Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore

Tento zákon upravuje zriadenie, postavenie, úlohy, organizáciu a riadenie Hasičského a záchranného zboru.

Tento zákon upravuje aj štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Pod pojmom príslušník sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Hasičského a záchranného zboru a príslušník Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pod pojmom zbor sa na účely tohto zákona rozumie Hasičský a záchranný zbor a Horská záchranná služba, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pod pojmom prezident zboru sa na účely tohto zákona rozumie prezident Hasičského a záchranného zboru a riaditeľ Horskej záchrannej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zriaďuje sa Hasičský a záchranný zbor.

Zbor je jednotne organizovaným zborom, ktorý plní úlohy v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi.¹)

Zbor je budovaný podľa zásady nadriadenosti a podriadenosti.

Zbor je podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).

Zbor

Zbor sa podieľa

Zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať obrazové alebo iné záznamy o priebehu zásahu, záchranných prácach alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov vrátane príjmu tiesňového volania a uchovávať ich po dobu troch rokov odo dňa ich vzniku; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.^3a)

Zbor spolupracuje pri plnení svojich úloh so štátnymi orgánmi, s orgánmi samosprávy, právnickými osobami, občianskymi združeniami a s fyzickými osobami.

Zbor sa môže podieľať na materiálno-technickom vybavení obecných hasičských útvarov a obecných hasičských zborov, Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky a iných občianskych združení, ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi; ustanovenia osobitného predpisu^3b) sa nepoužijú.

Zbor spolupracuje pri riešení otázok na úseku ochrany pred požiarmi s príslušnými orgánmi iných štátov a s medzinárodnými organizáciami.

Zbor poskytuje pomoc iným štátom v rozsahu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.⁴)

Zbor tvoria

Zbor riadi prezident zboru. Prezidenta zboru vymenúva a odvoláva minister.

Prezídium zboru je súčasťou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Ministerstvo môže zriadiť alebo zrušiť zariadenia zboru i mimo svojho sídla.

Krajské riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister na návrh prezidenta zboru.

Krajské riaditeľstvo zboru je preddavková organizácia ministerstva.

Krajské riaditeľstvo zboru so súhlasom prezídia zboru môže zriadiť alebo zrušiť pracovisko krajského riaditeľstva zboru i mimo jeho sídla.

Okresné riaditeľstvo zboru riadi riaditeľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru. Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy riadi veliteľ, ktorého na návrh riaditeľa krajského riaditeľstva zboru vymenúva a odvoláva prezident zboru.

Krajské riaditeľstvo zboru, okresné riaditeľstvo zboru a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy konajú a rozhodujú v administratívnoprávnych veciach samostatne. Krajské riaditeľstvo zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za krajské riaditeľstvo zboru koná pred súdom riaditeľ krajského riaditeľstva zboru alebo ním poverený príslušník.

Vnútornú organizáciu zboru určuje minister na návrh prezidenta zboru.

Prezident zboru na zabezpečenie plnenia úloh zboru zriaďuje odborné služby. Odbornou službou sa rozumie strojná služba, protiplynová služba, spojovacia služba, hasičská a záchranná služba a povodňová záchranná služba.

Sídlom krajského riaditeľstva zboru je spravidla obec, ktorá je sídlom kraja.

Sídla okresných riaditeľstiev zboru a Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, územné obvody krajských riaditeľstiev zboru, Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a okresných riaditeľstiev zboru, ako aj sídla hasičských staníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Obec, ktorá je sídlom krajského riaditeľstva zboru alebo okresného riaditeľstva zboru, alebo hasičskej stanice, zabezpečí na jeho umiestnenie primerané kancelárske a iné nebytové priestory.⁵)

Zbor je financovaný z rozpočtu ministerstva. Ministerstvo spravuje majetok vo vlastníctve štátu, ktorý slúži na plnenie úloh zboru a záväzky štátu súvisiace s plnením úloh zboru.

Ministerstvo určuje materiálne vybavenie a technické zabezpečenie zboru.

Príslušník je oprávnený, ak to vyžaduje plnenie úloh zboru,

Príslušník je oprávnený otvoriť byt alebo iný uzavretý priestor a vstúpiť doň na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby, alebo ak hrozí značná škoda na majetku.⁷)

Príslušník, ktorý vykonáva pyrotechnickú činnosť (ďalej len „pyrotechnik"), je oprávnený pri plnení úloh zboru, najmä pri núdzovom odstraňovaní stavieb alebo ľadových bariér, používať výbušniny^7a) a výbušné predmety.^7b)

Pyrotechnik je oprávnený na účely uvedené v odseku 3 a na účely výučby a výcviku držať, skladovať, prevážať a používať výbušniny^7a) a výbušné predmety.^7b)

Príslušník je oprávnený na mieste zásahu vypnúť alebo odstaviť prívod energií do vyhradených technických zariadení v rozsahu oprávnenia, ktoré získal podľa osobitného predpisu,^7c) na účely vykonania zásahu, ktorý neznesie odklad, ak je dôvodná obava, že je ohrozený život alebo vážne ohrozené zdravie osoby alebo ak hrozí značná škoda na majetku.

Činnosť podľa odseku 5 sa považuje za činnosť vykonávanú v služobnom pomere; pri jej vykonávaní je nevyhnutné zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Na vykonanie zásahu⁸) podľa § 7 ods. 2 príslušník zabezpečí prítomnosť nezaujatej osoby; nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Po vykonaní zásahu je príslušník povinný bezodkladne upovedomiť príslušný orgán Policajného zboru o vykonaní zásahu.

Na vstup do vojenských objektov, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Policajného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby sa vzťahujú osobitné predpisy.⁹)

Po vykonaní činnosti podľa § 7 ods. 5 v rámci zásahu je príslušník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o svojej činnosti zodpovednú osobu vlastníka, správcu alebo užívateľa vyhradeného technického zariadenia, na ktorom bola v súvislosti so zásahom vykonávaná činnosť.

Príslušník je povinný pri vykonávaní zásahu dbať na to, aby v súvislosti s touto činnosťou nevznikla osobám bezdôvodná ujma a aby prípadné zasahovanie do ich práv a slobôd nepresiahlo mieru nevyhnutne potrebnú na dosiahnutie účelu vykonávaného zásahu.

Príslušník je povinný vykonať zásah i v čase mimo vykonávania služby alebo urobiť iné opatrenia nevyhnutné na jeho vykonanie.

Príslušník pri plnení úloh zboru preukazuje svoju príslušnosť k zboru rovnošatou, služobným preukazom alebo ústnym vyhlásením „Hasičský a záchranný zbor“ (ďalej len „ústne vyhlásenie“).

Ústnym vyhlásením preukazuje príslušník svoju príslušnosť k zboru iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti zásahu neumožňujú preukázať príslušnosť rovnošatou alebo služobným preukazom.

Príslušník pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz vydať z rúk; na požiadanie dá na nahliadnutie iba jeho prednú stranu.

Štátnou službou príslušníkov sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh zboru príslušníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

Príslušníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.

Plnením úloh uvedených v odseku 1 sa rozumie aj plnenie úloh príslušníkov na úseku riadenia, rozhodovania, kontroly, odbornej prípravy rozhodnutí, odbornej prípravy návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, odbornej prípravy podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí a uplatňovania právnych vzťahov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

Miestom vykonávania štátnej služby na účely tohto zákona je obec alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník zaradený na výkon štátnej služby.

Služobný pomer sa zakladá k štátu.

Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon.

Na právne vzťahy zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa odseku 3, § 3 ods. 1 a 2 alebo podľa osobitného predpisu^9a) a sú zamestnancami ministerstva, krajského riaditeľstva zboru alebo Horskej záchrannej služby, sa vzťahuje osobitný predpis.¹⁰)

Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj počas trvania služobného pomeru príslušníka a 50 rokov po jeho skončení alebo zániku, je služobný úrad oprávnený podľa osobitného predpisu^10a) spracúvať osobné údaje uvedené v § 17 o občanovi, príslušníkovi, o príslušníkovi, ktorému sa skončil služobný pomer (ďalej len „bývalý príslušník“), a príslušníkovi, ktorému zanikol služobný pomer.

V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu. Vedúcim služobného úradu je

Nadriadeným môže byť príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, príslušník v štátnej službe,^10b) vedúci štátny zamestnanec^10c) alebo vedúci zamestnanec.^10d)

Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie

Osobným úradom vo veci uplatňovania služobného pomeru je úrad, ktorý je osobitným útvarom služobného úradu, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu.

Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy zboru podľa § 3, § 12 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu.^9a)

Počet príslušníkov v štátnej službe a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na každý rok pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu kalendárneho roka úpravu v počte príslušníkov v štátnej službe alebo v objeme finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky.

Návrh počtu príslušníkov v štátnej službe a návrh objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy príslušníkov v štátnej službe pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov ministerstvo v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Rozpis schváleného počtu príslušníkov v štátnej službe v členení podľa funkcií v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov (ďalej len „systemizácia") schvaľuje na návrh prezidenta zboru minister.

Vedúci služobného úradu je povinný sledovať, zabezpečovať a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie.

Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v zbore.

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom.^10a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania.

Občan pri vstupe do štátnej služby alebo príslušník, ktorí sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.^10a)

Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.

Príslušníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, ak

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, za úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, za úmyselný trestný čin proti republike, za úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach alebo ktorý nebol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Na právoplatné odsúdenie sa prihliada, aj keď bolo zahladené podľa osobitného predpisu,^12a) alebo ak sa podľa osobitného predpisu^12a) na občana hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom z registra trestov¹³) nie starším ako tri mesiace.

Zdravotnú spôsobilosť v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 102d lekárskym posudkom na základe záverov vyšetrenia uchádzača o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „uchádzač“) lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva.

Posudzovanie psychickej spôsobilosti na účely tohto zákona vykonáva psychológ zboru. Podrobnosti o posudzovaní psychickej spôsobilosti a o spôsobe jej posudzovania ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí príslušník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.

Služobný úrad je oprávnený na účely zistenia, či uchádzač spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, spracúvať o jeho osobe tieto údaje:

Na účely odseku 5 je služobný úrad oprávnený spracúvať a uchovávať osobné údaje o príslušníkovi podľa odseku 6 po celý čas trvania služobného pomeru a na účely tohto zákona aj po skončení služobného pomeru.

Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú

Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 1 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Požadované vzdelanie je vzdelanie¹⁵) v príslušnom stupni vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.

Vzdelanie na účely tohto zákona je

Kvalifikačné predpoklady s výnimkou osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 5 sú ustanovené v charakteristikách platových tried príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a.

Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 2 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.¹⁵)

Prezident zboru môže služobným predpisom určiť študijný odbor, ak je študijné zameranie potrebné na výkon požadovanej činnosti pre ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činností v zbore, ustanovený pre príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prílohe č. 1 a pre príslušníka Horskej záchrannej služby v prílohe č. 1a a zistený podľa § 105 a 106. Vedúci služobného úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.

Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti uchádzača.

Ak je to v záujme služobného úradu, vedúci služobného úradu alebo ním poverený príslušník vykoná s uchádzačom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

V prijímacom konaní uchádzač predloží

Uchádzač, ktorý žiada o opätovné prijatie do služobného pomeru, je povinný predložiť aj doklad o započítaných rokoch podľa § 161 ods. 15 a 16; to neplatí, ak v predchádzajúcom služobnom pomere vykonával štátnu službu v tej istej zložke.

Uchádzača možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na vykonávanie štátnej služby v zbore.

Na posúdenie spôsobilosti uchádzača na vykonávanie funkcie v zbore sa uchádzač musí podrobiť lekárskemu vyšetreniu, previerke fyzickej zdatnosti a psychologickému vyšetreniu. Ak uchádzač jednej z podmienok nevyhovel, prijímacie konanie sa ukončí.

Prijímacie konanie sa končí

Uchádzač, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie do služobného pomeru.

Služobný úrad eviduje uchádzača, ktorý splnil podmienky na prijatie do služobného pomeru a jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia po dobu jedného roka. Evidovaného uchádzača o prijatie do služobného pomeru možno vymenovať na voľné funkčné miesto s tým, že možno využiť jeho výsledky lekárskeho vyšetrenia, previerky fyzickej zdatnosti a psychologického vyšetrenia.

Náklady súvisiace s prijímacím konaním uhrádza uchádzač.

Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Služobný pomer vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa príslušníkovi odovzdá písomné oznámenie o dĺžke odbornej praxe a započítanej praxe, o sume a zložení služobného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky.

Vymenovanie podľa odseku 1 vykoná vedúci služobného úradu; ak ide o vymenovanie do služobného pomeru uchádzača, ktorému sa započítavajú doby trvania služobného pomeru na vznik nároku na dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,^15a) je podmienkou vymenovania súhlas prezidenta zboru. Vymenovanie do štátnej služby na funkciu možno uskutočniť, ak funkcia podľa schválenej systemizácie je vytvorená a je voľná. Voľné miesto sa prednostne obsadzuje aj bez prijímacieho konania príslušníkom zaradeným mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1.

Rozhodnutie o vymenovaní príslušníka do štátnej služby musí obsahovať

Proti rozhodnutiu o vymenovaní príslušníka do štátnej služby sa nemožno odvolať.

Príslušníkovi v štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:

Príslušníkovi Horskej záchrannej služby podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má v príslušnej funkcii vykonávať podľa prílohy č. 1a, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede takto:

Funkcia hasič a funkcia mladší záchranár sa vykonávajú len počas prípravnej štátnej služby.

Ak uchádzač nemôže nastúpiť do štátnej služby, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak uchádzač nastúpi do štátnej služby v najbližší deň výkonu štátnej služby.

Služobný pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.

Uchádzač pri vzniku služobného pomeru príslušníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:

Uchádzač pri vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som poskytol pomoc v horách každému, kto ju potrebuje tak, ako mi to káže česť, svedomie a povinnosť príslušníka Horskej záchrannej služby, a to i s nasadením vlastného života, pretože som si vedomý, že najvyššími ľudskými a spoločenskými hodnotami sú život a zdravie človeka. Tak prisahám!".

Služobná prísaha je zložená, ak po jej prečítaní ten, kto ju skladá, vyhlási „tak prisahám“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia služobnej prísahy, odtlačok pečiatky so štátnym znakom a podpis vedúceho služobného úradu.

Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby.

Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je príslušník vymenovaný do funkcie ako príslušník čakateľ (ďalej len „čakateľ“), ak ďalej nie je ustanovené inak. V tomto období je čakateľ povinný získať osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu.^14a) Prípravná štátna služba trvá najviac dva roky, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľom je bezprostredne nadriadený čakateľa.

Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť, ak počas nej čakateľ bez svojho zavinenia nezískal osobitnú odbornú spôsobilosť a čakateľ Horskej záchrannej služby odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu,^14a) najviac však o jeden rok.

Po prijatí do služobného pomeru musí každý príslušník prejsť prípravnou štátnou službou okrem príslušníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a príslušníka, ktorý bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona vymenovaný do stálej štátnej služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Obdobie prípravnej štátnej služby plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a končí sa skúškou na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby skúškou na získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.^14a) Do tohto obdobia sa nezapočítavajú časy uvedené v § 97 ods. 1 písm. b), c) a j) prvom až treťom bode.

Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti.

Odbornú prípravu na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti tvorí

V prípravnej štátnej službe po absolvovaní základnej prípravy plní príslušník úlohy zboru vyplývajúce z funkcie, do ktorej je vymenovaný.

Základnú prípravu vykonáva ministerstvo. Základná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah základnej prípravy a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Špecializovaná príprava príslušníkov sa vykonáva až po skončení základnej prípravy.

Špecializovanú prípravu vykonáva ministerstvo. Špecializovaná príprava sa končí skúškou pred skúšobnou komisiou. Rozsah a obsah špecializovanej prípravy pre určené funkcie a priebeh skúšky upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Odseky 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na príslušníka v dočasnej štátnej službe, ktorý písomne požiada o vymenovanie do stálej štátnej služby.

Účelom overenia osobitnej odbornej spôsobilosti je overiť, či čakateľ pred vymenovaním do stálej štátnej služby má vedomosti a zručnosti v rozsahu upravenom pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

Rozsah a obsah vedomostí a zručností pre určené funkcie v zbore upraví ministerstvo.

Overenie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vykoná v týchto termínoch:

Na vykonanie overenia osobitnej odbornej spôsobilosti má čakateľ právo, ak sa prípravná štátna služba podľa tohto zákona neskončila a zo služobného hodnotenia podľa § 40 ods. 6 písm. a) vyplýva jeho spôsobilosť na vymenovanie do stálej štátnej služby.

Deň úspešného overenia osobitnej odbornej spôsobilosti a u čakateľa Horskej záchrannej služby deň úspešného overenia odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a) je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Služobný úrad vydá rozhodnutie o vymenovaní do stálej štátnej služby, a ak ide o čakateľa vo funkcii hasič, aj rozhodnutie o preradení na funkciu hasič záchranár, alebo ak ide o čakateľa vo funkcii mladší záchranár, aj rozhodnutie o preradení na funkciu záchranár. Na preradenie čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár nie je potrebný ich písomný súhlas s preradením. Proti rozhodnutiu o vymenovaní do stálej štátnej služby, proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii hasič na funkciu hasič záchranár a proti rozhodnutiu o preradení čakateľa vo funkcii mladší záchranár na funkciu záchranár sa nemožno odvolať.

Ak čakateľ nesplnil požiadavky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, povolí mu služobný úrad na základe jeho písomnej žiadosti opakovať skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Každú skúšku na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti možno opakovať len raz.

Žiadosť o opakovanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa musí doručiť služobnému úradu do desiatich kalendárnych dní po neúspešne vykonanej skúške.

Skúšku zo základnej prípravy možno opakovať najskôr po mesiaci a najneskôr do troch mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Skúšku špecializovanej prípravy možno opakovať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po neúspešne vykonanej skúške. Čas do vykonania opakovanej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby.

Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo.

Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva prezident zboru z príslušníkov v stálej štátnej službe. Skúšobná komisia má najmenej troch členov.

Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Skúšobná komisia sa uznáša o výsledku skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen skúšobnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie skúšobnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví v písomnej forme.

Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa určí skúšobná lehota, a to najdlhšie na šesť mesiacov. Určená skúšobná lehota je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.

Skúšobná lehota začína plynúť odo dňa prijatia do služobného pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 97 ods. 1 okrem písmena e).

Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je získanie osobitnej odbornej spôsobilosti a u príslušníka Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu.^14a)

Príslušník sa vymenuje do stálej štátnej služby

Do stálej štátnej služby sa po prijatí vymenuje aj uchádzač, ktorého predchádzajúci pracovný pomer v Zbore požiarnej ochrany alebo v závodnom hasičskom útvare trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul viac ako jedennásobok času, počas ktorého predchádzajúci pracovný pomer trval, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej bol prijatý.

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnú štátnu službu možno vykonávať opakovane.

Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať uchádzača na zastupovanie príslušníka počas pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, neplateného služobného voľna alebo ak sa ním obsadzuje voľné miesto podľa odseku 1.

Príslušník v dočasnej štátnej službe, ktorý spĺňa kvalifikačnú požiadavku osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu^14a) a uplynula mu skúšobná lehota, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia vymenovaný do stálej štátnej služby.

Príslušník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník v stálej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Príslušníkov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,¹⁶) nemožno zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.

Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.

Príslušník je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru.

Príslušníkovi patrí rovnošata a jej súčasti.

Rovnošata je služobný odev príslušníka, ktorý má špecifické označenie vyjadrujúce jeho príslušnosť k zboru.

Na rovnošate nosí príslušník štátny znak Slovenskej republiky.

Príslušník vykonáva štátnu službu spravidla v rovnošate.

Príslušník má nárok na bezplatné poskytovanie rovnošaty a jej súčastí (ďalej len „naturálne náležitosti“).

Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patria príslušníkovi na obnovu naturálnych náležitostí každý rok vo výške 40 % hodnoty rovnošaty a jej súčastí.

Služobný úrad poskytuje príslušníčke raz za rok peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty rovnošaty a jej súčastí na nákup pančuchových nohavíc, poltopánok a čižiem.

Hodnotu rovnošaty a jej súčastí podľa reálnych nákupných cien ustanoví každý rok všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak odchýlka hodnoty rovnošaty a jej súčastí nepresiahne 10 %.

Nárok na naturálne náležitosti príslušník uplatní do 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku, inak zanikne. Nárok na naturálne náležitosti a na peňažný príspevok zaniká dňom skončenia služobného pomeru.

Podrobnosti o druhoch rovnošiat a ich súčastiach, ich poskytovaní, nosení a vyobrazení a o vykonávaní štátnej služby v občianskom odeve upraví ministerstvo služobným predpisom.

Príslušníkovi patrí hodnosť.

Ustanovujú sa tieto hodnosti a čas výsluhy rokov v hodnosti:

Pre hodnosti nadpráporčíka, plukovníka a generála sa čas výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.

Do času výsluhy rokov v hodnosti sa započítava čas trvania služobného pomeru s výnimkou času

Do hodnosti vymenúva a povyšuje príslušníka vedúci služobného úradu; mimoriadne povýšenie do dôstojníckej hodnosti vykonáva minister na návrh prezidenta zboru.

Prezidenta zboru vymenúva a povyšuje do hodnosti minister.

Pre každú funkciu v zbore sa plánuje hodnosť.

Ak má príslušník úplné stredné všeobecné vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti rotmajstra.

Ak má príslušník vyššie odborné vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.

Ak má príslušník vysokoškolské vzdelanie, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná. Ak nie je takáto hodnosť pre funkciu plánovaná, príslušník sa vymenuje do najvyššej hodnosti, ktorá je pre túto funkciu plánovaná.

Ak príslušník pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však do hodnosti o jeden stupeň nižšej, ako je plánovaná pre funkciu, do ktorej má byť vymenovaný.

Doba výkonu odborných činností podľa odseku 5 je na vymenovanie do hodnosti

Plánované hodnosti pre jednotlivé funkcie v zbore a postup pri prepožičaní hodnosti upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Príslušník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak je pre túto funkciu takáto hodnosť plánovaná. Ak je to pre príslušníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 35 ods. 5. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynul čas výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma.

Príslušník, ktorý bol v pracovnom pomere v rámci Zboru požiarnej ochrany alebo v závodnom požiarnom útvare alebo v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo k ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti, ak takáto hodnosť podľa tohto zákona existuje, alebo do hodnosti rovnakej úrovne, ak je takáto hodnosť pre funkciu, do ktorej bol vymenovaný, plánovaná. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je vymenovaný do funkcie, v ktorej sa využijú jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 35 ods. 2 až 4.

Príslušník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:

Príslušník v práporčíckej hodnosti vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňajúci kvalifikačné predpoklady má nárok na vymenovanie do

Ak si príslušník v práporčíckej hodnosti zvýši stupeň vzdelania, má nárok na vymenovanie do hodnosti podporučíka, ak je takáto hodnosť pre funkciu, ktorú vykonáva, plánovaná.

Návrh na vymenovanie príslušníka do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.

Príslušníkovi vymenovanému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na obdobie, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je príslušník vymenovaný. Hodnosť prepožičiava príslušníkovi prezident zboru; prezidentovi zboru hodnosť prepožičiava minister.

Prepožičať možno najvyššiu hodnosť plánovanú pre funkciu, do ktorej je príslušník vymenovaný, s výnimkou hodnosti generála.

Príslušníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov. So služobným hodnotením musí byť príslušník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

V hodnotiacej časti sa posudzujú

Príslušník je služobne hodnotený za obdobie, ktoré uplynulo od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

Služobné hodnotenie sa vykoná vždy

V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná

Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 4, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník

Ak sa služobné hodnotenie vykonáva podľa odseku 5, v závere služobného hodnotenia sa uvedie, či príslušník

O služobnom hodnotení príslušníka rozhoduje vedúci služobného úradu na základe písomného návrhu, ktorý vypracúva ním zriadená komisia. Služobné hodnotenie podľa návrhu komisie pripravuje pre vedúceho služobného úradu osobný úrad.

