Tento zákon upravuje právne vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením, právnou ochranou
a uplatnením technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru alebo
úžitkového vzoru.
biologickým materiálom akýkoľvek materiál obsahujúci genetickú informáciu, ktorý
je schopný samoreprodukcie alebo je reprodukovateľný v biologickom systéme,
b)
v podstate biologickým spôsobom vytvárania rastlín alebo zvierat spôsob založený
výlučne na prirodzených javoch, ako je kríženie alebo selekcia,
c)
chemickou látkou chemický prvok alebo zlúčenina chemických prvkov vrátane akýchkoľvek
prídavkov potrebných na udržanie jej stability a vrátane nečistôt vzniknutých počas
výrobného procesu,
d)
farmaceutickou látkou akákoľvek látka alebo zmes látok, o ktorej sa uvádza, že má
liečebné alebo preventívne účinky vo vzťahu k ochoreniam ľudí alebo zvierat, ako i
každá látka alebo zmes látok, ktorá môže byť podaná človeku alebo zvieraťu na účely
stanovenia diagnózy, alebo obnovenia, zlepšenia alebo úpravy fyziologických funkcií
človeka alebo zvieraťa,
e)
medicínskym použitím látky alebo zmesi látok použitie na chirurgické alebo terapeutické
spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela a na diagnostické metódy a metódy
prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom tele,
f)
medzinárodnou prihláškou prihláška podaná na základe Zmluvy o patentovej spolupráci.1)
Za technické riešenie podľa tohto zákona sa nepovažujú najmä
a)
objavy, vedecké teórie a matematické metódy,
b)
estetické výtvory,
c)
plány, pravidlá a spôsoby vykonávania duševnej činnosti, hier alebo obchodnej činnosti,
d)
programy počítačov,
e)
len uvedenia informácií.
(2)
Predmety alebo činnosti uvedené v odseku 1 sú vylúčené z ochrany úžitkovým vzorom
len v rozsahu, v akom sa prihláška úžitkového vzoru (ďalej len „prihláška“) vzťahuje
na tieto predmety alebo činnosti ako také.
technické riešenia, ktorých využívanie by bolo v rozpore s verejným poriadkom alebo
dobrými mravmi; samotný zákaz využívania technického riešenia zákonom sa nepovažuje
za rozpor s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi v zmysle tohto ustanovenia,
b)
odrody rastlín a plemená zvierat,
c)
v podstate biologické spôsoby vytvárania rastlín alebo zvierat,
d)
chirurgické alebo terapeutické spôsoby liečenia ľudského tela alebo zvieracieho tela
a diagnostické metódy a metódy prevencie chorôb využívané na ľudskom tele alebo zvieracom
tele,
e)
technické riešenia týkajúce sa výrobkov pozostávajúcich z biologického materiálu
alebo obsahujúcich biologický materiál, alebo spôsobu, prostredníctvom ktorého je
biologický materiál vyrobený, spracovaný alebo využitý,
f)
spôsoby výroby chemických látok,
g)
spôsoby výroby farmaceutických látok,
h)
látky a zmesi látok na ich využitie podľa písmena d) a
i)
riešenia týkajúce sa spracovania dát na administratívne účely, obchodné účely, finančné
účely, manažérske účely, dozorné účely, prognostické účely alebo iné netechnické účely.
Technické riešenie sa považuje za nové, ak nie je súčasťou stavu techniky podľa odsekov
2 až 4.
(2)
Za stav techniky sa na účely tohto zákona považuje všetko, čo bolo kdekoľvek predo
dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi úžitkového vzoru (ďalej len „prihlasovateľ“)
právo prednosti podľa § 34 ods. 1, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
(3)
Za stav techniky sa považuje aj obsah prihlášok a obsah patentových prihlášok podaných
v Slovenskej republike so skorším právom prednosti, ak budú v deň, od ktorého patrí
prihlasovateľovi právo prednosti, alebo po tomto dni zverejnené vo Vestníku Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“). To platí aj
pre medzinárodné prihlášky1) s určením pre Slovenskú republiku; za zverejnenie medzinárodnej prihlášky sa považuje
zverejnenie vo vestníku, a pre európske patentové prihlášky2) s určením pre Slovenskú republiku (ďalej len „európska patentová prihláška“); za
zverejnenie európskej patentovej prihlášky sa považuje zverejnenie podľa čl. 93 alebo čl. 153 Európskeho patentového dohovoru.2) Utajovaná patentová prihláška3) sa považuje za zverejnenú uplynutím 18 mesiacov odo dňa vzniku práva prednosti.
(4)
Stavom techniky nie je také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho
právneho predchodcu, ku ktorému došlo v posledných šiestich mesiacoch pred podaním
prihlášky.
Technické riešenie sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka
nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
(2)
Pri posudzovaní vynálezcovskej činnosti sa neprihliada na obsah prihlášok, patentových
prihlášok, medzinárodných prihlášok a európskych patentových prihlášok, ktoré ku dňu,
od ktorého prislúcha prihlasovateľovi právo prednosti, neboli zverejnené.
Technické riešenie sa považuje za priemyselne využiteľné, ak sa jeho predmet môže
vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.
Právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku (ďalej len „právo na riešenie“) má
pôvodca technického riešenia (ďalej len „pôvodca“), ak § 11 neustanovuje inak.
(2)
Pôvodcom je ten, kto vytvoril technické riešenie vlastnou tvorivou činnosťou.
(3)
Spolupôvodcovia technického riešenia (ďalej len „spolupôvodcovia“) majú právo na
riešenie v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení technického riešenia. Ak sa spolupôvodcovia
nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení
technického riešenia je rovnaký.
Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu
alebo členského vzťahu vytvoril technické riešenie (ďalej len „zamestnanecké riešenie“),
právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak.
Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.
(2)
Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie, je povinný zamestnávateľa o tejto
skutočnosti bezodkladne písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné
na posúdenie technického riešenia. V upovedomení pôvodca opíše technický problém a
jeho riešenie, ako aj vznik a podstatu zamestnaneckého riešenia tak, aby odborník
mohol technické riešenie uskutočniť.
(3)
Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote
troch mesiacov od upovedomenia pôvodcom podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie
podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej
prihlášky alebo medzinárodnej patentovej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecké
riešenie a v ktorej je ako pôvodca uvedený pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecké riešenie.
Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať
pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého riešenia, najmä o podanej prihláške,
európskej patentovej prihláške alebo o medzinárodnej patentovej prihláške.
(4)
Ak zamestnávateľ v lehote podľa odseku 3 neuplatní právo na riešenie spôsobom podľa
odseku 3 alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje,
prechádza toto právo na pôvodcu.
(5)
Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia
práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa
odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní
zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ
v lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je povinný zachovávať
o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti
podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru, Zmluvy o patentovej spolupráci
alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom zamestnávateľa, podľa toho, ktorá
skutočnosť nastane skôr. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ
je povinný zachovávať o zamestnaneckom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do
jeho sprístupnenia verejnosti podľa predchádzajúcej vety.
(6)
Pôvodca, voči ktorému zamestnávateľ uplatnil právo na riešenie podľa odseku 3, má
vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je
rozhodujúci technický význam a hospodársky význam zamestnaneckého riešenia a prínos
dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny
podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého riešenia a na rozsah a obsah pracovných
úloh pôvodcu. Odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie.
(7)
Ak odmena podľa odseku 6 nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo
iným uplatnením zamestnaneckého riešenia alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená
paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné
vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ
na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné
na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie
označené zamestnávateľom ako dôverné, pôvodca je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť
voči tretím osobám a nesmie ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý mu ich
zamestnávateľ poskytol. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr
po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na
dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého riešenia.
(8)
Práva a povinnosti podľa odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi
pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté.
(9)
Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné
vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého
riešenia. Ak sa spolupôvodcovia nedohodli inak alebo ak inak nerozhodol súd, platí,
že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého riešenia je rovnaký.
(10)
Na právne vzťahy zo zamestnaneckého riešenia sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 9 nie je ustanovené inak.
(11)
Právo na riešenie vytvorené zamestnancom verejnej vysokej školy alebo zamestnancom
Slovenskej akadémie vied alebo jej organizácie (ďalej len „Slovenská akadémia vied“)
pri plnení jeho pracovných povinností patrí zamestnancovi, ak nie je dohodnuté inak;
odseky 1 až 5 sa nepoužijú. Zamestnanec má pri odchylnej dohode právo na primeranú
odmenu podľa odsekov 6 a 7. Zamestnanec je povinný uvádzať inštitúciu, na ktorej technické
riešenie vytvoril. Verejná vysoká škola a Slovenská akadémia vied sú oprávnené použiť
technické riešenie vytvorené ich zamestnancom na účely svojej propagácie, propagácie
technického riešenia alebo jeho pôvodcu; verejná vysoká škola a Slovenská akadémia
vied je povinná zachovávať o technickom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až
do jeho sprístupnenia verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru,
Zmluvy o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom
zamestnanca, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Ak je pôvodcom technického riešenia študent a riešenie bolo vytvorené na splnenie
študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k vysokej škole alebo k
externej inštitúcii3a) alebo v súvislosti s ním, právo na riešenie patrí študentovi, ak nie je dohodnuté
inak. Študent je povinný uvádzať vysokú školu alebo externú inštitúciu, na ktorej
technické riešenie vytvoril. Vysoká škola a externá inštitúcia je oprávnená použiť
technické riešenie vytvorené študentom príslušnej inštitúcie na účely svojej propagácie,
propagácie technického riešenia alebo jeho pôvodcu; vysoká škola a externá inštitúcia
je povinná zachovávať o technickom riešení mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho
sprístupnenia verejnosti podľa tohto zákona, Európskeho patentového dohovoru, Zmluvy
o patentovej spolupráci alebo do jeho sprístupnenia verejnosti so súhlasom študenta,
podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
Majiteľ úžitkového vzoru má výlučné právo využívať technické riešenie chránené úžitkovým
vzorom, brániť tretím osobám využívať technické riešenie chránené úžitkovým vzorom
bez jeho súhlasu, poskytnúť súhlas na využívanie technického riešenia chráneného úžitkovým
vzorom, previesť úžitkový vzor na inú osobu alebo zriadiť k úžitkovému vzoru záložné
právo.
(2)
Účinky úžitkového vzoru nastávajú odo dňa oznámenia zápisu úžitkového vzoru do registra
vo vestníku (§ 43 ods. 2).
(3)
Prihlasovateľovi prislúcha primeraná náhrada od toho, kto po zverejnení prihlášky
jej predmet využíval. Právo na primeranú náhradu možno uplatniť odo dňa, od ktorého
nastávajú účinky úžitkového vzoru.
Rozsah ochrany vyplývajúci z úžitkového vzoru je určený znením nárokov na ochranu.
V prípade nejasností sa na výklad pojmov použitých v nárokoch na ochranu použije opis
technického riešenia, prípadne výkresy.
(2)
Rozsah ochrany vyplývajúci z prihlášky je predbežne určený znením nárokov na ochranu
zverejnených podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2. Rozsah tejto predbežnej ochrany je so spätnou účinnosťou určený nárokmi na ochranu
úžitkového vzoru; to neplatí, ak z úžitkového vzoru vyplýva širšia ochrana než zo
zverejnenej prihlášky.
vyrába, používa, ponúka alebo uvádza na trh, alebo na tento účel skladuje alebo dováža
výrobok chránený úžitkovým vzorom,
b)
používa spôsob chránený úžitkovým vzorom (ďalej len „chránený spôsob“) alebo ponúka
takýto chránený spôsob na používanie inej osobe,
c)
vyrába, používa, ponúka alebo uvádza na trh, alebo na tento účel skladuje alebo dováža
výrobok priamo získaný chráneným spôsobom; zhodné výrobky sa pritom pokladajú za vyrobené
chráneným spôsobom, ak sa nepreukáže opak,
d)
dodáva alebo ponúka na dodanie osobe neoprávnenej využívať úžitkový vzor prostriedky
slúžiace na uskutočnenie technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ak vie
alebo s ohľadom na okolnosti má vedieť, že tieto prostriedky sú určené alebo vhodné
na uskutočnenie technického riešenia; to neplatí, ak sú tieto prostriedky na trhu
dostupné a dodávateľ nenavádzal osobu neoprávnenú využívať úžitkový vzor na konanie
v rozpore s písmenami a) až c).
Majiteľ úžitkového vzoru nemá právo zakázať tretím osobám nakladať s výrobkom chráneným
úžitkovým vzorom po tom, ako bol tento výrobok majiteľom úžitkového vzoru alebo s
jeho výslovným súhlasom uvedený na trh v členskom štáte Európskej únie alebo štáte,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Právo majiteľa úžitkového vzoru nemožno uplatniť proti tomu, kto pred vznikom práva
prednosti na území Slovenskej republiky nezávisle od pôvodcu alebo majiteľa úžitkového
vzoru využíval technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo vykonal preukázateľné
prípravy bezprostredne smerujúce k využívaniu technického riešenia chráneného úžitkovým
vzorom (ďalej len „predchádzajúci užívateľ“).
(2)
Prevod alebo prechod práva predchádzajúceho užívateľa na využívanie technického riešenia
podľa odseku 1 je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho
časti, v rámci ktorej sa technické riešenie využíva.
Práva majiteľa úžitkového vzoru nie sú porušené, ak sa technické riešenie využije
a)
na lodiach iných krajín, ktoré sú zmluvnými stranami medzinárodného dohovoru5) alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie,6) v lodnom telese, v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a v inom príslušenstve,
ak sa tieto lode dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky a
technické riešenie sa využije výlučne pre potreby lode,
b)
pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo vozidiel krajín, ktoré sú zmluvnými stranami
medzinárodného dohovoru5) alebo členmi Svetovej obchodnej organizácie,6) alebo pri súčastiach či inom príslušenstve týchto lietadiel alebo vozidiel, ak sa
dostanú prechodne alebo náhodne na územie Slovenskej republiky,
c)
pri vykonávaní činnosti podľa medzinárodnej zmluvy,7) ak sa tieto činnosti týkajú lietadla štátu, ktorý požíva výhody tejto zmluvy,7)
d)
pri individuálnej príprave lieku v lekárni na základe lekárskeho predpisu alebo pri
činnosti týkajúcej sa takto pripraveného lieku,
e)
pri činnosti vykonávanej súkromne a na neobchodné účely,
f)
pri činnosti vykonávanej na experimentálne účely.
(2)
Osoby využívajúce technické riešenie podľa odseku 1 písm. d) až f) sa nepovažujú
za osoby využívajúce technické riešenie podľa § 15 písm. d).
Spolumajiteľský podiel k úžitkovému vzoru sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie,
ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak.
(2)
Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom úžitkového
vzoru alebo všetkými spolumajiteľmi úžitkového vzoru a osobou, ktorá má právo na riešenie
podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa úžitkového vzoru.
(3)
Každý zo spolumajiteľov úžitkového vzoru má právo využívať úžitkový vzor, ak sa spolumajitelia
úžitkového vzoru nedohodnú inak. Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 môže každý zo spolumajiteľov úžitkového vzoru uplatniť nároky podľa § 28 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu.7a) Len čo sa začalo konanie podľa predchádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo,
nie sú žaloby podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhy podľa osobitného predpisu7a) ďalších spolumajiteľov úžitkového vzoru pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného
zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov úžitkového vzoru pristúpiť
k začatému konaniu na strane žalobcu. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 28 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa úžitkového vzoru sú záväzné
aj pre ďalších spolumajiteľov úžitkového vzoru; tým nie je dotknuté právo spolumajiteľov
úžitkového vzoru na uplatnenie nárokov podľa § 28 ods. 2.
(4)
Na poskytnutie práva využívať úžitkový vzor tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých
spolumajiteľov úžitkového vzoru, ak sa spolumajitelia úžitkového vzoru nedohodnú inak;
tým nie je dotknuté právo spolumajiteľa úžitkového vzoru disponovať svojím spolumajiteľským
podielom podľa § 20 až 22.
(5)
Dohoda o zrušení spolumajiteľstva úžitkového vzoru a o vzájomnom vyrovnaní musí byť
písomná, inak je neplatná. Dohoda podľa prvej vety nadobúda právne účinky voči tretím
osobám dňom zápisu do registra.
(6)
Ak spolumajiteľ úžitkového vzoru nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa
úžitkového vzoru prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov úžitkového vzoru
v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom; to platí aj vtedy, ak sa spolumajiteľ
úžitkového vzoru vzdá svojho podielu.
(7)
Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú odseky 1 až 6.
(8)
Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi úžitkového vzoru sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve,8) ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak.
Zmluva o prevode úžitkového vzoru musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Čiastočný
prevod úžitkového vzoru nie je prípustný.
(2)
Prevod úžitkového vzoru nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prevodu
úžitkového vzoru do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom zápisu prevodu
úžitkového vzoru do registra zostávajú zachované.
(3)
Zápis prevodu úžitkového vzoru do registra vykoná úrad na základe žiadosti o zápis
prevodu úžitkového vzoru, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo strán zmluvy o prevode
úžitkového vzoru. Úrad žiadosť o zápis prevodu úžitkového vzoru zamietne, ak žiadateľ
k žiadosti nepriloží doklady, ktoré prevod úžitkového vzoru preukazujú; pred rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o zápis prevodu úžitkového vzoru úrad umožní žiadateľovi vyjadriť
sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť o zápis prevodu úžitkového
vzoru zamietnutá.
(4)
Nadobúdateľ úžitkového vzoru môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti
o zápis prevodu úžitkového vzoru; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3 a
pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru podľa § 26 ods. 2.
(5)
Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prevod práv z prihlášky.
Úžitkový vzor prechádza na nového majiteľa prepisom podľa § 47 a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.4)
(2)
Prechod úžitkového vzoru nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu prechodu
úžitkového vzoru do registra. Práva tretích osôb nadobudnuté predo dňom prechodu úžitkového
vzoru zostávajú zachované; to neplatí, ak ide o prepis podľa § 47.
(3)
Zápis prechodu úžitkového vzoru do registra vykoná úrad na základe žiadosti pôvodného
majiteľa úžitkového vzoru alebo na základe žiadosti nového majiteľa úžitkového vzoru.
Úrad žiadosť o zápis prechodu úžitkového vzoru zamietne, ak žiadateľ k žiadosti nepriloží
doklady, ktoré prechod úžitkového vzoru preukazujú; pred rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o zápis prechodu úžitkového vzoru úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným
dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť o zápis prechodu úžitkového vzoru zamietnutá.
(4)
Nový majiteľ úžitkového vzoru môže vykonávať úkony voči úradu až po doručení žiadosti
o zápis prechodu úžitkového vzoru; to neplatí pre podanie žiadosti podľa odseku 3
a pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru podľa § 26 ods. 2.
(5)
Odseky 1 až 4 sa primerane použijú aj na prechod práv z prihlášky.
K úžitkovému vzoru možno zriadiť záložné právo. Zriadenie záložného práva k časti
úžitkového vzoru nie je prípustné.
(2)
Zmluva o zriadení záložného práva k úžitkovému vzoru musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.
(3)
Úrad na žiadosť záložného veriteľa alebo žiadosť záložcu vykoná zápis záložného práva
do registra. Úrad žiadosť o zápis záložného práva k úžitkovému vzoru zamietne, ak
žiadateľ k žiadosti nepriloží doklady, ktoré zriadenie záložného práva k úžitkovému
vzoru preukazujú; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o zápis záložného práva k
úžitkovému vzoru úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých
základe má byť žiadosť o zápis záložného práva k úžitkovému vzoru zamietnutá.
(4)
Odseky 1 až 3 sa primerane použijú aj na záložné právo k prihláške a na záložné právo
k úžitkovému vzoru, ktorý by bol zapísaný v budúcnosti8a) (ďalej len „záložné právo k prihláške“). Zápisom úžitkového vzoru nie je zápis záložného
práva k prihláške dotknutý a považuje sa za zápis záložného práva k úžitkovému vzoru,
ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je dohodnuté inak alebo ak z rozhodnutia,
ktorým bolo záložné právo zriadené, nevyplýva inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky
(§ 39) nie je zápis záložného práva k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky
(§ 39 ods. 2), úrad zapíše záložné právo aj k vylúčeným prihláškam.
(5)
Na vznik, zánik a výkon záložného práva k úžitkovému vzoru sa použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka,9) ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.
Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie úžitkového
vzoru (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.
(2)
Licencia nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra. Zápis
licencie vykoná úrad na základe žiadosti o zápis licencie, ktorú je oprávnená podať
ktorákoľvek zo strán licenčnej zmluvy. Úrad žiadosť o zápis licencie zamietne, ak
žiadateľ k žiadosti nepriloží doklady, ktoré licenciu preukazujú; pred rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o zápis licencie úrad umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným
dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť o zápis licencie zamietnutá.
(3)
Majiteľ úžitkového vzoru môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú
licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ úžitkového vzoru udelil
výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.
(4)
Ak majiteľ úžitkového vzoru udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu
a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania
úžitkového vzoru.
(5)
Ak majiteľ úžitkového vzoru udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo
využívať úžitkový vzor (§ 13) ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.
(6)
Licenčná zmluva, ktorou majiteľ úžitkového vzoru udelil tretej osobe licenciu, je
neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takej licenčnej
zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.
(7)
Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu
alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa úžitkový vzor na základe
licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.
(8)
Ak nie je dohodnuté inak, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky
podľa § 28 žalobou podľa Civilného sporového poriadku alebo návrhom podľa osobitného predpisu7a) len so súhlasom majiteľa úžitkového vzoru; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže
urobiť, ak majiteľ úžitkového vzoru po písomnom oznámení sám v primeranej lehote žalobou
podľa Civilného sporového poriadku neuplatní nároky podľa § 28 ods. 1. Ustanovením predchádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa úžitkového
vzoru a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka9a) ani právo nadobúdateľa licencie vstúpiť do konania začatého majiteľom úžitkového
vzoru ako intervenient.
(9)
Odseky 1 až 8 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje
oprávnenie na využívanie technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky (ďalej
len „licencia na prihlášku“). Zápisom úžitkového vzoru nie je zápis licencie na prihlášku
dotknutý, ak v licenčnej zmluve nie je dohodnuté inak. Úpravou alebo rozdelením prihlášky
(§ 39) nie je zápis licencie na prihlášku dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky (§ 39 ods. 2), úrad zapíše licenciu aj na vylúčené prihlášky.
(10)
Na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka,10) ak v odsekoch 1 až 9 nie je uvedené inak.
Na návrh môže súd udeliť nútenú licenciu každému, kto preukáže spôsobilosť využívať
na území Slovenskej republiky technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, za predpokladu,
že
a)
uplynuli štyri roky od podania prihlášky alebo tri roky od zápisu úžitkového vzoru
do registra, pričom platí lehota, ktorá uplynie neskôr,
b)
navrhovateľ udelenia nútenej licencie dal majiteľovi úžitkového vzoru pred podaním
návrhu riadnu ponuku na uzatvorenie licenčnej zmluvy, pričom táto ponuka nebola majiteľom
úžitkového vzoru do troch mesiacov od jej podania prijatá a
c)
technické riešenie nie je bez primeraného dôvodu na strane majiteľa úžitkového vzoru
na území Slovenskej republiky využívané alebo je využívané nedostatočne, pričom majiteľ
úžitkového vzoru predmet chránený úžitkovým vzorom nedodáva na trh v Slovenskej republike
v dostatočnom množstve; neexistencia primeraného dôvodu sa predpokladá, kým sa nepreukáže
opak.
(2)
Nútenú licenciu možno udeliť len ako nevýlučnú licenciu, pričom jej trvanie a rozsah
sa obmedzia na účel, na ktorý je udelená, s podmienkou prednostného uspokojenia potrieb
domáceho trhu.
(3)
V prípade ohrozenia dôležitého verejného záujmu možno nútenú licenciu udeliť bez
ohľadu na odsek 1 písm. a) a b). O tejto skutočnosti musí byť majiteľ úžitkového vzoru
upovedomený.
(4)
Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa nútenej licencie je možný výlučne ako súčasť
prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické riešenie
na základe nútenej licencie využíva.
(5)
Nadobúdateľ nútenej licencie sa môže vzdať práv z nútenej licencie písomným oznámením
doručeným úradu. Vzdanie sa práva nadobúda účinnosť odo dňa doručenia oznámenia úradu
alebo neskorší deň, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému sa nadobúdateľ
nútenej licencie vzdáva svojich práv.
Udelením nútenej licencie nie je dotknuté právo majiteľa úžitkového vzoru na jej
primeranú úhradu.
(2)
V prípade podstatnej zmeny okolností, ktoré viedli k udeleniu nútenej licencie, môže
súd na návrh niektorého z účastníkov licenčného vzťahu zrušiť rozhodnutie o udelení
nútenej licencie za predpokladu, že opätovný vznik dôvodov udelenia nútenej licencie
nie je pravdepodobný alebo práva z nútenej licencie sa nevyužívajú počas jedného roka.
(3)
Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o udelení nútenej licencie alebo právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie o zrušení nútenej licencie súd bezodkladne doručí úradu,
ktorý tieto skutočnosti bezodkladne zapíše do registra.
Úžitkový vzor platí štyri roky odo dňa podania prihlášky.
(2)
Na základe žiadosti podanej majiteľom úžitkového vzoru, záložným veriteľom alebo
inou osobou, ktorá preukáže právny záujem, úrad predĺži platnosť úžitkového vzoru
najviac dvakrát, a to vždy o tri roky až na celkovú dobu ochrany desať rokov odo dňa
podania prihlášky.
(3)
Ak dôjde k zápisu úžitkového vzoru do registra až po uplynutí doby podľa odseku 1,
úrad predĺži platnosť úžitkového vzoru bez žiadosti; tým nie je dotknutá povinnosť
majiteľa úžitkového vzoru zaplatiť za predĺženie platnosti úžitkového vzoru správny
poplatok (§ 58 ods. 13) na základe písomnej výzvy úradu.
(4)
Žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru možno podať najskôr v poslednom roku
jeho platnosti. Ak žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nie je v poslednom
roku jeho platnosti podaná najneskôr v deň, ktorý sa označením zhoduje s dňom podania
prihlášky, platí, že žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nebola podaná;
odsek 5 tým nie je dotknutý.
(5)
Ak žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nebola podaná v lehote podľa odseku
4, možno podať žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru v dodatočnej lehote
šiestich mesiacov, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď podľa odseku
4 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti úžitkového vzoru najneskôr podaná. Ak žiadosť
o predĺženie platnosti úžitkového vzoru nie je podaná ani v tejto dodatočnej lehote,
úžitkový vzor zanikne ku dňu, keď podľa odseku 4 mala byť žiadosť o predĺženie platnosti
úžitkového vzoru najneskôr podaná.
(6)
Práva tretích osôb, ktoré po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti o predĺženie
platnosti úžitkového vzoru podľa odseku 4 v dobrej viere začali využívať technické
riešenie alebo na takéto využívanie vykonali preukázateľné prípravy, nie sú dotknuté
predĺžením platnosti vykonanej na základe žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového
vzoru podanej v dodatočnej lehote. Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje
za konanie v dobrej viere, kým sa nepreukáže opak.
(7)
Odo dňa doručenia žiadosti o zápis súdneho sporu o právo na riešenie do registra
(§ 49 ods. 4) sa prerušuje plynutie lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti
úžitkového vzoru až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
súdu.
Vzdanie sa úžitkového vzoru podľa odseku 1 písm. b) nadobúda účinnosť dňom doručenia
oznámenia o vzdaní sa úradu alebo dňom, ktorý je v oznámení uvedený ako deň, ku ktorému
sa majiteľ úžitkového vzoru vzdáva úžitkového vzoru. Čiastočné vzdanie sa úžitkového
vzoru nie je prípustné.
(3)
Vzdanie sa úžitkového vzoru, na ktorom viaznu práva tretích osôb zapísané v registri,
nadobudne účinnosť len po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené
záujmy môžu byť zánikom úžitkového vzoru dotknuté. To isté platí v prípade existencie
súdneho sporu zapísaného v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to
až do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 13 sa môže majiteľ úžitkového vzoru domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie
práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.
(2)
Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ úžitkového vzoru
má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku
1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ úžitkového vzoru má právo na primerané zadosťučinenie,
ktorým môže byť aj peňažné plnenie.11) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1
tým nie je dotknuté.
(3)
Právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch podľa
odseku 2 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ úžitkového vzoru dozvie o
škode alebo o nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; pri uplatnení práv podľa
§ 13 ods. 3 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového
vzoru. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na primerané zadosťučinenie
v peniazoch podľa odseku 2 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo o nemajetkovú
ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa
odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového vzoru, podľa toho,
ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.
(4)
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa majiteľ úžitkového vzoru dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto sa na jeho úkor obohatil; pri uplatnení práv podľa § 13 ods. 3 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky úžitkového
vzoru. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 2 premlčí
za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k zásahu do práv podľa odseku 1, alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky
úžitkového vzoru, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.
(5)
Na právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak v odsekoch 1 až 4 nie je ustanovené inak.
Pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom môže majiteľ úžitkového
vzoru žiadať, aby ten, kto jeho práva porušuje alebo ohrozuje, mu poskytol informácie
týkajúce sa pôvodu výrobku alebo služieb a okolností ich uvedenia na trh.
(2)
Informácie podľa odseku 1 obsahujú najmä
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov a miesto trvalého pobytu alebo
miesto podnikania, alebo sídlo výrobcu, spracovateľa, skladovateľa, distributéra,
dodávateľa, predajcu, zamýšľaného predajcu a iných predchádzajúcich držiteľov výrobku
alebo poskytovateľa služieb,
b)
údaje o vyrobenom, spracovanom, dodanom alebo objednanom množstve a o cene príslušných
výrobkov alebo služieb.
(3)
Poskytnúť informácie podľa odsekov 1 a 2 je povinná aj osoba, ktorá
a)
má v držbe výrobky porušujúce práva podľa tohto zákona,
b)
využíva služby porušujúce práva podľa tohto zákona,
c)
poskytuje služby využívané v činnostiach spojených s porušovaním práv podľa tohto
zákona alebo
d)
bola označená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe,
spracovaní alebo distribúcii výrobkov alebo poskytovaní služieb porušujúcich práva
podľa tohto zákona.
(4)
Súd neprizná právo na poskytnutie informácií, ak by možné následky jeho výkonu boli
neprimerané závažnosti následkov vyplývajúcich zo splnenia uloženej povinnosti.
Spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú súdy,11a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Súd môže aj bez návrhu
a)
vyzvať žalobcu, aby predložil výsledok rešerše na stav techniky podľa § 38 ods. 4 alebo § 39 ods. 2, (ďalej len „rešeršná správa“) alebo správu o rešerši medzinárodného typu podľa § 38a na predmet chránený úžitkovým vzorom,
b)
vyzvať žalovaného, aby podal návrh na výmaz úžitkového vzoru podľa § 44 a § 45, a to v lehote určenej súdom,
c)
aj iným spôsobom vykonať dokazovanie o tom, či sú splnené podmienky ochrany podľa
tohto zákona.
(3)
Na návrh súd nariadi, aby výrobky, materiály alebo nástroje, prostredníctvom ktorých
priamo dochádza k porušovaniu práva alebo ohrozovaniu práva, boli najmä
a)
stiahnuté z obchodnej siete,
b)
definitívne odstránené z obchodnej siete,
c)
inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva,
d)
zničené vhodným spôsobom.
(4)
Opatrenia podľa odseku 3 sa vykonajú na náklady porušovateľa alebo ohrozovateľa práv
chránených týmto zákonom, pokiaľ osobitné okolnosti neodôvodňujú iný postup.
(5)
Návrh podľa odseku 3 písm. d) v časti týkajúcej sa spôsobu zničenia nie je pre súd
záväzný.
(6)
Na návrh súd môže požiadať úrad o odborné vyjadrenie11b) k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z konkrétneho úžitkového vzoru.
Súd môže pred nariadením neodkladného opatrenia12) aj bez návrhu vyzvať navrhovateľa, aby predložil rešeršnú správu alebo správu o rešerši
medzinárodného typu podľa § 38a na predmet chránený úžitkovým vzorom. Ak navrhovateľ výzve nevyhovie alebo súd dôjde
k záveru, že nie sú splnené podmienky ochrany podľa tohto zákona, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.12a)
(2)
V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie,12) môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v
primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej
zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody
alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa
s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného
uplatnenia práva.
(3)
Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 2 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody
alebo inej ujmy.12b) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená,
tým nie je dotknutá.
(4)
Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 2 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi,
ak
a)
poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy12b) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody
alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,
b)
bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo
c)
navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.
Ak právo na riešenie patrí viacerým osobám, prihlášku môže podať vo svojom mene jedna
osoba alebo viaceré z týchto osôb. Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou
uzatvorenou medzi prihlasovateľom alebo prihlasovateľmi a osobou, ktorá má právo na
podanie prihlášky podľa odseku 2, úrad zapíše takú osobu do registra ako spoluprihlasovateľa.
(4)
Predmetom prihlášky môže byť len jedno technické riešenie alebo skupina technických
riešení, ktoré sú navzájom spojené tak, že tvoria jedinú technickú myšlienku.
(5)
Technické riešenie musí byť v prihláške opísané a vysvetlené tak jasne a úplne, aby
ho mohol odborník uskutočniť.
(6)
Prihláška musí obsahovať
a)
žiadosť o zápis do registra úžitkových vzorov s uvedením názvu technického riešenia,
b)
opis technického riešenia, anotáciu, prípadne výkresy,
c)
aspoň jeden nárok na ochranu,
d)
identifikačné údaje prihlasovateľa či spoluprihlasovateľov,
e)
identifikačné údaje pôvodcu či spolupôvodcov,
f)
doklad o nadobudnutí práva na riešenie, ak prihlasovateľom nie je pôvodca alebo údaj
o tom, že predmetom prihlášky je zamestnanecké riešenie.
Dňom podania prihlášky je deň doručenia podania, ktoré obsahuje aspoň
a)
údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku,
b)
údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom a
c)
časť, ktorá sa javí ako opis.
(2)
Ak podanie neobsahuje údaje a náležitosti podľa odseku 1, úrad vyzve prihlasovateľa
na ich doplnenie a na tento účel mu určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako dva
mesiace. V tomto prípade je dňom podania prihlášky deň doručenia podania, ktorým prihlasovateľ
tieto údaje a náležitosti doplnil, inak sa prihláška považuje za nepodanú.
(3)
Povinnosť prihlasovateľa urobiť podanie v štátnom jazyku13) podľa § 58 ods. 10 neplatí na účel určenia dňa podania prihlášky vo vzťahu k časti podania podľa odseku
1 písm. c).
dňom práva prednosti podľa podmienok uvedených v medzinárodnom dohovore13a) vyplývajúcim z prvej prihlášky, patentovej prihlášky, autorského osvedčenia alebo
osvedčenia o užitočnosti so zhodným predmetom.
(2)
Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) možno uplatniť z prvej prihlášky, patentovej
prihlášky, autorského osvedčenia alebo osvedčenia o užitočnosti so zhodným predmetom
podanej v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného
dohovoru5) alebo ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie.6) Inak toto právo možno uplatniť len za podmienky vzájomnosti.
(3)
Právo prednosti podľa odseku 1 písm. b) musí prihlasovateľ uplatniť už v prihláške
a v lehote troch mesiacov od jej podania toto právo preukázať dokladom o práve prednosti.
Ak prihlasovateľ v prihláške neuvedie všetky údaje nevyhnutné pre uplatnenie práva
prednosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 59, úrad vyzve prihlasovateľa na ich doplnenie v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako
dva mesiace.
(4)
Ak prihlasovateľ nepreukáže právo prednosti riadne a včas podľa odseku 3, úrad prizná
právo prednosti na základe odôvodnenej žiadosti o dodatočné uznanie dokladu o práve
prednosti za predpokladu, že
a)
žiadosť o vydanie dokladu o práve prednosti bola podaná príslušnému úradu najneskôr
v deň podania prihlášky v Slovenskej republike podľa § 33 a
b)
žiadosť o dodatočné uznanie dokladu o práve prednosti spolu s dokladom o práve prednosti
bola podaná najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu o práve prednosti prihlasovateľovi.
(5)
Úrad môže vyzvať prihlasovateľa, aby predložil preklad dokladu o práve prednosti
do štátneho jazyka alebo vyhlásenie, že prihláška je úplným prekladom skoršej prihlášky
do štátneho jazyka.
(6)
Na uplatnenie práva prednosti a preukázanie práva prednosti, ktoré nespĺňa podmienky
podľa tohto ustanovenia, úrad v konaní neprihliada. Túto skutočnosť úrad oznámi prihlasovateľovi.
(7)
Na žiadosť prihlasovateľa alebo majiteľa úžitkového vzoru úrad vydá doklad osvedčujúci
právo prednosti vyplývajúce z prihlášky. Za vydanie dokladu o práve prednosti sa považuje
aj registrácia dokladu o práve prednosti v elektronickom systéme výmeny prioritných
dokladov zriadenom medzinárodnou organizáciou13b) na žiadosť prihlasovateľa.
