Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci 2026
Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Táto vyhláška ustanovuje
a)
požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže
pri práci,
b)
prípustné hodnoty celkovej fyzickej záťaže zamestnancov,
c)
prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii
pracovných pohybov,
d)
hodnotenie pracovných polôh z hľadiska fyziológie práce,
e)
opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú
fyzickú záťaž pri práci,
f)
postup pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže,
g)
kritériá zvýšenej psychickej pracovnej záťaže,
h)
opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú
psychickú pracovnú záťaž,
i)
postup pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci,
j)
opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú
senzorickú záťaž pri práci.
(1)
Na účely tejto vyhlášky v oblasti psychickej pracovnej záťaže
a)
psychická pracovná záťaž je faktor, ktorý predstavuje súhrn všetkých hodnotiteľných
vplyvov práce, pracovných podmienok a pracovného prostredia pôsobiacich na kognitívne,
senzorické a emocionálne procesy človeka, ktoré ho ovplyvňujú a vyvolávajú stavy zvýšeného
psychického napätia a zaťaženia psychofyziologických funkcií,
b)
psychická záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú
aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného
prostredia, pričom
1.
prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného prostredia,
spoločenských väzieb, udalostí a požiadaviek na správanie,
2.
nároky prostredia aj práce sú väčšie ako psychická zdatnosť jednotlivca, jeho pracovná
potencia,
3.
rozlišujú sa tri formy psychickej záťaže: senzorická, mentálna a emocionálna,
c)
senzorická záťaž vyplýva z požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových orgánov
a im zodpovedajúcich štruktúr centrálneho nervového systému,
d)
mentálna záťaž vyplýva z požiadaviek na spracúvanie informácií kladúcich nároky na
psychické funkcie a psychické procesy, ktorými sú pozornosť, predstavivosť, pamäť,
myslenie a rozhodovanie,
e)
emocionálna záťaž vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu,
f)
psychosociálna záťaž je faktor pôsobiaci zaťažujúco na organizmus a vyžadujúci psychickú
aktivitu, psychické spracúvanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného
prostredia, ktoré vyplývajú najmä zo sociálnych procesov a spoločenských väzieb, z
interakcií medzi jednotlivcami v skupine a v dave a podobne,
g)
pracovné podmienky predstavujú súhrn faktorov priamo alebo nepriamo pôsobiacich na
zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Priamo alebo nepriamo podmieňujú
priebeh a výsledky pracovného procesu, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom a
stavom pracovného prostredia,
h)
pracovné prostredie je súbor priestorových, materiálnych, fyzikálnych, chemických,
mikroklimatických, fyziologických, psychologických, sociálnych a iných podmienok,
v ktorých sa realizuje výrobný, resp. pracovný proces a ktoré ovplyvňujú výsledky
výroby, resp. práce, motiváciu, výkon, psychiku, bezpečnosť a zdravie zamestnancov;
neštandardné pracovné prostredie je napríklad na pracovisku bez denného osvetlenia,
pri práci v podzemí, vo výškach, pod vodou a podobne,
i)
práca vo vnútenom pracovnom tempe je taký spôsob práce, pri ktorom si zamestnanec
nemôže voliť pracovné tempo a jeho činnosť je podriadená rytmu technologického procesu
alebo rytmu iných osôb; nepatrí sem obsluha bežných, napr. obrábacích strojov, keď
pri obrábaní súčiastky zamestnanec musí sledovať proces a zasiahnuť v určitom okamihu,
pretože popri tom vykonáva množstvo iných úkonov, pri ktorých si volí svoj rytmus
sám,
j)
monotónna práca je práca spojená s trvalo sa opakujúcimi rovnakými úkonmi v trvaní
viac ako polovicu pracovnej zmeny s obmedzenou možnosťou zásahu zamestnanca do priebehu
tejto činnosti, pričom
1.
pohybová alebo úkonová monotónnosť je stereotypná manuálna činnosť s vysokým výskytom
rovnakých pracovných úkonov alebo operácií,
2.
výkonová monotónnosť je činnosť s prevahou percepčných zložiek a s malou účasťou
myšlienkových či rozhodovacích procesov,
k)
operácia je časovo súvislá a pracovne vymedzená časť výrobného procesu pridelená
zamestnancovi ako samostatná pracovná úloha, pričom
1.
operácie rôzneho druhu sa líšia svojím základným obsahom, vyžadujú používanie rôznych
zariadení, nástrojov či pomôcok,
2.
operácie rovnakého druhu sú také, ktorých výsledkom je iba zmena vlastností pracovného
predmetu, napr. tvaru, rozmeru alebo druhu materiálu,
l)
úkon je samostatná časť v pracovnej operácii, ktorá predstavuje jednoduchú súvislú
pohybovú činnosť rovnakého typu a účelového zamerania,
m)
práca pod časovým tlakom je práca vo vysokom pracovnom tempe s obmedzenými možnosťami
prestávok a odpočinku, resp. práca spojená s plnením termínovaných úloh pod časovým
tlakom, spojená s preťažením kapacity spracovania informácií, čo je príčinou rýchleho
nástupu únavy,
n)
vplyvy narúšajúce sústredenie sú vplyvy, ktoré narúšajú nutné sústredenie pri práci
a vedú k zvýšenému úsiliu pri koncentrácii alebo k častému prerušovaniu práce na úlohách,
napr. hluk na pracovisku, vyrušovanie, časté zvonenie telefónu a iné,
o)
sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa, vzájomné slovné
aj mimoslovné dorozumievanie sa alebo vzájomné pôsobenie rečou, správaním a konaním
medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami, alebo medzi skupinami; je determinovaná
kvalitou medziľudských vzťahov a komunikácie a môže byť závažným stresogénnym činiteľom,
p)
zodpovednosť je uvedomelý postoj k spoločenským hodnotám, povinnostiam, záväzkom
a činnostiam, charakterizuje ju zložitosť rozhodovania, miera určitosti (istoty) v
rozhodovacích situáciách a miera osobných rizík; ako vlastnosť osobnosti sa prejavuje
v práci opatrnosťou a svedomitosťou pri plnení povinností a dôslednosťou pri zabezpečovaní
pridelených úloh či zverených hodnôt,
q)
riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb pri práci je väčšia
pravdepodobnosť výskytu nepriaznivého variantu konečného efektu konania jednotlivca
v dôsledku účinku rizikového faktora a môže sa vyjadriť pomerom všetkých možných prípadov
(udalostí) a neúspešných (nepriaznivých) udalostí; v pracovnom procese pôsobí ako
záťažový faktor vyžadujúci vysokú mieru odborných znalostí, pracovnú disciplínu, dodržovanie
zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nevyhnutné sústredenie, starostlivosť,
nevyhnutnú mieru uvedomovania si rizika a sebakontrolované vykonávanie činnosti,
r)
fyzická nepohoda je na účely tejto vyhlášky pocit fyzického obmedzenia a záťaže pri
práci, ktoré sťažujú pracovný výkon, môže byť spôsobená fyzickou námahou, hypokinézou,
nevhodnou pracovnou polohou, nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami alebo osobnými
ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré obmedzujú pohyb, dýchanie, termoreguláciu,
videnie alebo sluch,
s)
odozva organizmu na záťaž sa prejavuje reakciami fyziologických aj psychických funkcií,
pričom meranie odpovede organizmu na zaťaženie predstavuje kvantifikovanie meraných
parametrov fyziologických funkcií a hodnotenie psychologických parametrov vyjadruje
výkon v príslušnej psychologickej úlohe,
t)
subjektívna odozva zamestnanca na záťaž je parameter, ktorý sa prejavuje psychickými
stavmi v psychickom dianí a prežívaní, pričom zisťovanie subjektívnej odozvy zamestnanca
na záťaž predstavuje kvantifikovanie zisťovaného subjektívneho hodnotenia záťaže,
práce alebo vlastného stavu zamestnancom,
u)
najvyšší stupeň alebo negatívna intenzita subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú
pracovnú záťaž sú súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy, ktorá už
je súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže, pričom
1.
tieto súhrnné slovné vyjadrenia intenzity subjektívnej odozvy majú v každej metóde
konkrétnu interpretáciu podľa spôsobu štandardizácie metódy a normatívneho skóre,
2.
konkrétna interpretácia najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej
odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž, ktorá už je súčasťou kritérií zvýšenej
psychickej pracovnej záťaže, je uvedená pri každej metóde v prílohe č. 5 časti B k
tejto vyhláške,
v)
psychické preťaženie je psychický stav, keď si zamestnanec uvedomuje konflikt medzi
nárokmi kladenými na jeho osobu alebo na pracovné miesto a medzi jeho výkonnosťou
alebo schopnosťou podať výkon,
w)
monotónia je postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa objavuje pri
dlhodobej, monotónnej, jednotvárnej a opakovanej činnosti či úlohách, prejavuje sa
hlavne ospalosťou, unaviteľnosťou, znížením a kolísaním výkonnosti, zhoršením adaptability
a reaktivity a je často sprevádzaný zvýšením variability srdcovej frekvencie,
x)
nešpecifické preťaženie je stav psychického presýtenia charakterizovaný nechuťou
až odporom voči niektorej práci alebo činnosti ako dôsledok jej dlhodobého intenzívneho
vykonávania pri súčasne nízkej spokojnosti s prácou; emocionálne odmietnutie jednotvárnej
opakujúcej sa činnosti alebo situácií, ktoré na základe predchádzajúcich skúseností
vedú k vyčkávaniu či k pocitom bezvýchodiskovosti; v protiklade k monotónii je charakterizované
nezmenenou alebo dokonca zvýšenou úrovňou aktivácie a je spojené s negatívnym emocionálnym
prežívaním.
(2)
Na účely tejto vyhlášky v oblasti senzorickej záťaže pri práci
a)
kritický detail je geometrický útvar jedno- alebo viacrozmerný, rozhodujúci na posúdenie
zrakovej obtiažnosti vykonávanej práce; je to tá časť pozorovaného predmetu, znaku,
symbolu a podobne, ktorú je nutné rozlíšiť, aby bol pozorovaný predmet správne identifikovaný,
b)
náročnosť na diskrimináciu detailov je výraznosť detailu oproti pozadiu alebo ostatným
predmetom, kontrastnosť detailu a okolia je podmienená viacerými činiteľmi: tvarom,
farbou, jasom, pohybom predmetov či okolia, alebo oboma; tieto činitele uľahčujú alebo
sťažujú vnímanie,
c)
nároky na adaptáciu zraku vznikajú pri striedaní pohľadu na miesta s rozdielnym jasom
(simultánne) alebo pri zmenách jasov predmetov či intenzity osvetlenia (sukcesívne);
vysoké nároky na adaptačné procesy vedú k oslneniu, t. j. k neprimeranému stavu zraku,
ktorý narúša zrakovú pohodu alebo zhoršuje až znemožňuje videnie, pričom
1.
rušivé oslnenie (discomfort glare, psychologické) nastáva vtedy, keď oslňujúci zdroj
odvádza pozornosť od miesta zrakovej úlohy,
2.
obmedzujúce oslnenie (disability glare, fyziologické) sťažuje rozoznávanie, vedie
k únave zrakového orgánu a k poklesu zrakovej výkonnosti,
3.
oslepujúce oslnenie (blinding glare) znemožňuje videnie,
d)
nároky na akomodáciu a okohybné svaly vznikajú pri dlhodobej fixácii pohľadu na blízke
predmety, keď sa unavujú svaly ovládajúce šošovku a konvergenciu očí, pričom krátka
pozorovacia vzdialenosť má vzťah aj k vertebrogénnym problémom; početnosť a intenzita
týchto problémov sa zvyšuje s približovaním oka k pozorovanému detailu,
e)
práca pri sťažených svetelných podmienkach je práca pri svetelných podmienkach, ktoré
sú podmienené technologicky, keď si pracovný postup vyžaduje zvláštny druh osvetľovania,
prípadne práca v trvalo umelom alebo združenom osvetlení; aj typy svetelných zdrojov
a svietidiel majú vzťah k nárokom práce na zrakové vnímanie (plošné, priestorové,
štruktúr, detailov a podobne) a na rozlišovanie farebných tónov a odtieňov,
f)
zrakové ťažkosti sú
1.
spojené so zrakovým orgánom (tlak v očiach, pálenie očí, podráždenie, začervenané
oči, slzenie očí),
2.
vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní (mihanie pred očami, rozmazané videnie, dvojité
videnie, pocit zníženej citlivosti zraku),
3.
nešpecifické, spojené s psychickou nepohodou (bolesti hlavy zo zrakovej námahy),
pocit nepohody pri umelom osvetlení, potreba prerušiť prácu a pozrieť sa do voľného
priestoru a podobne,
4.
celkové (zraková únava, malátnosť),
g)
citlivosť zraku je prah videnia, miera citlivosti receptorov v sietnici, najmenšie
množstvo svetelnej energie, ktoré už vyvolá podráždenie receptora a zrakový vnem,
h)
náročnosť sluchovej úlohy sa posudzuje podľa toho, ako presne má zamestnanec rozlišovať
rôzne zvukové signály, pričom
1.
treba brať do úvahy nielen nároky na sluchový orgán, ale aj hlučnosť pozadia a trvanie
úlohy,
2.
hlučnosť pozadia núti k vyvíjaniu vyšieho úsilia pri rozlišovaní signálov a môže
byť zdrojom únavy až neurotizácie,
3.
zhoršením kvality zvuku sa rozumie skreslenie, ku ktorému dochádza v technickom prenosovom
zariadení a ktoré núti zamestnanca zvýšiť úsilie pri vnímaní,
i)
náročnosť práce na ostatné zmyslové orgány – z hľadiska možných zdravotných rizík
prichádzajú do úvahy najmä
1.
práce spojené s veľkými nárokmi na vestibulárny aparát, pri ktorých môže dochádzať
k rizikovým situáciám zo straty pocitu polohy tela,
2.
práce náročné na taktilné vnímanie, ktoré sú často spojené s nárokmi na jemnú koordinovanú
činnosť prstov a malých svalových skupín; môže tu dochádzať aj k rôznym úrazom, čo
zvyšuje nároky na sústredenosť,
3.
práce s drobnými predmetmi.
(1)
Požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže
pri práci sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Celková fyzická záťaž zamestnanca nesmie presiahnuť prípustné hodnoty celkovej fyzickej
záťaže zamestnancov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Lokálna svalová záťaž nesmie presiahnuť prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže
vo vzťahu k svalovým silám a frekvencii pracovných pohybov, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3.
(4)
Požiadavky na pracovné polohy v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže
pri práci z hľadiska fyziológie práce sú uvedené v prílohe č. 4.
(1)
Na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné
a iné opatrenia.1)
(2)
Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú
a)
ergonomická úprava pracoviska,
b)
zákaz alebo obmedzenie používania výrobkov, nástrojov, strojov, zariadení a technologických
postupov spôsobujúcich zvýšenú fyzickú záťaž pri práci,
c)
primerané mikroklimatické podmienky.
(3)
Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú
a)
režim práce a odpočinku,
b)
organizácia práce.
(4)
Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej fyzickej záťaži pri práci sú
a)
priebežné hodnotenie zdravotných rizík u zamestnancov pracujúcich v riziku nadmernej
fyzickej záťaže,
b)
posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na výkon práce vrátane vykonávania
lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
(1)
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže zabezpečuje zamestnávateľ2) prostredníctvom
a)
lekára pracovnej zdravotnej služby3) so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo alebo klinické pracovné lekárstvo a
klinická toxikológia, alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo služby
zdravia pri práci,
b)
iného zdravotníckeho pracovníka v tíme pracovnej zdravotnej služby,3) ktorým je psychológ s praxou najmenej tri roky v odbore pracovná a organizačná psychológia
alebo preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, alebo klinické pracovné lekárstvo
a toxikológia.
(2)
Pred hodnotením psychickej pracovnej záťaže treba zhromaždiť všetky dostupné informácie
o pracovnej činnosti a o pracovisku.
(3)
Psychická pracovná záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce
a pracovného prostredia z hľadiska psychickej pracovnej záťaže a charakteristík subjektívnej
odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž.
(4)
Charakteristiky práce a pracovného prostredia hodnotené z hľadiska psychickej pracovnej
záťaže sú
a)
nárazová práca alebo práca pod časovým tlakom,
b)
vnútené pracovné tempo,
c)
monotónnosť práce,
d)
hluk alebo iné vplyvy narúšajúce sústredenie pri prácach skupiny I a II,4)
e)
sociálne interakcie,
f)
hmotná a organizačná zodpovednosť,
g)
riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb,
h)
práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca,
i)
neštandardné pracovné prostredie,5)
j)
fyzická nepohoda.
(5)
Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž sú
a)
psychické preťaženie,
b)
monotónia,
c)
nešpecifické preťaženie,
d)
zníženie koncentrácie pozornosti.
(6)
Súbor metód, ktorý sa používa pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže, je uvedený
v prílohe č. 5.
(7)
Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa prihliada aj na senzorickú záťaž pri
práci, na zaradenie pracovnej činnosti do kategórie 3 alebo do kategórie 4 vo faktoroch
práce a pracovného prostredia podľa osobitného predpisu6) a na ďalšie charakteristiky práce a pracovného prostredia, ktoré môžu zvyšovať psychickú
pracovnú záťaž podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska charakteristík
práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 5 časti A.
(8)
Zamestnávateľovi sa poskytujú len výsledky skupinového hodnotenia psychickej pracovnej
záťaže podľa pracovnej činnosti alebo podľa profesie.
(9)
V osobitných prípadoch, vzhľadom na špecifické charakteristiky práce a pracovného
prostredia, alebo keď sa predpokladá špecifická odozva na psychickú pracovnú záťaž,
sa hodnotia aj ďalšie charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na psychickú
pracovnú záťaž, ktoré nie sú uvedené v odseku 5, s použitím metód podľa aktuálnych
odborných poznatkov.
Minimálnym kritériom na určenie psychickej pracovnej záťaže ako zvýšenej2) je
a)
dosiahnutie tretieho stupňa podľa metódy hodnotiacej psychickú pracovnú záťaž z hľadiska
charakteristík práce a pracovného prostredia uvedenej v prílohe č. 5 časti A alebo
b)
dosiahnutie najvyššieho stupňa alebo negatívnej intenzity subjektívnej odozvy zamestnanca
na psychickú pracovnú záťaž u viac ako polovice zamestnancov vykonávajúcich hodnotenú
pracovnú činnosť podľa jednej metódy alebo kombinácie viacerých metód hodnotiacich
subjektívnu odozvu zamestnanca na psychickú pracovnú záťaž uvedených v prílohe č. 5 časti B alebo podľa špecifických metód podľa aktuálnych odborných poznatkov.
(1)
Na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sa vykonávajú technické, organizačné
a iné opatrenia.7)
(2)
Technické opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú
a)
ergonomická úprava pracoviska,
b)
obmedzenie senzorickej záťaže,
c)
kvalita pracovného prostredia.
(3)
Organizačné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú
a)
organizácia práce vrátane zlepšenia a zefektívnenia spôsobov činnosti zamestnancov,
striedanie rôznych činností pri veľmi monotónnych prácach, rotácia zamestnancov, odstraňovanie
rušivých faktorov pri práci, jasné formulovanie úloh,
b)
režim práce a odpočinku vrátane primeraného striedania pracovných zmien a primeraného
zaradenia prestávok.
(4)
Iné opatrenia na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaži sú
a)
systém riadenia a spôsob jeho realizácie zohľadňujúci ochranu zamestnancov,
b)
pozitívna motivácia zamestnancov na plnení pracovných úloh v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim
ich schopnostiam, zručnostiam, skúsenostiam a predpokladom,
c)
systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a pre náročné pracovné činnosti
s prihliadnutím na odolnosť voči psychickej záťaži, osobnostné a kvalifikačné predpoklady
a ďalšie psychologické kritériá podľa konkrétnych požiadaviek pracovného miesta a
charakteru práce, primerané rozmiestňovanie zamestnancov, náplne a formy ich výcviku,
d)
vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.8)
(1)
Senzorickú záťaž pri práci tvorí najmä zraková záťaž a sluchová záťaž.
(2)
Zraková záťaž sa hodnotí nepriamo prostredníctvom charakteristík práce a pracovného
prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže pri práci a subjektívnej odozvy
zamestnanca na zrakovú záťaž pri práci.2)
(3)
Sluchová záťaž sa hodnotí nepriamo meraním expozície zamestnanca hluku v pracovnom
prostredí a hodnotením psychickej pracovnej záťaže.
(4)
Charakteristiky práce a pracovného prostredia z hľadiska zrakovej senzorickej záťaže
pri práci sú
a)
veľkosť kritického detailu,
b)
náročnosť na diskrimináciu detailov oproti pozadiu,
c)
nároky na adaptáciu zraku,
d)
nároky na akomodáciu a okohybné svaly,
e)
osvetlenie.
(5)
Charakteristiky subjektívnej odozvy zamestnanca na zrakovú senzorickú záťaž pri práci
sú
a)
zraková únava,
b)
zrakové ťažkosti.
(6)
Pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci sa prihliada aj na psychickú pracovnú
záťaž.
(7)
Súbor metód, ktorý sa používa pri hodnotení senzorickej záťaže pri práci, je uvedený
v prílohe č. 6.
(1)
Na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sa vykonávajú technické, organizačné
a iné opatrenia.7)
(2)
Technické opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú
a)
ergonomická úprava pracoviska,
b)
kvalitné pracovné prostriedky vrátane zobrazovacích jednotiek,
c)
primerané osvetlenie pri práci,
d)
primeraná hladina hlukovej expozície pri práci.
(3)
Organizačné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú
a)
režim práce a odpočinku,
b)
racionálna organizácia práce.
(4)
Iné opatrenia na predchádzanie senzorickej záťaži pri práci sú
a)
systém výberu zamestnancov na exponované pracovné miesta a zaškolenie,
b)
primerané mikroklimatické podmienky,
c)
používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2007.
v z. Daniel Klačko v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
POŽIADAVKY NA MIESTO VÝKONU PRÁCE V SÚVISLOSTI S OBMEDZOVANÍM ZVÝŠENEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE
PRI PRÁCI
1.
Miesto výkonu práce musí byť usporiadané tak, aby manipulačné roviny, pohybové priestory
a vynakladané sily zodpovedali telesným rozmerom a prirodzeným pohybom končatín zamestnancov
a aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky neprijateľných pracovných polôh.
2.
Výška pracovnej manipulačnej roviny musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca,
základnej pracovnej polohe, hmotnosti predmetov, bremien a podobne, ktoré sa používajú
pri práci, ako aj zrakovým nárokom na prácu.
3.
Pracovné sedadlo a priestor pre dolné končatiny
a)
miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v sede, musí byť vybavené
pracovným sedadlom s nastaviteľnou výškou sedadla a s opierkou chrbta,
b)
miesto výkonu práce, kde je základná pracovná poloha trvalo v stoji a nevyžaduje
trvalé sledovanie chodu zariadenia, musí byť vybavené sedadlom s jednoduchou konštrukciou
na krátkodobý odpočinok,
c)
konštrukcia sedadiel má zaisťovať ich stabilitu, prípadne ľahko nastaviteľnú výšku
sedadla a sklonu chrbtovej opierky. Povrch sedadla a chrbtovej opierky má zodpovedať
podmienkam práce z hľadiska poréznosti, umývateľnosti a podobne,
d)
miesto výkonu práce, na ktorom je zvýšená pracovná rovina, musí byť vybavené pracovnými
sedadlami s výškou sedadla zodpovedajúcou výške pracovnej roviny a zrakovým požiadavkám
pri práci a musí byť vybavené opierkou pre dolné končatiny,
e)
na montážnych linkách v pásovej výrobe s trvalým alebo prerušovaným sedením a keď
sú pracovné úkony spojené s otáčaním trupu alebo s úkonmi mimo najväčší dosah rúk,
sa miesto výkonu práce vybavuje otočnými, prípadne pojazdnými sedadlami.
4.
Individuálne nastavenie výšky sedadla stoličky a opierky dolných končatín nad podlahou
vzhľadom k výške pracovnej plochy stola sa upravuje podľa obrázkov č. 1 a 2. Pracovná
plocha stola nesmie byť nižšia ako 65 cm za predpokladu, že jeho hrúbka nepresahuje
5 cm. Výška stola pre prácu v sede aj v stoji nesmie byť vyššia ako 95 cm nad podlahou.
5.
Pod dolnou plochou stola musí byť pre prácu v sede voľný priestor pre dolné končatiny
s najmenšou šírkou a hĺbkou 50 cm a s najmenšou výškou 60 cm nad podlahou alebo nad
opierkou dolných končatín (optimálna šírka a hĺbka priestoru pre dolné končatiny je
70 cm a viac).
6.
Stredná výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla v neutrálnej polohe
zamestnanca k danému stolu (predklon osi trupu 4o) sa rovná rozdielu výšky hornej plochy stola od podlahy a antropometrického rozmeru
výšky lakťa (bodu olecranon) nad sedadlom.
7.
Najmenšia výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla v neutrálnej polohe
zamestnanca k danému stolu (predklon osi trupu 4o) sa rovná rozdielu výšky hornej plochy stola a antropometrického rozmeru výšky lakťa
(bodu olecranon) pri ramene v abdukcii 20o nad sedadlom.
8.
Najväčšia výška individuálneho nastavenia hornej plochy sedadla sa rovná rozdielu
výšky hornej plochy stola a antropometrického rozmeru výšky lakťa (bodu olecranon)
ramena kolmo spusteného k podlahe pri predklone trupu 24o, čo je hodnota uhla po korekcii na neutrálnu polohu trupu (20o + 4o) zamestnanca k danému stolu.
9.
Voľný priestor medzi hornou plochou sedadla stoličky a spodnou plochou stola má byť
optimálne viac ako 21 cm a najmenej 11 cm.
10.
Pri práci, ktorá vyžaduje zvýšené nároky na zrak, napríklad s drobnými predmetmi,
súčiastkami a podobne, sa výška pracovnej roviny zvyšuje približne o 10 cm až 20 cm,
pričom treba zabezpečiť podopretie predlaktí. Pri práci, pri ktorej sa manipuluje
s predmetmi ťažšími ako 2 kg, pri práci v stoji, sa manipulačná rovina znižuje približne
o 10 cm až 20 cm.
11.
Nastavenie výšky sedadla stoličky nad podlahou alebo nad opierkou dolných končatín
v prípade použitia vyšších stolov musí umožňovať zmenu polohy dolných končatín pri
práci. Správne nastavenie výšky sedadla má byť podľa obrázku č. 2 také, aby v prednej
časti sedadla bol voľný priestor zodpovedajúci hrúbke dlane pod spodnou časťou stehna
(za fossa poplitea).
12.
Najväčšia hĺbka sedadla stoličky má byť 35 cm, aby nedochádzalo k pritláčaniu podkolenia.
Pri práci v sede treba sedieť na celej ploche sedadla s podoprenou driekovou časťou
chrbtice.
13.
Priestor pre pohyby a dosahy horných končatín pri práci v sede a v stoji sa upravuje
podľa údajov na obrázku č. 3, pričom
a)
manipulačná rovina je rovina, v ktorej sa vykonáva najviac pracovných operácií,
b)
referenčná rovina je základná rovina pre odvodzovanie ďalších rozmerov a priestorových
vzťahov,
c)
referenčná rovina A je rovina, ktorá je kolmá na podlahu a pomyselne rozdeľuje zamestnanca
na symetrické polovice na pracovnom mieste,
d)
referenčná rovina B je podlaha,
e)
referenčná rovina C je rovina, ktorá je kolmá na podlahu a prechádza buď prednou
hranou stola, alebo bodom pracovného zariadenia, ktorý je najbližšie k zamestnancovi,
f)
referenčný bod pracoviska je miesto, kde sa pretínajú referenčné roviny A a C s manipulačnou
rovinou pre mužov a ženy.
14.
Sily prípustné pre ovládače sú uvedené v tabuľke č.1, pričom
a)
trvalo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 40-krát počas
pracovnej zmeny,
b)
často používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú viac ako 20-krát až 40-krát
počas pracovnej zmeny,
c)
zriedkavo používané ovládače sú ovládače, ktoré sa používajú menej ako 20-krát počas
pracovnej zmeny.
15.
Pri základnej polohe v stoji sa neodporúča použitie nožných ovládačov. Ovládače obsluhované
iným spôsobom ako rukami a chodidlami, napríklad lakťové a kolenové ovládače, sa nesmú
používať.
Obrázok č. 1 Individuálne nastavenie výšky sedadla stoličky nad podlahou a opierky
dolných končatín k výške pracovnej plochy stola
Vysvetlivky:
vx.
= vertex – najvyššie položený bod na vrchole hlavy v mediosagitálnej rovine pri hlave
orientovanej vo frankfurtskej horizontále, ce. = cervicale – najviac dorzálne vystupujúci
bod nad tŕňovým výbežkom 7. krčného stavca, a. dex. = acromiale – najviac do strany
vystupujúci bod nadpleckového výbežku (processus acromialis), dex. = na pravej strane
tela, ex. = ektokanthion – bod na laterálnej strane oka na spojnici obidvoch viečok,
po. = porion – bod na horných okrajoch vonkajších zvukovodov, ph. III. = phalangion
III. – kožný priemet najdorzálnejšieho bodu na metacarpo-phalangeálnom kĺbe III. prsta,
da. III. = daktylion III. – najnižšie položený bod na prednom okraji III. prsta, ol.
= olecranon – najdistálnejší bod na procesus olecrani pri 90° flexii predlaktia, pa.
= maximálne prominujúci bod v abdominálnej oblasti, pop. = popliteale – bod na spodnom
okraji stehna pri fossa poplitea, ges. = bod na hornom okraji patelly v predĺžení
holennej kosti, tro. = trochanterion – najvyššie položený bod na veľkom chocholíku
(trochanter major), hmatáme ho v najširšom mieste bokov, B. = Basis – horizontálna
plocha, na ktorej zamestnanec počas práce stojí, Bs. = Basis sedens – horizontálna
plocha, na ktorej zamestnanec počas práce sedí, Bd. = Basis dorsalis – vertikálna
plocha, o ktorú sa zamestnanec pri práci opiera chrbtom
Obrázok č. 2 Nastavenie výšky sedadla stoličky nad podlahou alebo nad opierkou dolných
končatín v prípade použitia vyšších stolov
Obrázok č. 3 Priestor pre pohyby horných končatín pri práci
Vysvetlivky:
Tabuľka č. 1 Ovládače – typy, tvary, polohy, spôsob ovládania, ovládacie sily
| Typ ovládača | Tvar, polohy a frekvencie ovládania | Spôsob ovládania, minimálne a maximálne sily (N) | |
| Tlačidlo | kruhové, štvorcové, obdĺžnikové, hríbové | jedným prstom dlaňou |
min. 2,5 max. 8 min. 2,5 max. 50 |
| Prepínač páčkový | valcový, kužeľový, hranolový dvojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi, trojpolohový: min. 30° do strán od zvislej osi a kolmo na základňu |
prstami | min. 2,5 max. 10 |
| Prepínač otočný | kruhová základňa, úchopová časť kužeľová, obdĺžniková pri zrakovej kontrole: max. počet polôh 24, min. uhol medzi polohami 15°, pri hmatovej kontrole max. počet polôh 8, min. uhol medzi polohami 45° |
prstami | min. 2,5 max. 15 |
| Točidlo, točka | valcová, kužeľová priemer do 2,5 cm priemer väčší ako 2,5 cm |
prstami | min. 2,5 max. 4 min. 2,5 max. 15 |
| Koleso ručné | vonkajší priemer venca sa volí podľa rýchlosti otáčania, pri väčšej rýchlosti menší priemer | jednou rukou oboma rukami |
min. 10 max.100 min. 10 max. 200 |
| Volant | a) stacionárne technické zariadenia b) mobilné technické zariadenia c) všetky technické zariadenia pri zlyhaní posilovača riadenia (pri núdzovom riadení) Poľnohospodárske a lesné stroje: a) stacionárne stroje b) mobilné stroje c) všetky stroje pri zlyhaní posilovača riadenia (núdzové riadenie) |
oboma rukami jednou alebo oboma rukami oboma rukami oboma rukami jednou alebo oboma rukami oboma rukami |
max. 115 max. 80 max. 350 max. 120 max. 120 max. 490 |
| Ručná páka | rukoväť: valcová, kužeľová, guľová používaná trvalo používaná často používaná zriedka |
hornou končatinou pohyb páky: dopredu a dozadu do strán dopredu a dozadu do strán nahor a nadol (núdzová a parkovacia brzda) Poľnohospodárske a lesné stroje: núdzová a parkovacia brzda |
min. 10 max. 60 min. 10 max. 40 min. 10 max. 120 min. 10 max. 80 min. 10 max. 300 max. 250 max. 295 |
| Nožná páka (pedál) | obdĺžniková, kruhová, štvorcová používaná trvalo používaná často Poľnohospodárske a lesné stroje: pedál spojky pedál akcelerátora pedál prevádzkovej a núdzovej brzdy ostatné pedále |
pohybom celej nohy pedál prevádzkovej núdzovej brzdy pedál ovládaný pohybom nohy v členku |
min. 10 max. 90 min. 40 max. 400 min. 20 max.60 max. 245 max. 60 max. 580 max. 150 |
Príloha č. 2 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
PRÍPUSTNÉ HODNOTY CELKOVEJ FYZICKEJ ZÁŤAŽE ZAMESTNANCOV
Prípustné hodnoty fyziologických ukazovateľov pracovnej záťaže:
energetického výdaja a srdcovej frekvencie
1.
