Zákon o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2026

Tento zákon upravuje

Na účely tohto zákona sa rozumie

Pri rozvojovej spolupráci sa zohľadňuje princíp

Ministerstvo zahraničných vecí vypracúva strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky (ďalej len „stratégia“), ktorú predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“). Stratégia obsahuje najmä

V súlade so stratégiou vypracúva ministerstvo zahraničných vecí zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci rok (ďalej len „zameranie“), ktoré predkladá na schválenie vláde. Zameranie obsahuje najmä návrh rozvojovej spolupráce na nasledujúci rok vrátane predpokladaných finančných vplyvov a navrhovanú výšku finančných prostriedkov na dva nasledujúce roky.

Ministerstvo zahraničných vecí vypracúva správu o rozvojovej spolupráci za predchádzajúci rok, ktorú predkladá vláde najneskôr do konca júna nasledujúceho roka.

Ministerstvo zahraničných vecí je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce, ktorý

Ústredné orgány a orgány územnej samosprávy sa v rámci svojej pôsobnosti podieľajú na príprave stratégie, zamerania a iných koncepčných dokumentov, na realizácii dvojstrannej rozvojovej spolupráce, trojstrannej rozvojovej spolupráce a mnohostrannej rozvojovej spolupráce v súlade so stratégiou a zameraním a po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva zahraničných vecí.

Ústredné orgány a orgány územnej samosprávy

Na realizácii dvojstrannej rozvojovej spolupráce, trojstrannej rozvojovej spolupráce a mnohostrannej rozvojovej spolupráce sa podieľajú aj

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „minister zahraničných vecí“) zriaďuje Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky zložený z odborníkov pre oblasť rozvojovej spolupráce, ktorý zabezpečuje najmä zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu stratégie, zamerania a iných koncepčných dokumentov. Pôsobnosť, úlohy a zloženie Koordinačného výboru pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky upraví štatút, ktorý schvaľuje minister zahraničných vecí.

Agentúra je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave zapojená na rozpočet ministerstva zahraničných vecí.

Štatutárnym orgánom agentúry je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister zahraničných vecí. Riaditeľ agentúry je zamestnancom agentúry, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.

Riaditeľ agentúry predkladá ministerstvu zahraničných vecí

Riaditeľ agentúry

Agentúra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí realizuje rozvojovú spoluprácu vrátane humanitárnej pomoci, verejnej informovanosti, rozvojového vzdelávania a budovania kapacít a na tieto účely:

Podrobnosti o úlohách agentúry, o vnútornej organizácii agentúry a o vzájomných vzťahoch medzi agentúrou a ministerstvom zahraničných vecí upravuje štatút agentúry, ktorý schvaľuje minister zahraničných vecí.

Nástroje rozvojovej spolupráce sú:

Dotáciu možno poskytnúť právnickej osobe založenej podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na

Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť aj právnickej osobe založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu, ak sú v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schválené výdavky štátneho rozpočtu na dotácie podľa odseku 1 najmenej v sume 15 miliónov eur.

Agentúra zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na účely podľa odsekov 1 a 2 na svojom webovom sídle najmenej jeden mesiac pred termínom predkladania žiadostí o poskytnutie dotácie; to neplatí pre predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie podľa odseku 1 písm. b) a f).

Agentúra predkladá doručenú žiadosť o poskytnutie dotácie ministerstvu zahraničných vecí.

Žiadosti o poskytnutie dotácie vyhodnocuje najmenej trojčlenná komisia, ktorú zriaďuje minister zahraničných vecí. Podmienkou schválenia žiadosti o poskytnutie dotácie je preukázanie spolufinancovania projektu najmenej vo výške 20 % hodnoty žiadanej dotácie pri právnických osobách založených podľa osobitného predpisu⁴) a najmenej vo výške 10 % hodnoty žiadanej dotácie pri ostatných právnických osobách; to neplatí pri poskytovaní dotácie podľa odseku 1 písm. b) a f) a pre rozpočtové organizácie.

Žiadosť o poskytnutie dotácie schvaľuje minister zahraničných vecí na základe vyhodnotenia komisie, ktoré má odporúčací charakter.

Agentúra po schválení žiadosti o poskytnutie dotácie podľa odseku 6 uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytnutí dotácie.

Ministerstvo zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzným predpisom podrobnosti o náležitostiach výzvy, o náležitostiach žiadosti o poskytnutie dotácie, o postupe pri vyhodnocovaní žiadosti o poskytnutie dotácie, o náležitostiach zmluvy o poskytnutí dotácie a o zverejňovaní informácií o poskytovaní dotácií.

