenia podľa technickej normy.3)
(2)
Súčiniteľ škôd charakterizuje rozsah predpokladaných škôd v požiarnom úseku.
(3)
Súčiniteľ plochy charakterizuje plochu požiarneho úseku.
(4)
Súčiniteľ splodín horenia charakterizuje citlivosť skladovaného materiálu na splodiny
horenia s prihliadnutím na ich korozívne, znečisťujúce alebo inak znehodnocujúce účinky.
Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe je bez požiarneho rizika, ak hodnota
indexu skladovaných materiálov je menšia ako 0,9.
Ustanovenia § 28 až 31 sa nevzťahujú na určovanie požiarneho rizika
a)
v skladoch rádioaktívnych látok, technických plynov a horľavých skvapalnených uhľovodíkových
plynov, tuhých palív, kyselín, jedov, karbidu vápnika, žieravín, hydroxidov, výbušnín,
horľavých kvapalín, horčíka a zliatin horčíka, sodíka a draslíka,
b)
v mraziarenských a chladiarenských skladoch,
c)
v skladoch poľnohospodárskych výrobkov,
d)
nádrží, síl, osamotených zásobníkov a voľných skládok.
Tretí oddiel
Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe
(1)
Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe sa vyjadruje výpočtovým požiarnym
zaťažením v závislosti od
a)
priemerného požiarneho zaťaženia,
b)
súčiniteľa horľavých látok,
c)
súčiniteľa odvetrania.
(3)
Pre vybrané požiarne úseky v nevýrobných stavbách je výpočtové požiarne zaťaženie
ustanovené v technickej norme.3)
(4)
Požiarne riziko požiarneho úseku v nevýrobnej stavbe určeného na účel podľa § 20 ods. 1 a 2 možno vyjadriť aj podľa § 21 ods. 1.
(1)
Súčiniteľ horľavých látok sa určuje výpočtom v závislosti od veľkosti požiarneho
zaťaženia a od jeho charakteru.
(2)
Stále požiarne zaťaženie má súčiniteľ horľavých látok 0,9.
(3)
Ak nie je pre náhodné požiarne zaťaženie určený súčiniteľ horľavých látok ani ho
nemožno jednoznačne určiť, pre požiarny úsek je priemerný súčiniteľ horľavých látok
1,2.
(4)
Ak je požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením, môže sa hodnota súčiniteľa
horľavých látok znížiť najviac o 30 %; v takom prípade nemožno hodnotu súčiniteľa
vyjadrujúcu vplyv stabilného hasiaceho zariadenia použiť na zväčšenie veľkosti dovolenej
plochy požiarneho úseku podľa § 4 ods. 3.
(5)
Pre vybrané požiarne úseky je hodnota súčiniteľa horľavých látok ustanovená v technickej
norme.3)
(1)
Súčiniteľ odvetrania sa určuje výpočtom v závislosti od veľkosti pôdorysnej plochy
a výšky požiarneho úseku a od veľkosti plochy otvorov, výšky otvorov a od súčiniteľa
geometrie otvorov.
(2)
Súčiniteľ geometrie otvorov sa určuje v závislosti od
a)
prevládajúcich veľkostí pôdorysných plôch miestností alebo priestorov v požiarnom
úseku oddelených priečkou alebo inou nepohyblivou deliacou konštrukciou,
b)
celkovej plochy otvorov a výšky otvorov v obvodových konštrukciách a v konštrukciách
striech požiarneho úseku alebo v jeho časti,
c)
celkovej veľkosti pôdorysnej plochy požiarneho úseku alebo jeho časti,
d)
svetlej výšky priestorov v požiarnom úseku.
(3)
Ak je súčiniteľ odvetrania určený výpočtom menší ako 0,5, do výpočtu sa zahŕňa súčiniteľ
odvetrania 0,5. Ak je súčiniteľ odvetrania určený výpočtom väčší ako 2, do výpočtu
sa zahŕňa súčiniteľ odvetrania 2.
(4)
Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť, ktorý nemá v obvodových konštrukciách ani
v strešných konštrukciách otvory alebo je odvetraný len nepriamo, sa určuje pomerový
súčiniteľ odvetrania 0,005.
(5)
Pomerový súčiniteľ odvetrania sa určuje v závislosti od
a)
celkovej plochy otvorov,
b)
celkovej pôdorysnej plochy,
c)
výšky otvorov,
d)
svetlej výšky priestorov.
(6)
Hodnoty súčiniteľa geometrie otvorov a pomerového súčiniteľa odvetrania sú uvedené
v technickej norme.3)
(1)
Bez požiarneho rizika je požiarny úsek v nevýrobnej stavbe, ktorá má nehorľavý konštrukčný
celok, v ktorom nie je sústredené požiarne zaťaženie a
a)
výpočtové požiarne zaťaženie je menšie ako 3,5 kg.m-2 alebo
b)
výpočtové požiarne zaťaženie je menšie ako 7,5 kg.m-2 a súčiniteľ horľavých látok je menší ako 1,1.
(2)
Bez požiarneho rizika je časť takého požiarneho úseku, ktorá spĺňa podmienky uvedené
v odseku 1 a
a)
je ohraničená konštrukčnými prvkami druhu D1, ktoré majú požiarnu odolnosť najmenej
15 min,
b)
má otvory v ohraničujúcich konštrukčných prvkoch, okrem otvorov v obvodových stenách,
uzatvárateľné požiarnymi uzávermi aspoň typu EI-15/D3.
ŠTVRTÁ ČASŤ
TECHNICKÉ PODMIENKY POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI KONŠTRUKCIÍ
(1)
Stupeň požiarnej bezpečnosti je súhrn technických vlastností konštrukcií požiarneho
úseku, ktoré vyjadrujú ich schopnosť odolávať predpokladaným účinkom požiaru.
(2)
Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť sa určuje jeden z piatich stupňov požiarnej
bezpečnosti podľa technickej normy.3) Stupeň požiarnej bezpečnosti sa neurčuje pre požiarne úseky skladov v jednopodlažných
stavbách.
(3)
Pre každý stupeň požiarnej bezpečnosti je určený požadovaný druh konštrukčných prvkov
a ich najnižšia požiarna odolnosť v technickej norme.3)
(4)
Stupeň požiarnej bezpečnosti pre požiarny úsek alebo jeho časť vo výrobnej stavbe
a v stavbe poľnohospodárskej výroby sa určuje v závislosti od
a)
požiarneho zaťaženia, súčiniteľa plochy, parametra odvetrania, od počtu podlaží a
od horľavosti konštrukčného celku alebo
b)
počtu podlaží, súčinu ekvivalentného času trvania požiaru a od súčiniteľa bezpečnosti.
(5)
Stupeň požiarnej bezpečnosti pre požiarny úsek alebo jeho časť v nevýrobnej stavbe
sa určuje v závislosti od výpočtového požiarneho zaťaženia, od horľavosti konštrukčného
celku a od požiarnej výšky.
(6)
Stupeň požiarnej bezpečnosti požiarneho úseku, v ktorom je obytná bunka alebo domové
vybavenie v stavbe určenej na bývanie a ubytovanie skupiny B, sa určuje v závislosti
od horľavosti konštrukčného celku a od počtu nadzemných podlaží. Pre ostatné požiarne
úseky v takých stavbách sa stupeň požiarnej bezpečnosti určuje podľa odseku 4 alebo
5, alebo 8.
(7)
Stupeň požiarnej bezpečnosti požiarneho úseku garáže sa určuje v závislosti od skupiny
garáže, od horľavosti konštrukčného celku, od počtu podlaží, od požiarnej výšky a
od polohy garáže.
(8)
Požiarne úseky bez požiarneho rizika sa zaraďujú do I. stupňa požiarnej bezpečnosti.
Požiarna odolnosť nosných konštrukcií a požiarnych deliacich konštrukcií
(1)
Požiarnu odolnosť nosných konštrukcií z konštrukčných prvkov druhu D1 a požiarnu
odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií z konštrukčných prvkov druhu D1 možno okrem
spôsobu podľa § 37 ods. 3 určiť aj v závislosti od pravdepodobného času trvania požiaru, súčiniteľa bezpečnosti
a od súčiniteľa stability.
(2)
Najnižšia požiarna odolnosť nosných konštrukcií zabezpečujúcich stabilitu stavby
alebo jej časti je pre stavby, ktoré majú
a)
9 až 12 nadzemných podlaží, 60 min,
b)
13 až 20 nadzemných podlaží, 90 min,
c)
viac ako 20 nadzemných podlaží, 120 min.
(3)
Nosné konštrukcie otvorených samostatne stojacich stavieb, ktoré tvoria iba jeden
požiarny úsek a v ktorom nie je trvalé pracovné miesto, nemusia mať požiarnu odolnosť
a môžu byť aj z konštrukčných prvkov druhu D3.
(4)
Požiarna odolnosť nosných konštrukcií na nižšom podlaží stavby nesmie byť nižšia
ako požiarna odolnosť od nich závislých zvislých nosných konštrukcií na vyššom podlaží.
Požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarnych deliacich konštrukcií skladu
v jednopodlažnej stavbe sa určujú v závislosti od indexu skladovaných materiálov.
(1)
Požiarna odolnosť požiarnych deliacich konštrukcií nesmie byť ich zoslabením ani
požiarne neuzatvárateľnými otvormi a prestupmi technických zariadení, ani prestupmi
technologických zariadení nižšia ako určená požiarna odolnosť.
(2)
Otvory v požiarnych stenách a otvory v požiarnych stropoch musia byť požiarne uzatvárateľné.
Vzduchotechnické potrubia s prierezovou plochou najviac 0,04 m2 môžu prestupovať požiarnymi deliacimi konštrukciami bez požiarnych uzáverov; ich
vzájomná vzdialenosť však musí byť najmenej 0,5 m. Celková plocha požiarne neuzatvárateľných
prestupov vzduchotechnických potrubí môže byť najviac 1/200 plochy požiarnej deliacej
konštrukcie konštrukčného prvku, ktorou vzduchotechnické potrubia prestupujú.
(3)
Prestupy rozvodov a prestupy inštalácií cez požiarne deliace konštrukcie musia byť
utesnené stavebnými materiálmi stupňa horľavosti A alebo stupňa horľavosti B. Utesnený
prestup musí spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť požiarne deliacej konštrukcie,
ktorou prestupuje, najviac však 90 min.
(4)
Požiarna stena alebo požiarny uzáver sa môže nahradiť automatickým požiarnotechnickým
zariadením, ktoré
a)
má experimentálne alebo výpočtom dokázanú schopnosť zamedziť šírenie požiaru najmenej
na taký čas, ako je ich požadovaná požiarna odolnosť, alebo
b)
je vyhotovené podľa prílohy č. 6.
(5)
Automatické požiarnotechnické zariadenie podľa odseku 4 musí byť vyhotovené tak,
aby malo okrem samočinného spúšťania aj ručné spúšťanie; to sa nevzťahuje na automatické
sprinklerové zariadenie.
(6)
Požiarny uzáver alebo najviac 25 % plochy jednej požiarnej steny požiarneho úseku
s dĺžkou chráneného otvoru najviac 20 m a výškou najviac 10 m možno nahradiť automatickým
požiarnotechnickým zariadením podľa odseku 4. V požiarnom úseku, ktorého pôdorys nemá
tvar štvoruholníka, sa za dĺžku jednej požiarnej steny považuje štvrtina obvodu pôdorysu
požiarneho úseku. Otvory chránené automatickým požiarnotechnickým zariadením môžu
viesť z požiarneho úseku iba do jedného ďalšieho požiarneho úseku.
(7)
Ak je celá plocha dvoch požiarnych úsekov chránená stabilným hasiacim zariadením,
možno celú plochu požiarnej steny, ktorá ich oddeľuje, nahradiť automatickým požiarnotechnickým
zariadením podľa odseku 4; celková plocha takto oddelených požiarnych úsekov nesmie
byť väčšia ako dvojnásobok veľkosti dovolenej pôdorysnej plochy požiarneho úseku bez
stabilného hasiaceho zariadenia.
(8)
Automatickým požiarnotechnickým zariadením sa nesmie nahradiť požiarna deliaca konštrukcia
chránenej únikovej cesty ani požiarny uzáver chránenej únikovej cesty.
(1)
Požiarna stena je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo vodorovnom smere.
(2)
Požadovaná požiarna odolnosť a druhy konštrukčných prvkov požiarnej steny, ktorá
oddeľuje stavby alebo požiarne úseky v nich, sa určujú podľa stavby alebo požiarneho
úseku s vyššími požiadavkami.
