Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 57/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov 2026
Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
(1)
Táto vyhláška upravuje
a)
postup a spôsob cestnej, železničnej, vodnej a leteckej prepravy rádioaktívnych materiálov,
b)
podrobnosti o bezpečnostnej dokumentácii potrebnej na vydanie povolenia na prepravu
rádioaktívnych materiálov podľa prílohy č. 2 bodu A zákona,
c)
požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravy rádioaktívnych materiálov,
d)
rozsah a obsah dokumentácie potrebnej na vydanie rozhodnutia o schválení typu prepravného
zariadenia.
(2)
Táto vyhláška sa z hľadiska limitov aktivít a materiálových obmedzení vzťahuje na
tieto prepravné zariadenia s ich rádioaktívnym obsahom (ďalej len „zásielka“):
a)
bežná zásielka,
b)
priemyselná zásielka typu 1 (ďalej len „PZ-1“),
c)
priemyselná zásielka typu 2 (ďalej len „PZ-2“),
d)
priemyselná zásielka typu 3 (ďalej len „PZ-3“),
e)
zásielka typu A,
f)
zásielka typu B(U),
g)
zásielka typu B(M),
h)
zásielka typu C.
(3)
Ustanovenia vyhlášky, ktoré upravujú postup a spôsob prepravy rádioaktívnych materiálov,
sa vzťahujú aj na prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov z miesta ich spracovania
a úpravy alebo z miesta ich skladovania po spracovaní a úprave na miesto ukladania.
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
prepravným zariadením obalový súbor alebo dopravné zariadenie na prepravu nezabaleného
rádioaktívneho materiálu,
b)
obalovým súborom súbor komponentov určených na úplné uzatvorenie rádioaktívneho obsahu,
ktorý sa môže skladať z jednej alebo z viacerých schránok, absorpčných materiálov,
dištančných prvkov, tienenia a obslužných zariadení na plnenie, vyprázdňovanie, ventiláciu
alebo na úpravu tlaku, zariadení na chladenie, pohlcovanie mechanických nárazov, manipuláciu
a upevňovanie a tepelné tienenie; obalovým súborom môže byť debna, sud alebo podobná
schránka, ako aj prepravný kontajner alebo cisterna,
c)
prepravným kontajnerom zariadenie uľahčujúce dopravu baleného alebo nebaleného rádioaktívneho
materiálu jedným alebo viacerými spôsobmi bez prekladania, ktoré musí byť prispôsobené
na trvalé uzavretie, pevné a dostatočne odolné na opakované použitie a vybavené zariadením
umožňujúcim zaobchádzanie s ním, najmä prekladanie medzi dopravnými prostriedkami
a z jedného druhu prepravy na iný druh prepravy; malý prepravný kontajner je taký
kontajner, ktorého celkový vonkajší rozmer nie je väčší ako 1,5 m alebo ktorého vnútorný
objem nie je väčší ako 3,0 m3, iný prepravný kontajner je veľký prepravný kontajner,
d)
málo disperzným rádioaktívnym materiálom rádioaktívny materiál v pevnej forme alebo
v uzavretom puzdre, ktorý má obmedzenú rozptýliteľnosť a nie je v práškovej forme.
e)
vysoko disperzným rádioaktívnym materiálom rádioaktívna látka alebo rádioaktívny
odpad v práškovej alebo inej podobnej forme, ktorá umožňuje jeho ľahkú rozptýliteľnosť;
vysoko disperzné rádioaktívne materiály sú také, ktoré nevyhovujú definovaným skúškam
podľa prílohy č. 1 časti I. bodu 2.,
f)
riadiace centrum prepravy pracovisko s nepretržitou prevádzkou v čase prepravy umožňujúce
nepretržité sledovanie zásielky a koordinovanie všetkých činností na zabránenie a
zvládnutie udalosti pri preprave súvisiacej s narušením zabezpečenia fyzickej ochrany
prepravovaného rádioaktívneho materiálu.
(1)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov zodpovedá za všetky bezpečnostné
aspekty ich prepravy. Na zabezpečenie prepravy rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého
jadrového paliva musí byť jasne a jednoznačne určená zodpovednosť za rádioaktívne
odpady alebo vyhoreté jadrové palivo medzi ich pôvodcom, prepravcom, držiteľom, príjemcom,
odosielateľom alebo akoukoľvek inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou zúčastnenou
na preprave.
(2)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov
a)
informuje úrad
1.
o každej plánovanej preprave rádioaktívnych materiálov vrátane ich sortimentu a množstva
najneskôr šesť týždňov pred plánovaným termínom prepravy,
2.
o presnom termíne prepravy najmenej päť pracovných dní vopred,
3.
o každej poruche alebo o poškodení zásielky alebo prázdneho obalového súboru, o každom
úniku rádioaktívneho materiálu zo zásielky alebo zásielok alebo rádioaktívneho materiálu
odovzdaného prepravcom na prepravu (ďalej len „dodávka“), ako aj o každom pokuse o
narušenie prepravy alebo o odcudzenie rádioaktívneho materiálu z dodávky neodkladne,
b)
zašle úradu písomnú správu s vyhodnotením uskutočnenej prepravy najneskôr do 14 dní
od jej ukončenia.
(3)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov zabezpečí splnenie požiadaviek
podľa prílohy č. 1.
(1)
Bezpečnostná dokumentácia podľa prílohy č. 2 bodu A písm. e) zákona zahŕňa
a)
program ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia ustanovený
osobitným predpisom,1)
b)
dopravný poriadok vrátane havarijného dopravného poriadku,2)
c)
dokumentáciu systému manažérstva kvality pre prepravu,
d)
plán zabezpečenia fyzickej ochrany.
(2)
Dopravný poriadok obsahuje najmä
a)
vlastnosti zásielky a technické parametre dopravných prostriedkov,
b)
výber prepravnej trasy a náhradnej prepravnej trasy,
c)
spôsob jazdy dopravných prostriedkov po vybranej prepravnej trase,
d)
funkcie a povinnosti osôb, ktoré budú dodávku sprevádzať, a rozdelenie ich zodpovednosti
za celú prepravu,
e)
spôsob komunikácie medzi osobami vykonávajúcimi dopravu, zástupcami prepravcu a fyzickej
ochrany dodávky alebo ďalšími osobami sprevádzajúcimi dodávku,
f)
postup odovzdania a prevzatia dodávky,
g)
informácie o orgánoch kontrolujúcich zabezpečenie a priebeh prepravy.
(3)
Dokumentácia systému manažérstva kvality pre prepravu pozostáva z dokumentácie podľa
osobitného predpisu3) a je doplnená o opatrenia na zabezpečenie
a)
kontroly a obsluhy zásielky počas prepravy, nakladania a vykladania,
b)
vyhodnotenia prepráv a aplikácie výsledkov,
c)
vedenia dokumentácie,
d)
školenia a výcviku obsluhy.
(4)
Plán zabezpečenia fyzickej ochrany obsahuje informácie o účinných opatreniach na
zabránenie odcudzenia prepravovaného rádioaktívneho materiálu alebo narušenia prepravy
s cieľom spôsobiť zámerný únik prepravovaného rádioaktívneho materiálu do životného
prostredia. Rozsah informácií o účinných opatreniach je uvedený odstupňovane podľa
kategórie rádioaktívneho materiálu podľa § 6 ods. 3. Jeho obsah tvorí najmä
a)
druh a množstvo rádioaktívnych materiálov určených na prepravu,
b)
prepravná trasa a náhradné prepravné trasy,
c)
prieskum jednotlivých trás a ich technické, režimové a organizačné zabezpečenie počas
prepravy,
d)
zhodnotenie miestnych podmienok prepravných trás z hľadiska fyzickej ochrany,
e)
súhrn vlastností a charakteristík vnútorného narušiteľa a/alebo vonkajšieho narušiteľa,
ktorý by sa mohol pokúsiť o neoprávnenú činnosť s rádioaktívnymi materiálmi pri preprave
alebo o vykonanie sabotáže, počet narušiteľov, ich výzbroj, výcvik, použitý dopravný
prostriedok, motivácia, spracovaný na základe zabezpečených a vyhodnotených informácií,
f)
zaradenie rádioaktívnych materiálov do jednotlivých kategórií, vychádzajúc z prílohy č. 2 časti IX. a z kritického množstva jadrových materiálov,
g)
opis opatrení na zabezpečenie fyzickej ochrany prepravovaného rádioaktívneho materiálu
vzhľadom na jeho kategóriu,
h)
opis organizácie fyzickej ochrany počas prepravy vrátane definovania zodpovednosti,
i)
opis režimových opatrení prijatých počas prepravy,
j)
spôsob povoľovania a vykonávania vstupov osôb a dopravných prostriedkov
k prepravovanej zásielke,
k prepravovanej zásielke,
k)
definovanie úloh a funkcií ozbrojenej stráže, ozbrojeného sprievodu alebo stráže,
sprievodu, ich zodpovednosti, lokalizáciu, počet,
l)
označenie miesta určenia a spôsobu odovzdávania fyzickej ochrany medzi jednotlivými
zložkami vykonávajúcimi zabezpečenie fyzickej ochrany zásielky,
m)
definovanie všetkých činností a kontrol vykonávaných v súvislosti so zabezpečením
fyzickej ochrany zásielky, ktorými sú najmä pyrotechnická kontrola a neporušenosť
zámkov a pečatí,
n)
opis spôsobu komunikácie medzi jednotlivými zložkami zúčastňujúcimi sa prepravy,
o)
opis zabezpečenia činnosti a vybavenia riadiaceho centra prepravy,
p)
krízový plán ako súbor činností, postupov a opatrení zameraných na riešenie možných
udalostí pri preprave súvisiacich s narušením zabezpečenia fyzickej ochrany prepravovaného
rádioaktívneho materiálu v dôsledku vykonania neoprávnenej činnosti alebo sabotáže;
krízový plán obsahuje
1.
predbežné zhodnotenie rizík z vykonania neoprávnených činností alebo sabotáže,
2.
analýzu možností neoprávnených činností alebo sabotáže počas prepravy rádioaktívnych
materiálov a zhodnotenie ich následkov,
3.
opis možných udalostí pri preprave súvisiacich s narušením zabezpečenia fyzickej
ochrany prepravovaného rádioaktívneho materiálu,
4.
opis postupu a reakcie jednotlivých zložiek fyzickej ochrany na vzniknutú udalosť
pri preprave,
5.
definovanie komunikácie medzi jednotlivými zložkami zásahu a ich vzájomná koordinácia,
6.
opis technického vybavenia, výzbroje a výstroja jednotlivých zložiek zásahu,
7.
určenie účastníkov, periodicitu a popis činnosti, ktoré sú obsahom pravidelných cvičení
podľa krízového plánu,
8.
opis spôsobu vyrozumenia príslušných orgánov pri vzniku udalosti pri preprave súvisiacej
s narušením zabezpečenia fyzickej ochrany prepravovaného rádioaktívneho materiálu.
(5)
Ak fyzickú ochranu pri preprave rádioaktívnych materiálov zabezpečuje Policajný zbor,
v pláne zabezpečenia fyzickej ochrany sa neuvádzajú informácie podľa odseku 4 písm.
e), g) až i), k) a p); pred začiatkom prepravy rádioaktívnych materiálov Policajný
zbor úradu a držiteľovi povolenia písomne deklaruje pripravenosť Policajného zboru
na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(6)
Ak sa má uskutočniť preprava za podmienok, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami uvedenými
v prílohe č. 2 (ďalej len „preprava za osobitných podmienok“), prepravca doplní bezpečnostnú dokumentáciu
programom prepravy za osobitných podmienok. Program prepravy za osobitných podmienok
obsahuje opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že úroveň bezpečnosti počas takejto prepravy
a tranzitného skladovania je aspoň taká, aká sa dosiahne pri dodržaní všetkých ustanovení
vyhlášky.
(1)
Pred prvou prepravou zásielky sa vykonávajú tieto previerky:
a)
ak projektovaný tlak súboru komponentov obalového súboru určených na zabránenie úniku
rádioaktívneho materiálu počas prepravy (ďalej len „kontajnmentový systém“) presiahne
35 kPa, musí sa preukázať, že kontajnmentový systém každej zásielky zodpovedá schváleným
projektovým požiadavkám z hľadiska schopnosti systému zachovať si celistvosť pri namáhaní
týmto tlakom,
b)
pri každej zásielke typu B(U), B(M) a C a pri každom obalovom súbore obsahujúcom
iný jadrový materiál, ako je neožiarený prírodný alebo ochudobnený urán alebo prírodný
alebo ochudobnený urán ožiarený výhradne v tepelných reaktoroch (ďalej len „štiepny
materiál“), sa musí preukázať, že efektívnosť tienenia a kontajnmentového systému
a podľa potreby i charakteristiky prenosu tepla a účinnosť systému zabezpečenia podkritickosti
sú v súlade s projektom zásielky schváleného prepravného zariadenia,
c)
pri zásielkach obsahujúcich štiepny materiál, v ktorých sú účelovo umiestnené absorbátory
neutrónov ako súčasť zásielky, sa musí skúškami preukázať ich prítomnosť a správne
rozmiestnenie.
(2)
Pred každou prepravou zásielky musia byť splnené tieto podmienky:
a)
zdvíhacie úchyty, ktoré nezodpovedajú požiadavkám tejto vyhlášky, sa musia odstrániť
alebo sa musí iným spôsobom znemožniť ich použitie na zdvíhanie zásielky,
b)
pri zásielkach typu B(U), B(M) a C a pri zásielkach obsahujúcich štiepny materiál
sa musia splniť všetky požiadavky uvedené v doklade o schválení typu prepravného zariadenia
a v príslušných ustanoveniach tejto vyhlášky,
c)
zásielky typu B(U), B(M) a C nesmú byť odoslané dovtedy, kým nedosiahnu rovnovážne
podmienky dostatočne blízke podmienkam zodpovedajúcim požiadavkám na teplotu a tlak
pri preprave,
d)
pri zásielkach typu B(U), B(M) a C sa musí skúškami alebo vhodnými testmi preukázať,
že všetky uzávery, ventily a iné otvory kontajnmentového systému, ktorými by mohol
unikať rádioaktívny obsah, boli riadne uzatvorené, a to spôsobom, ktorý je v súlade
s projektom zásielky schváleného prepravného zariadenia.
(3)
Požiadavky na nefixovanú kontamináciu a dávkový príkon sú tieto:
a)
nefixovaná kontaminácia na vonkajšom povrchu zásielky (určí sa ako priemerná hodnota
kontaminácie z ľubovoľnej plochy s obsahom 300 cm2 na ľubovoľnom mieste povrchu zásielky) sa musí udržiavať na takej nízkej úrovni,
ako je možné rozumne dosiahnuť pri zohľadnení technických, ekonomických a spoločenských
faktorov, a v bežných podmienkach dopravy nesmie presiahnuť limitné hodnoty ustanovené
v osobitnom predpise,4)
b)
úroveň nefixovanej kontaminácie na vnútornom a vonkajšom povrchu obalu, ktorý používa
jediný prepravca na uloženie dvoch alebo viacerých zásielok na zjednodušenie manipulácie
pri ich skladovaní alebo preprave (ďalej len „vonkajší obal“), prepravného kontajnera
alebo dopravného prostriedku nesmie presiahnuť limitné hodnoty uvedené v písmene a),
c)
ak vonkajší obal, prepravný kontajner alebo dopravný prostriedok použije jediný prepravca,
ktorý zabezpečí, že všetky prvotné, sprostredkované a konečné nakládky a vykládky
sa vykonajú v súlade s jeho pokynmi (ďalej len „podmienky výlučného použitia“), môže
úroveň nefixovanej kontaminácie na vonkajšom povrchu vonkajšieho obalu, prepravného
kontajnera alebo dopravného prostriedku výnimočne presiahnuť limitné hodnoty uvedené
v písmene a),
d)
v bežných podmienkach prepravy nesmie dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho
povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 2 mSv.h-1,
e)
v podmienkach výlučného použitia nesmie dávkový príkon na ktoromkoľvek mieste vonkajšieho
povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu presiahnuť hodnotu 10 mSv.h-1,
f)
v bežných podmienkach prepravy, ako aj v podmienkach výlučného použitia nesmie dávkový
príkon na ktoromkoľvek mieste povrchu dopravného prostriedku presiahnuť hodnotu 2
mSv.h-1 a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku hodnotu 0,1 mSv.h-1.
(4)
Rádioaktívnym materiálom s nízkou mernou aktivitou (ďalej len „rádioaktívny materiál
NMA“) je materiál patriaci do jednej z týchto troch skupín:
a)
rádioaktívnym materiálom NMA-I je
1.
pevný neožiarený prírodný alebo ochudobnený urán alebo prírodné tórium, alebo ich
pevné alebo kvapalné zlúčeniny alebo zmesi, alebo
2.
rádioaktívny odpad obsahujúci rádionuklidy, pre ktoré je hodnota A2 podľa prílohy č. 3 neobmedzená, alebo
3.
rádioaktívny odpad, v ktorom je aktivita rozptýlená v celom objeme a odhadnutá priemerná
merná aktivita nepresahuje 30-násobok limitnej mernej aktivity určenej podľa prílohy č. 3,
b)
rádioaktívnym materiálom NMA-II je
1.
voda s koncentráciou trícia do 0,8 TBq.l-1 alebo
2.
iný rádioaktívny materiál, v ktorom je aktivita rozptýlená v celom objeme a odhadnutá
priemerná merná aktivita nepresahuje 10-4 A2.g-1 pre pevné látky a plyny a 10-5 A2.g-1 pre kvapaliny,
c)
rádioaktívnym materiálom NMA-III sú pevné látky okrem prachov, v ktorých
1.
je rádioaktívny materiál rozptýlený v celom objeme pevnej látky alebo v pevných predmetoch
alebo je rovnomerne rozptýlený v kompaktnej spojovacej látke (napríklad betón, bitúmen,
keramika a pod.) a
2.
je rádioaktívny materiál relatívne nerozpustný alebo je viazaný v relatívne nerozpustnej
látke tak, že ani v prípade porušenia obalu by úbytok rádioaktívneho materiálu z jednej
zásielky vylúhovaním vo vode počas siedmich dní nepresiahol hodnotu 0,1 A2, a
3.
odhadnutá priemerná merná aktivita pevnej látky bez tieniaceho materiálu nepresahuje
2 x 10-3 A2.g-1.
(5)
Požiadavky na prepravu rádioaktívnych materiálov NMA v priemyselných zásielkach alebo
v nezabalených zásielkach sú tieto:
a)
množstvo rádioaktívneho materiálu NMA v jednej PZ-1, PZ-2, PZ-3 alebo v predmetoch
alebo v súboroch predmetov musí byť obmedzené tak, aby dávkový príkon vo vzdialenosti
3 m od netieneného materiálu alebo od netienených predmetov nepresiahol 10 mSv.h-1,
b)
rádioaktívne materiály zatriedené do skupiny rádioaktívnych materiálov NMA-I môžu
byť prepravované nezabalené za týchto podmienok:
1.
nezabalený rádioaktívny materiál okrem rúd obsahujúcich len prirodzene sa vyskytujúce
rádionuklidy musí byť prepravovaný tak, aby počas prepravy nedošlo k jeho úniku z
dopravného prostriedku a k strate tienenia,
2.
preprava sa musí uskutočniť v podmienkach výlučného použitia,
c)
rádioaktívne materiály NMA okrem rádioaktívnych materiálov uvedených v písmene b)
sa balia spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 v tabuľke č. 1,
d)
celková aktivita rádioaktívneho materiálu NMA v priemyselnej zásielke alebo v nezabalenej
zásielke, jedinom skladovacom priestore vnútrozemského plavidla alebo iného dopravného
prostriedku nesmie presiahnuť limitné hodnoty uvedené v prílohe č. 2 v tabuľke č. 2.
(6)
Prepravný index a index podkritickosti sa pre zásielku, vonkajší obal, prepravný
kontajner a pre nezabalený rádioaktívny materiál NMA-I určí spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti II.
(7)
Zásielky a vonkajšie obaly sa zaraďujú do kategórií podľa prílohy č. 2 tabuľky č. 3. Zároveň musia byť splnené tieto požiadavky:
a)
pri určení kategórie sa berie do úvahy prepravný index aj dávkový príkon na povrchu;
ak prepravný index spĺňa podmienky jednej kategórie a dávkový príkon na povrchu spĺňa
podmienku inej kategórie, zásielka sa zaradí do vyššej z týchto kategórií (na tento
účel sa kategória I – biela považuje za najnižšiu kategóriu),
b)
ak je prepravný index vyšší ako 10, musí byť zásielka alebo vonkajší obal prepravovaný
v podmienkach výlučného použitia,
c)
ak je dávkový príkon na povrchu zásielky alebo vonkajšieho obalu vyšší ako 2 mSv.h-1, musí byť zásielka alebo vonkajší obal prepravovaný v podmienkach výlučného použitia,
d)
zásielka prepravovaná za osobitných podmienok musí byť zaradená do kategórie III
– žltá,
e)
vonkajší obal, ktorý obsahuje zásielky prepravované za osobitných podmienok, musí
byť zaradený do kategórie III – žltá.
(8)
Každá zásielka musí mať na vonkajšom povrchu obalového súboru čitateľne a trvanlivo
vyznačené údaje uvedené v prílohe č. 2 časti III.
(9)
Prepravca uvedie v prepravných dokumentoch sprevádzajúcich každú zásielku sprievodné
náležitosti zásielky uvedené v prílohe č. 2 časti IV.
(10)
Bežné zásielky sa musia prepravovať spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti V.
(11)
Okrem rádioaktívnych a štiepnych vlastností zásielky musia byť pri balení, označovaní,
umiestňovaní značiek, skladovaní a preprave zohľadnené všetky ostatné nebezpečné vlastnosti
obsahu zásielky, ako je výbušnosť, zápalnosť, horľavosť, chemická toxicita a korozívnosť,
s cieľom splniť požiadavky ďalších osobitných predpisov5) na prepravu nebezpečného materiálu.
(12)
Pri preprave rádioaktívnych materiálov podľa § 2 písm. e) sa musia prijať technické a organizačné opatrenia na elimináciu alebo zníženie rizík
vyplývajúcich z povahy týchto materiálov a na zabezpečenie podmienok radiačnej ochrany5a) počas prepravy v podmienkach bežnej manipulácie, ako aj počas určených havarijných
stavov. Tieto opatrenia sú súčasťou dokumentácie podľa § 4 ods. 1 a § 7 ods. 1.
(13)
Pri preprave a tranzitnom skladovaní sa rádioaktívne materiály navzájom oddeľujú
a skladujú spôsobom uvedeným v prílohe č. 2 časti VI.
(14)
Pri preprave po železnici a pozemnej komunikácii, preprave plavidlami a preprave
lietadlom platia dodatočné požiadavky uvedené v prílohe č. 2 časti VII.
(1)
Na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych materiálov je potrebné
a)
zabezpečiť čo najkratší celkový čas prepravy,
b)
obmedziť počet a čas prerušení prepravy,
c)
zabezpečiť ochranu počas tranzitného skladovania spôsobom zodpovedajúcim kategórii
rádioaktívneho materiálu,
d)
obmedziť pravidelnosť v prepravných plánoch,
e)
preveriť bezúhonnosť podľa § 2 písm. a) zákona osôb zúčastnených na preprave,
f)
obmedziť informácie o preprave len na nevyhnutný počet osôb a podávať informácie
o preprave podľa osobitných predpisov.6)
(2)
Dôvernosť informácií vzťahujúcich sa na prepravné operácie sa zabezpečuje
a)
ochranou informácií o dopravnom poriadku a prepravnej trase obmedzením označenia
dopravných prostriedkov len na špeciálne označenie uvedené v prílohe č. 2,
b)
použitím iných ako verejných spojových prostriedkov na odovzdávanie správ o preprave;
ak takéto oznámenie vyžadujú medzinárodné dohody alebo sú naň iné závažné dôvody,
informáciu možno poskytnúť len v nevyhnutnom rozsahu, pričom sa použije kódovanie
a vhodný spojový prostriedok.
(3)
Pri výbere vhodných opatrení na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych
materiálov sa prihliada na vlastnosti prepravovaných rádioaktívnych materiálov. Na
tieto účely sa rádioaktívne materiály členia do troch kategórií spôsobom uvedeným
v prílohe č. 2 časti IX.
(4)
Opatrenia na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych materiálov
kategórie III sú:
a)
rádioaktívne materiály sa prepravujú v samostatnom dopravnom prostriedku zaradenom
v bežnej preprave, v prípade železničnej dopravy v samostatnom vozni bežnej vlakovej
súpravy, pričom sa počas zastávok obmedzí prístup k prepravovaným rádioaktívnym materiálom,
b)
odosielateľ vopred oznámi príjemcovi plánovanú dodávku a špecifikuje druh dopravy
ako cestnú, železničnú, lodnú alebo leteckú, odhadovaný čas príchodu dodávky a presné
miesto odovzdania, ak má k nemu dôjsť na inom mieste než na mieste určenia,
c)
príjemca potvrdí odosielateľovi, že je pripravený dodávku prevziať v očakávanom čase;
odosielateľ môže dodávku odoslať až po prijatí tohto potvrdenia,
d)
tam, kde je to možné, použijú sa na dopravnom prostriedku a zásielke zámky a pečate,
e)
pred začatím prepravy sa skontroluje neporušenosť zámkov a pečatí na zásielke, dopravnom
prostriedku, jeho osobitnom oddelení alebo na prepravnom kontajneri,
f)
dopravný prostriedok sa pred nakladaním a pred odchodom dôkladne prehľadá, aby sa
zabezpečilo, že v ňom nie sú skryté zariadenia na narušenie prepravy,
g)
príjemca prevezme dodávku ihneď po jej príchode, skontroluje neporušenosť obalov,
zámkov a pečatí a podá správu odosielateľovi o prevzatí zásielky; ak dodávka nedôjde
v očakávanom čase, podá správu odosielateľovi o jej omeškaní,
h)
pri medzinárodnej preprave uzavrie subjekt zabezpečujúci fyzickú ochranu dodávky
na území Slovenskej republiky dohodu so subjektom zabezpečujúcim fyzickú ochranu v
štáte, z ktorého dodávka prichádza alebo do ktorého dodávka odchádza; v dohode sa
uvedie miesto, v ktorom si tieto subjekty odovzdajú zodpovednosť za fyzickú ochranu
dodávky, spôsob odovzdania zodpovednosti a podmienky spolupráce pri uplatňovaní prostriedkov
fyzickej ochrany v akciách na opätovné získanie rádioaktívneho materiálu na území
štátu, v ktorom došlo k odcudzeniu dodávky,
i)
prepravca zabezpečí dispečerské sledovanie prepravy až do odovzdania dodávky príjemcovi
alebo prepravcovi susedného štátu.
(5)
Na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych materiálov kategórie
II sa okrem opatrení pre kategóriu III vykonajú tieto opatrenia:
a)
rádioaktívne materiály sa prepravujú v samostatnom dopravnom prostriedku (samostatnej
súprave) uzatvorené a uzamknuté v jeho osobitných oddeleniach alebo v prepravných
kontajneroch; zásielky ťažšie ako 2 000 kg sa môžu prepravovať aj v otvorených vozidlách,
ak je každá zásielka uzamknutá alebo zapečatená,
b)
prepravca zabezpečí, aby prepravná trasa bola bezpečne prejazdná a vyhla sa vodným
zdrojom, oblastiam prírodných katastrof a spoločenských nepokojov a oblastiam, v ktorých
sa v čase prepravy vyskytne veľký počet osôb,
c)
každú dodávku sprevádza ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž a odborný technický
sprievod,
d)
ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž vykonáva stály dozor; ak sú zásielky, dopravné
prostriedky, lodné alebo železničné priestory uzamknuté na zámok a zapečatené, možno
nahradiť kontrolu dodávky častou a periodickou kontrolou pečatí, a ak nie je dopravný
prostriedok v pohybe, tiež stálym dozorom nad celou dodávkou,
e)
dodávku vyhoretého jadrového paliva sprevádza ozbrojený sprievod alebo ozbrojená
stráž,
f)
preverí sa bezúhonnosť všetkých osôb zúčastňujúcich sa na preprave,
g)
osobitne nebezpečné miesta prepravnej trasy zabezpečujú príslušníci stráže,
h)
ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž musí mať písomné oprávnenie na výkon tejto
činnosti a písomné inštrukcie s podrobným rozpisom zodpovednosti,
i)
prepravca zabezpečí, aby v písomnej inštrukcii boli určené prepravná trasa, miesta
zastávok, miesto určenia a spôsob odovzdania dodávky, spôsob identifikácie osôb oprávnených
prevziať dodávku a vstupovať do dopravných prostriedkov, spôsob podávania správ pre
bežnú a mimoriadnu situáciu a postup v prípade udalosti pri preprave,
j)
medzi dopravným prostriedkom a odosielateľom, príjemcom alebo ich splnomocnencami
alebo medzi nimi a dispečerským pracoviskom organizácie zabezpečujúcej ozbrojený sprievod
alebo ozbrojená stráž sa zabezpečí spoľahlivé spojenie.
(6)
Na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych materiálov kategórie
I sa okrem opatrení pre kategóriu II vykonajú tieto opatrenia:
a)
rádioaktívne materiály sprevádza odborný technický sprievod s trvalým spojením s
príslušnými orgánmi podľa havarijného dopravného poriadku,
b)
dodávku sprevádza ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž,
c)
činnosť riadiaceho centra prepravy je zabezpečená výhradne osobami s preverenou bezúhonnosťou
podľa odseku 5 písm. f) a pri dodržaní podmienok podľa osobitného predpisu,6) a je vybavené
1.
komunikačným spojením nepretržite pracujúcim na dvoch rozdielnych princípoch zabezpečujúcim
ochranu utajovaných skutočností6) medzi jednotlivými zložkami zúčastňujúcimi sa na preprave a
2.
zariadením na sledovanie aktuálneho a kontinuálneho pohybu zásielky,
d)
na zabránenie vzniku a zvládnutie udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov
súvisiacej s narušením zabezpečenia fyzickej ochrany požiada prepravca Policajný zbor
o zabezpečenie zásahovej skupiny Policajného zboru.
e)
zabezpečiť kontinuálnu, redundantnú a na dvoch rozdielnych princípoch fungujúcu bezpečnostnú
komunikáciu medzi odosielateľom, prepravcom, príjemcom, riadiacim centrom prepravy,
ozbrojenou strážou alebo ozbrojeným sprievodom sprevádzajúcim zásielku, Policajným
zborom, príslušnými orgánmi dozoru nad prepravou rádioaktívnych materiálov a ďalšími
subjektmi zabezpečujúcimi činnosti súvisiace s prepravou rádioaktívnych materiálov,
f)
vykoná sa prieskum prepravnej trasy a náhradných trás.
(7)
Na zabezpečenie fyzickej ochrany pri preprave rádioaktívnych materiálov kategórie
I podľa druhu dopravy sa okrem opatrení uvedených v odseku 6 vykonajú tieto opatrenia:
a)
cestná doprava:
1.
na prepravu sa použije nákladné vozidlo vybavené zariadením, ktorým sa znemožní pohyb
vozidla a ktoré je špeciálne skonštruované tak, aby odolalo útoku do času, v ktorom
zasiahne zásahová jednotka,
2.
pre každú dodávku sa použije vozidlo len s jediným určením; vo vozidle s dodávkou
je okrem vodiča ďalšia osoba ako ozbrojený sprievod alebo ozbrojená stráž vozidla,
3.
dodávka je sprevádzaná aspoň dvoma sprievodnými vozidlami s jedným alebo s viacerými
príslušníkmi ozbrojenej stráže,
4.
ozbrojená stráž udržuje stály dozor a vykonáva kontrolu pečatí a zámkov počas každej
zastávky,
5.
ak sa nemôže preprava ukončiť v jednom dni, vykonajú sa predbežné opatrenia na prenocovanie
na schválenom mieste; počas týchto nočných zastávok sa vozidlo zaparkuje v uzamknutej
a stráženej budove alebo objekte,
6.
okrem spojenia potrebného na splnenie požiadaviek uvedených v odseku 6 písm. a),
c), d) sa tiež udržuje obojstranné rádiové spojenie medzi každým vozidlom s dodávkou
a sprievodnými vozidlami,
7.
vopred sa naplánuje náhradná prepravná trasa tak, že rozhodnutie o zmene prepravnej
trasy sa môže realizovať stručným oznámením,
b)
železničná doprava:
1.
na prepravu sa použije osobitný nákladný vlak,
2.
dodávku sprevádzajú aspoň piati príslušníci ozbrojeného sprievodu alebo ozbrojenej
stráže, ktorí sa zdržujú vo vozni najbližšie k vozňom s dodávkou, vozne s dodávkou
nepretržite sledujú, v miestach zastavenia vlaku kontrolujú zámky a pečate a v plánovaných
miestach zastavenia vlaku nadväzujú obojstranné rádiové alebo telefonické spojenie,
c)
lodná doprava:
1.
dodávku sprevádzajú aspoň traja príslušníci ozbrojeného sprievodu alebo ozbrojenej
stráže,
2.
dodávka sa umiestni v bezpečnom oddiele lode alebo v prepravnom kontajneri, ktorý
sa uzavrie na zámok a zapečatí; počas prepravy ozbrojený sprievod alebo ozbrojená
stráž zámky a pečate pravidelne kontroluje,
d)
letecká doprava:
1.
dodávku môže prepravovať len lietadlo na prepravu nákladov a to v prepravnom kontajneri,
ktorý je uzavretý a zapečatený,
2.
dodávku sprevádzajú aspoň dvaja príslušníci ozbrojeného sprievodu alebo ozbrojenej
stráže.
(1)
K žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia podľa § 15 ods. 4 zákona sa priloží projekt zásielky, ktorý obsahuje
a)
identifikačné údaje prepravcu podľa § 6 ods. 1 zákona,
b)
jednoznačnú identifikáciu prepravného zariadenia,
c)
podrobný opis predpokladaného rádioaktívneho obsahu s osobitným upozornením na jeho
fyzikálnu a chemickú formu a povahu žiarenia,
d)
podrobné konštrukčné údaje vrátane kompletných technických výkresov, zoznamu materiálov
a výrobných postupov, ktoré sa použijú,
e)
protokoly o vykonaných skúškach a ich výsledkoch, výsledky výpočtov alebo iné dôkazy,
že typ prepravného zariadenia spĺňa zodpovedajúce požiadavky uvedené v prílohe č. 1,
f)
navrhované prevádzkové inštrukcie a pokyny na používanie a údržbu prepravného zariadenia,
g)
opatrenia potrebné na zabezpečenie rozptylu tepla zo zásielky pre uvažované spôsoby
prepravy a typy dopravného prostriedku alebo prepravného kontajnera, ak bude prepravovaný
rádioaktívny materiál vyvíjať teplo,
h)
program zabezpečovania kvality.
(2)
Ak sa má použiť typ obalového súboru B(U), B(M) a C, treba k žiadosti podľa odseku
1 pripojiť aj
a)
špecifikáciu konštrukčného materiálu tlakovej nádoby obalového súboru,
b)
spôsob odberu vzoriek a skúšok, ktoré sa majú vykonať, ak je zásielka navrhovaná
na maximálny prevádzkový tlak, ktorý prevyšuje pretlak 100 kPa,
c)
bezpečnostnú analýzu každého predpokladu vzťahujúceho sa na charakteristiky paliva,
ak je rádioaktívnym obsahom vyhoreté jadrové palivo,
d)
reprodukovateľné zobrazenie vzhľadu zásielky, ktoré nie je väčšie ako 21 cm x 30
cm,
e)
projekt málo disperzného rádioaktívneho materiálu, ak sa bude v tomto obalovom súbore
prepravovať.
(3)
Ak sa má použiť typ obalového súboru B(M), treba k žiadosti podľa odseku 1 pripojiť
okrem údajov podľa odsekov 1 a 2 aj
a)
zoznam špecifických požiadaviek na zásielky typu B(U) uvedených v prílohe č. 1 časti VII bode 6 a časti VIII bodoch 4, 5 a 8 až 15, ktorým zásielka nevyhovuje,
b)
zoznam navrhovaných dodatočných prevádzkových kontrol, ktoré sa majú vykonať počas
prepravy a ktoré táto vyhláška nepožaduje, ale ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti
zásielky alebo na kompenzovanie nedostatkov uvedených v písmene a),
c)
vyhlásenie vzťahujúce sa na akékoľvek obmedzenia na druh prepravy a na osobitné postupy
pri nakládke, doprave, vykládke a manipulácii,
d)
údaje o teplote, slnečnom ožiarení a ďalších vonkajších podmienkach očakávaných počas
prepravy, s ktorými sa uvažovalo pri spracovaní projektu zásielky.
(4)
Projekt málo disperzného rádioaktívneho materiálu obsahuje
a)
podrobný opis rádioaktívneho materiálu s osobitným upozornením na jeho fyzikálnu
a chemickú formu a povahu žiarenia,
b)
podrobný opis projektu puzdra, ak sa použije,
c)
protokoly o vykonaných skúškach a ich výsledkoch, výsledky výpočtov alebo iné dôkazy,
že projekt spĺňa požiadavky uvedené v prílohe č. 1,
d)
program zabezpečovania kvality,
e)
opis činností, ktoré treba vykonať pred prepravou týchto materiálov.
(5)
Program zabezpečovania kvality tvorí plán kvality vybraných zariadení a požiadavky
na kvalitu vybraných zariadení vypracované podľa osobitného predpisu.3)
(6)
Ak v projekte zásielky alebo v projekte málo disperzného rádioaktívneho materiálu
nemožno preukázať, že sú splnené zodpovedajúce požiadavky uvedené v prílohe č. 1, k žiadosti sa priloží program prepravy za osobitných podmienok podľa § 4 ods. 6, v ktorom sa uvedú opatrenia na zabezpečenie aspoň takej úrovne bezpečnosti počas
prepravy a tranzitného skladovania, aká by sa dosiahla pri dodržaní všetkých požiadaviek
uvedených v prílohe č. 1.
Na dokumentáciu v konaniach začatých pred 1. marcom 2016 sa vzťahujú požiadavky na
dokumentáciu podľa doterajších predpisov. Prepravy rádioaktívnych materiálov povolené
pred 1. marcom 2016 sa uskutočnia podľa požiadaviek ustanovených v doterajších predpisoch.
Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti
technických noriem a technických predpisov.7)
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 2006.
Marta Žiaková v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
POŽIADAVKY NA RÁDIOAKTÍVNE MATERIÁLY, OBALOVÉ SÚBORY A ZÁSIELKY
I.
časť: Požiadavky na rádioaktívne materiály
1.
Rádioaktívny materiál NMA-III musí byť pevná látka takej povahy, že ak sa celý obsah
zásielky podrobí skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti II, aktivita vo vode nepresiahne 0,1 A2.
2.
Celkové množstvo málo disperzného rádioaktívneho materiálu v zásielke musí spĺňať
tieto požiadavky:
a)
dávkový príkon vo vzdialenosti 3 m od netieneného rádioaktívneho materiálu nepresiahne
10 mSv.h-1,
b)
ak sa podrobí skúškam predpísaným v prílohe č. 4 časti IV bodoch 25 a 26, úniky do vzduchu v plynovej a aerosólovej forme do aerodynamického ekvivalentného
priemeru 100 m nepresiahnu 100 A2; na každú skúšku možno použiť samostatnú vzorku,
c)
ak sa podrobí skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti II, aktivita vo vode nepresiahne 100 A2; pri vykonaní tejto skúšky sa musia zohľadniť poškodzujúce účinky skúšok predpísaných
v písmene b).
II.
časť: Všeobecné požiadavky na všetky obalové súbory a zásielky
1.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby ju bolo možné
a)
ľahko a bezpečne prepravovať vzhľadom na jej hmotnosť, objem a formu,
b)
počas prepravy riadne zabezpečiť na dopravnom prostriedku.
2.
Zdvíhacie úchyty zásielky sa musia projektovať tak, aby nezlyhali, keď sa budú používať
navrhovaným spôsobom, a aby sa v prípade ich poškodenia nenarušila schopnosť zásielky
splniť ostatné požiadavky tejto vyhlášky. Projekt musí zohľadniť príslušné bezpečnostné
faktory vzťahujúce sa na zdvíhanie trhom.
3.
Upínacie zariadenie a akékoľvek iné úchyty na vonkajšom povrchu zásielky, ktoré možno
použiť na jej zdvíhanie, sa musia projektovať tak, aby udržali jej hmotnosť v zmysle
požiadaviek uvedených v bode 2, alebo sa musia odstrániť alebo inak vyradiť z funkcie
počas prepravy.
4.
Ak je to prakticky možné, obalový súbor sa musí projektovať a zhotoviť tak, aby vonkajší
povrch nemal vystupujúce časti a mohol sa ľahko dekontaminovať.
5.
Ak je to prakticky možné, vonkajší povrch zásielky sa musí riešiť tak, aby sa na
ňom nezrážala a neudržiavala voda.
6.
Akékoľvek zariadenie pripojené k zásielke počas prepravy, ktoré nie je súčasťou zásielky,
nesmie znižovať jej bezpečnosť.
7.
Zásielka musí byť schopná odolať účinkom akýchkoľvek zrýchlení, vibrácií alebo rezonancií
z vibrácií, ktoré môžu vzniknúť za podmienok pravdepodobných pri bežnej preprave,
bez zníženia účinnosti uzatváracích zariadení v rôznych priestoroch zásielky alebo
bez porušenia celistvosti zásielky ako celku. Najmä matice, skrutky, svorníky a iné
zabezpečovacie zariadenia sa musia projektovať tak, aby nedošlo k ich samovoľnému
uvoľneniu alebo k strate, a to ani po viacnásobnom použití.
8.
Materiály obalových súborov, akýchkoľvek častí alebo konštrukcií a rádioaktívny obsah
zásielky musia byť navzájom fyzikálne a chemicky zlučiteľné. Musí sa zohľadniť zmena
ich vlastností pod vplyvom radiácie.
9.
Ventily, ktorými by mohol rádioaktívny obsah unikať, sa musia zabezpečiť proti neoprávnenému
použitiu.
10.
Projekt zásielky musí zohľadniť také vonkajšie teploty a tlaky, ktoré sa môžu vyskytnúť
za normálnych podmienok prepravy.
11.
Zásielka sa musí projektovať s prihliadnutím na ďalšie nebezpečné vlastnosti rádioaktívneho
materiálu.
12.
Zásielka obsahujúca vysoko disperzný rádioaktívny materiál sa musí projektovať tak,
aby boli zabezpečené radiačné opatrenia v najvyššej možnej miere.
III.
časť: Dodatočné požiadavky na zásielky prepravované letecky
1.
Teplota dostupných povrchov zásielok prepravovaných letecky nesmie presiahnuť 50
oC pri vonkajšej teplote 38 oC. Slnečné ožiarenie sa neberie do úvahy.
2.
Zásielky určené na leteckú prepravu sa musia riešiť tak, aby pri vonkajšej teplote
v rozmedzí –40 oC až +55 oC nedošlo k poškodeniu celistvosti ich obalového súboru.
3.
Letecky prepravované zásielky obsahujúce rádioaktívne materiály musia mať kontajnmentový
systém schopný odolať bez úniku zníženiu vonkajšieho tlaku na 5 kPa.
IV.
časť: Požiadavky na bežné zásielky
Projekt bežnej zásielky musí zohľadniť požiadavky uvedené v časti II, a ak sa bude
zásielka prepravovať letecky, aj požiadavky uvedené v časti III.
V. časť: Požiadavky na priemyselné zásielky
1.
Priemyselná zásielka typu 1 (PZ-1) sa musí projektovať tak, aby spĺňala požiadavky
uvedené v časti II, v časti VII bode 2 a navyše, ak sa prepravuje letecky, aj požiadavky
uvedené v časti III.
2.
Aby sa zásielka mohla kvalifikovať ako priemyselná zásielka typu 2 (PZ-2), musí sa
projektovať tak, aby spĺňala požiadavky na PZ-1 uvedené v bode 1, a ak sa podrobí
skúškam predpísaným v prílohe č. 4 časti IV bodoch 10 a 11, musí zabrániť
a)
strate alebo rozptylu rádioaktívneho obsahu,
b)
takej strate celistvosti tienenia, ktorá by spôsobila zvýšenie dávkového príkonu
na ktorejkoľvek časti vonkajšieho povrchu zásielky o viac ako 20 %.
3.
Aby sa zásielka mohla kvalifikovať ako priemyselná zásielka typu 3 (PZ-3), musí sa
projektovať tak, aby spĺňala požiadavky na PZ-1 uvedené v bode 1 a požiadavky uvedené
v časti VII bodoch 3 až 15.
4.
Letecky možno prepravovať nehorľavý pevný rádioaktívny materiál NMA-II alebo NMA-III
v zásielkach PZ-1, PZ-2 alebo PZ-3, ak celkový obsah aktivity v jednotlivej zásielke
nepresiahne 3 000 A2.
VI.
časť: Požiadavky na zásielky obsahujúce hexafluorid uránu
1.
Hexafluorid uránu sa musí baliť a prepravovať v súlade s požiadavkami technickej
normy.8)
2.
Každá zásielka s obsahom 0,1 kg hexafluoridu uránu alebo viac sa musí projektovať
tak, aby odolala
a)
štrukturálnej skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 6 bez úniku a bez neprijateľných napätí špecifikovaných v technickej norme,8)
b)
skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 10 bez straty alebo bez rozptylu hexafluoridu uránu,
c)
skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 16 bez prasknutia kontajnmentového systému.
3.
Zásielka s obsahom 0,1 kg hexafluoridu uránu alebo viac nesmie mať zariadenia na
odľahčenie tlaku.
VII.
časť: Požiadavky na zásielky typu A
1.
Zásielka typu A môže obsahovať rádioaktívny materiál, ktorého celková aktivita nepresiahne
hodnotu A2. Pre zmes rádionuklidov v zásielke typu A platí vzťah:
kde
C(j) – aktivita j-teho rádionuklidu,
A2(j) – hodnota A2 pre j-ty rádionuklid.
2.
Zásielka typu A sa musí projektovať tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v bodoch
3 až 16, požiadavky uvedené v časti II, a ak sa bude prepravovať letecky, aj požiadavky
uvedené v časti III.
3.
Najmenší vonkajší rozmer zásielky nesmie byť menší ako 10 cm.
4.
Vonkajšia forma zásielky musí umožniť pripojenie pečatí, ktoré nemožno ľahko porušiť
a ktorých neporušený stav slúži ako dôkaz, že zásielka nebola otvorená.
5.
Akékoľvek upínacie zariadenia na zásielke sa musia projektovať tak, aby sily pôsobiace
na tieto zariadenia za normálnych a havarijných podmienok prepravy nespôsobovali na
zásielke zmeny, ktoré nie sú v súlade s touto vyhláškou.
6.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby jednotlivé komponenty obalového súboru vydržali
teploty v rozsahu od –40 oC do +70 oC. Osobitná pozornosť sa musí venovať nízkym teplotám tuhnutia kvapalín a možnosti
prípadného znehodnocovania materiálov obalového súboru v danom teplotnom rozsahu.
7.
Projekt zásielky a výrobné postupy musia byť v súlade so slovenskými štandardmi alebo
s inými požiadavkami schválenými úradom.
8.
Projekt zásielky musí obsahovať kontajnmentový systém bezpečne uzatvoriteľný pomocou
uzatváracieho mechanizmu, ktorý nemožno otvoriť náhodne a ani v dôsledku tlaku, ktorý
môže vzniknúť v zásielke.
9.
Ak kontajnmentový systém tvorí osobitnú jednotku zásielky, musí byť bezpečne uzatvoriteľný
uzatváracím mechanizmom, ktorý je nezávislý od ktorejkoľvek inej časti obalového súboru.
10.
Projekt ktorejkoľvek časti kontajnmentového systému musí zohľadniť rádiolytický rozklad
kvapalín a iných nestálych materiálov a tvorenie plynov chemickou reakciou a rádiolýzou.
11.
Kontajnmentový systém musí udržať svoj rádioaktívny obsah pri znížení vonkajšieho
tlaku na 60 kPa.
12.
Všetky ventily s výnimkou poistných musia byť vybavené uzáverom zabraňujúcim akémukoľvek
úniku cez ventil.
13.
Radiačné tienenie obklopujúce tú časť zásielky, ktorá je špecifikovaná ako súčasť
kontajnmentového systému, sa musí projektovať tak, aby sa zabránilo nežiaducemu uvoľneniu
tejto časti od tienenia. Ak radiačné tienenie a súčasť kontajnmentového systému, ktorá
je ním obklopená, tvoria osobitnú jednotku, musí byť toto tienenie bezpečne uzatvoriteľné
mechanizmom, ktorý je nezávislý od ktorejkoľvek inej časti konštrukcie obalového súboru.
14.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 nedošlo
a)
k strate alebo rozptylu rádioaktívneho obsahu,
b)
k takej strate celistvosti tienenia, ktorá by spôsobila zvýšenie dávkového príkonu
na ktorejkoľvek časti vonkajšieho povrchu zásielky o viac ako 20 %.
15.
Zásielka obsahujúca tekutý rádioaktívny materiál musí byť vybavená zariadením na
zvládnutie zmeny objemu obsahu v závislosti od teplotných zmien, dynamických javov
a dynamiky pri plnení.
16.
Zásielka typu A obsahujúca tekutý rádioaktívny materiál musí okrem predchádzajúcich
ustanovení
a)
spĺňať požiadavky uvedené v bode 14, ak sa zásielka podrobí skúškam predpísaným v
prílohe č. 4 časti IV bode 13,
b)
byť vybavená jedným z týchto zariadení:
1.
vhodným absorpčným materiálom, ktorý bude schopný absorbovať dvojnásobný objem tekutého
obsahu; takýto absorpčný materiál musí byť umiestnený tak, aby bol v styku s kvapalinou,
ak dôjde k jej úniku,
2.
kontajnmentovým systémom zloženým z primárnych, vnútorných a sekundárnych, vonkajších
kontajnmentových častí, projektovaným tak, aby zabezpečil udržanie tekutého obsahu
v sekundárnej, vonkajšej časti, aj keď bude primárna, vnútorná časť netesná.
VIII.
časť: Požiadavky na zásielky typu B(U)
1.
Zásielka typu B(U) sa musí projektovať tak, aby spĺňala požiadavky uvedené v bodoch
2 až 16, požiadavky uvedené v časti II, v časti VII bodoch 3 až 15 okrem bodu 14 písm.
a), a ak sa prepravuje letecky, aj požiadavky uvedené v bode 17 a v časti III.
2.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby boli za normálnych podmienok prepravy (skúšky
predpísané v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12) splnené požiadavky tejto vyhlášky na obal a tienenie aj za predpokladu, že by bola
zásielka ponechaná bez dozoru počas jedného týždňa nepriaznivému pôsobeniu tepla vyvíjaného
jej rádioaktívnym obsahom vo vonkajšom prostredí s teplotou uvedenou v bode 4 a slnečným
ožiarením uvedeným v bode 5. Osobitne sa musia zohľadniť také účinky tepla, ktoré
by mohli
a)
zmeniť usporiadanie, geometrický tvar alebo fyzický stav rádioaktívneho obsahu, alebo
ak je rádioaktívny materiál uzatvorený v plechovom obale alebo v nádobe (napríklad
palivové články v povlaku), vyvolať deformáciu alebo roztopenie plechového obalu,
nádoby alebo rádioaktívneho materiálu,
b)
znížiť účinnosť obalového súboru nerovnomerným rozpínaním, praskaním alebo topením
tieniaceho materiálu,
c)
urýchliť koróziu v kombinácii s vlhkosťou.
3.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby teplota jej dostupných povrchov nepresiahla
50 oC pri vonkajšej teplote uvedenej v bode 4 okrem prepravy v podmienkach výlučného použitia.
4.
Vonkajšou teplotou sa rozumie teplota 38 oC.
5.
Podmienkami slnečného ožiarenia sa rozumejú podmienky uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1 Slnečné ožiarenie
| Tvar a umiestnenie povrchu | Slnečné ožiarenie vo W.m-2 počas 12 hodín za deň |
| Plochý povrch dopravovaný vodorovne - základňa - ostatné povrchy |
0 800 |
| Plochý povrch nedopravovaný vodorovne - všetky povrchy |
200a) |
| Zakrivený povrch | 400a) |
6.
Zásielka, ktorá má tepelnú ochranu vyhovujúcu požiadavkám tepelnej skúšky predpísanej
v prílohe č. 4 časti IV bode 16, sa musí projektovať tak, aby ochrana zostala účinná, aj keď sa zásielka podrobí
skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 a bode 15 písm. a) a b) alebo písm. b) a c) podľa toho, čo je vhodnejšie. Takáto ochrana na vonkajšej časti zásielky nesmie byť
narušená rytím, rezaním, šmykom, odieraním alebo hrubým zaobchádzaním.
7.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri skúškach predpísaných
a)
v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 strata rádioaktívneho obsahu nepresiahla 10-6 A2.h-1,
b)
1.
v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. c) pre zásielky s hmotnosťou najviac 500 kg, celkovou hustotou určenou na základe vonkajších
rozmerov, nepresahujúcou 1 000 kg.m-3 a s rádioaktívnym obsahom presahujúcim 1 000 A2,
2.
v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. a) pre všetky ostatné zásielky boli splnené tieto požiadavky:
2a.
tienenie zásielky musí zostať v takom stave, aby dávkový príkon vo vzdialenosti 1
m od povrchu zásielky nepresiahol 10 mSv.h-1 s maximálnym rádioaktívnym obsahom, na ktorý je zásielka projektovaná,
2b.
celková strata rádioaktívneho obsahu zásielky počas jedného týždňa nesmie presiahnuť
hodnotu 10 A2 pre 85Kr a hodnotu A2 pre všetky ostatné rádionuklidy.
8.
Ak zásielka obsahuje zmes rôznych rádionuklidov, použijú sa v bode 7 ustanovenia
bodov 3 až 5 prílohy č. 3 okrem 85Kr, pre ktorý možno použiť efektívnu hodnotu A2(i) rovnajúcu sa 10 A2. V bode 7 písm. a) sa musia zohľadniť limitné hodnoty vonkajšej kontaminácie uvedené
v § 5 ods. 3 písm. a) tejto vyhlášky.
9.
Zásielka s rádioaktívnym obsahom s vyššou aktivitou ako 105 A2 sa musí projektovať tak, aby pri skúške ponorením do vody predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 18 nedošlo k roztrhnutiu kontajnmentového systému.
10.
Dodržanie povolených hodnôt úniku aktivity nemožno viazať na použitie filtrov a mechanických
chladiacich systémov.
11.
Zásielka nesmie obsahovať poistný tlakový systém kontajnmentového systému, ktorý
by za podmienok uvedených v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 a 14 až 17 umožňoval únik rádioaktívneho materiálu do okolia.
12.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby úroveň napätí v kontajnmentovom systéme pri
najvyššom normálnom prevádzkovom tlaku a pri skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 a 14 až 17 nedosiahla hodnoty, ktoré by nepriaznivo ovplyvnili zásielku tak, že by nesplnila
príslušné ustanovenia tejto vyhlášky.
13.
Najvyšší normálny prevádzkový tlak v zásielke nesmie presiahnuť 700 kPa.
14.
Okrem požiadaviek na zásielky prepravované letecky (časť III bod 1) nesmie maximálna
teplota na ktorejkoľvek časti ľahko dostupného povrchu zásielky počas prepravy presiahnuť
85 oC pri vonkajšej teplote uvedenej v bode 4 a bez jej vystavenia slnečnému ožiareniu.
Zásielka sa musí prepravovať v podmienkach výlučného použitia, ak maximálna teplota
presiahne 50 oC. Na ochranu osôb zabezpečujúcich prepravu možno použiť bariéry alebo steny, ktoré
sa nemusia podrobovať žiadnym skúškam.
15.
Zásielka obsahujúca málo disperzný rádioaktívny materiál sa musí projektovať tak,
aby akékoľvek vnútorné časti obalového súboru nepriaznivo neovplyvnili charakteristiky
málo disperzného rádioaktívneho materiálu.
16.
Zásielka sa musí projektovať na teploty okolia v rozsahu od –40 oC do +38 oC.
17.
Letecky možno prepravovať zásielky typu B(U), ak celkový obsah aktivity v zásielke
nepresiahne
a)
hodnotu, ktorú schválil úrad alebo kompetentný orgán iného štátu v osvedčení pre
málo disperzný rádioaktívny materiál,
b)
3 000 A2 pre ostatné rádioaktívne materiály.
IX.
časť: Požiadavky na zásielky typu B(M)
1.
Zásielky typu B(M) musia spĺňať požiadavky na zásielky typu B(U) uvedené v časti
VIII bode 1. Úrad môže na prepravu zásielok typu B(M) v Slovenskej republike alebo
po dohode s kompetentnými orgánmi príslušných štátov na medzinárodnú prepravu medzi
Slovenskou republikou a príslušnými štátmi ustanoviť iné požiadavky ako tie, ktoré
sú uvedené v časti VII bode 6 a v časti VIII bodoch 4, 5 a 8 až 15. Požiadavky na
zásielky typu B(U) uvedené v časti VIII bodoch 8 až 15 však musia byť splnené v prakticky
možnom rozsahu.
2.
Úrad môže povoliť periodické odvzdušňovanie zásielok typu B(M) počas prepravy.
X.
časť: Požiadavky na zásielky typu C
1.
Zásielky typu C sa musia projektovať tak, aby splnili požiadavky uvedené v bodoch
2 až 4, požiadavky uvedené v časti II, v časti VII bodoch 2 až 14 okrem bodu 13 písm.
a) a požiadavky uvedené v časti VIII bodoch 2 až 5 a 9 až 15.
2.
Zásielka musí vyhovovať ustanoveniam časti VIII bodu 7 písm. b) a bodu 11 po umiestnení
do prostredia s tepelnou vodivosťou 0,33 W. m-1.K-1 a teplotou 38 oC v ustálenom stave. Pred začatím skúšok musí mať zásielka najvyšší normálny prevádzkový
tlak, každá tepelná izolácia zásielky musí byť neporušená a teplota prostredia musí
byť 38 oC.
3.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri najvyššom normálnom prevádzkovom tlaku
a pri skúškach predpísaných
a)
v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 strata rádioaktívneho obsahu nepresiahla 10-6 A2 za hodinu,
b)
v prílohe č. 4 časti IV bode 22 boli splnené tieto požiadavky:
1.
tienenie zásielky musí zostať v takom stave, aby dávkový príkon vo vzdialenosti 1
m od povrchu zásielky nepresiahol 10 mSv.h-1 s maximálnym rádioaktívnym obsahom, na ktorý je zásielka projektovaná,
2.
celková strata rádioaktívneho obsahu zásielky počas jedného týždňa nesmie presiahnuť
hodnotu 10 A2 pre 85Kr a hodnotu A2 pre všetky ostatné rádionuklidy.
4.
Ak zásielka obsahuje zmes rôznych rádionuklidov, použijú sa v bode 3 ustanovenia
bodov 3 až 5 prílohy č. 3 okrem 85Kr, pre ktorý možno použiť efektívnu hodnotu A2(i) rovnajúcu sa 10 A2. V bode 3 písm. a) sa musia zohľadniť limitné hodnoty vonkajšej kontaminácie uvedené
v § 5 ods. 3 písm. a) tejto vyhlášky.
5.
Zásielka sa musí projektovať tak, aby pri skúške ponorením do vody predpísanej v
prílohe č. 4 časti IV bode 18 nedošlo k roztrhnutiu kontajnmentového systému.
XI.
časť: Požiadavky na zásielky obsahujúce štiepny materiál
1.
Štiepny materiál sa musí prepravovať tak, aby
a)
sa za normálnych a havarijných podmienok prepravy udržala podkritickosť; osobitne
sa musia zohľadniť tieto možnosti:
1.
prienik vody zo zásielky alebo do zásielky,
2.
strata účinnosti zabudovaných neutrónových absorbátorov alebo moderátorov,
3.
zmena usporiadania štiepneho materiálu v zásielke alebo v dôsledku jeho úniku zo
zásielky,
4.
zmenšenie medzier v zásielkach alebo medzi zásielkami,
5.
ponorenie zásielky do vody alebo jej zasypanie snehom,
6.
zmeny teploty,
b)
boli splnené požiadavky
1.
časti VII bodu 3 na štiepne materiály obsiahnuté v zásielkach,
2.
tejto vyhlášky týkajúce sa vlastností materiálu,
3.
uvedené v bodoch 2 až 11.
2.
Ak nie je známa chemická alebo fyzikálna forma, izotopické zloženie, hmotnosť alebo
koncentrácia, moderačný pomer alebo hustota, alebo geometrické usporiadanie, musí
sa hodnotenie podľa bodov 6 až 11 vykonať za predpokladu, že každý neznámy parameter
má hodnotu, ktorá spôsobí maximálne násobenie neutrónov v súlade so známymi podmienkami
a parametrami takéhoto hodnotenia.
3.
Pre vyhoreté jadrové palivo musí hodnotenie podľa bodov 6 až 11 vychádzať buď z izotopického
zloženia preukázateľne spôsobujúceho maximálne násobenie neutrónov v priebehu ožarovania,
alebo z konzervatívneho odhadu násobenia neutrónov pre hodnotenie zásielky. Pred prepravou
sa musí urobiť meranie potvrdzujúce konzervatívnosť odhadu izotopického zloženia.
4.
Po vykonaní skúšok predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12 sa musí preukázať, že kocku s hranou 10 cm nemožno vložiť do obalového súboru.
5.
Zásielka sa musí projektovať na teploty okolia v rozsahu –40 oC až +38 oC, ak úrad neustanoví inak v doklade o schválení typu prepravného zariadenia.
6.
Pre jednotlivú zásielku sa musí predpokladať, že voda môže prenikať do všetkých voľných
priestorov zásielky alebo z nich môže unikať vrátane tých priestorov, ktoré sa nachádzajú
vnútri kontajnmentového systému. Ak však projekt uvažuje s použitím osobitných prostriedkov
zabraňujúcich takémuto prenikaniu vody do určitých voľných priestorov alebo jej unikaniu
z týchto priestorov, a to aj napriek chybe ľudského faktora, potom sa tento predpoklad
nepoužije. Osobitnými prostriedkami sú
a)
pre zásielky obsahujúce iba hexafluorid uránu
1.
ventily, ktoré sa po skúškach zásielok predpísaných v bode 11 písm. b) fyzicky nedotýkajú
nijakého iného komponentu obalového súboru okrem pôvodného bodu pripojenia a ktoré
navyše zostávajú tesné po skúške predpísanej v prílohe č. 4 časti IV bode 16,
2.
vysoký stupeň kontroly kvality pri výrobe, údržbe a opravách obalového súboru,
3.
skúšky preukazujúce uzatvorenie zásielky pred každým odoslaním,
b)
pre ostatné zásielky
1.
viacnásobné vysokoúčinné zábrany proti vode, z ktorých každá by mala zostať vodotesná
po skúškach predpísaných v bode 11 písm. b),
2.
vysoký stupeň kontroly kvality pri výrobe, údržbe a opravách obalového súboru,
3.
skúšky preukazujúce uzatvorenie zásielky pred každým odoslaním.
7.
Pri hodnotení sa musí predpokladať, že tesne okolo kontajnmentového systému môže
byť vrstva vody hrubá najmenej 20 cm, pôsobiaca ako reflektor, alebo hrubší reflektor,
ktorý môže byť tvorený okolitým materiálom obalového súboru. Ak sa však dá preukázať,
že po skúškach predpísaných v bode 11 písm. b) zostane kontajnmentový systém neporušený
vnútri obalového súboru, možno v bode 8 písm. c) predpokladať, že reflektor okolo
kontajnmentového systému tvorí vrstva vody hrubá najmenej 20 cm.
8.
Zásielka musí byť podkritická za predpokladov uvedených v bodoch 6 a 7 a za takého
stavu zásielky, ktorý vedie k najvyššiemu násobeniu neutrónov
a)
za normálnych podmienok prepravy (bez nehôd),
b)
pri skúškach predpísaných v bode 10 písm. b),
c)
pri skúškach predpísaných v bode 11 písm. b).
9.
Na zásielky prepravované letecky sa vzťahujú tieto požiadavky:
a)
zásielka musí byť podkritická pri skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bode 22, ak je obklopená vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor, a
ak voda nepreniká dovnútra zásielky,
b)
o príspevku osobitných prostriedkov uvedených v bode 6 sa nesmie uvažovať, ak nie
je vylúčený prienik vody do voľných priestorov alebo jej únik z týchto priestorov
po skúškach predpísaných v prílohe č. 4 časti IV bode 24 a následne v prílohe č. 4 časti IV bode 22.
10.
Pri hodnotení skupín zásielok za normálnych podmienok prepravy sa určí číslo „N“
(počet zásielok) tak, že zásielky v počte päťnásobku „N“ budú podkritické pre také
usporiadanie a podmienky, ktoré spôsobujú najvyššie násobenie neutrónov za predpokladu,
že
a)
medzi zásielkami bude voľný priestor a zásielky budú usporiadané tak, že zo všetkých
strán budú obklopené vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor,
b)
stav zásielok bude taký, aký sa vyhodnotil alebo preukázal po vykonaní skúšok predpísaných
v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12.
11.
Pri hodnotení skupín zásielok za havarijných podmienok prepravy sa určí číslo „N“
(počet zásielok) tak, že zásielky v počte dvojnásobku „N“ budú podkritické pre také
usporiadanie a podmienky, ktoré spôsobujú najvyššie násobenie neutrónov za predpokladu,
že
a)
medzi zásielkami dochádza k moderácii vodíkom a zásielky budú usporiadané tak, že
zo všetkých strán budú obklopené vrstvou vody hrubou najmenej 20 cm, pôsobiacou ako
reflektor,
b)
sa vykonajú skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bodoch 7 až 12, po ktorých sa vykoná niektorá z týchto skúšok, ktorá kladie najväčšie obmedzenia:
1.
skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. b) a buď v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. c) pre zásielky s hmotnosťou nepresahujúcou 500 kg a s celkovou hustotou určenou na
základe vonkajších rozmerov, nepresahujúcou 1 000 kg.m-3, alebo v prílohe č. 4 časti IV bode 15 písm. a) pre všetky ostatné zásielky, po ktorých sa vykonajú skúšky predpísané v prílohe č. 4 časti IV bode 16 a v prílohe č. 4 časti IV bodoch 19 až 21,
2.
skúška predpísaná v prílohe č. 4 časti IV bode 17,
c)
ak akákoľvek časť štiepneho materiálu unikne z kontajnmentového systému po skúškach
predpísaných v písmene b), štiepny materiál unikne z každej zásielky v dodávke a všetok
takýto štiepny materiál sa môže usporiadať do takej konfigurácie a s takou moderáciou,
ktoré spôsobia najvyššie násobenie neutrónov, ak je obklopený vrstvou vody hrubou
najmenej 20 cm, pôsobiacou ako reflektor.
12.
Štiepny materiál možno prepravovať ako bežnú zásielku, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia
bodov 2 až 11, ak vyhovuje jednej z týchto podmienok:
a)
v jednej dodávke možno prepravovať také množstvo štiepneho materiálu, pre ktoré platí:
kde
F1 – hmotnosť 235U [g],
F2 – hmotnosť ostatných štiepnych materiálov [g],
X a Y – hmotnostné limity uvedené v tabuľke č. 2,
Tabuľka č. 2
| Druh štiepneho materiálu | Hmotnosť štiepneho materiálu v zmesi s látkami, ktoré majú priemernú hustotu vodíka nižšiu alebo rovnakú ako voda [g] |
Hmotnosť štiepneho materiálu v zmesi s látkami, ktoré majú priemernú hustotu vodíka vyššiu ako voda [g] |
| 235U (X) | 400 | 290 |
| Ostatné štiepne materiály (Y) | 250 | 180 |
a zároveň platí jeden z týchto predpokladov:
1.
každá jednotlivá zásielka neobsahuje viac ako 15 g štiepneho materiálu; pre nezabalený
materiál sa tento limit vzťahuje na celú dodávku uloženú na dopravnom prostriedku,
2.
štiepny materiál je homogénnym vodným roztokom alebo zmesou, kde pomer štiepnych
nuklidov k vodíku je menší ako 5 % hmotnosti,
3.
v ľubovoľnom 10-litrovom objeme materiálu nie je viac ako 5 g štiepneho materiálu
(berýlium ani deutérium nesmie byť prítomné v množstve prevyšujúcom 0,1 % hmotnosti
štiepneho materiálu),
b)
štiepnym materiálom je urán obohatený 235U najviac na 1 % hmotnosti s celkovým obsahom Pu a 233U neprevyšujúcim 1 % hmotnosti 235U, rozložený úplne homogénne v celom materiáli, a ak je 235U vo forme kovu, oxidu alebo karbidu, nesmie byť usporiadaný do tvaru mreže,
c)
štiepnym materiálom sú kvapalné roztoky dusičnanu uranylu s uránom obohateným 235U najviac na 2 % hmotnosti s celkovým obsahom Pu a 233U neprevyšujúcim 0,002 % hmotnosti uránu a s pomerom atómov dusíka k uránu (N/U) najmenej
2,
d)
prepravuje sa menej než 1 kg Pu v každej zásielke; z tohto množstva môže tvoriť obsah
239Pu a 241Pu alebo ich kombinácia najviac 20 % hmotnosti.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
POŽIADAVKY NA PREPRAVU
Príloha č. 3 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O RÁDIONUKLIDOCH
Príloha č. 4 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 57/2006 Z. z.
POSTUPY SKÚŠOK RÁDIOAKTÍVNYCH MATERIÁLOV, OBALOVÝCH SÚBOROV A ZÁSIELOK
I. časť: Splnenie požiadaviek
Splnenie požiadaviek ustanovených v prílohe č. 1 sa preukazuje niektorou z týchto metód alebo ich kombináciou:
a)
vykonaním skúšok so vzorkami predstavujúcimi rádioaktívny materiál NMA-III alebo
málo disperzný rádioaktívny materiál alebo s prototypmi, alebo so vzorkami obalových
súborov; obsah vzoriek alebo obalových súborov na skúšky musí čo najvernejšie napodobňovať
očakávaný rádioaktívny obsah a skúšaná vzorka alebo obalový súbor musia byť pripravené
tak, ako sa obvykle odovzdávajú na prepravu,
b)
odkazom na predchádzajúce uspokojivé výsledky skúšok podobného charakteru,
c)
vykonaním skúšok s modelmi vhodne napodobňujúcimi tie vlastnosti skúšaného predmetu,
ktoré sú pre výsledky týchto skúšok rozhodujúce; pri použití zmenšených modelov sa
primerane upravia aj príslušné parametre skúšky, ako napr. priemer tŕňa alebo veľkosť
tlakovej záťaže,
d)
výpočtom alebo zdôvodnenou argumentáciou v prípadoch, keď spoľahlivosť alebo konzervatívnosť
výpočtových metód a parametrov sú všeobecne prijateľné.
II. časť: Skúšky rádioaktívnych materiálov NMA-3
Vzorka pevného materiálu reprezentujúca celkový obsah zásielky sa na sedem dní ponorí
do vody, ktorá má teplotu okolia. Objem vody používaný pri skúške musí byť dostatočný,
aby na konci 7-dňovej skúšky tvoril voľný objem neabsorbovanej a nezreagovanej vody
aspoň 10 % objemu skúmanej pevnej vzorky. Voda musí mať počiatočné pH 6 – 8 a maximálnu
vodivosť 1 mS.m-1 pri 20 oC. Meranie celkovej aktivity voľného objemu vody sa vykonáva po skončení 7-dňovej
skúšky.
III. časť: Skúšky málo disperzného rádioaktívneho materiálu
Vzorka, ktorá obsahuje alebo napodobňuje málo disperzný rádioaktívny materiál, podrobí
sa predĺženej tepelnej skúške predpísanej v časti IV bode 25 a skúške nárazom predpísanej
v časti IV bode 26. Na každú z týchto skúšok sa môže použiť iná vzorka. Po každej
skúške sa vzorka podrobí skúške vylúhovateľnosti predpísanej v časti II. Po každej
takej skúške sa musí preukázať, že boli splnené aplikovateľné požiadavky uvedené v
prílohe č. 1 časti I bode 2.
IV. časť: Skúšky zásielok
1.
Každá vzorka zásielky (ďalej len „vzorka“) sa pred skúšaním prehliadne a zaznamenajú
sa všetky chyby alebo poškodenia vrátane
a)
odchýlok od projektu,
b)
chýb v konštrukcii,
c)
korózie alebo iného poškodenia,
d)
deformácií.
2.
Kontajnmentový systém zásielky musí byť jasne špecifikovaný.
3.
Vonkajšie znaky vzorky musia byť jasne identifikované tak, aby bolo možné vykonať
jednoduchý a jasný odkaz na každú jej časť.
4.
Po skúškach predpísaných v bodoch 6 až 26 sa
a)
identifikujú a zaznamenajú chyby a poškodenia vzorky,
b)
určí, či je zachovaná celistvosť tienenia a kontajnmentového systému vzorky podľa
požiadaviek v prílohe č. 1,
c)
určí, či sú splnené požiadavky ustanovené v prílohe č. 1 časti XI pre jednotlivú zásielku alebo pre viaceré zásielky obsahujúce štiepny materiál.
5.
Terč na skúšky pádom predpísané v bode 10, bode 13 písm. a), v bodoch 15, 23 a 25
musí byť plochý, musí mať horizontálny povrch takej povahy, aby sa akýmkoľvek zvýšením
jeho odporu proti posunutiu alebo jeho deformáciou po náraze vzorky podstatne nezvýšilo
poškodenie vzorky.
6.
Vzorky, ktoré obsahujú alebo napodobňujú obalový súbor projektovaný na prepravu najmenej
0,1 kg hexafluoridu uránu, skúšajú sa hydraulicky pri vnútornom tlaku najmenej 1,4
MPa. Na opakované skúšky obalových súborov možno použiť akékoľvek iné ekvivalentné
nedeštruktívne skúšky.
7.
Vzorky sa podrobia skúške voľným pádom, skúške tlakovým zaťažením a skúške prierazom.
Každej uvedenej skúške predchádza skúška postrekom vodou. Na všetky skúšky možno použiť
jednu vzorku, ak sú splnené ustanovenia bodu 8.
8.
Časový interval medzi skončením skúšky postrekom vodou a ďalšou skúškou musí byť
taký, aby voda čo najviac vsiakla a vonkajší povrch vzorky nevyschol. Ak sa použil
postrek zo štyroch strán súčasne, tento interval musí trvať dve hodiny. Ak sa používa
postupný postrek vodou v každom zo štyroch smerov, skúšky prebehnú bez prestávky.
9.
Pri skúške postrekom vodou sa vzorka postrekuje vodou aspoň jednu hodinu tak, aby
množstvo vody zodpovedalo dažďu s intenzitou 5 cm za hodinu.
10.
Pri skúške voľným pádom vzorka padá na terč tak, aby bola vzhľadom na skúšané bezpečnostné
charakteristiky čo najviac poškodená. Výška pádu meraná z najnižšieho bodu vzorky
k hornej ploche terča nesmie byť menšia, než je vzdialenosť uvedená v tabuľke č. 1
pre príslušnú hmotnosť zásielky, okrem
a)
vzoriek pravouhlého tvaru z vláknitej lepenky alebo z dreva s hmotnosťou nepresahujúcou
50 kg, ktoré sa podrobia voľnému pádu z výšky 0,3 m na každý roh vzorky,
b)
vzoriek valcového tvaru z vlnitej lepenky s hmotnosťou nepresahujúcou 100 kg, ktoré
sa podrobia voľnému pádu z výšky 0,3 m na každú štvrtinu hrany obidvoch základní valca.
Tabuľka č. 1 Výška voľného pádu na skúšanie zásielok za normálnych podmienok prepravy
| Hmotnosť zásielky [kg] |
Výška volného pádu [m] |
| menej ako 5 000 | 1,2 |
| 5 000 alebo viac, ale menej ako 10 000 | 0,9 |
| 10 000 alebo viac, ale menej ako 15 000 | 0,6 |
| viac ako 15 000 | 0,3 |
11.
Pri skúške tlakovým zaťažením sa vzorka na 24 hodín podrobí, ak tvar obalového súboru
nezabraňuje ich ukladaniu na seba, tlakovému zaťaženiu rovnajúcemu sa väčšej hodnote
a)
z päťnásobku hmotnosti skutočnej zásielky alebo
b)
z ekvivalentu 13 kPa vynásobených zvisle premietnutým prierezom zásielky.
Zaťaženie musí byť rovnomerne rozložené na dve protiľahlé strany vzorky, pričom jedna
z nich musí byť základňa, na ktorej zásielka zvyčajne stojí.
12.
Skúška prierazom sa vykoná takto:
a)
vzorka sa umiestni na plochý vodorovný povrch, ktorý sa v priebehu skúšky výrazne
nepohne,
b)
tyč s priemerom 3,2 cm s pologuľatým koncom a hmotnosťou 6 kg dopadne v zvislom smere
na stred najslabšej časti vzorky tak, aby pri dostatočne hlbokom prieniku narazila
na kontajnmentový systém; tyč sa nesmie pri skúške podstatne zdeformovať,
c)
výška pádu tyče meraná od jej spodného konca k zamýšľanému bodu nárazu na hornom
okraji vzorky musí byť 1 m.
13.
Pri dodatočných skúškach zásielok typu A obsahujúcich kvapaliny a plyny sa vzorka
alebo samostatné vzorky podrobia každej z týchto skúšok, ak nemožno preukázať, že
jedna zo skúšok spôsobí danej vzorke väčšie poškodenie ako ostatné. V takom prípade
sa vzorka podrobí tejto skúške. Skúšky sa vykonajú takto:
a)
vzorka musí padnúť voľným pádom na terč tak, aby kontajnment vzorky utrpel najväčšie
poškodenie; výška pádu meraná od najnižšej časti vzorky k hornej ploche terča musí
byť 9 m,
b)
vzorka sa podrobí skúške prierazom uvedenej v bode 12 s tým rozdielom, že výška pádu
sa upraví na 1,7 m.
14.
Pri skúškach na preukázanie schopnosti odolať podmienkam nehody pri preprave sa vzorka
podrobí kumulatívnym účinkom skúšok predpísaných v bodoch 15 a 16 v uvedenom poradí.
Po týchto skúškach sa táto vzorka alebo osobitná vzorka podrobí skúške (skúškam) ponorením
do vody uvedenej v bode 17, a ak je to aplikovateľné, aj skúške uvedenej v bode 18.
15.
Mechanická skúška sa skladá z troch rôznych skúšok pádom. Každá vzorka sa podrobí
príslušným pádom podľa prílohy č. 1 časti VIII bodu 7 alebo podľa časti XI bodu 11. Poradie, v akom sa vzorka podrobí týmto pádom, musí byť také, aby po skončení mechanickej
skúšky utrpela pri teplotnej skúške, ktorá nasleduje, čo najväčšie poškodenie. Skúšky
sa vykonajú takto:
a)
pád I – vzorka musí padnúť z výšky 9 m na terč tak, aby utrpela čo najväčšie poškodenie;
výška pádu sa meria od najnižšieho bodu vzorky k hornému povrchu terča,
b)
pád II – vzorka musí padnúť z výšky 1 m na tŕň pevne upevnený kolmo na terč tak,
aby vzorke spôsobil čo najväčšie poškodenie; výška pádu sa meria od očakávaného bodu
nárazu na vzorku k hornému povrchu tŕňa; tŕň musí byť z pevnej mäkkej ocele kruhového
prierezu s priemerom 15,0 ± 0,5 cm a s dĺžkou 20 cm (ak by dlhší tŕň spôsobil väčšie
poškodenie, musí sa použiť taký dlhý tŕň, aby sa spôsobilo čo najväčšie poškodenie),
horný koniec tŕňa musí byť plochý a vodorovný so zaoblenými hranami s polomerom najviac
6 mm,
c)
pád III – vzorka sa umiestni na terč tak, aby sa pádom pevnej oceľovej platne s rozmermi
1 m x 1 m a s hmotnosťou 500 kg padajúcej z výšky 9 m v horizontálnom smere čo najviac
poškodila; výška pádu sa meria od spodnej strany platne k hornému okraju vzorky.
16.
Pri teplotnej skúške sa vzorka stabilizovaná pri ustálenej vonkajšej teplote 38 oC vystaví podmienkam slnečného ožiarenia definovaným v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a zároveň najvyššej projektovej rýchlosti vnútorného vývinu tepla uvoľňovaného rádioaktívnym
obsahom zásielky. Ktorýkoľvek z týchto parametrov môže mať odlišné hodnoty pred skúškou
a počas nej, ak sú vhodne zohľadnené pri hodnotení reakcie vzorky.
17.
Teplotná skúška sa vykoná takto:
a)
celá vzorka sa na 30 minút ponechá v prostredí s tepelným tokom najmenej ekvivalentným
toku spôsobenému plameňom zmesi uhľovodíkového paliva a vzduchu za okolitých podmienok
dostatočne stabilných na dosiahnutie priemerného koeficientu emisie plameňa aspoň
0,9, priemernej teploty plameňa najmenej 800 oC, pričom plameň úplne obklopuje celú vzorku s koeficientom povrchovej absorpcie buď
0,8, alebo s takou hodnotou, akú by zásielka mala, ak by bola vystavená špecifikovanému
ohňu,
b)
potom sa vzorka ponechá na čas dostatočne dlhý na stabilizáciu teplôt všade vo vzorke
v prostredí s vonkajšou teplotou 38 oC, zároveň sa vystaví slnečnému ožiareniu definovanému v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 a najvyššej projektovej rýchlosti vnútorného vývinu tepla uvoľňovaného rádioaktívnym
obsahom zásielky; ktorýkoľvek z týchto parametrov môže mať odlišné hodnoty po skončení
ohrevu, ak sú vhodne zohľadnené pri hodnotení reakcie vzorky.
18.
Pri skúške ponorením do vody sa vzorka ponorí pod hladinu vody do hĺbky aspoň 15
m najmenej na 8 hodín v takej polohe, aká jej spôsobí čo najväčšie poškodenie. Týmto
podmienkam zodpovedá vonkajší pretlak aspoň 150 kPa.
19.
Pri predĺženej skúške ponorením do vody zásielok typu B(U) a typu B(M) obsahujúcich
viac než 105 A2 a zásielok typu C sa vzorka aspoň na jednu hodinu ponorí do vody do hĺbky aspoň 200
m. Týmto podmienkam zodpovedá vonkajší pretlak najmenej 2 MPa.
20.
Skúške prieniku vody pre zásielky obsahujúce štiepny materiál sa nepodrobí zásielka,
pri ktorej sa na účely hodnotenia najväčšej zásoby reaktivity podľa prílohy č. 1 časti XI bodov 6 až 11 predpokladá vniknutie alebo vytečenie vody.
21.
Predtým, ako sa vzorka podrobí skúške podľa bodu 22, podrobí sa skúške predpísanej
v bode 15 písm. b), skúške predpísanej v bode 15 písm. a) alebo c), ako je to uvedené
v prílohe č. 3 časti XI bode 11, a skúškam predpísaným v bodoch 16 a 17.
22.
Vzorka sa ponorí pod hladinu vody do hĺbky aspoň 0,9 m najmenej na 8 hodín v takej
polohe, v akej sa očakáva čo najväčší prienik vody.
23.
Pri skúškach zásielok typu C sa vzorky podrobia účinkom každej z týchto skúšok v
tomto poradí:
a)
skúšky predpísané v bode 15 písm. a), c) a bodoch 24 a 25,
b)
skúška predpísaná v bode 26.
Na každú z uvedených skúšok možno použiť samostatné vzorky.
24.
Pri skúške na prederavenie a roztrhnutie sa vzorka vystaví poškodzujúcim účinkom
pevného skúšobného nástroja z mäkkej ocele. Orientácia nástroja k povrchu vzorky musí
byť taká, aby na záver postupnosti skúšok uvedených v bode 23 písm. a) bola vzorka
čo najviac poškodená. Skúška sa vykoná takto:
a)
ak vzorka reprezentuje zásielku s hmotnosťou nižšou ako 250 kg, umiestni sa na terč
a vystaví sa skúšobnému nástroju s hmotnosťou 250 kg padajúcemu z výšky 3 m nad očakávaným
bodom dopadu; na túto skúšku sa ako skúšobný nástroj použije valcová tyč s priemerom
20 cm s nárazovým koncom tvoriacim kužeľ s pravouhlým vrcholom, s dĺžkou 30 cm a priemerom
2,5 cm na špici,
b)
ak vzorka reprezentuje zásielku s hmotnosťou 250 kg alebo viac, upevní sa základňa
skúšobného nástroja na terč a vzorka padá na skúšobný nástroj z výšky 3 m od očakávaného
bodu dopadu; na túto skúšku sa použije skúšobný nástroj opísaný v písmene a), ktorého
dĺžka sa upraví tak, aby na vzorke spôsobil čo najväčšie poškodenie.
25.
Predĺžená tepelná skúška sa vykoná tak, ako je uvedené v bodoch 16 a 17. Čas pôsobenia
tepelného prostredia sa predĺži na 60 minút.
26.
Pri skúške nárazom musí vzorka naraziť na terč rýchlosťou najmenej 90 m.s-1 v takom smere, aby utrpela čo najväčšie poškodenie.
Poznámky pod čiarou
1)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
2)
§ 19 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.
3)
Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 431/2011 Z. z. o systéme manažérstva kvality v znení vyhlášky č. 104/2016 Z. z.
4)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov
pred ionizujúcim žiarením.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu
a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu
a činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.
5)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), Poriadok
pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), Príloha I k Jednotným
právnym predpisom pre Zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru (CIM), ktoré
tvoria Dodatok B k Dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru po železniciach (COTIF)
z 9. mája 1980 [vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) v znení neskorších predpisov].
5a)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z. z.
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z. z.
6)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností.
§ 28 ods. 15 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností.
§ 28 ods. 15 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov.
7)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535/EÚ zo dňa 9. 9. 2015, ktorou sa stanovuje
postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich
sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015).
8)
ISO 7195 Balenie hexafluoridu uránu na prepravu.