Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 75/2001 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov 2026
Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č.
210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z., vyhlášky
č. 403/2000 Z. z., vyhlášky č. 9/2001 Z. z. a vyhlášky č. 48/2001 Z. z. sa mení a
dopĺňa takto:
1.
V prílohe č. 35 druhej časti bode 6 sa veta „Skúšky vykonáva autorizovaná osoba.“
nahrádza vetou „Skúšku vykonáva používateľ meradla za účasti zmluvného subjektu a
vedie o tom záznamy.“.
2.
Za prílohu č. 49 sa dopĺňa príloha č. 50, ktorá znie: „Meracie zariadenia na meranie
dĺžky navinuteľných materiálov a dĺžkové meradlá na kontrolu dĺžky skladov skladacích
meracích zariadení“.
3.
Za prílohu č. 50 sa dopĺňa príloha č. 51, ktorá znie: „Merače tepla“.
4.
Za prílohu č. 51 sa dopĺňa príloha č. 52, ktorá znie: „Meracie transformátory prúdu
a napätia používané v spojení s elektromermi“.
5.
Za prílohu č. 52 sa dopĺňa príloha č. 53, ktorá znie: „Prietokomery ako členy meračov
tepla“.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. marca 2001.
Dušan Podhorský v. r.
Príloha č. 50 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
Príloha č. 50 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
Príloha č. 51 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
Príloha č. 51 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
MERAČE TEPLA
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na merače tepla s teplonosnými médiami – kvapalinou, prehriatou
alebo sýtou vodnou parou a parným kondenzátom (ďalej len „merač tepla“), ktoré sa
používajú na meranie spotrebovaného alebo odovzdaného tepla v súvislosti s platbami
za teplo, ako určené meradlá podľa § 8 zákona. Príloha sa vzťahuje aj na členy meračov
tepla, ak tvoria súčasť merača tepla.
2.
Merače tepla pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené
v druhej časti.
3.
Merače tepla schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
4.
Merače tepla, ktoré pri overení spĺňajú ustanovené požiadavky, sa označia overovacou
značkou.
5.
Prvotne overené merače tepla možno uvádzať na trh do konca roka nasledujúceho po
roku, v ktorom bolo prvotné overenie vykonané, za predpokladu, že je zaručené, že
sa nezmenia parametre, ktoré majú vplyv na presnosť merania po uvedení na trh.
6.
Merače tepla počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení meračov tepla
ODDIEL I
MERAČ TEPLA S TEPLONOSNÝM MÉDIOM – KVAPALINOU
1 Termíny a definície
1.1
Merač tepla je merací prístroj určený na meranie množstva tepla, ktoré je vo výmenníku
tepla odovzdané alebo odobrané teplonosnej kvapaline.
1.2
Výmenník tepla je teplovýmenné zariadenie, ktoré je súčasťou odovzdávacej stanice,
alebo odberné tepelné zariadenie, ktoré je súčasťou objektu.
1.3
Elektrický merač tepla je merač tepla, ktorý prijíma a spracúva merané hodnoty pomocou
elektrických prvkov a obvodov.
1.4
Člen merača tepla je súčasť merača tepla, ktorá sníma fyzikálne veličiny potrebné
na určenie tepla alebo tieto snímané veličiny prijíma a matematicky spracúva; členmi
merača tepla sú prietokomer ako člen merača tepla, snímače teploty a kalorimetrické
počítadlo.
1.5
Prietokomer ako člen merača tepla je súčasť merača tepla, cez ktorú preteká teplonosná
kvapalina v prívodnom alebo vo vratnom potrubí v okruhu výmenníka tepla vysielajúca
signál, ktorý je funkciou objemu, hmotnosti alebo objemového, prípadne hmotnostného
prietoku.
1.6
Párované snímače teploty sú súčasťou merača tepla (inštalované s puzdrom alebo bez
neho) a snímajú teplotu teplonosnej kvapaliny v prívodnom alebo vo vratnom potrubí
v okruhu výmenníka tepla.
1.7
Kalorimetrické počítadlo je súčasť merača tepla, ktorá prijíma signály z prietokomera,
teplotného snímača a vypočítava a udáva odovzdané množstvo tepla.
1.8
Menovitý teplotný rozsah je rozsah teplôt teplonosnej kvapaliny medzi najvyššou teplotou
v prívodnom potrubí a najnižšou teplotou vo vratnom potrubí, v ktorom merač tepla
alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.9
Horná hranica teplotného rozsahu (menovitá teplota) je najvyššia teplota teplonosnej
kvapaliny, pri ktorej merač tepla alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt
najväčších dovolených chýb.
1.10
Dolná hranica teplotného rozsahu je najnižšia teplota teplonosnej kvapaliny, pri
ktorej merač tepla alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených
chýb.
1.11
Teplotný rozdiel je absolútna hodnota rozdielu teplôt teplonosnej kvapaliny v prívodnom
a vo vratnom potrubí.
1.12
Menovitý teplotný rozdiel je najväčší teplotný rozdiel, pre ktorý je merač tepla
určený a pri ktorom nie sú prekročené hodnoty najväčších dovolených chýb.
1.13
Najmenší teplotný rozdiel je najmenší teplotný rozdiel, pre ktorý je merač tepla
určený a pri ktorom nie sú prekročené hodnoty najväčších dovolených chýb.
1.14
Menovitý tepelný výkon je najväčší tepelný výkon pri menovitom teplotnom rozdiele
a pri menovitom prietoku teplonosnej kvapaliny za predpokladu, že nižšia teplota teplonosnej
kvapaliny v okruhu výmenníka tepla sa rovná dolnej medzi teplotného rozsahu; pri tomto
výkone plní merač tepla svoju funkciu nepretržite, bez prekročenia hodnôt najväčších
dovolených chýb.
1.15
Menovitý prietok je najväčší prietok, pri ktorom môže prietokomer pracovať pri bežnom
používaní, t. j. za stálych a prerušovaných pracovných podmienok, bez poškodenia a
bez prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku.
Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomera.
1.16
Prevádzkový tlak je tlak teplonosnej kvapaliny v okruhu výmenníka tepla bezprostredne
pred prietokomerom ako členom merača tepla.
1.17
Menovitý tlak je najvyšší prevádzkový tlak, na ktorý výrobca určí merač tepla alebo
jeho členy.
1.18
Merací rozsah merača tepla je daný meracími rozsahmi použitých členov merača tepla
a rozsahom platnosti výpočtu parametrov teplonosného média v kalorimetrickom počítadle.
1.19
Kompaktný merač tepla je merač tepla, ktorý nemá oddeliteľné členy.
1.20
Kombinovaný merač tepla je merač tepla, ktorý je zostavený z oddeliteľných členov.
1.21
Merač tepla s neoddeliteľnými členmi je merač tepla, ktorého dva členy tvoria neoddeliteľný
celok.
2 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
2.1
Všeobecné požiadavky
2.1.1
Všetky konštrukčné prvky merača tepla sa zhotovujú tak, aby zaručovali požadovanú
stálosť metrologických vlastností a spoľahlivú funkciu v dlhodobej prevádzke, najmenej
však medzi dvoma overeniami.
2.1.2
Materiály konštrukčných prvkov odolávajú rôznym formám korózie a opotrebovania, ktoré
sa vyskytujú za bežných pracovných podmienok, osobitne spôsobených nečistotami v teplonosnom
médiu. Správne zabudované merače tepla odolávajú pôsobeniu vonkajšieho prostredia,
pre ktoré sú určené. Merače tepla za každých okolností a bez obmedzenia správnej funkcie
odolávajú menovitému tlaku a teplote, pre ktoré sú určené.
2.1.3
Smer prúdenia teplonosného média sa vyznačí na meracom prístroji šípkou alebo opisom,
napríklad zhora nadol.
2.1.4
Skrinka (puzdro) merača tepla chráni jeho vnútorné časti alebo jeho členy pred striekajúcou
vodou a prachom.
2.1.5
Chvenie vysielača impulzov prietokomera ako člena merača tepla alebo prietokomera
nespôsobí zmenu indikácie na kalorimetrickom počítadle.
2.1.6
Merače tepla neregistrujú teplo, ak teplonosné médium neprúdi.
2.1.7
Pomer medzi menovitým a najmenším teplotným rozdielom merača tepla je najmenej 10.
Najmenší teplotný rozdiel je najviac 10 oC.
2.1.8
Kalorimetrické počítadlo má zariadenie, ktoré signalizuje alebo indikuje prietok
teplonosného média.
2.1.9
Merač tepla sa vybaví počítadlom tepla.
2.1.10
Merač tepla sa môže vybaviť aj zariadením na indikáciu objemu, hmotnosti, prietoku,
teploty, teplotného rozdielu, tepelného výkonu, prevádzkového času, prípadne iných
údajov.
2.1.11
Ak je elektrický merač tepla napájaný z batérie, môže sa pri výrobe použiť iba taká
batéria, s ktorou výrobca zaručí, že počas piatich rokov nepretržitého používania
merača tepla chyby merania z dôvodu poklesu napätia batérie neprekročia najväčšie
dovolené chyby.
2.1.12
Merače tepla sa môžu vybaviť rozhraním, ktoré umožňuje pripojenie diaľkových prenosov
a prídavných zariadení bez ovplyvnenia metrologických vlastností merača tepla.
2.1.13
Elektrické merače tepla na účely racionálnych skúšok umožňujú zrýchlenú skúšku. Na
túto skúšku majú zodpovedajúci výstup umožňujúci indikovať merané množstvo tepla s
potrebnou rozlišovacou schopnosťou.
2.2
Požiadavky na zariadenie na indikáciu množstva tepla
2.2.1
Merač tepla indikuje meranú tepelnú energiu v jouloch, watthodinách alebo v desatinných
podieloch, alebo v násobkoch týchto jednotiek. Názov alebo symbol jednotky, v ktorej
je teplo merané, sa vyznačí na indikačnom zariadení v bezprostrednej blízkosti stupnice.
2.2.2
Indikačné zariadenie sa vyhotovuje ako číslicová alebo poločíslicová stupnica. V
prípade poruchy napájania merača tepla z elektrickej siete uchováva hodnoty meraného
tepla najmenej počas troch nasledujúcich dní po výpadku. Po obnovení napájania indikačné
zariadenie automaticky pokračuje v meraní.
2.2.3
Čítanie indikovanej hodnoty je bezpečné, ľahké a jednoznačné pri všetkých polohách
počítadla.
2.2.4
Intervaly stupnice indikačného zariadenia sa vyjadrujú v jednotkách tepelnej energie,
vo forme 1 x 10n, 2 x 10n alebo 5 x 10n, kde n je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
2.2.5
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic na indikačnom zariadení je najmenej 4 mm.
2.2.6
Ak je indikačné zariadenie vyhotovené ako valčekové počítadlo, posun číslice určitého
rádu sa vykoná počas zmeny číslice nižšieho rádu z deväť na nulu. Valček s číslicami
najnižšieho rádu sa môže pohybovať kontinuálne a jeho posuv pri pozorovaní spredu
je zdola nahor.
2.2.7
Zariadenie indikujúce teplo má takú kapacitu, aby postačovala na registrovanie energie
počas 3 000 hodín nepretržitej prevádzky pri menovitom tepelnom výkone.
2.2.8
Teplo, ktoré zmeria merač tepla pri menovitom tepelnom výkone za jednu hodinu, spôsobí
zmenu najmenej jednej číslice najnižšieho rádu indikačného zariadenia.
2.3
Požiadavky na prietokomery ako členy merača tepla sú uvedené v prílohe č. 53.
2.4
Požiadavky na snímače teploty
2.4.1
Snímače teploty, ktoré sú členmi elektrických meračov tepla, sa dodávajú a používajú
v spárovaných dvojiciach, ak nie sú priamo naprogramované konštanty každého snímača
v kalorimetrickom počítadle.
2.4.2
Na snímače teploty sa vzťahujú technické požiadavky pre odporové snímače teploty
uvedené v prílohe č. 37 a v slovenských technických normách pre triedu presnosti A
alebo B. Snímače triedy presnosti C nie je dovolené používať.
2.4.3
Snímače teploty sa vyhotovujú tak, aby pri skúšaní umožnili ponor do pracovnej kvapaliny
termostatizovaných kúpeľov bez ich poškodenia počas skúšok pri prvotnom a následnom
overení.
2.4.4
Snímače teploty sa vyhotovujú tak, aby zabezpečili požadované metrologické vlastnosti
počas najmenej 10 h pri najvyššej teplote zvýšenej o 10 oC.
2.4.5
Zmena odporu ΔRo nie je väčšia ako hodnota odporu zodpovedajúca 0,025 oC. Zmena odporu ΔRo je vyjadrená vzťahom:
ΔRo = Ro – R'o,
kde Ro – odpor snímača teploty na začiatku meraní pri teplote 0 oC alebo 40 oC v Ω,
R'o – odpor snímača teploty pri teplote 0 oC alebo 40 oC v Ω po meraní teplotnej závislosti pri predpísaných teplotách.
2.4.6
Odpor spojovacieho vedenia každého snímača teploty pri dvojvodičovom zapojení je
taký, že jeho teplotný ekvivalent je najviac 0,5 oC. V prípade rôznych dĺžok spojovacieho vedenia spárovaných snímačov teploty sa na
odpor vedenia vzťahujú technické požiadavky, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o schválení
typu merača tepla.
2.5
Najväčšie dovolené chyby
2.5.1
Najväčšie dovolené chyby uvedené v bodoch 2.5.2 až 2.5.8 sa vzťahujú na tieto pracovné
podmienky:
a)
teplota okolia od 5 oC do 55 oC,
b)
relatívna vlhkosť vzduchu najviac 93 %,
c)
kolísanie napájacieho napätia elektrického merača tepla +10 % až –15 % nominálnej
hodnoty,
d)
kolísanie frekvencie napájacieho napätia ± 2 % nominálnej hodnoty.
Referenčné podmienky pri technických skúškach pri schvaľovaní typu okrem podmienok
uvedených v bode 2.5.1 určí ich vykonávateľ, pri ostatných skúškach sa určia po dohode
vykonávateľa a objednávateľa.
2.5.2
Merače tepla sa delia do troch tried presnosti: 2, 4, a 5.
2.5.3
Najväčšie dovolené chyby meračov tepla (kladné alebo záporné) v pomere ku konvenčne
pravej hodnote tepla sú dané ako relatívne chyby a sú funkciou teplotného rozdielu.
2.5.4
Najväčšie dovolené chyby E meračov tepla pre jednotlivé triedy presnosti sú uvedené
v tabuľke č. 1. Čísla v zátvorkách označujú najväčšie dovolené chyby pri prietokoch
teplonosnej kvapaliny, ktoré sa rovnajú alebo sú väčšie ako najmenší prietok a menšie
ako 0,1 menovitého prietoku, kde menovitý prietok neprekračuje 3 m3/h.
Tabuľka č. 1
| Teplotný rozdiel | E | ||
| trieda 2 | trieda 4 | trieda 5 | |
| ∆t < 10 °C | ±4 % | ±6 % (8 %) | ±8 % (10 %) |
| 10 °C ≤ ∆t < 20 °C | ±3 % | ±5 % (7 %) | ±7 % (9 %) |
| 20 °C ≤ ∆t | ±2 % | ±4 % (6 %) | ±5 % (7 %) |
2.5.5
Najväčšie dovolené chyby meračov tepla tried presnosti 4 a 5 podľa bodu 2.5.4 sú
určené pre kompaktné prístroje a pre kombinované prístroje. Najväčšie dovolené chyby
triedy presnosti 2 sú určené pre kompaktné prístroje.
2.5.6
Najväčšie dovolené chyby členov meračov tepla triedy presnosti 4 alebo ich kombinácií:
a)
prietokomer ako člen merača tepla ± 3 %; pre prietokomery Qn ≤ 3 m3/h; ± 5 % pre prietoky v rozsahu Qmin až Qt,
b)
kalorimetrické počítadlo spolu so snímačmi teploty
± (|E| – 3 %) alebo
± (|E| – 5 %) pre podmienky uvedené v bode 2.5.8,
c)
kalorimetrické počítadlo bez snímačov teploty
± 1 % pre 3 oC ≤ Δt < 20 oC,
± 0,5 % pre 20 oC ≤ Δt,
d)
pri snímačoch teploty zhoda údajov oboch snímačov teploty zaradených do vymeniteľného
páru je pri ľubovoľnej teplote v menovitom teplotnom rozsahu väčšia ako 0,05 oC.
2.5.7
Najväčšie dovolené chyby členov meračov tepla triedy presnosti 5 alebo ich kombinácií:
a)
prietokomer ako člen merača tepla ± 3 %; pre prietokomery Qn ≤ 3 m3/h; ± 5 % pre prietoky v rozsahu Qmin až Qt,
b)
kalorimetrické počítadlo spolu so snímačmi teploty
± (|E| – 3 %) alebo
± (|E| – 5 %) pre podmienky uvedené v bode 2.5.8,
c)
kalorimetrické počítadlo bez snímačov teploty
± 1,5 % pre 3 oC ≤ ∆t < 20 oC,
± 1 % pre 20 oC ≤ ∆t,
d)
pri snímačoch teploty zhoda údajov oboch snímačov teploty zaradených do vymeniteľného
páru je pri ľubovoľnej teplote v menovitom teplotnom rozsahu väčšia ako 0,1 oC.
2.6
Konvenčne pravá hodnota tepla
2.6.1
Konvenčne pravá hodnota tepla je definovaná rovnicou:
kde M – hmotnostný prietok teplonosnej kvapaliny prechádzajúcej cez merač tepla,
∆h – rozdiel medzi špecifickými entalpiami teplonosnej kvapaliny pri vstupnej a výstupnej teplote v okruhu
výmenníka tepla,
τ – čas.
2.6.2
Konvenčne pravá hodnota tepla môže byť vyjadrená tiež rovnicou:
kde ∆t – rozdiel teplôt teplonosnej kvapaliny na vstupe do okruhu výmenníka tepla
a výstupe z neho,
V – objem teplonosnej kvapaliny,
| K(1,2) | – súčiniteľ, ktorý je funkciou vlastností teplonosnej kvapaliny závislých od jej teplôt a tlaku. Tento súčiniteľ môže byť vyjadrený rovnicami |
a)
pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny v prívodnom potrubí:
b)
pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny vo vratnom potrubí:
kde ρ1 – hustota teplonosnej kvapaliny v prívodnom potrubí,
ρ2 – hustota teplonosnej kvapaliny vo vratnom potrubí.
2.7
Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú 1,5-násobku najväčších dovolených
chýb podľa bodu 2.5.
3 Nápisy a značky
3.1
Ak sa merač tepla vyhotoví ako kompaktný prístroj, má na dobre čitateľnom, nezmazateľnom
a vhodne umiestnenom štítku uvedené tieto údaje:
a)
označenie typu,
b)
výrobné číslo doplnené rokom výroby (môže byť uvedený samostatne),
c)
značku schváleného typu,
d)
menovitý teplotný rozsah uvedený v oC,
e)
najmenší a menovitý teplotný rozdiel uvedený v tvare:
Δtmin = p oC,
Δtmax = r oC,
f)
menovitý tlak,
g)
hraničné hodnoty objemového alebo hmotnostného prietoku,
h)
charakteristické označenie teplonosnej kvapaliny v prípade, ak nemá termodynamické
vlastnosti vody bez prísad,
i)
označenie triedy presnosti 2, 4 alebo 5,
j)
menovitá svetlosť potrubia, v ktorom prúdi teplonosná kvapalina, pre ktorú je merač
určený,
k)
definované zabudovanie prietokomera ako člena merača tepla v polohe horizontálnej
alebo vertikálnej, v prívodnom alebo vo vratnom potrubí,
l)
ak má merač tepla zabudované zariadenie na indikáciu prevádzkového času a táto indikácia
je závislá od frekvencie napájacieho napätia, uvedenie tejto skutočnosti,
m)
horná hranica tepelného výkonu, ak je väčší ako menovitý tepelný výkon.
3.2
Ak sa merač tepla vyhotoví ako kombinovaný prístroj, jednotlivé členy majú na dobre
čitateľnom, nezmazateľnom, vhodne umiestnenom štítku uvedené tieto údaje:
3.2.1
Kalorimetrické počítadlo:
a)
údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až e), h), i), l), m),
b)
hodnota vstupného signálu z prietokomerného člena merača tepla (napríklad Imp./m3),
c)
druh snímačov teploty, ktoré sa s kalorimetrickým počítadlom môžu používať (napríklad
Pt 100),
d)
definované zabudovanie prietokomera ako člena merača tepla v prívodnom alebo vo vratnom
potrubí.
3.2.2
Prietokomer ako člen merača tepla:
a)
údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až c), f) až h), j),
b)
menovitá teplota kvapaliny, do ktorej môže byť prietokomer ako člen merača tepla
použitý, hodnota výstupného signálu vstupujúceho do kalorimetrického počítadla (napríklad
Imp./m3).
3.2.3
Snímače teploty:
a)
údaje uvedené v bode 3.1 písm. a) až d),
b)
druh snímača (napríklad Pt 100),
c)
jednoznačná príslušnosť dvoch snímačov zaradených do páru (napríklad pri nových snímačoch
je vhodné označenie tým istým výrobným číslom lomeným pri jednom číslom 1 – snímač
montovaný do prívodného potrubia, pri druhom číslom 2 – snímač montovaný do vratného
potrubia v okruhu výmenníka tepla),
d)
trieda presnosti snímača teploty.
4 Umiestnenie overovacích a montážnych značiek
4.1
Na kompaktných prístrojoch sa umiestni overovacia značka na viditeľnom mieste na
puzdre tej časti merača tepla, ktorá indikuje teplo.
4.2
Na kombinovaných prístrojoch sa opatria všetky členy merača tepla overovacou značkou
umiestnenou na viditeľnom mieste. Tieto značky zabezpečujú jednotlivé členy proti
neoprávnenému zásahu.
4.3
Po montáži kompaktných a kombinovaných prístrojov do okruhu výmenníka tepla sa umiestňujú
zabezpečovacie značky na takých miestach, aby indikovali svojvoľnú výmenu komponentov
alebo ich neoprávnené demontovanie z pracovného miesta. Značky sa umiestňujú na
a)
kalorimetrickom počítadle na kryte svorkovnice alebo inom uzávere umožňujúcom k nej
prístup,
b)
prietokomere ako člene merača tepla, na spojovacích prírubách (skrutkových spojoch)
s potrubím, na vysielači elektrických signálov, ktoré sú vstupnou veličinou do kalorimetrického
počítadla,
c)
snímačoch teploty v mieste ich pripojenia s teplomerovým puzdrom.
5 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
5.1
Oblasť skúšania je určená menovitým teplotným rozsahom, menovitým a najmenším teplotným
rozdielom, hraničnými hodnotami tepelného výkonu a prietoku teplonosnej kvapaliny,
pre ktoré je skúšaný merač tepla určený.
5.2
Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa preverujú metrologické parametre
meračov tepla
a)
samostatnými skúškami členov meračov tepla
1.
prietokomerov ako členov merača tepla,
2.
kalorimetrických počítadiel,
3.
snímačov teploty;
tieto skúšky sa môžu vykonávať pri kombinovaných prístrojoch,
b)
spoločnými skúškami dvoch členov (napríklad kalorimetrického počítadla so snímačmi
teploty) a samostatnou skúškou jedného člena (napríklad prietokomera ako člena merača
tepla),
c)
skúškami kompaktných prístrojov.
5.3
Skúšky členov meračov tepla okrem kalorimetrického počítadla sa vykonávajú podľa
príloh č. 37 a 53.
5.4
Skúšky kalorimetrického počítadla sa vykonávajú postupom podľa bodu 7.2, pričom skúšobné
body určí vykonávateľ skúšky.
5.5
Skúšky kompaktných meračov tepla sa vykonávajú postupom podľa bodu 8, skúšobné body
určí vykonávateľ skúšky.
5.6
Účinky ovplyvňujúcich veličín
Prídavné skúšky účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje merača tepla alebo jeho členov
sa vykonávajú podľa príloh č. 37 a 53 a podľa príslušných slovenských technických
noriem.
6 Metódy skúšania pri overení
6.1
Pri overení sa merače tepla môžu skúšať
a)
samostatnými skúškami členov meračov tepla
1.
prietokomerov ako členov merača tepla,
2.
kalorimetrických počítadiel,
3.
snímačov teploty;
tieto skúšky sa môžu vykonávať pri kombinovaných prístrojoch,
b)
spoločnými skúškami dvoch členov (napríklad kalorimetrického počítadla so snímačmi
teploty) a samostatnou skúškou jedného člena (napríklad prietokomera ako člena merača
tepla),
c)
skúškami kompaktných prístrojov.
7 Skúšky členov meračov tepla
7.1
Prietokomer ako člen merača tepla
Skúška prietokomera ako člena merača tepla sa vykoná podľa prílohy č. 53.
7.2
Kalorimetrické počítadlá elektrických meračov tepla
7.2.1
Pri overení kalorimetrických počítadiel sa vykonáva
a)
vonkajšia obhliadka,
b)
skúška správnosti,
c)
vyhodnotenie meraní.
7.2.2
Vonkajšia obhliadka
Vonkajšou obhliadkou kalorimetrického počítadla sa zisťuje, či
a)
vyhovuje schválenému typu,
b)
sú na počítadle uvedené všetky údaje podľa bodu 3.2.1,
c)
nemá porušené časti na umiestnenie overovacích a montážno-zabezpečovacích značiek,
ktoré boli určené pri schvaľovaní typu,
d)
skrinka počítadla nie je mechanicky poškodená,
e)
počítadlo nemá žiadnu ďalšiu viditeľnú chybu.
Ak kalorimetrické počítadlo uvedeným požiadavkám nevyhovuje, vyradí sa z ďalších skúšok.
7.2.3
Skúška správnosti
7.2.3.1
Na skúšané kalorimetrické počítadlo sa pred začatím skúšky pripoja prístroje simulujúce
signály prietokomera ako člena merača tepla a snímačov teploty.
7.2.3.2
Pre objem alebo prietok sa simulujú elektrické signály, ktoré zodpovedajú menovitému
prietoku teplonosnej kvapaliny. Ak sa pri schvaľovaní typu preukáže závislosť chyby
kalorimetrického počítadla od veľkosti prietoku, skúšky sa vykonávajú tiež pri simulovaných
prietokoch teplonosnej kvapaliny, ktoré boli stanovené pri schvaľovaní typu.
7.2.3.3
Teploty v prívodnom a vo vratnom potrubí sa simulujú elektrickými odpormi tak, aby
sa skúšky vykonali pri týchto teplotných rozdieloch:
a)
Δtmin ≤ Δt ≤ Δtmin + 1 oC,
b)
Δtmax – 5 oC ≤ Δt ≤ Δtmax,
c)
Δt = 10 oC ± 0,5 oC,
d)
Δt = 20 oC ± 0,5 oC,
kde Δtmin – najmenší teplotný rozdiel v oC,
Δtmax – menovitý teplotný rozdiel v oC.
Dovolené odchýlky menovitých hodnôt elektrických odporov môžu byť také, aby odchýlky
od uvedených teplôt boli najviac ± 0,5 oC.
Teplota vo vratnom potrubí sa simuluje v rozsahu od 20 oC do 80 oC.
Táto teplota sa simuluje aj pri inej hodnote, ak si to vyžaduje menovitý teplotný
rozsah skúšaného typu kalorimetrického počítadla. Táto skutočnosť je uvedená v príslušnej
dokumentácii rozhodnutia o schválení typu.
7.2.3.4
Dĺžka trvania skúšky v každom skúšobnom bode závisí od konštrukčného riešenia kalorimetrického
počítadla a skúšobného zariadenia. V prípade racionálnych skúšok (bod 2.1.13), keď
výstupom pre merané teplo sú impulzy, počet impulzov simulujúcich objem alebo prietok
teplonosnej kvapaliny je v každom skúšobnom bode volený tak, aby merané teplo zodpovedalo
najmenej 1 000 impulzom na výstupe z kalorimetrického počítadla.
Pri týchto skúškach sa porovná najmenej v jednom skúšobnom bode teplo udané indikačným
zariadením s teplom vypočítaným z elektrických signálov. Pritom merané teplo spôsobí
zmenu údaja indikačného zariadenia najmenej o 10-násobok najnižšie odčítateľnej hodnoty.
7.2.3.5
Pri spoločných skúškach kalorimetrických počítadiel elektrických meračov tepla so
snímačmi teploty sú skúšobné teploty volené tak, aby sa skúšky vykonali pri všetkých
teplotných rozdieloch stanovených v bode 7.2.3.3.
