Vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 48/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov 2026
Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č.
210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z., vyhlášky
č. 403/2000 Z. z. a vyhlášky č. 9/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V prílohe č. 1 položky 6.1.1 až 6.1.6 znejú:
| „6.1.1 | Zvukomery a integračné zvukomery3) | áno | áno | 2 roky |
| 6.1.2 | Pásmové filtre3) | áno | áno | 2 roky |
| 6.1.3 | Tónové audiometre4) | áno | áno | 2 roky |
| 6.1.4 | Meracie mikrofóny3) | áno | áno | 1 rok |
| 6.1.5 | Osobné zvukové expozimetre3) | áno | áno | 2 roky |
| 6.1.6 | Akustické kalibrátory3)4) | áno | áno | 1 rok” |
2.
Za prílohu č. 43 sa dopĺňa príloha č. 44, ktorá znie: „Tónové audiometre“.
3.
Za prílohu č. 44 sa dopĺňa príloha č. 45, ktorá znie: „Akustické kalibrátory“.
4.
Za prílohu č. 45 sa dopĺňa príloha č. 46, ktorá znie: „Váhy s automatickou činnosťou
na váženie koľajových vozidiel“.
5.
Za prílohu č. 46 sa dopĺňa príloha č. 47, ktorá znie: „Odmerné nádoby kovové“.
6.
Za prílohu č. 47 sa dopĺňa príloha č. 48, ktorá znie: „Stacionárne nádrže“.
7.
Za prílohu č. 48 sa dopĺňa príloha č. 49, ktorá znie: „Meracie mikrofóny“.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. februára 2001.
Dušan Podhorský v. r.
Príloha č. 44 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
Príloha č. 44 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
TÓNOVÉ AUDIOMETRE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na tónové audiometre (ďalej len „audiometre“), ktoré sú
určené na meranie sluchu čistými tónmi a najmä na meranie prahu počutia ako určené
meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Audiometre pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené
v druhej časti.
3.
Audiometre schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
4.
Audiometre, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou
značkou.
5.
Audiometre počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok
a metódy skúšania pri overení audiometrov
a metódy skúšania pri overení audiometrov
1.
Termíny a definície
1.1
Audiometer je merací prístroj na meranie sluchu čistými tónmi a najmä na meranie
prahu počutia; s pevnou alebo so spojite rozloženou frekvenciou.
1.2
Audiometer s ručným ovládaním je audiometer, pri ktorom sa prítomnosť signálu a zaznamenávanie
výsledkov uskutočňuje ručne.
1.3
Audiometer s automatickým záznamom je audiometer, pri ktorom sa prítomnosť signálu,
zmena hladiny počutia, výber frekvencie alebo zmena frekvencie a záznam odoziev subjektu
uskutočňujú automaticky. Smer zmien hladiny počutia je riadený subjektom (meranou
– vyšetrovanou osobou) a zaznamenáva sa automaticky.
1.4
Audiometer riadený počítačom je audiometer, pri ktorom je skúšobný postup riadený
počítačom alebo mikroprocesorom.
1.5
Umelé ucho (simulátor ucha) je zariadenie na kalibráciu slúchadla, ktoré zaťažuje
slúchadlo akustickou impedanciou rovnajúcou sa impedancii priemerného ľudského ucha;
je vybavené kalibrovaným mikrofónom na meranie akustického tlaku vytvoreného slúchadlom.
1.6
Akustická spojka je dutina stanoveného tvaru a objemu, ktorá sa používa na kalibráciu
slúchadla v spojení s kalibrovaným mikrofónom merajúcim akustický tlak vytvárajúci
sa vnútri dutiny.
1.7
Mechanická spojka je zariadenie vybavené elektromechanickým meničom, ktoré umožňuje
stanovenie hladiny striedavej sily na ploche dotyku medzi vibrátorom a mechanickou
spojkou a ktoré je navrhnuté tak, aby zaťažovalo vibrátor pritláčaný predpísanou statickou
silou menovitou mechanickou impedanciou.
1.8
Ekvivalentná prahová hladina akustického tlaku (monaurálny slúchadlový posluch) je
hladina akustického tlaku vytvorená slúchadlom v predpísanej akustickej spojke alebo
v umelom uchu pre dané ucho, pri určitej frekvencii, pre stanovený typ slúchadla a
pre stanovenú silu aplikácie slúchadla na ľudské ucho, ak je slúchadlo budené takým
napätím, ktoré by pri jeho nasadení na príslušné ucho zodpovedalo prahu počutia.
1.9
Ekvivalentná prahová hladina sily (monaurálny posluch) je hladina sily vytvorená
kostným vibrátorom v predpísanej mechanickej spojke pre dané ucho, pri určitej frekvencii,
pre dané usporiadanie kostného vibrátora na predpísanej mechanickej spojke, keď kostný
vibrátor priložený nad hlávkovým výbežkom alebo na čelo je budený takým napätím, ktoré
zodpovedá prahu počutia.
1.10
Referenčná ekvivalentná prahová hladina akustického tlaku (RETSPL) je modálna hodnota
ekvivalentných prahových hladín akustického tlaku pri určitej frekvencii dostatočne
veľkého počtu uší otologicky normálnych osôb oboch pohlaví vo veku od 18 do 30 rokov
vrátane, ktorá pre daný typ slúchadla vyjadruje prah počutia v predpísanej akustickej
spojke alebo v umelom uchu.
1.11
Referenčná ekvivalentná prahová hladina sily (RETFL) je stredná hodnota ekvivalentných
prahových hladín sily pri určitej frekvencii dostatočne veľkého počtu uší otologicky
normálnych osôb oboch pohlaví vo veku od 18 do 30 rokov vrátane, ktorá vyjadruje pre
dané usporiadanie kostného vibrátora prah počutia v predpísanej mechanickej spojke.
1.12
Hladina počutia tónu je hladina akustického tlaku alebo hladina sily vibrácie tohto
signálu vytvoreného meničom v predpísanej mechanickej alebo akustickej spojke alebo
v umelom uchu pri určitej frekvencii, pre predpísaný typ meniča a pre stanovený spôsob
použitia zmenšená o príslušnú referenčnú ekvivalentnú prahovú hladinu pre vzdušné
alebo kostné vedenie (podľa použitia).
2.
Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1
Referenčné podmienky a požiadavky na presne stanovené typy audiometrov s pevnou frekvenciou
2.1.1
Referenčné podmienky okolia:
a)
teplota vzduchu 23 oC,
b)
atmosférický tlak 101,3 kPa,
c)
relatívna vlhkosť vzduchu od 35 % do 75 %.
Hladina hluku pozadia musí byť najmenej 40 dB pod hladinou akustického tlaku v umelom
uchu alebo v provizórnej referenčnej akustickej spojke IEC v oktávových pásmach od
125 Hz do 10 kHz.
2.1.2
Požiadavky na presne stanovené typy audiometrov s pevnou frekvenciou
Požiadavky na minimálne vybavenie sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Minimálne vybavenie rôznych typov audiometrov s pevnou frekvenciou
| Vybavenie | Typ | ||||
| 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | |
Vzdušné vedenie - dve slúchadlá - slúchadlová ušná vložka |
x | x | x | x | x |
| x | x | x | x | ||
| x | |||||
| Kostné vedenie | x | x | x | ||
Maskovanie - úzkopásmový šum - úzkopásmový alebo iný šum - širokopásmový šum |
|||||
| x | x | ||||
| x | |||||
| x | x | ||||
Spôsob maskovania - kontralaterálne slúchadlo - ipsilaterálne slúchadlo - kostný vibrátor |
|||||
| x | x | x | |||
| x | |||||
| x | |||||
Prerušovanie tónu - prerušovaný tón - tónový impulz |
|||||
| x | x | x | x | x | |
| x | x1) | x1) | |||
Referenčný tón - striedavá indikácia - simultánna indikácia |
|||||
| x | x | ||||
| x | |||||
| Systém odozvy subjektu | x | x | x | xa) | |
| Pomocný elektrický výstup | x | x | |||
| Vstup externých signálov | x | xb) | |||
| Hladiny počutia a skúšobné frekvencie (tabuľka č. 2) | |||||
| Indikátor signálu | x | x | |||
| Zvuková kontrola skúšobného signálu | x | ||||
| Rečová komunikácia obsluhy | x | ||||
2.2
Všeobecné požiadavky
Audiometre riadené počítačom spĺňajú požiadavky audiometrov s ručným ovládaním alebo
audiometrov s automatickým záznamom.
2.2.1
Bezpečnostné požiadavky
Audiometre spĺňajú požiadavky všeobecne záväzného právneho predpisu.1)
2.2.2
Systém ozvy subjektu
Systém ozvy subjektu, zvyčajne ručný spínač, ktorý ovláda indikátor na audiometri,
je umiestnený v puzdre tak, aby umožňoval ľahké a spoľahlivé ovládanie jednou rukou
bez spôsobenia hluku, ktorý by mohol rušiť meranie prahovej hladiny počutia.
2.2.3
Čas zahriatia audiometra
Najmenší čas zahriatia určí výrobca a ten neprekročí 10 minút, ak je audiometer uskladnený
pri teplote, aká je v miestnosti, v ktorej sa vykonáva meranie.
2.2.4
Kolísanie zdroja napätia a podmienky okolia
2.2.4.1
Pracovný rozsah v závislosti od teploty a vlhkosti
Audiometer spĺňa technické požiadavky pre všetky kombinácie hodnôt teplôt v rozsahu
od +15 oC do +35 oC a relatívnej vlhkosti v rozsahu od 30 % do 90 %.
2.2.4.2
Použitie s batériovým zdrojom
Výrobca určí medzné hodnoty napätí batériového zdroja, pri ktorých budú dodržané technické
požiadavky. Na zabezpečenie predpísaných medzných hodnôt napätí batériového zdroja
sa audiometer vybavuje vhodným indikátorom.
2.2.4.3
Použitie so sieťovým zdrojom napätia
Audiometer spĺňa technické požiadavky pre akúkoľvek dlhodobú kombináciu odchýlok napájacieho
napätia siete alebo frekvencie siete, ktorá je najmenej priaznivá, v medzných hodnotách
±10 % menovitej hodnoty napájacieho napätia sieťového zdroja a ±5 % menovitej hodnoty
frekvencie siete.
Ďalej audiometer spĺňa technické požiadavky aj pri ďalších krátkodobých zníženiach
napätia sieťového zdroja:
a)
zníženie o 100 % počas 10 ms,
b)
zníženie o 50 % počas 20 ms,
c)
zníženie o 20 % počas 50 ms
za predpokladu, že časový interval medzi takýmto a ďalším znížením je najmenej 10
s.
Ak sa vyskytnú akékoľvek iné krátkodobé zmeny napätia, ktoré môžu ovplyvniť činnosť
audiometra, audiometer prejde do stavu, v ktorom neohrozí ani sluch subjektu, ani
nedá chybné výsledky.
2.2.4.4
Preukázanie zhody s technickými požiadavkami
Na základe merania frekvencie, skreslenia a hladiny akustického tlaku pri indikovanej
frekvencii 1 000 Hz, pri hladine počutia 100 dB alebo pri nastavení najvyššej hladiny
počutia podľa toho, ktorá z nich je nižšia, musí byť pre jedno slúchadlo preukázaná
zhoda so všetkými technickými požiadavkami uvedenými v bodoch 2.2.4.1 až 2.2.4.3.
2.2.4.5
Elektrostatické a elektromagnetické rušenie
Ak sa vyskytne akékoľvek elektrostatické alebo elektromagnetické rušenie zo siete
alebo z iného zdroja, ktoré môže ovplyvniť činnosť audiometra, audiometer prejde do
stavu, v ktorom neohrozí ani sluch subjektu, ani nedá chybné výsledky.
2.2.5
Rušivý zvuk
2.2.5.1
Rušivé zvuky zo slúchadla
Rušivý tón vznikajúci v neskúšobnom slúchadle, keď je skúšobný tón zapnutý, prípadne
rušivý tón vyskytnúci sa v slúchadle pri nefunkčnom prerušovači signálu neznehodnocuje
platnosť merania vzdušným vedením.
2.2.5.2
Rušivý zvuk z kostného vibrátora
Výrobca určí, pri ktorých skúšobných frekvenciách môže kostný vibrátor vyžarovať zvuk
v takom rozsahu, že zvuk dosahujúci skúšané ucho vzdušným vedením cez neuzavretý ušný
kanál môže znehodnotiť platnosť merania kostného vedenia. Výrobca určí veľkosť tohto
znehodnotenia.
2.2.5.3
Rušivý zvuk vyžarovaný audiometrom
Ak sa použijú audiometre so subjektom v tej istej miestnosti, nie je počas samotnej
skúšky sluchu počuteľný žiadny zvuk spôsobený ovládaním regulátorov audiometra alebo
vyžarovaním zvuku z audiometra, a to pri všetkých voliteľných nastaveniach regulátora
hladiny počutia až do 50 dB vrátane.
2.3
Zdroje skúšobného signálu
2.3.1
Čisté tóny
2.3.1.1
Rozsah frekvencie a hladiny počutia
Audiometre s pevnou frekvenciou typov 1 až 4 majú skúšobné frekvencie, pre ktoré je
v príslušnom stĺpci v tabuľke č. 2 uvedený najmenší rozsah hodnôt hladiny počutia.
Pre typy 3 až 5 môžu byť ostatné frekvencie vybrané z prvého stĺpca. Môžu sa použiť
dodatočné frekvencie z tretinovooktávových frekvencií do 8 kHz.
Audiometre s plynule meniteľnou frekvenciou majú rozsah frekvencií a hladín počutia
najmenej rovnaké ako audiometre s pevnou frekvenciou podľa tabuľky č. 2.
2.3.1.2
Presnosť frekvencie
Pre audiometre s pevnou frekvenciou sa frekvencie rovnajú jednotlivým hodnotám s týmito
toleranciami:
typ 1: ±1 %,
typ 2: ±2 %,
typy 3 až 5: ±3 %.
Pri audiometroch s plynule meniteľnou frekvenciou súhlasí frekvencia skúšobného tónu
s hodnotou uvedenou na audiograme s toleranciou ±5 %.
Tabuľka č. 2
Najmenší počet frekvencií a najmenší rozsah hodnôt hladiny počutia, ktorými sú vybavené
audiometre s pevnou frekvenciou
| Hladiny počutia (dB)1) | ||||||||
| Frekvencia (Hz) | Typ | |||||||
| 1 | 2 | 3 | 42) | 5 | ||||
| Vzdušné vedenie | Kostné vedenie | Vzdušné vedenie | Kostné vedenie | Vzdušné vedenie | Kostné vedenie | Vzdušné vedenie | Vzdušné vedenie | |
| 125 | 70 | 3) | 60 | - | - | - | - | voliteľné |
| 250 | 90 | 45 | 80 | 45 | 70 | 35 | - | |
| 500 | 120 | 60 | 110 | 60 | 100 | 50 | 70 | voliteľné |
| 750 | 120 | 60 | - | - | - | - | - | |
| 1 000 | 120 | 70 | 110 | 70 | 100 | 60 | 70 | |
| 1 500 | 120 | 70 | 110 | 70 | - | - | - | |
| 2 000 | 120 | 70 | 110 | 70 | 100 | 60 | 70 | |
| 3 000 | 120 | 70 | 110 | 70 | 100 | 60 | 70 | |
| 4 000 | 120 | 60 | 110 | 60 | 100 | 50 | 70 | |
| 6 000 | 110 | 50 | 100 | 3) | 90 | 3) | 70 | |
| 8 000 | 100 | 3) | 90 | 3) | 80 | 3) | 4) | |
2.3.1.3
Činiteľ harmonického skreslenia
Najvyššia hladina harmonických zložiek vzťahujúca sa na základný skúšobný tón neprekročí
hodnoty uvedené v tabuľke č. 3.
Nakoľko nemožno určiť najväčší dovolený činiteľ harmonického skreslenia, ktorý je
dostatočný na zabezpečenie správnych výsledkov pri kostnom vedení pre všetky typy
strát sluchu, výrobca určí, pri ktorých frekvenciách a pri ktorých hladinách počutia
by mohla nelinearita daného kostného vibrátora znehodnotiť platnosť meraní kostného
vedenia.
Tabuľka č. 3
Najväčší dovolený činiteľ harmonického skreslenia vyjadrený v percentách akustického
tlaku alebo sily vibrácií
| Vzdušné vedenie | Kostné vedenie | |||||
| Frekvenčný rozsah (Hz) | Od 125 do 250 | Od 315 do 400 | Od 500 do 5 000 | Od 250 do 400 | Od 500 do 800 | Od 1 000 do 5 000 |
| Hladina počutia (dB) | 75*) | 90*) | 110*) | 20 | 50*) | 60*) |
| Skreslenie druhou harmonickou | 2 | 2 | 2 | 5 | 5 | 5 |
| Skreslenie treťou harmonickou | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |
| Skreslenie štvrtou a každou vyššou harmonickou | 0,3 | 0,3 | 0,3 | 1 | 1 | 1 |
| Skreslenie všetkými subharmonickými | - | 0,3 | 0,3 | - | - | - |
| Celkové harmonické skreslenie | 2,5 | 2,5 | 2,5 | 5,5 | 5,5 | 5,5 |
*) Alebo príslušná najvyššia výstupná hladina počutia pre audiometer podľa toho, ktorá z hodnôt je nižšia.
2.3.1.4
Rýchlosť zmeny frekvencie
Tam, kde možnosti zariadení s automatickým záznamom poskytujú plynule laditeľnú frekvenciu,
jedna z rýchlostí zmeny frekvencie je jedna oktáva za minútu ±20 %. Ak audiometer
s automatickým záznamom poskytuje pevné frekvencie, umožní sa pri každej frekvencii
najmenší interval 30 s.
2.3.1.5
Frekvenčná modulácia
Výrobca určí signál.
2.3.2
Externý zdroj signálu
2.3.2.1
Signály
V audiometri sa môžu okrem čistých tónov použiť aj iné signály, napríklad reč, komplexné
signály.
2.3.2.2
Frekvenčná charakteristika a citlivosť
Výrobca predpíše frekvenčné charakteristiky, ak ide o akustický výstup pri konštantnom
napätí privedenom na svorky externého vstupu. Výrobca predpíše aj elektrickú citlivosť
externého vstupu, ak ide o vstupné napätie pri 1 kHz, ktoré sa požaduje pre stanovenú
výstupnú hladinu akustického tlaku.
2.3.2.3
Referenčné hladiny pre externý zdroj signálu
Externý signál sa dá monitorovať indikátorom signálu (bod 4.1).
2.3.3
Maskovacie zvuky
2.3.3.1
Úzkopásmový šum
Ak audiometer poskytuje úzkopásmové maskovanie, šumové pásma sú geometricky centrované
okolo skúšobných frekvencií. Hranice pásma pre maskovací šum sú uvedené v tabuľke
č. 4. Mimo týchto rozsahov pásma klesá hladina spektrálnej hustoty akustického tlaku
šumu v rozsahu najmenej troch oktáv rýchlosťou najmenej 12 dB na oktávu a súčasne
nevzrastie nad -36 dB vzhľadom na hladinu v strede pásma. Merania mimo rozsahu od
31,5 Hz do 10 kHz sa nevyžadujú.
Tabuľka č. 4
Úzkopásmový maskovací šum: Horné a dolné hraničné frekvencie pre hladinu spektrálnej
hustoty akustického tlaku -3 dB vzťahujúcu sa na hladinu pri strednej frekvencii pásma
| Stredná frekvencia (Hz) | Dolná hraničná frekvencia (Hz) | Horná hraničná frekvencia (Hz) | ||
| Najmenej | Najviac | Najmenej | Najviac | |
| 125 | 105 | 111 | 140 | 149 |
| 160 | 136 | 143 | 180 | 190 |
| 200 | 168 | 178 | 224 | 238 |
| 250 | 210 | 223 | 281 | 297 |
| 315 | 265 | 281 | 354 | 375 |
| 400 | 336 | 356 | 449 | 476 |
| 500 | 420 | 445 | 561 | 595 |
| 630 | 530 | 561 | 707 | 749 |
| 750 | 631 | 668 | 842 | 892 |
| 800 | 673 | 713 | 898 | 951 |
| 1 000 | 841 | 891 | 1 120 | 1 190 |
| 1 250 | 1 050 | 1 110 | 1 400 | 1 490 |
| 1 500 | 1 260 | 1 340 | 1 680 | 1 780 |
| 1 600 | 1 350 | 1 430 | 1 800 | 1 900 |
| 2 000 | 1 680 | 1 780 | 2 240 | 2 380 |
| 2 500 | 2 100 | 2 230 | 2 810 | 2 970 |
| 3 000 | 2 520 | 2 670 | 3 370 | 3 570 |
| 3 150 | 2 650 | 2 810 | 3 540 | 3 750 |
| 4 000 | 3 360 | 3 560 | 4 490 | 4 760 |
| 5 000 | 4 200 | 4 450 | 5 610 | 5 950 |
| 6 000 | 5 050 | 5 350 | 6 730 | 7 140 |
| 6 300 | 5 300 | 5 610 | 7 070 | 7 400 |
| 8 000 | 6 730 | 7 130 | 8 980 | 9 510 |
2.3.3.2
Širokopásmový šum
2.3.3.2.1
Biely šum
Ak audiometer poskytuje biely šum, hladina spektrálnej hustoty akustického tlaku meraná
v akustickej spojke alebo v umelom uchu je rovnomerná v rozsahu ±5 dB vzhľadom na
hladinu pri 1 kHz vo frekvenčnom rozsahu od 250 Hz do 4 kHz.
2.3.3.2.2
Váhový širokopásmový šum na maskovanie tónov
Ak je audiometer vybavený váhovým širokopásmovým šumom na maskovanie tónov, jeho spektrum
je také, aby pri nulovom maskovaní bola pre každú skúšanú frekvenciu hladina akustického
tlaku v každom tretinovooktávovom pásme v rozsahu od 250 Hz do 4 kHz vzhľadom na referenčnú
ekvivalentnú prahovú hladinu rovnaká s toleranciou ±5 dB.
2.3.3.3
Iné maskovacie zvuky
Ak sú k dispozícii maskovacie zvuky iných typov, výrobca určí ich spektrálne vlastnosti.
2.4
Regulácia hladiny signálu
2.4.1
Presnosť nastavenia hladiny akustického tlaku a hladiny sily vibrácií
Ak je jeden signálový kanál pripojený na menič, neodlišuje sa hladina akustického
tlaku vytváraná slúchadlom alebo hladina sily vytváraná vibrátorom bez referenčnej
ekvivalentnej prahovej hladiny o viac ako ±3 dB od indikovanej hodnoty pri akomkoľvek
nastavení regulátora hladiny počutia pri frekvenciách v rozsahu od 125 Hz do 4 kHz
a neodlišuje sa o viac ako ±5 dB pri 6 kHz až 8 kHz.
Ak sa pripojí súčasne viac ako jeden kanál pre signál alebo šum na jeden menič, výstupná
hladina signálu alebo šumu z meniča sa líši o menej ako ±1 dB od hladiny získanej
pripojením jedného kanála. Táto požiadavka sa plní pri frekvenciách od 125 Hz do 4
kHz s toleranciou ±2 dB pri vyšších frekvenciách a je vhodná pre hladiny počutia až
do 20 dB pod najvyššiu výstupnú hladinu.
Audiometre s plynule meniteľnou frekvenciou spĺňajú predchádzajúce požiadavky pri
všetkých príslušných tretinovooktávových frekvenciách; výstupná hladina medzi týmito
frekvenciami sa mení plynule.
2.4.2
Regulácia hladiny počutia
2.4.2.1
Audiometre s ručným ovládaním
Indikátor hladiny počutia má len jednu stupnicu a jeden referenčný nulový bod, ktorý
je spoločný pre všetky frekvencie. Údaje na stupnici indikátora regulátorov hladiny
počutia audiometrov typov 1, 2, 3 a 4 sú kalibrované v intervaloch po 5 dB alebo menších,
s možnosťou nastaviť hodnoty 0 dB pri každej frekvencii, ktorá zodpovedá referenčnej
ekvivalentnej prahovej hladine.
2.4.2.2
Audiometre s automatickým záznamom
Audiometre typov 1, 2 a 3 sú vybavené rýchlosťou zmeny hladiny počutia 2,5 dB/s. Ak
sú k dispozícii ďalšie rýchlosti, potom sú 1,25 dB/s alebo 5 dB/s. Pri audiometroch
typu 4 je rýchlosť zmeny 5 dB/s alebo 2,5 dB/s. Dovolená odchýlka je ±20 %.
Rozlišovaciu schopnosť regulátora hladiny počutia určí výrobca.
2.4.2.3
Audiometre riadené počítačom
Audiometre riadené počítačom spĺňajú požiadavky audiometrov s ručným ovládaním a audiometrov
s automatickým záznamom a sú vybavené prostriedkami indikujúcimi hladinu prezentovaného
signálu.
2.4.2.4
Presnosť regulácie
Meraný rozdiel na výstupe medzi dvoma následnými označeniami hladiny počutia, ktoré
nie sú od seba vzdialené o viac ako 5 dB, sa nelíši od indikovaného rozdielu na indikátore
viac ako o tri desatiny indikovaného intervalu meraného v decibeloch alebo o viac
ako 1 dB podľa toho, ktorý je menší.
Pri audiometroch s automatickým záznamom meraný rozdiel na výstupe medzi ktorýmikoľvek
dvoma označeniami hladiny počutia, ktoré sú od seba vzdialené menej ako 10 dB, sa
nelíši od indikovaného rozdielu na indikátore o viac ako 1 dB alebo o viac ako o tri
desatiny indikovaného rozdielu podľa toho, ktorý je menší.
2.4.3
Maskovací zvuk
2.4.3.1
Intervaly
Indikátor hladiny maskovania má len jednu stupnicu a jeden referenčný nulový bod,
ktorý je spoločný pre všetky frekvencie a je rovnaký ako pre indikátor hladiny počutia.
Hladina maskovania je nastaviteľná v krokoch po 5 dB alebo menších.
2.4.3.2
Referenčná hladina
2.4.3.2.1
Pre úzkopásmový šum sa kalibruje regulátor hladiny maskovania v decibeloch efektívneho
maskovania podľa príslušnej slovenskej technickej normy.
2.4.3.2.2
Pre iné zvuky sa kalibruje regulátor hladiny maskovania v hladine akustického tlaku
alebo v efektívnej hodnote maskovania, ktorá sa meria slúchadlom v umelom uchu alebo
v akustickej spojke podľa toho, čo sa použije na určenie referenčnej ekvivalentnej
prahovej hladiny. V použiteľnom frekvenčnom rozsahu výrobca predpíše celkovú hladinu
akustického tlaku a hladinu akustického tlaku v tretinovooktávových pásmach.
2.4.3.3
Presnosť nastavenia hladín maskovania
Hladina maskovacieho zvuku vytvoreného slúchadlom sa nelíši od indikovanej hodnoty
o viac ako +5 dB až -3 dB.
Meraný rozdiel na výstupe medzi dvoma ľubovoľnými označeniami hladiny maskovania,
ktoré nie sú od seba vzdialené o viac ako 5 dB, sa nelíši od indikovaného rozdielu
na indikátore viac ako o tri desatiny indikovaného rozdielu meraného v decibeloch
alebo o 1 dB podľa toho, ktorý je menší.
2.4.3.4
Rozsah hladiny maskovania
Maskovací zvuk je k dispozícii pri hladinách najmenej postačujúcich na maskovanie
čistých tónov pri hladine počutia 60 dB pri 250 Hz, 75 dB pri 500 Hz a 80 dB v rozsahu
od 1 kHz do 4 kHz. Hladina maskovacieho zvuku musí byť nastaviteľná v rozsahu od hladiny
počutia 0 dB do vyššie uvedených hladín.
2.4.4
Prerušovanie tónu
2.4.4.1
Prerušovač tónu audiometrov s ručným ovládaním
Audiometre s ručným ovládaním majú prerušovač tónu na zapínanie alebo prerušenie skúšobného
tónu. Spínač a pripojené obvody sú také, že subjekt bude odpovedať skôr na skúšobný
tón než na mechanický hluk (bod 2.2.5.3) alebo prechodové hluky.
Audiometer môže byť vybavený hradlovacou funkciou na reguláciu času trvania alebo
opakovania tónového impulzu.
2.4.4.2
Odstup signálu pre polohy ON/OFF (zapnuté/vypnuté) audiometrov s ručným ovládaním
Pri prerušovači v polohe „OFF“ (vypnuté) a s regulátorom hladiny počutia nastaveným
na 60 dB alebo nižšie je výstup najmenej 10 dB pod referenčnou ekvivalentnou prahovou
hladinou. Pri nastaveniach na vyššiu hladinu počutia a pri prerušovači nastavenom
stále v polohe „OFF“ (vypnuté) výstup sa nezvýši o viac ako 10 dB pre každé zvýšenie
o 10 dB pri nastavení hladiny počutia nad 60 dB.
2.4.4.3
Čas nárastu a poklesu pri audiometroch s ručným ovládaním
Poloha „ON“ (zapnuté): Ak sa prerušovač tónu prepne do polohy „ON“, sú splnené požiadavky
príslušnej slovenskej technickej normy.
V žiadnom okamihu počas nárastu alebo poklesu tónu nedosiahne hladina akustického
tlaku zvuku vytváraná slúchadlom hodnotu o 1dB prekračujúcu hodnotu hladiny akustického
tlaku v ustálenom stave v polohe „ON“ (zapnuté).
2.4.4.4
Tónové impulzy pri audiometroch s automatickým záznamom
Audiometer sa vybaví spínačom umožňujúcim plynule prepnúť generovaný skúšobný tón
na automaticky generovaný tónový impulz. Generovanie postupnosti impulzov upravuje
príslušná slovenská technická norma.
2.4.4.5
Čas ozvy subjektu pri audiometroch riadených počítačom
Čas vyhradený ozve subjektu na skúšobný podnet predpíše výrobca, ktorý určí algoritmus
skúšobného postupu.
2.5
Referenčný tón
Audiometer vybavený prostriedkami, ktoré prostredníctvom slúchadiel umožňujú striedavú
alebo súčasnú prezentáciu tónov rovnakých alebo rôznych frekvencií, umožňuje operátorovi
pohodlne prezentovať tóny s vhodným trvaním a intervalmi. Okrem hlavného regulátora
hladiny počutia, ktorým sa nastavuje hladina akustického tlaku skúšobného tónu, vyžaduje
tento skúšobný spôsob dodatočný regulátor hladiny počutia, ktorým možno nastaviť hladinu
referenčného tónu (ďalej len „regulátor hladiny referenčného tónu“). Požiadavky na
presnosť frekvencie, skreslenie, stabilitu, nárast a pokles referenčného tónu sú v
súlade s predchádzajúcimi bodmi.
2.5.1
Frekvencie
V audiometroch typov 1 a 2 sú k dispozícii ako referenčné tóny na skúšanie vzdušným
vedením aspoň oktávové frekvencie v rozsahu od 250 Hz do 4 kHz a dodatočne 6 kHz.
2.5.2
Regulácia hladiny referenčného tónu
2.5.2.1
Rozsah
Regulátor hladiny referenčného tónu pokrýva rozsah hladiny počutia od 0 dB do najmenej
80 dB pri 250 Hz a aspoň do 100 dB hladiny počutia pri frekvenciách od 500 Hz do 6
kHz.
2.5.2.2
Intervaly
Pri audiometroch typov 1 a 2 je nastaviteľná hladina skúšobného tónu alebo hladina
referenčného tónu v intervaloch 2,5 dB alebo menších. Za predpokladu splnenia požiadaviek
bodov 4.2, 2.5.2.3 a 2.5.2.4 môže byť regulátor zvyčajne určený na nastavenie hladiny
maskovania použitý ako regulátor hladiny referenčného tónu.
2.5.2.3
Presnosť
Regulátor hladiny referenčného tónu vyhovuje požiadavkám bodov 2.4.1 a 2.4.2. Rovnako
pre frekvencie v rozsahu od 500 Hz do 4 kHz pri rovnakých nastaveniach hladiny počutia
a pri rovnakej frekvencii zodpovedá hladina akustického tlaku referenčného tónu hladine
skúšobného tónu v rozsahu ±3 dB. Pre zvyšné frekvencie je prípustná odchýlka ±5 dB.
2.5.2.4
Činnosť
Činnosť regulátora hladiny referenčného tónu neovplyvňuje výstup skúšobného tónu o
viac ako ±1 dB.
2.6
Meniče
Technické požiadavky na slúchadlá s priliehavými vankúšikmi na uši a kostné vibrátory.
2.6.1
Vzdušné vedenie
2.6.1.1
Slúchadlo s priliehavými vankúšikmi na uši
Slúchadlo spĺňa tieto požiadavky:
a)
slúchadlo a jeho vankúšik, ak je ním slúchadlo vybavené, sú axiálne symetrické,
b)
konštrukcia slúchadla a materiál sú vhodné na zabezpečenie dobrého akustického tesnenia
medzi slúchadlom alebo jeho vankúšikom a ľudským uchom,
c)
ak sa slúchadlo umiestni na rovinnú plochu, potom dotyková kružnica slúchadla alebo
jeho vankúšika má priemer porovnateľný so sagitálnymi rozmermi ušnice,
d)
žiadna časť slúchadla alebo jeho vankúšika neprečnieva za rovinu dotyku uvedenú v
písmene c) a zahĺbenie má približne tvar zrezaného kužeľa,
e)
obrys slúchadla alebo jeho vankúšika, ak je ním slúchadlo vybavené, je taký, aby
dotyk s umelým uchom takého typu bol účinný len pri priemere 25 mm,
f)
materiál, z ktorého je vankúšik zhotovený, nie je taký mäkký, aby pri použití slúchadla
s umelým uchom spôsoboval významnú deformáciu, ako je to určené touto skúškou: ak
sa statická sila 5 N zmení na 10 N, zdanlivá citlivosť pri 1 kHz sa nezmení o viac
ako 0,2 dB,
g)
obrys slúchadla alebo jeho vankúšika, ak je ním slúchadlo vybavené, je taký, aby
sa pri umiestnení slúchadla na ľudské ucho slúchadlo dotýkalo ušnice, a nie hlávkového
výbežku spánkovej kosti za ušnicou,
h)
na udržanie slúchadla na ľudskom uchu sa použije držiak slúchadiel pôsobiaci statickou
silou medzi 4 N až 5 N. Požiadavka 4,5 N ±0,5 N je splnená, ak sú obidve slúchadlá
vodorovne vzdialené 145 mm a výška držiaka je súčasne nastavená tak, že sa vytvorí
zvislá vzdialenosť 129 mm, ktorá sa nameria medzi stredom (vrcholom) držiaka a priamkou
prechádzajúcou stredmi slúchadiel.
Ak sú použité obidve slúchadlá, pravé a ľavé slúchadlo sú ľahko rozoznateľné.
2.6.1.2
Kalibrácia
Slúchadlo sa kalibruje umelým uchom IEC (bod 1.5) alebo akustickou spojkou IEC (bod
1.6) podľa toho, ktoré zariadenie sa použije na určenie referenčnej ekvivalentnej
prahovej hladiny akustického tlaku.
2.6.1.3
Slúchadlová ušná vložka
Ak je k dispozícii slúchadlová ušná vložka slúžiaca predovšetkým na maskovacie účely,
výrobca určí metódu kalibrácie.
2.6.2
Kostné vedenie
2.6.2.1
Dotyková plocha kostných vibrátorov
Kostný vibrátor má rovinnú kruhovú dotykovú plochu s veľkosťou 175 mm2 ±25 mm2. Pre väčšie pohodlie sa odporúča okraj dotykovej plochy vibrátora mierne zaokrúhliť,
napríklad na polomer 0,5 mm.
2.6.2.2
Držiak
Na udržanie kostného vibrátora v danej polohe sa použije držiak, ktorý je namáhaný
statickou silou 4,5 N ±0,5 N pri jeho roztiahnutí na šírku 145 mm pri umiestnení kostného
vibrátora nad hlávkovým výbežkom a na 190 mm pri umiestnení na čelo subjektu. Výška
držiaka sa súčasne nastaví tak, aby sa vytvorila zvislá vzdialenosť 129 mm, ktorá
sa nameria medzi stredom (vrcholom) držiaka a priamkou prechádzajúcou stredom vibrátora
a stredom protiľahlej opory. Za vhodné miesto na dotyk vibrátora s hlavou sa považuje
miesto nad hlávkovým výbežkom, ale to nevylučuje použitie aj iných dotykových miest,
napríklad čela, za predpokladu, že miesto priloženia je jasne identifikovateľné a
že sú dodané zodpovedajúce údaje kalibrácie.
2.6.2.3
Kalibrácia
Kostný vibrátor sa kalibruje pomocou mechanickej spojky IEC (bod 1.7) podľa normálneho
prahu počutia pre kostné vedenie. Pri stanovenom umiestnení kostného vibrátora je
zhodné nastavenie na stupnici regulátora hladiny počutia audiometra na nulovú hladinu
pre vzdušné vedenie aj pre kostné vedenie. Referenčné ekvivalentné prahové hladiny
sily sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.
3.
Označenie a návody
3.1
Označenie audiometra, slúchadiel a kostného vibrátora
Audiometer sa označí tak, aby bol preukázateľný jeho typ podľa bodu 2. Označí sa menom
výrobcu a výrobným typom. Identifikácia jednotlivého prístroja sa vyznačí aj na meničoch
skúšobného signálu.
Odporúča sa, aby slúchadlá audiometra určené na použitie na ľavom a pravom uchu boli
označené modrou a červenou farbou. Slúchadlá sa evidentne označia tak, aby neprišlo
k zámene s audiometrom takého istého typu.
3.2
Označenie regulátora hladiny signálu
Audiometre overované podľa tejto prílohy sa označia „ISO hearing level“ (hladina počutia
podľa ISO). Na audiometroch sa vyznačí nastavenie najvyššej hladiny počutia pre každú
frekvenciu a menič.
3.3
Označenie regulátora hladiny referenčného tónu
Regulátor hladiny referenčného tónu sa označí nápisom „hladina počutia v decibeloch“.
3.4
Návod na používanie
K audiometru sa dodá návod na používanie, ktorý musí obsahovať najmenej tieto údaje:
a)
opis vybavenia a pokyny na obsluhu,
b)
dovolené kolísanie zdroja napätia a podmienky okolia zabezpečujúce zhodu s bodom
2.2.4,
c)
opis správneho spôsobu inštalácie audiometra na bežné použitie, ktorý zabezpečí,
aby sa minimalizoval účinok vyžarovania rušivých zvukov (bod 2.2.5.3),
d)
identifikáciu meničov a ich referenčných ekvivalentných prahových hladín; pramene
referenčných hladín iných ako ISO sú stanovené spolu so spojkou použitou na kalibráciu;
určí sa statická sila vyvinutá držiakmi meničov; určí sa, či sa kalibrácia kostného
vibrátora vzťahuje na umiestnenie na hlávkovom výbežku, alebo na čele vyšetrovaného,
e)
frekvenčné charakteristiky a maskovací účinok poskytovaných maskovacích zvukov (body
2.3.3 a 2.4.3),
f)
čas zahriatia audiometra (bod 2.2.3),
g)
citlivosti a menovité impedancie všetkých vstupných zariadení, možné napätia a menovité
impedancie všetkých výstupných zariadení, význam kolíkov všetkých externých konektorových
zástrčiek,
h)
spôsob činnosti a rýchlosť zmeny hladiny akustického tlaku audiometrov s automatickým
záznamom. Pre audiometre s plynule meniteľnou frekvenciou sa uvádza aj rýchlosť zmeny
frekvencie,
i)
ak audiometer poskytuje frekvenčne modulované signály, výrobca určí údaje a dovolené
odchýlky, ktoré platia pre
1.
frekvenciu modulačného signálu,
2.
tvar modulačnej vlny, t. j. sínusovej alebo trojuholníkovej vlny,
3.
rozsah modulácie vyjadrený v percentách skúšobnej frekvencie,
j)
charakteristiky tlmenia zvuku slúchadiel meraných podľa príslušnej slovenskej technickej
normy,
k)
teplotu, ktorej prekročenie môže vyvolať trvalé poškodenie audiometra,
l)
nastavenie najvyššej hladiny počutia pri každej skúšobnej frekvencii vrátane ohraničení
použitia následkom harmonického skreslenia,
m)
účinky vyžarovania zvuku šíreného vzduchom z kostných vibrátorov a spôsob na získanie
správnych výsledkov skúšky,
n)
v prípade úzkopásmového maskovacieho šumu výrobca určí skutočnú šírku pásma; pre
širokopásmový maskovací šum určí metódu kalibrácie,
o)
informáciu o časovom intervale ozvy subjektu audiometra ovládaného počítačom podľa
bodu 2.4.4.5,
p)
pre audiometre s batériovým zdrojom: typ batérie, kontrolu batérie a jej výmenu a
požadovanú životnosť batérie,
r)
harmonogramy a postupy na údržbu a kalibráciu.
4.
Indikačné zariadenia
4.1
Indikátor signálu
4.1.1
Ak má audiometer indikátor signálu (tabuľka č. 1), ktorý pre správnu činnosť umožňuje
sledovať hladinu externého vstupného signálu, výrobca predpíše údaj na indikátore
signálu, ktorý sa pokladá za referenčný bod pre tón 1 kHz. Indikátor môže monitorovať
aj vnútorne generované signály.
4.1.2
Výrobca uvedie charakteristiky indikátora signálu, t. j. časové váhovanie, dynamický
rozsah a usmerňovacie charakteristiky.
4.1.3
V obvode sa indikátor zapojí pred regulátorom hladiny počutia. Nastavenie zisku zosilňovača
sa upraví tak, aby bol prispôsobený rozsahu celkovej hladiny prítomného signálu, ktorý
je 20 dB.
4.1.4
Výrobca určí výstupnú hladinu meranú v spojke alebo v umelom uchu pri nastavenom
regulátore hladiny počutia pri uvedenej hodnote a pri vstupe aktivovanom 1 kHz kalibračným
signálom danej úrovne, ktorému na indikátore signálu zodpovedá údaj s referenčnou
hodnotou.
4.2
Indikátor hladiny počutia má len jednu stupnicu a jeden referenčný nulový bod, ktorý
je spoločný pre všetky frekvencie. Údaje na stupnici indikátora regulátorov hladiny
počutia audiometrov typov 1, 2, 3 a 4 sú vyznačené v intervaloch po 5 dB alebo menších
s možnosťou nastavenia hodnoty 0 dB pri každej frekvencii, ktorá zodpovedá referenčnej
ekvivalentnej prahovej hladine.
5.
Ochrana pred neoprávneným zásahom
5.1
Všetky justovacie, resp. kalibračné prvky audiometra sú výrobcom zabezpečené, že
nemôže prísť k náhodnému alebo úmyselnému zásahu do prístroja.
5.2
Výrobca poskytne vykonávateľovi technickej skúšky pri schvaľovaní typu všetky informácie
týkajúce sa ochrany pred neoprávneným zásahom.
5.3
Overovacia značka sa umiestni na audiometri tak, že neoprávnený zásah do kalibračných
prvkov je evidentný.
6.
Metrologická kontrola audiometrov
6.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
6.1.1
Technické skúšky pri schvaľovaní typu sa vykonajú najmenej na dvoch vzorkách audiometra.
6.1.2
Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu audiometra sa vykonajú všetky skúšky
potrebné na zistenie metrologických vlastností, rozšírené o skúšky na zistenie, či
sú splnené ďalšie technické požiadavky, podľa minimálneho vybavenia skúšaného typu
audiometra.
6.1.3
Technické skúšky pri schvaľovaní typu zahŕňajú:
a)
Skúšky všeobecných požiadaviek:
1.
bezpečnostné požiadavky,
2.
systém ozvy subjektu,
3.
čas zahriatia prístroja,
4.
citlivosť v závislosti od teploty a vlhkosti,
5.
použitie napájania,
6.
elektrostatické a elektromagnetické rušenie,
7.
rušivý zvuk,
8.
externý zdroj signálu.
b)
Skúšky týkajúce sa charakteristiky čistého tónu:
1.
rozsah frekvencie a hladiny počutia,
2.
presnosť frekvencie,
3.
činiteľ harmonického skreslenia,
4.
rýchlosť zmeny frekvencie,
5.
frekvenčná modulácia,
6.
presnosť nastavenia hladín,
7.
regulácia hladiny počutia,
8.
prerušovanie tónu.
c)
Skúšky týkajúce sa charakteristiky maskovacieho šumu:
1.
rozsah hladiny maskovania,
2.
frekvenčné spektrum maskovacích zvukov,
3.
presnosť hladín maskovania.
d)
Skúšky meničov:
1.
slúchadlá,
2.
kostný vibrátor.
6.1.4
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
6.2
Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
6.2.1
Pri overení audiometrov sa vykonávajú tieto úkony:
a)
vonkajšia obhliadka,
b)
informatívna skúška,
c)
vlastná skúška.
6.2.2
Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa kontroluje, či
a)
audiometer nie je poškodený,
b)
slúchadlá a kostný vibrátor prislúchajúce k overovanému audiometru nie sú poškodené,
c)
slúchadlá spĺňajú požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy,
d)
kostný vibrátor spĺňa požiadavky príslušnej slovenskej technickej normy,
e)
audiometer má technickú dokumentáciu v súlade s požiadavkami príslušnej slovenskej
technickej normy,
f)
audiometer má jednotnú stupnicu pre vzdušné a kostné vedenie,
g)
audiometer má vstup pre externý zdroj skúšobného signálu a jemu prislúchajúci regulátor
hladiny počutia, ako aj zabudovaný indikátor signálu,
h)
audiometer má zabudovaný kontrolný indikátor udávajúci odchýlku napájacieho napätia.
6.2.3
Informatívna skúška
6.2.3.1
Audiometer sa napojí na zdroj napätia a funkčne sa preskúša.
6.2.3.2
Informatívna skúška pozostáva z testu na rušivý zvuk
a)
vyžarovaný audiometrom,
b)
zo slúchadla,
c)
z kostného vibrátora.
6.2.4
Skúška pozostáva z preverenia
a)
najvyšších hladín počutia signálov,
b)
frekvencie,
c)
deliča – regulátora hladiny počutia,
d)
prerušovača,
e)
a nastavenia normálnych hladín akustického tlaku zodpovedajúcich sluchovému prahu
pre vzdušné vedenie,
f)
a nastavenia hladín akustického tlaku úzkopásmového maskovacieho šumu,
g)
činiteľa harmonického skreslenia signálu,
h)
a nastavenia hladín síl vibrácií zodpovedajúcich sluchovému prahu pre kostné vedenie.
6.2.5
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 45 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
Príloha č. 45 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
AKUSTICKÉ KALIBRÁTORY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na akustické kalibrátory triedy presnosti 0,1 a 2, ktoré
sa používajú na určovanie elektroakustickej tlakovej citlivosti určených typov mikrofónov
v špecifikovaných konfiguráciách a na kontrolu alebo nastavenie celkovej citlivosti
akustických meracích zariadení alebo sústav využívajúcich presne určené typy mikrofónov
v špecifikovaných konfiguráciách ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Akustické kalibrátory pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
3.
Akustické kalibrátory schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4.
Akustické kalibrátory, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
5.
Akustické kalibrátory počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému
overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení akustických kalibrátorov
1.
Termíny a definície
1.1
Akustický kalibrátor je zariadenie, ktoré generuje sínusový akustický tlak s určenou
hladinou a frekvenciou v prípade, že je pripojený k určitému typu mikrofónu v špecifikovanej
konfigurácii.
1.2
Multifunkčný akustický kalibrátor je akustický kalibrátor, ktorý je schopný generovať
akustický tlak s jednou hladinou alebo s niekoľkými rôznymi hladinami pri niekoľkých
frekvenciách, prípadne generovať iný typ signálu špecifikovaný výrobcom.
1.3
Mikrofónový adaptér je zariadenie umožňujúce pripojenie viac ako jedného typu mikrofónu
na pracovnú komôrku akustického kalibrátora.
1.4
Hlavná hladina akustického tlaku multifunkčného akustického kalibrátora je základná
hladina akustického tlaku špecifikovaná v návode na používanie.
1.5
Hlavná frekvencia multifunkčného akustického kalibrátora je základná frekvencia špecifikovaná
v návode na používanie.
2.
Metrologické požiadavky
2.1
Referenčné podmienky okolitého prostredia (ďalej len „referenčné podmienky“) sú:
a)
statický tlak 101,325 kPa,
b)
teplota vzduchu 23 oC,
c)
relatívna vlhkosť vzduchu 50 %.
2.2
Hladina akustického tlaku
2.2.1
Všetky ďalšie požiadavky a špecifikované dovolené odchýlky sa týkajú hladiny akustického
tlaku generovaného vo vnútri komôrky akustického kalibrátora a dopadajúceho na membránu
vloženého mikrofónu.
2.2.2
Najmenej jedna menovitá hodnota hladiny akustického tlaku akustických kalibrátorov
triedy presnosti 0 alebo 1 vo vzťahu k referenčnej hodnote 20 µPa nie je menšia ako
90 dB, ak je akustický kalibrátor použitý s určenými typmi mikrofónov v špecifikovanej
konfigurácii.
2.2.3
Hladina akustického tlaku generovaná akustickým kalibrátorom sa udáva s rozlíšením
lepším ako 0,1 dB alebo rovnajúcim sa 0,1 dB.
2.2.4
Hladina akustického tlaku generovaná za referenčných podmienok, priemerovaná za 20
s činnosti a po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom sa pre každý určený typ
mikrofónu neodchyľuje od zodpovedajúcej menovitej hodnoty o viac než o najväčšiu dovolenú
chybu uvedenú pre jednotlivé triedy presnosti v tabuľke č. 1.
2.2.5
Stabilita výstupnej hladiny akustického tlaku ovplyvňovaná krátkodobým teplotným
kolísaním okolo strednej hladiny meraná s časovou váhovou charakteristikou F (časová
konštanta 125 ms) počas 20 s činnosti po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom
neprekročí medze stability uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Najväčšia dovolená chyba a medze stability hladiny akustického tlaku pri referenčných
podmienkach
| Trieda presnosti akustického kalibrátora | 0 | 1 | 2 | |
| Najväčšia dovolená chyba | (dB) | ±0,15 | ±0,3 | ±0,5 |
| Stabilita | (dB) | ±0,05 | ±0,1 | ±0,2 |
2.3
Frekvencia
2.3.1
Najmenej jedna frekvencia generovaná akustickým kalibrátorom je v rozsahu frekvencií
od 160 Hz do 1 250 Hz; ak je akustický kalibrátor určený na spojenie so zvukomerom,
odporúča sa, aby pracovná frekvencia mala hodnotu 1 000 Hz.
2.3.2
Multifunkčný akustický kalibrátor je schopný generovať hlavnú frekvenciu.
2.3.3
Frekvencia zvuku generovaného akustickým kalibrátorom za referenčných podmienok priemerovaná
za 20 s činnosti a po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom sa neodchyľuje od
zodpovedajúcej menovitej hodnoty o viac ako o najväčšiu dovolenú chybu uvedenú pre
jednotlivé triedy presnosti v tabuľke č. 2.
2.3.4
Stabilita výstupnej frekvencie ovplyvňovaná krátkodobým teplotným kolísaním okolo
strednej hodnoty frekvencie meraná pri použití časového okna 1 s počas 20 s činnosti
po uplynutí času ustálenia určeného výrobcom neprekročí medze stability uvedené v
tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Najväčšia dovolená chyba a medze stability výstupnej frekvencie pri referenčných podmienkach
| Trieda presnosti akustického kalibrátora | 0 | 1 | 2 |
| Najväčšia dovolená chyba (%) | ±1 | ±2 | ±4 |
| Stabilita (%) | ±0,3 | ±0,5 | ±1 |
2.4
Celkové harmonické skreslenie sínusového akustického tlaku neprekročí 2 % pre akustický
kalibrátor triedy presnosti 0 a 3 % pre triedu presnosti 1 a 2.
3.
Technické požiadavky
3.1
Mikrofónový adaptér dodávaný výrobcom sa považuje za neoddeliteľnú súčasť akustického
kalibrátora. K akustickému kalibrátoru sa dodáva jeden mikrofónový adaptér alebo niekoľko
mikrofónových adaptérov.
3.2
Akustický kalibrátor môže poskytovať jednu hladinu akustického tlaku a jednu frekvenciu
alebo kombináciu niekoľkých hladín akustického tlaku a frekvencií.
3.3
Generovanie iných signálov presne opísaných v návode na používanie, napríklad tónový
impulz, je dovolené.
3.4
Tvar akustického kalibrátora a materiály použité pri výrobe vrátane dodávaného príslušenstva
sú také, že zaručujú dlhodobú teplotnú stabilitu výstupu.
3.5
Presne určená orientácia akustického kalibrátora v prípade závislosti od generovanej
hladiny akustického tlaku je vyznačená na kalibrátore zreteľne, prípadne opísaná v
návode na používanie.
3.6
Čas ustálenia hladiny akustického tlaku na výstupe akustického kalibrátora nie je
väčší ako 120 s.
3.7
Parametre prostredia
3.7.1
Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny akustického tlaku a frekvencie
akustického kalibrátora pre triedu presnosti 0,1 a 2 pre rozsah podmienok prostredia
je daný takto:
a)
statický tlak od 65 kPa do 108 kPa,
b)
teplota okolia od -10 oC do +50 oC,
c)
relatívna vlhkosť od 10 % do 90 %.
Vo vzťahu k hodnotám najväčších dovolených chýb a medzí stability akustického tlaku
a frekvencie pri referenčných podmienkach sú v medziach uvedených v tabuľkách č. 3
a 4.
3.7.2
Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny akustického tlaku a frekvencie
akustického kalibrátora pre triedu presnosti 0 L, 1 L a 2 L pre obmedzený rozsah podmienok
prostredia je daný takto:
a)
statický tlak od 85 kPa do 105 kPa,
b)
teplota okolia od +5 oC do +35 oC,
c)
relatívna vlhkosť od 30 % do 80 %.
Vo vzťahu k hodnotám najväčších dovolených chýb a medzí stability akustického tlaku
a frekvencie pri referenčných podmienkach sú v medziach uvedených v tabuľkách č. 3
a 4.
3.7.3
Akustický kalibrátor spĺňajúci požiadavky podľa bodov 3.7.1 alebo 3.7.2, ale vyžadujúci
korekcie na parametre prostredia, sa označuje naviac písmenom C.
Tabuľka č. 3
Najväčšia dovolená chyba hladiny akustického tlaku v rozsahu podmienok prostredia
vo vzťahu k hladine akustického tlaku meranej pri referenčných podmienkach a medze
stability hladiny akustického tlaku v rozsahu podmienok prostredia
| Trieda presnosti akustického kalibrátora | 0 | 1 | 2 | |
| Najväčšia dovolená chyba | (dB) | ±0,15 | ±0,3 | ±0,5 |
| Stabilita | (dB) | ±0,05 | ±0,1 | ±0,2 |
Tabuľka č. 4
Najväčšia dovolená chyba výstupnej frekvencie v rozsahu podmienok prostredia vo vzťahu
k výstupnej frekvencii meranej pri referenčných podmienkach a medze stability výstupnej
frekvencie
v rozsahu podmienok prostredia
v rozsahu podmienok prostredia
| Trieda presnosti akustického kalibrátora | 0 | 1 | 2 |
| Najväčšia dovolená chyba (%) | ±1 | ±2 | ±4 |
| Stabilita (%) | ±0,3 | ±0,5 | ±1 |
3.7.4
Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny akustického tlaku a frekvencie
akustického kalibrátora všetkých tried presnosti s označením C a bez označenia vyhovujú
toleranciám uvedeným v tabuľkách č. 3 a 4 pre túto kombináciu teploty a relatívnej
vlhkosti okolia:
a)
teplota okolia +5 oC a relatívna vlhkosť menej ako 40 %,
b)
teplota okolia +40 oC a relatívna vlhkosť 90 %.
3.7.5
Najväčšie dovolené chyby a medze stability hladiny akustického tlaku a frekvencie
akustického kalibrátora všetkých tried presnosti s označením L a označením LC vyhovujú
toleranciám uvedeným v tabuľkách č. 3 a 4 pre túto kombináciu teploty a relatívnej
vlhkosti okolia:
a)
teplota okolia +5 oC a relatívna vlhkosť menej ako 40 %,
b)
teplota okolia +35 oC a relatívna vlhkosť 80 %.
3.7.6
Pre akustický kalibrátor s barometrom s korekčnou stupnicou udávajúcou korekciu na
zmenu statického tlaku, presnosť a delenie stupnice barometra je také, že korigovaná
hladina akustického tlaku je v rámci najväčšej dovolenej chyby uvedenej v tabuľke
č. 3 pre danú triedu presnosti kalibrátora.
3.7.7
Pre akustický kalibrátor s teplomerom na určenie korekcie na vplyv zmien teploty,
presnosť a delenie stupnice teplomera je také, že korigovaná hladina akustického tlaku
je v rámci najväčšej dovolenej chyby uvedenej v tabuľke č. 3 pre danú triedu presnosti
kalibrátora.
3.8
Vplyv prostredia spôsobený elektrostatickým alebo elektromagnetickým poľom alebo
vibráciami môže byť len taký, aby neboli ovplyvnené parametre akustického kalibrátora.
Prípustné hodnoty veličín charakterizujúcich tento vplyv prostredia môže určiť výrobca.
3.9
Na akustický kalibrátor napájaný z batérie výrobca zabezpečí prostriedok alebo spôsob
kontroly ako integrálnu súčasť akustického kalibrátora, aby napätie batérie bolo dostatočné
na činnosť akustického kalibrátora, alebo zabezpečí, aby akustický kalibrátor prestal
generovať akýkoľvek zvukový signál v prípade, že napätie klesne pod úroveň požadovanú
na správnu činnosť akustického kalibrátora.
3.10
Kalibrácia kalibrátora
3.10.1
Pracovná komôrka akustického kalibrátora (prípadne s adaptérom, ak je potrebný) vyhovuje
rozmerovo parametrom mikrofónov špecifikovaným v príslušných slovenských technických
normách.
3.10.2
Akustický kalibrátor triedy presnosti 0 je kalibrovaný a metrologicky nadviazaný
prostredníctvom laboratórneho etalónového mikrofónu, ktorý sa kalibruje podľa príslušnej
slovenskej technickej normy.
3.10.3
Akustický kalibrátor triedy presnosti 1 a 2 môže byť kalibrovaný mikrofónom, ktorého
citlivosť je určená porovnávacou metódou, s kalibrovaným laboratórnym etalónovým mikrofónom.
4.
Nápisy, návody a značky
4.1
Nápisy na kalibrátore
4.1.1
Akustický kalibrátor sa označí najmenej týmito údajmi:
a)
meno výrobcu alebo obchodná značka,
b)
typové označenie a výrobné číslo,
c)
odkaz na príslušnú slovenskú technickú normu podľa triediaceho znaku a dátumu vydania,
d)
zreteľne identifikovateľná trieda presnosti prístroja vrátane primeraného označenia
L a C; v prípade multifunkčného kalibrátora trieda presnosti pri hlavnej frekvencii
a hlavnej hladine akustického tlaku, pri ostatných frekvenciách a hladinách označenie
triedy presnosti alebo odkaz na návod na používanie,
e)
jedna menovitá hodnota hladiny akustického tlaku pre najmenej jeden model mikrofónu;
v prípade multifunkčného kalibrátora hlavná hladina akustického tlaku,
f)
menovitá alebo špecifikovaná frekvencia.
4.1.2
Kalibrátory môžu mať dodatočné označenie určujúce
a)
požadovaný typ batérie s vyznačenou polaritou pre správne použitie,
b)
smer orientácie akustického kalibrátora, ak generovaná hladina akustického tlaku
je týmto faktorom podmienená.
4.2
Na adaptéroch dodávaných k akustickému kalibrátoru sa zreteľne označí ich typ a identifikácia
(napr. výrobné číslo alebo značka, ak je adaptér taký malý, že naň nemožno umiestniť
výrobné číslo) zabezpečujúca nemožnosť náhodnej zámeny mikrofónového adaptéra jedného
výrobcu s iným typom akustického kalibrátora toho istého výrobcu.
4.3
Na ostatnom príslušenstve (barometer, teplomer), ak je súčasťou akustického kalibrátora,
sa označí jeho typ a trieda presnosti.
4.4
Návod na používanie
4.4.1
K akustickému kalibrátoru dodá výrobca návod na používanie, ktorý obsahuje najmenej
údaje uvedené v bodoch 3 a 4.
4.4.2
Návod na používanie obsahuje navyše tieto údaje:
a)
úplnú identifikáciu typov mikrofónov so stanovenou hodnotou akustického tlaku produkovanou
na určitý mikrofón (a konfigurácií, v ktorých sa používajú), na spojenie, s ktorými
je akustický kalibrátor navrhnutý, a príslušné požadované mikrofónové adaptéry spoločne
s podrobnými informáciami, ktoré treba dodržať,
b)
predpísanú hodnotu hladiny akustického tlaku a frekvencie, ak je akustický kalibrátor
spojený s určeným typom mikrofónu v špecifikovanej konfigurácii,
c)
smer orientácie akustického kalibrátora podľa bodu 4.1.2 písm. b),
d)
čas ustálenia, kým výstup zvuku dosiahne určenú hladinu,
e)
údaj o prípustnej hodnote hladiny okolitého hluku, pod ktorou môže akustický kalibrátor
pracovať v rámci najväčších dovolených chýb,
f)
ak sú udané ekvivalentné hladiny akustického tlaku vo voľnom a/alebo difúznom poli,
treba udať aj relatívny rozdiel týchto hladín oproti tlakovej hodnote hladiny akustického
tlaku generovaného na membránu vloženého mikrofónu,
g)
efektívny objem akustického kalibrátora a mikrofónu alebo zmenu hladiny akustického
tlaku vyvolanú akustickým kalibrátorom pri jednotkovej zmene efektívneho objemu pripojeného
mikrofónu pre akustický kalibrátor triedy presnosti 0 alebo 1 vrátane kalibrátorov
označených písmenom L, C alebo LC,
h)
ďalšie typy batérií, ktoré sa môžu použiť, spolu s rozpisom indikátora stavu batérie,
a ak je kalibrátor spôsobilý na použitie s externým zdrojom napätia, spôsob pripojenia
a menovité napätie zdroja,
i)
metódu, ktorá sa použije na priame porovnanie najmenej jedného z určených typov mikrofónov
s mikrofónom kalibrovaným podľa príslušnej slovenskej technickej normy, ak žiadny
z určených typov mikrofónov nemožno kalibrovať metódou reciprocity,
j)
tlakový, teplotný a vlhkostný koeficient spolu s priradenou rozšírenou neistotou
pre typy mikrofónov zväčša používané s akustickým kalibrátorom (resp. mikrofóny iných
rozmerov, aké opisuje príslušná slovenská technická norma) pre akustický kalibrátor
triedy presnosti 1 alebo 2, keď rozmery komôrky kalibrátora (s adaptérom, ak je nutný)
sú také, že nesúhlasia s rozmermi mikrofónov opísaných v príslušných slovenských technických
normách,
k)
podrobnosti o vhodnom prístroji na meranie statického tlaku alebo teploty vrátane
rozšírených neistôt, s ktorými sa môžu merať podmienky okolia s cieľom dosiahnuť výsledky
v rámci najväčších dovolených chýb pre príslušnú triedu presnosti tam, kde sa požaduje
barometer alebo teplomer, ale nedodáva sa s akustickým kalibrátorom,
l)
údaje vplyvu prídavných zariadení, prípadne ďalších funkcií spolu s podrobnosťami
o prídavných zariadeniach od výrobcu, ak sú dodané s akustickým kalibrátorom,
m)
rozšírenú neistotu s udaným koeficientom rozšírenia a hladiny významnosti pre všetky
fyzikálne veličiny opísané v bodoch 2 a 3,
n)
korekcie na parametre prostredia, ak to vyžaduje akustický kalibrátor označený písmenom
C.
5.
Ochrana proti neoprávneným zásahom
5.1
Výrobca vhodne zabezpečí akustické kalibrátory s justovacími, resp. kalibračnými
prvkami proti neoprávneným zásahom.
5.2
Overovacia značka sa umiestňuje na kalibrátore tak, že neoprávnený zásah do kalibračných
prvkov je ľahko zistiteľný.
6.
Metrologická kontrola
6.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
6.1.1
Na technické skúšky pri schvaľovaní typu treba predložiť päť vzoriek akustického
kalibrátora.
6.1.2
Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu akustického kalibrátora sa vykonajú všetky
skúšky potrebné na zistenie, či sú splnené všetky metrologické požiadavky a technické
požiadavky podľa bodov 2 a 3.
6.1.3
Technická skúška pri schvaľovaní typu akustického kalibrátora zahŕňa tieto úkony:
a)
Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
hladina akustického tlaku, ak je akustický kalibrátor zviazaný s určeným typom mikrofónu
v špecifickej konfigurácii,
2.
frekvencia akustického kalibrátora,
3.
harmonické skreslenie,
4.
tónový impulz (ak je generovaný),
5.
napätie batérie.
b)
Skúšky vplyvu zmien prostredia, ktorých predmetom je
1.
statický tlak,
2.
teplota okolitého vzduchu,
3.
vlhkosť vzduchu,
4.
mechanické vibrácie,
5.
magnetické pole,
6.
elektromagnetická kompatibilita.
c)
Skúšky prídavných zariadení, ktorých predmetom je
1.
barometer,
2.
teplomer.
d)
Kontrola náležitostí akustického kalibrátora, ktorej predmetom sú:
1.
nápisy a značky,
2.
návod na používanie,
3.
ochrana pred neoprávneným zásahom.
6.1.4
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
6.2
Metódy skúšania pri overení
6.2.1
Pri prvotnom a následnom overení akustického kalibrátora sa vykonajú všetky skúšky
potrebné na zistenie, či akustický kalibrátor spĺňa metrologické požiadavky podľa
bodu 2.
6.2.2
Prvotné a následné overenie akustického kalibrátora zahŕňajú tieto úkony:
a)
Skúšky akustických a elektrických vlastností, ktorých predmetom je
1.
hladina akustického tlaku, ak je akustický kalibrátor zviazaný s určeným typom mikrofónu
v špecifickej konfigurácii,
2.
frekvencia akustického kalibrátora,
3.
harmonické skreslenie,
4.
tónový impulz (ak je generovaný).
b)
Skúšky prídavných zariadení, ktorých predmetom je
1.
barometer (pri vybranom tlaku),
2.
teplomer (pri vybranej teplote).
6.2.3
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 46 k vyhláške č. 48/2000 Z. z.
Príloha č. 46 k vyhláške č. 48/2000 Z. z.
VÁHY S AUTOMATICKOU ČINNOSŤOU NA VÁŽENIE KOĽAJOVÝCH VOZIDIEL
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na váhy s automatickou činnosťou na váženie koľajových vozidiel,
ktoré sa používajú na zisťovanie ich hmotnosti za pohybu (ďalej len „váhy na váženie
koľajových vozidiel“) a ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa členia na
a)
koľajnicové,
b)
mostové.
3.
Váhy na váženie koľajových vozidiel pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu
a prvotnému overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
4.
Váhy na váženie koľajových vozidiel schváleného typu výrobca alebo dovozca označí
značkou schváleného typu.
5.
Váhy na váženie koľajových vozidiel, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám,
sa označia overovacou značkou.
6.
Váhy na váženie koľajových vozidiel počas ich používania ako určené meradlá podliehajú
následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení váh na váženie koľajových vozidiel
1.
Termíny a definície
1.1
Koľajnicové váhy na váženie koľajových vozidiel – váhy, ktorých nosič zaťaženia je
vybavený koľajnicovým úsekom na presun koľajových vozidiel so snímačmi zaťaženia aplikovanými
priamo v koľajnici a ktoré sa používajú na zisťovanie hmotnosti železničných vozňov
za pohybu.
1.2
Mostové váhy na váženie koľajových vozidiel – váhy, ktorých nosič zaťaženia je vybavený
koľajnicovým úsekom na presun koľajových vozidiel a ktoré sa používajú na zisťovanie
hmotnosti železničných vozňov za pohybu.
1.3
Elektronické váhy na váženie koľajových vozidiel – váhy vybavené elektronickým zariadením.
1.4
Kontrolné váhy – váhy s neautomatickou činnosťou používané na určenie hmotnosti referenčného
vozňa.
1.5
Vážiaci úsek – úsek, na ktorom sa vozeň nachádza počas jeho váženia.
1.6
Nosič zaťaženia – časť váh určená na prijímanie zaťaženia.
1.7
Viacnásobné nosiče zaťaženia – dva alebo viac nosičov zaťaženia umiestnených za sebou
a používaných ako jeden nosič zaťaženia.
1.8
Nábehy – časti vážiaceho úseku, ktoré nie sú nosičom zaťaženia ani jeho časťou.
1.9
Indikačné zariadenie – časť váh zobrazujúca hodnotu výsledku váženia v jednotkách
hmotnosti.
1.10
Nulovacie zariadenie – zariadenie na nastavenie indikačného zariadenia hmotnosti
na nulu pri nezaťaženom nosiči zaťaženia.
1.11
Váženie vcelku – váženie vozňa, ktorý je celý umiestnený na nosiči alebo na nosičoch
zaťaženia.
1.12
Váženie po častiach – váženie vozňa po dvoch alebo po viacerých častiach na tom istom
nosiči zaťaženia. Výsledky sa automaticky sčítajú a hmotnosť vozňa sa zobrazí alebo
vytlačí.
1.13
Váženie za pohybu – váženie objektov, ktoré sú v pohybe.
1.14
Váženie nespojených vozňov – váženie vozňov za pohybu, pričom vozne prechádzajú cez
nosič zaťaženia samostatne.
1.15
Váženie spojených vozňov – váženie vozňov za pohybu, pričom vozne prechádzajú cez
nosič zaťaženia spojené, a zisťuje sa hmotnosť jednotlivých vozňov.
1.16
Váženie vlaku – váženie určitého počtu spojených vozňov za pohybu, pričom sa zisťuje
súčet hmotností všetkých spojených vozňov.
1.17
Statické váženie – stacionárne váženie samostatného nespojeného vozňa na zistenie
jeho hmotnosti na účely skúšok.
1.18
Horná medza váživosti (Max) – hodnota najväčšieho zaťaženia, na ktoré sú váhy navrhnuté
na váženie za pohybu, bez sčítavania.
1.19
Dolná medza váživosti (Min) – hodnota zaťaženia, pod ktorou môžu byť výsledky váženia
za pohybu pred sčítaním ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.20
Najväčšia hmotnosť vozňa – hodnota najväčšieho zaťaženia za pohybu, pre ktoré je
konkrétna inštalácia váh schválená.
1.21
Najmenšia hmotnosť vozňa – hodnota hmotnosti vozňa, pod ktorou môžu byť výsledky
váženia za pohybu ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.22
Najväčšia pracovná rýchlosť – najväčšia rýchlosť vozňa, pri ktorej môžu váhy vážiť
za pohybu, nad ktorou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.23
Najmenšia pracovná rýchlosť – najmenšia rýchlosť vozňa, pri ktorej môžu váhy vážiť
za pohybu, pod ktorou môžu byť výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.
1.24
Najväčšia prejazdová rýchlosť – najväčšia rýchlosť, ktorou môže koľajové vozidlo
prechádzať cez vážiaci úsek bez toho, aby spôsobilo trvalú zmenu pracovných charakteristík
váhy nad rámec špecifikovaných charakteristík.
1.25
Vozeň – naložený alebo prázdny železničný nákladný vozeň, ktorý váhy rozpoznávajú
ako vozidlo určené na váženie.
1.26
Referenčný vozeň – vozeň známej hmotnosti, ktorý predstavuje typické vozne určené
na váženie na daných váhach a ktorý bol určený na skúšky váženia za pohybu.
1.27
Celý vlak – spojené vozne určitého počtu, ktorých sčítaná hmotnosť sa má určiť.
2.
Technické požiadavky
2.1
Zloženie
Váhy na váženie koľajových vozidiel obsahujú
a)
jeden alebo viac nosičov zaťaženia,
b)
nábehy,
c)
zariadenia na identifikáciu typu vozidla (napr. úsekové spínače, snímače zaťaženia
atď.),
d)
indikačné zariadenie,
e)
tlačiareň,
f)
kontrolnú jednotku.
2.2
Vhodnosť na použitie
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa navrhujú tak, aby vyhovovali pre vozne, miesto
a prevádzkové metódy, pre ktoré sú určené. Váhy na váženie koľajových vozidiel určené
len na váženie po častiach sa nepoužívajú na váženie kvapalných produktov ani akýchkoľvek
iných materiálov, ktorých poloha ťažiska sa môže meniť, okrem prípadov, ak sa zmeny
ťažiska dajú predpokladať a kompenzovať.
2.3
Bezpečnosť prevádzky
Váhy na váženie koľajových vozidiel sú skonštruované tak, aby ich rozjustovanie ovplyvňujúce
metrologické funkcie nebolo možné bez toho, aby jeho efekt nebol ľahko zistiteľný.
2.4
Váženie nespojených vozňov
Váhy na váženie koľajových vozidiel určené na váženie nespojených vozňov rozpoznávajú
a indikujú tieto situácie:
a)
prechod dvoch alebo viacerých spojených vozňov,
b)
prechod dvoch alebo viacerých nespojených vozňov tak blízko za sebou, že to môže
spôsobiť nesprávnu funkciu alebo chyby týchto váh prekračujúce najväčšie dovolené
chyby.
2.5
Použitie ako váhy s neautomatickou činnosťou
Váhy na váženie koľajových vozidiel, ktoré sa majú použiť ako váhy s neautomatickou
činnosťou,
a)
spĺňajú požiadavky technických predpisov1) na váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti III alebo IIII a
b)
sú vybavené zariadením, ktoré v prípade neautomatickej činnosti zabraňuje automatickým
operáciám a dynamickému váženiu.
2.6
Nulovacie zariadenie
Váhy na váženie koľajových vozidiel sú vybavené poloautomatickým alebo automatickým
nulovacím zariadením pre každý nosič zaťaženia. Nastavenie nuly pomocou tohto zariadenia
je možné len vtedy, ak sú váhy na váženie koľajových vozidiel v stabilnej rovnovážnej
polohe.
2.7
Kvalita indikácie
Indikácia hmotnosti je automatická. Indikačné zariadenie a tlačiarenské zariadenie
umožnia spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie výsledkov jednoduchým prirovnaním
a vyznačí sa na nich názov alebo symbol príslušnej jednotky hmotnosti.
2.8
Tlač
Po každom vážení sa v prípade váženia vozňov vytlačí najmenej hmotnosť každého vozňa
a v prípade váženia vlaku sa vytlačí najmenej celková hmotnosť vlaku.
2.9
Rozsah váživosti
Váhy na váženie koľajových vozidiel neindikujú ani nevytlačia súčet hmotností vozňov,
ktoré sú menšie ako Min alebo väčšie ako Max +9 d.
2.10
Pracovná rýchlosť
Tlačiareň nevytlačí hmotnosť vozňa, ktorý prešiel cez nosič zaťaženia rýchlosťou mimo
špecifikovaného rozsahu pracovnej rýchlosti. V tlači výsledkov váženia sa vyznačí
každý prípad nevytlačenia hmotnosti vozňa. Súčet hmotností ostatných vozňov sa vytlačí,
len ak je zreteľne vyznačené, že daný údaj nepredstavuje celkovú hmotnosť vlaku.
2.11
Spätný chod
Indikácia a tlač hmotnosti sa nezmenia v prípade, ak niektorá časť vozňa prejde cez
nosič zaťaženia viac ako jedenkrát.
2.12
Konštantné teploty
Váhy na váženie koľajových vozidiel vyhovujú príslušným technickým požiadavkám a metrologickým
požiadavkám pri teplotách od -10 oC do +40 oC.
2.13
Dielik stupnice
Dieliky stupnice a indikačných a tlačiarenských zariadení majú tvar 1 x 10k, 2 x 10k alebo 5 x 10k, kde „k“ je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
3.
Metrologické požiadavky
3.1
Triedy presnosti
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa rozdeľujú do štyroch tried presnosti:
0,2 0,5 1 2
3.2
Najväčšie dovolené chyby
3.2.1
Váženie za pohybu
Najväčšie dovolené chyby pri vážení za pohybu sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
| Trieda presnosti | Percento hmotnosti jedného vozňa alebo celého vlaku | |
| Prvotné overenie | Kontrola v prevádzke | |
| 0,2 | ±0,10 % | ±0,2 % |
| 0,5 | ±0,25 % | ±0,5 % |
| 1 | ±0,50 % | ±1 % |
| 2 | ±1,00 % | ±2 % |
3.2.2
Statické váženie
Najväčšie dovolené chyby pri statickom vážení sú uvedené v tabuľke č. 2 pre zvyšujúce
aj znižujúce sa zaťaženie.
Tabuľka č. 2
| Najväčšia dovolená chyba | Zaťaženie (m) vyjadrené v hodnotách dielikov |
| ±0,5 d | 0 ≤ m ≤ 500 |
| ±1,0 d | 500 < m ≤ 2 000 |
| ±1,5 d | 2 000 < m ≤ 10 000 |
3.3
Hodnota dielika (d)
Pre danú metódu váženia za pohybu a kombináciu nosičov zaťaženia majú všetky zariadenia
na indikáciu hmotnosti a na tlač rovnakú hodnotu dielika.
Vzťah medzi triedou presnosti, hodnotou dielika stupnice a pomerom najväčšej hmotnosti
vozňa a hodnoty dielika sú uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
| Trieda presnosti | d (kg) | (Najväčšia hmotnosť vozňa)/d | |
| najmenšia | najväčšia | ||
| 0,2 | ≤ 50 | 1 000 | 5 000 |
| 0,5 | ≤ 100 | 500 | 2 500 |
| 1 | ≤ 200 | 250 | 1 250 |
| 2 | ≤ 500 | 100 | 600 |
3.4
Dolná medza váživosti
Dolná medza váživosti nie je menšia ako 1 t a nie je väčšia ako najmenšia hmotnosť
vozňa delená počtom čiastkových vážení.
3.5
Najmenšia hmotnosť vozňa
Najmenšia hmotnosť vozňa nie je menšia ako 50 d.
3.6
Hmotnosť jednej nápravy alebo podvozku
Hmotnosť jednej nápravy alebo podvozku nie je indikovaná ani vytlačená bez upozornenia,
že ide o neoverené výsledky váženia.
3.7
Nulovanie
Pre stacionárne zaťaženie možno vynulovať váhy s presnosťou ±0,25-násobku hodnoty
dielika stupnice.
3.8
Váženie za pohybu
3.8.1
Váženie vozňa
Najväčšia dovolená chyba pri vážení spojených alebo nespojených vozňov je najväčšia
z týchto hodnôt:
a)
hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1, zaokrúhlená na najbližší dielik stupnice,
b)
hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1 z hmotnosti vozňa rovnajúcej sa 35 % najväčšej
hmotnosti vozňa, zaokrúhlená na najbližší dielik stupnice alebo
c)
hodnota 1 d.
3.8.2
Váženie vlaku
Najväčšia dovolená chyba pri vážení vlaku je najväčšia z týchto hodnôt:
a)
hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1, zaokrúhlená na najbližší dielik stupnice,
b)
hodnota vypočítaná podľa tabuľky č. 1 z hmotnosti vozňa rovnajúcej sa 35 % najväčšej
hmotnosti vozňa vynásobenej počtom referenčných vozňov vo vlakovej súprave (nie viac
ako 10 vozňov), zaokrúhlená na najbližší dielik stupnice alebo
c)
hodnota 1 d vynásobená počtom vozňov vo vlakovej súprave, ale nie väčšia ako 10 d.
4.
Nápisy a značky
4.1
Nápisy
Váhy na váženie koľajových vozidiel sa označujú týmto základným opisným označením
v blízkosti každého indikačného a tlačiarenského zariadenia.
4.1.1
Údaje vypísané slovne
a)
značka výrobcu,
b)
značka dovozcu (ak je to aplikovateľné),
c)
typové označenie váh,
d)
výrobné číslo váh (ak je to aplikovateľné, na každom nosiči zaťaženia),
e)
metóda váženia,
f)
najväčšia hmotnosť vozňa,
g)
najmenšia hmotnosť vozňa,
h)
upozornenie, že váhy na váženie koľajových vozidiel nie sú určené na váženie tekutých
výrobkov (ak je to aktuálne),
i)
váženie vcelku alebo počet čiastkových vážení jedného vozňa,
j)
najvyššia prejazdová rýchlosť,
k)
smer váženia (ak je to potrebné),
l)
vozne tlačené alebo ťahané (aktuálna informácia),
m)
hodnota dielika stacionárneho váženia (ak je aplikovateľné),
n)
napätie zdroja,
o)
frekvencia zdroja.
4.1.2
Údaje vyznačené v kódoch
4.1.2.1
Pre všetky váhy na váženie koľajových vozidiel
a)
značka schváleného typu,
b)
trieda presnosti (ak je to aplikovateľné, pre každú vážiacu metódu),
c)
horná medza váživosti,
d)
dolná medza váživosti,
e)
hodnota dielika stupnice,
f)
najväčšia pracovná rýchlosť,
g)
najmenšia pracovná rýchlosť.
4.1.2.2
Na váženie vlaku
a)
najväčší počet vozňov vo vlakovej súprave,
b)
najmenší počet vozňov vo vlakovej súprave.
4.1.3
Ďalšie označenie
Označenie, na váženie akej kvapaliny sú váhy na váženie koľajových vozidiel určené,
ak je to aplikovateľné.
4.2
Overovacie značky
4.2.1
Umiestnenie
Na váhach na váženie koľajových vozidiel sa vyhradzuje miesto na pripevnenie overovacích
značiek, ktoré
a)
sa nedá z váh odstrániť bez poškodenia značky,
b)
umožňuje jednoduché umiestnenie značky bez toho, aby sa tým zmenili metrologické
vlastnosti váh,
c)
zabezpečuje viditeľnosť značky počas prevádzky váh.
4.2.2
Pripevnenie
Na váhach na váženie koľajových vozidiel sa vyhradzuje podložka na trvalé umiestnenie
overovacej značky. Ak je značka vyrazená na plombe, môže podložku tvoriť platnička
z olova alebo z iného vhodného materiálu s podobnými vlastnosťami zapustená v doske
pripevnenej na váhach alebo zapustená do otvoru vyvŕtaného do váh. Ak je značkou samolepiaca
nálepka, je na ňu pripravené vhodné miesto.
5.
Metrologická kontrola
5.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1
Dokumentácia
Žiadosť o schválenie typu obsahuje dokumentáciu s týmito údajmi:
a)
metrologické charakteristiky,
b)
súhrn špecifikácií,
c)
opis funkcie komponentov a zariadení,
d)
nákresy, schémy a prípadne všeobecné softvérové informácie objasňujúce konštrukciu
a činnosť,
e)
dokumenty o tom, že konštrukcia a vyhotovenie zodpovedajú požiadavkám tejto prílohy.
5.1.2
Všeobecné požiadavky
Technická skúška pri schvaľovaní typu sa vykoná spravidla na jednej váhe na váženie
koľajových vozidiel. Ak treba vykonať skúšku na viacerých váhach na váženie koľajových
vozidiel, neprekročí ich počet tri. Váhy na váženie koľajových vozidiel predkladané
na skúšku predstavujúcich konkrétny typ. Jedny váhy na váženie koľajových vozidiel
sú kompletne inštalované na mieste používania a jedny váhy na váženie koľajových vozidiel
alebo ich podstatné časti sú pripravené tak, aby na nich bolo možné vykonať simulačné
skúšky v laboratóriu.
5.1.3
Skúšky
5.1.3.1
Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa skúšky na preverenie, či váhy
zodpovedajú
a)
technickým požiadavkám,
b)
metrologickým požiadavkám,
c)
požiadavkám na elektronické váhy (ak je to aplikovateľné).
5.1.3.2
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
5.1.4
Podmienky na vykonanie skúšok
Vykonávateľ skúšky typu môže na účely skúšok vyžadovať od žiadateľa o schválenie typu
potrebné množstvo materiálu, kontrolné zariadenia a zamestnancov.
5.1.5
Miesto skúšky
Váhy na váženie koľajových vozidiel predložené na technické skúšky sa skúšajú
a)
v mieste sídla vykonávateľa skúšok alebo
b)
na inom vhodnom mieste, na ktorom sa vykonávateľ skúšky a žiadateľ o schválenie typu
dohodnú.
5.2
Metódy skúšania pri prvotnom overení a následnom overení
5.2.1
Skúšky
5.2.1.1
Vykonávateľ overenia preverí zhodu váh so schváleným typom a preskúša, či váhy vyhovujú
technickým požiadavkám a metrologickým požiadavkám v bežných podmienkach používania.
5.2.1.2
Pri prvotnom overení a následnom overení sa skúšky vykonávajú spravidla len na mieste
používania.
5.2.1.3
Postup pri prvotnom overení a následnom overení mostových váh na váženie koľajových
vozidiel ustanovuje príslušná slovenská technická norma. Pri prvotnom a následnom
overení koľajnicových váh na váženie koľajových vozidiel sa postupuje podľa rozhodnutia
o schválení typu.
5.2.1.4
Skúšky sa vykonajú tak, aby sa prejavili všetky dynamické efekty váženia za pohybu
vyskytujúce sa v bežnej prevádzke.
5.2.1.5
Vykonávateľ overenia v odôvodnenom prípade a v záujme toho, aby sa predišlo duplicite
skúšok, ktoré sa už predtým vykonali pri technických skúškach pri schvaľovaní typu,
môže použiť tieto výsledky pri prvotnom overení.
5.2.2
Podmienky vykonania skúšok
Vykonávateľ overenia môže na účely skúšok vyžadovať od objednávateľa overenia potrebné
množstvo materiálu, kontrolné zariadenia a zamestnancov.
Príloha č. 47 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
Príloha č. 47 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
ODMERNÉ NÁDOBY KOVOVÉ
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na odmerné nádoby kovové (ďalej len „odmerné nádoby“) používané
na meranie statického objemu kvapalín pri atmosférickom tlaku s menovitým objemom
0,01 l až 50 l ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Odmerné nádoby pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené
v druhej časti.
3.
Odmerné nádoby schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
4.
Odmerné nádoby, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou
značkou.
5.
Odmerné nádoby počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení. Smaltované
odmerné nádoby nepodliehajú následnému overeniu okrem prípadov porušenia alebo nečitateľnosti
overovacej značky.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení odmerných nádob
1.
Termíny a definície
1.1
Menovitý objem – objem vyznačený na nádobe, na ktorý je zhotovená a ktorý má mať
pri referenčných podmienkach.
1.2
Skutočný objem – konvenčne pravá hodnota objemu, ktorý zaberá kvapalina pri referenčných
podmienkach v nádobe naplnenej po objemovú značku.
1.3
Odchýlka (chyba) údaja nádoby – rozdiel medzi menovitým objemom, resp. údajom nádoby
a skutočným objemom nádoby. Ak je menovitý objem (resp. údaj nádoby) väčší ako skutočný
objem kvapaliny v nádobe, odchýlka je kladná (+), ak je menší, odchýlka je záporná
(-).
1.4
Čiarková nádoba – objemová miera, ktorej menovitý objem určuje objemová značka, t.
j. čiarka, ryska alebo iná značka.
1.5
Koncová nádoba – objemová miera, ktorej menovitý objem ohraničuje rovina preložená
horným okrajom miery.
1.6
Nádoba so stupnicou – objemová miera, v ktorej meraný objem vymedzujú rysky na stupnici
stavoznaku.
2.
Referenčné podmienky a menovité objemy
2.1
Referenčná teplota nádoby je 15 oC a referenčný tlak je normálny atmosférický tlak
(101 325 Pa). V odôvodnených prípadoch môže byť stanovená iná referenčná teplota.
