Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 12/2001 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany
Znenie účinné:
od do
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Táto vyhláška ustanovuje
a)
mieru obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny
žiarič,1)
b)
technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne
dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany,
c)
limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia2) a zásady hodnotenia ožiarenia,
d)
smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť3) (ďalej len „lekárske ožiarenie"),
e)
zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried,
f)
odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim
žiarením,
g)
požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch4) a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania,
h)
najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch4) a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode,
j)
zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným
ionizujúcim žiarením,
k)
požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením
zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,7)
l)
požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
m)
najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,8)
o)
požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania
dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu
na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho
registra dávok,12)
p)
požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi13) (ďalej len „rádioaktívne odpady") a rozsah evidencie rádioaktívnych odpadov,
q)
požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi
žiaričmi (ďalej len „preprava rádioaktívnych žiaričov"),
r)
mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného
prostredia8) bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,
s)
požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov
a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,
t)
požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán,
u)
požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej
dozimetrie,
v)
požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii,14)
x)
zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné
opatrenia,
y)
požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len
„havarijný plán"),
z)
podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany.
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
rádionuklidom druh atómov, ktoré majú rovnaký počet protónov, rovnaký počet neutrónov,
rovnaký energetický stav a ktoré podliehajú samovoľnej premene v zložení alebo v stave
atómových jadier,
b)
prírodným rádionuklidom rádionuklid, ktorý vznikol alebo vzniká v prírode samovoľne,
bez zásahu človeka,
c)
vnútorným ožiarením ožiarenie osoby z rádionuklidov vyskytujúcich sa v jej tele,
d)
vonkajším ožiarením ožiarenie osoby ionizujúcim žiarením, ktoré má pôvod mimo jej
tela,
e)
pracovným miestom časť pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia jednoznačne charakterizovaná
ochrannými (izolačnými, ventilačnými a tieniacimi) vlastnosťami, vymedzená priestorovo
alebo technologicky (napr. pracovný stôl, aplikačný alebo vyšetrovací box, digestor,
hermetizovaná podtlaková skriňa),
f)
osobnými dávkami veličiny charakterizujúce mieru vonkajšieho i vnútorného ožiarenia
osoby, najmä efektívna dávka, ekvivalentná dávka, úväzok efektívnej dávky a úväzok
ekvivalentnej dávky v jednotlivých orgánoch alebo tkanivách,
g)
kritickou skupinou obyvateľov skupina osôb vo vzťahu k určitému zdroju ionizujúceho
žiarenia do značnej miery homogénna a reprezentatívna pre obyvateľstvo, ktoré je najviac
z tohto zdroja ionizujúceho žiarenia ožiarené,
h)
bežnou prevádzkou činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v súlade s podmienkami
určenými v povolení na činnosti vedúce k ožiareniu9) vrátane plánovanej kontroly a údržby zdrojov ionizujúceho žiarenia a technologických
zariadení pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
i)
medznou dávkou efektívna dávka alebo ekvivalentná dávka určená pre jeden zdroj ionizujúceho
žiarenia alebo pre jednu činnosť vedúcu k ožiareniu9) ako horná hranica optimalizácie radiačnej ochrany,
j)
man sievertom (ďalej len „man Sv") jednotka kolektívnej efektívnej dávky.
Rádioaktívna látka je rádioaktívny žiarič,1) ak obsahuje
a)
jeden rádionuklid, ktorého aktivita a súčasne hmotnostná aktivita sú väčšie ako hodnoty
aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v prílohe č. 1, alebo
b)
niekoľko rádionuklidov, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených
v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je väčší ako jeden.
(1)
Technické a organizačné požiadavky na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne
radiačnej ochrany zahŕňajú
a)
pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu9) posúdenie a porovnanie variantných riešení radiačnej ochrany, ktoré pri zamýšľanej
činnosti prichádzajú do úvahy, distribúcie osobných dávok, kolektívnych dávok a dávok
v príslušných kritických skupinách obyvateľov s nákladmi na ochranné opatrenia, spravidla
podľa postupov uvedených v odseku 4,
b)
pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu9) pravidelný rozbor prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zváženie ďalších
možných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnanie s obdobnými už vykonávanými
a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami,
c)
pred začatím a pri vykonávaní zásahu15) posúdenie možných variantných riešení a voľbu takého opatrenia, ktoré svojím spôsobom
vykonania, rozsahom a trvaním prinesie s použitím postupov uvedených v odseku 4 čo
najväčší čistý prínos.
(2)
Smerné hodnoty ožiarenia na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej
ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu9) sú
a)
kolektívna efektívna dávka pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 20 man mSv
pre jednotlivú pracovnú činnosť alebo 100 man mSv v kalendárnom roku a kolektívna
efektívna dávka obyvateľov 1 man Sv v kalendárnom roku pri uvádzaní rádioaktívnych
látok do životného prostredia,8)
b)
efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 1 mSv v kalendárnom roku,
c)
efektívna dávka inej osoby, ako je uvedená v písmene b), 10 µSv v kalendárnom roku.
(3)
Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za dostatočne preukázanú,
ak ani za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] nemôže byť žiadna zo smerných hodnôt uvedených v odseku 2 prekročená, a to ani u
jednej osoby.
(4)
Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa preukazuje postupom, pri ktorom
sa porovnávajú náklady na alternatívne opatrenia na zvýšenie radiačnej ochrany s nákladmi
na očakávané zníženie ožiarenia (ďalej len „prínos opatrenia"). Racionálne dosiahnuteľná
úroveň radiačnej ochrany sa považuje za preukázanú a opatrenie sa nemusí vykonať,
ak by náklady boli vyššie ako prínos opatrenia. Prínos opatrenia sa pri tomto postupe
vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky ožiarených pracovníkov so zdrojmi
ionizujúceho žiarenia alebo obyvateľov sa vynásobí súčiniteľom, ktorý nie je nižší
ako
a)
2 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia neprekročí v priemere
2 mSv v kalendárnom roku,
b)
5 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 2 až
5 mSv v kalendárnom roku,
c)
15 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 5 až
15 mSv v kalendárnom roku,
d)
20 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 15
až 30 mSv v kalendárnom roku,
e)
25 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 30
až 50 mSv v kalendárnom roku,
f)
20 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,02
až 0,1 mSv v kalendárnom roku,
g)
25 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,1
až 0,3 mSv v kalendárnom roku,
h)
30 mil. Sk x man Sv-1 pre činnosti vedúce k ožiareniu,9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,3
až 1 mSv v kalendárnom roku,
i)
2 mil. Sk x man Sv-1 pre lekárske ožiarenie,
j)
2 mil. Sk x man Sv-1 pre ožiarenie prírodným ionizujúcim žiarením,16)
k)
10 mil. Sk x man Sv-1 pre ožiarenie pri radiačných nehodách.17)
(5)
V roku 2001 sa použijú súčinitele uvedené v odseku 4; v ďalších kalendárnych rokoch
sa násobia indexom spotrebiteľských cien vyjadrujúcim všeobecnú mieru inflácie. Indexy
spotrebiteľských cien uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky v Indexe spotrebiteľských
cien Slovenskej republiky.
(1)
Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú
a)
efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov,
pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,
b)
ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,
c)
ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná
dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
d)
ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až
po členky 500 mSv v kalendárnom roku.
(2)
Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia sa stanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi zamestnávateľovi tehotenstvo,
až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov
efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv.
(3)
Limity ožiarenia podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na súčet dávok zo všetkých ciest
ožiarenia a pri všetkých pracovných činnostiach, ktoré pracovník so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia vykonáva u jedného alebo súbežne u viacerých držiteľov povolení na činnosti
vedúce k ožiareniu,9) alebo ktoré vykonáva ako držiteľ povolenia sám.
(1)
Limity ožiarenia obyvateľov sú
a)
efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,
b)
ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,
c)
ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná
dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.
(2)
Limity ožiarenia podľa odseku 1 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre
všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky možné
činnosti vedúce k ožiareniu.9)
(1)
Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby
dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku,
a)
efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,
b)
ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,
c)
ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná
dávka na ploche 1 cm2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,
d)
ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až
po členky 150 mSv v kalendárnom roku.
(2)
Limity ožiarenia žiakov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby
dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov (§ 6 ods. 1).
(3)
Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom
roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1).
(1)
Limity ožiarenia osôb, ktoré sa dobrovoľne, okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich
z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru, starajú o pacientov vystavených lekárskemu
ožiareniu alebo týchto pacientov navštevujú alebo žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi,
ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, sú
1 mSv u osôb mladších ako 18 rokov veku a 5 mSv u ostatných osôb počas celého vyšetrovania
alebo liečenia pacienta.
(3)
Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú likvidačné práce na obnove havarovaného zariadenia
a v jeho okolí, sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia (§ 5 ods. 1).
(4)
Limity ožiarenia podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na prípady záchrany ľudských životov
a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi
dôsledkami.
(6)
Výnimočné ožiarenie2) nesmie prekročiť efektívnu dávku 250 mSv.
Hodnotenie ožiarenia osôb sa vykonáva podľa zásad uvedených v prílohe č. 2.
Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia sú uvedené v prílohe č. 3.
(1)
Do triedy 1 sa zaraďujú
a)
prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče skonštruované tak,
že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti
0,1 m od povrchu prístroja a zariadenia je menší ako 1 µSv.h-1,
b)
obrazovky a elektrické prístroje, pri ktorých prevádzke urýchľujúci potenciál neprekračuje
30 kV, a generátory ionizujúceho žiarenia skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu
na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas
bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h-1,
c)
rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity
uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je menší ako jeden,
d)
rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt
aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je menší ako jeden,
e)
etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky
uvedené v písmene c) alebo d).
(2)
Do triedy 2 sa zaraďujú
a)
rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity
uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako jeden a menší ako desať,
b)
rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt
aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je väčší ako jeden a menší ako desať,
c)
generátory ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované
tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti
0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h-1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne
rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h-1,
d)
etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky
uvedené v písmene a) alebo b),
e)
ionizačné hlásiče požiaru.
(3)
Do triedy 3 sa zaraďujú
a)
prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené
do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom
mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja alebo zariadenia je počas bežnej
prevádzky menší ako 1 µSv.h-1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne
rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h-1,
b)
rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity
uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a menší ako sto,
c)
rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt
aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je väčší ako desať a menší ako sto,
d)
etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky
uvedené v písmene b) alebo c),
e)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty
aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je menší ako desať,
f)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít
a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je menší ako desať.
(4)
Do triedy 4 sa zaraďujú
a)
zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 3 a triedy 5 a
6, a to stacionárne kabínové röntgenové zariadenia, zubné röntgenové prístroje, mamografické
röntgenové zariadenia, röntgenové zariadenia na počítačovú tomografiu, rádiodiagnostické
vyšetrovacie steny, mobilné röntgenové zariadenia na rádiodiagnostiku a na defektoskopiu,
kompaktné mimotelové ožarovače krvi s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,
b)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty
aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/hinh, kde hinh je konverzný faktor na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
c)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít
a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/hinh.
(5)
Do triedy 5 sa zaraďujú
a)
röntgenové prístroje a zariadenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,
b)
urýchľovače častíc a zdroje ionizujúceho žiarenia určené na rádioterapiu protónmi,
neutrónmi a inými ťažkými časticami,
c)
zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na rádioterapiu vrátane
brachyterapie,
d)
stacionárne ožarovače a iné stacionárne zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne
žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,
e)
mobilné defektoskopy s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,
f)
mobilné ožarovače s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,
g)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty
aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/hinh a menšia ako 8000 Sv/hinh,
h)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít
a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/hinh a menšia ako 8000 Sv/hinh.
(6)
Do triedy 6 sa zaraďujú
a)
zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 5,
b)
priemyselné ožarovače obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na ožarovanie
požívatín, predmetov bežnej potreby a iných materiálov ionizujúcim žiarením,
c)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty
aktivity uvedenej v prílohe č. 1 a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/hinh,
d)
otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít
a hodnôt aktivít uvedených v prílohe č. 1 a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených
v prílohe č. 1 je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/hinh,
e)
jadrový reaktor a rádionuklidy, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.
(7)
Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi
ionizujúceho žiarenia podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. g) a h) a odseku
6 písm. c) a d) sú uvedené v prílohe č. 4.
DRUHÁ ČASŤ
OBMEDZOVANIE OŽIARENIA PRÍRODNÝM IONIZUJÚCIM ŽIARENÍM
(1)
Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch4) sa považuje meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 5.
(2)
Evidencia výsledkov merania obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch
obsahuje
a)
označenie a typ meraných stavebných výrobkov,
b)
dátum výroby stavebných výrobkov,
c)
pôvod surovín použitých pri výrobe stavebných výrobkov,
d)
ročný objem výroby alebo dovozu stavebných výrobkov,
e)
údaje charakterizujúce rozsah a spôsob použitia stavebného výrobku v stavbách,
f)
výsledky merania jednotlivých vzoriek stavebných výrobkov vrátane miesta, dátumu
a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,
g)
identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.
(3)
Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov
v stavebných výrobkoch je hmotnostná aktivita 226Ra v stavebnom výrobku 120 Bq.kg-1.
(4)
Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej aktivity rádia je
a)
370 Bq.kg-1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu bytových budov,6)
b)
3700 Bq.kg-1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu nebytových budov5) určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roku.
(1)
Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sa považuje
meranie obsahu prírodných rádionuklidov podľa prílohy č. 6.
(2)
Evidencia výsledkov meraní obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode obsahuje
a)
druh meranej vody a obchodný názov, ak ide o balenú pitnú vodu,
b)
dátum výroby, ak ide o balenú pitnú vodu,
c)
identifikáciu zdroja vody,
d)
výdatnosť zdroja vody,
e)
spôsob technologickej úpravy vody,
f)
ročný objem dodanej vody,
g)
zásobované obce a počet zásobovaných obyvateľov, ak ide o vodu dodávanú do verejných
vodovodov,
h)
výsledky merania jednotlivých vzoriek vody vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu
vzoriek a použitej metódy merania,
i)
identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.
(3)
Odvodené zásahové úrovne na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov
v dodávanej vode sú uvedené v prílohe č. 6.
(4)
Najvyššie prípustné hodnoty objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov
v dodávanej vode sú uvedené v prílohe č. 6.
(1)
Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia
stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu v
pôdnom vzduchu
a)
10 kBq.m-3 v dobre priepustných základových pôdach,
b)
20 kBq.m-3 v stredne priepustných základových pôdach,
c)
30 kBq.m-3 v slabo priepustných základových pôdach.