7.2.4
Vyhodnotenie konvenčne pravej hodnoty tepla
7.2.4.1
Pri skúškach v jednotlivých skúšobných bodoch – pri dodržaní konštantných hodnôt
veličín simulujúcich prietok teplonosnej kvapaliny a vstupnú a vratnú teplotu – sa
konvenčne pravá hodnota tepla Qp, ktorú má kalorimetrické počítadlo indikovať, vyjadruje rovnicou:
Qp = m . (h1 – h2) [J],
kde m je hmotnosť teplonosnej kvapaliny, ktorá by pri simulovaných elektrických signáloch
pretiekla cez prietokomer ako člen merača tepla, vypočítaná zo vzťahu:
m = V . ρ [kg]
alebo
m = M . tau [kg],
kde hl – špecifická entalpia teplonosnej kvapaliny pri teplote t1 [J . kg-1],
h2 – špecifická entalpia teplonosnej kvapaliny pri teplote t2 [J . kg-1],
V – objem teplonosnej kvapaliny pretečenej cez prietokomer ako člen merača tepla [m3],
ρ – hustota teplonosnej kvapaliny pri teplote t2; v prípade zabudovania prietokomera ako člena merača tepla do prívodného potrubia
pri teplote t1 [kg . m-1],
M – hmotnostný prietok teplonosnej kvapaliny [kg . s-1],
tau-doba trvania skúšky [s],
t1 – skúšobná teplota zodpovedajúca teplote teplonosnej kvapaliny v prívodnom potrubí
[oC],
t2 – skúšobná teplota zodpovedajúca teplote teplonosnej kvapaliny vo vratnom potrubí
[oC].
Hodnoty h1, h2, r sa zistia z tabuliek pre vodu pri absolútnom tlaku 1,6 MPa pre príslušné teploty.
V prípade inej teplonosnej kvapaliny sa hodnoty zistia z tabuliek platných pre túto
kvapalinu pri tlaku uvedenom výrobcom merača tepla.
7.2.4.2
Konvenčne pravú hodnotu tepla, pri dodržaní podmienok uvedených v bode 7.2.4.1, možno
tiež vyjadriť rovnicou:
Qp = K(1,2) . V . Δt [J],
kde Δt – rozdiel skúšobných teplôt t1 – t2,
| K(1, 2) | – súčiniteľ, ktorý je funkciou vlastností teplonosnej kvapaliny závislých od jej teplôt a tlaku a môže byť vyjadrený rovnicami |
a)
pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny v prívodnom potrubí
b)
pri meraní prietoku alebo objemu teplonosnej kvapaliny vo vratnom potrubí
kde Δh – rozdiel špecifických entalpií h1 – h2,
ρ1 – hustota teplonosnej kvapaliny pri teplote t1 [kg . m-3],
ρ2 – hustota teplonosnej kvapaliny pri teplote t2 [kg . m-3].
7.2.5
Vyhodnotenie chýb kalorimetrických počítadiel pri skúšaní
7.2.5.1
Pri skúškach kalorimetrických počítadiel sa v každom skúšobnom bode vyhodnocujú ich
relatívne chyby podľa rovnice:
kde δr – relatívna chyba kalorimetrického počítadla [%],
Qn – prírastok údajov kalorimetrického počítadla počas trvania skúšky [J],
Qp – konvenčne pravá hodnota tepla [J].
7.2.5.2
Kalorimetrické počítadlo pri skúškach správnosti vyhovie, so zohľadnením príslušných
neistôt, ak vo všetkých skúšobných bodoch platí
δr ≤ δd ,
kde δd – najväčšia dovolená chyba kalorimetrického počítadla so snímačmi teploty alebo bez
snímačov teploty podľa bodov 2.5.6 a 2.5.7.
7.2.6
Overenie
7.2.6.1
Kalorimetrické počítadlá, ktoré vyhoveli všetkým skúškam podľa tohto oddielu, sa
opatria overovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla.
7.2.6.2
Ak výrobca udáva na počítadle triedu presnosti 4 a vyhodnotenie preukáže vlastnosti
zaraďujúce počítadlo do triedy presnosti 5, táto skutočnosť sa nezmazateľne vyznačí
na vhodnom mieste kalorimetrického počítadla.
7.3
Odporové snímače teploty
Pri overení odporových snímačov teploty sa vykonáva
a)
vonkajšia obhliadka,
b)
skúška odporu izolácie,
c)
skúška závislosti odporu od teploty.
7.3.1
Podmienky pri skúšaní
7.3.1.1
Pri skúšaní sa dodržia podmienky ustanovené slovenskou technickou normou.
7.3.1.2
Ak sú svorky odporových meracích vložiek premostené linearizačným obvodom, premostenie
sa pri meraní nezruší a namerané hodnoty sa porovnajú s predpísanými hodnotami.
7.3.2
Vonkajšia obhliadka
7.3.2.1
Vonkajšou obhliadkou odporového snímača teploty sa zisťuje, či
a)
vyhovuje schválenému typu,
b)
sú na snímači uvedené všetky údaje podľa bodu 3.2.3,
c)
nemá porušené časti na umiestnenie overovacích a montážno-zabezpečovacích značiek,
ktoré boli určené pri schvaľovaní typu,
d)
odporový snímač teploty nie je poškodený, napríklad, či nie sú voľným okom zistiteľné
nedostatky na hlavici, ochrannej rúrke, vnútornom vedení, meracom odpore a jeho uchytení.
7.3.2.2
Ak snímače teploty nevyhovujú uvedeným požiadavkám, vyradia sa z ďalších skúšok.
7.3.3
Skúška odporu izolácie sa vykoná podľa slovenskej technickej normy pri teplote okolia
25 oC ± 5 oC.
7.3.4
Skúška závislosti odporu od teploty
7.3.4.1
Najmenší ponor snímača teploty pri skúšaní je taký, aby zmena ponoru o 10 mm nespôsobila
zmenu jeho údaja väčšiu ako 0,03 oC.
7.3.4.2
Odporové snímače teploty sa skúšajú pri teplotách
a)
0 oC alebo 40 oC,
b)
80 oC až 105 oC,
c)
tmax –5 oC,
kde tmax – najväčšia teplota použitia snímačov podľa údajov výrobcu.
7.3.4.3
Následnosť meraní pri skúške závislosti odporu od teploty je 0 oC alebo 40 oC, 80 oC až 105 oC; tmax, 0 oC alebo 40 oC. Tieto skúšky sa vykonávajú porovnávacou metódou.
7.3.4.4
Podrobný postup skúšky závislosti odporu od teploty ustanovuje slovenská technická
norma.
7.3.5
Overenie
Snímače, ktoré vyhoveli požiadavkám a všetkým požadovaným skúškam, sa podľa tohto
oddielu opatria overovacou značkou na mieste určenom v rozhodnutí o schválení typu.
8 Skúšky kompaktných meračov tepla
Pri overení kompaktných meračov tepla sa vykonáva
a)
vonkajšia obhliadka,
b)
skúška správnosti,
c)
vyhodnotenie meraní.
8.1
Vonkajšia obhliadka
8.1.1
Vonkajšou obhliadkou kompaktného merača tepla sa zisťuje, či
a)
vyhovuje schválenému typu,
b)
sú na všetkých členoch merača tepla uvedené všetky predpísané údaje,
c)
nie sú porušené časti na umiestnenie overovacích a montážno-zabezpečovacích značiek,
ktoré boli určené pri schvaľovaní typu,
d)
nie sú viditeľné ďalšie chyby, ktoré znemožňujú správnu funkciu a overenie merača
tepla.
8.1.2
Ak kompaktný merač tepla nevyhovie požiadavkám bodu 8.1.1, vyradí sa z ďalších skúšok.
8.2
Skúška správnosti
8.2.1
Skúška správnosti sa vykonáva pri týchto kombináciách prietokov Q1 až Q3 a teplotných rozdieloch Δt:
a)
Q1 = (1,0 až 1,1) Qmin, Δtmax –5 oC ≤ Δt ≤ Δtmax,
kde Qmin – najmenší prietok,
b)
Q2 = (0,225 až 0,25) Qmax, Δt = 20 oC ± 0,5 oC,
c)
Q3 = (0,45 až 0,5) Qmax, Δtmin ≤ Δt ≤ Δtmin +1 oC,
Δt = 10 oC ± 0,5 oC,
Δt = 20 oC ± 0,5 oC,
kde Qmax – najväčšie prípustné krátkodobé zaťaženie, pri ktorom sa neprekročí najväčšia dovolená
chyba.
Hodnoty Δt sú uvedené v bode 7.2.3.3.
8.2.2
Doplňujúce požiadavky na skúšky pri overení kompaktných meračov tepla sú uvedené
v bodoch 7.2.3.3 a 7.2.3.4.
8.3
Vyhodnotenie meraní
Vyhodnotenie meraní sa vykonáva podľa bodov 7.2.5.1 a 7.2.5.2. Najväčšie dovolené
chyby kompaktných meračov tepla sú uvedené v bode 2.5.4.
8.4
Overenie
Kompaktné merače tepla, ktoré vyhoveli požiadavkám a predpísaným skúškam podľa tohto
oddielu, sa opatria overovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí o schválení
typu.
ODDIEL II
MERAČE TEPLA S TEPLONOSNÝM MÉDIOM VODNOU PAROU
1 Termíny a definície
1.1
Merač tepla je merací prístroj určený na meranie množstva tepla, ktoré je vo výmenníku
tepla odovzdané vodnou parou.
1.2
Výmenník tepla je teplovýmenné zariadenie, ktoré je súčasťou odovzdávacej stanice,
alebo odberné tepelné zariadenie, ktoré je súčasťou objektu.
1.3
Elektrický merač tepla je merač tepla, ktorý prijíma a spracúva merané hodnoty pomocou
elektrických prvkov a obvodov.
1.4
Člen merača tepla je súčasť merača tepla, ktorá sníma fyzikálne veličiny potrebné
na určenie tepla alebo tieto snímané veličiny prijíma a matematicky spracúva; členmi
merača tepla sú: prietokomer ako člen merača tepla, snímače teploty, kalorimetrické
počítadlo a prevodník tlaku.
1.5
Prietokomer ako člen merača tepla na meranie pretečeného množstva pary je súčasť
merača tepla v prívodnom potrubí výmenníka tepla, cez ktorú preteká para, vysielajúca
signál úmerný pretečenému objemovému alebo hmotnostnému množstvu pary.
1.6
Prietokomer ako člen merača tepla na meranie pretečeného množstva kondenzátu je súčasť
merača tepla, cez ktorú preteká kondenzát v odvodnom potrubí výmenníka tepla, vysielajúca
signál úmerný pretečenému objemovému alebo hmotnostnému množstvu kondenzátu.
1.7
Snímač teploty je člen merača tepla, ktorý sníma teplotu vodnej pary v prívodnom
potrubí výmenníka tepla.
1.8
Kalorimetrické počítadlo je člen merača tepla, ktorý prijíma signály z prietokomeru,
prevodníka tlaku, teplotného snímača a ktorý vypočítava a udáva odovzdané množstvo
tepla.
1.9
Prevodník tlaku je člen merača tepla, ktorý meria tlak pary v prívodnom potrubí výmenníka
tepla.
1.10
Menovitý teplotný rozsah je interval teplôt vodnej pary, v ktorom merač tepla alebo
jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.11
Horná hranica teplotného rozsahu (menovitá teplota) je najvyššia teplota vodnej pary,
pri ktorej merač tepla alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších
dovolených chýb.
1.12
Dolná hranica teplotného rozsahu je najnižšia teplota vodnej pary, pri ktorej merač
tepla alebo jeho členy pracujú bez prekročenia hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.13
Menovitý tepelný výkon je tepelný výkon pri menovitom prietoku a pri menovitom tlaku
vodnej pary; pri tomto výkone plní merač tepla svoju funkciu nepretržite, bez prekročenia
hodnôt najväčších dovolených chýb.
1.14
Menovitý prietok je najväčší prietok, pri ktorom môže prietokomer pracovať pri bežnom
používaní, t. j. za stálych a prerušovaných pracovných podmienok, bez poškodenia a
bez prekročenia najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku.
Je vyjadrený v kubických metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomeru.
1.15
Prevádzkový tlak je tlak vodnej pary bezprostredne pred prietokomerom ako členom
merača tepla.
1.16
Menovitý tlak je najvyšší prevádzkový tlak, na ktorý výrobca určí merač tepla alebo
jeho členy.
2 Metódy merania tepla v pare
2.1
Definície metód merania tepla v pare
2.1.1
Priama metóda stanovenia množstva tepla v prehriatej vodnej pare je metóda využívajúca
stanovené hmotnostné množstvo vodnej pary a entalpiu prehriatej vodnej pary. Množstvo
tepla sa stanoví podľa vzorca:
Qp = mp . hp,
kde Qp – množstvo tepla v prehriatej vodnej pare,
mp – hmotnostné množstvo prehriatej vodnej pary,
hp – entalpia prehriatej vodnej pary.
2.1.2
Nepriama metóda stanovenia množstva tepla v prehriatej vodnej pare je metóda využívajúca
stanovené hmotnostné množstvo kondenzátu (vzniknutého po úplnej kondenzácii vodnej
pary) a entalpiu prehriatej vodnej pary. Množstvo tepla sa stanoví podľa vzorca:
Qp = mk . hp,
kde Qp – množstvo tepla v prehriatej vodnej pare,
mk – hmotnostné množstvo kondenzátu,
hp – entalpia prehriatej vodnej pary.
Táto metóda využíva rovnosť hmotnostných množstiev pary a kondenzátu mp = mk.
2.1.3
Metóda stanovenia množstva tepla v kondenzáte je metóda využívajúca stanovené hmotnostné
množstvo kondenzátu a entalpiu kondenzátu. Množstvo tepla sa stanoví podľa vzorca:
Qk = mk . hk,
kde Qk – množstvo tepla v kondenzáte,
mk – hmotnostné množstvo kondenzátu,
hk – entalpia kondenzátu.
Ak sa meria objem kondenzátu, hmotnostné množstvo kondenzátu sa vypočíta takto:
kde Vk – objem kondenzátu,
ρk – hustota kondenzátu pri danej teplote.
2.2
Opis metód merania tepla v pare
2.2.1
Priama metóda používa
a)
meranie objemového množstva vodnej pary s následným prepočtom na hmotnostné množstvo
za pomoci hustoty vodnej pary (vyžaduje meranie teploty a tlaku pary) alebo meranie
hmotnostného množstva vodnej pary,
b)
meranie tlaku a teploty vodnej pary a následné stanovenie entalpie vodnej pary.
Schéma priamej metódy je na obrázku č. 1.
LEGENDA:
1.
vyhodnocovacia jednotka,
2.
meradlo pretečeného množstva pary,
3.
snímač tlaku pary,
4.
snímač teploty pary.
Obrázok č. 1: Priama metóda (pre prehriatu vodnú paru).
2.2.2
Nepriama metóda používa
a)
meranie objemového množstva kondenzátu (vzniknutého po úplnej kondenzácii vodnej
pary) s následným prepočtom na hmotnostné množstvo za pomoci hustoty kondenzátu (vyžaduje
meranie teploty kondenzátu),
b)
meranie tlaku a teploty vodnej pary a následné stanovenie entalpie vodnej pary.
Použitie nepriamej metódy je prípustné iba v prípade, ak prietok kondenzátu je meraný
kontinuálne tak, aby rozdiel okamžitých prietokov na vstupe a výstupe výmenníka tepla
nemal vplyv na presnosť merania tepla a nedochádzalo k priamej spotrebe kondenzátu,
napríklad na dopĺňanie sekundárneho systému, alebo k inej technologickej spotrebe
(sušenie a pod.).
Schéma nepriamej metódy je na obrázku č. 2.
LEGENDA:
1.
vyhodnocovacia jednotka,
2.
meradlo pretečeného množstva kondenzátu,
3.
snímač teploty kondenzátu,
4.
snímač tlaku pary,
5.
snímač teploty pary.
Obrázok č. 2: Nepriama metóda (pre prehriatu vodnú paru).
2.2.3
Metóda stanovenia množstva tepla v kondenzáte používa
a)
meranie objemového množstva kondenzátu s následným prepočtom na hmotnostné množstvo
za pomoci hustoty kondenzátu (vyžaduje meranie teploty kondenzátu),
b)
meranie teploty kondenzátu.
Schéma metódy merania tepla v kondenzáte je na obrázku č. 3.
LEGENDA:
1.
vyhodnocovacia jednotka,
2.
meradlo pretečeného množstva kondenzátu,
3.
snímač teploty kondenzátu.
Obrázok č. 3: Metóda merania tepla v kondenzáte.
3 Technické požiadavky a metrologické požiadavky
3.1
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky v tomto oddiele sú zhodné s požiadavkami uvedenými v oddiele
I bodoch 2.1.1 až 2.1.6 a 2.1.8 až 2.2.8.
3.2
Požiadavky na prietokomery ako členy meračov tepla sú uvedené v prílohe č. 53.
3.3
Požiadavky na snímače teploty
3.3.1
Požiadavky uvedené v tomto oddiele sú zhodné s požiadavkami uvedenými v oddiele I
bodoch 2.4.1 až 2.4.5.
3.3.2
Snímače teploty merajúce teplotu pary sa vyhotovujú tak, aby zabezpečovali požadované
metrologické vlastnosti počas najmenej 10 h pri najvyššej teplote zvýšenej o 50 oC.
3.4
Najväčšie dovolené chyby
3.4.1
Najväčšie dovolené chyby, ktoré sú uvedené v bode 3.4.2, sa vzťahujú na tieto pracovné
podmienky:
a)
teplota okolia od 5 oC do 55 oC,
b)
relatívna vlhkosť vzduchu najviac 93 %,
c)
kolísanie napájacieho napätia elektrického merača tepla 230 V ± 15 V,
d)
kolísanie frekvencie napájacieho napätia 50 Hz ± 1 Hz.
Referenčné podmienky pri skúškach, ktoré sa vykonávajú v rámci schvaľovania typu,
okrem podmienok uvedených v bode 3.4.1 určí ich vykonávateľ, pri ostatných skúškach
sa určia po dohode vykonávateľa a objednávateľa.
3.4.2
Najväčšia dovolená chyba kalorimetrického počítadla pre teplonosné médium vodná para
je
± 0,5 % (trieda presnosti 0,5),
± 0,8 % (trieda presnosti 0,8),
± 1,0 % (trieda presnosti 1,0)
z meranej hodnoty tepla. Takto vyjadrená najväčšia dovolená chyba je nezávislá od
prietoku teplonosného média.
3.4.3
Najväčšie dovolené chyby členov meračov tepla v prípade použitia priamej metódy pre
a)
prietokomer ako člen merača tepla je ± 5 % z meranej hodnoty pretečeného množstva
pary (príloha č. 53),
b)
snímač teploty pary, pre triedu presnosti A a B, sú uvedené v prílohe č. 37 a v slovenských
technických normách,
c)
prevodník tlaku pary s najväčšou dovolenou chybou 0,25 % z hornej hranice meracieho
rozsahu Pmax, pričom meraný tlak je väčší, alebo sa rovná 0,2 . Pmax.
Ak sa použije nepriama metóda alebo metóda stanovenia množstva tepla v kondenzáte,
vzťahujú sa na najväčšie dovolené chyby prietokomerov ako členov merača tepla požiadavky
uvedené v oddiele I.
3.4.4
Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú 1,5-násobku najväčších dovolených
chýb podľa bodov 3.4.2 a 3.4.3.
3.5
Vyhodnotenie výsledkov skúšok
3.5.1
Vyhodnotenie konvenčne pravej hodnoty tepla pre médium vodná para.
Pri skúškach v jednotlivých bodoch, pri dodržaní konštantných hodnôt vstupov do počítadla
pri simulácii, je konvenčne pravá hodnota tepla Qp, ktorú má kalorimetrické počítadlo indikovať, vyjadrená týmito vzťahmi:
3.5.1.1
Konvenčne pravá hodnota tepla Qp, ktoré je privedené parou, sa vypočíta podľa vzorca:
Qp = ms . hs [kJ],
kde ms – hmotnosť pary v kg, ktorej pretečenie je počas skúšky simulované na vstupe počítadla,
hs – špecifická entalpia pary v kJ/kg, ktorej hodnota je ako funkcia pri simulovanej
teplote a tlaku uvedená v tabuľkách vodnej pary.
Vyššie uvedený vzťah je na vyhodnotenie výsledkov skúšok podľa bodu 7.5. Pri tejto
metóde sa konvenčne pravá hodnota tepla Qp rovná Qs.
3.5.1.2
Ak sa použije nepriama metóda, pri vyhodnotení výsledkov skúšok je potrebné prepočítať
objem kondenzátu na hmotnosť kondenzátu mnk podľa vzťahu:
mnk = V . ρ [kg],
kde V – objem kondenzátu v m3, ktorého pretečenie sa počas skúšky simuluje na vstupe počítadla,
ρ – hustota kondenzátu v kg/m3, ktorej hodnota alebo jej obrátená hodnota (merný objem v = 1/r) je ako funkcia pri
simulovanej teplote a tlaku 1,6 MPa uvedená v tabuľkách vodnej pary, a zároveň platí,
že ms = mnk, Qp = Qs.
3.5.1.3
Ak sa použije pri meraní kombinácia metód, pri vyhodnotení výsledkov skúšok sa stanoví
konvenčne pravá hodnota tepla Qk odvedená kondenzátom podľa vzorca:
Qk = mk . hk [kJ],
kde mk – hmotnosť kondenzátu v kg, ktorého pretečenie sa počas skúšky simuluje na vstupe
počítadla,
hk – špecifická entalpia kondenzátu v kJ/kg, ktorej hodnota je ako funkcia pri simulovanej
teplote tlaku 1,6 MPa uvedená v tabuľkách vodnej pary.
Pri tejto metóde platí, že konvenčne pravá hodnota tepla Qp sa rovná Qs – Qk.
3.5.2
Vyhodnotenie chýb kalorimetrického počítadla pri skúšaní
Pri skúškach počítadiel sa v každom skúšobnom bode vyhodnocujú ich relatívne chyby
podľa vzorca:
kde Qn – prírastok údajov kalorimetrického počítadla počas trvania skúšky v kJ,
Qp – konvenčne pravá hodnota tepla v kJ stanovená podľa bodu 3.5.1.
3.5.3
Vyhodnotenie chýb kalorimetrického počítadla z údajov entalpie alebo tepelného výkonu
3.5.3.1
Ak počítadlo umožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný výkon s väčšou presnosťou,
ako je 0,1 % z indikovanej hodnoty, môže sa časť skúšok vyhodnotiť porovnaním indikovaných
údajov s konvenčne pravými údajmi podľa týchto vzťahov:
alebo
kde hn – entalpia pary indikovaná kalorimetrickým počítadlom počas trvania skúšky v kJ/kg,
hp – konvenčne pravá hodnota entalpie prehriatej pary v kJ/kg, ktorej hodnota je ako
funkcia pri simulovanej teplote a tlaku uvedená v tabuľkách vodnej pary,
fn – tepelný výkon pary v kJ/s, indikovaný kalorimetrickým počítadlom počas trvania
skúšky,
fp – konvenčne pravá hodnota tepelného výkonu prehriatej pary v kJ/s, ktorej hodnota
sa vypočíta z konvenčne pravej hodnoty hmotnostného prietoku a z konvenčne pravej
hodnoty entalpie, ktorá je ako funkcia pri simulovanej teplote a tlaku uvedená v tabuľkách
vodnej pary.
3.5.3.2
Tepelný výkon pary sa vypočíta podľa vzorca:
f = q . h [kJ/s],
kde q – hmotnostný prietok teplonosného média v kg/s,
h – entalpia pary v kJ/kg.
3.5.4
Vyhodnotenie neistôt pri skúšaní kalorimetrických počítadiel
Vyhodnotenie neistôt sa vykoná podľa platných predpisov na stanovenie neistôt pri
meraní. Rozšírená neistota merania U sa vypočíta podľa vzorca:
| U = uc . ku [%], | |
kde uc – kombinovaná štandardná neistota v %,
ku – koeficient rozšírenia, kde ku = 2.
3.5.5
Vyhodnotenie výsledku skúšky
Kalorimetrické počítadlo vyhovie vo všetkých bodoch, ak platí, že
δr ≤ (δd – U),
kde ρr ,U – uvedené v predchádzajúcom texte,
ρd – najväčšia dovolená chyba kalorimetrického počítadla, ktorá je pre kalorimetrické
počítadlá pre teplonosné médium vodná para rovnaká pre všetky triedy presnosti: ρd = 0,8 %.
4 Nápisy a značky
4.1
Jednotlivé členy merača tepla majú na dobre čitateľnom, nezmazateľnom, vhodne umiestnenom
štítku uvedené tieto údaje:
4.1.1
Kalorimetrické počítadlo:
a)
označenie typu,
b)
výrobné číslo doplnené rokom výroby (môže byť uvedený samostatne),
c)
značku schváleného typu,
d)
menovitý teplotný rozsah uvedený v oC,
e)
rozsah tlaku,
f)
hraničné hodnoty prietoku,
g)
ak má merač zabudované zariadenie na indikáciu prevádzkového času a táto indikácia
je závislá od frekvencie napájacieho napätia, uvedenie tejto skutočnosti.
4.1.2
Prietokomer ako člen merača tepla podľa prílohy č. 53.
4.1.3
Snímače teploty podľa prílohy č. 37.
4.1.4
Prevodník tlaku podľa prílohy č. 33.
5 Umiestnenie overovacích a montážnych značiek
5.1
Na kalorimetrickom počítadle sa overovacia značka umiestňuje na viditeľné miesto
na puzdre tej časti meradla, ktorá indikuje množstvo tepla.
5.2
Ostatné členy merača tepla sa opatria overovacou značkou umiestnenou na viditeľnom
mieste. Tieto značky indikujú nesprávny zásah do člena merača tepla.
5.3
Po montáži meračov tepla do okruhu výmenníka sa zabezpečovacie značky umiestnia na
takých miestach, aby indikovali svojvoľnú výmenu komponentov alebo ich neoprávnené
demontovanie z pracovného miesta. Značky sa umiestňujú na
a)
kalorimetrickom počítadle na kryte svorkovnice alebo na inom uzávere umožňujúcom
k nej prístup,
b)
prietokomery ako členy merača tepla na spojovacích prírubách (skrutkových spojoch)
s potrubím, na vysielači elektrických signálov, ktoré sú vstupnou veličinou do kalorimetrického
počítadla,
c)
snímači teploty v miestach spojenia s teplomerovým puzdrom,
d)
prevodníku tlaku v mieste pripojenia k odberu tlaku.
6 Technické skúšky pri schvaľovaní typu
6.1
Oblasť skúšania je určená menovitým teplotným rozsahom, hraničnými hodnotami tepelného
výkonu, hraničnými hodnotami tlaku a prietoku pary a prípadne kondenzátu, pre ktoré
je skúšaný merač tepla určený.
6.2
Pri technických skúškach pri schvaľovaní typu sa preverujú metrologické parametre
a)
prietokomerov ako členov merača tepla,
b)
kalorimetrických počítadiel,
c)
snímačov teploty,
d)
prevodníkov tlaku.
6.3
Skúšky členov meračov tepla okrem kalorimetrického počítadla sa vykonávajú podľa
príloh č. 33, 37 a 53.
6.4
Skúšky kalorimetrického počítadla sa vykonávajú postupom uvedeným v bode 7.4 s tým,
že počet skúšobných bodov sa rozšíri o body, ktoré určí vykonávateľ skúšky.
6.5
Účinky ovplyvňujúcich veličín.
Prídavné skúšky účinkov ovplyvňujúcich veličín na údaje merača tepla alebo jeho členov
sa vykonávajú podľa príloh č. 33, 37 a 53 a podľa príslušných slovenských technických
noriem.
7 Metódy skúšania pri overení
7.1
Pri overení meračov tepla sa vykonáva
a)
vonkajšia obhliadka,
b)
skúška správnosti,
c)
vyhodnotenie meraní.
7.2
Vonkajšia obhliadka
Vonkajšou obhliadkou merača tepla sa zisťuje, či
a)
vyhovuje schválenému typu,
b)
sú na počítadle uvedené všetky údaje,
c)
nemá porušené časti na umiestnenie overovacích a montážno-zabezpečovacích značiek,
ktoré boli určené pri schvaľovaní typu,
d)
nie je mechanicky poškodený,
e)
nemá žiadny ďalší viditeľný nedostatok.
