Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na aerosólové rozprašovače 2026
Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Toto nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“) sa vzťahuje
na aerosólové rozprašovače, ktorých objem nádob je v rozsahu
a)
od 50 ml do 1000 ml pri kovových aerosólových rozprašovačoch,
b)
do 150 ml pri sklenených aerosólových rozprašovačoch s nechránenými sklenenými obalmi
vrátane plastových aerosólových rozprašovačov, ktoré sa považujú za rozprašovače s
obalmi z nechráneného skla,
c)
do 220 ml pri sklenených aerosólových rozprašovačoch s trvalým ochranným povlakom
vrátane plastových aerosólových rozprašovačov, ktoré sa považujú za rozprašovače s
obalmi z chráneného skla.
(1)
Aerosólový rozprašovač je obal vyrobený z kovu, zo skla alebo z plastu obsahujúci
stlačený, skvapalnený alebo rozpustený plyn pod tlakom s kvapalinou, pastou alebo
práškom alebo bez nich a je vybavený vypúšťacím zariadením umožňujúcim vypustiť obsah
ako tuhé alebo kvapalné častice v suspenzii s plynom, vo forme peny, pasty, prášku
alebo v kvapalnom stave.
(2)
Aerosólový rozprašovač nie je určený na opätovné použitie.
(1)
Aerosólový rozprašovač možno uviesť na trh, len ak spĺňa požiadavky podľa prílohy č. 1 k tomuto nariadeniu.
(2)
Na potreby uvedenia aerosólového rozprašovača na trh sa rozumie
a)
tlakom vnútorný tlak vyjadrený v baroch,
b)
testovacím tlakom tlak, ktorému sa prázdny obal aerosólového rozprašovača podrobí
počas 25 sekúnd bez toho, aby sa vyskytli netesnosti alebo aby kovové alebo plastové
obaly vykazovali viditeľné alebo trvalé deformácie s výnimkou prípustných deformácií,
ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 bode 6.1.1.2.,
c)
tlakom prasknutia minimálny pretlak, pri ktorom obal aerosólového rozprašovača praskne
alebo sa roztrhne,
d)
celkovým objemom objem, pri ktorom je otvorený obal aerosólového rozprašovača naplnený
až po okraj otvoru v mililitroch,
e)
čistým objemom objem uzavretého a naplneného obalu aerosólového rozprašovača v mililitroch,
f)
objemom kvapalnej fázy objem, ktorý zaberá v uzavretom a naplnenom aerosólovom rozprašovači
neplynná fáza,
g)
testovacími podmienkami hodnoty merané pri 20 oC (+/–5 oC) pri hydraulicky vytvorených testovacích tlakoch a tlakoch prasknutia,
h)
látkou látka podľa osobitného predpisu,1)
i)
zmesou zmes podľa osobitného predpisu.1a)
(3)
Osoba1) zodpovedná za uvedenie aerosólového rozprašovača na trh je povinná pred jeho uvedením
na trh
a)
vykonať analýzu nebezpečenstiev s cieľom identifikovať nebezpečenstvá, ktoré sa na
taký výrobok vzťahujú; navrhnúť, testovať náplň aerosólového rozprašovača podľa požiadaviek
uvedených v prílohe č. 1 bode 6., vyrobiť aerosólový rozprašovač a podľa potreby vypracovať
na základe analýzy podľa prvej časti vety a na aerosólovom rozprašovači uviesť upozornenia
vyplývajúce z vykonanej analýzy týkajúcej sa používania aerosólového rozprašovača,
b)
opísať metódu použitú na stanovenie chemického spalného tepla v dokumente, ktorý
bude dostupný v slovenskom jazyku na adrese uvedenej na označení v súlade s § 4 ods. 1 písm. a), ak sa chemické spalné teplo využíva ako parameter na posúdenie horľavosti aerosólov
v zmysle ustanovení tohto nariadenia.
(4)
Ak aerosólový rozprašovač spĺňa požiadavky odsekov 2 a 3, osoba,1) ktorá aerosólový rozprašovač uvádza na trh, označí ho pred jeho uvedením na trh symbolom
„з“ (obrátený epsilon); na aerosólových rozprašovačoch nesmú byť použité také označenia
alebo nápisy, ktoré by bolo možné zameniť so symbolom obrátený epsilon.
Na každom obale aerosólového rozprašovača musia byť bez toho, aby boli dotknuté požiadavky
podľa osobitných predpisov,2) a tam, kde to nie je možné, vzhľadom na jeho malý rozmer na štítku pripevnenom k
nemu viditeľnými, čitateľnými a neodstrániteľnými písmenami v štátnom jazyku alebo
v jazyku krajiny, v ktorej sa aerosólový rozprašovač uvádza na trh, uvedené tieto
údaje:
a)
identifikácia osoby, ktorá je zodpovedná za uvedenie aerosólového rozprašovača na
trh,
b)
symbol „з“ potvrdzujúci splnenie požiadaviek tohto nariadenia,
c)
kódové označenie umožňujúce identifikáciu šarže náplne,
d)
údaje uvedené v prílohe č. 1 bode 2.2.,
e)
menovitý objem výrobku v aerosólovom rozprašovači a
f)
celkový menovitý objem nádoby tak, aby nedošlo k jeho zámene s menovitým objemom
výrobku v aerosólovom rozprašovači.
Ak aerosólový rozprašovač obsahuje horľavé zložky podľa prílohy č. 1 bodu 1.8., ale aerosólový rozprašovač sa nepovažuje za horľavý alebo mimoriadne horľavý podľa
kritérií uvedených v prílohe č. 1 bode 1.9., na označení sa musí zreteľne uviesť množstvo horľavého obsahu v aerosólovom rozprašovači
formou čitateľného a neodstrániteľného znenia: „X hmotnostných % obsahu je horľavých“.
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
Zrušuje sa:
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 330/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na aerosólové rozprašovače.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 46/2009 Z. z.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 46/2009 Z. z.
1.
Definície 1.1. až 1.7. sú obsiahnuté v § 3 ods. 2 tohto nariadenia.
1.8.
Horľavý obsah
Obsah aerosólových rozprašovačov (ďalej len „aerosól“) sa považuje za horľavý, ak
obsahuje niektorú zo zložiek, ktorá je klasifikovaná ako horľavá:
a)
horľavá kvapalina je kvapalina, ktorej teplota vzplanutia neprevyšuje 93 oC,
b)
horľavá tuhá látka je tuhá látka alebo zmes, ktorá je ľahko zápalná alebo môže spôsobiť
zapálenie alebo k nemu prispieť v dôsledku trenia. Ľahko zápalné tuhé látky sú práškové,
zrnité alebo pastovité látky alebo zmesi, ktoré sú nebezpečné, ak sa môžu ľahko zapáliť
už pri krátkom kontakte so zápalným zdrojom, ako napríklad horiaca zápalka, a plameň
sa následne rýchlo šíri,
c)
horľavý plyn je plyn alebo plynná zmes s rozsahom horľavosti na vzduchu pri teplote
20 oC a štandardnom tlaku 1,013 bar.
Táto definícia sa nevzťahuje na samozápalné, samovoľne sa zahrievajúce alebo s vodou
reagujúce látky a zmesi, ktoré nikdy nesmú byť zložkami obsahu aerosólov.
1.9.
Mimoriadne horľavé, horľavé a nehorľavé aerosóly
Na účely tohto nariadenia sa aerosól považuje za mimoriadne horľavý, horľavý alebo
nehorľavý podľa jeho chemického spalného tepla a hmotnostného obsahu horľavých zložiek
takto:
a)
aerosól sa klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak obsahuje 85 % alebo viac horľavých
zložiek a chemické spalné teplo sa rovná alebo prevyšuje 30 kJ/g,
b)
aerosól sa klasifikuje ako nehorľavý, ak obsahuje 1 % alebo menej horľavých zložiek
a chemické spalné teplo je nižšie ako 20 kJ/g,
c)
všetky ostatné aerosóly sa podrobia nasledujúcim postupom klasifikácie horľavosti
alebo sa klasifikujú ako mimoriadne horľavé. Test zápalnej vzdialenosti, test zapálenia
v uzavretom priestore a test horľavosti peny musia byť v súlade s bodom 6.3.
1.9.1.
Horľavé aerosóly sú také aerosóly, ktoré sa uvoľňujú ako častice v kvapalnom alebo
v pevnom stave alebo v prášku (ďalej len „sprejové aerosóly“).
V prípade sprejových aerosólov sa klasifikácia vykoná s prihliadnutím na chemické
spalné teplo a výsledky testu zápalnej vzdialenosti takto:
a)
ak je chemické spalné teplo nižšie ako 20 kJ/g,
1.
aerosól sa klasifikuje ako horľavý, ak vzplanutie nastane vo vzdialenosti rovnajúcej
sa alebo väčšej ako 15 cm, ale menšej ako 75 cm,
2.
aerosól sa klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak vzplanutie nastane vo vzdialenosti
75 cm alebo väčšej,
3.
ak vzplanutie pri teste zápalnej vzdialenosti nenastane, vykoná sa test zapálenia
v uzavretom priestore a v tomto prípade sa aerosól klasifikuje ako horľavý, ak je
časový ekvivalent nižší alebo sa rovná 300 s/m3 alebo ak je zápalná hustota menšia alebo sa rovná 300 g/m3. V opačnom prípade sa aerosól klasifikuje ako nehorľavý,
b)
ak sa chemické spalné teplo rovná alebo prevyšuje 20 kJ/g, aerosól sa klasifikuje
ako mimoriadne horľavý, ak zapálenie nastane vo vzdialenosti 75 cm alebo väčšej. V
opačnom prípade sa aerosól klasifikuje ako horľavý.
1.9.2.
Horľavé aerosóly, ktoré sa uvoľňujú vo forme peny (ďalej len „penové aerosóly“).
V prípade penových aerosólov sa klasifikácia vykoná na základe výsledkov testu horľavosti
peny:
a)
aerosólový produkt sa klasifikuje ako mimoriadne horľavý, ak
1.
výška plameňa je 20 cm alebo viac a plameň horí 2 s alebo dlhšie, alebo
2.
výška plameňa je 4 cm alebo viac a plameň horí 7 s alebo dlhšie,
b)
aerosólový produkt, ktorý nespĺňa kritériá podľa písmena a), sa klasifikuje ako horľavý,
ak výška plameňa je 4 cm alebo viac a plameň horí 2 s alebo dlhšie.
1.10.
Chemické spalné teplo
Chemické spalné teplo ΔHc sa stanoví
a)
podľa uznávaných technologických pravidiel uvedených napríklad v normách, ako sú
ASTM D 240, ISO 13943 86.1 až 86.3 a NFPA 30B, alebo v uznávanej vedeckej literatúre,
alebo
b)
využitím nasledujúcej metódy výpočtu:
Chemické spalné teplo (ΔHc) v kilojouloch na gram (kJ/g) možno vypočítať ako súčin teoretického spalného tepla
(ΔHcomb) a účinnosti spaľovania, ktorá je zvyčajne menšia ako 1,0 (bežná účinnosť spaľovania
je 0,95 alebo 95 %).
Pri zložených aerosólových zmesiach je chemické spalné teplo súčtom vážených hodnôt
spalného tepla jednotlivých zložiek:
kde
ΔHc = chemické spalné teplo (kJ/g) produktu,
ωi% = hmotnostný podiel zložky i v produkte,
ΔHc(i) = špecifické spalné teplo (kJ/g) zložky i v produkte.
2.
Všeobecné ustanovenia
2.1.
Konštrukcia a príslušenstvo
2.1.1.
Naplnený aerosólový rozprašovač musí byť vyrobený tak, aby za bežných podmienok použitia
a skladovania vyhovoval ustanoveniam tejto prílohy.
2.1.2.
Ventil musí umožňovať skutočne hermetické uzavretie za bežných prepravných a skladovacích
podmienok a musí byť chránený proti neúmyselnému otvoreniu a akémukoľvek poškodeniu,
napríklad ochranným uzáverom.
2.1.3.
Nesmie existovať žiadna možnosť, že bude znížená mechanická odolnosť aerosólového
rozprašovača pôsobením látok v ňom obsiahnutých, a to ani pri dlhodobom skladovaní.
2.2
Označovanie
Každý aerosólový rozprašovač musí byť bez toho, aby boli dotknuté požiadavky osobitného
predpisu,3) viditeľne, zreteľne a nezmazateľne označený
a)
výstražným slovom „Pozor“ a ostatnými prvkami označovania pre aerosóly kategórie
3 stanovenými v tabuľke 2.3.1 osobitného predpisu,5) ak je aerosól podľa kritérií bodu 1.9 klasifikovaný ako „nehorľavý“,
b)
výstražným slovom „Pozor“ a ostatnými prvkami označovania pre aerosóly kategórie
2 stanovenými v tabuľke 2.3.1 osobitného predpisu,5) ak je aerosól podľa kritérií bodu 1.9 klasifikovaný ako „horľavý“,
c)
výstražným slovom „Nebezpečenstvo“ a ostatnými prvkami označovania pre aerosóly kategórie
1 stanovenými v tabuľke 2.3.1 osobitného predpisu,5) ak je aerosól podľa kritérií bodu 1.9 klasifikovaný ako „mimoriadne horľavý“,
d)
bezpečnostným upozornením P102 uvedeným v tabuľke 6.1 osobitného predpisu,4) ak je aerosólový rozprašovač spotrebným výrobkom,
e)
ďalšími upozorneniami o zaobchádzaní, ktoré upozorňujú spotrebiteľov na osobitné
nebezpečenstvá produktu; ak je k aerosólovému rozprašovaču priložený samostatný návod
na použitie, ten musí obsahovať uvedené upozornenia.
2.3.
Objem kvapalnej fázy
Objem kvapalnej fázy nesmie pri teplote 50 oC presiahnuť 90 % čistého objemu.
3.
Okrem základných podmienok uvedených v prílohe č. 1 bodoch 1.8. až 2.4. pre aerosólové
kovové rozprašovače platia aj osobitné podmienky upravené v bodoch 3.1. a 3.1.2.
3.1.
Obsah
Celkový obsah nádob nesmie presahovať 1 000 ml.
3.1.1.
Testovací tlak pre obaly plnené pri tlaku
a)
nižšom ako 0,6 až 0,7 MPa a pri teplote 50 oC musí sa testovací tlak rovnať najmenej 1,0 MPa,
b)
rovnajúcom sa alebo vyššom ako 0,6 až 0,7 MP a pri teplote 50 oC musí byť testovací tlak o 50 % vyšší ako vnútorný tlak pri teplote 50 oC.
3.1.2
Pri teplote 50 °C nesmie tlak v aerosólovom rozprašovači presiahnuť hodnoty uvedené
v tejto tabuľke v závislosti od obsahu plynov v aerosólovom rozprašovači:
| Obsah plynov | Tlak pri teplote 50 °C |
| Skvapalnený plyn alebo plynná zmes, ktorá má na vzduchu pri teplote 20 °C a štandardnom tlaku 0,1013 MPa hranicu horľavosti | 1,2 MPa |
| Skvapalnený plyn alebo plynná zmes, ktorá nemá na vzduchu pri teplote 20 °C a štandardnom tlaku 0,1013 MPa hranicu horľavosti | 1,32 MPa |
| Stlačené plyny alebo plyny rozpustené pod tlakom, ktoré nemajú na vzduchu pri teplote 20 °C a štandardnom tlaku 0,1013 MPa hranicu horľavosti | 1,5 MPa |
4.
Okrem základných podmienok uvedených v prílohe č. 1 bodoch 1.8. až 2.4. pre aerosólové
sklenené rozprašovače platia aj osobitné podmienky upravené v bodoch 4.1. až 5.2.
4.1.
Obaly s plastovým povlakom alebo trvalo chránené obaly
Obaly tohto typu možno používať na plnenie stlačeným, skvapalneným alebo rozpusteným
plynom.
4.1.1.
Obsah
Celkový obsah takých nádob nesmie byť väčší ako 220 ml.
4.1.2.
Ochranný povlak
Ochranný povlak musí pozostávať z plastov alebo z iných vhodných látok a má vylúčiť
nebezpečenstvo vymrštenia úlomkov skla pri neúmyselnom rozbití nádoby a musí byť vyhotovený
tak, že nebudú vymrštené žiadne úlomky skla, ak na 20 oC zohriaty a naplnený aerosólový rozprašovač padne z výšky 1,8 m na betónovú podlahu.
4.1.3.
Testovací tlak pre nádoby plnené
a)
stlačeným alebo rozpusteným plynom musia odolať testovaciemu tlaku s veľkosťou minimálne
1,2 MPa,
b)
skvapalneným plynom musia odolať testovaciemu tlaku minimálne 1,0 MPa.
4.1.4.
Plnenie
Aerosólové rozprašovače, ktoré sú plnené
a)
stlačeným plynom, nesmú byť pri teplote 50 oC vystavené tlaku, ktorý je vyšší ako 0,9 MPa,
b)
rozpusteným plynom, nesmú byť pri teplote 50 oC vystavené tlaku, ktorý je vyšší ako 0,8 MPa,
c)
skvapalneným plynom alebo zmesami skvapalnených plynov, nesmú byť pri teplote 20
oC vystavené tlakom, ktoré sú vyššie ako tlaky uvedené v tabuľke:
| Celková objemová kapacita | Podiel skvapalneného plynu k celkovej zmesi v hmotnostných percentách |
||
| 20 % | 50 % | 80 % | |
| 50 ml až 80 ml viac ako 80 ml až 160 ml viac ako 160 ml až 220 ml |
0,35 MPa 0,32 MPa 0,28 MPa |
0,28 MPa 0,25 MPa 0,21 MPa |
0,25 MPa 0,22 MPa 0,18 MPa |
Tabuľka udáva prípustné hraničné hodnoty tlakov pri teplote 20 oC v závislosti od percentuálneho podielu plynu.
Pre percentuálne podiely plynu, ktoré nie sú uvedené v tabuľke, sa hraničné hodnoty
tlaku vypočítajú extrapoláciou.
4.2.
Nechránené sklenené nádoby
Aerosólové rozprašovače používajúce nechránené sklenené nádoby môžu byť plnené len
skvapalneným alebo rozpusteným plynom.
4.2.1.
Obsah
Celkový obsah nechránených sklenených nádob nesmie presahovať 150 ml.
4.2.2.
Testovací tlak nádoby
Testovací tlak nádoby musí byť najmenej 1,2 MPa.
4.2.3.
Plnenie
Aerosólové rozprašovače, ktoré sú plnené
a)
rozpusteným plynom, nesmú byť pri teplote 50 oC vystavené tlaku, ktorý je vyšší ako 0,8 MPa,
b)
skvapalneným plynom, nesmú byť pri teplote 20 oC vystavené tlakom, ktoré sú väčšie ako tlaky uvedené v tabuľke:
| Celková objemová kapacita | Podiel skvapalneného plynu k celkovej zmesi v hmotnostných percentách |
||
| 20 % | 50 % | 80 % | |
| 50 ml až 70 ml viac ako 70 ml až 150 ml |
0,15 MPa 0,15 MPa |
0,15 MPa 0,15 MPa |
0,125 MPa 0,1 MPa |
Tabuľka udáva prípustné hraničné hodnoty tlakov pri teplote 20 oC v závislosti od percentuálneho podielu skvapalneného plynu.
Pre percentuálne podiely plynu, ktoré nie sú uvedené v tabuľke, sa hraničné hodnoty
tlaku vypočítajú extrapoláciou.
5.
Podmienky pre plastové aerosólové rozprašovače
5.1.
Plastové aerosólové rozprašovače, pri ktorých rozbití môžu vzniknúť úlomky, sa považujú
za aerosólové rozprašovače s obalmi z nechráneného skla.
5.2.
Plastové aerosólové rozprašovače, pri ktorých rozbití nemôžu vzniknúť žiadne úlomky,
sa považujú za aerosólové rozprašovače z chráneného skla.
6.
Testy
6.1.
Požiadavky na testy
6.1.1.
Hydraulický test prázdnych nádob
6.1.1.1.
Kovové, sklenené a plastové aerosólové rozprašovače majú byť schopné odolať testu
na hydraulický tlak tak, ako je to stanovené v bodoch 3.1.1., 4.1.3. a 4.2.2.
6.1.1.2.
Kovové nádoby, ktoré vykazujú asymetrické alebo značné deformácie alebo iné podobné
nedostatky, treba vyradiť. Malá symetrická deformácia dna alebo deformácia profilu
vrchného krytu je povolená za predpokladu, že nádoba vyhovie testu prasknutia.
6.1.2.
Deštrukčný test prázdnych kovových nádob
Osoba zodpovedná za uvedenie kovového aerosólového rozprašovača na trh musí zabezpečiť,
aby hodnota tlaku prasknutia nádob bola najmenej o 20 % vyššia ako stanovená hodnota
testovacieho tlaku.
6.1.3.
Test pádom nádob z chráneného skla
Nádoby majú spĺňať požiadavky testov ustanovené v bode 4.1.2.
6.1.4.
Záverečná kontrola naplnených aerosólových rozprašovačov
6.1.4.1.
Aerosólové rozprašovače sa podrobia jednej z nasledujúcich záverečných testovacích
metód:
a)
Test v horúcom vodnom kúpeli
Každý naplnený aerosólový rozprašovač sa ponorí do horúceho vodného kúpeľa:
1.
teplota vodného kúpeľa a trvanie testu by mali byť také, aby vnútorný tlak dosiahol
hodnotu tlaku obsahu pri jednotnej teplote 50 oC,
2.
každý aerosólový rozprašovač, ktorý vykazuje viditeľnú trvalú deformáciu alebo netesnosť,
sa musí vyradiť.
b)
Záverečné testovacie metódy za tepla
Môžu sa použiť aj iné metódy zahriatia obsahu aerosólových rozprašovačov, ak tie zaručia,
že tlak a teplota v každom naplnenom aerosólovom rozprašovači dosiahnu hodnoty požadované
pri teste v horúcom vodnom kúpeli a deformácie a netesnosti sa odhalia s rovnakou
presnosťou ako v prípade testu v horúcom vodnom kúpeli.
c)
Záverečné testovacie metódy za studena
Môže sa použiť alternatívna záverečná testovacia metóda za studena, ak je v súlade
s ustanoveniami o alternatívnych metódach k testu aerosólových rozprašovačov v horúcom
vodnom kúpeli podľa osobitného predpisu.6)
6.1.4.2.
Pri aerosólových rozprašovačoch, ktorých obsah prechádza fyzikálnou alebo chemickou
premenou, ktorá mení ich vlastnosti tlaku po naplnení a pred prvým použitím, by sa
mali použiť záverečné testovacie metódy za studena podľa bodu 6.1.4.1. písm. c).
6.1.4.3.
V prípade testovacích metód podľa bodu 6.1.4.1. písm. b) a c):
a)
testovacia metóda musí byť schválená akreditovanou osobou,5)
b)
osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh musí podať žiadosť
o schválenie akreditovanej osobe; k žiadosti sa priloží technický opis danej metódy,
c)
osoba zodpovedná za uvedenie aerosólových rozprašovačov na trh musí mať na účely
dohľadu k dispozícii schválenie akreditovanou osobou, technický opis metódy a prípadne
aj správy z kontroly bežne dostupné na adrese uvedenej na označení v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia,
d)
technický opis musí byť v štátnom jazyku alebo musí byť pripojený jeho úradný preklad
v priloženom príbalovom letáku,
e)
kontrolné testy aerosólových rozprašovačov vykonáva akreditovaná osoba.5)
6.2.
Príklady kontrolných testov
6.2.1.
Test prázdnych aerosólových nádob
Päť náhodne vybratých prázdnych aerosólových nádob z rovnorodej šarže 2 500 prázdnych
nádob, ktoré sú vyrobené z toho istého materiálu z kontinuálneho výrobného procesu
šarže alebo zo šarže zodpovedajúcej hodinovej produkcii, sa vystaví počas 25 sekúnd
testovaciemu tlaku.
Ak ktorákoľvek z nádob nevyhovie testu, odoberie sa náhodne z tej istej šarže desať
ďalších nádob a podrobia sa tomu istému testu; ak ktorákoľvek z týchto nádob nevyhovie
testu, potom je celá šarža nevhodná na použitie.
6.2.2.
Testy naplnených aerosólových rozprašovačov
Vykonajú sa kontrolné testy tesnosti na vzduch a vodu ponorením reprezentatívneho
počtu naplnených aerosólových rozprašovačov do vodného kúpeľa. Teplota kúpeľa a doba
ponorenia musia byť také, aby obsahu aerosólového rozprašovača umožnili dosiahnuť
jednotnú teplotu 50 oC počas požadovanej doby, aby bolo zaručené, že nedošlo k roztrhnutiu alebo prasknutiu.
Každá šarža aerosólových rozprašovačov, ktorá nevyhovie testom, sa považuje za nevhodnú
na použitie.
6.3.
Testy horľavosti aerosólov
6.3.1.
Test zápalnej vzdialenosti sprejových aerosólov
6.3.1.1.
Úvod
6.3.1.1.1.
Tento test opisuje metódu stanovenia zápalnej vzdialenosti aerosólového spreja s
cieľom posúdiť súvisiace riziko horľavosti. Aerosól sa strieka v smere zápalného zdroja
v intervaloch 15 cm a pozoruje sa, či nastane zapálenie a neprerušené horenie. Zapálenie
a neprerušené horenie sa definujú ako stabilný plameň, ktorý trvá aspoň 5 s. Zápalným
zdrojom je plynový horák s modrým nesvietivým plameňom vysokým 4 cm – 5 cm.
6.3.1.1.2.
Tento test sa používa pri aerosólových produktoch s dostrekom 15 cm alebo viac. Aerosólové
produkty s dostrekom kratším ako 15 cm, ako sú rozprašovače peny, gélov, pást alebo
tie, ktoré sú vybavené dávkovačmi, sú z tohto testu vylúčené. Aerosólové produkty,
ktoré rozprašujú penu, gély alebo pasty, sa testujú testom horľavosti aerosólovej
peny.
6.3.1.2.
Zariadenie a materiál
6.3.1.2.1.
Vyžaduje sa toto zariadenie:
| Vodný kúpeľ udržiavaný na 20 oC | presnosť na ± 1 oC |
| Kalibrovaná laboratórna váha | presnosť na ± 0,1 g |
| Časomiera (stopky) | presnosť na ± 0,2 s |
| Delená stupnica, podstavec a svorka | diely v cm |
| Plynový horák, podstavec a svorka | |
| Teplomer | presnosť na ± 1 oC |
| Snímač vlhkosti | presnosť na ± 5 % |
| Tlakomer | presnosť na ± 0,1 bar |
6.3.1.3.
Postup
6.3.1.3.1.
Všeobecné požiadavky
6.3.1.3.1.1.
Pred testovaním sa každý aerosólový rozprašovač kondiciuje a potom pripraví na test
vypustením obsahu v trvaní približne 1 sekundy. Účelom tohto postupu je odstrániť
nehomogénne látky z čerpacej trubičky.
6.3.1.3.1.2.
Návod na použitie aerosólového rozprašovača sa prísne dodržiava vrátane pokynov,
či sa rozprašovač má používať v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné potriasť,
potraste bezprostredne pred testom.
6.3.1.3.1.3.
Test sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej
na 20 oC 5 oC a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.
6.3.1.3.1.4.
Každý aerosólový rozprašovač sa testuje:
a)
keď je plný, uskutočnením celého postupu s plynovým horákom vo vzdialenosti
15 cm až 90 cm od spúšťacieho mechanizmu aerosólovej nádoby,
15 cm až 90 cm od spúšťacieho mechanizmu aerosólovej nádoby,
b)
keď zostáva 10 % až 12 % úrovne náplne (hmotnostné %), iba jeden test vo vzdialenosti
15 cm od spúšťacieho mechanizmu, ak sa sprej z plnej nádoby vôbec nezapálil, alebo
vo vzdialenosti zapálenia spreja z plnej nádoby plus 15 cm.
6.3.1.3.1.5.
Počas testu je nádoba v polohe podľa pokynov uvedených na označení. Zápalný zdroj
sa umiestni podľa potreby.
6.3.1.3.1.6.
Postup testu si vyžaduje testovanie spreja v intervaloch 15 cm medzi plameňom horáka
a spúšťacím mechanizmom aerosólu, a to v rozpätí 15 cm až 90 cm. Je výhodné začať
vo vzdialenosti 60 cm medzi plameňom horáka a spúšťacím mechanizmom aerosólu. Vzdialenosť
medzi plameňom horáka a spúšťacím mechanizmom aerosólu sa zvýši o 15 cm v prípade
zapálenia spreja vo vzdialenosti 60 cm. Vzdialenosť sa zníži o 15 cm v prípade, ak
nenastane zapálenie vo vzdialenosti 60 cm medzi plameňom horáka a spúšťacím mechanizmom
aerosólu. Cieľom je stanoviť maximálnu vzdialenosť medzi spúšťacím mechanizmom aerosólu
a plameňom horáka, pri ktorej nastane trvalé horenie spreja, alebo potvrdiť, že zapálenie
nenastane ani vo vzdialenosti 15 cm medzi plameňom horáka a spúšťacím mechanizmom
aerosólu.
6.3.1.3.2.
Testovací postup
a)
Najmenej tri plné aerosólové rozprašovače sa kondiciujú na teplotu 20 oC 1 oC ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom
každého testu (ak je aerosól ponorený celý, 30 minútové kondiciovanie je postačujúce),
b)
splňte všeobecné požiadavky: zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia,
c)
odvážte aerosólový rozprašovač a zaznamenajte jeho hmotnosť,
d)
stanovte vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania pri teplote 20 oC 1 oC (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače),
e)
upevnite plynový horák na rovný horizontálny povrch alebo prichyťte horák svorkou
k podstavcu,
f)
zapáľte plynový horák; plameň má byť nesvietivý a vysoký približne 4 cm až 5 cm,
g)
umiestnite dýzu spúšťacieho mechanizmu do požadovanej vzdialenosti od plameňa; aerosól
sa testuje v polohe, v ktorej by sa mal používať, t. j. v stojatej alebo obrátenej
polohe,
h)
výškovo zarovnajte dýzu spúšťacieho mechanizmu a plameň horáka a uistite sa, že dýza
smeruje presne na plameň (pozri obrázok 6.3.1.1.); sprej sa strieka cez hornú polovicu
plameňa,
i)
splňte všeobecné požiadavky týkajúce sa pretrepania obsahu rozprašovača,
j)
aktivujte piest aerosólového rozprašovača a striekajte jeho obsah počas 5 s, pokiaľ
nenastane zapálenie; ak nastane zapálenie, pokračujte v striekaní a udržujte plameň
počas 5 s od zapálenia,
k)
zaznamenajte výsledok zapálenia pre vzdialenosť medzi plynovým horákom a aerosólovým
rozprašovačom do uvedenej tabuľky,
l)
ak nenastane zapálenie počas činnosti uvedenej v písmene j), testujte aerosól v iných
polohách, t. j. v obrátenej polohe pri produktoch, ktoré sa majú používať v stojatej
polohe, a zistite, či nastane zapálenie,
m)
opakujte činnosti uvedené v písmenách g) až l) ešte dvakrát (spolu trikrát) s rovnakou
nádobou a v rovnakej vzdialenosti medzi plynovým horákom a spúšťacím mechanizmom aerosólu,
n)
opakujte testovací postup s dvoma ďalšími aerosólovými nádobami rovnakého produktu
v rovnakej vzdialenosti medzi plynovým horákom a spúšťacím mechanizmom aerosólu,
o)
opakujte činnosti uvedené v písmenách g) až n) testovacieho postupu vo vzdialenostiach
od 15 cm do 90 cm medzi spúšťacím mechanizmom aerosólovej nádoby a plameňom horáka
v závislosti od výsledku každého testu (pozri takisto 6.3.1.3.1.4. a 6.3.1.3.1.5.),
p)
ak nenastane zapálenie vo vzdialenosti 15 cm, postup pre pôvodne plné nádoby sa ukončí.
Postup sa ukončí aj vtedy, ak zapálenie a neprerušené horenie nastane vo vzdialenosti
90 cm. Ak vo vzdialenosti 15 cm nenastane zapálenie, zaznamenajte, že zapálenie nenastalo.
Maximálna vzdialenosť medzi plameňom horáka a spúšťacím mechanizmom aerosólu, pri
ktorej nastalo zapálenie a neprerušené horenie, sa označuje ako „zápalná vzdialenosť“
pri všetkých ďalších okolnostiach,
q)
jeden test sa vykoná s 3 nádobami približne naplnenými na úroveň 10 % až 12 % obsahu.
Tieto nádoby sa testujú tak, aby vzdialenosť medzi spúšťacím mechanizmom aerosólu
a plameňom horáka zodpovedala „vzdialenosti zapálenia pri plných nádobách + 15 cm“,
r)
vyprázdnite aerosólovú nádobu na približne 10 % až 12 % (hmotnostných) úrovne náplne
dávkami v trvaní najviac 30 s. Dodržte minimálnu prestávku 300 s medzi jednotlivými
dávkami; počas tejto prestávky rozstrekovače umiestnite do vodného kúpeľa,
s)
opakujte činnosti uvedené v písmenách g) až n) s aerosólovými nádobami naplnenými
na približne 10 % až 12 %, pričom vynechajte činnosti uvedené v písmenách l) a m);
tento test sa vykonáva s aerosólmi iba v jednej polohe, t. j. stojatej alebo obrátenej,
ktorá zodpovedá polohe, pri ktorej nastalo prípadné zapálenie pri plných nádobách,
t)
zaznamenajte všetky výsledky do uvedenej tabuľky 6.3.1.1.
6.3.1.3.2.1.
Všetky pokusy sa vykonávajú pod digestorom v miestnosti, ktorú možno dobre vetrať.
Vetranie digestora a miestnosti by malo trvať najmenej 3 minúty po každom teste. Prijmite
všetky potrebné bezpečnostné opatrenia, aby ste predišli vdýchnutiu produktov horenia.
6.3.1.3.2.2.
Nádoby s približnou úrovňou náplne 10 % až 12 % sa testujú iba raz. Tabuľka výsledkov
musí obsahovať iba jeden výsledok pre každú nádobu.
6.3.1.3.2.3.
Ak je výsledok testu negatívny v polohe, v ktorej by sa rozprašovač mal používať,
test sa zopakuje v takej polohe rozprašovača, v ktorej sa najpravdepodobnejšie dosiahne
pozitívny výsledok.
6.3.1.4.
Metóda hodnotenia výsledkov
6.3.1.4.1.
Všetky výsledky sa zaznamenajú. Nasledujúca tabuľka 6.3.1.1. predstavuje vzorovú
„tabuľku výsledkov“, ktorá by sa mala používať na zaznamenávanie výsledkov.
Tabuľka 6.3.1.1.
| Dátum | Teplota … oC Relatívna vlhkosť … % |
|||
| Názov produktu | ||||
| Čistý objem | Nádoba 1 | Nádoba 2 | Nádoba 3 | |
| Pôvodná úroveň náplne |
% |
% |
% |
|
| Vzdialenosť rozprašovača |
Test |
1 2 3 |
1 2 3 | 1 2 3 |
| 15 cm | Zapálenie? ÁNO alebo NIE |
|||
| 30 cm | Zapálenie? ÁNO alebo NIE |
|||
| 45 cm | Zapálenie? ÁNO alebo NIE |
|||
| 60 cm | Zapálenie? ÁNO alebo NIE |
|||
| 75 cm | Zapálenie? ÁNO alebo NIE |
|||
| 90 cm | Zapálenie? ÁNO alebo NIE |
|||
| Pozorovania vrátane polohy nádoby |
||||
6.3.2.
Test zapálenia v uzavretom priestore
6.3.2.1.
Úvod
Táto testovacia norma opisuje metódu posúdenia horľavosti produktov vypúšťaných aerosólovými
rozprašovačmi vyplývajúcej z ich tendencie zapáliť sa v uzavretom alebo stiesnenom
priestore. Obsah aerosólového rozprašovača sa strieka do valcovitej testovacej nádoby,
v ktorej je umiestnená horiaca sviečka. Ak nastane pozorovateľné zapálenie, zaznamená
sa uplynutý čas a vypustené množstvo.
6.3.2.2.
Zariadenie a materiál
6.3.2.2.1.
Vyžaduje sa toto zariadenie:
| Časomiera (stopky) | presnosť na ± 0,2 s |
| Vodný kúpeľ udržiavaný na 20 oC | presnosť na ± 1 oC |
| Kalibrovaná laboratórna váha | presnosť na ± 0,1 g |
| Teplomer | presnosť na ± 1 oC |
| Snímač vlhkosti | presnosť na ± 5 % |
| Tlakomer | presnosť na ± 0,1 bar |
| Valcovitá testovacia nádoba | podľa uvedených podrobností |
6.3.2.2.2.
Príprava testovacieho zariadenia
6.3.2.2.2.1.
Valcovitá nádoba s objemom približne 200 dm3, priemerom približne 600 mm a dĺžkou približne 720 mm, ktorá je na jednom konci otvorená,
sa upraví takto:
a)
zatvárací systém tvorený sklápacím krytom sa upevní na otvorený koniec nádoby alebo
b)
ako zatvárací systém môže slúžiť plastová fólia s hrúbkou 0,01 mm až 0,02 mm. Ak
sa test vykonáva s plastovou fóliou, je potrebné postupovať takto: napnite fóliu na
otvorený koniec valca a prichyťte ju elastickou páskou; pevnosť pásky má byť taká,
že keď sa navlečie na valec položený na bočnej strane, roztiahne sa iba o 25 mm, ak
k nej v najnižšom bode pripevníte závažie s hmotnosťou 0,45 kg. Vyrežte do fólie štrbinu
s dĺžkou 25 mm začínajúcu sa 50 mm od okraja valca; fólia musí byť napnutá,
c)
na opačnom konci valca vyvŕtajte otvor s priemerom 50 mm vzdialený 100 mm od okraja
tak, aby bol umiestnený v hornej časti, keď je nádoba položená a pripravená na test
(obrázok 6.3.2.1.),
d)
na kovový podstavec s rozmermi 200 mm 200 mm umiestnite parafínovú voskovú sviečku
s priemerom 20 mm až 40 mm a výškou 100 mm. Sviečka sa vymení, keď jej výška klesne
pod 80 mm. Plameň sviečky sa chráni pred zásahom spreja krytom so šírkou 150 mm a
s výškou 200 mm. Vo výške 150 mm od základne krytu je rovina naklonená v uhle 45 o (obrázok 6.3.2.2.),
e)
sviečka na kovovom podstavci sa umiestni do stredu medzi dva konce valca (obrázok
6.3.2.3.),
f)
valec sa položí na podlahu alebo podstavec na mieste, kde je teplota medzi 15 oC a 25 oC. Testovaný produkt sa strieka do vnútra valca s objemom približne 200 dm3, v ktorom je zdroj zapálenia.
6.3.2.2.2.2.
Zvyčajne produkt opúšťa aerosólovú nádobu v uhle 90o k vertikálnej osi nádoby. Uvedené
rozmiestnenie a postup sa vzťahujú na tento druh aerosólového produktu. V prípade
aerosólov fungujúcich iným spôsobom (napríklad aerosólové rozprašovače s vertikálnym
striekaním) bude potrebné zaznamenať zmeny v zariadení a postupoch v súlade so správnou
laboratórnou praxou, napríklad podľa normy.7)
6.3.2.3.
Postup
6.3.2.3.1.
Všeobecné požiadavky
6.3.2.3.1.1.
Pred testovaním sa každý aerosólový rozprašovač kondiciuje a potom pripraví na test
vypustením obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne
látky z čerpacej trubičky.
6.3.2.3.1.2.
Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať
v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné pretrepať, pretrepte bezprostredne
pred testom.
6.3.2.3.1.3.
Test sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej
na 20 oC 5 oC a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.
6.3.2.3.2.
Testovací postup
a)
Najmenej 3 plné aerosólové rozprašovače sa kondiciujú na teplotu 20 oC 1 oC ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom
každého testu (ak je aerosól ponorený celý, 30-minútové kondiciovanie je postačujúce),
b)
odmerajte a vypočítajte skutočný objem valca v dm3,
c)
splňte všeobecné požiadavky; zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia,
d)
stanovte vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania pri teplote 20 oC 1 oC (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače),
e)
odvážte jeden z aerosólových rozprašovačov a zaznamenajte jeho hmotnosť,
f)
zapáľte sviečku a použite zatvárací systém (kryt alebo plastová fólia),
g)
umiestnite dýzu spúšťacieho mechanizmu aerosólového rozprašovača do vzdialenosti
35 mm od stredu otvoru vo valci alebo ešte bližšie pri širokom rozprašovaní. Zapnite
časomieru (stopky) a podľa návodu na použitie produktu nasmerujte sprej do stredu
protiľahlého konca (kryt alebo plastová fólia). Aerosól sa testuje v polohe, v ktorej
by sa mal používať, t. j. v stojatej alebo obrátenej polohe,
h)
striekajte, až kým nenastane zapálenie. Zastavte stopky a zaznamenajte uplynutý čas.
Opätovne odvážte aerosólový rozprašovač a zaznamenajte jeho hmotnosť,
i)
vyvetrajte a vyčistite valec a pritom odstráňte všetky pozostatky, ktoré by mohli
ovplyvniť nasledujúce testy. Podľa potreby nechajte valec vychladnúť,
j)
opakujte testovací postup v činnostiach uvedených v písmenách d) až i) s dvoma ďalšími
aerosólovými rozprašovačmi rovnakého produktu (spolu 3, upozornenie: každý rozprašovač
sa testuje iba jedenkrát).
6.3.2.4.
Metóda hodnotenia výsledkov
6.3.2.4.1.
Vypracuje sa testovacia správa, ktorá obsahuje nasledujúce informácie:
a)
testovaný produkt a jeho referencie,
b)
vnútorný tlak a počiatočnú rýchlosť vypúšťania aerosólového rozprašovača,
c)
teplotu a relatívnu vlhkosť vzduchu v miestnosti,
d)
pri každom teste čas vypúšťania (s) potrebný na zapálenie (ak sa produkt nezapáli,
uveďte túto skutočnosť),
e)
hmotnosť produktu vystriekanú počas každého testu (g),
f)
skutočný objem valca (dm3).
6.3.2.4.2.
Časový ekvivalent (teq) potrebný na zapálenie v 1 m3 sa vypočíta takto:
6.3.2.4.3.
Zápalná hustota (Ddef) potrebná na zapálenie počas testu sa môže vypočítať aj takto:
6.3.3.
Test horľavosti aerosólovej peny
6.3.3.1.
Úvod
6.3.3.1.1.
Tento test opisuje metódu stanovenia zápalnej vzdialenosti aerosólového spreja s
cieľom posúdiť súvisiace riziko horľavosti. Aerosól, ktorý vypúšťa penu, gél alebo
pastu, sa nastrieka (približne 5 g) na hodinové sklíčko a zápalný zdroj (sviečka,
voskový knôt, zápalka alebo zapaľovač) sa priloží ku dnu hodinového sklíčka, pričom
sa pozoruje, či nastane zapálenie a neprerušené horenie peny, gélu alebo pasty. Zapálenie
sa definuje ako stabilný plameň trvajúci najmenej 2 s s minimálnou výškou 4 cm.
6.3.3.2.
Zariadenie a materiál
6.3.3.2.1.
Vyžaduje sa nasledujúce zariadenie:
| Delená stupnica, podstavec a svorka | diely v cm |
| Ohňovzdorné hodinové sklíčko s priemerom | |
| približne 150 mm | |
| Časomiera (stopky) | presnosť na ± 0,2 s |
| Sviečka, voskový knôt, zápalka alebo zapaľovač | |
| Kalibrovaná laboratórna váha | presnosť na ± 0,1 g |
| Vodný kúpeľ udržiavaný na 20 oC | presnosť na ± 1 oC |
| Teplomer | presnosť na ± 1 oC |
| Snímač vlhkosti | presnosť na ± 5 % |
| Tlakomer | presnosť na ± 0,1 bar |
6.3.3.2.2.
Hodinové sklíčko sa umiestni na ohňovzdorný povrch v priestore bez prievanu, ktorý
sa môže po každom teste vetrať. Delená stupnica sa umiestni presne za hodinové sklíčko
a upevní sa vertikálne pomocou podstavca a svorky.
6.3.3.2.3.
Stupnica je v takej polohe, že jej začiatok je zarovnaný s dnom hodinového sklíčka
v horizontálnej rovine.
6.3.3.3.
Postup
6.3.3.3.1.
Všeobecné požiadavky
6.3.3.3.1.1.
Pred testom sa každý aerosólový rozprašovač kondiciuje a potom pripraví na test vypustením
obsahu v trvaní približne 1 s. Účelom tohto postupu je odstrániť nehomogénne látky
z čerpacej trubičky.
6.3.3.3.1.2.
Návod na použitie sa prísne dodržiava vrátane pokynov, či sa rozprašovač má používať
v stojatej alebo obrátenej polohe. Ak je potrebné pretrepať, pretrepte bezprostredne
pred testom.
6.3.3.3.1.3.
Test sa vykonáva v prostredí bez prievanu s dostatočným vetraním pri teplote udržiavanej
na 20 oC 5 oC a relatívnej vlhkosti v rozpätí 30 % – 80 %.
6.3.3.3.2.
Testovací postup
a)
Najmenej štyri plné aerosólové rozprašovače z každého produktu sa kondiciujú na teplotu
20 oC 1 oC ponorením minimálne 95 % rozprašovača do vody na najmenej 30 minút pred začiatkom
každého testu (ak je aerosól ponorený celý, 30-minútové kondiciovanie je postačujúce),
b)
splňte všeobecné požiadavky; zaznamenajte teplotu a relatívnu vlhkosť prostredia,
c)
stanovte vnútorný tlak pri teplote 20 oC 1 oC (aby ste vylúčili chybné alebo len čiastočne naplnené aerosólové rozprašovače),
d)
odmerajte rýchlosť vypúšťania alebo prietoku testovaného aerosólového produktu, aby
bolo možné presnejšie určiť použité množstvo testovaného produktu,
e)
odvážte jeden z aerosólových rozprašovačov a zaznamenajte jeho hmotnosť,
f)
na základe odmeranej rýchlosti vypúšťania alebo prietoku a podľa pokynov výrobcu
vypustite približne 5 g produktu do stredu čistého hodinového sklíčka s cieľom vytvoriť
kôpku nie vyššiu ako 25 mm,
g)
do 5 s po dokončení vypúšťania priložte zdroj zapálenia k okraju vzorky a zároveň
zapnite časomieru (stopky). Pokiaľ je to potrebné, odstráňte zdroj zapálenia od okraja
vzorky po približne dvoch sekundách, aby ste zreteľne videli, či nastalo zapálenie;
ak nepozorujete žiadne zapálenie vzorky, priložte zdroj zapálenia opäť k okraju vzorky,
h)
ak nastane zapálenie, zaznamenajte nasledujúce údaje:
1.
maximálnu výšku plameňa v cm nad dnom hodinového sklíčka,
2.
trvanie plameňa v s,
3.
vysušte a opätovne odvážte aerosólový rozprašovač a vypočítajte hmotnosť vypusteného
produktu,
i)
vyvetrajte testovací priestor okamžite po každom teste,
j)
ak nenastane zapálenie a vypustený produkt zostane vo forme peny alebo pasty počas
doby použitia, zopakujte činnosti uvedené v písmenách e) až i). Produkt nechajte odstáť
30 sekúnd, 1 minútu, 2 minúty alebo 4 minúty pred priložením zdroja zapálenia,
k)
opakujte testovací postup v činnostiach uvedených v písmenách e) až j) ešte dvakrát
(spolu trikrát) s tou istou nádobou,
l)
opakujte testovací postup v činnostiach uvedených v písmenách e) až k) s dvoma ďalšími
aerosólovými rozprašovačmi rovnakého produktu (spolu 3 nádoby).
6.3.3.4.
Metóda hodnotenia výsledkov
6.3.3.4.1.
Vypracuje sa správa o teste, ktorá obsahuje tieto informácie:
a)
či sa produkt zapálil,
b)
maximálnu výšku plameňa v cm,
c)
trvanie plameňa v s,
d)
hmotnosť testovaného produktu.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 46/2009 Z. z.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 46/2009 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
13/zv. 2) v znení smernice Komisie 94/1/ES zo 6. januára 1994 zohľadňujúcej niektoré
technické stránky smernice Rady 75/324/EHS o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
13/zv. 13), smernice Komisie 2008/47/ES z 8. apríla 2008, ktorou sa na účely prispôsobenia
technickému pokroku mení a dopĺňa smernica Rady 75/324/EHS o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. EÚ L 96,
9. 4. 2008), smernice Komisie 2013/10/EÚ z 19. marca 2013, ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 75/324/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa aerosólových rozprašovačov s cieľom prispôsobiť jej ustanovenia o označovaní nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení
látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 77, 20. 3. 2013).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES zo dňa 5. septembra 2007, ktorou
sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú
sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS
(Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007).
3.
Smernica Komisie (EÚ) 2016/2037 z 21. novembra 2016, ktorou sa mení smernica Rady
75/324/EHS, pokiaľ ide o maximálny povolený tlak aerosólových rozprašovačov a s cieľom
prispôsobiť jej ustanovenia o označovaní nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 314, 22.
11. 2016).
Poznámky pod čiarou
1)
Čl. 2 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene,
doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia
(ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
1a)
Čl. 2 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.
1b)
§ 4 zákona č. 294/1999 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom v znení zákona č. 451/2004 Z. z.
2)
Napríklad § 5 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 3 a 4 zákona č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (chemický zákon).
2b)
Čl. 33 a 35 nariadenia (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.
3)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o
klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc
67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006.
4)
Časť 1 prílohy IV k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.
5)
Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.
6)
Bod 6.2.4.3.2.2 prílohy A k Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných
vecí (ADR) publikovanej vo vyhláške ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. v znení neskorších predpisov.
7)
STN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.