Komisia podľa odseku 1 musí v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia umožniť príslušníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov.

Ak príslušník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej predsedom komisie písomné pripomienky alebo námietky a komisia im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vedúcemu služobného úradu. Lehota určená predsedom komisie nesmie byť kratšia ako tri dni.

Vedúci služobného úradu môže na základe písomných pripomienok alebo námietok príslušníka alebo na základe stanoviska komisie služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať nové služobné hodnotenie.

Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere príslušníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

Služobné hodnotenie sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

Podrobnosti o služobnom hodnotení a o zriadení, zložení a činnosti komisie upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Zmenu služobného pomeru vykoná písomným rozhodnutím vedúci služobného úradu, ktorý je príslušný podľa § 13 ods. 1, ak tento zákon neustanovuje inak.

Príslušníka možno s jeho písomným súhlasom

Príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), c) alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d)

Po uplynutí obdobia, počas ktorého bol príslušník preradený, preložený alebo preradený a preložený na určité obdobie, sa príslušník zaradí do tej istej funkcie v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, ak sa so služobným úradom nedohodne inak.

Služobný úrad môže preradiť, preložiť alebo preložiť a preradiť príslušníka aj na základe jeho písomnej žiadosti.

Trvalé preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby, ktoré sa nachádza v územnej pôsobnosti iného služobného úradu, vykoná rozhodnutím o vymenovaní vedúci služobného úradu, v ktorom bude príslušník vykonávať štátnu službu, po dohode s vedúcim služobného úradu, v ktorom vykonáva príslušník štátnu službu.

Na preradenie príslušníčky podľa odseku 1 písm. a) z dôvodov uvedených v § 102 nie je potrebný jej súhlas.

Na preradenie, preloženie a na preradenie a preloženie sa nevzťahuje § 20.

Príslušníka možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh zboru pri závažných požiaroch, haváriách, živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach na ochranu života, zdravia, majetku a na zabezpečenie akcieschopnosti organizačnej jednotky na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 kalendárnych dní za obdobie 12 mesiacov, a to i na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol vymenovaný.

Príslušníka preveluje vedúci služobného úradu personálnym rozkazom, ktorý v prípade naliehavosti situácie možno oznámiť ústne. Písomné vyhotovenie personálneho rozkazu sa doručí príslušníkovi bez zbytočného odkladu. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o prevelení nemá odkladný účinok.

Pri prevelení príslušníka do iného miesta výkonu štátnej služby mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.

Za nadriadeného vymenúva vedúci služobného úradu príslušníka v stálej štátnej službe.

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v zbore, je vymenovaný za nadriadeného ako

Príslušník v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva štátnu službu v Horskej záchrannej službe, je vymenovaný za nadriadeného ako

Vedúci služobného úradu vymenuje príslušníka v stálej štátnej službe na zastupovanie nadriadeného v čase jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne alebo v čase neobsadenia funkcie nadriadeného alebo v čase neprítomnosti príslušníka zastupujúceho nadriadeného, ktorý dlhšie ako tri týždne zastupuje iného nadriadeného. Zastupovanie nesmie presiahnuť dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Vedúci služobného úradu môže poveriť príslušníka v stálej štátnej službe, aby zastupoval nadriadeného počas jeho neprítomnosti nepresahujúcej tri týždne. Poverenému príslušníkovi nepatrí príplatok za zastupovanie podľa § 110. Poverenie možno vykonať aj ústne. Ak zastupovanie bude trvať dlhšie ako 25 hodín, poverenie musí byť príslušníkovi doručené aj písomne.

Vedúci služobného úradu (§ 13 ods. 1) odvolá nadriadeného v štátnej službe, ak

Príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.

Vykonávanie funkcie nadriadeného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie nadriadeného nesmie byť dlhšie ako jeden mesiac.

Vykonávanie funkcie nadriadeného sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. b) a c) a dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d).

Ak vykonáva tehotná príslušníčka štátnu službu, ktorá je tehotnej príslušníčke podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a služobný úrad ju nemôže preradiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o príslušníčke po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej príslušníčke. Príslušníčke patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby služobný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

Dňom nástupu na rodičovskú dovolenku sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude túto dovolenku čerpať. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z toho dôvodu príslušníkovi nepatrí služobný plat.

Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov.

Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak

Počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby

Ak sa príslušník stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Služobný plat podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu do 70 % služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.

Ak sa u príslušníka preukáže, že nebol dôvod na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 4, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby a doplatí sa mu do 15 dní nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel do služobného platu, ktorý by mu inak patril. To neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol príslušník zaradený mimo činnej štátnej služby, trestným činom alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol zaradený mimo činnej štátnej služby, prepustený zo stálej štátnej služby.

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. e) je príslušník povinný raz za rok na pokyn vedúceho služobného úradu podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie služby, ako aj preventívnym prehliadkam a vyšetreniam s tým spojeným.

Ak odpadnú dôvody zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby, príslušník sa zaradí na vykonávanie stálej štátnej služby.

Odvolanie proti rozhodnutiu o zaradení mimo činnej štátnej služby nemá odkladný účinok.

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník nesmie nosiť rovnošatu a na čas zaradenia mimo činnej štátnej služby sa mu odoberie služobný preukaz. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, zúčastniť sa rekondičného pobytu a plniť povinnosti podľa § 69 ods. 3 písm. a), b), d), e), n) až v), y) a z), a ak vykonáva funkciu nadriadeného, plniť povinnosti nadriadeného podľa § 72. Ostatné povinnosti je príslušník povinný plniť aj počas zaradenia mimo činnej štátnej služby.

Zaradenie príslušníka v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Zaradenie príslušníka vyslaného na denné štúdium mimo činnej štátnej služby sa vykoná dňom povolania alebo vyslania na štúdium a trvá do skončenia alebo prerušenia štúdia.

Pri zaradení mimo činnej štátnej služby sa príslušník vyslaný na denné štúdium ustanoví do funkcie vyčlenenej pre toto zaradenie v služobnom úrade.

Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii. Doba jeho vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skrátení, skončení alebo o predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu.

Príslušník vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii sa zaradí mimo činnej štátnej služby; zaradenie mimo činnej štátnej služby sa vykoná dňom povolenia alebo vyslania na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii a trvá do skončenia alebo prerušenia vykonávania štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii.

Na príslušníka, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby v súvislosti s vyslaním do zahraničia na plnenie úloh v misii, platia ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.

Dňom, ktorým sa príslušník stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie alebo expertom medzinárodnej organizácie a za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí služobný plat príslušníka.

Príslušník, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine, alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu práce vo verejnom záujme, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka. Príslušník, ktorý je poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.

Príslušníka možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa príslušník zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci služobného úradu. Počas vyslania patrí príslušníkovi služobný plat tvorený tarifným platom, osobným príplatkom a hodnostným príplatkom, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je pravidelné miesto vykonávania štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty, do skončenia tejto služobnej cesty.

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu príslušníka na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Služobný úrad vyšle príslušníka na služobnú cestu na návrh nadriadeného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu a cieľ cesty, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy príslušníka.

Pravidelné miesto vykonávania štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov pri služobnej ceste alebo zahraničnej služobnej ceste je miesto vykonávania štátnej služby uvedené v rozhodnutí o vymenovaní príslušníka do štátnej služby.

Príslušník je povinný nastúpiť na služobnú cestu aj v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na vykonávanie štátnej služby príslušníčok tým nie sú dotknuté.

Časom nástupu a časom skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.

Príslušníka možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu na čas dlhší ako 90 dní v kalendárnom roku len s jeho súhlasom.

Príslušníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu.¹⁷)

Príslušník má pri preložení na určité obdobie nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo miesta vykonávania štátnej služby.

Príslušníkovi, ktorý je trvalo preložený do iného miesta vykonávania štátnej služby z organizačných dôvodov, a žije preto odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke obdobia, za ktoré sa priznáva náhrada, rozhoduje vedúci služobného úradu do 30 kalendárnych dní odo dňa trvalého preloženia.

Vedúci služobného úradu môže na základe písomnej žiadosti príslušníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo trvalého preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť príslušníkovi náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie počas troch mesiacov a náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov; o poskytovaní náhrad rozhodne vedúci služobného úradu najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa trvalého preloženia.

Ak je podľa posúdenia vedúceho služobného úradu možný denný návrat príslušníka do miesta pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odseku 1 poskytnúť náhrady cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta vykonávania štátnej služby a späť ako pri služobnej ceste.

Náhrady podľa odsekov 2 až 4 nepatria príslušníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste vykonávania štátnej služby, a to trvale pre toto miesto vykonávania štátnej služby.

Príslušníkovi, ktorý je vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí, okrem príslušníka, ktorý je vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami miesta vykonávania štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu.¹⁷)

Príslušníkovi, ktorý je vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii, patrí denná náhrada výdavkov v eurách alebo v cudzej mene v sume od 60 eur do 160 eur. Výšku dennej náhrady výdavkov určí minister.

Zahraničný príspevok podľa § 52 ods. 3 písm. c) patrí príslušníkovi dňom vyslania na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa skončenia vyslania na vykonávanie štátnej služby v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky.

Zahraničný príspevok podľa § 52 ods. 3 písm. c) nepatrí príslušníkovi za čas, za ktorý mu nepatrí služobný príjem alebo náhrada služobného platu.^17aaaa)

Zahraničný plat sa vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred dohodnutom peňažnom ústave v krajine vykonávania štátnej služby.

Ak príslušníkovi vyslanému na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v misii denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná organizácia alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, denná náhrada výdavkov podľa odseku 2 mu nepatrí. Ak medzinárodná organizácia alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba preukázateľne poskytne príslušníkovi dennú náhradu výdavkov len čiastočne, príslušníkovi patrí zostávajúca časť dennej náhrady výdavkov do rozsahu a sumy podľa odseku 2.

Služobný pomer príslušníka, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

Služobný pomer zaniká smrťou príslušníka alebo vyhlásením príslušníka za mŕtveho.

Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a) a b), písomné oznámenie o skončení služobného pomeru príslušníka v skúšobnej lehote podľa odseku 1 písm. c) a písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru príslušníka podľa odseku 1 písm. d) vydá vedúci služobného úradu.

Služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to

Služobný úrad môže skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu^17aaaa) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.^17aaa)

V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí služobný pomer odvolaním z funkcie, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest.

Služobný pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie; podanie odvolania nemá odkladný účinok, ak služobný úrad skončí služobný pomer z dôvodov podľa odsekov 1 a 3.

Na základe písomnej žiadosti príslušníka sa služobný pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia žiadosti.

Služobný pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Obdobie od vydania rozhodnutia nesmie byť kratšie ako 30 dní a dlhšie ako 60 dní, ak sa nedohodli inak.

Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, služobný pomer sa skončí šesťdesiatym dňom od doručenia žiadosti príslušníka.

Služobný pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany príslušníka. Služobný úrad môže skončiť služobný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou príslušníčkou, príslušníčkou po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou príslušníčkou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Služobný pomer sa skončí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia vedúceho služobného úradu alebo príslušníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej lehoty.

Služobný pomer príslušníka sa skončí dňom

Písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru na základe zákona obsahuje deň, ktorým sa služobný pomer skončil, a dôvod skončenia služobného pomeru.

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia skončenie služobného pomeru neplatné, služobný pomer trvá ďalej. Za obdobie od neplatného skončenia služobného pomeru do opätovného zaradenia do štátnej služby patrí príslušníkovi služobný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu služobného pomeru.

Služobný úrad vydá príslušníkovi na základe jeho písomnej žiadosti služobný posudok najneskôr v deň skončenia služobného pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

Služobný posudok príslušníkovi vydá služobný úrad písomne, pričom vychádza zo služobného hodnotenia a z osobného spisu príslušníka.

Služobný úrad vydá príslušníkovi v deň skončenia služobného pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pričom vychádza z osobného spisu príslušníka.

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä

Všetky písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis príslušníka vedie osobný úrad.

Služobný úrad poskytuje príslušníkovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.

Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi len s jeho súhlasom alebo vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis.¹⁴)

Osobný spis príslušníka sa spravuje 50 rokov po skončení služobného pomeru.

Služobná disciplína príslušníkov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Príslušník má právo

Príslušník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Príslušník je povinný

Ak sa príslušník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho príslušníkovi písomne potvrdiť a príslušník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Príslušník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť je povinný bezodkladne oznámiť vyššiemu nadriadenému.

Príslušník nesmie

Obmedzenie podľa odseku 5 písm. a) sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, plnenie úloh protipožiarnej asistenčnej hliadky podľa osobitných predpisov,^17a) na správu vlastného majetku príslušníka a na správu majetku svojich maloletých detí. Obmedzenie podľa odseku 5 písm. e) sa nevzťahuje na vykonávanie činnosti technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany,^17b) ak tieto činnosti vykonáva príslušník pre potreby služobného úradu.

Pravidlá služobnej zdvorilosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podrobnosti o podávaní, prijímaní, evidovaní, lehotách, príslušnosti na prešetrenie, prešetrovaní, vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Príslušník počas trvania štátnej služby je povinný priznať svoje majetkové pomery

Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok príslušníka, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) príslušník na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou, pričom sa tento majetok v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 16 596,95 eura. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.¹⁸)

Súčasťou majetkového priznania príslušníka je aj čestné vyhlásenie príslušníka, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,¹⁹) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

Údaje o majetkových pomeroch priznaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu služobného úradu, ktorý zabezpečí vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku príslušníka a ich uchovávanie.

Na výzvu vedúceho služobného úradu, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti priznaných údajov, je príslušník povinný predložiť majetkové priznanie, aj ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 16 596,95 eura.

Ak príslušník nepodá včas majetkové priznanie podľa § 70, vyzve ho vedúci služobného úradu na dodatočné splnenie tejto povinnosti najneskôr do 30 dní.

Vedúci služobného úradu preskúma úplnosť majetkového priznania, ak treba, vyzve príslušníka, aby ho v lehote do 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil a doplnil.

Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 70 ods. 5 zistia u príslušníka majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, je príslušník povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci služobného úradu určí príslušníkovi primeranú lehotu, najviac 60 dní.

Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci služobného úradu oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci služobného úradu nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o pôvode majetkového prírastku príslušníka alebo o hodnovernosti ním preukázaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.

Vedúci služobného úradu môže podriadeným príslušníkom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.

Vedúci služobného úradu je oprávnený udeliť disciplinárnu odmenu podľa § 74. Disciplinárne opatrenie podľa § 77 písm. a) až c) môže prezidentovi zboru, riaditeľovi krajského riaditeľstva zboru, riaditeľovi okresného riaditeľstva zboru a veliteľovi Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy uložiť len minister.

Podrobnosti o udeľovaní disciplinárnych odmien, o služobných previneniach a ukladaní disciplinárnych opatrení upraví ministerstvo v služobnom predpise.

Disciplinárne odmeny sú

Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo dlhodobému príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

Za to isté konanie možno udeliť len jednu disciplinárnu odmenu alebo odmenu (§ 120).

Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo zabránenie značným materiálnym škodám,¹) mimoriadny prejav odvahy a úsilia pri vykonávaní štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Slovenskej republiky alebo zboru.

Príslušníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Pri mimoriadnom povýšení do vyššej hodnosti alebo mimoriadnom vymenovaní do prvej dôstojníckej hodnosti neplatia ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) a b).

Príslušníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti alebo mimoriadne vymenovať do prvej dôstojníckej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.

Služobným previnením je zavinené porušenie povinnosti príslušníka. Príslušník zodpovedá za služobné previnenie.

Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená. Za závažné služobné previnenie sa považuje porušenie povinnosti ustanovenej v § 69 ods. 3 písm. q).

Za služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

Za závažné služobné previnenie možno uložiť príslušníkovi jedno z týchto disciplinárnych opatrení:

Ak postačí na nápravu príslušníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky služobného previnenia, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.

Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť príslušníkovi v hodnosti rotmajstra, podporučíka alebo generála.

Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.

Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušník musí mať možnosť pred uložením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na skutočnosti protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých sa ho príslušník dopustil, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajšie plnenie služobných povinností.

Uložením disciplinárneho opatrenia príslušník nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil služobným previnením.

Zriadenie, právomoc a zloženie disciplinárnej komisie upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Za služobné previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní služobného previnenia a najneskôr do 60 dní odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania služobného previnenia. Za deň, keď sa vedúci služobného úradu dozvedel o služobnom previnení, ktoré bolo zistené na základe kontroly vykonanej podľa osobitných predpisov,^18a) sa považuje deň skončenia kontroly podľa osobitných predpisov.^18b)

Za deň uloženia disciplinárneho opatrenia sa považuje deň oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

Ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a vec bola vrátená služobnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie podľa § 154a ods. 6 začína plynúť nová 60 dňová lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia v tej istej veci, a to odo dňa právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia o zrušení a vrátení veci príslušnému služobnému orgánu.

Ak sa príslušník dopustil služobného previnenia v cudzine, lehota 60 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu príslušníka z cudziny, ak sa vedúci služobného úradu o tomto konaní dozvedel v čase, keď sa príslušník zdržiaval v cudzine; najneskôr však do jedného roka odo dňa návratu z cudziny. Ustanovenia § 80 ods. 1 posledná veta, ods. 2 a 3 platia rovnako.

Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa jeho uloženia.

Písomné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vydáva príslušníkovi vedúci služobného úradu na návrh disciplinárnej komisie.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu príslušníka.

Po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie s výnimkou disciplinárneho opatrenia prepustenia zo štátnej služby.

Disciplinárne opatrenie môže vedúci služobného úradu na návrh nadriadeného zahladiť aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 3, ak príslušník svojím vykonávaním služby a správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženie hodnosti o jeden stupeň na obdobie jedného roka, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času vykonania tohto opatrenia.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu príslušníka vyradí, len čo sa príslušník posudzuje, ako by mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie; to neplatí, ak príslušníkovi bolo uložené disciplinárne opatrenie prepustenie zo štátnej služby.

Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.

Služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov.

Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.

Za služobný deň podľa odseku 2 sa považuje deň, v ktorom príslušník podľa rozvrhu služobného času vykonáva štátnu službu.

Vykonávanie služobných činností príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa rozvrhuje spravidla na obdobie jedného mesiaca. S plánovaným rozvrhom služobného času musí byť príslušník oboznámený najneskôr tri dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca. Vo výnimočných prípadoch môže nadriadený určiť nástup na vykonávanie služby aj v čase kratšom ako tri dni pred plánovaným nástupom na vykonávanie štátnej služby.

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec tejto prestávky určí služobný úrad.

Služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách nepretržitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút.

Ak ide o štátnu službu, ktorej vykonávanie nemôže byť prerušené, musí sa príslušníkovi aj bez prerušenia vykonávania štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.

Prestávky na jedenie a oddych sa započítavajú do služobného času.

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby príslušník mal medzi koncom služobného dňa a začiatkom nasledujúceho služobného dňa nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.

Príslušníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu vykonávania služby na čas osem hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného služobného času služby príslušníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.

Služobný úrad je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby všetci príslušníci mali raz týždenne dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na piatok a sobotu alebo sobotu a nedeľu, alebo na nedeľu a pondelok.

Ak vykonávanie štátnej služby neumožňuje rozvrhnúť služobný čas podľa odseku 1, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni výnimočne v iných dňoch týždňa.

Ak z naliehavých služobných dôvodov nemožno rozvrhnúť služobný čas podľa odsekov 1 a 2, môže služobný úrad určiť nepretržitý odpočinok v týždni odchylne tak, že nepretržitý odpočinok sa príslušníkovi poskytne najmenej jeden deň v týždni, pokiaľ možno tak, aby pripadol na nedeľu, a zvyšok poskytne súhrnne raz za dva týždne.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je príslušník povinný vykonávať štátnu službu nad určený služobný čas, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.

Príslušníkovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň služobný plat.

Štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.

Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

V kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.

Služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.

Na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času

Služobnú pohotovosť v štátnej službe nemožno príslušníkovi nariadiť počas dovolenky.

Pri nariadenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby alebo na inom určenom mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok.

Príslušník, ktorý vykonáva služobnú činnosť spojenú s ochranou záujmov štátu, plní osobitné úlohy na zabezpečenie potrebnej pohotovosti zboru, je povinný z dôvodu svojho zaradenia do plánu uvádzania stupňov pohotovosti hlásiť svojmu nadriadenému miesto pobytu v čase mimo štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa na určený signál v určenom čase na určené miesto na plnenie úloh. Odvolanie proti personálnemu rozkazu o zaradení do plánu vyrozumenia a zvozu alebo o vyradení z plánu vyrozumenia a zvozu nemá odkladný účinok.

Základná výmera dovolenky príslušníka je najmenej štyri týždne v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí príslušníkovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Príslušník, ktorý má rozvrhnutý služobný čas podľa § 86, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník mal takto rozvrhnutý služobný čas len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej dovolenky. Pomerná časť dodatkovej dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 21 dní, počas ktorých mal príslušník takto rozvrhnutý služobný čas.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 94; táto dovolenka sa musí vždy prednostne vyčerpať.

Ak dovolenku čerpá príslušník s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, patrí mu toľko dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

Príslušníkovi patrí za čas dovolenky služobný plat.

Ak príslušník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje v dňoch, ktoré sú inak obvyklými služobnými dňami príslušníka.

Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je príslušník povinný preukázať.

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno na prípravu a úspešné vykonanie skúšky na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti v rozsahu piatich služobných dní.

Príslušníkovi patrí platené služobné voľno počas ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo služobného času príslušníka, najviac po dobu prvých deväť po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. Príslušníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 po sebe idúcich kalendárnych dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá. V tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 2 patrí príslušníkovi služobný plat.

Ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas

Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby čas rodičovskej dovolenky s výnimkou rodičovskej dovolenky príslušníka, ak sa stará o narodené dieťa do uplynutia 20 týždňov od jeho narodenia, poskytnuté náhradné voľno a čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.

Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov.

Prehlbovaním kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie a odborná príprava príslušníkov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na vykonávanie štátnej služby v zbore. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí ministerstvo.

Na prehlbovanie kvalifikácie mimo miesta vykonávania štátnej služby poskytne služobný úrad príslušníkovi služobné voľno; za tento čas patrí príslušníkovi služobný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

Výsledky prehlbovania kvalifikácie príslušníka sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie potrebného stupňa vzdelania na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom funkčnom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.

Na žiadosť príslušníka môže služobný úrad vydať rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie príslušníka, ak je toto zvýšenie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.

Rozhodnutie o zvýšení kvalifikácie obsahuje

Služobný úrad poskytne na zvyšovanie kvalifikácie príslušníkovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu¹⁵)

Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí príslušníkovi služobný plat.

Ak príslušník nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v služobnom pomere; to neplatí, ak sa služobný pomer skončil podľa § 60 ods. 3 a § 63 ods. 1 písm. f).

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, ak ide o príslušníkov s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom, a dvoch teplých jedál, ak ide o príslušníkov s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom, na ktoré služobný úrad prispieva 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu¹⁷) na každé jedlo.

Služobný úrad je povinný zabezpečiť príslušníkom, ktorí vykonávajú službu v sťažených podmienkach pri zásahu alebo v súvislosti s ním alebo pri zisťovaní príčin vzniku požiarov, v potrebnom rozsahu bezplatné stravovanie, ochranné nápoje a odpočinok.

Podrobnosti o poskytovaní bezplatného stravovania, ochranných nápojov a odpočinku ustanoví ministerstvo v služobnom predpise.

Príslušníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu.

Tehotná príslušníčka nesmie byť vymenovaná do funkcie ani preradená alebo preložená na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí primerane o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej príslušníčke.

Činnosti zakázané všetkým príslušníčkam, tehotným príslušníčkam, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie vykonávať štátnu službu v noci, štátnu službu nad základný čas služby v týždni a služobnú pohotovosť. Príslušníčke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť len s jej písomným súhlasom.

Tehotná príslušníčka a príslušníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa môže vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu s jej predchádzajúcim písomným súhlasom.

Tehotnú príslušníčku a príslušníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok až do dosiahnutia veku dieťaťa osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta vykonávania štátnej služby alebo jej pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej písomným súhlasom.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú príslušníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Vedúci služobného úradu je povinný pri vymenovaní do funkcie prihliadať aj na povinnosti príslušníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.

Vedúci služobného úradu určí príslušníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej príslušníčke na jej žiadosť kratší služobný čas v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 34 týždňov; osamelej príslušníčke patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke, príslušníkovi alebo príslušníčke a príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke alebo príslušníkovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušník alebo príslušníčka žiada, najmenej však na jeden mesiac.

Na materskú dovolenku príslušníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak príslušníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne rodičovská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.

Materská dovolenka príslušníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka alebo príslušník, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje príslušníčke alebo príslušníkovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke alebo osamelému príslušníkovi v trvaní 31 týždňov a príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal dve alebo viac detí, 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku, alebo kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.

Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a príslušníčka alebo príslušník zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská alebo rodičovská dovolenka; u príslušníčky sa tak môže stať najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa príslušníčke alebo príslušníkovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestal z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.

Príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

Ak dieťa zomrie v dobe, keď je príslušníčka na materskej dovolenke alebo príslušníčka a príslušník na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.

Ak príslušníčka alebo príslušník požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej alebo rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný žiadosti vyhovieť. Ak príslušníčka alebo príslušník nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne nadriadený nevyčerpanú dovolenku po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Príslušníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je nadriadený povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.

Príslušníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas; tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci zmeny.

Ak príslušníčka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.

Ustanovenia § 102aa až 102ac sa vzťahujú aj na osamelých príslušníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.

Za tehotnú príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúcemu služobného úradu predložila o tehotenstve lekárske potvrdenie.

Za dojčiacu príslušníčku sa na účely tohto zákona považuje príslušníčka, ktorá vedúceho služobného úradu písomne informovala o tejto skutočnosti.

Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené príslušníčky, slobodní, ovdovení alebo rozvedení príslušníci, alebo príslušníčky a príslušníci osamelí z iných vážnych dôvodov.

Špecifickou zdravotnou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie

Výsledky preventívnej lekárskej prehliadky a lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby sú podkladom pre lekársku posudkovú činnosť podľa § 102d.

Za preventívnu lekársku prehliadku a lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby sa považuje tiež lekárske vyšetrenie vykonané v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ak bolo vykonané počas troch mesiacov pred termínom určeným na periodickú preventívnu lekársku prehliadku alebo lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k vykonávaniu štátnej služby počas troch mesiacov po tomto termíne a zodpovedalo požadovanému rozsahu podľa odseku 5.

Špecifická zdravotná starostlivosť sa poskytuje v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva a v určených zdravotníckych zariadeniach.^20d)

Rozsah a frekvenciu preventívnej lekárskej prehliadky podľa služobnej činnosti, ktorú príslušník vykonáva, ustanoví ministerstvo služobným predpisom.

Náklady špecifickej zdravotnej starostlivosti hradí služobný úrad s výnimkou vyšetrení určených orgánom štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu.^20c)

Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti

Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto:

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva

Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia, ktorú aj pre potreby Horskej záchrannej služby zriaďuje prezident zboru, a ústredná lekárska komisia ministerstva, ktorú zriaďuje ministerstvo.

Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b).

Ústredná lekárska komisia ministerstva rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu lekárskej komisie.

Podrobnosti o lekárskej posudkovej činnosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu príslušníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalšie vykonávanie štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s vykonávaním štátnej služby, vykonáva lekárska komisia. Prieskumné konanie je súčasťou lekárskej posudkovej činnosti.

Ak je schopnosť príslušníka na vykonávanie štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie vykonávania štátnej služby.

Ak sa príslušníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalšie vykonávanie štátnej služby, môže príslušník požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia^20e) alebo sociálneho poistenia.^20f)

Náklady spojené s prieskumným konaním uhrádza služobný úrad.

Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:

Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g).

Ak ide o príslušníkov, u ktorých sa postupuje podľa § 200 ods. 2 písm. a), služobným platom na účely zákona je súčet služobného platu podľa odseku 2 a doplatku podľa § 200 ods. 2 písm. a).

Služobný plat na účely sociálneho zabezpečenia príslušníka podľa osobitného predpisu^17aaaa) tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e), g), h) a j).

Príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

Príslušníkovi okrem čakateľa na základe vymenovania do štátnej služby a k nej prislúchajúcej funkcie podľa § 21 ods. 3 sa poskytuje služobný plat v príslušnej platovej triede.

Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým vznikol služobný pomer alebo bol zmenený, a do ktorej bol vymenovaný alebo poverený zastupovaním nadriadeného.

Na účely najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z popisu činnosti príslušnej funkcie z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej záťaže alebo fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1, u príslušníka Horskej záchrannej služby v súlade s prílohou č. 1a a pôsobnosťou služobných úradov ustanoví katalóg činností v štátnej službe, ktorý všeobecne záväzným právnym predpisom vydá ministerstvo. Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom ministerstvo doplní katalóg potrebnými činnosťami tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa účinnosti osobitného predpisu.

Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 3 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž alebo fyzickú záťaž.

Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.

Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a ďalšieho času.

Do ďalšieho času sa započítava čas

Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov hodnotenia ustanoví vláda nariadením.

Do ďalšieho času sa nezapočíta čas uvedený v odseku 1, ak spadá do času vykonávania štátnej služby.

Príslušníkovi v závislosti od platovej triedy podľa § 104 a platového stupňa podľa § 105 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je ustanovená v prílohe č. 2.

Ak príslušník započítaním rokov podľa § 106 a 107 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

Nadriadenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre nadriadených podľa stupňov riadenia je ustanovené v prílohe č. 3.

Sumu príplatku za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor určí vedúci služobného úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti nadriadeného.

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 4 a 5 zastupuje nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume priznaného príplatku za riadenie zastupovaného nadriadeného.

Ak zastupuje nadriadený nadriadeného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnej služby príplatok za zastupovanie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to preňho výhodnejšie, pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnej služby mu nepatrí.

Príslušníkovi, ktorý podľa § 49 ods. 4 a 5 zastupuje nadriadeného v čase neobsadenia funkcie nadriadeného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume určenej vedúcim služobného úradu spôsobom uvedeným v § 109.

Zastupovanému nadriadenému počas doby jeho zastúpenia príslušníkom podľa § 49 ods. 4 a 5 príplatok za riadenie nepatrí.

Príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.

Osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.

Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat; minister môže v osobitných prípadoch tento limit zvýšiť až do výšky 100 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa príslušníkovi poskytuje tarifný plat.

Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 131 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví vláda nariadením, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 131 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 3 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku v nariadení vlády.

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok podľa dosiahnutej hodnosti:

Príslušníkovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj v prípade jeho vymenovania do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.

Ak príslušník vykonáva štátnu službu nadčas, patrí mu za každú hodinu takejto služby príslušná časť služobného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.

Príplatok za vykonávanie štátnej služby nadčas podľa odseku 1 nepatrí, ak sa príslušník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.

V služobnom plate vedúceho služobného úradu sa vždy prihliada na prácu nadčas.

Príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 20 % až 50 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj príslušníkovi, ktorý má služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Príslušníkovi, ktorý sa bezprostredne zúčastňuje na zdolávaní požiarov, na záchranných prácach v horskom teréne, pri povodniach a ostatných živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach a na miestach s ohrozením života a zdravia, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

Príslušníkovi za vykonávanie činností pri použití izolačného dýchacieho prístroja alebo odevu proti sálavému teplu, alebo odevu proti chemickým látkam a biologickým látkam alebo pri činnosti pod vodnou hladinou alebo za vykonávanie činností s výbušninami patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

Príslušníkovi za vykonávanie činností vo výške 10 metrov a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách alebo nad voľnými hĺbkami alebo za vykonávanie záchrannej činnosti v horolezeckom teréne od II. stupňa obťažnosti vrátane do V. stupňa obťažnosti, v lavínovom teréne od III. stupňa lavínovej stupnice vrátane alebo za vykonávanie záchranných prác v podzemí alebo na úsekoch turisticky značkovaných chodníkov, ktoré sú zabezpečené umelými technickými pomôckami, najmä stúpačkami, kramľami a reťazami, patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 2,5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

Príslušníkovi za vykonávanie odborných prác pri záchrane ľudského života v horolezeckom teréne od V. stupňa obťažnosti vrátane alebo pri leteckej záchrane z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka alebo za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke od 20 metrov do 100 metrov alebo za zlanenie s postihnutým patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

Príslušníkovi za vykonávanie činností s výbušninami pod vodnou hladinou patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 5 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy; vtedy mu nepatrí príplatok podľa odseku 2. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

Príslušníkovi za vykonanie spustenia alebo vyťahovania na oceľovom lane alebo silonovom lane v dĺžke 100 metrov a viac patrí príplatok za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na desať eurocentov smerom nahor.

Za vykonávanie činností podľa odsekov 2 až 6 sa považuje aj výcvik príslušníka a špecializovaná príprava.

Príslušníkovi možno poskytovať odmenu

Návrh na poskytnutie odmeny príslušníkovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný nadriadený.

Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada

Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.

Príslušníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 92 ods. 5, na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu patrí náhrada mesačne v sume 3,5 % až 25,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o jej poskytovaní určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi príslušníkovi sumu peňažnej náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na 50 eurocentov nahor.

Čakateľovi patrí služobný plat ako príslušníkovi v stálej štátnej službe podľa § 103 okrem príplatku za riadenie a príplatku za zastupovanie.

Čakateľovi počas skúšobnej lehoty nepatrí osobný príplatok.

Na platové pomery čakateľov sa vzťahujú ustanovenia § 103 ods. 2, § 104 až 108, § 111 až 118, § 120 a 122.

Na platové pomery príslušníkov v dočasnej štátnej službe sa vzťahujú ustanovenia § 103 až 118, § 120 a 122.

Ak je príslušníkovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu služobný plat o príslušnú časť služobného platu za každú takto neodslúženú hodinu. Ak príslušník s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije.

Krátenie služobného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak príslušník nesplní určený služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný služobný plat, alebo ak má povolený kratší služobný čas.

Služobný úrad zabezpečuje ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach príslušníka.

Prezidentovi zboru určuje služobný plat minister.

Ak je príslušník preradený na inú funkciu, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti preradenia.

Príplatok za riadenie patrí nadriadenému odo dňa vymenovania za nadriadeného podľa § 49 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

Príplatok za zastupovanie patrí príslušníkovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 49 ods. 4 a 5 v pomernej sume zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.

Tarifný plat vo vyššom platovom stupni a zvýšený tarifný plat podľa § 108 ods. 2 patrí príslušníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 105 dosiahol počet rokov praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa alebo mu vznikol nárok na zvýšený tarifný plat.

Služobný úrad príslušníkovi písomne oznámi zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na príslušníkov, obsahujú ustanovenia

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý služobný plat. Čistý služobný plat sa zisťuje zo služobného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa podmienok a sadzieb platných pre príslušníka v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.

Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 služobného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť služobného platu úmerne upraví.

V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 190 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnú do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej účinnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví vláda nariadením. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.

Služobný úrad je povinný vymáhať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá služobnému úradu.

Príslušník nezodpovedá za škodu,

Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil príslušník pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri zásahu alebo bezprostredne po ňom alebo pri sťažených podmienkach a ak ide o prvé zavinenie príslušníka.

Príslušník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi zavinenie s výnimkou prípadov podľa § 134ad.

Predpokladom na vznik zodpovednosti príslušníka za škodu služobnému úradu je

Príslušník, ktorý pod vplyvom duševnej poruchy spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky.

Príslušník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý patril príslušníkovi v čase porušenia služobnej povinnosti podľa prvej vety.

Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, zodpovedá za vzniknutý schodok alebo za stratu zverených predmetov.

Príslušník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že k schodku alebo k strate zverených predmetov došlo celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

Ak je príslušník preradený na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby, preložený, preložený a preradený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta vykonávania štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť služobnému úradu.

Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín, tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je príslušník povinný vyúčtovať alebo vrátiť, a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Príslušník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak poškodenú vec na základe dohody neuvedie do pôvodného stavu.

Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u príslušníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.

Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená

Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je príslušník povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Ak za škodu zodpovedá niekoľko príslušníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.

Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.

Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat príslušníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú podľa § 134ae ods. 3, náhradu škody nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.

Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností príslušníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery príslušníka.

Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3 písm. b).

Služobný úrad je povinný vyžadovať od príslušníka náhradu škody, za ktorú príslušník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje vedúci služobného úradu. Výšku požadovanej náhrady škody určuje vedúci služobného úradu.

Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti príslušníka uhradiť škodu rozhodne vedúci služobného úradu, len ak o nej nerozhodol súd.

Ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu sám alebo spoločne s podriadeným príslušníkom, o výške náhrady škody rozhoduje ten, kto vedúceho služobného úradu vymenoval.

Ak bola príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.

Ak bolo príslušníkovi pri vykonávaní štátnej služby spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.

V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre vykonávanie štátnej služby.

Ak príslušník utrpel vecnú škodu pri vykonávaní služobných činností, zodpovedá za ňu služobný úrad.

Príslušník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.

Ak príslušník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže vedúci služobného úradu upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré príslušník spôsobil úmyselne alebo podľa § 134ae ods. 3.

Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia príslušníka alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa príslušníkovi stal na ceste do služby a späť, okrem, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý príslušník utrpel pre výkon štátnej služby.

Za škodu spôsobenú príslušníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom príslušník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že

Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že

Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša príslušník, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

Príslušníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.

Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet odborovej organizácie alebo záujmového združenia príslušníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej iniciatívy, ak na ňu príslušník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva proti výslovnému zákazu nadriadeného.

V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas štátnej služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom štátnej služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie kvalifikácie zabezpečované služobným úradom.

Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody vedúci služobného úradu. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.

Služobný úrad je povinný nahradiť príslušníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s príslušníkom poškodenú vec neuviedol do pôvodného stavu.

Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením, že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.

Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,²⁵) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred nedohodlo inak.

Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým zamestnávateľom, u ktorých postihnutý príslušník pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval alebo vykonával štátnu službu u týchto zamestnávateľov.

Konanie vo veciach služobného pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem

V konaní sa postupuje podľa tohto zákona.

Účastník konania sa môže dať v konaní zastúpiť. Na zastupovanie sa vzťahuje osobitný predpis.²⁵)

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu.

Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania.

Služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.

Služobný orgán pri posudzovaní veci objasňuje všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Služobný orgán postupuje v konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi.

Služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

Služobný orgán je povinný dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočných prieťahov v konaní.

Účastník konania je povinný postupovať v konaní tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.

Služobný orgán nariadi ústne pojednávanie

Ústne pojednávanie je neverejné, ak tento zákon alebo služobný orgán neustanoví inak.

Ak je to potrebné, služobný orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.^25a) Podanie možno urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch pracovných dní.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník konania navrhuje. Podanie musí byť podpísané a označené dátumom podania. Tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť aj ďalšie náležitosti podania.

Podanie sa podáva na vecne príslušnom a miestne príslušnom služobnom orgáne.

Ak podanie nemá všetky predpísané náležitosti, služobný orgán účastníka konania vyzve, aby ich v určenej lehote doplnil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.