Ak prihlasovateľ pred podaním prihlášky požiadal v Slovenskej republike o udelenie
patentu14) na zhodný predmet, môže pri podaní prihlášky požadovať priznanie dátumu podania,
prípadne aj práva prednosti z tejto patentovej prihlášky alebo európskej patentovej
prihlášky. Úrad prizná prihláške dátum podania, prípadne aj právo prednosti z tejto
patentovej prihlášky alebo európskej patentovej prihlášky, ak sa prihláška podá do
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o tejto patentovej prihláške alebo európskej
patentovej prihláške, najneskôr však do desiatich rokov od podania tejto patentovej
prihlášky alebo európskej patentovej prihlášky.
(2)
Prihlasovateľ uplatňujúci právo podľa odseku 1 je povinný v lehote troch mesiacov
od podania prihlášky predložiť rovnopis európskej patentovej prihlášky, ktorej dátumu
podania, prípadne práva prednosti sa dovoláva, inak sa naň neprihliada.
Prihlasovateľ je povinný na základe výzvy úradu predložiť do troch mesiacov preklad
európskej patentovej prihlášky do štátneho jazyka. Prihlasovateľ je povinný zaplatiť
správny poplatok za podanie prihlášky úžitkového vzoru.
(3)
V prípade, ak žiadosť o zmenu nie je podaná do troch mesiacov odo dňa, keď bola európska
patentová prihláška späťvzatá alebo keď bolo doručené oznámenie, že sa európska patentová
prihláška považuje za späťvzatú, alebo rozhodnutie o zamietnutí európskej patentovej
prihlášky alebo o zrušení európskeho patentu, prihlasovateľ stráca právo prednosti
vyplývajúce z pôvodne podanej európskej patentovej prihlášky.
Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je právo na riešenie, úrad na žiadosť
niektorej zo strán súdneho sporu preruší konanie o prihláške; zverejnenie prihlášky
tým nie je dotknuté. K žiadosti o prerušenie konania žiadateľ priloží rovnopis žaloby
potvrdený súdom.
(2)
Lehoty podľa tohto zákona počas prerušenia konania neplynú.
(3)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté v spore o právo
na riešenie, a prípadnom prepise úrad pokračuje v konaní prerušenom podľa odseku 1.
Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 32 ods. 4 a 6 alebo § 39 ods. 1 alebo nespĺňa náležitosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa
§ 59, úrad vyzve prihlasovateľa, aby nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak prihlasovateľ
v určenej lehote nedostatky neodstráni, úrad konanie o prihláške zastaví.
(2)
Ak prihláška obsahuje predmet, ktorý sa podľa § 5 nepovažuje za technické riešenie alebo je podľa § 6 vylúčený z ochrany, prípadne ak predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienku podľa
§ 9, alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky musí úrad umožniť
prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na základe ktorých sa má prihláška zamietnuť.
(3)
Ak nastanú pochybnosti, môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu
prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ
využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je
využiteľný.
(4)
Ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa odseku 1 alebo ak prihláška nebola
zamietnutá podľa odseku 2, úrad vykoná na predmet prihlášky rešerš na stav techniky,
rešeršnú správu oznámi prihlasovateľovi, prihlášku spolu s rešeršnou správou zverejní
a zverejnenie oznámi vo vestníku. To neplatí, ak úrad už zverejnil prihlášku spolu
so správou o rešerši medzinárodného typu a zverejnenie oznámil vo vestníku podľa § 38a ods. 2.
(5)
Na žiadosť prihlasovateľa podanú v lehote troch mesiacov odo dňa podania prihlášky
úrad odloží zverejnenie prihlášky, najdlhšie však do uplynutia 15 mesiacov odo dňa
podania prihlášky. Prihlasovateľ sa pri podaní prihlášky môže písomne vzdať práva
požiadať o odklad zverejnenia prihlášky.
Na žiadosť prihlasovateľa úrad umožní orgánu pre medzinárodnú rešerš14a) vykonať rešerš medzinárodného typu na predmet prihlášky.
(2)
Ak bola žiadosť podľa odseku 1 podaná do troch mesiacov od vzniku práva prednosti
a ak v konaní o prihláške bola predložená správa o rešerši medzinárodného typu, ktorú
vykonal úrad ako pobočka Vyšehradského patentového inštitútu podľa medzinárodnej zmluvy,14b) úrad zverejní správu o rešerši medzinárodného typu spolu s prihláškou a zverejnenie
oznámi vo vestníku; to neplatí, ak úrad už zverejnil prihlášku spolu s rešeršnou správou
a zverejnenie oznámil vo vestníku podľa § 38 ods. 4.
Prihlasovateľ môže v priebehu konania o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny
vykonané v prihláške nesmú ísť nad rámec jej pôvodného podania.
(2)
V priebehu konania o prihláške môže prihlasovateľ prihlášku rozdeliť. Úrad prizná
vylúčeným prihláškam deň podania, prípadne aj právo prednosti z pôvodnej prihlášky,
ak nejdú nad jej rámec. Ak k rozdeleniu prihlášky dôjde po jej zverejnení podľa § 38 ods. 4 alebo § 38a ods. 2, úrad vykoná na predmet každej vylúčenej prihlášky rešerš na stav techniky, rešeršnú
správu oznámi prihlasovateľovi, vylúčenú prihlášku spolu s rešeršnou správou zverejní
a zverejnenie oznámi vo vestníku; to neplatí, ak úrad už zverejnil vylúčenú prihlášku
spolu so správou o rešerši medzinárodného typu a zverejnenie oznámil vo vestníku podľa
§ 38a ods. 2. Ustanovenie § 14 ods. 2 rozdelením prihlášky nie je dotknuté.
Po zverejnení prihlášky môže ktokoľvek podať v lehote troch mesiacov od tohto zverejnenia
úradu námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra z dôvodu, že predmet prihlášky
nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 až 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 5. Námietky musia obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň s námietkami musí
namietateľ predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré predloží. Po uplynutí lehoty
podľa prvej vety sa neprihliada na doplnenie a rozšírenie námietok ani na dôkazy,
ktoré neboli označené v námietkach.
(2)
V námietkach je možné odkazovať aj na dokumenty uvedené v rešeršnej správe zverejnenej
spolu s prihláškou podľa § 38 ods. 4 alebo § 39 ods. 2, alebo v správe o rešerši medzinárodného typu zverejnenej s prihláškou podľa § 38a; tieto dokumenty nie je potrebné predkladať.
Ak námietky neboli podané riadne a včas podľa § 40 alebo namietateľ nepredloží na výzvu úradu v určenej lehote označené dôkazy, úrad
konanie o námietkach zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania o námietkach úrad doručí
namietateľovi.
(2)
Úrad oboznámi prihlasovateľa s námietkami podanými podľa § 40, o ktorých sa konanie nezastavilo podľa odseku 1, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril
v určenej lehote.
(3)
Ak sa prihlasovateľ k námietkam nevyjadrí v určenej lehote podľa odseku 2, úrad konanie
o prihláške zastaví; o tomto následku úrad prihlasovateľa vo výzve na vyjadrenie upovedomí.
Rozhodnutie o zastavení konania o prihláške úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.
(4)
Úrad konanie o námietkach zastaví, ak odpadol dôvod, pre ktorý bola námietka podaná.
Rozhodnutie o zastavení konania o námietkach úrad doručí prihlasovateľovi a namietateľovi.
Na základe námietok, ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, úrad v rozsahu podaných
námietok preskúma, či predmet prihlášky spĺňa podmienky ochrany podľa § 4 až 6 alebo prihláška spĺňa podmienku podľa § 32 ods. 5.
(2)
Ak úrad v konaní o námietkach na základe dokazovania vykonaného na návrh účastníkov
zistí, že
a)
predmet prihlášky úplne alebo čiastočne nespĺňa podmienky ochrany podľa § 4 až 6 alebo prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 5, námietkam v príslušnom rozsahu vyhovie a prihlášku úplne alebo čiastočne zamietne
alebo
Ak konanie o prihláške nebolo zastavené podľa § 38 ods. 1 alebo prihláška nebola zamietnutá podľa § 38 ods. 2, proti zápisu úžitkového vzoru do registra neboli podané námietky podľa § 40 alebo námietky proti zápisu úžitkového vzoru do registra boli zamietnuté podľa § 42 ods. 2 písm. b), alebo konanie o námietkach bolo zastavené, úrad zapíše úžitkový vzor do registra
a prihlasovateľ sa stáva majiteľom úžitkového vzoru.
(2)
Úrad vydá majiteľovi úžitkového vzoru osvedčenie o zápise úžitkového vzoru do registra
a zápis úžitkového vzoru oznámi vo vestníku.
(3)
Ak je tým istým prihlasovateľom podaných viac prihlášok so zhodným predmetom, môže
sa pre tohto prihlasovateľa zapísať len jeden úžitkový vzor. Konanie o ostatných prihláškach
úrad zastaví.
predmet úžitkového vzoru ide nad rámec pôvodného podania prihlášky,
e)
pre toho istého prihlasovateľa bolo zapísaných viac úžitkových vzorov so zhodným
predmetom,
f)
neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru do registra podľa predpisov platných
v čase jeho zápisu.
(2)
Úrad môže vymazať úžitkový vzor z registra podľa odseku 1 písm. c) až e) alebo v
prípade, ak predmet prihlášky nie je zjavne spôsobilý na ochranu podľa § 5, 6 a 9 alebo prihláška nespĺňala podmienku podľa § 32 ods. 5, aj z úradnej moci.
(3)
Výmaz má účinky, akoby úžitkový vzor nebol do registra zapísaný.
(4)
Výmaz možno vykonať i po zániku úžitkového vzoru podľa § 27, ak navrhovateľ preukáže právny záujem.
(5)
Ak sa dôvody výmazu týkajú úžitkového vzoru čiastočne, úžitkový vzor sa vymaže z
registra len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou nárokov na ochranu,
prípadne aj opisu.
(6)
Úrad môže úplne alebo čiastočne vymazať úžitkový vzor z registra aj na návrh jeho
majiteľa bez ohľadu na existenciu dôvodov podľa odseku 1; pri čiastočnom výmaze na
návrh majiteľa úžitkového vzoru sa primerane použije odsek 5. Úrad neprihliada na
návrh majiteľa úžitkového vzoru na čiastočný výmaz úžitkového vzoru, ak prebieha konanie
o výmaze úžitkového vzoru. Ak na úžitkovom vzore viaznu práva tretích osôb zapísané
v registri, úrad o návrhu majiteľa úžitkového vzoru na výmaz úžitkového vzoru koná
až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorej práva a oprávnené záujmy môžu byť
výmazom úžitkového vzoru dotknuté; úrad postupuje rovnako aj vtedy, ak ide o súdny
spor zapísaný v registri, ktorého predmetom je právo na riešenie, a to až do uplynutia
šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(7)
Úrad konanie o výmaze úžitkového vzoru zastaví, ak nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie,
ktorým bol ten istý úžitkový vzor vymazaný.
Návrh na výmaz úžitkového vzoru musí obsahovať právne a skutkové odôvodnenie. Zároveň
s návrhom na výmaz úžitkového vzoru musí navrhovateľ predložiť dôkazy alebo označiť
dôkazy, ktoré predloží. V návrhu je možné odkazovať aj na dokumenty uvedené v rešeršnej
správe zverejnenej spolu s prihláškou podľa § 38 ods. 4 alebo § 39 ods. 2, alebo v správe o rešerši medzinárodného typu zverejnenej s prihláškou podľa § 38a; tieto dokumenty nie je potrebné predkladať.
(2)
Ak návrh na výmaz úžitkového vzoru neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo náležitosti
ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59 alebo navrhovateľ nepredloží označené dôkazy alebo navrhovateľ nie je zastúpený podľa
§ 58 ods. 2, úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ
výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru
zastaví; o tomto následku úrad navrhovateľa vo výzve upovedomí.
(3)
Ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 2, úrad vyzve majiteľa úžitkového vzoru,
aby sa k návrhu na výmaz úžitkového vzoru v určenej lehote vyjadril a prípadne zmenil
nároky na ochranu, opis alebo výkresy s ohľadom na dôvody a dôkazy uplatnené a predložené
navrhovateľom, pričom vykonané zmeny musia spĺňať podmienky podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu vydaného podľa § 59 a nesmú ísť nad rámec ochrany vyplývajúcej z úžitkového vzoru. Ak majiteľ úžitkového
vzoru navrhne zmeny obmedzujúce rozsah ochrany, tieto sú podkladom pre ďalšie konanie.
(4)
Vyjadrenie majiteľa úžitkového vzoru a jeho prípadný návrh na zmeny podľa odseku
3 doručí úrad navrhovateľovi, a ak to považuje za účelné, zároveň ho vyzve, aby sa
k nim v určenej lehote vyjadril.
(5)
V priebehu konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru úrad môže
a)
vyzvať účastníka, aby sa v určenej lehote vyjadril k podaniam druhého účastníka alebo
ku skutočnostiam, ktoré úrad považuje za rozhodujúce v konaní o výmaze úžitkového
vzoru, alebo
b)
určiť účastníkom spoločnú lehotu na záverečné vyjadrenia; na vyjadrenia doručené
po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada, o čom úrad účastníkov upovedomí.
(6)
Ak sa majiteľ úžitkového vzoru k návrhu na výmaz úžitkového vzoru nevyjadrí v lehote
určenej vo výzve podľa odseku 3 alebo v tej istej lehote nenavrhne zmeny obmedzujúce
rozsah ochrany podľa odseku 3, úrad vykoná výmaz úžitkového vzoru z registra v rozsahu
podaného návrhu. Ak sa navrhovateľ nevyjadrí v lehote podľa odseku 4 alebo ak sa účastník
konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru nevyjadrí v lehote podľa odseku 5 písm.
a), úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe spisu.
(7)
Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania o návrhu na výmaz
úžitkového vzoru, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň s predvolaním
na ústne pojednávanie doručí účastníkovi konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru
všetky vyjadrenia druhého účastníka, ak tak už neurobil skôr.
(8)
Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj vtedy, ak sa riadne predvolaný
účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru na ústnom pojednávaní nezúčastní.
Úrad môže vyhovieť žiadosti o odročenie ústneho pojednávania len z dôležitých dôvodov
a len vtedy, ak bola žiadosť doručená na úrad bezodkladne po tom, čo sa predvolaný
účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru dozvedel o dôvode, pre ktorý žiada
pojednávanie odročiť; inak úrad na žiadosť o odročenie ústneho pojednávania neprihliada.
(9)
Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz úžitkového vzoru o nový dôvod podľa § 44 ods. 1 alebo o nový dôkaz o nesplnení podmienok ochrany podľa § 4 až 6 alebo podľa § 32 ods. 5 v konaní o výmaze úžitkového vzoru nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie
úrad v rámci tohto konania a rozhodovania vo veci neprihliada.
(10)
Odseky 3 a 5 až 8 sa primerane použijú aj na konanie o výmaze úžitkového vzoru začaté
z úradnej moci.
Účastníkovi konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru, ktorý mal vo veci úspech,
úrad aj bez návrhu v rozhodnutí prizná náhradu trov konania vo výške podľa odseku
3 proti účastníkovi konania, ktorý nemal vo veci úspech.
(2)
Ak mal účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru vo veci len čiastočný
úspech, žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania; to platí aj
vtedy, ak bolo konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru zastavené.
(3)
Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech, patrí náhrada trov konania vo výške zaplateného
správneho poplatku. Ak je účastník konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru, ktorý
mal vo veci úspech, zastúpený advokátom16)alebo patentovým zástupcom,17) patrí mu aj náhrada trov konania vo výške 300 eur.
(4)
Ustanovenia o náhrade trov konania na prvom stupni podľa odsekov 1 až 3 sa primerane
použijú aj na konanie o rozklade proti rozhodnutiu o návrhu na výmaz úžitkového vzoru.
Ak orgán rozhodujúci o rozklade zmení rozhodnutie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru,
rozhodne aj o náhrade trov konania na prvom stupni. Ak orgán rozhodujúci o rozklade
zruší rozhodnutie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru a vec vráti na ďalšie konanie,
o náhrade trov konania o rozklade rozhodne prvostupňový orgán.
(5)
Lehota na zaplatenie náhrady trov konania je 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bola náhrada trov konania priznaná.
(6)
Výkon rozhodnutia o náhrade trov konania sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.14ba)
(7)
Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na náhradu trov konania o námietkach proti
zápisu úžitkového vzoru do registra.
Úrad zapíše ako majiteľa úžitkového vzoru osobu žiadateľa, ak
a)
z právoplatného rozhodnutia súdu zistí, že osobe pôvodne zapísanej ako majiteľ úžitkového
vzoru neprislúchalo právo na riešenie podľa § 10 ods. 1 a 3, § 11 ods. 1 a 4 alebo § 12 ods. 1,
b)
žiadosť o prepis podala osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí
právo na riešenie, alebo jej právny nástupca a
c)
žiadosť o prepis bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
súdu.
(2)
Prílohou k žiadosti o prepis je právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 písm.
a).
(3)
Ak žiadosť o prepis nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad žiadosť
o prepis zamietne; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o prepis úrad umožní žiadateľovi
vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť o prepis zamietnutá.
(4)
Ak osoba, ktorej podľa právoplatného rozhodnutia súdu patrí právo na riešenie, alebo
jej právny nástupca nepodá žiadosť o prepis v lehote podľa odseku 1 písm. c), úrad
vymaže úžitkový vzor z úradnej moci.
(5)
Na prepis práv z prihlášky sa primerane použijú odseky 1 až 4. Ak nedôjde k prepisu
práv z prihlášky z dôvodov podľa odseku 3, úrad prihlášku zamietne.
Úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v žiadosti patrí do rozsahu ochrany
konkrétneho úžitkového vzoru (ďalej len „žiadosť o určenie“). Opis predmetu určenia
musí byť jasný a úplný a žiadosť o určenie musí spĺňať náležitosti ustanovené všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59.
(2)
Účastníkom určovacieho konania je len osoba, ktorá žiadosť o určenie podala.
(3)
Začatím konania o návrhu na výmaz úžitkového vzoru alebo začatím konania o výmaze
úžitkového vzoru z úradnej moci alebo doručením žiadosti súdu o odborné vyjadrenie
(§ 30 ods. 6), ak je žiadateľ stranou súdneho sporu, sa určovacie konanie prerušuje. Úrad o prerušení
určovacieho konania žiadateľa upovedomí. Po právoplatnosti rozhodnutia o výmaze úžitkového
vzoru úrad určovacie konanie zastaví.
(4)
Ak opis predmetu určenia alebo žiadosť o určenie nespĺňa náležitosti podľa odseku
1, úrad žiadateľa vyzve, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ
výzve úradu v určenej lehote nevyhovie, úrad určovacie konanie zastaví; úrad o tomto
následku žiadateľa vo výzve upovedomí.
Ak žiadosť o zápis licencie, záložného práva, prevodu úžitkového vzoru, prechodu
úžitkového vzoru, exekúcie alebo súdneho sporu do registra neobsahuje náležitosti
ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 59, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak žiadateľ
zistené nedostatky v určenej lehote neodstráni, úrad konanie o žiadosti zastaví. Úrad
o tomto následku žiadateľa vo výzve upovedomí.
(2)
Na nútenú licenciu, ktorú úrad zapíše do registra z úradnej moci po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o jej udelení, sa nevzťahuje odsek 1.
(3)
Na základe exekučného príkazu14c) doloženého upovedomením o začatí exekúcie a súpisom práv, ktorého súčasťou je aj
konkrétna prihláška alebo konkrétny úžitkový vzor, úrad zapíše do registra skutočnosť,
že táto prihláška alebo úžitkový vzor je postihnutá exekúciou s účinnosťou dňom doručenia
exekučného príkazu na úrad. Zápisom úžitkového vzoru do registra nie je zápis exekúcie
postihnutím práv z prihlášky dotknutý a považuje sa za zápis exekúcie postihnutím
práv z úžitkového vzoru. Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 39) nie je zápis exekúcie postihnutím práv z prihlášky dotknutý; ak ide o rozdelenie
prihlášky (§ 39 ods. 2), úrad zapíše exekúciu postihnutím práv z vylúčených prihlášok.
(4)
Ak prebieha na súde konanie, ktorého predmetom je spor o právo na riešenie, úrad
na žiadosť niektorej zo strán súdneho sporu zapíše do registra skutočnosť, že prebieha
súdny spor, ako aj predmet konania, s účinnosťou zápisu dňom doručenia žiadosti na
úrad. K žiadosti o zápis súdneho sporu žiadateľ priloží rovnopis žaloby potvrdený
súdom. Zápisom úžitkového vzoru do registra nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k
prihláške dotknutý a považuje sa za zápis súdneho sporu vo vzťahu k úžitkovému vzoru.
Úpravou alebo rozdelením prihlášky (§ 39) nie je zápis súdneho sporu vo vzťahu k prihláške dotknutý; ak ide o rozdelenie prihlášky
(§ 39 ods. 2), úrad zapíše súdny spor aj k vylúčeným prihláškam.
Na základe žiadosti účastníka konania o predĺženie úradom určenej lehoty na vykonanie
úkonu, podanej pred uplynutím tejto lehoty, úrad môže lehotu predĺžiť.
(2)
Ak účastník konania zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí
tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr
do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.
Žiadosti podľa odseku 2 nemožno vyhovieť, ak ide o zmeškanie lehoty podľa § 41 ods. 1 a 2 a § 45 ods. 2, 3 a 5.
(5)
Úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní,
ktorá nezodpovedá podmienkam podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo jej nemožno vyhovieť
podľa odseku 3 alebo odseku 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní
žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti.
(6)
Ak úrad žiadosti o pokračovanie v konaní vyhovie, právne účinky rozhodnutia vydaného
v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(7)
Ak úrad nerozhodne o zamietnutí žiadosti o predĺženie lehoty, ktorá spĺňa podmienky
podľa odseku 1, do dvoch mesiacov od jej doručenia, platí, že žiadosti bolo vyhovené.
Ak účastník konania napriek náležitej starostlivosti, ktorú si vyžadovali okolnosti,
zmeškal zákonnú alebo úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, pričom následkom nevykonania
tohto úkonu je zastavenie konania alebo strata iného práva, môže požiadať úrad o uvedenie
do predošlého stavu a urobiť zmeškaný úkon do 2 mesiacov od zániku prekážky, pre ktorú
úkon nemohol vykonať, najneskôr však do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej lehoty
a v prípade zmeškania lehoty na podanie žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového
vzoru najneskôr do 12 mesiacov od uplynutia zmeškanej dodatočnej lehoty podľa § 26 ods. 5.
(2)
Účastník konania je povinný žiadosť podľa odseku 1 odôvodniť, uviesť skutočnosti,
ktoré bránili vykonaniu úkonu, a deň zániku prekážky, pre ktorú úkon nemohol vykonať.
Na tvrdenia predložené po uplynutí lehôt podľa odseku 1 úrad pri rozhodovaní o žiadosti
neprihliada.
(3)
Ak nastanú dôvodné pochybnosti o pravdivosti odôvodnenia podľa odseku 2, môže úrad
vyzvať žiadateľa, aby svoje tvrdenia preukázal.
(4)
Nemožno vyhovieť žiadosti o uvedenie do predošlého stavu v prípade zmeškania lehôt
na
a)
podanie žiadosti o pokračovanie v konaní podľa § 50 ods. 2 a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu podľa odseku 1,
b)
uplatnenie a preukázanie práva prednosti podľa § 34,
c)
podanie žiadosti o odklad zverejnenia prihlášky podľa § 38 ods. 5,
Úrad zamietne žiadosť o uvedenie do predošlého stavu, ktorá nezodpovedá podmienkam
podľa odsekov 1 a 2 alebo jej nemožno vyhovieť podľa odseku 4, alebo žiadateľ nepreukáže
svoje tvrdenia podľa odseku 3; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úrad umožní
žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na základe ktorých má byť žiadosť zamietnutá.
(6)
Ak úrad vyhovie žiadosti o uvedenie do predošlého stavu, právne účinky rozhodnutia
vydaného v dôsledku zmeškania lehoty zaniknú alebo nenastanú.
(7)
Tretia osoba, ktorá na území Slovenskej republiky v dobrej viere od právoplatnosti
rozhodnutia vydaného v dôsledku zmeškania lehoty do zániku právnych účinkov tohto
rozhodnutia podľa odseku 6 využívala technické riešenie, ktoré bolo predmetom prihlášky
alebo úžitkového vzoru, alebo vykonala preukázateľné prípravy bezprostredne smerujúce
k využívaniu tohto technického riešenia, môže technické riešenie využívať v rámci
svojej podnikateľskej činnosti bez povinnosti úhrady za využívanie technického riešenia.
Pri pochybnostiach sa konanie tretej osoby považuje za konanie v dobrej viere, kým
sa nepreukáže opak.
(8)
Prevod alebo prechod práva oprávneného užívateľa podľa odseku 7 je možný výlučne
ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v rámci ktorej sa technické
riešenie využíva.
Proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia,
ak v odsekoch 4 a 5 nie je uvedené inak. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.
(2)
Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí vo veciach
a)
v ktorých možno začať konanie z úradnej moci,
b)
spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej
strane.
(3)
Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu,
inak úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj vtedy, ak bol rozklad
podaný oneskorene alebo ak podanie rozkladu nie je prípustné podľa odseku 4 alebo
5.
(4)
Podanie rozkladu nie je prípustné proti rozhodnutiu, ktorým úrad
a)
vyhovel žiadosti o pokračovanie v konaní alebo žiadosti o uvedenie do predošlého
stavu,
Účastníci konania majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a odpisy.
(2)
Pred zverejnením prihlášky podľa § 38 ods. 4, § 38a ods. 2 alebo § 39 ods. 2 je úrad oprávnený bez súhlasu prihlasovateľa oznámiť tretím osobám iba údaj, kto
je pôvodcom, kto je prihlasovateľom, názov úžitkového vzoru, spisovú značku prihlášky
a údaje o práve prednosti.
(3)
Na základe žiadosti umožní úrad pred zverejnením prihlášky podľa § 38 ods. 4, § 38a ods. 2 alebo § 39 ods. 2 nazrieť do spisu týkajúceho sa prihlášky majiteľovi úžitkového vzoru, majiteľovi
patentu, prihlasovateľovi alebo prihlasovateľovi patentovej prihlášky, ak táto prihláška
odkazuje na úžitkový vzor alebo patent tohto majiteľa alebo prihlášku alebo patentovú
prihlášku tohto prihlasovateľa.
(4)
Po zverejnení prihlášky podľa § 38 ods. 4, § 38a ods. 2 alebo § 39 ods. 2 úrad umožní na základe žiadosti tretej osobe nazrieť do spisu týkajúceho sa prihlášky
alebo úžitkového vzoru.
(5)
Právo na nazeranie do spisu zahŕňa aj právo na vyhotovenie kópií za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií a s ich odoslaním.
(6)
Na základe písomnej žiadosti pôvodcu uvedeného v prihláške podľa § 32 ods. 6 úrad nesprístupní jeho identifikačné údaje tretím osobám, najmä pri zverejnení prihlášky,
oznámení o zápise úžitkového vzoru, vydaní osvedčenia o zápise úžitkového vzoru do
registra a pri nazeraní do spisu.
(7)
Na základe žiadosti a preukázania právneho záujmu úrad oznámi žiadateľovi, či ním
označená osoba je, alebo nie je uvedená ako pôvodca v prihláške.
(8)
Z práva na nazeranie sú vylúčené
a)
časti spisu obsahujúce informácie dôverného charakteru, ktorých zverejnenie nie je
nevyhnutné na zabezpečenie práva na informácie tretích osôb vrátane účastníkov konania,
b)
na základe písomnej žiadosti prihlasovateľa alebo majiteľa úžitkového vzoru časti
spisu obsahujúce obchodné tajomstvo a
c)
zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúce pomocné poznámky alebo návrhy rozhodnutí,
výmerov či stanovísk.
