Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami

f_s = (f_d.f_h)^1/2 .

Ak f_h = 2.f_d, frekvenčné pásmo je oktávové,

f_h = 2^1/3.f_d, frekvenčné pásmo je tretinooktávové,

f_h = 2^1/n.f_d, frekvenčné pásmo má šírku jednej n-tiny oktávy.

kde u(t) je časová funkcia fyzikálnej veličiny,

e(^t-t₀)/T_k je exponenciálna časová váhová funkcia,

T_k je časová konštanta a interval priemerovania,

t je priebežný čas,

t₀ je čas pozorovania alebo odčítania.

Značka: u_Tk

Poznámka: Uplatnenie exponenciálnej časovej váhovej funkcie je násobenie druhej mocniny časovej funkcie fyzikálnej veličiny exponenciálnou funkciou s definovanou časovou konštantou. Zaužívaná časová váhová funkcia Fast má časovú konštantu 0,125 s. Časová váhová funkcia Slow má časovú konštantu 1,0 s. Použitie časových váhových funkcií sa vyjadruje v značke indexom F pre Fast a indexom S pre Slow.

Značka: p(t_i)

Značka: p, p_S

Jednotka: Pa

Poznámka: Pretože v akustike sa najčastejšie používa časové váženie F a S, index Tk sa nahrádza indexom F alebo S.

Uvedenie veličiny bez indexu znamená použitie časového váženia F.

kde p je akustický tlak v Pa, ktorého hladina sa určuje,

p₀ je referenčný akustický tlak, p₀ = 2.10^-5Pa.

Značka: L, L_S

Jednotka: dB

Značka: L_f pre časové váženie F

L_fS pre časové váženie S

Jednotka: dB

Poznámka: Hladiny získané v oktávových a tretinooktávových frekvenčných pásmach sa označujú L_o, L_t.

Značka: L_A, L_C, L_D

L_AS, L_CS, L_DS pri časovom vážení S

Jednotka: dB

Poznámka: Akustický tlak korigovaný frekvenčnou váhovou funkciou sa skrátene nazýva vážený akustický tlak.

Značka: p_A, p_C, p_D

Značka: L_G

Jednotka: dB

Značka: L_oU, L_fU

Jednotka: dB

kde p_A(t) je časová funkcia akustického tlaku váženého frekvenčnou váhovou funkciou A, C alebo G,

T je trvanie integrácie a priemerovania, T = t₂ - t₁

p₀ je referenčný akustický tlak, p₀ = 2.10^-5Pa.

Značka : L_Aeq,T, L_Ceq,T, L_Geq,T

Jednotka: dB

kde p_f(t) je časová funkcia akustického tlaku vo zvolenom frekvenčnom pásme.

Značka: L_feq,T

Jednotka: dB

kde p_A(t) je časová funkcia akustického tlaku váženého frekvenčnou váhovou funkciou A,

T je trvanie integrácie - časový interval, v priebehu ktorého sa určuje zvuková expozícia, T = t₂ - t₁.

Značka: E_A,T

Jednotka: Pa².s

Poznámka: Súvislosť zvukovej expozície s ekvivalentnou hladinou A zvuku vyjadruje vzťah

E_A,T = p₀².T.10^0,1L_Aeq,T .

L_EA,T = 10 log (E_A,T/ E₁),

kde E_A,T je zvuková expozícia,

E₁ je referenčná zvuková expozícia,

E₁ = p₀².T₁ = 4.10^-10 Pa².s,

T₁ je referenčný časový interval, T₁ = 1 s,

T je časový interval, v ktorom sa určuje hladina L_EA,T.

Značka: L_EA,T

Jednotka: dB

Poznámky: Pre L_EA,T možno použiť aj skratku SEL.

Ak sa vo vzťahu, v ktorom je vyjadrená hladina zvukovej expozície, použije namiesto hodnoty E₁ ako referenčná zvuková expozícia hodnota E_T = p₀².T, kde T je trvanie zvukovej expozície E_AT, získaná hladina sa nazýva hladina hlukovej expozície a má značku L_EX,T.

L_EX,8h = 10 log (E_A,T/E₀),

kde E_A,T je zvuková expozícia definovaná v bode 18, E₀ je referenčná zvuková expozícia,

E₀ = p₀²T₀ = (2.10^-5Pa)².28800 s = 1,15.10^-5 Pa².s,

T₀ je normalizované trvanie pracovnej zmeny,

T₀ = 8 h = 28800 s.

Značka : L_EX,8h

Jednotka: dB

Poznámka: Medzi normalizovanou hladinou hlukovej expozície a ekvivalentnou hladinou A zvuku je tento vzťah:

L_EX,8h = L_Aeq,T + 10 log (T/T₀),

kde T je trvanie merania ekvivalentnej hladiny.

Na základe uvedeného vzťahu možno prepočítať ľubovoľnú ekvivalentnú hladinu, váženú, neváženú alebo vo frekvenčnom pásme, na normalizovanú hladinu. Najčastejšie sa používa normalizovaná hladina G infrazvuku, L_Geq,8h a normalizovaná hladina akustického tlaku vo frekvenčnom pásme, L_feq,8h .

kde k je počet dní v týždni; pre normalizovaný päťdňový pracovný týždeň k = 5,

n je počet skutočne odpracovných dní v týždni,

(L_EX,8h)_i je normalizovaná hladina hlukovej expozície v i-tom pracovnom dni.

Značka: L_EX,TD

Jednotka: dB

Značka: L_N,T, napr. L_1,T, L_5,T, L_99,T

Jednotka: dB

Značka: L_Amax

Jednotka: dB

kde p_c(t) je časová funkcia akustického tlaku váženého frekvenčnou váhovou funkciou C,

T je časový interval, v ktorom sa určuje vrcholová hladina.

Hladina sa získa meraním hladiny C zvuku na zvukomeri pri použití funkcie Peak.

Použitie funkcie Peak sa vyjadruje v značke indexom Pk.

Značka: L_CPk,T

Jednotka: dB

jasne počuteľná a jej výskyt možno určiť na základe tretinooktávovej alebo úzkopásmovej frekvenčnej analýzy,

na hranici rozpoznateľnosti sluchom a objektívne ju možno zistiť úzkopásmovou analýzou, napr. pomocou filtra so šírkou pásma užšou ako 1/3 oktávy.

Vibrácie, ktoré sa nemôžu označiť ako celkové vibrácie ani ako vibrácie prenášané na ruky a ktoré sa prenášajú na určitú časť tela, sú miestne vibrácie.

Značka: a(t_i)

Jednotka: m.s^-2

Značka: a, a_Tk

Jednotka: m.s^-2

Poznámka: Pri použití zavedených časových váhových funkcií sa namiesto značky časovej konštanty Tk uvedie skratka použitej časovej váhovej funkcie. Uvedenie veličiny bez indexu znamená použitie S, napr. a, a_F.

Značka: a_w pre celkové vibrácie

a_hw pre vibrácie na ruky

Jednotka: m.s^-2

kde a(t) je časová funkcia zrýchlenia vibrácií,

T je časový interval merania a priemerovania zrýchlenia vibrácií, T = t₂ - t₁.

Značka: a_eq,T

Jednotka: m.s^-2

Značka : a_weq,T

Jednotka: m.s^-2

Poznámka: Ekvivalentné zrýchlenie, vážené i nevážené, určené v časovom intervale T možno prepočítať na iný časový interval T_n podľa vzťahu

a_weq,Tn = (T/T_n)^1/2.a_weq,T ,

kde a_weq,Tn je prepočítané ekvivalentné zrýchlenie na časový interval T_n.

Značka: a_weq,8h

Jednotka: m.s^-2

a_v =[(k_x.a_xweq )² + (k_y.a_yweq )² + (k_z.a_zweq)²]^0,5,

kde k_x, k_y, k_z sú hodnotiace súčinitele v smere súradnicových osí,

a_xweq je vážené ekvivalentné zrýchlenie vibrácií v smere súradnicovej osi x,

a_yweq, a_zweq je vážené ekvivalentné zrýchlenie vibrácií v smere súradnicových osí y a z.

Značka: a_v

Jednotka: ms^-2

Poznámka: V prípade potreby sa doplnia ďalšie zaužívané indexy, napr.: a_v,4h, a_hv,8h , pričom sa „eq“, „w“ v indexe neuvádza.

kde a je zrýchlenie vibrácií, ktorého hladinu treba určiť,

a₀ je referenčné zrýchlenie vibrácií, a₀ = 10^-6m.s^-2.

Značka: L_a

Jednotka: dB

Poznámka: Takýmto spôsobom možno získať i hladinové vyjadrenie zrýchlení definovaných v bodoch 30 až 38, pričom sa k značke L_a pripíšu indexy príslušného zrýchlenia, a to pre

hladinu váženého zrýchlenia vibrácií L_aw ,

hladinu ekvivalentného zrýchlenia vibrácií L_aweq,T ,

hladinu normalizovaného zrýchlenia vibrácií L_aweq,8h ,

hladinu normalizovaného zrýchlenia vibrácií vo frekvenčnom pásme L_afeq,8h ,

hladinu výsledného normalizovaného zrýchlenia vibrácií L_av,8h pre celkové vibrácie a L_ahv,8h pre vibrácie na ruky a podobne.

Značka: a_max,T

Jednotka: ms^-2

Hodnotiaca hladina sa použije namiesto ekvivalentnej hladiny pri hodnotení hluku s osobitným charakterom a porovnáva sa s najvyššími prípustnými hladinami.⁴), ⁸), ⁹) Hodnotiacou hladinou je aj dlhodobá 24 h ekvivalentná hladina Ldvn, ktorá sa používa pri dlhodobom sledovaní hluku.

V prípade hodnotenia pomocou L_Amax sa hodnotiaca hladina neurčuje a korekcie vrátane znamienka + alebo - sa pripočítajú priamo k zistenej hodnote L_Amax. Takto upravená hodnota L_Amax sa porovnáva s najvyššou prípustnou hodnotou.

Poznámka: Pri meraní hladiny hluku posudzovaného zdroja pôsobí okrem hluku posudzovaného zdroja L_zdroj aj hluk pozadia L_poz, ktoré spolu vytvárajú súčtovú hladinu L_s.

Ak je rozdiel medzi súčtovou hladinou hluku a hladinou hluku pozadia väčší ako 10 dB, hluk pozadia zanedbateľne ovplyvňuje hladinu posudzovaného zdroja.

Ak rozdiel medzi súčtovou hladinou hluku a hladinou hluku pozadia L_s-L_poz je v intervale od 3 dB do 10 dB, potom sa hladina hluku posudzovaného zdroja L_zdroj určí tak, že sa od súčtovej hladiny L_s odpočíta korekcia k určená podľa vzťahu

k = -10log(1-10^{-0,1(L_s-L_poz)}).

Ak rozdiel L_s - L_poz je nižší ako 3 dB, nemožno určiť hladinu hluku posudzovaného zdroja.

Hluk pozadia sa meria pred meraním alebo po meraní posudzovaného zdroja pri zhodných podmienkach, napr. umiestnenie mikrofónu, čas merania, poveternostné podmienky. Hluk pozadia môžu spôsobovať nielen zdroje hluku, ale aj neakustické vplyvy, napr. elektrické a magnetické polia alebo prúdenie vzduchu.

Najvyššie prípustné hodnoty vo vonkajšom priestore sa vzťahujú na priestor mimo budov, na miesta, ktoré ľudia používajú dlhodobo alebo opakovane, napr. na liečenie, oddych, šport, rekreáciu, ďalej na priestor pred fasádami obytných miestností s oknom, učební a budov vyžadujúcich tiché prostredie okrem priestoru komunikácií a vonkajších pracovísk.

Určujúcimi veličinami hluku vo vonkajšom priestore sú ekvivalentná hladina A zvuku pre denný čas a pre nočný čas alebo príslušná hodnotiaca hladina A zvuku.

Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín vo vonkajšom priestore sú uvedené v tabuľke č. 4. Vzťahujú sa na priestor vo výške 1,5 m alebo vo výške 4 m nad terénom pre územné plánovanie. Ak ide o chránený priestor budov, vzťahujú sa na priestor vo výške okien miestností vo vzdialenosti 2 m od fasády. Ak špecifické požiadavky merania nevyžadujú iné podmienky, posudzujú sa hodnoty namerané s krytom proti vetru na mikrofóne pri pôsobení vetra do 5 m/s s uplatnením príslušných korekcií, pri suchej vozovke a nezasneženom teréne.

Pri pôsobení impulzového hluku cez deň sa určí jeho hodnotiaca hladina pre 16-hodinový interval a pri posudzovaní v noci sa určí hodnotiaca hladina pre najnepriaznivejšiu nočnú hodinu. Takto určené hodnotiace hladiny nesmú prekročiť najvyššie prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 4 pre nočný čas. Pri hodnotení sa používajú korekcie uvedené v slovenskej technickej norme.⁴)

Najvyššie prípustné hodnoty podľa bodu 3 sa nevzťahujú na hluk zariadení, ktoré sú v prevádzke iba výnimočne, napr. výstražné zvukové signály. Hladina A zvuku týchto zariadení nesmie prekročiť 130 dB.

V blízkosti letísk a dopravných zón možno na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia výnimočne povoliť stavby na bývanie v rámci novej zástavby aj v priestore s vyššími hladinami, ako sú uvedené v tabuľke č. 4, ak

Na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia sa môže vydať povolenie na výstavbu a používanie budov aj v oblastiach s vyššími ekvivalentnými hladinami A hluku vo vonkajšom priestore ako 65 dB, ak neslúžia na trvalé bývanie, pričom musia byť splnené požiadavky podľa oddielu III časti B.

Vonkajší hluk pred administratívnymi budovami sa riadi požiadavkami kategórie územia, v ktorej sa nachádzajú. Ich vnútorný priestor musí spĺňať požiadavky na pracovné prostredie.

Pri stavebnej činnosti v pracovných dňoch od 7.00 do 21.00 h a v sobotu od 8.00 do 13.00 h sa hluk v blízkom okolí posudzuje hodnotiacou hladinou pri použití korekcie -10 dB.

Ak počuteľný zvuk má silný rušivý charakter, napr. reč, hudba, výrazné rytmické zložky, tónový hluk, hluk často prerušovaný s odstupom 10 dB a viac od hladiny tichého intervalu, určuje sa hodnotiaca hladina pre denný čas alebo pre nočný čas s korekciou +5 dB. Korekcia sa uplatňuje počas pôsobenia takéhoto hluku.

Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku v stavbách sa vzťahujú na chránené priestory budov, ktorými sú obytné miestnosti, miestnosti slúžiace na dlhodobý pobyt osôb, napr. izby pacientov, učebne a priestory, v ktorých sa vykonávajú aktivity vyžadujúce tiché prostredie, napr. študovne. Na priestory, ktoré majú charakter trvalých pracovísk, sa vzťahujú aj požiadavky uvedené v II. oddiele.

Určujúcimi veličinami hluku v chránených priestoroch budov sú ekvivalentná hladina A zvuku alebo hodnotiaca hladina pre hluk z vonkajších zdrojov a maximálna hladina A zvuku pre hluky z vnútorných zdrojov. Vzťahujú sa na miesta pobytu osôb v chránených priestoroch budov a na hluk, ktorý sa vyskytuje trvale alebo opakovane z dlhodobého hľadiska. Určujú sa za podmienok, ktoré možno predpokladať pri obvyklom používaní miestností, napr. zabezpečenie vetrania.

Najvyššie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku v chránených priestoroch budov sú uvedené v tabuľke č. 5. Ak sa pre dané využitie miestnosti ustanovuje viac určujúcich veličín hluku so zodpovedajúcimi najvyššími prípustnými hodnotami, všetky musia byť splnené súčasne.

Hluk v chránených priestoroch budov sa posudzuje, ak

Najvyššie prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 5 sa nevzťahujú na hluk zariadení, ktoré sú v prevádzke iba výnimočne, napr. výstražné zvukové signály. Hladina A zvuku týchto zariadení nesmie v mieste pobytu osôb prekročiť 90 dB a vrcholová hladina L_CPk nesmie prekročiť 120 dB.

Ak je počuteľný zvuk tónový, určuje sa hodnotiaca hladina s korekciou

Ak počuteľný zvuk má silný rušivý charakter, napr. reč, hudba, zvukové impulzy alebo je často prerušovaný, určuje sa hodnotiaca hladina pre denný čas alebo pre nočný čas s korekciou +5 dB. Korekcia sa uplatňuje počas pôsobenia rušivého hluku, len ak sa nepoužila korekcia podľa bodu 6.

Najvyššia prípustná ekvivalentná hladina zvuku L_Aeq,T,p v spoločenských priestoroch, v miestach zdržiavania sa osôb, napr. hľadisko, reštauračné priestory, tanečný parket a podobne pre zvuk elektronicky zosilňovanej hudby v prípade bežnej hudobnej produkcie je 90 dB a v prípade koncertnej produkcie je 100 dB počas štyroch hodín. Pre vekovú kategóriu detí do 15 rokov sú najvyššie prípustné hladiny o 5 dB nižšie.

Najvyššia prípustná ekvivalentná hladina G infrazvuku počas jednej hodiny L_Geq,1h,p vnútri budov je 90 dB.

Akčné hodnoty hlukových indikátorov vo vonkajšom prostredí L_dvn a L_noc, ktoré sa vzťahujú na priestory vo vonkajšom prostredí podľa § 2 zákona č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, sú uvedené v tabuľke č. 5a.

Hlukové indikátory L_dvn a L_noc sa stanovujú podľa prílohy č. 1 bodu 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 43/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o strategických hlukových mapách a akčných plánoch ochrany pred hlukom.

Tabuľka č. 7 Základné hodnoty váženého zrýchlenia vibrácií v obytných budovách a v budovách občianskeho vybavenia

Tabuľka č. 8 Korekčné činitele a korekcie⁷),¹²)

a) Zahrnuté sú aj kvazistacionárne vibrácie vyvolané opakovanými rázmi.
b) Korekcie na prechodné vibrácie v operačných sálach nemocníc a na iných pracovných miestach so zvýšenou ochranou sa vzťahujú na čas, v ktorom sa vykonávajú operácie alebo iné náročné práce. Mimo tohto času platia hodnoty ustanovené pre obytné miestnosti.
c) V prípade viac ako troch rušivých udalostí za deň sa použije ďalší korekčný činiteľ F_n = 1,7.N^-0,5, kde N je počet udalostí za deň. Tento vzťah sa nepoužije vtedy, ak podľa neho určené hodnoty sú nižšie, ako sú hodnoty získané použitím činiteľa pre neprerušované vibrácie. Ak je dynamický rozsah maximálnych hodnôt zistených pre jednotlivé udalosti menší ako polovica najväčšej amplitúdy, môže sa použiť aritmetický priemer. V ostatných prípadoch sa musia používať iba maximálne hodnoty.
d) Pre každú jednotlivú udalosť trvajúcu dlhšie ako 1 s sa použije ďalší korekčný činiteľ F_d pre čas trvania
F_d = T ^-1,22 pre pevné podlahy a T medzi 1 a 20 s,
F_d = T ^-0,32 pre drevené podlahy a T medzi 1 a 60 s,
kde T je čas trvania udalostí v sekundách.
e) Veľkosť prechodových javov v kanceláriách a dielňach sa nesmie zvyšovať nad hodnoty uvedené v tabuľke bez kontroly, či nedochádza k rušeniu pracovnej činnosti.

Tabuľka č. 9 Prípustné ekvivalentné vážené zrýchlenia a hladiny váženého zrýchlenia vertikálnych vibrácií