Zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)

Tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu povrchových vôd a podzemných vôd vrátane vodných ekosystémov¹) a od vôd priamo závislých krajinných ekosystémov, na zlepšovanie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a na ich účelné a hospodárne využívanie.

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k povrchovým vodám, podzemným vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia, pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.

Hydraulickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody.

Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom veľtokov, riek a prípadne jazier do mora v jednom ústí, estuáre alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom potokov, riek, veľtokov alebo jazier do určitého profilu vodného toku.

Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý priemer množstva vody doplňujúcej vodný útvar podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý priemerný ročný odtok potrebný na to, aby sa dosiahli kvalitatívne ciele určené pre povrchové vody s ním súvisiace a aby sa zabránilo výraznejšiemu poškodeniu s nimi spojených krajinných ekosystémov.

Minimálnym zostatkovým prietokom je prietok vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchovej vody a ekologické funkcie vodného toku.

Minimálnou hladinou podzemnej vody je hladina, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich.

Vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a vteká do stokovej siete z terénu alebo z vonkajších častí budov.

Kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd (ďalej len „odpadová voda“) a osobitných vôd a v prípade stokovej siete delenej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vody z povrchového odtoku vrátane ich čistenia.

Verejnou kanalizáciou je súbor objektov a zariadení určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd vrátane ich čistenia.

Splaškovou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách.

Priemyselnou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z výrobných činností priemyslu, služieb a podnikateľskej činnosti, iného charakteru, ako je splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku.

Komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov pozostávajúca prevažne zo splaškových odpadových vôd; môže obsahovať priemyselné odpadové vody, infiltrovanú vodu a v prípade stokovej siete jednotnej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vodu z povrchového odtoku.

Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej sú osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinuté, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich spracovania a vypúšťania.

Recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú.

Stokovou sieťou je sieť potrubí a pridružených objektov na neškodné odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do čistiarne odpadových vôd; stoková sieť môže byť jednotnej sústavy, delenej sústavy alebo polodelenej sústavy.

Čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.

Primárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli biochemickej spotreby kyslíka za päť dní a o 50 % v ukazovateli nerozpustených látok.

Sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo inými spôsobmi čistenia odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách.

Dvojstupňovým čistením odpadových vôd a osobitných vôd je čistenie, ktoré spočíva v procesoch využívajúcich fyzikálne postupy alebo chemické postupy a biologické pochody na zníženie množstva nerozpustených látok a rozpustených látok, najmä organických látok.

Primeraným čistením je taký proces spracovania alebo zneškodnenia komunálnych odpadových vôd alebo osobitných vôd, ktorým sa zabezpečí, že kvalitatívne ciele vôd recipienta a požiadavky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie sa dodržia.

Iným vhodným spôsobom zneškodňovania komunálnych odpadových vôd je uplatnenie takého spôsobu alebo procesu ich spracovania, ktorý je z hľadiska možného vplyvu na vody recipienta rovnocenný dvojstupňovému čisteniu komunálnych odpadových vôd.

Čistiarenským kalom je zmes vody a tuhých látok odstránených z odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a osobitných vôd prirodzenými procesmi alebo umelo iniciovanými procesmi; za čistiarenský kal sa nepovažujú zhrabky.

Ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemickej spotreby kyslíka za päť dní (BSK₅), ktorá je ekvivalentná znečisteniu produkovanému jedným obyvateľom, t. j. 60 g BSK₅ za deň.

Vypúšťaním vôd je odvádzanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo podzemných vôd.

Priamym vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd je ich odvádzanie priamo do zvodneného kolektora, najmä vsakovacími studňami, galériami alebo sieťou vsakovacích drénov.

Nepriamym vypúšťaním je vnikanie nebezpečných látok, odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd cez pôdu alebo jej podložie.

Jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu [§ 78 ods. 1 písm. a) a b)] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia.

Novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré sa uvedie do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu [§ 78 ods. 1 písm. a) a b)] alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia. Za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %.

Škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupín látok alebo látok im príbuzných, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd.

Nebezpečnou látkou sú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky, ktoré nie sú súčasťou odpadových vôd.

Limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“) vo vypúšťaných odpadových vodách je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej látky vo vypúšťaných odpadových vodách.

Kvalitatívnymi cieľmi sú hodnoty škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a iných látok v povrchových vodách, pri ktorých dodržaní je zabezpečený ekologicky priaznivý stav vodných útvarov a podmienky potrebné na ochranu zdravia obyvateľstva a na používanie vody.

Znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia alebo pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými vplyvmi, ktoré môžu poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov alebo od nich priamo závislých krajinných ekosystémov, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt, obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného užívania životného prostredia.

Ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd.

Eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy a kvality tejto vody.

Hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom alebo umelom koryte. Hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky.²)

Energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu.

Povodňou je prechodné výrazné stúpnutie hladiny vodného toku alebo iných povrchových vôd, pri ktorom hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo voda už zaplavuje územie mimo koryta vodného toku a môže spôsobovať škody; platí to primerane aj na stav, ak voda nemôže prirodzeným spôsobom odtekať z určitého územia pri vnútorných vodách, odchode ľadov a pri ohrození alebo porušení stability vodného toku.

Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,³) činnosťou vykonávanou banským spôsobom⁴) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.⁵) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Osobitnými vodami sú povrchové vody alebo podzemné vody vyhlásené za prírodné liečivé zdroje alebo za prírodné minerálne vody podľa osobitných predpisov⁶) a vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi a banskými vodami podľa osobitného predpisu.⁷) Na osobitné vody sa vzťahuje tento zákon, len ak to výslovne ustanovuje.

Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd je činnosť, ktorá slúži na výkon štátnej vodnej správy, na zabezpečenie potrebných podkladov na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja a na informovanie verejnosti. Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonávajú v čiastkových povodiach.

Územie Slovenskej republiky je priradené k povodiu Dunaja a k povodiu Visly. V rámci týchto povodí sú na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkové povodia.

V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva

Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd prostredníctvom určenej právnickej osoby⁸) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov [§ 44 ods. 2 písm. a)].

Ministerstvo a poverená osoba môžu požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd údaje od tých, ktorí nakladajú s povrchovými vodami alebo podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.⁹) Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných predpisov nie je tým dotknutá.¹⁰)

Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou; pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd aj z hľadiska dosiahnutia kvalitatívnych cieľov v recipiente.

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu v množstve nad 15 000 m³ ročne alebo nad 1 250 m³ mesačne, využíva prírodné liečivé zdroje alebo prírodné minerálne vody alebo využíva vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi, na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 17 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe.

Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m³ ročne alebo nad 1 000 m³ mesačne, je povinný oznamovať údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje určené v povolení podľa § 17 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe.

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s^-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Rovnakú povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s^-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,¹¹) je riešiteľská organizácia povinná neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.

Vodné útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd využívané na odber vody pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vody na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m³ za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave sú vodárenskými zdrojmi.

Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.

Povrchové vody vodných útvarov určených na odber vody pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. a)]; ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom predpise, sa nemusia dodržať pri

Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd určených na odber vody pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva plán opatrení a časový rozvrh ich realizácie.

Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.¹²)

Vodné útvary alebo ich časti vhodné na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší počet ľudí. Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie povolené, ustanovuje osobitný predpis.¹³)

Identifikáciu vodných útvarov vôd a ich častí vhodných na kúpanie podľa odseku 1 (ďalej len „oblasť kúpania pre verejnosť“) vykoná ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“).

Oblasti kúpania pre verejnosť vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie podľa odseku 2.

Ak oblasť kúpania pre verejnosť nespĺňa požiadavky na kvalitu vody ustanovené osobitným predpisom,¹³) orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.

Voda určená na závlahy nesmie negatívne ovplyvniť zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd a musí vyhovovať požiadavkám na kvalitu vody ustanoveným vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. a)].

Vodné útvary alebo ich časti určené na závlahy vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na návrh Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“). Ak voda určená na závlahy nespĺňa požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na ich splnenie.

Orgán štátnej vodnej správy nepovolí odber vody určenej na závlahy, ak nie sú splnené požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1.

Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody ustanovené vykonávacím predpisom a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a kaprové vody [§ 78 ods. 1 písm. a)].

Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva pôdohospodárstva. Ak povrchová voda nevyhovuje pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody podľa odseku 1.

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených na intenzívny hospodársky chov rýb a v rybochovných zariadeniach.

Požiadavky na kvalitu vody osobitne určené vykonávacím predpisom sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.

Účelom vodného plánovania je vypracovanie hydroekologických plánov a vodohospodárskych plánov v jednotlivých čiastkových povodiach vodných tokov Slovenskej republiky alebo v ich častiach a ustanovenie kvalitatívnych cieľov v záujme zabezpečenia účinnej ochrany vôd a zlepšovania ich stavu na trvalo udržateľné využívanie vôd ako ekosystémovo podmieneného prírodného zdroja, ako aj na ochranu pred škodlivými účinkami vôd a sucha. Túto činnosť zabezpečuje ministerstvo a ministerstvo pôdohospodárstva.

