Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 2026

Tento zákon upravuje postup justičných orgánov Slovenskej republiky v trestnom konaní pri vydávaní, uznávaní a vykonávaní príkazu na zaistenie majetku v Európskej únii (ďalej len „príkaz na zaistenie“).

Tento zákon sa použije vo vzťahu k Dánskemu kráľovstvu a Írskej republike. Vo vzťahu k iným členským štátom Európskej únie sa tento zákon použije primerane a v rozsahu, v akom osobitný predpis o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu¹) neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Ak je Slovenská republika vykonávajúcim štátom, na účely osobitného predpisu o uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu je vykonávajúcim orgánom²) prokurátor okresnej prokuratúry príslušný podľa § 8 ods. 1.

Príkaz na zaistenie môže vydať justičný orgán na účely zaistenia majetku, ak má byť predmetom prepadnutia majetku.

Vykonávanie príkazu na zaistenie sa uskutočňuje medzi členskými štátmi podľa zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov.

Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznať a vykonať príkaz na zaistenie, ak skutok, pre ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odsek 4 neustanovuje inak.

Na účely uznania a vykonania príkazu na zaistenie justičný orgán Slovenskej republiky neskúma trestnosť skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak

Na to, aby justičný orgán štátu pôvodu zaradil trestný čin, pre ktorý je vydaný príkaz na zaistenie, do niektorej z kategórií podľa odseku 4, sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali.

V konaní podľa tohto zákona sa justičný orgán štátu pôvodu a justičný orgán vykonávajúceho štátu stýkajú priamo. Justičný orgán Slovenskej republiky vykoná na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu potrebné opatrenia; na tento účel použije najmä kontaktné body Európskej justičnej siete zriadené v členských štátoch podľa osobitného predpisu.³)

Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti podľa tohto zákona možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie ich písomného znenia a posúdenie ich hodnovernosti.

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na vydanie príkazu na zaistenie je v súlade s Trestným poriadkom prokurátor, sudca pre prípravné konanie alebo súd.

Ak je potrebné zaistiť majetok, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, justičný orgán Slovenskej republiky zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu príkaz na zaistenie takého majetku a osvedčenie. Osvedčenie sa zasiela na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2; správnosť jeho obsahu sa potvrdí podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky justičného orgánu Slovenskej republiky. Ak to považuje justičný orgán Slovenskej republiky za potrebné, osobe priamo dotknutej príkazom na zaistenie sa tento príkaz doručí až po jeho vykonaní justičným orgánom vykonávajúceho štátu.

Ak bol zaistený majetok podľa odseku 1, zašle justičný orgán Slovenskej republiky justičnému orgánu vykonávajúceho štátu žiadosť o uznanie a vykonanie rozhodnutia o prepadnutí majetku bezodkladne po nadobudnutí jeho právoplatnosti.

Ak nie je možné pripojiť žiadosť podľa odseku 2, osvedčenie musí obsahovať pokyn, aby zaistenie trvalo až do doby predloženia takej žiadosti vrátane predpokladaného termínu jej predloženia.

Ak zaistenie majetku, na ktoré sa príkaz na zaistenie vzťahuje, bolo justičným orgánom Slovenskej republiky zrušené alebo obmedzené, oznámi bezodkladne justičný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť justičnému orgánu vykonávajúceho štátu.

Príkazom na zaistenie podľa odseku 1 sa rozumie rozhodnutie vydané podľa Trestného poriadku.

Príkaz na zaistenie a ostatné písomnosti a informácie súvisiace s vykonaním príkazu na zaistenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky v slovenskom jazyku. Osvedčenie zasiela justičný orgán Slovenskej republiky preložené do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z úradných jazykov vykonávajúceho štátu, alebo do iného jazyka, s ktorým súhlasí vykonávajúci štát; rovnako sa postupuje, ak sa má doplniť neúplné osvedčenie na základe výzvy justičného orgánu vykonávajúceho štátu.

Ustanovenie odseku 6 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

Justičným orgánom Slovenskej republiky oprávneným na uznanie a vykonanie príkazu na zaistenie je prokurátor okresnej prokuratúry, v ktorej obvode sa majetok, ktorý má byť zaistený na základe príkazu na zaistenie, v čase doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia nachádza. Ak prokurátor, ktorému príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, nie je príslušný na jeho uznanie a vykonanie, bezodkladne zašle taký príkaz na zaistenie a osvedčenie príslušnému prokurátorovi a informuje o tom justičný orgán štátu pôvodu.

Ak sa majetok nachádza v obvode viacerých okresných prokuratúr, odošle okresná prokuratúra, ktorej príkaz na zaistenie a osvedčenie boli doručené, príkaz na zaistenie a osvedčenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá rozhodne o tom, ktorá okresná prokuratúra bude miestne príslušná na konanie podľa tohto zákona.

Prokurátor okresnej prokuratúry uvedenej v odseku 1 alebo určenej podľa odseku 2 po prijatí príkazu na zaistenie a osvedčenia preskúma splnenie podmienok uznania a vykonania príkazu na zaistenie, a ak nejde o prípad uvedený v odseku 7, uznesením

Ak je to potrebné, v rozhodnutí podľa odseku 3 sa zakáže nakladať so zaisteným majetkom. Rozhodnutie podľa odseku 3 sa bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť. Sťažnosťou nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom štátu pôvodu. Prokurátor informuje justičný orgán štátu pôvodu o podaní sťažnosti a o výsledku konania o takej sťažnosti.

O sťažnosti podanej podľa odseku 5 rozhoduje sudca pre prípravné konanie okresného súdu, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu. Okresný súd sťažnosť zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne uznesením niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 3.

Prokurátor bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu, ak zaistenie nie je možné vykonať z dôvodov, že

Písomnosti a informácie súvisiace s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie zasiela prokurátor justičnému orgánu štátu pôvodu v slovenskom jazyku. Osvedčenie adresované justičnému orgánu Slovenskej republiky ako vykonávajúcemu štátu musí byť zaslané v preklade do slovenského jazyka.

Ustanovenie odseku 8 sa použije s primeraným prihliadnutím na zásadu vzájomnosti. Na tento účel vydáva ministerstvo spravodlivosti vyhlásenie o vzájomnosti, ktoré je pre justičné orgány Slovenskej republiky záväzné.

Vykonaním jednotlivých procesných úkonov súvisiacich s vykonaním príkazu na zaistenie okrem tých procesných úkonov, ktoré môže vykonať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky iba prokurátor, je prokurátor uvedený v § 8 ods. 3 oprávnený poveriť policajta, ktorý je orgánom činným v trestnom konaní.

Na vykonanie tých procesných úkonov, na ktorých vykonanie sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vyžaduje rozhodnutie súdu, je prokurátor povinný vykonať potrebné úkony na vydanie takého rozhodnutia; príslušným súdom je okresný súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

Justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne podľa § 8 ods. 3 do 24 hodín od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia, ak je možné v tejto lehote zabezpečiť podklady nevyhnutné na rozhodnutie. Ak nie je možné vydať rozhodnutie v tejto lehote, justičný orgán Slovenskej republiky rozhodne bezodkladne po zabezpečení podkladov nevyhnutných na rozhodnutie; v odôvodnení uznesenia uvedie dôvody, pre ktoré nebolo možné rozhodnúť v lehote 24 hodín.

Ak okresná prokuratúra postupuje podľa § 8 ods. 2, je povinná odoslať generálnej prokuratúre príkaz na zaistenie a osvedčenie najneskôr do 24 hodín od ich doručenia. Generálna prokuratúra rozhodne o miestne príslušnej okresnej prokuratúre podľa § 8 ods. 2 do dvoch pracovných dní od doručenia príkazu na zaistenie a osvedčenia; až do doručenia rozhodnutia generálnej prokuratúry príslušnej okresnej prokuratúre lehota podľa odseku 1 neplynie.

Justičný orgán Slovenskej republiky uznesením odmietne uznať a vykonať príkaz na zaistenie len vtedy, ak

Ak ide o prípady uvedené v odseku 1 písm. a), justičný orgán Slovenskej republiky určí primeranú lehotu na predloženie osvedčenia, jeho doplnenie alebo opravu, alebo na doručenie príkazu na zaistenie.

Justičný orgán Slovenskej republiky môže uznesením odložiť na nevyhnutne potrebnú dobu vykonanie príkazu na zaistenie len vtedy, ak

Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu okrem rozhodnutia podľa § 8 ods. 3 písm. b) jeho dôvody, a ak je to možné, aj predpokladanú dobu trvania takého odkladu.

Ak zaniknú dôvody na ďalšie trvanie odkladu vykonania príkazu na zaistenie, justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie príkazu na zaistenie a informuje o nich justičný orgán štátu pôvodu.

Justičný orgán Slovenskej republiky bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o prípadných ďalších obmedzujúcich opatreniach, ktoré sa vzťahujú na majetok, na ktorý bol príkaz na zaistenie vydaný.

V dôsledku vykonania príkazu na zaistenie môže dôjsť na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu k

Ak justičný orgán štátu pôvodu predloží žiadosť podľa odseku 1 písm. a), justičný orgán Slovenskej republiky postupuje podľa úpravy právneho styku s cudzinou podľa Trestného poriadku.

Zaistenie majetku trvá až do doby výkonu rozhodnutia o uznaní rozhodnutia justičného orgánu štátu pôvodu, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, alebo do doby zrušenia zaistenia majetku podľa § 19.

Ak na základe žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu nedôjde k uznaniu jeho rozhodnutia, ktorým bolo vyslovené prepadnutie majetku, ktorého sa príkaz na zaistenie týka, je justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3 povinný preskúmať dôvody na ďalšie trvanie zaistenia vždy najneskôr po uplynutí šiestich mesiacov od uznania príkazu na zaistenie vydaného justičným orgánom štátu pôvodu, a to aj opakovane. Na tento účel je povinný zistiť stav veci vrátane vyžiadania si nevyhnutných informácií o pripravovanom ďalšom postupe vo veci samej od justičného orgánu štátu pôvodu.

Výkon správy majetku zaisteného podľa tohto zákona zabezpečuje justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3.

Ak príslušný justičný orgán Slovenskej republiky nemôže sám zabezpečiť úschovu zaisteného majetku, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má v predmete podnikania výkon takej činnosti. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.

Odovzdanie majetku podľa § 13 do iného členského štátu zabezpečí justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3.

Ak to povaha majetku umožňuje, môže byť odovzdaný do iného členského štátu prostredníctvom pošty. Ak to nie je možné, zabezpečí jeho odovzdanie do iného členského štátu justičný orgán Slovenskej republiky príslušný podľa § 8 ods. 3 prostredníctvom útvaru Policajného zboru určeného na tento účel ministrom vnútra Slovenskej republiky.

Ak ide o vrátenie majetku z iného členského štátu späť do Slovenskej republiky v súlade s týmto zákonom, ustanovenie odseku 2 sa použije rovnako.

Náklady, ktoré vzniknú Slovenskej republike v súvislosti s uznaním a vykonaním príkazu na zaistenie na území Slovenskej republiky, znáša Slovenská republika a uhrádza orgán, ktorému vznikli.

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je vydaním príkazu na zaistenie poškodená alebo iným spôsobom dotknutá na svojich právach, má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde v štáte pôvodu.

Ak justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3) je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že príkaz na zaistenie bol v štáte pôvodu zrušený, uznesením zruší zaistenie majetku zaisteného na jeho základe.

Ak justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3) je informovaný justičným orgánom štátu pôvodu, že rozsah zaistenia majetku uvedený v príkaze na zaistenie bol v štáte pôvodu obmedzený, obmedzí zaistenie majetku na území Slovenskej republiky.

Rovnako ako v odseku 1 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3), ak pri preskúmaní dôvodov na trvanie zaistenia podľa § 14 zistí, že dôvody na trvanie zaistenia pominuli. Takému rozhodnutiu musí predchádzať zistenie stavu veci v justičnom orgáne štátu pôvodu.

Rovnako ako v odseku 1 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3), ak právoplatným rozhodnutím súdu na základe žaloby podanej na súde v štáte pôvodu (§ 18) bolo vyslovené porušenie práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Rovnako ako v odseku 1 alebo 2 postupuje justičný orgán Slovenskej republiky ako vykonávajúceho štátu (§ 8 ods. 3), ak z rozhodnutia okresného súdu podľa § 8 ods. 6 vyplýva, že zaistenie majetku treba zrušiť alebo obmedziť.

Ministerstvo spravodlivosti je oprávnené požadovať od štátu pôvodu úhradu nákladov, ktoré vyplatilo ako náhradu škody, ak

Nárok na úhradu nákladov vyplatených ako náhradu škody podľa odseku 1 sa uplatňuje formou žiadosti na príslušný orgán štátu pôvodu podľa právnych predpisov štátu pôvodu. V žiadosti alebo k nej pripojených písomnostiach sa uvedie výška vyplatenej náhrady škody a jej odôvodnenie, údaje o orgáne príslušnom na prijatie úhrady vrátane bankového spojenia na účel poukázania požadovanej výšky úhrady alebo požiadavka na iný spôsob poskytnutia úhrady, prípadne aj ďalšie údaje vyplývajúce z právneho poriadku štátu pôvodu.

Ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené požadovať od štátu pôvodu úhradu vyplatenej náhrady škody, ktorá bola spôsobená výlučne nesprávnym postupom orgánov Slovenskej republiky.

Na účely postupu podľa odsekov 1 až 3 je justičný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti potrebné informácie a podklady.

Ministerstvo spravodlivosti uhradí za splnenia podmienky vzájomnosti na základe žiadosti vykonávajúceho štátu, ktorý uznal a vykonal príkaz na zaistenie vydaný justičným orgánom Slovenskej republiky, ním požadovanú úhradu nákladov vyplatených ako náhradu škody, ak

Ak žiadosť vykonávajúceho štátu neobsahuje potrebné údaje, vyzve ministerstvo spravodlivosti príslušný orgán vykonávajúceho štátu, aby ju v určenej lehote doplnil. Zároveň je povinné ho upozorniť na dôsledky nevyhovenia tejto výzve. Ak nevyhovie príslušný orgán vykonávajúceho štátu tejto výzve v určenej lehote bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré tak nemohol urobiť, ministerstvo spravodlivosti žiadosti nevyhovie.

Ministerstvo spravodlivosti neuhradí vykonávajúcemu štátu náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym postupom orgánov vykonávajúceho štátu.

Na účely postupu podľa odsekov 1 až 3 je justičný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti potrebné informácie a podklady.

V konaní podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Týmto zákonom nie je dotknutý postup justičných orgánov Slovenskej republiky podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe č. 1.

Ak členský štát požiadal Slovenskú republiku o zaistenie majetku alebo dôkazov pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, slovenské orgány postupujú podľa doterajších predpisov.

Na konanie o príkaze na zaistenie majetku alebo príkaze na zaistenie dôkazov v Európskej únii, ktoré sa začalo pred 15. októbrom 2017, sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 14. októbra 2017.

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon sa mení a dopĺňa takto:

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok sa mení a dopĺňa takto:

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.