LEX
344/2017 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správy

Zákon č. 344/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 2026

K tomuto predpisu evidujeme 6 usmernení z úradnej metodiky.

Znenie účinné:
od do neurčito
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)

Čl. I

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z. a zákona č. 335/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. d) prvý bod znie:
„1.
fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,1a) bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, pričom
1a.
fyzická osoba má na území Slovenskej republiky bydlisko, ak má možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, a so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb fyzickej osoby k územiu Slovenskej republiky je zrejmý zámer fyzickej osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať,
1b.
fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
2.
V § 2 písmená n) a o) znejú:
„n)
závislou osobou
1.
blízka osoba,2)
2.
ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt,
3.
osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie2aa) súčasťou konsolidovaného celku,
o)
ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby2) alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba2) alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel, pričom účasťou na
1.
majetku alebo kontrole sa rozumie priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní, priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach alebo podiel vo výške najmenej 25 % na zisku, pričom nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych podielov, pričom nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby alebo subjektu na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu, ak táto osoba alebo subjekt má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb alebo subjektov, z ktorých každý má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby alebo subjektu; ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % a viac, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, pričom na účely tohto bodu osoba alebo subjekt, ktorý koná spoločne s inou osobou alebo subjektom, ak ide o hlasovacie práva alebo podiel na základnom imaní, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt,
2.
vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2aa znie:
„2aa) § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 2 písmeno r) znie:
„r)
zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba, tuzemská právnická osoba alebo tuzemský subjekt so zahraničnou fyzickou osobou, zahraničnou právnickou osobou alebo zahraničným subjektom spôsobom podľa písmena n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,“.
4.
§ 2 sa dopĺňa písmenami ad) až ah), ktoré znejú:
„ad)
subjektom právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu, alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok,
ae)
ústredím právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne,
af)
konečným príjemcom príjmu osoba, ktorej plynie príjem v jej vlastný prospech a má právo využívať tento príjem neobmedzene bez zmluvnej alebo inej právnej povinnosti previesť príjem na inú osobu alebo stála prevádzkareň tejto osoby, ak činnosť spojená s týmto príjmom je vykonávaná touto stálou prevádzkarňou, alebo majetok, s ktorým tento príjem súvisí, je funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou; za konečného príjemcu príjmu sa nepovažuje osoba, ktorá koná ako sprostredkovateľ za inú osobu,
ag)
digitálnou platformou hardvérová platforma alebo softvérová platforma potrebná na vytvorenie aplikácií a správu aplikácií,
ah)
sídlom sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí; ak spoločnosť nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov bola spoločnosť založená alebo zriadená, a u subjektu, ktorý nemá sídlo zapísané v obchodnom registri alebo obdobnom registri v zahraničí, sa sídlom rozumie územie štátu, v ktorom má subjekt miesto skutočného vedenia, a ak nie je možné určiť sídlo podľa predchádzajúcich spôsobov, sídlom sa rozumie územie štátu, podľa ktorého právnych predpisov je subjekt založený alebo zriadený.“.
5.
V § 4 ods. 8 sa za slová „§ 8,“ vkladajú slová „ak § 8 ods. 16 neustanovuje inak,“.
6.
V § 4 ods. 9 sa za slovom „konkurz“ vypúšťa čiarka a slová „povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia“ sa nahrádzajú slovami „alebo mu bol povolený splátkový kalendár8a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
„8a) § 166 až 171c zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.
7.
V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) vo výške rozdielu medzi sumou výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a sumou hradenou zamestnancami zamestnávateľovi za takto poskytnutú dopravu pripadajúceho na príslušného zamestnanca, ak úhrada od zamestnancov v úhrne dosiahne aspoň
1.
60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy; ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 60 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 60 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca, alebo
2.
30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom na zabezpečenie takejto dopravy, pričom prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke a takýto spôsob dopravy na miesto výkonu práce využíva najmenej 30 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov;24c) ak úhrada od zamestnancov v úhrne nedosiahne aspoň 30 %, do základu dane (čiastkového základu dane) zamestnanca sa zahrnie plnenie vo výške rozdielu medzi sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy výdavkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom a úhradou od zamestnancov pripadajúce na zamestnanca.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24c znie:
„24c) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020.“.
8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
„27) Napríklad zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z.“.
9.
V § 6 ods. 4 sa nad slovom „výkonu“ odkaz „29b“ nahrádza odkazom „27“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29b sa vypúšťa.
10.
V § 8 ods. 1 písm. a) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu,33)“.
11.
V § 8 ods. 1 písm. j) sa slová „písm. b)“ nahrádzajú slovami „písm. e)“.
12.
V § 8 ods. 3 písm. c) sa za slovom „starostlivosti“ vypúšťa čiarka a slová „jeho zamestnancom alebo zdravotníckym pracovníkom“.
13.
§ 8 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
„(16)
Príjmy podľa odseku 1 plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný.“.
14.
V § 9 ods. 1 písmeno e) znie:
„e)
z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty38) a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo pri splátkovom kalendári, ktoré sú vykonané podľa osobitného predpisu,38) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi; rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 38b znie:
„38b) § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.
15.
V § 9 ods. 2 písmeno y) znie:
„y)
nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí37ab) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa osobitného predpisu;59ia) za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním,“.
16.
V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenom ac), ktoré znie:
„ac)
peňažné plnenie a nepeňažné plnenie poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.59je)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 59je znie:
„59je) Napríklad zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení zákona č. 115/2011 Z. z., zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka.“.
17.
V § 11 ods. 1 a § 35 ods. 1 písm. b) sa slová „8 a 10“ nahrádzajú slovami „8, 10 a 14“.
18.
V § 11 ods. 6 sa za slová „výsluhového dôchodku22)“ vkladajú slová „alebo obdobného dôchodku zo zahraničia“.
19.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14)
Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitného predpisu65a) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto daňovníka za vyživované (§ 33) v úhrne najviac do výšky 50 eur za rok za každého z nich. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov, pričom ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a znie:
„65a) § 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
20.