Hodnoty energetického výdaja (netto) mužov a žien vo veku vo veku 18 rokov – 65 rokov
pri fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné
hodnoty uvedené v tabuľkách č. 1 a 2.1)
2.
Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov a dievčat vo veku 15 – 18 rokov pri
fyzickej práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami nesmú presahovať prípustné
hodnoty uvedené v tabuľkách č. 3 a 4.1)
Tabuľka č. 1
Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) mužov vo veku 18 rokov – 65 rokov pri
fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina (roky) | ||||
| 18 – 29 | 30 – 39 | 40 – 49 | 50 – 59 | 60 – 65 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 8,3 | 7,5 | 6,8 | 6,0 | 5,2 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 9,9 | 9,0 | 8,0 | 7,2 | 6,2 |
| Ročný4) | MJ | 1 940 | 1 760 | 1 600 | 1 400 | 1 220 |
| Minútový prípustný5) | kJ.min-1 W |
41,1 685 |
38,7 635 |
34,5 575 |
30,9 515 |
28,7 478 |
Tabuľka č. 2
Prípustné hodnoty energetického výdaja (netto) žien vo veku 18 rokov – 65 rokov pri
fyzickej práci vykonávanej veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina (roky) | ||||
| 18 – 29 | 30 – 39 | 40 – 49 | 50 – 59 | 60 – 65 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 5,1 | 4,8 | 4,5 | 4,0 | 3,7 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 6,1 | 5,8 | 5,4 | 4,8 | 4,4 |
| Ročný4) | MJ | 1 200 | 1 130 | 1 060 | 940 | 858 |
| Minútový prípustný5) | kJ.min-1 W |
26,0 445 |
25,5 425 |
23,7 395 |
21,6 360 |
20,0 334 |
Tabuľka č. 3
Hodnoty energetického výdaja (netto) chlapcov vo veku 15 rokov – 18 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina (roky) | ||
| 15 – 16 | 16 – 17 | 17 – 18 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 5,9 | 6,9 | 7,9 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 6,2 | 7,3 | 8,5 |
| Ročný4) | MJ | 1 390 | 1 620 | 1 860 |
| Minútový prípustný5) | kJ.min-1 W |
26,4 440 |
30 500 |
32,4 540 |
Tabuľka č. 4
Hodnoty energetického výdaja (netto) dievčat vo veku 15 rokov – 18 rokov pri fyzickej
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami
| Energetický výdaj1) | Jednotky | Veková skupina (roky) | ||
| 15 – 16 | 16 – 17 | 17 – 18 | ||
| Zmenový priemerný2) | MJ | 3,7 | 3,8 | 4,8 |
| Zmenový prípustný3) | MJ | 4,4 | 4,6 | 5,0 |
| Ročný4) | MJ | 870 | 890 | 1130 |
| Minútový prípustný5) | kJ.min-1 W |
20,9 350 |
22,2 370 |
22,5 375 |
Poznámky k tabuľkám č. 1 – 4:
1) Pri práci svalstva horných končatín v stoji sa všetky hodnoty uvedené v tabuľkách
č. 1 – 4 znížia o 20 %, pri práci obidvoch horných končatín v sede alebo jednej hornej
končatiny v stoji sa hodnoty znížia o 50 %, pri práci jednou hornou končatinou v sede
sa znížia o 75 %. Práca obidvoch dolných končatín sa hodnotí ako práca celým telom.
2) Vyjadruje hodnotu energetického výdaja, ktorá nesmie byť prekročená v priebehu zmeny
pri rovnomernom rozdelení pracovnej zmeny.
3) Určuje hornú prípustnú hranicu zmenového energetického výdaja v prípade nerovnomerného
rozloženia záťaže počas týždňa, mesiaca alebo roka s tým, že priemerný energetický
výdaj za daný interval nesmie prekročiť priemerný zmenový energetický výdaj.
4) Určuje najvyšší prípustný energetický výdaj vynaložený na prácu v priebehu roka a
zodpovedá množstvu energie vynaloženej za 235 pracovných dní pri priemernom zmenovom
energetickom výdaji.
5) Určuje energetický výdaj, ktorý nesmie byť počas zmeny prekročený ani pri krátkodobých
operáciách. Hodnota sa môže prekročiť pri výnimočných situáciách u vybraných, fyzicky
veľmi zdatných skupín zamestnancov (napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti,
likvidácie havárií), ktorí sa podrobili lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne
spôsobilí na túto prácu.
3.
Zmenové priemerné hodnoty srdcovej frekvencie pri fyzickej práci mužov a žien vykonávané
veľkými svalovými skupinami, nesmú prekročiť ani krátkodobo hodnotu 150 tepov za minútu.
Táto hodnota sa môže prekročiť za výnimočných situácií u vybraných skupín zamestnancov
(napríklad banskí záchranári, hasiči, policajti, likvidácie havárií), ktorí sa podrobili
lekárskym preventívnym prehliadkam a sú zdravotne spôsobilí na túto prácu.
Pre mladistvých nie sú limitné hodnoty srdcovej frekvencie stanovené s ohľadom na
špecifické zmeny prebiehajúce v organizme v tomto období života.
V tabuľke č. 5 sú uvedené kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri
práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami.
V tabuľke č. 6 sú uvedené hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce
a stupňa fyzického zaťaženia.
Tabuľka č. 5
Kritériá na posudzovanie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne
veľkými svalovými skupinami
| Veková skupina | Hodnoty zmenovej srdcovej frekvencie za minútu | |||
| absolútne hodnoty | zvýšenie srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu |
|||
| A priemerné hodnoty |
B medzné hodnoty |
C priemerné hodnoty |
D medzné hodnoty |
|
| 18 – 29 | 108 | 117 | 30 | 33 |
| 30 – 39 | 106 | 115 | 29 | 32 |
| 40 – 49 | 101 | 110 | 26 | 28 |
| 50 – 59 | 97 | 105 | 23 | 25 |
| 60 – 65 | 93 | 100 | 20 | 22 |
Vysvetlivky k tabuľke č. 5:
A – hodnota určená na posúdenie nálezov pri vyšetrení skupiny osôb, ak nie je stanovená
aj východisková hodnota srdcovej frekvencie.
B – hodnota, ktorá môže byť pre vyšetrovanú osobu ešte dlhodobo únosná, ak nie je
prekračovaná hodnota C, t. j. zvýšenie pracovnej srdcovej frekvencie nad východiskovú
(pokojovú) hodnotu.
C – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu,
ktorá je u zdravých jednotlivcov dlhodobo únosná.
D – najvyššia prípustná hodnota zvýšenia srdcovej frekvencie nad východiskovú hodnotu,
ktorá sa nesmie prekročiť.
Tabuľka č. 6
Hodnoty energetického výdaja podľa spôsobu vykonávanej práce a stupňa zaťaženia
| Práca vykonávaná svalmi (vyjadrená v % svalov) |
Stupeň zaťaženia | Spotreba energie | |
| minútová | hodinová | ||
| W.m-2 kJ.min-1 |
W.m-2 kJ.min-1 |
||
| rúk | malý | 9,8 – 19,5 1 – 2 |
586,2 – 1 367,9 60 – 140 |
| stredný | 19,5 – 39,1 2 – 4 |
1 367,9 – 2 051,8 140 – 210 |
|
| veľký | 39,1 – 48,9 4 – 5 |
2 051,8 – 2 638,1 210 – 270 |
|
| jednou hornou končatinou | malý | 29,3 – 48,9 3 – 5 |
1 563,3 – 2 638,1 160 – 270 |
| stredný | 48,9 – 68,4 5 – 7 |
2 638,1 – 3 712,8 270 – 380 |
|
| veľký | 68,4 – 87,9 7 – 9 |
3 712,8 – 4 855,3 380 – 500 |
|
| oboma hornými končatinami (28 % svalstva) |
malý | 58,6 – 78,2 6 – 8 |
3 224,3 – 4 396,8 330 – 450 |
| stredný | 78,2 – 97,9 8 – 10 |
4 396,8 – 5 471,5 450 – 560 |
|
| veľký | 97,7 – 117,2 10 – 12 |
5 471,5 – 6 546,6 560 – 670 |
|
| oboma hornými končatinami a trupom (44 % svalstva) |
malý | 78,2 – 127,0 8 – 13 |
4 494,5 – 6 546,3 460 – 670 |
| stredný | 127,0 – 175,0 13 – 18 |
6 546,3 – 9 379,8 670 – 960 |
|
| veľký | 175,9 – 224,7 18 – 23 |
9 379,8 – 12 310,9 960 – 1 260 |
|
| celého tela (100 % svalstva) |
malý | 97,7 – 166,1 10 – 17 |
5 471,5 – 8 988,9 560 – 920 |
| stredný | 166,1 – 244,3 17 – 25 |
8 988,9 – 13 288,0 920 – 1 360 |
|
| veľký | 244,3 – 342,0 25 – 35 |
13 288,0 – 18 368,7 1 360 – 1 880 |
|
| veľmi veľký | 342,0 – 439,7 25 – 45 |
18 368,7 – 24 426,5 1 880 – 2 500 |
|
Príloha č. 3 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
PRÍPUSTNÉ HODNOTY LOKÁLNEJ SVALOVEJ ZÁŤAŽE VO VZŤAHU K SVALOVÝM SILÁM A FREKVENCII
PRACOVNÝCH POHYBOV
Prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže svalov vyjadrené v % maximálnej svalovej
sily (Fmax)
1.
Zmenový časovo vážený priemer vynakladaných svalových síl nesmie prekročiť hodnoty
vyjadrené percentom maximálnej svalovej sily (% Fmax) exponovanej svalovej skupiny uvedenej v tabuľke č. 1.
2.
Početnosť pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia a ruky,
nesmie za zmenu ani krátkodobo za minútu prekročiť pri uvedených vynakladaných svalových
silách hodnoty uvedené v tabuľke č. 2.
3.
Početnosť pohybov drobných svalov prstov a ruky nesmie prekročiť pri vynakladaných
svalových silách 3 % Fmax hodnotu 110 za minútu, pri 6 % Fmax hodnotu 90 za minútu.
4.
Pracovné úkony s použitou silou nad 70 % Fmax pri prevažne dynamickej práci ako pravidelná súčasť hlavnej pracovnej operácie sú
neprípustné. Pracovné úkony s vynakladanou silou nad 60 % Fmax pri prevažne dynamickej práci sú prípustné najviac 600 krát za zmenu.
Pracovné úkony pri prevažne statickej práci s vynakladanou silou vyššou ako 45 % Fmax sú neprípustné.
Tabuľka č. 1
Prípustné zmenové priemerné hodnoty v % Fmax pre mužov a ženy s prevahou dynamickej a statickej zložky práce
| Prevaha dynamickej zložky práce | Prevaha statickej zložky práce |
| 30 | 10 |
Vysvetlivky k tabuľke č. 1
Fmax (maximálna svalová sila) je sila, ktorú je schopná vyšetrovaná osoba dosiahnuť pri
maximálnom vôľovom úsilí vynakladanom konkrétnymi svalovými skupinami v definovanej
pracovnej polohe. Vyjadruje sa vo fyzikálnych jednotkách (N). Meria sa individuálne
alebo sa odhaduje z tabuľkových hodnôt.
% Fmax (percento maximálnej svalovej sily) udáva pomer vynaloženej svalovej sily k Fmax, pričom Fmax zodpovedá 100 %.
Zmenová priemerná Fmax je časovo vážený priemer maximálnych svalových síl vynakladaných zaťažovanou svalovou
skupinou.
Tabuľka č. 2
Priemerné svalové sily malých svalových skupín predlaktia a ruky za zmenu v oblasti
7 – 53 % Fmax – prípustný počet pracovných pohybov za minútu a za pracovnú zmenu
| % Fmax | Počet pohybov za zmenu – 480 min. |
Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 2s |
Počet pohybov za minútu pri trvaní sťahu ≤ 3s |
| 7 | 27 600 | 37 | 24 |
| 8 | 24 300 | 36 | 23 |
| 9 | 21 800 | 34 | 22 |
| 10 | 19 800 | 33 | 21 |
| 11 | 18 100 | 32 | 20 |
| 12 | 16 700 | 30 | 19 |
| 13 | 15 500 | 29 | 19 |
| 14 | 14 000 | 28 | 18 |
| 15 | 13 500 | 27 | 17 |
| 16 | 12 700 | 26 | 16 |
| 17 | 12 000 | 25 | 15 |
| 18 | 11 400 | 24 | 15 |
| 19 | 10 900 | 23 | 14 |
| 20 | 10 400 | 22 | 14 |
| 21 | 10 000 | 21 | 13 |
| 22 | 9 600 | 21 | 12 |
| 23 | 9 300 | 20 | 12 |
| 24 | 9 000 | 19 | 12 |
| 25 | 8 700 | 18 | 11 |
| 26 | 8 400 | 18 | 11 |
| 27 | 8 100 | 17 | 10 |
| 28 | 7 800 | 17 | 10 |
| 29 | 7 500 | 16 | 10 |
| 30 | 7 200 | 15 | 9 |
| 31 | 6 900 | 15 | 9 |
| 32 | 6 600 | 14 | 9 |
| 33 | 6 300 | 14 | 9 |
| 34 | 6 000 | 13 | 8 |
| 35 | 5 800 | 12 | 7 |
| 36 | 5 600 | 12 | 7 |
| 37 | 5 400 | 11 | 7 |
| 38 | 5 200 | 11 | 6 |
| 39 | 5 000 | 10 | 6 |
| 40 | 4 800 | 10 | 6 |
| 41 | 4 600 | 10 | 5 |
| 42 | 4 400 | 9 | 6 |
| 43 | 4 200 | 9 | 5 |
| 44 | 4 000 | 9 | 5 |
| 45 | 3 800 | 8 | 5 |
| 46 | 3 600 | 8 | 5 |
| 47 | 3 400 | 7 | 5 |
| 48 | 3 200 | 7 | 4 |
| 49 | 3 000 | 7 | 4 |
| 50 | 2 700 | 7 | 4 |
| 51 | 2 400 | 7 | 4 |
| 52 | 2 100 | 7 | 3 |
| 53 | 1 800 | 7 | 3 |
Príloha č. 4 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
HODNOTENIE PRACOVNÝCH POLÔH Z HĽADISKA FYZIOLÓGIE PRÁCE
1.
Hodnotenie práce z hľadiska pracovných polôh je najvýznamnejšie na stabilných miestach
výkonu práce (napríklad práce na stacionárnych a mobilných pracovných strojoch, práce
v pásovej výrobe a iné), keď je zamestnanec viac ako polovicu osemhodinovej pracovnej
zmeny na rovnakom mieste výkonu práce a vykonáva rovnakú pracovnú činnosť. Pritom
si pracovnú polohu zamestnanec nemôže sám voliť, ale jeho pracovná poloha je priamo
závislá od konštrukcie stroja, usporiadania miesta výkonu práce, priestorových parametrov
pracoviska a podobne.
2.
Pri hodnotení ostatných pracovných činností možno vychádzať z uvedených kritérií,
ale vždy je nevyhnutné prihliadať na individuálne charakteristiky jednotlivých prác,
najmä ak ide o časové faktory prác.
3.
Pracovná poloha sa vždy hodnotí iba v súvislosti s vykonávanou činnosťou, teda ak
ide o štrukturálne časti pracovnej činnosti a nie náhodné činnosti.
4.
Používa sa dvojkrokový systém hodnotenia pracovných polôh, pričom
a)
krok 1 zahŕňa hodnotenie pracovnej polohy jednotlivých častí tela pomocou uhlov,
b)
krok 2 zahŕňa podmienky, pri ktorých možno polohy označené v kroku 1 za podmienene
prijateľné zaradiť medzi polohy prijateľné.
5.
Za prijateľnú pracovnú polohu sa považuje práca v sede alebo v stoji, prípadne s
možnosťou striedania práce v sede a v stoji.
6.
Vymedzenie podmienene prijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín
a dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.
7.
Celkový čas práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých podmienene prijateľných
pracovných polohách nesmie presiahnuť 160 minút a čas trvania jednotlivých pracovných
polôh nesmie byť dlhší ako 1 minútu až 8 minút v závislosti od typu polohy a frekvencie
pohybov.
8.
Vymedzenie neprijateľnej pracovnej polohy trupu, hlavy a krku, horných končatín a
dolných končatín sa uvádza v krokoch 1 a 2.
9.
Celkový čas práce v osemhodinovej pracovnej zmene v jednotlivých neprijateľných pracovných
polohách nesmie prekročiť 30 minút. Celkový čas práce v podmienene prijateľných a
neprijateľných pracovných polohách nesmie byť dlhší ako polovica osemhodinovej pracovnej
zmeny.
10.
Pri hodnotení polohy trupu sa vychádza z polohy výrastku siedmeho krčného stavca
a hornej hrany veľkého trochantera, ktoré definujú neutrálnu polohu. Uhly pre hodnotenie
polohy trupu sa potom vzťahujú k vertikálnej rovine. Uhol medzi rovinou prechádzajúcou
trupom v neutrálnej polohe a vertikálnou rovinou je 4o.
11.
Pri hodnotení polohy krku a hlavy sa vychádza buď z uhla pohľadu (pri polohe trupu
v neutrálnej polohe), t. j. z veľkosti uhla pod horizontálnou rovinou oka, alebo z
veľkosti uhla sklonu hlavy a krku k vertikálnej rovine.
12.
Pri hodnotení horných končatín sa vychádza z dvoch bodov na hornej končatine, t.
j. vonkajší okraj kľúčnej kosti a lakťového kĺbu. Vzpaženie hornej končatiny sa definuje
ako uhol, ktorý zviera končatina v pracovnej polohe vzhľadom na neutrálnu polohu končatiny.
Neutrálna poloha je poloha končatiny voľne visiacej pozdĺž tela.
Tabuľka č. 1 Polohy trupu
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Predklon trupu > 60° Záklon bez opory celého tela Výrazný úklon alebo pootočenie trupu > 20° |
| Dynamické polohy | Predklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2.min-1 Výrazný úklon trupu alebo pootočenie > 20° pri frekvencii pohybov ≥ 2.min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Predklon trupu 40°– 60° bez opory trupu (KROK 2A) Záklon trupu s oporou tela (KROK 2B) Výrazný úklon alebo rotácia > 10° a < 20° |
| Dynamické polohy | Predklon trupu > 60° pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2C) Výrazný úklon trupu do strán > 20° pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2A) Záklon trupu pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2C) |
| KROK 2: | A Prijateľná, ak čas držania v tejto polohe je < ako najväčší prijateľný čas držania
(v min) B Prijateľná, ak je opora trupu (chrbtová opora) C Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako polovicu pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 2 Polohy hlavy a krku
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Predklon hlavy > 25° bez podpory trupu Záklon hlavy bez opory celej hlavy Úklon a rotácia hlavy > 15° |
| Dynamické polohy | Úklon a rotácia hlavy > 15° pri frekvencii pohybov ≥ 2.min-1 Predklon hlavy > 25° pri frekvencii pohybov ≥ 2.min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statická poloha | Predklon hlavy 25° – 40° s oporou celého trupu (KROK 2A) |
| Dynamické polohy | Predklon hlavy 25° – 40° pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2B) Záklon hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2B) Úklon a rotácia hlavy do 15° pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | A Musí byť dodržaný najväčší prijateľný čas držania B Neprijateľná, ak sa stroj používa viac ako polovicu pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 3 Polohy horných končatín
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Nevhodná poloha končatiny (spätné ohnutie končatiny, krajná vonkajšia rotácia končatiny,
zdvihnuté rameno) Vzpaženie končatiny > 60° |
| Dynamické polohy | Vzpaženie končatiny > 60° pri frekvencii pohybov ≥ 2.min-1 Zapaženie pri frekvencii pohybov ≥ 2.min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statická poloha | Vzpaženie končatiny 40° – 60°, ak končatina nie je podopretá (KROK 2A) |
| Dynamické polohy | Vzpaženie končatiny 40° – 60° pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2B,C) Zapaženie pri frekvencii pohybov < 2.min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | A Musí byť dodržaný najväčší prijateľný čas držania B Nie je prijateľná pri frekvencii pohybov 10.min-1 C Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako polovicu pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 4 Polohy dolných končatín
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Extrémna flexia kolena, extrémna dorzálna/plantárna flexia v členku |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčšiemu rozpätiu s frekvenciou pohybov ≥ 2.min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčšiemu rozpätiu s frekvenciou pohybov > 2.min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | B Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako polovicu pracovnej zmeny |
Tabuľka č. 5 Polohy ostatných častí tela
| KROK 1: | |
| NEPRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Extrémna flexia alebo extenzia v lakti, extrémna supinácia a pronácia zápästia, extrémna flexia a extenzia zápästia |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčším rozpätiam s frekvenciou pohybov ≥ 2.min-1 |
| PODMIENENE PRIJATEĽNÉ POLOHY | |
| Statické polohy | Práca poležiačky, pokľačiačky, v podrepe (KROK 2B) |
| Dynamické polohy | Polohy kĺbov v rozsahu, ktorý sa blíži najväčšiemu rozpätiu s frekvenciou pohybov > 2.min-1 (KROK 2B) |
| KROK 2: | B Neprijateľná, ak sa stroj používa dlhší čas ako polovicu pracovnej zmeny |
Príloha č. 5 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
SÚBOR METÓD NA HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE
Časť A HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO
PROSTREDIA
METÓDA NA HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK
1.
Základné požiadavky na použitie metódy
Metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva
na hodnotenie psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných podmienok,
ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu.
Hodnotí psychickú pracovnú záťaž v štyroch stupňoch podľa jedenástich charakteristík
práce a pracovného prostredia: intenzita práce a časový tlak, vnútené pracovné tempo,
monotónnosť, vplyvy narúšajúce sústredenie, sociálne interakcie, hmotná a organizačná
zodpovednosť, riziko ohrozenia života a zdravia vlastného alebo iných osôb, práca
na zmeny, pracovné prostredie, fyzická nepohoda a iné zdroje záťaže.
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa tejto metódy má platnosť iba pre konkrétnu
skúmanú pracovnú skupinu, pretože pracovné skupiny sa aj pri podobnom charaktere práce
od seba líšia sociálno-psychologickými okolnosťami.
Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa charakteristík práce a pracovného prostredia
sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých pracovných podmienkach,
nie individuálne pre každého zamestnanca.
Súčasťou Protokolu o hodnotení psychickej pracovnej záťaže z hľadiska úrovne pracovných
podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky práce a pracovného prostredia
do stupňa A, B, C alebo D a prevod na výsledný stupeň 1, 2, 3 alebo 4 v súlade s metódou.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
tretí alebo štvrtý stupeň dosiahnutý v tejto metóde.