(3)
Požiarna stena musí spĺňať aspoň tieto kritériá:
a)
REI – ak ide o požiarnu stenu nosnú,
b)
EI – ak ide o požiarnu stenu nenosnú,
c)
REI-M – ak ide o požiarnu stenu medzi stavbami,
d)
REW – ak ide o požiarnu stenu nosnú obvodovú, hodnotenú na požiarnu odolnosť z vonkajšej
strany posledného nadzemného požiarneho podlažia vstavaného do povalového priestoru.
(4)
V požiarnom úseku vstavanom do povalového priestoru musia požiarne steny spĺňať aspoň
tieto kritériá:
a)
EI – ak ide o požiarnu stenu medzi požiarnymi úsekmi a požiarnu stenu oddeľujúcu
priestor požiarneho úseku od konštrukcií strešného plášťa,
b)
EI-M – ak ide o požiarnu stenu medzi stavbami.
(5)
V nevýrobnej stavbe okrem stavby zhromažďovacieho priestoru, ktorý má horľavý konštrukčný
celok, môže byť vzdialenosť medzi požiarnymi stenami najviac 60 m; tieto steny musia
byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1. Na stavby stajní sa toto ustanovenie
vzťahuje primerane.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na medziľahlé požiarne steny v jednopodlažných
stavbách určených na bývanie a ubytovanie.
(7)
Požiarna stena sa musí stýkať s požiarnym stropom alebo s konštrukciou strechy, ktorá
plní funkciu požiarneho stropu, alebo s konštrukciou strechy a strešného plášťa vyhotovených
z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou.
(8)
Ak konštrukcia strechy a strešného plášťa nemá požadovanú požiarnu odolnosť alebo
je zhotovená z konštrukčného prvku druhu D2 alebo konštrukčného prvku druhu D3, požiarna
stena musí prestupovať cez konštrukciu strechy a strešného plášťa a musí prevyšovať
vonkajší povrch strešného plášťa najmenej o 450 mm.
(9)
Ak je strešný plášť so šírkou najmenej 1,2 m nahradený z každej strany požiarnej
steny konštrukčným prvkom druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou alebo ak je
výšková úroveň strechy pri požiarnej stene väčšia ako 1,2 m, nemusí požiarna stena
prevyšovať vonkajší povrch strešného plášťa.
(10)
Stabilita požiarnych stien medzi jednopodlažnými stavbami a stabilita požiarnych
stien, ktoré oddeľujú sklady v jednopodlažných stavbách navzájom alebo ich oddeľujú
od iných stavieb, môže závisieť od stability nosných konštrukcií stavieb len vtedy,
ak ich požiarna odolnosť má najmenej hodnotu požadovanej požiarnej odolnosti požiarnej
steny.
(11)
Povalový priestor alebo strešný priestor s konštrukciou strechy z konštrukčných prvkov
druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov druhu D3 musí byť rozdelený požiarnymi stenami
z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EW 30 na časti, ktorých
plocha je najviac
a)
2000 m2, ak ide o výškovú polohu podlahy strešného priestoru najviac 22,5 m,
b)
1000 m2, ak ide o výškovú polohu podlahy strešného priestoru viac ako 22,5 m.
(12)
Časť zasklenej požiarnej steny okolo požiarneho uzáveru, ktorá má plochu najviac
10 m2, môže mať nižšiu požiarnu odolnosť a inú horľavosť konštrukčných prvkov, ako má požiarna
stena, v ktorej je zasklená stena umiestnená; musí však mať najmenej požiarnu odolnosť
a horľavosť konštrukčných prvkov, z ktorých je vyhotovený požiarny uzáver.
(13)
Časť zasklenej požiarnej steny podľa odseku 12 môže byť vyhotovená v požiarnom úseku
okolo jedného požiarneho uzáveru alebo okolo viacerých požiarnych uzáverov. Ak ide
o viaceré požiarne uzávery, ich vzájomná vzdialenosť musí byť najmenej 50 m.
(1)
Požiarny strop je konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo zvislom smere.
(2)
Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov požiarneho stropu sa určujú
podľa požiadaviek na požiarny úsek pod požiarnym stropom.
(3)
Požiarny strop musí spĺňať najmenej kritériá REI vtedy, ak je
a)
nad požiarnym stropom stále alebo náhodné požiarne zaťaženie alebo
b)
nad chránenou únikovou cestou.
(4)
Ak nad požiarnym stropom v poslednom nadzemnom požiarnom podlaží nie je náhodné požiarne
zaťaženie, musí tento strop spĺňať najmenej kritériá RE.
(5)
Požiarnu odolnosť požiarneho stropu možno dosiahnuť aj použitím podhľadovej konštrukcie.
(1)
Obvodová stena zabezpečujúca stabilitu stavby alebo jej časti a požiarny pás musia
z vnútornej strany stavby spĺňať požiadavky na požiarnu odolnosť a druh konštrukčného
prvku podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, ktorý ohraničujú.
(2)
Obvodová stena musí z vnútornej strany spĺňať aspoň tieto kritériá:
a)
REW – ak ide o obvodovú stenu zabezpečujúcu stabilitu stavby,
b)
EW – ak ide o obvodovú stenu nezabezpečujúcu stabilitu stavby.
(3)
Obvodová stena musí z vonkajšej strany spĺňať aspoň tieto kritériá:
a)
REI – ak ide o obvodovú stenu zabezpečujúcu stabilitu stavby,
b)
EI – ak ide o obvodovú stenu nezabezpečujúcu stabilitu stavby.
(4)
Obvodová stena v podzemných podlažiach zabezpečujúca stabilitu stavby, za ktorou
je z vonkajšej strany zemina, musí spĺňať aspoň kritérium R.
(5)
Obvodová stena vrátane požiarneho pásu, ktorá zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru
iného požiarneho úseku, musí spĺňať z vonkajšej strany stavby požiadavky na požiarnu
odolnosť a na druh konštrukčného prvku podľa požiarnej odolnosti a vzdialenosti obvodovej
steny od hranice požiarne nebezpečného priestoru požiarneho úseku, do ktorého zasahuje.
(6)
Časť obvodovej steny, ktorá nespĺňa požiadavky na požiarnu odolnosť ani na druh konštrukčného
prvku, je požiarne otvorenou plochou.
(1)
Požiarny pás je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru vo zvislom alebo
vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku.
(2)
Požiarny pás musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1. Na požiarne pásy
sa vzťahuje ustanovenie § 43 ods. 2 a 3.
(3)
Na mieste styku obvodovej steny s požiarnou stenou alebo s požiarnym stropom musí
byť v obvodovej stene vyhotovený požiarny pás so šírkou najmenej
a)
0,9 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru najviac 45 min alebo ak je výpočtové
požiarne zaťaženie najviac 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovaných materiálov najviac 2,0, alebo
b)
1,2 m, ak je ekvivalentný čas trvania požiaru viac ako 45 min alebo ak je výpočtové
požiarne zaťaženie viac ako 45 kg.m-2, alebo ak je index skladovaných materiálov viac ako 2,0.
(4)
Úpravou podľa odseku 3 nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.9)
(5)
Požiarny pás možno nahradiť ustúpením líca obvodovej steny alebo predĺžením požiarnej
steny alebo požiarneho stropu pred líce obvodovej steny najmenej na hodnotu ustanovenú
v technickej norme.3)
(6)
Požiarny pás nemusí byť vyhotovený,
a)
ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny alebo požiarneho stropu požiarny úsek
bez požiarneho rizika; to sa nevzťahuje na požiarny úsek chránenej únikovej cesty,
ak ďalej nie je ustanovené inak,
b)
ak je aspoň na jednej strane požiarnej steny priestor bez požiarneho rizika široký
najmenej 2,5 m,
c)
vo výrobných stavbách, v stavbách poľnohospodárskej výroby a v nevýrobných stavbách
s požiarnou výškou najviac 12 m; to sa nevzťahuje na stavby na ubytovanie,
d)
na mieste styku požiarneho stropu s obvodovou stenou nad chránenou únikovou cestou,
e)
na mieste styku požiarnej steny a obvodovej steny, v ktorej sú umiestnené vjazdy
do garáže,
f)
ak sú požiarne úseky na obidvoch stranách požiarnej deliacej konštrukcie chránené
stabilným hasiacim zariadením.
(7)
V obvodových stenách stavieb na ubytovanie s najviac troma podlažiami sa na mieste
ich styku s požiarnou stenou medzi požiarnymi úsekmi tvorenými obytnými bunkami nemusí
vyhotoviť požiarny pás, ak požiarnu stenu tvorí konštrukčný prvok druhu D1 a ak tento
konštrukčný prvok prechádza až do líca obvodovej steny.
(8)
Na vyhotovenie požiarnych pásov pri požiarnych stenách medzi stavbami sa ustanovenia
odseku 6 písm. a) až e) nevzťahujú.
(1)
Požiarny uzáver je konštrukčný prvok zabudovaný v požiarnej deliacej konštrukcii
alebo v inej konštrukcii, ktorý bráni šíreniu požiaru.
(2)
Požiarne uzávery sa členia na tieto požiarne uzávery:
a)
typ EI – brániaci šíreniu tepla,
b)
typ EW – obmedzujúci šírenie tepla,
c)
typ S – tesný proti prieniku dymu.
(3)
Požiarny uzáver typu EW možno nahradiť požiarnym uzáverom typu EI.
(4)
Vybavenie požiarneho uzáveru automatickým uzatváracím mechanizmom sa vyjadruje v
type požiarneho uzáveru symbolom C.
(5)
Najnižšia požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčného prvku požiarneho uzáveru
sa určujú pre požiarny uzáver umiestnený
a)
v požiarnej stene podľa vyšších požiadaviek jedného z dvoch priľahlých požiarnych
úsekov, medzi ktorými je požiarna stena umiestnená,
b)
v požiarnom strope podľa požiadaviek požiarneho úseku pod požiarnym stropom.
(6)
Požiarny uzáver sa musí automaticky uzatvárať po každom otvorení alebo pri vzniku
požiaru; to sa nevzťahuje na vstupné dvere do bytu a na požiarny uzáver v strope,
ktorým sa prestupuje len pri oprave a kontrole technického zariadenia alebo technologického
zariadenia.
(7)
Požiarny uzáver medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi musí byť typu EW.
(8)
Požiarny uzáver do chránenej únikovej cesty musí byť typu EI. Požiarny uzáver, ktorý
oddeľuje chránenú únikovú cestu od požiarneho úseku bez požiarneho rizika alebo od
iného priestoru bez požiarneho rizika, alebo od požiarneho úseku chráneného stabilným
hasiacim zariadením, alebo od vonkajšej komunikácie (pavlačový byt), môže byť typu
EW.
(9)
Požiarny uzáver, ktorý oddeľuje požiarnu predsieň chránenej únikovej cesty od ostatných
priestorov chránenej únikovej cesty, musí byť typu S.
(10)
Požiarny uzáver, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore iného požiarneho
úseku, musí byť typu EI a vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou,
ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej odolnosti konštrukcie
obvodovej steny, v ktorej je umiestnený; ak je požiarny uzáver umiestnený vo vzdialenosti
najmenej 30 % odstupovej vzdialenosti od požiarne otvorenej plochy iného požiarneho
úseku, môže byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D2.
(11)
Požiarny uzáver v požiarnej deliacej konštrukcii, ktorá oddeľuje požiarny úsek chránenej
únikovej cesty od samostatnej komory v stavbe určenej na bývanie, musí byť typu EI
s požiarnou odolnosťou najmenej 30 min.
(1)
Ak je v požiarnom úseku viac schodísk, požiadavky na požiarnu odolnosť a na druh
konštrukčných prvkov musí spĺňať iba to schodisko, ktoré je súčasťou únikovej cesty
a ktoré je určené na evakuáciu viac ako desiatich osôb.
(2)
V požiarnom úseku musí nosná konštrukcia schodiska spĺňať najmenej kritérium R; to
sa nevzťahuje na schodisko v chránenej únikovej ceste.
(1)
Výťahová šachta umiestnená v chránenej únikovej ceste typu A nemusí tvoriť samostatný
požiarny úsek, ak spája najviac sedem nadzemných podlaží a jedno podzemné podlažie
a priestor šachty je oddelený od únikovej cesty konštrukčnými prvkami druhu D1.
(2)
Ak výťahová šachta netvorí samostatný požiarny úsek, musí byť výťahová kabína vyhotovená
z látok stupňa horľavosti A alebo z látok stupňa horľavosti B.
(3)
Výťahová šachta umiestnená na vonkajšej strane stavby okrem výťahovej šachty, ktorá
je v chránenej únikovej ceste, musí byť od požiarnych úsekov v tejto stavbe oddelená
požiarnymi deliacimi konštrukciami.
(4)
Ak nie je na vonkajšej strane stavby čiastočne alebo úplne vyhotovená výťahová šachta,
nemusia byť požiarne úseky, okolo ktorých premáva výťahová kabína, oddelené požiarnymi
deliacimi konštrukciami; na zaistenie požiarnej bezpečnosti postačujú vodorovné požiarne
pásy.
(5)
Výťahová šachta na evakuačný výťah a na požiarny výťah môže byť spoločná; v takej
výťahovej šachte môžu byť najviac dva výťahy.
(6)
V zariadení hydraulického pohonu evakuačného výťahu a požiarneho výťahu možno použiť
iba nehorľavú kvapalinu.
(7)
Ak je strojovňa výťahu umiestnená nad výťahovou šachtou, môže s ňou tvoriť jeden
požiarny úsek.
(1)
Ak je povrchová úprava konštrukcie v požiarnom úseku hrubšia ako 2 mm, musí byť vyhotovená
z látok, ktorých najvyššiu hodnotu indexu šírenia plameňa ustanovuje technická norma;3) to sa nevzťahuje na požiarny úsek vybavený stabilným hasiacim zariadením.
(2)
Na povrchovú úpravu obvodovej steny z vonkajšej strany stavby možno používať len
látky, ktorých index šírenia plameňa sa rovná hodnote 0, ak obvodová stena
a)
tvorí požiarny pás alebo
b)
má otvory ohraničujúce chránenú únikovú cestu, alebo
c)
je v požiarne nebezpečnom priestore.
(1)
Požadovaná požiarna odolnosť a požadovaný druh konštrukcie strešného plášťa sa určujú
podľa požiarneho rizika požiarneho úseku, nad ktorým je strešný plášť umiestnený.
(2)
Strešný plášť s požadovanou požiarnou odolnosťou musí spĺňať aspoň tieto kritériá:
a)
EI, ak strešný plášť obsahuje horľavé materiály,
b)
E v ostatných prípadoch.
(3)
Strešný plášť s funkciou nosnej konštrukcie strechy musí okrem kritérií uvedených
v odseku 2 spĺňať aj kritérium R.
(4)
Ak strešný plášť alebo jeho časť zasahuje do požiarne nebezpečného priestoru iného
požiarneho úseku, musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 a ich povrchová
vrstva z horľavých látok môže mať hrúbku najviac 15 mm a nesmie šíriť požiar.10)
(5)
Požiarny uzáver v strešnom plášti, ktorý je umiestnený v požiarne nebezpečnom priestore
iného požiarneho úseku, musí byť typu EW, vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu
D1 a s požiarnou odolnosťou, ktorá sa rovná aspoň polovičnej hodnote požadovanej požiarnej
odolnosti strešného plášťa, v ktorom je umiestnený.
(6)
Strešný plášť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D2 alebo z konštrukčných prvkov
druhu D3 môže zasahovať do požiarne nebezpečného priestoru iného požiarneho úseku,
len ak povrchová úprava strešného plášťa bráni šíreniu a prieniku požiaru.
a)
v požiarnom úseku alebo v jeho časti s plochou najviac 250 m2, v ktorom pripadá na jednu osobu viac ako 8 m2 podlahovej plochy a v ktorom nie sú osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo neschopné
samostatného pohybu, alebo
b)
ak táto látka je najviac na 20 % pôdorysnej plochy konštrukcie strechy alebo podhľadu
a ak v požiarnom úseku alebo v jeho časti pripadá na jednu osobu viac ako 15 m2 podlahovej plochy, alebo
c)
ak sa zabráni odkvapkávaniu tejto látky použitím konštrukcie s požiarnou odolnosťou
najmenej 15 min.
PIATA ČASŤ
ÚNIKOVÉ CESTY A EVAKUÁCIA
PRVÁ HLAVA
(1)
Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá
umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom
na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.
(2)
Únikové cesty sa podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám, členia
na
a)
nechránené,
b)
čiastočne chránené,
c)
chránené.
(3)
Nechránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá nie je chránená proti účinkom požiaru
a ktorá vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo
k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty.
(4)
Čiastočne chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá
a)
je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika alebo
b)
prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo
c)
prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom nie sú prevádzkarne zaradené do skupiny
6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota súčiniteľa horľavých látok je najviac 1,1.
(5)
Chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá vedie k východu zo stavby na voľné
priestranstvo, je oddelená od ostatných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami
a požiarnymi uzávermi, je vetraná a umožňuje bezpečný pohyb osôb.
(6)
Chránené únikové cesty sa podľa času, počas ktorého sa môžu osoby pri požiari v únikovej
ceste bezpečne zdržiavať, členia na chránené únikové cesty typu A, typu B a typu C.
(7)
Chránená úniková cesta typu A je chránená úniková cesta vybavená prirodzeným vetraním
alebo umelým vetraním.
(8)
Chránená úniková cesta typu B je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou
požiarnou predsieňou,12) prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním a núdzovým osvetlením.
(9)
Chránená úniková cesta typu C je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou
požiarnou predsieňou, pretlakovým vetraním a núdzovým osvetlením.
(1)
Požiarne deliace konštrukcie, konštrukcie zabezpečujúce stabilitu chránenej únikovej
cesty a obvodové konštrukcie chránenej únikovej cesty musia byť vyhotovené z konštrukčných
prvkov druhu D1.
(2)
Najnižší stupeň požiarnej bezpečnosti chránenej únikovej cesty sa určuje v závislosti
od
a)
predpokladaného času evakuácie osôb,
b)
typu chránenej únikovej cesty,
c)
počtu chránených únikových ciest.
(3)
Požiarny strop nad chránenou únikovou cestou musí byť vyhotovený z konštrukčných
prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou RE 30 min.
(1)
V chránených únikových cestách môžu stále požiarne zaťaženie podľa § 17 tvoriť horľavé látky v konštrukciách okien, dverí, podláh a držadiel.
(2)
V priestoroch, ktoré sú súčasťou chránenej únikovej cesty a sú určené na vykonávanie
dozoru nad prevádzkou v stavbe, sa môže vyskytovať v jednej chránenej únikovej ceste
náhodné požiarne zaťaženie podľa § 16; to sa nevzťahuje na stavbu, v ktorej je len jedna chránená úniková cesta. Predmety
tvoriace náhodné požiarne zaťaženie nemôžu byť vyhotovené z látok stupňa horľavosti
C2 a C3 a z plastov.
(1)
Spoločná komunikácia, do ktorej vedú dvere z obytných buniek, musí tvoriť
a)
chránenú únikovú cestu alebo
b)
samostatný požiarny úsek bez požiarneho rizika.
(2)
V stavbe určenej na bývanie a ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti do 12
m sa požiadavky na horľavosť konštrukčných prvkov požiarnych úsekov podľa odseku 1
písm. b) neurčujú.
(1)
Chránená úniková cesta vrátane požiarnej predsiene sa musí vetrať prirodzeným vetraním
alebo umelým vetraním podľa prílohy č. 7.
(2)
Ak je chránená úniková cesta v nadzemnej časti stavby, ktorá má požiarnu výšku viac
ako 22,5 m, musí sa vetrať umelým vetraním; to sa nevzťahuje na chránenú únikovú cestu
spájajúcu najviac tri nadzemné podlažia.
(3)
Chránená úniková cesta pre viac ako jedno podzemné podlažie sa musí vetrať umelým
vetraním.
(4)
Ak sa chránená úniková cesta typu A vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho
zariadenia zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného času
evakuácie osôb, nie však na menej ako 10 min.
(5)
Ak je v nadzemnej časti stavby viac ako jedna chránená úniková cesta typu A a predpokladaný
čas evakuácie osôb je v nich dlhší ako šesť min, musí byť druhá a ďalšia chránená
úniková cesta odvetraná kombináciou prirodzeného vetrania podľa prílohy č. 7 bodu 1 alebo vetraná umelým vetraním.
(6)
Ak sa chránená úniková cesta typu B vetrá umelým vetraním, musí byť činnosť vetracieho
zariadenia zabezpečená najmenej na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného
času evakuácie osôb, nie však na menej ako 30 min. Činnosť vetracieho zariadenia v
chránenej únikovej ceste typu B s umelým vetraním, ktorá súčasne slúži ako zásahová
cesta, musí byť zabezpečená aspoň počas 45 min.
(7)
V stavbách, v ktorých sa nachádzajú dve chránené únikové cesty alebo viac chránených
únikových ciest typu B a predpokladaný čas evakuácie osôb je dlhší ako 15 min, musí
sa aspoň jedna chránená úniková cesta typu B vetrať umelým vetraním.
(8)
V chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečené pretlakové vetranie podľa
prílohy č. 7 bodu 3.
(9)
Činnosť vetracieho zariadenia, ktoré zabezpečuje vetranie v chránenej únikovej ceste
typu C, musí byť zabezpečená aspoň na čas, ktorý sa rovná dvojnásobku predpokladaného
času evakuácie osôb, nie však na menej ako 45 min. Ak chránená úniková cesta typu
C slúži ako zásahová cesta, musí byť činnosť vetracieho zariadenia zabezpečená aspoň
počas 90 min.
(10)
Odvod vzduchu z chránenej únikovej cesty musí vyúsťovať na obvodovú konštrukciu stavby
alebo na strechu stavby.
(1)
Pôdorysná plocha požiarnej predsiene chránenej únikovej cesty typu B alebo chránenej
únikovej cesty typu C sa určuje podľa predpokladaného počtu evakuovaných osôb a ich
schopnosti samostatného pohybu; musí mať najmenej 5 m2.
(2)
Ak je z požiarnej predsiene chránenej únikovej cesty zároveň vstup do požiarneho
výťahu alebo do evakuačného výťahu, musí byť pôdorysná plocha požiarnej predsiene
väčšia najmenej o 3 m2 na každý požiarny výťah alebo na každý evakuačný výťah.
(1)
Vonkajšia komunikácia oddelená od susedných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi
konštrukciami, v ktorých sú požiarne otvorené plochy umiestnené vyššie ako 1,9 m nad
úrovňou tejto komunikácie, je čiastočne chránenou únikovou cestou.
(2)
Vonkajšia komunikácia tvorí chránenú únikovú cestu typu A, ak je oddelená od susedných
požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami.
(3)
Vonkajšia komunikácia tvorí chránenú únikovú cestu typu B, ak je oddelená od susedných
požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami z konštrukčných prvkov druhu
D1 alebo druhu D2 s požiarnym uzáverom typu EW.
(4)
Vonkajšia komunikácia podľa odsekov 2 a 3 nesmie byť vystavená možnosti zadymenia
ani účinkom vysokých teplôt z požiarne otvorených plôch z nižších podlaží ani zo susedných
požiarnych úsekov a nesmie byť v požiarne nebezpečnom priestore.
(5)
Eskalátor v požiarnom úseku alebo mimo požiarneho úseku môže tvoriť ďalšiu únikovú
cestu.
(6)
Ak je eskalátor umiestnený v samostatnom požiarnom úseku, ktorý spĺňa požiadavky
uvedené v § 3 ods. 1 a 2, § 52, 53 a 55, môže tvoriť chránenú únikovú cestu.
Evakuačný výťah
(1)
Evakuačné výťahy sa musia zriadiť v stavbách
a)
s požiarnou výškou viac ako 60 m,
b)
v ktorých sa na nadzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 45
m zdržuje viac ako 50 osôb,
c)
na bývanie a na ubytovanie, v ktorých sú aspoň dve obytné bunky na podlaží, ktoré
je umiestnené v požiarnej výške viac ako 30 m,
d)
v ktorých sú umiestnené na podlažiach s požiarnou výškou viac ako 22,5 m prevádzkarne
zaradené do skupiny 6 alebo 7 a v ktorých sa zdržuje viac ako 50 osôb,
e)
s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje
viac ako desať osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné
samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,
f)
s podzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako päť
osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného
pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,
g)
v ktorých sa na podzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 12
m zdržuje viac ako desať osôb.
(2)
Evakuačný výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo v chránenej
únikovej ceste typu C. V spoločnej šachte môžu byť umiestnené najviac dva evakuačné
výťahy.
(3)
V stavbe, v ktorej je evakuačný výťah a viac chránených únikových ciest typu B alebo
typu C po schodiskách, musí byť na každom podlaží najmenej z dvoch takých chránených
únikových ciest vstup do evakuačného výťahu; to sa nevzťahuje na podlažie, z ktorého
chránená úniková cesta vedie na voľné priestranstvo.
(4)
Pre evakuačný výťah umiestnený
a)
v chránenej únikovej ceste typu B musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej
energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa § 55 ods. 6,
b)
v chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej
energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa § 55 ods. 9.
(1)
Kapacita evakuačného výťahu sa určuje podľa
a)
celkového počtu osôb, ktoré sa majú evakuovať týmto výťahom,
b)
dovoleného času evakuácie osôb,
c)
počtu evakuovaných osôb v kabíne výťahu,
d)
času jednej jazdy výťahu.
(2)
V stavbe zdravotníckeho zariadenia s lôžkovými oddeleniami, v ktorej je viac ako
desať osôb, sa počet evakuačných výťahov určuje podľa
a)
predpokladaného počtu pacientov neschopných samostatného pohybu,
b)
počtu podlaží, ktoré sa majú evakuovať, a podľa ich výškovej polohy,
c)
technických parametrov výťahu.
(3)
Každá stavba zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 2 musí byť vybavená aspoň dvoma
evakuačnými výťahmi.
(1)
Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku
alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza alebo
sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb.
(2)
Náhradná úniková možnosť sa nezapočítava do počtu a kapacity únikových ciest.
(3)
Náhradná úniková možnosť musí byť zriadená v stavbe, v ktorej je len jedna nechránená
úniková cesta, a to z miestnosti
a)
v podzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako päť trvalých pracovných miest alebo dočasných
pracovných miest,
b)
v nadzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako desať trvalých pracovných miest.
(4)
Náhradnou únikovou možnosťou na prekonanie výškových rozdielov je
a)
únikový rebrík, požiarny rebrík a tunelová plachta pri úniku smerom dolu,
b)
únikový rebrík a požiarny rebrík pri úniku smerom hore do výšky 6 m,
c)
sklzná tyč a sklzný žľab s dĺžkou 6 m, ktoré môžu používať iba na to vycvičené osoby.
(5)
Iné rovnocenné zariadenia pre náhradné únikové možnosti ako tie, ktoré sú uvedené
v odseku 4, možno inštalovať a používať podľa technických podmienok určených výrobcom.
Ak únikový rebrík alebo požiarny rebrík nahrádza čiastočne chránenú únikovú cestu
alebo chránenú únikovú cestu, musí byť umiestnený
a)
vnútri stavby v priestoroch spĺňajúcich požiadavky na únikovú cestu, ktorú nahrádza,
b)
z vonkajšej strany stavby mimo požiarne nebezpečného priestoru, ktorý spĺňa tieto
podmienky:
1.
konštrukčné prvky, na ktoré je osadený, sú druhu D1 alebo druhu D2 s povrchovou úpravou,
ktorej hodnota indexu šírenia plameňa je 0,
2.
požiarne otvorené plochy sú po celej dĺžke únikového rebríka alebo požiarneho rebríka
vzdialené najmenej 1,5 m od jeho postranníc, odpočívadiel alebo od iných prístupových
miest,
3.
prístup k únikovému rebríku alebo k požiarnemu rebríku vedie cez dvere široké najmenej
0,6 m, ktoré sa otvárajú v smere úniku tak, aby nebránili prístupu na rebrík.
DRUHÁ HLAVA
POŽIADAVKY NA ÚNIKOVÉ CESTY
(1)
Počet únikových ciest pre stavbu, ich dĺžka, šírka a rozmiestnenie musí byť navrhnuté,
zhotovené a prevádzkované tak, aby predpokladaný čas evakuácie osôb ustanovený podľa
technickej normy3) bol čo najkratší.
(2)
Predpokladaný čas evakuácie osôb sa určuje podľa
a)
dĺžky únikovej cesty,
b)
rýchlosti pohybu osôb,
c)
počtu evakuovaných osôb,
d)
súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,
e)
jednotkovej kapacity únikového pruhu,
f)
započítateľného počtu únikových pruhov.
(3)
Predpokladaný čas evakuácie osôb po únikových cestách nesmie byť dlhší ako dovolený
čas evakuácie osôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 8; určuje sa osobitne pre každú únikovú cestu, a to pre
a)
nechránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo po vstup
do čiastočne chránenej únikovej cesty, alebo po vstup do chránenej únikovej cesty,
b)
čiastočne chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo alebo
po vstup do chránenej únikovej cesty,
c)
chránenú únikovú cestu po východ zo stavby na voľné priestranstvo.
(4)
Dovoleným časom evakuácie osôb je najdlhší možný čas bezpečnej evakuácie osôb zo
stavby.
(1)
Z každej stavby alebo z jej časti a z každého miesta požiarneho úseku musia viesť
najmenej dve samostatné únikové cesty rôznym smerom na voľné priestranstvo; podmienky,
za ktorých môže viesť len jedna úniková cesta, ustanovuje technická norma.3)
(2)
V stavbách určených na bývanie a na ubytovanie s požiarnou výškou nadzemnej časti
viac ako 22,5 m musí byť z každého požiarneho úseku umožnený únik najmenej dvoma chránenými
únikovými cestami typu B alebo typu C; to sa vzťahuje aj na stavbu na iný účel, v
ktorej je viac obytných buniek ako dve alebo v ktorej je ubytovaných viac ako 20 osôb
na podlažiach s požiarnou výškou viac ako 22,5 m.
(3)
Z požiarneho úseku, v ktorom sú prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 a v ktorom
je trvalé pracovné miesto pre päť a viac osôb alebo v ktorom je viac ako desať osôb
s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo neschopných samostatného pohybu, nesmie viesť
len jedna úniková cesta.
(4)
Z požiarneho úseku, ktorom je najviac 20 miest na státie pre motocykle, trojkolky,
štvorkolky alebo osobné automobily alebo desať miest na státie pre autobusy, nákladné
automobily, špeciálne automobily, ťahače, traktory a pracovné stroje, môže viesť len
jedna nechránená úniková cesta; náhradné únikové možnosti sa nepožadujú.
(5)
Najnižší typ chránených únikových ciest sa určuje podľa prílohy č. 9. V stavbách s požiarnou výškou nadzemnej časti väčšou ako 60 m musia byť chránené
únikové cesty iba typu C.
(1)
Vzájomná vzdialenosť východov z miestností alebo z požiarneho úseku podľa prílohy č. 10 nesmie byť väčšia ako 60 m.
(2)
Vzájomná vzdialenosť schodísk v stavbe nesmie byť väčšia ako 60 m.
(1)
Dĺžka únikovej cesty je vzdialenosť medzi začiatkom únikovej cesty a východom z nej
na voľné priestranstvo.
(2)
Dovolená dĺžka únikovej cesty sa určuje podľa
a)
dovoleného času evakuácie osôb,
b)
rýchlosti pohybu osôb,
c)
počtu evakuovaných osôb,
d)
súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,
e)
jednotkovej kapacity únikového pruhu,
f)
započítateľného počtu únikových pruhov.
(3)
Ak z požiarneho úseku vedie viac nechránených únikových ciest, dĺžka aspoň jednej
z nich musí zodpovedať dovolenej dĺžke nechránenej únikovej cesty.
(4)
Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty na otvorených technologických zariadeniach
a v potrubných kanáloch je uvedená v prílohe č. 11.
(5)
Začiatok nechránenej únikovej cesty je
a)
v najvzdialenejšom mieste požiarneho úseku alebo
b)
na osi východu z miestnosti, ktorej podlahová plocha je menšia ako 40 m2, alebo
c)
na osi východu z miestnosti alebo z funkčne ucelenej skupiny miestností s podlahovou
plochou najviac 100 m2, ak
1.
vzdialenosť ktoréhokoľvek miesta k východu z miestnosti alebo z funkčne ucelenej
skupiny miestnosti je najviac 15 m,
2.
v týchto miestnostiach nie sú umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo
7 alebo súčiniteľ rýchlosti horľavých látok nie je vyšší ako 1,1,
3.
v týchto miestnostiach nie je viac ako 40 osôb.
(6)
Dĺžka nechránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z
nej na voľné priestranstvo alebo vzdialenosť medzi jej začiatkom a vstupom do chránenej
únikovej cesty alebo do čiastočne chránenej únikovej cesty.
(7)
Dĺžka čiastočne chránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom
z nej na voľné priestranstvo alebo vzdialenosť medzi jej začiatkom a vstupom do chránenej
únikovej cesty.
(8)
Dĺžka chránenej únikovej cesty je vzdialenosť medzi jej začiatkom a východom z nej
na voľné priestranstvo.
(9)
Dĺžka nechránenej únikovej cesty alebo čiastočne chránenej únikovej cesty v priestoroch
s pevne zabudovaným zariadením je najkratšia priama vzdialenosť z ktoréhokoľvek miesta
požiarneho úseku po východ z požiarneho úseku; to sa nevzťahuje na požiarne úseky,
ktorých plocha je väčšia ako 500 m2, a na požiarne úseky zhromažďovacích priestorov.
(10)
V stavbách určených na bývanie najviac so štyrmi nadzemnými podlažiami dĺžka čiastočne
chránenej únikovej cesty, do ktorej vedú dvere z najviac šiestich obytných buniek
na každom podlaží a ktorá vedie na voľné priestranstvo, nie je obmedzená.
(11)
V stavbách určených na bývanie alebo ubytovanie môže mať čiastočne chránená úniková
cesta z obytných buniek a priestorov domového vybavenia dĺžku najviac
a)
20 m, ak vedie k jednému východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej
cesty,
b)
40 m k najbližšiemu východu na voľné priestranstvo alebo do chránenej únikovej cesty,
ak čiastočne chránená úniková cesta vedie k dvom alebo k viacerým východom.
(12)
Najväčšiu dĺžku nechránenej únikovej cesty z požiarnych úsekov garáží ustanovuje
technická norma.3)
(1)
Rýchlosť pohybu osôb a jednotková kapacita únikového pruhu je uvedená v prílohe č. 12.
(2)
Jednotková kapacita únikového pruhu je priemerný predpokladaný počet evakuovaných
osôb, ktoré prejdú jedným únikovým pruhom za min.
(3)
Pri úniku osôb po schodoch so sklonom schodiskového ramena väčším ako 35o sa rýchlosť
pohybu osôb znižuje o 1 m za min za každý ďalší stupeň sklonu.
(4)
Pri úniku osôb po schodoch so sklonom schodiskového ramena väčším ako 35o sa jednotková
kapacita únikového pruhu znižuje o 1,5 osoby za min za každý ďalší stupeň sklonu.
(1)
Hodnota súčiniteľa podmienok evakuácie osôb sa určuje podľa
a)
druhu a typu únikovej cesty,
b)
schopnosti pohybu osôb,
c)
spôsobu evakuácie osôb.
(2)
Najnižší počet osôb na výpočet ich evakuácie ustanovuje technická norma.3)
Šírka únikovej cesty
(1)
Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov. Najmenší počet únikových
pruhov sa určuje podľa
a)
dovoleného času evakuácie osôb,
b)
rýchlosti pohybu osôb,
c)
počtu evakuovaných osôb,
d)
súčiniteľa podmienok evakuácie osôb,
e)
jednotkovej kapacity únikového pruhu,
f)
dĺžky únikovej cesty.
(2)
Najmenšia šírka nechránenej únikovej cesty je jeden únikový pruh; únikový pruh je
priestor únikovej cesty široký 0,55 m.
(3)
Najmenšia šírka čiastočne chránenej únikovej cesty alebo chránenej únikovej cesty
je jeden a pol únikového pruhu; túto podmienku spĺňajú dvere so šírkou 0,80 m.
(4)
Šírka únikovej cesty sa určuje násobkami polovice únikového pruhu. Pri určovaní predpokladaného
času evakuácie osôb sa berie do úvahy skutočná najmenšia šírka určenej únikovej cesty.
(1)
Započítateľná šírka únikovej cesty sa nesmie zužovať v smere úniku. Nadväzujúca úniková
cesta nesmie mať menší počet únikových pruhov ako počet určený podľa § 68 ods. 1.
(2)
Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedie
v jednom podlaží viac nechránených únikových ciest z jedného požiarneho úseku, musí
sa šírka nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov týchto nechránených
únikových ciest.
(3)
Ak do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty vedú v
jednom podlaží nechránené únikové cesty z viacerých požiarnych úsekov, musí sa šírka
nadväzujúcej únikovej cesty rovnať aspoň súčtu únikových pruhov najmenej z dvoch susedných
požiarnych úsekov, z ktorých uniká najväčší počet osôb.
(4)
Ak do chránenej únikovej cesty v jednom podlaží vedie viac čiastočne chránených únikových
ciest, postupuje sa pri určovaní šírky únikovej cesty obdobne podľa odsekov 2 a 3.
(5)
V stavbách určených na bývanie nemusí šírka únikovej cesty presiahnuť 1,1 m a možno
ju zúžiť dverami na 0,9 m.
(6)
V stavbách určených na ubytovanie s požiarnou výškou viac ako 22,5 m možno na evakuáciu
osôb započítať do šírky v každej chránenej únikovej ceste najviac 2,5 únikového pruhu.
(7)
Šírka únikovej cesty, ktorá je určená na evakuáciu osôb neschopných samostatného
pohybu, nesmie byť menšia ako tri únikové pruhy.
TRETIA HLAVA
VYBUDOVANIE A VYBAVENIE ÚNIKOVÝCH CIEST
Podlaha a dvere na únikovej ceste
(1)
Podlaha po oboch stranách dverí, ktorými prechádza úniková cesta, musí byť vo vzdialenosti
rovnajúcej sa aspoň šírke únikovej cesty v rovnakej výškovej úrovni; to sa nevzťahuje
na podlahu pri dverách, ktoré vedú na voľné priestranstvo, na terasu, plochú strechu,
balkón, pavlač a pod.
(2)
V chránenej únikovej ceste spájajúcej najmenej dve podzemné podlažia s nadzemnými
podlažiami musia byť podzemné podlažia od nadzemných podlaží oddelené požiarnym uzáverom
typu S.
(1)
Dvere na únikovej ceste musia umožňovať bezpečný a rýchly prechod pri evakuácii osôb
a nesmú brániť zásahu jednotky požiarnej ochrany.
(2)
Dvere na únikovej ceste okrem dverí na začiatku únikovej cesty sa musia otvárať v
smere úniku pootáčaním dverných krídel v postranných závesoch alebo v čapoch; to sa
nevzťahuje na dvere, ktoré vedú zo stavby určenej na bývanie na voľné priestranstvo,
a na dvere zo stavby na voľné priestranstvo, cez ktoré sa vykonáva evakuácia najviac
100 osôb. Dvere na ďalšej únikovej ceste môžu byť kývavé alebo vodorovne posuvné.
(3)
Dvere na únikovej ceste nesmú pri otvorení zúžiť šírku únikovej cesty pod hodnotu,
ktorá sa určuje podľa § 68 a 69.
(4)
Dverné krídlo, ktoré sa započítava do šírky únikovej cesty a je pri prevádzke zabezpečené,
musí byť na strane v smere úniku opatrené stavebným kovaním.13)
(5)
Dvere na únikovej ceste zo zhromažďovacieho priestoru a na únikovej ceste pre viac
ako 300 osôb musia byť na strane v smere úniku opatrené panikovým východovým uzáverom
ovládaným horizontálnym držadlom.
(6)
Ak má dverné krídlo plochu viac ako 4 m2 a cez tieto dvere vedie len jediná úniková cesta, musí byť prechod osôb zabezpečený
ďalším dverným krídlom s menším rozmerom, najmenej však s rozmerom šírky únikovej
cesty; dverné krídlo s menším rozmerom môže byť súčasťou väčšieho dverného krídla.
(1)
Schodisko na únikovej ceste určenej na únik viac ako 50 osôb musí mať sklon viac
ako 25o a menej ako 35o.
(2)
Schodisko s kosými stupňami, ktoré je určené na únik pre viac ako desať osôb, musí
mať šírku vo vzdialenosti 0,3 m od vnútorného okraja ramena najmenej 0,23 m.
(3)
Schodiskové rameno a rampa na únikovej ceste musia byť po celej dĺžke rozdelené tak,
aby sa ich šírka rovnala najviac štyrom únikovým pruhom; to sa nevzťahuje na schodiská,
ktoré majú najviac šesť schodiskových stupňov.
(4)
Z každého podlažia, na ktorom sú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorého
nie je zabezpečená evakuácia osôb priamo na voľné priestranstvo, musí viesť aspoň
jedno schodisko s takou šírkou ramena a podesty, ktoré umožňujú prenos osôb na nosidlách.
(1)
Únikové cesty musia byť počas prevádzky v stavbe osvetlené denným svetlom alebo umelým
svetlom.
(2)
Chránené únikové cesty a čiastočne chránené únikové cesty, nechránené únikové cesty
alebo náhradné únikové možnosti, ktoré slúžia na únik viac ako 50 osôb, musia byť
vybavené núdzovým osvetlením.
(3)
Všetky únikové cesty z lôžkovej časti stavby zdravotníckeho zariadenia musia byť
osvetlené umelým svetlom.
(4)
Únikové cesty z požiarneho úseku, v ktorom sú osoby neschopné samostatného pohybu,
musia byť osvetlené umelým svetlom až po východ na voľné priestranstvo.
(1)
Ak východ zo stavby na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, musí byť smer
úniku vyznačený na všetkých únikových cestách.
(2)
Smer úniku musí byť vyznačený zariadením s vlastným zdrojom svetla na
a)
chránenej únikovej ceste typu B a na chránenej únikovej ceste typu C,
b)
únikových cestách v stavbe určenej na ubytovanie,
c)
únikových cestách zo zhromažďovacieho priestoru a z lôžkovej časti zdravotníckeho
zariadenia.
(3)
V únikových cestách uvedených v odseku 2 písm. a) a b), určených na evakuáciu najviac
25 osôb môže byť zariadenie s vlastným zdrojom svetla nahradené značkami so svetielkujúcimi
farbami.
(1)
V chránenej únikovej ceste nesmú byť umiestnené
a)
voľne vedené rozvodné potrubia na horľavé látky,
b)
voľne vedené rozvody vzduchotechnických zariadení okrem rozvodov zabezpečujúcich
vetranie týchto priestorov,
c)
voľne vedené elektrické rozvody a rozvádzače okrem rozvodov a rozvádzačov zabezpečujúcich
jej prevádzku,
d)
voľne vedené dymovody,
e)
voľne vedené rozvody strednotlakovej a vysokotlakovej pary,
f)
rozvody toxických alebo inak nebezpečných látok,
g)
predmety alebo zariadenia zužujúce šírku únikovej cesty pod hodnotu podľa § 68 a 69.
(2)
Rozvody a dymovody uvedené v odseku 1 písm. b) až e) možno v chránenej únikovej ceste
umiestniť, len ak sú od chránenej únikovej cesty požiarne oddelené konštrukčnými prvkami
druhu D1 s požiarnou odolnosťou zodpovedajúcou dvojnásobnej hodnote predpokladaného
času evakuácie osôb, najmenej však 30 min.
ŠTVRTÁ HLAVA
EVAKUAČNÉ CESTY PRE ZVIERATÁ
(1)
Počet evakuačných ciest pre zvieratá, ich dĺžka a šírka musia umožňovať bezpečnú
evakuáciu zvierat zo stajní ohrozených požiarom na voľné priestranstvo.
(2)
Najväčší počet zvierat na jednej evakuačnej ceste pre zvieratá sa určuje podľa druhu
zvierat a podľa druhu konštrukčného celku stavby.
(3)
Najmenšiu šírku evakuačnej cesty pre zvieratá ustanovuje technická norma.3)
(1)
Evakuačná cesta pre zvieratá sa nemusí zriaďovať v stavbách určených na chov hydiny
a drobných zvierat a v stavbách určených na klietkový odchov zvierat.
(2)
Z každého stajňového priestoru, v ktorom sa zriaďujú únikové cesty pre zvieratá,
musia viesť najmenej dve evakuačné cesty pre zvieratá rôznym smerom na voľné priestranstvo
alebo do susedného požiarneho úseku; jedinú evakuačnú cestu pre zvieratá možno zriadiť
len za podmienok ustanovených v technickej norme.3)
(1)
Dĺžka jednej evakuačnej cesty pre zvieratá môže byť najviac 65 m.
(2)
Ak vedie zo stajňového priestoru viac evakuačných ciest pre zvieratá, musí byť z
ktoréhokoľvek miesta tohto priestoru najmenej jedna z nich dlhá najviac 65 m.
ŠIESTA ČASŤ
ODSTUPY
(1)
Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického
zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla
alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie.
(2)
Požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie
a otvorený sklad okrem potrubných mostov, káblových mostov, dopravníkových mostov
a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce konštrukčné
prvky druhu D1.
(3)
Na zamedzenie prenosu požiaru z horiacej stavby na inú stavbu alebo z horiaceho požiarneho
úseku na iný požiarny úsek musia byť stavby alebo požiarne úseky od seba vzdialené
najmenej o odstupovú vzdialenosť.
(4)
Požiarne nebezpečný priestor okolo stavby sa vymedzuje odstupovou vzdialenosťou podľa
technickej normy.3)
(5)
V požiarne nebezpečnom priestore môžu byť zriadené iné požiarne úseky, pozemné komunikácie,
dopravné a iné pomocné technické a technologické zariadenia, otvorené stavby vodohospodárskych
zariadení, sklady a skládky nehorľavých látok podľa technickej normy.3)
(1)
Odstupová vzdialenosť je kolmá vzdialenosť medzi povrchom požiarne otvorenej plochy
alebo medzi povrchom zrovnávacej roviny požiarne otvorených plôch stavby, požiarneho
úseku, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu a medzi hranicou
požiarne nebezpečného priestoru; určuje sa podľa technickej normy.3)
(2)
Odstupová vzdialenosť sa určuje pre každý požiarny úsek stavby a pre požiarny úsek
voľného skladu osobitne podľa
a)
veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,
b)
plošnej hustoty tepelného toku z požiarneho úseku,
c)
rozmerov požiarneho úseku,
d)
možnosti prenosu požiaru padajúcimi horiacimi časťami konštrukcií stavby.
(3)
Odstupovú vzdialenosť pre požiarne úseky v stavbách určených na bývanie a ubytovanie
možno určiť podľa
a)
veľkosti požiarne otvorených plôch požiarneho úseku,
b)
dĺžky požiarneho úseku,
c)
počtu podlaží v požiarnom úseku,
d)
druhu konštrukčného celku.
(4)
Odstupová vzdialenosť od otvorených technologických zariadení, v ktorých je priemerné
požiarne zaťaženie väčšie ako 7,5 kg.m-2, alebo od otvorených skladov horľavých látok musí byť najmenej 6,5 m.
(5)
Pri určovaní odstupových vzdialeností podľa odsekov 1 až 4 sa prihliada na všetky
podmienky brániace prenosu tepla. Konštrukcie brániace prenosu tepla musia mať počas
predpokladaného trvania požiaru požadovanú požiarnu odolnosť. Druh konštrukčných prvkov
a ich požadovaná požiarna odolnosť musia spĺňať požiadavky podľa § 43 o ds. 5.
SIEDMA ČASŤ
PROTIPOŽIARNE ZÁSAHY
PRVÁ HLAVA
(1)
Stavba musí mať zariadenia, ktoré umožňujú protipožiarny zásah tak z vonkajšieho
priestoru stavby, ako aj z vnútorného priestoru stavby; protipožiarny zásah možno
viesť z obidvoch týchto priestorov súčasne.
(2)
Zariadeniami umožňujúcimi protipožiarny zásah sú
a)
prístupové komunikácie,
b)
nástupné plochy,
c)
zásahové cesty,
d)
požiarne zariadenia.
(3)
Nástupná plocha je plocha z vonkajšej strany stavby určená na nástup jednotiek požiarnej
ochrany a na umiestnenie požiarnej techniky na vykonanie zásahu.
(4)
Zásahová cesta je komunikácia alebo technické zariadenie vnútri stavby alebo na vonkajšej
strane stavby umožňujúce protipožiarny zásah jednotkám požiarnej ochrany.
(1)
Prístupová komunikácia na protipožiarny zásah (ďalej len „prístupová komunikácia“)
musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá
protipožiarny zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, môže byť táto
vzdialenosť najviac 50 m.
(2)
Prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne stojacej
stavbe, ak
a)
náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké,
b)
sa nachádza v ťažko prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste.
(3)
Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na
zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky
sa nezapočítava parkovací pruh.
(4)
Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5
m a výšku najmenej 4,5 m.
(1)
Nástupná plocha nemusí byť vybudovaná pre stavby,
a)
ktoré majú požiarnu výšku najviac 9 m,
b)
v ktorých sú zriadené vnútorné zásahové cesty,
c)
v ktorých nemožno viesť protipožiarny zásah z vonkajšieho priestoru stavby,
d)
v ktorých sú všetky priestory bez požiarneho rizika,
e)
ku ktorým nemusí viesť prístupová komunikácia.
(2)
Nástupná plocha musí
a)
byť široká najmenej 3,5 m,
b)
mať sklon najviac 2 %,
c)
mať únosnosť rovnakú ako prístupová komunikácia, najmenej na jednorazové použitie,
d)
byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA,14)
e)
byť napojená na prístupovú komunikáciu.