Finančný príspevok možno poskytnúť

Ministerstvo zahraničných vecí alebo agentúra môže poskytnúť finančný príspevok podľa odseku 1 písm. a) a e) na základe rozhodnutia ministra zahraničných vecí, a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Ústredné orgány môžu poskytnúť v rámci svojej pôsobnosti finančný príspevok podľa odseku 1 písm. a) a e) na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu, a to aj bez žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Finančný príspevok podľa odseku 1 písm. b) až d) môže poskytnúť agentúra na základe žiadosti o poskytnutie finančného príspevku predloženej zastupiteľskému úradu Slovenskej republiky⁵) (ďalej len „zastupiteľský úrad“). Minister zahraničných vecí môže rozhodnúť o poskytnutí finančného príspevku aj bez predloženia žiadosti o poskytnutie finančného príspevku.

Ministerstvo zahraničných vecí zverejňuje oznámenie na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku podľa odseku 1 písm. b) až d) na webovom sídle príslušného zastupiteľského úradu najmenej jeden mesiac pred termínom predkladania žiadostí o poskytnutie finančného príspevku.

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podľa odseku 1 písm. b) až d) schvaľuje agentúra na základe súhlasného stanoviska ministerstva zahraničných vecí.

Agentúra po schválení žiadosti podľa odseku 6 uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytnutí finančného príspevku.

Finančný príspevok nie je dotáciou podľa osobitného predpisu.⁶)

Ministerstvo zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzným predpisom podrobnosti o náležitostiach žiadosti o poskytnutie finančného príspevku, o náležitostiach zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a o zverejňovaní informácií o poskytovaní finančných príspevkov.

Zákazku možno zadať

Zadať zákazku podľa osobitného predpisu⁷) možno na

Agentúra zverejňuje súťažné podmienky na predkladanie ponúk na zadanie zákazky podľa odseku 2 na svojom webovom sídle najmenej desať pracovných dní pred termínom predkladania ponúk.

Ponuky na zadanie zákazky vyhodnocuje komisia zriadená podľa § 7 ods. 5.

Na zadávanie zákazky, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným predpisom,⁸) sa vzťahuje osobitný predpis.⁹)

Ministerstvo zahraničných vecí všeobecne záväzným predpisom ustanoví podrobnosti o náležitostiach obsahu súťažných podmienok, o postupe pri vyhodnocovaní ponúk a o náležitostiach zmluvy o zadaní zákazky.

Poskytnutím vedomostí a skúseností sa na účely tohto zákona rozumie odovzdávanie vedomostí a skúseností najmä formou študijnej návštevy alebo stáže v Slovenskej republike, konzultácie na diaľku, odborného podujatia alebo formou vyslania odborníkov do partnerskej krajiny.

Poskytnutie vedomostí a skúseností môže realizovať agentúra na základe projektu poskytnutia vedomostí a skúseností; návrh tohto projektu vyhodnocuje a schvaľuje komisia, ktorú zriaďuje minister zahraničných vecí.

Poskytnutie vedomostí a skúseností môžu v rámci svojej pôsobnosti realizovať aj ústredné orgány a orgány územnej samosprávy, a to aj bez projektu poskytnutia vedomostí a skúseností podľa odseku 2.

Prijímateľom poskytnutých vedomostí a skúseností môže byť

Vládne štipendium poskytuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) občanovi partnerskej krajiny na čiastočnú úhradu nákladov spojených s jazykovou prípravou k štúdiu na verejnej vysokej škole so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „jazyková príprava“) a so štúdiom na verejnej vysokej škole so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „verejná vysoká škola“). Výšku vládneho štipendia ministerstvo školstva zverejňuje každoročne do 31. augusta na svojom webovom sídle; výška vládneho štipendia je najmenej suma životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

Partnerské krajiny, ktorých občania sú pre nasledujúci akademický rok oprávnení uchádzať sa o vládne štipendium, sú uvedené v zameraní podľa § 3 ods. 3. Ak ide o Slovákov žijúcich v zahraničí,¹¹) partnerské krajiny určuje ministerstvo zahraničných vecí na návrh ministerstva školstva a ich zoznam zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 28. februára. Ministerstvo školstva zabezpečuje oznámenie podmienok pre priznanie vládneho štipendia na príslušný akademický rok ministerstvu zahraničných vecí príslušnej partnerskej krajiny každoročne do 28. februára.

Vládne štipendium možno priznať občanovi partnerskej krajiny podľa odseku 2, ktorý

Vládne štipendium sa poskytuje

Vládne štipendium sa neposkytuje

Na vládne štipendium nie je právny nárok.

Osoba, ktorej je priznané vládne štipendium (ďalej len „štipendista“), je povinná bezodkladne oznámiť ministerstvu školstva vstup na územie Slovenskej republiky najneskôr do dňa zápisu na štúdium alebo do dňa začiatku jazykovej prípravy a predložiť originály dokladov, ktoré sú prílohami k žiadosti o priznanie vládneho štipendia.

Ministerstvo školstva odníme vládne štipendium, ak štipendista

Ministerstvo školstva pozastaví poskytovanie vládneho štipendia, ak štipendista

Poskytovanie vládneho štipendia sa obnoví v

Vládne štipendium patrí za celý mesiac, aj keď podmienky na jeho poskytnutie boli splnené len za časť mesiaca.

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným predpisom vzor žiadosti o priznanie vládneho štipendia a zoznam jej príloh, podrobnosti o termíne a spôsobe predkladania žiadosti o priznanie vládneho štipendia, o spôsobe poskytovania vládneho štipendia a o náležitostiach oznámenia podľa odseku 2.

Na konanie o vládnom štipendiu sa nevzťahuje správny poriadok.

Na úhradu výdavkov na personálne zabezpečenie a materiálne zabezpečenie, ktoré verejnej vysokej škole vznikajú v súvislosti s jazykovou prípravou alebo so štúdiom štipendistu, a to aj po prekročení štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného programu, ministerstvo školstva poskytuje verejnej vysokej škole príspevok na štipendistu.

Výšku príspevku na štipendistu určuje ministerstvo školstva a zverejňuje ju každoročne do 31. augusta na svojom webovom sídle.

Príspevok na štipendistu sa poskytuje na základe zmluvy medzi ministerstvom školstva a verejnou vysokou školou, ktorá okrem identifikačných údajov zmluvných strán obsahuje

Ministerstvo školstva ukončí poskytovanie príspevku na štipendistu, ak štipendistovi odníme vládne štipendium z dôvodu podľa odseku 8 písm. a), c), d) alebo písm. f) až h).

Ministerstvo školstva pozastaví poskytovanie príspevku na štipendistu, ak štipendistovi pozastaví poskytovanie vládneho štipendia z dôvodu podľa odseku 9 písm. a) alebo písm. b).

Príspevok na štipendistu patrí verejnej vysokej škole za celý mesiac, aj keď podmienky na jeho poskytnutie boli splnené len za časť mesiaca.

Partnerskej krajine možno v plnom rozsahu alebo čiastočnom rozsahu odpustiť dlh. O rozsahu odpustenia dlhu rozhoduje vláda na návrh ministerstva zahraničných vecí a Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) s prihliadnutím na vplyv odpustenia dlhu na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky.

O odpustení dlhu sa uzatvára s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.

Eximbanka môže poskytnúť zahraničnému verejnému odberateľovi alebo zahraničnej banke¹³) zahraničného verejného odberateľa zvýhodnený vývozný úver; zvýhodnený vývozný úver je vývozný úver poskytnutý v rámci viazanej pomoci podľa osobitného predpisu¹⁴) na financovanie vývozu tovarov a služieb zo Slovenskej republiky do partnerskej krajiny, ku ktorému sa poskytuje príspevok na splatenie časti úrokov a príspevok na splatenie časti úveru, ak odsek 7 neustanovuje inak. Do istiny zvýhodneného vývozného úveru môže Eximbanka zahrnúť poistné za úverové riziko. Zvýhodnený vývozný úver možno poskytnúť najmä na účely rozvoja infraštruktúry a nových technológií, ochrany životného prostredia, regionálneho rozvoja a podpory zamestnanosti v partnerskej krajine okrem obmedzení podľa osobitného predpisu.¹⁵)

Zvýhodnený vývozný úver môže poskytnúť aj banka alebo pobočka zahraničnej banky¹⁶) (ďalej len „banka“) v súlade s osobitným predpisom,¹⁷) ak ho poistí Eximbanka podľa osobitného predpisu;¹⁸) poistné sa zahŕňa do istiny zvýhodneného vývozného úveru.