Prevod stupňov A, B, C a D na výsledné stupne 1, 2, 3 alebo 4:
| PREVOD STUPŇOV A, B, C a D na STUPNE 1, 2, 3 alebo 4: | |||||
| PSYCHICKÁ PRACOVNÁ ZÁŤAŽ Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK |
STUPEŇ 1 – 4 | ||||
| A | B | C | D | ||
| ° | 0 – 11 | 0 | 0 | 1 | |
| ° | ° | ≥ 1 | 0 | 2 | |
| ° | ° | ° | 1 | ||
| ° | ° | ° | 2 | 3 | |
| ° | ° | ≤ 3 | 3 | ||
| ° | ° | ≥ 4 | 3 | 4 | |
| ° | ° | ° | ≥ 4 | ||
Vysvetlivky:
° – bez ohľadu na počet
Časť B HODNOTENIE PSYCHICKEJ PRACOVNEJ ZÁŤAŽE PODĽA CHARAKTERISTÍK SUBJEKTÍVNEJ ODOZVY
ZAMESTNANCOV NA ZÁŤAŽ
B.1 METÓDA SUBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA PRÁCE PODĽA MEISTERA
1.
Základné požiadavky na použitie metódy
Metóda slúži na subjektívne hodnotenie vplyvov práce na psychiku zamestnancov. Je
vhodná na orientačné skríningové hodnotenie rôznych prác alebo profesií.
Na základe desiatich položiek, ktorými sú časová tieseň, malé uspokojenie z práce,
vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku,
monotónia, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie miery únosnosti, metóda
individuálne aj skupinovo hodnotí psychickú záťaž pri práci v charakteristikách: psychické
preťaženie, monotónna záťaž (monotónia) a nešpecifická záťaž. Hodnotí aj individuálne
prežívanie subjektívne pociťovanej psychickej záťaže pri práci.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
tretí stupeň psychického preťaženia alebo tretí stupeň monotónnej záťaže, alebo tretí
stupeň nešpecifickej záťaže dosiahnutý v tejto metóde.
B.2 TEST KONCENTRÁCIE POZORNOSTI
Základné požiadavky na použitie metódy
Z kvantitatívnych, profilových a kvalitatívnych parametrov výkonového testu koncentrácie
pozornosti je v rámci skupinového hodnotenia zisťované najmä psychomotorické tempo,
rýchlosť a správnosť výkonu, sklon k chybnému výkonu, celková koncentrácia pozornosti.
Test poskytuje informácie:
a)
absolútne
– rýchlosť výkonu = počet riešení bez ohľadu na správnosť,
– správnosť výkonu = počet správnych riešení,
– chybovosť výkonu absolútna (celková) = počet chybných riešení celkom,
– chybovosť výkonu vynechaním = počet chybných riešení vynechaním (nepozornosťou,
prehliadnutím),
– chybovosť výkonu zlým škrtnutím = počet chybných riešení zlým škrtnutím (unáhlenosťou,
impulzívnosťou).
b)
relatívne
– relatívna správnosť výkonu,
– relatívna chybovosť výkonu,
– relatívna chybovosť výkonu prehliadnutím, nepozornosťou,
– relatívna chybovosť výkonu unáhlenosťou, impulzívnosťou.
Pri hodnotení psychickej pracovnej záťaže sa používa písmenová forma, nie znaková.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
výsledné skóre relatívnej správnosti výkonu v pásme 1. – 4. stenu alebo prekročená
relatívna chybovosť výkonu podľa normových tabuliek uvedených v tejto metóde.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 542/2007 Z. z.
SÚBOR METÓD NA HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI
Časť A HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI Z HĽADISKA CHARAKTERISTÍK PRÁCE A PRACOVNÉHO
PROSTREDIA
METÓDA NA HODNOTENIE SENZORICKEJ ZÁŤAŽE PRI PRÁCI Z HĽADISKA ÚROVNE PRACOVNÝCH PODMIENOK
1.
Základné požiadavky na použitie metódy
Metóda je určená ako základný skríningový nástroj preventívneho pracovného lekárstva
na hodnotenie senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných podmienok,
ktoré môžu pôsobiť na zdravotný stav zamestnancov a ich pracovnú pohodu.
Hodnotí senzorickú záťaž pri práci v troch stupňoch podľa záťaže sluchu, záťaže ostatných
zmyslových orgánov a podľa šiestich charakteristík práce a pracovného prostredia z
hľadiska zrakovej záťaže: veľkosť kritického detailu, náročnosť na diskrimináciu detailov
oproti pozadiu, nároky na adaptáciu zraku, nároky na akomodáciu a okohybné svaly,
práce za sťažených svetelných podmienok a iné podmienky ovplyvňujúce zrakovú námahu.
Hodnotenie senzorickej záťaže pri práci podľa charakteristík práce a pracovného prostredia
sa robí skupinovo podľa práce alebo profesie v tých istých pracovných podmienkach,
nie individuálne pre každého zamestnanca.
Súčasťou Protokolu o hodnotení senzorickej záťaže pri práci z hľadiska úrovne pracovných
podmienok je odôvodnenie zaradenia každej charakteristiky práce a pracovného prostredia
do stupňa A, B alebo C a prevod na výsledný stupeň 1, 2 alebo 3 v súlade s metódou.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky je
tretí stupeň senzorickej záťaže pri práci dosiahnutý v tejto metóde.
Prevod stupňov A, B a C na výsledné stupne 1, 2 alebo 3:
| PREVOD STUPŇOV A, B a C na STUPNE 1, 2 alebo 3: | |||||
| Z Á Ť A Ž | POČET STUPŇOV A – C | STUPEŇ 1 – 3 | |||
| A | B | C | D | ||
| Z R A K | ° | 0 – 3 | 0 | x | 1 |
| ° | 4 | 0 | x | 2 | |
| ° | ° | 1 – 2 | x | ||
| ° | ° | ≥ 3 | x | 3 | |
| S L U C H | 1 | 0 | 0 | x | 1 |
| 0 | 1 | 0 | x | 2 | |
| 0 | 0 | 1 | x | 3 | |
| OSTATNÉ ZMYSLY (vestibulárny aparát a taktilné vnemy) |
1 | 0 | 0 | x | 1 |
| 0 | 1 | 0 | x | 2 | |
| 0 | 0 | 1 | x | ||
| 0 | 0 | 1 | x | 3 | |
| 0 | 0 | 1 | x | ||
| plus min. stupeň C v hľadisku „intenzita práce” | x | ||||
Vysvetlivky:
° – bez ohľadu na počet
x – neprichádza do úvahy
Časť B SUBJEKTÍVNA ODOZVA ZAMESTNANCOV NA ZRAKOVÚ ZÁŤAŽ PRI PRÁCI
DOTAZNÍK ZRAKOVÝCH ŤAŽKOSTÍ PRI PRÁCI A PRETRVÁVAJÚCICH PO SKONČENÍ PRÁCE
1.
Základná charakteristika metódy
Metóda umožňuje rýchlo a jednoducho získať všeobecný prehľad o zrakových ťažkostiach
zamestnancov vykonávajúcich zrakovo náročnú prácu.
Dotazník orientačne zisťuje výskyt zrakových ťažkostí vyskytujúcich sa v priebehu
práce a pretrvávajúcich po skončení práce. Zrakové ťažkosti zisťuje prostredníctvom
pätnástich príznakov rozdelených do štyroch skupín:
1.
okulárne, spojené so zrakovým orgánom – pálenie očí, sčervenanie očí, slzenie očí,
mykanie v očiach a tiky, tlak v očiach,
2.
vizuálne, spojené so zmenami vo vnímaní – mihanie pred očami, pocit zníženej citlivosti
zraku, rozmazané videnie, dvojité videnie,
3.
nešpecifické, súvisiace s psychickou pohodou – svetloplachosť, bolesti hlavy zo zrakovej
námahy, pocit nepohody pri umelom alebo nedostatočnom osvetlení, potreba prerušiť
prácu a pozrieť sa do voľného priestoru,
4.
všeobecné – zraková únava, celková únava a malátnosť.
Súčasťou kritérií zvýšenej psychickej pracovnej záťaže na účely tejto vyhlášky sú
odpovede s intenzitou 4 a 5 naznačujúce chronicitu zrakových ťažkostí.
Poznámky pod čiarou
1)
§ 38 ods. 1 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 38 ods. 2 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.
3)
§ 26 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
4)
Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 555/2006 Z. z.
5)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 117/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri banskej
činnosti a pri dobývaní ložísk nevyhradených nerastov.
6)
Príloha č. 1 písm. b), e), g) a l) k vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii
prác z hľadiska zdravotných rizík a náležitosti návrhu na zaradenie prác do kategórií.
7)
§ 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.
8)
§ 30 zákona č. 355/2007 Z. z.