(3)
Nástupná plocha musí byť situovaná pozdĺž priečelia stavby alebo kolmo k priečeliu
stavby tak, aby
a)
bol možný zásah mobilnou požiarnou technikou do každého požiarneho úseku priliehajúceho
k priečeliu,
b)
vzdialenosť každého miesta v stavbe bola najviac 40 m od najbližšieho otvoru v priečelí,
ku ktorému je prístup pomocou prostriedkov požiarnej ochrany alebo požiarnej techniky;
tento otvor musí mať šírku najmenej 0,8 m a výšku najmenej 1,2 m.
DRUHÁ HLAVA
ZÁSAHOVÉ CESTY
(1)
Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná v stavbe, ktorá má požiarnu výšku nadzemnej
časti menej ako 22,5 m a hĺbku viac ako
a)
30 m, ak možno viesť protipožiarny zásah len z jednej strany stavby,
b)
60 m v ostatných prípadoch.
(2)
Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná aj v stavbe, ktorá
a)
má požiarnu výšku v nadzemnej časti viac ako 22,5 m,
b)
nemá otvory vhodné na vedenie protipožiarneho zásahu z vonkajšieho priestoru.
(3)
Vnútorná zásahová cesta podľa odseku 1 musí spĺňať požiadavky aspoň na čiastočne
chránenú únikovú cestu podľa § 51 ods. 4 písm. a) a b). Vnútorná zásahová cesta podľa odseku 2 musí spĺňať požiadavky na chránenú únikovú
cestu.
(4)
Vnútorná zásahová cesta nemusí byť vybudovaná v stavbe, v ktorej sú všetky požiarne
úseky
a)
bez požiarneho rizika,
b)
okrem požiarnych úsekov a priestorov bez požiarneho rizika vybavené stabilným hasiacim
zariadením.
(5)
Z vnútornej zásahovej cesty musia byť prístupné všetky zariadenia umožňujúce evakuáciu
osôb, zariadenia obmedzujúce šírenie požiaru a zariadenia napomáhajúce likvidáciu
požiaru alebo ovládacie prvky týchto zariadení.
(1)
Požiarny výťah je výťah zriadený na dopravu jednotiek požiarnej ochrany a požiarnej
techniky, z ktorého je východ na všetky podlažia stavby, na ktorých sa predpokladá
požiarny zásah. Za požiarny výťah sa považuje aj evakuačný výťah podľa § 58 ods. 2.
(2)
Požiarnym výťahom musí byť vybavená stavba s požiarnou výškou v nadzemnej časti
a)
viac ako 22,5 m, ak sú v tejto výške umiestnené prevádzkarne zaradené do skupiny
6 alebo 7,
b)
viac ako 60 m.
(3)
Požiarny výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo typu C
a musí mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie najmenej počas
a)
45 min, ak je súčasťou chránenej únikovej cesty typu B,
b)
90 min, ak je súčasťou chránenej únikovej cesty typu C.
(4)
Prevádzková rýchlosť požiarneho výťahu musí byť najmenej 0,7 m.s-1.
(1)
Za vonkajšie zásahové cesty sa považujú požiarne rebríky, požiarne schodiská a požiarne
lavičky.
(2)
Vonkajšie zásahové cesty musia byť vyhotovené z nehorľavých materiálov a umiestnené
mimo požiarne nebezpečného priestoru.
(3)
Stavby s požiarnou výškou menšou ako 9 m, v ktorých nie je prístup na strechu stavby
z vnútorného priestoru a v ktorých konštrukcia strešného plášťa má požiarnu odolnosť
aspoň 15 min a pôdorysná plocha je väčšia ako 200 m2, musia byť vybavené požiarnymi rebríkmi alebo požiarnymi schodiskami.
(4)
Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí byť z nej prístup na strechu
stavby. Ak je v stavbe viac chránených únikových ciest, musí byť prístup na strechu
aspoň z jednej z nich. V stavbách s požiarnou výškou viac ako 45 m musia byť chránené
únikové cesty v najvyššom požiarnom podlaží navzájom spojené.
(5)
Na prekonanie výškových rozdielov konštrukcií striech väčších ako 0,6 m musia byť
vybudované požiarne rebríky alebo požiarne schodiská.
(6)
Požiarne rebríky a požiarne schodiská musia byť po obvode stavby umiestnené tak,
aby ich vzájomná vzdialenosť bola najviac 200 m.
TRETIA HLAVA
POŽIARNOTECHNICKÉ ZARIADENIA
(1)
Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený zariadením elektrickej
požiarnej signalizácie, stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla
a splodín horenia podľa hodnôt indexu skladovaných materiálov a indexu ekonomického
rizika; vybavenie požiarneho úseku zariadením elektrickej požiarnej signalizácie,
stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia sa určuje
podľa prílohy č. 13.
(2)
Požiarny úsek skladu v jednopodlažnej stavbe musí byť vybavený stabilným hasiacim
zariadením aj vtedy, ak z indexu skladovaných materiálov a z indexu ekonomického rizika
vyplýva potreba vybaviť ho elektrickou požiarnou signalizáciou a ak požiarny zásah
jednotkou požiarnej ochrany nie je zabezpečený do 12 min od zistenia požiaru.
(3)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavené
a)
javisko s povraziskom v zhromažďovacom priestore (ZP2 alebo ZP3) pre viac ako 500
osôb,
b)
javisko bez povraziska v zhromažďovacom priestore (ZP3) pre viac ako 800 osôb.
(4)
Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená
a)
ubytovacia časť hotela určeného na ubytovanie viac ako 300 osôb,
b)
ubytovacia časť inej stavby určenej na ubytovanie viac ako 500 osôb,
c)
lôžková časť stavby zdravotníckeho zariadenia určená pre viac ako 800 osôb,
d)
výstavná hala, v ktorej požiarny úsek má plochu viac ako 5000 m2,
e)
plocha požiarneho úseku obchodných priestorov väčšia ako 1000 m2.
(1)
Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavená aj stavba
a)
určená na ubytovanie viac ako 20 osôb, ktorá má konštrukčný celok zmiešaný alebo
horľavý,
b)
určená na ubytovanie viac ako 50 osôb, ktorá má konštrukčný celok nehorľavý,
c)
zdravotníckeho zariadenia s lôžkovou časťou,
d)
v ktorej je zhromažďovací priestor pre viac ako 200 osôb,
e)
v ktorej sa v podzemných podlažiach zdržuje viac ako 20 osôb.
(2)
Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie musí byť vybavený požiarny úsek, v
ktorom je hromadná garáž pre viac ako 50 motorových vozidiel.
(3)
Zariadenie elektrickej požiarnej signalizácie možno nahradiť stabilným hasiacim zariadením
len vtedy, ak z tejto vyhlášky alebo z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť
vybaviť požiarny úsek tak elektrickou požiarnou signalizáciou, ako aj stabilným hasiacim
zariadením.
Počet hasiacich prístrojov, ich druh a umiestnenie sa určujú podľa technickej normy.15)
(1)
Domácim rozhlasom musia byť vybavené stavby,
a)
v ktorých sú zhromažďovacie priestory,
b)
uvedené v § 88 ods.1,
c)
v ktorých sa predpokladá postupná evakuácia osôb,
d)
v ktorých je viac ako 200 osôb, okrem stavieb určených na bývanie.
(2)
Zariadenia domáceho rozhlasu musia byť inštalované tak, aby umožňovali dobrú a zreteľnú
počuteľnosť.
(3)
Ak sa v stavbách uvedených v odseku 1 predpokladá prítomnosť osôb s poruchou sluchu,
musia byť priestory, v ktorých sa osoby pohybujú, okrem vonkajších zhromažďovacích
priestorov vybavené zariadením na svetelnú signalizáciu požiaru.
(1)
Elektrické zariadenia, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, musia mať zabezpečenú
trvalú dodávku elektrickej energie káblami podľa prílohy č. 14.
(2)
V požiarnych úsekoch, v ktorých sú priestory uvedené v prílohe č. 14 písmene B, môžu byť vedené elektrické rozvody káblami, ktoré majú ustanovené vlastnosti.
ÔSMA ČASŤ
OSOBITNÉ POŽIADAVKY PRE NIEKTORÉ DRUHY STAVIEB
Zhromažďovací priestor
(1)
Vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor je priestor
na zhromaždenie viac ako 200 osôb, v ktorom pripadá na jednu osobu najmenej 0,4 m2 a najviac 4 m2.
(2)
Vnútorné zhromažďovacie priestory sa podľa veľkosti pôdorysnej plochy na jednu osobu
a podľa celkového počtu osôb v týchto priestoroch členia na zhromažďovacie priestory
a)
ZP1,
b)
ZP2,
c)
ZP3.
(3)
Požiadavky na členenie zhromažďovacích priestorov podľa odseku 2 ustanovuje technická
norma.3)
(4)
Vnútorným zhromažďovacím priestorom nesmú prechádzať zariadenia uvedené v § 75 ods. 1.
(5)
Z ohlasovne požiarov pre stavby so zhromažďovacím priestorom s veľkosťou ZP2 alebo
s veľkosťou ZP3 musia byť ovládané zariadenia, ktoré v prípade požiaru treba uviesť
do činnosti alebo uzatvoriť.
(6)
Vo vnútornom zhromažďovacom priestore, v ktorom má súčiniteľ horľavých látok hodnotu
vyššiu ako 0,75, požiarne zaťaženie je väčšie ako 15 kg.m-2 a súčiniteľ odvetrania má hodnotu vyššiu ako 0,8, musí byť zariadenie na odvod dymu
a tepla pri požiari.
(7)
Vnútorný zhromažďovací priestor, v ktorom nie je zariadenie na odvod dymu a tepla
pri požiari, musí mať najmenej polovicu plochy otvorov, ktoré umožňujú prístup vzduchu
pri požiari, v hornej tretine výšky obvodových konštrukcií alebo v strešnej konštrukcii.
(1)
Požiarne úseky pod vonkajším zhromažďovacím priestorom musia byť vybavené stabilným
hasiacim zariadením alebo musia mať požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie
z konštrukčných prvkov druhu D1 alebo z konštrukčných prvkov druhu D2; to sa nevzťahuje
na požiarne úseky bez požiarneho rizika.
(2)
Pod zhromažďovacím priestorom nesmú byť umiestnené priestory s nebezpečenstvom výbuchu.
(3)
Požiadavky na únikové cesty z vonkajšieho zhromažďovacieho priestoru, ktoré prechádzajú
vnútorným priestorom stavby, sú rovnaké ako na únikové cesty z vnútorného zhromažďovacieho
priestoru; to však neplatí, ak všetky požiarne úseky v stavbe, ktorou prechádzajú
únikové cesty, sú bez požiarneho rizika.
(1)
Stavby na bývanie a ubytovanie sa podľa počtu obytných buniek v stavbe členia na
a)
stavby skupiny A,
b)
stavby skupiny B.
(2)
Obytná bunka je
a)
byt,16)
b)
izba alebo skupina izieb s príslušenstvom na ubytovanie najviac 20 osôb.
(3)
Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A je stavba s najviac dvoma obytnými bunkami.
(4)
Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny A môže tvoriť jeden požiarny úsek; to sa nevzťahuje
na priestory uvedené v prílohe č. 1, ktoré sa nachádzajú v tejto stavbe.
(5)
Stavba na bývanie a ubytovanie skupiny B je stavba s viac ako dvoma obytnými bunkami.
(6)
Úniková cesta v stavbe uvedenej v odseku 4 musí byť široká najmenej 0,9 m a šírka
dverí na tejto únikovej ceste nesmie byť menšia ako 0,8 m; to sa nevzťahuje na priestory,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 bode 4 písm. b) a c).
(1)
V stavbách viacpodlažných zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami a oddeleniami
jaslí, z ktorých nie je východ priamo na voľné priestranstvo ani úniková cesta po
rovine do vedľajšej stavby, musí byť každé podlažie rozdelené najmenej na dva požiarne
úseky; v takto vytvorených požiarnych úsekoch musia byť zabezpečené podmienky na bezpečnú
evakuáciu osôb aj z vedľajšieho požiarneho úseku.
(2)
Požiarny úsek, do ktorého smeruje evakuácia podľa odseku 1, musí
a)
mať požiarne zaťaženie, ktorého súčiniteľ horľavých látok je najviac 1,0,
b)
mať dostatočnú plochu na umiestnenie pacientov evakuovaných zo susedného požiarneho
úseku,
c)
nadväzovať na chránenú únikovú cestu alebo na východ na voľné priestranstvo,
d)
mať zabezpečené prirodzené vetranie oknami alebo otvormi v obvodových stenách.
