LEX
333/2002 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správy

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 333/2002 Z. z. o prijatí Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu 2026

Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)
priloha 1
RÍMSKY ŠTATÚT MEDZINÁRODNÉHO TRESTNÉHO SÚDU
PREAMBULA
Štáty, zmluvné strany, tohto štatútu,
vedomé si, že všetky národy spájajú spoločné väzby, že vzájomné prepojenie ich kultúr tvorí spoločné dedičstvo, a znepokojení tým, že táto krehká mozaika sa môže kedykoľvek rozpadnúť,
majúc na pamäti, že počas tohto storočia sa milióny detí, žien a mužov stali obeťami nepredstaviteľných krutostí, ktoré hlboko otriasajú svedomím ľudstva,
uznávajúc, že takéto závažné zločiny ohrozujú mier, bezpečnosť a blahobyt na svete,
potvrdzujúc, že najzávažnejšie trestné činy týkajúce sa medzinárodného spoločenstva ako celku nesmú zostať nepotrestané a že ich trestné stíhanie musí byť zaručené prijatím opatrení na národnej úrovni a posilňovaním medzinárodnej spolupráce,
rozhodnuté skoncovať s beztrestnosťou páchateľov týchto trestných činov, a tak prispieť k predchádzaniu týmto zločinom,
pripomínajúc, že povinnosťou každého štátu je vykonávať trestnú jurisdikciu nad osobami zodpovednými za spáchanie medzinárodných trestných činov,
opätovne potvrdzujúc účel a zásady Charty Organizácie Spojených národov a najmä, že všetky štáty sa zdržia hrozby alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu alebo akéhokoľvek iného spôsobu, ktorý nie je v súlade s účelom Organizácie Spojených národov,
zdôrazňujúc v tejto súvislosti, že nič v tomto štatúte uvedené neoprávňuje ktorýkoľvek štát, zmluvnú stranu, zasahovať do ozbrojeného konfliktu alebo do vnútorných záležitostí akéhokoľvek štátu,
odhodlané pre tento cieľ a pre dnešné a budúce generácie vytvoriť nezávislý stály Medzinárodný trestný súd napojený na systém Organizácie Spojených národov s jurisdikciou nad najzávažnejšími trestnými činmi týkajúcimi sa medzinárodného spoločenstva ako celku,
zdôrazňujúc, že Medzinárodný trestný súd zriadený podľa tohto štatútu bude doplnkom k vnútroštátnym trestným jurisdikciám,
odhodlané zaručiť trvalý rešpekt a vykonávanie medzinárodnej spravodlivosti,
dohodli sa takto:
PRVÁ ČASŤ
ZRIADENIE SÚDU
Článok 1
Súd
Zriaďuje sa Medzinárodný trestný súd (ďalej len „Súd"). Tento Súd je stála inštitúcia a má právomoc vykonávať jurisdikciu nad osobami za najzávažnejšie trestné činy, ktoré vyvolávajú medzinárodné znepokojenie, ako je to uvedené v tomto štatúte, a je doplnkom k vnútroštátnym trestným jurisdikciám. Právomoc a činnosť Súdu sa riadia ustanoveniami tohto štatútu.
Článok 2
Vzťah medzi Súdom a Organizáciou Spojených národov
Vzťah medzi Súdom a Organizáciou Spojených národov bude upravený dohodou, ktorú musí schváliť Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, tohto štatútu, a potom ju v jeho mene uzavrie predseda Súdu.
Článok 3
Sídlo Súdu
1.
Súd bude mať zriadené sídlo v Haagu v Holandsku (ďalej len „hostiteľský štát").
2.
Súd uzatvorí dohodu o hlavnom sídle s hostiteľským štátom, ktorú schváli Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, a potom ju v jeho mene uzavrie predseda Súdu.
3.
Súd môže zasadať kdekoľvek inde vždy, keď to považuje za žiaduce, tak ako je to ustanovené v tomto štatúte.
Článok 4
Právne postavenie a právomoci Súdu
1.
Súd je medzinárodnou právnickou osobou. Má aj takú právnu spôsobilosť, aká je potrebná na výkon jeho funkcií a splnenie jeho účelu.
2.
Súd môže vykonávať svoje funkcie a právomoci, ako sú ustanovené v tomto štatúte, na území akéhokoľvek štátu, zmluvnej strany, a na základe osobitnej dohody na území akéhokoľvek iného štátu.
DRUHÁ ČASŤ
JURISDIKCIA, PRÍPUSTNOSŤ A POUŽITEĽNÉ PRÁVO
Článok 5
Trestné činy spadajúce do právomoci Súdu
1.
Právomoc Súdu sa obmedzuje na najzávažnejšie trestné činy týkajúce sa medzinárodného spoločenstva ako celku. Súd má podľa tohto štatútu právomoc v týchto trestných činoch:
a)
trestný čin genocídy,
b)
zločiny proti ľudskosti,
c)
vojnové zločiny,
d)
trestný čin agresie.
2.
Súd bude vykonávať jurisdikciu v prípade trestného činu agresie, keď sa v súlade s článkami 121 a 123 prijme ustanovenie, ktoré bude definovať tento trestný čin, a určí podmienky, za akých Súd vykonáva jurisdikciu v súvislosti s týmto trestným činom. Takéto ustanovenie musí byť v súlade s príslušnými ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov.
Článok 6
Genocída
Na účely tohto štatútu „genocída" znamená akýkoľvek z týchto činov spáchaný s úmyslom celkom alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu, akým je
a)
spôsobenie smrti príslušníkom skupiny,
b)
spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia príslušníkom skupiny,
c)
cieľavedomé privodenie takých životných podmienok skupine, ktorých cieľom je spôsobiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,
d)
prijatie opatrení, ktorých cieľom je zabrániť rodeniu detí v rámci skupiny,
e)
násilné preloženie detí jednej skupiny do inej skupiny.
Článok 7
Zločiny proti ľudskosti
1.
Na účely tohto štatútu „zločin proti ľudskosti" znamená akýkoľvek z týchto činov, ak bol spáchaný ako súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného proti civilnému obyvateľstvu s vedomím útoku, akým je
a)
vražda,
b)
vyhladzovanie,
c)
zotročenie,
d)
deportácia alebo násilný presun obyvateľstva,
e)
uväznenie alebo iné závažné pozbavenie osobnej slobody porušujúce základné pravidlá medzinárodného práva,
f)
mučenie,
g)
znásilnenie, sexuálne otroctvo, vynútená prostitúcia, násilné tehotenstvo, vynútená sterilizácia alebo iné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti,
h)
prenasledovanie akejkoľvek identifikovateľnej skupiny alebo kolektívu z politických, rasových, národnostných, etnických, kultúrnych, náboženských dôvodov, z dôvodu pohlavia, ako je definované v odseku 3, alebo z iných dôvodov, ktoré sú všeobecne uznávané ako neprípustné podľa medzinárodného práva, v súvislosti s akýmkoľvek činom uvedeným v tomto odseku alebo akýmkoľvek trestným činom v rozsahu právomoci Súdu,
i)
nedobrovoľné zmiznutie ľudí,
j)
trestný čin apartheidu,
k)
ďalšie neľudské činy podobnej povahy úmyselne spôsobujúce veľké utrpenie alebo vážne zranenie tela alebo poškodenie duševného či fyzického zdravia.
2.
Na účely odseku 1
a)
„útok namierený proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu" znamená konanie, v ktorého priebehu dochádza k opakovanému páchaniu činov uvedených v odseku 1 proti akémukoľvek civilnému obyvateľstvu v súlade so štátnou alebo s organizačnou politikou uskutočňovania alebo podporovania týchto útokov,
b)
„vyhladzovanie" obsahuje úmyselné privodenie životných podmienok, medziiným zmarenie prístupu k potravinám a liekom, ktorého cieľom je zničenie časti obyvateľstva,
c)
„zotročenie" znamená výkon niektorých práv alebo všetkých práv spájajúcich sa s právom k vlastníctvu voči osobe a zahŕňa výkon takého práva v priebehu obchodovania s osobami, najmä so ženami a s deťmi,
d)
„deportácia alebo násilný presun obyvateľstva" znamená nútené premiestnenie dotknutých osôb z oblasti, kde sú zákonne prítomní, vyhnaním alebo iným donucovaním bez dôvodov povolených medzinárodným právom,
e)
„mučenie" znamená úmyselné spôsobenie veľkej telesnej alebo duševnej bolesti alebo utrpenia väznenej osobe alebo osobe, nad ktorou mal kontrolu obžalovaný. Pod mučenie nespadá bolesť alebo utrpenie vyplyvajúce iba z podstaty zákonných sankcií alebo ako ich sprievodný jav,
f)
„nútené tehotenstvo" znamená nezákonné obmedzenie ženy násilne privedenej do iného stavu s úmyslom ovplyvňovať etnické zloženie akéhokoľvek obyvateľstva alebo vykonávať iné závažné porušenia medzinárodného práva. Táto definícia sa v žiadnom prípade nemá interpretovať ako ovplyvňovanie vnútroštátnych zákonov súvisiacich s tehotenstvom,
g)
„prenasledovanie" znamená úmyselné a závažné odňatie základných práv v rozpore s medzinárodným právom z dôvodu identity skupiny alebo kolektívu,
h)
„trestný čin apartheidu" znamená neľudské činy podobného charakteru, ako sú činy uvedené v odseku 1, spáchané v kontexte inštitucionalizovaného režimu systematického utláčania a prevahy jednej rasovej skupiny nad akoukoľvek inou rasovou skupinou alebo skupinami s úmyslom zachovať tento režim,
i)
„nedobrovoľné zmiznutie ľudí" znamená zatknutie, väzbu alebo zavlečenie osôb s úmyslom vyňať ich spod ochrany zákona na dlhšie časové obdobie štátom alebo politickou organizáciou alebo s oprávnením, podporou alebo tichým súhlasom štátu alebo politickej organizácie s následným odmietnutím priznania tohto odňatia slobody alebo poskytovania informácií o osude alebo mieste pobytu takýchto osôb.
3.
Na účely tohto štatútu sa termín „pohlavie" chápe ako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte na obe pohlavia, mužov i ženy. Termín „pohlavie" nenaznačuje iný význam, ktorý by sa líšil od už uvedeného významu.
Článok 8
Vojnové zločiny
1.
Súd má jurisdikciu v súvislosti s vojnovými zločinmi, najmä ak boli spáchané ako súčasť plánu alebo politiky alebo ako súčasť páchania takých zločinov vo veľkom rozsahu.
2.
Na účely tohto štatútu „vojnové zločiny" znamenajú:
a)
Závažné porušenia Ženevských dohovorov z 12. augusta 1949, menovite ktorýkoľvek z týchto činov voči osobám alebo majetku chránených podľa ustanovení príslušného Ženevského dohovoru:
i)
zámerné zabitie,
ii)
mučenie alebo neľudské zaobchádzanie vrátane biologických pokusov,
iii)
zámerné spôsobenie veľkého telesného alebo zdravotného utrpenia alebo vážneho zranenia,
iv)
rozsiahle zničenie a privlastnenie majetku vykonané bez zdôvodnenia vojenskou nevyhnutnosťou a nezákonne a svojvoľne,
v)
prinútenie vojnového zajatca alebo inej chránenej osoby slúžiť v silách nepriateľskej moci,
vi)
zámerné odňatie práv na spravodlivý a riadny súd vojnovému zajatcovi alebo inej chránenej osobe,
vii)
nezákonná deportácia alebo presun, alebo nezákonné obmedzenie,
viii)
branie rukojemníkov.
b)
Iné vážne porušenia zákonov a zvyklostí uplatniteľných v medzinárodných ozbrojených konfliktoch v rámci vytvoreného rámca medzinárodného práva, menovite akýkoľvek z týchto činov:
i)
úmyselné nasmerovanie útokov proti civilnému obyvateľstvu ako takému alebo proti jednotlivým civilistom, ktorí sa priamo nezúčastňujú na nepriateľských akciách,
ii)
úmyselné nasmerovanie útokov proti civilným objektom, t. j. objektom, ktoré nie sú vojenskými cielmi,
iii)
úmyselné nasmerovanie útokov proti personálu, zariadeniam, materiálu, jednotkám alebo vozidlám zapojeným do humanitárnej pomoci alebo mierových misií v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, ak majú nárok na ochranu poskytovanú podľa medzinárodného práva civilistom alebo civilným objektom v ozbrojenom konflikte,
iv)
úmyselné spustenie útoku s vedomím, že takýto útok spôsobí sprievodnú stratu na životoch civilistov alebo ich zranenie, alebo škody civilným objektom, alebo rozsiahlu, dlhodobú a vážnu škodu prírodnému prostrediu, ktorá je zjavne neprimeraná vzhľadom na konkrétnu a priamu celkovú vojenskú predpokladanú výhodu,
v)
útoky alebo bombardovanie akýmkoľvek prostriedkom miest, dedín, obydlí alebo budov, ktoré nie sú obraňované a ktoré nie sú vojenskými objektmi,
vi)
zabitie alebo zranenie účastníka boja, ktorý zložil zbrane alebo už nemal obranné prostriedky a bezpodmienečne sa vzdal,
vii)
zneužitie vlajky vyjednávača, vlajky alebo vojenských insígnií a uniformy nepriateľa alebo Organizácie Spojených národov, ako aj rozlišujúcich znakov Ženevských dohovorov, ktoré má za následok smrť alebo vážne osobné zranenie,
viii)
priamy alebo nepriamy presun časti vlastného civilného obyvateľstva okupujúcou mocnosťou na územie, ktoré okupuje, alebo deportácia alebo presun celého obyvateľstva okupovaného územia alebo jeho časti v rámci tohto územia alebo mimo neho,
ix)
úmyselné nasmerovanie útokov proti budovám určeným na náboženské, vzdelávacie, umelecké, vedecké alebo charitatívne účely, historickým pamiatkam, nemocniciam a miestam, kde sa zhromažďujú chorí a zranení, ak ide o nevojenské ciele,
x)
podrobenie osôb, ktoré sú v moci nepriateľskej strany, telesnému zmrzačeniu alebo lekárskym alebo vedeckým pokusom akéhokoľvek druhu, ktoré nie sú odôvodnené lekárskym, zubným alebo nemocničným ošetrením dotknutej osoby ani nie sú vykonané v jej záujme a ktoré spôsobujú smrť takejto osoby alebo osôb alebo vážne ohrozujú jej alebo ich zdravie,
xi)
vierolomné zabitie alebo ťažké zranenie jednotlivcov patriacich k nepriateľskému národu alebo k armáde,
xii)
vyhlásenie neudelenia žiadnej milosti,
xiii)
zničenie alebo zabratie majetku nepriateľa, ak takéto zničenie alebo zabratie si naliehavo nevyžaduje vojnové potreby,
xiv)
vyhlásenie práv a činov štátnych príslušníkov nepriateľskej strany za zrušené, pozastavené alebo neprípustné na súde,
xv)
donútenie štátneho príslušníka nepriateľskej strany zúčastňovať sa na vojenských operáciách nasmerovaných proti jeho vlastnej krajine, dokonca aj keď bol v službách bojujúcej strany vo vojne pred začiatkom vojny,
xvi)
drancovanie mesta alebo miesta, dokonca aj keď bolo vzaté útokom,
xvii)
používanie jedu alebo otrávených zbraní,
xviii)
používanie dusivých, jedovatých alebo iných plynov a všetkých analogických kvapalín, materiálov alebo zariadení,
xix)
používanie guliek, ktoré sa ľahko rozťahujú alebo splošťujú v ľudskom tele, ako sú guľky s tvrdým obalom, ktorý úplne nekryje jadro alebo je narezaný,
xx)
používanie bojových zbraní, projektilov, materiálov a metód, ktoré sú takého charakteru, že spôsobujú nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie, alebo ktoré sú vnútorne nerozlišujúce v rozpore s medzinárodným právom ozbrojených konfliktov za predpokladu, že na takéto zbrane sa vzťahuje komplexný zákaz a sú zahrnuté do prílohy tohto štatútu formou doplnku v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v článkoch 121 a 123,
xxi)
urážanie ľudskej dôstojnosti, najmä ponižujúce a pokorujúce zaobchádzanie,
xxii)
znásilnenie, sexuálne otroctvo, nedobrovoľná prostitúcia, nútené tehotenstvo, ako sú definované v článku 7 ods. 2 písm. f), nedobrovoľná sterilizácia alebo akákoľvek iná forma sexuálneho násilia, ktorá je tiež závažným porušením Ženevských dohovorov,
xxiii)
využívanie prítomnosti civilnej alebo inej chránenej osoby na to, aby niektoré body, oblasti alebo vojenské sily nadobudli imunitu voči vojenským operáciám,
xxiv)
úmyselné nasmerovanie útokov proti budovám, materiálu, zdravotným jednotkám a doprave, ako aj personálu používajúcemu rozlišujúce znaky Ženevských dohovorov v súlade s medzinárodným právom,
xxv)
úmyselné využívanie vyhladovania civilistov ako bojovej metódy odňatím predmetov nepostrádateľných na ich prežitie vrátane úmyselného zdržiavania záchranných zásielok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Ženevských dohovorov,
xxvi)
odvod alebo verbovanie detí mladších ako pätnásť rokov do národných ozbrojených síl alebo ich využívanie na aktívnu účasť na nepriateľských akciách.
c)
V prípade ozbrojeného konfliktu, ktorý nemá medzinárodný charakter, vážne porušenia článku 3, ktorý je spoločný pre štyri Ženevské dohovory z 12. augusta 1949, konkrétne akýkoľvek z týchto činov spáchaný voči osobám, ktoré sa aktívne nezúčastňujú na nepriateľských akciách, vrátane príslušníkov ozbrojených síl, ktorí zložili zbrane, a tých, ktorí sú vyradení z boja pre chorobu, zranenie, väzbu alebo z inej príčiny:
i)
násilie voči životu a osobe, najmä vražda každého druhu, zmrzačenie, kruté zaobchádzanie a mučenie,
ii)
urážanie ľudskej dôstojnosti, najmä ponižujúce a pokorujúce zaobchádzanie,
iii)
branie rukojemníkov,
iv)
vynášanie trestov a vykonávanie popráv bez predchádzajúceho rozsudku vyhláseného riadne vytvoreným súdom poskytujúcim všetky súdne záruky, ktoré sa všeobecne uznávajú za nepostrádateľné.
d)
Odsek 2 písm. c) sa vzťahuje na ozbrojené konflikty, ktoré nemajú medzinárodný charakter, a preto sa nevzťahuje na situácie vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a sporadické akty násilia alebo iné akty podobnej povahy.
e)
Iné vážne porušenia zákonov a zvykov uplatniteľných na ozbrojené konflikty, ktoré nemajú medzinárodný charakter v danom rámci medzinárodného práva, konkrétne akýkoľvek z týchto činov:
i)
úmyselné nasmerovanie útokov voči civilnému obyvateľstvu ako takému alebo voči jednotlivým civilistom, ktorí sa priamo nezúčastňujú na nepriateľských akciách,
ii)
úmyselné nasmerovanie útokov proti budovám, materiálu, zdravotným jednotkám, doprave a personálu používajúcemu rozlišujúce znaky Ženevských dohovorov v súlade s medzinárodným právom,
iii)
úmyselné nasmerovanie útokov proti personálu, zariadeniam, materiálu, jednotkám alebo vozidlám zapojeným do humanitárnej pomoci alebo mierových misií v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, kým majú nárok na ochranu poskytovanú podľa medzinárodného práva civilistom alebo civilným objektom v ozbrojenom konflikte,
iv)
úmyselné nasmerovanie útokov proti budovám určeným na náboženské, vzdelávacie, umelecké, vedecké alebo charitatívne účely, historickým pamiatkam, nemocniciam a miestam, kde sa zhromažďujú chorí a zranení, ak ide o nevojenské ciele,
v)
drancovanie mesta alebo miesta, dokonca aj keď bolo vzaté útokom,
vi)
znásilnenie, sexuálne otroctvo, nedobrovoľná prostitúcia, nútené tehotenstvo, ako sú definované v článku 7 ods. 2 písm. f), nedobrovoľná sterilizácia alebo akákoľvek iná forma sexuálneho násilia tiež tvoriaca závažné porušenie článku 3, ktorý je spoločný pre štyri Ženevské dohovory,
vii)
odvod alebo verbovanie detí mladších ako pätnásť rokov do ozbrojených síl alebo skupín a ich využívanie na aktívnu účasť na nepriateľských akciách,
viii)
prikázanie premiestnenia civilného obyvateľstva z dôvodov súvisiacich s konfliktom, ak si to nevyžaduje bezpečnosť dotknutých civilistov alebo naliehavé vojenské dôvody,
ix)
vierolomné zabitie alebo zranenie bojujúceho nepriateľa,
x)
vyhlásenie neudelenia žiadnej milosti,
xi)
podrobenie osoby, ktorá je v moci druhej strany konfliktu, telesnému zmrzačeniu alebo lekárskym alebo vedeckým pokusom akéhokoľvek druhu, ktoré nie sú odôvodnené lekárskym, zubným alebo nemocničným ošetrením dotknutej osoby, ani nie sú vykonané v jej záujme, a ktoré spôsobujú smrť takejto osoby alebo osôb alebo vážne ohrozujú jej alebo ich zdravie,
xii)
zničenie alebo zabratie majetku nepriateľa, ak takéto zničenie alebo zabratie naliehavo nevyžadujú potreby konfliktu.
f)
Odsek 2 písm. e) sa vzťahuje na ozbrojené konflikty, ktoré nemajú medzinárodný charakter, a preto sa nevzťahuje na situácie vnútorných nepokojov a napätí, ako sú vzbury, izolované a sporadické akty násilia alebo iné akty podobnej povahy. Vzťahuje sa na ozbrojené konflikty, ktoré sa dejú na území štátu, keď existuje zdĺhavý ozbrojený konflikt medzi vládnymi orgánmi a organizovanými ozbrojenými skupinami alebo medzi takýmito skupinami.
3.
Žiadne ustanovenie v odseku 2 písm. c) a e) nemá vplyv na zodpovednosť vlády udržať alebo znovu nastoliť v štáte zákon a poriadok alebo brániť jednotu a územnú celistvosť štátu všetkými legitímnymi prostriedkami.
Článok 9
Skutkové podstaty trestných činov
1.
Skutkové podstaty trestných činov majú pomáhať Súdu pri interpretácii a uplatňovaní článkov 6, 7 a 8. Musí ich prijať dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.
2.
Doplnenia ku skutkovým podstatám trestných činov môže navrhnúť
a)
akýkoľvek štát, zmluvná strana,
b)
sudcovia konajúci v absolútnej väčšine,
c)
prokurátor.
Musí ich prijať dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.
3.
Skutkové podstaty trestných činov a ich doplnky musia byť v súlade s týmto štatútom.
Článok 10
Žiadne ustanovenie v tejto časti sa nebude interpretovať ako ustanovenie, ktoré obmedzuje alebo ovplyvňuje už existujúce alebo vytvárajúce sa pravidlá medzinárodného práva na iné účely než na účely tohto štatútu.
Článok 11
Jurisdikcia ratione temporis
1.
Súd má jurisdikciu len nad trestnými činmi spáchanými po tom, ako tento štatút nadobudol platnosť.
2.
Ak sa štát stane zmluvnou stranou tohto štatútu po tom, ako nadobudol platnosť, Súd môže vykonávať jurisdikciu nad trestnými činmi spáchanými po tom, ako tento štatút nadobudol platnosť pre tento štát, ak tento štát neurobil vyhlásenie podľa článku 12 ods. 3.
Článok 12
Predpoklady na výkon jurisdikcie
1.
Štát, ktorý sa stane zmluvnou stranou tohto štatútu, týmto akceptuje jurisdikciu Súdu nad trestnými činmi uvedenými v článku 5.
2.
V prípade článku 13 písm. a) alebo c) môže Súd vykonávať svoju jurisdikciu, ak jeden štát alebo viac z týchto štátov sú zmluvnými stranami tohto štatútu alebo akceptovali jurisdikciu Súdu v súlade s odsekom 3:
a)
štát, na ktorého území sa stal čin, alebo ak trestný čin bol spáchaný na palube plavidla alebo lietadla, štát registrácie tohto plavidla alebo lietadla,
b)
štát, ktorého štátnym príslušníkom je vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba.
3.
Ak sa podľa odseku 2 vyžaduje akceptovanie štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, môže tento štát formou vyhlásenia podaného tajomníkovi akceptovať výkon jurisdikcie Súdu nad daným trestným činom. Akceptujúci štát spolupracuje so Súdom bez zdržania alebo výnimky v súlade s deviatou časťou.
Článok 13
Výkon jurisdikcie
Súd môže vykonávať jurisdikciu nad trestným činom uvedeným v článku 5 v súlade s ustanoveniami tohto štatútu, ak
a)
štát, zmluvná strana, predloží prokurátorovi v súlade s článkom 14 situáciu, v ktorej sa zdá, že došlo k spáchaniu jedného trestného činu alebo viacerých takých trestných činov,
b)
Bezpečnostná rada konajúca podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov predloží v súlade s článkom 14 prokurátorovi situáciu, v ktorej sa zdá, že došlo k spáchaniu jedného trestného činu alebo viacerých takých trestných činov,
c)
prokurátor inicioval vyšetrovanie v súvislosti s takýmto trestným činom v súlade s článkom 15.
Článok 14
Predloženie situácie štátom, zmluvnou stranou
1.
Štát, zmluvná strana, môže predložiť prokurátorovi situáciu, keď sa zdá, že došlo k spáchaniu jedného trestného činu alebo viacerých trestných činov v jurisdikcii Súdu, so žiadosťou na prokurátora, aby vyšetril situáciu s cieľom určiť, či sa zo spáchania takých trestných činov obžaluje jedna osoba alebo viac konkrétnych osôb.
2.
Ak je to možné, v predloženom materiále sa špecifikujú relevantné okolnosti a prikladá sa taká podporná dokumentácia, ktorú má k dispozícii štát predkladajúci situáciu.
Článok 15
Prokurátor
1.
Prokurátor môže iniciovať vyšetrovanie proprio motu na základe informácií o trestnom čine v rozsahu jurisdikcie Súdu.
2.
Prokurátor posúdi závažnosť získanej informácie. Na tento účel môže žiadať od štátov, orgánov Organizácie Spojených národov, medzivládnych alebo mimovládnych organizácií alebo od iných vhodných spoľahlivých zdrojov ďalšie informácie a môže prijímať písomné alebo ústne svedecké výpovede v sídle Súdu.
3.
Ak prokurátor dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní, predloží senátu prípravného konania žiadosť o poverenie vyšetrovaním spolu s celým získaným podporným materiálom. Obete môžu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov podávať senátu prípravného konania vysvetlenia.
4.
Ak senát prípravného konania na základe preskúmania žiadosti a sprievodného materiálu uváži, že existuje primeraný základ na pokračovanie vyšetrovania, a prípad sa javí ako prípad v jurisdikcii Súdu, vydá poverenie začať vyšetrovanie, pričom týmto nie sú dotknuté následné rozhodnutia Súdu týkajúce sa jurisdikcie a prípustnosti prípadu.
5.
Zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vyšetrovanie senátom prípravného konania nevylučuje predloženie následnej žiadosti prokurátora vychádzajúcej z nových skutočností alebo dôkazov v súvislosti s tou istou situáciou.
6.
Ak po predbežnom preskúmaní uvedenom v odsekoch 1 a 2 prokurátor dospeje k záveru, že poskytnuté informácie netvoria primeraný základ na vyšetrovanie, informuje o tom tých, ktorí informácie poskytli. To nebráni prokurátorovi, aby nezvážil ďalšie informácie, ktoré mu predložia, v súvislosti s tou istou vecou vo svetle nových skutočností alebo dôkazov.
Článok 16
Odloženie vyšetrovania alebo trestného stíhania
Podľa štatútu sa žiadne vyšetrovanie alebo stíhanie nemôže začať alebo sa v ňom nemôže pokračovať počas 12 mesiacov po tom, ak o to požiadala Súd Bezpečnostná rada uznesením podľa kapitoly VII Charty Organizácie Spojených národov; Bezpečnostná rada môže obnoviť túto žiadosť podľa tých istých podmienok.
Článok 17
Otázky prípustnosti
1.
S prihliadnutím na odsek 10 preambuly a článok 1 Súd určí, že prípad je neprípustný, ak
a)
prípad vyšetruje alebo trestne stíha štát, ktorý má v prípade jurisdikciu, s výnimkou, keď tento štát nie je ochotný alebo nie je schopný skutočne vykonať vyšetrovanie alebo trestné stíhanie,
b)
prípad vyšetroval štát, ktorý má v prípade jurisdikciu, a štát rozhodol nestíhať danú osobu s výnimkou, keď rozhodnutie je výsledkom neochoty alebo neschopnosti štátu skutočne vykonať trestné stíhanie,
c)
daná osoba už bola súdená za konanie, ktoré je predmetom žaloby, a pojednávanie Súdom nie je podľa článku 20 ods. 3 povolené,
d)
prípad nie je dostatočne závažný na to, aby ďalšie kroky Súdu boli odôvodnené.
2.
V záujme toho, aby sa v konkrétnom prípade určila neochota, Súd primerane zváži so zohľadnením zásad riadneho procesu uznávaných medzinárodným právom, či existuje jedna skutočnosť alebo viac z týchto skutočností:
a)
konanie sa uskutočnilo alebo prebieha, alebo sa rozhodlo na vnútroštátnej úrovni s cieľom ochrániť danú osobu pred trestnoprávnou zodpovednosťou za trestné činy v jurisdikcii Súdu uvedenej v článku 5,
b)
došlo k neodôvodnenému meškaniu v konaní, ktoré za daných okolností nie je v súlade s úmyslom spravodlivo súdiť danú osobu,
c)
konanie sa nevykonávalo alebo sa nevykonáva nezávisle a nestranne a vykonávalo sa alebo sa vykonáva spôsobom, ktorý za daných okolností nie je v súlade s úmyslom spravodlivo súdiť danú osobu.
3.
V záujme toho, aby sa v konkrétnom prípade určila neschopnosť, Súd zváži, či v dôsledku úplného alebo značného zrútenia alebo nedostupnosti vlastného vnútroštátneho súdneho systému štát nie je schopný získať obžalovaného alebo potrebné dôkazy a svedecké výpovede, alebo je inak neschopný vykonať konanie.
Článok 18
Predbežné rozhodnutia týkajúce sa prípustnosti
1.
V prípade, keď situácia bola predložená podľa článku 13 písm. a) Súdu a prokurátor určil, že existuje primeraný základ na začatie vyšetrovania, alebo prokurátor iniciuje vyšetrovanie podľa článku 13 písm. c) a článku 15, oznámi to všetkým štátom, zmluvným stranám, a tým štátom, ktoré by pri zohľadnení dostupných informácií zvyčajne vykonávali jurisdikciu v daných trestných činoch. Prokurátor môže takéto štáty informovať dôverným spôsobom, a keď si prokurátor myslí, že treba chrániť osoby, zabrániť zničeniu dôkazov alebo zabrániť úteku osôb, môže obmedziť rozsah informácií poskytovaných štátom.
2.
Štát môže do jedného mesiaca po prijatí takého oznámenia informovať Súd, že vyšetruje alebo vyšetroval svojich štátnych príslušníkov alebo iné osoby v rámci jeho jurisdikcie v súvislosti so zločinmi, ktoré môžu predstavovať trestné činy uvedené v článku 5 a ktoré súvisia s informáciami uvedenými v notifikácii štátu. Na požiadanie tohto štátu sa prokurátor podriadi vyšetrovaniu týchto osôb štátom s výnimkou, keď sa senát prípravného konania na základe žiadosti prokurátora rozhodne autorizovať vyšetrovanie.
3.
Prokurátorovo podriadenie sa vyšetrovaniu štátom môže prokurátor preskúmať šesť mesiacov od dátumu podriadenia sa alebo kedykoľvek, keď došlo k významnej zmene okolností vychádzajúcej z neochoty alebo neschopnosti skutočne vykonať vyšetrovanie.
4.
Dotknutý štát alebo prokurátor sa môže proti rozhodnutiu senátu prípravného konania odvolať v súlade s článkom 82 na odvolací senát. Odvolanie sa môže pojednávať urýchlene.
5.
Keď prokurátor pozastavil vyšetrovanie podľa odseku 2, môže požadovať, aby daný štát pravidelne informoval prokurátora o pokračovaní vyšetrovania a ďalších následných trestných stíhaniach. Štáty, zmluvné strany, odpovedajú na takéto žiadosti bez zbytočných prieťahov.
6.
Do vynesenia rozhodnutia senátom prípravného konania alebo kedykoľvek, keď prokurátor pozastaví vyšetrovanie podľa tohto článku, môže prokurátor výnimočne žiadať senát prípravného konania o oprávnenie vykonať potrebné vyšetrujúce kroky na účely zachovania dôkazov tam, kde je jedinečná príležitosť získať dôležité dôkazy alebo kde existuje významné riziko, že takýto dôkaz nemusí byť neskôr k dispozícii.
7.
Štát, ktorý namietal proti rozhodnutiu senátu prípravného konania podľa tohto článku, môže namietať proti prípustnosti alebo proti prípadu podľa článku 19 na základe ďalších významných skutočností alebo významnej zmeny okolností.
Článok 19
Námietky proti jurisdikcii Súdu alebo proti prípustnosti prípadu
1.
Súd sa musí presvedčiť, že má v každom prípade, ktorý mu predložia, jurisdikciu. Súd môže z úradnej moci určiť prípustnosť prípadu v súlade s článkom 17.
2.
Námietky proti prípustnosti prípadu z dôvodov uvedených v článku 17 alebo námietky proti jurisdikcii Súdu môže podať
a)
obžalovaný alebo osoba, na ktorú bol vydaný podľa článku 58 zatykač alebo ktorá dostala predvolanie dostaviť sa,
b)
štát, ktorý má v prípade jurisdikciu, na základe toho, že vyšetruje alebo trestne stíha prípad, alebo vyšetroval alebo trestne stíhal, alebo
c)
štát, od ktorého sa vyžaduje uznanie jurisdikcie podľa článku 12.
3.
Prokurátor môže od Súdu žiadať rozhodnutie v otázke jurisdikcie alebo prípustnosti. V konaní v súvislosti s jurisdikciou alebo prípustnosťou tí, ktorí postúpili situáciu podľa článku 13, ako aj obete môžu Súdu tiež predložiť vyjadrenia.
4.
Každá osoba alebo štát uvedený v odseku 2 môže len raz namietať proti prípustnosti prípadu alebo jurisdikcii Súdu. Námietka sa musí uskutočniť pred súdnym konaním alebo pri jeho začatí. Vo výnimočných prípadoch môže Súd udeliť povolenie na predloženie námietky viac ako raz alebo neskôr ako pri začatí súdneho konania. Námietky proti prípustnosti na začiatku súdneho konania alebo neskôr s povolením Súdu môžu vychádzať len z článku 17 ods. 1 písm. c).
5.
Štát uvedený v odseku 2 písm. b) a c) podáva námietku pri prvej príležitosti.
6.
Pred potvrdením obvinení sa námietky proti prípustnosti prípadu alebo námietky proti jurisdikcii Súdu postúpia senátu prípravného konania. Po potvrdení obvinení sa postúpia senátu prvej inštancie. Voči rozhodnutiam v súvislosti s jurisdikciou alebo prípustnosťou sa možno odvolať v súlade s článkom 82 na odvolací senát.
7.
Ak námietku podá štát uvedený v odseku 2 písm. b) alebo c), prokurátor pozastaví vyšetrovanie dovtedy, kým Súd nerozhodne v súlade s článkom 17.
8.
Do vynesenia rozhodnutia Súdom prokurátor môže požadovať poverenie od Súdu, aby
a)
vykonával tie potrebné vyšetrovacie kroky, ktoré sú uvedené v článku 18 ods. 6,
b)
prijal výpoveď alebo svedectvo svedka alebo dokončil zbieranie a preskúmanie dôkazov, ktoré sa začali pred uskutočnením námietky, a
c)
v spolupráci s relevantnými štátmi zabránil úteku osôb, na ktoré už prokurátor žiadal vydanie zatykača podľa článku 58.
9.
Podanie námietky neovplyvňuje platnosť akéhokoľvek úkonu vykonaného prokurátorom alebo akéhokoľvek príkazu alebo zatykača vydaného Súdom pred podaním námietky.
10.
Ak Súd rozhodol, že prípad je podľa článku 17 neprípustný, môže prokurátor podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia, keď sa úplne presvedčil, že sa objavili nové skutočnosti, ktoré úplne popierajú základ, pre ktorý sa predtým prípad považoval podľa článku 17 za neprípustný.
11.
Ak prokurátor s prihliadnutím na veci uvedené v článku 17 odloží vyšetrovanie, môže žiadať, aby relevantný štát dal prokurátorovi k dispozícii informácie o konaní. Na požiadanie daného štátu sú takéto informácie dôverné. Ak sa prokurátor potom rozhodne pokračovať vo vyšetrovaní, informuje štát, v súvislosti s ktorým došlo k odloženiu konania.
Článok 20
Zásada „Ne bis in idem"
1.
S výnimkou ustanovení v tomto štatúte žiadna osoba nebude postavená pred Súd za správanie, ktoré tvorilo základ trestných činov, za ktoré ju Súd odsúdil alebo od ktorých ju oslobodil.
2.
Žiadna osoba nebude postavená pred iný súd za trestný čin uvedený v článku 5, za ktorý ju už Súd odsúdil alebo ju Súd oslobodil.
3.
Žiadnu osobu, ktorú súdil iný súd za správanie tiež zakázané v článkoch 6, 7 alebo 8, nebude za to isté správanie súdiť Súd s výnimkou, keď konanie na inom súde
a)
bolo s cieľom ochrániť danú osobu pred trestnoprávnou zodpovednosťou za trestné činy v jurisdikcii Súdu, alebo
b)
inak nebolo vykonané nezávisle a nestranne v súlade s normami riadneho procesu uznávanými medzinárodným právom a konalo sa spôsobom, ktorý za daných okolností nie je v súlade s úmyslom spravodlivo súdiť danú osobu.
Článok 21
Uplatniteľné právo
1.
Súd uplatňuje
a)
na prvom mieste tento štatút, Skutkové podstaty trestných činov a jeho Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov,
b)
na druhom mieste, kde je to primerané, uplatniteľné zmluvy a zásady a pravidlá medzinárodného práva vrátane zaužívaných zásad medzinárodného práva ozbrojených konfliktov,
c)
ak tak nie je, všeobecné zásady práva odvodené Súdom z vnútroštátnych zákonov svetových právnych systémov vrátane vnútroštátnych zákonov štátu, ktorý by zvyčajne vykonával jurisdikciu v danom trestnom čine podľa primeranosti za predpokladu, že tieto zásady sa nepriečia tomuto štatútu a medzinárodnému právu a medzinárodne uznávaným normám a štandardom.
2.
Súd môže uplatňovať zásady a pravidlá práva podľa ich interpretácie v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach.
3.
Uplatňovanie a výklad práva podľa tohto článku musia byť v súlade s medzinárodne uznávanými ľudskými právami a bez akýchkoľvek nepriaznivých rozdielov vyplývajúcich z takých dôvodov, ako je pohlavie, ako je definované v článku 7 ods. 3, vek, rasa, farba, jazyk, náboženstvo alebo viera, politický alebo iný názor, etnický alebo spoločenský pôvod, bohatstvo, rod alebo iné postavenie.
TRETIA ČASŤ
VŠEOBECNÉ ZÁSADY TRESTNÉHO PRÁVA
Článok 22
Zásada „Nullum crimen sine lege"
1.
Osoba nie je podľa tohto štatútu trestnoprávne zodpovedná, ak dané správanie nepredstavuje v čase spáchania trestný čin v jurisdikcii Súdu.
2.
Definícia trestného činu je presne určená a nerozširuje sa na základe analógie. V prípade nejasnosti sa definícia interpretuje v prospech vyšetrovanej, trestne stíhanej alebo odsúdenej osoby.
3.
Tento článok nemá vplyv na charakterizovanie akéhokoľvek správania ako trestného správania podľa medzinárodného práva nezávisle od tohto štatútu.
Článok 23
Zásada „Nulla poena sine lege"
Osoba uznaná Súdom za vinnú sa môže potrestať len v súlade s týmto štatútom.
Článok 24
Zákaz retroaktivity ratione personae
1.
Žiadna osoba nie je podľa tohto štatútu trestnoprávne zodpovedná za svoje správanie pred nadobudnutím platnosti tohto štatútu.
2.
V prípade zmeny v práve uplatniteľnom na daný prípad pred právoplatným rozsudkom sa použije právo, ktoré je pre vyšetrovanú, trestne stíhanú alebo odsúdenú osobu výhodnejšie.
Článok 25
Individuálna trestnoprávna zodpovednosť
1.
Podľa tohto štatútu má Súd jurisdikciu nad fyzickými osobami.
2.
Osoba, ktorá spácha trestný čin v jurisdikcii Súdu, je individuálne zodpovedná a podlieha potrestaniu v súlade s týmto štatútom.
3.
V súlade s týmto štatútom je osoba trestnoprávne zodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v jurisdikcii Súdu, ak táto osoba
a)
spácha trestný čin či už ako jednotlivec, spolu s inými osobami alebo prostredníctvom inej osoby bez ohľadu na to, či táto iná osoba je trestnoprávne zodpovedná,
b)
prikáže, dojedná alebo vyvolá spáchanie takého trestného činu, ktorý v skutočnosti nastane alebo sa oň pokúsi,
c)
s cieľom uľahčiť spáchanie takého trestného činu pomáha, podporuje alebo inak pomáha pri jeho spáchaní alebo pri pokuse o jeho spáchanie vrátane poskytnutia prostriedkov na jeho spáchanie,
d)
iným spôsobom pomáha pri spáchaní alebo pri pokuse o spáchanie takého trestného činu skupinou osôb konajúcich so spoločným cieľom. Takéto napomáhanie musí byť úmyselné a musí
i)
sa diať s cieľom podporovať trestnú činnosť alebo trestný zámer skupiny tam, kde takáto činnosť alebo zámer znamená spáchanie trestného činu v rámci jurisdikcie Súdu, alebo
ii)
sa diať so znalosťou úmyslu skupiny spáchať tento trestný čin,
e)
v súvislosti s trestným činom genocídy priamo a verejne navádza druhých spáchať genocídu,
f)
pokúša sa spáchať takýto trestný čin konaním, ktorým sa začína jeho realizácia, prostredníctvom podstatného kroku, ale trestný čin nenastane vzhľadom na okolnosti nezávislé od úmyslov osoby. Ale osoba, ktorá sa vzdá úsilia spáchať trestný čin alebo inak zabráni dokonaniu tohto trestného činu, nepodlieha potrestaniu podľa tohto štatútu za pokus spáchať tento trestný čin, ak sa táto osoba úplne a dobrovoľne vzdala trestného zámeru.
4.
Žiadne ustanovenie tohto štatútu týkajúce sa individuálnej trestnoprávnej zodpovednosti nemá vplyv na zodpovednosť štátov podľa medzinárodného práva.
Článok 26
Vylúčenie jurisdikcie nad osobami mladšími ako 18 rokov
Súd nemá jurisdikciu nad žiadnou osobou, ktorá bola mladšia ako 18 rokov v čase údajného spáchania trestného činu.
Článok 27
Irelevantnosť úradného postavenia
1.
Tento štatút sa rovnako vzťahuje na všetky osoby bez rozdielu na základe úradného postavenia. Najmä úradné postavenie hlavy štátu alebo predsedu vlády, člena vlády alebo parlamentu, voleného zástupcu alebo vládneho predstaviteľa v žiadnom prípade nezbavuje osobu trestnoprávnej zodpovednosti podľa tohto štatútu ani netvorí ako taký, vo svojej podstate alebo zo svojej podstaty, dôvod na zníženie trestu.
2.
Imunity alebo osobitné procesné pravidlá, ktoré sa môžu pripájať k úradnému postaveniu osoby podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva, nebránia Súdu vykonávať svoju jurisdikciu nad takouto osobou.
Článok 28
Zodpovednosť veliteľov a iných nadriadených
Okrem iných dôvodov trestnoprávnej zodpovednosti podľa tohto štatútu pre trestné činy v jurisdikcii Súdu:
a)
Vojenský veliteľ alebo osoba efektívne konajúca ako vojenský veliteľ je trestnoprávne zodpovedná za trestné činy v jurisdikcii Súdu spáchané silami pod ich efektívnym velením a riadením alebo pod ich efektívnou autoritou a riadením, podľa toho, o aký prípad ide, v dôsledku ich zlyhania náležito riadiť takéto sily, kde
i)
tento vojenský veliteľ alebo osoba vedeli alebo na základe okolností v tom čase mali vedieť, že sily páchali alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy, a
ii)
tento vojenský veliteľ alebo osoba neuskutočnili všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebo nepredložili vec kompetentným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.
b)
V súvislosti so vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti, ktoré nie sú opísané v písmene a), nadriadený je trestnoprávne zodpovedný za trestné činy v jurisdikcii Súdu, ktoré spáchali podriadení pod jeho efektívnou autoritou a riadením ako výsledok jeho neschopnosti náležito riadiť takých podriadených, kde
i)
nadriadený vedel alebo vedome prehliadal informácie, ktoré jasne naznačovali, že podriadení spáchali alebo sa chystali spáchať takéto trestné činy,
ii)
trestné činy sa týkali aktivít, ktoré boli v rámci efektívnej zodpovednosti a riadenia nadriadeného, a
iii)
nadriadený neuskutočnil všetky potrebné a primerané opatrenia v rámci svojej právomoci na zabránenie alebo potlačenie ich spáchania alebo nepredložil vec kompetentným orgánom na vyšetrenie a trestné stíhanie.
Článok 29
Neuplatniteľnosť premlčacej lehoty
Na trestné činy v jurisdikcii Súdu sa nevzťahuje žiadna premlčacia lehota.
Článok 30
Subjektívny prvok
1.
Ak nie je ustanovené inak, osoba je trestnoprávne zodpovedná a podlieha potrestaniu za trestný čin v jurisdikcii Súdu, iba ak sa objektívne znaky spáchali úmyselne a vedome.
2.
Na účely tohto článku má osoba úmysel, ak
a)
v súvislosti s konaním sa táto osoba mieni zapojiť do konania,
b)
v súvislosti s určitým následkom táto osoba mieni spôsobiť tento následok alebo si uvedomuje, že následok nastane pri bežnom priebehu vecí.
3.
Na účely tohto článku „vedome" znamená uvedomovanie si toho, že existuje určitá okolnosť alebo že určitý následok nastane pri bežnom priebehu vecí. „Znalosť" a „vedome" sa interpretujú zhodne.
Článok 31
Dôvody na vylúčenie trestnej zodpovednosti
1.
Okrem ďalších dôvodov na vylúčenie trestnej zodpovednosti ustanovenej v tomto štatúte osoba nie je trestne zodpovedná, ak v čase konania
a)
osoba trpela duševnou chorobou alebo defektom, ktorý ničí schopnosť tejto osoby uvedomovať si nezákonnosť alebo povahu svojho konania alebo schopnosť kontrolovať svoje konanie, aby bolo v súlade s požiadavkami zákona,
b)
osoba je v stave intoxikácie, ktorý ničí schopnosť tejto osoby uvedomovať si nezákonnosť alebo povahu svojho konania alebo schopnosť kontrolovať svoje konanie, aby bolo v súlade s požiadavkami zákona, ak sa osoba neintoxikovala dobrovoľne za takých okolností, že vedela o riziku alebo si ho nevšímala, že v dôsledku intoxikácie sa môže zapojiť do konania, ktoré predstavuje trestný čin v jurisdikcii Súdu,
c)
osoba koná primerane na svoju ochranu alebo na ochranu inej osoby, alebo v prípade vojnových zločinov na ochranu majetku, ktorý je podstatný pre prežitie osoby alebo inej osoby, alebo majetku, ktorý je podstatný pre splnenie vojenského poslania pred hroziacim a nezákonným použitím sily, spôsobom úmerným stupňu ohrozenia tejto osoby alebo inej osoby, alebo chráneného majetku. Skutočnosť, že osoba bola zapojená do defenzívnej operácie vykonanej silou, nevytvára sama osebe dôvod na vylúčenie trestnej zodpovednosti podľa tohto odseku,
d)
konanie, ktoré údajne je trestným činom v rámci jurisdikcie Súdu, bolo spôsobené tlakom vyplývajúcim z hrozby bezprostrednej smrti alebo trvania alebo bezprostredne hroziaceho telesného ublíženia tejto osobe alebo inej osobe a že osoba konala nevyhnutne a rozumne na to, aby zabránila tejto hrozbe, za predpokladu, že táto osoba nemá v úmysle spôsobiť väčšie ublíženie ako to, ktorému sa snaží zabrániť. Takúto hrozbu môžu
i)
urobiť iné osoby alebo
ii)
vyvolať iné okolnosti mimo kontroly tejto osoby.
2.
Súd určí uplatniteľnosť dôvodov na vylúčenie trestnej zodpovednosti ustanovenej v tomto štatúte pre prípad, na ktorom pracuje.
3.
Pri súdnom pojednávaní môže Súd zvážiť iné dôvody na vylúčenie trestnej zodpovednosti, ako sú dôvody uvedené v odseku 1, kde sú takéto dôvody odvodené od uplatniteľného práva, ako je ustanovené v článku 21. Postupy súvisiace so zvažovaním takého dôvodu musia byť ustanovené v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.
Článok 32
Skutkový omyl alebo právny omyl
1.
Skutkový omyl je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti, iba ak neguje subjektívny prvok požadovaný pre trestný čin.
2.
Právny omyl v tom, či je konkrétny typ konania trestným činom v jurisdikcii Súdu, nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti. Právny omyl však môže byť dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti, ak neguje subjektívny prvok požadovaný na takýto trestný čin alebo ako je to ustanovené v článku 33.
Článok 33
Príkazy nadriadeného a nariadenie zákona
1.
Skutočnosť, že trestný čin v jurisdikcii Súdu spáchala osoba v súlade s príkazom vlády alebo vojenského alebo civilného nadriadeného, nezbavuje túto osobu trestnej zodpovednosti, s výnimkou, keď
a)
osoba podliehala zákonnej povinnosti plniť príkazy vlády alebo daného nadriadeného,
b)
osoba nevedela, že tento príkaz je nezákonný, a
c)
príkaz nebol zjavne nezákonný.
2.
Na účely tohto článku sú príkazy páchať genocídu alebo zločiny proti ľudskosti zjavne nezákonné.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZLOŽENIE A SPRÁVA SÚDU
Článok 34
Orgány Súdu
Súd sa skladá z týchto orgánov:
a)
predsedníctvo,
b)
odbor pre odvolacie konanie, odbor pre súdne konanie a odbor pre prípravné konanie,
c)
úrad prokurátora,
d)
sekretariát.
Článok 35
Výkon sudcovskej služby
1.
Všetci sudcovia sa volia za členov Súdu na plný úväzok a sú k dispozícii vykonávať službu na tomto základe od začiatku svojho funkčného obdobia.
2.
Sudcovia, ktorí tvoria predsedníctvo, vykonávajú funkcie na plný úväzok, len čo boli zvolení.
3.
Predsedníctvo môže na základe pracovnej vyťaženosti Súdu a po konzultáciách s členmi občas rozhodnúť, do akej miery sa bude od zostávajúcich sudcov žiadať, aby mali služobný pomer na plný úväzok. Akékoľvek takéto dojednanie sa nedotýka ustanovenia článku 40.
4.
Finančné dojednania sudcov, od ktorých sa nepožaduje služobný pomer na plný úväzok, sa robia v súlade s článkom 49.
Článok 36
Kvalifikácia, menovanie a voľby sudcov
1.
Podľa ustanovení odseku 2 má Súd 18 sudcov.
2.
a)
Predsedníctvo konajúc v mene Súdu môže navrhnúť zvýšenie počtu sudcov uvedeného v odseku 1 s uvedením dôvodov, prečo to považuje za potrebné a vhodné. Tajomník okamžite rozošle akýkoľvek takýto návrh všetkým štátom, zmluvným stranám.
b)
Takýto návrh sa potom zváži na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, ktoré sa zvolá podľa článku 112. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho na zasadnutí schvália hlasovaním dve tretiny členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, a nadobudne platnosť v čase, o ktorom rozhodne Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.
c)
i)
Keď sa už návrh na zvýšenie počtu sudcov prijal podľa písmena b), na nasledujúcom zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, sa uskutoční voľba dodatočných sudcov podľa odsekov 3 až 8 a článku 37 ods. 2.
ii)
Keď sa už návrh na zvýšenie počtu sudcov prijal a nadobudol účinnosť podľa písmen b), c) a i), predsedníctvo má aj naďalej možnosť kedykoľvek potom, ak to zdôvodňuje pracovné zaťaženie Súdu, navrhnúť zníženie počtu sudcov s tým, že počet sudcov sa nezníži pod stav uvedený v odseku 1. Návrh sa spracúva v súlade s postupom ustanoveným v písmenách a) a b). V prípade, že sa návrh prijme, počet sudcov sa postupne znižuje tak, ako sa končia funkčné obdobia slúžiacich sudcov, až kým sa nedosiahne potrebný počet.
3.
a)
Sudcovia sa vyberajú spomedzi osôb s vysoko morálnym charakterom, ktoré sú nestranné a bezúhonné a ktoré majú kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje v ich štátoch na menovanie do najvyšších sudcovských funkcií.
b)
Každý kandidát na zvolenie do Súdu
i)
musí preukázať spôsobilosť v trestnom práve a procese a potrebné relevantné skúsenosti či už ako sudca, prokurátor, advokát alebo v inej podobnej funkcii v trestnom konaní, alebo
ii)
musí preukázať spôsobilosť v relevantných oblastiach medzinárodného práva, ako je medzinárodné humanitárne právo a právo ľudských práv a rozsiahle skúsenosti v profesionálnej právnickej práci, ktorá je relevantná pre justičnú prácu Súdu.
c)
Každý kandidát na zvolenie do Súdu musí mať vynikajúce znalosti aspoň z jedného pracovného jazyka Súdu a plynulo ním hovoriť.
4.
a)
Kandidátov na voľby do Súdu môže nominovať akýkoľvek štát, zmluvná strana, tohto štatútu a predkladajú sa takto:
i)
postupom ustanoveným na nominovanie kandidátov na vymenovanie do najvyšších sudcovských funkcií daného štátu, alebo
ii)
postupom ustanoveným na nominovanie kandidátov Medzinárodného súdneho dvora v štatúte toho Súdu.
K nomináciám sa musí priložiť vyhlásenie v potrebnom rozsahu, v ktorom sa špecifikuje, ako kandidát spĺňa požiadavky odseku 3.
b)
Každý štát, zmluvná strana, môže navrhnúť jedného kandidáta do každých volieb, ktorý nemusí byť nevyhnutne štátnym príslušníkom daného štátu, zmluvnej strany, ale v každom prípade musí byť štátnym príslušníkom štátu, zmluvnej strany.
c)
Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, sa môže rozhodnúť, ak je to primerané, že vytvorí Poradný výbor pre nomináciu. V takom prípade určí zloženie a mandát výboru Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.
5.
Na účely volieb budú dva zoznamy kandidátov:
- zoznam A s uvedením mien kandidátov s kvalifikačnými požiadavkami uvedenými v odseku 3 písm. b) bode i) a
- zoznam B s uvedením mien kandidátov s kvalifikačnými požiadavkami uvedenými v odseku 3 písm. b) bode ii).
Kandidát s dostatočnou kvalifikáciou pre obidva zoznamy si môže vybrať, na ktorom z nich chce byť uvedený. Pri prvých voľbách do Súdu sa zo zoznamu A zvolí najmenej deväť sudcov a zo zoznamu B najmenej päť sudcov. Následné voľby sa zorganizujú tak, aby sa na Súde zachoval ekvivalentný podiel sudcov spĺňajúcich kvalifikačné požiadavky na oboch zoznamoch.
6.
a)
Sudcovia sa volia tajným hlasovaním na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, zvolaného na tento účel podľa článku 112. Podľa odseku 7 sú do Súdu zvolení tí 18 kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov a dvojtretinovú väčšinu štátov, zmluvných strán, prítomných na hlasovaní a hlasujúcich.
b)
V prípade, že sa nezvolí dostatočný počet sudcov pri prvom hlasovaní, uskutočňujú sa v súlade s postupmi stanovenými v písmene a) ďalšie voľby dovtedy, kým sa neobsadia zostávajúce miesta.
7.
Žiadni dvaja sudcovia nemôžu byť štátnymi príslušníkmi toho istého štátu. Osoba, ktorá by sa na účely členstva v Súde mohla považovať za štátneho príslušníka viacerých štátov, považuje sa za štátneho príslušníka toho štátu, v ktorom táto osoba zvyčajne vykonáva občianske a politické práva.
8.
a)
Štáty, zmluvné strany, pri výbere sudcov zohľadnia v rámci členstva v Súde potrebu
i)
reprezentovania zásadných svetových právnych systémov,
ii)
spravodlivého geografického zastúpenia,
iii)
spravodlivého zastúpenia sudkýň a sudcov.
b)
Štáty, zmluvné strany, tiež zohľadnia potrebu zahrnúť sudcov s právnou odbornosťou v konkrétnych otázkach vrátane, ale nielen, násilia voči ženám alebo deťom.
9.
a)
Sudcovia majú podľa písmena b) deväťročné funkčné obdobie a podľa písmena c) a článku 37 ods. 2 nemôžu byť opakovane volení.
b)
Pri prvých voľbách sa losovaním vyberie jedna tretina zvolených sudcov, ktorí budú mať trojročné funkčné obdobie, losovaním sa vyberie ďalšia tretina zvolených sudcov, ktorá bude mať šesťročné funkčné obdobie a zvyšok bude mať deväťročné funkčné obdobie.
c)
Sudca, ktorého vybrali podľa písmena b) na trojročné funkčné obdobie, môže byť znovu zvolený na plné funkčné obdobie.
10.
Bez ohľadu na odsek 9 sudca priradený v súlade s článkom 39 k senátu prvej inštancie a odvolaciemu senátu pokračuje vo výkone svojej funkcie, aby dokončil súdne konanie alebo odvolacie konanie, ktorého pojednávanie sa už pred týmto senátom začalo.
Článok 37
Uvoľnené sudcovské miesta
1.
V prípade uvoľneného miesta sa uskutočnia voľby v súlade s článkom 36, aby sa zaplnilo voľné miesto.
2.
Sudca, ktorého zvolili na uvoľnené miesto, odslúži zvyšok obdobia predchodcu, a ak toto obdobie trvá tri roky alebo kratšie, môže byť znovu volený podľa článku 36 na plné funkčné obdobie.
Článok 38
Predsedníctvo
1.
Predseda a prvý a druhý podpredseda sa volia absolútnou väčšinou sudcov. Každý z nich slúži trojročné obdobie alebo do konca svojho sudcovského obdobia podľa toho, ktoré sa končí skôr. Možno ich voliť ešte raz.
2.
Prvý podpredseda koná namiesto predsedu v prípade, že predseda nie je k dispozícii alebo ho diskvalifikovali. Druhý podpredseda koná namiesto predsedu v prípade, keď ani predseda ani prvý podpredseda nie sú k dispozícii alebo ich diskvalifikovali.
3.
Predseda spolu s prvým a druhým podpredsedom tvoria predsedníctvo, ktoré zodpovedá za
a)
riadne spravovanie Súdu s výnimkou úradu prokurátora a
b)
ďalšie funkcie, ktoré mu boli udelené v súlade s týmto štatútom.
4.
Pri plnení svojich povinností podľa odseku 3 písm. a) predsedníctvo spolupracuje s prokurátorom a snaží sa o súčinnosť s ním vo všetkých veciach spoločného záujmu.
Článok 39
Senáty
1.
Len čo to po voľbách sudcov bude možné, Súd sa organizačne usporiada do odborov uvedených v článku 34 písm. b). Odbor pre odvolacie veci sa skladá z predsedu a štyroch sudcov, odbor pre súdne konanie má najmenej šesť sudcov a odbor pre prípravné konanie má najmenej šesť sudcov. Pridelenie sudcov na odbory vychádza z povahy funkcie, ktorú každý odbor vykonáva, a z kvalifikácie a skúseností sudcov zvolených do Súdu takým spôsobom, že každý odbor obsahuje správnu kombináciu odbornosti v trestnom práve a trestnom procese a v medzinárodnom práve. Odbor pre súdne konanie a odbor pre prípravné konanie sa skladajú hlavne zo sudcov s odbornosťou v trestných procesoch.
2.
a)
Justičné funkcie Súdu vykonávajú v každom odbore senáty,
b)
i)
odvolací senát je zložený zo všetkých sudcov z odboru pre odvolacie veci,
ii)
funkcie senátu prvej inštancie vykonávajú traja sudcovia z odboru pre súdne konanie,
iii)
funkcie senátu prípravného konania vykonávajú v súlade s týmto štatútom a Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov buď traja sudcovia z odboru prípravného konania, alebo samosudca z tohto odboru.
c)
Nič v tomto odseku nebráni súčasnému konštituovaniu viacerých senátov prvej inštancie alebo senátov prípravného konania, keď si to vyžaduje efektívne riadenie pracovných úloh Súdu.
3.
a)
Sudcovia priradení na odbor pre súdne konanie a odbor prípravného konania slúžia v týchto odboroch trojročné obdobie a potom až do dokončenia akéhokoľvek prípadu, ktorého pojednávanie sa už na danom odbore začalo,
b)
sudcovia priradení na odbor pre odvolacie veci slúžia na tomto odbore celé funkčné obdobie.
4.
Sudcovia priradení na odbor pre odvolacie veci slúžia len na tomto odbore. Nič v tomto článku však nevylučuje dočasné pričlenenie sudcov z odboru pre súdne konanie na odbor prípravného konania alebo naopak, ak predsedníctvo usúdi, že efektívne riadenie pracovných úloh Súdu si to vyžaduje, za predpokladu, že za žiadnych okolností sudca, ktorý sa zúčastňoval na prípravnom konaní prípadu, nemôže byť členom senátu prvej inštancie, ktorý tento prípad vypočúva.
Článok 40
Nezávislosť sudcov
1.
Sudcovia sú vo výkone svojich funkcií nezávislí.
2.
Sudcovia sa nesmú zapájať do činností, ktoré by mohli zasahovať do ich sudcovských funkcií alebo ovplyvniť dôveru v ich nezávislosť.
3.
Sudcovia, od ktorých sa žiada služobný pomer na plný úväzok v sídle Súdu, sa nesmú zapojiť do žiadneho iného povolania profesionálneho charakteru.
4.
O akejkoľvek otázke týkajúcej sa uplatňovania odsekov 2 a 3 rozhoduje absolútna väčšina sudcov. V prípadoch, kde sa takáto otázka týka jednotlivého sudcu, tento sudca sa na rozhodovaní nezúčastňuje.
Článok 41
Ospravedlnenie a vylúčenie sudcov
1.
Predsedníctvo môže na žiadosť sudcu ospravedlniť tohto sudcu z výkonu funkcie podľa tohto štatútu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
2.
a)
Sudca sa nezúčastňuje na žiadnom prípade, v ktorom by sa mohla z akéhokoľvek dôvodu dostatočne spochybniť jeho nestrannosť. Sudcu vylúčia z prípadu v súlade s týmto odsekom, ak okrem iného tento sudca v tomto prípade, do ktorého bola vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba zapojená, akokoľvek vystupoval pred Súdom alebo v súvisiacom trestnom prípade na vnútroštátnej úrovni. Sudcu tiež vylúčia z takých iných dôvodov, ktoré môžu byť ustanovené v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.
b)
Prokurátor alebo vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba môžu žiadať vylúčenie sudcu podľa tohto odseku.
c)
O akejkoľvek otázke týkajúcej sa vylúčenia sudcu rozhoduje absolútna väčšina sudcov. Namietaný sudca má právo predložiť svoje pripomienky k veci, ale nezúčastňuje sa na jej rozhodovaní.
Článok 42
Úrad prokurátora
1.
Úrad prokurátora koná samostatne ako nezávislý orgán Súdu. Zodpovedá za prijímanie postúpených vecí a akejkoľvek predloženej informácie o trestných činoch v rámci jurisdikcie Súdu na ich preskúmanie a za vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní pred Súdom. Príslušník úradu nevyhľadáva pokyny od žiadneho vonkajšieho zdroja alebo nekoná podľa takýchto pokynov.
2.
Úrad vedie prokurátor. Prokurátor má plnú právomoc v otázkach riadenia a spravovania úradu vrátane personálu, zariadenia alebo jeho ďalších zdrojov. Prokurátorovi pomáha jeden zástupca alebo viacerí zástupcovia prokurátora, ktorí majú právo vykonávať akýkoľvek úkon prokurátora vyžadovaný podľa tohto štatútu. Prokurátor a zástupcovia prokurátora musia byť rôznej štátnej príslušnosti. Majú služobný pomer na plný úväzok.
3.
Prokurátor a zástupcovia prokurátora musia byť osoby s vysoko morálnym charakterom, vysokou spôsobilosťou a rozsiahlou praktickou skúsenosťou v stíhaní alebo pojednávaní trestnoprávnych prípadov. Musia mať vynikajúce znalosti aspoň jedného pracovného jazyka Súdu a musia ním plynulo hovoriť.
4.
Prokurátor sa volí v tajných voľbách absolútnou väčšinou členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán. Zástupcovia prokurátora sa volia tým istým spôsobom zo zoznamu kandidátov predloženého prokurátorom. Prokurátor nominuje troch kandidátov na každé miesto zástupcu prokurátora, ktoré sa má obsadiť. Ak sa v čase ich voľby nedohodne kratšie funkčné obdobie, prokurátor a zástupcovia prokurátora sú vo funkcii na deväťročné funkčné obdobie a nemôžu byť znovu zvolení.
5.
Ani prokurátor ani zástupcovia prokurátora sa nemôžu zúčastňovať na akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla zasahovať do výkonu ich prokurátorských funkcií alebo by mohla ovplyvniť dôveru v ich nezávislosť. Nesmú sa zapájať do žiadneho iného povolania profesionálneho charakteru.
6.
Predsedníctvo môže ospravedlniť prokurátora alebo zástupcu prokurátora na jeho žiadosť z konania v konkrétnom prípade.
7.
Ani prokurátor ani zástupca prokurátora sa nezúčastňujú na žiadnej veci, v ktorej by sa z akéhokoľvek dôvodu mohla dostatočne spochybniť ich nestrannosť. Vylúčia sa z prípadu v súlade s týmto odsekom, ak okrem iného predtým v tomto prípade, do ktorého bola vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba zapojená, akokoľvek vystupovali pred Súdom alebo v súvisiacom trestnom prípade na vnútroštátnej úrovni.
8.
O akejkoľvek otázke týkajúcej sa vylúčenia prokurátora alebo zástupcu prokurátora rozhoduje odvolací senát.
a)
Vyšetrovaná alebo trestne stíhaná osoba môže kedykoľvek žiadať vylúčenie prokurátora alebo zástupcu prokurátora na základe dôvodov uvedených v tomto článku.
b)
Prokurátor alebo zástupca prokurátora, podľa toho, o aký prípad ide, má právo predniesť svoje pripomienky k veci.
9.
Prokurátor menuje poradcov s právnou odbornosťou v konkrétnych veciach najmä sexuálneho násilia, násilia vychádzajúceho z rozdielnosti pohlaví a násilia voči deťom.
Článok 43
Sekretariát
1.
Sekretariát je zodpovedný za nejustičné aspekty spravovania Súdu a služieb poskytovaných Súdu bez toho, aby to malo vplyv na funkcie a právomoci prokurátora v súlade s článkom 42.
2.
Sekretariát vedie tajomník, ktorý je hlavným administratívnym pracovníkom Súdu. Tajomník vykonáva svoju funkciu pod vedením predsedu Súdu.
3.
Tajomník a zástupca tajomníka musia byť osoby s vysoko morálnym charakterom, vysokou spôsobilosťou a musia mať vynikajúce znalosti aspoň jedného pracovného jazyka Súdu a musia ním plynulo hovoriť.
4.
Sudcovia volia tajomníka absolútnou väčšinou v tajných voľbách, pričom zohľadňujú odporúčania Zhromaždenia štátov, zmluvných strán. Ak to bude potrebné, na základe odporúčania tajomníka sudcovia zvolia tým istým spôsobom zástupcu tajomníka.
5.
Tajomník vykonáva funkciu päť rokov, môže byť ešte raz znovu zvolený a má služobný pomer na plný úväzok. Zástupca tajomníka vykonáva funkciu päť rokov alebo kratšie obdobie, o akom rozhodla absolútna väčšina sudcov, a môže byť zvolený tak, že zástupca tajomníka sa povolá do služby podľa potreby.
6.
Tajomník zriadi v rámci sekretariátu oddelenie pre obete a svedkov. Oddelenie v konzultáciách s úradom prokurátora zabezpečuje ochranné opatrenia a bezpečnostné riešenia, poradenstvo a ďalšiu primeranú pomoc pre svedkov, obete, ktoré prídu pred Súd, a ďalších, ktorí sú ohrození z dôvodu svedeckej výpovede takého svedka. Oddelenie má mať personál s odbornosťou v otázkach tráum vrátane traumy súvisiacej s trestnými činmi sexuálneho násilia.
Článok 44
Personál
1.
Prokurátor a tajomník menujú taký kvalifikovaný personál, aký je potrebný pre ich činnosti. V prípade prokurátora sem patrí aj menovanie vyšetrovateľov.
2.
Pri zamestnaní personálu prokurátor a tajomník zabezpečia najvyšší štandard efektívnosti, spôsobilosti a bezúhonnosti a zohľadnia mutatis mutandis kritériá uvedené v článku 36 ods. 8.
3.
Tajomník so súhlasom predsedníctva a prokurátora navrhne organizačný poriadok, v ktorom sú zahrnuté podmienky, na ktorých základe sa menujú, odmeňujú a prepúšťajú pracovníci Súdu. Organizačný poriadok schvaľuje Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.
4.
Súd môže za výnimočných okolností využiť odbornosť personálu ponúknutého štátmi, zmluvnými stranami, medzivládnymi organizáciami alebo mimovládnymi organizáciami bezplatne, aby pomáhal v práci orgánov Súdu. Prokurátor môže prijať takúto ponuku v mene úradu prokurátora. Takýto bezplatný personál sa zamestnáva v súlade so zásadami, ktoré určí Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.
Článok 45
Slávnostný sľub
Sudcovia, prokurátor, zástupcovia prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka skôr, ako sa ujmú svojich povinností, zložia podľa tohto štatútu na verejnom zasadnutí slávnostný sľub, že budú svoju funkciu vykonávať nestranne a svedomito.
Článok 46
Odvolanie z funkcie
1.
Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka sa odvolajú z funkcie, ak sa tak rozhodlo v súlade s odsekom 2, v prípadoch, keď táto osoba
a)
závažne zneužila postavenie alebo vážne porušila povinnosti podľa tohto štatútu, ako je to ustanovené v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov, alebo
b)
nie je schopná vykonávať funkcie vyžadované týmto štatútom.
2.
Rozhodnutie o odvolaní sudcu, prokurátora alebo zástupcu prokurátora z funkcie podľa odseku 1 urobí Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, tajným hlasovaním:
a)
v prípade sudcu dvojtretinovou väčšinou štátov, zmluvných strán, na základe odporúčania prijatého dvojtretinovou väčšinou ostatných sudcov,
b)
v prípade prokurátora absolútnou väčšinou štátov, zmluvných strán,
c)
v prípade zástupcu prokurátora absolútnou väčšinou štátov, zmluvných strán, na základe odporúčania prokurátora.
3.
Rozhodnutie o odvolaní tajomníka a zástupcu tajomníka z funkcie sa uskutoční absolútnou väčšinou sudcov.
4.
Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka, ktorých správanie alebo schopnosť vykonávať funkcie svojho úradu podľa požiadaviek tohto štatútu sa namietajú podľa tohto článku, dostanú príležitosť predložiť dôkazy a prijať dôkazy a podávať návrhy v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov. Daná osoba sa žiadnym iným spôsobom nezúčastňuje na posudzovaní veci.
Článok 47
Disciplinárne opatrenia
Sudca, prokurátor, zástupca prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka, ktorí zneužili postavenie menej závažným spôsobom, než je uvedené v článku 46 ods. 1, podliehajú disciplinárnym opatreniam v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
Článok 48
Výsady a imunity
1.
Súd požíva na území každého štátu, zmluvnej strany, také výsady a imunity, aké sú potrebné na splnenie jeho účelu.
2.
Sudcovia, prokurátor, zástupca prokurátora a tajomník pri výkone agendy Súdu alebo v súvislosti s ňou požívajú tie isté výsady a imunity, aké sú udelené vedúcim diplomatických misií, a po uplynutí ich funkčného obdobia sa im aj naďalej udelí imunita pred právnym procesom každého druhu v súvislosti s ústnymi alebo písomnými výrokmi a úkonmi, ktoré vykonali v úradnom postavení.
3.
Zástupca tajomníka, personál úradu prokurátora a personál sekretariátu požívajú výsady a imunity a úľavy potrebné na výkon ich funkcie v súlade s dohodou o výsadách a imunitách Súdu.
4.
Poradcom, expertom, svedkom a akýmkoľvek ďalším osobám, ktorých prítomnosť sa vyžaduje v sídle Súdu, sa poskytne zaobchádzanie, ktoré je potrebné na správne fungovanie Súdu, v súlade s dohodou o výsadách a imunitách Súdu.
5.
Výsady a imunity
a)
sudcu alebo prokurátora možno pozbaviť na základe rozhodnutia absolútnej väčšiny sudcov,
b)
tajomníka možno pozbaviť na základe rozhodnutia predsedníctva,
c)
zástupcov prokurátora a personálu úradu prokurátora môže pozbaviť prokurátor,
d)
zástupcu tajomníka a personálu sekretariátu môže pozbaviť tajomník.
Článok 49
Platy, prídavky a náhrady výdavkov
Sudcovia, prokurátor, zástupcovia prokurátora, tajomník a zástupca tajomníka poberajú také platy, prídavky a náhradu výdavkov, o akých rozhodlo Zhromaždenie štátov, zmluvných strán. Tieto platy a prídavky sa počas ich funkčného obdobia nesmú znížiť.
Článok 50
Úradné a pracovné jazyky
1.
Úradné jazyky Súdu sú arabčina, čínština, angličtina, francúzština, ruština a španielčina. Rozsudky Súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia riešiace zásadné veci pred Súdom, sa zverejňujú v úradných jazykoch. Predsedníctvo v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov určí, ktoré rozhodnutia sa môžu považovať za riešenie zásadných otázok na účely tohto odseku.
2.
Pracovné jazyky Súdu sú angličtina a francúzština. Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov určia prípady, v ktorých sa ako pracovné jazyky môžu použiť iné úradné jazyky.
3.
Na žiadosť akejkoľvek strany konania alebo štátu, ktorý má povolené zasahovať do konania, Súd povolí používať iný jazyk ako angličtinu alebo francúzštinu touto stranou alebo štátom za predpokladu, že Súd považuje takéto povolenie za primerane zdôvodnené.
Článok 51
Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov
1.
Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov nadobudnú platnosť, keď ich prijme dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.
2.
Doplnky k Pravidlám súdneho konania a vykonávania dôkazov môže navrhnúť
a)
akýkoľvek štát, zmluvná strana,
b)
sudcovia konajúci v absolútnej väčšine,
c)
prokurátor.
Takéto doplnky nadobudnú platnosť, keď ich prijme dvojtretinová väčšina členov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.
3.
Po prijatí Pravidiel súdneho konania a vykonávania dôkazov môžu sudcovia v súrnych prípadoch tam, kde pravidlá neriešia konkrétnu situáciu pred Súdom, na základe dvojtretinovej väčšiny vypracovať dočasné pravidlá, ktoré sa budú uplatňovať dovtedy, kým sa neprijmú, nedoplnia alebo nezamietnu na najbližšom riadnom alebo osobitnom zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán.
4.
Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov, ich doplnky a akékoľvek dočasné pravidlá musia byť v súlade s týmto štatútom. Doplnky Pravidiel súdneho konania a vykonávania dôkazov, ako aj dočasné pravidlá sa neaplikujú retroaktívne v neprospech osoby, ktorá sa vyšetruje alebo trestne stíha, alebo bola uznaná vinnou.
5.
V prípade rozporu medzi štatútom a Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov je rozhodujúci štatút.
Článok 52
Predpisy Súdu
1.
Sudcovia prijmú absolútnou väčšinou v súlade s týmto štatútom a Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov predpisy Súdu potrebné na jeho rutinné fungovanie.
2.
Vypracúvanie týchto predpisov a ich doplnkov sa konzultuje s prokurátorom a tajomníkom.
3.
Predpisy a ich doplnky nadobudnú účinnosť po ich prijatí, ak sudcovia nerozhodnú inak. Hneď po prijatí sa rozošlú štátom, zmluvným stranám, na pripomienkovanie. Ak do šiestich mesiacov neprídu od väčšiny štátov, zmluvných strán, námietky, zostávajú platné.
PIATA ČASŤ
VYŠETROVANIE A TRESTNÉ STÍHANIE
Článok 53
Začatie vyšetrovania
1.
Prokurátor začne vyšetrovanie po vyhodnotení informácií, ktoré mu boli sprístupnené, ak nerozhodne, že neexistuje dostatočný základ na to, aby podľa tohto štatútu pokračoval ďalej. Pri rozhodovaní o tom, či začať vyšetrovanie, prokurátor zváži, či
a)
informácie, ktoré má prokurátor k dispozícii, vytvárajú dostatočný základ na to, aby si myslel, že sa spáchal alebo sa pácha trestný čin v jurisdikcii Súdu,
b)
vec je alebo by mohla byť prípustná podľa článku 17 a
c)
pri zohľadnení závažnosti trestného činu a záujmu obetí predsa len neexistujú podstatné dôvody na to, aby dospel k názoru, že vyšetrovanie by neposlúžilo záujmom spravodlivosti.
Ak prokurátor určí, že neexistuje dostatočný základ na pokračovanie, a jeho rozhodnutie vychádza len z uvedeného písmena c), informuje o tom senát prípravného konania.
2.
Ak na základe vyšetrovania prokurátor dospeje k záveru, že nejestvuje dostatočný základ na stíhanie, lebo
a)
neexistuje dostatočný právny alebo skutkový základ na vyžiadanie zatykača alebo predvolania podľa článku 58,
b)
prípad je neprípustný podľa článku 17 alebo
c)
trestné stíhanie nie je v záujme spravodlivosti, keď sa zohľadnia všetky okolnosti vrátane závažnosti trestného činu, záujmov obetí a veku alebo nespôsobilosti údajného páchateľa a jeho úlohy v údajnom trestnom čine,
prokurátor informuje senát prípravného konania a štát, ktorý postúpil vec podľa článku 14, alebo Bezpečnostnú radu podľa článku 13 písm. b) o svojich záveroch a dôvodoch pre tieto závery.
3.
a)
Na žiadosť štátu, ktorý postúpil vec podľa článku 14, alebo Bezpečnostnej rady podľa článku 13 písm. b) môže senát prípravného konania preskúmať rozhodnutie prokurátora podľa odseku 1 alebo 2 nepokračovať a môže žiadať prokurátora, aby znovu zvážil svoje rozhodnutie.
b)
Okrem toho môže senát prípravného konania z vlastnej iniciatívy preskúmať rozhodnutie prokurátora nepokračovať, ak vychádza len z odseku 1 písm. c) alebo odseku 2 písm. c). V takom prípade je rozhodnutie prokurátora účinné, len ak ho potvrdí senát prípravného konania.
4.
Prokurátor môže kedykoľvek znovu zvážiť, či na základe nových informácií nezačne vyšetrovanie alebo trestné stíhanie.
Článok 54
Povinnosti a právomoci prokurátora v súvislosti s vyšetrovaním
1.
Prokurátor
a)
aby zistil pravdu, rozšíri vyšetrovanie tak, aby pokrývalo všetky skutočnosti a dôkazy relevantné na zhodnotenie, či existuje trestná zodpovednosť podľa tohto štatútu, a pri tomto rovnako preverí obviňujúce informácie, ako aj oslobodzujúce informácie,
b)
uskutoční primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo efektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov v jurisdikcii Súdu a rešpektovanie záujmov a osobných okolností obetí a svedkov vrátane veku a pohlavia podľa definície v článku 7 ods. 3 a zdravia, a zohľadní povahu trestného činu najmä tam, kde ide o sexuálne násilie, násilie vychádzajúce z rozdielnosti pohlaví alebo násilie voči deťom, a
c)
plne rešpektuje práva osôb vyplývajúce z tohto štatútu.
2.
Prokurátor môže uskutočňovať vyšetrovanie na území štátu
a)
v súlade s ustanoveniami deviatej časti alebo
b)
na základe poverenia daného senátom prípravného konania podľa článku 57 ods. 3 písm. d).
3.
Prokurátor môže
a)
získavať a skúmať dôkazy,
b)
žiadať prítomnosť vyšetrovaných osôb, obetí a svedkov a vypočúvať ich,
c)
snažiť sa o spoluprácu ktoréhokoľvek štátu alebo medzivládnej organizácie alebo o dohodu v súlade s ich kompetenciami alebo mandátom,
d)
uzavrieť také dojednania alebo dohody, ktoré nie sú v nesúlade s týmto štatútom a ktoré môžu byť potrebné na uľahčenie spolupráce štátu, medzivládnej organizácie alebo osoby,
e)
súhlasiť s nezverejnením dokumentov alebo informácií, ktoré prokurátor dostane ako dôverné a jedine na účel vytvorenia nových dôkazov v ktorejkoľvek etape konania, ak poskytovateľ informácie s týmto nesúhlasí, a
f)
uskutočniť potrebné opatrenia alebo žiadať, aby sa potrebné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti informácií, ochrany akejkoľvek osoby alebo zachovania dôkazov prijali.
Článok 55
Práva osôb počas vyšetrovania
1.
V súvislosti s vyšetrovaním podľa tohto štatútu osoba
a)
nesmie byť nútená svedčiť proti sebe samej alebo priznať vinu,
b)
nesmie byť vystavená akejkoľvek forme donucovania, nátlaku alebo hrozby, mučeniu alebo akejkoľvek inej forme krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,
c)
ak je vypočúvaná v inom jazyku, ako je jazyk, ktorému osoba úplne rozumie a ktorým úplne hovorí, má mať bez akýchkoľvek vlastných nákladov pomoc kompetentného tlmočníka a také preklady, ktoré sú potrebné na splnenie požiadavky spravodlivosti, a
d)
nesmie byť vystavená svojvoľnému zatknutiu alebo väzbe a nemá byť pozbavená slobody okrem dôvodov a v súlade s takými postupmi, ako sú ustanovené v tomto štatúte.
2.
Tam, kde sú dôvody na presvedčenie, že osoba spáchala trestný čin v jurisdikcii Súdu a že túto osobu sa chystá vypočúvať prokurátor alebo vnútroštátny orgán na základe žiadosti podanej podľa deviatej časti, táto osoba má tieto práva, o ktorých má byť informovaná pred vypočúvaním:
a)
byť informovaná pred vypočúvaním, že existujú dôvody domnievať sa, že spáchala trestný čin v jurisdikcii Súdu,
b)
nevypovedať bez toho, aby sa toto mlčanie bralo do úvahy pri určovaní viny alebo neviny,
c)
na právnu pomoc podľa výberu osoby, alebo ak osoba nemá právnu pomoc, dostať pridelenú právnu pomoc v každom prípade, keď si to vyžaduje záujem spravodlivosti, a to bezplatne v akomkoľvek takomto prípade, ak nemá dostatočné prostriedky na jej zaplatenie, a
d)
byť vypočúvaná v prítomnosti právneho zástupcu, ak sa osoba dobrovoľne nevzdala svojho práva na právneho zástupcu.
Článok 56
Úloha senátu prípravného konania vo vzťahu k jedinečnej vyšetrovacej príležitosti
1.
a)
Keď si prokurátor myslí, že vyšetrovanie predstavuje jedinečnú príležitosť na získanie svedeckej výpovede alebo vyhlásenia svedka alebo na preskúmanie, zbieranie alebo preverenie dôkazov, ktoré neskôr nemusia byť na účely súdneho konania k dispozícii, informuje o tom senát prípravného konania.
b)
V tomto prípade môže senát prípravného konania na žiadosť prokurátora uskutočniť také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie efektívnosti a bezúhonnosti konania a najmä na ochranu práv obhajoby.
c)
Ak senát prípravného konania nenariadi inak, prokurátor poskytne relevantné informácie osobe, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa dostavila na základe predvolania v súvislosti s vyšetrovaním uvedeným pod písmenom a), aby mohla byť vo veci vypočutá.
2.
Do opatrení uvedených v odseku 1 písm. b) môžu patriť:
a)
odporúčania alebo príkazy v súvislosti s postupmi, ktoré sa majú dodržiavať,
b)
usmernenie, že z konania sa bude robiť záznam,
c)
menovanie experta na pomoc,
d)
splnomocnenie právneho zástupcu zatknutej osoby alebo osoby, ktorá sa dostavila na Súd na základe predvolania, alebo tam, kde ešte nedošlo k zatknutiu alebo dostaveniu sa, alebo právny zástupca nebol menovaný, menovať iného právneho zástupcu, aby sa dostavil a zastupoval záujmy obhajoby,
e)
menovanie jedného zo svojich členov, alebo ak je to potrebné, iného sudcu zo senátu prípravného konania alebo senátu prvej inštancie, ktorý je k dispozícii, aby sledoval a podával odporúčania alebo dával príkazy zbierať a archivovať dôkazy a vypočúvať osoby,
f)
uskutočňovanie takých ďalších krokov, ktoré môžu byť potrebné na zbieranie alebo zachovanie dôkazov.
3.
a)
Keď sa prokurátor neusiluje o opatrenia podľa tohto článku, ale senát prípravného konania dospel k názoru, že takéto opatrenia sú potrebné na zachovanie dôkazov, a považuje ich za podstatné pre obhajobu počas súdneho pojednávania, konzultuje s prokurátorom, či existujú odôvodnené dôvody, prečo prokurátor nežiadal takéto opatrenia. Ak na základe konzultácie senát prípravného konania dospeje k záveru, že to, že prokurátor nežiadal takéto opatrenia, je neodôvodnené, môže senát prípravného konania urobiť takéto opatrenia z vlastnej iniciatívy.
b)
Proti rozhodnutiu senátu prípravného konania konať z vlastnej iniciatívy podľa tohto odseku sa prokurátor môže odvolať. Odvolanie sa prerokuje urýchlene.
4.
Prípustnosť dôkazov archivovaných alebo zozbieraných na súdne pojednávanie podľa tohto článku alebo ich záznam sa riadi počas súdneho pojednávania článkom 69 a dôkazy dostanú takú váhu, akú im určí senát prvej inštancie.
Článok 57
Funkcie a právomoci senátu prípravného konania
1.
Ak nie je v tomto štatúte upravené inak, senát prípravného konania vykonáva svoje funkcie v súlade s ustanoveniami tohto článku.
2.
a)
Príkazy alebo rozhodnutia senátu prípravného konania vydané podľa článkov 15, 18, 19, článku 54 ods. 2, článku 61 ods. 7 a článku 72 musia mať súhlas väčšiny jeho sudcov.
b)
Vo všetkých ďalších prípadoch môže samosudca senátu prípravného konania vykonávať funkcie ustanovené v tomto štatúte, ak nie je ustanovené inak v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov alebo väčšinou senátu prípravného konania.
3.
Okrem svojich iných funkcií podľa tohto štatútu môže senát prípravného konania
a)
na požiadanie prokurátora vydať také príkazy a zatykače, aké môžu byť potrebné na účely vyšetrovania,
b)
na požiadanie osoby, ktorú zatkli alebo sa dostavila na základe predvolania podľa článku 58, vydať také príkazy vrátane opatrení, aké sú opísané v článku 56, alebo sa usilovať o spoluprácu podľa deviatej časti, ako potrebuje osoba na pomoc pri príprave svojej obhajoby,
c)
tam, kde je to potrebné, zabezpečiť ochranu a súkromie obetí a svedkov, archivovanie dôkazov, ochranu osôb, ktoré boli zatknuté alebo sa dostavili na základe predvolania, a ochranu národných bezpečnostných informácií,
d)
poveriť prokurátora, aby uskutočnil špecifické postupy vyšetrovania na území štátu, zmluvnej strany, bez zabezpečenia spolupráce tohto štátu podľa deviatej časti, ak senát prípravného konania určil v tomto prípade, pričom podľa možnosti zohľadnil názory daného štátu, že štát je zjavne neschopný vykonať žiadosť o spoluprácu v dôsledku neexistencie nejakého orgánu alebo časti súdneho orgánu príslušného vykonávať žiadosť o spoluprácu podľa deviatej časti,
e)
tam, kde sa vydal zatykač alebo predvolanie podľa článku 58 a s príslušným zohľadnením sily dôkazov a práv dotknutých strán, ako je to ustanovené v tomto štatúte a Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov, usilovať o spoluprácu štátu podľa článku 93 ods. 1 písm. k), urobiť ochranné opatrenia na účel prepadnutia, najmä pre konečný prospech obetí.
Článok 58
Vydanie zatykača alebo predvolania senátom prípravného konania
1.
Senát prípravného konania vydá kedykoľvek po začatí vyšetrovania na základe žiadosti prokurátora zatykač na osobu, ak sa po preskúmaní žiadosti a dôkazov alebo ďalších informácií predložených prokurátorom presvedčil, že
a)
existujú primerané dôvody domnievať sa, že osoba spáchala trestný čin v jurisdikcii Súdu a
b)
zatknutie osoby sa javí nutné
i)
na zabezpečenie dostavenia sa osoby na pojednávanie,
ii)
na zabezpečenie, že osoba nebude mariť alebo ohrozovať vyšetrovanie alebo súdne konanie, alebo
iii)
tam, kde je to uplatniteľné, na zabránenie toho, aby osoba pokračovala v páchaní tohto trestného činu alebo súvisiaceho trestného činu, ktorý je v jurisdikcii Súdu a ktorý vzniká za tých istých okolností.
2.
Žiadosť prokurátora obsahuje
a)
meno osoby a všetky dôležité identifikačné údaje,
b)
konkrétne poukázanie na trestné činy v jurisdikcii Súdu, ktoré údajne osoba spáchala,
c)
stručné uvedenie skutkových podstát, ktoré údajne tvoria tieto trestné činy,
d)
súhrn dôkazov a akékoľvek ďalšie informácie, ktoré tvoria primerané dôvody myslieť si, že osoba spáchala tieto trestné činy, a
e)
dôvody, prečo si prokurátor myslí, že zatknutie osoby je nutné.
3.
Zatykač obsahuje
a)
meno osoby a akékoľvek ďalšie relevantné identifikujúce informácie,
b)
konkrétne poukázanie na trestné činy v jurisdikcii Súdu, pre ktoré sa žiada zatknutie osoby, a
c)
stručné uvedenie skutkových podstát, ktoré údajne tvoria tieto trestné činy.
4.
Zatykač je účinný dovtedy, kým Súd nenariadi inak.
5.
Na základe zatykača môže Súd žiadať dočasné zatknutie alebo zatknutie a odovzdanie osoby podľa deviatej časti.
6.
Prokurátor môže požiadať senát prípravného konania o aktualizáciu zatykača vo forme úprav alebo dodatkov k trestným činom v ňom uvedených. Senát prípravného konania takto aktualizuje zatykač, ak sa presvedčil, že existujú primerané dôvody myslieť si, že osoba spáchala upravené alebo pridané trestné činy.
7.
Ako alternatívu žiadosti o zatykač môže prokurátor predložiť žiadosť, aby senát prípravného konania vydal predvolanie na dostavenie sa osoby. Ak sa senát prípravného konania presvedčil, že existujú primerané dôvody myslieť si, že osoba spáchala údajné trestné činy a že predvolanie stačí na zabezpečenie toho, že sa osoba dostaví, vydá predvolanie s podmienkami obmedzujúcimi slobodu (inými ako väzba), ak sú ustanovené vo vnútroštátnom práve, alebo bez nich. Predvolanie obsahuje
a)
meno osoby a akékoľvek ďalšie relevantné identifikujúce informácie,
b)
konkrétny dátum, kedy sa má osoba dostaviť,
c)
konkrétne poukázanie na trestné činy v jurisdikcii Súdu, ktoré osoba údajne spáchala, a
d)
stručné uvedenie skutkových podstát, ktoré údajne tvoria tento trestný čin.
Predvolanie sa osobe doručí.
Článok 59
Zatýkacie konanie v štáte väzby
1.
Štát, zmluvná strana, ktorý dostal žiadosť o dočasné zatknutie alebo o zatknutie a odovzdanie, okamžite uskutoční kroky na zatknutie danej osoby v súlade so svojimi zákonmi a ustanoveniami deviatej časti tohto štatútu.
2.
Zatknutú osobu bez prieťahov predvedú pred príslušný súdny orgán v štáte väzby, ktorý určí v súlade so zákonmi tohto štátu, že
a)
zatykač sa vzťahuje na túto osobu,
b)
osoba bola zatknutá v súlade s náležitým postupom a
c)
práva osoby sa rešpektovali.
3.
Zatknutá osoba má právo požiadať príslušné orgány v štáte väzby o dočasné prepustenie do času odovzdania.
4.
Pri rozhodovaní v akejkoľvek takejto žiadosti príslušné orgány štátu väzby zvážia, či vzhľadom na závažnosť údajných trestných činov existujú neodkladné a výnimočné okolnosti odôvodňujúce dočasné prepustenie a či existujú dostatočné bezpečnostné opatrenia, ktoré zaručujú, že štát väzby dokáže splniť svoju povinnosť odovzdať túto osobu Súdu. Príslušný orgán štátu väzby nemá možnosť zvažovať, či bol zatykač riadne vydaný v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. a) a b).
5.
Senátu prípravného konania sa oznámia všetky žiadosti o dočasné prepustenie a senát prípravného konania dá príslušnému orgánu v štáte väzby odporúčania. Príslušný orgán v štáte väzby plne zváži takéto odporúčania vrátane odporúčaní o opatreniach na zabránenie úteku osoby pred vydaním rozhodnutia.
6.
Ak osoba dostane dočasné prepustenie, môže senát prípravného konania žiadať o pravidelné správy o stave dočasného prepustenia.
7.
Ak štát väzby rozhodol o odovzdaní, je osoba odovzdaná čo najskôr Súdu.
Článok 60
Úvodné konanie pred Súdom
1.
Na základe odovzdania osoby Súdu alebo predstúpenia osoby pred Súd dobrovoľne alebo na základe predvolania sa senát prípravného konania presvedčí, že osoba bola informovaná o trestných činoch, ktoré údajne spáchala, a o svojich právach podľa štatútu vrátane práva žiadať o dočasné prepustenie do času súdneho pojednávania.
2.
Osoba, na ktorú sa vzťahuje zatykač, môže žiadať o dočasné prepustenie do času súdneho pojednávania. Ak sa senát prípravného konania presvedčí, že podmienky uvedené v článku 58 ods. 1 sú splnené, osoba zostáva naďalej vo väzbe. Ak sa o tom nepresvedčí, senát prípravného konania prepustí osobu s podmienkami alebo bezpodmienečne.
3.
Senát prípravného konania pravidelne preskúmava svoje rozhodnutie o prepustení alebo väzbe osoby a môže tak urobiť kedykoľvek na požiadanie prokurátora alebo osoby. Na základe takého preskúmania môže upraviť svoje rozhodnutie, ak ide o väzbu, prepustenie alebo podmienky prepustenia, ak sa presvedčí, že zmenené okolnosti si to vyžadujú.
4.
Senát prípravného konania zabezpečí, že pred súdnym konaním osoba nie je vo väzbe neprimeraný čas v dôsledku neospravedlniteľného meškania prokurátora. Ak dôjde k takému meškaniu, Súd zváži prepustenie osoby s podmienkami alebo bezpodmienečne.
5.
Ak treba, senát prípravného konania môže vydať zatykač na zabezpečenie prítomnosti osoby, ktorá bola prepustená.
Článok 61
Potvrdenie obvinenia pred súdom
1.
Senát prípravného konania v rámci primeranej lehoty po odovzdaní osoby alebo jej dobrovoľnom predstúpení pred Súd uskutoční pojednávanie, aby potvrdil obvinenia, na ktorých základe sa prokurátor usiluje o súdne konanie. Podľa ustanovení odseku 2 sa pojednávanie koná v prítomnosti prokurátora a obvinenej osoby, ako aj jej právneho zástupcu.
2.
Senát prípravného konania môže na požiadanie prokurátora alebo z úradnej moci uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti obvinenej osoby, aby potvrdil obvinenia, na ktorých základe sa prokurátor usiluje o súdne konanie, keď osoba
a)
sa vzdala svojho práva byť prítomná alebo
b)
utiekla, alebo sa nedá nájsť a vykonali sa všetky primerané kroky na zabezpečenie jej predstúpenia pred Súd a na informovanie osoby o obvineniach, a že sa bude konať pojednávanie na potvrdenie týchto obvinení.
V takomto prípade osobu zastupuje právny zástupca, keď senát prípravného konania určí, že to je v záujme spravodlivosti.
3.
V primeranom čase pred pojednávaním osoba
a)
dostane kópiu dokumentu s obvineniami, na ktorých základe mieni prokurátor začať proti nej súdne konanie a
b)
je informovaná o dôkazoch, o ktoré sa chce prokurátor počas pojednávania opierať.
Senát prípravného konania môže vydať príkazy týkajúce sa zverejnenia informácií na účely tohto pojednávania.
4.
Pred pojednávaním môže prokurátor pokračovať vo vyšetrovaní a upravovať alebo stiahnuť obvinenia. Pred pojednávaním je osoba v dostatočnom časovom predstihu informovaná o akýchkoľvek zmenách v obvineniach alebo o ich stiahnutí. V prípade stiahnutia obvinenia oznámi prokurátor senátu prípravného konania dôvody stiahnutia.
5.
Počas pojednávania prokurátor musí podložiť každé obvinenie dostatočnými dôkazmi, aby dokázal hmatateľné dôvody na presvedčenie, že osoba spáchala trestné činy, z ktorých je obvinená. Prokurátor môže používať dokumentárne dôkazy alebo súhrnné dôkazy a nemusí predvolávať svedkov, u ktorých sa očakáva výpoveď pri súdnom konaní.
6.
Na pojednávaní môže osoba
a)
namietať obvinenie,
b)
namietať dôkazy predložené prokurátorom a
c)
predkladať dôkazy.
7.
Senát prípravného konania na základe pojednávania určí, či existujú dostatočné dôkazy na to, aby vytvorili hmatateľné dôvody na presvedčenie, že osoba spáchala každý z trestných činov, z ktorých je obvinená. Na základe svojho rozhodnutia senát prípravného konania
a)
potvrdí tie obvinenia, v súvislosti s ktorými určil, že existuje dostatok dôkazov, a postúpi osobu senátu prvej inštancie na súdne konanie v potvrdených obvineniach,
b)
odmietne potvrdiť tie obvinenia, v súvislosti s ktorými určil, že nie sú dostatočné dôkazy,
c)
odročí pojednávanie a požiada prokurátora, aby zvážil
i)
zabezpečenie ďalších dôkazov alebo uskutočnenie ďalšieho vyšetrovania v súvislosti s konkrétnym obvinením alebo
ii)
zmenu obvinenia, lebo sa zdá, že predložené dôkazy zakladajú iný trestný čin v jurisdikcii Súdu.
8.
Ak senát prípravného konania odmietne potvrdiť obvinenie, prokurátorovi nič nebráni v tom, aby neskôr nežiadal jeho potvrdenie, ak je žiadosť podporená ďalšími dôkazmi.
9.
Po potvrdení obvinení a pred začiatkom súdneho konania môže prokurátor s povolením senátu prípravného konania a po ozname obžalovanému zmeniť obvinenia. Ak sa prokurátor snaží pridať ďalšie obvinenia alebo nahradiť vážnejšie obvinenia, musí sa konať pojednávanie podľa tohto článku, aby potvrdilo tieto obvinenia. Po začatí súdneho konania môže prokurátor s povolením senátu prvej inštancie stiahnuť obvinenia.
10.
Akýkoľvek skôr vydaný zatykač stráca účinnosť v súvislosti s akýmikoľvek obvineniami, ktoré neboli potvrdené senátom pre prípravné konanie alebo ktoré prokurátor stiahol.
11.
Keď sa už obvinenia potvrdili v súlade s týmto článkom, zostaví predsedníctvo senát prvej inštancie, ktorý podľa odseku 9 a článku 64 ods. 4 zodpovedá za uskutočnenie ďalších konaní a môže vykonávať akúkoľvek funkciu senátu prípravného konania, ktorá je relevantná a uplatniteľná na tieto konania.
ŠIESTA ČASŤ
SÚDNE KONANIE
Článok 62
Miesto súdneho konania
Ak sa nerozhodne inak, miestom súdneho konania je sídlo Súdu.
Článok 63
Súdne konanie za prítomnosti obžalovaného
1.
Obžalovaný musí byť prítomný na súdnom konaní.
2.
Ak obžalovaný, ktorý je prítomný pred Súdom, opakovane ruší priebeh pojednávania, senát prvej inštancie môže obžalovaného dať vyviesť a zabezpečí, aby obžalovaný mohol sledovať pojednávanie a dávať pokyny obhajcovi z miesta nachádzajúceho sa mimo súdnej siene, v prípade potreby prostredníctvom komunikačnej techniky. Takéto opatrenia sa prijmú len za výnimočných okolností po tom, ako sa ostatné primerané opatrenia osvedčili ako nedostatočné, a to len na najkratší nutný čas.
Článok 64
Funkcie a právomoci senátu prvej inštancie
1.
Funkcie a právomoci senátu vymedzené v tomto článku sa vykonávajú v súlade s týmto štatútom a s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
2.
Senát prvej inštancie zabezpečuje spravodlivý a rýchly priebeh súdneho konania s plným rešpektovaním práv obžalovaného a primeraným ohľadom na ochranu obetí a svedkov.
3.
Po pridelení prípadu na pojednávanie v súlade s týmto štatútom senát prvej inštancie, ktorému je prípad pridelený
a)
poradí sa s účastníkmi konania a zvolí postupy potrebné na uľahčenie spravodlivého a rýchleho konania,
b)
určí jazyk alebo jazyky, v ktorých bude súdne konanie prebiehať,
c)
s výhradou akýchkoľvek iných relevantných ustanovení tohto štatútu zabezpečí zverejnenie dokumentov alebo informácií, ktoré ešte neboli zverejnené, a to s dostatočným predstihom pred začiatkom súdneho konania, aby ho bolo možné náležito pripraviť.
4.
V záujme svojho efektívneho a spravodlivého fungovania môže senát prvej inštancie postúpiť predbežné otázky senátu prípravného konania alebo v prípade potreby inému sudcovi senátu prípravného konania, ktorý je k dispozícii.
5.
Po tom, ako to oznámi účastníkom konania, senát prvej inštancie môže podľa potreby nariadiť zlúčenie alebo oddelenie obvinení proti viac ako jednému obžalovanému.
6.
Pri výkone svojich funkcií pred súdnym konaním alebo v jeho priebehu môže senát prvej inštancie podľa potreby
a)
vykonávať všetky funkcie senátu prípravného konania uvedené v článku 61 ods. 11,
b)
žiadať účasť a výpoveď svedkov a predloženie dokumentov a ďalších dôkazov, v prípade potreby prostredníctvom pomoci štátov ustanovenej v tomto štatúte,
c)
zabezpečiť ochranu dôverných informácií,
d)
nariadiť predloženie dodatočných dôkazov popri tých, ktoré boli získané už pred pojednávaním alebo ktoré počas pojednávania predložili účastníci konania,
e)
zabezpečiť ochranu obžalovaného, svedkov a obetí a
f)
rozhodnúť o všetkých ostatných relevantných otázkach.
7.
Súdne pojednávanie je verejné. Senát prvej inštancie však môže rozhodnúť, že vzhľadom na osobitné okolnosti sa niektoré pojednávania budú konať ako neverejné, a to na účely ustanovené v článku 68 alebo s cieľom chrániť dôverné alebo citlivé informácie, ktoré majú byť predložené ako dôkazy.
8.
a)
Na začiatku súdneho konania senát prvej inštancie obžalovanému prečíta obvinenia, ktoré predtým potvrdil senát prípravného konania. Senát prvej inštancie si overí, či obžalovaný rozumie povahe obvinení. Poskytne mu možnosť priznať vinu v súlade s článkom 65 alebo vyhlásiť, že je nevinný.
b)
Počas pojednávania môže predseda senátu dávať pokyny týkajúce sa vedenia pojednávania vrátane zabezpečenia toho, aby sa viedlo spravodlivo a nestranne. S výhradou dodržania pokynov predsedu senátu môžu účastníci konania predkladať dôkazy v súlade s ustanoveniami tohto štatútu.
9.
Senát prvej inštancie má okrem iného právo, a to buď na základe žiadosti alebo z úradnej moci,
a)
rozhodnúť o prípustnosti alebo relevantnosti dôkazov a
b)
prijať potrebné opatrenia na udržanie poriadku počas pojednávania.
10.
Senát prvej inštancie zabezpečí vyhotovenie kompletnej zápisnice z pojednávania, ktorá presne zachytáva jeho priebeh, uloženie zápisnice a uchovávanie u tajomníka.
Článok 65
Pojednávanie o priznaní viny
1.
Ak obžalovaný prizná vinu podľa článku 64 ods. 8 písm. a), senát prvej inštancie rozhodne, či
a)
obžalovaný chápe povahu a dôsledky priznania viny,
b)
obžalovaný priznal vinu dobrovoľne po dostatočných konzultáciách s obhajcom a
c)
priznanie viny je podložené faktami uvedenými v
i)
obvineniach, ktoré vzniesol prokurátor a ku ktorým sa obžalovaný priznal,
ii)
materiáloch predložených prokurátorom, ktoré dopĺňajú obvinenia a ktoré obžalovaný akceptuje, a
iii)
v akýchkoľvek ďalších dôkazoch, napríklad svedeckých výpovediach, ktoré predloží prokurátor alebo obžalovaný.
2.
Ak senát prvej inštancie nadobudne istotu, že náležitosti uvedené v odseku 1 sú splnené, posúdi priznanie viny spolu s ďalšími predloženými dôkazmi na určenie všetkých zásadných faktov potrebných na dokázanie trestného činu, ktorého sa týka priznanie viny, a môže uznať obžalovaného vinným z tohto trestného činu.
3.
Ak senát prvej inštancie nenadobudne istotu, že náležitosti uvedené v odseku 1 sú splnené, bude postupovať tak, ako keby vina nebola priznaná; v takom prípade nariadi pokračovanie pojednávania podľa všeobecných postupov pre hlavné pojednávanie ustanovených v tomto štatúte a môže prípad odovzdať inému senátu prvej inštancie.
4.
Ak sa senát prvej inštancie domnieva, že v záujme spravodlivosti a najmä záujmov obetí treba predložiť kompletnejšie fakty prípadu, senát prvej inštancie môže
a)
požiadať prokurátora o predloženie ďalších dôkazov vrátane výpovede svedkov alebo
b)
nariadiť, aby sa v súdnom konaní pokračovalo podľa bežných pravidiel súdneho konania ustanovených v tomto štatúte; v tomto prípade bude postupovať, ako keby vina nebola priznaná, a prípad môže odovzdať inému senátu prvej inštancie.
5.
Nijaké rozhovory medzi prokurátorom a obhajobou týkajúce sa zmeny obvinenia, priznania viny alebo uloženia trestu nie sú pre Súd záväzné.
Článok 66
Prezumpcia neviny
1.
Každý sa pokladá za nevinného, kým sa jeho vina nepreukáže uplatniteľným právom pred Súdom.
2.
Dôkazné bremeno o vine obžalovaného má prokurátor.
3.
Aby Súd mohol obžalovaného uznať vinným, musí byť presvedčený o jeho vine mimo oprávnenej pochybnosti.
Článok 67
Práva obžalovaného
1.
Pri rozhodovaní o akomkoľvek obvinení má obžalovaný nárok na verejné pojednávanie podľa ustanovení tohto štatútu, na spravodlivé a nestranné pojednávanie a na tieto minimálne záruky, ktoré sú plne rovnocenné:
a)
neodkladné a podrobné informovanie o povahe, príčine a obsahu obvinenia v jazyku, ktorému obžalovaný dokonale rozumie a ktorým hovorí,
b)
dostatok času a primerané možnosti na prípravu obhajoby a na voľnú dôvernú komunikáciu s obhajcom podľa vlastného výberu,
c)
súdne konanie bez zbytočných prieťahov,
d)
s výhradou článku 63 ods. 2 na prítomnosť na súdnom pojednávaní, na vedenie vlastnej obhajoby alebo na obhajobu prostredníctvom právnej pomoci podľa vlastného výberu; v prípade, že obžalovaný nemá právnu pomoc, má byť informovaný o práve na takúto pomoc a Súd mu ju má poskytnúť vždy, keď si to záujem spravodlivosti vyžaduje, a to bezplatne v prípade, že obžalovaný nemá dostatok prostriedkov na jej zaplatenie,
e)
výsluch alebo zabezpečenie výsluchu svedkov proti nemu a na to, aby sa na účasť a výsluch jeho svedkov vzťahovali rovnaké podmienky ako na svedkov svedčiacich proti nemu. Obžalovaný má tiež právo na obhajobu a predloženie ďalších dôkazov prípustných podľa tohto štatútu,
f)
bezplatnú pomoc kvalifikovaného tlmočníka a preklady v rozsahu nutnom na zabezpečenie spravodlivosti, ak sa niektoré pojednávanie nekoná alebo niektoré dokumenty nepredkladajú Súdu v jazyku, ktorému obžalovaný dokonale rozumie a ktorým hovorí,
g)
to, aby nebol nútený svedčiť alebo priznať vinu a aby mohol zachovať mlčanie bez toho, že by sa mlčanie bralo do úvahy pri rozhodovaní o jeho vine alebo nevine,
h)
ústne alebo písomné vyhlásenie v rámci svojej obhajoby, ktoré nie je viazané prísahou, a
i)
na to, aby sa mu nevnútila nijaká zmena dôkazného bremena alebo povinnosť vyvracať dôkazy.
2.
Okrem iných zverejnení, ktoré ustanovuje tento štatút, prokurátor hneď, ako to je možné, sprístupní obhajobe dôkazy, ktoré vlastní alebo má pod kontrolou a ktoré podľa jeho názoru svedčia alebo majú tendenciu svedčiť o nevine obžalovaného alebo zmierniť vinu obžalovaného, alebo ktoré by mohli ovplyvniť vierohodnosť dôkazov obžaloby. V prípade pochybností o uplatňovaní tohto odseku rozhoduje Súd.
Článok 68
Ochrana obetí a svedkov a ich účasť na pojednávaniach
1.
Súd prijme primerané opatrenia na ochranu bezpečnosti, telesnej a duševnej pohody, dôstojnosti a súkromia obetí a svedkov. Súd pritom prihliada na všetky relevantné faktory vrátane veku, pohlavia, ako ich vymedzuje článok 7 ods. 3, zdravia a na povahu trestného činu, najmä v prípade, že trestný čin sa spája so sexuálnym násilím alebo násilím proti druhému pohlaviu alebo deťom. Prokurátor tieto opatrenia prijíma najmä počas vyšetrovania a trestného stíhania týchto trestných činov. Tieto opatrenia nesmú poškodiť práva obžalovaného ani spravodlivý a nestranný súdny proces a nesmú s nimi byť v rozpore.
2.
V rámci výnimky zo zásady verejného pojednávania ustanovenej v článku 67 môžu senáty Súdu v záujme ochrany obetí a svedkov viesť ľubovoľnú časť súdneho konania neverejne alebo umožniť predkladanie dôkazov elektronickými alebo inými špeciálnymi prostriedkami. Tieto opatrenia sa používajú najmä v prípade obetí sexuálneho násilia alebo dieťaťa, ktoré je obeťou alebo svedkom, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä názory obete alebo svedka, Súd nenariadi inak.
3.
Tam, kde sú ovplyvnené záujmy obetí, Súd obetiam umožní predložiť ich názory a obavy; preskúma ich v tom štádiu konania, ktorý uzná za vhodný, a to spôsobom, ktorý nepoškodzuje práva obžalovaného na spravodlivý a nestranný súdny proces ani s nimi nie je v rozpore. V prípade, že Súd to pokladá za primerané, tieto názory a obavy môže predložiť právny zástupca obetí v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
4.
Oddelenie pre obete a svedkov môže prokurátorovi a Súdu poskytovať rady týkajúce sa primeraných ochranných opatrení, bezpečnostných dojednaní, ako aj poradenstvo a pomoc uvedenú v článku 43 ods. 6.
5.
Tam, kde by zverejnenie dôkazov alebo informácií podľa tohto štatútu mohlo vážne ohroziť bezpečnosť svedka alebo jeho rodiny, prokurátor môže takéto dôkazy alebo informácie zadržať na účely akéhokoľvek konania pred začiatkom hlavného pojednávania a namiesto nich predložiť ich súhrn. Takéto opatrenia sa uskutočňujú tak, aby neboli ohrozené práva obžalovaného a spravodlivý a nestranný súd a aby neboli s nimi v rozpore.
6.
Štát môže požiadať o vykonanie potrebných opatrení v súvislosti s ochranou jeho štátnych úradníkov alebo zástupcov a ochranou dôverných alebo citlivých informácií.
Článok 69
Dôkazy
1.
Pred podaním výpovede každý svedok v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov zloží sľub, že dôkazy, ktoré predloží, sú pravdivé.
2.
Svedok podáva svoju výpoveď na súdnom pojednávaní osobne okrem prípadov súvisiacich s opatreniami ustanovenými v článku 68 alebo v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov. Súd tiež môže umožniť podanie svedectva svedka pomocou videotechniky alebo audiotechniky živým hlasom alebo zo záznamu, ako aj predloženie dokumentov alebo písomných prepisov pod podmienkou, že sú splnené ustanovenia tohto štatútu a že to je v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov. Tieto opatrenia nesmú byť na ujmu práv obžalovaného alebo byť s nimi v rozpore.
3.
Účastníci konania môžu predkladať dôkazy, ktoré sú relevantné na daný prípad, v súlade s článkom 64. Súd má právomoc požiadať o predloženie všetkých dôkazov, ktoré na určenie pravdy považuje za potrebné.
4.
Súd môže rozhodnúť o relevantnosti alebo prípustnosti všetkých dôkazov, pričom okrem iného prihliada na ich dôkaznú hodnotu a na to, či daný dôkaz nebude na ujmu spravodlivého procesu alebo spravodlivého vyhodnotenia svedeckej výpovede v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
5.
Súd rešpektuje a dodržiava výsady dôvernosti informácií, ktorú ustanovujú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov.
6.
Súd nevyžaduje dôkaz všeobecne známych faktov, ale môže ich vziať úradne na vedomie.
7.
Dôkazy, ktoré boli získané porušením tohto štatútu alebo medzinárodne uznávaných ľudských práv, nie sú prípustné, ak
a)
porušenie vrhá vážne pochybnosti na spoľahlivosť dôkazov alebo
b)
pripustenie dôkazu by bolo v rozpore s bezúhonnosťou konania a mohlo by ju vážne ohroziť.
8.
Pri rozhodovaní o relevantnosti alebo prípustnosti dôkazov, ktoré získal štát, Súd nerozhoduje o uplatňovaní vnútroštátnych právnych predpisov štátu.
Článok 70
Trestné činy proti výkonu spravodlivosti
1.
Súd má jurisdikciu nad týmito trestnými činmi proti výkonu jeho spravodlivosti, ak sú spáchané úmyselne:
a)
krivá výpoveď v prípade, že osoba má povinnosť podľa článku 69 ods. 1 vypovedať pravdu,
b)
predloženie dôkazov, o ktorých účastník konania vie, že sú sfalšované alebo pozmenené,
c)
podplácanie svedka, marenie alebo bránenie prítomnosti alebo výpovedi svedka, odveta proti svedkovi podávajúcemu výpoveď alebo marenie či pozmeňovanie dôkazov, alebo bránenie v získavaní dôkazov,
d)
bránenie, zastrašovanie alebo podplácanie úradného predstaviteľa Súdu s cieľom prinútiť alebo presvedčiť ho, aby svoje povinnosti buď vôbec nevykonal, alebo ich porušil,
e)
odveta proti úradnému predstaviteľovi Súdu za to, že si on alebo iný úradný predstaviteľ Súdu plnil svoje úradné povinnosti,
f)
požadovanie alebo prijatie úplatku úradným predstaviteľom Súdu v súvislosti s plnením jeho úradných povinností.
2.
Zásady a postupy uplatňované pri výkone jurisdikcie Súdu nad trestnými činmi podľa tohto článku sú rovnaké ako tie, ktoré uvádzajú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov. Podmienky na poskytnutie medzinárodnej spolupráce Súdu v súvislosti s jeho konaním podľa tohto článku určujú právne predpisy dožiadaného štátu.
3.
V prípade uznania viny môže Súd uložiť trest odňatia slobody v rozsahu najviac piatich rokov alebo pokutu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov, alebo kombináciu týchto trestov.
4.
a)
Každý štát, zmluvná strana, rozšíri svoje trestné zákonodarstvo týkajúce sa trestných činov proti bezúhonnosti jeho procesu vyšetrovania alebo súdneho procesu aj na trestné činy proti výkonu spravodlivosti uvedené v tomto článku spáchané na jeho území alebo jeho občanom,
b)
Štát, zmluvná strana, na žiadosť Súdu, kedykoľvek to považuje za vhodné, postúpi prípad svojim príslušným orgánom na účely trestného stíhania. Tieto orgány týmto prípadom venujú náležitú pozornosť a dostatočné prostriedky na to, aby ich mohli efektívne vyriešiť.
Článok 71
Sankcie za neprístojné správanie pred Súdom
1.
Súd môže potrestať osoby za neprístojné správanie pred ním, vrátane vyrušovania počas pojednávania alebo vedomého odmietnutia podrobiť sa jeho pokynom, použitím iných správnych opatrení, ako je odňatie slobody, napríklad dočasného alebo trvalého zákazu prítomnosti v súdnej sieni, pokuty alebo iných podobných opatrení ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.
2.
Postupy upravujúce použitie opatrení uvedených v odseku 1 ustanovujú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov.
Článok 72
Ochrana informácií z dôvodu národnej bezpečnosti
1.
Tento článok sa vzťahuje na všetky prípady, keď by zverejnenie informácií alebo dokumentov štátu mohlo podľa názoru tohto štátu ohroziť záujmy jeho národnej bezpečnosti. Medzi tieto prípady patria tie, ktoré spadajú do pôsobnosti článku 56 ods. 2 a 3, článku 61 ods. 3, článku 64 ods. 3, článku 67 ods. 2, článku 68 ods. 6, článku 87 ods. 6 a článku 93, ako aj prípady vyskytujúce sa v ktoromkoľvek inom štádiu konania, ak takéto zverejnenie prichádza do úvahy.
2.
Tento článok sa použije aj vtedy, ak osoba, ktorá bola požiadaná o poskytnutie informácií alebo dôkazov, tak odmietla urobiť alebo odkázala celú záležitosť na štát z dôvodu, že ich zverejnenie by ohrozilo bezpečnostné záujmy štátu, a ak dotknutý štát potvrdí, že podľa jeho názoru by toto zverejnenie ohrozilo jeho národné bezpečnostné záujmy.
3.
Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajú požiadaviek na dôvernosť informácií uplatňovaných podľa článku 54 ods. 3 písm. e) a f) alebo článku 73.
4.
Ak sa štát dozvie, že v niektorom štádiu konania sa pravdepodobne zverejnia alebo mohli by sa zverejniť informácie alebo dokumenty štátu a ich zverejnenie by podľa jeho názoru ohrozilo jeho národné bezpečnostné záujmy, tento štát má právo zasiahnuť s cieľom vyriešiť danú vec v súlade s týmto článkom.
5.
Ak by podľa názoru štátu zverejnenie informácií ohrozilo jeho národné bezpečnostné záujmy, štát, konajúc v súčinnosti s prokurátorom, obhajobou alebo senátom prípravného konania alebo so senátom prvej inštancie, prijme podľa okolností všetky potrebné opatrenia na to, aby sa táto otázka vyriešila cestou spolupráce. Medzi tieto opatrenia môže patriť
a)
zmena alebo spresnenie žiadosti,
b)
rozhodnutie Súdu o relevantnosti požadovaných informácií alebo dôkazov alebo rozhodnutie o tom, či by sa relevantné dôkazy nemohli získať alebo či sa nezískali z iného zdroja, ako je dožiadaný štát,
c)
získanie informácií alebo dôkazov z iného zdroja alebo v inej podobe, alebo
d)
dohoda o podmienkach, za akých by sa mohla poskytnúť pomoc, okrem iného aj vrátane poskytnutia súhrnov alebo upravených textov, obmedzení zverejnenia informácií, používania neverejného alebo ex parte pojednávania alebo iných ochranných opatrení povolených v štatúte a v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.
6.
Ak boli prijaté všetky primerané opatrenia na vyriešenie tejto záležitosti cestou spolupráce a podľa názoru štátu neexistujú nijaké spôsoby alebo podmienky, za akých by bolo možné informácie alebo dokumenty poskytnúť bez toho, že budú ohrozené jeho národné bezpečnostné záujmy, oznámi prokurátorovi alebo Súdu konkrétne dôvody svojho rozhodnutia, ak by samotný konkrétny opis dôvodov nepredstavoval ohrozenie národných bezpečnostných záujmov tohto štátu.
7.
Ak Súd následne rozhodne, že dôkazy sú relevantné a sú nevyhnutné na určenie viny alebo neviny obžalovaného, môže podniknúť tieto kroky:
a)
Ak sa zverejnenie informácií alebo dokumentu požaduje prostredníctvom žiadosti o spoluprácu podľa deviatej časti alebo za okolností opísaných v odseku 2 a štát sa odvoláva na dôvody odmietnutia uvedené v článku 93 ods. 4,
i)
skôr, ako urobí záver uvedený v odseku 7 písm. a) bode ii), Súd môže požiadať o ďalšie konzultácie alebo uskutočniť vypočutie s cieľom posúdiť vyhlásenia štátu vrátane neverejných vypočutí alebo vypočutí ex parte,
ii)
ak Súd dospeje k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu dožiadaný štát odvolávajúci sa na dôvody odmietnutia podľa článku 93 ods. 4 nekoná v súlade so svojimi záväzkami v rámci tohto štatútu, môže vec postúpiť v súlade s článkom 87 ods. 7 aj s uvedením dôvodov tohto záveru a
iii)
počas súdneho konania s obžalovaným Súd môže vysloviť takú domnienku o existencii alebo neexistencii určitého faktu, aká je za daných okolností primeraná, alebo
b)
za akýchkoľvek iných okolností
i)
nariadi zverejnenie informácie alebo,
ii)
ak nenariadi zverejnenie informácie, vysloví takú domnienku o existencii alebo neexistencii určitého faktu, aká je za daných okolností primeraná.
Článok 73
Informácia alebo dokumenty tretej osoby
Ak Súd požiada štát, zmluvnú stranu, o poskytnutie dokumentu alebo informácie, ktorú tento štát drží, vlastní alebo kontroluje a ktorú mu dôverne sprístupnil iný štát, medzivládna organizácia alebo medzinárodná organizácia, tento štát si na zverejnenie tohto dokumentu alebo informácie vyžiada súhlas jej pôvodcu. Ak pôvodcom je štát, zmluvná strana, tento buď dá súhlas so zverejnením informácie alebo dokumentu, alebo sa zaviaže, že zverejnenie vyrieši so Súdom podľa ustanovení článku 72. Ak pôvodca, ktorým nie je štát, zmluvná strana, odmietne súhlasiť so zverejnením, dožiadaný štát oznámi Súdu, že nemôže poskytnúť dokument alebo informáciu vzhľadom na predtým existujúcu povinnosť dôvernosti voči pôvodcovi.
Článok 74
Predpoklady na prijatie rozhodnutia
1.
Všetci sudcovia senátu prvej inštancie sa zúčastňujú na všetkých štádiách súdneho konania a na všetkých poradách tohto senátu. Predsedníctvo senátu môže od prípadu k prípadu vymenovať jedného náhradného sudcu alebo viacerých náhradných sudcov, ktorí sú dostupní a ktorí sa zúčastňujú na všetkých štádiách súdneho konania a nahradia člena senátu prvej inštancie v prípade, že tento člen sa nemôže naďalej zúčastňovať na jeho činnosti.
2.
Rozhodnutie senátu prvej inštancie sa zakladá na vyhodnotení dôkazov a celého priebehu konania. Rozhodnutie nepresiahne rámec faktov a okolností opísaných v obžalobe a v dodatkoch k obžalobe. Rozhodnutie Súdu sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré mu boli predložené a ktoré sa pred ním prejednali počas súdneho konania.
3.
Sudcovia sa usilujú dospieť k jednomyseľnému rozhodnutiu; v opačnom prípade rozhodnutie prijímajú väčšinou hlasov.
4.
Porady senátu prvej inštancie sú tajné.
5.
Rozhodnutie sa vyhotoví písomne a obsahuje úplné a zdôvodnené vyhlásenie o nálezoch senátu prvej inštancie týkajúcich sa dôkazov a závery. Senát prvej inštancie vydáva jedno rozhodnutie. V prípade, že sa nedosiahla jednomyseľnosť, v rozhodnutí senátu prvej inštancie sa uvedú názory väčšiny aj menšiny. Rozhodnutie alebo jeho súhrn sa oznamuje na verejnom zasadnutí.
Článok 75
Odškodnenie obetí
1.
Súd ustanoví zásady týkajúce sa odškodnenia obetí alebo odškodnenia súvisiaceho s obeťami vrátane reštitúcie, náhrady a rehabilitácie. Na tomto základe môže Súd vo svojich rozhodnutiach buď na žiadosť, alebo z úradnej moci určiť rozsah a mieru škody, straty alebo ublíženia na zdraví obetí alebo súvisiacej s obeťami a uvedie, na základe akých zásad koná.
2.
Súd môže vydať príkaz priamo zameraný proti odsúdenému, v ktorom špecifikuje primerané odškodnenie obetí alebo odškodnenie súvisiace s obeťami vrátane reštitúcie, náhrady a rehabilitácie. Tam, kde to je vhodné, Súd môže prikázať, aby sa rozhodnutie o odškodnení realizovalo prostredníctvom zvereneckého fondu ustanoveného podľa článku 79.
3.
Predtým, ako Súd vydá príkaz podľa tohto článku, môže si vyžiadať a zohľadniť vyhlásenia osôb uznaných vinnými, obetí, iných dotknutých osôb alebo dotknutých štátov alebo vyhlásenia uskutočnené v ich mene.
4.
Pri vykonávaní svojich právomocí podľa tohto článku môže Súd po tom, ako uzná osobu vinnou za trestný čin, nad ktorým má jurisdikciu, rozhodnúť, či na vykonanie príkazu vydaného na základe tohto článku treba použiť opatrenia podľa článku 93 ods. 1.
5.
Štát, zmluvná strana, vykoná rozhodnutie podľa tohto článku rovnako, ako keby sa na tento článok vzťahovali ustanovenia článku 109.
6.
Nijaké ustanovenia tohto článku sa nebudú vykladať tak, aby boli na ujmu práv obetí podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva.
Článok 76
Ukladanie trestov
1.
V prípade uznania osoby vinnou senát prvej inštancie zváži uloženie primeraného trestu, pričom prihliadne na dôkazy a podania predložené počas súdneho konania, ktoré sú relevantné na uloženie trestu.
2.
Okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 65, a ešte pred skončením súdneho konania senát prvej inštancie z úradnej moci môže a na žiadosť prokurátora alebo obžalovaného musí uskutočniť ďalšie pojednávanie na posúdenie všetkých dodatočných dôkazov alebo podaní relevantných na uloženie trestu v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
3.
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 2, sa všetky vyhlásenia podľa článku 75 posudzujú počas ďalšieho pojednávania uvedeného v odseku 2 a v prípade potreby počas ďalších pojednávaní.
4.
Trest sa oznamuje na verejnom zasadnutí a vždy, keď to je možné, v prítomnosti obžalovaného.
SIEDMA ČASŤ
TRESTY
Článok 77
Uplatniteľné tresty
1.
S výhradou článku 110 môže Súd osobe uznanej vinnou za trestný čin podľa článku 5 tohto štatútu uložiť jeden z týchto trestov:
a)
trest odňatia slobody na dobu nepresahujúcu 30 rokov, alebo
b)
trest odňatia slobody na doživotie, ak to zdôvodňuje mimoriadna závažnosť trestného činu a osobné pomery osoby uznanej vinnou.
2.
Okrem trestu odňatia slobody Súd môže nariadiť
a)
pokutu podľa kritérií ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov,
b)
prepadnutie výnosov, majetku a aktív odvodených priamo alebo nepriamo z tohto trestného činu bez toho, aby boli dotknuté bona fide práva tretích strán.
Článok 78
Ukladanie trestu
1.
Pri rozhodovaní o treste Súd v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov zohľadňuje také faktory, ako závažnosť trestného činu a osobné pomery odsúdeného.
2.
Pri ukladaní trestu odňatia slobody Súd započíta dobu väzby, ak sa použila, vykonanej na príkaz Súdu. Súd môže započítať akúkoľvek dobu inak strávenú vo väzbe v súvislosti s konaním zakladajúcim trestný čin.
3.
V prípade, že osoba bola uznaná vinnou za viac ako jeden trestný čin, Súd uloží trest za každý trestný čin a úhrnný trest špecifikujúci dobu odňatia slobody. Táto doba nie je kratšia, ako je najdlhší uložený jednotlivý trest, a nie je dlhšia, ako je odňatie slobody na 30 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie v súlade s článkom 77 ods. 1 písm. b).
Článok 79
Zverenecký fond
1.
Rozhodnutím Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, sa zriadi zverenecký fond v prospech obetí trestných činov patriacich do jurisdikcie Súdu a rodín týchto obetí.
2.
Súd môže nariadiť, aby sa peniaze a iný majetok získaný prostredníctvom pokút alebo prepadnutia previedol na základe príkazu Súdu do zvereneckého fondu.
3.
Zverenecký fond sa spravuje podľa kritérií, ktoré stanoví Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.
Článok 80
Nedotýkanie sa trestov podľa vnútroštátneho práva a vnútroštátnych zákonov
Nijaké ustanovenie tejto časti sa nedotýka spôsobu, akým štáty ukladajú tresty podľa svojich vnútroštátnych zákonov, ani právnych predpisov štátov, ktoré neustanovujú tresty predpísané v tejto časti.
ÔSMA ČASŤ
ODVOLANIE A REVÍZIA
Článok 81
Odvolanie proti rozhodnutiu o zbavení viny alebo uznaní viny alebo proti trestu
1.
Proti rozhodnutiu podľa článku 74 sa možno odvolať v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov takto:
a)
prokurátor sa môže odvolať na základe ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
i)
procesná chyba,
ii)
vecná chyba,
iii)
právna chyba,
b)
osoba uznaná vinnou alebo prokurátor v mene osoby uznanej vinnou môže podať odvolanie z týchto dôvodov:
i)
procesná chyba,
ii)
vecná chyba,
iii)
právna chyba alebo
iv)
akýkoľvek iný dôvod, ktorý sa týka spravodlivosti alebo dôveryhodnosti konania alebo rozhodnutia.
2.
a)
Proti trestu sa v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov môže odvolať prokurátor alebo osoba uznaná vinnou z dôvodu nepomeru medzi trestným činom a trestom,
b)
ak v prípade odvolania proti trestu Súd dospeje k názoru, že odvolanie obsahuje dôvody, pre ktoré by bolo možno uznanie viny vcelku alebo sčasti vyhlásiť za neplatné, môže vyzvať prokurátora a osobu uznanú vinnou, aby predložili dôvody podľa článku 81 ods. 1 písm. a) alebo b), a môže prijať rozhodnutie o uznaní viny v súlade s článkom 83,
c)
rovnaký postup sa používa, keď Súd len na základe odvolania proti uznaniu viny dospeje k názoru, že existujú dôvody na zmiernenie trestu podľa odseku 2 písm. a).
3.
a)
Ak senát prvej inštancie nenariadi inak, osoba uznaná vinnou zostane vo väzbe počas trvania odvolacieho konania,
b)
ak doba, ktorú osoba uznaná vinnou strávi vo väzbe, presiahne dobu uloženého trestu odňatia slobody, táto osoba sa prepustí; nevzťahuje sa to na prípady, keď odvolanie podal aj prokurátor a na prepustenie sa môžu vzťahovať podmienky uvedené v písmene c),
c)
v prípade zbavenia viny je obžalovaný prepustený okamžite s týmito výhradami:
i)
za osobitných okolností, okrem iného aj so zreteľom na konkrétne riziko úteku, závažnosť trestného činu a pravdepodobnosť úspešnosti odvolania, senát prvej inštancie môže na žiadosť prokurátora nariadiť pokračovanie vo výkone väzby počas trvania odvolacieho konania,
ii)
proti rozhodnutiu senátu prvej inštancie podľa písmena c) bodu i) možno podať odvolanie v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
4.
S výhradou ustanovení odseku 3 písm. a) a b) sa počas plynutia odvolacej lehoty a trvania odvolacieho konania pozastaví výkon rozhodnutia alebo trestu.
Článok 82
Odvolanie proti iným rozhodnutiam
1.
Ktorýkoľvek účastník konania sa môže odvolať proti ktorémukoľvek z týchto rozhodnutí v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov:
a)
rozhodnutie týkajúce sa jurisdikcie alebo prípustnosti,
b)
rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí prepustenia osoby, proti ktorej sa vedie vyšetrovanie alebo trestné stíhanie,
c)
rozhodnutie senátu prvej inštancie o konaní z vlastnej iniciatívy podľa článku 56 ods. 3,
d)
rozhodnutie spojené s otázkou, ktorá by vážne ovplyvnila spravodlivé a rýchle konanie alebo výsledok súdneho konania a ktorej okamžité vyriešenie odvolacím senátom by podľa názoru senátu prípravného konania alebo senátu prvej inštancie mohlo vecne urýchliť konanie.
2.
Proti rozhodnutiu senátu prípravného konania podľa článku 57 ods. 3 písm. d) sa môže odvolať dotknutý štát alebo prokurátor so súhlasom senátu prípravného konania. Odvolanie sa prerokuje zrýchleným postupom.
3.
Samotné odvolanie nemá odkladný účinok, ak tak na základe žiadosti nenariadi odvolací senát v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
4.
Právny zástupca obetí, osoba uznaná vinnou alebo majiteľ bona fide majetku, ktorého sa negatívne dotkol príkaz podľa článku 75, sa môže odvolať proti príkazu na odškodnenie v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
Článok 83
Odvolacie konanie
1.
Na účely konania podľa článku 81 a tohto článku má odvolací senát všetky právomoci senátu prvej inštancie.
2.
Ak odvolací senát zistí, že konanie, proti ktorému bolo podané odvolanie, nebolo spravodlivé a že tým bola ovplyvnená vierohodnosť rozhodnutia alebo trestu alebo že rozhodnutie alebo trest, proti ktorému bolo podané odvolanie, bolo prijaté pod vplyvom vecnej, právnej alebo procesnej chyby, môže
a)
zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie alebo trest alebo
b)
nariadiť nové konanie pred iným senátom prvej inštancie.
Na tieto účely môže odvolací senát vrátiť skutkovú otázku pôvodnému senátu prvej inštancie, aby o tejto otázke rozhodol a príslušne ho informoval alebo môže sám požiadať o dôkazy a o otázke rozhodnúť. Ak sa proti rozhodnutiu alebo trestu odvolala len osoba uznaná vinnou alebo prokurátor v jej mene, rozhodnutie nemožno zmeniť v neprospech tejto osoby.
3.
Ak v prípade odvolania proti trestu odvolací senát zistí, že trest nie je úmerný trestnému činu, môže trest zmeniť v súlade so siedmou časťou.
4.
Rozsudok odvolacieho senátu vynáša väčšina jeho sudcov na verejnom zasadnutí. V rozsudku sa uvádzajú dôvody, na ktorých sa zakladá. V prípade, že sa nedosiahla jednomyseľnosť, rozsudok odvolacieho senátu obsahuje názory väčšiny a menšiny, ale sudcovia môžu vyniesť aj osobitné alebo rozporné názory na otázky práva.
5.
Odvolací senát môže vyniesť rozsudok v neprítomnosti osoby zbavenej viny alebo osoby uznanej vinnou.
Článok 84
Revízia odsúdenia alebo trestu
1.
Osoba uznaná vinnou alebo po smrti tejto osoby manželia, deti, rodičia alebo jedna osoba, ktorá je v čase smrti obžalovaného nažive a ktorú obžalovaný výslovne písomne inštruoval, aby podala takúto žiadosť, alebo prokurátor v mene osoby sa môže obrátiť na odvolací senát so žiadosťou o revíziu právoplatného rozsudku o vine alebo trestu z dôvodu, že
a)
boli zistené nové dôkazy, ktoré
i)
neboli v čase súdneho konania dostupné, pričom ich nedostupnosť nebola celkom alebo sčasti pričítateľná účastníkovi konania, ktorý žiadosť podal, a
ii)
sú natoľko významné, že keby boli dokázané v čase súdneho konania, pravdepodobne by bol vynesený iný verdikt,
b)
sa zistilo, že rozhodujúce dôkazy, ktoré sa brali do úvahy v súdnom konaní a od ktorých závisí odsúdenie, boli nepravdivé, pozmenené alebo sfalšované,
c)
jeden sudca alebo viacerí sudcovia, ktorí sa zúčastnili odsúdenia alebo potvrdenia obžaloby, sa v tomto prípade dopustili vážneho neprípustného konania alebo vážneho porušenia povinností, ktoré je dostatočne závažné na to, aby zdôvodnilo zbavenie tohto sudcu alebo týchto sudcov funkcie podľa článku 46.
2.
Odvolací senát zamietne žiadosť, ak dospeje k názoru, že je nepodložená. Ak dospeje k názoru, že žiadosť je zdôvodnená, môže podľa potreby
a)
znova ustanoviť pôvodný senát prvej inštancie,
b)
ustanoviť nový senát prvej inštancie,
c)
zachovať si jurisdikciu vo veci, s cieľom po vypočutí účastníkov konania spôsobom ustanoveným v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov dospieť k rozhodnutiu o tom, či sa má rozsudok revidovať.
Článok 85
Odškodnenie zatknutej alebo odsúdenej osoby
1.
Každá osoba, ktorá sa stala obeťou nezákonného zatknutia alebo väzby, má vymáhateľné právo na odškodnenie.
2.
Ak bola osoba právoplatným rozhodnutím uznaná vinnou z trestného činu a následne bolo toto rozhodnutie zrušené z dôvodu, že nová alebo novozistená skutočnosť nezvratne dokázala, že došlo k justičnému omylu, osoba, ktorá v dôsledku uznania viny bola poškodená trestom, sa odškodní podľa zákona; neplatí to v prípade, ak sa dokáže, že včasné nezverejnenie neznámej skutočnosti bolo celkom alebo sčasti pričítateľné tejto osobe.
3.
V mimoriadnych prípadoch, keď Súd zistí nezvratné skutočnosti dokazujúce, že došlo k vážnemu a zjavnému justičnému omylu, môže na základe vlastnej úvahy rozhodnúť o odškodnení osoby podľa kritérií ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov, ktorá bola prepustená z väzby po právoplatnom rozhodnutí o zbavení viny alebo o zastavení konania z tohto dôvodu.
DEVIATA ČASŤ
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA A SÚDNA POMOC
Článok 86
Všeobecná povinnosť spolupráce
Štáty, zmluvné strany, v súlade s ustanoveniami tohto štatútu plne spolupracujú so Súdom pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní činov v jeho jurisdikcii.
Článok 87
Žiadosti o spoluprácu - všeobecné ustanovenia
1.
a)
Súd má právomoc podávať štátom, zmluvným stranám, žiadosti o spoluprácu. Tieto žiadosti podáva diplomatickou cestou alebo iným vhodným spôsobom, ktorý každý štát, zmluvná strana, vymedzí pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe.
Pri neskorších zmenách spôsobu podávania žiadostí jednotlivé štáty, zmluvné strany, postupujú v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
b)
Tam, kde to je vhodné, a bez toho, aby sa to dotklo ustanovení písmena a), sa žiadosti môžu podávať aj prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (International Criminal Police Organisation) alebo inej vhodnej regionálnej organizácie.
2.
Žiadosti o spoluprácu a akékoľvek dokumenty na podporu žiadosti sa vypracúvajú buď v úradnom jazyku dožiadaného štátu, alebo ich sprevádza preklad do tohto jazyka, alebo v jednom z pracovných jazykov Súdu v súlade s rozhodnutím príslušného štátu pri ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe.
Pri neskorších zmenách tohto rozhodnutia jednotlivé štáty, zmluvné strany, postupujú v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
3.
Dožiadaný štát zachováva dôvernosť žiadosti o spoluprácu a všetkých dokumentov na podporu žiadosti a zverejňuje ich len v rozsahu nevyhnutnom na účely vykonania žiadosti.
4.
V súvislosti s akoukoľvek žiadosťou o pomoc predloženou podľa tejto časti môže Súd prijať opatrenia vrátane opatrení súvisiacich s ochranou informácií potrebné z hľadiska bezpečnosti alebo fyzickej či duševnej pohody všetkých obetí, potenciálnych svedkov a ich rodín. Súd môže požiadať, aby sa všetky informácie sprístupnené v rámci deviatej časti poskytovali a aby sa s nimi zaobchádzalo spôsobom, ktorý chráni bezpečnosť a fyzickú alebo duševnú pohodu obete, potenciálnych svedkov a ich rodín.
5.
a)
Súd môže vyzvať štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, o poskytnutie pomoci podľa tejto časti na základe ad hoc dojednania, dohody s týmto štátom alebo na akomkoľvek inom primeranom základe.
b)
Ak štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, uzavrie so Súdom ad hoc dohodu alebo dojednanie, pričom žiadosti Súdu nevybavuje v súlade s touto dohodou alebo dojednaním, Súd o tom môže informovať zhromaždenie štátov, zmluvných strán, alebo Bezpečnostnú radu, ak mu vec postúpila Bezpečnostná rada.
6.
Súd môže požiadať ktorúkoľvek medzivládnu organizáciu o poskytnutie informácií alebo dokumentov. Súd môže požiadať aj o iné formy spolupráce a pomoci, na akých sa dohodne s touto organizáciou a ktoré sú v súlade s jej kompetenciou alebo mandátom.
7.
Ak štát, zmluvná strana, nevyhovie žiadosti Súdu o spoluprácu v rozpore s ustanoveniami tohto štatútu, a tým Súdu zabráni vykonávať jeho funkcie a právomoci podľa tohto štatútu, Súd môže vydať nález v tomto zmysle a postúpiť vec zhromaždeniu štátov, zmluvných strán, alebo Bezpečnostnej rade, ak mu vec postúpila Bezpečnostná rada.
Článok 88
Dostupnosť postupov vo vnútroštátnom práve
Štáty, zmluvné strany, zabezpečia, aby v ich vnútroštátnom práve boli dostupné postupy na všetky formy spolupráce, ktoré ustanovuje táto časť.
Článok 89
Odovzdanie osôb Súdu
1.
Súd môže podať žiadosť o zatknutie a odovzdanie osoby spolu s materiálom na podporu svojej žiadosti uvedeným v článku 91 ktorémukoľvek štátu, na ktorého území sa táto osoba nachádza, a požiada tento štát o spoluprácu pri zatknutí a odovzdaní tejto osoby. Štáty, zmluvné strany, v súlade s ustanoveniami tejto časti a postupmi podľa vnútroštátneho práva žiadosti o zatknutie a odovzdanie vyhovejú.
2.
Ak osoba, o ktorej odovzdanie ide, podá námietku na vnútroštátny súd na základe princípu ne bis in idem, ktorý ustanovuje článok 20, dožiadaný štát bezodkladne požiada Súd o konzultáciu s cieľom určiť, či prijal relevantné rozhodnutie o prípustnosti. Ak je prípad prípustný, dožiadaný štát pristúpi k vykonaniu žiadosti. Ak rozhodnutie o prípustnosti ešte nie je prijaté, dožiadaný štát môže odložiť vykonanie žiadosti o odovzdanie osoby, až kým Súd nerozhodne o prípustnosti.
3.
a)
Štát, zmluvná strana, v súlade so svojím vnútroštátnym procesným právom povolí prepravu osoby, ktorú Súdu odovzdáva iný štát, cez jeho územie okrem prípadov, keď by tranzit cez tento štát bránil odovzdaniu alebo ho oddialil.
b)
Súd podáva žiadosť o tranzit v súlade s článkom 86. Žiadosť o tranzit musí obsahovať
i)
opis prepravovanej osoby,
ii)
krátke zhrnutie faktov prípadu a ich právnu charakteristiku a
iii)
príkaz na zatknutie a odovzdanie.
c)
Prepravovaná osoba je počas tranzitu držaná vo väzbe.
d)
Ak je osoba prepravovaná letecky a na území tranzitného štátu sa neplánuje nijaké pristátie, povolenie sa nevyžaduje.
e)
Ak sa na území tranzitného štátu uskutoční neplánované pristátie, tento štát môže vyžadovať žiadosť o tranzit od Súdu podľa ustanovení písmena b). Tranzitný štát zadrží prepravovanú osobu vo väzbe dovtedy, kým nedostane žiadosť o tranzit a kým sa tranzit neuskutoční; väzbu na účely tohto písmena pritom nemožno predĺžiť nad 96 hodín od neplánovaného pristátia, ak do tohto času štát žiadosť nedostane.
4.
Ak sa proti žiadanej osobe vedie konanie alebo si osoba odpykáva trest v dožiadanom štáte za iný trestný čin, ako je trestný čin, ktorý je dôvodom žiadosti Súdu o jej odovzdanie, dožiadaný štát sa po prijatí rozhodnutia o schválení žiadosti obráti so žiadosťou o konzultáciu na Súd.
Článok 90
Konkurujúce si žiadosti
1.
Štát, zmluvná strana, ktorá od Súdu dostane žiadosť o odovzdanie osoby podľa článku 89 a pritom dostane aj žiadosť od niektorého ďalšieho štátu o vydanie rovnakej osoby za rovnaké správanie, ktoré je základom trestného činu, pre ktorý žiada o odovzdanie tejto osoby aj Súd, musí o tejto skutočnosti informovať Súd aj dožadujúci štát.
2.
Ak dožadujúci štát je štátom, zmluvnou stranou, dožiadaný štát uprednostní žiadosť od Súdu pod podmienkou, že
a)
Súd na základe článku 18 alebo 19 rozhodne, že prípad, v súvislosti s ktorým sa požaduje odovzdanie, je prípustný, a že tento záver prihliada na vyšetrovanie alebo trestné stíhanie vedené dožadujúcim štátom v súvislosti s jeho žiadosťou o vydanie, alebo
b)
Súd prijme rozhodnutie uvedené v písmene a) na základe oznámenia dožiadaného štátu podľa odseku 1.
3.
Ak Súd neprijal rozhodnutie podľa odseku 2 písm. a), dožiadaný štát môže v dobe, kým Súd rozhoduje podľa odseku 2 písm. b), konať podľa vlastnej úvahy vo veci žiadosti o vydanie od dožadujúceho štátu; osobu však nevydá dovtedy, kým Súd nerozhodne, že prípad je prípustný. Súd rozhoduje na základe zrýchleného postupu.
4.
Ak dožadujúci štát nie je zmluvnou stranou tohto štatútu, dožiadaný štát, ak nemá medzinárodnú povinnosť vydania osoby dožadujúcemu štátu, uprednostní žiadosť o odovzdanie Súdu, ak Súd rozhodol, že prípad je prípustný.
5.
Ak Súd o prípade podľa odseku 4 rozhodol, že je neprípustný, dožiadaný štát môže podľa vlastnej úvahy konať vo veci žiadosti o vydanie od dožadujúceho štátu.
6.
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 4, s výnimkou dožiadaných štátov majúcich medzinárodnú povinnosť vydať osobu dožadujúcim štátom, ktoré nie sú zmluvnou stranou podľa tohto štatútu, rozhodne dožiadaný štát o tom, či osobu odovzdá Súdu alebo vydá dožadujúcemu štátu. Pri tomto rozhodovaní dožiadaný štát zváži všetky relevantné faktory, medzi ktoré okrem iného patria:
a)
dátum podania jednotlivých žiadostí,
b)
záujmy dožadujúceho štátu vrátane toho, či bol trestný čin spáchaný na jeho území, a štátnej príslušnosti obetí a hľadanej osoby a
c)
možnosť následného odovzdania osoby medzi Súdom a dožadujúcim štátom.
7.
Keď štát, zmluvná strana, ktorá dostane žiadosť od Súdu o odovzdanie osoby, dostane aj žiadosť od niektorého štátu o vydanie tej istej osoby za iný skutok, ako bol skutok, za ktorý Súd ako za trestný čin požaduje odovzdanie tejto osoby,
a)
ak dožiadaný štát nemá existujúci medzinárodný záväzok vydať osobu dožadujúcemu štátu, dá prednosť žiadosti Súdu,
b)
ak má dožiadaný štát existujúci medzinárodný záväzok vydať osobu dožadujúcemu štátu, rozhodne, či túto osobu odovzdá Súdu alebo ju vydá dožadujúcemu štátu. Pri tomto rozhodovaní dožiadaný štát zváži všetky relevantné faktory vrátane faktorov uvedených v odseku 6, pričom však osobitne posúdi relatívnu povahu a závažnosť daného skutku.
8.
Ak na základe oznámenia podľa tohto článku Súd rozhodne, že prípad je neprípustný a následne sa zamietne vydanie do dožadujúceho štátu, dožiadaný štát o tomto rozhodnutí informuje Súd.
Článok 91
Obsah žiadosti o zatknutie a odovzdanie
1.
Žiadosť o zatknutie a odovzdanie sa vyhotovuje písomne. V naliehavých prípadoch možno žiadosť podať prostredníctvom akéhokoľvek média, ktoré je schopné dodať písomný záznam, ale následne ju treba potvrdiť cestou ustanovenou v článku 87 ods. 1 písm. a).
2.
Žiadosť o zatknutie a odovzdanie osoby, na ktorú vydal príkaz na zatknutie senát prípravného konania podľa článku 58, musí obsahovať alebo ju musí sprevádzať
a)
informácia o opise hľadanej osoby postačujúca na identifikáciu tejto osoby a informácia o mieste, kde sa táto osoba pravdepodobne zdržuje,
b)
kópiu príkazu na zatknutie a
c)
všetky dokumenty, vyhlásenia alebo informácie, ktoré predpisujú náležitosti odovzdávacieho konania dožiadaného štátu s tým, že tieto náležitosti by nemali byť zaťažujúce viac ako náležitosti predpísané pre žiadosti o vydanie osôb podľa zmlúv alebo dojednaní medzi dožiadaným štátom a ostatnými štátmi a podľa možnosti by vzhľadom na osobitnú povahu Súdu mali byť menej zaťažujúce.
3.
V prípade žiadosti o zatknutie a odovzdanie osoby, ktorá už bola uznaná vinnou, táto žiadosť musí obsahovať alebo ju musí sprevádzať
a)
kópia akéhokoľvek príkazu na zatknutie tejto osoby,
b)
kópia rozsudku o uznaní viny,
c)
informácia potvrdzujúca, že hľadaná osoba je tá, ktorá je uvedená v rozsudku o uznaní viny, a
d)
ak hľadanej osobe bol uložený trest, kópia uloženého trestu a v prípade trestu odňatia slobody vyhlásenie o tom, akú časť trestu už vykonala a akú časť má ešte vykonať.
4.
Na žiadosť Súdu štát, zmluvná strana, so Súdom prekonzultuje, a to buď všeobecne, alebo v súvislosti s konkrétnou vecou, všetky náležitosti predpísané jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi aplikovateľné na základe odseku 2 písm. c). Počas konzultácií štát, zmluvná strana, informuje Súd o konkrétnych náležitostiach predpísaných jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Článok 92
Predbežné zatknutie
1.
V naliehavých prípadoch môže Súd požiadať o predbežné zatknutie hľadanej osoby na dobu potrebnú na predloženie žiadosti o odovzdanie a dokumentov na podporu tejto žiadosti uvedených v článku 91.
2.
Žiadosť o predbežné zatknutie sa podáva prostredníctvom akéhokoľvek média, ktoré je schopné dodať písomný záznam, a obsahuje
a)
informácie o opise hľadanej osoby postačujúce na jej identifikáciu a informácie o mieste, kde sa táto osoba pravdepodobne nachádza,
b)
stručné zhrnutie trestných činov, za ktoré sa požaduje zatknutie tejto osoby, a fakty, ktoré údajne predstavujú tieto trestné činy vrátane času a miesta spáchania trestného činu tam, kde to je možné,
c)
vyhlásenie o existencii príkazu na zatknutie hľadanej osoby alebo rozsudku o uznaní viny a
d)
vyhlásenie, že žiadosť o odovzdanie osoby bude nasledovať.
3.
Predbežne zatknutá osoba môže byť prepustená z väzby, ak dožiadaný štát nedostane žiadosť o odovzdanie a dokumenty na podporu tejto žiadosti uvedené v článku 91 v lehote uvedenej v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov. Ak to však právny poriadok dožiadaného štátu umožňuje, táto osoba môže súhlasiť so svojím odovzdaním ešte pred uplynutím tejto lehoty. V takomto prípade dožiadaný štát urobí kroky na odovzdanie osoby Súdu v najkratšom možnom čase.
4.
Skutočnosť, že hľadaná osoba bola prepustená z väzby podľa odseku 3, sa nedotýka ďalšieho zatknutia a odovzdania tejto osoby, ak žiadosť o odovzdanie a dokumenty na podporu tejto žiadosti sú dodané v neskoršom termíne.
Článok 93
Iné formy spolupráce
1.
V súlade s ustanoveniami tejto časti a postupmi podľa vnútroštátneho práva štáty, zmluvné strany, musia vyhovieť žiadostiam Súdu o poskytnutie ďalej uvádzanej pomoci v súvislosti s vyšetrovaním alebo trestným stíhaním:
a)
identifikácia osôb a miesta, kde sa zdržiavajú, alebo miesta, kde sa nachádzajú veci,
b)
vykonávanie dôkazov vrátane výpovede pod prísahou a predloženie dôkazov vrátane znaleckých posudkov a správ požadovaných Súdom,
c)
vypočutie ktorejkoľvek osoby, proti ktorej sa vedie vyšetrovanie alebo trestné stíhanie,
d)
doručenie dokumentov vrátane súdnych dokumentov,
e)
uľahčenie dobrovoľnej prítomnosti osôb ako svedkov alebo znalcov pred Súdom,
f)
dočasné odovzdanie osôb podľa odseku 7,
g)
preskúmanie miest alebo lokalít vrátane exhumácie a preskúmania pohrebísk,
h)
vykonanie prehliadok a zaistenie,
i)
zabezpečenie záznamov a dokumentov vrátane úradných záznamov a dokumentov,
j)
ochrana obetí a svedkov a zachovanie dôkazov,
k)
identifikácia, vysledovanie a zmrazenie alebo zaistenie výnosov, majetku a aktív a vecí použitých na spáchanie trestného činu na účely ich prípadnej konfiškácie bez toho, aby boli dotknuté práva bona fide tretích strán, a
l)
pomoc akéhokoľvek iného druhu, ktorú nezakazuje právo dožiadaného štátu, zameranú na uľahčenie vyšetrovania a trestného stíhania za trestné činy v jurisdikcii Súdu.
2.
Súd má právomoc poskytnúť záruku svedkovi alebo znalcovi, že nebude trestne stíhaný, zadržaný alebo podrobený obmedzeniu osobnej slobody Súdom v súvislosti s akýmkoľvek činom alebo opomenutím, ktoré predchádzali odchodu tejto osoby z dožiadaného štátu.
3.
Ak je v dožiadanom štáte zakázané vykonávať niektoré konkrétne opatrenie uvedené v žiadosti o pomoc podľa odseku 1 na základe existujúcej všeobecne aplikovateľnej právnej zásady, dožiadaný štát to bezodkladne prekonzultuje so Súdom s cieľom pokúsiť sa túto záležitosť vyriešiť. Pri týchto konzultáciách by sa mala zvážiť možnosť poskytnutia pomoci iným spôsobom alebo za istých podmienok. Ak sa záležitosť nepodarí vyriešiť ani po konzultácii, Súd preformuluje svoju žiadosť podľa potreby.
4.
Štát, zmluvná strana, môže zamietnuť žiadosť o pomoc, a to celkom alebo sčasti len vtedy, keď sa žiadosť týka predloženia dokumentov alebo zverejnenia dôkazov súvisiacich s jeho národnou bezpečnosťou.
5.
Pred tým, ako dožiadaný štát zamietne žiadosť o pomoc, musí posúdiť, či pomoc nemožno poskytnúť za istých vymedzených podmienok alebo či pomoc nemožno poskytnúť v neskoršom termíne alebo alternatívnym spôsobom s tým, že ak Súd alebo prokurátor akceptuje takto podmienenú pomoc, Súd alebo prokurátor bude tieto podmienky rešpektovať.
6.
V prípade, že dožiadaný štát zamietne pomoc, o dôvodoch tohto zamietnutia okamžite informuje Súd alebo prokurátora.
7.
a)
Súd môže požiadať o dočasné odovzdanie osoby vo väzbe na účely identifikácie alebo získania výpovede, alebo inej pomoci. Osobu možno previezť, ak sú splnené tieto podmienky:
i)
osoba dá slobodne svoj informovaný súhlas s presunom a
ii)
dožiadaný štát súhlasí s presunom s výhradou podmienok, na akých sa tento štát a Súd dohodnú.
b)
Dočasne odovzdávaná osoba zostane vo väzbe. Keď sa splní účel presunu, Súd osobu bezodkladne vráti dožiadanému štátu.
8.
a)
Súd zabezpečí dôvernosť dokumentov a informácií a zverejní ich len v rozsahu potrebnom na vyšetrovanie a konanie opísané v žiadosti.
b)
V prípade potreby dožiadaný štát môže prokurátorovi dôverne odovzdať dokumenty alebo informácie. Prokurátor ich potom môže použiť výlučne na získanie nových dôkazov.
c)
Dožiadaný štát môže z úradnej moci alebo na žiadosť prokurátora následne vysloviť súhlas so zverejnením takýchto dokumentov alebo informácií. Tie sa potom môžu použiť ako dôkazy na základe ustanovení piatej a šiestej časti a v súlade s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
9.
a)
i) V prípade, že štát, zmluvná strana, dostane konkurujúce si žiadosti od Súdu aj od iného štátu v rámci svojej medzinárodnej povinnosti, ktoré sú iného druhu ako žiadosti o odovzdanie alebo vydanie, štát, zmluvná strana, sa po porade so Súdom a iným štátom bude usilovať vyhovieť obidvom žiadostiam a v prípade potreby jednu alebo druhú žiadosť odloží alebo ju spojí s nejakými podmienkami.
ii)
V opačnom prípade sa konkurujúce si žiadosti riešia v súlade so zásadami ustanovenými v článku 90.
b)
Ak sa však žiadosť od Súdu týka informácií, majetku alebo osôb, ktoré podliehajú kontrole tretieho štátu alebo medzinárodnej organizácie na základe medzinárodnej zmluvy, dožiadané štáty v tomto zmysle informujú Súd, ktorý svoju žiadosť podá tretiemu štátu alebo medzinárodnej organizácii.
10.
a)
Súd môže na požiadanie spolupracovať so štátom, zmluvnou stranou, a poskytnúť mu pomoc pri vyšetrovaní alebo súdnom procese týkajúcom sa skutku, ktorý je trestným činom, na ktorú sa vzťahuje jurisdikcia Súdu, alebo ktorý je závažným trestným činom podľa vnútroštátneho práva dožadujúceho štátu.
b)
i) Pomoc poskytnutá podľa písmena a) okrem iného zahŕňa
a. odovzdanie vyhlásení, dokumentov alebo iných druhov dôkazov získaných v priebehu vyšetrovania alebo súdneho procesu vedeného Súdom a
b. vypočúvanie ktorejkoľvek osoby vzatej do väzby na príkaz Súdu,
ii)
v prípade pomoci podľa písmena b) bodu i) a
a. ak boli dokumenty alebo dôkazy iného druhu získané s pomocou niektorého štátu, ich odovzdanie si vyžaduje súhlas tohto štátu,
b. ak vyhlásenia, dokumenty alebo iné druhy dôkazov poskytol svedok alebo znalec, ich odovzdanie podlieha ustanoveniam článku 68.
c)
Súd môže za podmienok ustanovených v tomto odseku vyhovieť žiadosti o pomoc podľa tohto odseku od štátu, ktorý nie je stranou tohto štatútu.
Článok 94
Odklad vykonania žiadosti v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním alebo trestným stíhaním
1.
Keby malo okamžité vykonanie žiadosti narušiť prebiehajúce vyšetrovanie alebo trestné stíhanie v inom prípade, ako je prípad uvedený v žiadosti, dožiadaný štát môže odložiť vykonanie žiadosti na čas dohodnutý so Súdom. Odklad však nesmie byť dlhší, ako je čas potrebný na skončenie príslušného vyšetrovania alebo trestného stíhania v dožiadanom štáte. Pred prijatím rozhodnutia o odklade by mal dožiadaný štát zvážiť, či by nebolo možné pomoc poskytnúť okamžite s istými podmienkami.
2.
Ak sa prijme rozhodnutie o odklade v súlade s odsekom 1, prokurátor má možnosť žiadať o opatrenia na zachovanie dôkazov podľa článku 93 ods. 1 písm. j).
Článok 95
Odklad vykonania žiadosti v súvislosti s námietkou voči jej prípustnosti
Ak Súd skúma vznesenú námietku voči prípustnosti podľa článku 18 alebo 19, dožiadaný štát môže odložiť vykonanie žiadosti podľa tejto časti po dobu, kým Súd rozhoduje o námietke, ak Súd prokurátorovi konkrétne nenariadi, aby začal zhromažďovať tieto údaje podľa článku 18 alebo 19.
Článok 96
Obsah žiadosti o iné formy pomoci podľa článku 93
1.
Žiadosť o iné formy pomoci uvedené v článku 93 sa vypracuje písomne. V naliehavých prípadoch možno žiadosť podať prostredníctvom akéhokoľvek média, ktoré je schopné dodať písomný záznam, pod podmienkou, že žiadosť sa potvrdí cestou ustanovenou v článku 87 ods. 1 písm. a).
2.
Žiadosť obsahuje alebo na jej podporu sú k nej priložené tieto náležitosti:
a)
stručný opis účelu žiadosti a požadovanej pomoci vrátane právneho základu a zdôvodnenia žiadosti,
b)
čo najviac podrobných informácií o mieste pobytu alebo identifikácii akejkoľvek osoby alebo miesta, ktorá sa hľadá alebo zisťuje, aby bolo možné poskytnúť požadovanú pomoc,
c)
stručný opis základných faktov podmieňujúcich žiadosť,
d)
dôvody na použitie akéhokoľvek postupu alebo náležitosti, ktoré sa musia dodržiavať,
e)
informácie potrebné na základe práva dožiadaného štátu týkajúce sa vykonania žiadosti a
f)
všetky ďalšie relevantné informácie potrebné na to, aby sa mohla poskytnúť požadovaná pomoc.
3.
Na žiadosť Súdu štát, zmluvná strana, so Súdom prekonzultuje, všeobecne alebo v súvislosti s konkrétnou záležitosťou, všetky požiadavky predpísané v jeho vnútroštátnom práve v súvislosti s odsekom 2 písm. e). Pri týchto konzultáciách štát, zmluvná strana, informuje Súd o konkrétnych požiadavkách predpísaných jeho vnútroštátnym právom.
4.
Tam, kde to je vhodné, sa ustanovenia tohto článku vzťahujú aj na žiadosť o pomoc podanú Súdu.
Článok 97
Konzultácie
Ak štát, zmluvná strana, dostane žiadosť podľa tejto časti a v tejto súvislosti identifikuje problémy, ktoré by mohli brániť alebo mariť vykonanie tejto žiadosti, bezodkladne so Súdom prekonzultuje riešenie tejto záležitosti. Medzi tieto problémy môže okrem iného patriť
a)
nedostatok informácií na vykonanie žiadosti,
b)
v prípade žiadosti o odovzdanie skutočnosť, že miesto pobytu hľadanej osoby nemožno zistiť ani napriek maximálnemu úsiliu alebo že vyšetrovaním sa zistilo, že osoba nachádzajúca sa vo väzbe v dožiadanom štáte jednoznačne nie je osobou menovanou v príkaze, alebo
c)
skutočnosť, že vykonanie žiadosti v jej terajšej podobe by vyžadovalo, aby dožiadaný štát porušil už existujúci zmluvný záväzok prijatý vo vzťahu k inému štátu.
Článok 98
Spolupráca v súvislosti so vzdaním sa imunity a súhlasom s odovzdaním
1.
Súd smie podať žiadosť o odovzdanie alebo o pomoc, v rámci ktorej by dožiadaný štát musel konať v rozpore so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva týkajúcimi sa imunity štátu alebo diplomatickej imunity osoby z tretieho štátu alebo majetku tretieho štátu, len pod podmienkou, že Súd predtým v rámci spolupráce dosiahne od tretieho štátu vzdanie sa imunity.
2.
Súd smie podať žiadosť o odovzdanie, v rámci ktorej by dožiadaný štát musel konať v rozpore so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv ustanovujúcich, že pre odovzdanie osoby Súdu je potrebný súhlas vysielajúceho štátu, len pod podmienkou, že Súd predtým v rámci spolupráce dosiahne od vysielajúceho štátu súhlas s jej odovzdaním.
Článok 99
Vykonanie žiadostí podľa článkov 93 a 96
1.
Žiadosti o pomoc sa vykonávajú v súlade s príslušným postupom ustanoveným právnymi predpismi dožiadaného štátu a ak to tieto predpisy nezakazujú, spôsobom špecifikovaným v žiadosti, vrátane dodržania všetkých v nej obsiahnutých postupov alebo umožnenia osobám špecifikovaným v žiadosti prítomnosť a účasť na procese jej vykonávania.
2.
V prípade naliehavej žiadosti sa na žiadosť Súdu dokumenty alebo dôkazy poskytnuté v rámci odpovede posielajú expresne.
3.
Odpovede dožiadaného štátu sa zasielajú v pôvodnom jazyku a forme.
4.
Bez toho, aby boli dotknuté ostatné články tejto časti, a tam, kde to je nevyhnutné na úspešné vykonanie žiadosti, ktorú možno vykonať bez akýchkoľvek donucovacích opatrení, vrátane konkrétne dobrovoľného vypočutia osoby alebo dobrovoľného získania dôkazov od osoby a vrátane toho, aby sa tak dialo bez prítomnosti orgánov dožiadaného štátu, ak to má pre vykonanie žiadosti zásadný význam, a preskúmania verejnej lokality alebo iného verejného miesta bez jeho zmeny, prokurátor môže takúto žiadosť vykonať priamo na území štátu takto:
a)
ak je dožiadaný štát, zmluvná strana, štátom, na ktorého území bol trestný čin údajne spáchaný, a ak bolo rozhodnuté o prípustnosti podľa článkov 18 a 19, prokurátor môže takúto žiadosť priamo vykonať po uskutočnení všetkých potrebných konzultácií s dožiadaným štátom, zmluvnou stranou,
b)
v ostatných prípadoch môže prokurátor takúto žiadosť vykonať po konzultáciách s dožiadaným štátom, zmluvnou stranou, a s ohľadom na akékoľvek primerané podmienky alebo záujmy vyjadrené týmto štátom. Ak dožiadaný štát, zmluvná strana, identifikuje problémy pri vykonávaní žiadosti podľa tohto písmena, bezodkladne konzultuje so Súdom riešenie tejto veci.
5.
Ustanovenia, podľa ktorých sa osoba, ktorú Súd vypočúva alebo preskúmava podľa článku 72, môže dovolávať obmedzení súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti vzhľadom na bezpečnosť štátu, sa vzťahujú aj na vykonávanie žiadostí o pomoc podľa tohto článku.
Článok 100
Náklady
1.
Bežné náklady na vykonanie žiadostí na území dožiadaného štátu znáša tento štát s výnimkou týchto nákladov, ktoré znáša Súd:
a)
náklady súvisiace s dopravou a bezpečnosťou svedkov a znalcov alebo s odovzdaním osôb vo väzbe podľa článku 93,
b)
náklady na preklady, tlmočenie a prepis,
c)
cestovné náklady a diéty sudcov, prokurátora, zástupcov prokurátora, tajomníka, zástupcu tajomníka a pracovníkov ktoréhokoľvek orgánu Súdu,
d)
náklady na všetky znalecké posudky alebo správy vyžiadané Súdom,
e)
náklady spojené s prepravou osôb odovzdávaných Súdu štátom, v ktorom vykonávajú väzbu, a
f)
všetky mimoriadne náklady, ktoré by po konzultáciách mohli vzniknúť v súvislosti s vykonávaním žiadosti.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa podľa potreby vzťahujú aj na žiadosti adresované Súdu štátmi, zmluvnými stranami. V takomto prípade znáša bežné výdavky na ich vykonanie Súd.
Článok 101
Zásada špeciality
1.
Proti osobe odovzdanej Súdu podľa tohto štatútu sa nesmie viesť konanie, osoba sa nesmie trestať ani vziať do väzby za nič, čo urobila pred svojím odovzdaním, okrem skutkov alebo správania, ktoré sú predmetom trestných činov v súvislosti s ktorými bola táto osoba odovzdaná.
2.
Súd môže požiadať štát, ktorý odovzdal osobu Súdu, aby sa vzdal požiadaviek ustanovených v odseku 1, a tam, kde je to potrebné, poskytne tomuto štátu dodatočné informácie v súlade s článkom 91. Štáty, zmluvné strany, majú právomoc vzdať sa týchto požiadaviek v prospech Súdu, ktorú by sa mali snažiť využiť.
Článok 102
Používanie výrazov
Na účely tohto štatútu
a)
„odovzdaním" sa rozumie odovzdanie osoby Súdu štátom na základe tohto štatútu,
b)
„vydaním" sa rozumie vydanie osoby jedným štátom druhému štátu na základe zmluvy, dohovoru alebo vnútroštátnej legislatívy.
DESIATA ČASŤ
VÝKON
Článok 103
Úloha štátov pri výkone trestov odňatia slobody
1.
a)
Trest odňatia slobody sa vykonáva v štáte, ktorý tým Súd poverí spomedzi zoznamu štátov, ktoré Súdu naznačili ochotu prijať odsúdené osoby.
b)
V čase, keď štát deklaruje svoju ochotu prijať odsúdené osoby, môže s týmto prijatím spájať niektoré podmienky, ktoré odsúhlasí so Súdom a ktoré sú v súlade s touto časťou.
c)
Štát, ktorý bol v konkrétnom prípade poverený, neodkladne informuje Súd o tom, či toto poverenie akceptuje.
2.
a)
Štát výkonu oznámi Súdu akékoľvek okolnosti vrátane uplatňovania akýchkoľvek podmienok dohodnutých podľa odseku 1, ktoré by mohli vecne ovplyvniť podmienky alebo rozsah odňatia slobody. Súdu treba všetky takéto známe alebo predvídateľné okolnosti oznámiť aspoň so 45-dňovým predstihom. Počas tejto lehoty štát výkonu nevykoná žiadne kroky, ktoré by mohli spôsobiť ujmu jeho záväzkom podľa článku 110.
b)
Ak Súd nemôže súhlasiť s okolnosťami uvedenými v písmene a), oznámi to štátu výkonu a postupuje v súlade s článkom 104 ods. 1.
3.
Uplatňujúc svoju právomoc na výber štátu pri poverovaní podľa odseku 1 Súd prihliada na
a)
zásadu, že štáty, zmluvné strany, by mali zdieľať zodpovednosť za vykonávanie trestov odňatia slobody v súlade s princípom rovnomerného rozdelenia, ktorý ustanovujú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov,
b)
uplatňovanie všeobecne akceptovaných medzinárodných zmluvných noriem, ktorými sa riadi zaobchádzanie s väzňami,
c)
názory odsúdenej osoby,
d)
štátnu príslušnosť odsúdenej osoby,
e)
všetky ďalšie faktory, ktoré súvisia s okolnosťami trestného činu alebo pomermi odsúdenej osoby, alebo s účinným výkonom trestu a ktoré prichádzajú do úvahy pri poverovaní štátu týmto výkonom.
4.
Ak nijaký štát nie je poverený podľa odseku 1, trest odňatia slobody sa vykonáva vo väzenskom zariadení, ktoré dá k dispozícii hostiteľský štát v súlade s podmienkami ustanovenými v dohode o hlavnom sídle podľa článku 3 ods. 2. V takomto prípade náklady vyplývajúce z výkonu trestu odňatia slobody znáša Súd.
Článok 104
Zmena štátu povereného výkonom
1.
Súd môže kedykoľvek rozhodnúť, že odsúdenú osobu presunie do väzenia v inom štáte.
2.
Odsúdená osoba sa môže kedykoľvek obrátiť na Súd so žiadosťou o presun zo štátu výkonu.
Článok 105
Výkon trestu
1.
S výhradou podmienok, ktoré štát mohol určiť v súlade s článkom 103 ods. 1 písm. b), trest odňatia slobody je pre štáty, zmluvné strany, záväzný a tie ho nesmú v žiadnom prípade zmeniť.
2.
Súd má výhradné právo rozhodovať o všetkých žiadostiach o odvolanie a revíziu. Štát výkonu nesmie odsúdenému brániť podať akúkoľvek takúto žiadosť.
Článok 106
Dohľad nad výkonom trestov a podmienkami väznenia
1.
Výkon trestu odňatia slobody podlieha dohľadu zo strany Súdu a musí byť v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými zmluvnými štandardmi týkajúcimi sa zaobchádzania s väzňami.
2.
Podmienky väznenia sa riadia právnym poriadkom štátu výkonu a musia byť v súlade so všeobecne uznávanými medzinárodnými zmluvnými štandardmi týkajúcimi sa zaobchádzania s väzňami; tieto podmienky nesmú byť v žiadnom prípade priaznivejšie alebo nepriaznivejšie, ako sú podmienky, za akých svoj trest vykonávajú osoby odsúdené za podobné trestné činy v štáte výkonu.
3.
Komunikácia medzi odsúdeným a Súdom je dôverná a nekladú sa jej prekážky.
Článok 107
Presun osoby po skončení výkonu trestu
1.
Po skončení výkonu trestu môže byť osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom štátu výkonu, v súlade s právnym poriadkom štátu výkonu prevezená do štátu, ktorý má povinnosť ju prijať, alebo do iného štátu, ktorý súhlasí s jej prijatím, s prihliadnutím na všetky želania osoby, ktorá má byť do tohto štátu prevezená, ak štát výkonu nedá tejto osobe povolenie zostať na jeho území.
2.
Ak náklady vyplývajúce z prevezenia osoby do iného štátu podľa odseku 1 neznáša nijaký štát, tieto náklady znáša Súd.
3.
S výhradou ustanovení článku 108 môže štát výkonu v súlade so svojím právnym poriadkom túto osobu tiež vydať alebo iným spôsobom odovzdať štátu, ktorý požiadal o vydanie alebo odovzdanie tejto osoby na účely súdneho konania alebo výkonu trestu.
Článok 108
Obmedzenie trestného stíhania alebo trestania za iné trestné činy
1.
Odsúdená osoba, ktorá sa nachádza vo väzbe v štáte výkonu, nesmie byť trestne stíhaná, trestaná alebo vydaná tretiemu štátu za nič, čoho sa dopustila pred tým, ako bola odovzdaná štátu výkonu, ak toto trestné stíhanie, trest alebo vydanie neschváli Súd na žiadosť štátu výkonu.
2.
Súd o tejto veci rozhodne po vypočutí názorov odsúdenej osoby.
3.
Odsek 1 sa nepoužije v prípade, keď odsúdená osoba dobrovoľne zotrvá na území štátu výkonu po výkone celého trestu uloženého Súdom dlhšie ako 30 dní alebo sa na územie tohto štátu vráti po tom, ako z neho odišla.
Článok 109
Výkon pokút a opatrení na prepadnutie veci
1.
Štáty, zmluvné strany, vykonajú pokuty alebo prepadnutie veci nariadené Súdom podľa siedmej časti bez toho, aby boli dotknuté bona fide práva tretích strán a v súlade s postupom predpísaným vo vnútroštátnych právnych predpisoch.
2.
Ak štát, zmluvná strana, nemôže splniť príkaz na prepadnutie veci, prijme opatrenia na spätné získanie hodnoty výnosov, majetku alebo aktív, ktoré majú na základe príkazu Súdu prepadnúť, bez toho, aby boli dotknuté bona fide práva tretích strán.
3.
Majetok alebo výnos z predaja nehnuteľností, prípadne výnos z predaja iného majetku, ktoré získa štát, zmluvná strana, v dôsledku výkonu rozsudku Súdu, sa prevedie na Súd.
Článok 110
Preskúmanie zmiernenia trestu Súdom
1.
Štát výkonu nesmie osobu prepustiť pred skončením trestu uloženého Súdom.
2.
Súd má výhradnú právomoc rozhodnúť o akomkoľvek zmiernení trestu, o čom rozhoduje po vypočutí osoby.
3.
Keď osoba vykonala dve tretiny trestu alebo 25 rokov v prípade odňatia slobody na doživotie, Súd preskúma trest s cieľom rozhodnúť, či by sa mal znížiť. Toto preskúmanie sa nesmie uskutočniť skôr, ako je uvedené.
4.
Po preskúmaní podľa odseku 3 môže Súd zmierniť trest, ak zistí, že sa vyskytuje jeden faktor alebo niekoľko z týchto faktorov:
a)
včas prejavená a trvalá ochota osoby spolupracovať so Súdom pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní,
b)
dobrovoľná pomoc osoby pri výkone rozsudkov a príkazov Súdu v iných prípadoch, najmä poskytovanie pomoci pri lokalizácii aktív podliehajúcich príkazom na pokutu, prepadnutie alebo odškodnenie, ktoré by sa mohli použiť v prospech obetí, alebo
c)
iné faktory podmieňujúce jednoznačnú a výraznú zmenu okolností dostatočne zdôvodňujúcu zníženie trestu, ako to ustanovujú Pravidlá súdneho konania a vykonávania dôkazov.
5.
Ak Súd v prvom preskúmaní podľa odseku 3 rozhodne, že nie je vhodné zmierniť trest, otázku zníženia trestu ďalej preskúmava v intervaloch a s použitím kritérií ustanovených v Pravidlách súdneho konania a vykonávania dôkazov.
Článok 111
Útek
Ak odsúdený ujde z väzby a utečie zo štátu výkonu, tento štát môže po konzultácii so Súdom požiadať na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych dojednaní o odovzdanie tejto osoby iný štát, v ktorom sa osoba nachádza, alebo môže požiadať Súd, aby usiloval o jej odovzdanie v súlade s deviatou časťou. Môže podať usmernenie, aby osoba bola dodaná štátu, v ktorom vykonávala trest, alebo inému Súdom poverenému štátu.
JEDENÁSTA ČASŤ
ZHROMAŽDENIE ŠTÁTOV, ZMLUVNÝCH STRÁN
Článok 112
Zhromaždenie štátov, zmluvných strán
1.
Týmto sa zriaďuje Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, tohto štatútu. Každý štát, zmluvná strana, má v zhromaždení jedného zástupcu, ktorého môžu sprevádzať náhradníci a poradcovia. Ostatné štáty, ktoré podpísali tento štatút alebo Záverečný akt, môžu byť pozorovateľmi zhromaždenia.
2.
Zhromaždenie
a)
podľa potreby posudzuje a prijíma odporúčania prípravnej komisie,
b)
zabezpečuje riadiaci dohľad nad predsedníctvom, prokurátorom a tajomníkom vo veciach týkajúcich sa správy Súdu,
c)
posudzuje správy a činnosti výboru zriadeného podľa odseku 3 a prijíma s tým spojené potrebné opatrenia,
d)
posudzuje a prijíma rozpočet Súdu,
e)
rozhoduje o tom, kedy sa má v súlade s článkom 36 zmeniť počet sudcov,
f)
v súlade s článkom 87 ods. 5 a 7 posudzuje všetky otázky súvisiace s absenciou spolupráce,
g)
vykonáva všetky ďalšie funkcie v súlade s týmto štatútom alebo s Pravidlami súdneho konania a vykonávania dôkazov.
3.
a)
Zhromaždenie má svoj výbor, ktorý tvorí predseda, dvaja podpredsedovia a 18 členov zvolených zhromaždením na trojročné funkčné obdobie.
b)
Výbor má reprezentatívny charakter a zohľadňuje najmä rovnomerné geografické rozdelenie a primerané zastúpenie hlavných právnych systémov vo svete.
c)
Výbor sa stretáva podľa potreby, ale najmenej raz ročne. Pomáha zhromaždeniu pri plnení jeho povinností.
4.
Zhromaždenie si môže vytvoriť také pomocné orgány, aké uzná za potrebné, vrátane nezávislého kontrolného mechanizmu na inšpekciu, hodnotenie a vyšetrovanie Súdu s cieľom zvýšiť jeho efektívnosť a hospodárnosť.
5.
Na zasadnutiach zhromaždenia a výboru sa môže podľa potreby zúčastňovať predseda Súdu, prokurátor a tajomník alebo ich zástupcovia.
6.
Zhromaždenie zasadá v sídle Súdu alebo v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov raz ročne; v prípade, že si to okolnosti vyžadujú, sa konajú osobitné zasadnutia. Ak tento štatút neustanovuje inak, výbor zvoláva osobitné zasadnutia z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie jednej tretiny štátov, zmluvných strán.
7.
Každý štát, zmluvná strana, má jeden hlas. Bude sa vynakladať všestranné úsilie na to, aby sa rozhodnutia v zhromaždení a vo výbore prijímali na základe konsenzu. Ak sa konsenzus nedá dosiahnuť a ak štatút neustanovuje inak,
a)
rozhodnutia o zásadných otázkach musí schváliť dvojtretinová väčšina prítomných a hlasujúcich členov pod podmienkou, že kvórum pre hlasovanie predstavuje absolútna väčšina štátov, zmluvných strán,
b)
rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa prijímajú jednoduchou väčšinou prítomných a hlasujúcich štátov, zmluvných strán.
8.
Štát, zmluvná strana, ktorý zaostáva s platením svojich finančných príspevkov na úhradu nákladov Súdu, nemá v zhromaždení ani vo výbore nijaký hlas, ak výška jeho nedoplatkov je rovnaká alebo vyššia, ako je výška príspevkov, ktoré mal zaplatiť za posledné úplné dva roky. Zhromaždenie však môže takémuto štátu, zmluvnej strane, povoliť hlasovanie v zhromaždení a vo výbore, ak si overí, že neplatenie je výsledkom podmienok, ktoré štát, zmluvná strana, nemôže ovplyvniť.
9.
Zhromaždenie prijíma svoj vlastný rokovací poriadok.
10.
Úradné a pracovné jazyky zhromaždenia sú rovnaké, ako sú jazyky Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
DVANÁSTA ČASŤ
FINANCOVANIE
Článok 113
Finančné pravidlá
Ak nie je výslovne ustanovené inak, všetky finančné záležitosti súvisiace so Súdom a so zasadnutiami Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov sa riadia týmto štatútom a finančnými predpismi a pravidlami, ktoré prijme Zhromaždenie štátov, zmluvných strán.
Článok 114
Úhrada výdavkov
Výdavky Súdu a Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov sa uhrádzajú z prostriedkov Súdu.
Článok 115
Prostriedky Súdu a Zhromaždenia štátov, zmluvných strán
Výdavky Súdu a Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, vrátane jeho výboru a pomocných orgánov, ako to ustanovuje rozpočet dohodnutý Zhromaždením štátov, zmluvných strán, sa uhrádzajú z týchto zdrojov:
a)
z príspevkov vymeraných štátom, zmluvným stranám,
b)
z prostriedkov poskytnutých Organizáciou Spojených národov podliehajúcich ich schváleniu Valným zhromaždením, najmä vo vzťahu k výdavkom vzniknutým v súvislosti s prípadmi, ktoré postúpila Bezpečnostná rada.
Článok 116
Dobrovoľné príspevky
Bez toho, aby bol dotknutý článok 115, Súd môže dostať a použiť ako doplnkové fondy, dobrovoľné príspevky od vlád, medzinárodných organizácií, jednotlivcov, korporácií a iných subjektov v súlade s relevantnými kritériami prijatými Zhromaždením štátov, zmluvných strán.
Článok 117
Stanovenie príspevkov
Príspevky štátov, zmluvných strán, sa určujú v súlade s dohodnutou stupnicou, ktorá vychádza zo stupnice prijatej Organizáciou Spojených národov na jej bežný rozpočet a upravenou v súlade so zásadami, na ktorých sa táto stupnica zakladá.
Článok 118
Ročný audit
Záznamy, účtovné knihy a účty Súdu vrátane jeho ročných finančných výkazov sa každoročne podrobujú auditu nezávislého audítora.
TRINÁSTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 119
Riešenie sporov
1.
Akýkoľvek spor týkajúci sa súdnej funkcie Súdu sa rieši rozhodnutím Súdu.
2.
Všetky ostatné spory medzi dvoma alebo viacerými štátmi, zmluvnými stranami, týkajúce sa výkladu alebo aplikácie tohto štatútu, ktoré sa nevyriešia prostredníctvom rokovaní do troch mesiacov od ich vzniku, sa postupujú Zhromaždeniu štátov, zmluvných strán. Zhromaždenie sa môže samo pokúsiť vyriešiť spor alebo môže prijať odporúčania o ďalších spôsoboch riešenia sporu vrátane jeho postúpenia Medzinárodnému súdnemu dvoru v súlade so štatútom toho súdu.
Článok 120
Výhrady
K tomuto štatútu nemožno urobiť výhrady.
Článok 121
Zmeny
1.
Po uplynutí siedmich rokov od nadobudnutia platnosti tohto štatútu môže ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, navrhnúť jeho zmenu. Text každej navrhovanej zmeny sa postúpi generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý ho bez odkladu rozpošle všetkým štátom, zmluvným stranám.
2.
Najskôr tri mesiace odo dňa oznámenia rozhodne Zhromaždenie štátov, zmluvných strán, na svojom ďalšom zasadnutí väčšinou prítomných a hlasujúcich o tom, či návrh prijíma. Zhromaždenie sa môže zaoberať návrhom priamo alebo v prípade, že si to príslušná otázka vyžaduje, môže zvolať Hodnotiacu konferenciu.
3.
Ak sa na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii zmenu nepodarí prijať na základe konsenzu, jej prijatie si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu štátov, zmluvných strán.
4.
S výnimkou prípadu ustanoveného v odseku 5 zmena nadobudne platnosť pre všetky štáty, zmluvné strany, jeden rok po tom, ako 7/8 týchto štátov uloží ratifikačnú listinu alebo listinu o prijatí u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
5.
Akákoľvek zmena článkov 5, 6, 7 a 8 tohto štatútu nadobudne platnosť pre tie štáty, zmluvné strany, ktoré zmenu prijali, jeden rok odo dňa uloženia ich ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí. Vo vzťahu k štátom, zmluvným stranám, ktoré zmenu neprijali, Súd nebude vykonávať jurisdikciu nad trestným činom, ktorého sa zmena týka, ak ho spáchal občan tohto štátu, zmluvnej strany, alebo ak bol spáchaný na jeho území.
6.
Ak zmenu v súlade s odsekom 4 prijme 7/8 štátov, zmluvných strán, všetky štáty, zmluvné strany, ktoré zmenu neprijali, môžu od tohto štatútu odstúpiť s okamžitou účinnosťou bez ohľadu na článok 127 ods. 1, ale s výhradou článku 127 ods. 2 prostredníctvom výpovede podanej najneskôr do jedného roka od nadobudnutia platnosti uvedenej zmeny.
7.
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov rozpošle všetky zmeny prijaté na zasadnutí Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii všetkým štátom, zmluvným stranám.
Článok 122
Zmeny ustanovení inštitucionálnej povahy
1.
Zmeny tých ustanovení tohto štatútu, ktoré majú výlučne inštitucionálnu povahu, konkrétne článku 36 ods. 8 a 9, článku 37, článku 38, článku 39 ods. 1 (prvé dve vety), 2 a 4, článku 42 ods. 4 až 9, článku 43 ods. 2 a 3 a článkov 44, 46, 47 a 49, môže ktorýkoľvek štát, zmluvná strana, navrhnúť kedykoľvek, bez ohľadu na znenie článku 121 ods. 1. Text akejkoľvek navrhovanej zmeny sa predloží generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov alebo takej inej osobe určenej Zhromaždením štátov, zmluvných strán, ktorá ho bez odkladu rozošle všetkým štátom, zmluvným stranám, a iným zúčastňujúcim sa zhromaždenia.
2.
Zmeny podľa tohto článku, pri ktorých sa nedosiahne konsenzus, sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou štátov, zmluvných strán, na Zhromaždení štátov, zmluvných strán, alebo na Hodnotiacej konferencii. Tieto zmeny nadobudnú platnosť pre všetky štáty, zmluvné strany, šesť mesiacov po ich prijatí Zhromaždením alebo konferenciou.
Článok 123
Preskúmanie štatútu
1.
Sedem rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto štatútu generálny tajomník Organizácie Spojených národov zvolá Hodnotiacu konferenciu s cieľom posúdiť prípadné zmeny tohto štatútu. Toto hodnotenie môže zahŕňať aj zoznam trestných činov uvedených v článku 5, ale nemusí sa obmedzovať len naň. Konferencia je otvorená pre všetkých účastníkov Zhromaždenia štátov, zmluvných strán, a za rovnakých podmienok.
2.
V ktoromkoľvek neskoršom čase generálny tajomník Organizácie Spojených národov na žiadosť štátu, zmluvnej strany, a na účely ustanovené v odseku 1 po schválení väčšinou štátov, zmluvných strán, zvolá Hodnotiacu konferenciu.
3.
Ustanovenia článku 121 ods. 3 až 7 sa vzťahujú na prijatie a nadobudnutie platnosti akejkoľvek zmeny štatútu, ktorú posudzuje Hodnotiaca konferencia.
Článok 124
Prechodné ustanovenia
Bez ohľadu na ustanovenia článku 12 ods. 1 a 2 štát v čase, keď sa stáva zmluvnou stranou tohto štatútu, môže vyhlásiť na sedem rokov od nadobudnutia platnosti tohto štatútu pre uvedený štát, že neprijíma jurisdikciu Súdu nad kategóriou trestných činov uvedených v článku 8 v prípade, že trestný čin údajne spáchali jeho občania alebo bol spáchaný na jeho území. Vyhlásenie podľa tohto článku možno kedykoľvek odvolať. Ustanovenia tohto článku preskúmava Hodnotiaca konferencia zvolaná v súlade s článkom 123 ods. 1.
Článok 125
Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie alebo prístup
1.
Tento štatút bude otvorený na podpis pre všetky štáty v Ríme, v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo, 17. júla 1998. Po tomto termíne zostane otvorený na podpis na Ministerstve zahraničných vecí Talianska v Ríme až do 17. októbra 1998. Po tomto termíne štatút zostane otvorený na podpis v New Yorku, v hlavnom sídle Organizácie Spojených národov, až do 31. decembra 2000.
2.
Tento štatút podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu signatárskych štátov. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení sa ukladajú u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
3.
Tento štatút je otvorený na prístup všetkým štátom. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
Článok 126
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento štatút nadobudne platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šesťdesiatich dní odo dňa uloženia 60. ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.
2.
Pre každý štát, ktorý tento štatút ratifikuje, prijme, schváli alebo k nemu pristúpi po uložení 60. ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe, nadobudne štatút platnosť v prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šesťdesiatich dní odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe týmto štátom.
Článok 127
Odstúpenie
1.
Štát, zmluvná strana, môže prostredníctvom písomného oznámenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov odstúpiť od tohto štatútu. Odstúpenie nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa prijatia oznámenia, ak sa v oznámení neuvádza neskorší termín.
2.
Štát sa v dôsledku svojho odstúpenia nezbavuje svojich povinností vyplývajúcich z tohto štatútu v čase, keď bol ešte jeho stranou, vrátane akýchkoľvek finančných povinností, ktoré mu vznikli. Jeho odstúpenie neovplyvní nijakú spoluprácu so Súdom v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti a konaním, ktoré odstupujúcemu štátu ukladá povinnosť spolupracovať a ktoré sa začalo pred dňom účinnosti odstúpenia, ani nijakým spôsobom neohrozí prebiehajúce preskúmavanie akejkoľvek veci, ktorú Súd preskúmaval pred dátumom účinnosti odstúpenia.
Článok 128
Autentické texty
Originál tohto štatútu, ktorého arabský, čínsky, anglický, francúzsky, ruský a španielsky text sú rovnako autentické, sa uloží u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý rozpošle jeho overené kópie všetkým štátom.
NA POTVRDENIE UVEDENÉHO dolupodpísaní, ktorých na tento účel riadne splnomocnili ich vlády, podpísali tento štatút.
Dané v Ríme, 17. júla 1998.
priloha 2