V § 12 odsek 3 znie:
„(3)
Daňovníkmi podľa odseku 2 sú
a)
občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby,
b)
záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky,68) rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, štátne fondy,69) vysoké školy,70) Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Sociálna poisťovňa, Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,71) Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Rozhlas a televízia Slovenska, Garančný fond investícií,59) organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na základe ktorého vznikli; za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sa na účely tohto zákona nepovažujú obchodné spoločnosti nezaložené na účel podnikania.“.
21.
V § 13 ods. 1 písm. a) sa slová „až f)“ nahrádzajú slovami „až g)“.
22.
V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.“.
23.
V § 13 sa odsek 2 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
prijaté náhrady škôd a náhrady nemajetkovej ujmy na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.“.
24.
Za § 13 sa vkladajú § 13a až 13c, ktoré znejú:
㤠13a
(1)
Od dane sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie
a)
vynálezu chráneného patentom74ba) alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,74bb) ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov),
b)
počítačového programu (softvér), ktorý je výsledkom vývoja1) vykonávaného daňovníkom a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,74bc) a to vo výške 50 % z týchto odplát (príjmov).
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér) funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov.
(4)
Ak súčasťou nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 1 možno počas obdobia podľa odseku 3 uplatniť len na časť príjmu, ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(5)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom, technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo počítačový program (softvér), prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
(6)
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený, alebo názov počítačového programu (softvér).
(7)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),
b)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér),
c)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(8)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 7 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(9)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(10)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(11)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 4, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér), ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj1) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(12)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér).
(13)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo počítačového programu (softvér) do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) do daňových výdavkov.
§ 13b
(1)
Od dane vo výške podľa odseku 4 sú oslobodené príjmy (výnosy) daňovníka uvedeného v § 2 písm. d) druhom bode z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, pričom tieto výrobky sú
a)
obstarané od osôb, ktorým daňovník ako vlastník umožnil pri ich výrobe využívať vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom alebo
b)
vytvorené vlastnou činnosťou1) daňovníka.
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť aj u daňovníka uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, ak je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom funkčne spojený s touto stálou prevádzkarňou.
(3)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní počas zdaňovacích období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov1) na vývoj vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov.
(4)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní vo výške 50 % z tej časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, ktorá pripadá na predajnú cenu výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Na účely tohto ustanovenia sa funkciami odbytu okrem činností predaja rozumejú aj činnosti spojené s propagáciou, sprostredkovaním predaja a marketingom predávaných výrobkov a súčasťou ziskovej marže spojenej s funkciou odbytu je aj zisková marža spojená s obchodným menom daňovníka, ochrannou známkou alebo inými nehmotnými aktívami spojenými s týmito funkciami odbytu.
(5)
Ak súčasťou nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo súčasťou aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, oslobodenie vo výške podľa odseku 4 počas obdobia podľa odseku 3 možno uplatniť len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame náklady a skutočné nepriame náklady spojené s funkciami výroby, správy a odbytu vrátane k nim prislúchajúcich režijných nákladov a ziskových marží, ktoré by dodávateľ uplatnil vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktorý neobsahuje náklady na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(6)
Ak daňovník, ktorý začal uplatňovať oslobodenie podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, jeho právny nástupca nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia. Ak vkladateľ nepeňažného vkladu uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1 a predmetom nepeňažného vkladu je vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, prijímateľ nepeňažného vkladu nemôže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia.
(7)
Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu120l) o daňovníkovi, ktorý si uplatnil oslobodenie podľa odseku 1, tieto údaje:
a)
obchodné meno a sídlo,
b)
daňové identifikačné číslo,
c)
výšku uplatneného oslobodenia a zdaňovacie obdobie jeho uplatnenia,
d)
číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený.
(8)
Na účely oslobodenia podľa odseku 1 je daňovník povinný viesť evidenciu o
a)
kalkulácii ceny výrobku,
b)
nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
c)
aktivovaných nákladoch v druhovom členení na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a ich odpisový plán,
d)
nákladoch v druhovom členení na nehmotné výsledky výskumu a vývoja obstarané od inej osoby, ktoré boli vynaložené v súvislosti s vývojom vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom,
e)
počte výrobkov, na ktorých príjmy (výnosy) z predaja je oslobodenie uplatňované,
f)
technickom riešení s popisom využitia vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom pri výrobe výrobkov.
(9)
Daňovník je povinný správcovi dane alebo finančnému riaditeľstvu evidenciu podľa odseku 8 predložiť najneskôr do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy.
(10)
Daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia podľa odseku 1 v príslušnom zdaňovacom období a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňoval oslobodenie podľa odseku 1, ak mu bol
a)
patent zrušený, odňatý alebo prepísaný74bd) na iného majiteľa alebo mu bola patentová prihláška zamietnutá,
b)
úžitkový vzor vymazaný alebo prepísaný74be) na iného majiteľa alebo mu bola prihláška úžitkového vzoru zamietnutá.
(11)
Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie podľa odseku 10 v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.
(12)
Ak sa daňovník, ktorému plynú príjmy (výnosy) podľa odseku 1, rozhodne aktivovať náklady na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom až po zdaňovacom období, v ktorom mu tieto príjmy (výnosy) začali plynúť, oslobodenie podľa odseku 1, pred uplatnením postupu podľa odseku 5, uplatní na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta tak, že príjmy (výnosy) sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel
a)
aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom a
b)
súčtu nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré daňovník vynaložil najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj1) a aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(13)
Ak príjmy (výnosy) podľa odseku 1 plynú viacerým daňovníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa odseku 1, oslobodenie podľa odseku 1 možno uplatniť na každého takéhoto daňovníka v rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru, akým sa podieľal na výskume a vývoji1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom.
(14)
Daňovník, ktorý prvýkrát uplatní oslobodenie podľa odseku 1 v zdaňovacom období zahrnovania odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom do daňových výdavkov, je povinný toto oslobodenie uplatňovať počas nasledujúcich zdaňovacích období, v ktorých pokračuje v zahrnovaní odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj1) do daňových výdavkov.
§ 13c
(1)
Od dane je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti alebo predaja obchodného podielu u spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo u komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí po splnení podmienok podľa odseku 2, u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) okrem daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.88)
(2)
Oslobodenie podľa odseku 1 sa uplatní, ak
a)
príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu plynie najskôr po uplynutí 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia priameho podielu najmenej 10 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 a
b)
daňovník na území Slovenskej republiky vykonáva podstatné funkcie, riadi a znáša riziká spojené s vlastníctvom akcií alebo obchodného podielu, pričom disponuje potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií a pri vyčíslení základu dane postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c).
(3)
Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií akciovej spoločnosti a predaja obchodného podielu na spoločnosti podľa odseku 1, ktorá je v likvidácii, konkurze alebo reštrukturalizácii. Od dane nie je oslobodený príjem z predaja akcií a predaja obchodného podielu, ak je daňovník podľa odseku 1 v likvidácii.
(4)
Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 považuje deň
a)
splatenia peňažného vkladu,
b)
splatenia nepeňažného vkladu, ktorý nesmie byť skorší ako deň zápisu do Obchodného registra; rovnako sa postupuje u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol ako individuálne vložený finančný majetok1) alebo ako súčasť vkladu podniku alebo jeho časti,
c)
ukončenia obstarávania, ktorým je
1.
deň zaregistrovania akcií v evidencii centrálneho depozitára alebo člena centrálneho depozitára,74bf)
2.
deň prevodu rubopisom a odovzdania listinnej akcie,74bg)
3.
deň účinnosti písomnej zmluvy o prevode podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditnej spoločnosti,74bh)
d)
zápisu do obchodného registra, ktorým nastávajú účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností podľa osobitného predpisu74bi) u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, ak predáva akcie alebo obchodný podiel, ktoré nadobudol daňovník zrušený bez likvidácie; rovnako sa postupuje u daňovníka, ktorý zrušením daňovníka bez likvidácie nadobúda akcie alebo obchodný podiel u právneho nástupcu,
e)
zápisu do Obchodného registra pri premiestnení sídla spoločnosti na územie Slovenskej republiky.74bj)
(5)
Podľa odseku 2 písm. a) sa za deň nadobudnutia priameho podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 nepovažuje
a)
uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej dochádza k prevodu akcií alebo obchodného podielu v budúcnosti alebo po splnení dohodnutých iných odkladacích podmienok, alebo uzatvorenie inej obdobnej dohody alebo zmluvy,
b)
kúpa opcie, alebo
c)
získanie predkupného práva na podiel.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 74ba až 74bj znejú:
„74ba) Napríklad Zmluva o patentovej spolupráci (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 296/1991 Zb.) v znení neskorších zmien a doplnení, zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.
74bb) Zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
74bc) Zákon č. 185/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
74bd) § 46 až 48 zákona č. 435/2001 Z. z.
74be) § 47 zákona č. 517/2007 Z. z.
74bf) § 22 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74bg) § 21 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74bh) § 115 Obchodného zákonníka.
74bi) § 69a a 256 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
74bj) § 26 ods. 2 Obchodného zákonníka.“.
25.
V § 15 písm. a) treťom a štvrtom bode sa slová „ods. 2“ nahrádzajú slovami „ods. 3“ a v písmene b) druhom bode sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 4“.
26.
V § 15 sa písmeno b) dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
„3.
21 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 17f ods. 1 a 2.“.
27.
V § 16 ods. 1 písm. e) piatom bode sa vypúšťajú slová „príjmy z prevodu účasti alebo podielu na obchodnej spoločnosti alebo členského práva v družstve so sídlom na území Slovenskej republiky, ak tieto príjmy plynú daňovníkovi podľa § 2 písm. t),“.
28.
V § 16 ods. 1 sa písmeno e) dopĺňa desiatym a jedenástym bodom, ktoré znejú:
„10.
odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti vo výške, v akej je táto odplata súčasne uznaná za daňový výdavok podľa § 19,
11.
príjmy podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, ak sú vyplácané daňovníkovi z nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), a príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,“.
29.
V § 16 ods. 1 písm. g) sa vypúšťajú slová „okrem takýchto príjmov plynúcich daňovníkovi podľa § 2 písm. t) uvedených v odseku 1 písm. e) piatom bode“.
30.
V § 16 odsek 2 znie:
„(2)
Stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, prostredníctvom ktorého daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území Slovenskej republiky, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov. Miesto alebo zariadenie na výkon činnosti sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území Slovenskej republiky sa považuje aj opakované sprostredkovanie služieb prepravy a ubytovania, a to aj prostredníctvom digitálnej platformy. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, alebo jeho závislých osôb na nich presiahne šesť mesiacov. Za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami pre neho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Stálou prevádzkarňou je aj osoba, ktorá koná v zastúpení daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou a sústavne alebo opakovane prerokováva, uzatvára, sprostredkováva uzavretie zmlúv alebo zohráva hlavnú úlohu smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sú následne uzatvorené daňovníkom bez zmeny ich podstatných náležitostí a tieto zmluvy sú uzatvorené v mene daňovníka alebo ich predmetom je prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom. Osoba koná v zastúpení daňovníka, ak koná na základe jeho pokynov, pričom daňovník výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.“.
31.
V § 17 sa odsek 3 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
príjem (výnos) z reklám plynúci daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu;1) tento príjem (výnos) z reklám sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal.“.
32.
V § 17 ods. 6 prvej a druhej vete a ods. 7 a § 18 ods. 4, 5 a 7 až 10 sa slová „správca dane“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „správca dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo“ v príslušnom tvare.
33.
V § 17 ods. 7 poslednej vete sa slová „a 5“ nahrádzajú slovami „až 10“.
34.
V § 17 sa odsek 19 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a).“.
35.
V § 17 odsek 26 znie:
„(26)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva z územia Slovenskej republiky do členského štátu Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, daňovník neupravuje základ dane o zostatky rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne, okrem opravnej položky podľa § 20, pokračuje v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku tejto stálej prevádzkarne a odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.“.
36.
§ 17 sa dopĺňa odsekom 42, ktorý znie:
„(42)
Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.“.
37.
V § 17b ods. 8 sa vypúšťa druhá veta a na konci sa pripája táto veta: „Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok do zahraničia, môže uplatniť postup podľa § 17d, ak sú splnené podmienky uvedené v § 17d ods. 7.“.
38.
V § 17b ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d)] a podnik alebo jeho časť nezostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17d.“.
39.
V § 17b ods. 11 sa slová „1 a 2“ nahrádzajú slovami „1, 2, 8 a 9“.
40.
§ 17b sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.“.
41.
V § 17c ods. 3 písm. a) sa slová „deň;77c)“ nahrádzajú slovami „deň,77c) ak odsek 11 neustanovuje inak;“.
42.
§ 17c sa dopĺňa odsekmi 9 až 11, ktoré znejú:
„(9)
Ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje podľa odseku 1 písm. a) a nemôže uplatniť postup podľa § 17e.
(10)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
(11)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je suma oceňovacích rozdielov zahrnutá do základu dane v úhrne podľa odseku 3 písm. a), je právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie povinný zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k výplate oceňovacích rozdielov, sumu prevyšujúcu oceňovacie rozdiely už zahrnuté do základu dane. Rovnako sa postupuje, ak plynie príjem
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov2d) zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.“.
43.
V § 17d odsek 7 znie:
„(7)
Odseky 1 až 6 sa uplatnia, ak predmetom nepeňažného vkladu je individuálne vložený majetok, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel alebo podnik alebo jeho časť, ktorý vkladá vkladateľ nepeňažného vkladu so sídlom na území Slovenskej republiky prijímateľovi nepeňažného vkladu do členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, pričom tento majetok, podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu umiestnenou na území Slovenskej republiky a prijímateľ nepeňažného vkladu prevezme nepeňažný vklad v pôvodných cenách. Ak u prijímateľa nepeňažného vkladu nezostáva majetok, podnik alebo jeho časť funkčne spojený so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, vkladateľ nepeňažného vkladu postupuje podľa § 17b.“.
44.
V § 17d ods. 8 úvodnej vete sa za slová „podnik alebo jeho časť“ vkladajú slová „alebo individuálne vložený majetok“, za slovami „so sídlom na území Slovenskej republiky“ sa vypúšťa čiarka a slová „pričom prijímateľovi tohto nepeňažného vkladu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň“ sa nahrádzajú slovami „a sú splnené podmienky podľa odseku 7“.
45.
V § 17d sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Ak predmetom nepeňažného vkladu je podnik alebo jeho časť, ktorého vkladateľom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, a podnik alebo jeho časť zostáva funkčne spojený so stálou prevádzkarňou prijímateľa nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí umiestnenou na území Slovenskej republiky a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.“.
Doterajšie odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.
46.
V § 17d ods. 11 sa slová „1 a 4“ nahrádzajú slovami „1, 4 a 7“.
47.
§ 17d sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
„(13)
Odseky 1 až 12 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17b, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak nepeňažný vklad podniku alebo jeho časti nebol realizovaný z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.“.
48.
V § 17e sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie:
„(8)
Odseky 1 až 7 sa uplatnia, ak
a)
právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie je právny nástupca so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou právneho nástupcu umiestnenou na území Slovenskej republiky,
c)
členský štát Európskej únie alebo štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom má právny nástupca sídlo, umožňuje ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách,
d)
právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.“.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 9 až 11.
49.
V § 17e ods. 9 úvodnej vete sa za slová „stála prevádzkareň“ vkladajú slová „a sú splnené podmienky podľa odseku 8“.
50.
V § 17e odsek 10 znie:
„(10)
Ak pri zrušení daňovníka bez likvidácie so sídlom v zahraničí, ktorého právnym nástupcom je daňovník so sídlom na území Slovenskej republiky, vznikne tomuto právnemu nástupcovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu stála prevádzkareň v zahraničí a štát, v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo, umožňuje právnemu nástupcovi prevzatie majetku a záväzkov v pôvodných cenách a právny nástupca ocení majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupníctvom v pôvodných cenách, tento právny nástupca pri vyčíslení základu dane podľa § 17 ods. 14 pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne a v odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku stálej prevádzkarne začatom daňovníkom, ktorý bol zrušený bez likvidácie so sídlom v zahraničí primerane podľa odseku 5.“.
51.
§ 17e sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
„(12)
Ak právnemu nástupcovi daňovníka zrušeného bez likvidácie so sídlom v zahraničí vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň a majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou a následne dôjde k presunu majetku podľa § 17f ods. 1 písm. b) alebo k presunu podnikateľskej činnosti podľa § 17f ods. 2 písm. b) z tejto stálej prevádzkarne, uplatní sa postup podľa § 17f.
(13)
Odseky 1 až 11 sa neuplatnia, a uplatní sa postup podľa § 17c, ak hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev nebolo realizované z riadnych obchodných dôvodov ako je reštrukturalizácia alebo racionalizácia činností, možno predpokladať, že hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev je zníženie daňovej povinnosti alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
(14)
Ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev vykázaných podľa osobitného predpisu1) v sume vyššej ako je súčin podielu sumy vykázaných oceňovacích rozdielov a najdlhšej doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 u majetku nadobudnutého pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení a počtu zdaňovacích období odpisovania tohto majetku, suma vyplatených oceňovacích rozdielov prevyšujúca tento podiel sa zdaní podľa § 43. Rovnako sa postupuje, ak u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie dôjde k výplate prostriedkov v peňažnej forme alebo nepeňažnej forme
a)
zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva v časti, v akej bolo predtým základné imanie zvýšené z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev,
b)
z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov2d) v časti, v akej bol kapitálový fond z príspevkov zvýšený z oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev.“.
52.
Za § 17e sa vkladajú § 17f až 17h, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠17f
Zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka
alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
(1)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je rozdiel medzi reálnou hodnotou80ca) presunutého majetku v čase presunu majetku do zahraničia a daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g), § 19 ods. 3 písm. b), e) a h), § 21 ods. 2 písm. k) a hodnotou zásob v zdaňovacom období, v ktorom
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu presúva majetok z ústredia na území Slovenskej republiky do stálej prevádzkarne v zahraničí, alebo
b)
daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva majetok zo stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky do svojho ústredia v zahraničí alebo do svojej stálej prevádzkarne v zahraničí.
(2)
Súčasťou osobitného základu dane u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) je reálna hodnota80ca) presunutého majetku a záväzkov v čase presunu podnikateľskej činnosti alebo odchodu daňovníka do zahraničia, pričom pri vyčíslení osobitného základu dane sa postupuje primerane podľa § 17a a § 17 ods. 13 písm. a), ak daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
a)
prestane byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky, alebo
b)
presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do zahraničia alebo daňovník podľa § 2 písm. e) tretieho bodu presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť vykonávanú stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky do zahraničia okrem toho majetku a záväzkov, ktoré zostávajú funkčne spojené s ústredím alebo so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území Slovenskej republiky.
(3)
Celkový osobitný základ dane podľa odsekov 1 a 2 nesmie mať zápornú hodnotu.
(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia na presuny majetku spojené s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako zábezpeka, presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý do zahraničia a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak majetok podľa prvej vety nebude presunutý na územie Slovenskej republiky do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto majetku a uplatniť postup podľa odsekov 1 a 2. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zistená povinnosť podať dodatočné daňové priznanie; v rovnakej lehote je daň splatná.
(5)
Z osobitného základu dane podľa odsekov 1 a 2 sa daň vypočíta pri podaní daňového priznania podľa § 41 pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) tretieho bodu.
(6)
Pri presune majetku podľa odseku 1 písm. a) sa
a)
finančný majetok, neodpisovaný majetok, pohľadávky a zásoby ocenia reálnou hodnotou80ca) podľa odseku 1,
b)
odpisovaný hmotný majetok ocení reálnou hodnotou80ca) podľa odseku 1, pričom daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu
1.
odpisuje hmotný majetok podľa § 26 z reálnej hodnoty80ca) ako novoobstaraný majetok alebo
2.
môže pokračovať v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty,80ca) pričom pri
2a.
rovnomernom odpisovaní sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27,
2b.
zrýchlenom odpisovaní sa postupuje podľa § 28 ako v ďalších rokoch odpisovania, a to počas zostávajúcej doby odpisovania podľa § 26.
(7)
Ak ide o majetok presunutý podľa odseku 1 písm. a), pri uplatnení daňových výdavkov sa na účely tohto zákona vychádza z reálnej hodnoty80ca) podľa odseku 1. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky.
(8)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky a pri presune majetku a záväzkov podľa odsekov 1 a 2 na územie Slovenskej republiky, sa majetok a záväzky ocenia reálnou hodnotou, za ktorú sa považuje
a)
hodnota, ktorou boli majetok a záväzky ocenené na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia v zahraničí najviac však do výšky reálnej hodnoty80ca) a daňovník postupuje podľa odseku 6, pričom pri zúčtovaní rezerv, ktorých tvorba bola daňovým výdavkom v inom štáte, sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 6; daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok alebo
b)
hodnota na daňové účely, ktorou boli majetok a záväzky ocenené v zahraničí, ak tento iný štát neuplatňuje zdanenie pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia najviac však do výšky reálnej hodnoty;80ca) daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu odpisovaný hmotný majetok, ktorý ocení podľa prvej vety, odpisuje podľa § 26 ako novoobstaraný majetok.
(9)
Ak sa daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí stáva daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu na území Slovenskej republiky, majetok a záväzky, ktoré sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou tohto daňovníka umiestnenou v zahraničí, sa ocenia podľa odseku 8 písm. b). Pri odpisovaní hmotného majetku sa postupuje podľa odseku 8 písm. b).
(10)
Ak ide o majetok a záväzky presunuté na územie Slovenskej republiky podľa odseku 8, pri uplatnení daňových výdavkov sa vychádza z ocenenia podľa odseku 8. Pri postúpení pohľadávky alebo odpise pohľadávky sa postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, pričom lehota sa počíta odo dňa presunu pohľadávky na územie Slovenskej republiky.
§ 17g
Osobitná úprava platenia dane pri presune majetku daňovníka,
odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia
(1)
Daň z osobitného základu dane podľa § 17f, ktorá sa vzťahuje na presun majetku, podnikateľskej činnosti alebo jej časti alebo na zmenu daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu na daňovníka podľa § 2 písm. e) tretieho bodu podľa § 17f ods. 1 a 2 do členského štátu Európskej únie alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so Slovenskou republikou alebo Európskou úniou tento štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, môže daňovník zaplatiť jednorazovo v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 alebo v splátkach počas piatich rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. V ostatných prípadoch je daň podľa osobitného základu dane podľa § 17f splatná v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.
(2)
Daňovník žiada o platenie dane podľa odseku 1 v splátkach v daňovom priznaní.
(3)
Platenie dane v splátkach počas piatich rokov povolí správca dane na žiadosť daňovníka podľa odseku 2, najskôr však po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, pričom výšku splátky dane a lehotu splatnosti splátok určí správca dane v rozhodnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu o platení dane v splátkach nemožno podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť jej zmeškanie.
(5)
Ak existuje preukázateľné riziko alebo skutočné riziko, že daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nebude prostredníctvom splátok uhradená, správca dane môže zabezpečiť dlžnú sumu záložným právom podľa osobitného predpisu80cb) alebo podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane zodpovedajúca zdaneniu pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia nepresiahne 3 000 eur.
(6)
Za dobu povoleného platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy povolenej splátky podľa osobitného predpisu.80cc)
(7)
Ak daňovník podľa odseku 1 opakovane nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti splátky dane a správca dane vyrubí zo sumy neuhradenej dane úrok z omeškania podľa osobitného predpisu.80cd) Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 dní odo dňa, keď mala byť splátka dane zaplatená.
(8)
Ak daňovník uplatňuje postup podľa odseku 3, daň z osobitného základu dane podľa § 17f je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
a)
majetok alebo podnikateľskú činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne daňovník predal alebo iným spôsobom previedol,
b)
majetok následne presunul do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
c)
daňovník sa stal daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v inom štáte, ako je štát v odseku 1,
d)
podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou daňovníka sa následne presunula do iného štátu, ako je štát uvedený v odseku 1,
e)
je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo sa daňovník zrušuje s likvidáciou.
(9)
Daňovník je povinný skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) až e) oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k niektorej z uvedených skutočností.
§ 17h
Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
(1)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa rozumie právnická osoba alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak
a)
daňovník podľa § 2 písm. d) druhého bodu sám alebo spolu so závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) má priamy podiel alebo nepriamy podiel na základnom imaní viac ako 50 %, má priamy podiel alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo má nárok na podiel na zisku tejto právnickej osoby alebo subjektu viac ako 50 % a
b)
daň z príjmov právnickej osoby platená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vypočítanou podľa § 17 až 29 a daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by platila kontrolovaná zahraničná spoločnosť v zahraničí.
(2)
Príjmy stálej prevádzkarne kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, sa nezahrnú do zdaniteľných príjmov na účely výpočtu dane z príjmov právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b).
(3)
Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu umiestnená v zahraničí, ktorej príjmy nie sú predmetom dane podľa § 12 alebo sú od dane oslobodené podľa § 13 alebo na ktorej základ dane sa uplatňuje metóda vyňatia príjmov podľa § 45, ak daň z príjmov právnickej osoby platená z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby vypočítanou podľa § 17 až 29 pripadajúcou na túto stálu prevádzkareň a daňou z príjmov právnickej osoby platenej z príjmov stálej prevádzkarne v zahraničí.
(4)
Súčasťou základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sú aj príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti plynúce z opatrenia alebo viacerých opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré boli vykonané za účelom získania daňovej výhody v rozsahu, v akom k nim nebola vykonaná úprava základu dane podľa § 17 ods. 5.
(5)
Na účely odseku 4 sa opatrenie alebo viaceré opatrenia pri dosahovaní príjmu alebo jeho časti nepovažujú za skutočné v rozsahu, v akom by k tomuto príjmu prislúchajúci majetok a riziká nepatrili kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ak by nebola riadená a kontrolovaná daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý vykonáva významné funkcie, ku ktorým tento majetok a riziká prislúchajú a ktoré slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(6)
Do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa podľa odseku 4 zahrnie základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v tom rozsahu, v ktorom je priraditeľný k majetku a rizikám súvisiacim s vykonávaním významných funkcií týmto daňovníkom, ktorý kontrolovanú zahraničnú spoločnosť riadi a kontroluje. Príjmy (výnosy) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnuté do základu dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa priradia v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1.
(7)
Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa odseku 6 sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, počas ktorého končí zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.
(8)
Zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je možné započítať na daňovú povinnosť len v rozsahu podľa odseku 5 spôsobom podľa § 45. Za zaplatenú daň kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa považuje daň vyberaná zrážkou, ktorá bola kontrolovanej zahraničnej spoločnosti vybraná z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí, v rozsahu v akom by sa vybrala podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a príslušným štátom.
(9)
Ak dôjde k výplate podielov na zisku (dividend) kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, ktoré sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c), základ dane sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, najviac však do výšky prijatých podielov na zisku (dividend) od tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v príslušnom zdaňovacom období.
(10)
Pri predaji akcií alebo obchodného podielu na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa príjem (výnos) z predaja akcií alebo obchodného podielu, ktorý nie je od dane oslobodený, zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. f) alebo písm. g) a zároveň sa zníži o sumy už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 znížené o sumy podľa odseku 9 vzťahujúce sa ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorej akcie alebo obchodný podiel sa predávajú.
(11)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu sa pri presune jeho podnikateľskej činnosti zo stálej prevádzkarne, ktorá je vo vzťahu k tomuto daňovníkovi kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou, zníži o sumy príjmov (výnosov) tejto stálej prevádzkarne už zahrnuté do základu dane podľa odseku 6 vzťahujúce sa k tejto stálej prevádzkarni.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 80ca až 80cd znejú:
„80ca) § 27 ods. 2 a 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cb) § 81 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cc) § 57 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
80cd) § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
53.
V § 18 ods. 6 písm. a) sa slová „posudzovaných kontrolovaných transakciách“ nahrádzajú slovami „posudzovanej kontrolovanej transakcii“ a v písm. d) sa slová „posudzovaných kontrolovaných transakcií“ nahrádzajú slovami „posudzovanej kontrolovanej transakcie“.
54.
V § 18 ods. 11 sa slová „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky81) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“)“ nahrádzajú slovami „finančné riaditeľstvo“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 81 sa vypúšťa.
55.
V § 19 ods. 2 písm. f) sa vypúšťa prvý bod.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
56.
V § 19 ods. 2 písm. h) prvom bode sa za slová „z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,“ vkladajú slová „alebo ak dôjde k zrušeniu konkurzu podľa osobitného predpisu,38b)“ a za slová „alebo uznesením súdu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate,“ sa vkladajú slová „alebo oznámením v Obchodnom vestníku, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu,“.
57.
V § 19 ods. 2 písm. h) druhý bod znie:
„2.
to vyplýva z výsledku konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo z výsledku oddlženia splátkovým kalendárom,38)“.
58.
V § 19 ods. 2 písm. h) štvrtý a piaty bod znejú:
„4.
exekúciu alebo výkon rozhodnutia súd alebo exekútor zastaví z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
5.
exekútor výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví z dôvodu podľa osobitného predpisu;88aaa) to sa vzťahuje aj na ostatné pohľadávky evidované daňovníkom voči tomu istému dlžníkovi,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 88aaa znie:
„88aaa) § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 2/2017 Z. z.“.
59.
V § 19 ods. 2 písmeno s) znie:
„s)
výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3,“.
60.
V § 19 sa odsek 3 dopĺňa písmenom u), ktoré znie:
„u)
úroky platené z úverov a pôžičiek použitých na obstaranie akcií akciovej spoločnosti alebo obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným alebo komanditistu komanditnej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti v zahraničí u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a § 2 písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2) až v tom zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, ak daňovník v tomto zdaňovacom období, v ktorom dochádza k predaju akcií alebo obchodného podielu, nespĺňa podmienky pre oslobodenie podľa § 13c; to sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý vykonáva obchodovanie s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.88)“.
61.
V § 20 ods. 2 písmeno c) znie:
„c)
pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár38) (odseky 10 až 12),“.
62.
V § 20 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru,102) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol zverejnený návrh splátkového kalendára v Obchodnom vestníku.102aa) Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 102aa znie:
„102aa) § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zákona č. 377/2016 Z. z.“.
63.
V § 20 ods. 11 prvá veta znie: „Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a k pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár, sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bola pohľadávka uspokojená.“.
64.
V § 20 ods. 12 druhej vete sa za slovo „konkurz“ vkladá čiarka a slová „a reštrukturalizáciu“ sa nahrádzajú slovami „reštrukturalizáciu a splátkový kalendár“.
65.
V § 20 ods. 22 sa za slová „1 080 dní“ vkladajú slová „alebo ak od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní“.
66.
V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
výdavky (náklady) u závislej osoby podľa § 2 písm. n) až r) v rozsahu, v akom
1.
dochádza k viacnásobnému uplatneniu toho istého daňového výdavku (nákladu) u viacerých závislých osôb a u týchto závislých osôb nedochádza k súčasnému viacnásobnému zahrnutiu zodpovedajúcich príjmov (výnosov) do zdaniteľných príjmov,
2.
nie sú zdaniteľným príjmom u inej závislej osoby podľa právnych predpisov platných v štáte príjemcu príjmu (výnosu), pričom pri posúdení zdaniteľného príjmu sa prihliada aj na právne predpisy platné v štáte konečného príjemcu príjmu (výnosu); postup podľa časti vety pred bodkočiarkou sa neuplatní, ak ide o výdavok (náklad) medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) až r) a príjemcom príjmu (výnosu) je daňovník podľa § 12 ods. 3 alebo obdobný daňovník v zahraničí, u ktorého je tento príjem oslobodený od dane podľa § 13, alebo fyzická osoba, u ktorej tento príjem nie je zdaniteľným príjmom,
3.
sú tieto výdavky (náklady) priamo alebo nepriamo použité na financovanie výdavkov (nákladov) u inej závislej osoby, ktoré vedú k situácii viacnásobného uplatnenia toho istého daňového výdavku (nákladu) podľa prvého bodu, alebo na financovanie výdavkov (nákladov), ktoré vedú k situácii podľa druhého bodu.“.
67.
V § 22 sa odsek 6 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,65a) ktorý je najmenej 10 % vstupnej ceny tejto budovy; rovnako sa postupuje, ak ide o budovu prenajatú na tento účel na základe nájomnej zmluvy.“.
68.
V § 25 sa odsek 1 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
reálna hodnota presunutého hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).“.
69.
§ 25a sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
reálna hodnota presunutého finančného majetku, ktorou bol finančný majetok ocenený na účely zdanenia pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia (§ 17f ods. 6 a 8).“.
70.
V § 26 ods. 11 sa za slovo „kontroly“ vkladajú slová „a vo vyrubovacom konaní“.
71.
§ 26 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12)
Ročný odpis budovy, v ktorej sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby na základe povolenia podľa osobitných predpisov,65a) sa určí najviac počas doby odpisovania podľa odseku 1 a najmenej počas polovice doby odpisovania ustanovenej pre odpisovú skupinu 6 podľa § 27.“.
72.
V § 30a odseky 8 a 9 znejú:
„(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom120a) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.120a)
(9)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je
a)
10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci,120a)
b)
viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci.120a)“.
73.
§ 30a sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote aj aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.“.
74.
V § 30b odseky 8 a 9 znejú:
„(8)
Ak daňovník nedodrží niektorú zo všeobecných podmienok ustanovených osobitným predpisom120d) alebo osobitnú podmienku uvedenú v odseku 3 písm. c), nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých úľavu na dani uplatnil. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je daň, na ktorú bola uplatnená úľava na dani a ktorá bola priznaná v dodatočnom daňovom priznaní, splatná. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila. Nárok na úľavu na dani podľa odseku 1 zaniká aj vtedy, ak správca dane pri daňovej kontrole zistí, že daňovník nedodržal podmienku uvedenú v odseku 3 písm. d), ktorej porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a tento rozdiel dane predstavuje viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.120d)
(9)
Ak daňovník nedodrží niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), ktorých porušenie v úhrne spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani a toto zvýšenie pomernej časti základu dane je
a)
10 % a menej v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom niektorú z podmienok nedodržal, sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá vznikla porušením podmienky podľa odseku 3 písm. a), b) alebo písm. d), pričom daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov,120d)
b)
viac ako 10 % v porovnaní s pomernou časťou základu dane, nárok na úľavu na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie; súčasne sa o sumu neoprávneného čerpania úľavy na dani znižuje nárok na čerpanie úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení poskytnutia stimulov.120d)“.
75.
§ 30b sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Dodatočné daňové priznanie podľa odseku 9 je daňovník povinný podať v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň. Daň ani rozdiel dane nemožno vyrubiť po uplynutí desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa táto úľava na dani uplatnila.“.
76.
V § 30c odsek 1 znie:
„(1)
Od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii projektu výskumu a vývoja možno odpočítať 100 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj1) v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.“.
77.
V § 30c sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odpočet podľa odseku 1 možno v zdaňovacom období zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov (nákladov) vynaložených v
a)
zdaňovacom období na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu a úhrnom výdavkov (nákladov) vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu a
b)
dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach na výskum a vývoj1) zahrnovaných do odpočtu.“.
Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.
78.
V § 30c ods. 3 a 5 až 10 sa slová „odseku 1“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.
79.
V § 30c ods. 4 sa slová „odseku 1 písm. a) až c)“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2“.
80.
V § 30c ods. 5 písm. b) sa za slovo „licencie1)“ vkladá čiarka a slová „okrem licencií1) na počítačový program (softvér) priamo využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja,“.
