Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 2026

Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,¹) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva^1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.

Tento zákon vytvára podmienky na

Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.

Tento zákon upravuje podmienky prepravy vody odobranej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch.^1c)

Na účely tohto zákona

Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.

Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou.

Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,⁴) činnosťou vykonávanou banským spôsobom⁵) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.

Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.⁶) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.

Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu,⁷) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu⁸) (ďalej len „osobitné vody“), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.

Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis⁹) neustanovuje inak.

Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody.

Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.

Zisťovaním množstva, kvality a režimu povrchových vôd a sledovaním vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania povrchových vôd a ich ochrany, na prípravu a spracovanie plánov manažmentu správneho územia povodia (ďalej len „plán manažmentu povodia“), výkon štátnej vodnej správy, poskytovanie informácií verejnosti a na potreby užívania vôd. Zisťovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

Súčasťou zisťovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je

Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v programoch monitorovania vôd schválených ministerstvom.

Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie množstva, režimu, kvality povrchových vôd a vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom¹¹) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov.

Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorí spravujú monitorovacie miesta kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, sú oprávnení

Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,^11c) možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d) za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.^11d)

Ten, kto nakladá s povrchovými vodami, odpadovými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu povrchových vôd, odpadových vôd a osobitných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov¹²) na žiadosť poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytnú údaje o povrchových vodách, odpadových vodách a osobitných vodách ustanovené vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu¹³) nie je tým dotknutá.

Na monitorovanie kvality povrchových vôd v útvaroch povrchových vôd a v chránených územiach podľa schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností.

Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenie vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd slúžia na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd sa komplexne vykonáva v povodiach, v čiastkových povodiach a v útvaroch povrchových vôd.

Súčasťou hodnotenia stavu, množstva, režimu, kvality povrchových vôd a hodnotenia vplyvov pôsobiacich na kvalitu povrchových vôd je hodnotenie

Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Stav výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov je určený ekologickým potenciálom.

Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Ekologický stav je definovaný biologickými prvkami kvality, prvkami podporujúcimi biologické prvky kvality, ktorými sú hydromorfologické prvky kvality, chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a špecifické znečisťujúce látky.

Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický stav aspoň dobrý.

Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f). Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f).

Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru určený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. g).

(8) Hodnotením množstva povrchových vôd je hodnotenie hydrologického režimu povrchových vôd a hodnotenie jeho dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov.

Hodnotením kvality povrchových vôd je hodnotenie dlhodobých zmien a krátkodobých zmien kvality vody, hodnotenie trendov v kvalite vody, hodnotenie kvality vody vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.

Najvyšším odborným metodickým orgánom na zabezpečovanie kvality odberov vzoriek a analytických skúšok vôd a súvisiacich matríc je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku.

Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd určené Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku sú pri zohľadnení osobitných predpisov záväzné pre akreditované laboratóriá a pre subjekty, ktoré ich vykonávajú pre činnosť orgánov štátnej správy. Metodiky odberov vzoriek a analýz vôd sú prístupné verejnosti.

Ministerstvo zabezpečuje hodnotenie povrchových vôd prostredníctvom poverenej osoby.

Zisťovaním výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií udržateľného využívania vôd a ich ochrany, prípravu a spracovanie plánov manažmentu povodí, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti. Zisťovanie výskytu podzemných vôd sa vykonáva v útvaroch podzemných vôd a v hydrogeologických rajónoch hydrogeologickým prieskumom.

Súčasťou zisťovania výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd je

Zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality podzemných vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2.

Ministerstvo na účely monitorovania množstva, režimu a kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa odseku 2 písm. c) ustanovuje a ruší monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie miesta kvality podzemných vôd v programoch monitorovania vôd schválených ministerstvom v súlade s požiadavkami všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 81 ods. 2 písm. a). Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu, množstva, režimu a kvality podzemných vôd prostredníctvom poverenej osoby.

Poverená osoba, ktorá spravuje monitorovacie miesta kvantity podzemných vôd a monitorovacie miesta kvality podzemných vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje ministerstvo, je oprávnená

Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,^11c) možno oprávnenia podľa odseku 5 písm. a) a c) vykonávať s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva obrany Slovenskej republiky a oprávnenia podľa odseku 5 písm. b) a d) za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.^11d)

Ten, kto nakladá s podzemnými vodami, ten, kto monitoruje kvalitu podzemných vôd, orgány verejnej správy a prevádzkovatelia informačných systémov¹²) na žiadosť poverenej osoby poskytnú údaje o podzemných vodách ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. a). Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitného predpisu¹³) nie je tým dotknutá.

Na monitorovanie kvality podzemných vôd v útvaroch podzemných vôd podľa ministerstvom schválených programov monitorovania vôd vykonáva odbery a analýzy vzoriek vôd právnická osoba s akreditáciou na vykonávanie týchto činností.

Hodnotenie stavu podzemných vôd slúži na vypracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám. Hodnotenie stavu podzemných vôd sa komplexne vykonáva v útvaroch podzemných vôd.

Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.

Súčasťou hodnotenia stavu podzemných vôd je

Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a chemický stav klasifikovaný aspoň ako dobrý.

Kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd. Kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd sú ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa § 81 ods. 1 písm. h).

Súčasťou hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd je

Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa považuje za dobrý, ak

Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa používajú tieto kritériá:

Hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd vrátane zohľadnenia presiahnutia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích miestach sa vykoná postupom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 1 písm. i). Súhrn hodnotenia chemického stavu sa zverejní v plánoch manažmentu povodí postupom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 2 písm. b).

Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa kritérií ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. i).

Prahové hodnoty podzemných vôd sa musia určiť v súlade s podmienkami podľa odseku 13 pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd ako útvarov, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu podzemnej vody, minimálne na základe Zoznamu znečisťujúcich látok alebo iónov a ich ukazovateľov uvedeného v prílohe č. 1b. Ak výsledky monitorovania v reprezentatívnych monitorovacích miestach prekročia prahové hodnoty, naznačí to riziko nesplnenia jednej z podmienok alebo viacero podmienok na dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemných vôd ustanovenom vo všeobecne záväznom predpise vydanom podľa § 81 ods. 1 písm. i).

Prahové hodnoty pre klasifikáciu dobrého chemického stavu sú založené na ochrane útvarov podzemných vôd podľa odseku 13, pričom sa musí vziať do úvahy najmä ich vplyv na súvisiace povrchové vody a od nich priamo závislé suchozemské ekosystémy a mokrade a vzájomné vzťahy s nimi a okrem iného zohľadnení toxikologických poznatkov a ekotoxikologických poznatkov.

Pri určení prahových hodnôt sa musia vziať do úvahy tieto podmienky:

Prahové hodnoty podzemných vôd ustanoví ministerstvo na celoštátnej úrovni, na úrovni správneho územia povodia, časti medzinárodného správneho územia povodia alebo na úrovni útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Zoznam prahových hodnôt a zoznam útvarov podzemných vôd ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 1 písm. j).

V útvaroch podzemných vôd, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré členské štáty, a pre útvary podzemných vôd, ktorých podzemné vody tečú cez hranicu členského štátu, stanoví ministerstvo prahové hodnoty v spolupráci s týmito členskými štátmi. Ak útvar podzemných vôd alebo skupina útvarov podzemných vôd presahuje územie Európskej únie, ministerstvo ustanoví prahové hodnoty v spolupráci s týmito nečlenskými štátmi.

Prahové hodnoty určené prvýkrát k 22. decembru 2008 sa zverejnia v plánoch manažmentu povodí postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. b).

Pre zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia zoznam prahových hodnôt možno zmeniť a doplniť, ak nová informácia o znečisťujúcich látkach, skupinách znečisťujúcich látok alebo ukazovateľoch znečistenia indikuje potrebu

Prahové hodnoty podzemných vôd ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu, ak zodpovedajúce znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátory znečistenia neohrozujú dotknutý útvar podzemných vôd. Zmeny v zozname prahových hodnôt sa uvedú v aktualizovanom pláne manažmentu povodia.

V ohrozených útvaroch podzemných vôd zaradených do skupiny útvarov podzemných vôd, ktorým hrozí nedosiahnutie dobrého chemického stavu, sa identifikuje akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend koncentrácie znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok alebo ukazovateľov znečistenia a definuje sa počiatočný bod zvrátenia tohto trendu postupom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. m).

Trendy obsahu znečisťujúcich látok, ktoré predstavujú významné riziko poškodenia kvality vodných ekosystémov alebo suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia alebo skutočného alebo potenciálneho využitia vodného prostredia, sa zvrátia prostredníctvom programu opatrení podľa § 15 s cieľom postupne znižovať znečisťovanie a zabrániť zhoršeniu kvality podzemných vôd. Stanovenie trendov koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách a postupy na ich zvrátenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 2 písm. m).

Počiatočný bod zvrátenia trendu sa definuje ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd uvedených v prílohe č. 1a a prahových hodnôt podľa odsekov 11 až 16 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 81 ods. 2 písm. m).

Spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu, a tiež dôvody na určenie počiatočných bodov zvrátenia trendu sa zhrnú v plánoch manažmentu povodia.

Ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kontaminačných mrakov útvarov podzemných vôd, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov, najmä mrakov, ktoré sú spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou, je potrebné dodatočne vykonať hodnotenie trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom overiť, či sa mraky znečistenia z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvarov podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nespôsobujú riziko pre ľudské zdravie a pre životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú v plánoch manažmentu povodí.

Ak sa útvar podzemných vôd, v ktorom je prekročená norma kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota v jednom alebo vo viacerých monitorovacích miestach, označí za útvar v dobrom chemickom stave, v pláne manažmentu povodí sa prijmú nevyhnutné opatrenia na ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzemných vôd.

Ak je potrebné obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na výkon činností podľa § 4 ods. 5 písm. a) a b) a § 4b ods. 5 písm. a) a b), možno vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak účel nemožno dosiahnuť dohodou.

Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo vlastnícke právo obmedzené, rozsah, spôsob vykonávania, čas trvania a začatie vykonávania činností podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5 najmenej 15 dní pred začatím činností.

Poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov sú povinní dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť.

Na náhradu škody spôsobenej činnosťami podľa § 4 ods. 5 a § 4b ods. 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o náhrade škody.^13a) Ak dôjde k sporu o náhrade škody, rozhodne súd.

Primeraná náhrada podľa odseku 1 patrí vo výške podľa dohody poverenej osoby alebo správcu vodohospodársky významných vodných tokov s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj dohoda o spôsobe poskytnutia tejto náhrady. Ak k dohode nedôjde, o výške a spôsobe poskytnutia náhrady rozhoduje súd.

Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre

Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na

Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na

Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹⁵) neustanovuje prísnejšie požiadavky.

Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.

Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.

Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.

Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou a posudzuje dopad vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd na kvalitu využiteľných množstiev vôd.

Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd. Využiteľným množstvom podzemnej vody je maximálne množstvo podzemnej vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu podzemných vôd, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m³ ročne alebo nad 1 250 m³ mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvého bodu, písm. b) prvého bodu a písm. h) až j) alebo využíva osobitné vody, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m³ ročne alebo nad 1 000 m³ mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c), je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.

Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s^-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s^-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,¹⁶) je riešiteľ geologickej úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.

Voda určená na ľudskú spotrebu je všetka voda v pôvodnom stave v mieste odberu alebo po jej úprave na pitnú vodu. Vodárenskými zdrojmi sú miesta v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd, z ktorých sú vody odoberané v pôvodnom stave alebo po ich úprave využívané na zásobovanie pitnou vodou, alebo umožňujúce odber vôd na takýto účel, ktorých priemerná denná produkcia je najmenej 10 m³ vody vypočítaná ako priemer za kalendárny rok alebo zásobujú viac ako 50 osôb.

Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.

Povrchové vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody podľa vykonávacieho predpisu;¹⁰) ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom predpise,¹⁰) sa nemusia dodržať pri

Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd určených na odbery vôd pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie.

Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.¹⁷)

Na dodávku, úpravu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu sa uplatňuje prístup založený na manažmente rizík,^17a) ktorý sa vzťahuje na celý vodárenský dodávateľský reťazec. Vodárenský dodávateľský reťazec zahŕňa plochu povodia pre miesta odberu vody na ľudskú spotrebu, miesta odberu vody, úpravu vody, akumuláciu vody a distribúciu vody.

Ministerstvo riadi proces manažmentu rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody na ľudskú spotrebu a zabezpečuje podklady na vykonávanie manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu prostredníctvom poverenej osoby. Poverená osoba je oprávnená vyžiadať od vlastníka vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja podklady v súvislosti s charakteristikou plôch povodia na účely manažmentu rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody na ľudskú spotrebu. Podrobnosti procesu manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. o).

Na základe výsledku posúdenia rizika vykonaného v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. o) ministerstvo podľa potreby prijme opatrenia riadenia rizika zamerané na predchádzanie identifikovaným rizikám alebo ich kontrolu, a to počnúc preventívnymi opatreniami v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 2 písm. o) a v súlade s § 5 ods. 2 a 3. Znečisťovatelia v spolupráci s dodávateľmi pitnej vody a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami prijmú preventívne alebo zmierňujúce opatrenia v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Ak sa látka alebo zlúčenina zahrnutá v zozname sledovaných látok alebo zlúčenín zistí v koncentráciách presahujúcich odporúčané hodnoty ustanovené v zozname sledovaných látok alebo zlúčenín, prijmú sa preventívne opatrenia alebo zmierňujúce opatrenia alebo sa zavedie primerané monitorovanie v plochách povodia pre miesta odberu vody na ľudskú spotrebu, alebo v surovej vode.^17b)

Manažment rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu sa po prvýkrát vykoná do 12. júla 2027. Manažment rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu sa preskúmava v pravidelných intervaloch, ktoré nie sú dlhšie ako šesť rokov a zohľadňujú sa požiadavky ustanovené v § 4 a 4b a v prípade potreby sa aktualizuje.

Súbor údajov obsahujúci informácie súvisiace s manažmentom rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, vykonaným podľa odseku 3 spracuje poverená osoba na základe údajov získaných v lehotách podľa odseku 4.

Informácie zo súboru údajov podľa odseku 5, informácie o plochách povodia pre miesta odberu vody na ľudskú spotrebu podľa § 81 ods. 2 písm. o) a výsledky monitorovania vykonaného podľa § 81 ods. 2 písm. o) sú prístupné pre vlastníka vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja, pre okresné úrady, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky^17c) (ďalej len „úrad verejného zdravotníctva“) a príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva.^17d) Zároveň sa vytvorí prístup k týmto informáciám pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Dodávateľ pitnej vody,^17e) ktorý monitoruje surovú vodu, je povinný informovať poverenú osobu, okresné úrady a príslušný úrad verejného zdravotníctva o trendoch a neobvyklých množstvách alebo koncentráciách sledovaných ukazovateľov.

Ministerstvo môže na základe informácií zozbieraných z manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia požiadať úrad verejného zdravotníctva o zmenu v programe monitorovania^17f) dodávateľa pitnej vody, a to o

Ak sa dodávateľovi pitnej vody povolí znížiť početnosť monitorovania ukazovateľa, alebo ukazovateľa vypustiť zo zoznamu sledovaných ukazovateľov podľa odseku 8, ministerstvo zabezpečí primerané monitorovanie týchto ukazovateľov v súlade s odsekom 4.

Identifikáciu vôd určených na kúpanie¹⁸) každoročne vykoná ministerstvo v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva.

Orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie vôd podľa odseku 1 vyhlasuje vody určené na kúpanie.

Ak vody určené na kúpanie nespĺňajú požiadavky na kvalitu vody, orgán štátnej vodnej správy uloží v spolupráci s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva^19a) opatrenia smerujúce k splneniu týchto požiadaviek.

Pri zistení znečistenia, ktoré má vplyv na kvalitu vody určenej na kúpanie, orgán štátnej vodnej správy na základe vyhodnotenia zdroja znečistenia uloží v spolupráci s príslušným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pôvodcovi znečistenia opatrenia na zníženie nebezpečenstva znečistenia vôd určených na kúpanie.

Ministerstvo zabezpečí, aby do konca kúpacej sezóny v roku 2015 boli všetky vody určené na kúpanie klasifikované aspoň ako dostatočné. Na zabezpečenie zvýšenia počtu vôd určených na kúpanie klasifikovaných ako výborné alebo dobré uloží orgán štátnej vodnej správy opatrenia, ktorými sa zlepšuje stav vôd určených na kúpanie, najmä opatrenia podľa § 36 ods. 8, 15 a 17.

Ak voda určená na kúpanie je dočasne klasifikovaná ako nevyhovujúca, orgán štátnej vodnej správy určí, bez ohľadu na požiadavky uvedené v odseku 5, príčiny a dôvody nedosiahnutia kvalitatívneho klasifikovania vody určenej na kúpanie ako dobrá a navrhne primerané opatrenia na zamedzenie, zníženie alebo odstránenie príčin znečistenia; taká voda zostáva naďalej vodou určenou na kúpanie.

Ministerstvo v spolupráci s úradom verejného zdravotníctva zabezpečuje vytvorenie, revíziu, aktualizáciu a zachovanie profilov vôd určených na kúpanie.

Vody určené na závlahy nesmú negatívne ovplyvňovať zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd. Kvalitatívne ciele povrchových vôd určených na závlahy sú ustanovené vo vykonávacom predpise.¹⁰)

Vody na závlahy a podmienky na ich využitie podľa druhu zavlažovaných plodín určuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).

Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a pre kaprové vody podľa osobitného predpisu.¹⁰)

Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva. Ak povrchové vody nevyhovujú pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody podľa odseku 1.

Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených na hospodársky chov rýb²⁰) a v rybochovných zariadeniach.

Požiadavky na kvalitu vody osobitne ustanovené vykonávacím predpisom (§ 81 ods. 1) sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.

Územie Slovenskej republiky je na účely tohto zákona súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd.

Povodím je časť zemského povrchu vymedzená orografickou rozvodnicou, z ktorého voda vteká prostredníctvom vodných útvarov povrchovej vody do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je časť územia správneho územia povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do určitého profilu vodného toku.

Správnym územím povodia je územie pevniny a mora, ktoré tvorí jedno alebo viac susedných povodí, spolu s prislúchajúcimi podzemnými vodami a pobrežnými vodami. Správne územie povodia sa určuje ako hlavná jednotka pre správu správneho územia povodia (ďalej len „vodohospodársky manažment povodia“).

Správne územie povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja je na území Slovenskej republiky vymedzené

Správne územie povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly je na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkovým povodím Dunajca a Popradu.

Oprávneným orgánom pre vodohospodársky manažment povodí je ministerstvo.

Vodohospodárskym manažmentom povodí sa na účely tohto zákona rozumie

Starostlivosťou o odkryté podzemné vody podľa odseku 7 písm. j) sa na účely tohto zákona rozumie

Vodohospodársky manažment povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov je pri výkone vodohospodárskeho manažmentu povodí oprávnený vstupovať na pozemky v súvislosti so starostlivosťou o odkryté podzemné vody.

Plánovanie v povodiach a v správnom území povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely

V rámci vodného plánovania sa vyhotovuje Vodný plán Slovenska, ktorý pozostáva z plánov manažmentu povodí, ktorými sú

Súčasťou Vodného plánu Slovenska sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (ďalej len "program opatrení").

Návrh plánu manažmentu povodia, návrh Vodného plánu Slovenska a ich aktualizácie, návrhy koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve sú predmetom posudzovania podľa osobitného predpisu.^20a)

Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.

Návrh plánu manažmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom poverenej osoby a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi, ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy a ďalšími zainteresovanými subjektmi, najmä zástupcami obcí, priemyselnej sféry, poľnohospodárskej sféry, vodárenských spoločností, ochrany rybárstva a iných organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana vôd a vodných ekosystémov.

Na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu plánu manažmentu povodia sa určuje tento časový a vecný postup:

Ministerstvo sprístupní na účely predloženia písomných pripomienok, aktívnej účasti a konzultácií v lehote šiestich mesiacov verejnosti, užívateľom vôd, samosprávnym krajom, obciam a dotknutým orgánom štátnej správy

Ministerstvo na požiadanie umožní prístup subjektom podľa odseku 4 k podkladom a k informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu manažmentu povodí.

Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa vzťahujú aj na aktualizované plány manažmentu povodí.

Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.

Vodný plán Slovenska je dokument vodného plánovania na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd.

Vypracovanie Vodného plánu Slovenska zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.²¹)

Vodný plán Slovenska schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"). Schválený Vodný plán Slovenska sa prehodnocuje a aktualizuje najmenej každých šesť rokov od jeho prvého schválenia, ktoré sa musí zabezpečiť do 22. decembra 2009.

Program opatrení vychádza z analýz, ktoré sa vykonávajú v rámci vodného plánovania podľa § 13 ods. 3 písm. a), z výsledkov monitorovania vôd, hodnotenia stavu vôd a z určených environmentálnych cieľov. Program opatrení obsahuje opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé opatrenia sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia vodných pomerov v danom vodnom útvare.

Program opatrení musí obsahovať základné opatrenia a tam, kde je to potrebné, aj doplnkové opatrenia. Základné opatrenia sú minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť. Doplnkové opatrenia sú opatrenia navrhnuté dodatočne k základným opatreniam na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Zoznam základných opatrení a zoznam doplnkových opatrení ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa § 81 ods. 2 písm. b).

Výkon základných opatrení podľa odseku 2 nesmie viesť priamo alebo nepriamo k zvýšeniu znečistenia povrchových vôd. Táto požiadavka sa nebude uplatňovať, ak výkon základných opatrení by mal za následok zvýšené znečistenie životného prostredia.

Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov prijaté v programe opatrení sa musia realizovať do troch rokov odo dňa schválenia Vodného plánu Slovenska a odo dňa schválenia plánu manažmentu povodia.

Programy opatrení sa musia preveriť a podľa potreby aktualizovať do 22. decembra 2015 a následne každých šesť rokov. Nové alebo aktualizované opatrenia sa musia realizovať do troch rokov odo dňa ich ustanovenia.

Orgán štátnej vodnej správy môže z opatrení na zabránenie alebo na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd povoliť vyňatie vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ak takéto vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd nebude ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre daný útvar podzemnej vody a ak sa vykoná účinné monitorovanie daných útvarov podzemných vôd; pri povoľovaní sa určia aj podmienky vyňatia vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd. Evidenciu týchto povolení vedie orgán štátnej vodnej správy.

Vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd, ktoré možno vyňať podľa odseku 6, sú také vstupy, ktoré

Orgány štátnej správy sú povinné pri spracúvaní základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja²²) a územnoplánovacej dokumentácie a pri rozhodovaní vychádzať z Vodného plánu Slovenska.

Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015.

Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť, ak

Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení plánov manažmentu povodí podľa § 13 ods. 5 s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť environmentálne ciele v priebehu tohto obdobia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu ovplyvneného vodného útvaru. Predĺženie lehoty a jej odôvodnenie musí byť súčasťou plánu manažmentu povodí s uvedením opatrení potrebných na postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty.

Menej prísne environmentálne ciele, ktoré sa preverujú každých šesť rokov, možno určiť pre útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo predstavuje neprimerané náklady; tento spôsob určenia platí, ak

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na environmentálne ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a ani na postupné znižovanie znečisťovania povrchových vôd a podzemných vôd prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.

Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje

Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, je potrebné

Uplatnenie postupov podľa odsekov 3 až 7 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.

Postupy podľa odsekov 1 až 8 a postupy pri určovaní výrazne zmenených vodných útvarov nesmú natrvalo vylučovať alebo ohrozovať dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných vodných útvaroch daného správneho územia povodia. Pri uplatnení postupov podľa odsekov 1 až 7 sa musia uskutočniť také opatrenia, ktorými sa zaručí úroveň ochrany podľa predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.

K neúspechu pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody alebo podzemnej vody dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvaru podzemnej vody, alebo k nezabráneniu zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka alebo ich zmien môže dôjsť len na základe výnimky z environmentálnych cieľov podľa odseku 6 písm. b) (ďalej len „výnimka“), ktorú povolí orgán štátnej vodnej správy na základe žiadosti po splnení podmienok odseku 6 písm. b) prvého až štvrtého bodu.

Ten, kto má záujem realizovať činnosť, ktorou môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 6 písm. b), je povinný pred jej povolením požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie záväzného stanoviska. V záväznom stanovisku orgán štátnej vodnej správy určí, či sa pred povolením činnosti vyžaduje výnimka.

K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska žiadateľ priloží projektovú dokumentáciu činnosti.

Orgán štátnej vodnej správy požiada do siedmich dní od doručenia žiadosti poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska, ktorého predmetom je určenie, či pri realizácii činnosti môže dôjsť k nesplneniu environmentálnych cieľov dotknutých vodných útvarov. Odborné stanovisko poverenej osoby je podkladom pre vydanie záväzného stanoviska. Poverená osoba vypracuje odborné stanovisko na náklady žiadateľa.

Orgán štátnej vodnej správy môže vydať záväzné stanovisko aj bez odborného stanoviska poverenej osoby, ak z predloženej žiadosti a projektovej dokumentácie vyplýva, že povaha činnosti si nevyžaduje jej posúdenie odborným stanoviskom; v takom prípade vydá záväzné stanovisko do siedmich dní od doručenia žiadosti.

Orgán štátnej vodnej správy zverejní záväzné stanovisko na svojom webovom sídle a súčasne na webovom sídle ministerstva po dobu 30 dní.

Žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení činnosti, ak zo záväzného stanoviska vyplýva, že sa nevyžaduje výnimka.

K žiadosti o povolenie výnimky žiadateľ priloží projektovú dokumentáciu činnosti a správu o splnení podmienok podľa § 16 ods. 6 písm. b) prvého až štvrtého bodu (ďalej len „správa“). Informáciu o podaní žiadosti o povolenie výnimky spolu s dokumentmi podľa prvej vety zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle a súčasne na webovom sídle ministerstva.

Verejnosť môže orgánu štátnej vodnej správy doručiť písomné stanovisko k správe v lehote do 15 dní od zverejnenia dokumentov na webovom sídle orgánu štátnej vodnej správy alebo na webovom sídle ministerstva podľa odseku 7.

Doručením písomného stanoviska sa verejnosť stáva účastníkom konania o povolení výnimky. Účastníkom konania je aj správca vodohospodársky významného vodného toku a správca drobného vodného toku, ak sa činnosť týka drobného vodného toku.

Orgán štátnej vodnej správy povolí výnimku, ak sú v súvislosti s činnosťou žiadateľa splnené podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b).

Rozhodnutie o povolení výnimky trvalo zverejní orgán štátnej vodnej správy na svojom webovom sídle a na webovom sídle ministerstva.

Orgán povoľujúci činnosť nesmie takúto činnosť povoliť bez povolenia výnimky orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 10.

Nakladanie s vodami je

Ten, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež na to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi;²³) je povinný dbať aj na ochranu vodných pomerov a na ochranu vodných stavieb.

Ten, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.

Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.

Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať za následok poškodzovanie²⁴) iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.

Využívanie vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na územní Slovenskej republiky na prepravu dopravnými prostriedkami alebo potrubím cez hranice Slovenskej republiky sa zakazuje^1c) okrem prípadov uvedených v odsekoch 2 až 5.

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky je možná len na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci^24a) a pomoci v núdzových stavoch.^24b)

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na osobnú spotrebu je možná na použitie na pitné účely v objeme najviac 20 litrov na osobu.

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch je možná len za splnenia podmienok:

Poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch podľa odseku 4 sa obmedzuje na čas nevyhnutný na ich zabezpečenie.

Každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým vodným zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným osobám.

Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými vodnými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku občasne tečúcich nesústredených vôd na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.

Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery podzemných vôd sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min. a prenosné nádoby.

Jednoduchým vodným zariadením na odbery povrchových vôd je prenosná nádoba. Jednoduchým vodným zariadením na zachytávanie zrážkových vôd sú záchytné priekopy a nádrže na zachytenie týchto vôd zo spevnených plôch.

Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná bezchybnosť, poškodzovať životné prostredie a prírodné dedičstvo, zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.

Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírody a krajiny a ak to vyžaduje zabezpečenie funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom. Pôsobnosť orgánov na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu²⁵) nie je tým dotknutá.

Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.

Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochrannom pásme I. stupňa a v ochrannom pásme II. stupňa vodárenského zdroja, na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba, státie a kotvenie plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimke zo zákazu plavby, státia a kotvenia plavidiel na povrchových vodách a odkrytých podzemných vodách na športovú činnosť a rekreačnú činnosť rozhoduje orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s Dopravným úradom^25a) a správcom vodohospodársky významných vodných tokov. Na povrchových vodách nachádzajúcich v ochrannom pásme III. stupňa vodárenského zdroja je zakázaná plavba, státie a kotvenie plavidiel s dvojtaktnými spaľovacími motormi.

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá

Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody (odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.

Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.²⁶) Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemická spotreba kyslíka za päť dní a nerozpustené látky.

Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na znečisťujúce látky. Prevádzkovateľ plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o znečisťujúcich látkach.

Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.

Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu.

Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu²⁷) nie je tým dotknutá.

V pásme 100 m od okraja klietkových chovov rýb a obdobných chovov rýb vrátane ich kotviacich prvkov sa zakazuje plavba, státie a kotvenie plavidiel s výnimkou plavidiel slúžiacich na obsluhu chovov.

Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa v banskej činnosti²⁸) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich používanie.

Do banských vôd možno vypúšťať iné vody,²⁹) ktoré vznikli použitím banských vôd a ktoré obsahujú nerozpustné látky pochádzajúce z vybagrovaného materiálu, len po ich predchádzajúcej úprave, ktorou sa dosiahne limitná hodnota znečistenia ustanovená vo vykonávacom predpise³⁰) (§ 81 ods. 1) pre priemyselné odpadové vody z ťažby a spracovania kameniva.

Orgán štátnej vodnej správy určí spôsob a podmienky na vypúšťanie banských vôd^30a) do povrchových vôd; vypúšťanie banských vôd do podzemných vôd len za podmienok ustanovených v § 15 ods. 6 a ods. 7 písm. g).

Podzemné vody odkryté činnosťou vykonávanou banským spôsobom nie sú banskými vodami.

Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20

Povolenie na osobitné užívanie vôd, ktoré možno vykonávať len s užívaním vodnej stavby, je potrebné vydať pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere alebo súčasne s ním v spoločnom konaní, ak nejde o existujúcu vodnú stavbu alebo povolenú vodnú stavbu. Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám na určitý čas. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení

Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné na

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.

Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd a na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a na využívanie tepelného potenciálu povrchových vôd alebo podzemných vôd nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.

Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu

Pri povoľovaní odberu podzemnej vody z domovej studne na uspokojovanie osobných potrieb domácností a pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a odseku 1 písm. h) až j), ak tento odber z jedného odberného miesta nepresiahne
15 000 m³ ročne alebo 1 250 m³ mesačne, netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody podľa odseku 7 písm. b).

Pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 8 z jedného vodného útvaru podzemnej vody viacerými odbernými miestami pre jedného odberateľa netreba rozhodnutie ministerstva o schválení záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody, ak súčet odobratého množstva podzemnej vody z týchto odberných miest nepresiahne 15 000 m³ ročne alebo 1 250 m³ mesačne.

Pri povoľovaní odberu podzemnej vody podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a odseku 1 písm. h) až j), ak tento odber z jedného odberného miesta nepresiahne 15 000 m³ ročne alebo 1 250 m³ mesačne alebo pri povoľovaní na osobitné užívanie vôd podľa odseku 1 písm. b) piateho bodu je orgán štátnej vodnej správy viazaný výsledkami predchádzajúceho zisťovania postupom podľa § 37 ods. 1.

Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré boli vydané na účel spojený s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej osobe.

Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania takého zdroja.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na

Povolenie podľa odseku 1 písm. a), b) a c) nie je potrebné, ak tieto činnosti zabezpečuje správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku alebo v súvislosti s revitalizáciou podľa § 46; správca vodného toku pri zabezpečovaní týchto činností prihliada na povinnosti podľa § 48 ods. 7.

Ten, kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.

Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak

Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak dôjde k zmene

Na konanie o zmene alebo zrušení povolenia na osobitné užívanie vôd sa vzťahujú ustanovenia § 21 a 22 primerane.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na zhotovenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby; ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Ohlásenie obsahuje identifikačné údaje o stavebníkovi a o mieste a druhu stavebných prác; prílohou je jednoduchý technický opis, situácia v území a jednoduché schematické znázornenie. Stavebník môže uskutočniť stavebné úpravy na vodnej stavbe len na základe písomného oznámenia orgánu štátnej vodnej správy, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Lehota na začatie stavebných úprav uplynie po dvoch rokoch odo dňa doručenia oznámenia. Orgán štátnej vodnej správy môže v oznámení určiť, že stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí podmienky a požiadavky na uskutočnenie stavby v rozsahu podľa Stavebného zákona.³²)

Pri vodných stavbách je orgán štátnej vodnej správy špeciálnym stavebným úradom.³³) Ak je vodná stavba súčasťou súboru stavieb a k hlavnej stavbe je príslušný na konanie o stavebnom zámere iný stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy má v takomto konaní postavenie dotknutého orgánu a o stavebnom zámere vodnej stavby koná stavebný úrad príslušný na konanie o stavebnom zámere hlavnej stavby; to platí aj, ak ide o stavby a stavebné úpravy, pri ktorých postačuje ohlásenie podľa Stavebného zákona.^33a) Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na konanie o stavebnom zámere vodnej stavby, vykoná aj kolaudáciu vodnej stavby.³⁴) Orgán štátnej vodnej správy nie je orgánom územného plánovania a nekoná vo veciach vyvlastnenia.

Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na zhotovenie alebo zmenu vodnej stavby je súčasne rozhodnutím o stavebnom zámere.³⁵) Vodnú stavbu je možné užívať na základe kolaudačného osvedčenia.³⁶) Podmienkou vydania rozhodnutia o stavebnom zámere pre prevádzkovo súvisiaci verejný vodovod^32a) alebo prevádzkovo súvisiacu verejnú kanalizáciu^32b) je písomná zmluva podľa osobitného predpisu.^32c) Podmienkou vydania kolaudačného osvedčenia pre verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu je písomná zmluva podľa osobitného predpisu.^32d)

Pri povoľovaní, výstavbe, užívaní a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Nová vodná stavba musí zabezpečiť ochranu rybárstva a obojsmernú prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov; to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia umiestnené mimo koryta vodného toku alebo malé vodné nádrže osobitne vhodné na chov rýb a vodné stavby, ak to nemožno zabezpečiť z dôvodov podľa § 16 ods. 6. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby

Na povoľovanie odkalísk, ktoré slúžia ako úložisko na ukladanie ťažobného odpadu, sa vzťahuje osobitný predpis.^36a)

Ak nemožno zriadiť vodné stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vodné stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, nádrže, vodné stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo zriadením práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo právo k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa osobitného predpisu.³⁷)

Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej vety sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu^37a) v súlade so schváleným územným plánom, ak existuje, a záväzným stanoviskom orgánu územného plánovania.^37bb) Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku a povinnosti s nimi súvisiace^37a) sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku.

Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu.³⁷) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

Ak zanikne alebo sa zruší povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.

Na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, na účely úpravy, zmeny alebo zriadenia koryta vodného toku, ktorý nie je sledovanou vodnou cestou alebo výhľadovo sledovanou vodnou cestou, s cieľom obnovy prirodzeného koryta vodného toku postačuje ohlásenie vlastníka vodnej stavby orgánu štátnej vodnej správy. Na ohlásenie odstránenia alebo zmeny vodnej stavby sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov;^37aaa) prílohou ohlásenia je súhlasné záväzné stanovisko správcu vodného toku.

Vodná stavba neplní svoju funkciu, najmä ak

Odstránením alebo zmenou vodnej stavby na základe ohlásenia podľa odseku 11 nesmie nastať významné zhoršenie ekologických funkcií vodného toku, výrazné zhoršenie ekologického stavu vodného toku podľa § 4a ods. 4, ani zhoršenie ochrany pred povodňami.

Ak subjekt, v prospech ktorého bolo vydané povolenie zanikol a vodná stavba neprešla na ďalšieho nadobúdateľa (§ 22 ods. 1), návrh na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby, ktorá už neplní svoju funkciu, môže predložiť správca vodného toku orgánu štátnej vodnej správy ohlásením.

Ak ohlásenie vlastníka vodnej stavby na odstránenie alebo zmenu vodnej stavby nespĺňa podmienky podľa odsekov 11 až 14 alebo neobsahuje požadované podklady ani po uplynutí lehoty stanovenej orgánom štátnej vodnej správy na ich doplnenie alebo odstránenie, orgán štátnej vodnej správy určí, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere.

Ak sa revitalizáciou nezriaďuje nová vodná stavba, postačuje na uskutočnenie revitalizácie (§ 46) ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.

Ohlásenie uskutočnenia revitalizácie obsahuje

Prílohou ohlásenia je

Ak ohlásenie uskutočnenia revitalizácie nespĺňa podmienky podľa odsekov 2 a 3 ani po uplynutí lehoty stanovenej orgánom štátnej vodnej správy na jeho doplnenie alebo odstránenie nedostatkov, orgán štátnej vodnej správy určí, že revitalizáciu ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe povolenia.

Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o

Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.

Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku 1 písm. c) vychádza z ustanovení § 39 ods. 2 a 4 a môže požadovať vykonanie predchádzajúceho zisťovania postupom podľa § 37 ods. 1.

Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej správy a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného toku.

Súhlas podľa odseku 1 písm. a) až d), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.

Orgán štátnej vodnej správy sa v prerokovaní stavebného zámeru^37cc) vyjadruje k tomu, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno zhotoviť a užívať. Vo vyjadrení si môže vyhradiť posúdenie projektu stavby.^37bc)

Vyjadrenie je potrebné aj na

Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.

Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy.

Evidencia o vodách sa člení na evidenciu

Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia v odseku 2.

Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až do času, kým sa nepreukáže ich zmena.

Evidencia o vodách je prístupná verejnosti. Každý má právo robiť si z nej výpisy u poverenej osoby a na príslušnom orgáne štátnej vodnej správy.

Ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.

Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom, správcom alebo nájomcom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.

Chránenú vodohospodársku oblasť upravuje osobitný zákon.⁴⁰)

Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia.⁴⁴) Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany.

Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.

Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú.

Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja sú záverečná správa z podrobného hydrogeologického prieskumu a geometrický plán, ak sa pozemky tvoriace ochranné pásmo vodárenského zdroja I. stupňa rozdeľujú alebo zlučujú.

Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.

Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť^45a) ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.⁴⁶) Pri určovaní výšky majetkovej ujmy dohodou alebo znaleckým posudkom sa musí táto náhrada vlastníkovi poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov znížiť o podiel nákladov, ktoré súvisia s obhospodarovaním týchto pozemkov podľa § 30 ods. 2 a 3. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.³⁷)

Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenských nádržiach správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody.

V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.

Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím a na ten účel aj vyzvať subjekty uvedené v odseku 4 na podanie žiadosti; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší. Pri zmene hraníc ochranných pásiem I. stupňa subjekty uvedené v odseku 4 prikladajú k žiadosti geometrický plán za podmienok podľa odseku 4.

Vlastník poľnohospodárskych a lesných pozemkov nie je oprávnený pohľadávky voči povinným subjektom uvedeným v odseku 6 postúpiť, poskytnúť ako bankovú zálohu alebo inú garanciu, ako aj inak ich prevádzať na tretie subjekty.

Ochranné pásma sa premietnu do riešenia priestorového usporiadania územia a funkčného využívania územia.^46aa)

Referenčná lokalita vyjadruje stav, aký by existoval vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej činnosti alebo s minimálnym vplyvom ľudskej činnosti. Stav referenčnej lokality tvorí základ na kvantifikáciu narušenia vodného prostredia a na hodnotenie stavu povrchových vôd. Referenčnú lokalitu tvorí úsek vodného toku jeden km nad odberovým miestom označeným riečnym kilometrom.

Kritériami, podľa ktorých sa určuje referenčná lokalita, sú

Povodím referenčnej lokality je časť územia čiastkového povodia, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom vodných tokov do odberového miesta referenčnej lokality.

V referenčnej lokalite je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá by narušila jestvujúci stav. V povodí referenčnej lokality je zakázané vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá by narušila jestvujúci stav, okrem vykonávania činností podľa osobitného predpisu.^46a)

Referenčná lokalita sa označuje tabuľou, ktorá sa umiestňuje na viditeľnom mieste na jednom z brehov vodného toku v konkrétnom riečnom kilometri.

Zámer vyhlásiť referenčnú lokalitu je ministerstvo povinné písomne oznámiť vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku, ktorého sa zámer týka. Oznámenie o zámere obsahuje základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie referenčnej lokality, obmedzenia vyplývajúce z vyhlásenia referenčnej lokality a návrh dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv.

Ak do 90 dní od oznámenia zámeru podľa odseku 6 nedôjde k uzavretiu dohody o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv, ministerstvo je oprávnené podať na súd návrh na rozhodnutie o výške a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv.

Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,

Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3.

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l^-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.

Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4.

Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.

Ochrana vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy.

Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorý vypracúva ministerstvo pôdohospodárstva. Základné požiadavky na vypracovanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe sú uvedené v časti A prílohy č. 5.

V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečisťovaním uplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd podľa Programu poľnohospodárskych činností. Základné požiadavky na vypracovanie Programu poľnohospodárskych činností sú uvedené v časti B prílohy č. 5.

Ministerstvo pôdohospodárstva vydá a pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskej činnosti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania kvality vôd a kontroluje jeho plnenie.

Komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia.

Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov, sa musia odvádzať a prejsť čistením len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie nepredstavuje prínos pre životné prostredie alebo vyžaduje neprimerane vysoké náklady, možno použiť individuálne systémy alebo iné primerané systémy, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany životného prostredia ako pri odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Takýmito systémami sú najmä vodotesné žumpy alebo malé čistiarne odpadových vôd. Použitie individuálneho systému alebo iného primeraného systému v povolení pri vodotesných žumpách odôvodní orgán štátnej správy a pri malých čistiarňach odpadových vôd orgán štátnej vodnej správy. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu,^46b) pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

Nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu bez primeraného čistenia alebo v riedko osídlených oblastiach mimo aglomerácií možno okrem verejnej kanalizácie riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a pre riedko osídlené oblasti aj malé čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody v súlade s § 5. Pri nakladaní s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách sa postupuje podľa osobitného predpisu^46b), pričom tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd.

Povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho systému podľa odsekov 2 a 3 možno vydať len na dobu určitú. V lokalitách, kde je vybudovaná a uvedená do prevádzky verejná kanalizácia sa po skončení platnosti povolenia toto predlžovať nebude. Ten, kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd a na výzvu obce⁴⁷) alebo orgánu štátnej vodnej správy predložiť doklady o odvoze odpadových vôd najviac za posledné dva roky. Odvoz odpadových vôd môže vykonávať len prevádzkovateľ verejnej kanalizácie,^47a) obec alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu.^47b) Ten, kto vykonáva odvoz odpadových vôd, je povinný vydať doklad o odvoze tomu, kto o odvoz požiadal; doklad o odvoze odpadových vôd obsahuje meno, priezvisko a adresu toho, komu bol odvoz odpadových vôd vykonaný, dátum odvozu, miesto umiestnenia žumpy, množstvo vyvezených odpadových vôd, názov osoby, ktorá odvoz odpadových vôd vykonala a adresu čistiarne odpadových vôd.

Aglomeráciou je územie, v ktorom je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z neho komunálne odpadové vody do čistiarne odpadových vôd alebo na iné miesto ich konečného vypúšťania.

V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa Národného programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v znení smernice Komisie 98/15/ES, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1882/2003 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008.

Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.

Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy s ohľadom na reguláciu emisií viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu

Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 8 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.

Limitné hodnoty znečistenia pri priamom vypúšťaní do vôd bez predchádzajúceho čistenia v čistiarni odpadových vôd platia obvykle v mieste, kde emisie opúšťajú zariadenie, pričom pri ich určovaní sa neberie do úvahy riedenie; pri nepriamom vypúšťaní do vôd možno pri určovaní limitnej hodnoty znečistenia pre dotknuté zariadenia zohľadniť účinok čistiarne odpadových vôd za predpokladu, že je zaručená ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a že nedôjde k zvýšeniu úrovne znečistenia v životnom prostredí. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.

Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární.

Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas

Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu.¹⁰) Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má malý plošný rozsah.

Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.

Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

Ustanovenie odseku 8 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované podľa § 21 ods. 1 písm. f), ak vypúšťané vody obsahujú znečisťujúce látky.

Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.

Malá čistiareň odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov predstavuje súbor objektov a zariadení na čistenie splaškových odpadových vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, alebo pred ich iným použitím s veľkosťou do 50 ekvivalentných obyvateľov a prítokom menším ako 10 m³/deň.

Podrobnosti o kategóriách malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, minimálnej účinnosti malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, limitných hodnotách ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd, o prevádzke malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, prevádzkovom denníku a revíznom technikovi na kontrolu stavu a funkčnosti malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov, o osvedčení pre revízneho technika a o minimálnych požiadavkách na vzdelanie a prax pre revízneho technika ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.

Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba.⁴⁸) Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na

Predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad.

Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd je zakázané. Pri identifikácii takýchto látok sa musia brať do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, a látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, ak sa považujú za nebezpečné.

Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné podľa prílohy č. 1, a odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom iných znečisťujúcich látok, ktoré nie sú nebezpečné a nie sú uvedené v prílohe č. 1, ale predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia podzemnej vody, možno nepriamo vypúšťať do útvaru podzemnej vody, len ak sa vykonajú účinné opatrenia na obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd na základe predchádzajúceho zisťovania. Ten, kto nepriamo vypúšťa takéto vody do útvaru podzemnej vody, je povinný vykonať opatrenia, ktorými zabezpečí, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia musia zohľadniť minimálne najlepšie osvedčené postupy vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník. Tento postup sa nevzťahuje na vstupy znečisťujúcich látok do podzemných vôd podľa § 15 ods. 7.

Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevyžaduje, ak sa nachádzajú mimo ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

Vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 36 ods. 14 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.

Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie osobitných vôd alebo odpadových vôd, ktoré vznikli využitím tepelného potenciálu vôd do toho istého hydrogeologického kolektora, z ktorého sa odobrali, za predpokladu, že takéto vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre tento útvar podzemnej vody.

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 36 ods. 7 až 10.

Na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí postup podľa § 36 ods. 13; postup podľa odsekov 1, 3 a 4 sa uplatní len pri ich priamom vypúšťaní do podzemných vôd.

Orgán štátnej vodnej správy je pri vydávaní povolenia na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd viazaný najmä

Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd alebo osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v ZOZNAME II prílohy č. 1 a ďalších znečisťujúcich látok uvedených v ZOZNAME III prílohy č. 1 do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.

Orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa

Na povoľovanie vypúšťania priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platí primerane ustanovenie § 36 ods. 8.

Povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie možno vydať najviac na šesť rokov.

Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých sa toto povolenie vydalo.

Na zmenu, zrušenie alebo dočasné obmedzenie povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie platia primeranie ustanovenia § 24 a na jeho zánik platia primerane ustanovenia § 25.

Za zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel.

Ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy,⁴⁹) ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä:

Ak zistené úniky spôsobujú ohrozenie vôd, ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v prvom až šiestom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, alebo ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedených v siedmom až deviatom bode ZOZNAMU I prílohy č. 1, ak sa považujú za nebezpečné, je povinný vykonať tieto opatrenia:

Ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m³ alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m³, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:

Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť tomu, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami alebo zaobchádza s prioritnými nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v odseku 4, povinnosť monitorovať ich vplyv na podzemné vody a spôsob oznamovania jeho výsledkov.

Ak je zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami spojené so zvýšeným nebezpečenstvom ohrozenia kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť tomu, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami v množstve menšom, ako je ustanovené v odseku 4, vykonať opatrenia podľa odseku 4, prípadne uložiť aj povinnosť monitorovať vplyv zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami na podzemné vody.

Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.

S použitými obalmi znečisťujúcich látok sa zaobchádza ako so znečisťujúcimi látkami.

Ten, kto zaobchádza s prioritnými nebezpečnými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej správy najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka a na požiadanie poverenej osobe.

Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie znečisťujúcich látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas

Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.

Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom znečisťujúcich látok alebo osobitné vody s obsahom znečisťujúcich látok, alebo kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami alebo skupinami znečisťujúcich látok predstavujúcich významné riziko pre vodné prostredie, je povinný vykonať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu týchto znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách.

Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom zastaviť ich vypúšťanie alebo postupne ukončiť ich emisie, vypúšťanie a úniky.

Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých rýb^49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.

Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia⁵⁰) (ďalej len „inšpekcia“) alebo okresnému úradu, alebo na jednotné európske číslo tiesňového volania 112,⁵¹) alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.

Okresný úrad, obec, správca vodného toku a koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.

Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.

Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.

Bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:

Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.

Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.

Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, užívateľa rybárskeho revíru, poverenej osoby, záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,⁵²) obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu overovanie príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd vo vodnom toku a opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie znečisťujúcich látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

Ten, kto spôsobí poškodenie⁵³) povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,⁵⁴) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť týmto nie sú dotknuté. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahujú aj ustanovenia § 41 ods. 5 až 8.

Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.

Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.

Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.

Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.⁵⁵) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, ktorí vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,⁵⁶) je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.

Upraveným korytom je koryto pôvodne prirodzeného vodného toku, ktorého trasa, pozdĺžny profil alebo priečny profil boli cielenou ľudskou činnosťou pozmenené.

Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.

Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.

Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na

Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na

Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov vydáva ministerstvo, ktoré zabezpečuje aj evidenciu vodných tokov a ich povodí.

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku ponechá vodný tok v novom koryte, ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve štátu a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Ak je nové koryto umiestnené na pozemkoch v inom ako štátnom vlastníctve, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta, ak o to vlastník pozemku požiada v lehote do troch rokov od zmeny koryta a orgán štátnej vodnej správy o tom rozhodne, v opačnom prípade môže požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.³⁷)

Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravený vodný tok neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.

Cieľom revitalizácie je zlepšenie ekologického stavu vodných tokov prostredníctvom podpory prirodzených procesov, ktoré vedú k obnove a zachovaniu biodiverzity riečneho ekosystému alebo k adaptácii na zmenu klímy.

Revitalizácia sa uskutočňuje na základe projektovej dokumentácie, ktorá je vypracovaná na základe štúdie revitalizácie. Za uskutočnenie revitalizácie je zodpovedný správca príslušného toku. Ak sa revitalizáciou zriaďuje nová vodná stavba, je na jej uskutočnenie potrebné rozhodnutie o stavebnom zámere.

Vykonávanie činností podľa odsekov 1 a 2 je vo verejnom záujme.

Ak o tom rozhodne vláda, revitalizácia môže byť významnou investíciou podľa osobitného predpisu.^56b)

Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku, je zakázané.

Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.

Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a v inundačnom území sú povinní na vlastné náklady

Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt s cieľom zachovať alebo zlepšovať stav vôd. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.³)

Správu vodných tokov vykonávajú:

Na územiach, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úloh obrany štátu,^11c) vykonáva správu vodných tokov právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobných vodných tokov je povinný

Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:

Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 4 tvoria tieto činnosti:

Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému, ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku, ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny; činnosti podľa odseku 5 písm. b) až f), ktoré sa majú vykonávať v chránených územiach^58c) mimo lesných pozemkov, správca vodného toku vopred oznámi orgánu ochrany prírody.^58d)

Správca vodného toku je oprávnený

Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.

Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou⁶⁰) a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.

Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c), odsekov 2 až 5 pri správe vodného toku primerane môžu vykonávať osoby, s ktorými má správca vodného toku upravený právny vzťah; správca vodného toku výkon týchto činností riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.

Vlastník pobrežného pozemku je povinný

Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.

Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.

Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.

V prípade pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.

Na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži.

Rozhodnutím podľa odseku 1 možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť na správcu lesného majetku vo vlastníctve štátu,^60a) ak pozemkami, ktoré spravuje, preteká viac ako jedna polovica celkovej dĺžky drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku.

Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky⁶¹)

Vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií, prejazdných úsekov ciest II. a III. triedy^61aa) cez vodné stavby uskutočnené podľa medzinárodnej zmluvy^61ab) a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä

V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.

Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcov drobných vodných tokov alebo právnickej osoby zriadenej alebo založenej štátom, ktorá spravuje vodné stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu z dôvodu, že dosiaľ nedošlo k ich majetkovoprávnemu usporiadaniu a nachádzajú sa pod vodnou stavbou podľa § 52 ods. 1 písm. a), b), c) a g) vo vlastníctve štátu, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh príslušného správcu vodnej stavby, pričom návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať v mene štátu príslušný správca^61ac) vodnej stavby do 31. decembra 2045.

Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods. 1 písm. a) až c) a g) až i) je povinný

Vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov je povinný vykonávať raz za rok bez diaľkového monitoringu a raz za dva roky s diaľkovým monitoringom technickú revíziu a výsledky týchto revízií odovzdávať do 30. januára nasledujúceho roka orgánu štátnej vodnej správy. Vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov je povinný odstrániť nedostatky v lehote do 60 dní od vykonanej technickej revízie. Technickú revíziu vlastník malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov uskutočňuje prostredníctvom revízneho technika. Revízny technik je oprávnená osoba s osvedčením na kontrolu stavu a funkčnosti malej čistiarne odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Osvedčenie pre revízneho technika vydáva osoba poverená ministerstvom [§ 59 ods. 1 písm. z)] fyzickej osobe po absolvovaní preškolenia s periodickým overením znalostí a splnenia požiadavky na vzdelanie a prax.

Vlastník vodnej stavby podľa § 52 ods. 1 písm. l) je povinný udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby nespôsobila zhoršenie stavu útvarov podzemných vôd alebo povrchových vôd, neohrozila bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov.

Vlastník pozemku, jeho správca alebo užívateľ, na ktorom je hydromelioračná stavba umiestnená, je povinný

Vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo osoby, s ktorými má vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby upravený právny vzťah, sú v súvislosti s prevádzkou, údržbou, opravou alebo stavebnou úpravou hydromelioračnej stavby alebo jej časti oprávnení vstupovať na pozemky, na ktorých je hydromelioračná stavba alebo jej časť umiestnená a v nevyhnutnej miere vstupovať na pozemky do vzdialenosti 5 m na obidve strany od líniovej časti hydromelioračnej stavby. Vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby činnosti vykonávané osobami, s ktorými má upravený právny vzťah, riadi, kontroluje a za vykonané činnosti zodpovedá.

Pri povoľovaní uskutočnenia, stavebnej úpravy alebo zmeny časti hydromelioračnej stavby mimo zastavaného územia obce, orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno vykonať na cudzom pozemku. Oprávnenia vlastníka, správcu alebo užívateľa hydromelioračnej stavby na uskutočnenie, stavebnú úpravu alebo zmenu časti hydromelioračnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy.

Vlastník, správca alebo užívateľ hydromelioračnej stavby alebo kanála, ktorý je súčasťou hydromelioračnej stavby, nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou.⁶⁰)

Na kanál, ktorý je súčasťou hydromelioračnej stavby, sa v primeranej miere vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 2 a 5 až 8, § 47 a § 49 ods. 1 písm. b) a c).

Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané; zákaz jazdenia motorovými vozidlami po vodných stavbách sa nevzťahuje na vozidlá správcu vodného toku a orgánu štátnej vodnej správy.

V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5).

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo zmeny a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.

Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe. Evidenciu vodných stavieb zaradených do kategórií vedie ministerstvo prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená.

Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu, ak je objem takto vzdutej alebo zadržiavanej vody alebo zadržiavaného kalu pri odkaliskách väčší ako 1 000 m³, alebo rozdiel medzi maximálnou možnou hladinou a terénom na vzdušnej päte vodnej stavby je väčší ako 1,0 m, alebo ak ide o ochranné hrádze prietok Q₁₀₀ je väčší ako 10 m³.s^-1. Takýmito vodnými stavbami sú najmä priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.

Ministerstvo na základe odborného posudku štátnej organizácie, ktorá je poverená výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a na základe žiadosti stavebníka alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo nezaradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií najneskôr pred vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere na vodnú stavbu. Ministerstvo na základe žiadosti vlastníka vodnej stavby vyradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií. Orgán štátnej vodnej správy príslušný na povolenie vodnej stavby môže rozhodnúť o potrebe vypracovať odborný posudok na určenie príslušnej kategórie, aj keď nebudú splnené podmienky podľa odseku 4.

Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.

Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie je ich vlastník alebo stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

Pri zmene vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou, ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.

Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník vodnej stavby alebo stavebník vodnej stavby bezodkladne povinný

Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby uvedenej v § 56 ods. 4, a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len "osvedčenie o odbornej spôsobilosti"). Vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti vzniká odborne spôsobilej osobe právo používať okrúhlu pečiatku so štátnym znakom.

Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Termín odbornej skúšky určuje ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo môže odbornú skúšku organizovať aj prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.

Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú

Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje

Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje

Za doklad preukazujúci splnenie požiadavky vzdelania podľa odseku 3 písm. a) sa považuje aj doklad o odbornej kvalifikácii vydaný školou alebo iným oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, uznaný za podmienok uvedených v osobitnom predpise.^61c)

Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin proti životnému prostrediu. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.^22aa) Údaje podľa tretej vety ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti

Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak

Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.

Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len „evidencia osvedčení") a ich zmien prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.

Evidencia osvedčení obsahuje

Evidencia osvedčení je verejne prístupná.

Odborne spôsobilá osoba pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je povinná

Štátna organizácia, ktorá je poverená na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad stavbami I. a II kategórie, je povinná

Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby schvaľuje manipulačný poriadok a jeho zmeny.

Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku. Takými vodnými stavbami sú

Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody a ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva

Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných aktov Európskej únie najmä v oblasti

Okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy

V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.

Vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

Okresný úrad v sídle kraja koordinuje plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov.

Okresný úrad v sídle kraja si môže vyhradiť pôsobnosť okresného úradu vo veciach rozhodovania podľa odseku 4.

Okresný úrad v sídle kraja môže vyhláškou

Inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad

Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj hlásenia oznámené podľa § 41 ods. 3. Pri pochybnostiach, či ide o mimoriadne zhoršenie vôd, rozhodne inšpekcia.

Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať

Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 41 ods. 8).

Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy

Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.

Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.

Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach

V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže okresný úrad vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.

Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy

Obec môže všeobecne záväzným nariadením upraviť, obmedziť alebo zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 6).