(2)
Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových
pôd stavebného pozemku je uvedený v prílohe č. 7.
(3)
Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie ožiarenia v stavbách s pobytovými priestormi
je objemová aktivita radónu 500 Bq.m-3 v priemere za rok. Ak sa meraním určuje ekvivalentná objemová aktivita radónu, na
prevod na objemovú aktivitu radónu sa použije faktor rovnováhy F = 0,4. Objemová aktivita
radónu sa stanovuje krátkodobým meraním v trvaní najmenej sedem dní za podmienok,
ktoré objektívne vyjadrujú prítomnosť radónu v pobytových priestoroch.
(4)
Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie vonkajšieho ožiarenia osôb žiarením gama zo
stavebných výrobkov v stavbách s pobytovými priestormi je príkon priestorového dávkového
ekvivalentu 1 µSv.h-1, ktorý sa stanovuje meraním vo výške 1 m od podlahy a vo vzdialenosti 0,5 m od stien.
Odvodená zásahová úroveň sa porovnáva s najvyššie nameranou hodnotou príkonu dávkového
ekvivalentu.
(1)
Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov
na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku
1000 Bq.m-3 v priemere za rok.
(2)
Na pracovisku preukázateľne využívanom len občas alebo s určitým režimom sa odvodená
zásahová úroveň podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu
počas pobytu osôb.
(3)
Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená odvodená
zásahová úroveň podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska
vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak odvodená
zásahová úroveň je prekročená viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov
sa vykonáva osobným monitorovaním.
(1)
Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku
s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy, je efektívna
dávka zamestnanca 1 mSv za rok.
(2)
Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená zásahová
úroveň uvedená v odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane
sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak zásahová úroveň
je prekročená viac ako šesťkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným
monitorovaním.
(1)
Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov z kozmického
žiarenia v letectve je efektívna dávka člena leteckej posádky alebo člena leteckého
personálu počas letov 1 mSv za rok.
(2)
Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách do 15
km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová
výška, zemepisná šírka, doba letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej
hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz za rok overuje priamym meraním príslušných
dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.
(3)
Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách nad
15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla
počas letu.
TRETIA ČASŤ
POŽIADAVKY NA BEZPEČNÚ PREVÁDZKU PRACOVÍSK SO ZDROJMI IONIZUJÚCEHO ŽIARENIA
Prvý diel
Všeobecné požiadavky
(1)
Projektovanie, výstavba a uvádzanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do
prevádzky sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila radiačná ochrana pracovníkov so zdrojmi
ionizujúceho žiarenia, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.
(2)
Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska
a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia
voliť tak, aby pri všetkých činnostiach vedúcich k ožiareniu9) a v prípade radiačnej nehody17) bola zabezpečená ochrana zdravia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ostatných
zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.
(3)
Steny, stropy a podlahy miestností, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,1) musia mať také tieniace vlastnosti, aby efektívne alebo ekvivalentné dávky osôb zdržiavajúcich
sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami boli udržiavané na najnižšej
možnej úrovni a aby neprekročili limity ožiarenia obyvateľov (§ 6). Miestnosti, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,1) musia byť zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb.
(4)
Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia triedy 4 až 6, do prevádzky sa
a)
vymedzí a označí kontrolované pásmo (§ 19),
c)
zabezpečí vybavenie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia osobnými ochrannými
pracovnými prostriedkami s tieniacim účinkom (najmä plášťami, zásterami, okuliarmi,
rukavicami) a ochrannými pracovnými pomôckami (najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi
ochrannými obalmi a kontajnermi),
d)
zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A18) osobnými dozimetrami,
e)
zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska.
(5)
Počas prevádzky pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva dekontaminácia
tak, aby sa zabezpečila najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie;
najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sú uvedené v prílohe č. 8.
(1)
Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne definovaná časť pracoviska,
spravidla stavebne oddelená.
(3)
Pri výstupe osôb z kontrolovaného pásma jadrových zariadení a pracovísk so zdrojmi
ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, na ktorých sa vykonávajú práce s otvorenými rádioaktívnymi
žiaričmi, sa kontroluje ich povrchová rádioaktívna kontaminácia. V prípade zistenia
povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva dekontaminácia odevu a osobná očista
dovtedy, kým úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie nie je nižšia ako najvyššie
prípustné hodnoty uvedené v prílohe č. 8.
a)
základná odborná príprava,
b)
periodická odborná príprava.
(3)
Periodická odborná príprava je zameraná na zopakovanie znalostí podľa odseku 2 a
získanie nových poznatkov v oblasti radiačnej ochrany.
(4)
Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu9) je
a)
24 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,
b)
16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,
c)
8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 a 2.
(5)
Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) je 16 hodín.
(6)
Periodická odborná príprava na činnosti vedúce k ožiareniu9) sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu
a)
16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,
b)
10 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,
c)
8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3.
(7)
Periodická odborná príprava na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany10) sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu 10 hodín.
(1)
Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu9) sa
a)
identifikujú výrobky, činnosti, vzťahy, systémy, oprávnenia, zodpovednosť a spôsob
riadenia a organizačného zabezpečenia,
b)
stanovujú a dokumentujú oprávnenia, zodpovednosť a vzájomné väzby osôb, ktoré riadia,
vykonávajú, hodnotia a kontrolujú pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej
ochrany,
c)
stanovujú a dokumentujú postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú
kvalitu radiačnej ochrany.
(2)
Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu9) sa
a)
vedie a uchováva dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu
uvedenom v § 22 tak, aby bola jednoznačne identifikovateľná, úplná a dostupná oprávneným osobám a
aby sa predišlo jej strate, znehodnoteniu alebo neoprávnenému zaobchádzaniu s ňou,
b)
zabezpečuje jednoznačná identifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia,
c)
stanovuje postup kontroly zdrojov ionizujúceho žiarenia a kontroly vykonávaných prác
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.
(1)
Dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia tvoria
a)
doklady o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,18)
b)
doklady o skúškach odbornej spôsobilosti a záznamy o overení odborných vedomostí
pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
c)
záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
a o vykonaných poučeniach o zásadách bezpečného správania v kontrolovanom pásme,
d)
monitorovací plán (§ 44),
e)
výsledky monitorovania,
f)
záznamy o úrovni ožiarenia pracovníkov kategórie A,18)
g)
doklady o overení meracích prístrojov uvedených v monitorovacom pláne,
h)
havarijný plán (§ 57),
i)
prevádzkové záznamy pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
k)
správy o radiačnej nehode,17)
l)
bezpečnostné rozbory (§ 27 ods. 1),
m)
program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,
n)
kniha údržby a opráv,
1.
identifikačné údaje, dôvod, dátum a dĺžka pobytu v kontrolovanom pásme,
2.
veľkosť prijatých osobných dávok,
3.
údaj o poučení a informovaní osôb o veľkosti prijatých osobných dávok,
p)
všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť radiačnej ochrany,
r)
pravidlá a pokyny na zabezpečenie radiačnej ochrany,
s)
prevádzkový poriadok,
t)
projektová dokumentácia pracoviska,
u)
povolenia na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu9) a rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia vydané v rámci výkonu štátneho zdravotného
dozoru.
(2)
Záznamy podľa odseku 1 písm. f) obsahujú
a)
meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a pracovné zaradenie pracovníka kategórie
A18) a každú zmenu týchto údajov,
b)
typ pracoviska,
c)
dĺžku sledovaného obdobia,
d)
dátum začatia a skončenia prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
e)
počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,
f)
výsledky meraní za každé sledované obdobie,
g)
efektívnu dávku v kalendárnom roku,
h)
efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku,
i)
úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia v kalendárnom roku,
j)
efektívnu dávku za posledných päť kalendárnych rokov,
k)
kumulovanú efektívnu dávku za celé obdobie práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
m)
údaje o výnimočnom ožiarení (§ 8 ods. 6).
(3)
Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu9)
a)
vedie dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom
v odsekoch 1 a 2,
b)
uchováva záznamy podľa odseku 2 do času, v ktorom pracovník kategórie A18) dosiahne alebo by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
1.
osobné údaje podľa odseku 2 písm. a) a pracovné zaradenie do jedného mesiaca od nástupu
pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do zamestnania a každú zmenu týchto údajov
do jedného mesiaca,
2.
údaje podľa odseku 2 písm. f) do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia
s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších
ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv
alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje
bezodkladne po ich zistení,
3.
údaje podľa odseku 2 písm. g) za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho
kalendárneho roka.
Druhý diel
Osobitné požiadavky
(1)
Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zdravotníckeho zariadenia, na ktorom
sa vykonáva lekárske ožiarenie, sa vybavuje osobnými ochrannými prostriedkami a pracovnými
pomôckami aj pre radiačnú ochranu vyšetrovaných a liečených osôb a osôb, ktoré sa
o tieto osoby dobrovoľne starajú. Osobné ochranné prostriedky a pracovné pomôcky a
ich používanie musia zodpovedať charakteru vyšetrenia alebo liečenia.
(2)
Pred každým použitím zdroja ionizujúceho žiarenia na lekárske ožiarenie sa zisťujú
skutočnosti významné z hľadiska indikácie vyšetrenia alebo liečenia, a to najmä predchádzajúce
významné aplikácie rádionuklidov a ionizujúceho žiarenia, prípadná aplikácia kardiostimulátora
alebo kĺbových náhrad, možnosť tehotenstva a skutočnosť, či žena dojčí. Zistené údaje
sa zaznamenajú v zdravotnej dokumentácii.21)
(3)
O každom lekárskom ožiarení sa vedie záznam umožňujúci posúdenie veľkosti ožiarenia
vyšetrovanej alebo liečenej osoby. Pri rádiodiagnostických vyšetreniach sa zaznamenávajú
vstupné dávky alebo podklady na ich odhad, pri rádioterapeutickom ožiarení dávka v
terčovom objeme, povrchová dávka a časový sled ožarovania, v nukleárnej medicíne špecifikácia
podaného rádionuklidu, jeho aplikačná forma a aktivita.
(4)
Terapeutické aplikácie rádionuklidov sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach
na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky podľa § 26, formou ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Počas poskytovania
ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti pacient nesmie používať vlastnú
bielizeň. Kontrola povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva pri prepustení
pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo pri jeho odchode z pracoviska
ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na ktorom bola terapeutická aplikácia rádionuklidov
vykonaná. V prípade zistenia povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa postupuje podľa
§ 19 ods. 3. S rádioaktívne kontaminovanými predmetmi, ktoré nemožno dekontaminovať, sa nakladá
ako s rádioaktívnymi odpadmi (§ 27 až 34).
(1)
Generátor ionizujúceho žiarenia sa umiestňuje do samostatnej ožarovne alebo vyšetrovne
vybavenej na vstupe zariadením, ktoré signalizuje jeho činnosť.
(2)
Generátor ionizujúceho žiarenia sa obsluhuje z chránenej obsluhovne, ak jeho ochranné
vlastnosti alebo spôsob použitia nevylučujú prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 5 ods. 1). Pracovník, ktorý obsluhuje generátor ionizujúceho žiarenia, vizuálne kontroluje
ožarovňu alebo vyšetrovňu.
(3)
Pred vstupom do ožarovne alebo vyšetrovne a po skončení ožarovania sa vykoná kontrola,
či generátor ionizujúceho žiarenia je mimo prevádzky.
(4)
Prístroje alebo zariadenia, ktorých súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia,
možno používať len vtedy, ak zabezpečia automatické vyradenie generátora ionizujúceho
žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia a zabránia jeho automatickému
uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia.
(1)
Uzavretý rádioaktívny žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného
kontajnera alebo v pracovnej polohe len počas vykonávania prác.
(2)
Pri ožarovaní a prežarovaní uzavretým rádioaktívnym žiaričom sa pred každým vstupom
do vymedzeného ožarovacieho priestoru a po skončení práce preveruje meraním alebo
kontrolou signalizácie odtienenie alebo zasunutie uzavretého rádioaktívneho žiariča
do ochranného tieniaceho krytu. Ak pri manipulácii s uzavretým rádioaktívnym žiaričom
nemožno vylúčiť jeho nekontrolované uvoľnenie z ožarovacieho zariadenia alebo jeho
stratu, na meranie sa použije prístroj umožňujúci určenie jeho polohy.
(3)
Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na
vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 1 µSv.h-1.
(4)
Uzavretý rádioaktívny žiarič sa nesmie používať, ak nebola vykonaná preberacia skúška
(§ 41) alebo ak od poslednej skúšky dlhodobej stability (§ 42) uplynula lehota na jej periodické vykonanie alebo nastali iné dôvody na vykonanie
tejto skúšky. Pri akomkoľvek podozrení na netesnosť obalu rádioaktívneho žiariča sa
uzavretý rádioaktívny žiarič bezodkladne vyradí z používania a vykoná sa skúška jeho
tesnosti, ak je technicky možná.
(1)
Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až 6 sa zaraďujú do I.,
II. a III. kategórie podľa základných požiadaviek na vybavenie pracoviska s otvorenými
rádioaktívnymi žiaričmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 9.
(2)
Najväčšia aktivita otvorených rádioaktívnych žiaričov, ktoré môžu byť súčasne spracúvané
na jednotlivých pracovných miestach pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi,
je súčinom najväčšej aktivity na pracovnom mieste a koeficientu vybavenosti pracovného
miesta. Najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného
miesta sú uvedené v prílohe č. 9.
(3)
Pri súčasnom spracúvaní viacerých rádionuklidov na jednom pracovnom mieste nesmie
byť súčet podielov spracúvanej aktivity jednotlivých rádionuklidov a najväčšej aktivity
vypočítanej pre jednotlivé rádionuklidy podľa odseku 2 väčší ako jeden.
(4)
Ak sa otvorené rádioaktívne žiariče nepoužívajú, umiestňujú sa v ochranných krytoch
alebo v ochranných kontajneroch a skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na
vonkajšej stene skladovacích priestorov neprekročil 100 µSv.h-1 a vo vzdialenosti 1 m od ich povrchu 10 µSv.h-1. Pri prenášaní otvorených rádioaktívnych žiaričov v priestoroch pracoviska príkon
dávkového ekvivalentu nesmie prekročiť vo vzdialenosti 1 m od povrchu prepravného
ochranného krytu 100 µSv.h-1.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, ktoré sú súčasťou
technologických celkov alebo ich médií.
(6)
Otvorené rádioaktívne žiariče sa nesmú brať do rúk a roztoky s týmito žiaričmi sa
nesmú pipetovať ústami. Činnosti, pri ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok
do ovzdušia, sa vykonávajú v uzavretých priestoroch (napr. v digestore, hermetickom
boxe).
(7)
Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi II. a III. kategórie sa zriaďuje
samostatný kanalizačný rozvod pre rádioaktívne odpadové vody z pracoviska napojený
na samostatnú záchytnú nádrž.
ŠTVRTÁ ČASŤ
POŽIADAVKY NA NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A NA PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNYCH ŽIARIČOV
(1)
Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnymi odpadmi13) sa určujú na základe bezpečnostných rozborov, ktoré obsahujú
a)
parametre, pri ktorých je zabezpečená radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi
odpadmi,
b)
spôsoby a lehoty merania a hodnotenia parametrov uvedených v písmene a),
c)
požiadavky na prevádzkovú spôsobilosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,
d)
organizačné zabezpečenie radiačnej ochrany,
e)
druh a najvyššie prípustné skladované množstvo rádioaktívnych odpadov.
(2)
Zberné nádoby, obalové súbory a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré
sa používajú pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, sa zreteľne a viditeľne označujú
varovným symbolom.22)
(3)
Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi13) sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami.
(1)
Rádioaktívne odpady sa zhromažďujú na mieste ich vzniku s prihliadnutím na použité
spôsoby ich spracovania a úpravy. Ak je to technicky možné a odôvodnené, triedia sa
podľa fyzikálnych a chemických vlastností na plynné, kvapalné a pevné.
(2)
Nádrž na zhromažďovanie rádioaktívnych odpadov musí byť zabezpečená proti preplneniu
a vybavená zariadením na odčerpanie rádioaktívnych odpadov. Umiestňuje sa vo vodotesnom
ochrannom bazéne, ktorého objem je väčší ako objem nádrže, vybavenom signalizáciou
úniku rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením na ich odčerpanie. Plnenie nádrže
sa kontroluje. Výpary z nádrže a ochranného bazénu sa zachytávajú a spracúvajú ako
rádioaktívne odpady.
(3)
Ak sa pri zhromažďovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov používa viac ako jedna
nádrž, zabezpečuje sa najmenej jedna voľná nádrž s rovnakým objemom, ako je objem
najväčšej nádrže.
(1)
Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných látok od nevyužiteľných
látok tak, aby množstvo nevyužiteľných látok bolo čo najmenšie.
(2)
Pred spracovaním rádioaktívnych odpadov sa musí vyhodnotiť vplyv vznikajúcich látok
na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich
systémov.
(3)
Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov, filtračné alebo
deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa sleduje ich účinnosť. Po
znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa vymenia.
(4)
Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa určuje
technologický postup spaľovania.
(1)
Prípravou na skladovanie rádioaktívnych odpadov sa rozumie ich spracovanie a v prípade
ich plnenia do obalových súborov aj plnenie.
(2)
Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych alebo chemických vlastností
alebo zmenou ich obalových súborov sa vykonáva tak, aby bola zabezpečená ich bezpečná
preprava a skladovanie.
(3)
Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalových súborov, kontroluje sa, či
nedošlo k ich preplneniu. Obalové súbory musia zaistiť bezpečnosť ďalšieho nakladania
s rádioaktívnymi odpadmi.13) Pri výbere obalových súborov sa zohľadňuje možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov
na obalové súbory, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov
a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.
(1)
Rádioaktívne odpady musia byť bezpečne skladované na mieste ich vzniku až do času
ich prepravy na miesto úpravy na ukladanie.
(2)
Rádioaktívne odpady sa nesmú skladovať spolu s inými odpadmi alebo materiálmi.
(3)
Sklad rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad") musí zodpovedať druhu skladovaného
rádioaktívneho odpadu a musí byť chránený proti poveternostným vplyvom. Technický
stav a vybavenie skladu sa pravidelne kontroluje a údaje o vykonaných kontrolách sa
evidujú v prevádzkových záznamoch [§ 33 ods. 1 písm. a)].
(4)
Kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách sa skladujú v miestnostiach s vodotesnou
podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení skladu zabráni
prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha musí byť
vyspádovaná do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.
(5)
Na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v nádržiach sa vzťahuje § 28 ods. 2 a 3.
(1)
Rádioaktívne odpady sa prepravujú
a)
v obalových súboroch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu
na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h-1,
b)
v dopravných prostriedkoch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu
na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h-1 a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku 0,1 mSv.h-1,
c)
v cestnej doprave len dvojstopovým motorovým vozidlom.
(2)
Povrchová rádioaktívna kontaminácia vonkajších povrchov obalových súborov nesmie
prekročiť
a)
4 Bq.cm-2, ak ide o beta žiariče, gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,
b)
0,4 Bq.cm-2, ak ide o iné alfa žiariče, ako sú uvedené v písmene a).
(3)
Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) zákona oznamuje orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, najneskôr 24 hodín pred uskutočnením prepravy
a)
identifikačné údaje držiteľa povolenia uskutočňujúceho prepravu rádioaktívnych odpadov,
b)
dátum, čas, spôsob a trasu prepravy,
c)
druh dopravného prostriedku, a ak sa preprava uskutočňuje motorovým vozidlom, aj
jeho evidenčné číslo.
(4)
Osoby, ktoré vykonávajú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 1 písm. c),
musia byť vybavené osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu
v kabíne motorového vozidla prekračuje 0,01 mSv.h-1 a poučené o zásadách radiačnej ochrany.
(5)
V motorovom vozidle počas prepravy rádioaktívnych odpadov môžu byť len osoby, ktoré
vykonávajú prepravu.
(6)
O preprave rádioaktívnych odpadov vyhotovuje držiteľ povolenia, ktorý prepravu vykonal,
záznam. Záznam o preprave rádioaktívnych odpadov obsahuje
a)
údaje uvedené v odseku 3,
b)
druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych odpadov,
c)
opis priebehu uskutočnenej prepravy.
(1)
Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria
a)
prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú
1.
údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri
ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,
2.
údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi
odpadov,
3.
údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje
o mieste a čase ich skladovania,
4.
údaje o vykonaných kontrolách skladu,
5.
výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov,
6.
ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,
b)
záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov (§ 32 ods. 6),
c)
sprievodný list rádioaktívnych odpadov.
(2)
Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) uchováva
a)
prevádzkové záznamy a záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov 10 rokov od odovzdania
rádioaktívnych odpadov,
b)
sprievodné listy rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov.
(1)
Sprievodný list rádioaktívnych odpadov [§ 33 ods. 1 písm. c)] musí byť vystavený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,13) ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti
vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. n) až p) a ods. 4 písm. h) zákona pri odovzdaní rádioaktívnych odpadov v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdá
držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.
(2)
Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje
a)
špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,
b)
druh a identifikačné označenie obalového súboru,
c)
celkovú aktivitu alfa rádionuklidov a beta rádionuklidov,
d)
príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,
e)
údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,
f)
celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,
g)
dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,
h)
dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,
i)
meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej
osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb
poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov.
(1)
Na prepravu rádioaktívnych žiaričov sa vzťahuje § 32.
(2)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych žiaričov uchováva záznamy o preprave
rádioaktívnych žiaričov 10 rokov od uskutočnenia prepravy.
PIATA ČASŤ
UVÁDZANIE RÁDIOAKTÍVNYCH LÁTOK DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
(1)
Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia (ďalej len „rádioaktívne materiály"),
ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno uvádzať do životného prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak na ktorejkoľvek časti plochy ich povrchu súčet podielov hodnôt uvoľňovacej úrovne
plošnej aktivity rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej
úrovne plošnej aktivity týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych
materiálov sa stanovuje z plochy ich povrchu najviac 150 cm2.
(2)
Rádioaktívne materiály, pri ktorých sa nedá stanoviť povrchová rádioaktívna kontaminácia
alebo ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného
prostredia8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,11) ak v ktorejkoľvek časti ich objemu súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít rádionuklidov
uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity
týchto rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden. Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov, ktoré sú rádioaktívne
kontaminované v celom objeme, sa stanovuje v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia
ako 10 kg. Ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 10 kg alebo
s hmotnosťou menšou ako 10 kg, hmotnostná aktivita sa stanovuje v najmenšej časti,
na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť.
a)
ich aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov z rádioaktívneho
materiálu a ich zhromažďovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené,
b)
v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov
neprekročí 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 man Sv, pričom
ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov a kolektívnej efektívnej dávky obyvateľstva
musí zohľadniť všetky možné cesty ožiarenia počas bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a počas možnej radiačnej havárie.14)
(2)
Hodnoty podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prípady, v ktorých žiadateľ o vydanie
povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g) zákona preukázal, že uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia8) je aj pri prekročení hodnôt podľa odseku 1 písm. b) optimalizované z hľadiska radiačnej
ochrany.
(3)
Miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného
prostredia podľa odseku 1 je splnená
a)
pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
triedy 4 a 5
1.
do povrchových vôd, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov
a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-4 Sv.m-3,
2.
do verejnej kanalizácie, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov
a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom
uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-2 Sv. m-3,
3.
do ovzdušia, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných
faktorov hinh na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdychovaním dospelým obyvateľom uvedených v prílohe č. 4 nie je väčší ako 10-6 Sv.m-3,
b)
pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
triedy 6, ak ďalej nie je ustanovené inak, do povrchových vôd, verejnej kanalizácie
a do ovzdušia, ak efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 50 µSv v
kalendárnom roku,
c)
pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z jadrových zariadení do povrchových vôd a do
ovzdušia, ak sa zmiešaním s neaktívnymi plynmi alebo s neaktívnymi vodami a následným
rozptýlením zabezpečí, že efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí
250 µSv v kalendárnom roku; ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení ovplyvňujúcich
efektívnu dávku obyvateľov tej istej kritickej skupiny obyvateľov, vzťahuje sa táto
hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení danej lokality,
d)
pri spaľovaní rádioaktívneho materiálu z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
triedy 4 až 6 v spaľovniach odpadu, ak súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít
spaľovaných rádionuklidov a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto
rádionuklidov podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden a ak vzniknutý popol spĺňa podmienky podľa odseku 4 písm.
b) a c).
(4)
Pri inom uvádzaní rádioaktívnych materiálov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
triedy 4 až 6 do životného prostredia, ako je uvedené v odseku 3, miera obsahu rádionuklidov
umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku
1 je splnená
a)
pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ak súčet podielov plošných
aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov
8 a 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,
b)
pri rádioaktívne kontaminovaných materiáloch v celom objeme, ak súčet podielov hmotnostných
aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov
6 a 7 a odseku 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov
podľa prílohy č. 8 nie je väčší ako jeden,
c)
pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ktoré sú súčasne rádioaktívne
kontaminované v celom objeme, ak spĺňajú podmienky uvedené v písmenách a) a b) súčasne.
(5)
Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 4, rádioaktívne materiály možno uvádzať
do životného prostredia,8) ak žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 písm. m) a ods. 4 písm. g) zákona preukázal splnenie podmienok uvedených v odseku 1.
(6)
Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia8) sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym
vzorkovým meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného
prostredia
a)
v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne
kontaminované materiály,
b)
v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne
kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom
takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity
podľa prílohy č. 8,
c)
v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny
materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).
(7)
Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných
do životného prostredia8) sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym
vzorkovým meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako
a)
10 000 cm2, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,
b)
1000 cm2, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita
rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok
uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa prílohy č. 8.
(8)
Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 6 a plošná
aktivita podľa odseku 7 sa stanovujú výpočtom.
ŠIESTA ČASŤ
SLEDOVANIE, MERANIE, HODNOTENIE, OVEROVANIE A EVIDENCIA VELIČÍN, PARAMETROV A SKUTOČNOSTÍ DÔLEŽITÝCH Z HĽADISKA RADIAČNEJ OCHRANY
(1)
Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia
ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.8)
(2)
Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú
a)
charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,
b)
charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,
c)
charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,
d)
charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti
osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),
e)
charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej
ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).
(3)
Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré
tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (§ 22 ods. 1), záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33) a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia
(§ 52 a 53).
(1)
Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1) sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rámci monitorovania (§ 44 až 50).
(2)
Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. a) a b) sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia [§ 52 ods. 1 písm. a)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú
a)
pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom
na posúdenie zhody so schváleným typom,
b)
pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku
(§ 41),
(3)
Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú
v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v § 54. Charakteristika a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom
liste otvoreného rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v § 55. Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča a sprievodný list otvoreného rádioaktívneho
žiariča sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 52 a 53).
(4)
Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. c) sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (§ 33); sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého nakladania s rádioaktívnymi
odpadmi. Charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov sa evidujú v sprievodnom
liste rádioaktívnych odpadov v rozsahu uvedenom v § 34 a v bezpečnostných rozboroch v rozsahu uvedenom v § 27.
(5)
Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa § 38 ods. 2 písm. d) a e) sú súčasťou prevádzkového poriadku [§ 22 ods. 1 písm. s)]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého ich používania.
(1)
Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok
zdrojov ionizujúceho žiarenia na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných
podľa prílohy č. 10.
(2)
Držiteľ povolenia podľa odseku 1 zasiela jedenkrát za rok Ministerstvu zdravotníctva
Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných skúšok, ktorý obsahuje
a)
miesto a čas vykonania skúšok,
b)
špecifikáciu skúšaných zariadení,
c)
výsledky skúšok,
d)
identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo
a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.
(1)
Preberaciu skúšku zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa
§ 17f ods. 2 písm. h) zákona pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.
(2)
Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho
žiarenia (§ 40). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej
skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych
žiaričov. Preberacia skúška obsahuje, ak ide o
a)
otvorený rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho sprievodnom liste,
ak je technicky možné,
b)
uzavretý rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky
možné,
c)
zariadenie, ktorého súčasťou je uzavretý rádioaktívny žiarič,
1.
overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné; ak je uzavretý
rádioaktívny žiarič pevnou súčasťou zariadenia, jeho výrobné číslo sa neoveruje,
2.
overenie jeho funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných
a indikačných systémov,
3.
overenie jeho prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie
vzhľadom na jeho účel použitia,
d)
generátor ionizujúceho žiarenia a zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy,
1.
overenie ich funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných,
indikačných a zobrazovacích systémov,
2.
overenie ich prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie
vzhľadom na ich účel použitia.
(3)
Pri preberacej skúške držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho
žiarenia určí rozsah a intervaly skúšok dlhodobej stability (§ 42) a skúšok prevádzkovej stálosti (§ 43). Intervaly skúšok dlhodobej stability a skúšok prevádzkovej stálosti uzavretých
rádioaktívnych žiaričov nesmú byť dlhšie, ako sú uvedené v prílohe č. 11.
(4)
Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 3 v protokole,
ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia,
ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, a jeden rovnopis držiteľovi povolenia,
ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva.
(1)
Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu
podľa § 17f ods. 2 písm. d), g) a písm. r) až t) a ods. 4 písm. d) zákona v intervaloch určených pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3) a ďalej v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3.
(2)
Skúška dlhodobej stability zdrojov ionizujúceho žiarenia s výnimkou uzavretých rádioaktívnych
žiaričov sa vykonáva
a)
pri každom podozrení na nesprávnu funkciu zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho
žiarenia,
b)
po údržbe alebo oprave zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia,
a po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť vlastnosti
alebo parametre overované skúškou dlhodobej stability,
c)
ak výsledky skúšky prevádzkovej stálosti signalizujú, že vlastnosti a parametre nezodpovedajú
technickej dokumentácii zdroja ionizujúceho žiarenia.
(3)
Skúška dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva
a)
pri podozrení na netesnosť,
b)
pri odovzdaní uzavretého rádioaktívneho žiariča inému držiteľovi povolenia.
(4)
Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov
ionizujúceho žiarenia (§ 40) v rozsahu určenom pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej
stability, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych
žiaričov.
(5)
Tesnosť uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa overuje priamym meraním rádioaktívnej
kontaminácie alebo meraním testovacích médií. Rádioaktívny žiarič sa považuje za uzavretý,
ak pri overení tesnosti nebolo zistené prekročenie rádioaktivity testovacieho média,
a to
a)
200 Bq pri skúškach vykonaných oterom priamo na rádioaktívnom žiariči alebo jeho
ponorením do kvapaliny,
b)
20 Bq pri skúškach vykonaných oterom na náhradnej skúšanej ploche,
c)
200 Bq za dvanásť hodín pri emanačných skúškach.
(6)
Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v odseku 5 držiteľ povolenia
podľa odseku 1 zabezpečí rádioaktívny žiarič tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej
kontaminácie.
(7)
Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie
skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch,
z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1.
(1)
Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu
podľa § 17f ods. 2 písm. d), g) a písm. r) až t) a ods. 4 písm. d) zákona v rozsahu a intervaloch určených pri preberacej skúške (§ 41 ods. 3) a vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť
skúšanú vlastnosť alebo parameter.
(2)
Skúšku prevádzkovej stálosti vykonáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 alebo držiteľ
povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40).
(3)
Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva oterom
povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.
(4)
Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku
1 v protokole. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia na vykonávanie
skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (§ 40), protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá držiteľovi povolenia,
ktorý skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečil.
(1)
Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky
alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť
tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany. Pri zmenách v usporiadaní pracoviska
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zmene zdrojov ionizujúceho žiarenia, spôsobu a podmienok
práce s nimi alebo pri zmene monitorovacích metód sa musí monitorovací plán aktualizovať
a predložiť orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal.
(2)
Monitorovací plán zahŕňa monitorovanie pri bežnej prevádzke [§ 2 písm. h)], pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách17) a radiačných haváriách.14) Monitorovací plán sa člení na časti upravujúce
a)
monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
b)
monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
c)
osobné monitorovanie,
d)
monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia do životného prostredia.
(3)
Monitorovací plán obsahuje
a)
veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (§ 38 ods. 1), ktoré budú monitorované, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,
b)
návody na hodnotenie výsledkov meraní,
c)
referenčné úrovne (§ 46) a opatrenia pri ich prekročení,
d)
špecifikáciu metód meraní,
e)
špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.
(4)
Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia (§ 5 až 8) a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky [§ 2 písm. h)] a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.
(1)
Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa musia
použiť konverzné faktory uvedené v prílohe č. 4. Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného
aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti
vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v prílohe č. 4 stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.
(2)
Ak nie sú známe údaje o množstve prijatých požívatín, príjem rádionuklidov požitím
sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených v štatistických prehľadoch
podľa jednotlivých vekových kategórií.
(3)
Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri
výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z toho, že
a)
pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri práci trvajúcej 2000 hodín vdýchne
za jeden rok 2000 m3 vzduchu a požije 1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme tekutiny,
b)
iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), vdýchnu za jeden rok
1.
1000 m3, ak ide o osoby do 1 roku veku vrátane,
2.
2000 m3, ak ide o osoby vo veku od 1 do 2 rokov vrátane,
3.
4000 m3, ak ide o osoby vo veku od 2 do 7 rokov vrátane,
4.
6000 m3, ak ide o osoby vo veku od 7 do 12 rokov vrátane,
5.
8000 m3, ak ide o osoby vo veku od 12 do 17 rokov vrátane,
6.
8500 m3, ak ide o osoby staršie ako 17 rokov veku,
c)
iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), požijú za jeden rok
1.
1 m3 vody, z toho 0,7 m3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelého muža,
2.
0,7 m3 vody, z toho 0,45 m3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelú ženu alebo dieťa vo veku 10 rokov a staršie.
(4)
Pre vonkajšie ožiarenie zo vzácnych rádioaktívnych plynov rozptýlených v ovzduší
pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa pri prepočte priemernej objemovej aktivity
týchto plynov na príkon efektívnej dávky použijú konverzné faktory uvedené v prílohe č. 4.
(1)
Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre opatrenie na zníženie
ožiarenia osôb. Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu jednej desatiny
limitov ožiarenia, držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa § 17f ods. 2 a 4 zákona zaznamená prekročenie referenčnej úrovne (záznamová úroveň), pričom volí metódy monitorovania
tak, aby najmenšia detegovateľná hodnota meranej veličiny bola menšia ako záznamová
úroveň.
(2)
Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu troch desatín limitov ožiarenia,
držiteľ povolenia podľa odseku 1 prekročenie referenčnej úrovne zaznamená a vyšetrí
dôvody jej prekročenia (vyšetrovacia úroveň).
(1)
Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať
vplyv na radiačnú ochranu, sa zabezpečuje meranie príkonu priestorového a smerového
dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho
žiarenia, na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach
pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia prístup.
(2)
Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými
rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej
prevádzky [§ 2 písm. h)], nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej
kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 4 a 5 sa približujú
k najvyššie prípustným hodnotám uvedeným v prílohe č. 8, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít v
pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie. Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi
žiaričmi triedy 6 sa monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné
monitorovanie musia vykonávať vždy.
(1)
Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí
pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do
životného prostredia alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného
prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia (§ 37). Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť
kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného
prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia.
(2)
Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás,
v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu
vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných
zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych
dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia.
(1)
Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Vykonáva sa sledovaním,
meraním a hodnotením individuálneho vonkajšieho a vnútorného ožiarenia osôb osobnými
dozimetrami, a ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv.h-1, aj signálnymi, priamo odčítajúcimi operatívnymi osobnými dozimetrami.
(2)
Osobný dozimeter sa umiestňuje a používa spravidla na prednej ľavej strane hrudníka
alebo na najviac ožarovanom mieste tela. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery
sa osobný dozimeter umiestňuje na tejto zástere; takto nameraný osobný dávkový ekvivalent
sa zníži o hodnotu zodpovedajúcu zoslabeniu v zástere. Ak osobný dozimeter umiestnený
na prednej ľavej strane hrudníka neumožňuje odhad ekvivalentnej dávky v orgáne, pre
ktorý sú stanovené limity ožiarenia [§ 5 ods. 1 písm. b) až d)], použije sa ďalší osobný dozimeter, ktorý svojimi vlastnosťami alebo umiestnením
umožní odhad ekvivalentnej dávky.
(3)
Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na
vonkajšom ožiarení pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri činnostiach vedúcich
k ožiareniu. Ak osobný dozimeter takéto meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné
dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom
prípade sa odhad dávky zabezpečuje monitorovaním pracoviska so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia (§ 47) alebo výpočtom.
(4)
Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú
nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú
prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým
ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa § 5, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.
(5)
Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi zaradenými do triedy 5 a 6,
na ktorých môže dôjsť k vnútornému ožiareniu pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,
sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú
meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
alebo v jeho výlučkoch a prepočítavajú sa na príjem pomocou modelov dýchacieho traktu
a zažívacieho traktu.
(1)
Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva
na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne
látky do životného prostredia alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok
do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu
zdravia (§ 37). Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva
tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych
látok do životného prostredia a umožnilo sa včasné zistenie úniku rádioaktívnych látok
do životného prostredia.
(2)
Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk
so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa
a)
bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľstva,
b)
nepretržité meranie rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu odchýlok od bežnej
prevádzky [§ 2 písm. h)].
(1)
Služby osobnej dozimetrie vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie služieb osobnej
dozimetrie na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa prílohy č. 10.
(2)
Držiteľ povolenia podľa odseku 1 eviduje údaje v rozsahu uvedenom v § 22 ods. 2 a uchováva ich najmenej tri roky. Osobné dávky prijaté pri výnimočných ožiareniach2) a dávky prijaté pri radiačných nehodách17) eviduje samostatne a nesčítava s osobnými dávkami prijatými pri bežnej prevádzke
[§ 2 písm. h)].
(3)
Držiteľ povolenia podľa odseku 1 oznamuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky
a do centrálneho registra dávok12)
a)
osobné údaje podľa § 22 ods. 2 písm. a),
b)
údaje podľa § 22 ods. 2 písm. b), d), e) a písm. g) až i) za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,
c)
údaje podľa § 22 ods. 2 písm. f) do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok
väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia
a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších
ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení.
(1)
Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje
a)
charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov [§ 38 ods. 2 písm. a) a b)],
b)
prevádzkové záznamy,
c)
doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia,
d)
osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov (§ 54),
e)
sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov (§ 55),
f)
návod na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia,
g)
protokoly o preberacej skúške (§ 41),
h)
protokoly o skúškach dlhodobej stability (§ 42),
i)
protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti (§ 43).
(2)
Záznamy podľa odseku 1 písm. b) obsahujú
a)
účel používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,
b)
rozsah a spôsob používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,
c)
údaje o odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia,
d)
údaje o spotrebe otvoreného rádioaktívneho žiariča a v prípade jeho postupnej spotreby
aj bilanciu postupnej spotreby a údaje o uvedení otvoreného rádioaktívneho žiariča
do životného prostredia,
e)
záznamy o vzniknutých rádioaktívnych odpadoch,
f)
záznamy osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor.
(3)
Návod na používanie zdrojov podľa odseku 1 písm. f) obsahuje informácie o bezpečnom
používaní zdroja ionizujúceho žiarenia vrátane upozornenia na nebezpečenstvo, ktoré
vyplýva z jeho nesprávneho použitia. Súčasťou návodu na používanie zariadenia, ktoré
obsahuje rádioaktívny žiarič, je aj informácia o jeho prítomnosti v zariadení.
(4)
Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 vedie
evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 a uchováva ju
30 rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, a desať rokov,
ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, a to od odovzdania
zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.
(5)
Držiteľ povolenia na výrobu, dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov
ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia
v rozsahu uvedenom v odseku 1 písm. a), d) a e) a uchováva ju desať rokov od odovzdania
zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.
(6)
Držitelia povolení uvedení v odsekoch 4 a 5 oznamujú údaje podľa odseku 1 písm. a)
a zasielajú kópie dokladov podľa odseku 1 písm. c) až e) do jedného mesiaca od nadobudnutia
zdrojov ionizujúceho žiarenia orgánu na ochranu zdravia,11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia;12) stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne.
(9)
Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až
6 eviduje protokoly podľa odseku 1 písm. g) a uchováva ich päť rokov od vykonania
skúšky. Kópie protokolov zasiela Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do
15 dní od vykonania skúšky.
Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe
oznámenia,23) vedú evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v § 52 ods. 1 písm. a) až g) a ods. 2 a evidované doklady uchovávajú päť rokov od skončenia činnosti so zdrojom ionizujúceho
žiarenia, na ktorý sa evidované doklady vzťahujú.
(1)
Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti
a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.
(2)
Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča obsahuje, ak nie je ďalej ustanovené
inak,
a)
identifikačné číslo osvedčenia,
b)
výrobné číslo uzavretého rádioaktívneho žiariča,
c)
údaje o druhu rádionuklidu,
d)
údaje o aktivite uzavretého rádioaktívneho žiariča a dátum jej merania, údaj o najväčšom
obsahu základného rádionuklidu, a ak ide o zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 5 a
6, aj údaj o kermovej výdatnosti vo vzduchu v Gy.m-2.s-1 s uvedením dátumu, na ktorý sa vzťahuje,
e)
údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,
f)
údaje o rozmeroch uzavretého rádioaktívneho žiariča,
g)
údaje o spôsobe zabezpečenia uzavretosti rádioaktívneho žiariča alebo údaje o jeho
ochrannom obale (materiál, hrúbka),
h)
stupeň odolnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča daného typu,
i)
prehľad výsledkov vykonaných skúšok,
j)
odporúčaný čas používania uzavretého rádioaktívneho žiariča a ďalšie podklady na
plánovité overovanie jeho tesnosti,
k)
čas platnosti osvedčenia,
l)
dátum vystavenia osvedčenia,
m)
názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá osvedčenie vystavila,
jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.
(3)
Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou
a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.
(1)
Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre
a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.
(2)
Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča obsahuje
a)
identifikačné číslo sprievodného listu,
b)
údaje o druhu rádionuklidu,
c)
údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,
d)
dátum vystavenia sprievodného listu,
e)
názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá sprievodný list vystavila,
jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.
SIEDMA ČASŤ
RADIAČNÁ OCHRANA PRI ZÁSAHOCH PRI RADIAČNEJ HAVÁRII
(1)
Záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia sa vykonávajú
tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému ožiareniu osôb.
(2)
Činnosti uvedené v odseku 1, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov
a zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi
dôsledkami, sa plánujú tak, aby osoby vykonávajúce takéto činnosti počas celého výkonu
prác nedostali kumulovanú efektívnu dávku 500 mSv a kumulovanú ekvivalentnú dávku
v koži 5000 mSv.
(3)
Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné
opatrenia sú uvedené v prílohe č. 12.
(1)
Havarijný plán pre prípad radiačnej nehody17) na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 s výnimkou pracovísk
s jadrovým reaktorom obsahuje
a)
rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku,
b)
opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,
c)
spôsob varovania a informovania zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,
d)
opatrenia na lokalizáciu radiačnej nehody a na zamedzenie jej šírenia,
e)
postupy a zoznam materiálno-technického vybavenia na zabezpečenie lokalizácie radiačnej
nehody a radiačnej havárie a na obmedzenie následkov radiačnej nehody a radiačnej
havárie,
f)
metodické postupy a technické vybavenie na hodnotenie následkov radiačnej nehody
a radiačnej havárie,
g)
spôsob zabezpečenia monitorovania na pracovisku a v jeho okolí,
h)
spôsob zabezpečenia monitorovania osôb, ktoré vykonávajú lokalizačné a likvidačné
práce,
i)
frekvenciu plánovaných havarijných cvičení,
j)
zoznam orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú záchranné, lokalizačné a likvidačné
práce s uvedením ich telefónnych čísel a telefónne číslo príslušného orgánu štátneho
zdravotného dozoru a spôsob ich vyrozumenia,
k)
plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov.
(2)
Plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov obsahuje
a)
zásady poskytovania prvej pomoci,
b)
zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,
c)
zásady dekontaminácie osôb a odstraňovania rádioaktívnych odpadov,
d)
zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú rýchlu zdravotnú pomoc s uvedením
ich adries a telefónnych čísel,
e)
spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb do zdravotníckeho
zariadenia.
(3)
Plán zdravotníckych opatrení24) obsahuje
a)
metodické postupy na poskytovanie prvej pomoci, zdravotnej starostlivosti a metodické
postupy odberu vzoriek biologických materiálov na hodnotenie závažnosti vnútornej
rádioaktívnej kontaminácie,
b)
organizáciu a zásady poskytovania zdravotnej starostlivosti s uvedením adries a telefónnych
čísel zdravotníckych zariadení, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytujú,
c)
spôsob prípravy závodného zdravotného strediska na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
vrátane jeho materiálno-technického vybavenia,
d)
zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,
e)
zásady hodnotenia závažnosti rádioaktívnej kontaminácie zamestnancov a ďalších osôb
na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti,
f)
spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb,
g)
pokyny na spoluprácu zamestnancov so zdravotníckymi pracovníkmi,
h)
zásady a metodické postupy dekontaminácie osôb s uvedením miesta dekontaminácie,
i)
spôsob zabezpečenia ochrany zamestnancov zdravotníckeho zariadenia, pacientov a ostatných
osôb nachádzajúcich sa v zdravotníckom zariadení pred rádioaktívnou kontamináciou,
j)
spôsob vedenia dokumentácie o postihnutých osobách vrátane údajov o ich prijatých
dávkach a o rádioaktívnej kontaminácii,
k)
spôsob monitorovania zdravotníckych pracovníkov.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením,
2.
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 406/1992 Zb. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Roman Kováč v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Miera obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny
žiarič
Aktivity a hmotnostné aktivity rádionuklidov
Materské rádionuklidy, pri ktorých sú hodnoty aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené
v tabuľke č. 1 stanovené v rovnováhe s ich produktmi rádioaktívnej premeny
Príloha č. 2 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Zásady hodnotenia ožiarenia
1.
Vymedzenie veličín používaných pri hodnotení ožiarenia
1.1.
Ekvivalentná dávka HT je priemerná absorbovaná dávka v tkanive alebo v orgáne vynásobená príslušnym radiačným
váhovým faktorom, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 1. Ekvivalentná dávka v
tkanive alebo orgáne T sa vypočíta takto:
kde
DTR je priemerná absorbovaná dávka v tkanive T zo žiarenia R,
wR je radiačný váhový faktor.
1.2.
Efektívna dávka E je súčtom ekvivalentných dávok HT vo všetkych orgánoch alebo v tkanivách vynásobených príslušným tkanivovým váhovým
faktorom wT, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2. Efektívna dávka E sa vypočíta takto:
1.3.
Kolektívna efektívna dávka S sa používa na účely kvantifikácie ožiarenia všekych
skupín obyvateľstva. Kolektívna efektívna dávka sa vypočíta takto:
kde
Ni je počet členov v podskupine obyvateľstva i,
Ei je priemerná efektívna dávka v podskupine obyvateľstva i.
1.4.
Úväzok ekvivalentnej dávky H(τ) je časový integrál ekvivalentnej dávky v orgáne alebo
v tkanive T za čas τ od príjmu rádionuklidu.
1.5.
Úväzok efektívnej dávky E(τ) je časový integrál efektívnej dávky za čas τ od príjmu
rádionuklidu.
Pri výpočte úväzku efektívnej alebo ekvivalentnej dávky sa u osôb starších ako 18
rokov veku počíta s obdobím 50 rokov (τ = 50, H(50), E(50)) a u osôb mladších ako
18 rokov veku s obdobím 70 rokov (τ = 70, H(70), E(70)) od príjmu rádionuklidov.
1.6.
Dávkový ekvivalent H je súčin absorbovanej dávky v danom bode tkaniva a faktora kvality
Q (tabuľka č. 3).
1.7.
Ekvivalentná aktivita rádia je váženym súčtom hmotnostnej aktivity rádia 226, hmotnostnej
aktivity thória 232 a hmotnostnej aktivity draslíka 40; určená je vzťahom aRa + 1,25.aTh + 0,086.aK,
1.8.
Ekvivalentná objemová aktivita radónu je váženym súčtom objemovej aktivity polónia
218, objemovej aktivity olova 214 a objemovej aktivity bizmutu 214; určená je vzťahom
aekv= 0,106.aPo + 0,513.aPb+ + 0,381.aBi.
2.
Vymedzenie operačných veličín používaných pri hodnotení vonkajšieho ožiarenia
2.1.
Osobný dávkový ekvivalent Hp(d) je dávkový ekvivalent v mäkkých tkanivách v hĺbke d pod stanoveným bodom tela.
Jeho jednotkou je sievert.
2.2.
Priestorový dávkový ekvivalent H*(d) je dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa,
ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným a usporiadaným poľom v ICRU sfére
v hĺbke d na polomere, ktorý je opačný ako smer poľa. Jeho jednotkou je sievert.
Rozšírené a usporiadané pole je pole žiarenia, v ktorom fluencia a jej smerové a energetické
rozdelenie sú rovnaké ako v rozšírenom poli, ale fluencia je usporiadaná jedným smerom.
Fluencia je podiel dN/da, kde dN je počet častíc, ktoré vstúpia do gule s plochou
hlavného rezu da.
ICRU sféra je fantóm ľudského tela zavedený Medzinárodnou komisiou pre rádiologické
jednotky (ICRU). Pozostáva z tkanivovo ekvivalentného materiálu tvaru gule s priemerom
30 cm, hustotou 1 g.cm-3 a hmotnostným zložením 76,2 % kyslíka, 11,1 % uhlíka, 10,1 % vodíka a 2,6 % dusíka.
2.3.
Smerovy dávkovy ekvivalent H'(d,Ω) je dávkový ekvivalent v bode radiačného poľa,
ktorý by bol vytvorený zodpovedajúcim rozšíreným poľom v ICRU sfére v hĺbke d v stanovenom
smere poľa Ω. Jeho jednotkou je sievert.
Rozšírené pole je pole odvodené zo skutočného poľa, pričom fluencia a jej smerové
a energetické rozloženie majú rovnaké hodnoty v celom danom objeme, aké má skutočné
pole v referenčnom bode.
3.
Hodnotenie vonkajšieho a vnútorného ožiarenia
3.1.
Pri vonkajšom ožiarení ekvivalentnej dávke v každom orgáne s vynimkou kože zodpovedá
hĺbkový osobný dávkový ekvivalent Hp(10), ekvivalentnej dávke v koži povrchový osobný dávkový ekvivalent Hp(0,07).
Ak ide o nerovnomerné ožiarenie, pre ekvivalentnú dávku v koži sa berie do úvahy priemer
z plochy 1 cm2 kože v najviac ožiarenej oblasti. Ekvivalentnej dávke v očnej šošovke zodpovedá osobný
dávkový ekvivalent Hp(3) v hĺbke 3 mm.
3.2.
Limity efektívnej dávky (E) sa vzťahujú na súčet efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia
a úväzkov efektívnej dávky z jednotlivych príjmov rádioaktívnej látky v kalendárnom
roku zo všetkych zdrojov ionizujúceho žiarenia, ktorým sú vystavení pracovníci so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia a obyvatelia.
Efektívna dávka sa vypočíta takto:
kde
Eexternal je príslušná efektívna dávka z vonkajšieho ožiarenia,
Ij,ing je príjem rádionuklidu j potravou za rok,
Ij,inh je príjem rádionuklidu j dychaním za rok,
h(g)j,ing je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky príjmu rádionuklidu j potravou
pre rôzne vekové skupiny g,
h (g)j,inh je konverzný faktor na výpočet úväzku efektívnej dávky z príjmu rádionuklidu j vdýchnutím
pre rôzne vekové skupiny g.
Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov sú uvedené v prílohe č. 4.
3.2.1.
Príjem rádionuklidov potravou Ij,ing sa vypočíta takto:
kde
aP,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu v potravine P a vode [Bq/kg,
resp. Bq/l],
PP je spotreba potravy P v jednom roku [kg].
Ročná spotreba potravín sa určuje zo štatistických prehľadov osobitne pre jednotlivé
vekové kategórie.
3.2.2.
Príjem rádionuklidov vdýchnutím Ij,inh sa vypočíta takto:
Ij,inh = av,j . B [Bq],
kde
aV,j je priemerná ročná merná aktivita j-tého rádionuklidu vo vzduchu [Bq.m-3],
B je množstvo vdýchovaného vzduchu v jednom roku [m3.rok-1].
Hodnoty množstva vdýchovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb sú uvedené v tabuľke č. 4.
3.2.3.
Ožiarenie spôsobené produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn sa hodnotí na základe ich príjmu a expozície. Limitom ožiarenia zodpovedajú hodnoty
príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn uvedené v tabuľke č. 5.
Objemová aktivita radónu 1 Bq.m-3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnom pracovnom čase 2000 hodín zodpovedá expozícii
latentnej energie alfa žiarenia 4,45.10-3 mJ.h.m-3.
Expozícii latentnej energie alfa žiarenia 1 mJ.h.m-3 pri faktore rovnováhy 0,4 a ročnom pracovnom čase 2000 hodín zodpovedá efektívna
dávka 1,4 mSv pre pracovníka so zdrojmi žiarenia.
Produkty rádioaktívnej premeny 222Rn (krátko žijúce): 218Po, 214Bi, 214Pb, 214Po.
Produkty rádioaktívnej premeny 220Rn (krátko žijúce): 216Po, 212Pb, 212Bi, 212Po a 208Tl.
Tabuľka č. 1
Radiačné váhové faktory1)
| Druh žiarenia | Radiačný váhový faktor WR |
| Fotóny (všetky energie) | 1 |
| Elektróny, mióny (všetky energie) | 1 |
| 2) Neutróny menej ako 10 keV | 5 |
| Neutróny 10 keV až 100 keV | 10 |
| Neutróny 100 keV až 2 MeV | 20 |
| Neutróny 2 MeV až 20 MeV | 10 |
| Neutróny viac ako 20 MeV | 5 |
| Protóny viac ako 2 MeV (okrem odrazených) | 5 |
| Častice alfa, ťažké jadrá, štiepne fragmenty | 20 |
Tabuľka č. 2
Tkanivové váhové faktory
Tabuľka č. 3
Faktory kvality Q5) podľa neobmedzeného lineárneho prenosu energie L
| Neobmedzený lineárny prenos energie L [keV.µm-l] | Faktor kvality Q(L) |
| menej ako 10 | 1 |
| 10 až 100 | 0,32.L-2,2 |
| viac ako 100 | 300.L-0,5 |
Tabuľka č. 4
Hodnoty množstva vdychovaného vzduchu pre jednotlivé skupiny osôb
| Skupina osôb | Vek v rokoch | B (m3.rok-1) |
| Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia | nad 18 | 2 000 |
| Ostatní obyvatelia | 0 - 1 | 1 000 |
| 1 - 2 | 2 000 | |
| 2 - 7 | 4 000 | |
| 7 - 12 | 6 000 | |
| 12 - 17 | 8 000 | |
| nad 17 | 8 500 |
Tabuľka č. 5
Hodnoty príjmu a expozície produktmi rádioaktívnej premeny 222Rn a 220Rn
| Efektívna dávka 20 mSv v kalendárnom roku | |||
|   | Jednotka | Produkty premeny 222Rn | Produkty premeny 220Rn |
| Príjem latentnej energie alfa žiarenia | J | 0,017 | 0,051 |
| Expozícia latentnej energie alfa žiarenia | J.h.m-3 | 0,014 | 0,042 |
| Efektívna dávka 50 mSv v kalendárnom roku | |||
|   | Jednotka | Produkty premeny 222Rn | Produkty premeny 220Rn |
| Príjem latentnej energie alfa žiarenia | J | 0,042 | 0,127 |
| Expozícia latentnej energie alfa žiarenia | J.h.m-3 | 0,035 | 0,105 |
Príloha č. 3 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia
Smerné hodnoty pre röntgenové vyšetrenie
| Vyšetrenie | Projekcia | Vstupná povrchová dávkaa) (na jednu snímku) [mGy] |
| Bedrová chrbtica | AP - projekcia predozadná | 10 |
| LAT- projekcia bočná | 30 | |
| LSJ - projekcia na lumbosakrálnu oblasť | 40 | |
| Brucho, intravenózna urografia a cholecystografia | AP - projekcia predozadná | 10 |
| Panva | AP - projekcia predozadná | 10 |
| Bedrový zhyb | AP - projekcia predozadná | 10 |
| Hrudník | PA - projekcia zadopredná | 0,4 |
| LAT- projekcia bočná | 1,5 | |
| Hrudná chrbtica | AP - projekcia predozadná | 7 |
| LAT- projekcia bočná | 20 | |
| Zuby | panoramatická snímka | 7 |
| AP - projekcia predozadná | 5 | |
| Lebka | PA - projekcia zadopredná | 5 |
| LAT- projekcia bočná | 3 |
a) Vstupná povrchová dávka sa meria vo vzduchu, pričom sa započíta aj spätný rozptyl röntgenového žiarenia v tele pacienta. Hodnoty sa vzťahujú na kombináciu film - zosilňujúca fólia s relatívnym zosilnením 200. Pri použití zosilňujúcej fólie s relatívnym zosilnením 400 sa hodnoty znižujú dvakrát a pri použití zosilňujúcej fólie s relatívnym zosilnením 600 trikrát.
Tabuľka č. 2
Smerné hodnoty pre vyšetrenie počítačovou tomografiou
| Vyšetrenie | Dávkab) (na jedno vyšetrenie) [mGy] |
| Hlava | 50 |
| Bedrová chrbtica | 35 |
| Brucho | 25 |
b) Dávky sa merajú v osi rotácie v tkanivovo-ekvivalentných fantómoch, ktorých výška je 15 cm a priemer je 16 cm na vyšetrenie hlavy a 30 cm na vyšetrenie bedrovej chrbtice a brucha.
Tabuľka č. 3
Smerné hodnoty pre mamografické vyšetrenie
| Priemerná dávka v mliečnej žľazec) pri kraniokaudálnej projekcii [mGy] | |
| Bez mriežky | 1 |
| S mriežkou | 3 |
c) Priemerná dávka v mliečnej žľaze sa stanovuje v tkanivovo-ekvivalentnom fantóme mliečnej žľazy, ktorého hrúbka je 4,5 cm. Hodnoty sa vzťahujú na kombináciu film - zosilňujúca fólia. Hodnoty platia pre molybdénovú anódu a molybdénový filter.
Tabuľka č. 4
Smerné hodnoty pre skiaskopické vyšetrenie
| Pracovný režim | Vstupný povrchový príkon dávkyd) [mGy za minútu] |
| Normálny | 25 |
| Vysoký výkone) | 100 |
d) Povrchový príkon dávky sa meria vo vzduchu, pričom sa započíta aj spätný rozptyl röntgenového žiarenia v tele pacienta.
e) Pre röntgenové skiaskopické prístroje, ktoré majú voliteľný pracovný režim vysokého výkonu.
Tabuľka č. 5
Smerné hodnoty pre diagnostické vyšetrenie v nukleárnej medicíne
Tabuľka č. 6
Smerné hodnoty aktivít rádionuklidov pre diagnostické vyšetrenie dospelého pacienta
v nukleárnej medicíne
Príloha č. 4 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov
Tabuľka č. 1
Konverzné faktory na prepočet objemových aktivít vzácnych rádioaktívnych plynov na
príkon efektívnej dávky u dospelých jednotlivcov z obyvateľstva a u pracovníkov so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia
| Rádionuklid | Konverzný faktor [Sv.d-1/Bq.m-3)] |
| Ar-37 | 4.1.10-15 |
| Ar-39 | 1,1.10-11 |
| Ar-41 | 5,3.10-9 |
| Kr-74 | 4,5.10-9 |
| Kr-76 | 1,6.10-9 |
| Kr-77 | 3,9.10-9 |
| Kr-79 | 9,7.10-10 |
| Kr-81 | 2,1.10-11 |
| Kr-83m | 2,1.10-13 |
| Kr-85 | 2,2.10-11 |
| Kr-85m | 5,9.10-10 |
| Kr-87 | 3,4.10-9 |
| Kr-88 | 8,4.10-9 |
| Xe-120 | 1,5.10-9 |
| Xe-121 | 7,5.10-9 |
| Xe-122 | 1,9.10-10 |
| Xe-123 | 2,4.10-9 |
| Xe-125 | 9,3.10-10 |
| Xe-127 | 9,7.10-10 |
| Xe-129m | 8,1.10-11 |
| Xe-131m | 3,2.10-9 |
| Xe-133m | 1,1.10-10 |
| Xe-133 | 1,2.10-10 |
| Xe-135m | 1,6.10-9 |
| Xe-135 | 9,6.10-10 |
| Xe-138 | 4,7.10-9 |
Tabuľka č. 2
Koeficienty absorpcie f11) v tráviacom ústrojenstve
| Prvok | Chemická látka, zlúčenina | f1 |
| Vodík | Tríciovaná voda (požitá ako tekutina) Organicky viazané trícium |
1,00 1,00 |
| Berýlium | Všetky zlúčeniny | 0,005 |
| Uhlík | Značené organické zlúčeniny | 1,00 |
| Fluór | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Sodík | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Horčík | Všetky zlúčeniny | 0,50 |
| Hliník | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Kremík | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Fosfor | Všetky zlúčeniny | 0,80 |
| Síra | Anorganické zlúčeniny Elementárna síra Organické zlúčeniny síry |
0,80 0,10 1,00 |
| Chlór | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Draslík | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Vápnik | Všetky zlúčeniny | 0,30 |
| Skandium | Všetky zlúčeniny | 0,0001 |
| Titán | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Vanád | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Chróm | Zlúčeniny šesťmocného chrómu Zlúčeniny trojmocného chrómu |
0,10 0,01 |
| Mangán | Všetky zlúčeniny | 0,10 |
| Železo | Všetky zlúčeniny | 0,10 |
| Kobalt | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | 0,10 |
| Nikel | Všetky zlúčeniny | 0,05 |
| Meď | Všetky zlúčeniny | 0,50 |
| Zinok | Všetky zlúčeniny | 0,50 |
| Gálium | Všetky zlúčeniny | 0,001 |
| Germánium | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Arzén | Všetky zlúčeniny | 0,50 |
| Selén | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Elementárny selén a selénany |
0,80 0,05 |
| Bróm | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Rubídium | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Stroncium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Titaničitan strontnatý (SRTIO3) |
0,30 0,01 |
| Ytrium | Všetky zlúčeniny | 0,0001 |
| Zirkón | Všetky zlúčeniny | 0,002 |
| Niób | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Molybdén | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Sírnik molybdénový |
0,80 0,05 |
| Technécium | Všetky zlúčeniny | 0,80 |
| Ruténium | Všetky zlúčeniny | 0,05 |
| Ródium | Všetky zlúčeniny | 0,05 |
| Paládium | Všetky zlúčeniny | 0,005 |
| Striebro | Všetky zlúčeniny | 0,05 |
| Kadmium | Všetky anorganické zlúčeniny | 0,05 |
| Indium | Všetky zlúčeniny | 0,02 |
| Cín | Všetky zlúčeniny | 0,02 |
| Antimón | Všetky zlúčeniny | 0,10 |
| Telúr | Všetky zlúčeniny | 0,30 |
| Jód | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Cézium | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Báryum | Všetky zlúčeniny | 0,10 |
| Lantán | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Cér | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Prazeodým | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Neodým | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Prométium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Samárium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Európium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Gadolínium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Terbium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Dysprózium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Holmium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Erbium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Túllum | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Yterbium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Lutécium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Hafnium | Všetky zlúčeniny | 0,002 |
| Tantal | Všetky zlúčeniny | 0,001 |
| Volfrám | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Kyselina volfrámová |
0,30 0,01 |
| Rénium | Všetky zlúčeniny | 0,80 |
| Osmium | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Irídium | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Platina | Všetky zlúčeniny | 0,01 |
| Zlato | Všetky zlúčeniny | 0,10 |
| Ortuť | Všetky anorganické zlúčeniny Metylortuť Všetky nešpecifikované organické zlúčeniny |
0,02 1,00 0,40 |
| Tálium | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Olovo | Všetky zlúčeniny | 0,20 |
| Bizmut | Všetky zlúčeniny | 0,05 |
| Polónium | Všetky zlúčeniny | 0,10 |
| Astát | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Francium | Všetky zlúčeniny | 1,00 |
| Rádium | Všetky zlúčeniny | 0,20 |
| Aktínium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Tórium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | 0,0005 |
| Tórium | Oxidy a hydroxidy | 0,0002 |
| Protaktínium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Urán | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Väčšina zlúčenín štvormocného uránu, napr. UO2, U3O8, UF4 |
0,02 0,002 |
| Neptúnium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Plutónium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Dusičnany Nerozpustné oxidy |
0,0005 0,0001 0,0001 |
| Amerícium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Curium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Berkélium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Kalifornium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Einsteinium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Fermium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
| Mendelevium | Všetky zlúčeniny | 0,0005 |
Tabuľka č. 3
Koeficienty absorpcie f12) v pľúcach
| Prvok | Chemická látka, zlúčenina | Typ | f1 |
| Berýlium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, halogenidy a dusičnany |
M S |
0,005 0,005 |
| Fluór | Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom |
F M S |
1,00 1,00 1,00 |
| Sodík | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Horčík | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany |
F M |
0,50 0,50 |
| Hliník | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy, dusičnany a kovový hliník |
F M |
0,01 0,01 |
| Kremík | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy a dusičnany Hlinitokremitý sklený aerosól |
F M S |
0,01 0,01 0,01 |
| Fosfor | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Fosfáty: určené zlučujúcim katiónom |
F M |
0,80 0,80 |
| Síra | Sírniky a sírany: určené zlučujúcim katiónom Elementárna síra, sírniky a sírany: určené zlučujúcim katiónom |
F M |
0,80 0,80 |
| Chlór | Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom |
F M |
1,00 1,00 |
| Draslík | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Vápnik | Všetky zlúčeniny | M | 0,30 |
| Skandium | Všetky zlúčeniny | S | 0,0001 |
| Titán | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany Titaničitan strontnatý (SRTIO3) |
F M S |
0,01 0,01 0,01 |
| Vanád | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | F | 0,01 |
| Oxidy, hydroxidy, karbidy a halogenidy | M | 0,01 | |
| Chróm | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,10 0,10 0,10 |
| Mangán | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | F | 0,10 |
| Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany | M | 0,10 | |
| Železo | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | F | 0,10 |
| Oxidy, hydroxidy a halogenidy | M | 0,10 | |
| Kobalt | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | M | 0,10 |
| Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany | S | 0,05 | |
| Nikel | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | F | 0,05 |
| Oxidy, hydroxidy a karbidy | M | 0,05 | |
| Meď | Všetky nešpecifikované anorganické zlúčeniny Sírniky, halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,50 0,50 0,50 |
| Zinok | Všetky zlúčeniny | S | 0,50 |
| Gálium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy, halogenidy a dusičnany |
F M |
0,001 0,001 |
| Germánium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, sírniky a halogenidy |
F M |
1,00 1,00 |
| Arzén | Všetky zlúčeniny | M | 0,50 |
| Selén | Všetky nešpecifikované anorganické zlúčeniny Elementárny selén, oxidy, hydroxidy a karbidy |
F M |
0,80 0,80 |
| Bróm | Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom |
F M |
1,00 1,00 |
| Rubídium | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Stroncium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Titaničitan strontnatý (SRTIO3) |
F S |
0,30 0,01 |
| Ytrium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy a hydroxidy |
M S |
0,0001 0,0001 |
| Zirkón | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany Karbid zirkoničitý |
F M S |
0,002 0,002 0,002 |
| Niób | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy a hydroxidy |
M S |
0,01 0,01 |
| Molybdén | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Sírnik molybdénový, oxidy a hydroxidy |
F S |
0,80 0,05 |
| Technécium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany |
F M |
0,80 0,80 |
| Ruténium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,05 0,05 0,05 |
| Ródium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,05 0,05 0,05 |
| Paládium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Dusičnany a halogenidy Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,005 0,005 0,005 |
| Striebro | Všetky nešpecifikované zlúčeniny a kovové striebro Dusičnany a sírniky Oxidy, hydroxidy a karbidy |
F M S |
0,05 0,05 0,05 |
| Kadmium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Sírniky, halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,05 0,05 0,05 |
| Indium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany |
F M |
0,02 0,02 |
| Cín | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Fosforečnan ciničitý, sírniky, oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany |
F M |
0,02 0,02 |
| Antimón | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, halogenidy, sírniky, sírany a dusičnany |
F M |
0,10 0,01 |
| Telúr | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy a dusičnany |
F M |
0,30 0,30 |
| Jód | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Cézium | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Bárium | Všetky zlúčeniny | F | 0,10 |
| Lantán | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy a hydroxidy |
F M |
0,0005 0,0005 |
| Cér | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy a fluoridy |
M S |
0,0005 0,0005 |
| Prazeodým | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy a fluoridy |
M S |
0,0005 0,0005 |
| Neodým | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy a fluoridy |
M S |
0,0005 0,0005 |
| Prométium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, karbidy a fluoridy |
M S | 0,0005 0,0005 |
| Samárium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Európium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Gadolínium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy a fluoridy |
F M |
0,0005 0,0005 |
| Terbium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Dysprózium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Holmium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Erbium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Túlium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Yterbium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy a fluoridy |
M S |
0,0005 0,0005 |
| Lutécium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy a fluoridy |
M S |
0,0005 0,0005 |
| Hafnium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, halogenidy, karbidy a dusičnany |
F M |
0,002 0,002 |
| Tantal | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Elementárny tantal, oxidy, hydroxidy, halogenidy, karbidy, dusičnany a nitridy |
M S |
0,001 0,001 |
| Volfrám | Všetky zlúčeniny | F | 0,30 |
| Rénium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy, halogenidy a dusičnany |
F M |
0,80 0,80 |
| Osmium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,01 0,01 0,01 |
| Irídium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Kovové irídium, halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,01 0,01 0,01 |
| Platina | Všetky zlúčeniny | F | 0,01 |
| Zlato | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy a dusičnany |
F M |
0,10 0,10 |
| Oxidy a hydroxidy | S | 0,10 | |
| Ortuť | Sírany Oxidy, hydroxidy, halogenidy, dusičnany a sírniky Všetky organické zlúčeniny |
F M F |
0,02 0,02 0,40 |
| Tálium | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Olovo | Všetky zlúčeniny | F | 0,20 |
| Bizmut | Dusičnan bizmutitý Všetky nešpecifikované zlúčeniny |
F M |
0,05 0,05 |
| Polónium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy, hydroxidy a dusičnany |
F M |
0,10 0,10 |
| Astát | Určené zlučujúcim katiónom Určené zlučujúcim katiónom |
F M |
1,00 1,00 |
| Francium | Všetky zlúčeniny | F | 1,00 |
| Rádium | Všetky zlúčeniny | M | 0,20 |
| Aktínium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Halogenidy a dusičnany Oxidy a hydroxidy |
F M S |
0,0005 0,0005 0,0005 |
| Tórium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Oxidy a hydroxidy | S | 0,0002 | |
| Protaktínium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Oxidy a hydroxidy |
M S |
0,0005 0,0005 |
| Urán | Väčšina šesťmocných zlúčenín, napr. UF6 , UO2F2 a UO2(NO3)2 Málo rozpustné zlúčeniny, napr. UO3, UF4, UCL4 a väčšina iných šesťmocných zlúčenín Veľmi ťažko rozpustné zlúčeniny, napr. UO2 a U3Og |
F M S |
0,02 0,02 0,002 |
| Neptúnium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Plutónium | Všetky nešpecifikované zlúčeniny Nerozpustné oxidy |
M S |
0,0005 0,00001 |
| Amerícium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Curium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Berkélium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Kalifornium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Einsteinium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Fermium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
| Mendelevium | Všetky zlúčeniny | M | 0,0005 |
Tabuľka č. 4
Konverzné faktory hinh a hing na prepočet príjmu rádionuklidov vdychovaním (inhaláciou) aerosólov a požitím (ingesciou)
na úväzok efektívnej dávky pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia
Poznámka:
Konverzné faktory hinh na príjem vdychnutím (inhaláciou) sú pre aerosól dama = 1 m a pre aerosól s dama = 5 m uvedené v závislosti od typu absorpcie v pľúcach. Príslušné parametre pre jednotlivé
chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke č. 3.
Konverzné faktory hing na príjem požitím (ingesciou) sú uvedené v závislosti od typu absorpcie v tráviacom
ústrojenstve. Príslšuné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 5
Konverzné faktory hing na prepočet príjmu rádionuklidov ingesciou na úväzok efektívnej dávky pre jednotlivcov
z obyvateľstva
Poznámka:
Konverzné faktory hing na príjem ingesciou sú uvedené v závislosti od typu absorpcie v tráviacom ústrojenstve.
Príslušné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke
č. 2.
Tabuľka č. 6
Konverzné faktory hinh na prepočet príjmu rádionuklidov inhaláciou na úväzok efektívnej dávky pre jednotlivcov
z obyvateľstva
Poznámka:
Konverzné faktory hinh na príjem inhaláciou sú uvedené v závislosti od typu absorpcie v pľúcach.
Príslušné parametre pre jednotlivé chemické látky a zlúčeniny sú uvedené v tabuľke
č. 3.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch
| Stavebný výrobok | Frekvencia meraní | Rozsah meraní |
Prísady a prímasi do betónu Betón triedy C12/15 (B 15) a vyšších tried*) Striekaný betón*) Prefabrikované stavebné dielce z betónu, zo železobetónu, z predpätého betónu, zo sklobetónu a z pórobetónu*) Pálené murovacie materiály Nepálené murovacie materiály Stenové dielce a bloky*) Obkladové betónové a železobetónové dosky*) |
Raz za šesť mesiacov | Meranie hmotnostnej aktivity 226Ra, 40K a 232Th |
Cementy a iné spojivá Kamenivo do betónových, živičných a maltových zmesí Stavebné vápno Suché maltové sanačné a iné zmesi Betónové, terazzové a granitové dlaždice a dlaždice z vibrolisovaného betónu Tehlové a iné pálené dlaždice a obkladačky Prírodný kameň na murovanie Sadrové tvarovky Priemyselne vyrábaná malta z maltárne Skladané strechové krytiny (keramické a betónové škridle) Keramické obkladové prvky Výrobky z prírodného kameňa (obklady, dlažba, schodiskové prvky, obrubníky a iné) Vláknocementové dosky Sadrokartónové a sadrové dosky |
Raz za rok |
*) Meranie sa vykonáva, ak nie je možné preukázať vlastnosti vstupných surovín.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode
Tabuľka č. 1
Meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode
| Dodávaná voda | Frekvencia meraní | Rozsah meraní |
| Dojčenská a stolová voda | Raz za tri mesiace | a) celková objemová aktivita alfa b) celková objemová aktivita beta c) objemová aktivita 222Rn z podzemného zdroja vody dodávanej do verejných vodovodov d) objemová aktivita 226Ra, ak celková objemová aktivita alfa prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2 e) obsah uránu, ak celková objemová aktivita alfa po odpočítaní príspevku od 226Ra prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2 f) objemové aktivity ďalších rádionuklidov emitujúcich žiarenie alfa uvedených v tabuľke č. 3, ak celková objemová aktivita alfa po odpočítaní príspevku 226Ra a uránu prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2 g) objemová aktivita 40K, ak celková objemová aktivita beta prekročí odvodenú zásahovú úroveň podľa tabuľky č. 2 h) objemové aktivity ďalších rádionukliďov emitujúcich žiarenie beta uveďených v tabuľke č. 3, ak celková objemová aktivita beta po oďpočítaní príspevku 40K prekročí oďvoďenú zásahovú úroveň poďľa tabuľky č. 2 |
| Prírodná minerálna stolová voda a balená pitná voda | Raz za šesť mesiacov | |
| Voda dodávaná do verejných vodovodov | Raz za rok |
Tabuľka č. 2
Odvodené zásahové úrovne
| Druh dodávanej vody | Celková objemová aktivita alfa [Bq.l-1] | Celková objemová aktivita beta [Bq.l-1] | Objemová aktivita 222Rn [Bq.l-1] |
| Dojčenská voda | 0,1 | 0,2 | 20 |
| Prírodná minerálna stolová voda a ostatná stolová voda | 1,0 | 2,0 | 20 |
| Ostatná balená pitná voda a voda dodávaná do verejných vodovodov | 0,2 | 0,5 | 50*) |
| Voda pre individuálne zásobovanie | 1,0 | 2,0 | 200 |
*) Nevzťahuje sa na balenú pitnú vodu.
Tabuľka č. 3
Najvyššie prípustné hodnoty obsahu rádionuklidov v dodávanej vode
| Rádionuklid | Objemová aktivita v dojčenskej vode [Bq.l-1] | Objemová aktivita v prírodnej minerálnej stolovej vode a ostatnej stolovej vode [Bq.l-1] | Objemová aktivita v ostatnej balenej pitnej vode a vo vode dodávanej do verejných vodovodov [Bq.l-1] |
| 210Pb | 0,1 | 0,8 | 0,3 |
| 210Po | 0,1 | 0,5 | 0,2 |
| 222Rn | - | - | 300*) |
233Ra 224Ra 226Ra 228Ra |
0,2 0,3 0,2 0,1 |
5,0 7,5 1,9 0,7 |
1,5 2,3 0,6 0,3 |
| 227Ac | 0,1 | 0,6 | 0,2 |
228Th 230Th 232Th |
0,2 0,2 0,2 |
7,7 3,1 2,7 |
2,4 1,0 0,9 |
| 231Pa | 0,1 | 0,9 | 0,3 |
234U 235U 238U |
1,8 1,9 2,0 |
12,1 12,6 13,2 |
3,9 4,1 4,3 |
*) Nevzťahuje sa na balenú pitnú vodu.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových
pôd stavebného pozemku
Objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu sa stanovuje zo súboru meraní najmenej 15
vzoriek odobratých z rôznych miest z hĺbky 0,8 m. Pri hodnotení plochy väčšej ako
800 m2 sa odbery vzoriek vykonávajú v základnej sieti 10 x 10 m na budúcej zastavanej ploche
a v najbližšom okolí. V prípade zistenia vyššej objemovej aktivity radónu v jednotlivých
častiach základnej siete sa odbery vzoriek vykonávajú v sieti 5 x 5 m. Objemová aktivita
radónu v pôdnom vzduchu sa vypočíta ako tretí kvartil [0,75-kvantil1)] súboru nameraných hodnôt s vylúčením hodnôt menších ako 1 kBq.m-3.
Priepustnosť základových pôd stavebného pozemku sa stanovuje na základe opisu in situ
zdokumentovaním vertikálneho profilu a podielu jemných častíc2) v zeminách a rozložených horninách podľa tabuľky alebo priamym meraním plynopriepustnosti.3) Na hodnotenie radónového rizika sa použije zistená maximálna priepustnosť vo vertikálnom
profile do hĺbky základovej ryhy objektu s vylúčením vrchného pôdneho horizontu a
s vyhodnotením horizontálnej variability hodnôt priepustnosti na skúmanom stavebnom
pozemku. Ak sa na hodnotenej ploche vyskytujú iba spevnené skalné horniny, stupeň
radónového rizika sa stanoví individuálnym postupom pomocou vedľajších veličín a parametrov.
Stavebný pozemok pre jednotlivé stavby s pobytovými priestormi sa charakterizuje jednou
výslednou hodnotou objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a jednou kategóriou
priepustnosti základových pôd. Pri stanovovaní objemovej aktivity radónu v pôdnom
vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku pre súbor stavieb s pobytovými
priestormi sa berie do úvahy ich plošné rozdelenie na danej lokalite.
Priepustnosť základových pôd stavebného pozemku podľa podielu jemných častíc f
| Priepustnosť | Podiel jemných častíc | Trieda podľa slovenskej technickej normy2) |
| slabá | f > 65 % | F5, F6, F7, F8 |
| stredná | 15% < f < 65 % | F1, F2, F3, F4, S4, S5, G4, G5 |
| dobrá | f < 15 % | S1, S2, S3, G1, G2, G3 |
Príloha č. 8 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Uvoľňovacie úrovne pre uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia a najvyššie
prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia
Tabuľka č. 1
| Miesto rádioaktívnej kontaminácie | Trieda rádiotoxicity podľa tabuľky č. 2 | ||||
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | |
| Materiály, pevné látky a predmety vynášané z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inak uvádzané do životného prostredia | Uvoľňovacie úrovne hmotnostnej aktivity rádioaktívnej kontaminácie [kBq.kg-1] | ||||
| 0,3 | 3 | 30 | 300 | 3 000 | |
|   | Uvoľňovacie úrovne plošnej aktivity povrchovej rádioaktívnej kontaminácie [kBq.m-2] | ||||
| Povrchy materiálov a predmetov vynášaných z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo inak uvádzané do životného prostredia | 3 | 30 | 300 | 3000 | 3.104 |
|   | Najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia [kBq.m-2] | ||||
Povrchy podláh, stien, stropov, nábytku a zariadení v kontrolovanom pásme pracovísk s otvorenými žiaričmi Vonkajšie povrchy ochranného a prevádzkového zariadenia, osobných ochranných prostriedkov |
30 | 300 | 3000 | 3.104 | 3.105 |
Povrch tela a vnútorné povrchy osobných ochranných prostriedkov Pracovné povrchy mimo kontrolovaného pásma |
3 | 30 | 300 | 3000 | 3.104 |
Tabuľka č. 2
| Trieda | Rádionuklidy |
| 1 | Na-22, Na-24, Mn-54, Co-60, Zn-65, Nb-94, Ag-110m, Sb-124, Cs-134, Cs-137, Eu-152, Pb-210, Ra-226, Ra-228, Th-228, Th-230, Th-232, U-234, U-235, U-238, Np-237, Pu-239, Pu-240, Am-241, Cm-244 |
| 2 | Co-58, Fe-59, Sr-90, Ru-106, In-111, I-131, Ir-192, Au-198, Po-210 |
| 3 | Cr-51, Co-57, Tc-99m, I-123, I-125, I-129, Ce-144, Tl-201, Pu-241 |
| 4 | C-14, P-32, Cl-36, Fe-55, Sr-89, Y-90, Tc-99, Cd-109 |
| 5 | H-3, S-35, Ca-45, Ni-63, Pm-147 |
Poznámka:
Pre rádionuklidy v tabuľke č. 2 neuvedené sa trieda určí ako rád minima z hodnôt 1
MeV/(Egama+0,1.Ebeta), (20/hinh).µSv/Bq a (2/hing).µSv/Bq, kde Egama je efektívna energia rádionuklidom emitovaného žiarenia gama v MeV, Ebeta je efektívna energia rádionuklidom emitovaného žiarenia beta a hinh resp. hing sú konverzné faktory na hodnotenie príjmu daného rádionuklidu vdychovaním alebo požitím
pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.
Príloha č. 9 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 9 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Požiadavky na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až
6, najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného miesta
Tabuľka č. 1
Základné požiadavky na vybavenie pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi
| Kategória pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi | Vybavenie pracoviska ventilačnými a izolačnými zariadeniami a požiadavky na kanalizáciu |
| I. | Steny a strop s umývateľným a neporéznym povrchom, podlaha pokrytá odolnou dobre čistiteľnou podlahovinou (napr. PVC), pracovné povrchy z ľahko čistiteľného materiálu (napr. laminát alebo nerez), celistvé a bezšvíkové, odpadová zberná nádrž z ľahko čistiteľného materiálu priamo napojená na kanalizáciu |
| II. | Okrem vybavenia pracoviska kategórie I. utesnené spoje medzi podlahou, stenami, stropom a pracovnými povrchmi, digestor a kanalizácia spravidla napojená na samostatnú záchytnú nádrž |
| III. | Okrem vybavenia pracoviska kategórie II. vybavenie podtlakovými skriňami a kanalizáciou napojenou na samostatnú záchytnú nádrž |
Tabuľka č. 2
Najväčšie aktivity na pracovnom mieste
| Kategória pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi | Najväčšia aktivita na pracovnom mieste1) v závislosti od charakteristiky materiálov a prác s nimi a konverznom faktore hinh pre príjem vdýchnutím2) | |||
| normálne3) | za mokra4) | prchavé kvapaliny5) | potenciálne prašné6) | |
| I | 60 Sv/hinh | 3 000 Sv/hinh | 1 Sv/hinh | 3 Sv/hinh |
| II | 600 Sv/hinh | 2.104 Sv/hinh | 150 Sv/hinh | 600 Sv/hinh |
| III | 8 000 Sv/hinh | 3.105Sv/hinh | 1600 Sv/hinh | 8 000 Sv/hinh |
Tabuľka č. 3
Koeficienty vybavenosti pracovného miesta
| Vybavenie pracovného miesta ventilačnými a izolačnými zariadeniami | Kategória pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi | ||
| I. | II. | III. | |
| Podtlaková hermetizovaná skriňa s rukavicami alebo manipulátormi | 10 | 10 | 1 |
| Čiastočne hermetizovaná podtlaková skriňa | 10 | 1 | 0,1 |
| Uzavretý elučný alebo podobný systém | 1 | 1 | 0,1 |
| Rádiochemický digestor, skriňa s laminárnym prúdením | 1 | 1 | 0,1 |
| Voľná plocha alebo pracovný stôl v miestnosti so zostupným laminárnym prúdením | 0,1 | 0,1 | 0,01 |
| Bežný chemický digestor | 0,1 | 0,01 | 0,001 |
| Skriňa bez ventilácie (napr. ochranný štít) | 0,1 | 0,01 | 0,001 |
| Voľná plocha, pracovný stôl | 0,01 | 0,001 | 0,0001 |
Príloha č. 10 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 11 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 11 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 12 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Príloha č. 12 k vyhláške č. 12/2001 Z. z.
Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné
opatrenia
Tabuľka č. 1
Zásahové úrovne na vykonanie zásahu
| Orgán, tkanivo | Efektívna alebo ekvivalentná dávkaa) [Gy] |
| Celé telo | 1b) |
| Pľúca | 6 |
| Koža | 3 |
| Štítna žľaza | 5 |
| Očná šošovka | 2 |
| Gonády | 1 |
a) Hodnota, o ktorej sa predpokladá, že bude prijatá v priebehu menej ako dvoch dní.
b) Pri predpokladaných dávkach väčších ako 0,1 Gy sa pri odôvodňovaní a optimalizácii zásahu zohľadňuje možnosť bezprostredného poškodenia plodu.
Tabuľka č. 2
Zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia
| Neodkladné protiradiačné opatrenia a zásahové úrovne pre ich nariadenie | ||
| Opatrenie | Zásahová úroveňa),b) | Poznámka |
| Ukrytie v ochranných stavbách CO | 10 mSv | Odvrátená efektívna dávka za 48 hod. |
| Jódová profylaxia pre všetky skupiny obyvateľstva | 100 mSv | Odvrátený úväzok ekvivalentnej dávky v štítnej žľaze |
| Evakuácia pre všetky skupiny obyvateľstva | 50 mSv | Odvrátená efektívna dávka za 7 dní |
| Následné protiradiačné opatrenia a zásahové úrovne pre ich nariadenie | ||
| Presídlenie | Zásahová úroveňa) | Poznámka |
| Prvý mesiac | 30 mSv | Odvrátená efektívna dávka za prvých 30 dní po haváriia) |
| Nasledovný mesiac | 10 mSv | Odvrátená efektívna dávka za každých 30 dní po prvom mesiacia) |
| Celý život (50 rokov) | 1 000 mSv | Odvrátená efektívna dávka za celý života) |
a) Zásahová úroveň je vyjadrená ako priemerná odvrátená dávka v skupine obyvateľov (nie ako najvyššia hodnota pre jednotlivca v tejto skupine). Pre najviac ožiarených jednotlivcov sa ich ožiarenie udržiava pod hodnotou prahu pre akútne formy poškodenia zdravia ionizujúcim žiarením.
b) Odvrátená dávka je časť efektívnej dávky alebo ekvivalentnej dávky, ktorú osoby nedostanú, ak bude realizované opatrenie.
Tabuľka č. 3
Odvodené zásahové úrovne pre príkon dávky z mraku
| Podklad | Odvodená zásahová úroveň - číslo | Hodnota odvodenej zásahovej úrovne | Ochranné opatrenia |
| Príkon dávky z mraku | 1 | 1 mSv.h-1a) | Evakuovať alebo poskytnúť dostatočný úkryt.b) Evakuáciu uskutočniť až po inštruovaní osôb o priebehu evakuácie a jej spôsobe. Do evakuácie osoby zostanú v budovách |
| 2 | 0.1 mSv.h-1 | Vykonať profylaxiu štítnej žľazy |
a) Ak nie sú žiadne príznaky poškodenia aktívnej zóny, hodnota odvodenej zásahovej úrovne je 10 mSv.h-1.
b) Za dostatočný úkryt sa považujú zariadenia civilnej ochrany, v ktorých sa ukrytie plánuje na 24 až 48 hodín. Ich účinnosť sa preukazuje monitorovaním.
Tabuľka č. 4
Odvodené zásahové úrovne pre príkon dávky po prechode mraku a pre rádioaktívnu kontamináciu
potravín
| Podklad | Odvodená zásahová úroveň - číslo | Hodnota odvodenej zásahovej úrovne | Ochranné opatrenia | |
| Príkon dávky od rádioaktívne kontaminovaného zemského povrchu | 3 | 1 mSv.h-1 | Evakuovať alebo poskytnúť dostatočný úkryt.a) Evakuáciu uskutočniť až po inštruovaní osôb o priebehu evakuácie a jej spôsobe. Do evakuácie osoby zostanú v budovách | |
| 4 | 0.2 mSv.h-1b) | Presídlenie na 30 dní | ||
| 5 | 0.001 mSv.h-1c) | Zákaz spotreby potenciálne rádioaktívne kontaminovaných potravín a mlieka v okolí, kým nebudú vyhodnotené vzorky | ||
| Rádioaktívna kontaminácia pastvy alebo povrchov potravín | Základné potraviny | Mlieko a voda | Zákaz spotreby potenciálne rádioaktívne kontaminovaných potravín a mlieka v okolí, kým nebudú vyhodnotené vzorky | |
| I-131f) | 6 | 10 kBq.m-2 d),e) | 2 kBq.m-2 d),e) |
|
| Cs-137f) | 7 | 2 kBq.m-2 d),e) |
10 kBq.m-2 d),e) |
|
| Rádioaktívna konta minácia potravy, mlieka a vody | Základné potraviny | Mlieko a voda | Zákaz konzumovania | |
| I-131f) | 8 | 1 kBq.kg-1 d),e) |
0.1 kBq.kg-1 d), e) |
|
| Cs-137f) | 9 | 0.2 kBq.kg-1 d),e) | 0.2 kBq.kg-1 d), e) |
|
a) Za dostatočný úkryt sa považujú zariadenia civilnej ochrany, v ktorých sa ukrytie plánuje na 24 až 48 hodín. Ich účinnosť sa preukazuje monitorovaním.
b) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne pre 2. až 7. deň po havárii.
c) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne pre určenie oblasti s dávkovými príkonmi jasne nad rádioaktívnym pozadím.
d) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne sa nevzťahuje na balené potraviny a potraviny, ktoré sa pred spotrebovaním upravujú (napr. umývaním, ošúpaním).
e) Hodnota odvodenej zásahovej úrovne pre kozie mlieko a ovčie mlieko sa delí desiatimi.
f) Odvodené zásahové úrovne pre I-131 a Cs-137 sú určené a porovnávané samostatne.
Tabuľka č. 5
Zásahové úrovne pre odvodené zásahové úrovne
1. Hmotnostná aktivita rádionuklidov v potravinách
| Rádionuklid | Zelenina, ovocie, obilniny | Mlieko, mliečne výrobky, mäso |
|   | Osoby nad 10 rokov veku [kBq.kg-1] | |
| Sr-89, Ru-106, I-131, Cs-134, Cs-137 | 1,0 | 3,0 |
| Sr-90 | 0,1 | 0,3 |
| Pu-238, Pu-239, Am-241 | 0,01 | 0,03 |
|   | Deti do 10 rokov veku [kBq.kg-1] | |
| Sr-89, Cs-134, Cs-137 | 1,0 | 1,0 |
| Sr-90, Ru-106, I-131 | 0,1 | 0,1 |
| Pu-238, Pu-239, Am-241 | 0,001 | 0,001 |
2. Plošná aktivita rádionuklidov v pastve a hmotnostná aktivita rádionuklidov v krmive
a), b), c)
| Rádionuklid | 1-131 | Cs-134 | Cs-137 | Sr-90 |
| Pastva [kBq.m-2] | 50d) | 750d) | 1 000d) | 200d) |
| 650e) | 1 500e) | 2 000e) | 750e) | |
| Krmivo [kBq.kg-1] | 20d) | 300d) | 500d) | 100d) |
| 250e) | 600e) | 700e) | 300e) |
a) Hodnoty plošnej aktivity rádionuklidov v pastve a hmotnostnej aktivity rádionuklidov v krmive sú stanovené tak, aby pri konzumovaní čerstvého kravského mlieka ekvivalentná dávka v štítnej žľaze nebola väčšia ako 150 mSv a efektívna dávka v celom tele nebola väčšia ako 50 mSv.
b) Pre konzumovanie kozieho mlieka a ovčieho mlieka sa stanovené hodnoty delia desiatimi.
c) Pre kŕmenie zvierat na účely chovu bez využívania mlieka sa stanovené hodnoty násobia desiatimi.
d) Pre mlieko určené pre deti mladšie ako 10 rokov veku.
e) Pre mlieko určené pre deti staršie ako 10 rokov veku a pre dospelé osoby.
3. Plošná aktivita Cs-137 na zemskom povrchu pre trvalé presídlenie
| Rádionuklid | Plošná aktivita [kBq.m-2] |
| Cs-137 | 10 000 |
Tabuľka č. 6
Odvodené zásahové úrovne pre dovoz a vývoz potravín po radiačnej havárii
| Rádionuklid | Hodnoty hmotnostnej alebo objemovej aktivity rádionuklidov pre dovoz a vývoz potravín po radiačnej havárii [Bq.kg-1] alebo [Bq.l-1] | |||
| Potraviny pre detia) | Mliečne výrobky | Ostatné potravinyb),c) | Tekuté potravinyd) | |
| Izotopy stroncia, najmä Sr-90 | 75 | 125 | 750 | 125 |
| Izotopy jódu, najmä 1-131 | 150 | 500 | 2 000 | 500 |
| Izotopy plutónia a transuránových prvkov emitujúcich žiarenie alfa, najmä Pu-239 a Am-241 | 1 | 20 | 80 | 20 |
| Všetky ostatné rádionuklidye) s polčasom premeny väčším ako 10 dní, najmä Cs-134 a Cs-137 | 400 | 1 000 | 1 250 | 1 000 |
a) Potraviny určené pre výživu dojčiat medzi 4. až 6. mesiacom života dodávané do obchodnej siete.
b) Hmotnostná alebo objemová aktivita rádionuklidov aplikovateľná na koncentrované alebo sušené potraviny sa vypočíta na základe rozriedeného výrobku pripraveného na konzumáciu.
c) Pre menej významné potraviny tvoriace malú časť celkovej spotreby sa hodnoty hmotnostnej alebo objemovej aktivity rádionuklidov násobia desiatimi.
d) Hmotnostné alebo objemové aktivity rádionuklidov pre tekuté potraviny sú stanovené s prihliadnutím na obsah pitnej vody v nich. Stanovené hodnoty sa vzťahujú aj na dodávky pitnej vody.
e) Nie sú zahrnuté H-3, C-14, K-40.
Poznámky pod čiarou
1)
§ 2 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
2)
§ 17a ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov.
5)
§ 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
6)
§ 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
7)
§ 17e ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
8)
9)
§ 17f ods. 2 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
10)
§ 17f ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
11)
§ 18 ods. 1 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
12)
§ 22 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
13)
§ 17r ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
14)
§ 2 ods. 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
15)
§ 2 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
16)
§ 17d a 17e zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
17)
§ 2 ods. 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
18)
§ 2 ods. 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
19)
§ 17h ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
20)
§ 17n ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z.
21)
22)
STN 01 8012 Bezpečnostné znaky a tabuľky.
23)
24)
§ 3 ods. 4 písm. n) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.
1)
STN 01 0104 Teória pravdepodobnosti a aplikovaná štatistika. Termíny, definície a
označenia.
2)
STN 73 1001 Zakladanie stavieb. Základová pôda pod plošnými základmi.
3)
STN 73 6532 Vodné hospodárstvo. Názvoslovie hydrogeológie.
1)
Radiačný váhový faktor wR vyjadruje rozdielny biologický účinok jednotlivých druhov
ionizujúceho žiarenia.
2)
| V odôvodnených prípadoch použitie stupňovitej funkcie pri výpočtoch s neutrónmi možno nahradiť náhradnou funkciou: | |
 , kde E je energia neutrónov v MeV.
|
|
| Ak sa radiačné pole skladá z viacerých druhov a energií s rozdielnym WR, absorbovaná dávka sa rozdeľuje do skupín s rovnakými hodnotami WR a potom sa sčítava do celkovej ekvivalentnej dávky, prípadne sa vyjadruje spojitým rozdelením vzhľadom na energiu, pričom sa každý element medzi E a dE násobí príslušnou hodnotou z tabuľky č. 1. Pre druhy žiarenia, ktoré nie sú uvedené v tabuľke č. 1, sa WR zisťuje spočítaním strednej hodnoty faktora kvality v hĺbke 10 mm ICRU sféry (bod 2.2.) vypočítaného takto: | |
 ,
|
|
| kde D(L)dL je absorbovaná dávka v hĺbke 10 mm v rozmedzí L a L+dL, | |
| Q(L) je zodpovedajúci faktor kvality zistený podľa vzťahov uvedených v tabuľke č. 5, | |
| L je neobmedzený lineárny prenos energie definovaný ako L = dE/dl, kde dE je stredná strata energie častice s energiou E na dráhe dl vo vode. |
3)
Orgány, ktoré môžu byť s istou pravdepodobnosťou ožiarené selektívne. O niektorých
z nich je známe, že môžu byť citlivejšie na vznik nádoru.
4)
Ostatné orgány a tkanivá na účely výpočtu tkaninových váhových faktorov sú nadobličky,
mozog, vzostupná časť hrubého čreva, tenké črevo, obličky, svaly, podžalúdková žľaza,
slezina, tymus, maternica.
5)
Faktor kvality Q vyjadruje rozdielnu biologickú účinnosť jednotlivých druhov ionizujúceho
žiarenia.
1)
Absorpcia v tráviacom ústrojenstve je vyjadrená koeficientom f1 charakterizujúcim v modelových výpočtoch frakciu, ktorá prechádza v tráviacom ústrojenstve
do telesných tekutín.
2)
Absorpcia v pľúcach je vyjadrená typom F, M alebo S charakterizujúcim v modelových
výpočtoch rýchlosť, ktorou látka prechádza z pľúc do telesných tekutín (F - rýchlo,
M - stredne, S - pomaly), a koeficientom f1 charakterizujúcim frakciu, ktorá prechádza z pľúc do tráviaceho ústrojenstva.
1)
Na pracovné miesta, na ktorých sa vykonávajú práce s prírodným uránom a tóriom, ochudobneným
a obohateným uránom a rádionuklidmi Sm-147, Th-232, U-235 a U-238, sa vzťahujú desaťkrát
väčšie hodnoty, ako sú uvedené v tabuľke.
2)
Konverzné faktory hinh na hodnotenie príjmu vdýchnutím u pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho
žiarenia sú uvedené v prílohe č. 4.
3)
Pracovné operácie so suchými pevnými rádioaktívnymi materiálmi, napríklad váženie,
delenie, ohrievanie, chov laboratórnych zvierat, s aplikovanými rádionuklidmi.
4)
Pracovné operácie s rádioaktívnymi materiálmi v roztoku okrem prchavých kvapalín.
5)
Pracovné operácie s tríciovanými kvapalinami, značenými organickými kvapalinami,
roztokmi s rádioaktívnym jódom alebo s inými kvapalinami, pri ktorých je možný vznik
rádioaktívnych výparov alebo rádioaktívnej kontaminácie vzduchu.
6)
Pracovné operácie so suchými pevnými rádioaktívnymi materiálmi, pri ktorých je možný
vznik významného množstva respirabilného prachu, napríklad drvenie alebo mletie látok
a preosievanie alebo presýpanie suchých prašných materiálov.