(3)
Požiarny úsek, v ktorom je umiestnená jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné
oddelenie a operačné oddelenie, musí byť od ostatných požiarnych úsekov oddelený predsieňou
vetranou pretlakovým vetraním, ktorého činnosť musí byť zabezpečená najmenej počas
240 min. Predsieň musí mať také rozmery, aby v nej bolo možné manipulovať s lôžkom.
(4)
Požiadavky na požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku uvedeného v odseku 3
musia byť určené podľa susedného požiarneho úseku s najvyšším stupňom požiarnej bezpečnosti
a zvýšeného o jeden stupeň.
(5)
V stavbách zdravotníckych zariadení musia byť požiarne deliace konštrukcie a konštrukcie
zabezpečujúce stabilitu stavby vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1; to sa nevzťahuje
na stavby zdravotníckych zariadení, ktoré majú najviac dve nadzemné podlažia.
Požiadavky požiarnej bezpečnosti na lôžkové oddelenia zdravotníckych zariadení sa
primerane vzťahujú aj na zariadenia sociálnych služieb,17) v ktorých sa nachádzajú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Motorové vozidlá na dopravu horľavých kvapalín a horľavých plynov možno umiestňovať
len v jednopodlažných voľne stojacich alebo pristavených garážach; jednotlivé miesta
určené na státie motorových vozidiel v garáži musia byť od seba oddelené požiarnymi
stenami s požiarnou odolnosťou najmenej 30 min.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
So súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky možno v odôvodnených prípadoch
a)
rozhodnúť, že priestor uvedený v prílohe č. 1 a určený ako samostatný požiarny úsek
tvorí súčasť iného požiarneho úseku,
b)
rozhodnúť, že v podzemných podlažiach môže byť vytvorený viacpodlažný požiarny úsek,
c)
rozhodnúť o vybavení požiarneho úseku požiarnotechnickými zariadeniami alebo zariadeniami
elektrickej požiarnej signalizácie odchylne od ustanovení § 87 a 88.
a)
180 kg.m-2 a konštrukčný celok nehorľavý alebo
b)
100 kg.m-2 a konštrukčný celok zmiešaný, alebo
c)
80 kg.m-2 a konštrukčný celok horľavý.
Táto vyhláška sa nevzťahuje na
a)
stavby vojenskej správy,19)
b)
stavby Policajného zboru a vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,19)
c)
stavby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,19)
d)
banské diela,
e)
káblové kanály a káblové mosty,
f)
cestné tunely a železničné tunely,
g)
stavby metra.
Projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa začala vypracúvať podľa doterajších predpisov,
možno dokončiť podľa týchto predpisov; stavebné povolenie20) na takú stavbu možno vydať najneskôr do 31. decembra 2001.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2000.
Ladislav Pittner v. r.
priloha 1
Príloha č. 1 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
ZOZNAM PRIESTOROV, KTORÉ MUSIA TVORIŤ SAMOSTATNÉ POŽIARNE ÚSEKY
1. Vo všetkých stavbách
a) chránené únikové cesty,
b) evakuačné a požiarne výťahy,
c) výťahové šachty, káblové šachty a kanály,
d) inštalačné šachty a kanály,
e) šachty na zhadzovanie odpadkov vrátane priestorov, kde sa odpadky zhromažďujú,
f) strojovne výťahov v stavbách s požiarnou výškou viac ako 22,5 m,
g) strojovne vzduchotechniky,
h) dozorne alebo riadiace centrá technologických procesov vo výrobných stavbách, ak
majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2,
i) kotolne s výkonom viac ako 100 kW,
j) rozvodne elektrického prúdu, ak majú pôdorysnú plochu väčšiu ako 100 m2.
Ak priestory podľa písmen c) až g) slúžia iba pre jeden požiarny úsek, môžu byť jeho
súčasťou.
2. V stavbe, v ktorej je zhromažďovací priestor
a) vnútorný zhromažďovací priestor,
b) javisko s povraziskom, ktorého súčasťou môžu byť, ak ide o javisko
1. vnútorného zhromažďovacieho priestoru ZP1, všetky pomocné a prevádzkové priestory
javiskovej časti stavby (zariadení),
2. vnútorného zhromažďovacieho priestoru ZP2, všetky pomocné priestory javiska,
3. vnútorného zhromažďovacieho priestoru ZP3, len pomocné priestory, ktoré bezprostredne
slúžia na prevádzku javiska.
3. V stavbách skupiny A určených na bývanie a ubytovanie
Vstavané alebo pristavané prevádzkarne, ak nie sú súčasťou obytnej bunky.
Súčasťou obytnej bunky môžu byť miestnosti nesúvisiace s prevádzkou bytu, napr. kancelária,
ordinácia, obchod s plochou najviac 40 m2.
4. V stavbách skupiny B určených na bývanie a ubytovanie
a) každá obytná bunka,
b) domové vybavenie
1. kotolňa so skladom paliva,
2. sklad paliva, ak je stavebne oddelený od kotolne,
3. ostatné priestory domového vybavenia aj pre viac sekcií obytného domu,
c) iné priestory, ktoré sú umiestnené v stavbe určenej na bývanie alebo na ubytovanie.
5. V stavbách zdravotníckych zariadení
a) lôžková ošetrovacia jedtnotka; jej súčasťou môže byť vyšetrovacia, liečebná alebo
riadiaca zložka,
b) jednotka intenzívnej starostlivosti,
c) anestéziologicko-resuscitačné oddelenie,
d) operačné oddelenie,
e) sklady horľavých plynov a kyslíka,
f) iné priestory, ktoré priamo nesúvisia so zdravotníckou starostlivosťou.
6. V jednotlivých, radových a v hromadných garážach a v ostatných stavbách
a) priestor garáže; jeho súčasťou môžu byť priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže,
ak ich plocha je najviac 10 % celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú
priestory vstavané, a ak ich plocha je menšia ako 100 m2,
b) priestory, ktoré súvisia s prevádzkou garáže, ak ich plocha je väčšia ako 10 %
celkovej plochy požiarneho úseku garáže, do ktorej sú priestory vstavané, a ak ich
plocha je väčšia ako 100 m2,
c) priestory, ktoré nesúvisia s prevádzkou garáže,
d) priestory čerpacích staníc kvapalných palív,
e) priestory na ošetrenie, údržbu alebo opravy motorových vozidiel, a to najmä
1. sklad olejov a mazadiel,
2. sklad náterových hmôt,
3. sklad pneumatík a sklad čalúnnickej dielne s plochou viac ako 10 m2,
4. sklad náhradných dielcov s plochou viac ako 5 m2 alebo s výškou viac ako 5 m,
5. sklad tlakových fliaš na horľavé plyny.
Priestory uvedené v písmene e) bodoch 1 až 4 môžu tvoriť spoločný požiarny úsek.
7. V stavbách poľnohospodárskej výroby
a) rozvodňa alebo miestnosť pre rozvádzač bez ohľadu na ich pôdorysnú plochu
1. v stajni,
2. v technologickej veži silového skladového hospodárstva,
3. v halovom sklade sušených poľnohospodárskych plodín a obilia,
b) rozvodňa alebo miestnosť pre rozvádzač, ak ich pôdorysná plocha je väčšia ako 25
m2
1. v iných skladoch ako v písmene a) bode 3,
2. v stavbe na pozberovú úpravu poľnohospodárskych plodín,
3. v miestnostiach na miešanie krmív,
c) stajňa; jej súčasťou môže byť vstavaný alebo pristavaný priestor, ak nie je väčší
ako 15 % plochy požiarneho úseku stajne,
d) každé podlažie stajne vo viacpodlažnej stavbe.
8. V skladoch v jednopodlažných stavbách
a) prevádzkové priestory, v ktorých sa skladuje materiál triedy požiarneho nebezpečenstva
0 až 5,
b) priestory, v ktorých sa zhromažďujú alebo upravujú odpady z horľavých materiálov
s plochou viac ako 50 m2,
c) priestory vstavané do skladu alebo pristavané ku skladu v jednopodlažnej stavbe,
ktoré nie sú určené na skladovanie.
Súčasťou požiarneho úseku skladu v jednopodlažných stavbách môžu byť pomocné prevádzkarne
určené najmä na manipuláciu alebo balenie výrobkov, ktoré majú plochu najviac 10 %
plochy požiarneho úseku skladu v jednopodlažných stavbách, najviac však 150 m2 a je v nich najviac 20 trvalých pracovných miest alebo dočasných pracovných miest.
priloha 2
Príloha č. 2 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
URČENIE PRVÉHO NADZEMNÉHO POŽIARNEHO PODLAŽIA A POŽIARNEJ VÝŠKY
a)
x – najviac 1,50 m
b)
x – viac ako 1,50 m
priloha 3
Príloha č. 3 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
KRITÉRIÁ, SYMBOLY A TRIEDY NA HODNOTENIE POŽIARNEJ ODOLNOSTI KONŠTRUKCIÍ
Na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sa používajú tieto kritériá a symboly:
a) nosnosť a stabilita – R,
b) celistvosť – E,
c) tepelná izolácia – I,
d) izolácia riadená radiáciou – W,
e) predpokladané zvláštne mechanické vplyvy – M,
f) dvere vybavené zariadením na automatické zatváranie – C,
g) konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu – S.
Na hodnotenie požiarnej odolnosti konštrukcií sa používajú tieto triedy:
a) nosné konštrukcie
1. REI a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá nosnosti
a stability, celistvosti a tepelnej izolácie, napr. REI 30,
2. RE a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá nosnosti
a stability a celistvosti, napr. RE 30,
3. R a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá nosnosti
a stability, napr. R 30,
b) nenosné konštrukcie
1. EI a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého sú splnené kritériá celistvosti
a tepelnej izolácie, napr. EI 30,
2. E a čas vyjadrený v min – minimálny čas, počas ktorého je splnené kritérium celistvosti,
napr. E 30.
priloha 4
Príloha č. 4 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
URČENIE PLOCHY POVRCHOVEJ VRSTVY HORĽAVÝCH LÁTOK
Plocha povrchovej vrstvy horľavých látok sa určuje z plochy požiarneho úseku pre horľavé
látky podľa vzorca
Spv = S . k (m2),
v ktorom
Spv je plocha povrchovej vrstvy horľavých látok (m2),
S je plocha požiarneho úseku (m2),
k je súčiniteľ (bez rozmeru), ktorý sa určuje pre
a) tuhé horľavé látky podľa tabuľky,
b) kvapalné horľavé látky počtom podlaží v požiarnom úseku.
| Požiarny úsek s počtom podlaží | Hodnota súčiniteľa k |
| 1 | 3 |
| 2 | 6 |
| 3 | 9 |
| 4 | 12 |
| 5 | 15 |
priloha 5
Príloha č. 5 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
PRAVDEPODOBNOSŤ VZNIKU A ROZŠÍRENIA POŽIARU V PREVÁDZKARNI
| Skupina prevádzkarne | Pravdepodobnosť vzniku a rozšírenia požiaru |
| 1 | 0,15 |
| 2 | 0,4 |
| 3 | 0,7 |
| 4 | 1,0 |
| 5 | 1,4 |
| 6 | 2,2 |
| 7 | 3,2 |
priloha 6
Príloha č. 6 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
SCHÉMA VYHOTOVENIA AUTOMATICKÉHO POŽIARNOTECHNICKÉHO ZARIADENIA
priloha 7
Príloha č. 7 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
VETRANIE ÚNIKOVÝCH CIEST
1. Prirodzené vetranie únikových ciest sa zabezpečuje
a) otvárateľnými otvormi s plochou najmenej 2 m2 v každom podlaží alebo otvormi s plochou najmenej 1 m2 na každom podlaží umožňujúcimi priečne vetranie; ak je pôdorysná plocha chránenej
únikovej cesty v podlaží väčšia ako 20 m2, určí sa plocha otvárateľných otvorov podľa pôdorysnej plochy chránenej únikovej
cesty v podlaží, a to 10 % pri jednostrannom vetraní a 5 % pri priečnom vetraní,
b) vetracím otvorom s plochou najmenej 2 m2 umiestneným na najvyššom mieste únikovej cesty a rovnako veľkým otvorom pre prívod
vzduchu z voľného priestoru, ktorý je umiestnený vo vstupnom podlaží alebo nižšie;
otvárací mechanizmus aspoň horného otvoru musí byť vybavený diaľkovým ovládaním z
niekoľkých miest v priestore chránenej únikovej cesty, vždy však z úrovne vstupného
podlažia,
c) vetracími prieduchmi s výustkami v každom podlaží chránenej únikovej cesty s odvodom
vzduchu pri strope a s prívodom čerstvého vzduchu nad podlahou; prierezová plocha
každého prieduchu musí byť najmenej 1 % pôdorysnej plochy tej časti únikovej cesty,
ktorú má prieduch odvetrávať; ak je navrhnuté uzatváranie výustiek prieduchov v každom
podlaží tak, aby splodiny horenia nemohli prenikať prieduchom z podlažia do podlažia,
môžu byť prieduchy na odvod a prívod pre viac podlaží spoločné; prierezová plocha
spoločného prieduchu musí postačiť na prívod vzduchu alebo na odvod vzduchu aspoň
50 % výustiek napojených na tento prieduch, najmenej však pre tri výustky.
2. Umelé vetranie sa zabezpečuje prívodom vzduchu v množstve zodpovedajúcom 10-násobnému
objemu priestoru chránenej únikovej cesty počas 1 hodiny a odvodom vzduchu pomocou
prieduchov, šácht a podobne; prívod vzduchu musí byť zabezpečený bez ohľadu na miesto
vzniku požiaru v stavbe v čase 2 tu najmenej počas 10 min.
3. Pretlakové vetranie je umelé vetranie, ktoré vytvára pretlak vzduchu medzi priestorom
únikovej cesty a požiarnou predsieňou v hodnote od 15 Pa do 50 Pa a medzi požiarnou
predsieňou a vedľajšími požiarnymi úsekmi v hodnote od 10 Pa do 30 Pa tak, aby bol
dodržaný tlakový spád z priestoru únikovej cesty do predsiene.
priloha 8
Príloha č. 8 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
DOVOLENÝ ČAS EVAKUÁCIE OSÔB NA ÚNIKOVÝCH CESTÁCH
| Úniková cesta | Dovolený čas evakuácie osôb1)tu max v min | ||
| Jediná úniková cesta | Viac únikových ciest | ||
| Nechránená úniková cesta v požiarnom úseku so súčinitelom horľavých látok | do 0,72) | 3,0 | 5,0 |
| 0,9 | 2,3 | 4,0 | |
| 1,1 | 1,7 | 3,5 | |
| 1,3 | 1,0 | 2,5 | |
| nad 1,3 | 0,75 | 1,5 | |
| Nechránená úniková cesta v požiarnom úseku s pravdepodobnosťou vzniku a rozšírenia požiaru | do 0.552) | 3,0 | 5,0 |
| 1,2 | 2,5 | 4,0 | |
| 2,7 | 1,5 | 2,5 | |
| nad 2,7 | 0,75 | 1,5 | |
| Čiastočne chránená úniková cesta v požiarnom úseku | |||
| - podľa § 51 ods. 4 písm. a) a b) | 4,0 | 6,0 | |
| - podľa § 51 ods. 4 písm. c) | 3,0 | 4,0 | |
| Chránená úniková cesta | |||
| typu A | 6,0 | 10,0 | |
| typu B | 15,0 | 20,0 | |
| typu C | 30,0 | 30,0 | |
priloha 9
Príloha č. 9 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
NAJNIŽŠÍ TYP CHRÁNENÝCH ÚNIKOVÝCH CIEST
A. V stavbách okrem stavieb zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami
| Počet únikových ciest z požiarneho úseku alebo zo stavby | Najnižší typ chránenej únikovej cesty v | |||||
| nadzemných podlažiach | podzemných podlažiach | |||||
| pri požiarnej výške stavby hpv v m | ||||||
| do 22,5 | nad 22,5 do 45,0 | nad 45,0 | do 4,5 | nad 4,5 do 8,0 | nad 8,0 | |
| Jedna úniková cesta | A | B | C | A | B | C1) |
| Ďalšia úniková cesta | A | A | B | A | A | B |
B. V stavbách zdravotníckych zariadení s lôžkovými oddeleniami
| Počet nadzemných podlaží stavby | Typ jednej únikovej cesty | Typ ďalšej únikovej cesty |
| 2 | A | A |
| 3 až 8 | B | A |
| 9 až 12 | B | B1) |
| viac ako 12 | C | B |
priloha 10
Príloha č. 10 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
VZÁJOMNÁ VZDIALENOSŤ VÝCHODOV Z MIESTNOSTI ALEBO Z POŽIARNEHO ÚSEKU
priloha 11
Príloha č. 11 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
DOVOLENÁ DĹŽKA NECHRÁNENEJ ÚNIKOVEJ CESTY
A. V otvorených technologických zariadeniach
| Por. čís. | Priestor | Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty v m pre | |
| jedinú cestu | viac ciest | ||
| 1. | Obslužné galérie, ochodze a lavičky otvorených technologických zariadení | ||
| a) pri spracúvaní alebo pri výskyte horľavých plynov a horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti | 30 | 50 | |
| b) pri spracúvaní alebo pri výskyte horľavých kvapalín III. a IV. triedy nebezpečnosti a pevných horľavých látok | 50 | 115 | |
| c) pri spracúvaní nehorľavých látok | 100 | 145 | |
| 2. | Lavičky potrubných mostov | ||
| a) rozvodu horľavých plynov a horľavých kvapalín | 50 | 115 | |
| b) rozvodu nehorľavých látok | 100 | 145 | |
| 3. | Dopravníkové mosty na dopravu pevných látok | ||
| a) horľavých | 50 | 115 | |
| b) nehorľavých | 100 | 145 | |
B. V potrubných kanáloch
| Por. čís. | Priestor | Dovolená dĺžka nechránenej únikovej cesty v m pre | |
| jedinú cestu | viac ciest | ||
| 1. | Doprava horľavých plynov a horľavých kvapalín | ||
| a) v priechodných kanáloch | 30 | 50 | |
| b) v prielezných kanáloch | nie je dovolená | 30 | |
| 2. | Doprava pevných horľavých látok | ||
| a) v priechodných kanáloch | 50 | 115 | |
| b) v prielezných kanáloch | 30 | 50 | |
| 3. | Doprava nehorľavých látok | ||
| a) v priechodných kanáloch | 100 | 145 | |
| b) v prielezných kanáloch | 50 | 85 | |
priloha 12
Príloha č. 12 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
RÝCHLOSŤ POHYBU OSÔB A JEDNOTKOVÁ KAPACITA ÚNIKOVÉHO PRUHU
| Únik | Rýchlosť pohybu osôb v m.min-1 | Jednotková kapacita počet osôb za min |
| po rovine | 30 | 40 |
| po schodoch dolu | 25 | 30 |
| po schodoch hore | 20 | 25 |
priloha 13
Príloha č. 13 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
VYBAVENIE POŽIARNEHO ÚSEKU ZARIADENÍM ELEKTRICKEJ POŽIARNEJ SIGNALIZÁCIE, STABILNÝM
HASIACIM ZARIADENÍM A ZARIADENÍM NA ODVOD TEPLA A SPLODÍN HORENIA
ip – index skladovaných materiálov,
Ps – súčiniteľ hmotnosti,
As – súčiniteľ nebezpečenstva,
Bs – súčiniteľ skladovania,
ie – index ekonomického rizika,
Es – súčiniteľ škôd,
U – súčiniteľ plochy,
Zs – súčiniteľ splodín horenia,
PLOCHA 1 – požiarny úsek nemusí byť vybavený zariadením elektrickej požiarnej signalizácie,
stabilným hasiacim zariadením a zariadením na odvod tepla a splodín horenia,
PLOCHA 2 – požiarny úsek musí byť vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou,
PLOCHA 3 – požiarny úsek musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením,
PLOCHA 4 – požiarny úsek musí byť vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou a stabilným
hasiacim zariadením,
PLOCHA A (nad bodkočiarkovanou čiarou) – požiarny úsek musí byť vybavený zariadením
na odvod dymu a tepla pri požiari,
PLOCHA B (pod bodkočiarkovanou čiarou) – požiarny úsek nemusí byť vybavený zariadením
na odvod dymu a tepla pri požiari.
priloha 14
Príloha č. 14 k vyhláške č. 288/2000 Z. z.
DRUH KÁBLA
| A. PRE ZARIADENIA, KTORÉ SÚ POČAS POŽIARU V PREVÁDZKE | |
| Zariadenia, ktoré sú počas požiaru v prevádzke | Druh kábla |
| a) domáci rozhlas | ZO, PH |
| b) núdzové osvetlenie | ZO, BH, PH |
| c) osvetlenie chránených únikových ciest a zásahových ciest | BH, PH |
| d) evakuačné a požiarne výťahy | ZO, PH |
| e) vetranie únikových ciest | ZO, BH, PH |
| f) stabilné hasiace zariadenia | ZO, PH |
| g) elektrická požiarna signalizácia | ZO, PH |
| h) zariadenie na odvod splodín horenia | ZO, BH, PH |
| i) zosilňovacie čerpadlá požiarneho vodovodu | ZO, PH |
| B. PRE POŽIARNE ÚSEKY S TÝMITO PRIESTORMI | |
| Požiarny úsek s priestorom | Druh kábla |
| a) zdravotnícke zariadenia | |
| 1. jasle | BH, ZO |
| 2. lôžkové oddelenia nemocníc | BH, PH, ZO |
| 3. jednotka intenzívnej starostlivosti, anestéziologicko-resuscitačné oddelenie, operačné oddelenie | BH, PH, ZO |
| b) stavby sociálnych služieb - lôžkové časti | BH, PH, ZO |
| c) stavby s vnútornými zhromažďovacími priestormi (divadlá, kiná, kongresové sály, obchody, výstavníctvo) | |
| 1. zhromažďovací priestor | BH, ZO |
| 2. priestory, v ktorých sa pohybujú návštevníci | BH |
| d) stavby na bývanie (okrem rodinných domov) - komunikačné priestory | BH, ZO |
| e) stavby na ubytovanie pre viac ako 20 osôb (hotely, internáty a podobne) | |
| 1. izby | BH, ZO |
| 2. spoločné priestory (recepcia, reštaurácia) | BH |
Ak sa v požiarnom úseku nachádza viac priestorov, treba pre požiarny úsek splniť všetky
požiadavky ustanovené pre jednotlivé priestory.
Vysvetlivky:
ZO – odolný proti šíreniu plameňa,
BH – bezhalogénový s nízkou hustotou dymu pri horení,
PH – počas horenia funkčný v požadovanom čase.
Poznámky pod čiarou
1)
§ 3 zákona č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch.
2)
§ 85 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
3)
STN 92 0201 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia.
4)
§ 17 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých
kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.
5)
Zákon č. 90/1998 Z. z.
6)
STN P ENV 1996-1-2 Eurokód 6. Navrhovanie murovaných konštrukcií. Časť 1-2: Všeobecné
pravidlá. Navrhovanie konštrukcií na účinný zásah proti požiaru.
7)
§ 5 ods. 5 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
8)
§ 5 ods. 6 zákona č. 264/1999 Z. z.
9)
Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1999 Z. z.
10)
STN 73 0863 Požiarnotechnické vlastnosti hmôt. Stanovenie šírenia plameňa po povrchu
stavebných hmôt.
11)
STN 73 0865 Požiarna bezpečnosť stavieb. Hodnotenie stekania hmôt z podhľadov stropov
a striech.
12)
STN 92 0101 Požiarna bezpečnosť stavieb. Názvoslovie.
13)
STN EN 179 Stavebné kovanie. Núdzové východové uzávery ovládané kľučkou alebo tlačidlom.
Požiadavky a skúšobné metódy.
STN EN 1125 Stavebné kovanie. Panikové východové uzávery ovládané horizontálnym držadlom. Požiadavky a skúšobné metódy.
STN EN 1125 Stavebné kovanie. Panikové východové uzávery ovládané horizontálnym držadlom. Požiadavky a skúšobné metódy.
14)
§ 5 ods. 3 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 90/1997 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o premávke na pozemných komunikáciách.
15)
STN 92 0202-1 Požiarna bezpečnosť stavieb. Vybavenie stavieb hasiacimi prístrojmi.
16)
§ 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 389/1998 Z. z.
18)
§ 32, 34 a 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
19)
§ 121 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
1)
Dovolený čas evakuácie osôb sa znižuje pri použití únikového rebríka, a to o 0,5
min na každých začatých 8 m prekonávaného výškového rozdielu; pri použití sklzných
tyčí a sklzných žľabov sa dovolený čas evakuácie neznižuje.
2)
Pre medziľahlé hodnoty sa dovolený čas evakuácie osôb určuje lineárnou interpoláciou.
1)
Ak sa predpokladá z podzemných podlaží evakuácia najviac 30 osôb, možno chránenú
únikovú cestu typu C nahradiť chránenou únikovou cestou typu B s umelým vetraním.
1)
Jednu ďalšiu únikovú cestu typu B možno nahradiť dvoma únikovými cestami typu A vybavenými
umelým vetraním.