Zahraničným verejným odberateľom je štátny orgán partnerskej krajiny, jednotka územnej samosprávy partnerskej krajiny, právnická osoba so sídlom v partnerskej krajine, v ktorej má partnerská krajina, jednotka územnej samosprávy partnerskej krajiny alebo spoločne partnerská krajina a jednotka územnej samosprávy partnerskej krajiny alebo jednotky územnej samosprávy partnerskej krajiny výlučnú majetkovú účasť, právnická osoba so sídlom v partnerskej krajine, ktorá nie je podnikateľom a mimovládna organizácia so sídlom v partnerskej krajine, ktorá za zmluvne dohodnutých podmienok dováža tovary alebo služby zo Slovenskej republiky. Zahraničným verejným odberateľom je aj iná právnická osoba ako je uvedená v prvej vete, ak partnerská krajina, jej štátny orgán alebo právnická osoba podľa prvej vety ručí alebo iným obdobným spôsobom zabezpečuje splatenie záväzkov takejto právnickej osoby.

Príspevkom na splatenie časti úrokov je príspevok z výdavkov štátneho rozpočtu poskytovaný v prospech zahraničného verejného odberateľa na splatenie časti úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru; tento príspevok poukazuje ministerstvo financií Eximbanke. Ak zvýhodnený vývozný úver poskytla banka, príspevok na splatenie časti úrokov sa poukazuje banke prostredníctvom Eximbanky. Príspevok na splatenie časti úrokov nie je dotáciou podľa osobitného predpisu.

Príspevkom na splatenie časti úveru je príspevok z výdavkov štátneho rozpočtu poskytovaný v prospech zahraničného verejného odberateľa na splatenie časti istiny zvýhodneného vývozného úveru; tento príspevok poukazuje ministerstvo financií Eximbanke alebo banke, ktorá poskytla zvýhodnený vývozný úver. Príspevok na splatenie časti úveru nie je dotáciou podľa osobitného predpisu.

Výška príspevku na splatenie časti úrokov za celé obdobie splatnosti zvýhodneného vývozného úveru môže dosiahnuť maximálne sumu úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru vypočítaných pri diferencovanej diskontnej sadzbe.¹⁹)

Výšku príspevku na splatenie časti úrokov vyjadrenú ako percento z celkovej úrokovej sadzby zvýhodneného vývozného úveru, výšku príspevku na splatenie časti úveru a odklad splácania istiny zvýhodneného vývozného úveru (ďalej len „zvýhodnenie zvýhodneného vývozného úveru“) určuje ministerstvo financií po prerokovaní s ministerstvom zahraničných vecí tak, aby celková úroveň zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru dosiahla aspoň minimálnu úroveň zvýhodnenia,²⁰) pričom pri tomto určení prihliada na vplyv príspevku na splatenie časti úrokov a príspevku na splatenie časti úveru na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky; celková úroveň zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru sa vypočíta postupom podľa osobitného predpisu.²¹) Ak je minimálna úroveň zvýhodnenia dosiahnutá príspevkom na splatenie časti úrokov a odkladom splácania istiny zvýhodneného vývozného úveru, príspevok na splatenie časti úveru sa nemusí poskytnúť.

Žiadosť o zvýhodnenie zvýhodneného vývozného úveru predkladá Eximbanka alebo banka ministerstvu financií; k tejto žiadosti priloží návrh zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru. Ak zvýhodnený vývozný úver poskytuje banka, k žiadosti podľa prvej vety priloží aj návrh podmienok poistenia zvýhodneného vývozného úveru vyhotovený Eximbankou. Ministerstvo financií písomne oznámi Eximbanke alebo banke zvýhodnenie zvýhodneného vývozného úveru určené podľa odseku 7 do 60 dní od doručenia žiadosti podľa prvej vety; na zvýhodnenie zvýhodneného vývozného úveru nie je právny nárok.

Na určenie zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru sa nevzťahuje správny poriadok.

Na základe oznámenia podľa odseku 8 Eximbanka alebo banka uzavrie so zahraničným verejným odberateľom alebo zahraničnou bankou zahraničného verejného odberateľa zmluvu o poskytnutí zvýhodneného vývozného úveru; uzavretie tejto zmluvy Eximbanka alebo banka písomne oznámi ministerstvu financií do 30 dní od jej uzavretia a k oznámeniu priloží rovnopis tejto zmluvy. Ak zvýhodnený vývozný úver poskytuje banka, k oznámeniu o uzavretí zmluvy o poskytnutí zvýhodneného vývozného úveru priloží aj rovnopis poistnej zmluvy uzavretej s Eximbankou v súlade s odsekom 2.

Ak je súčasťou zvýhodnenia zvýhodneného vývozného úveru príspevok na splatenie časti úveru, tento príspevok ministerstvo financií poukáže Eximbanke alebo banke do 30 dní od doručenia oznámenia Eximbanky alebo banky podľa odseku 10; Eximbanka alebo banka úročí len zostávajúcu časť istiny zvýhodneného vývozného úveru.

Ak zvýhodnený vývozný úver poskytla Eximbanka, ministerstvo financií poukazuje príspevok na splatenie časti úrokov Eximbanke priebežne podľa termínov platieb úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru; žiadosť o tento príspevok predkladá Eximbanka ministerstvu financií najneskôr 14 pracovných dní pred termínom splatnosti príslušnej platby úrokov a ministerstvo financií poukáže tento príspevok Eximbanke k termínu splatnosti tejto príslušnej platby úrokov.

Ak zvýhodnený vývozný úver poskytla banka, Eximbanka poukazuje príspevok na splatenie časti úrokov banke priebežne podľa termínov platieb úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru; žiadosť o tento príspevok predkladá banka Eximbanke najneskôr 10 pracovných dní pred termínom splatnosti príslušnej platby úrokov a Eximbanka poukáže tento príspevok banke k termínu splatnosti tejto príslušnej platby úrokov.

Na základe poukázaných príspevkov na splatenie časti úrokov podľa odseku 13 v príslušnom kalendárnom roku Eximbanka predkladá ministerstvu financií sumárnu požiadavku na príspevok na splatenie časti úrokov za príslušný kalendárny rok za všetky banky v štruktúre podľa jednotlivých poskytnutých zvýhodnených vývozných úverov, a to do 60 dní od uplynutia príslušného roka; ministerstvo financií poukáže Eximbanke tento sumárny príspevok do 30 dní od predloženia sumárnej požiadavky. Ministerstvo financií môže poukázať Eximbanke na základe jej žiadosti časť príspevku na splatenie časti úrokov už v priebehu príslušného kalendárneho roka, pričom táto časť príspevku na splatenie časti úrokov sa zúčtuje v rámci sumárnej požiadavky podľa prvej vety.

Eximbanka a banka zodpovedá za

Eximbanka zodpovedá aj za včasné poukazovanie príspevku na splatenie časti úrokov podľa odseku 13 a za správnosť a včasné predkladanie sumárnej požiadavky na príspevok na splatenie časti úrokov podľa odseku 14.

Kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania zvýhodneného vývozného úveru, dodržiavania podmienok poskytovania príspevku na splatenie časti úrokov a príspevku na splatenie časti úveru a kontrolu poukazovania príspevku na splatenie časti úrokov podľa odseku 13 vykonáva ministerstvo financií, ktoré je oprávnené požadovať od Eximbanky a od banky všetky podklady na účely tejto kontroly; na výkon tejto kontroly sa vzťahujú pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.²²)

Ak ministerstvo financií pri výkone kontroly podľa odseku 17 zistí nedostatky v činnosti

Na konanie o uložení sankcie podľa odseku 18 sa vzťahuje správny poriadok.

Zamestnanci ministerstva financií sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním kontroly podľa odseku 17. Povinnosť podľa prvej vety trvá aj po skončení štátnozamestnaneckého vzťahu, pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného právneho vzťahu; ustanovenia osobitného predpisu²³) týmto nie sú dotknuté.

Agentúra a Eximbanka môžu vykonávať finančné nástroje Európskej únie určené na rozvojovú spoluprácu v rámci realizácie dvojstrannej rozvojovej spolupráce, trojstrannej rozvojovej spolupráce a mnohostrannej rozvojovej spolupráce.

Na účely vykonávania finančných nástrojov podľa odseku 1 sú agentúra a Eximbanka oprávnené prijímať z Európskej únie finančné prostriedky a iné formy podpory.^23a)

Pri spracúvaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa osobitného predpisu.²⁴)

Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,²⁵) a osobitné predpisy o štátnej pomoci.²⁶)

Projekty a programy schválené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa zákona platného v čase ich schválenia.

Agentúra je právnym nástupcom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu zriadenej podľa zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 545/2010 Z. z.

Na zvýhodnené vývozné úvery poskytnuté pred 1. októbrom 2019 sa použije § 12 v znení účinnom do 30. septembra 2019.

Zrušujú sa:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 277/2007 Z. z., zákona č. 325/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 510/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 324/2014 Z. z. a zákona č. 374/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 336/1998 Z. z., zákona č. 214/2000 Z. z., zákona č. 623/2004 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 414/2012 Z. z., zákona č. 36/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z. a zákona č. 359/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:

Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 35/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z. a zákona č. 359/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z. zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 313/2013 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 172/2015 Z. z., zákona č. 339/2015 Z. z. a zákona č. 358/2015 Z. z. sa mení takto:

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 62/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 288/2013 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 325/2014 Z. z. a zákona č. 32/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z. a zákona č. 75/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.