BELGICKÉ KRÁĽOVSTVO, BULHARSKÁ REPUBLIKA, DÁNSKE KRÁĽOVSTVO, SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO,
ESTÓNSKA REPUBLIKA, ÍRSKO, HELÉNSKA REPUBLIKA, ŠPANIELSKE KRÁĽOVSTVO, FRANCÚZSKA REPUBLIKA,
TALIANSKA REPUBLIKA, CYPERSKÁ REPUBLIKA, LOTYŠSKÁ REPUBLIKA, LITOVSKÁ REPUBLIKA, LUXEMBURSKÉ
VEĽKOVOJVODSTVO, MAĎARSKO, MALTA, HOLANDSKÉ KRÁĽOVSTVO, RAKÚSKA REPUBLIKA, POĽSKÁ
REPUBLIKA, PORTUGALSKÁ REPUBLIKA, RUMUNSKO, SLOVINSKÁ REPUBLIKA, SLOVENSKÁ REPUBLIKA,
FÍNSKA REPUBLIKA A ŠVÉDSKE KRÁĽOVSTVO,
ďalej len „zmluvné strany“;
VEDOMÉ SI ich povinnosti ako členských štátov Európskej únie považovať svoje hospodárske
politiky za vec spoločného záujmu;
ŽELAJÚC SI presadzovať podmienky silnejšieho hospodárskeho rastu v Európskej únii
a na tento účel rozvíjať stále užšiu koordináciu hospodárskych politík v rámci eurozóny;
MAJÚC NA PAMÄTI, že na zabezpečenie stability eurozóny ako celku je mimoriadne dôležité,
aby vlády udržiavali zdravé a udržateľné verejné financie a zabránili vzniku nadmerného
deficitu verejnej správy, a preto je potrebné zaviesť osobitné pravidlá vrátane „pravidla
o vyrovnanom rozpočte“ a automatického mechanizmu na zavedenie nevyhnutných korekčných
opatrení;
VEDOMÉ SI toho, že je potrebné zabezpečiť, aby ich deficit verejnej správy nepresiahol
3 % hrubého domáceho produktu v trhových cenách a aby ich dlh verejnej správy nepresiahol
60 % ich hrubého domáceho produktu v trhových cenách, alebo aby dostatočne klesal
smerom k tejto hranici;
PRIPOMÍNAJÚC, že zmluvné strany sa ako členské štáty Európskej únie majú zdržať akýchkoľvek
opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Únie v rámci hospodárskej únie,
najmä by sa mali zdržať praxe akumulácie dlhu mimo účtov verejnej správy;
MAJÚC NA PAMÄTI, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov eurozóny
sa 9. decembra 2011 dohodli na posilnení architektúry hospodárskej a menovej únie,
pričom vychádzali zo zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, a uľahčili vykonávanie
opatrení prijatých na základe článkov 121, 126 a 136 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie;
MAJÚC NA PAMÄTI, že cieľom hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov eurozóny
a ostatných členských štátov Európskej únie je čo najrýchlejšie začlenenie ustanovení
tejto zmluvy do zmlúv, na ktorých je založená Európska únia;
VÍTAJÚC legislatívne návrhy, ktoré Európska komisia predložila 23. novembra 2011 pre
eurozónu v rámci zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, týkajúce sa posilnenia
hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi, ktoré majú závažné ťažkosti
v súvislosti s ich finančnou stabilitou, a týkajúce sa spoločných ustanovení o monitorovaní
a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečenia nápravy nadmerného deficitu
členských štátov a BERÚC NA VEDOMIE zámer Európskej komisie predložiť ďalšie legislatívne
návrhy pre eurozónu týkajúce sa najmä podávania predbežných správ o plánoch na vydávanie
štátnych dlhopisov, programov ekonomického partnerstva, v ktorých sa podrobne uvedú
štrukturálne reformy pre členské štáty, voči ktorým sa uplatňuje postup pri nadmernom
deficite, ako aj koordinácie hlavných plánov reforiem hospodárskej politiky členských
štátov;
VYJADRUJÚC, že sú pripravené podporiť návrhy, ktoré Európska komisia prípadne predloží
na účely ďalšieho posilnenia Paktu stability a rastu a v ktorých pre členské štáty,
ktorých menou je euro, navrhne zavedenie nového súboru strednodobých cieľov, a to
