§ 52zzaPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2020

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije pri poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.

Ustanovenie § 11 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije aj po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 13 ods. 3 a § 43 ods. 21 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na príjmy vyplatené po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 13c ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na príjmy z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní najmenej 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začala plynúť od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenia § 13c ods. 1 až 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 použijú na príjmy z predaja akcií jednoduchej spoločnosti na akcie nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní najmenej 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začala plynúť prvým dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2018.

Ustanovenia § 17 ods. 19 a § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované¹) najskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

Ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na príjmy (výnosy) za marketingové a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa, ktoré boli zaúčtované¹) najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na príjmy (výnosy) za marketingové a iné štúdie a za prieskum trhu u veriteľa, ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) a g) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použijú na výdavky (náklady), ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 17 ods. 31, § 21 ods. 2 písm. l), § 43 ods. 3 písm. o) a ods. 17, 18, 20 a 21 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa poslednýkrát uplatnia na plnenia poskytnuté a vyplatené najneskôr do 31. decembra 2019.

Ustanovenia § 17a ods. 7, § 17b ods. 6 písm. a) a b), § 17c ods. 4 písm. a) a b) a § 20 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

Ustanovenia § 17i a § 45 ods. 5 sa prvýkrát použijú v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr po 31. decembri 2019.

Ustanovenie § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom po 31. decembri 2019 sa použije prvýkrát na tvorbu rezervy na lesnú pestovnú činnosť v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

Ustanovenie § 20 ods. 9 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na tvorbu rezervy na lesnú pestovnú činnosť na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom, ktorú tvoril do 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 21 ods. 1 písm. l) a ods. 2 písm. o) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použijú poslednýkrát v zdaňovacom období, ktoré sa začalo najneskôr v kalendárnom roku 2019 a skončilo sa najneskôr po 31. decembri 2019.

Ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa použije na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok,^37aa) zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019, aj po 31. decembri 2019. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. m) v znení účinnom do 31. decembra 2019 použije na paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka, ktoré boli zaúčtované najneskôr v zdaňovacom období, ktoré sa začalo v kalendárnom roku 2019 a ktoré sa skončí po 31. decembri 2019, aj po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019. Pri zmene odpisovej skupiny, pri zmene doby odpisovania alebo pri zmene ročnej odpisovej sadzby je daňovník povinný vykonať zmeny aj pri tom majetku, ktorý odpisoval podľa predpisu účinného do 31. decembra 2018, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

Ustanovenie § 30 ods. 1 prvej vety a písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2020.

Pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2019 možno pri realizácii projektu výskumu a vývoja podľa § 30c ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2019 odpočítať 150 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2019. Ustanovenie § 30c ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

Ustanovenia § 30c ods. 7 a 9 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na projekt výskumu a vývoja, ktorý sa začne realizovať v zdaňovacom období, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

Do začatia preddavkového obdobia podľa § 34 v roku 2020 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavky na daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2019.

Ustanovenia § 36 ods. 6 a 7, § 38 ods. 1 a § 39 ods. 16, ktorými sa upravuje spôsob doručovania v elektronickej podobe, v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú pri oznamovaní zmien a doručovaní dokladov medzi zamestnávateľom a zamestnancom elektronickými prostriedkami po 31. decembri 2019.

Ustanovenia § 42 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa použijú prvýkrát pri platení preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2020.

Ustanovenie § 45 ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa poslednýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí najneskôr 31. decembra 2019.

Na daňové povinnosti za rok 2019 a predchádzajúce roky, na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra 2019 a vyplatených do 31. januára 2020 a na vykonanie ročného zúčtovania za rok 2019 sa použije postup zaokrúhľovania podľa § 47 v znení účinnom do 31. decembra 2019.

Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a) a § 19 ods. 2 písm. c) tretieho bodu v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát použijú na sumu vynaloženú zamestnávateľom zamestnancovi na vzdelávanie pri zúčtovaní mzdy za mesiac január 2020. Pri poskytovaní vzdelávania, ktorým dochádza k zvyšovaniu stupňa vzdelania na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, sa tieto ustanovenia prvýkrát použijú na akademický rok, ktorý sa začína po 31. decembri 2019.