Vodnými plánmi sú

Hydroekologický plán čiastkového povodia obsahuje základné údaje o povrchových vodách a podzemných vodách v čiastkovom povodí a hodnotenie a prognózu množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj ich využiteľných množstiev. Jeho súčasťou sú plány opatrení pre vodné útvary určené v § 6 až 9 a pre citlivé oblasti, program činností a program monitorovania podľa § 31, Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami podľa § 36.

Vodohospodársky plán čiastkového povodia vychádza z požiadaviek na potrebu pitnej vody a úžitkovej vody. Obsahuje vodohospodársku bilanciu a vodohospodárske koncepcie budovania povrchových zdrojov vody a podzemných zdrojov vody, zásobovanie pitnou vodou, čistenie a vypúšťanie odpadových vôd, využitie hydroenergetického potenciálu vodných tokov a riešenie odtokových pomerov a opatrenia na zabezpečenie retenčnej schopnosti povodia a územného systému ekologickej stability.¹⁴) Jeho súčasťou je aj plán opatrení na predchádzanie, odvrátenie a zmiernenie prípadného náhleho rozsiahleho vypustenia alebo odvedenia odpadových vôd, ktorých znečistenie presahuje prípustný stupeň znečistenia, do povrchových vôd alebo podzemných vôd.

Generel využívania vôd a ich ochrany obsahuje zásadné koncepčné materiály a rozvojové materiály celoštátneho významu týkajúce sa ochrany a využívania povrchových vôd a podzemných vôd. Vypracúva sa na základe hydroekologických plánov čiastkových povodí a vodohospodárskych plánov čiastkových povodí a schvaľuje ho vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

Riadenie ochrany vôd a riadenie nakladania s vodami v povodí je

Odborné podklady podľa odseku 1 písm. a) sa zabezpečujú zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, spracúvaním vodnej bilancie a vodných plánov v jednotlivých čiastkových povodiach.

Zisťovanie množstva a kvality povrchových vôd zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov a poverená osoba. Zisťovanie množstva a kvality podzemných vôd a spracovanie vodnej bilancie zabezpečuje poverená osoba.

Orgán štátnej vodnej správy je povinný pri svojom rozhodovaní vychádzať z vodných plánov a z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných tokov [§ 44 ods. 2 písm. b)] a poverená osoba podávajú v rámci svojej činnosti orgánom štátnej vodnej správy návrhy, vyjadrenia a stanoviská, najmä vo veciach ochrany vôd a vodných pomerov, hospodárneho využívania vôd a prechodného nedostatku vody.

Správou povodia je fyzická správa vodohospodársky významných vodných tokov a účasť správcu vodohospodársky významných vodných tokov v procese zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, prípravy a aktualizácie vodných plánov, identifikácie bodového a plošného znečisťovania vôd, zabezpečovania protieróznych opatrení, ekologickej stability územia a opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti povodí, ochrany územia prirodzenej akumulácie vôd, spracovania ekonomických analýz a uplatňovania platieb za používanie vôd.

Správu povodí zabezpečuje správca vodohospodársky významných vodných tokov.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov pri správe povodí spolupracuje aj so správcami drobných vodných tokov.

Nakladanie s vodami je

Každý, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež o to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi;¹⁵) je povinný dbať aj o ochranu vodných pomerov a o ochranu vodných stavieb.

Každý, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.

Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé látky postupne obmedzovať a obzvlášť škodlivé látky obmedzovať až do ich úplného vylúčenia.

Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať za následok zvyšovanie znečisťovania¹⁶) iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.

Ak tento zákon neustanovuje inak, môže každý na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným.

Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.

Jednoduchými zariadeniami na odber vody sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne, a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min, ako aj prenosné nádoby a zariadenia na gravitačný odber povrchovej vody alebo na jej čerpanie s možnosťou odberu do 60 l/min. Jednoduchými zariadeniami na zachytávanie povrchových vôd sú nádrže na zvod a zachytenie povrchovej vody s obsahom vody do 5 m³ a záchytné priekopy, nádrže a nádoby na zvod a zachytenie vody z povrchového odtoku.

Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná bezchybnosť, narušovať prírodné prostredie, zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.

Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírodného prostredia. Pôsobnosť orgánov na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu¹⁷) nie je tým dotknutá.

Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.

Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na intenzívny chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimkách zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť rozhoduje v jednotlivých prípadoch orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní so štátnou plavebnou správou.

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá

Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody (odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.

Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.¹⁸) Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemickej spotreby kyslíka za päť dní a nerozpustných látok.

Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na nebezpečné látky. Prevádzkovateľ plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o nebezpečných látkach.

Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu [§ 56 ods. 4 písm. d)].

Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu¹⁹) nie je tým dotknutá.

Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu podnikateľa alebo inej právnickej osoby v banskej činnosti²⁰) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.

Ak podnikateľ alebo iná právnická osoba nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich používanie.

Osobitným užívaním povrchových vôd a podzemných vôd, ak nejde o ich užívanie podľa § 14 a 15, je

Osobitné užívanie vôd podľa odseku 1 je možné iba na základe a v rozsahu povolenia orgánu štátnej vodnej správy s výnimkou prípadov podľa odseku 3. Orgán štátnej vodnej správy určí aj účel, čas, povinnosti a podmienky, za ktorých povolenie vydáva, pričom v povolení

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy podľa odseku 1 nie je potrebné na tieto činnosti:

Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd možno vydať najviac na 10 rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie možno vydať na štyri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.

Povolenie na odber povrchovej vody alebo podzemnej vody nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.

Orgán štátnej vodnej správy je pri povoľovaní odberu vôd z vodného toku viazaný minimálnym zostatkovým prietokom vôd vo vodnom toku a pri povoľovaní odberu podzemných vôd minimálnou hladinou podzemnej vody.

Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré bolo vydané na účel spojený s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej osobe.

Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania takého zdroja.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na

Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku.

Kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.

Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak

Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak dôjde k zmene

Pri prechodnom nedostatku vody vo vodárenskom zdroji môže orgán štátnej vodnej správy zakázať alebo obmedziť zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu alebo inak upraviť jej používanie.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy.

V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky²²) uskutočnenia stavby a užívania stavby.

Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu²³) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.²⁴)

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením²⁵) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.²⁶)

Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby

Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich vlastníkom náhrada obdobne podľa osobitného predpisu.²⁷) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o

Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.

Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku 1 písm. c) okrem domových žúmp postupuje primerane podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a) a vychádza z ustanovení § 35 ods. 2 a 3.

Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení jednotiek armády, polície alebo požiarnej ochrany; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej správy, a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného toku.

Súhlas podľa odseku l písm. a) až c), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.

Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.

Vyjadrenie je potrebné aj na

Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahradzuje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní a výskyte a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy.

Evidencia o vodách sa člení na evidenciu

Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia uvedeného v odseku 2.

Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až do času, kým sa nepreukáže ich zmena.

Evidencia o vodách je prístupná verejnosti u poverenej osoby a na príslušnom orgáne štátnej vodnej správy a každý má právo robiť si z nej výpisy.

Každý, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.

V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.

V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja územia a územnoplánovacej dokumentácie.

V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje

Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) a f) sa nevzťahuje na uskutočnenie vodnej nádrže.

Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd a pri preháňaní hospodárskych zvierat cez vodné toky používať priehony.

Na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, akou sú definované vodárenské zdroje. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitných predpisov.³⁴)

Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pasiem sa neurčujú.

Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody alebo kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja podzemnej vody je odborný hydrogeologický posudok.

Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.

Za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.³⁵)

Náklady spojené s technickými úpravami a majetkovú ujmu znáša ten, kto vodárenský zdroj využíva na plnenie úloh; pri vodárenskej nádrži ich znáša vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži.

Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší.

Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,

Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti [§ 78 ods. 1 písm. d)] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l^-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4 k tomuto zákonu.

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti [§ 78 ods. 1 písm. e)] v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy.

Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe podľa časti A prílohy č. 5 k tomuto zákonu [§ 60 písm. g)].

V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením podľa Programu poľnohospodárskych činností, ktorý vychádza z najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd. Obsah Programu poľnohospodárskych činností je uvedený v časti B prílohy č. 5 k tomuto zákonu [§ 78 ods. 3 písm. b)].

Ministerstvo pôdohospodárstva pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskych činností v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania kvality vôd.

Komunálne odpadové vody z aglomerácií sa môžu vypúšťať do povrchových vôd len verejnou kanalizáciou. Tam, kde si vybudovanie verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerané náklady alebo jej prínos k ochrane životného prostredia je nepatrný, možno použiť iné primerané spôsoby na zber, prípadne zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká ochrana životného prostredia.

Aglomerácia od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktorá nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, je povinná zabezpečiť vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a aglomerácia nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť minimálne dvojstupňovým čistením, ktorého účinnosť zaručia povolené limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.

Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu

V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy určiť pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody prísnejšie limitné hodnoty znečistenia alebo určiť ďalšie limitné hodnoty znečistenia.

Limitné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami okrem odpadových vôd vypúšťaných z technologických zariadení atómových elektrární.