v súlade s obmedzeniami stanovenými v tejto zmluve;
BERÚC NA VEDOMIE, že pri skúmaní a monitorovaní rozpočtových záväzkov podľa tejto
zmluvy bude Európska komisia konať v rámci svojich právomocí ustanovených v Zmluve
o fungovaní Európskej únie, najmä jej článkoch 121, 126 a 136;
KONŠTATUJÚC predovšetkým, že v súvislosti s uplatňovaním rozpočtového „pravidla o
vyrovnanom rozpočte“ stanoveného v článku 3 tejto zmluvy toto monitorovanie sa bude vykonávať tak, že sa pre každú zmluvnú stranu
podľa potreby stanovia špecifické strednodobé ciele a konvergenčné kalendáre;
KONŠTATUJÚC, že strednodobé ciele by sa mali pravidelne aktualizovať na základe spoločne
dohodnutej metódy, ktorej hlavné parametre sa majú taktiež pravidelne preskúmavať
pri náležitom zohľadnení rizík explicitných a implicitných záväzkov pre verejné financie
uvedených v cieľoch Paktu stability a rastu;
KONŠTATUJÚC, že dostatočnosť pokroku smerom k strednodobým cieľom by sa mala posudzovať
na základe celkového hodnotenia, v ktorom sa ako referenčná hodnota použije štrukturálne
saldo, vrátane analýzy výdavkov bez diskrečných opatrení na strane príjmov, v súlade
s ustanoveniami špecifikovanými podľa práva Európskej únie, najmä nariadenia Rady
(ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi
politikami a ich koordinácii zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011 (ďalej len „revidovaný Pakt stability
a rastu“);
KONŠTATUJÚC, že cieľom korekčného mechanizmu, ktorý majú zmluvné strany zaviesť, by
mala byť oprava odchýlok od strednodobého cieľa alebo spôsob úpravy vrátane ich kumulovaného
vplyvu na dynamiku verejného dlhu;
KONŠTATUJÚC, že posúdenie dodržiavania povinnosti zmluvných strán transponovať „pravidlo
o vyrovnanom rozpočte“ do ich vnútroštátnych právnych systémov prostredníctvom ustanovení,
ktoré sú záväzné, trvalé a v optimálnom prípade ústavného charakteru, by malo podliehať
právomoci Súdneho dvora Európskej únie v súlade s článkom 273 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie;
PRIPOMÍNAJÚC, že článok 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie udeľuje Súdnemu dvoru
Európskej únie právo uložiť členskému štátu Európskej únie, ktorý nevyhovel niektorému
z jeho rozsudkov, paušálnu pokutu alebo penále, a PRIPOMÍNAJÚC, že Európska komisia
stanovila kritériá určenia paušálnej pokuty alebo penále, ktoré sa majú uložiť v rámci
uvedeného článku;
PRIPOMÍNAJÚC, že je potrebné uľahčiť prijímanie opatrení v rámci postupu Európskej
únie pri nadmernom deficite dotknutých členských štátov, ktorých menou je euro a ktorých
plánovaný alebo aktuálny pomer deficitu verejnej správy prekračuje 3 % hrubého domáceho
produktu, za súčasného výrazného posilnenia cieľa tohto postupu, a to konkrétne s
cieľom nabádať a podľa potreby prinútiť členský štát znížiť deficit, ktorý môže byť
identifikovaný;
PRIPOMÍNAJÚC záväzok, aby zmluvné strany, ktorých dlh verejnej správy presahuje referenčnú
hodnotu 60 %, znižovali tento dlh tempom, ktoré v priemere zodpovedá referenčnej hodnote
stanovenej na úrovni jednej dvadsatiny ročne;
MAJÚC NA PAMÄTI, že pri vykonávaní tejto zmluvy je potrebné rešpektovať špecifickú
úlohu, ktorú majú sociálni partneri podľa právnych predpisov alebo vnútroštátnych
systémov každej zo zmluvných strán;
ZDÔRAZŇUJÚC, že žiadne ustanovenie tejto zmluvy sa nesmie vykladať tak, že akýmkoľvek
spôsobom mení podmienky v oblasti hospodárskej politiky, na základe ktorých sa poskytla