Ak merač tepla uvedeným požiadavkám nevyhovuje, vyradí sa z ďalších skúšok.
7.3
Skúšky členov merača tepla okrem kalorimetrického počítadla sa vykonajú podľa príloh
č. 33, 37 a 53.
7.4
Skúška správnosti kalorimetrického počítadla
Skúška správnosti kalorimetrického počítadla sa vykonáva
a)
priamou metódou určenia množstva tepla v prehriatej pare,
b)
nepriamou metódou určenia množstva tepla v prehriatej pare pomocou hmotnostného množstva
kondenzátu,
c)
metódou určenia množstva tepla v kondenzáte.
Konkrétnu metódu alebo kombinácie metód, ktoré sa môžu použiť pri skúške správnosti
počítadla sa stanovuje v rozhodnutí o schválení typu počítadla. V závislosti od metódy
pri skúške správnosti sa postupuje takto:
7.5
Skúška správnosti počítadla pri priamej metóde
7.5.1
Ak počítadlo umožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný výkon s väčšou presnosťou,
ako je 0,1 % z indikovanej hodnoty, hmotnostný prietok pary sa simuluje na najvyššej
hodnote meracieho rozsahu pripájaného prietokomera a hodnoty tlaku a teploty sa simulujú
takto:
a)
tlak a teplota sa simulujú v hornej hranici meracích rozsahov, pričom daný bod leží
v oblasti prehriatej pary. Ak to neplatí, zníži sa simulovaný tlak na hodnotu zodpovedajúcu
prehriatej pare,
b)
tlak a teplota sa simulujú v dolnej hranici meracích rozsahov, pričom daný bod leží
v oblasti prehriatej pary. Ak to neplatí, zvýši sa simulovaná teplota na hodnotu zodpovedajúcu
prehriatej pare,
c)
tlak a teplota sa simulujú v dvoch hodnotách z meracieho rozsahu, pričom hodnoty
tlaku a teploty sa volia tak, že všetky štyri kombinácie vstupných hodnôt ležia v
oblasti prehriatej pary.
Nastavenie hodnôt pri simulácii tlaku a teploty sa vykonáva pri hodnotách, ktoré sú
číselne uvedené v príslušných tabuľkách pary, pričom presnosť nastavenia je ± 0,1
% z príslušnej hodnoty simulovaného signálu.
Pri týchto skúškach sa správnosť počítadla vyhodnocuje počítadlom indikovanej entalpie
pary alebo tepelného výkonu. Ak počítadlo neumožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný
výkon s uvedenou presnosťou, skúšky uvedené v tomto bode sa vykonajú spôsobom integrácie
množstva tepla.
7.5.2
Ďalej sa kontroluje správnosť integrácie množstva tepla.
7.5.2.1
Ak je vstup hmotnostného prietoku do počítadla frekvenčný alebo impulzný, správnosť
sa kontroluje v jednom bode týmto spôsobom: teplota sa simuluje v hornej hranici meracieho
rozsahu a tlak v dolnej hranici meracieho rozsahu, hmotnostný prietok pary sa simuluje
na najvyššej hodnote meracieho rozsahu pripájaného prietokomera ako člena merača tepla.
7.5.2.2
Ak je vstup hmotnostného prietoku do počítadla prúdový, správnosť sa kontroluje v
dvoch bodoch týmto spôsobom:
a)
teplota sa simuluje v hornej hranici meracieho rozsahu a tlak v dolnej hranici meracieho
rozsahu, hmotnostný prietok pary sa simuluje na najvyššej hodnote meracieho rozsahu
pripájaného prietokomera,
b)
teplota sa simuluje v hornej hranici meracieho rozsahu a tlak v dolnej hranici meracieho
rozsahu, hmotnostný prietok pary sa simuluje na hodnote, ktorá zodpovedá 25 % z rozsahu
prúdového vstupu.
7.5.2.3
Pri uvedených skúškach sa meria čas simulácie, t. j. čas od prvej zmeny údaja počítadla
po nastavení prietoku až po poslednú zmenu pred zastavením simulácie prietoku. Čas
skúšky sa volí tak, aby zmena údaja o jednotku na pravom krajnom mieste počítadla
pri údaji merania tepla spôsobila zmenu chyby odčítania menšiu ako 0,1 % z meraného
údaja. Správnosť počítadla sa vyhodnocuje počítadlom indikovaného množstva tepla.
7.5.3
Blokovanie integrácie tepla pri podmienkach mimo oblasti prehriatej pary sa kontroluje
týmto spôsobom:
a)
tlak sa simuluje pri ľubovoľných dvoch hodnotách z meracieho rozsahu, odporúčajú
sa horné a dolné krajné hodnoty tlaku, pri ktorých sa bude počítadlo používať,
b)
teplota sa simuluje tak, aby z hodnoty nad medzou sýtosti klesla na hodnotu, ktorá
je nižšia ako teplota na medzi sýtosti pri danom tlaku, o hodnotu 0,6 oC alebo o hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení typu meradla, ktorá je zväčšená
o 0,1 oC.
Pri danej skúške je nastavená ľubovoľná hodnota prietoku s výnimkou hodnoty nula a
sleduje sa na počítadle údaj tepla.
7.6
Skúška správnosti počítadla pri nepriamej metóde
7.6.1
Ak počítadlo umožňuje odčítať entalpiu pary alebo tepelný výkon s väčšou presnosťou,
ako je 0,1 % z indikovanej hodnoty, prietok kondenzátu sa simuluje na najvyššej hodnote
meracieho rozsahu pripájaného prietokomera ako člena merača tepla a hodnoty tlaku
a teploty pary sa simulujú takto:
a)
tlak a teplota sa simulujú v hornej hranici meracích rozsahov, pričom daný bod leží
v oblasti prehriatej pary. Ak to neplatí, zníži sa simulovaný tlak na hodnotu zodpovedajúcu
prehriatej pare,
b)
tlak a teplota sa simulujú v dolnej hranici meracích rozsahov, pričom daný bod leží
v oblasti prehriatej pary. Ak to neplatí, zvýši sa simulovaná teplota na hodnotu zodpovedajúcu
prehriatej pare,
c)
tlak a teplota sa simulujú v dvoch hodnotách z meracieho rozsahu, pričom sa hodnoty
tlaku a teploty volia tak, aby všetky štyri kombinácie vstupných hodnôt ležali v oblasti
prehriatej pary.
Pri uvedených skúškach sa správnosť počítadla vyhodnocuje počítadlom indikovanej entalpie
pary alebo tepelného výkonu.
Nastavenie hodnôt pri simulácii tlaku a teploty sa vykonáva pri hodnotách, ktoré sú
číselne uvedené v príslušných tabuľkách pary, pričom presnosť nastavenia je ± 0,1
% z príslušnej hodnoty simulovaného signálu.
Pri uvedených skúškach sa správnosť počítadla vyhodnocuje počítadlom indikovanej entalpie
pary alebo tepelného výkonu. V prípade, že počítadlo neumožňuje odčítať entalpiu pary
alebo tepelný výkon s danou presnosťou, skúšky uvedené v tomto bode sa vykonajú spôsobom
integrácie množstva tepla.
7.6.2
Ďalej sa kontroluje správnosť integrácie množstva tepla v dvoch bodoch týmto spôsobom:
a)
teplota pary sa simuluje v hornej hranici meracieho rozsahu a tlak pary v dolnej
hranici meracieho rozsahu, prietok kondenzátu sa simuluje na najvyššej hodnote meracieho
rozsahu pripájaného prietokomera ako člena merača tepla,
b)
teplota kondenzátu sa nastaví na hodnotu 80 oC a pri druhom meraní na hodnotu 30 oC.
Pri uvedených skúškach sa meria čas simulácie, t. j. čas od prvej zmeny údaja počítadla
po nastavení prietoku až po poslednú zmenu pred zastavením simulácie prietoku. Čas
skúšky sa volí najmenej taký, aby zmena údaja o jednotku na pravom krajnom mieste
počítadla pri údaji merania tepla spôsobila zmenu chyby odčítania menšiu ako 0,1 %
z meraného údaja. Správnosť sa vyhodnocuje počítadlom indikovaného množstva tepla.
7.6.3
Blokovanie integrácie tepla v podmienkach mimo oblasti prehriatej pary sa kontroluje
takýmto spôsobom:
a)
tlak pary sa simuluje pri ľubovoľných dvoch hodnotách z meracieho rozsahu, odporúčajú
sa horné a dolné krajné hodnoty tlaku, pri ktorých sa bude počítadlo používať,
b)
teplota pary sa simuluje tak, aby z hodnoty nad medzou sýtosti klesla na hodnotu,
ktorá je nižšia ako teplota na medzi sýtosti pri danom tlaku o hodnotu 0,6 oC alebo o hodnotu uvedenú v rozhodnutí o schválení typu počítadla, ktorá je zväčšená
o 0,1 oC.
Pri danej skúške je nastavená ľubovoľná nenulová hodnota prietoku a sleduje sa na
počítadle údaj tepla.
7.7
Skúška správnosti počítadla, ktoré používa pri meraní kombináciu metód
7.7.1
Ak počítadlo stanovuje množstvo tepla ako kombináciu priamej metódy [metóda v bode
7.4 písm. a)] a metódy stanovenia množstva tepla v kondenzáte [metóda v bode 7.4 písm.
c)], skúška sa vykoná takto:
a)
vstupné veličiny pary sa simulujú postupom podľa bodu 7.5. Pritom prietok kondenzátu
sa simuluje tak, aby hmotnostný prietok kondenzátu sa rovnal hmotnostnému prietoku
pary, ktorý je nastavený podľa bodu 7.5. Hodnota teploty kondenzátu sa pri tejto skúške
simuluje na 80 oC,
b)
prietok kondenzátu sa simuluje na hodnotách 25 % a 75 % z hodnoty najväčšieho hmotnostného
prietoku pary. Hodnota teploty kondenzátu sa simuluje na 30 oC. Hmotnostný prietok pary sa v oboch prípadoch simuluje na 50 % z hodnoty najväčšieho
hmotnostného prietoku pary. Tlak a teplota pary sa simulujú na jednej hodnote, ktorá
zodpovedá polovici meracieho rozsahu, pričom hodnoty tlaku a teploty pary sa volia
tak, aby ležali v oblasti prehriatej pary.
Vyhodnotenie meraného údaja tepla pri tejto kombinácii metód sa vykoná podľa bodu
7.5 s tým rozdielom, že od meraného údaja tepla získaného priamym meraním sa odpočíta
teplo obsiahnuté vo vratnom kondenzáte, ktoré sa stanoví meraním množstva tepla v
kondenzáte.
7.7.2
Ak počítadlo určuje množstvo tepla ako kombináciu nepriamej metódy [metóda v bode
7.4 písm. b)] a metódy stanovenia množstva tepla v kondenzáte [metóda v bode 7.4 písm.
c)], skúška sa vykoná a vstupné veličiny pary sa simulujú postupom podľa bodu 7.6.
Vyhodnotenie meraného údaja tepla pri tejto kombinácii metód sa vykoná podľa bodu
7.6 s tým rozdielom, že od meraného údaja tepla získaného priamym meraním sa odpočíta
teplo obsiahnuté vo vratnom kondenzáte, ktoré sa stanoví meraním množstva tepla v
kondenzáte.
8 Overenie
Merač tepla, ktorý vyhovel požiadavkám a predpísaným skúškam podľa bodu 7, sa opatrí
overovacími značkami na miestach určených v rozhodnutí o schválení typu meradla.
Príloha č. 52 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
Príloha č. 52 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
MERACIE TRANSFORMÁTORY PRÚDU A NAPÄTIA POUŽÍVANÉ V SPOJENÍ S ELEKTROMERMI
Prvá časť
Vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meracie transformátory používané v spojení s elektromermi
(ďalej len „merací transformátor“), ktoré sa používajú ako určené meradlá podľa §
8 zákona.
2.
Meracie transformátory sa členia na meracie transformátory
a)
prúdu používané v spojení s elektromermi,
b)
napätia používané v spojení s elektromermi,
c)
prúdu a napätia (kombinované) používané v spojení s elektromermi.
3.
Meracie transformátory pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému
overeniu. Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení
sú uvedené v druhej časti.
4.
Meracie transformátory schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného
typu.
5.
Meracie transformátory, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia
overovacou značkou.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overení meracích transformátorov
1 Termíny a definície
1.1
Prístrojový merací transformátor je zariadenie, ktoré vo vhodnom rozsahu hodnôt transformuje
primárny prúd alebo napätie s požadovanou presnosťou na hodnotu sekundárnu, vhodnú
na napájanie meracích alebo istiacich prístrojov.
1.2
Merací transformátor prúdu je prístrojový transformátor, v ktorom je sekundárny prúd
za bežných podmienok používania v podstatnej miere priamo úmerný primárnemu prúdu
a odlišuje sa od neho o uhol, ktorý je pri vhodnom spôsobe zapojenia približne nulový.
1.3
Merací transformátor napätia je prístrojový transformátor, v ktorom je sekundárne
napätie za bežných podmienok používania v podstate priamo úmerné primárnemu napätiu
a odlišuje sa od neho o uhol, ktorý je pri vhodnom spôsobe zapojenia približne nulový.
1.4
Merací transformátor kombinovaný je prístrojový transformátor, ktorý v jednom konštrukčnom
celku obsahuje meracie transformátory prúdu a napätia.
1.5
Neuzemnený transformátor napätia je merací transformátor napätia, ktorý má všetky
časti primárneho vinutia vrátane svoriek odizolované od zeme na úroveň zodpovedajúcu
jeho menovitej izolačnej hladine.
1.6
Uzemnený transformátor napätia je jednofázový merací transformátor napätia, ktorého
jeden koniec primárneho vinutia je určený na priame uzemnenie, alebo trojfázový merací
transformátor napätia, ktorého spoločný bod hviezdy primárneho vinutia je určený na
priame uzemnenie.
1.7
Primárne vinutie je pre meracie transformátory napätia vinutie, ku ktorému je pripojené
napätie, ktoré sa má transformovať, a pre meracie transformátory prúdu vinutie, ktorým
preteká prúd, ktorý sa má transformovať.
1.8
Sekundárne vinutie je vinutie, ktoré napája prúdové obvody alebo ku ktorému sa pripoja
napäťové obvody meracích prístrojov.
1.9
Primárny obvod je obvod, v ktorom je pripojené primárne vinutie meracieho transformátora.
1.10
Sekundárny obvod je vonkajší obvod napájaný sekundárnym vinutím meracieho transformátora.
1.11
Menovitý primárny prúd je hodnota primárneho prúdu, na ktorú sa vzťahujú vlastnosti
meracieho transformátora.
1.12
Menovitý sekundárny prúd je hodnota sekundárneho prúdu, na ktorú sa vzťahujú vlastnosti
meracieho transformátora.
1.13
Menovité primárne napätie je hodnota primárneho napätia, ktorá je uvedená na štítku
transformátora a na ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.14
Menovité sekundárne napätie je hodnota sekundárneho napätia, ktorá je uvedená na
štítku transformátora a na ktorú sa vzťahujú vlastnosti meracieho transformátora.
1.15
Skutočný prevod meracieho transformátora je pomer skutočného primárneho prúdu alebo
napätia ku skutočnému sekundárnemu prúdu alebo napätiu.
1.16
Menovitý prevod meracieho transformátora je pomer menovitého primárneho prúdu alebo
napätia k menovitému sekundárnemu prúdu alebo napätiu.
1.17
Chyba prúdu (chyba prevodu) je chyba, ktorú vnáša merací transformátor do merania
prúdu; vyplýva z toho, že skutočný prevod meracieho transformátora sa nerovná menovitému
prevodu meracieho transformátora.
Chyba prúdu vyjadrená v percentách sa počíta podľa vzorca:
kde Kn – menovitý prevod meracieho transformátora,
Ip – skutočný primárny prúd,
Is – skutočný sekundárny prúd, keď Ip preteká podľa podmienok merania.
1.18
Chyba napätia (chyba prevodu) je chyba, ktorú merací transformátor vnáša do merania
napätia; vyplýva z toho, že skutočný prevod meracieho transformátora sa nerovná menovitému
prevodu meracieho transformátora.
Chyba napätia vyjadrená v percentách sa počíta podľa vzorca:
kde Kn – menovitý prevod meracieho transformátora,
Up – skutočné primárne napätie,
Us – skutočné sekundárne napätie, ak je Up pripojené podľa podmienok merania.
1.19
Chyba fázového posunu (chyba uhla) je rozdiel fáz medzi primárnym a sekundárnym prúdovým
fázorom alebo medzi primárnym a sekundárnym napäťovým fázorom; smer fázorov je zvolený
tak, aby uhol bol nulový pri ideálnom meracom transformátore.
Fázový posun sa považuje za kladný, ak fázor sekundárneho prúdu alebo fázor sekundárneho
napätia je pred fázorom primárneho prúdu alebo pred fázorom primárneho napätia. Zvyčajne
sa vyjadruje v minútach alebo centiradiánoch.
1.20
Trieda presnosti je označenie priradené meraciemu transformátoru prúdu alebo napätia,
ktorého chyby sú vnútri stanovených hraníc za predpísaných podmienok používania.
1.21
Záťaž meracieho transformátora prúdu je impedancia sekundárneho obvodu v ohmoch pri
danom účinníku.
1.22
Záťaž meracieho transformátora napätia je admintácia sekundárneho obvodu vyjadrená
v siemensoch pri danom účinníku (induktívneho alebo kapacitného charakteru). Záťaž
sa zvyčajne vyjadruje ako zdanlivý výkon vo voltampéroch, ktorý je spotrebovaný pri
stanovenom účinníku a pri menovitom sekundárnom prúde alebo napätí.
1.23
Menovitá záťaž je hodnota záťaže, na ktorú sa vzťahujú požiadavky na presnosť uvedené
v tejto prílohe.
1.24
Menovitý výkon je hodnota zdanlivého výkonu (vo voltampéroch pri danom účinníku),
ktorú by transformátor mal dodať do sekundárneho obvodu pri menovitom sekundárnom
prúde alebo napätí pripojenej menovitej záťaži.
1.25
Najvyššie napätie sústavy je najvyššia efektívna hodnota združeného napätia, na ktoré
je merací transformátor prúdu alebo napätia navrhnutý s prihliadnutím na jeho izoláciu.
1.26
Menovitá izolačná hladina je kombinácia napäťových hodnôt, ktorá charakterizuje izoláciu
meracieho transformátora prúdu alebo napätia s prihliadnutím na jeho schopnosť odolať
namáhaniu dielektrika.
1.27
Systém s izolovaným stredným vodičom (sieť IT) je systém, kde stredný vodič nie je
zámerne spojený so zemou okrem vysoko impedančných spojení na účely ochrany alebo
merania.
1.28
Systém s pevne uzemneným stredným vodičom (sieť TN) je systém, ktorého stredný vodič
je priamo uzemnený.
1.29
Systém s impedančne uzemneným stredným vodičom (sieť TT) je systém, ktorého stredný
vodič je uzemnený cez impedancie ohraničujúce uzemňovacie poruchové prúdy.
1.30
Systém s rezonančne uzemneným stredným vodičom (kompenzovaná sieť) je systém, ktorého
stredný vodič je na jednom mieste alebo na viacerých miestach uzemnený cez reaktancie,
ktoré približne kompenzujú kapacitnú zložku jednofázového uzemňovacieho poruchového
prúdu. Pri rezonančnom uzemnení systémov je zvyškový chybový prúd obmedzený do takej
miery, že (elektrický) oblúk vo vzduchu sa sám uhasí.
1.31
Koeficient zemného spojenia je pomer vo vybranom mieste trojfázového systému pre
danú konfiguráciu systému medzi najvyšším efektívnym fázovým napätím sieťovej frekvencie
na nespojenej fáze počas zemného spojenia, ktoré ovplyvňuje jednu fázu alebo viac
fáz v ľubovoľnom mieste systému, a efektívnym fázovým napätím sieťovej frekvencie,
ktoré by sa dosiahlo vo zvolenom mieste, keby nedošlo k zemnému spojeniu.
1.32
Systém s uzemneným stredným vodičom je systém, v ktorom je stredný vodič pripojený
k zemi priamo alebo cez odpor, prípadne cez reaktanciu s dostatočne nízkou hodnotou
na obmedzenie prechodových oscilácií a poskytnutie dostatočného prúdu na selektívnu
ochranu pred chybami uzemnenia:
a)
systém s účinne uzemneným stredným vodičom v danom mieste charakterizuje koeficient
zemného spojenia v tomto mieste, ktorý neprekračuje 1,4; táto podmienka je vo všeobecnosti
dosiahnutá, keď pre všetky konfigurácie systému je pomer nulovej zložky reaktancie
k súslednej zložke reaktancie menší ako 3 a pomer nulovej zložky odporu k súslednej
zložke reaktancie je menší ako 1,
b)
systém s neúčinne uzemneným stredným vodičom v danom mieste charakterizuje koeficient
zemného spojenia v tomto mieste, ktorý môže presiahnuť 1,4.
1.33
Inštalácia vystavená vplyvu prostredia je inštalácia, v ktorej sú prístroje podrobené
účinkom atmosférických prepätí. Takáto inštalácia je zvyčajne pripojená k vzdušným
prenosovým vedeniam priamo alebo krátkym káblom.
1.34
Inštalácia nevystavená vplyvu prostredia je inštalácia, v ktorej prístroje nie sú
podrobené účinkom atmosférických prepätí. Takáto inštalácia je zvyčajne pripojená
ku káblovým sieťam.
1.35
Menovitá frekvencia je hodnota frekvencie, na ktorú sa vzťahujú požiadavky tejto
prílohy.
1.36
Menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith) je efektívna hodnota primárneho prúdu, ktorý transformátor vydrží počas jednej sekundy
bez škodlivého ovplyvnenia a pri skratovaných svorkách sekundárneho vinutia.
1.37
Menovitý dynamický prúd (Idyn) je špičková hodnota primárneho prúdu, ktorú transformátor vydrží bez elektrického
alebo mechanického poškodenia následkom elektromagnetických síl pri skratovaných svorkách
sekundárneho vinutia.
1.38
Menovitý trvalý tepelný prúd je najvyšší prúd, ktorý môže trvalo pretekať primárnym
vinutím pri pripojení menovitej záťaže na svorky sekundárneho vinutia bez prekročenia
dovolenej hodnoty oteplenia.
1.39
Budiaci prúd je efektívna hodnota prúdu odoberaného sekundárnym vinutím transformátora
prúdu, ak je na sekundárne svorky privedené sínusové napätie menovitej frekvencie,
pričom primárne a ostatné vinutia sú rozpojené.
1.40
Celková chyba je za ustálených podmienok efektívna hodnota rozdielu medzi okamžitými
hodnotami primárneho prúdu a okamžitými hodnotami skutočného sekundárneho prúdu vynásobeného
menovitým prevodom meracieho transformátora; kladné znamienka primárneho a sekundárneho
prúdu zodpovedajú dohodnutému označovaniu svoriek.
Celková chyba εc sa vo všeobecnosti vyjadruje ako percentuálna efektívna hodnota primárneho prúdu
podľa vzorca:
kde Kn – menovitý prevod meracieho transformátora,
Ip – efektívna hodnota primárneho prúdu,
ip – okamžitá hodnota primárneho prúdu,
is – okamžitá hodnota sekundárneho prúdu,
T – trvanie jednej periódy.
1.41
Menovitý primárny nadprúd (IPL) je najmenšia hodnota primárneho prúdu, pri ktorej
celková chyba meracieho transformátora prúdu sa rovná 10 % alebo je väčšia, pričom
sekundárna záťaž sa rovná menovitej záťaži.
1.42
Nadprúdové číslo prístroja (FS) je pomer menovitého primárneho nadprúdu prístroja
a menovitého primárneho prúdu. Bezpečnosť prístrojov napájaných meracím transformátorom
prúdu v prípade poruchy je najvyššia vtedy, keď hodnota menovitého nadprúdového čísla
prístroja (FS) je nízka.
1.43
Medzné sekundárne elektromotorické napätie je súčin nadprúdového čísla prístroja
FS, menovitého sekundárneho prúdu a fázorového súčtu menovitej záťaže a impedancie
sekundárneho vinutia.
a)
Podľa definície má vypočítané medzné sekundárne elektromotorické napätie vyššiu hodnotu
ako reálna hodnota.
Na základe dohody medzi výrobcami a odberateľmi sa môžu použiť iné metódy výpočtu.
b)
Na výpočet medzného sekundárneho elektromotorického napätia sa má odpor sekundárneho
vinutia prepočítať na teplotu 75 oC.
1.44
Menovitý napäťový činiteľ je koeficient, ktorého súčin s menovitým primárnym napätím
určuje najväčšie napätie, pri ktorom transformátor vyhovuje príslušným požiadavkám
na oteplenie počas predpísaného času pri splnení príslušných požiadaviek na presnosť.
2 Technické požiadavky
2.1
Podmienky používania
2.1.1
Teplota okolitého vzduchu
Meracie transformátory prúdu alebo napätia sa rozdeľujú do troch kategórií podľa tabuľky
č. 1.
Tabuľka č. 1
Teplotné kategórie
| Kategória | Najnižšia teplota (°C) | Najvyššia teplota (°C) |
| -5/40 | -5 | 40 |
| -25/40 | -25 | 40 |
| -40/40 | -40 | 40 |
2.1.2
Nadmorská výška
Do 1 000 m nadmorskej výšky.
2.1.3
Vibrácie a zemské otrasy
Vplyv vibrácií vonkajšieho pôvodu alebo zemských otrasov na meracie transformátory
prúdu alebo napätia je zanedbateľný.
2.1.4
Ďalšie podmienky používania meracích transformátorov prúdu alebo napätia na vnútornú
montáž sú:
a)
vplyv slnečného žiarenia, ktorý možno zanedbať,
b)
vzduch okolia, ktorý nie je významne znečistený prachom, dymom, korozívnymi plynmi,
parami alebo slanou hmlou,
c)
podmienky vlhkosti:
1.
priemerná hodnota relatívnej vlhkosti meranej počas 24 hodín, ktorá neprekračuje
95 %,
2.
priemerná hodnota tlaku vodnej pary meraného počas 24 hodín, ktorá neprekračuje 2,2
kPa,
3.
priemerná hodnota relatívnej vlhkosti za obdobie jedného mesiaca, ktorá neprekračuje
90 %,
4.
priemerná hodnota tlaku vodnej pary za obdobie jedného mesiaca, ktorá neprekračuje
1,8 kPa.
Pri týchto podmienkach sa občas môže vyskytnúť kondenzácia. Kondenzácia sa môže vyskytnúť
pri prudkých zmenách teploty počas vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Pri možnosti
výskytu vplyvu vysokej relatívnej vlhkosti a kondenzácie, ako je prieraz izolácie
alebo korózia mechanických častí, sa použijú meracie transformátory prúdu alebo napätia,
ktoré boli skonštruované do takých podmienok. Kondenzácii sa dá zabrániť špeciálnou
konštrukciou zapuzdrenia, vhodnou ventiláciou, vyhrievaním alebo použitím zariadenia
na odstránenie vlhkosti.
2.1.5
Ďalšie podmienky používania meracích transformátorov prúdu alebo napätia na vonkajšiu
montáž sú:
a)
priemerná hodnota teploty okolitého vzduchu meraná počas 24 hodín, ktorá neprekračuje
35 oC,
b)
slnečné žiarenie až do úrovne 1 000 W/m2 (napoludnie slnečného dňa),
c)
vzduch okolia, ktorý môže byť znečistený prachom, dymom, korozívnymi plynmi, parami
alebo slanou hmlou; úrovne znečistenia sú ustanovené v príslušných slovenských technických
normách,
d)
tlak vetra, ktorý nepresahuje 700 Pa (zodpovedá rýchlosti vetra 34 m/s),
e)
prítomnosť kondenzácie alebo zrážok.
2.2
Osobitné podmienky používania
Ak sa majú meracie transformátory prúdu alebo napätia používať v podmienkach odlišných
od bežných podmienok používania uvedených v bode 2.1, požiadavky používateľov zodpovedajú
týmto ustanoveniam:
2.2.1
Teplota vzduchu okolia
Inštalácie na miestach, kde teplota okolia môže byť významne mimo rozsahu podmienok
používania uvedených v bode 2.1.1, uprednostňujú rozsahy najnižších a najvyšších teplôt,
ktoré sa môžu špecifikovať:
a)
od –50 oC do 40 oC pre veľmi studené klimatické pásma,
b)
od –5 oC do 50 oC pre veľmi horúce klimatické pásma.
