Varšava, 16. mája 2005
Preambula
Členské štáty Rady Európy a ostatní signatári,
uvedomujúc si, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi;
uvedomujúc si, že obchodovanie s ľuďmi predstavuje porušovanie ľudských práv a zásah
do dôstojnosti a integrity osoby;
uvedomujúc si, že obchodovanie s ľuďmi môže vyústiť do otroctva obetí;
uvedomujúc si, že dodržiavanie práv obetí, ochrana obetí a boj proti obchodovaniu
s ľuďmi musia byť prvoradými cieľmi;
uvedomujúc si, že všetky akcie alebo iniciatívy proti obchodovaniu s ľuďmi musia byť
nediskriminujúce, zohľadňovať rovnosť pohlaví, ako aj práva detí;
pripomínajúc deklarácie ministrov zahraničných vecí členských štátov na 112. (14.
– 15. mája 2003) a na 114. zasadnutí Výboru ministrov vyzývajúcich na posilnený boj
Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi;
majúc na pamäti Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) a jeho
protokoly;
majúc na pamäti tieto odporúčania Výboru ministrov členským štátom Rady Európy: odporúčanie
č. R (91) 11 o sexuálnom vykorisťovaní, pornografii, prostitúcii a obchodovaní s deťmi
a mládežou; odporúčanie č. R (97) 13 o zastrašovaní svedkov a práva na obranu; odporúčanie
č. R (2000) 11 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania
a odporúčanie Rec (2001) 16 o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním; odporúčanie
Rec (2002) 5 o ochrane žien pred násilím;
majúc na pamäti tieto odporúčania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy: odporúčanie
1325 (1997) o obchodovaní so ženami a nútenej prostitúcii v členských štátoch Rady
Európy; odporúčanie 1450 (2000) o násilí proti ženám v Európe; odporúčanie 1545 (2002)
o kampani proti obchodovaniu so ženami; odporúčanie 1610 (2003) o migrácii spojenej
s obchodovaním so ženami a prostitúciou; odporúčanie 1611 (2003) o obchodovaní s orgánmi
v Európe; odporúčanie 1663 (2004) Domáce otroctvo: nútená práca, au pair a nevesty
na objednávku;
majúc na pamäti rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 19. júla 2002 o boji proti
obchodovaniu s ľuďmi, rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 15. marca 2001 o postavení
obetí v trestnom konaní a smernicu Rady Európskej únie z 29. apríla 2004 o povoleniach
na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích štátov, ktorí sú obeťami obchodovania
s ľuďmi alebo ktorým bola poskytnutá pomoc pri nedovolenej migrácii a ktorí spolupracujú
s príslušnými orgánmi;
berúc do úvahy Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a Protokol o
prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi,
s cieľom zlepšiť ochranu, ktorú poskytuje, a zlepšiť ním zavedené štandardy;
berúc do úvahy ostatné medzinárodné právne dokumenty relevantné pre oblasť boja proti
obchodovaniu s ľuďmi;
berúc do úvahy potrebu pripraviť ucelený medzinárodný právny dokument zameraný na
ľudské práva obetí obchodovania a zavádzajúci monitorovací mechanizmus,
dohodli sa takto: