PREAMBULA
Zmluvné strany tohto dohovoru,
súc si vedomé osobitného významu ochrany ľudí a životného prostredia pred účinkami
priemyselných havárií v záujme terajšieho a budúceho pokolenia,
uznávajúc význam a naliehavosť prevencie závažných škodlivých účinkov priemyselných
havárií na ľudí a životné prostredie a podpory všetkých opatrení, ktoré stimulujú
racionálne, ekonomické a účinné využitie preventívnych opatrení a opatrení na havarijnú
pripravenosť a odozvu s tým, aby bol zabezpečený environmentálne vhodný a udržateľný
ekonomický rozvoj,
berúc do úvahy, že účinky priemyselných havárií môžu byť pociťované za hranicami štátov
a že si vyžadujú medzištátnu spoluprácu,
potvrdzujúc potrebu napomáhať aktívnu medzinárodnú spoluprácu medzi štátmi, ktorých
sa to týka, pred haváriou, počas nej a po nej, prijímať príslušné opatrenia a posilňovať
a koordinovať akcie na všetkých vhodných úrovniach na účely podpory prevencie, pripravenosti
a odozvy na cezhraničné účinky priemyselných havárií,
berúc na vedomie dôležitosť a prospešnosť bilaterálnych a multilaterálnych opatrení
na prevenciu, pripravenosť a odozvu na priemyselné havárie,
súc si vedomé úlohy Európskej hospodárskej komisie OSN a odvolávajúc sa okrem iného
v tejto súvislosti na Kódex EHK správania sa pri znečistení vnútrozemských vôd haváriami
presahujúcimi hranice štátov a na Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie
presahujúceho štátne hranice,
so zreteľom na relevantné ustanovenia Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a
spolupráci v Európe (KBSE), Záverečný dokument Viedenskej schôdze zástupcov členských
štátov KBSE a na výsledky Sofijskej schôdze členských štátov KBSE o ochrane životného
prostredia, ako aj na príslušné druhy činností a mechanizmov Programu OSN pre životné
prostredie (UNEP), najmä na program APELL, Medzinárodnú organizáciu práce (ILO), najmä
na Kódex praxe pri prevenciu veľkých priemyselných havárií a v iných relevantných
medzinárodných organizáciách,
zvažujúc príslušné ustanovenia Deklarácie Konferencie OSN o životnom prostredí, najmä
zásadu 2, podľa ktorej majú štáty v súlade s Chartou OSN a zásadami medzinárodného
práva zvrchované právo využívať vlastné zdroje v súlade so svojou environmentálnou
politikou a zodpovednosť zabezpečiť, aby činnosti pod ich
jurisdikciou alebo kontrolou nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov
alebo oblastí za hranicami národnej jurisdikcie,
berúc do úvahy zásadu „znečisťovateľ platí“ ako základnú zásadu medzinárodného environmentálneho
práva,
zdôrazňujúc zásady medzinárodného práva a zvyklostí, najmä zásadu priateľských susedských
vzťahov, reciprocity, nediskriminácie a dobrej vôle,
dohodli sa takto: