Zákon č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, s prevádzkovaním pohrebnej služby, krematória, pohrebiska, s prevádzkovaním balzamovania alebo konzervácie ľudských pozostatkov.

Ľudské pozostatky musia byť pochované.

S ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami sa musí zaobchádzať tak, aby nedošlo k ohrozeniu verejného zdravia alebo verejného poriadku.

Zakázané je

Ľudské pozostatky osoby, ktorá bola v čase úmrtia nakazená nebezpečnou chorobou, sa musia uložiť len do konečnej rakvy.

Lekár poverený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,³) ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, oznamuje úradu, že mŕtvy bol v čase úmrtia nakazený nebezpečnou chorobou.

Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami pri úmrtí na námornej lodi upravuje osobitný predpis.⁴)

Iné ľudské pozostatky, najmä potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, ako aj časti tela alebo orgánov odňaté živým alebo mŕtvym osobám a iný materiál ľudského pôvodu, ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely, sa pochovajú alebo sa spopolnia v spaľovniach zdravotníckych zariadení, a to len v prípade, ak neexistuje podozrenie z trestného činu.

Ak o to rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu požiada, umožní sa mu jeho pochovanie. Na vykonanie týchto úkonov sa nevyžaduje evidencia v matrike.

Ostatné ustanovenia zákona sa pri nakladaní s inými ľudskými pozostatkami použijú primerane.

Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je povinné bezodkladne oznámiť úmrtie osobám blízkym mŕtveho, ak niet takých osôb, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu mŕtveho. Ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, oznamuje sa úmrtie obci,⁵) v ktorej je zdravotnícke zariadenie umiestnené. Ak sa pred prijatím do zdravotníckeho zariadenia poskytovala mŕtvemu starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotnícke zariadenie je povinné informovať o úmrtí aj zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Pred odovzdaním ľudských pozostatkov pohrebnej službe musí zdravotnícke zariadenie odstrániť z nich zdravotnícky materiál, ktorý by bol v rozpore s etickým cítením pozostalých; zdravotnícke zariadenie musí odovzdať ľudské pozostatky umyté, ak sa vykonala pitva, ľudské pozostatky musia byť zašité a umyté.

Ak zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately nemá k dispozícii chladiace zariadenie na uloženie ľudských pozostatkov a osoba, ktorá sa postarala o pohreb (ďalej len „obstarávateľ pohrebu“), nezabezpečí do ôsmich hodín od času úmrtia prevoz ľudských pozostatkov, zabezpečí zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prevoz ľudských pozostatkov podľa § 9 a 10 a ich uloženie tak, aby boli splnené podmienky podľa § 8 ods. 3 písm. h).

Zdravotnícke zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, alebo zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí podľa odseku 3 postupovať tak, aby náklady spojené s prevozom a uložením ľudských pozostatkov boli čo najnižšie.

Náklady spojené s uložením ľudských pozostatkov v zdravotníckom zariadení a na pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo v zariadení sociálnych služieb, alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately po uplynutí 24 hodín od úmrtia alebo po uplynutí 24 hodín od vykonania pitvy uhrádza obstarávateľ pohrebu.

Ak do 96 hodín od úmrtia nikto pochovanie nezabezpečí alebo ak sa nezistila totožnosť mŕtveho do siedmich dní od zistenia úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, na ktorej území došlo k úmrtiu. Ak nie je známe miesto úmrtia, pochovanie zabezpečí obec, v ktorej katastrálnom území sa ľudské pozostatky našli. Ľudské pozostatky osoby, ktorej totožnosť sa nezistila, nemožno spopolniť.

Ak sa ľudské pozostatky neuložili do chladiaceho zariadenia, musia sa pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ak sa vykonala pitva, možno mŕtveho pochovať ihneď. Ľudské pozostatky uložené v chladiacom zariadení musia byť pochované do 14 dní od úmrtia okrem prípadov uvedených v § 8 ods. 3 písm. h). Ak pitva bola nariadená v trestnom konaní, ľudské pozostatky možno pochovať za podmienok uvedených v osobitnom predpise.⁶)

Ak ide o ľudské pozostatky cudzinca, obec je podľa odseku 1 povinná bezodkladne oznámiť jeho úmrtie Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky alebo príslušnej diplomatickej misii, alebo konzulárnemu úradu štátu, ktorého bol mŕtvy štátnym príslušníkom. Ak obec nedostane do 14 dní odo dňa oznámenia úmrtia z Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky alebo z príslušnej diplomatickej misie, alebo z konzulárneho úradu štátu, ktorého bol mŕtvy štátnym príslušníkom, oznámenie o zabezpečení prevozu ľudských pozostatkov alebo súhlas na ich pochovanie na území Slovenskej republiky, musí obec ľudské pozostatky pochovať.

Prevádzkovanie pohrebnej služby je živnosťou.⁷)

Prevádzkovanie pohrebnej služby zahŕňa

Prevádzkovateľ pohrebnej služby môže začať prevádzkovať pohrebnú službu až vtedy, keď získal kladný posudok⁸) úradu.

Úrad vydá kladný posudok, ak žiadateľ preukáže, že

Prevádzkovateľ pohrebnej služby prevezme ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky, ak je úmrtie doložené

Ak ide v súvislosti s úmrtím o podozrenie zo spáchania trestného činu, prevádzkovateľ pohrebnej služby prevezme ľudské pozostatky len s písomným súhlasom orgánu činného v trestnom konaní.¹¹)

Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný

Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný vypracovať a predložiť na schválenie úradu prevádzkový poriadok pohrebnej služby, v ktorom musí upraviť

Prevádzkovateľ pohrebnej služby nesmie mať v nájme chladiace zariadenia a iné miestnosti v zdravotníckom zariadení a na pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo v zariadení sociálnych služieb, alebo v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Prevádzkovateľ pohrebnej služby je povinný zabezpečiť, aby ľudské pozostatky pri preprave na miesto konania pohrebu alebo vystavenia boli oblečené a uložené do konečnej rakvy. V odôvodnených prípadoch sa môžu ľudské pozostatky uložiť aj do transportnej rakvy alebo do transportného vaku. Označenie konečnej rakvy, transportnej rakvy alebo transportného vaku musí zodpovedať listu o prehliadke mŕtveho a štatistickému hláseniu o úmrtí a musí byť také, aby nemohlo dôjsť k zámene ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov.

Ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky sa môžu prepravovať po pozemných komunikáciách len vo vozidlách vybavených chladiacim zariadením, ktoré sú určené len na tento účel. Táto skutočnosť sa musí vyznačiť v osvedčení o evidencii alebo v technickom osvedčení vozidla.¹³) Priestor určený pre posádku vozidla musí byť oddelený od priestoru určeného na prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov utesnenou prepážkou.

Ložný priestor vozidla, ktorý je určený na prepravu ľudských pozostatkov a ľudských ostatkov, priestor skrine vozidla, pevné alebo výmenné nadstavby alebo kontajner, kde sa ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky prepravujú, musí byť určený výhradne na prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov v rakve alebo transportnom vaku a musí byť vybavený osvetlením a úchytkami potrebnými na upevnenie rakvy alebo transportného vaku. Steny a dno ložného priestoru vozidla musia byť ľahko umývateľné a dezinfikovateľné. Priestor vozidla na prepravu ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov sa musí dezinfikovať po každej preprave mŕtveho, ktorý bol v čase úmrtia nakazený nebezpečnou chorobou.

Preprava ľudských pozostatkov mŕtveho, ktorý bol v čase úmrtia nakazený nebezpečnou chorobou, sa môže vykonať len vo vzduchotesne uzatvorenej konečnej rakve po predchádzajúcom povolení úradu.

Medzinárodná preprava ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „zmluva“),¹⁰) sa vykonáva spôsobom upraveným touto zmluvou.

Ak sa preprava ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov uskutočňuje z územia štátu, ktorý nie je viazaný rovnakou zmluvou ako Slovenská republika, na prevoz na územie Slovenskej republiky alebo cez územie Slovenskej republiky je potrebný pas pre mŕtvolu príslušnej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu Slovenskej republiky; pas pre mŕtvolu sa vydá, ak sú splnené všetky požiadavky platné v štáte, z ktorého sa preprava uskutočňuje, a ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky sú uložené v rakve, ktorá spĺňa požiadavky zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Úrad má v územnom konaní o zriadení krematória postavenie dotknutého orgánu,¹⁴) ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane zdravia.

Ochranné pásmo krematória je 100 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy.

Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhradu za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ krematória. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ krematória o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

Prevádzkovanie krematória je živnosťou.⁷)

Prevádzkovanie krematória zahŕňa

Prevádzkovateľ krematória môže začať prevádzkovať krematórium až vtedy, keď získal kladný posudok⁸) úradu. Úrad vydá kladný posudok, ak prevádzkovateľ krematória preukáže, že

Prevádzkovateľ krematória prevezme ľudské pozostatky alebo ľudské ostatky na spopolnenie len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 8 ods. 1 a 2.

Prevádzkovateľ krematória je povinný

Balzamovanie a konzervácia je živnosťou.⁷)

Prevádzkovanie balzamovania alebo konzervácie zahŕňa

Prevádzkovateľ balzamovania a konzervácie môže začať prevádzkovať balzamovanie alebo konzerváciu až vtedy, keď získal kladný posudok⁸) úradu. Úrad vydá kladný posudok, ak prevádzkovateľ balzamovania a konzervácie preukáže splnenie podmienok podľa osobitného predpisu.¹⁵)

Prevádzkovateľ balzamovania alebo konzervácie prevezme ľudské pozostatky len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v § 8 ods. 1.

Prevádzkovateľ balzamovania alebo konzervácie je povinný

Obec je povinná zriadiť pohrebisko vo svojom katastrálnom území alebo zabezpečiť pochovávanie na pohrebisku v inej obci.

Obec môže prevádzkovať pohrebisko sama podľa tohto zákona alebo prostredníctvom prevádzkovateľa pohrebiska.

Zmenou prevádzkovateľa pohrebiska nesmie dôjsť k narušeniu prevádzky pohrebiska.

Ak má pohrebisko vybudovaný dom smútku, musí mať tento chladiace zariadenie na uloženie ľudských pozostatkov.

Úrad má v územnom konaní o zriadení pohrebiska postavenie dotknutého orgánu,¹⁴) ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane zdravia.

Ak majú byť súčasťou pohrebiska hroby aj hrobky, zriaďovateľ pohrebiska je povinný predložiť aj výsledky hydrogeologického prieskumu, z ktorých je zrejmé, že pozemok je vhodný na taký spôsob pochovávania. Orgán štátnej vodnej správy má v územnom konaní o zriadení pohrebiska postavenie dotknutého orgánu,¹⁴) ktorý v konaní uplatňuje svoju pôsobnosť pri ochrane vôd.

Na zriaďovanie hrobov, hrobiek, urnových hrobov a kolumbárií na pohrebisku nie je potrebné stavebné povolenie alebo ohlásenie podľa osobitného predpisu.¹⁶)

Ochranné pásmo pohrebiska je 50 m; v ochrannom pásme sa nesmú povoľovať ani umiestňovať budovy.

Vlastník pozemku v ochrannom pásme má nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívania pozemku. Náklady spojené s technickými úpravami v ochrannom pásme a náhrady za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme uhrádza zriaďovateľ pohrebiska. Ak sa vlastník pozemku v ochrannom pásme a zriaďovateľ pohrebiska o výške náhrady nedohodnú, rozhodne o nej súd.

Neverejné pohrebisko je určené na pochovávanie príslušníkov cirkví, ktorým vnútorné predpisy neumožňujú pochovávanie ľudských pozostatkov na pohrebisku. Prevádzkovanie neverejného pohrebiska nesmie ohroziť verejné zdravie a podlieha štátnemu zdravotnému dozoru. Na prevádzkovanie neverejného pohrebiska sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem § 22 ods. 1 písm. c).

Prevádzkovateľ pohrebiska sa pri svojej činnosti riadi prevádzkovým poriadkom pohrebiska.

Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný predložiť návrh prevádzkového poriadku pohrebiska na schválenie obci alebo mestskej časti, na ktorej území sa pohrebisko nachádza, a úradu.

Prevádzkový poriadok pohrebiska upravuje

Ak pohrebisko prevádzkuje obec prostredníctvom iného prevádzkovateľa pohrebiska, informácie o tejto skutočnosti sa uvedú v prevádzkovom poriadku pohrebiska s uvedením mena, priezviska a miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, obchodného mena a sídla, ak ide o právnickú osobu.

Prevádzkový poriadok pohrebiska musí byť verejnosti prístupný na mieste obvyklom na pohrebisku.

Na zmenu prevádzkového poriadku pohrebiska potrebuje prevádzkovateľ pohrebiska súhlas obecného zastupiteľstva obce alebo miestneho zastupiteľstva mestskej časti a úradu.

Evidencia hrobových miest musí obsahovať

Evidencia prevádzkovania pohrebiska musí obsahovať údaje o

Hrob na ukladanie ľudských pozostatkov musí spĺňať tieto požiadavky:

Ľudské ostatky musia byť uložené v hrobe najmenej do uplynutia tlecej doby, ktorá podľa zloženia pôdy musí trvať najmenej 10 rokov. Dĺžku tlecej doby pre pohrebisko ustanoví prevádzkovateľ pohrebiska v prevádzkovom poriadku pohrebiska na základe výsledkov hydrogeologického prieskumu a posudku úradu.

Pred uplynutím tlecej doby sa môžu do toho istého hrobu uložiť ďalšie ľudské pozostatky, ak je ich možné umiestniť nad úroveň naposledy pochovaných ľudských ostatkov a vrstva uľahnutej zeminy nad rakvou bude najmenej 1 meter.

Do hrobky je možné uložiť aj viacero rakiev s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami. Rakva uložená do hrobky musí byť zabezpečená pred únikom zápachu do okolia a musí byť vyrobená tak, aby chránila ľudské ostatky pred hlodavcami.

Pred uplynutím tlecej doby možno ľudské ostatky exhumovať na žiadosť

Žiadosť podľa odseku 5 musí mať písomnú formu a musí obsahovať

Náklady na exhumáciu uhradí ten, kto o ňu požiadal.

Ak by ďalším pochovávaním na pohrebisku mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia ľudí alebo kvality podzemnej vody, môže pochovávanie zakázať príslušný orgán štátnej správy.²⁰)

Na pohrebisku, kde je zakázané pochovávanie ľudských pozostatkov do hrobu podľa odseku 1, možno ďalej pochovávať inými spôsobmi, ak príslušný orgán štátnej správy, ktorý pochovávanie zakázal, s navrhovaným spôsobom pochovávania súhlasil.

Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný o zákaze pochovávania bezodkladne informovať obec.

Právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy.¹⁷)

Uzavretím nájomnej zmluvy prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové miesto na uloženie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov. Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú; nesmie byť vypovedaná skôr ako po uplynutí tlecej doby na pohrebisku.

Pri úmrtí nájomcu prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy majú dedičia; ak je dedičov viac, ten z dedičov, ktorý sa prihlásil ako prvý.

Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný počas trvania nájomnej zmluvy zabezpečiť prístup k hrobovému miestu a zdržať sa akýchkoľvek zásahov do hrobového miesta okrem prípadov, keď je potrebné bezodkladne zaistiť bezpečné prevádzkovanie pohrebiska. O takom pripravovanom alebo už uskutočnenom zásahu je prevádzkovateľ pohrebiska povinný bezodkladne písomne informovať nájomcu.

Nájomca je povinný na vlastné náklady zabezpečovať údržbu hrobového miesta a oznamovať prevádzkovateľovi pohrebiska všetky zmeny údajov potrebné na vedenie evidencie hrobových miest.

Prevádzkovateľ pohrebiska nájomnú zmluvu vypovie, ak

Ak prevádzkovateľ pohrebiska vypovie nájomnú zmluvu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a b), musí zabezpečiť so súhlasom nájomcu iné hrobové miesto a na vlastné náklady preloženie ľudských ostatkov vrátane príslušenstva hrobu na nové hrobové miesto.

Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný písomne upozorniť na vypovedanie nájomnej zmluvy a výpoveď doručiť najmenej tri mesiace predo dňom,

Ak mu nie je známa adresa alebo sídlo nájomcu, uverejní túto informáciu na mieste obvyklom na pohrebisku.

Ak prevádzkovateľ pohrebiska vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c) a nájomca je známy, výpovedná lehota uplynie jeden rok odo dňa, odkedy nebolo zaplatené nájomné. Prevádzkovateľ pohrebiska vyzve nájomcu, aby najneskôr do jedného roka odstránil príslušenstvo hrobu; ak ho v tejto lehote neodstráni, po uplynutí výpovednej lehoty ho prevádzkovateľ pohrebiska predá na dražbe.²¹)

Ak prevádzkovateľ pohrebiska vypovie nájomnú zmluvu z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c) a nájomca nie je známy, uverejní výpoveď nájomnej zmluvy na mieste obvyklom na pohrebisku. Výpovedná lehota uplynie päť rokov odo dňa, odkedy nebolo nájomné zaplatené. Prevádzkovateľ pohrebiska ponechá po túto dobu príslušenstvo hrobu na mieste s označením, že ide o päťročné uloženie, počas ktorého sa môže nájomca prihlásiť; po uplynutí výpovednej lehoty ho prevádzkovateľ pohrebiska predá na dražbe.

Ak prevádzkovateľ pohrebiska postupuje podľa odseku 4, musí zabezpečiť obrazovú dokumentáciu hrobového miesta so stručným opisom stavu príslušenstva hrobu.

Hroby s príslušenstvom, o ktorých orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu¹⁸) rozhodli, že majú kultúrny význam alebo kultúrnu hodnotu, alebo o ktorých tak rozhodla obec všeobecne záväzným nariadením, sa môžu zrušiť len podľa § 26 ods. 6.

Pohrebisko môže zrušiť len obec. Pohrebisko možno zrušiť až po uplynutí tlecej doby všetkých ľudských ostatkov uložených na pohrebisku.

Pohrebisko možno pred uplynutím tlecej doby uvedenej v odseku 1 zrušiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 a z dôvodu verejného záujmu na základe podnetu príslušného orgánu štátnej správy.²⁰)

Ten, v koho záujme sa pohrebisko zruší, je povinný zabezpečiť a uhradiť exhumácie a preloženie ľudských ostatkov, hrobov s príslušenstvom a hrobiek na nové hrobové miesta na inom pohrebisku.

Ak bolo pohrebisko zrušené, musí sa vykonať, ak ide o rozptylovú lúku, skrývka a premiestnenie porastu a zeminy do hĺbky 10 cm; ak ide o vsypovú lúku, skrývka a premiestnenie trávnatého porastu a zeminy sa musí vykonať do hĺbky zodpovedajúcej najnižšej úrovni uloženia popola.

Nezotleté ľudské ostatky po uplynutí tlecej doby je ten, v koho záujme sa pohrebisko zrušilo, povinný zhromaždiť a pochovať ich na inom pohrebisku.

Hroby a hrobky, ktoré sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, sa môžu zrušiť len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o zrušení vyhlásenia hrobu alebo hrobky za národnú kultúrnu pamiatku.²²) Hroby a hrobky, ktoré sú evidované v zozname pamätihodností obce,²³) sa môžu zrušiť len po predchádzajúcom súhlase obce.

Zrušenie vojnových hrobov upravuje osobitný zákon.¹⁹)

Pri zrušení pohrebiska a pri zmene prevádzkovateľa pohrebiska, ak je prevádzkovateľ pohrebiska iný ako obec, je tento povinný odovzdať evidenciu pohrebiska obci.

Osobitnou podmienkou na prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie pohrebiska, prevádzkovanie krematória a na prevádzkovanie balzamovania a konzervovania je odborná spôsobilosť.

Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti.²⁴) Na prevádzkovanie pohrebnej služby, prevádzkovanie pohrebiska a na prevádzkovanie krematória sa vyžaduje úspešne vykonaná skúška pred skúšobnou komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti po absolvovaní odbornej prípravy v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni.²⁵) Na prevádzkovanie balzamovania a konzervovania sa vyžaduje

Náležitosti žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.^25a)

Odborná spôsobilosť sa uzná osobám, ktoré získali kvalifikáciu v štátoch Európskej únie a dohody Európskeho hospodárskeho priestoru.

Odborná príprava na prevádzkovanie pohrebiska obsahuje

Odborná príprava na prevádzkovanie pohrebnej služby obsahuje

Odborná príprava na prevádzkovanie krematória obsahuje

Odborná príprava na vykonávanie balzamovania a konzervácie obsahuje

Dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v tomto zákone vykonáva úrad. Pri vykonávaní dozoru postupuje úrad podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti.²⁷)

Priestupku sa dopustí ten, kto

Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 663 eur. Pri ukladaní pokuty sa prihliada na mieru zavinenia a ohrozenia zdravia.

Priestupky podľa tohto zákona prejednáva a sankcie za ne ukladá úrad. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.²⁸)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Úrad uloží pokutu do 3 319 eur prevádzkovateľovi pohrebnej služby, ak

Úrad uloží pokutu do 3 319 eur prevádzkovateľovi krematória, ak

Úrad uloží pokutu do 3 319 eur prevádzkovateľovi balzamovania a konzervácie, ak

Úrad uloží pokutu do 3 319 eur prevádzkovateľovi pohrebiska, ak

Úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Na konanie o uložení pokuty za iný správny delikt sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²⁹)

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Na spracúvanie a uchovávanie osobných údajov sa vzťahuje osobitný zákon.³⁰)

Doterajšie právne vzťahy týkajúce sa užívania hrobového miesta zostávajú zachované

Prevádzkovateľ pohrebiska je povinný poslať osobám, ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. b), návrh nájomnej zmluvy spolu s oznámením, že nie sú splnené podmienky užívania hrobového miesta.

Ak obec ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona prevádzkuje pohrebisko na pozemku vo vlastníctve cirkvi, je oprávnená prevádzkovať pohrebisko aj naďalej, ak cirkev v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámi, že chce pohrebisko prevádzkovať sama; ak cirkev svoju požiadavku na zmenu prevádzkovateľa pohrebiska v ustanovenej lehote neuplatní, môže tak urobiť najskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Šírka ochranného pásma pohrebiska 50 m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak má pohrebisko dom smútku bez chladiaceho zariadenia, prevádzkovateľ pohrebiska je povinný do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zabezpečiť vybavenie domu smútku chladiacim zariadením.

Prevádzkovateľ pohrebnej služby, prevádzkovateľ krematória a prevádzkovateľ pohrebiska sú povinní upraviť prevádzkový poriadok podľa tohto zákona a vyžiadať si jeho schválenie úradom²) najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zrušuje sa:

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 505/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z. a zákona č. 351/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2005.