§ 5Príjmy zo závislej činnosti
Zákon o dani z príjmov · Znenie účinné od 1. 1. 2026
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú
a)
príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného
pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu,
v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny
alebo príkazy platiteľa príjmu a podiel na zisku (dividenda) vyplatený obchodnou spoločnosťou
alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo
družstva,
b)
príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov
a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,
a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať
príkazy inej osoby,
c)
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu
práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, poslancov Európskeho
parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej
republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
ustanovené osobitnými predpismi,9)
d)
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch
iných právnických osôb alebo spoločenstiev,10) ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie,
ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
f)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,13)
g)
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti
alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával,
vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h)
obslužné,14)
j)
odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu,
člena a zapisovateľa komisie pre referendum a asistenta sčítania,
k)
nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,
poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového
dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu21) alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia,
l)
odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej
školy v čase odbornej praxe,
m)
príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu
a príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového
odborníka podľa osobitného predpisu.22a)
(2)
Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné
alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo
spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti
s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na
ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.
(3)
Príjmom zamestnanca je aj
a)
počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia
motorového vozidla do užívania1) vrátane, suma vo výške 1 % alebo 0,5 %, ak ide o motorové vozidlo zaradené do odpisovej
skupiny 0, v
1.
prvom roku zo vstupnej ceny (§ 25) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné
účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza
sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého
motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
2.
nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa
prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka
za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a
súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového
vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového
vozidla vykonaného v týchto rokoch,
b)
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou1) zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň
skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za
nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá
zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej
s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou
na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od
obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa,
c)
cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím
zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá
manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona
považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov
posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m)],
d)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane;
zamestnávateľ toto nepeňažné plnenie, okrem príjmu podľa písmena a), môže navýšiť
o preddavok na daň a poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu, ktoré je povinný
platiť zamestnanec z tohto nepeňažného plnenia, pričom za príjem zo závislej činnosti
zamestnanca sa považuje takto navýšené nepeňažné plnenie.
(4)
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec
vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov alebo v jeho mene a na jeho zodpovednosť,
aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom
osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný
príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí okrem osoby
so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá má na území Slovenskej republiky organizačnú
zložku, nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem
zamestnancov celá úhrada.
(5)
Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani
a)
cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na
ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov,15) okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
b)
nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov
podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia
(napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ
uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely; to platí aj pre
takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa,
s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu,15a)
c)
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil,
alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec
za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
d)
suma do výšky ustanovenej osobitným predpisom16) na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca,
e)
hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií
a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným
predpisom,17)
f)
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon
práce podľa osobitného predpisu,18) ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
g)
náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká
nárok podľa osobitných predpisov,9) okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
(6)
Predmetom dane nie sú plnenia podľa odseku 5 písm. b) a f), ktoré zamestnávateľ paušalizoval
za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich
na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej
kalkulácie skutočných výdavkov. Ak sa zmenia podmienky, podľa ktorých sa paušálna
suma určila, zamestnávateľ je povinný túto sumu preskúmať a upraviť.
(7)
Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
a)
suma vynaložená zamestnávateľom na vzdelávanie zamestnanca,18a) pričom ak ide o zvyšovanie stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo
druhého stupňa, musí byť splnená podmienka trvania pracovnoprávneho vzťahu, služobného
pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa,
alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu
povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, k začiatku príslušného akademického
roka nepretržite aspoň 24 mesiacov, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa;
toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý
zdaniteľný príjem,
b)
hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku
podľa osobitného predpisu,17a) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného
predpisu17a) a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu,17a) suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného
predpisu17b) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi
podľa osobitného predpisu,17c)
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu
na pracovisku,
d)
použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného
alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom; rovnako sa
posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré
sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela),
e)
poistné na verejné zdravotné poistenie,20) poistné na sociálne poistenie,21) poistné na sociálne zabezpečenie22) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo
poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a
príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
f)
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná
zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,23)
g)
príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi
s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí,
ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek
období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak nejde o príjmy uvedené v § 16 ods. 1 písm. d) a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 16 ods. 2),
h)
príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku
preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,23a)
j)
odmeny podľa odseku 1 písm. j),
k)
nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnuté od zamestnávateľa,
ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba,24) najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto
vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len
plnenie nad takto ustanovenú sumu,
l)
sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby2) žijúcej v domácnosti57) zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí24a) alebo dočasnej pracovnej neschopnosti24b) zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia,
poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu,13) vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného
zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2
000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc
nad takto ustanovenú sumu; za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to,
ak sa dočasná pracovná neschopnosť u zamestnanca začala v predchádzajúcom zdaňovacom
období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie dočasnej
pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia,
m)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia
dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne; ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov
preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom
vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len
plnenie nad takto ustanovenú sumu,
n)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere24h) od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac
100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá
nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí
v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca
v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu uvedenú v
časti vety pred bodkočiarkou alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu
dní ubytovania zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov
sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu od zamestnávateľa, ktorý zabezpečuje
ubytovanie,
o)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie
obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom
vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú
sumu,
p)
suma príspevku poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom na štátom podporované nájomné
bývanie podľa § 152c Zákonníka práce; ak zamestnávateľ súčasne poskytol zamestnancovi nepeňažné plnenie
podľa písmena n) alebo došlo k zámene zdaniteľnej mzdy zamestnanca s príspevkom podľa
§ 152c Zákonníka práce, suma príspevku podľa tohto písmena sa nepovažuje za oslobodený príjem,
q)
nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií ocenených
v ich nominálnej hodnote alebo obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným
oceneného v hodnote vkladu zistenej podľa § 25a pripadajúceho na zamestnanca v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej
pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel takto získal, ak
1.
tento zamestnávateľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti
odo dňa registrácie podľa § 49a, a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom
a
2.
tieto zamestnanecké akcie neboli a nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom
trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu,39b) a to do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom bolo toto plnenie nadobudnuté zamestnancom,
r)
príjem podľa odseku 1 písm. a) a m) plynúci za výkon činnosti trénera24i) zapísaného do registra fyzických osôb v športe24j) v úhrnnej sume najviac 300 eur mesačne od všetkých zamestnávateľov; ak úhrn týchto
príjmov presiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci sumu 300 eur, do základu dane sa
zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu.
(8)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti
znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky
na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie
rovnakého druhu.
Poznámky pod čiarou
9)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.
11)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby v znení zákona č. 451/2002 Z. z.
12)
§ 19 ods. 2 písm. e), § 29 ods. 1 a § 29a zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad § 16 ods. 15 až 19 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
22)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22a)
§ 35 a 49a zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 335/2017 Z. z.
1)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
6)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
15a)
§ 53 Zákonníka práce.
16)
§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
18)
§ 145 Zákonníka práce.
18a)
Napríklad § 153 až 155 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 23 až 26 a § 36 až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018 Z. z., § 214 až 218 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17a)
Napríklad § 152 Zákonníka práce.
17b)
§ 152a Zákonníka práce.
17c)
§ 152b Zákonníka práce.
23)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23a)
Napríklad § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23aa)
§ 72 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.
23ab)
§ 134 ods. 9 Zákonníka práce v znení zákona č. 348/2007 Z. z.
24)
Napríklad § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
2)
§ 116 a 117 Občianskeho zákonníka.
57)
§ 115 Občianskeho zákonníka.
24a)
Napríklad § 15 ods. 24 zákona č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
24b)
§ 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2014 Z. z.
24h)
§ 42 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
39b)
§ 3 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24i)
§ 83 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení zákona č. 354/2016 Z. z.
24j)
§ 80 zákona č. 440/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Otvorí sa celé znenie na § 5 so všetkými súvislosťami.