Úrad vedie register, do ktorého zaznamenáva rozhodujúce údaje o prihláškach a úžitkových
vzoroch. Každý má právo na nazeranie do registra.
(2)
Údaje zapísané v registri sa pokladajú za platné, kým nie je rozhodnutím príslušného
orgánu určené inak.
(3)
Zmenu údajov zapísaných v registri vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu úrad po doručení rozhodnutia opatreného doložkou právoplatnosti
bezodkladne vyznačí v registri.
(4)
Zápis údajov a skutočností vyplývajúcich zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného
orgánu podľa odseku 3 sa nepovažuje za rozhodnutie vydané v konaní podľa všeobecného
predpisu o správnom konaní.15)
Úrad vydáva vestník, v ktorom zverejňuje a oznamuje skutočnosti týkajúce sa prihlášok
a úžitkových vzorov, ako aj úradné oznámenia a rozhodnutia zásadnej povahy.
Prihlasovateľ medzinárodnej prihlášky,1) ktorou sa žiada o zápis úžitkového vzoru do registra v Slovenskej republike, je povinný
predložiť túto medzinárodnú prihlášku úradu v lehote 31 mesiacov od vzniku práva prednosti
a predložiť jej preklad v štátnom jazyku.13)
(2)
Na žiadosť prihlasovateľa, za predpokladu splnenia podmienok podľa odseku 1, môže
úrad začať konanie o medzinárodnej prihláške aj pred uplynutím lehôt uvedených v odseku
1.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
Osoby, ktoré majú trvalý pobyt, sídlo alebo podnik na území štátu, ktorý je zmluvnou
stranou medzinárodného dohovoru,5) alebo na území štátu, ktorý je členom Svetovej obchodnej organizácie,6) alebo sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu, majú rovnaké práva a povinnosti ako občania
Slovenskej republiky; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté. Ak štát, ktorého je
osoba štátnym príslušníkom, alebo štát, na území ktorého má osoba trvalý pobyt, sídlo
alebo podnik, nie je štátom, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru5) alebo členom Svetovej obchodnej organizácie,6) práva podľa tohto zákona možno priznať len za podmienky vzájomnosti.
(2)
Osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, musia
byť v konaní pred úradom zastúpené advokátom16) alebo patentovým zástupcom.17) Povinné zastúpenie podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na účastníkov konania,
ktorí sú občanmi zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, majú sídlo
alebo podnik na území zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore; takíto
účastníci konania sú povinní oznámiť úradu adresu na doručovanie na území Slovenskej
republiky.
(3)
Ustanovenie odseku 2 o povinnom zastúpení sa nevzťahuje na úkony
a)
predchádzajúce a spojené s určením dňa podania podľa § 33,
Ak je prílohou k podaniu kópia listiny, o ktorej pravosti má úrad pochybnosti, môže
požiadať o predloženie originálu listiny alebo jej overenej kópie.
(7)
Ak účastník konania nevyhovie výzve úradu v určenej lehote, úrad môže konanie zastaviť.
Úrad o tomto následku účastníka konania vo výzve upovedomí.
(8)
Úrad konanie zastaví aj na návrh toho, kto podal návrh na jeho začatie, ak sa konanie
netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so zastavením
konania; nie je povinný tak urobiť, ak ide o konanie, ktoré môže úrad začať z úradnej
moci. Návrh na zastavenie konania nemožno vziať späť. Ak ide o návrh na zastavenie
konania o prihláške, ktorej sa týka súdny spor zapísaný v registri, úrad môže konanie
zastaviť až po predložení písomného súhlasu osoby, ktorá podala žiadosť o zápis súdneho
sporu do registra.
(9)
Ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ktorú úrad nie je oprávnený riešiť, úrad
konanie preruší; tým nie je dotknutý § 37. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje úrad v konaní
i bez návrhu. Počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú; to neplatí,
ak ide o lehoty podľa § 26 ods. 4 a 5.
(10)
Podanie na úrad sa robí písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe,
a v štátnom jazyku,13) ak v tretej časti tohto zákona nie je ustanovené inak. Podanie sa posudzuje podľa
jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním
navrhuje. Každé podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu18) musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania a identifikátor osoby zástupcu
podľa osobitného predpisu,17a) ak je účastník konania zastúpený.
(11)
Ak v odseku 12 nie je ustanovené inak, podanie na úrad urobené v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu18) je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
podľa osobitného predpisu;18) ak sa dodatočne nedoručí úradu do jedného mesiaca, na podanie sa neprihliada. Úrad
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
(12)
Odsek 11 sa nevzťahuje na podanie urobené prostredníctvom uzavretých informačných
systémov.19)
(13)
Za úkony podľa tohto zákona sa platia poplatky podľa osobitného predpisu.20)
náležitostiach žiadosti o odklad zverejnenia prihlášky,
e)
náležitostiach námietok proti zápisu úžitkového vzoru do registra,
f)
náležitostiach žiadosti o predĺženie platnosti úžitkového vzoru,
g)
náležitostiach návrhu na výmaz, žiadosti o prepis, žiadosti o určenie, žiadosti o
pokračovanie v konaní a žiadosti o uvedenie do predošlého stavu,
h)
spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o zápis práva, žiadosti o zápis súdneho
sporu do registra a žiadosti o zápis prevodu alebo prechodu práv z prihlášky do registra,
i)
podrobnosti o spôsobe podania a náležitostiach žiadosti o vykonanie rešerše medzinárodného
typu,
j)
podrobnosti o forme podania, počte rovnopisov podania s prílohami a o doručovaní
na úrad,
k)
údajoch zapisovaných do registra a zverejňovaných vo vestníku.
Konania o prihláškach a konania vo veciach úžitkových vzorov, ktoré neboli právoplatne
ukončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa ukončia podľa tohto zákona.
(2)
Práva a vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do registra pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa posudzujú
podľa predpisov platných v čase ich vzniku.
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom od 1. januára 2018, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
(2)
Určovacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2017 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2017.
(3)
Lehoty, ktoré začali plynúť do 31. decembra 2017, plynú podľa tohto zákona v znení
účinnom do 31. decembra 2017 a ich právne účinky zostávajú zachované.
(4)
Práva a právne vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do registra do 31. decembra
2017 sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018. Vznik, zmena
a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. decembra 2017
sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.
Konania začaté a právoplatne neskončené do 13. januára 2019 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom od 14. januára 2019.
(2)
Práva a právne vzťahy z úžitkových vzorov zapísaných do 13. januára 2019 sa posudzujú
podľa tohto zákona v znení účinnom od 14. januára 2019. Vznik, zmena a zánik práv
a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 13. januára 2019 sa posudzujú
podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.
Vznik, zmena a zánik práv a právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 30. júna 2025 sa posudzujú podľa predpisov účinných v čase ich vzniku.
(2)
Náhrada trov konania podľa § 46 sa vzťahuje na konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru a na konanie o námietkach
proti zápisu úžitkového vzoru do registra začaté po 30. júni 2025.
(3)
Ak bolo konanie o návrhu na výmaz úžitkového vzoru začaté do 30. júna 2025, vzťahuje
sa na toto konanie § 46 v znení účinnom do 30. júna 2025.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. septembrom
2026; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté do 31. augusta
2026 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. augusta 2026.
Zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení čl. VI zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
90/1993 Z. z. a čl. III zákona č. 435/2001 Z. z.
Príloha k zákonu č. 517/2007 Z. z.
Príloha k zákonu č. 517/2007 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane
biotechnologických vynálezov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20; Ú. v. ES
L 213, 30. 7. 1998).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/27/ES z 31. marca 2004, ktorou sa mení
a dopĺňa smernica 2001/83/ES o právnych predpisoch spoločenstva týkajúcich sa liekov
na humánne použitie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34; Ú. v. EÚ L 136,
30. 4. 2004).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú. v. EÚ L
157, 30. 4. 2004).
Poznámky pod čiarou
1)
Zmluva o patentovej spolupráci (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí
č. 296/1991 Zb. o uložení listiny o prístupe Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k Zmluve
o patentovej spolupráci dojednanej vo Washingtone 17. júna 1970 v znení neskorších
predpisov).
2)
Dohovor o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) [(oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 376/2002 Z. z. o podpísaní Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor)
a o uzavretí Revízie znenia textu Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskeho
patentového dohovoru)].
3)
§ 59 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (patentový zákon).
3a)
§ 2 písm. m) zákona č. 300/2025 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon).
Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva (vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 64/1975 Zb. o Parížskom dohovore na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom
v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925,
v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967 v
znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 81/1985 Zb).
6)
Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie).
7)
Článok 27 Zmluvy o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 196/1995 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Dohovoru o medzinárodnom
civilnom letectve).
7a)
Zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
13a)
Čl. 4 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva.
13b)
Dohovor o zriadení Svetovej organizácie duševného vlastníctva (vyhláška ministra
zahraničných vecí č. 69/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 80/1985 Zb.).
14)
Zákon č. 435/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, Dohovor o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový
dohovor).
14a)
Čl. 15 ods. 5 písm. c) prvá veta Zmluvy o patentovej spolupráci.
14b)
Dohoda o Vyšehradskom patentovom inštitúte (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 369/2015 Z. z.).
14ba)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov.
Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla
2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie
na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) v
platnom znení.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.