2.2
Menovitý objem odmernej nádoby zodpovedá hodnotám v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
| Prípustné hodnoty menovitých objemov odmerných nádob | |||
| 50 l | 5 l | 5 dl | 5 cl |
| 30 l | - | 3 dl | - |
| 25 l | - | - | - |
| 20 l | 2 l | 2 dl | 2 cl |
| 15 l | - | - | - |
| 10 l | 1 l | 1 dl | 1 cl |
2.3
V odôvodnených prípadoch môže úrad povoliť používanie a overovanie odmerných nádob
s iným menovitým objemom.
3.
Metrologické požiadavky
Triedy presnosti a najväčšie dovolené chyby správnosti nových aj používaných odmerných
nádob zodpovedajú hodnotám uvedeným v tabuľke č. 2. Neoznačené odmerné nádoby patria
do triedy B.
Tabuľka č. 2
| Trieda presnosti | A | B |
| Menovitý objem mernej nádoby V | Najväčšia dovolená chyba správnosti | v % menovitého objemu |
| 1 cl ≤ V ≤ 5 cl | ± 1 % | ±2 % |
| 1 dl ≤ V ≤ 5 dl | ±0,5 % | ±1 % |
| 1 l ≤ V ≤ 30 l | ±0,3 % | ±0,5 % |
| 50 l | ±0,2 % | ±0,3 % |
4.
Technické požiadavky
4.1
Materiál
4.1.1
Odmerné nádoby sú vyrobené z dostatočne tvrdých a pevných materiálov vyhovujúcich
danému účelu použitia (napr. nehrdzavejúca oceľ, oceľ, mosadz, hliník).
4.1.2
Materiál odmernej nádoby a jeho spracovanie je také, aby zmena objemu odmernej nádoby
pri zmenách teploty v rozsahu ±10 oC od referenčnej teploty nepresiahla polovicu absolútnej
hodnoty najväčšej dovolenej chyby pre danú triedu presnosti podľa tabuľky č. 2.
4.1.3
Odmerné nádoby na nápoje a iné kvapalné požívatiny sú vyrobené zo zdravotne neškodného
kovu, alebo sú vhodne povrchovo upravené.
4.1.4
Ak je odmerná nádoba z oceľového plechu smaltovaná, smalt je vždy svetlej farby.
4.1.5
Smaltované odmerné nádoby sa nepoužívajú na meranie nápojov ani iných kvapalných
potravín.
4.2
Tvary a vyhotovenie
4.2.1
Podľa spôsobu ohraničenia odmerného priestoru sa odmerné nádoby rozdeľujú na čiarkové,
koncové a na odmerné nádoby so stupnicou.
4.2.2
Odmerné nádoby toho istého typu vykazujú rovnaké konštrukčné vlastnosti.
4.2.3
Odmerné nádoby sú tesné a nepriepustné.
4.2.4
Odmerná nádoba postavená na vodorovnú podložku dobre stojí a jej rotačná os je zvislá.
4.2.5
Roviny preložené horným a dolným okrajom odmernej nádoby, objemovými značkami a dnom
odmernej nádoby sú navzájom rovnobežné a kolmé na os odmernej nádoby.
4.2.6
Čiarkové odmerné nádoby s menovitým objemom 1 cl až 2 l môžu mať len tvar priameho
valca. Odmerné nádoby s objemom 5 l a väčším môžu mať tvar valca, tvar valca s užším
valcovým hrdlom a kužeľovitou strednou časťou (kanvový tvar), tvar zrezaného kužeľa
alebo tvar zrezaného kužeľa s valcovým hrdlom.
4.2.7
Koncové odmerné nádoby majú tvar priameho valca a menovitý objem od 1 dl do 1 l.
4.2.8
Odmerné nádoby so stupnicou majú tvar valca alebo tvar valca s užším valcovým hrdlom
a kužeľovitou strednou časťou a menovitý objem aspoň 10 l.
4.2.9
Čiarkové odmerné nádoby môžu byť opatrené držadlami alebo uchami. Ich vyhotovenie
a pripevnenie neprekáža správnemu používaniu ani skúšaniu nádob. Držadlá a uchá sú
dostatočne pevné a spoľahlivo pripevnené k odmernej nádobe.
4.2.10
Koncové odmerné nádoby, ktoré sú určené výhradne na meranie mlieka, sú opatrené hákmi
na držanie. Hák môže byť opatrený závesom upraveným na zavesenie odmernej nádoby na
kanvu, z ktorej sa mlieko odoberá.
4.2.11
Hrúbka použitého plechu, ako aj vyhotovenie odmerných nádob zaručuje trvalú nepremennosť
ich objemu pri naplnení kvapalinou aj pri používaní. V prípade potreby sa horný aj
dolný okraj odmernej nádoby vystuží.
4.2.12
Čiarkové odmerné nádoby tvaru valca, zrezaného kužeľa alebo zrezaného kužeľa s valcovým
hrdlom môžu mať na hornom okraji výlevku.
4.2.13
Objemové značky ohraničujúce objem odmerného priestoru odmernej nádoby sú
a)
čiarky alebo rysky vyhotovené trvanlivým, výrazným a zreteľným spôsobom, napríklad
rytím, vyrazením, brúsením, leptaním, pri smaltovaných mierach vypálením, na vnútornej
stene odmernej nádoby pri čiarkových odmerných nádobách,
b)
kužeľovité ukazovatele, pravouhlé zahnuté ukazovatele alebo vyhĺbenia v plechu pri
čiarkových odmerných nádobách s menovitým objemom 5 l a s väčším,
c)
horný okraj odmernej nádoby pri koncových odmerných nádobách,
d)
rysky na stupnici stavoznaku pri odmerných nádobách so stupnicou.
5.
Nápisy a značky
5.1
Odmerné nádoby sú upravené na vyznačenie overovacích značiek.
5.2
Na štítku alebo priamo na odmernej nádobe sú zreteľne a nezmazateľne vyznačené
a)
meno alebo značka výrobcu,
b)
menovitý objem s meracou jednotkou,
c)
trieda presnosti (len pri nádobách triedy A),
d)
značka schváleného typu,
e)
názov kvapaliny, na ktorú sa môže odmerná nádoba používať, napr. „na benzín“ (vyžaduje
sa iba pri odmerných nádobách z mosadzného, zinkového alebo z pozinkovaného plechu,
ktoré sa nesmú používať na meranie nápojov).
5.3
Neodnímateľnosť štítku sa dá zabezpečiť overovacou značkou.
5.4
Nápisy, ktoré môžu viesť k zámene s predpísanými, sú zakázané.
6.
Technická skúška pri schvaľovaní typu
6.1
Pri technickej skúške pri schvaľovaní typu sa kontroluje vyhotovenie a rozmery odmernej
nádoby, jej tesnosť a teplotná stálosť objemu, meraním sa zisťuje (ďalej len „vymeriava“)
jej objem a smerodajná odchýlka objemu.
6.2
Pri kontrole vyhotovenia sa preverí, či odmerná nádoba svojimi náležitosťami a rozmermi
zodpovedá požiadavkám tejto prílohy, príslušnej slovenskej technickej norme a technickej
dokumentácii.
6.3
Vonkajšia obhliadka odmernej nádoby sa vykonáva vizuálne; na kontrolu rozmerov sa
použijú vhodné dĺžkové meradlá – kovové pravítka so stupnicou a posuvné meradlá.
6.4
Teplotná stálosť objemu odmernej nádoby sa skontroluje výpočtom na základe teplotného
súčiniteľa objemovej rozťažnosti materiálu, z ktorého je odmerná nádoba vyhotovená.
6.5
Pri skúške tesnosti odmerná nádoba naplnená po objemovú značku neprepúšťa počas predpísaného
času skúšobnú kvapalinu ani nevykazuje iné znaky netesnosti.
6.6
Vymeranie objemu sa vykoná objemovou alebo hmotnostnou metódou.
6.7
Pri vymeriavaní objemovou metódou sa použije voda alebo vhodná náhradná kvapalina.
Kvapalina použitá na skúšku odmerných nádob na požívatiny je čistá a zdravotne neškodná.
6.8
Pri vymeriavaní hmotnostnou metódou sa použije destilovaná alebo upravená voda, ktorej
hustota je s dostatočnou presnosťou známa.
6.9
Rozšírená neistota stanovenia objemu (s koeficientom pokrytia k = 2) pri technickej
skúške pri schvaľovaní typu odmernej nádoby neprekročí 1/5 najväčšej dovolenej chyby
odmernej nádoby uvedenej pre danú triedu presnosti v tabuľke č. 2.
6.10
Dovolený rozdiel medzi teplotou skúšobnej kvapaliny a referenčnou teplotou sa určí
z podmienky, že príslušný príspevok štandardnej neistoty merania spôsobený teplotnou
rozťažnosťou materiálu odmernej nádoby neprekročí 1/17 najväčšej dovolenej chyby presnosti
uvedenej v tabuľke č. 2.
6.11
Pri skúšaní objemovou metódou dovolený rozdiel medzi teplotou kvapaliny v skúšanej
odmernej nádobe a teplotou kvapaliny v etalóne sa určí z podmienky, že príslušný príspevok
štandardnej neistoty merania spôsobený rozťažnosťou skúšobnej kvapaliny neprekročí
1/17 najväčšej dovolenej chyby presnosti uvedenej v tabuľke č. 2.
6.12
Ostatné podmienky skúšania ustanovuje príslušná slovenská technická norma podľa druhu
odmernej nádoby, triedy presnosti a metódy skúšania tak, aby bola dodržaná požiadavka
bodu 6.9.
6.13
Vymeranie objemu pri technickej skúške pri schvaľovaní typu odmernej nádoby sa vykoná
najmenej 10-krát. Zo získaných výsledkov sa vypočíta priemerná hodnota objemu odmernej
nádoby pri referenčných podmienkach a smerodajná odchýlka skúšaného typu odmernej
nádoby.
6.14
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
7.
Vymeranie objemu objemovou metódou
7.1
Pri vymeriavaní objemu objemovou metódou sa objem kvapaliny napúšťanej do odmernej
nádoby odmeriava etalónovou odmernou nádobou, etalónovou odmernou bankou, nedelenou
alebo delenou pipetou (ďalej len „etalón“) podľa veľkosti vymeriavaného objemu.
7.2
Ak je objem použitého etalónu menší, ako je objem skúšanej odmernej nádoby, naplní
sa a vypustí etalón postupne viackrát do skúšanej nádoby. Objem etalónu sa v takom
prípade zvolí tak, aby počet plnení neprekročil 10.
7.3
Skutočný objem odmernej nádoby (t. j. objem kvapaliny zodpovedajúci objemovej značke)
sa rovná algebrickému súčtu objemov použitých etalónov.
7.4
Ak nie sú dodržané podmienky bodu 6.10 alebo 6.11, teplota kvapaliny sa meria v etalóne
a konečná teplota kvapaliny v skúšanej nádobe a s použitím nameraných hodnôt sa opraví
objem na rozťažnosť materiálu odmernej nádoby a na rozťažnosť skúšobnej kvapaliny.
8.
Vymeranie objemu hmotnostnou metódou
8.1
Pri vymeriavaní objemu hmotnostnou metódou sa vážením zistí hmotnosť prázdnej (vymokrenej)
odmernej nádoby m1. Do odmernej nádoby sa napustí určené množstvo skúšobnej kvapaliny a opätovným odvážením
sa zistí hmotnosť plnej odmernej nádoby m2.
8.2
Ak je váživosť použitej váhy menšia ako hmotnosť obsahu skúšanej odmernej nádoby,
použije sa podobný postup ako v bode 7.2, pričom obsah skúšanej odmernej nádoby sa
postupne vylieva do pomocnej nádoby a tá sa váži. Maximálny počet dávok je 5.
8.3
Objem kvapaliny v skúšanej odmernej nádobe V sa určí podľa vzorca
kde
m1, m2 – hmotnosť prázdnej a hmotnosť naplnenej skúšanej odmernej nádoby, resp. súčet hmotností
prázd-
nej a súčet hmotností naplnenej pomocnej nádoby,
nej a súčet hmotností naplnenej pomocnej nádoby,
ρ – hustota skúšobnej kvapaliny,
kv – korekčný súčiniteľ na vztlak vzduchu pri vážení.
9.
Prvotné a následné overenie
9.1
Prvotné a následné overenie nádoby pozostávajú z vonkajšej obhliadky, skúšky tesnosti
a skúšky správnosti.
9.2
Odmerné nádoby sa predkladajú na overenie čisté.
9.3
Pri vonkajšej obhliadke odmernej nádoby sa vizuálne preverí, či jej vyhotovenie zodpovedá
schválenému typu, požiadavkám príslušnej slovenskej technickej normy, či odmerná nádoba
nie je mechanicky poškodená, deformovaná alebo či nemá iné nedostatky, a skontroluje
sa čitateľnosť, správnosť a úplnosť predpísaných nápisov.
9.4
Pri skúške tesnosti odmerná nádoba naplnená po objemovú značku neprepustí počas 15
minút skúšobnú kvapalinu ani nevykazuje iné znaky netesnosti.
9.5
Rozšírená neistota stanovenia objemu odmernej nádoby (s koeficientom pokrytia k =
2) pri prvotnom a následnom overení neprekročí 1/3 najväčšej dovolenej chyby podľa
tabuľky č. 2.
9.6
Skúškou správnosti sa zisťuje, či menovitý objem sa zhoduje so skutočným objemom
v rámci hraníc najväčšej dovolenej chyby. Relatívna odchýlka údaja odmernej nádoby
e v percentách sa vypočíta podľa vzorca
kde
Vn – údaj skúšanej odmernej nádoby,
V – skutočný objem kvapaliny v odmernej nádobe.
9.7
Určenie skutočného objemu odmernej nádoby pri skúške správnosti sa vykoná kvapalinami,
metódami a postupmi uvedenými v bodoch 6.6 až 6.8, 6.10 až 6.12 a 7 a 8.
9.8
Zistená relatívna odchýlka údaja odmernej nádoby vypočítaná podľa bodu 9.6 neprekročí
najväčšiu dovolenú chybu uvedenú pre danú triedu presnosti v tabuľke č. 2.
9.9
Skúška správnosti pri overení odmernej nádoby sa vykoná najmenej 2-krát.
9.10
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 48 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
Príloha č. 48 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
STACIONÁRNE NÁDRŽE
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na stacionárne nádrže, ktoré sa používajú ako uskladňovacie
nádrže na kvapaliny okrem vody s objemom 3 m3 až 100 000 m3, ktoré sú určené na meranie objemu kvapalín s relatívnou chybou od 0,3 % do 2,5 %
a používajú sa ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Stacionárne nádrže sa členia na
a)
chladiace a uschovávacie nádrže na mlieko,
b)
drevené sudy a nádrže,
c)
betónové a murované skladovacie nádrže,
d)
sudy a nádrže z ostatných materiálov.
3.
Stacionárne nádrže pred uvedením na trh podliehajú prvotnému overeniu. Metódy skúšania
pri overení sú uvedené v druhej časti.
4.
Stacionárne nádrže, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa
overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.
5.
Stacionárne nádrže okrem nádrží podľa bodu 2 písm. c) počas ich používania ako určené
meradlá podliehajú následnému overeniu. Postup pri následnom overení je zhodný s postupom
pri prvotnom overení.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky a metódy skúšania pri overovaní stacionárnych
nádrží
1.
Termíny a definície
1.1
Uskladňovacia odmerná nádrž – stacionárna odmerná nádrž slúžiaca na uskladňovanie
a meranie objemu kvapalných látok. Nádrž pozostáva z nádoby, zariadenia na určenie
alebo indikáciu výšky hladiny, objemu naplnenia alebo hmotnosti náplne. Podľa potreby
sú nádrže vybavené prídavnými a pomocnými zariadeniami.
1.2
Menovitý objem – najväčší užitočný objem nádrže daný konštrukciou.
1.3
Nádrž s plávajúcou strechou – odmerné nádoby v tvare zvislého valca, ktorých strecha
sa pohybuje v zvislom smere a pláva na povrchu kvapaliny.
1.4
Výška hladiny – vzdialenosť medzi hladinou kvapaliny v nádrži a dolnou základňou.
1.5
Výška prázdneho priestoru – vzdialenosť medzi hladinou kvapaliny v nádrži a hornou
základňou nachádzajúcou sa na streche nádrže.
1.6
Najmenší rozdiel výšok hladiny – výška prázdneho priestoru, ktorú možno zmerať na
danej nádrži.
1.7
Najmenšia výška hladiny – výška hladiny zodpovedajúca dolnej medzi meracieho rozsahu
(výška hladiny nad mŕtvym priestorom nádrže).
1.8
Najmenší rozdiel objemu – objem kvapaliny v nádrži zodpovedajúci najmenšiemu rozdielu
výšky hladiny.
1.9
Najmenší rozdiel hladín – najmenší dovolený rozdiel hladín, pri ktorom je meranie
ešte dovolené.
1.10
Objemová metóda skúšania nádrže – metóda skúšania napĺňaním alebo vypúšťaním kvapaliny.
1.11
Geometrická metóda skúšania nádrže – metóda skúšania objemu nádrže založená na meraní
jej geometrických rozmerov a na výpočte.
2.
Metrologické požiadavky
2.1
Nádrže sa rozdeľujú
a)
podľa objemu od 3 m3 do 100 m3, od 100 m3 do 100 000 m3,
b)
podľa tvaru valcové vodorovné, valcové zvislé, guľové, ostatné,
c)
podľa umiestnenia podzemné, nadzemné,
d)
podľa činnosti otvorené, zatvorené,
beztlakové, pretlakové,
s plávajúcou strechou.
2.2
Najväčšie dovolené chyby a neistoty
Relatívna chyba stanovenia objemu kvapaliny podľa triedy presnosti je
a)
±0,3 % pre triedu presnosti 0,3,
b)
±0,5 % pre triedu presnosti 0,5,
c)
±1,0 % pre triedu presnosti 1,0,
d)
±2,5 % pre triedu presnosti 2,5.
Rozšírená neistota pri stanovení objemu, pričom koeficient rozšírenia kU sa rovná 2, neprekročí hodnotu
a)
0,05 % pri triede presnosti 0,3,
b)
0,08 % pri triede presnosti 0,5,
c)
0,1 % pri triede presnosti 1,0,
d)
0,5 % pri triede presnosti 2,5.
Guľové a horizontálne valcové nádrže triedy presnosti 0,3 a 0,5 sa môžu používať iba
na meranie menovitého objemu.
2.3
Najmenší rozdiel objemu
Najmenší rozdiel objemu sa zisťuje vynásobením najväčšieho plošného obsahu prierezu
nádrže výškou uvedenou v tabuľke dovolených rozdielov výšok hladiny podľa tabuľky
č. 1.
Tabuľka č. 1
| Trieda presnosti | Najmenší rozdiel výšok hladín (mm) | ||
| Nádrže s pevnými stenami | Nádrže s plávajúcou strechou | ||
| vodorovné valcové a guľové | zvislé valcové | ||
| 0,3 | - | 1 500 | - |
| 0,5 | - | 1 000 | 2 000 |
| 1,0 | 400 | 300 | 1 500 |
| 2,5 | 150 | 100 | 500 |
2.4
Pri stacionárnych nádržiach sa používajú tieto meracie jednotky:
objem – m3, dm3 (l alebo L),
dĺžka – m, mm.
3.
Technické požiadavky
3.1
Konštrukcia
Stacionárne nádrže sa vyrábajú tak, že
a)
zaručujú dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
prívodné a výstupné potrubia spolu s nádržou zabezpečujú, aby merané médium bolo
zreteľne oddelené (možnosť nekontrolovaných prítokov),
c)
sa v naplnenej nádrži nevytvárajú vzduchové vaky,
d)
zabezpečujú prevádzkyschopnosť meracích zariadení a prístrojov patriacich k nej,
e)
zaručujú splnenie podmienok tejto prílohy za bežných podmienok používania.
3.2
Všeobecné požiadavky
Stacionárne nádrže sú naplnené najmenej 24 hodín pred vymeriavaním.
Podzemné stacionárne nádrže sa úplne zasypú zemou pred vymeriavaním.
Stacionárne nádrže sa zaizolujú až po ich vymeraní.
3.3
Materiály
Stacionárne nádrže sa zhotovujú z materiálov, ktoré sú na účely používania primerane
pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu plášťa nádrže sú odolné proti
vnútornému fyzikálnemu a chemickému pôsobeniu kvapalín a normálnej vonkajšej korózii.
Zmeny teploty kvapaliny v rozsahu prevádzkovej teploty neovplyvňujú škodlivo materiály,
z ktorých je meradlo vyrobené.
3.4
Tesnosť – odolnosť proti tlaku
Stacionárne nádrže trvalo odolávajú stálemu pôsobeniu tlaku kvapaliny, na ktorý boli
navrhnuté (najväčší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti, bez presakovania
cez steny alebo trvalej deformácie nádrže, meracích značiek a zabudovaných zariadení.
3.5
Zariadenia na meranie výšky hladiny a objemu
Na meranie objemu sú nádrže opatrené niektorým z týchto zariadení:
a)
vodiacou rúrkou a meracou tyčou,
b)
otvorom a meracím pásmom,
c)
stavoznakom a stupnicou,
d)
priezorom v stene nádrže a stupnicou,
e)
hladinomerom.
Pri stacionárnych nádržiach tvaru vodorovného valca sú umiestnené meracie miesta v
strede valca. Meracie tyče a stupnice na stavoznakoch a pozorovacích okienkach majú
vyznačené delenie v jednotkách dĺžky alebo objemu. Dĺžka objemovej stupnice je v medziach
od 2 mm do 10 mm.
Zariadenie na meranie výšky hladiny je také, že výšku hladiny alebo objemu meria
a)
priamo podľa zvislej vzdialenosti od roviny čítania nachádzajúcej sa pod hladinou
kvapaliny (dolná základňa),
b)
nepriamo podľa zvislej vzdialenosti roviny čítania nachádzajúcej sa nad hladinou
kvapaliny (horná základňa),
c)
podľa hladiny kvapaliny.
3.6
Automatické meranie hladiny
Nádrže sa môžu vybaviť zariadeniami na automatické meranie výšky hladiny. Dovolená
chyba zariadenia je najviac ±0,03 % výšky meranej hladiny, ale absolútna chyba nemusí
byť menšia ako ±1,0 mm.
3.7
Meracie pásma
Chyba delenia stupnice pre triedu presnosti:
0,3 ±(0,1 + 0,05 L) mm,
0,5 ±(0,1 + 0,1 L) mm,
1,0 ±(0,3 + 0,2 L) mm,
2,5 ±(0,3 + 0,2 L) mm,
kde L je menovitá dĺžka oceľového pásma vyjadrená v metroch.
3.8
Zariadenie na meranie teploty
Stacionárne nádrže sú vybavené zariadeniami na meranie teploty, ak sa meraná látka
zohrieva alebo odchýlka od určenej vzťažnej teploty môže spôsobiť neprípustnú chybu
pri meraní objemu.
4.
Nápisy a značky
4.1
Nápisy
Na plášti stacionárnej nádrže alebo v blízkosti zameriavacieho otvoru sa umiestňuje
štítok, ktorý obsahuje tieto údaje:
a)
značku alebo meno výrobcu,
b)
rok výroby a výrobné číslo,
c)
merací rozsah, najmenší objem,
d)
triedu presnosti,
e)
najväčší prevádzkový tlak v Pa,
f)
základnú teplotu a teplotný rozsah kvapaliny v oC, pre ktorú platí kalibračná tabuľka,
g)
názov produktu alebo charakter kvapaliny,
h)
menovitý objem m3, dm3 (l alebo L),
i)
číslo dokladu o overení.
4.2
Umiestnenie overovacích značiek
Každá stacionárna nádrž sa vybaví overovacím štítkom podľa bodu 4.1, ktorý je zabezpečený
olovenou overovacou značkou proti poškodeniu.
5.
Prvotné a následné overenie
5.1
Podmienky prvotného a následného overenia
Prvotné a následné overenie sa vykonajú na mieste inštalácie stacionárnych nádrží.
Priestory a skúšobné zariadenie zabezpečia vykonanie overenia v bezpečných, spoľahlivých
podmienkach a bez straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Stacionárne nádrže sa
môžu skúšať na mieste inštalácie, pričom sa použijú skúšobné metódy podľa bodu 5.2.
5.2
Metódy skúšania stacionárnych nádrží
Skúšanie nádrží spočíva v určení objemu zodpovedajúceho danej výške hladiny. Chyby
metódy skúšania sú len také, aby sa pri prevádzke nádrží nezväčšila relatívna chyba
zodpovedajúca triede presnosti. Metódy a relatívne chyby skúšania pre jednotlivé triedy
presnosti sú uvedené v tabuľke č. 2.
Metódy skúšania stacionárnych nádrží:
a)
objemová metóda s použitím etalónového objemového prietokového meradla,
b)
objemová metóda s použitím etalónových odmerných nádob,
c)
určenie objemu geometrickou metódou.
Tabuľka č. 2
| Trieda presnosti nádrže | Metóda skúšania | Relatívna chyba skúšania |
| 0,3 | Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob | 0,15 |
| Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla | 0,15 | |
| 0,5 | Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob | 0,25 |
| Geometrická metóda | 0,25 | |
| Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla | 0,25 | |
| 1,0 | Objemová metóda pomocou etalónových odmerných nádob | 0,5 |
| Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla | 0,5 | |
| Geometrická metóda | 0,5 | |
| 2,5 | Objemová metóda pomocou etalónového prietokového meradla | 1,0 |
| Geometrická metóda | 1,0 |
Metóda skúšania nádrže sa zvolí v závislosti od rozmerov, umiestnenia a použitia nádrže.
Pre vodorovné a guľové nádrže sa odporúča používať objemovú metódu s etalónovým prietokovým
meradlom alebo s etalónovými odmernými nádobami a geometrickú metódu skúšania.
Pri zvislých nádržiach sa odporúčajú metódy skúšania podľa tabuľky č. 3.
Tabuľka č. 3
| Objem nádrží | Umiestnenie nádrží | Metóda skúšania | |||
| 1 | 2 | ||||
| do 100 m3 | podzemné | objemová | - | ||
| nadzemné | s tepelnou izoláciou | objemová | - | ||
| bez tepelnej izolácie | s vonkajšími zariadeniami | objemová | - | ||
| bez vonkajších zariadení | objemová | geometrická | |||
| nad 100 m3 | podzemné | objemová | - | ||
| nadzemné | s tepelnou izoláciou | objemová | - | ||
| bez tepelnej izolácie | objemová | geometrická | |||
5.3
Postup pri skúšaní
5.3.1
Podmienky skúšania:
a)
teplota vzduchu v medziach od 10 oC do 30 oC,
b)
obsah pár ropných produktov a koncentrácia plynov vo vzduchu v okolí nádrže neprekračujú
stanovené bezpečnostné normy,
c)
pri geometrickej metóde stav počasia – bez zrážok, rýchlosť vetra najviac 10 m/s.
5.3.2
Vonkajšia obhliadka
Pri vonkajšej obhliadke sa zisťuje, či stacionárna nádrž spĺňa požiadavky bodov 3
a 4.
5.3.3
Funkčná skúška
Pri funkčnej skúške nádrže sa podľa predloženej technickej dokumentácie a prevádzkovej
dokumentácie kontroluje možnosť nekontrolovaných prítokov, prevádzkyschopnosť meracích
zariadení a prístrojov patriacich k nádrži.
5.3.4
Určenie objemu nádrže objemovou metódou
Pri určení objemu stacionárnych nádrží priamou metódou, pomocou etalónových odmerných
nádob alebo etalónového objemového prietokového meradla sa nádrž napĺňa na jednu etapu
alebo na niekoľko etáp. Prírastky objemu sa vyznačia na stupnici priamo v objemových
alebo dĺžkových jednotkách.
5.3.5
Určenie neaktívneho priestoru
Za neaktívny priestor sa považuje spodná časť nádrže, ktorá sa nevyužíva pri meraniach
objemu meraného média. Neaktívny priestor sa meria objemovou metódou. Určenie neaktívneho
priestoru pri geometrickej metóde sa nevykonáva, ak sa nádrž používa na rozdielové
meranie objemu.
5.3.6
Určenie objemu nádrže geometrickou metódou
5.3.6.1
Určenie základného prierezu geometrickou metódou
a)
z vonkajšej strany nádrže pomocou preklenovacích skôb a metra,
b)
z vnútornej strany nádrže pomocou tuhého pravítka s konštantnou dĺžkou (metóda otvoreného
tetivového mnohouholníka).
5.3.6.2
Určenie vnútorného prierezu v rôznych výškach
Pri valcových zvislých nádržiach, otvorených alebo uzavretých, sa používa úplné kopírovanie
pomocou kopírovacieho vozíka. Plášť nádrže možno kopírovať zvnútra alebo zvonku v
celom rozsahu výšky. Pri valcových zvislých nádržiach, otvorených alebo uzavretých,
s plávajúcou strechou sa používa neúplné kopírovanie pomocou kopírovacieho vozíka
z vnútornej strany plášťa nádrže po plávajúcu strechu. Zostávajúci úsek plášťa sa
meria metódou špeciálneho kopírovania.
5.3.6.3
Spracovanie výsledkov
Postup pri spracúvaní výsledkov:
a)
určenie objemu neaktívneho priestoru alebo objemu celej nádrže s ohľadom na korekciu
chyby údajov etalónového objemového prietokového meradla,
b)
určenie objemu nádrže spracovaním výsledkov meraní základného prierezu a vnútorného
prierezu v rôznych výškach,
c)
vyhodnotenie výsledkov meraní vo forme kalibračných tabuliek závislosti výšky hladiny
H od objemu kvapaliny, ktoré sú priložené k dokladu o overení, alebo objemy kvapaliny
sa priamo v objemových jednotkách vyznačia na stupniciach zariadení na meranie výšky
hladiny.
5.4
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Príloha č. 49 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
Príloha č. 49 k vyhláške č. 48/2001 Z. z.
MERACIE MIKROFÓNY
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meracie mikrofóny, ktoré sú určené na meranie akustického
tlaku, resp. hladiny akustického tlaku (ďalej len „mikrofón“) ako určené meradlá podľa
§ 8 zákona.
2.
Mikrofóny pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy
technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené v
druhej časti.
3.
Mikrofóny schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
4.
Mikrofóny, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, označia sa overovacou
značkou.
5.
Mikrofóny počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení mikrofónov
1.
Termíny a definície
1.1
Kondenzátorový mikrofón je mikrofón, ktorý pracuje na základe zmeny elektrickej kapacity
(kapacitný odpor).
1.2
Laboratórny mikrofón je kondenzátorový mikrofón spĺňajúci prísne požiadavky na mechanické
rozmery a elektroakustické charakteristiky, osobitne so zreteľom na časovú stabilitu
a závislosť od okolitých podmienok, schopný kalibrácie primárnou metódou s veľmi vysokou
presnosťou, akou je metóda reciprocity v uzavretej komôrke.
1.3
Pracovný mikrofón je kondenzátorový mikrofón spĺňajúci požiadavky na mechanické rozmery
a elektroakustické charakteristiky, osobitne so zreteľom na časovú stabilitu a závislosť
od okolitých podmienok, schopný kalibrácie
a)
primárnou metódou,
b)
porovnávacou metódou s kalibrovaným laboratórnym mikrofónom,
c)
pomocou akustického kalibrátora.
1.4
Akustická impedancia mikrofónu je komplexný pomer akustického tlaku rovnomerne rozloženého
na membráne k objemovej rýchlosti membrány pri danej frekvencii. Je vyjadriteľná sústredenými
parametrami – poddajnosťou, akustickou hmotnosťou a akustickým odporom alebo ekvivalentným
objemom pri nízkej frekvencii, rezonančnou frekvenciou a stratovým činiteľom. Rezonančná
frekvencia je frekvencia, pri ktorej imaginárna časť akustickej impedancie sa rovná
nule.
1.5
Elektrická impedancia mikrofónu je komplexný pomer elektrického napätia privedeného
na svorky mikrofónu k výslednému prúdu pretekajúcemu mikrofónom.
2.
Metrologické požiadavky
2.1
Nasledujúce metrologické požiadavky sa vzťahujú na laboratórne mikrofóny s tlakovou
elektroakustickou charakteristikou a s elektroakustickou charakteristikou na voľné
pole a na pracovné mikrofóny s rozšírením o elektroakustickú charakteristiku na difúzne
pole.
2.2
Referenčné podmienky okolia:
a)
teplota vzduchu 23 oC,
b)
statický tlak 101,325 kPa,
c)
relatívna vlhkosť vzduchu 50 %.
2.3
Citlivosť mikrofónu stanovená individuálne pre daný mikrofón sa určí v technickej
dokumentácii mikrofónov vo V/Pa alebo mV/Pa, alebo ako hladina citlivosti v dB s rozlíšením
0,1 dB alebo lepším pre pracovné mikrofóny a s rozlíšením 0,01 dB pre laboratórne
mikrofóny. Všetky hodnoty majú priradenú rozšírenú neistotu s koeficientom pokrytia
2.
2.4
Akustická impedancia je špecifikovaná ako funkcia frekvencie v predpísanom frekvenčnom
rozsahu určenom výrobcom. Ak je vyjadrená ekvivalentným objemom mikrofónu, výrobca
jej hodnotu uvedie v doklade o kalibrácii.
2.5
Frekvenčnú charakteristiku závislú od typu mikrofónu určí vo frekvenčnom pásme výrobca
s dovolenou odchýlkou ±2 dB.
2.6
Korekciu citlivosti mikrofónov na voľné pole určí výrobca vo forme grafu alebo tabuľky.
2.7
Rezonančnú frekvenciu uvedie výrobca v doklade o kalibrácii.
2.8
Linearita hladiny citlivosti pre pracovné mikrofóny zotrvá v rozsahu ±0,1 dB vo frekvenčnom
rozsahu od 160 do 1000 Hz a v rozsahu hladín akustického tlaku špecifikovaného v tabuľke
č. 2.
3.
Technické požiadavky na meracie mikrofóny
3.1
Nasledujúce technické požiadavky sa vzťahujú na laboratórne mikrofóny s tlakovou
elektroakustickou charakteristikou a s elektroakustickou charakteristikou na voľné
pole a na pracovné mikrofóny s rozšírením o elektroakustickú charakteristiku na difúzne
pole.
3.2
Výrobca určí frekvenčný rozsah mikrofónu, ktorý závisí od typu mikrofónu a účelu
použitia a vyhovuje požiadavkám príslušných slovenských technických noriem.
3.3
Mechanické parametre
3.3.1
Menovitý priemer telesa laboratórnych mikrofónov s dovolenými odchýlkami spĺňa požiadavky
príslušnej slovenskej technickej normy takto:
a)
Typ LS1P 23,77 mm ±0,05 mm,
b)
Typ LS2aP/LS2F 13,2 mm ±0,03 mm,
c)
Typ LS2b 12,15 mm ±0,03 mm.
3.3.2
Menovitý priemer telesa pracovných mikrofónov s dovolenými odchýlkami spĺňa požiadavky
slovenskej technickej normy takto:
a)
Typ WS1P/F/D 23,77 mm ±0,1 mm,
b)
Typ WS2P/F/D 12,7 mm ±0,1 mm,
c)
Typ WS3P/F/D 6,35 mm ±0,05 mm.
3.3.3
Priemer membrány mikrofónu určí výrobca pre laboratórne mikrofóny s dovolenou odchýlkou
±0,03 mm.
3.3.4
Najväčšiu silu pôsobiacu na elektrický kontakt mikrofónu určí výrobca.
3.3.5
Závit mikrofónovej vložky je 60 UNS-2B.
3.3.6
Ochranná mriežka mikrofónov je snímateľná, a ak nie je snímateľná, výrobca uvedie
túto skutočnosť v technickej dokumentácii.
3.4
Elektroakustické parametre
3.4.1
Elektroakustické špecifikácie pre laboratórne mikrofóny vyhovujú požiadavkám uvedeným
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
Elektroakustické špecifikácie pre laboratórne mikrofóny
| Charakteristika | Poznámka | TypLSIP | TypLS2aP | TypLS2F | Jednotka | |
| nový1) | starý1),2) | |||||
| Hladina citlivosti (re 1 V/Pa) | od 200 Hz do 500 Hz | -26 ±2 | -30 ±5 | -37 ±3 | -38 ±2 | dB |
| Frekvenčná charakteristika3) | v rozsahu 2 dB4) | od 10 do 8 000 | od 10 do 7 000 | od 10 do 20 000 | od 10 do 20 000 | Hz |
| Ekvivalentný objem (modul) | od 200 Hz do 500 Hz | 150 ±30 | 95 ±55 | 10 ±5 | 9 ±3 | mm3 |
| Rezonančná frekvencia | >8 | >7 | >20 | >20 | kHz | |
| Horná hranica dynamického rozsahu (re 20 µPa) | pre skreslenie 1 % | > 130 | > 124 | > 145 | > 145 | dB |
| Súčiniteľ statického tlaku | od -0,02 do +0,02 | od -0,02 do +0,02 | od -0,025 do +0,025 | od -0,05 do +0,05 | dB/kPa | |
| Súčiniteľ teploty | od -0,02 do +0,02 | od -0,02 do +0,02 | od -0,02 do +0,02 | od -0,035 do +0,035 | dB/K | |
| Súčiniteľ relatívnej vlhkosti | < 0,000 4 | - | < 0,000 4 | < 0,000 4 | dB/% | |
| Elektrický izolačný odpor | minimálna d. c. hodnota | > 1013 | > 2 x 1010 | > 1013 | > 1013 | ? |
| Časová konštanta tlakového vyrovnávania5) | >0,05 | >0,05 | >0,05 | >0,05 | s | |
| Súčiniteľ dlhodobej stability | 15 °C - 25 °C od 250 Hz do 1 kHz | ,02 | ,02 | ,02 | ,02 | dB/rok |
| Súčiniteľ krátkodobej stability6) | 15 °C - 25 °C od 250 Hz do 1 kHz | ,02 | ,02 | ,02 | ,02 | dB |
3.4.2
Elektroakustické špecifikácie pre pracovné mikrofóny vyhovujú požiadavkám uvedeným
v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Elektroakustické špecifikácie pre pracovné mikrofóny
| Charakteristika | Poznámka | TypWSl | Typ WS2 | Typ WS3 | Jednotka |
| Minimálna hladina citlivosti (re 1 V/Pa) | pri fo v rozsahu (200 - 1 000) Hz | -34 | -40 | -60 | dB |
| Frekvenčná charakteristika1) | relatívne k hladine citlivosti pri f stanovená ako fl - f2 na krivke dovolených odchýlok | 10 - 8 000 | 10 - 16 000 | 10 - 31 600 | Hz |
| Efektívny predmembránový objem | pri (160 - 1 000) Hz | 4) | 4) | 4) | mm3 |
| Modul ekvivalentného objemu (iba typ P) | od 200 Hz do 500 Hz | < 200 | < 50 | < 3 | mm3 |
| Horná hranica dyna mického rozsahu (re 20 µPa) | pre skreslenie 3 % od 160 Hz do 1 000 Hz | > 135 | > 140 | > 150 | dB |
| Rozsah linearity (re 20 µPa) | pre 0,2 dB zmeny hladiny citlivosti od 160 Hz do 1 000 Hz | 10 - 130 | 25 - 135 | 40 - 145 | dB |
| Súčiniteľ statického tlaku | od -0,03 do +0,03 | od -0,03 do +0,03 | od -0,03 do +0,03 | dB/kPa | |
| Súčiniteľ teploty | od -0,03 do +0,03 | od -0,03 do +0,03 | od -0,03 do +0,03 | dB/K | |
| Súčiniteľ relatívnej vlhkosti | od -0,03 do +0,03 | od -0,03 do +0,03 | od -0,03 do +0,03 | dB/% | |
| Časová konštanta tlakového vyrovnávania2) | > 0,05 | > 0,05 | > 0,05 | s | |
| Súčiniteľ dlhodobej stability | od 15 °C do 25 °C pri frekvencii od 250 Hz do 1 kHz | < 0,03 | < 0,03 | < 0,03 | dB/rok |
| Súčiniteľ krátkodobej stability3) | od 15 °C do 25 °C pri frekvencii od 250 Hz do 1 kHz | < 0,03 | < 0,03 | < 0,03 | dB |
3.4.3
Frekvenčná závislosť efektívneho predmembránového objemu mikrofónu sa určí vo frekvenčnom
rozsahu od 160 Hz do 1000 Hz.
3.4.4
Súčiniteľ statického tlaku určujúci závislosť citlivosti mikrofónu od statického
tlaku sa určí v závislosti od frekvencie pre laboratórne mikrofóny v rozsahu statického
tlaku od 90 kPa do 110 kPa a pre pracovné mikrofóny v rozsahu statického tlaku od
65 kPa do 115 kPa.
3.4.5
Súčiniteľ teploty určujúci závislosť citlivosti mikrofónu od teploty sa určí v závislosti
od frekvencie pre laboratórne mikrofóny v rozsahu teplôt od 15 oC do 25 oC a pre pracovné mikrofóny v rozsahu teplôt od -10 oC do 50 oC.
3.4.6
Súčiniteľ relatívnej vlhkosti určujúci závislosť citlivosti mikrofónu od vlhkosti
sa určí pri teplote 23 oC a statickom tlaku 101,325 kPa, pre laboratórne mikrofóny najmenej v rozsahu relatívnej
vlhkosti od 25 % do 80 % a pre pracovné mikrofóny v rozsahu relatívnej vlhkosti od
10 % do 90 %.
3.4.7
Stabilita citlivosti mikrofónu sa určí pri referenčných podmienkach okolia v rozsahu
frekvencií od 200 Hz do 1000 Hz, prednostne 500 Hz, a spĺňa podmienky ustanovené v
príslušných tabuľkách tejto prílohy.
3.4.8
Elektrický izolačný odpor sa stanoví ako minimálny odpor po vystavení mikrofónu podmienkam
pri teplote 23 oC, relatívnej vlhkosti 80 % a statickom tlaku v rozsahu od 90 kPa do 110 kPa počas
24 hodín.
3.4.9
Tlakové vyrovnávanie sa vyjadrí vo forme časovej konštanty pre vyrovnávajúcu trubicu
a zadnú dutinu systému alebo vo forme dolnej medznej frekvencie. Táto dolná medzná
frekvencia je tou frekvenciou, pri ktorej je hladina citlivosti voľného poľa o 3 dB
menšia ako hladina tlakovej citlivosti pri frekvencii 250 Hz. Výrobca uvedie, či kapilára
na vyrovnávanie tlaku ústi do spodnej časti mikrofónu dosadajúcej na predzosilňovač,
alebo prechádza naprieč krytom mikrofónu.
3.5
Hodnota polarizačného napätia mikrofónu sa uvedie v technickej dokumentácii.
4.
Nápisy a značky
4.1
Typové označenie mikrofónov využíva mnemotechnický systém pozostávajúci z
a)
písmen – LS pre laboratórne mikrofóny,
– WS pre pracovné mikrofóny,
b)
čísla určujúceho mechanickú konfiguráciu,
c)
písmena určujúceho elektroakustickú charakteristiku
– P tlakovú,
– F voľné pole,
– D difúzne pole.
Výrobca špecifikuje toto konvenčné označenie.
4.2
Každý mikrofón výrobca označí typovo a uvedie individuálne výrobné číslo.
4.3
Výrobca uvádza všetky metrologické a technické špecifikácie pre mikrofóny podľa bodov
2 a 3.
4.4
Ďalšie údaje, ktoré výrobca špecifikuje, sú podstatné charakteristiky predzosilňovačov
a zosilňovačov, s ktorými je mikrofón spojený tak, aby splnil elektroakustické požiadavky.
Ak výrobca odporúča viac typov predzosilňovačov, určí efektívny zisk týchto predzosilňovačov
vzhľadom na výstupné napätie mikrofónu naprázdno.
4.5
Ku každému mikrofónu výrobca vystaví kalibračný graf mikrofónu s príslušným podrobným
opisom.
4.6
K mikrofónu výrobca dodá návod na používanie v slovenskom jazyku s úplným opisom.
5.
Metrologická kontrola
5.1
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu
5.1.1
Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa vykonajú tieto úkony:
a)
vonkajšia obhliadka a meranie elektrického izolačného odporu,
b)
stanovenie citlivosti mikrofónu naprázdno,
c)
stanovenie frekvenčnej charakteristiky,
d)
stanovenie ekvivalentného objemu,
e)
stanovenie rezonančnej frekvencie,
f)
stanovenie súčiniteľa statického tlaku mikrofónu,
g)
stanovenie súčiniteľa teploty mikrofónu,
h)
stanovenie súčiniteľa relatívnej vlhkosti mikrofónu,
i)
skúška krátkodobej stability,
j)
skúška dlhodobej stability.
5.1.1.1
Elektrický izolačný odpor sa meria teraohmmetrom za podmienok stanovených v bode
3.4.8.
5.1.1.2
Stanovenie citlivosti mikrofónu a frekvenčnej charakteristiky je opísané v bodoch
5.2.1.1 až 5.2.1.4 a 5.2.3.
5.1.1.3
Stanovenie ekvivalentného objemu a rezonančnej frekvencie mikrofónu je uvedené v
príslušnej slovenskej technickej norme.
5.1.1.4
Stanovenie súčiniteľov statického tlaku, teploty a relatívnej vlhkosti mikrofónov
sa vykonáva v termobarokomore za podmienok stanovených v bodoch 3.4.4 až 3.4.6.
5.1.1.5
Skúška krátkodobej stability sa vykonáva zo súboru meraní počas najmenej dvoch dní.
Skúška dlhodobej stability sa vykonáva opakovaním merania krátkodobej stability v
trojmesačných intervaloch v priebehu najmenej 1/2 roka.
5.1.2
Postup technických skúšok pri schvaľovaní typu ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
5.2
Metódy skúšania pri prvotnom a následnom overení
5.2.1
Skúšanie mikrofónov pri prvotnom a následnom overení pozostáva z
a)
vonkajšej obhliadky a kontroly izolačného odporu,
b)
stanovenia citlivosti mikrofónu,
c)
skúšky krátkodobej stability,
d)
stanovenia frekvenčnej charakteristiky.
5.2.1.1
Citlivosť mikrofónu možno stanoviť týmito metódami:
a)
metódou reciprocity
1.
v tlakovej komôrke pomocou troch mikrofónov,
2.
v tlakovej komôrke pomocou dvoch mikrofónov a pomocného zdroja,
3.
vo voľnom poli,
b)
porovnávacou metódou,
c)
metódou pistonfónu.
5.2.1.2
Pri stanovení citlivosti mikrofónu metódou reciprocity sa vykonávajú ďalšie skúšky:
a)
meranie ekvivalentného objemu, ktoré predpokladá
1.
meranie elektrickej kapacity mikrofónu,
2.
meranie stratového činiteľa mikrofónu,
3.
výpočet rezonančnej frekvencie mikrofónu,
4.
výpočet akustických parametrov mikrofónu,
b)
meranie efektívneho objemu mikrofónu a výpočet predmembránového objemu,
c)
meranie citlivosti mikrofónu pri frekvencii 250 Hz.
5.2.1.3
Princíp porovnávacej metódy spočíva v následnej alebo súčasnej expozícii referenčného
a skúšaného mikrofónu takým istým akustickým tlakom, pričom pomer tlakových citlivostí
mikrofónov sa rovná pomeru výstupných napätí naprázdno z oboch mikrofónov. Pri stanovení
citlivosti mikrofónov porovnávacou metódou sa potom citlivosť skúšaného mikrofónu
vypočíta z citlivosti referenčného mikrofónu, pričom sa berie do úvahy korekcia citlivosti
mikrofónov na aktuálne parametre prostredia.
5.2.1.4
Pri stanovení citlivosti mikrofónov metódou pistonfónu sa skúšaný mikrofón vloží
do komôrky zdroja akustického tlaku so známou generovanou hodnotou akustického tlaku,
pričom hodnota citlivosti sa vypočíta ako pomer výstupného napätia z mikrofónu k hodnote
akustického tlaku, ktorý pôsobí v komôrke na membránu skúšaného mikrofónu. Hodnota
citlivosti sa koriguje na aktuálne parametre prostredia a na objem komôrky zdroja
akustického tlaku. V závislosti od použitej elektrickej aparatúry, resp. metódy sa
započítava korekcia na napäťový zisk predzosilňovača a vstupnú kapacitu predzosilňovača.
5.2.2
Skúška krátkodobej stability pozostáva zo súboru meraní počas najmenej dvoch dní.
5.2.3
Elektrostatická metóda pomocou aktuátora ako relatívna metóda na rozšírenie frekvenčnej
charakteristiky do pásma 20 kHz je prípustná. Využíva sa ako náhrada pôsobenia akustického
tlaku na membránu pôsobením elektrostatickej sily medzi membránou a elektricky izolovanou
tuhou dierovanou elektródou – elektrostatickým aktuátorom, ktorý je položený na mikrofón.
Na aktuátor sa privedie pomocné polarizačné napätie UP, obvykle 800 V (v súlade s technickou dokumentáciou výrobcu mikrofónu), na ktoré
sa superponuje z tónového generátora striedavé sínusové napätie u (ω) maximálne do
40 V (efektívna hodnota). Pri frekvencii 250 Hz sa najprv nastaví na meracom zariadení
referenčná úroveň, voči ktorej sa vykonáva relatívne meranie, a potom sa generátorom
prelaďuje v celom meranom frekvenčnom pásme a zaznamenáva sa frekvenčný priebeh výstupného
napätia z mikrofónu.
5.2.4
Ak je mikrofón súčasťou zvukomera, stanovuje sa korekčný činiteľ citlivosti mikrofónu.
Pri jeho stanovení sa na mikrofón umiestnený na danom zvukomere privedie akustický
tlak so známou hodnotou. Prepínačom rozsahov sa na zvukomere pre známu hodnotu akustického
tlaku nastaví zodpovedajúci rozsah citlivosti. Zmenou nastavenia zosilnenia na zvukomere
sa na stupnici zvukomera doreguluje výchylka zodpovedajúca známej hodnote akustického
tlaku so započítaním korekcie na skutočný atmosférický tlak v čase a mieste merania.
Prepínačom rozsahov zvukomera sa prepne do polohy „referenčná hodnota“ alebo „kalibrácia“
a na stupnici sa odčíta rozdiel medzi výchylkou a referenčnou, prípadne kalibračnou
hodnotou uvedenou na stupnici, ktorý zodpovedá korekčnému činiteľu citlivosti mikrofónu.
5.2.5
Postup pri prvotnom a následnom overení ustanovuje príslušná slovenská technická
norma.
Poznámky pod čiarou
1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 392/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania
zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia.
1)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 399/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na váhy s neautomatickou
činnosťou.
a)
Nepovinné pre audiometre s ručným ovládaním.
b)
Nepovinné pre audiometre s automatickým záznamom.
1)
Najvyššia hladina počutia je najmenej rovnaká ako hodnoty podľa tabuľky. Pri všetkých
frekvenciách je pre typy 1 až 4 najnižšia hladina počutia 10 dB alebo nižšia a voliteľná
pre typ 5.
2)
Na zachovanie sluchu rozsah hladín počutia pre audiometre typu 4 je rozšírený do
90 dB HL (HL – hladina počutia).
3)
Hodnoty pre tieto frekvencie sú uvedené v príslušnej slovenskej technickej norme.
4)
Odkaz na použitie tejto frekvencie je v príslušnej slovenskej technickej norme.
1)
Mikrofóny špecifikované ako nové a staré môžu byť označené LS1Pn a LS1Po.
2)
Hodnoty v tomto stĺpci sa vzťahujú na mikrofóny, ktoré sa už nevyrábajú.
3)
Frekvenčná charakteristika je tlaková alebo na voľné akustické pole, podľa typu mikrofónu.
4)
Interval určuje maximálny rozdiel medzi najvyššou a najnižšou hladinou v danom frekvenčnom
pásme.
5)
Ak nie sú špeciálne požiadavky, časová konštanta by nemala byť dlhšia ako 1 s, inak
nemožno splniť požiadavku na krátkodobú stabilitu.
6)
Hodnoty sa majú získať najmenej z piatich meraní vykonaných počas 10 dní s intervalom
nie kratším ako 24 h.
1)
Frekvenčná charakteristika je tlaková alebo na voľné akustické pole, podľa typu mikrofónu.
2)
Ak nie sú špeciálne požiadavky, časová konštanta by nemala byť dlhšia ako 1 s, inak
nemožno splniť požiadavku na krátkodobú stabilitu.
3)
Hodnoty sa majú získať najmenej z piatich meraní vykonaných počas 10 dní s intervalom
nie kratším ako 24 h.
4)
Menovité hodnoty a dovolené odchýlky musia byť v stanovenom frekvenčnom rozsahu dané
výrobcom.