Orgán štátnej vodnej správy môže povoliť vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia pri vykonávaní skúšobnej prevádzky alebo opravy čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov na určený čas, ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente.

Odpadové vody z odľahčovacích komôr možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient ustanovené vykonávacím predpisom [§ 78 ods. 1 písm. b)].

Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo na spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.

Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd podľa § 17 ods. 1 písm. l), ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky.

Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku možno povoliť iba vtedy, ak sú zbavené plávajúcich látok a usaditeľných látok. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať opatrenia podľa odseku 8 druhej vety.

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad. Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na

Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom škodlivých látok možno vypúšťať iba do takého vodného útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek používanie, a ak sa preukáže, že technickými opatreniami sa zabráni rozšíreniu týchto látok do okolitých vodných útvarov alebo nedôjde k poškodeniu iných ekosystémov.

Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré sa nenachádzajú v ochranných pásmach vodárenských zdrojov a ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevykonáva.

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok a vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 32 ods. 9 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.

Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie použitých geotermálnych vôd, osobitných vôd alebo vôd vyčerpaných pri stavebných prácach do toho istého zvodneného kolektora, z ktorého boli odobraté.

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 32 ods. 3 až 6 a na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí § 32 ods. 8 druhá veta.

Orgán štátnej vodnej správy povolí osobitné užívanie vôd podľa § 17 ods. 1 písm. k), ak žiadateľ preukáže, že odpadové vody a osobitné vody

Na povoľovanie vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie platí rovnako ustanovenie § 32 ods. 4.

Za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorých sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom.

Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný urobiť primerané opatrenia, aby nevnikli do povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo aby neohrozili ich kvalitu, a to

Ten, kto zaobchádza s tuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 t ročne alebo s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m³ ročne alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t ročne alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m³ ročne, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:

Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd, na území s veľmi priepustným podložím alebo na iných miestach, z ktorých sa nebezpečné látky môžu splaviť počas dažďa do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do prostredia súvisiaceho s vodou, je povinný vykonať opatrenia podľa odseku 3 bez ohľadu na množstvo a skupenstvo nebezpečných látok.

Ak vzniknú pochybnosti o povinnostiach používateľa nebezpečných látok podľa odsekov 3 a 4, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.

S použitými obalmi nebezpečných látok sa zaobchádza ako s nebezpečnými látkami.

Každý, kto zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej správy a na požiadanie poverenej osobe.

Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas

Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať znečistenia povrchových vôd a podzemných vôd podľa ministerstvom vypracovaného Programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami.

Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsahuje

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

Každý, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia³⁶) (ďalej len „inšpekcia“) alebo obvodnému úradu životného prostredia, polícii, hasičskému zboru, obecnému úradu a správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.

Polícia, hasičský zbor, obecný úrad, orgán štátnej vodnej správy a správca vodného toku odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.

Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.

Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.

Bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.

Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, jednotiek hasičského zboru, záchranných plukov vojsk civilnej ochrany, obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

Každý, kto sa zúčastní na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

Ak rozsah alebo charakter mimoriadneho zhoršenia vôd neumožňuje jeho pôvodcovi vlastnými silami a prostriedkami ani silami a prostriedkami inšpekcie a správcu vodného toku zamedziť ďalšie znečisťovanie alebo šírenie znečistenia ani odstránenie znečistenia a jeho následkov, inšpekcia neodkladne ohlási mimoriadnu udalosť prednostovi obvodného úradu životného prostredia na účely zabezpečenia postupu podľa osobitného predpisu.³⁷)

Ten, kto spôsobí poškodenie³⁸) povrchových vôd alebo podzemných vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť náklady s tým spojené. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,³⁹) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie je dotknutá. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahuje aj § 37 ods. 5 až 8.

Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.

Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo prostredia s nimi súvisiaceho, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.

Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.⁴⁰) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, čo vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného toku. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,⁴¹) je tento pozemok korytom vodného toku. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.

Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

Evidenciu vodných tokov a ich povodí zabezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom vodného toku, a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody alebo pozemok nového koryta vykúpiť.

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravené koryto vodného toku neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta vodného toku, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť správcovi vodného toku povinnosť vypracovať a predložiť takýto návrh.

Orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným úradom.

Ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami.

Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta vodného toku,

Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.

Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a na pobrežných pozemkoch sú povinní na vlastné náklady

Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov.

Správu vodných tokov vykonávajú

Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 2 tvoria tieto činnosti:

Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, na zachovanie infiltračných podmienok a biologických hodnôt prirodzeného ekosystému, na ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny.

Správca vodného toku je oprávnený

Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej päty hrádze.

Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.

Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Vlastník pobrežného pozemku je povinný

Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osadzuje. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je tým dotknutý.

Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta vodného toku.

Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.

V pochybnostiach o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.

Na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži.

Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky⁴⁴)

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä

Za vodné stavby sa nepovažujú domové žumpy a jednoduché zariadenia podľa § 14 ods. 3, vodovodné prípojky a kanalizačné prípojky s výnimkou prípojok uvedených v odseku 1 písm. k) a l).

V pochybnostiach o tom, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule, je zakázané.

V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľností náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku, najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov ich pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.

Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe.

Ministerstvo pôdohospodárstva zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená.

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.

Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená (odsek 4) a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie môže odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonávať ich vlastník, prípadne stavebník odborne spôsobilou osobou.

Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby povinný

Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Schvaľuje ho orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby.

Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku.

Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody, ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy

Ministerstvo spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými právnickými osobami pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania tohto zákona a vykonávacích predpisov a vypracúva informácie pre vládu o stave povrchových vôd a podzemných vôd a o plnení prijatých opatrení.

Ministerstvo v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva zabezpečuje úlohy v rámci medzinárodnej spolupráce na úseku ochrany a kvality množstva vôd a ich racionálneho využívania. Ministerstvo je gestorom týchto úloh vo vzťahu k Európskej únii.

Krajský úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy

V prípadoch, v ktorých je krajský úrad životného prostredia príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

Vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov krajský úrad životného prostredia vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom a ministerstvom pôdohospodárstva, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Krajský úrad životného prostredia môže všeobecne záväznou vyhláškou

Inšpekcia je odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad

Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu havárie a od každého, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 37 ods. 2), ako aj prijaté hlásenie od polície, požiarneho zboru, obecného úradu, obvodného úradu životného prostredia a správcu vodného toku (§ 37 ods. 3).

Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať

Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 37 ods. 8).

Ak rozsah a charakter mimoriadneho zhoršenia vôd má znaky mimoriadnej udalosti, inšpekcia ju neodkladne hlási prednostovi obvodného úradu životného prostredia, v ktorého územnom obvode vznikla, na účely zabezpečenia postupu podľa osobitných predpisov³⁶) (§ 37 ods. 11).

Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 6 v rámci výkonu štátnej vodnej správy

Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.

Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.

Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy

Obec môže všeobecne záväzným nariadením

Ministerstvo zdravotníctva

Orgány na ochranu zdravia vydávajú záväzné posudky na vyhlásenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia.

Orgány štátnej vodnej správy môžu pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vôd, správcu vodného toku, prípadne ďalších právnických osôb.

Orgány štátnej vodnej správy ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru vykonávajú technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku; najmä dozerajú, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad, a vykonávajú potrebné opatrenia na ich bezpečnosť.

Orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Ak napriek uloženým opatreniam dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd s obsahom škodlivých látok alebo obzvlášť škodlivých látok v rozpore s povolením alebo dochádza k úniku nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, alebo do prostredia s nimi súvisiaceho a hrozí nebezpečenstvo závažnej ekologickej ujmy, môže orgán štátnej vodnej správy obmedziť alebo zakázať súvisiacu výrobu alebo činnosť až do odstránenia nedostatkov alebo ich príčin.

Pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru ministerstvo dozerá, ako sa dodržiavajú ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti z nich vyplývajúce.

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho vodoochranného dozoru ako orgány štátnej vodnej správy vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Ak ministerstvo pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru podľa odsekov 1 a 2 zistí nedostatky, je oprávnené uložiť opatrenia na nápravu alebo vyžadovať prijatie opatrení kontrolovaným subjektom.

Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru, ako aj nazerať do príslušných podkladov.

Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov informovať prevádzkovateľa.

Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.⁴⁵)

Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo v jeho časti na návrh správcov vodných tokov, vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.

Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad životného prostredia.

Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.⁴⁶) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na krajskom úrade životného prostredia.

Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu krajského úradu životného prostredia sľub tohto znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať svoje povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.

Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen vodnej stráže je oprávnený

Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na koho návrh bol člen vodnej stráže vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže vykonáva svoju funkciu.

Členstvo vo vodnej stráži zaniká

Podnikateľ, ktorý na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberá vodu alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m³ za deň, alebo zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v § 35 ods. 3 a na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom podľa § 35 ods. 4, je povinný ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu, absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.

Za bezúhonného podľa odseku 2 sa považuje ten, kto nebol v posledných piatich rokoch právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.⁴⁶) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností s prevádzkovaním vodných stavieb, iných stavieb a zariadení určených na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, s osobitným užívaním vôd a so zaobchádzaním s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany povrchových vôd a podzemných vôd, ako aj súhrn znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku vôd.

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne bakalárske štúdium v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax.

Odborná prax podľa odseku 5 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti.

Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienok podľa odseku 5, ak žiadateľ preukáže, že navštevuje bakalárske štúdium.

Osobitná odborná spôsobilosť sa overuje skúškou pred skúšobnou komisiou ministerstva. Na zabezpečenie odborných znalostí na osobitnú odbornú spôsobilosť ministerstvo organizuje odbornú prípravu. Náklady na odbornú prípravu hradí žiadateľ o overenie osobitnej odbornej spôsobilosti.

Povinnosťou vodohospodára je najmä

Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd a na vodné stavby sa spravuje miestom vodnej stavby, prípadne miestom činnosti.

Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný obvodný úrad životného prostredia, na území viacerých okresov, príslušný je obvodný úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby. V pochybnostiach o príslušnosti rozhoduje krajský úrad životného prostredia. Ak ide o okresy vo viacerých krajoch, príslušnosť určia zúčastnené krajské úrady životného prostredia po vzájomnej dohode; ak nedôjde k dohode, príslušnosť určí ministerstvo.

Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad životného prostredia, na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť určí ministerstvo.

Ak tá istá osoba požaduje spolu so žiadosťou o povolenie na vodnú stavbu vydanie ďalších rozhodnutí podľa tohto zákona, pričom na ich vydanie sú príslušné orgány štátnej vodnej správy rôznych stupňov, o týchto žiadostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia na vodnú stavbu.

Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,⁴⁷) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.

Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.

Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 23 ods. 1 je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku, aj správca vodného toku.

V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve všetkých jemu známych účastníkov konania.

Pozvanie na ústne pojednávanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr do ôsmich dní, v zložitejších prípadoch do 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V tomto čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, nemožno vziať zreteľ.

Ak rozhodnutie štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.

Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky.

Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten, kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.

Orgán štátnej vodnej správy zastaví konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.

V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj podľa osobitného predpisu.⁴⁸)

Na právne úkony vykonávané podľa § 15 ods. 2, § 24, § 27 ods. 7, § 32 ods. 7, § 35 ods. 9, § 37 ods. 8 a 9, § 52 ods. 4 a § 63 ods. 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti.

Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 17 ods. 1 písm. g) a k), § 22 ods. 1, súhlasu podľa § 23 a vyjadrenia podľa § 24 je v integrovanom povoľovaní^48a) dotknutým orgánom.

Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu podnikateľovi alebo inej právnickej osobe, ktorá

Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.⁴⁹)

Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.

Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. a) tohto zákona možno uložiť v sume vypočítanej násobkom sadzby 5 Sk za 1 m³ nedovolene odobratých povrchových vôd a banských vôd a 15 Sk za 1 m³ nedovolene odobratých podzemných vôd a celkového množstva týchto vôd najdlhšie za rok, najmenej 30 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. b) tohto zákona možno uložiť do výšky päťnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 30 Sk za 1 m³ nedovolene vypúšťaných odpadových vôd za obdobie predchádzajúceho roku, najmenej 30 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. c) možno uložiť do 1 000 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. d) a e) možno uložiť do 300 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. f) možno uložiť do 500 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. g) možno uložiť do 1 000 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. h) a i) možno uložiť do 2 000 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. j) možno uložiť do 50 000 Sk.

Pokutu podľa § 70 ods. 1 písm. k) možno uložiť do 100 000 Sk.

Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami podľa § 70 ods. 1 písm. b) a g) dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do 5 000 000 Sk.

Pri ukladaní pokuty podľa § 71 ods. 3 až 7 a ods. 10 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa podnikateľ alebo iná právnická osoba pričinila o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.

Nesplnenie povinnosti podľa tohto zákona občanom je priestupkom na úseku vôd.⁵⁰)

Tí, ktorí užívajú povrchové vody alebo podzemné vody, a tí, ktorí vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, sú povinní za tieto činnosti platiť.

Spoplatnenia podľa odseku 1 sa vykonávajú systémom platieb a poplatkov.

Spoplatnenie užívania vôd platbami je

Poplatky platia užívatelia vôd za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a za odber podzemnej vody mimo odberu podľa § 14 ods. 3 (do 10 l/min. alebo 4 800 m³ ročne, alebo 400 m³ mesačne).

Platby a poplatky vyberá správca vodného toku.

Platby podľa § 74 ods. 3 sú príjmom správcu vodného toku a slúžia na úhradu nákladov súvisiacich so správou vodných tokov a správou povodia.

Poplatky podľa § 74 ods. 4 sú príjmom štátneho rozpočtu.

Škodám, ktoré spôsobujú povodne, treba predchádzať, ich rozsah a následky obmedzovať a priebeh povodní ovplyvňovať. Deje sa tak najmä systematickou prevenciou a zabezpečovacími a záchrannými prácami vykonávanými podľa povodňových plánov a príkazov povodňových orgánov.

Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú organizácie a občania povinní umožniť vstup na svoje pozemky a do objektov na vykonávanie zabezpečovacích a záchranných prác, prispieť na príkaz povodňových orgánov podľa svojich možností a síl osobnou a vecnou pomocou na ochranu ľudských životov a majetkov pred povodňami, spolupracovať pri ochrane pred povodňami a spravovať sa príkazmi príslušných povodňových orgánov.

Podrobnosti o vykonávaní ochrany pred povodňami upravuje osobitný predpis.⁴²)

Práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona.

Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej bezchybnosti vodných zdrojov podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.

Orgány štátnej vodnej správy sú povinné pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrení a pri vykonávaní ostatných opatrení podľa tohto zákona vychádzať zo smerného vodohospodárskeho plánu v platnom znení až do schválenia nových vodných plánov.

Vodné toky, ktoré spravuje správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe podľa tohto zákona. Vodné toky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona spravujú iné štátne organizácie ako správca vodohospodársky významného vodného toku podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe až do prevzatia ich správy správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo do prevedenia ich správy na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva (§ 47 ods. 1).

Kto vykonáva funkciu vodohospodára, môže túto činnosť vykonávať do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, po uplynutí tejto lehoty len v prípade, ak získa osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti na jej výkon. Dvojročná lehota na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti sa vzťahuje aj na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, na ktoré sa podľa doterajších predpisov nevyžadovalo ustanoviť funkciu vodohospodára.

Ustanovenie za člena vodnej stráže podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podnikatelia a iné právnické osoby, ktorí vypúšťajú odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a priemyselné odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie, sú povinní oznámiť do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona orgánu štátnej vodnej správy množstvo, kvalitu a spôsob vypúšťania týchto vôd, ako aj jednotlivé látky zo skupín látok uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu a ich množstvá (koncentračné hodnoty a bilančné hodnoty) samostatne na jednotlivé prípady vypúšťania. Kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd, do podzemných vôd alebo do verejnej kanalizácie je povinný spolu s oznámením predložiť aj prijaté opatrenia na zamedzenie vypúšťania obzvlášť škodlivých látok a na postupné obmedzovanie škodlivých látok vo vypúšťaných odpadových vodách. Nesplnením oznamovacej povinnosti v určenej lehote doterajšie povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd zaniká.

Orgán štátnej vodnej správy na základe oznámenia podľa odseku 8 preskúma povolenie a skutočné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd a do verejnej kanalizácie. Ak zistí, že sú povolenia v súlade s ustanoveniami tohto zákona, ponechá povolenie v platnosti. Ak je povolenie alebo skutočné vypúšťanie odpadových vôd v rozpore s ustanoveniami tohto zákona alebo presahuje ustanovené limitné hodnoty znečistenia, rozhodne, v akom rozsahu a za akých podmienok povoľuje ich ďalšie vypúšťanie. V povolení súčasne určí limitné hodnoty znečistenia a lehotu, po ktorej uplynutí platnosť povolenia zaniká. Táto lehota nemôže byť

Vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov platných do účinnosti tohto zákona.

Kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, ktoré nevyhovujú požiadavkám ustanoveným v § 35 ods. 2 a 3 tohto zákona, je povinný do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona oznámiť orgánu štátnej vodnej správy stav v zaobchádzaní s nebezpečnými látkami s návrhom opatrení na zladenie s ustanovenými požiadavkami a časový priebeh ich realizácie.

Orgán štátnej vodnej správy na základe oznámenia podľa odseku 11 a výsledkov miestneho zistenia uloží používateľovi nebezpečných látok opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu zaobchádzania s nebezpečnými látkami so zákonom v lehote primeranej druhu používaných nebezpečných látok s ohľadom na ich škodlivosť pre vodné prostredie, zdravie ľudí, miestne podmienky a náročnosť vykonania opatrení, najdlhšie však do 31. decembra 2009. Orgán štátnej vodnej správy pri ukladaní opatrení vychádza z predchádzajúceho zisťovania podľa § 33 ods. 1 tohto zákona.

Vláda ustanoví nariadením

Podrobnosti o

Ministerstvo pôdohospodárstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

Zrušujú sa:

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto:

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa mení takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2002.