V určitých regiónoch s častým výskytom horúcich vlhkých vetrov sa môžu vyskytnúť náhle
zmeny teploty, ktoré môžu vyvolať kondenzáciu dokonca vo vnútorných priestoroch. Pri
určitých podmienkach slnečného žiarenia sa vykonajú určité opatrenia, napríklad použije
sa prístrešok, tlaková ventilácia, vzdialenie od okolitých zariadení a pod.
2.2.2
Nadmorská výška
Inštaláciám vo výškach nad 1 000 m sa určí oblúková (prierazná) vzdialenosť vynásobením
hodnôt odolných napätí pre normalizované referenčné atmosférické podmienky činiteľom
ustanoveným v príslušných slovenských technických normách. V prípade vnútornej izolácie
jej pevnosť nie je ovplyvnená nadmorskou výškou. Spôsob kontroly vonkajšej izolácie
sa dohodne medzi výrobcom a odberateľom.
2.3
Uzemnenie systému
Možné uzemnenia systému sú:
a)
systém s izolovaným stredným vodičom (bod 1.27),
b)
systém s rezonančne uzemneným stredným vodičom (bod 1.30),
c)
systém s uzemneným stredným vodičom (bod 1.32),
d)
systém s pevne uzemneným stredným vodičom (bod 1.28),
e)
systém s impedančne uzemneným stredným vodičom (bod 1.29).
3 Rozsahy meracích transformátorov
3.1
Rozsahy meracích transformátorov prúdu
3.1.1
Normalizované hodnoty menovitých primárnych prúdov:
a)
Transformátory s jedným prevodom
Normalizované hodnoty menovitých primárnych prúdov sú:
10 – 12,5 – 15 – 20 – 25 – 30 – 40 – 50 – 60 – 75 (A)
a ich dekadické násobky a zlomky. Podčiarknuté hodnoty sú prednostné.
b)
Transformátory s viacerými prevodmi
Normalizované hodnoty uvedené v bode 3.1.1 písm. a) sa vzťahujú na najnižšie hodnoty
menovitých primárnych prúdov.
3.1.2
Normalizované hodnoty menovitých sekundárnych prúdov
Normalizované hodnoty menovitých sekundárnych prúdov sú 1 A, 2 A a 5 A, ale prednostnou
hodnotou je 5 A. Pre meracie transformátory prúdu určené na zapojenie do trojuholníka
sú normalizovanými hodnotami aj hodnoty delené √3.
3.1.3
Menovitý trvalý tepelný prúd
Ak nie je stanovené inak, menovitý trvalý tepelný prúd sa rovná menovitému primárnemu
prúdu (bod 6.3).
3.1.4
Normalizované hodnoty menovitého výkonu do 30 VA sú:
2,5 – 5,0 – 10 – 30 (VA).
Môžu sa zvoliť aj hodnoty nad 30 VA, ak to aplikácia vyžaduje. Ak je jedna z hodnôt
menovitého výkonu daného transformátora normalizovaná a priradená normalizovanej triede
presnosti, nie je vylúčené určenie iných menovitých výkonov, ktoré nie sú normalizovanými
hodnotami, ale sú priradené iným normalizovaným triedam presnosti.
3.1.5
Menovité krátkodobé nadprúdy
Na meracie transformátory prúdu napájané pevným primárnym vinutím alebo vodičom sa
vzťahujú tieto požiadavky:
a)
Menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith)
Pre transformátor sa stanoví menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith) (bod 1.36).
b)
Menovitý dynamický prúd (Idyn)
Hodnota menovitého dynamického prúdu (Idyn) je 2,5 násobku menovitého krátkodobého tepelného prúdu (Ith) a uvedie sa na štítku transformátora, ak je odlišná od tejto hodnoty (bod 1.37).
3.2
Rozsahy meracích transformátorov napätia
3.2.1
Normalizované hodnoty menovitých primárnych napätí
Normalizované hodnoty menovitého primárneho napätia trojfázových transformátorov a
jednofázových transformátorov na použitie v jednofázových sieťach alebo v sieťach
združeného napätia na použitie v trojfázovej sústave zodpovedajú niektorej z hodnôt
radu menovitých napätí ustanovených v príslušných slovenských technických normách.
Normalizované hodnoty menovitého primárneho napätia jednofázového transformátora zapojeného
medzi fázou trojfázovej sústavy a zemou alebo medzi stredným vodičom sústavy a zemou
sú 1/√3-násobkom jednej z hodnôt radu menovitých napätí ustanovených v príslušných
slovenských technických normách.
3.2.2
Menovité sekundárne napätia
Menovité sekundárne napätie sa vyberie podľa praxe v mieste umiestnenia použitého
transformátora. Hodnoty, ktoré sú uvedené ďalej, sa považujú za normalizované hodnoty
pre jednofázové transformátory v jednofázových sústavách alebo pre trojfázové transformátory
zapojené na združené napätie v trojfázových sústavách:
a)
100 V a 110 V,
b)
200 V pre rozsiahle sekundárne obvody.
Pre jednofázové transformátory určené na zapojenie medzi fázou a zemou v trojfázových
sústavách, kde menovité primárne napätie zodpovedá zvolenej hodnote delenej √3, menovité
sekundárne napätie je jednou z uvedených hodnôt delenou √3, aby sa zachovala hodnota
menovitého prevodového pomeru.
3.2.3
Normalizované hodnoty menovitého výkonu
Normalizované hodnoty menovitého výkonu pri účinníku 0,8 induktívneho charakteru vyjadrené
vo voltampéroch sú:
10 – 15 – 25 – 30 – 50 – 75 –100 – 150 – 200 – 300 – 400 – 500 (VA).
Podčiarknuté hodnoty sú prednostné. Menovitý výkon trojfázového transformátora je
menovitým výkonom vo fáze. Pre daný transformátor, ktorý má jednu z hodnôt menovitého
výkonu normalizovanú a spojenú s hodnotou normalizovanej triedy presnosti, nie je
vylúčené uvedenie iných menovitých výkonov, ktoré môžu mať nenormalizované hodnoty,
ale sú spojené s inými normalizovanými triedami presnosti.
3.2.4
Normalizované hodnoty menovitého napäťového činiteľa
Napäťový činiteľ je určený najväčším prevádzkovým napätím, ktoré je závislé od sústavy
a podmienok uzemnenia primárneho vinutia transformátora napätia.
Normalizované napäťové činitele zodpovedajúce rozličným podmienkam uzemnenia a dovoleným
časom trvania najväčšieho prevádzkového napätia sú uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
Normalizované hodnoty menovitých napäťových činiteľov
| Menovitý napäťový činiteľ | Menovitý čas | Spôsob zapojenia primárneho vinutia a podmienky uzemnenia systému |
| 1,2 | Trvalé | Medzi fázami v ľubovoľnej sieti Medzi uzlom transformátora a zemou v ľubovoľnej sieti |
| 1,2 | Trvalé | Medzi fázou a zemou v systéme s účinne uzemneným stredným vodičom |
| 1,5 | 30 s | |
| 1,2 | Trvalé | Medzi fázou a zemou v systéme s neúčinne uzemneným stredným vodičom s automatickým vypínaním zemného spojenia |
| 1,9 | 30 s | |
| 1,2 | Trvalé | Medzi fázou a zemou v systéme s izolovaným stredným vodičom bez automatického vypínania zemného spojenia alebo v systéme s rezonančné uzemneným stredným vodičom s automatickým vypínaním zemného spojenia |
| 1,9 | 8 h |
Skrátené menovité časy sú dovolené na základe dohody medzi výrobcom a odberateľom.
3.3
Hranice oteplenia
a)
Oteplenie meracieho transformátora prúdu, ktorým preteká primárny prúd rovnajúci
sa menovitému trvalému tepelnému prúdu pri záťaži s jednotkovým účinníkom zodpovedajúcej
menovitému výkonu, nepresiahne príslušné hodnoty uvedené v tabuľke č. 3. Tieto hodnoty
sa vzťahujú na podmienky používania uvedené v bode 2.1.
b)
Oteplenie meracieho transformátora napätia, ak nie je stanovené inak, pri stanovenom
napätí, pri menovitej frekvencii a menovitej záťaži alebo pri najvyššej menovitej
záťaži, pri viacerých menovitých záťažiach, pri ľubovoľnom účinníku medzi 0,8 ind.
a jednotkou neprekročí príslušnú hodnotu uvedenú v tabuľke č. 3. Tieto hodnoty sa
vzťahujú na podmienky používania uvedené v bode 2.1.
Na napätie, ktoré sa má pripojiť k transformátoru, sa vzťahuje jedna z týchto požiadaviek:
1.
Všetky meracie transformátory napätia bez ohľadu na napäťový činiteľ a časový rozsah
sa skúšajú pri 1,2-násobku menovitého primárneho napätia. Ak je stanovené teplotné
obmedzenie výkonu, transformátor sa pri menovitom primárnom napätí skúša pri záťaži
zodpovedajúcej teplotne obmedzenému výkonu pri účinníku rovnajúcom sa jednej bez zaťaženia
pomocného vinutia. Ak je stanovené teplotné obmedzenie výkonu pre jedno sekundárne
vinutie alebo viac sekundárnych vinutí, transformátor sa skúša osobitne s každým z
týchto vinutí pripojeným postupne na záťaže zodpovedajúce príslušnému teplotne obmedzenému
výkonu pri účinníku rovnajúcom sa jednej. Skúška trvá tak dlho, kým teplota transformátora
nedosiahne ustálený stav.
2.
Transformátory s napäťovým činiteľom 1,5 s časom 30 s alebo s napäťovým činiteľom
1,9 s časom 30 s sa skúšajú pri príslušnom napäťovom činiteli počas 30 s po dosiahnutí
ustálenej teploty pri 1,2 násobku menovitého napätia; oteplenie pritom neprekročí
hodnotu uvedenú v tabuľke č. 3 o viac ako 10 K.
Alternatívne sa môžu takéto transformátory skúšať pri ich príslušnom napäťovom činiteli
počas 30 s, pričom skúška sa začína v studenom stave; oteplenie vinutia neprekročí
10 K.
Skúška sa môže vynechať, ak sa dá preukázať inými prostriedkami, že transformátor
v týchto podmienkach vyhovuje.
3.
Transformátory s napäťovým činiteľom 1,9 s časom 8 h sa skúšajú pri 1,9 násobku menovitého
napätia počas 8 h po dosiahnutí ustálenej teploty pri 1,2 násobku menovitého napätia;
oteplenie neprekročí hodnotu uvedenú v tabuľke č. 3 o viac ako 10 K.
Ak sú stanovené teploty okolia presahujúce hodnoty uvedené v bode 2.1, dovolené oteplenie
v tabuľke č. 3 sa zníži o prírastok teploty okolia.
Ak je merací transformátor prúdu alebo napätia určený na prevádzku vo výškach presahujúcich
1 000 m a skúša sa vo výškach pod 1 000 m, hranice oteplenia uvedené v tabuľke č.
3 sa znížia o tieto hodnoty za každých 100 m, o ktoré výška prevádzky presahuje 1
000 m:
a)
olejové transformátory 0,4 %,
b)
suché transformátory 0,5 %.
Oteplenie vinutí je obmedzené najnižšou triedou teplotnej odolnosti izolácie samého
vinutia alebo okolitého média, v ktorom sa nachádza. Najväčšie oteplenia pre jednotlivé
teplotné triedy izolácie sú uvedené v tabuľke č. 3.
Tabuľka č. 3
Hranice oteplenia vinutí
| Teplotná trieda izolácie | Najväčšie oteplenie (K) |
| Všetky triedy transformátorov ponorených do oleja | 60 |
| Všetky triedy transformátorov ponorených do oleja a hermeticky uzavretých | 65 |
| Všetky triedy transformátorov zaliatych v živičnej hmote | 50 |
| Triedy transformátorov neponorených do oleja alebo nezaliatych do živičnej hmoty | |
| Y | 45 |
| A | 60 |
| E | 75 |
| B | 85 |
| F | 110 |
| H | 135 |
| Pri niektorých výrobkoch (napríklad gume) výrobca urči príslušnú teplotnú triedu izolácie. | |
Ak je transformátor vybavený zásobníkom a má inertný plyn nad olejom alebo ak je hermeticky
uzavretý, oteplenie oleja v hornej časti zásobníka alebo puzdra neprekročí 55 K. Ak
transformátor nemá zásobník ani uvedené usporiadanie, oteplenie oleja v hornej časti
zásobníka alebo puzdra neprekročí 50 K. Oteplenie izolácie merané na vonkajšom povrchu
jadra a na iných mechanických častiach, ktoré sú s ním v kontakte alebo v jeho blízkosti,
neprekročí hodnotu z tabuľky č. 3.
4 Konštrukčné požiadavky
4.1
Izolačné požiadavky
Tieto požiadavky sú určené pre meracie transformátory prúdu alebo napätia.
4.1.1
Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia
Menovitá izolačná hladina primárneho vinutia prúdového alebo napäťového transformátora
vychádza z najvyššieho napätia Um.
4.1.1.1
Pre vinutia s Um = 0,72 kV alebo 1,2 kV je menovitá izolačná hladina určená skúšobným napätím podľa
tabuľky č. 4 pri menovitej sieťovej frekvencii.
4.1.1.2
Pre vinutia s Um = 3,6 kV alebo vyšším do 300 kV je menovitá izolačná hladina určená skúšobnými napätiami
rázového impulzu podľa tabuľky č. 4.
Tabuľka č. 4
Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia transformátora s najvyšším napätím
zariadenia Um < 300 kV
| Najvyššie napätie zariadenia um (efektívna hodnota) (kV) | Menovité skúšobné napätie sieťovej frekvencie (efektívna hodnota) (kV) | Menovité skúšobné napätie rázového impulzu (špičkové) (kV) |
| 0,72 | 3 | - |
| 1,2 | 6 | - |
| 3,6 | 10 | 20 40 |
| 7,2 | 20 | 40 60 |
| 12 | 28 | 60 75 |
| 17,5 | 38 | 75 95 |
| 24 | 50 | 95 125 |
| 36 | 70 | 145 170 |
| 52 | 95 | 250 |
| 72,5 | 140 | 325 |
| 100 | 185 | 450 |
| 123 | 185 | 450 |
| 230 | 550 | |
| 145 | 230 | 550 |
| 275 | 650 | |
| 170 | 275 | 650 |
| 325 | 750 | |
| 245 | 395 | 950 |
| 460 | 1 050 |
4.1.1.3
Pre vinutia s Um vyšším alebo rovnajúcim sa 300 kV je menovitá izolačná hladina určená menovitým skúšobným
napätím spínacieho alebo rázového impulzu podľa tabuľky č. 5.
Tabuľka č. 5
Menovité izolačné hladiny pre primárne vinutia transformátora s najvyšším napätím
zariadenia Um ≥ 300 kV
| Najvyššie napätie zariadenia Um (efektívna hodnota) (kV) | Menovité skúšobné napätie spínacieho impulzu (špičkové) (kV) | Menovité skúšobné napätie rázového impulzu (špičkové) (kV) |
| 300 | 750 | 950 |
| 850 | 1 050 | |
| 362 | 850 | 1 050 |
| 950 | 1 175 | |
| 420 | 1 050 | 1 300 |
| 1 050 | 1 425 | |
| 525 | 1 050 | 1 425 |
| 1 175 | 1 550 | |
| 765 | 1 425 | 1 950 |
| 1 550 | 2 100 |
Pre inštalácie vystavené vonkajším vplyvom sa odporúča zvoliť najvyššie izolačné hladiny.
4.1.2
Ďalšie požiadavky na izoláciu primárneho vinutia
4.1.2.1
Skúšobné napätie sieťovej frekvencie
Vinutie s najvyšším napätím zariadenia Um ≥ 300 kV odolá skúšobnému napätiu sieťovej frekvencie zodpovedajúcemu zvolenému skúšobnému
napätiu rázového impulzu podľa tabuľky č. 6.
4.1.2.2
Skúšobné napätie sieťovej frekvencie pre uzemňovaciu svorku
Svorka primárneho vinutia určená na uzemnenie, ak je odizolovaná od puzdra alebo od
kostry, odolá krátkodobému pôsobeniu skúšobného napätia sieťovej frekvencie s hodnotou
3 kV (efektívna hodnota).
Tabuľka č. 6
Menovité skúšobné napätia sieťovej frekvencie pre primárne vinutia transformátora
s najvyšším napätím zariadenia Um ≥ 300 kV
| Menovité skúšobné napätie rázového impulzu (špičkové) (kV) | Menovité skúšobné napätie sieťovej frekvencie (efektívna hodnota) (kV) |
| 950 | 395 |
| 1 050 | 460 |
| 1 175 | 510 |
| 1 300 | 570 |
| 1 425 | 630 |
| 1 550 | 680 |
| 1 950 | 880 |
| 2 100 | 975 |
4.1.2.3
Čiastkové výboje
Požiadavky na čiastkové výboje sa vzťahujú na transformátory prúdu s Um ≥ 7,2 kV. Úroveň čiastkových výbojov neprekročí hranice stanovené v tabuľke č. 7
pri skúšobných napätiach stanovených v tejto tabuľke. Pri skúške sa aplikuje predpätie
podľa postupu v bode 9.2.2.
Tabuľka č. 7
Skúšobné napätia čiastkových výbojov (ČV) a dovolené úrovne
| Typ uzemnenia systému | Skúšobné napätie ČV (efektívna hodnota) (kV) | Dovolené úrovne ČV (pC) | |
| Typ izolácie | |||
| ponorená do tekutiny | pevná | ||
| Sústava s účinne uzemneným uzlom (uzemňovací činiteľ ≤ 1,5) | Um | 10 | 50 |
| 1,2 Um/√3 | 5 | 20 | |
| Izolovaná alebo neúčinne uzemnená sústava (uzemňovací činiteľ > 1 , 5) | 1,2Um | 10 | 50 |
| 1,2Um/√3 | 5 | 20 | |
1.
Ak nie je definovaný uzemňovací systém, platia hodnoty pre izolované alebo neúčinne
uzemnené sústavy.
2.
Dovolená úroveň ČV platí aj pre frekvencie odlišné od menovitej frekvencie.
4.1.2.4
Razový odseknutý impulz
Primárne vinutie odolá razovému napätiu s odseknutým impulzom so špičkovou hodnotou
115 % plného napätia razového impulzu. Nižšie hodnoty skúšobného napätia sa môžu dohodnúť
medzi výrobcom a odberateľom.
4.1.2.5
Kapacita a činiteľ dielektrických strát
Tieto požiadavky sú určené len pre transformátory s primárnym vinutím izolovaným ponorením
do kvapaliny s Um ≥ 72,5 kV.
Hodnoty kapacity a činiteľa dielektrických strát (tg δ) sa vzťahujú na menovitú frekvenciu
a na napäťovú úroveň v rozsahu od 10 kV do Um/√3.
1.
Cieľom je kontrola zhody výroby. Hranice dovolených zmien môžu byť predmetom dohody
medzi výrobcom a odberateľom.
2.
Činiteľ dielektrických strát závisí od konštrukcie izolácie a od napätia a teploty.
Jeho hodnoty pri Um/√3 a pri teplote okolia bežne neprekračujú hodnotu 0,005.
4.1.2.6
Viacnásobné odseknuté impulzy
Meracie transformátory prúdu s primárnym vinutím ponoreným do oleja s Um ≥ 300 kV odolajú viacnásobným odseknutým impulzom na kontrolu správania pri vysokofrekvenčných
rušivých vplyvoch, ktoré sa očakávajú v prevádzke.
4.1.3
Požiadavky na izoláciu medzi sekciami
Pre primárne a sekundárne vinutie rozdelené do dvoch alebo viacerých sekcií je menovité
skúšobné napätie sieťovej frekvencie pri skúške izolácie medzi sekciami 3 kV (efektívna
hodnota).
4.1.4
Izolačné požiadavky na sekundárne vinutie
Menovité skúšobné napätie sieťovej frekvencie pre izoláciu sekundárneho vinutia je
3 kV (efektívna hodnota).
4.1.5
Požiadavky na medzizávitovú izoláciu
Menovité skúšobné napätie medzizávitovej izolácie je v špičke 4,5 kV. Pri niektorých
typoch transformátorov sa môžu prijať nižšie hodnoty podľa skúšobného postupu uvedeného
v bode 9.4.
4.1.6
Požiadavky na vonkajšiu izoláciu
Pri meracích transformátoroch prúdu určených na vonkajšiu montáž s keramickým izolátorom,
ktorý sa môže kontaminovať, sú povrchové cesty pre dané znečistenie ustanovené v príslušných
slovenských technických normách.
4.2
Odolnosť proti skratu
Merací transformátor napätia sa navrhuje a konštruuje tak, aby v stave pripojenia
na menovité napätie odolal mechanickým a tepelným účinkom vonkajšieho skratu v trvaní
1 s.
4.3
Mechanické požiadavky
a)
Tieto požiadavky sú určené len pre meracie transformátory prúdu s najvyšším napätím
zariadenia 72,5 kV a vyšším. V tabuľke č. 8 sa uvádza prehľad statických záťaží, ktorým
odolá merací transformátor prúdu. Čísla zahŕňajú aj záťaže následkom vetra a ľadu.
Určené skúšobné záťaže sa aplikujú v ľubovoľnom smere na primárne svorky. Súčet záťaží,
ktoré pôsobia pri individuálnych funkčných podmienkach, neprekročí 50 % stanovenej
skúšobnej záťaže. Meracie transformátory prúdu odolajú zriedkavo sa vyskytujúcim extrémnym
dynamickým záťažiam (napríklad skratom), ktoré neprekračujú 1,4-násobku statickej
skúšobnej záťaže. Pre niektoré aplikácie môže byť určená odolnosť proti otáčaniu primárnych
svoriek.
Tabuľka č. 8
Statické skúšobné záťaže
| Najvyššie napätie zariadenia Um (kV) | Statická skúšobná záťaž FR (N) | |
| záťaž triedy I | záťaž triedy II | |
| od 72,5 do 100 | 1 250 | 2 500 |
| od 123 do 170 | 2 000 | 3 000 |
| od 245 do 362 | 2 500 | 4 000 |
| ≥ 420 | 4 000 | 6 000 |
b)
Tieto požiadavky sú určené len pre meracie transformátory napätia s najvyšším napätím
zariadenia 72,5 kV a vyšším. V tabuľke č. 9 sa uvádza prehľad statických záťaží, ktorým
merací transformátor napätia odolá. Čísla zahŕňajú aj záťaže následkom vetra a ľadu.
Určené skúšobné záťaže sa majú aplikovať v ľubovoľnom smere na primárne svorky. Súčet
záťaží, ktoré pôsobia pri bežných podmienkach používania, neprekročí 50 % stanovenej
skúšobnej záťaže. V niektorých aplikáciách meracie transformátory napätia odolajú
zriedkavo sa vyskytujúcim extrémnym dynamickým záťažiam cez prúdové svorky (napríklad
skratom), ktoré neprekračujú 1,4-násobku statickej skúšobnej záťaže. Pri niektorých
aplikáciách sa môže určiť odolnosť proti otáčaniu primárnych svoriek.
Tabuľka č. 9
Statické skúšobné záťaže
| Najvyššie napätie zariadenia Um (kV) | Statická skúšobná záťaž FR (N) | ||
| Transformátory napätia | |||
| s napäťovými svorkami | cez prúdové svorky | ||
| Záťaž triedy I | Záťaž triedy II | ||
| 72,5 až 100 | 500 | 1 250 | 2 500 |
| 123 až 170 | 1 000 | 2 000 | 3 000 |
| 245 až 362 | 1 250 | 2 500 | 4 000 |
| ≥ 420 | 1 500 | 4 000 | 5 000 |
5 Označovanie meracích transformátorov
5.1
Označovanie na štítku meracieho transformátora prúdu
Všetky meracie transformátory prúdu majú tieto označenia:
a)
meno výrobcu alebo jeho značku,
b)
výrobné číslo alebo označenie typu, prednostne obidva údaje,
c)
menovitý primárny a sekundárny prúd, t. j.:
Kn = Ipn / Isn A (napríklad Kn = 100/5 A),
d)
menovitú frekvenciu (napríklad 50 Hz),
e)
menovitý výstupný výkon a zodpovedajúcu triedu presnosti, ak je to potrebné, označí
sa druh sekundárneho vinutia (napríklad 1 S, 15 VA, trieda presnosti 0,5; 2 S, 30
VA, trieda presnosti 1),
f)
najvyššie napätie zariadenia (napríklad 1,2 kV alebo 145 kV),
g)
menovitú izolačnú hladinu [napríklad 6/-kV*) alebo 275/650 kV].
Označenia písmen f) a g) sa môžu skombinovať do jedného [napríklad 1,2/6/-kV*) alebo
145/275/650 kV].
Všetky informácie sa označia nezmazateľným spôsobom na samom meracom transformátore
prúdu alebo na jeho štítku bezpečne pripevnenom na transformátore.
Ak je na štítku miesto, uvedú sa tieto informácie:
h)
menovitý krátkodobý tepelný prúd (Ith) a menovitý dynamický prúd, ak sa odlišuje od 2,5-násobku menovitého krátkodobého
tepelného prúdu (napríklad 13 kA alebo 13/40 kA),
i)
teplotná trieda izolácie, ak je odlišná od triedy A; ak sa použili izolačné materiály
niekoľkých teplotných tried izolácie, uvedie sa trieda, ktorá ohraničuje oteplenie
daného vinutia,
j)
na transformátoroch s dvoma sekundárnymi vinutiami použitie každého vinutia a jemu
zodpovedajúce svorky.
5.2
Označovanie svoriek meracieho transformátora prúdu
Označenie svoriek určuje
a)
primárne a sekundárne vinutia,
b)
sekcie vinutia, ak existujú,
c)
relatívne polarity vinutí a sekcií vinutí,
d)
odbočky, ak sú vyvedené.
5.2.1
Spôsob označovania
Svorky sa označia jasne a nezmazateľne na ich povrchu alebo tesne v ich blízkosti.
Označenie pozostáva z kombinácie písmen a čísiel. Použijú sa písmená veľkej abecedy.
5.2.2
Označovanie
Označenie svoriek meracieho transformátora prúdu zodpovedá požiadavkám ustanoveným
v príslušných slovenských technických normách.
5.2.3
Svorky meracieho transformátora prúdu označené rovnakými písmenami veľkej a malej
abecedy majú v tom istom čase rovnakú polaritu.
5.3
Označovanie na štítku meracieho transformátora napätia
Na meracích transformátoroch napätia sa uvádzajú tieto údaje:
a)
meno výrobcu alebo jeho značka,
b)
výrobné číslo alebo označenie typu, prednostne obidva údaje,
c)
menovité primárne a sekundárne napätie (napríklad 66/0,11 kV),
d)
menovitá frekvencia (napríklad 50 Hz),
e)
menovitý výkon a zodpovedajúca trieda presnosti (napríklad 50 VA v tr. p. 1,0), ak
má transformátor dve oddelené sekundárne vinutia, označenie udáva výstupný rozsah
každého sekundárneho vinutia vo VA, zodpovedajúca trieda presnosti a menovité napätie
každého vinutia,
f)
najvyššie napätie siete (napríklad 72,5 kV),
g)
menovitá izolačná hladina (napríklad 140/325 kV).
Označenia písmen f) a g) sa môžu kombinovať do jedného (napríklad 72,5/140/325 kV).
Všetky údaje sa označia nezmazateľným spôsobom priamo na transformátore napätia alebo
na jeho štítku bezpečne pripevnenom na transformátore.
Okrem toho na ľubovoľnom mieste sú označené ďalšie údaje:
h)
menovitý napäťový činiteľ a zodpovedajúci čas trvania prepätia,
i)
teplotná trieda izolácie, keď je odlišná od triedy A; ak sa použilo niekoľko teplotných
tried izolácie, uvedie sa tá, ktorá obmedzuje oteplenie daného vinutia,
j)
na transformátoroch s viac ako jedným sekundárnym vinutím použitie každého vinutia
a zodpovedajúce svorky.
5.4
Označovanie svoriek meracieho transformátora napätia
5.4.1
Všeobecné pravidlá
Označenia sa vzťahujú na jednofázové meracie transformátory napätia, ako aj na zostavy
jednofázových meracích transformátorov napätia zostavených do jednej jednotky a zapojených
ako trojfázový merací transformátor napätia alebo na trojfázový merací transformátor
napätia so spoločným jadrom pre tri fázy.
5.4.2
Označovanie svoriek
Prednostné označenia svoriek meracích transformátorov napätia sú ustanovené v príslušných
slovenských technických normách.
5.4.3
Svorky meracích transformátorov napätia označené rovnakými písmenami veľkej a malej
abecedy majú v tom istom čase rovnakú polaritu.
6 Metrologické požiadavky
6.1
Stanovenie triedy presnosti pre meracie transformátory prúdu a napätia
Pre meracie transformátory prúdu alebo napätia je trieda presnosti stanovená najvyššou
dovolenou percentuálnou chybou prúdu alebo napätia pri menovitom prúde alebo napätí
predpísanom pre príslušnú triedu presnosti.
6.1.1
Normalizované triedy presnosti
Normalizované triedy presnosti pre meracie transformátory prúdu sú:
0,1 – 0,2 – 0,5 – 1 – 3 – 5.
Normalizované triedy presnosti pre meracie transformátory napätia sú:
0,1 – 0,2 – 0,5 – 1,0 – 3,0.
6.2
Najväčšie dovolené chyby prúdu a najväčšie dovolené chyby fázového posunu meracích
transformátorov prúdu
6.2.1
Pre triedy presnosti 0,1 – 0,2 – 0,5 a 1 najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového
posunu pri menovitej frekvencii a pri 5 %, 20 %, 100 % a 120 % menovitého prúdu neprekročia
hodnoty uvedené v tabuľke č. 10, keď sekundárna záťaž má ľubovoľnú hodnotu medzi 25
% až 100 % menovitej záťaže.
6.2.2
Pre triedy presnosti 0,2 S a 0,5 S najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu
meracích transformátorov prúdu na špeciálne použitie (predovšetkým v spojení so špeciálnymi
elektromermi, ktoré presne merajú prúd medzi 50 mA a 6 A, čo je medzi 1 % a 120 %
menovitého prúdu 5 A) pri menovitej frekvencii neprekročia hodnoty uvedené v tabuľke
č. 11, keď sekundárna záťaž dosahuje ľubovoľnú hodnotu medzi 25 % až 100 % menovitej
záťaže. Tieto triedy presnosti sa predovšetkým používajú na prevody 25/5, 50/5 a 100/5
a ich dekadické násobky a len pre menovité sekundárne prúdy 5 A.
6.2.3
Pre triedy presnosti 3 a 5 najväčšie dovolené chyby prúdu pri menovitej frekvencii
neprekročia hodnoty uvedené v tabuľke č. 12, keď sekundárna záťaž má ľubovoľnú hodnotu
od 50 % do 100 % menovitej záťaže. Sekundárna záťaž používaná na skúšobné účely má
účinník 0,8 ind. okrem prípadov, keď záťaž je menšia ako 5 VA. Vtedy je účinník 1,0.
V žiadnom prípade nie je skúšobná záťaž nižšia ako 1 VA. Najväčšie dovolené chyby
fázového posunu pre triedy presnosti 3 a 5 nie sú stanovené.
6.2.4
Vo všeobecnosti najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu platia pre akúkoľvek
polohu vonkajšieho vodiča umiestneného vo vzduchovej vzdialenosti nie menšej, ako
je vzdialenosť požadovaná pre izoláciu vo vzduchu pri najvyššom napätí zariadenia
(Um). Osobitné podmienky použitia vrátane prístrojov s menším rozsahom prevádzkových
napätí spojených s vyššími prúdovými hodnotami sú predmetom dohody medzi výrobcom
a odberateľom.
Tabuľka č. 10
Najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu meracích transformátorov prúdu
(triedy presnosti od 0,1 do 1)
(triedy presnosti od 0,1 do 1)
| Trieda presnosti | Najväčšie dovolené chyby prúdu (prevodu) uvedené v % (±) | Najväčšie dovolené chyby fázového posunu (±) | ||||||||||
| Minúty | Centiradiány | |||||||||||
| 5 % Im |
20 % Im |
100 % Im |
120 % Im |
5 % Im |
20 % Im |
100 % Im |
120 % Im |
5 % Im |
20 % Im |
100 % Im |
120 % Im |
|
| 0,1 | 0,4 | 0,2 | 0,1 | 0,1 | 15 | 8 | 5 | 5 | 0,45 | 0,24 | 0,15 | 0,15 |
| 0,2 | 0,75 | 0,35 | 0,2 | 0,2 | 30 | 15 | 10 | 10 | 0,9 | 0,45 | 0,3 | 0,3 |
| 0,5 | 1,5 | 0,75 | 0,5 | 0,5 | 90 | 45 | 30 | 30 | 2,7 | 1,35 | 0,9 | 0,9 |
| 1,0 | 3,0 | 1,5 | 1,0 | 1,0 | 180 | 90 | 60 | 60 | 5,4 | 2,7 | 1,8 | 1,8 |
Tabuľka č. 11
Najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu meracích transformátorov prúdu na
špeciálne použitie
| Trieda presnosti | Najväčšie dovolené chyby prúdu (prevodu) uvedené v % (±) | Najväčšie dovolené chyby fázového posunu (±) | |||||||||||||
| Minúty | Centiradiány | ||||||||||||||
| 1 % Im |
5 % Im |
20 % Im |
100 % Im |
120 % Im |
1 % Im |
5 % Im |
20 % Im |
100 % Im |
120 % Im |
1 % Im |
5 % Im |
20 % Im |
100 % Im |
120 % Im |
|
| 0,2S | 0,75 | 0,35 | 0,2 | 0,2 | 0,2 | 30 | 15 | 10 | 10 | 10 | 0,9 | 0,45 | 0,3 | 0,3 | 0,3 |
| 0,5S | 1,5 | 0,75 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 90 | 45 | 30 | 30 | 30 | 2,7 | 1,35 | 0,9 | 0,9 | 0,9 |
Tabuľka č. 12
Najväčšie dovolené chyby prúdu meracích transformátorov prúdu (triedy presnosti 3
a 5)
| Trieda presnosti | Najväčšie dovolené chyby prúdu (prevodu) uvedené v % | |
| 50 % Im | 120 % Im | |
| 3 | ± 3 | ± 3 |
| 5 | ± 5 | ± 5 |
6.3
Rozšírené prúdové rozsahy
Normalizované hodnoty menovitého rozšíreného primárneho prúdu sú 120 %, 150 % a 200
% menovitého primárneho prúdu.
Meracie transformátory prúdu triedy presnosti 0,1 až 1 spĺňajú požiadavky na rozšírený
prúdový rozsah za predpokladu, že
a)
menovitý trvalý tepelný prúd sa rovná niektorým menovitým rozšíreným primárnym prúdom
v percentách menovitého primárneho prúdu,
b)
najväčšie dovolené chyby prúdu a fázového posunu predpísané pre 120 % menovitého
primárneho prúdu v tabuľke č. 10 sú určené až po menovitý rozšírený primárny prúd.
6.4
Najväčšie dovolené chyby napätia a fázového posunu meracích transformátorov napätia
Prípustné hodnoty najväčších dovolených chýb napätia a fázového posunu pri menovitej
frekvencii sú uvedené v tabuľke č. 13 pri ľubovoľnom napätí v rozsahu od 80 % do 120
% menovitého napätia a so záťažou od 25 % do 100 % menovitej hodnoty pri účinníku
0,8 ind.
Najväčšie dovolené chyby sú na svorkách transformátora a zahŕňajú vplyv poistiek alebo
rezistorov, ktoré sú súčasťou transformátorov.
Tabuľka č. 13
Najväčšie dovolené chyby napätia a fázového posunu meracích transformátorov napätia
| Trieda presnosti | Najväčšie dovolené chyby napätia v % | Najväčšie dovolené chyby fázového posunu | |
| Minúty | Centiradiány | ||
| 0,1 | ±0,1 | ±5 | ±0,15 |
| 0,2 | ±0,2 | ±10 | ±0,3 |
| 0,5 | ±0,5 | ±20 | ±0,6 |
| 1,0 | ±1,0 | ±40 | ±1,2 |
| 3,0 | ±3,0 | nie je stanovené | nie je stanovené |
6.5
Pri objednávke transformátorov s dvoma oddelenými sekundárnymi vinutiami vzhľadom
na ich vzájomnú závislosť používateľ špecifikuje dva výstupné rozsahy, každý samostatne
pre každé vinutie, s hornou hranicou každého výstupného rozsahu zodpovedajúcou normalizovanej
menovitej výstupnej hodnote. Vinutie spĺňa požiadavky na presnosť vo svojom výkonovom
rozsahu, zatiaľ čo v rovnakom čase druhé vinutie má výkon s ľubovoľnou hodnotou od
nuly do 100 % hornej hranice výstupného rozsahu určeného pre toto druhé vinutie. Na
overenie zhody s týmito požiadavkami stačí skúška len s krajnými hodnotami. Ak nie
sú stanovené výstupné rozsahy, predpokladá sa, že sa pohybujú od 25 % do 100 % menovitého
výkonu pre každé vinutie. Ak je jedno z vinutí zaťažené len občas a krátko alebo ak
sa používa len ako pomocné vinutie, jeho vplyv na iné vinutia sa môže zanedbať.
7 Druhy skúšok
a)
technická skúška pri schvaľovaní typu vykonávaná na každom type transformátora, ktorá
má preukázať, že všetky transformátory vyrobené podľa rovnakej špecifikácie vyhovujú
požiadavkám, ktoré nie sú zahrnuté do kusovej skúšky. Technická skúška pri schvaľovaní
typu sa môže považovať za platnú, ak sa vykonáva na transformátore, ktorý má najmenšie
odchýlky od pôvodného vyhotovenia. Tieto odchýlky sa dohodnú medzi výrobcom a odberateľom,
b)
kusová skúška, ktorá sa vykonáva na každom meracom transformátore,
c)
špeciálna skúška, iná ako typová alebo kusová skúška dohodnutá medzi výrobcom a odberateľom,
d)
skúška pri prvotnom overení obsahuje posúdenie zhody so schváleným typom a vybrané
kusové skúšky.
7.1
Technická skúška pri schvaľovaní typu
7.1.1
Technická skúška pri schvaľovaní typu meracích transformátorov prúdu pozostáva z
týchto skúšok:
a)
krátkodobá prúdová skúška (bod 8.1),
b)
skúška oteplenia (bod 8.2),
c)
impulzná rázová skúška (bod 8.3.2),
d)
skúška spínacím impulzom (bod 8.3.3),
e)
vlhkostná skúška pre vonkajšie typy transformátorov (bod 8.4),
f)
zistenie chýb (bod 8.6).
7.1.2
Technická skúška pri schvaľovaní typu meracích transformátorov napätia pozostáva
z týchto skúšok:
a)
skúška oteplenia (bod 8.5),
b)
skúška odolnosti proti skratu (bod 8.6),
c)
impulzná rázová skúška (bod 8.3.2),
d)
skúška spínacím impulzom (bod 8.3.3),
e)
skúška za dažďa vonkajších typov transformátorov (bod 8.4),
f)
zistenie chýb (bod 8.7).
Všetky skúšky dielektrika sa vykonávajú na tom istom transformátore, ak nie je pri
skúške stanovené inak.
7.2
Kusová skúška
7.2.1
Kusová skúška sa vzťahuje na každý jednotlivý merací transformátor prúdu a pozostáva
z
a)
kontroly úplnosti, správnosti a čitateľnosti údajov na štítku transformátora,
b)
kontroly označenia svoriek (bod 9.1),
c)
skúšky odolnosti primárneho vinutia pri sieťovej frekvencii (bod 9.2.1.1),
d)
merania čiastkových výbojov (bod 9.2.2.1),
e)
skúšky odolnosti sekundárnych vinutí pri sieťovej frekvencii (bod 9.3),
f)
skúšky odolnosti medzi sekciami pri sieťovej frekvencii (bod 9.3),
g)
prepäťovej skúšky medzizávitovej izolácie (bod 9.4),
h)
zistenia chýb (bod 8.6).
Poradie skúšok nie je normalizované, ale stanovenie chýb sa vykonáva až po ostatných
skúškach. Opakované skúšky primárnych vinutí pri sieťovej frekvencii sa vykonávajú
pri 80 % stanoveného skúšobného napätia.
7.2.2
Kusová skúška sa vzťahuje na každý jednotlivý merací transformátor napätia a pozostáva
z
a)
kontroly úplnosti, správnosti a čitateľnosti údajov na štítku transformátora,
b)
overenia správnosti označenia svoriek (bod 9.1),
c)
skúšky odolnosti primárneho vinutia pri sieťovej frekvencii (bod 9.2.1.2),
d)
merania čiastkového výboja (bod 9.2.2.2),
e)
skúšky odolnosti sekundárneho vinutia pri sieťovej frekvencii (bod 9.3),
f)
skúšky odolnosti medzi sekciami vinutia pri sieťovej frekvencii (bod 9.3),
g)
zistenia chýb (bod 8.7).
Poradie skúšok nie je normalizované, ale stanovenie chýb sa vykonáva až po ostatných
skúškach. Opakované skúšky primárnych vinutí pri sieťovej frekvencii sa vykonávajú
pri 80 % stanoveného skúšobného napätia.
7.2.3
Chyby meracích transformátorov prúdu a napätia podľa bodov 8.6 a 8.7 sa zisťujú pri
a)
menovitej frekvencii 50 Hz ±1 %,
b)
teplote laboratória 15 oC až 25 oC,
c)
relatívnej vlhkosti 30 % až 80 %,
d)
najväčšom skreslení prúdu alebo napätia 5 %.
7.3
Špeciálne skúšky
Špeciálne skúšky sa vykonajú podľa dohody medzi výrobcom a odberateľom:
a)
rázová skúška odseknutým impulzom (bod 10.1),
b)
meranie kapacity a činiteľa dielektrických strát (bod 10.2),
c)
mechanické skúšky (bod 10.4).
7.4
Skúšky pri prvotnom overení:
a)
posúdenie zhody so schváleným typom,
b)
kontrola úplnosti, správnosti a čitateľnosti údajov na štítku transformátora,
c)
kontrola označenia svoriek (bod 9.1),
d)
zistenie chýb (body 8.6 a 8.7).
8 Skúšky typu
8.1
Krátkodobé prúdové skúšky
Pri skúške tepelného krátkodobého prúdu Ith má merací transformátor prúdu na začiatku skúšky ustálenú teplotu medzi 10 oC a 40 oC. Táto skúška sa vykonáva pri skratovaných svorkách sekundárneho vinutia a pri prúde
I v čase t tak, že (I2t) nie je menšie ako (Ith)2, a za predpokladu, že t má hodnotu medzi 0,5 s a 5 s. Dynamická skúška sa vykonáva
pri skratovaných svorkách sekundárneho vinutia a v špičkovej hodnote primárneho prúdu,
ktorá nie je menšia ako menovitý dynamický prúd (Idyn) aspoň v jednej špičke. Dynamická skúška sa môže kombinovať s teplotnou skúškou za
predpokladu, že prvý hlavný špičkový prúd tejto skúšky nie je menší ako menovitý dynamický
prúd (Idyn). Merací transformátor prúdu sa temperuje a vyhovuje tejto skúške, ak po ochladení
na teplotu okolia (v rozmedzí od 10 oC do 40 oC) spĺňa tieto požiadavky:
a)
nie je viditeľne poškodený,
b)
jeho chyby po odmagnetovaní sa nelíšia od chýb zaznamenaných pred skúškami o viac
ako o polovicu najväčších dovolených chýb stanovených pre príslušnú triedu presnosti,
c)
odolá izolačným skúškam stanoveným v bodoch 9.2, 9.3 a 9.4, ale so skúšobnými napätiami
alebo prúdmi zníženými na 90 % predpísaných hodnôt,
d)
pri kontrole izolácia nevykazuje v blízkosti povrchu vodičov významné poškodenie
(napríklad zuhoľnatenie).
Kontrola podľa písmena d) sa nevyžaduje, ak prúdová hustota v primárnom vinutí zodpovedajúca
menovitému krátkodobému tepelnému prúdu neprekračuje:
8.1.1
180 A/mm2, ak je vinutie medené s vodivosťou najmenej 97 % hodnoty uvedenej v príslušnej slovenskej
technickej norme vzťahujúcej sa na meracie transformátory,
8.1.2
120 A/mm2, ak je vinutie hliníkové s vodivosťou najmenej 97 % hodnoty uvedenej v príslušnej
slovenskej technickej norme vzťahujúcej sa na meracie transformátory.
8.2
Skúška oteplenia
Skúška sa vykonáva na účel overenia splnenia požiadaviek určených v bode 3.3. Teplota
meracieho transformátora prúdu alebo napätia sa považuje za ustálenú, ak jej nárast
nepresiahne 1 K za hodinu.
Teplota okolia v mieste skúšky je v rozsahu od 10 oC do 30 oC.
Meracie transformátory pri skúške sú zapojené tak, ako sú umiestnené v bežnej prevádzke.
Ak to podmienky dovoľujú, oteplenie vinutia sa zistí metódou merania prírastku odporu.
Pre vinutia s veľmi nízkym odporom sa môžu použiť aj termočlánky.
Oteplenie iných častí, ako je vinutie, sa môže merať teplomermi alebo termočlánkami.
8.3
Impulzné skúšky na primárnom vinutí
8.3.1
Všeobecne
Impulzná skúška sa vykonáva podľa príslušných slovenských technických noriem. Skúšobné
napätie sa privedie medzi svorky primárneho vinutia (spojené navzájom) a zem. Kostra,
puzdro (ak je použité) a jadro (ak sa má uzemniť) a všetky svorky sekundárneho vinutia
sa pripoja k zemi. Impulzná skúška vo všeobecnosti pozostáva z privedenia napätia
na referenčnej a menovitej úrovni. Napätie referenčného impulzu je medzi 50 % a 75
% menovitého skúšobného impulzného napätia. Špičková hodnota a tvar priebehu impulzu
sa zaznamenajú. Dôkaz o poruche izolácie následkom skúšky môže byť daný zmenou priebehu
pri referenčnom a menovitom skúšobnom napätí. Zlepšenie zisťovania chýb sa dá dosiahnuť
záznamom zemného prúdu ako doplnku k záznamu napätia.
8.3.2
Impulzné rázové skúšky
Skúšobné napätie má príslušnú hodnotu uvedenú v tabuľkách č. 4 alebo 5 v závislosti
od najvyššieho napätia zariadenia a od stanovenej izolačnej hladiny.
8.3.2.1
Vinutia s Um< 300 kV
Skúška sa vykonáva pri kladnej aj zápornej polarite. Privedie sa pätnásť po sebe nasledujúcich
impulzov každej polarity bez korekcie na atmosférické podmienky.
Merací transformátor prúdu alebo napätia vyhovie skúške, ak sa pre každú polaritu
a)
nevyskytne žiaden výboj s prierazom v neobnoviteľnej vnútornej izolácii,
b)
nevyskytne žiaden preskok v neobnoviteľnej vonkajšej izolácii,
c)
nevyskytnú viac ako dva preskoky v obnoviteľnej vonkajšej izolácii,
d)
nezistí žiaden iný dôkaz zlyhania izolácie (napríklad zmeny časového priebehu zaznamenaných
veličín).
Pre neuzemnené meracie transformátory napätia sa na každú fázovú svorku postupne pripojí
približne polovica počtu impulzov, pričom iná fázová svorka je uzemnená. Použitie
15 kladných a 15 záporných impulzov je špecifikované na skúšanie vonkajšej izolácie.
Ak sa dohodnú ďalšie skúšky medzi výrobcom a odberateľom na kontrolu vonkajšej izolácie,
počet razových impulzov sa môže obmedziť na tri pri každej polarite bez korekcie na
atmosférické podmienky.
8.3.2.2
Vinutia s Um ≥ 300 kV
Skúška sa vykonáva s kladnou aj zápornou polaritou. Privedú sa tri po sebe nasledujúce
impulzy bez korekcie na atmosférické podmienky.
Merací transformátor prúdu alebo napätia vyhovie skúške, ak sa
a)
nevyskytne žiaden výboj s prierazom,
b)
nezistí žiaden iný dôkaz poruchy izolácie (napríklad zmeny časového priebehu zaznamenaných
veličín).
8.3.3
Skúška spínacím impulzom
Skúšobné napätie zodpovedá hodnote uvedenej v tabuľke č. 5 v závislosti od najvyššieho
napätia zariadenia a stanovenej izolačnej hladiny. Skúška sa vykonáva s kladnou polaritou.
Privedie sa 15 za sebou nasledujúcich impulzov korigovaných na atmosférické podmienky.
Pre meracie transformátory na vonkajšiu montáž sa skúška vykonáva za podmienok podľa
bodu 8.4.
Merací transformátor prúdu alebo napätia vyhovie skúške, ak sa
a)
nevyskytne žiaden výboj s prierazom v neobnoviteľnej vnútornej izolácii,
b)
nevyskytne žiaden preskok v neobnoviteľnej vonkajšej izolácii,
c)
nevyskytnú viac ako dva preskoky v obnoviteľnej vonkajšej izolácii,
d)
nezistí žiaden iný dôkaz poruchy izolácie (napríklad zmeny časového priebehu zaznamenaných
veličín).
Impulzy s preskokmi na steny alebo na strop laboratória sa neberú do úvahy.
8.4
Skúška za dažďa pre typy meracích transformátorov prúdu alebo napätia určených na
vonkajšiu montáž
Postup skúšky za dažďa zodpovedá príslušným slovenským technickým normám. Pre vinutia
s Um < 300 kV sa skúška vykonáva s napätím sieťovej frekvencie s príslušnou hodnotou podľa
tabuľky č. 4 v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia s korekciou na atmosférické
podmienky. Pre vinutia s Um ≥ 300 kV sa skúška vykonáva s napätím spínacieho impulzu s kladnou polaritou s príslušnou
hodnotou podľa tabuľky č. 5 v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia a menovitej
izolačnej hladiny.
8.5
Skúška odolnosti proti skratu
Táto skúška sa vykonáva podľa bodu 4.2. Na začiatku skúšky je teplota meracieho transformátora
napätia medzi 10 oC a 30 oC. Merací transformátor napätia sa napája z primárnej strany a sekundárne svorky sú
skratované. Skrat trvá 1 s. Táto požiadavka sa uplatňuje aj vtedy, ak sú poistky integrálnou
súčasťou meracieho transformátora napätia. Počas skratu nie je efektívna hodnota pripojeného
napätia na svorkách meracieho transformátora napätia nižšia ako menovité napätie.
Ak merací transformátor napätia má viac ako jedno sekundárne vinutie alebo sekcie,
prípadne odbočky, skúšobné zapojenie sa dohodne medzi výrobcom a odberateľom. Pre
meracie transformátory napätia sa môže skúška vykonať napájaním sekundárneho vinutia
a skratovaním primárnych svoriek. Merací transformátor napätia sa považuje za vyhovujúci
tejto skúške, ak po schladení na teplotu okolia vyhovuje týmto požiadavkám:
a)
nie je viditeľne poškodený,
b)
jeho chyby sa neodlišujú od chýb zaznamenaných pred skúškami o viac ako polovicu
hraníc chýb v jeho triede presnosti,
c)
vyhovuje skúškam izolácie stanoveným v bodoch 9.2 a 9.3, ale so zníženým skúšobným
napätím na 90 % predpísanej hodnoty,
d)
pri prehliadke izolácie pri povrchu primárneho a sekundárneho vinutia nie je viditeľné
významné poškodenie (napríklad stopy zuhoľnatenia).
Kontrola podľa písmena d) sa nevyžaduje, ak prúdová hustota vo vinutí neprekračuje
160 A/mm2 pri medenom vinutí, ktorého vodivosť je nižšia ako 97 % hodnoty uvedenej v príslušnej
slovenskej technickej norme. Prúdová hustota sa stanoví na základe merania efektívnej
hodnoty symetrického skratového prúdu v sekundárnom vinutí (deleného menovitou hodnotou
transformačného prevodu v prípade primárneho vinutia).
8.6
Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov prúdu
Skúšky zistenia chýb na overenie zhody s bodom 6.2 sa v prípade meracích transformátorov
prúdu tried 0,1 až 1 vykonáva pri každej hodnote prúdu uvedenej v tabuľke č. 10 pri
25 % a pri 100 % menovitej záťaži (najmenej 1 VA). Meracie transformátory prúdu triedy
presnosti 0,2S a 0,5S sa skúšajú pri hodnotách prúdu uvedených v tabuľke č. 11 pri
25 % a pri 100 % menovitej záťaži (najmenej 1 VA). Meracie transformátory prúdu s
rozšíreným prúdovým rozsahom nad 120 % sa skúšajú pri menovitom rozšírenom primárnom
prúde. Meracie transformátory prúdu triedy presnosti 3 a 5 sa skúšajú pri dvoch hodnotách
prúdu uvedených v tabuľke č. 12 pri 50 % a pri 100 % menovitej záťaže (najmenej 1
VA).
8.7
Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov napätia
Skúšky zistenia chýb na overenie zhody s bodom 6.4 sa vykonajú pri 80 %, 100 % a 120
% menovitého napätia, pri menovitej frekvencii a pri 25 % a 100 % menovitej záťaži,
pričom zistené chyby neprekročia hodnoty uvedené v tabuľke č. 13.
9 Kusové skúšky
9.1
Kontrola označenia svoriek
9.1.1
Skontroluje sa, či označenie svoriek je v súlade s bodom 5.2 alebo 5.4.
9.1.2
Pri kontrole správnosti označenia svoriek
a)
pri transformátoroch prúdu sa postupuje tak, že skúšaný transformátor a etalón v
meracej súprave sa zapoja tak, aby oboma prechádzal primárny prúd rovnakým smerom.
Ak pri tomto zapojení možno meracou súpravou merať chyby skúšaného transformátora,
označenie svoriek je správne.
b)
pri transformátoroch napätia sa postupuje tak, že skúšaný transformátor a etalón
v meracej súprave sa zapoja paralelne k zdroju. Ak pri tomto zapojení možno meracou
súpravou merať chyby skúšaného transformátora, označenie svoriek je správne.
9.2
Skúšky odolnosti primárnych vinutí pri sieťovej frekvencii a meranie čiastkových
výbojov
9.2.1
Skúšky odolnosti pri sieťovej frekvencii
9.2.1.1
Skúška odolnosti pri sieťovej frekvencii pre merací transformátor prúdu sa vykonáva
podľa príslušných slovenských technických noriem. Skúšobné napätie zodpovedá hodnote
uvedenej v tabuľke č. 4 alebo č. 6 v závislosti od najvyššieho napätia zariadenia.
Skúška trvá 60 s. Skúšobné napätie sa privedie medzi skratované primárne vinutie a
zem. Skratované svorky sekundárneho vinutia, kostra, puzdro (ak ho merací transformátor
prúdu má) a jadro (ak je vybavené špeciálnou uzemňovacou svorkou) sú pripojené k zemi.
9.2.1.2
Skúška odolnosti pri sieťovej frekvencii pre transformátor napätia sa vykonáva podľa
príslušných slovenských technických noriem. Skúška odolnosti priloženým napätím trvá
60 s. Pre skúšku odolnosti indukovaným napätím môže byť frekvencia skúšobného napätia
zvýšená nad menovitú hodnotu, aby sa zabránilo nasýteniu jadra. Skúška trvá 60 s.
Ak frekvencia prekročí dvojnásobok menovitej frekvencie, trvanie skúšky sa môže redukovať
zo 60 s podľa vzťahu:
9.2.1.2.1
Skúšobné napätia pre vinutia s Um < 300 kV zodpovedajú príslušným hodnotám uvedeným v tabuľke č. 4 v závislosti od
najvyššieho napätia zariadenia. Ak existuje značný rozdiel medzi stanoveným najvyšším
napätím zariadenia (Um) a stanoveným menovitým primárnym napätím, indukované napätie je obmedzené na päťnásobok
menovitého primárneho napätia.
9.2.1.2.2
Na neuzemnených meracích transformátoroch napätia sa vykoná
a)
skúška napäťovej odolnosti priloženým napätím
Skúšobné napätie sa privedie medzi zem a všetky svorky primárneho vinutia spojené
navzájom. Kostra, puzdro (ak je použité), jadro (ak je vybavené špeciálnou uzemňovacou
svorkou) a všetky svorky sekundárneho vinutia sú spojené navzájom a uzemnené.
b)
skúška odolnosti indukovaným napätím
Skúška sa vykonáva napájaním sekundárneho vinutia napätím s dostatočnou veľkosťou
na indukovanie stanoveného skúšobného napätia v primárnom vinutí alebo napájaním primárneho
vinutia priamo stanoveným skúšobným napätím. Skúšobné napätie sa meria v každom prípade
na vysokonapäťovej strane. Kostra, puzdro (ak je použité), jadro (ak je určené na
uzemnenie), jedna svorka každého sekundárneho vinutia a jedna svorka primárneho vinutia
sú spojené navzájom a uzemnené. Skúška sa môže vykonať privedením skúšobného napätia
na každú fázovú svorku na polovičný čas oproti požadovanému, najmenej 15 s na každú
svorku.
9.2.1.2.3
Na uzemnených meracích transformátoroch napätia sa vykoná
a)
skúška priloženým napätím (ak prichádza do úvahy)
Skúšobné napätie zodpovedá hodnotám bodu 4.1.2.2 medzi primárnou napäťovou svorkou
určenou na uzemnenie a zemou.
Kostra, puzdro (ak je použité), jadro (ak je určené na uzemnenie) a všetky sekundárne
napäťové svorky sú spojené navzájom a uzemnené.
b)
skúška odolnosti indukovaným napätím
Skúška sa vykonáva podľa bodu 9.2.1.2.2. Svorka primárneho napätia, ktorá bude v prevádzke
uzemnená, sa počas skúšky uzemní.
9.2.1.2.4
Vinutia s Um ≥ 300 kV. Na meracom transformátore napätia sa vykoná
a)
skúška napäťovej odolnosti priloženým napätím (ak prichádza do úvahy)
Skúšobné napätie zodpovedá hodnotám uvedeným v bode 4.1.2.2 a skúška sa vykonáva podľa
bodu 9.2.1.2.3 pre uzemnené meracie transformátory napätia.
b)
skúška odolnosti indukovaným napätím
Skúšobné napätie zodpovedá hodnote uvedenej v tabuľke č. 6 v závislosti od menovitej
hodnoty napätia razového impulzu. Skúška sa vykonáva podľa bodu 9.2.
9.2.2
Meranie čiastkových výbojov
9.2.2.1
Skúšobný obvod a prístroje
Skúšobný obvod a použité prístroje zodpovedajú príslušným slovenským technickým normám.
Použitý prístroj meria zdanlivý náboj q vyjadrený v pikocoulomboch (pC). Jeho kalibrácia
sa vykonáva v skúšobnom obvode. Široko rozsahový prístroj má šírku pásma najmenej
100 kHz s hornou hraničnou frekvenciou nepresahujúcou 1,2 MHz. Úzko pásmové prístroje
majú svoju rezonančnú frekvenciu v rozsahu od 0,15 MHz do 2 MHz. Hodnoty sú prednostne
v rozsahu od 0,5 MHz do 2 MHz, ale ak je to možné, merania sa vykonajú na frekvencii,
ktorá umožňuje najvyššiu citlivosť. Citlivosť umožňuje zisťovanie úrovne čiastkových
výbojov s hodnotou 5 pC.
9.2.2.2
Postup skúšky čiastkového výboja
9.2.2.2.1
Pre meracie transformátory prúdu
Skúšobné napätia čiastkového výboja stanovené v tabuľke č. 7 sa dosiahnu podľa postupov
A a B. Úrovne čiastkového výboja sa merajú v čase do 30 s. Hladiny meraného čiastkového
výboja nepresiahnu hranice stanovené v tabuľke č. 7.
Postup A:
Napätia čiastkového výboja sa dosiahnu počas znižovania napätia po skúške pri sieťovej
frekvencii.
Postup B:
Skúška čiastkového výboja sa vykonáva po skúške pri sieťovej frekvencii. Privedené
napätie sa zvýši na 80 % skúšobného napätia sieťovej frekvencie a udržiava sa najmenej
60 s; potom sa zníži bez prerušenia na stanovené skúšobné napätie čiastkového výboja.
9.2.2.2.2
Pre meracie transformátory napätia
a)
pre uzemnené meracie transformátory napätia
Skúšobné napätia čiastkového výboja stanovené v tabuľke č. 7 sa dosiahnu podľa postupu
A alebo B. Úrovne čiastkového výboja sa merajú v čase do 30 s. Hladiny meraného čiastkového
výboja nepresiahnu hranice stanovené v tabuľke č. 7.
Postup A:
Skúšobné napätie čiastkového výboja sa dosiahne počas znižovania napätia po skúške
odolnosti indukovaným napätím.
Postup B:
Skúška čiastkového výboja sa vykonáva po skúške odolnosti indukovaným napätím. Privedené
napätie sa zvýši na 80 % indukovaného napätia a udržiava sa najmenej 60 s; potom sa
zníži bez prerušenia na stanovené skúšobné napätie čiastkového výboja.
b)
pre neuzemnené meracie transformátory napätia
Skúšobný obvod pre neuzemnené meracie transformátory napätia je rovnaký ako pre uzemnené
meracie transformátory napätia. Vykonajú sa dve skúšky postupným privedením napätia
na každú z vysokonapäťových svoriek spojených navzájom alebo na vysokonapäťovú svorku
spojenú s nízkonapäťovou svorkou, kostrou a puzdrom (ak je použité).
9.3
Skúšky odolnosti pri sieťovej frekvencii medzi sekciami primárnych a sekundárnych
vinutí a na sekundárnych vinutiach
Skúšobné napätie s príslušnou hodnotou uvedenou v bode 4.1.3 alebo 4.1.4 sa privedie
počas 60 s medzi skratované svorky sekcie každého vinutia alebo medzi každé sekundárne
vinutie a zem. Kostra, puzdro (ak ho merací transformátor prúdu alebo napätia má),
jadro (ak je vybavené osobitnou uzemňovacou svorkou) a svorky všetkých ostatných vinutí
alebo sekcií sú navzájom spojené a uzemnené.
9.4
Prepäťová skúška medzizávitovej izolácie
Prepäťová skúška medzizávitovej izolácie sa vykonáva podľa jedného z týchto postupov:
Postup A:
Pri rozpojených sekundárnych vinutiach alebo pripojených na prístroj s vysokou impedanciou,
ktorý odčítava špičkové napätie a pri sínusovom prúde s frekvenciou medzi 40 Hz a
60 Hz podľa príslušných slovenských technických noriem a s efektívnou hodnotou rovnajúcou
sa menovitému primárnemu prúdu alebo rozšírenému rozsahu menovitého prúdu, ak je určený
podľa bodu 6.3 pripojenému počas 60 s k primárnemu vinutiu. Privedený prúd sa obmedzí,
ak sa špičkové skúšobné napätie 4,5 kV získa pred dosiahnutím menovitého prúdu alebo
rozšíreného rozsahu menovitého prúdu.
Postup B:
Pri rozpojenom obvode primárneho vinutia sa počas 60 s privedie predpísané skúšobné
napätie (pri vhodnej frekvencii) k svorkám každého sekundárneho vinutia za predpokladu,
že efektívna hodnota sekundárneho prúdu neprekročí menovitý sekundárny prúd alebo
rozšírený rozsah menovitého prúdu. Hodnota skúšobnej frekvencie nie je vyššia ako
400 Hz. Pri tejto frekvencii, ak dosiahnutá hodnota napätia pri menovitom sekundárnom
prúde alebo rozšírenom rozsahu menovitého prúdu je nižšia ako špičkových 4,5 kV, sa
získané napätie považuje za skúšobné napätie. Ak frekvencia presiahne dvojnásobok
menovitej frekvencie, trvanie skúšky sa môže redukovať zo 60 s takto:
9.5
Skúšky zistenia chýb meracích transformátorov
Skúšky zistenia chýb pri kusovej skúške sú v zásade rovnaké ako pri skúškach typu
uvedených v bode 8.6 alebo 8.7, ale môžu sa vykonať pri obmedzenom počte hodnôt prúdov
alebo napätí a/alebo záťaží, ak pri skúškach typu na podobnom transformátore bolo
preukázané, že obmedzený počet skúšobných bodov je dostatočný na overenie zhody podľa
bodu 8.6 alebo 8.7.
10 Špeciálne skúšky
10.1
Skúška primárneho vinutia odseknutým impulzom
Skúška sa vykonáva pri zápornej polarite v kombinácii so skúškou razovým impulzom.
Napätie má tvar normalizovaného razového impulzu odseknutého medzi 2 µs a 5 µs. Skúšobný
obvod sa usporiada tak, že amplitúda prekmitu do opačnej polarity skutočného skúšobného
impulzu je obmedzená približne na 30 % špičkovej hodnoty. Skúšobné napätie plných
impulzov má príslušnú hodnotu uvedenú v tabuľke č. 4 alebo č. 5 v závislosti od najvyššieho
napätia zariadenia a stanovenej izolačnej hladiny. Skúšobné napätie odseknutého impulzu
zodpovedá hodnotám podľa bodu 4.1.2.4.
Poradie použitých impulzov:
a)
pre vinutie s Um < 300 kV
1.
jeden plný impulz,
2.
dva odseknuté impulzy,
3.
štrnásť plných impulzov.
b)
pre vinutie s Um ≥ 300 kV
1.
jeden plný impulz,
2.
dva odseknuté impulzy,
3.
dva plné impulzy.
Transformátor vyhovel skúške, ak v tvare priebehu pri aplikácii plného impulzu pred
odseknutými impulzmi a po nich sú rozdiely. Preskoky počas odseknutých impulzov pozdĺž
vonkajšej izolácie sa neberú do úvahy pri zhodnotení stavu izolácie.
10.2
Meranie kapacity a činiteľa dielektrických strát
Skúška sa vykonáva podľa bodu 4.1.2.5 po skúške odolnosti pri sieťovej frekvencii
na primárnych vinutiach. Skúšobné napätie sa privedie medzi skratované svorky primárneho
vinutia a zem. Vo všeobecnosti skratované sekundárne vinutie, každé tienenie a izolované
kovové puzdro sú pripojené k meraciemu mostíku. Ak má merací transformátor prúdu osobitné
zariadenie (svorku) vhodné na toto meranie, ostatné nízkonapäťové svorky sú skratované
a navzájom prepojené s uzemneným kovovým puzdrom alebo s tienením meracieho mostíka.
V niektorých prípadoch je nevyhnutné spojiť zem s inými bodmi mostíka. Skúšky na meracom
transformátore napätia alebo prúdu sa vykonajú pri teplote okolia, ktorej hodnota
sa zaznamená.
10.3
Mechanické skúšky
Skúšky sa vykonávajú na preukázanie toho, že merací transformátor prúdu alebo napätia
vyhovuje požiadavkám stanoveným v bode 4.3. Merací transformátor prúdu alebo napätia
sa kompletne zmontuje a nainštaluje vo vertikálnej polohe s pevne pripevnenou kostrou.
Meracie transformátory prúdu alebo napätia ponorené do kvapaliny sú naplnené špeciálnym
izolačným médiom a podrobené pracovnému tlaku. Skúšobné záťaže sa aplikujú 60 s za
všetkých podmienok uvedených v príslušnej slovenskej technickej norme. Merací transformátor
prúdu alebo napätia sa považuje za vyhovujúci pri skúškach, ak nie je žiadny dôkaz
jeho poškodenia (deformácie, zlomenia alebo priesaky).
11 Prvotné overenie
11.1
Pri prvotnom overení sa zisťuje, či sa merací transformátor zhoduje so schváleným
typom a či spĺňa technické a metrologické požiadavky platné ku dňu schválenia typu.
11.2
Pri meracích transformátoroch prúdu alebo napätia predložených na overenie sa kontroluje
úplnosť, správnosť a čitateľnosť údajov na štítku transformátora podľa príslušnej
slovenskej technickej normy.
11.3
Kontrola označenia svoriek meracích transformátoroch prúdu alebo napätia sa vykonáva
podľa bodu 9.1.
11.4
Skúška zistenia chýb meracích transformátoroch prúdu alebo napätia sa vykonáva podľa
bodu 8.6 alebo 8.7.
Príloha č. 53 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
Príloha č. 53 k vyhláške č. 75/2001 Z. z.
PRIETOKOMERY AKO ČLENY MERAČOV TEPLA
Prvá časť
Všeobecné ustanovenia, vymedzenie meradiel a spôsob ich metrologickej kontroly
1.
Táto príloha sa vzťahuje na prietokomery ako členy meračov tepla, ktoré sa používajú
na meranie prietoku a pretečeného množstva teplonosného média potrubnými rozvodmi
(ďalej len „prietokomery“) ako určené meradlá podľa § 8 zákona.
2.
Podľa princípu činnosti sa prietokomery členia na meradlá, ktoré sú určené pre teplonosné
médium
a)
kvapalina a parný kondenzát, založené na priamom mechanickom pôsobení pri použití
odmerných komôr s pohyblivými stenami alebo pri pôsobení rýchlosti (prúdenia) kvapaliny
(parného kondenzátu) na rýchlosť otáčania pohyblivej časti (turbíny, obežného kolesa
a podobne) (ďalej len „mechanické prietokomery“),
b)
kvapalina, založené na elektromagnetickom princípe využívajúcom Faradayov zákon o
elektromagnetickej indukcii s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt
z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len „elektromagnetické prietokomery“),
c)
kvapalina a parný kondenzát, založené na ultrazvukovom princípe využívajúcom princíp
rozdielu času prechodu ultrazvukového signálu medzi dvoma protiidúcimi smermi prúdenia
kvapaliny (parného kondenzátu) s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos
hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len „ultrazvukové prietokomery“),
d)
kvapalina, sýta a prehriata para, založené na princípe snímania frekvencie vznikajúcich
vírov za prekážkou v prúdení s vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos
hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len „vírové prietokomery“),
e)
kvapalina, založené na princípe fluidikového prietokomera využívajúceho princíp Coandovho
efektu, keď kvapalina prúdiaca dostatočnou rýchlosťou medzi dvoma blízkymi stenami
má tendenciu primknúť sa k jednej z nich. Konštrukcia prietokomera vytvára fluidikový
oscilátor, pri ktorom frekvencia oscilácií je úmerná rýchlosti prúdenia kvapaliny,
a tým aj okamžitému prietoku (ďalej len „fluidikové prietokomery“),
f)
sýta a prehriata para, založené na princípe škrtiacich prvkov, kde sa prietok meria
na základe škrtenia prúdu v potrubí a pri zmenšení prietokového prierezu nastáva miestne
zväčšenie kinetickej energie na úkor tlakovej energie, pričom súčasťou takéhoto meradla
je aj meradlo tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením
na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len „škrtiace
prvky“),
g)
sýta a prehriata para, založené na princípe merania zmien kinetickej energie na tlakovú,
pričom využívajú tlakový rozdiel dynamického tlaku v potrubí oproti inému tlaku média
(ďalej len „meracie sondy“). Súčasťou takéhoto meradla je aj meradlo tlakovej diferencie,
ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera
na kalorimetrické počítadlo,
h)
sýta a prehriata para, založené na princípe využívajúcom meranie silového účinku
tekutiny, kde pôsobením silového účinku tekutiny dochádza k mechanickému posuvu terčíka,
a tým sa meria prietok tekutiny, pričom prietokomer je vybavený vysielačom impulzov
alebo zariadením na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej
len „terčíkové prietokomery“). Základom takéhoto prietokomera je terčík, na ktorý
vyvoláva tekutina silový účinok,
i)
sýta a prehriata para, založené na princípe zmeny plošného obsahu priestoru, cez
ktorý preteká tekutina, pričom sa používajú kužeľové tŕne a hodnota prietoku je určená
meradlom tlakovej diferencie, ktoré je vybavené vysielačom impulzov alebo zariadením
na iný prenos hodnôt z prietokomera na kalorimetrické počítadlo (ďalej len „kužeľové
tŕne“),
j)
kvapalina, sýta a prehriata para, založené na princípe dvoch paralelne zaradených
prietokomerov rôznej veľkosti, pričom väčší prietokomer je princípu škrtiaceho prvku
a namiesto meradla tlakovej diferencie sa umiestňuje menší prietokomer pracujúci na
princípe činnosti opísanom v písmenách b) až d) (ďalej len „obtokové prietokomery“),
ktoré sa používajú na meranie teplonosného média. Použiteľnosť prietokomera z hľadiska
média je daná princípom činnosti menšieho prietokomera.
3.
Na účely tejto prílohy sa prietokomery rozlišujú podľa oblasti použitia na
a)
prietokomery pre teplonosné médium kvapalina,
b)
prietokomery pre teplonosné médium para, pre metódy merania prietoku v kondenzáte,
c)
prietokomery pre teplonosné médium para, na meranie prietoku sýtej a prehriatej pary.
4.
Prietokomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu.
Metódy technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overení sú uvedené
v druhej časti.
5.
Prietokomery schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
6.
Prietokomery, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa označia overovacou
značkou.
7.
Prietokomery počas ich používania ako určené meradlá podliehajú následnému overeniu.
Druhá časť
ODDIEL I
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY
SKÚŠANIA PRI OVERENÍ MECHANICKÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA
POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA A PARNÝ KONDENZÁT
1 Termíny a definície
1.1
Objemový prietok (ďalej len „prietok“) je objem teplonosného média pretečeného cez
prietokomer za jednotku času. Objem je vyjadrený v kubických metroch alebo litroch
a čas v hodinách, minútach alebo sekundách.
1.2
Pretečený objem je celkový objem teplonosného média, ktorý pretiekol cez prietokomer
za daný čas.
1.3
Menovitý prietok (Qn) je najväčší prietok, pri ktorom môže prietokomer pracovať pri normálnom používaní,
t. j. za stálych a prerušovaných pracovných podmienok bez poškodenia a bez prekročenia
najväčších dovolených chýb a najväčšej dovolenej hodnoty straty tlaku. Je vyjadrený
v kubických metroch za hodinu a používa sa na označenie prietokomera.
1.4
Najmenší prietok (Qmin) je prietok, nad ktorým nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby, pričom je stanovený
ako funkcia Qn.
1.5
Rozsah prietoku prietokomera do prietoku Qn = 3 m3/h vrátane je ohraničený menovitým a najmenším prietokom Qn a Qmin, pričom je rozdelený na dva úseky nazývané horný a dolný, s rozdielnymi najväčšími
dovolenými chybami. Rozsah prietoku prietokomera nad Qn = 3 m3/h je ohraničený prechodovým prietokom a najväčším prietokom Qt a Qmax, pričom Qt = Qmin.
1.6
Prechodový prietok (Qt) je prietok, ktorý rozdeľuje rozsah prietoku na horný a dolný úsek a pri ktorom nastáva
zmena hraníc najväčších dovolených chýb (pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane).
1.7
Menovitá teplota prietokomera (T) je najväčšia teplota teplonosného média, pri ktorej
prietokomer môže trvalo pracovať s predpísanými metrologickými parametrami.
1.8
Najväčší prevádzkový tlak je najväčší tlak teplonosného média, pri ktorom prietokomer
môže trvalo pracovať s predpísanými metrologickými parametrami.
1.9
Vysielač údaju prietokomera je zariadenie, ktoré je inštalované v prietokomere ako
súčasť počítadla alebo ako samostatné zariadenie, ktoré vysiela elektrický impulz
po pretečení určitého množstva teplonosného média prietokomerom, alebo vysiela iný
signál, ktorého prostredníctvom možno určiť prietok alebo množstvo pretečené prietokomerom.
1.10
Mechanické počítadlo je zariadenie, ktoré pracuje na mechanickom princípe prostredníctvom
otáčajúcich sa ozubených kolies alebo iných otáčajúcich sa komponentov.
1.11
Elektronické počítadlo je zariadenie, ktoré elektronickým alebo elektromechanickým
spôsobom zaznamenáva pretečené množstvo z prietokomera a prostredníctvom jedného displeja
alebo viacerých displejov umožňuje jednoznačné odčítanie nameraného objemu teplonosného
média vyjadreného v kubických metroch a ich dielov.
1.12
Najväčšia dovolená chyba je chyba, ktorú pre prietokomery dovoľuje tento oddiel pri
schvaľovaní typu a pri prvotnom a následnom overení.
1.13
Strata tlaku znamená tlakovú stratu spôsobenú prítomnosťou prietokomera v potrubí.
2 Metrologické požiadavky
2.1
Najväčšie dovolené chyby prietokomerov sa vzťahujú iba na prietokomery meračov tepla
triedy presnosti 4 a 5.
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku, t. j. od Qmin vrátane do Qt (okrem Qt),je ±5 %.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku, t. j. od Qt vrátane do Qn vrátane, je ±3 %.
Pri prietokomeroch Qn > 3 m3/h sa Qmin = Qt.
2.2
Metrologické triedy
Prietokomery sa podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných v bodoch 1.4 a 1.6 zaraďujú do štyroch metrologických tried podľa tabuľky
č. 1.
Tabuľka č. 1
| Triedy | Qn | ||
| ≤ 3 m3/h | > 6 m3/h < 15 m3/h |
≥ 15 m3/h | |
| Trieda A hodnota Qmin hodnota Qt |
0,04 0,10 |
0,10 0,10 |
0,20 0,20 |
| Trieda B hodnota Qmin hodnota Qt |
0,02 0,08 |
0,08 0,08 |
0,15 0,15 |
| Trieda C hodnota Qmin hodnota Qt |
0,01 0,06 |
0,06 0,06 |
0,10 0,10 |
| Trieda D hodnota Qmin hodnota Qt |
0,01 0,015 |
0,015 0,015 |
0,015 0,015 |
2.3
Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú 1,5-násobku najväčších dovolených
chýb podľa bodu 2.1.
3 Technické požiadavky
3.1
Konštrukcia – všeobecné ustanovenia
Prietokomer sa vyrába tak, aby zaručoval
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania.
Ak sú prietokomery vystavené náhodnému spätnému prúdeniu, odolávajú mu bez zhoršenia
alebo obmedzenia metrologických vlastností a zaznamenajú takýto spätný chod.
3.2
Materiály
Prietokomer sa zhotovuje z materiálov, ktoré sú na účely používania prietokomera primerane
pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu prietokomerov sú odolné voči
vnútornej a normálnej vonkajšej korózii a sú chránené vhodnou povrchovou úpravou.
Zmeny teploty vody v rozsahu teploty od 5 oC do menovitej teploty prietokomera (najmenej 90 oC) neovplyvnia škodlivo materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3
Tesnosť – odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Prietokomer trvalo odoláva stálemu pôsobeniu tlaku vody s menovitou teplotou prietokomera,
pre ktorý bol navrhnutý (najväčší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti,
bez presakovania cez steny a bez trvalej deformácie.
3.4
Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických skúškach pri schvaľovaní typu; strata
tlaku neprekročí hodnotu 0,25 baru pri menovitom prietoku.
3.5
Menovitá teplota prietokomera
Najmenšia menovitá teplota prietokomera je 90 oC.
3.6
Vysielač údaja prietokomera
Vysielač údaja prietokomera vysiela jednoduchým a spoľahlivým spôsobom elektrický
signál, napr. impulz, ktorý prislúcha konštantnému objemu v celom rozsahu prietokomera,
alebo iný signál, ktorý je definovaný výrobcom.
3.6.1
Ak je vysielaný údaj prietokomera typu elektrických impulzov, potom spĺňa parametre
uvedené v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2
| Druh signálu | Druh snímača | Charakteristika |
| Nízka frekvencia (LF) | Bezpotenciálový spínací kontakt | Frekvencia impulzov f ≤ 1 Hz Šírka impulzu ≥ 50 ms Šírka medzery ≥ 100 ms |
| Stredná (MF) a vysoká (HF) frekvencia | Elektronický snímač | Impulzy vyhovujú požiadavkám príslušných slovenských technických noriem |
3.6.2
Ak je vysielaný údaj prietokomera iného typu, potom tento signál a jeho závislosť
definuje výrobca tak, že odchýlka definovaného signálu od skutočného signálu (závislosti
na prietoku) je v celom rozsahu prietoku menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby
prietokomera.
3.7
Odolnosť voči inštalačným podmienkam
3.7.1
Rovné úseky potrubí
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických parametrov za podmienok, že
pripojovacie potrubie neprekročí hodnotu 20 dĺžok DN potrubia pred prietokomerom a
10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do piatich skupín podľa hodnôt
násobkov rovných úsekov potrubí pred prietokomerom:
1.
skupina do 20 DN,
2.
skupina do 10 DN,
3.
skupina do 6 DN,
4.
skupina do 3 DN,
5.
skupina do 1,5 DN,
pričom hodnoty rovných úsekov za prietokomerom majú polovičnú dĺžku. Zatriedenie do
skupiny sa uvedie v rozhodnutí o schválení typu.
3.7.2
Zhoda vnútorných priemerov pripojovacieho potrubia a prietokomera
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do štyroch skupín s hodnotami
zhody vnútorných priemerov pripojovacieho potrubia a prietokomera uvedenými v tabuľke
č. 3.
Tabuľka č. 3
| Skupina | Zhoda DN prietokomera s potrubím |
| 1 | 1 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 1,5 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 2 | 2 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 3 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 3 | 4 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 6 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 4 | 8 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 12 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
3.7.3
Poloha inštalácie
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických parametrov za podmienok horizontálnej
polohy inštalácie alebo vertikálnej polohy inštalácie, pričom najväčšia odchýlka uhla
sklonu od týchto polôh je 5 stupňov.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do polôh inštalácie uvedených
v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4
| H | Horizontálna poloha | Horizontálne potrubie, počítadlo (vysielač impulzov) je v smere vertikálne nahor*) |
| V | Vertikálna poloha | Vertikálne potrubie*) |
| Bez označenia | Horizontálna, vertikálna a šikmá poloha, pričom počítadlo (vysielač impulzov) nesmie smerovať od horizontálnej polohy v smere nadol | |
| L | Ľubovolná poloha | Ľubovoľná poloha |
*) Pri lopatkových prietokomeroch podľa príslušnej slovenskej technickej normy sa poloha určuje osou lopatkového kolesa. Ak je os vertikálna a počítadlo je v smere vertikálne nahor, potom poloha prietokomera je horizontálna; ak je os horizontálna a pripojovacie miesta sú vertikálne, potom je poloha vertikálna.
3.8
Počítadlo
Ak je prietokomer vybavený počítadlom, potom sa toto počítadlo vyrobí tak, aby zaručovalo
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania,
c)
jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu teplonosného média vyjadreného v kubických metroch.
Kubické metre a ich násobky sú vyznačené čiernou farbou, podiely kubického metra červenou
farbou.
Skutočná alebo zdanlivá výška číslic je najmenej 4 mm.
Celé čísla udávajúce kubické metre sú zreteľne indikované.
3.8.1
Mechanické počítadlo
3.8.1.1
Ak je počítadlo mechanického typu, potom udáva objem
a)
polohou jedného alebo viacerých ukazovateľov na kruhových stupniciach,
b)
odčítaním číslic idúcich v rade za sebou v jednom alebo vo viacerých okienkach,
c)
kombináciou týchto dvoch systémov.
Počítadlá s ukazovateľmi typu a) a c) majú otáčanie ukazovateľov v smere hodinových
ručičiek. Hodnota v kubických metroch pre každý dielik stupnice sa vyjadrí ako 10n,
kde n je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula, čím sa vytvára systém postupných
dekád. Pri každej časti stupnice sa uvedú tieto údaje:
x 1000 – x 100 – x 10 – x 1 – x 0,1 – x 0,01 – x 0,001.
3.8.1.2
Pri počítadle s ukazovateľom alebo číslicovým počítadlom
a)
sa vyznačí symbol jednotky m3 na kruhovom číselníku alebo v bezprostrednej blízkosti číslicového indikátora,
b)
sa najrýchlejšie otáčajúci a vizuálne odčítateľný prvok stupnice, najmenší dielik
stupnice, pohybuje plynulo. Tento najmenší dielik stupnice môže byť inštalovaný trvalo
alebo môže byť pripojený dočasne pomocou odnímateľných častí. Tieto časti však nemajú
žiaden významný vplyv na metrologické vlastnosti prietokomera.
Dĺžka najmenšieho dielika stupnice je najmenej 1 mm a najviac 5 mm.
3.8.1.3
Stupnica sa skladá
a)
z čiar rovnakej hrúbky, ktorá nepresahuje štvrtinu vzdialenosti medzi osami dvoch
čiar nasledujúcich za sebou a líšiacich sa iba dĺžkou, alebo
b)
z farebne kontrastných pásikov konštantnej šírky rovnajúcej sa dĺžke overovacieho
dielika stupnice.
3.8.2
Elektronické počítadlo
Ak je prietokomer vybavený elektronickým počítadlom, potom toto počítadlo sa vyrobí
tak, aby zaručovalo
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania,
c)
jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu vody, vyjadreného v kubických metroch a ich dieloch.
Kolísanie napájania
Ak je počítadlo prietokomera napájané z vonkajšieho zdroja (napr. z kalorimetrického
počítadla), meria bez významnej zmeny metrologických parametrov, ak sa zmení napájacie
napätie o +10 % a –5 %.
Ak je počítadlo napájané z vlastného batériového zdroja, pracuje z tohto zdroja bez
prerušenia najmenej počas 6/5 času platnosti overenia.
3.9
Kapacita počítadla a počet číslic v overovacom dieliku stupnice a ich hodnota
Počítadlo umožňuje zaznamenanie objemu vyjadreného v kubických metroch, zodpovedajúceho
najmenej 1999 hodinám prevádzky pri menovitom prietoku bez návratu na nulu.
Hodnota najmenšieho dielika stupnice zodpovedá vzťahu 1x 10n, 2 x 10n alebo 5 x 10n a je taká malá, aby pri Qmin v čase do 90 minút bolo možné stanoviť hodnotu pretečeného objemu s najväčšou chybou
0,5 % menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
Prídavné zariadenie (hviezdica, kotúč s referenčnou značkou a pod.) sa môže umiestniť,
aby bol pohyb meracieho zariadenia viditeľný ešte skôr, ako sa stane zreteľne viditeľným
na počítadle.
3.10
Justovacie zariadenie
Prietokomer sa vybaví justovacím zariadením, ktorým možno meniť vzťah medzi indikovaným
objemom a skutočne pretečeným objemom vody. Toto zariadenie majú vždy prietokomery,
ktoré využívajú pôsobenie rýchlosti vody na rotáciu pohyblivej časti.
3.11
Prídavné zariadenia
Prietokomer môže obsahovať zariadenie generujúce impulzy na účely skúšky za predpokladu,
že také zariadenie významne neovplyvní jeho metrologické vlastnosti.
Rozhodnutie o schválení typu môže určiť prídavné, najmä pripevnené alebo odoberateľné
zariadenie umožňujúce automatické skúšanie prietokomera.
4 Značky a nápisy
4.1
Identifikačné nápisy
Na prietokomere sa vyznačia – čitateľne a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese
prietokomera, na číselníku alebo na informačnom štítku tieto údaje:
a)
meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná značka,
b)
metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za hodinu,
c)
rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
d)
jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody,
e)
značka schváleného typu,
f)
najväčší prevádzkový tlak teplonosného média v baroch, ak prekračuje 10 barov,
g)
menovitá teplota T,
h)
písmeno „V“, „H“ alebo „L“, ak prietokomer môže správne pracovať len vo vertikálnej
(V) alebo horizontálnej (H) polohe alebo v ľubovoľnej (L) polohe,
i)
typ výstupu prietokomera,
j)
číslo alebo čísla vyjadrujúce výstup prietokomera (ak je výstup impulzného typu,
potom sa uvedie impulzné číslo v tvare počet dm3 alebo m3 na impulz).
4.2
Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vytvorí na dôležitej časti prietokomera (spravidla
na telese), aby boli zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3
Plombovanie
Prietokomer sa vybaví ochranným zariadením, ktoré môže byť zaplombované tak, aby bola
záruka, že ani pred správnou inštaláciou prietokomera, ani po nej nemôže byť prietokomer,
ani jeho vysielač impulzov a justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez poškodenia
ochranného zariadenia.
5 Schválenie typu
5.1
Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Ak sa na základe žiadosti zisťuje, či sa typ zhoduje s požiadavkami tohto oddielu,
vykonajú sa laboratórne skúšky na určitom počte prietokomerov pri splnení týchto podmienok:
5.2
Počet prietokomerov určených na skúšanie
Počet prietokomerov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je uvedený v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
| Menovitý prietok Qn (m3/h) | Počet prietokomerov |
| Qn < 3 Qn ≥3 |
3 2 |
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ skúšky typu
a)
rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých predložených prietokomeroch, alebo
b)
vyžiadať ďalšie prietokomery od výrobcu potrebné na pokračovanie skúšok.
5.3
Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.5) sa vyžaduje, aby bol tlak na výstupe prietokomera
dostatočne veľký na zabránenie kavitácii.
5.4
Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa prietokomery skúšajú jednotlivo, pričom sa preukazujú jednotlivé
charakteristiky každého prietokomera.
Neistota stanovenia pretečeného objemu vody pri skúške metrologických parametrov je
menšia ako 0,3 % vrátane vplyvu chýb inštalácie.
Najväčšia neistota je 5 % pri meraní tlaku a 2,5 % pri meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nepresiahne 2,5 % medzi Qmin a Qt a 5 % medzi Qt a Qmax.
Najväčšia neistota stanovenia teploty teplonosného média je 1 oC.
Skúšobné zariadenie preukázateľne nadväzuje na národný etalón prietoku.
5.5
Skúšky prietokomera
5.5.1
Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
1.
tlaková skúška tesnosti,
2.
stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri určení vplyvu tlaku a teploty
a pri zohľadnení normálnych podmienok inštalácie pre daný typ prietokomera (priame
úseky potrubia pred prietokomerom a za ním, zúženia, prekážky a pod.) uvedených výrobcom,
3.
stanovenie straty tlaku,
4.
zrýchlená skúška životnosti,
5.
skúška vysielača impulzov,
6.
stanovenie vplyvu pripájacích potrubí.
5.5.2
Opis skúšok
Skúšky sa vykonajú takto:
Tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri teplote 85 oC ±5 oC a pri menovitej teplote prietokomera:
a)
každý prietokomer odolá bez netesnosti a bez presakovania cez steny tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 15 minút [body
3.3 a 4.1 písm. f)],
b)
každý prietokomer bez poškodenia alebo zablokovania odolá tlaku 20 barov alebo 2-násobku
najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body 3.3 a 4.1 písm. f)],
c)
skúška vysielača impulzov sa vykoná prostredníctvom merania dĺžky trvania impulzov
v celom rozsahu prietoku, merania frekvencie a zmien elektrického odporu pri vysielaní
impulzu.
Výsledky skúšok 2, 3 a 6 podľa bodu 5.5.1 poskytujú dostatočný počet bodov na presné
vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako sa uvádza v tabuľke č. 6.
Tabuľka č. 6
| Skúšobný prietok | Druh skúšky | Čas chodu pri skúšobnom prietoku |
| Qn 50 °C ±5 °C |
Kontinuálna | 800 h |
| rozsahu Qt až Qn menovitá teplota prietokomera ±5 °C |
Kontinuálna | 200 h |
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia chyby merania ako najmenšia
požiadavka pri týchto hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,5 Qn, Qn, Qmax.
Pred prvou skúškou, ako aj po každej sérii skúšok sa stanovia dĺžky trvania impulzov
pri prietokoch
Qmin, Qn.
Pri každej skúške množstvo vody, ktorá pretečie prietokomerom, je dostatočné na to,
aby sa otočil ukazovateľ alebo valček na overovacej stupnici o jednu alebo o viac
celých otáčok a aby sa tak vylúčili vplyvy cyklických skreslení.
5.6
Skúšky elektronického počítadla
5.6.1
Stanovenie zhody údajov elektronického počítadla s počítadlom na skúšku, ako aj s
výstupom prietokomera sa vykoná najmenej pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.6.2
Stanovenie elektrickej energie potrebnej pre funkciu počítadla prietokomera sa vykoná
prostredníctvom merania jeho spotreby elektrickej energie počas 48 hodín. Menovitá
kapacita batérie sa rovná kapacite potrebnej na 6/5 času platnosti overenia prietokomera.
5.6.3
Ak je vysielač údaja prietokomera impulzného typu, zisťuje sa zhoda s parametrami
podľa tabuľky č. 2.
Ak je vysielač údaja prietokomera odlišný od impulzného typu, zisťuje sa zhoda s parametrami
výrobcu.
Ak je prietokomer určený výrobcom len pre konkrétny typ (typy) kalorimetrického počítadla,
preverí sa jeho funkčnosť s kalorimetrickým počítadlom v celom rozsahu prietoku.
5.7
Podmienky schválenia typu
Typ prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a)
je v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
b)
skúšky v bodoch 5.5 a 5.6 preukážu zhodu s bodmi 2 a 3, ak ide o metrologické požiadavky
a technické požiadavky,
c)
po každej zrýchlenej skúške životnosti v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia
rozdiely medzi Qt a Qmax väčšie ako 1,5 % alebo väčšie ako 3 % medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.8
Rozhodnutie o schválení typu
Rozhodnutie o schválení typu môže umožniť vykonanie skúšky správnosti studenou vodou
pri prvotnom a následnom overení.
Takýto postup sa použije, len ak počas technických skúšok pri schvaľovaní typu preskúmanie
ekvivalencie vlastností teplej a studenej vody umožnilo, aby sa stanovila skúška správnosti
studenou vodou a preukázala, že prietokomer, ktorý prešiel touto skúškou, takisto
spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené chyby uvedené v bode 2.1.
V takom prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje opis skúšky a určujúce požiadavky,
najmä tie, ktoré sa vzťahujú na najväčšie dovolené chyby a na skúšobné prietoky.
6 Prvotné a následné overenie
6.1
Metódy overenia
Prvotné a následné overenie sa vykoná na skúšobnom zariadení, ktoré je preukázateľne
nadviazané na národný etalón prietoku, a metódou, ktorá je uvedená v slovenskej technickej
norme. Prvotné a následné overenie sa môže vykonať aj prostredníctvom prenosného zariadenia
na mieste inštalácie.
Prietokomery možno skúšať aj v sérii, ak je to účelné. Ak sa použije skúšanie v sérii,
výstupný tlak za posledným prietokomerom je o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených pár
vody pri skúšobnej teplote. Skúšobné zariadenie vyhovuje slovenským technickým normám.
6.2
Postup skúšky
Prietokomery sa zhodujú so schváleným typom.
Overenie pozostáva zo skúšok tlakovej tesnosti a zo skúšky metrologických parametrov.
6.2.1
Skúška tlakovej tesnosti
Skúška tlakovej tesnosti sa môže vykonať studenou vodou. Trvá jednu minútu pri 1,6-násobku
najväčšieho prevádzkového tlaku. Počas skúšky nedôjde k netesnosti ani k presakovaniu
vody cez steny prietokomera.
6.2.2.
Skúška metrologických parametrov
6.2.2.1
Skúška metrologických parametrov teplou vodou
Skúška správnosti sa normálne vykonáva teplou vodou s teplotou 50 oC ±5 oC pri najmenej troch prietokoch:
a)
medzi 0,9 Qn a Qn,
b)
medzi 0,5 až 0,6 Qn; pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje,
c)
medzi Qt až 1,1 Qt,
d)
medzi Qmin a 1,1 Qmin; táto skúška sa vyžaduje iba pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane.
Ďalej sa vykoná skúška pri teplote 85 oC až 120 oC medzi Qt až 1,1 Qt; táto skúška sa nevyžaduje pre prietokomery do menovitej teploty 90 oC vrátane.
Počas tejto skúšky prietokomer neprekročí najväčšie dovolené chyby uvedené v bode
2.1.
6.2.2.2
Skúška metrologických parametrov studenou vodou
Ak sa to uvádza v rozhodnutí o schválení typu, skúška správnosti sa môže vykonať studenou
vodou. V takom prípade sa skúška vykoná v súlade s postupmi uvedenými v slovenskej
technickej norme a/alebo v rozhodnutí o schválení typu.
6.2.3
Pri každej skúške množstvo vody pretečenej prietokomerom je také, aby neistota stanovenia
relatívnej chyby prietokomera bola menšia ako 1/4 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.2.4.
Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, prietokomer sa nastaví tak, aby
nie všetky chyby prekročili jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.2.5
Ak je vysielač údaja napájaný z batériového zdroja, tento zdroj vyhovuje v čase overenia
požiadavke na kapacitu, ktorá sa rovná kapacite 6/5 času platnosti overenia.
6.2.6
Ak sa prietokomer skúša tak, že hodnoty prietokomera sa určujú z počítadla prietokomera,
potom sa vykoná aj skúška zhody údajov počítadla s vysielačom impulzov pri prietoku
Qn.
ODDIEL II
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY
SKÚŠANIA PRI OVERENÍ ELEKTROMAGNETICKÝCH, ULTRAZVUKOVÝCH, VÍROVÝCH A FLUIDIKOVÝCH
PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA,
A ULTRAZVUKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ
MÉDIUM PARNÝ KONDENZÁT
1 Termíny a definície
1.1
Snímač prietokomera (primárne zariadenie) je časť prietokomera, ktorá sa inštaluje
do potrubia, na ktorého výstupe sú signály zodpovedajúce prietoku.
1.2
Vyhodnocovacia jednotka (sekundárne zariadenie) je časť prietokomera, ktorá vytvára
zdrojové signály pre snímač prietokomera, vyhodnocuje signály zo snímača, zobrazuje
a uchováva údaje z meraní.
1.3
Kompaktné vyhotovenie prietokomera je vyhotovenie, pri ktorom snímač a vyhodnocovacia
jednotka prietokomera tvoria jeden neoddeliteľný celok.
1.4
Najnižšia teplota okolia (Tamin) je najnižšia teplota, ktorej odoláva prietokomer bez narušenia funkcie prietokomera.
1.5
Najvyššia teplota okolia (Tamax) je najvyššia teplota, ktorej odoláva prietokomer bez narušenia funkcie prietokomera.
2 Metrologické požiadavky
2.1
Najväčšie dovolené chyby prietokomerov ako členov meračov tepla sa vzťahujú iba na
prietokomery meračov tepla triedy presnosti 4 a 5.
Najväčšia dovolená chyba v dolnom úseku od Qmin vrátane do Qt (okrem Qt) je ±5 %.
Najväčšia dovolená chyba v hornom úseku od Qt vrátane do Qn vrátane je ±3 %.
Pri prietokomeroch Qn > 3 m3/h sa Qmin = Qt.
2.2
Metrologické triedy
Prietokomery sa podľa hodnôt Qmin a Qt definovaných v oddiele I v bodoch 1.4 a 1.6 zaraďujú do štyroch metrologických tried
podľa tabuľky č. 7.
Tabuľka č. 7
| Triedy | Qn | ||
| ≤ 3 m3/h | > 6 m3/h < 15 m3/h |
≥ 15 m3/h | |
| Trieda A | |||
| hodnota Qmin hodnota Qt |
0,04 0,10 |
0,10 0,10 |
0,20 0,20 |
| Trieda B | |||
| hodnota Qmin hodnota Qt |
0,02 0,08 |
0,08 0,08 |
0,15 0,15 |
| Trieda C | |||
| hodnota Qmin hodnota Qt |
0,01 0,06 |
0,06 0,06 |
0,10 0,10 |
| Trieda D | |||
| hodnota Qmin hodnota Qt |
0,01 0,015 |
0,015 0,015 |
0,015 0,015 |
2.3.
Najväčšie dovolené chyby v prevádzke sa rovnajú 1,5-násobku najväčších dovolených
chýb podľa bodu 2.1.
3 Technické požiadavky
3.1
Konštrukcia – všeobecné ustanovenia
Prietokomer sa vyrába tak, aby zaručoval
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania v rozsahu Tamin až Tamax.
3.2
Materiály
Prietokomer sa zhotovuje z materiálov, ktoré sú na účely používania prietokomera primerane
pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu prietokomerov sú odolné proti
vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak treba, sú chránené vhodnou povrchovou
úpravou. Zmeny teploty média v rozsahu teploty od 0 oC do Tmax neovplyvňujú škodlivo materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3
Najvyššia teplota (Tmax)
Hodnota Tmax udávaná výrobcom je vyššia alebo sa rovná +90 oC.
3.4
Najnižšia a najvyššia teplota okolia (Tamin, Tamax)
Najnižšiu a najvyššiu teplotu okolia určuje výrobca. Najnižšia teplota okolia Tamin je nižšia alebo sa rovná +5 oC. Najvyššia teplota okolia je vyššia alebo sa rovná +50 oC.
3.5
Tesnosť – odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Prietokomer trvalo odoláva stálemu pôsobeniu tlaku vody s teplotou Tmax, pre ktorý bol navrhnutý (najväčší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti,
bez presakovania cez steny a bez trvalej deformácie. Najnižšia hodnota tohto tlaku
je 10 barov.
3.6
Vysielač údaja prietokomera
Vysielač údaja prietokomera vysiela jednoduchým a spoľahlivým spôsobom elektrický
signál, napr. impulz, ktorý prislúcha konštantnému objemu v celom rozsahu prietokomera,
alebo iný signál definovaný výrobcom.
3.6.1
Ak je vysielaný údaj prietokomera typu elektrických impulzov, potom spĺňa parametre
uvedené v tabuľke č. 8.
Tabuľka č. 8
| Druh signálu | Druh snímača | Charakteristika |
| Nízka frekvencia (LF) | Bezpotenciálový spínací kontakt | Frekvencia impulzov f ≤ 1 Hz Šírka impulzu ≥ 50 ms Šírka medzery ≥ 100 ms |
| Stredná (MF) a vysoká (HF) frekvencia | Elektronický snímač | Impulzy vyhovujú požiadavkám príslušných slovenských technických noriem |
3.6.2
Ak je vysielaný údaj prietokomera iného typu, potom tento signál a jeho závislosť
určuje výrobca tak, aby odchýlka definovaného signálu od skutočného signálu (závislosti
od prietoku) bola v celom rozsahu prietoku menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby
prietokomera.
3.7
Odolnosť voči inštalačným podmienkam
3.7.1
Rovné úseky potrubí
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických parametrov za podmienok, že
dĺžka rovného úseku pripájacieho potrubia neprekročí hodnotu 20 dĺžok DN potrubia
pred prietokomerom a 10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do piatich skupín podľa hodnôt
násobkov rovných úsekov potrubí pred prietokomerom:
1.
skupina do 20 DN, 2. skupina do 10 DN, 3. skupina do 6 DN, 4. skupina do 3 DN a 5.
skupina do 1,5 DN, pričom hodnoty rovných úsekov za prietokomerom majú polovičnú dĺžku.
Zatriedenie do skupiny sa uvedie v rozhodnutí o schválení typu.
3.7.2
Zhoda vnútorných priemerov pripájacieho potrubia s prietokomerom
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do štyroch skupín s hodnotami
zhody vnútorných priemerov pripájacieho potrubia s prietokomerom uvedenými v tabuľke
č. 9.
Tabuľka č. 9
| Skupina | Zhoda DN prietokomera s potrubím |
| 1 | 1 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 1,5 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 2 | 2 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 3 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 3 | 4 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 6 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 4 | 8 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 12 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
3.7.3
Poloha inštalácie
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických parametrov za podmienok horizontálnej
polohy inštalácie alebo vertikálnej polohy inštalácie, pričom najväčšia odchýlka uhla
sklonu od týchto polôh je 5 stupňov.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do polôh inštalácie uvedených
v tabuľke č. 10.
Tabuľka č. 10
| H | Horizontálna poloha | Horizontálne potrubie, počítadlo (vysielač impulzov) je v smere vertikálne nahor |
| V | Vertikálna poloha | Vertikálne potrubie |
|   | Bez označenia | Horizontálna, vertikálna a šikmá poloha, pričom počítadlo (vysielač impulzov) nesmeruje od horizontálnej polohy v smere nadol |
| L | Ľubovolná poloha | Ľubovoľná poloha |
3.8
Odolnosť proti médiu
Prietokomery pracujúce na elektromagnetickom princípe merajú bez významných zmien
metrologických parametrov teplonosné médium od vodivosti 20 µS/cm.
3.9
Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických skúškach pri schvaľovaní typu; strata
tlaku neprekročí hodnotu 0,25 barov pri menovitom prietoku.
3.10
Kolísanie napájania
Ak je prietokomer napájaný z vonkajšieho zdroja, meria bez významnej zmeny metrologických
parametrov, ak sa zmení napájacie napätie o +10 % a –5 %.
Ak je prietokomer napájaný z vlastného batériového zdroja, pracuje z tohto zdroja
bez prerušenia najmenej počas 6/5 času platnosti overenia.
3.11
Elektronické počítadlo
Ak je prietokomer vybavený počítadlom, potom toto počítadlo sa vyrobí tak, aby zaručovalo
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania,
c)
jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu teplonosného média vyjadreného v kubických metroch.
3.12
Prietokomer sa vybaví počítadlom na skúšku prietokomera alebo prídavným zariadením
alebo impulzným výstupom, ktoré môže mať takéto vyhotovenie:
a)
ako časť základného počítadla čísel idúcich v rade za sebou,
b)
prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného trvalo, prostredníctvom prepnutia
počítadla do skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c)
prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného dočasne,
d)
prostredníctvom elektronického impulzného výstupu, alebo
e)
kombináciou týchto systémov.
Takéto vyhotovenie však nemá významný vplyv na metrologické vlastnosti prietokomera.
3.13
Hodnota najmenšieho dielika stupnice pre skúšku je taká malá, aby pri Qmin v čase do 90 minút bolo možné stanoviť hodnotu pretečeného objemu s najväčšou chybou
0,2 % menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
3.14
Počítadlo času
Prietokomer, ktorý je napájaný z vonkajšieho zdroja, sa vybaví počítadlom času, ktorý
zaznamenáva čas niektorým z týchto spôsobov:
a)
počet hodín prevádzky prietokomera s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
b)
aktuálne údaje o odpojení a pripojení prietokomera na zdroj napätia v reálnom čase,
pričom prietokomer je schopný pamätať si najmenej 200 hodnôt o odpojení alebo pripojení
v reálnom čase,
c)
počet hodín odpojenia prietokomera s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
d)
kombináciou uvedených spôsobov, pričom stačí, ak prietokomer spĺňa požiadavku iba
jedného spôsobu.
4 Značky a nápisy
4.1
Identifikačné nápisy
Na prietokomere sa vyznačia – čitateľne a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese
prietokomera, na číselníku alebo na informačnom štítku tieto údaje:
a)
meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná značka,
b)
metrologická trieda a menovitý prietok Qn v m3 za hodinu,
c)
rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
d)
jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody (pri oddelenom vyhotovení obsahuje
iba snímač),
e)
značka schváleného typu,
f)
najväčší prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 10 barov,
g)
písmeno „V“, „H“ alebo „L“, ak prietokomer správne pracuje len vo vertikálnej (V),
horizontálnej (H) polohe alebo v ľubovoľnej polohe (L); ak poloha nie je označená,
potom prietokomer možno inštalovať do ľubovoľnej polohy, okrem polôh, keď počítadlo
alebo vysielač impulzov smeruje nižšie ako horizontálne,
h)
menovitá teplota prietokomera T,
i)
napájacie napätie,
j)
pri elektromagnetických prietokomeroch hodnota najmenšej vodivosti, ak je nižšia
ako 20 µS/cm,
k)
teplota okolia uvedená rozsahom Tamin a Tamax,
l)
najväčší prevádzkový tlak teplonosného média v baroch, ak prekračuje 10 barov,
m)
typ výstupu prietokomera,
n)
číslo alebo čísla vyjadrujúce výstup prietokomera (ak je výstup impulzného typu,
potom sa uvedie impulzné číslo v tvare počet dm3 alebo m3 na impulz).
Ak prietokomer nemá kompaktné vyhotovenie, potom sa údaje uvedú na vyhodnocovacej
jednotke prietokomera aj na snímači.
4.2
Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vytvorí na dôležitej časti prietokomera (spravidla
na telese), kde sú zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3
Plombovanie
Prietokomer sa vybaví ochranným zariadením, ktoré môže byť zaplombované tak, aby bola
záruka, že ani pred správnou inštaláciou prietokomera, ani po nej nemohol byť prietokomer
ani jeho justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez poškodenia ochranného
zariadenia.
Ak je prietokomer napájaný z elektrického vonkajšieho zdroja a má vonkajšie počítadlo
času prevádzky, potom aj toto počítadlo je predmetom plombovania.
5 Schválenie typu
5.1
Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Ak sa na základe žiadosti zisťuje, či sa typ zhoduje s požiadavkami tohto oddielu,
vykonajú sa laboratórne skúšky na určitom počte prietokomerov za týchto podmienok:
5.2
Počet prietokomerov určených na skúšanie
Počet prietokomerov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je uvedený v tabuľke č. 11.
Tabuľka č. 11
| Menovitý prietok Qn (m3/h) | Počet prietokomerov |
| Qn < 15 Qn ≥ 15 |
3 2 |
Pri kompaktnom merači tepla sa počet prietokomerov aplikuje na celé merače tepla.
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ technických skúšok
a)
rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých predložených prietokomeroch, alebo
b)
vyžiadať ďalšie prietokomery od výrobcu potrebné na pokračovanie skúšok.
5.3
Tlak
Pre metrologické skúšky (bod 5.5) tlak na výstupe prietokomera je väčší o 100 kPa
ako tlak nasýtených pár pri teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo kavitácii.
5.4
Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa prietokomery (kompaktné merače tepla) skúšajú jednotlivo a v každom
prípade tak, aby sa preukázali jednotlivé charakteristiky každého prietokomera (kompaktného
merača tepla).
Najväčšia neistota kalibrácie pri meraní pretečeného objemu neprekročí 0,2 % vrátane
vplyvu rôznych chýb v inštalácii.
Najväčšia neistota je 5 % pri meraní tlaku a 2,5 % pri meraní straty tlaku.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nie je väčšie ako 2,5 % medzi Qmin a Qt a 5 % medzi Qt a Qmax.
Zariadenie, na ktorom sa skúšky vykonali, je preukázateľne nadviazané na národný etalón
prietoku.
Najväčšia neistota merania teploty je 1 oC.
Pri kompaktných meračoch tepla najväčšia neistota merania teploty teplonosného média
pri prietokomernom člene je 0,1 oC a pri snímačoch teploty 0,02 oC.
5.5
Skúšky prietokomera
5.5.1
Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
1.
tlaková skúška tesnosti,
2.
stanovenie kriviek chýb v závislosti od prietoku pri určení vplyvu tlaku a pri zohľadnení
normálnych podmienok inštalácie pre daný typ prietokomera (priame úseky potrubia pred
prietokomerom a za ním, zúženia, prekážky, teploty okolia a pod.) uvedených výrobcom,
3.
stanovenie straty tlaku,
4.
zrýchlená skúška životnosti,
5.
stanovenie vplyvu napájacieho napätia (pri prístrojoch s externým napájaním),
6.
stanovenie vplyvu pripájacích potrubí,
7.
stanovenie vplyvu teploty okolia,
8.
skúška vysielača impulzov.
5.5.2
Opis skúšok
Skúšky sa vykonajú takto:
tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri teplote 85 oC ±5 oC:
a)
každý prietokomer odolá bez netesnosti a bez presakovania cez steny tlaku 16 barov
alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 15 minút [body
3.5 a 4.1 písm. f)],
b)
každý prietokomer bez poškodenia alebo zablokovania odolá tlaku 20 barov alebo dvojnásobku
najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body 3.5 a 4.1 písm. f)].
Výsledky skúšok 2, 3, 6 a 7 podľa bodu 5.5.1 poskytnú dostatočný počet bodov na vynesenie
kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako sa uvádza v tabuľke č. 12.
Tabuľka č. 12
| Parametre skúšky | Druh skúšky | Doba chodu pri skúšobnom prietoku |
| Skúšobný prietok Qt až Qmax | Kontinuálna skúška prietoku | 800 h |
| Teplota okolia Tamm až Tamax | Teplotný šok | 100 cyklov |
Pri skúške teplotného šoku sa prietokomer umiestni do komory s možnosťou vytvárania
teplotného šoku v rozsahu teploty okolia.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia chyby merania ako najmenšia
požiadavka pri týchto hodnotách prietokov:
Qmin, Qt, 0,3 Qn, 0,5 Qn, Qn, 2 Qn.
Skúška vysielača impulzov sa uskutoční prostredníctvom merania dĺžky trvania impulzov
v celom rozsahu prietoku, merania frekvencie a zmien elektrického odporu pri vysielaní
impulzu.
5.6
Skúšky elektronického počítadla a vysielača údaja prietokomera
5.6.1
Stanovenie zhody údajov elektronického počítadla s počítadlom na skúšku, ako aj s
výstupom prietokomera sa vykoná najmenej pri prietokoch Qmax, Qn a Qmin.
5.6.2
Ak je vysielač údaja prietokomera impulzného typu, zisťuje sa zhoda s parametrami
podľa tabuľky č. 8.
Ak je vysielač údaja prietokomera odlišný od impulzného typu, zisťuje sa zhoda s parametrami
výrobcu.
Ak je prietokomer určený výrobcom iba pre konkrétny typ (typy) kalorimetrického počítadla,
preverí sa jeho funkčnosť s kalorimetrickým počítadlom v celom rozsahu prietoku.
5.7
Podmienky schválenia typu
Typ prietokomera (prietokomerného člena kompaktného merača tepla) sa schváli, ak spĺňa
tieto požiadavky:
a)
je v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
b)
skúšky v bodoch 5.5 a 5.6 preukážu zhodu s bodmi 2 a 3, ak ide o metrologické požiadavky
a technické požiadavky,
c)
po každej zrýchlenej skúške životnosti, po skúške vplyvu pripojovacích potrubí a
skúške vplyvu teploty okolia v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia rozdiely medzi
Qt a Qmax väčšie ako 1,5 % alebo väčšie ako 3 % medzi hodnotami Qmin a Qt.
5.8
Rozhodnutie o schválení typu
Rozhodnutie o schválení typu môže umožniť vykonať skúšku správnosti studenou vodou
pri overení.
Táto možnosť je povolená, len ak počas technických skúšok pri schvaľovaní typu preskúmanie
ekvivalencie vlastností studenej a teplej vody umožnilo, aby sa ustanovila skúška
správnosti so studenou vodou a preukázala, že prietokomer, ktorý prešiel touto skúškou,
tiež spĺňa požiadavky na najväčšie dovolené chyby uvedené v bode 2.1.
V takomto prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje opis skúšky a určujúce požiadavky,
najmä tie, ktoré sa vzťahujú na najväčšie dovolené chyby a na skúšobné prietoky.
6 Prvotné a následné overenie
6.1
Prvotné a následné overenie sa vykoná na skúšobnom zariadení a metódou, ktorú schválil
národný metrologický orgán, alebo prostredníctvom schváleného prenosného zariadenia
na mieste inštalácie.
Výstupný tlak za posledným prietokomerom pri zapojení prietokomerov v sérii je o 100
kPa väčší ako tlak nasýtených pár vody pri skúšobnej teplote. Skúšobné zariadenie
sa nadviaže na národný etalón prietoku.
6.2
Overenie obsahuje skúšku správnosti najmenej pri troch prietokoch:
a)
medzi 0,9 Qn a Qn,
b)
medzi 0,5 až 0,6 Qn; pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane sa táto skúška nevyžaduje,
c)
medzi Qt až 1,1 Qt,
d)
medzi Qmin a 1,1 Qmin; táto skúška sa vyžaduje iba pre prietokomery do Qn = 3 m3/h vrátane.
Každý prietokomer odolá tlakovej skúške tesnosti bez netesnosti a bez presakovania
cez steny tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 1 minúty. Pri overení sa postupuje podľa slovenskej technickej normy.
6.3
Pri každej skúške je množstvo vody pretečenej prietokomerom také, že neistota kalibrácie
je menšia ako 1/4 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.4
Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, prietokomer sa nastaví tak, aby
nie všetky chyby prekročili jednu polovicu najväčšej dovolenej chyby.
6.5
Ak sa prietokomer skúša tak, že hodnoty prietokomera sú určované z počítadla prietokomera,
potom sa uskutoční aj skúška zhody údajov počítadla s vysielačom impulzov pri prietoku
Qn.
6.6
Ak je prietokomer napájaný z batériového zdroja, jeho kapacita pri overení vyhovuje
požiadavke 6/5 času platnosti overenia prietokomera.
ODDIEL III
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY
SKÚŠANIA PRI OVERENÍ ŠKRTIACICH PRVKOV, MERACÍCH SOND, KUŽEĽOVÝCH TŔŇOV A TERČÍKOVÝCH
A VÍROVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ PRE TEPLONOSNÉ
MÉDIUM SÝTA A PREHRIATA PARA
1 Termíny a definície
1.1
Hmotnostný prietok je hmotnosť pary pretečenej cez prietokomer za jednotku času.
Hmotnosť je vyjadrená v kilogramoch alebo tonách a čas v hodinách, minútach alebo
sekundách.
1.2
Menovitý hmotnostný prietok (qn) je najväčší hmotnostný prietok, pri ktorom môže prietokomer pracovať bez poškodenia
a bez prekročenia najväčších dovolených chýb. Je vyjadrený v tonách za hodinu a používa
sa na označenie prietokomera pri škrtiacich prvkoch, terčíkových prietokomeroch, meracích
sondách a kužeľových tŕňoch. Pri menovitom hmotnostnom prietoku qn pracuje prietokomer pri normálnom používaní, t. j. za stálych a prerušovaných pracovných
podmienok bez prekročenia najväčších dovolených chýb.
1.3
Najmenší hmotnostný prietok (qmin) je prietok, nad ktorým nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby, a je stanovený
ako funkcia qn.
1.4
Rozsah prietoku je ohraničený menovitým a najmenším prietokom qn a qmin.
1.5
Prevodník tlaku prietokomera je časť prietokomera patriaca k sekundárnemu zariadeniu,
ktorá sa používa pri škrtiacich prvkoch a meracích tyčiach. Prevodník tlaku prietokomera
meria tlakový rozdiel média na primárnom zariadení, ten rozdiel vyhodnocuje, spracúva,
vysiela a prípadne aj zobrazuje a zaznamenáva. Prevodník tlaku môže obsahovať aj časť,
ktorá vyhodnocuje aktuálny prietok a pretečené množstvo pary.
1.6
Clona je škrtiaci prvok, ktorý tvorí tenká clonová doska s pravouhlou hranou, pričom
hrúbka dosky je v porovnaní s priemerom meracieho prierezu malá a jej predná hrana
je ostrá a pravouhlá.
1.7
Dýza je škrtiaci prvok pozostávajúci z konvergentného vtoku spojeného s valcovým
úsekom, ktorý sa nazýva hrdlo.
1.8
Venturiho trubica je škrtiaci prvok pozostávajúci z konvergentného vtoku spojeného
s valcovou časťou (nazývanou hrdlo) a s rozširujúcim úsekom, ktorý sa nazýva difúzor
a je kužeľovitého tvaru.
2 Metrologické požiadavky
2.1
Najväčšia dovolená chyba prietokomerov ako členov meračov tepla je ±5 %.
2.2
Metrologické triedy
Prietokomery sa podľa hodnôt qmin a Qmin zaraďujú do troch metrologických tried podľa tabuľky č. 13.
Tabuľka č. 13
| Triedy | Qn | qn |
| Trieda A hodnota Qmin alebo qmin | 0,30 | 0,30 |
| Trieda B hodnota Qmin alebo qmin | 0,10 | 0,1 |
| Trieda C hodnota Qmin alebo qmin | 0,05 | 0,05 |
2.3
Prevodník tlaku prietokomera
Prevodník tlaku prietokomera vyhovuje požiadavkám, ak v celom rozsahu tlaku zodpovedajúcemu
rozsahu prietoku typu primárneho zariadenia je jeho najväčšia dovolená chyba menšia
alebo sa rovná hodnote, ktorá po prepočítaní spôsobuje chybu prietokomera ±3 %.
Na prevodník tlaku prietokomera sa vzťahujú požiadavky prílohy č. 33.
2.4
Najväčšia dovolená chyba v prevádzke sa rovná 1,5-násobku najväčšej dovolenej chyby
podľa bodu 3.1.
3 Technické požiadavky
3.1
Konštrukcia – všeobecné ustanovenia
Prietokomer a jeho časti sa vyrobia tak, aby zaručovali
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania v rozsahu Tamin až Tamax.
3.2
Materiály
Prietokomer a jeho časti sa zhotovia z materiálov, ktoré sú na účely používania prietokomera
primerane pevné a trvanlivé. Všetky materiály použité na výrobu prietokomerov sú odolné
proti vnútornej a normálnej vonkajšej korózii, a ak treba, majú byť chránené vhodnou
povrchovou úpravou. Zmeny teploty média v rozsahu teploty 0 oC až Tmax neovplyvňujú škodlivo materiály, z ktorých je prietokomer vyrobený.
3.3
Tesnosť – odolnosť proti tlaku a odolnosť proti teplote
Prietokomer a jeho časti trvalo odolávajú stálemu pôsobeniu tlaku pary s teplotou
Tmax, pre ktorý bol navrhnutý (najväčší prevádzkový tlak), bez zlyhania funkcie, bez netesnosti,
bez presakovania cez steny a bez trvalej deformácie. Najmenšia hodnota tohto tlaku
je 40 barov.
3.4
Vysielač údaja prietokomera
Vysielač údaja prietokomera vysiela jednoduchým a spoľahlivým spôsobom elektrický
signál, napr. impulz, ktorý prislúcha konštantnému objemu v celom rozsahu prietokomera,
alebo iný signál, ktorý je definovaný výrobcom.
3.4.1
Ak je vysielaný údaj prietokomera typu elektrických impulzov, potom spĺňa parametre
uvedené v tabuľke č. 14.
Tabuľka č. 14
| Druh signálu | Druh snímača | Charakteristika |
| Nízka frekvencia (LF) | Bezpotenciálový spínací kontakt | Frekvencia impulzov f ? 1 Hz Šírka impulzu ? 50 ms Šírka medzery ? 100 ms |
| Stredná (MF) a vysoká (HF) frekvencia | Elektronický snímač | Impulzy vyhovujú požiadavkám príslušných slovenských technických noriem |
3.4.2
Ak je vysielaný údaj prietokomera iného typu, tento signál a jeho závislosť definuje
potom výrobca tak, že odchýlka definovaného signálu od skutočného signálu (závislosti
od prietoku) je v celom rozsahu prietoku menšia ako 1/10 najväčšej dovolenej chyby
prietokomera.
3.5
Odolnosť proti inštalačným podmienkam
3.5.1
Rovné úseky potrubí
Prietokomer pracuje bez významných zmien metrologických parametrov za podmienok, že
pripojovacie potrubie neprekročí hodnotu 20 dĺžok DN potrubia pred prietokomerom a
10 dĺžok DN potrubia za prietokomerom.
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú podľa hodnôt násobkov rovných
úsekov potrubí pred prietokomerom do troch skupín:
1.
skupina do 20 DN, 2. skupina do 10 DN, 3. skupina do 6 DN a hodnoty rovných úsekov
za prietokomerom majú polovičnú dĺžku. Zatriedenie do skupiny sa uvedie v rozhodnutí
o schválení typu.
3.5.2
Zhoda vnútorných priemerov pripojovacieho potrubia a prietokomera
Na základe výsledkov skúšok sa prietokomery zatrieďujú do troch skupín s hodnotami
zhody vnútorných priemerov pripojovacieho potrubia a prietokomera uvedenými v tabuľke
č. 15.
Tabuľka č. 15
| Skupina | Zhoda DN prietokomera s potrubím |
| 1 | 1 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 1,5 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 2 | 2 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 3 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
| 3 | 4 mm pre prietokomery do 50 DN vrátane a 6 % z DN pre prietokomery nad 50 DN |
3.6
Strata tlaku
Hodnota straty tlaku sa zisťuje pri technických skúškach pri schvaľovaní typu; strata
tlaku neprekročí hodnotu 1 baru pri najväčšom prietoku.
3.7
Prevodník tlaku prietokomera (pri škrtiacich prvkoch konštrukcie podľa slovenskej
technickej normy)
Prevodník tlaku prietokomera má rozsah zodpovedajúci rozsahu primárneho zariadenia.
3.8
Kolísanie napájania
Ak je prietokomer napájaný z vonkajšieho zdroja, meria bez významnej zmeny metrologických
parametrov, ak sa zmení napájacie napätie o +10 % a –5 %.
Ak je prietokomer napájaný z vlastného batériového zdroja, pracuje z batériového zdroja
bez prerušenia najmenej počas 6/5 času platnosti overenia.
3.9
Elektronické počítadlo
Ak je sekundárne zariadenie prietokomera vybavené počítadlom, potom sa toto počítadlo
vyrobí tak, aby zaručovalo
a)
dlhú životnosť a ochranu proti neoprávneným zásahom,
b)
splnenie ustanovení tohto oddielu za bežných podmienok používania,
c)
jednoduchým zoradením jeho rôznych prvkov spoľahlivé, jednoduché a jednoznačné odčítanie
nameraného objemu vody, vyjadreného v kubických metroch.
3.10
Prietokomer môže byť vybavený prídavným zariadením alebo počítadlom na skúšku prietokomera,
ktoré môže mať takéto vyhotovenie:
a)
ako časť základného počítadla radom za sebou idúcich čísel,
b)
prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného trvalo, prostredníctvom prepnutia
počítadla do skúšobného módu alebo iného skúšobného počítadla,
c)
prostredníctvom prídavného počítadla inštalovaného dočasne,
d)
prostredníctvom elektronického impulzného výstupu na skúšku,
e)
kombináciou týchto systémov.
Tieto zariadenia však nemajú významný vplyv na metrologické vlastnosti prietokomera.
3.11
Hodnota najmenšieho dielika stupnice pre skúšku je taká malá, aby pri Qmin alebo qmin v čase do 90 minút bolo možné stanoviť hodnotu pretečeného objemu alebo pretečenej
hmotnosti s najväčšou chybou 0,2 % menovitej hodnoty spôsobenou odčítaním.
3.12
Počítadlo času
Prietokomer, ktorý je napájaný z vonkajšieho zdroja mimo kalorimetrického počítadla,
sa vybaví interným alebo vonkajším počítadlom času, ktorý zaznamenáva čas niektorým
z týchto spôsobov:
a)
počet hodín prevádzky prietokomera s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
b)
aktuálne údaje o odpojení a pripojení prietokomera na zdroj napätia v reálnom čase,
pričom prietokomer si pamätá najmenej 200 hodnôt o odpojení alebo pripojení v reálnom
čase,
c)
počet hodín odpojenia prietokomera s najmenšou kapacitou počítadla 10 000 hodín,
d)
kombináciou uvedených spôsobov, pričom stačí, ak prietokomer spĺňa požiadavku iba
jedného spôsobu.
4 Značky a nápisy
4.1
Identifikačné nápisy
Na prietokomere sa vyznačia – čitateľne a nezmazateľne, oddelene alebo spolu, na telese
prietokomera, na číselníku alebo na informačnom štítku
a)
meno alebo obchodné meno výrobcu alebo jeho obchodná značka,
b)
metrologická trieda a menovitý prietok qn alebo Qn v tonách alebo v kubických metroch za hodinu,
c)
rok výroby a výrobné číslo prietokomera,
d)
jedna alebo dve šípky ukazujúce smer toku vody (pri oddelenom vyhotovení obsahuje
iba snímač),
e)
značka schváleného typu,
f)
najväčší prevádzkový tlak v baroch, ak prekračuje 40 barov,
g)
písmeno “V„ alebo “H„, ak prietokomer môže správne pracovať len vo vertikálnej (V)
alebo horizontálnej (H) polohe,
h)
menovitá teplota prietokomera v tvare: 150 oC,
i)
kalibračná konštanta (konštanty) prístroja Kp,
j)
napájacie napätie,
k)
typ výstupu prietokomera,
l)
číslo alebo čísla vyjadrujúce výstup prietokomera (ak je výstup impulzného typu,
potom sa uvedie impulzné číslo v tvare počet dm3 alebo m3 na impulz),
m)
teplota okolia udaná rozsahom Tamin a Tamax .
Ak prietokomer nie je kompaktného vyhotovenia, potom sú údaje uvedené na vyhodnocovacej
jednotke prietokomera aj na snímači.
4.2
Umiestnenie overovacích značiek
Miesto na overovacie značky sa vytvorí na dôležitej časti prietokomera (spravidla
na telese), kde sú zreteľne viditeľné bez potreby demontáže prietokomera.
4.3
Plombovanie
Prietokomer sa vybaví ochranným zariadením, ktoré môže byť zaplombované tak, aby bola
záruka, že ani pred správnou inštaláciou prietokomera, ani po nej nemohol byť prietokomer
ani jeho justovacie zariadenie demontované alebo zmenené bez poškodenia ochranného
zariadenia.
Ak je prietokomer napájaný z elektrického vonkajšieho zdroja a má vonkajšie počítadlo
času prevádzky, potom je aj toto počítadlo predmetom plombovania.
5 Schválenie typu
5.1
Technické skúšky pri schvaľovaní typu
Keď sa na základe žiadosti zisťuje, či je typ v zhode s požiadavkami tohto oddielu,
vykonajú sa laboratórne skúšky na určitom počte prietokomerov za týchto podmienok:
5.2
Počet prietokomerov určených na skúšanie
Počet prietokomerov, ktoré výrobca predloží na skúšky, je uvedený v tabuľke č. 16.
Tabuľka č. 16
| Menovitý prietok Qn (m3/h) | Počet prietokomerov |
| Qn < 15 Qn ≥ 15 |
2 1 |
Pri škrtiacich prvkoch vyrobených podľa príslušných slovenských technických noriem
sa uvedený počet meradiel môže vzťahovať na viac veľkostí meradiel.
Na základe priebehu skúšok môže vykonávateľ technických skúšok
a)
rozhodnúť, že sa nevykonajú skúšky na všetkých predložených prietokomeroch, alebo
b)
vyžiadať ďalšie prietokomery od výrobcu potrebné na pokračovanie skúšok.
5.3
Tlak
Pre metrologické skúšky vodou (bod 5.5) tlak na výstupe prietokomera je väčší o 100
kPa ako tlak nasýtených pár pri teplote vody pri skúške, aby sa zabránilo kavitácii.
5.4
Skúšobné zariadenie
Vo všeobecnosti sa prietokomery skúšajú jednotlivo a v každom prípade tak, aby sa
preukázali jednotlivé charakteristiky každého prietokomera.
Neistota stanovenia metrologických charakteristík pri meraniach vodou neprekročí 0,2
% vrátane vplyvu rôznych chýb v inštalácii a pri meraniach parou 1 %.
Najväčšia neistota stanovenia tlaku média pri skúške je 5 % a pri meraní straty tlaku
2,5 %.
Počas každej skúšky pomerné kolísanie prietoku nie je väčšie ako 2,5 %.
Zariadenie, na ktorom sa skúšky vykonali, sa nadväzuje na národný etalón prietoku.
Najväčšia dovolená neistota merania teploty je 1 oC.
5.5
Skúšky prietokomera
5.5.1
Postup pri skúšaní
Skúšky pozostávajú z úkonov vykonaných v tomto poradí:
1.
tlaková skúška tesnosti,
2.
stanovenie kriviek chýb v médiu voda v závislosti od prietoku pri určení vplyvu teploty
a pri zohľadnení normálnych podmienok inštalácie a pri určení vplyvu rovných úsekov
pred prietokomerom a za ním a pri určení vplyvu zhody priemeru potrubia s prietokomerom
a montážnej polohy pre daný typ prietokomera,
3.
stanovenie kriviek chýb v médiu para v závislosti od prietoku pri určení vplyvu tlaku
a pri zohľadnení normálnych podmienok inštalácie (táto skúška sa neuskutočňuje pre
škrtiace prvky vyhovujúce príslušnej slovenskej technickej norme),
4.
stanovenie kriviek chýb prevodníka tlaku prietokomera (iba pri škrtiacich prvkoch
a meracích tyčiach),
5.
stanovenie geometrických rozmerov škrtiacich prvkov (iba pri škrtiacich prvkoch),
6.
stanovenie najväčšej straty tlaku,
7.
zrýchlená skúška životnosti,
8.
stanovenie vplyvu napájacieho napätia (pri prístrojoch s externým napájaním),
9.
stanovenie vplyvu teploty okolia.
5.5.2
Opis skúšok
Skúšky sa vykonajú takto:
tlaková skúška tesnosti sa vykoná v dvoch častiach pri teplote 85 oC ±5 oC:
a)
každý prietokomer odolá bez netesnosti a bez presakovania cez steny tlaku rovnajúcemu
sa 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 15 minút [body 3.3
a 4.1 písm. f)],
b)
každý prietokomer bez poškodenia alebo zablokovania odolá tlaku rovnajúcemu sa dvojnásobku
najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho počas 1 minúty [body 3.3 a 4.1 f)].
Výsledky skúšok 2, 3, 4 a 9 podľa bodu 5.5.1 poskytnú dostatočný počet bodov na presné
vynesenie kriviek v celom rozsahu.
Zrýchlená skúška životnosti sa vykoná tak, ako sa uvádza v tabuľke č. 17.
Tabuľka č. 17
| Parametre skúšky | Druh skúšky | Doba chodu pri skúšobnom prietoku |
| Skúšobný prietok Qt až Qmax | Kontinuálna skúška prietoku | 800 h |
| Teplota okolia Tamin až Tamax | Teplotný šok | 100 cyklov |
Pri skúške teplotného šoku sa prietokomer umiestni do komory s možnosťou vytvárania
teplotného šoku v rozsahu teploty okolia.
Pred prvou skúškou a po každej sérii skúšok sa stanovia chyby merania ako najmenšia
požiadavka pri týchto hodnotách prietokov:
0,05 Qn, 0,1 Qn, 0,2 Qn, 0,3 Qn, 0,5 Qn, 0,75 Qn, Qn alebo
0,05qn, 0,1 qn, 0,2 qn, 0,3 qn, 0,5 qn, 0,75 qn, qn.
Pri prietokomeroch metrologickej triedy A sa body 0,05 Qn, 0,1 Qn a 0,2 Qn alebo 0,05 qn, 0,1 qn a 0,2 qn vynechajú.
Pri prietokomeroch metrologickej triedy B sa bod 0,05 Qn alebo 0,05 qn vynechá.
5.6
Podmienky schválenia typu
Typ prietokomera sa schváli, ak spĺňa tieto požiadavky:
a)
je v zhode s administratívnymi, technickými a metrologickými požiadavkami a tohto
oddielu,
b)
skúšky podľa bodu 5.5 preukážu zhodu s bodmi 2 a 3, ak ide o metrologické požiadavky
a technické požiadavky,
c)
po každej zrýchlenej skúške životnosti, po skúške vplyvu pripojovacích potrubí a
skúške vplyvu teploty okolia v porovnaní s pôvodnou krivkou sa nezistia rozdiely väčšie
ako 1,5 %.
5.7
Rozhodnutie o schválení typu
Rozhodnutie o schválení typu môže umožniť vykonať skúšku pri overení teplou alebo
studenou vodou. Táto možnosť je povolená, len ak počas technických skúšok pri schvaľovaní
typu preskúmanie ekvivalencie vlastností pary a teplej alebo studenej vody umožnilo,
aby sa ustanovila skúška metrologických parametrov s teplou alebo studenou vodou a
preukázala, že aj prietokomer, ktorý prešiel touto skúškou, spĺňa požiadavky na najväčšie
dovolené chyby uvedené v bode 2.1.
V tomto prípade rozhodnutie o schválení typu obsahuje opis skúšky a určujúce požiadavky,
osobitne tie, ktoré sa vzťahujú na najväčšie dovolené chyby a na skúšobné prietoky.
6 Prvotné a následné overenie
6.1
Prvotné a následné overenie sa vykoná na skúšobnom zariadení a metódou, ktorú schválil
národný metrologický orgán alebo prostredníctvom schváleného prenosného zariadenia
na mieste inštalácie.
Priestory a skúšobné zariadenie zabezpečujú vykonanie overenia v bezpečných, spoľahlivých
podmienkach a bez straty času osôb zodpovedných za skúšanie. Ak sa prietokomery skúšajú
v sérii, výstupný tlak za posledným prietokomerom je o 100 kPa väčší ako tlak nasýtených
pár vody pri skúšobnej teplote. Skúšobné zariadenie sa nadväzuje na národný etalón
prietoku.
6.2
Overenie škrtiacich prvkov s konštrukciou podľa slovenských technických noriem sa
vykoná
a)
skúškou zhody geometrických rozmerov primárneho zariadenia (v miestach stanovených
v príslušnej slovenskej technickej norme),
b)
skúškou prevodníka tlaku prietokomera.
Pri skúške geometrických rozmerov sa skúšajú všetky predpísané rozmery primárneho
zariadenia vrátane miest na odbery tlakov.
Pri skúške prevodníka tlaku prietokomera sa skúška uskutoční pri bodoch tlakového
rozdielu, ktoré zodpovedajú týmto prietokom primárneho zariadenia:
a)
medzi 0,9 Qn až Qn,
b)
medzi 0,5 Qn až 0,6 Qn (táto skúška sa vynecháva pri metrologickej triede A),
c)
medzi 2 Qmin až 2,2 Qmin,
d)
medzi Qmin až 1,1 Qmin.
Skúšky sa vykonajú tak, že najskôr sa vykonajú skúšky pri tlakových rozdieloch zodpovedajúcich
uvedeným prietokom v poradí podľa písmen a), b), c), d) a potom sa merania zopakujú
v opačnom poradí.
6.3
Overenie prietokomerov iných princípov ako škrtiacich prvkov (konštrukcia podľa slovenskej
technickej normy) obsahuje skúšku správnosti najmenej pri troch prietokoch:
a)
medzi 0,9 Qn až Qn,
b)
medzi 2 Qmin až 2,2 Qmin,
c)
medzi Qmin až 1,1 Qmin.
Každý prietokomer odolá tlakovej skúške tesnosti bez netesnosti a bez presakovania
cez steny tlaku 16 barov alebo 1,6-násobku najväčšieho prevádzkového tlaku pôsobiaceho
počas 1 minúty.
6.4
Najväčšie dovolené chyby prietokomerov sú
±5 % pri skúške médiom para,
±3 % pri skúške médiom voda.
6.5
Najväčšie dovolené chyby prevodníkov tlaku prietokomerov sú také, že relatívna chyba
prevodníka tlaku prietokomera nespôsobuje pri skúšanom prietoku odchýlku na prietoku
väčšiu ako ±3 % počítanú z meranej hodnoty.
6.6
Najväčšie prípustné odchýlky geometrických rozmerov primárnych zariadení škrtiacich
prvkov sú uvedené v príslušných slovenských technických normách.
6.7
Pri každej skúške podľa bodu 6.3 množstvo tekutiny pretečenej prietokomerom je také,
že neistota kalibrácie je menšia ako 1/4 najväčšej dovolenej chyby prietokomera.
6.8
Ak sa zistí, že všetky chyby ležia v jednom smere, prietokomer alebo prevodník tlaku
prietokomera sa nastaví tak, aby nie všetky chyby prekročili jednu polovicu najväčšej
dovolenej chyby.
6.9
Ak sa prietokomer skúša tak, že sa použije výstup pre skúšku, potom sa uskutoční
aj skúška zhody údajov počítadla výstupov.
6.10
Ak je prietokomer napájaný z batériového zdroja, jeho kapacita pri overení vyhovuje
požiadavke 6/5 času platnosti overenia prietokomera.
ODDIEL IV
METROLOGICKÉ POŽIADAVKY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY, METÓDY TECHNICKÝCH SKÚŠOK A METÓDY
SKÚŠANIA PRI OVERENÍ OBTOKOVÝCH PRIETOKOMEROV AKO ČLENOV MERAČOV TEPLA, KTORÉ SA POUŽÍVAJÚ
PRE TEPLONOSNÉ MÉDIUM KVAPALINA A SÝTA A PREHRIATA PARA
1 Všeobecne
1.1
Tento oddiel sa vzťahuje na obtokové prietokomery, ktoré možno používať len pre také
médium, pre ktoré je určený menší prietokomer.
1.2
Termíny a definície, metrologické požiadavky a technické požiadavky tohto oddielu
sú zhodné s oddielom II a III.
1.3
Pre teplonosné médium kvapalina môže byť použitý elektromagnetický, ultrazvukový
a vírový prietokomer ako menší prietokomer, pre teplonosné médium sýta a prehriata
para môže byť použitý vírový prietokomer ako menší prietokomer.
2 Značky a nápisy
2.1
Značky a nápisy pre prietokomery pre médium kvapalina sú zhodné so značkami a nápismi
oddielu II a III, pričom sú doplnené o údaje v bode 2.2.
2.2
Ďalšie údaje na prietokomere:
a)
veľkosť menšieho prietokomera,
b)
identifikácia škrtiaceho prvku.
3 Schválenie typu a prvotné a následné overenie
Schválenie typu a prvotné a následné overenie prietokomerov sa vykonáva pre prietokomery
pre teplonosné médium kvapalina podľa oddielu II a pre prietokomery pre teplonosné
médium sýta a prehriata para podľa oddielu III.
Poznámky pod čiarou
*)
Pomlčka označuje, že nie je stanovené menovité napätie razového impulzu (tabuľka
č. 4).