Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „zbor“).

Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru.

Zriaďuje sa Hasičský a záchranný zbor.

Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.¹)

Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti.

Zbor je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

Zbor

Zbor sa podieľa v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi aj na plnení úloh civilnej ochrany, pri príprave na obranu štátu a úloh spojených s mobilizačnými prípravami.³)

Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.

Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.

Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.⁴)

Zbor tvoria

Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.

Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.

Krajské riaditeľstvo zboru je právnickou osobou. Krajské riaditeľstvo zboru je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva.

Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.

Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.

Okresné riaditeľstvo zboru koná a rozhoduje v administratívno-právnych veciach samostatne.

Vnútornú organizáciu zboru určuje prezident zboru.

Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.

Sídla okresných riaditeľstiev zboru, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.⁵)

Zbor je financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky; pri plnení svojich úloh spravuje majetok vo vlastníctve štátu.

Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.

Príslušník Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „príslušník“) je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,

Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.⁷)

Na vykonanie zásahu⁸) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.

Na vstup do objektov Armády Slovenskej republiky, vojsk ministerstva vnútra, Železničného vojska, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.⁹)

Príslušník je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu.

Príslušník je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.

Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“ (ďalej len „ústne vyhlásenie“).

Ústnym vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo služobným preukazom.

Príslušník pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz vydať z rúk; na požiadanie dá na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.

Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.

Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3 a podľa § 3 ods. 1 a 2 a sú zamestnancami ministerstva alebo krajského riaditeľstva zboru, sa vzťahuje osobitný predpis.¹⁰)

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je

Vedúcim služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší nadriadený všetkým príslušníkom v príslušnom služobnom úrade.

Nadriadeným môže byť len príslušník, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby; to neplatí, ak ide o ministra.

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie

Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.

Osobným úradom vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného; úlohy služobného úradu a osobného úradu prezidenta zboru plní organizačný útvar ministerstva určený ministrom.

Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3 a § 12 ods. 3.

Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v systemizácii na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.

Každý občan Slovenskej republiky má právo na prijatie do štátnej služby na základe výberového konania, ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.

Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov¹³) nie starším ako tri mesiace.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti vykonávať činnosti v zbore.

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a h) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený zhromažďovať a uchovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného predpisu.¹⁴)

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Požadované vzdelanie je vzdelanie¹⁵) v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.

Vzdelanie na účely tohto zákona je

Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka v prílohe č. 1.

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.¹⁵)

Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činností v zbore, ustanovený v prílohe č. 1 a zistený podľa § 105 a 106. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

Výberové konanie sa vyhlasuje, ak je voľné miesto na prípravnú štátnu službu alebo na dočasnú štátnu službu.

Výberovým konaním na obsadenie voľnej funkcie v služobnom pomere sa overujú vedomosti, schopnosti a iné požiadavky uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má príslušník vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine.

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci služobného úradu z príslušníkov v stálej štátnej službe; výberová komisia má najmenej päť členov. Predseda výberovej komisie je najvyššie služobne postavený príslušník. Ak je vo výberovej komisii viac rovnako služobne postavených príslušníkov, predsedu výberovej komisie určí vedúci služobného úradu.

Výberové konanie vyhlasuje vedúci služobného úradu verejne v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej informácie najmenej tri týždne pred jeho začatím, s uvedením miesta na podanie žiadosti o prijatie do prípravnej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby.

Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 17, služobný úrad pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím. Ak uchádzač nespĺňa podmienky uvedené v § 17, predseda výberovej komisie jeho žiadosť písomne zamietne. O zamietnutí žiadosti predseda výberovej komisie upovedomí uchádzača s uvedením dôvodu.

Pri výberovom konaní uchádzač predkladá tieto doklady:

Uchádzača možno požiadať aj o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie služby v zbore.

Uchádzač sa musí podrobiť previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon funkcie.

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov zaväzuje vedúceho služobného úradu pri vymenovaní do služobného pomeru.

Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, vedúci služobného úradu vyhlási nové výberové konanie.

Uchádzač o prijatie do služobného pomeru musí byť s výsledkom výberového konania písomne oboznámený do desiatich dní od skončenia výberového konania.

Výberové konanie sa skončí, ak uchádzač zoberie späť žiadosť o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Výberové konanie sa skončí aj v prípade smrti uchádzača.

Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Služobná prísaha sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.

Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadí príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 17.

Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať

Príslušníkovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:

Na okresnom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 7. platovej triedy, na krajskom riaditeľstve zboru môže byť príslušník zaradený najvyššie do 8. platovej triedy.

Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.

Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym znakom a podpis vedúceho služobného úradu.

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.

Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť. Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Čakateľ plní služobné úlohy pod dohľadom školiteľa, ktorého určuje služobný úrad z príslušníkov v stálej štátnej službe.

Do obdobia prípravnej štátnej služby sa započítava čas

Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej službe po skončení skúšobnej lehoty plní čakateľ služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.

Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v § 97 ods. 1 písm. b), c) a j).

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

Odbornú prípravu na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti tvorí

V prípravnej štátnej službe po absolvovaní základnej prípravy plní príslušník úlohy zboru vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.

Základnú prípravu vykonáva ministerstvo. Základná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah základnej prípravy a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Špecializovaná príprava príslušníkov sa vykonáva až po skončení základnej prípravy.

Špecializovanú prípravu vykonáva ministerstvo. Špecializovaná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah špecializovanej prípravy pre určené funkcie a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním do určenej funkcie

Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.

Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch:

Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná štátna služba podľa tohto zákona neskončila.

Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby.

Ak čakateľ nesplnil požiadavky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, povolí mu služobný úrad na základe jeho písomnej žiadosti opakovať skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Každú skúšku na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti možno opakovať len raz.

Žiadosť o opakovanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa musí doručiť služobnému úradu do desiatich kalendárnych dní po neúspešne vykonanej skúške.

Skúšku základnej prípravy možno opakovať najskôr po mesiaci po neúspešne vykonanej skúške a najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa vzniku služobného pomeru. Skúšku špecializovanej prípravy možno opakovať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Čas do vykonania opakovanej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby.

Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo.

Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru z príslušníkov v stálej štátnej službe. Skúšobná komisia má najmenej troch členov.

Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie skúšobnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví v písomnej forme.

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná lehota, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Určená skúšobná lehota je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.

Skúšobná lehota začína plynúť odo dňa prijatia do služobného pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 97 ods. 1 okrem písmena e).

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

Príslušník sa zaradí do stálej štátnej služby

Do stálej štátnej služby sa po prijatí zaradí aj uchádzač, ktorého predchádzajúci pracovný pomer v rámci Zboru požiarnej ochrany trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol prijatý.

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane.

Príslušník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby.

Príslušník počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Príslušníkov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,¹⁶) nemožno zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

Uchádzač o prijatie do služobného pomeru je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru.

Príslušníkovi patrí rovnošata a iné súčasti a zložky výstroja.

Rovnošata je služobný odev príslušníka, ktorý má špecifické označenie vyjadrujúce jeho príslušnosť k zboru.

Na rovnošate nosí príslušník štátny znak Slovenskej republiky.

Príslušník vykonáva štátnu službu spravidla v rovnošate.

Druhy rovnošiat sú

Pracovnú rovnošatu tvorí

Služobnú rovnošatu tvorí

Súčasti pracovnej rovnošaty a služobnej rovnošaty sú

Zložky výstroja sú

Rovnošatu, ostatné zložky výstroja a súčasti rovnošiat okrem pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem poskytuje príslušníkovi služobný úrad. Služobný úrad poskytuje ročne príslušníkovi peňažný príspevok na nákup pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem.

Podrobnosti o poskytovaní, nosení a vyhotovení rovnošiat, o vykonávaní štátnej služby v občianskom odeve, o peňažnom príspevku, zaradení príslušníkov do výstrojných noriem a doby životnosti rovnošiat a súčastí rovnošiat a zložiek výstroja upraví ministerstvo služobným predpisom.

Príslušníkovi patrí hodnosť.

Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:

Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času

Do práporčíckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, prezident zboru a príslušníkov, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo, riaditeľ krajského riaditeľstva.

Do dôstojníckej hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníkov prezident zboru; prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.

Ak má príslušník úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.

Ak má príslušník bakalárske vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.

Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná.

Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti

Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 35 ods. 5. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.

Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu, do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 35 ods. 2 až 4.

Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie do

Návrh na vymenovanie príslušníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

Príslušníkovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na obdobie, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je príslušník vymenovaný. Hodnosť prepožičiava príslušníkovi prezident zboru; prezidentovi zboru hodnosť prepožičiava minister.

Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, do ktorej je príslušník vymenovaný, s výnimkou hodnosti generála.

Príslušníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

V hodnotiacej časti sa posudzujú

Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí príslušníka osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje vedúci služobného úradu, ktorý príslušníka vymenúva do funkcie.

Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti príslušníka na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne nadriadený nepozná príslušníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená vedúcim služobného úradu, ktorý príslušníka vymenúva do funkcie.

Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.

O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá požiadavkám určeným v § 40 ods. 2, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo na prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením alebo odôvodnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.

Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi príslušníka so schváleným služobným hodnotením.

Príslušník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky alebo si môže vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí príslušníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 151 ods. 2) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere príslušníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie príslušníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.

Služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

Podrobnosti o služobnom hodnotení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Zmena služobného pomeru sa môže vykonať len v stálej štátnej službe okrem § 45 písm. g).

Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý je príslušný podľa § 13 ods. 1.

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je príslušník povinný dodržiavať povinnosti príslušníka okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom

Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. c)

Ak uplynie obdobie, počas ktorého bol príslušník preradený alebo preložený na určité obdobie, zaradí sa

Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.

Trvalé preloženie vykoná vymenovaním vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu.

Príslušníka možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh zboru pri závažných požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na ochranu života, zdravia a majetku na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 kalendárnych dní za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný.

Pri prevelení príslušníka do iného miesta výkonu štátnej služby mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu na základe výberového konania príslušníka v stálej štátnej službe.

Na výberové konanie na vymenovanie za nadriadeného sa primerane použijú ustanovenia § 20 ods. 2 až 8.

Výberová komisia vo výberovom konaní využíva služobné hodnotenie príslušníka vzhľadom na povinnosti, ktoré má nadriadený plniť v štátnej službe.

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, je vymenovaný za nadriadeného ako

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom úrade, ktorým je krajské riaditeľstvo zboru, je vymenovaný za nadriadeného ako

Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku.

Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak

Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.

Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 76 písm. b) a c).

Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkč-né miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby.

Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby,

Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) a d) patrí príslušníkovi 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. b) a c) patrí príslušníkovi 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 5, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.

Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.

Zaradenie príslušníka vyslaného na denné štúdium mimo činnej štátnej služby sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do skončenia alebo prerušenia štúdia.

Pri zaradení mimo činnej štátnej služby sa príslušník vyslaný na denné štúdium ustanoví do funkcie vyčlenenej pre toto zaradenie v služobnom úrade.

Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády, predsedom alebo podpredsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, poslancom obecného zastupiteľstva, mest-ského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, počas ktorého bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.

Zaradenie príslušníka mimo činnej štátnej služby sa skončí jeho zaradením

Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty, do skončenia tejto služobnej cesty.

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Služobný úrad vyšle príslušníka na služobnú cestu na návrh nadriadeného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu a cieľ cesty, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy príslušníka.

Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je sídlo služobného úradu vymedzené obcou a adresou služobného úradu, kde príslušník vykonáva štátnu službu. Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby písomne oznámi príslušníkovi služobný úrad pri jeho vymenovaní do štátnej služby.

Príslušník je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok tým nie sú dotknuté.

Časom nástupu a časom skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

Príslušníka v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe možno s jeho súhlasom vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu.

Príslušníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu.¹⁷)

Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta vykonávania služby.

Príslušník má pri trvalom preložení nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného vykonávania štátnej služby.

Služobný pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

Služobný pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 63).

Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka.

Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) alebo písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa § 63 ods. 2 vydá vedúci služobného úradu.

Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyh-nutné na vykonávanie štátnej služby, a to

V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:

Služobný úrad skončí služobný pomer s príslušníkom v stálej štátnej službe odvolaním, ak príslušník podľa výsledku služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v zbore.

Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

Služobný pomer sa skončí dňom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.

Na základe písomnej žiadosti príslušníka sa služobný pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia žiadosti.

Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia nesmie byť kratšie ako 30 dní a dlhšie ako 60 dní, ak sa nedohodli inak.

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, služobný pomer sa skončí šesťdesiatym dňom od doručenia žiadosti príslušníka.

Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty.

Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom

Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného pomeru neplatné, služobný pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru.

Služobný úrad vydá príslušníkovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením služobného pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

Služobný posudok príslušníkovi vydá služobný úrad písomne, pričom vychádza zo služobného hodnotenia a z osobného spisu príslušníka.

Služobný úrad vydá príslušníkovi v deň skončenia služobného pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pričom vychádza z osobného spisu príslušníka.

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä

Všetky písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis príslušníka vedie osobný úrad.

Služobný úrad poskytuje príslušníkovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi len s jeho súhlasom alebo vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁴)

Po skončení služobného pomeru sa osobný spis odovzdá ministerstvu, ktoré uchováva spisy príslušníka ešte desať rokov po skončení služobného pomeru. Osobný spis príslušníka sa spravuje 50 rokov po skončení služobného pomeru.

Služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Príslušník má právo

Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Príslušník je povinný

Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.

Príslušník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných, alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

Obmedzenie podľa odseku 5 sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku príslušníka. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže príslušník vykonávať, len ak túto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.

Príslušník zaradený do platovej triedy 5 a vyššej počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁸)

Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,¹⁹) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ak ide o vedúceho služobného úradu na krajskom riaditeľstve zboru, vedúcemu služobného úradu na prezídiu zboru, ak ide o vedúceho služobného úradu na prezídiu zboru, ministrovi, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.

Na výzvu vedúceho služobného úradu alebo ministra, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.

Ak príslušník nepodá včas majetkové priznanie podľa § 70, vyzve ho vedúci služobného úradu alebo minister na dodatočné splnenie tejto povinnosti najneskôr do 30 dní.

Vedúci služobného úradu alebo minister preskúma úplnosť majetkového priznania, ak treba, vyzve príslušníka, aby ho v lehote do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil a doplnil.

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 70 ods. 5 zistia u príslušníka majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, je príslušník povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci služobného úradu alebo minister určí príslušníkovi primeranú lehotu, najviac 60 dní.

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci služobného úradu alebo minister oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci služobného úradu alebo minister nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o pôvode majetkového prírastku príslušníka alebo o hodnovernosti ním preukázaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

Minister, prezident zboru a riaditeľ krajského riaditeľstva zboru môžu podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

Podrobnosti o disciplinárnych previneniach, o udeľovaní disciplinárnych odmien a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Disciplinárne odmeny sú

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo dlhodobému príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu alebo odmenu (§ 120).

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo zabránenie značným materiálnym škodám,¹) mimoriadny prejav odvahy a úsilia pri vykonávaní štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Slovenskej republiky alebo zboru.

Príslušníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Príslušníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovať do prvej dôstojníckej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.

Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.

Za služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

Za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť príslušníkovi v hodnosti rotmajstra, podporučíka alebo generála.

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušník musí mať možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

Uložením disciplinárneho opatrenia príslušník nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil služobným previnením.

Zriadenie, právomoc a zloženie disciplinárnej komisie upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia.

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených príslušníka o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny.

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia.

Písomné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vydáva príslušníkovi vedúci služobného úradu na návrh disciplinárnej komisie.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie s výnimkou disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby.

Disciplinárne opatrenie môže vedúci služobného úradu na návrh nadriadeného zahladiť aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 3, ak príslušník svojím vykonávaním služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času vykonania tohto opatrenia.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu príslušníka vyradí, len čo sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie; to neplatí, ak príslušníkovi bolo uložené disciplinárne opatrenie prepustenie zo štátnej služby.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie celého kalendárneho roka.

Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec tejto prestávky určí služobný úrad.

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút.

Ak ide o štátnu službu, ktorej vykonávanie nemôže byť prerušené, musí sa príslušníkovi aj bez prerušenia vykonávania štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

Prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do služobného času.

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť týždenný služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom služobného dňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

Príslušníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu vykonávania služby na čas osem hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného služobného času služby príslušníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby všetci príslušníci mali raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.

Ak vykonávanie štátnej služby neumožňuje rozvrhnúť služobný čas podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni výnimočne v iných dňoch týždňa.

Ak z naliehavých služobných dôvodov nemožno rozvrhnúť služobný čas podľa odsekov 1 a 2, môže služobný úrad určiť nepretržitý odpočinok v týždni odchylne tak, že nepretržitý odpočinok sa príslušníkovi poskytne najmenej jeden deň v týždni, pokiaľ možno tak, aby pripadol na nedeľu, a zvyšok poskytne súhrnne raz za dva týždne.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je príslušník povinný vykonávať štátnu službu nad určený týždenný služobný čas, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

Príslušníkovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň služobný plat.

Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného týždenného služobného času. Štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 2.

Štátna služba nadčas sa môže príslušníkovi prikázať len výnimočne v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

Príslušníkovi patrí za vykonávanie štátnej služby nadčas náhradné voľno; to sa nevzťahuje na vedúceho služobného úradu. Ak služobný úrad v odôvodnených prípadoch neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 116.

Ak služobný úrad v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi príslušníkovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu služobného času a nad určený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia služobného času zdržiaval po určený čas na určitom mieste a bol pripravený na to, že bude povolaný na vykonávanie štátnej služby, ide o služobnú pohotovosť v štátnej službe.

Služobný úrad môže príslušníkovi nariadiť služobnú pohotovosť mimo služobného času vykonávania štátnej služby, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste.

Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh.

Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov služobného pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve.

Príslušník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 dní, v ktorých príslušník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.

Ak čerpá dovolenku príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým časom služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich pripadlo na dovolenku čerpanú príslušníkom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.

Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.

Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.

Za čas služobného voľna podľa odseku 1 patrí príslušníkovi služobný plat.

Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.

Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.

Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný úrad príslušníkovi služobné voľno, najmenej však v rozsahu piatich služobných dní v kalendárnom roku; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.

Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu¹⁵)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.

Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí, ak sa služobný pomer skončil podľa § 60 ods. 1 písm. c) a § 60 ods. 2 písm. b).

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, ak ide o príslušníkov s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom, a dvoch teplých jedál, ak ide o príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, na ktoré služobný úrad prispieva 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu¹⁷) na každé jedlo.

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.

Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.

Ak vykonáva tehotná príslušníčka alebo príslušníčka po skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do deviateho mesiaca po pôrode štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materstvo, je služobný úrad povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, je služobný úrad povinný zaradiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri takomto zaradení patrí príslušníčke služobný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však v sume služobného platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.

Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a j) až l).

Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).

Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej funkcie podľa § 21 ods. 3 sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.

Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo poverený zastupovaním nadriadeného.

Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1 a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.

Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.

Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.

Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a ďalšieho času.

Do ďalšieho času sa započítava čas

Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.

Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

Príslušníkovi v závislosti od platovej triedy podľa § 104 a platového stupňa podľa § 105 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je ustanovená v prílohe č. 2.

Ak príslušník započítaním rokov podľa § 106 a 107 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

Nadriadenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre nadriadených podľa stupňov riadenia je ustanovené v prílohe č. 3.

Sumu príplatku za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti nadriadeného.

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 6 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.

Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.

Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, zvýšiť alebo znížiť na základe písomného hodnotenia vykonávania štátnej služby príslušným nadriadeným.

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.

Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

Za hodinu štátnej služby v noci patrí príslušníkovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti služobného platu.

Príslušníkovi patrí za hodinu štátnej služby v sobotu a nedeľu príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti služobného platu.

Za štátnu službu vo sviatok²³) patrí príslušníkovi za každú hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.

Ak sa podľa § 91 ods. 4 príslušníkovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria príslušníkovi aj príplatky podľa § 113 až 115. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.

V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

Príslušníkovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,7 % až 14,1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj príslušníkovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.

Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Príslušníkovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Príslušníkovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Príslušníkovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.

Za vykonávanie činnosti podľa odsekov 2 až 4 sa považuje aj výcvik príslušníka.

Za prípravu čakateľa (§ 23 ods. 3) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov, patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 15 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

Príslušníkovi možno poskytovať odmenu

Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný nadriadený.

Príslušníkovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat v sume služobného platu priznaného príslušníkovi v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší plat poskytne, ak v príslušnom polroku do 31. mája alebo do 30. novembra

Ďalší plat patrí aj príslušníkovi, ktorý splní podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. a) k 30. júnu alebo k 31. decembru a spĺňa tiež podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. b) a c).

Ďalší plat sa po splnení podmienok podľa odseku 1 vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj alebo november. Príslušníkovi, u ktorého sa postupuje podľa odseku 2, sa ďalší plat vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac jún alebo december.

Vykonávaním štátnej služby na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je tiež čas podľa § 97 ods. 1 písm. a) až i) a čas neprítomnosti v štátnej službe z dôvodu choroby z povolania alebo služobného úrazu, ktoré vznikli v služobnom úrade alebo u jeho právneho predchodcu.

Suma ďalšieho platu zistená podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.

Ak je príslušníkovi podľa § 92 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 4, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5 % až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.

Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa § 103 okrem príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu čakateľa.

Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.

V prvom roku prípravnej štátnej služby sa tarifný plat určený podľa § 104 ods. 1 znižuje o 20 %, v druhom roku o 10 % a počas predĺženia prípravnej štátnej služby o 10 %. Príplatky a peňažná náhrada, na ktorých výpočet je rozhodujúca suma tarifného platu, vypočítajú sa z takto upraveného tarifného platu.

Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia § 103 ods. 2, § 104 až 108, § 111 až 118 a § 120 až 122.

Na platové pomery príslušníkov v dočasnej štátnej službe sa vzťahujú ustanovenia § 103 až 118, § 120 až 122.

Ak je príslušníkovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu služobný plat o príslušnú časť služobného platu za každú takto neodslúženú hodinu. Ak príslušník s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije.

Krátenie služobného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak príslušník nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný služobný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas.

Služobný úrad zabezpečuje ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach príslušníka.

Služobný plat vedúcemu služobného úradu určuje vedúci nadriadeného služobného úradu; prezidentovi zboru určuje služobný plat minister.

Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.

Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 6 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa.

Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou. To platí aj pre zmenu tarifného platu čakateľa podľa § 123 ods. 3.

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia

V prípadoch, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje,

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 služobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne upraví.

V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Ak sa kolektívna zmluva neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

Príslušníkovi pri prvom skončení stálej štátnej služby z dôvodu, že stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu alebo ju nesmie vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, ak dosiahol na pracovisku určenom záväzným posudkom príslušného orgánu hygienickej služby najvyššiu prípustnú expozíciu, ako aj pri prvom odchode do dôchodku patrí odchodné, ak jeho započítaná prax podľa § 106 a 107 dosiahla najmenej šesť rokov. Základná suma odchodného je jednonásobok posledne priznaného mesačného služobného platu. Táto výmera sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítanej praxe o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu, najviac však do sumy desaťnásobku služobného platu príslušníka.

Ak príslušníkovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,²⁴) poskytne sa mu odchodné v čiastke rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.²⁴)

Odchodné vypláca príslušníkovi služobný úrad, v ktorom bol príslušník v poslednom služobnom pomere.

Príslušníkovi, ktorý odpracoval v zbore najmenej 20 rokov a dosiahol vek 50 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu alebo akúkoľvek funkciu v zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia, a nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia, poskytuje sa vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.

Vyrovnávací príspevok patrí príslušníkovi odo dňa skončenia stálej štátnej služby do takej sumy, aby spolu s príjmami z inej zárobkovej činnosti dosiahla sumu posledného mesačného služobného príjmu. Vyrovnávací príspevok vypláca služobný úrad bez žiadosti príslušníka.

Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predošlého stavu. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom, určí nadriadený služobný úrad; ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu škody určí ministerstvo.

Služobný úrad je povinný vymáhať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá služobnému úradu.

Ak príslušník uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody, ak má príslušník osobitnú zodpovednosť.

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu.²⁵)

Účastníkmi konania sú príslušníci, bývalí príslušníci alebo pozostalí po príslušníkoch, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

Za služobný úrad koná oprávnený nadriadený, ktorým je

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo oprávneného nadriadeného.

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu. Ak sa konanie začína na návrh oprávneného nadriadeného, konanie sa začína dňom, keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.

Príslušný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.

Príslušný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Ak tak ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho príslušnému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do zápisnice.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník navrhuje; musí byť podpísané a označené dátumom podania.

Príslušný orgán na žiadosť účastníka potvrdí prijatie podania.

O ústnych podaniach a dôležitých úkonoch v konaní sa vyhotovuje zápisnica.

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici týkajúcej sa disciplinárneho konania sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

Zápisnicu podpisujú všetci zástupcovia orgánu, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili. V zápisnici sa uvedú aj dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.

Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je príslušný vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.

Účastníci konania majú právo nahliadať do príslušných spisov okrem zápisnice o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, odpisy a fotokópie.

Príslušný orgán je povinný zabezpečiť, aby sa nazretím do spisu, jeho odpisom alebo fotokópiou neporušilo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo ani dôležitý záujem účastníka konania.

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb, listiny a obhliadka.

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Príslušný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Príslušný orgán je povinný vykonať aj iné dôkazy, než aké boli účastníkom konania navrhnuté, ak sú potrebné na zistenie skutočného stavu.

Príslušný orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Ak príslušný orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať iný príslušný orgán toho istého alebo nižšieho stupňa; dožiadaný príslušný orgán vykoná tento úkon bezodkladne.

Trovy konania, ktoré vznikli služobnému úradu, uhrádza služobný úrad. Trovy konania, ktoré vznikli príslušníkovi, znáša príslušník; má právo na ich úhradu v prípade, ak bol úspešný. Náhradu mu poskytne služobný úrad.

Príslušný orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a preukázaný ušlý zárobok. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.

Trovy spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.

Trovy hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadia osobitným predpisom.²⁶)

Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu služobného úradu alebo smrťou účastníka konania.

Príslušný orgán je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia aj k spôsobu jeho zistenia alebo navrhnúť jeho doplnenie.

Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu vecí a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania doručením alebo vyhlásením.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený príslušný orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých bolo rozhodnuté.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného orgánu.

Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia príslušný orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie alebo rozklad, je právoplatné.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.²⁷)

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní.

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu príslušného orgánu môže účastník konania podať odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Účastník konania podáva odvolanie služobnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal.

Podanie odvolania má odkladný účinok.

Služobný úrad, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu.

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.

Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti služobnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti; služobný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Na rozklad a konanie o ňom sa vzťahujú ustanovenia o odvolaní.

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.

Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.²⁷)

Písomnosť týkajúca sa služobného pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená príslušníkovi do vlastných rúk.

Služobný úrad písomnosť doručuje príslušníkovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu príslušníka ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo príslušník písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a príslušník svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď príslušník prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.

Príslušník doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním na služobnom úrade.

Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže príslušný orgán na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.

Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.

Právoplatné rozhodnutia vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.²⁷)

Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.

Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 1 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.

Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok na vykonávanie štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä

Služobný úrad rozhoduje o použití sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.

Na účely uvedené v odseku 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, podklady a prihliada na jeho stanovisko.

V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje príslušníkov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 4.

Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady alebo personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia služobného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.

Príslušník, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas vykonávania tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tomto čase mu nepatrí služobný plat.

Služobný úrad je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania a regenerácie telesného a duševného zdravia povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybraným príslušníkom.

Na rekondičnom pobyte v trvaní 14 dní nepretržite v kalendárnom roku sú povinní zúčastniť sa

Rekondičný pobyt sa neposkytuje príslušníkovi, ktorý je vo výpovednej lehote alebo ktorý končí služobný pomer na základe žiadosti príslušníka o skončenie služobného pomeru, ani tomu príslušníkovi, u ktorého to vylučuje zdravotný stav.

Služobný úrad musí počas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, a ak ide o internátny rekondičný pobyt, aj ubytovanie a celodenné stravovanie.

Príslušníka na rekondičný pobyt podľa odseku 2 vysiela v určenom termíne vedúci služobného úradu.

Príslušník je povinný nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne; náhradný nástupný termín sa môže príslušníkovi určiť v prípade, ak nemohol nastúpiť na rekondičný pobyt v určenom termíne zo závažných služobných, osobných, zdravotných alebo rodinných dôvodov a tieto dôvody včas oznámil vedúcemu služobného úradu, ktorý ho na rekondičný pobyt vyslal.

Ak príslušník nenastúpi na rekondičný pobyt v určenom termíne a neoznámi dôvody, pre ktoré sa na rekondičnom pobyte nemôže zúčastniť, znáša finančné náklady s tým spojené a neposkytne sa mu náhradný termín.

Služobný úrad určí príslušníkovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky ako pri služobnej ceste.

Rekondičný pobyt sa príslušníkovi poskytuje bezplatne. Náklady spojené s rekondičným pobytom príslušníka znáša služobný úrad.

Príslušníkovi, ktorý sa zúčastňuje na povinnom rekondičnom pobyte, zodpovedá za škodu vzniknutú pri účasti na tomto pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou služobný úrad, ktorý mu účasť na pobyte určil. Príslušník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu počas trvania rekondičného pobytu, tomuto úradu. Účasťou na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou je aj cesta na nástup rekondičného pobytu a späť po jeho skončení, účasť na rekondičnom programe, stravovanie a časť osobného voľna v rekondičnom objekte. Povolená neorganizovaná vychádzka sem nepatrí.

Účasť na rekondičnom pobyte sa posudzuje ako vykonávanie služby. Príslušníkovi počas rekondičného pobytu patrí služobný plat.

Podrobnosti o rekondičnom pobyte ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ak je príslušník uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k nemocenskému v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a poskytnutým nemocenským. Celkový čas poskytovania príplatku pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšie 30 dní.

Príplatok k nemocenskému príslušníkovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

Ak štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, patrí mu príplatok k tejto podpore v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a poskytnutým nemocenským. Celkový čas poskytovania príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny pri viacerých ošetrovaniach, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšie 30 dní.

Ak príslušníkovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného zákona,²⁸) patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve v sume rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj po odpočítaní príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a poskytnutou peňažnou pomocou v materstve.

Príslušník stálej štátnej služby má nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku, ak

Nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku má aj

Suma príplatku za štátnu službu k starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku, vdovskému dôchodku, vdoveckému dôchodku a k sirotskému dôchodku za každý rok praxe započítanej podľa § 106 a § 107 ods. 1 písm. b) je 1,25 % priznaného dôchodku. Za každý ďalší celý mesiac započítanej praxe patrí štátnemu zamestnancovi príplatok za štátnu službu k dôchodku v sume 1/12 z 1,25 % priznaného dôchodku.

Priznaný príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú sumu zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

Služobným platom na účely § 163 a 164 je služobný plat, ktorý by príslušníkovi patril, ak by mu nevznikol nárok na nemocenské alebo nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, alebo nárok na peňažnú pomoc v materstve.

Nárok na príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a príplatok za štátnu službu k dôchodku (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na príplatok.

Konanie o priznanie príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti príslušníka, prípadne pozostalého po príslušníkovi; žiadosť sa podáva na tlačive určenom ministerstvom.

Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neoprávnene odoprel alebo priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.

Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok bol priznaný neprávom, príplatok sa odníme.

Ak sa zistí, že príplatok bol priznaný vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži. Príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho časť, ak sa zistí, že

Nárok na vrátenie príplatku poskytnutého neprávom alebo v nesprávnej sume zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď ministerstvo túto skutočnosť zistilo, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý sa príplatok vyplatil.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce o nároku na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume.

Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.

Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok patrí.

Príplatok k nemocenskému, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny vypláca služobný úrad pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.

Suma príplatku k nemocenskému, príplatku k peňažnej pomoci v materstve a príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Príplatok za štátnu službu k dôchodku vypláca ministerstvo vopred v ním určených pravidelných mesačných lehotách.

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa vypláca do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití príslušníka alebo pozostalého po príslušníkovi.

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa poukazuje na účet príslušníka alebo pozostalého po príslušníkovi v banke; náklady s tým spojené uhrádza príslušník alebo pozostalý po príslušníkovi.

Poberateľom príplatku za štátnu službu k dôchodku po príslušníkovi je pozostalý alebo zákonný zástupca pozostalého.

Suma príplatku za štátnu službu k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.

Nárok na príplatok zaniká smrťou príslušníka. Ak má nárok na príplatok pozostalý po príslušníkovi, tento nárok zaniká smrťou pozostalého po príslušníkovi.

Ak príslušník zomrel po uplatnení nároku na príplatok, vstupujú do ďalšieho konania o príplatok a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti príslušníka postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s príslušníkom v čase jeho smrti v domácnosti.¹⁹) Podmienka domácnosti nemusí byť splnená, ak ide o deti, ktoré majú nárok na príplatok k sirotskému dôchodku po zomretom príslušníkovi.

Ak sa príplatok priznal pred smrťou príslušníka, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti príslušníka členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

O odvolaní proti rozhodnutiu o nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku rozhoduje minister na návrh poradnej komisie.

Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie²⁹) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ. Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie³⁰) sa príslušník posudzuje ako zamestnanec; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti³¹) sa príslušník v prípravnej štátnej službe a príslušník v dočasnej štátnej službe posudzujú ako zamestnanci; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Príslušník v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za príslušníka v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá; v takomto prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.

Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.

Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Ak bolo rozhodnuté o plnení v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie práva na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatná celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.

Ak tento zákon neustanovuje inak, je lehota na uplatnenie peňažných pohľadávok zo služobného pomeru tri roky.

Ak ide o opakujúce sa plnenie, je lehota na uplatnenie práva na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.

Lehota na uplatnenie práva na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Právo priznané právoplatným rozhodnutím sa premlčuje v lehote desiatich rokov odo dňa, keď sa malo podľa tohto rozhodnutia plniť.

Premlčacia lehota uvedená v odseku 6 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí rozložené; premlčacia lehota sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich splatnosti.

Práva na opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia, sa premlčujú za tri roky odo dňa ich splatnosti.

Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného platu príslušníka; zrážky zo služobného platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným platom.

Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu, môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že tento nárok uspokojí, ak tak neurobí povinný sám.

Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na jeho požiadanie čiastku svojho práva.

Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak tento nárok neuspokojí príslušník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.

Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu príslušník.

Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť príslušník.

Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru v plnom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

Ak zanikne služobný úrad na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo služobného pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo služobného pomeru.

Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo služobného pomeru voči príslušníkom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči príslušníkom prechádzajúcej časti služobného úradu, ktorých služobné pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.

Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo služobného pomeru príslušníka zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva príslušníka zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

Uspokojením právo zanikne.

Právo musí byť uspokojené riadne a včas.

Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.

Ak nie je čas uspokojenia práva ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené v okamihu doručenia plnenia alebo pripísaním na účet.

Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov týkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do súdnej úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo ak nie je prítomný.

Príslušník aj služobný úrad sú povinní prijať i čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.

Ak je príslušník povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom príslušník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.

Ak príslušník požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu služobný úrad povoliť primerané splátky. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.

Ak príslušník neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí. Toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce príslušník právo uspokojiť celkom, je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.

Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.

Účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania v sume ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.

K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúkané plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

Služobný úrad alebo príslušník, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.

Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.

Práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

Peňažné nároky príslušníka jeho smrťou nezanikajú; do trojnásobku jeho služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú platové nároky postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v domácnosti;¹⁹) predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.

Peňažné nároky služobného úradu zanikajú smrťou príslušníka okrem práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré príslušník pred svojou smrťou uznal čo do dôvodov a sumy a nároku na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.

Ak ide o právo bývalého príslušníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva čas, na ktorý mu nebol ustanovený opatrovník.

Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Návrh je potrebné doručiť služobnému úradu v určenej lehote.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa netýkajú obdobia, ktorého uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti; tieto obdobia sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa určeného obdobia.

Zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.

Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Ak zástupca presiahne rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schválil alebo na jeho základe koná.

Príslušník a služobný úrad sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou. Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu, inak je neplatné.

Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné. Splnomocnenie zanikne tiež smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, keď sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedičia.

Súd môže ustanoviť opatrovníka príslušníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.

Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.