zmluvnej strane finančná pomoc v rámci stabilizačného programu s účasťou Európskej
únie, jej členských štátov alebo Medzinárodného menového fondu;
KONŠTATUJÚC, že riadne fungovanie hospodárskej a menovej únie vyžaduje, aby zmluvné
strany spoločne pracovali na hospodárskej politike, v rámci ktorej, a to vychádzajúc
z mechanizmov na koordináciu hospodárskych politík v zmysle vymedzenia obsiahnutého
v zmluvách, na ktorých je založená Európska únia, budú podnikať kroky a prijímať opatrenia
vo všetkých oblastiach, ktoré majú kľúčový význam pre riadne fungovanie eurozóny;
KONŠTATUJÚC najmä, že zmluvné strany si želajú aktívnejšie využívať posilnenú spoluprácu
v zmysle článku 20 Zmluvy o Európskej únii a článkov 326 až 334 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, a to bez toho, aby sa tým narúšal vnútorný trh, ako aj plne využívať
špecifické opatrenia, ktoré majú členské štáty, ktorých menou je euro, k dispozícii
podľa článku 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a taktiež postup, na základe ktorého
členské štáty, ktorých menou je euro, medzi sebou vopred prerokujú a koordinujú všetky
hlavné reformy hospodárskej politiky, ktoré plánujú, v záujme referenčného porovnávania
najlepších postupov;
PRIPOMÍNAJÚC dohodu hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov eurozóny z 26.
októbra 2011 s cieľom zlepšiť správu eurozóny, ktorá zahŕňa aj konanie aspoň dvoch
samitov eurozóny ročne, ktoré sa majú zvolať, ak to nie je odôvodnené osobitnými okolnosťami,
okamžite po zasadnutiach Európskej rady alebo zasadnutiach s účasťou všetkých zmluvných
strán, ktoré ratifikovali túto zmluvu;
PRIPOMÍNAJÚC aj to, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov eurozóny
a iných členských štátov Európskej únie schválili 25. marca 2011 Pakt Euro Plus, v
ktorom sa určujú otázky kľúčového významu pre zvýšenie konkurencieschopnosti v eurozóne;
ZDÔRAZŇUJÚC význam Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu ako prvku
globálnej stratégie na posilnenie hospodárskej a menovej únie a POUKAZUJÚC NA TO,
že poskytnutie finančnej pomoci na základe nových programov v rámci Európskeho mechanizmu
pre stabilitu bude od 1. marca 2013 podmienené ratifikáciou tejto zmluvy dotknutou
zmluvnou stranou a, hneď po tom, ako uplynie prechodné obdobie uvedené v článku 3 ods. 2 tejto zmluvy, dodržiavaním požiadaviek stanovených v uvedenom článku;
KONŠTATUJÚC, že Belgické kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika,
Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska
republika, Cyperská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Malta, Holandské kráľovstvo,
Rakúska republika, Portugalská republika, Slovinská republika, Slovenská republika
a Fínska republika sú zmluvnými stranami, ktorých menou je euro, a že ako také budú
viazané touto zmluvou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po uložení ich ratifikačnej
listiny, ak bude táto zmluva k tomu dátumu platná;
KONŠTATUJÚC TAKTIEŽ, že Bulharská republika, Dánske kráľovstvo, Lotyšská republika,
Litovská republika, Maďarsko, Poľská republika, Rumunsko a Švédske kráľovstvo sú zmluvnými
stranami, ktoré ako členské štáty Európskej únie majú k dátumu podpisu tejto zmluvy
výnimku z účasti na jednotnej mene, a môžu byť do momentu zrušenia takejto výnimky
viazané len tými ustanoveniami hláv III a IV tejto zmluvy, v prípade ktorých pri uložení
svojej ratifikačnej listiny alebo neskôr vyhlásia, že majú úmysel byť nimi viazané,
DOHODLI SA NA TÝCHTO USTANOVENIACH: