Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 418/2000 Z. z. o uzavretí Európskeho dohovoru o občianstve 2026

„občianstvo“ znamená právnu väzbu medzi osobou a štátom a neoznačuje etnický pôvod osoby,

„viacnásobné občianstvo“ znamená súčasné vlastnenie dvoch alebo viacerých občianstiev tou istou osobou,

„dieťa“ znamená každú osobu pod vekovou hranicou osemnásť rokov, ak sa plnoletosť podľa zákona aplikovateľného na dieťa nedosiahla skôr,

„vnútroštátna právna norma“ znamená všetky druhy ustanovení vnútroštátneho právneho poriadku vrátane ústavy, zákonov, predpisov, nariadení, procesného práva, obyčajových pravidiel a praxe, ako aj pravidiel odvodených zo záväzných medzinárodných dokumentov.

Každý štát vo svojom právnom poriadku ustanoví, kto sú jeho občania.

Túto právnu normu ostatné štáty akceptujú, ak je v súlade s platnými medzinárodnými dohovormi, obyčajovým medzinárodným právom a všeobecne uznávanými princípmi práva týkajúcimi sa občianstva.

každý má právo na občianstvo,

musí sa predchádzať stavu bez štátnej príslušnosti,

nikto nebude svojvoľne zbavený svojho občianstva,

ani manželstvo, ani zrušenie manželstva medzi občanom zmluvného štátu a cudzincom, ani zmena občianstva jedného z manželov počas manželstva neovplyvní automaticky občianstvo druhého z manželov.

Normy zmluvného štátu týkajúce sa občianstva nebudú obsahovať rozdiely ani zahŕňať prax, ktoré predstavujú diskrimináciu na základe pohlavia, náboženstva, rasy, farby alebo národného, alebo etnického pôvodu.

Každý zmluvný štát sa bude riadiť princípom nediskriminácie svojich občanov, či sa stali jeho občanmi narodením alebo nadobudli občianstvo neskôr.

Každý zmluvný štát ustanoví vo svojej vnútroštátnej právnej norme, aby jeho občianstvo nadobudli zo zákona tieto osoby:

deti, ktorých jeden z rodičov má v čase ich narodenia občianstvo tohto zmluvného štátu, čo podlieha ľubovoľným výnimkám, ktoré môžu byť ustanovené vnútroštátnou právnou normou tohto štátu vo vzťahu k deťom narodeným v zahraničí. Vo vzťahu k deťom, ku ktorým rodičovstvo je určené uznaním, súdnym rozhodnutím alebo podobnými postupmi, môže každý zmluvný štát ustanoviť, že dieťa nadobudne občianstvo postupom ustanoveným jeho vnútroštátnou právnou normou,

nájdenci nájdení na jeho území, ktorí by inak boli bez štátnej príslušnosti.

Každý zmluvný štát vo svojej právnej norme ustanoví, aby jeho občianstvo nadobudli deti narodené na jeho území, ktoré pri narodení nenadobúdajú ďalšie občianstvo. Také občianstvo bude udelené

narodením zo zákona alebo

neskôr deťom, ktoré ostali bez štátnej príslušnosti, po podaní žiadosti takým dieťaťom alebo v jeho mene príslušnému orgánu spôsobom, ktorý predpisuje vnútroštátna právna norma zmluvného štátu. Takú žiadosť možno podmieniť zákonným a obvyklým pobytom na jeho území v období nepresahujúcom päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti.

Každý zmluvný štát vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoví možnosť naturalizácie osôb, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území. Pri určení podmienok naturalizácie neustanoví obdobie pobytu presahujúce 10 rokov pred podaním žiadosti.

Každý zmluvný štát vo svojej vnútroštátnej právnej norme uľahčí nadobudnutie občianstva týmto osobám:

manželom a manželkám svojich občanov,

deťom jedného zo svojich občanov, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 6 ods. 1 písm. a),

deťom, ktorých jeden z rodičov nadobúda alebo nadobudol jeho občianstvo,

deťom adoptovaným jedným zo svojich občanov,

osobám, ktoré sa narodili na jeho území a majú tam zákonný a obvyklý pobyt,

osobám, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území v období začínajúcom pred 18. rokom života; toto obdobie ustanoví vnútroštátna právna norma príslušného zmluvného štátu,

osobám bez štátnej príslušnosti a osobám s priznaným postavením utečenca, ktoré majú zákonný a obvyklý pobyt na jeho území.

Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov:

dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva,

nadobudnutie občianstva zmluvného štátu podvodným konaním, na základe falošnej informácie alebo zatajenia ľubovoľnej relevantnej skutočnosti žiadateľom,

dobrovoľná služba v zahraničných ozbrojených silách,

konanie vážne poškodzujúce životné záujmy zmluvného štátu,

nedostatočná skutočná väzba medzi zmluvným štátom a občanom s obvyklým pobytom v zahraničí,

ak je počas neplnoletosti dieťaťa ustanovené, že predbežné podmienky určené vnútroštátnou právnou normou, ktoré viedli k nadobudnutiu občianstva zmluvného štátu zo zákona, už ďalej nespĺňa,

adopcia dieťaťa, ak dieťa nadobudne alebo má cudzie občianstvo jedného adoptívneho rodiča alebo oboch adoptívnych rodičov.

Zmluvný štát môže ustanoviť stratu občianstva u detí, ktorých rodičia stratia toto občianstvo, okrem prípadov zahrnutých v odseku 1 písm. c) a d). Deti však toto občianstvo nestratia, ak si ho jeden z rodičov ponechá.

Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu svojho občianstva podľa odsekov 1 a 2 tohto článku, ak by sa tým takáto osoba stala osobou bez štátnej príslušnosti, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 1 písm. b) tohto článku.

Každý zmluvný štát umožní osobe zrieknutie sa občianstva za predpokladu, že sa tým taká osoba nestane osobou bez štátnej príslušnosti.

Zmluvný štát však môže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť, že zrieknutie sa občianstva môžu uskutočniť iba občania, ktorí majú obvyklý pobyt v zahraničí.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby poplatky za nadobudnutie, zachovanie, stratu, opätovné nadobudnutie alebo osvedčenie jeho občianstva boli primerané.

Každý zmluvný štát zabezpečí, aby poplatky za správne alebo súdne preskúmanie neboli prekážkou pre žiadateľov.

Zmluvný štát umožní

deťom, ktoré majú rôzne občianstvá nadobudnuté automaticky pri narodení, aby si ich ponechali,

svojim občanom mať ďalšie občianstvo, keď toto ďalšie občianstvo automaticky nadobudli manželstvom.

Na zachovanie občianstiev uvedených v odseku 1 sa vzťahujú príslušné ustanovenia článku 7 tohto dohovoru.

si jeho občania, ktorí nadobudnú alebo majú občianstvo ďalšieho štátu, jeho občianstvo ponechajú alebo ho stratia,

nadobudnutie alebo zachovanie jeho občianstva je podmienené zrieknutím sa alebo stratou ďalšieho občianstva.

Občania zmluvného štátu majúci ďalšie občianstvo majú na území toho zmluvného štátu, v ktorom majú trvalý pobyt, rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania tohto zmluvného štátu.

Ustanovenia tejto kapitoly sa netýkajú

pravidiel medzinárodného práva súvisiacich s diplomatickou a konzulárnou ochranou zmluvného štátu v prospech jedného z jeho občanov, ktorý má súčasne ďalšie občianstvo,

uplatnenia pravidiel súkromného medzinárodného práva každého zmluvného štátu v prípadoch viacnásobného občianstva.

Vo veciach občianstva v prípadoch nástupníctva štátov každý príslušný zmluvný štát rešpektuje princípy právneho štátu, normy týkajúce sa ľudských práv a princípy obsiahnuté v článkoch 4 a 5 tohto dohovoru a v odseku 2 tohto článku, najmä v záujme predchádzania stavu bez štátnej príslušnosti.

Pri rozhodovaní o udelení alebo zachovaní občianstva v prípadoch nástupníctva štátov zohľadní každý príslušný zmluvný štát najmä

skutočnú a účinnú väzbu medzi osobou a štátom,

obvyklý pobyt osoby v čase nástupníctva štátu,

vôľu osoby,

pôvod osoby.

Na prípady, keď nadobudnutie občianstva podlieha strate cudzieho občianstva, sa vzťahujú ustanovenia článku 16 tohto dohovoru.

Každý zmluvný štát rešpektuje tieto princípy:

občania predchádzajúceho štátu s obvyklým pobytom na území, nad ktorým zvrchovanosť je prenesená na nástupnícky štát, ktorí nenadobudli jeho občianstvo, majú právo ostať v tomto štáte,

k osobám uvedeným v písmene a) sa bude pristupovať rovnako ako k občanom nástupníckeho štátu v súvislosti so sociálnymi a ekonomickými právami.

Každý zmluvný štát môže osoby uvedené v odseku 1 vyňať zo zamestnania vo verejnej službe zahŕňajúcej výkon zvrchovaných právomocí.

Od osôb majúcich občianstvo dvoch alebo viacerých zmluvných štátov sa vyžaduje splnenie ich vojenských záväzkov iba vo vzťahu k jednému z týchto zmluvných štátov.

Spôsoby aplikácie odseku 1 môžu ustanovovať osobitné dohody medzi zmluvnými štátmi.

Okrem prípadov, keď osobitná zmluva, ktorá bola uzavretá alebo môže byť uzavretá, ustanovuje inak, sa na osoby majúce občianstvo dvoch a viacerých zmluvných štátov vzťahujú tieto ustanovenia:

všetky takéto osoby podliehajú vojenským záväzkom vo vzťahu k zmluvnému štátu, na ktorého území majú obvyklý pobyt. Majú však možnosť slobodne sa rozhodnúť až do 19. roku života, že si splnia vojenský záväzok ako dobrovoľníci vo vzťahu k ľubovoľnému inému zmluvnému štátu, ktorého sú tiež občanmi minimálne počas obdobia rovnajúceho sa obdobiu aktívnej vojenskej služby vyžadovanej zmluvným štátom, v ktorom majú obvyklý pobyt,

osoby, ktoré majú obvyklý pobyt na území zmluvného štátu, ktorého nie sú občanmi, alebo na území štátu, ktorý nie je zmluvným štátom, môžu sa rozhodnúť vykonávať vojenskú službu na území ľubovoľného zmluvného štátu, ktorého sú občanmi,

o osobách, ktoré si v súlade s pravidlami ustanovenými v písmenách a) a b) splnia vojenské záväzky vo vzťahu k jednému zmluvnému štátu podľa jeho právnych predpisov, platí, že si splnili vojenské záväzky vo vzťahu ku každému inému zmluvnému štátu alebo k zmluvným štátom, ktorých sú tiež občanmi,

osoby, ktoré si pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru medzi zmluvnými štátmi, ktorých sú občanmi, splnili vo vzťahu k jednému z týchto zmluvných štátov vojenské záväzky v súlade s jeho právnymi predpismi, sa považujú za osoby, ktoré splnili rovnaké záväzky vo vzťahu k ľubovoľnému inému zmluvnému štátu alebo k zmluvným štátom, ktorých sú tiež občanmi,

osoby, ktoré v súlade s písmenom a) vykonali aktívnu vojenskú službu vo vzťahu k jednému zo zmluvných štátov, ktorých sú občanmi, a neskôr zmenia svoj obvyklý pobyt na územie iného zmluvného štátu, ktorého sú občanmi, podliehajú vojenskej službe v zálohe iba vo vzťahu k druhému uvedenému zmluvnému štátu,

realizácia tohto článku nebude v nijakom prípade na úkor občianstva takýchto osôb,

v prípade mobilizácie ktoréhokoľvek zmluvného štátu nebudú záväzky vyplývajúce z tohto článku pre tento zmluvný štát záväzné.

článok 21 ods. 3 písm. c) tohto dohovoru sa vzťahuje na osoby, ktoré boli oslobodené od vojenských záväzkov alebo ktoré vykonali civilnú službu ako alternatívu,

osoby, ktoré sú občanmi zmluvného štátu nevyžadujúceho povinnú vojenskú službu, sa považujú za osoby, ktoré si splnili vojenské záväzky, ak majú obvyklý pobyt na území tohto štátu. Považujú sa však za osoby, ktoré si nesplnili vojenské záväzky vo vzťahu k zmluvnému štátu alebo k štátom, ktorých sú tiež občanmi a kde sa vojenská služba vyžaduje, iba ak by uvedený obvyklý pobyt nepokračoval až do určitého veku, čo každý príslušný zmluvný štát oznámi pri podpise alebo pri uložení svojich ratifikačných listín, listín o prijatí alebo o pristúpení,

osoby, ktoré sú občanmi zmluvného štátu nevyžadujúceho povinnú vojenskú službu, sa považujú za osoby, ktoré si splnili vojenské záväzky, keď v tomto štáte vykonali dobrovoľnú vojenskú službu minimálne v čase, ktorý sa rovná obdobiu aktívnej vojenskej služby zmluvného štátu alebo zmluvných štátov, ktorých sú tiež občanmi, bez ohľadu na miesto ich obvyklého pobytu.

So zreteľom na uľahčenie spolupráce medzi zmluvnými štátmi ich príslušné orgány

poskytnú generálnemu tajomníkovi informácie o svojej vnútroštátnej právnej norme týkajúcej sa občianstva vrátane prípadov stavu bez štátnej príslušnosti a viacnásobného občianstva a o vývoji v súvislosti s realizáciou dohovoru,

si na požiadanie navzájom poskytnú informácie o svojej vnútroštátnej právnej norme týkajúcej sa občianstva a o vývoji v súvislosti s realizáciou dohovoru.

Zmluvné štáty budú spolupracovať medzi sebou a s inými členskými štátmi Rady Európy v rámci príslušného medzivládneho orgánu Rady Európy s cieľom riešiť všetky relevantné problémy a podporovať progresívny vývoj právnych princípov a praxe týkajúcich sa občianstva a s ním súvisiacich záležitostí.

Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojich ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo pristúpení vyhlásiť, že vylúči kapitolu VII z realizácie dohovoru.

Ustanovenia kapitoly VII budú platné iba vo vzťahoch medzi zmluvnými štátmi, na ktoré sa vzťahujú.

Každý zmluvný štát môže v ktoromkoľvek nasledujúcom období oznámiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že bude vykonávať ustanovenia kapitoly VII vylúčené pri podpise alebo vo svojich ratifikačných listinách, listinách o prijatí, schválení alebo pristúpení. Toto oznámenie nadobudne platnosť dňom jeho prijatia.

Ustanovenia tohto dohovoru sa netýkajú ustanovení vnútroštátnej právnej normy a platných medzinárodných dokumentov ani tých, ktoré môžu nadobudnúť platnosť, na ktorých základe sa jednotlivcom poskytuje v oblasti občianstva výhodnejšie postavenie.

Tento dohovor neobmedzuje vykonávanie

Dohovoru o znížení prípadov viacnásobného občianstva a o vojenských záväzkoch v prípadoch viacnásobného občianstva z roku 1963 a jeho protokolov,

ďalších záväzných medzinárodných dokumentov, ak sú zlučiteľné s týmto dohovorom, vo vzťahu medzi zmluvnými štátmi, ktoré sú týmito dokumentmi viazané.

Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy a nečlenským štátom, ktoré sa zúčastnili na jeho vypracovaní. Tieto štáty môžu vyjadriť súhlas byť viazané dohovorom

podpisom bez výhrady ratifikácie, prijatia alebo schválenia alebo

podpisom podliehajúcim ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu, po ktorom nasleduje ratifikácia, prijatie alebo schválenie.

Tento dohovor nadobudne platnosť pre všetky štáty, ktoré vyjadria súhlas byť viazané dohovorom prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď tri členské štáty Rady Európy vyjadria súhlas byť viazané týmto dohovorom podľa ustanovení predchádzajúceho odseku.

Vo vzťahu ku každému štátu, ktorý dodatočne vyjadrí súhlas byť viazaný dohovorom, dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa podpisu alebo uloženia jeho ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.

Po nadobudnutí platnosti dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať každý nečlenský štát Rady Európy, ktorý sa nezúčastnil na jeho vypracovaní, na pristúpenie k dohovoru.

Pre každý pristupujúci štát tento dohovor nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy.

Voči ustanoveniam obsiahnutým v kapitolách I, II a VI tohto dohovoru nemožno urobiť žiadne výhrady. Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení urobiť jednu výhradu alebo viac výhrad voči ostatným ustanoveniam dohovoru, ak sú zlučiteľné s cieľom a účelom tohto dohovoru.

Každý štát, ktorý urobil jednu výhradu alebo viac výhrad, oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy príslušný obsah svojej vnútroštátnej právnej normy alebo akékoľvek ďalšie príslušné informácie.

Štát, ktorý urobil jednu výhradu alebo viac výhrad podľa odseku 1, posúdi celkové alebo čiastočné späťvzatie, len čo to okolnosti umožnia. Také späťvzatie sa urobí oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy a nadobudne platnosť dňom jeho prijatia.

Každý štát, ktorý rozširuje realizáciu tohto dohovoru na územie uvedené vo vyhlásení podľa článku 30 ods. 2, môže v súvislosti s týmto územím urobiť jednu výhradu alebo viac výhrad v súlade s ustanoveniami predchádzajúcich bodov.

Zmluvný štát, ktorý urobil výhrady voči ktorémukoľvek ustanoveniu kapitoly VII dohovoru, nemôže trvať na uplatnení týchto ustanovení ďalším zmluvným štátom s výnimkou, že tento štát sám prijal tieto ustanovenia.

Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení vymedziť územie alebo územia, na ktoré sa tento dohovor bude vzťahovať.

Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť platnosť tohto dohovoru na každé územie vymedzené vo vyhlásení, za ktorého medzinárodné vzťahy zodpovedá alebo v ktorého mene je oprávnený sa zaväzovať.

Každé vyhlásenie urobené podľa oboch predchádzajúcich bodov možno v súvislosti s každým územím vymedzeným v takom vyhlásení vziať späť oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi. Späťvzatie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník také oznámenie prijal.

Každá strana môže dohovor ako celok alebo kapitolu VII kedykoľvek vypovedať iba oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

Také vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník oznámenie prijal.

každý podpis,

uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení,

každý dátum nadobudnutia platnosti dohovoru v súlade s článkami 27 a 28 tohto dohovoru,

každú výhradu a späťvzatie výhrad urobených podľa ustanovení článku 29 tohto dohovoru,

každé oznámenie alebo vyhlásenie urobené podľa ustanovení článkov 23, 24, 25, 27, 28, 29, 30 a 31 tohto dohovoru,

každý iný úkon, oznámenie alebo vyhlásenie týkajúce sa tohto dohovoru.