81.
V § 30c ods. 8 písm. a) sa slová „identifikačné číslo daňovníka“ nahrádzajú slovami „daňové identifikačné číslo“.
82.
V § 30c ods. 10 posledná veta znie:
„Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie v lehote podľa osobitného predpisu;128) v rovnakej lehote je aj splatná dodatočne priznaná daň.“.
83.
V § 32 ods. 6 písm. c) sa za slovo „pobytu“ vkladá čiarka a slová „alebo adresa bydliska“ sa nahrádzajú slovami „adresa bydliska alebo adresa pobytu“.
84.
V § 32 ods. 6 písm. d) sa slová „[§ 11 ods. 3]“ nahrádzajú slovami „(§ 11 ods. 3 a 14)“.
85.
V § 33 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 125a znie:
„125a) § 2 ods. 1 písm. d) tretí bod zákona č. 600/2003 Z. z.“.
86.
V § 37 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 14 druhej vety a predložením dokladu o zaplatení úhrady súvisiacej s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaloženej v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa osobitných predpisov.65a)“.
87.
V § 38 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a tiež o uplatnenie postupu podľa § 50“.
88.
V § 38 ods. 2 druhej vete sa vypúšťajú slová „vrátane uplatnenia postupu podľa § 50“.
89.
V § 38 ods. 3 sa vypúšťajú slová „a uplatní postup podľa § 50“.
90.
V § 38 ods. 4 sa slová „na daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6, 8 a 10“ nahrádzajú slovami „podľa § 11 ods. 6, 8, 10 a 14“.
91.
V § 38 ods. 6 tretej vete sa slová „§ 35 ods. 7“ nahrádzajú slovami „§ 40 ods. 8“ a vypúšťa sa posledná veta.
92.
§ 38 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11)
Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti príslušníka Vojenského spravodajstva alebo plnenia úloh Vojenského spravodajstva, môže byť ročné zúčtovanie alebo daňové priznanie k dani z príjmu plynúceho zo služobného pomeru príslušníka Vojenského spravodajstva vykonané oddelene od ročného zúčtovania alebo daňového priznania príslušníka Vojenského spravodajstva z príjmov z činnosti podľa osobitného predpisu132c) alebo z výkonu činnosti, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa § 5 až 8. Súhrnné vyúčtovanie príjmov príslušníka Vojenského spravodajstva vykoná Vojenské spravodajstvo tak, aby sa vo vzťahu k príslušníkovi Vojenského spravodajstva zachovalo utajenie jeho služobného pomeru. Podrobnosti o vykonaní tohto súhrnného vyúčtovania upraví riaditeľ Vojenského spravodajstva interným predpisom.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 132c znie:
„132c) § 13 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
93.
V § 39 odsek 7 znie:
„(7)
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 najneskôr do 15. apríla roku, v ktorom zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie, na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo.“.
94.
V § 39 ods. 9 písm. b) sa vypúšťajú slová „a vyhlásenie na účely postupu podľa § 50 obsahujúce údaje uvedené v § 50 ods. 3“.
95.
V § 40 ods. 12 písm. a) sa vypúšťa druhý bod.
Doterajšie body 3 a 4 sa označujú ako body 2 a 3.
96.
V § 40 ods. 12 písm. b) sa vypúšťa prvý bod.
Doterajšie body 2 a 3 sa označujú ako body 1 a 2.
97.
§ 41 sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
„(12)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu nevzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g.
(13)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti alebo družstva daňovník prestáva byť daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu a súčasne mu vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, zdaňovacie obdobie sa končí posledným dňom pôvodného zdaňovacieho obdobia daňovníka, ktoré mal pred touto zmenou. Základ dane sa vypočíta podľa § 17 až 29, pričom sa uplatní aj postup podľa § 17f a 17g na presun toho majetku a záväzkov, ktoré sa nevzťahujú k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.“.
98.
V § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 5 písm. d) sa za slová „písm. r)“ vkladajú slová „a s)“.
99.
V § 43 ods. 2 sa za slová „(§ 16 ods. 2)“ vkladá čiarka a slová „ktorá je zaregistrovaná podľa § 49a ods. 5,“ a za slovo „druhého“ sa vkladá čiarka a slová „a štvrtého“ sa nahrádzajú slovami „štvrtého a desiateho“.
100.
V § 43 ods. 3 písm. o) sa za slovom „starostlivosti“ vypúšťa čiarka a slová „jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi“.
101.
V § 43 sa odsek 3 dopĺňa písmenami s) a t), ktoré znejú:
„s)
príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu plynúce daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) vyplácané verejnou obchodnou spoločnosťou alebo komanditnou spoločnosťou, ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva,
t)
vyplatené oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v sume prevyšujúcej podiel podľa § 17e ods. 14.“.
102.
V § 43 ods. 5 písm. d) sa za slová „písm. c) až f)“ vkladajú slová „a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“.
103.
V § 43 ods. 6 písm. b) sa za slovo „druhého“ vkladá čiarka a slová „a štvrtého“ sa nahrádzajú slovami „štvrtého a desiateho“.
104.
V § 43 odsek 10 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte.“.
105.
V § 43 ods. 13 sa slová „pätnásteho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho“.
106.
V § 43 odsek 14 znie:
„(14)
Z príjmov podľa odseku 3 písm. h) sa daň nevyberie, len ak sa daňovník vopred písomne dohodne s platiteľom dane. Takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá, a to na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje identifikačné údaje o daňovníkovi, ktorým je fyzická osoba, a to meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia, ak ide o daňovníka, ktorý nemá pridelené rodné číslo v Slovenskej republike.“.
107.
V § 43 ods. 15 sa slová „tridsiateho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho“.
108.
V § 43 ods. 17 druhej vete a v písmene a) sa slová „konca kalendárneho mesiaca“ nahrádzajú slovami „do troch kalendárnych mesiacov“ a v písmene b) sa slová „pätnásteho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca“.
109.
V § 43 ods. 18 prvej vete sa slová „konca kalendárneho mesiaca“ nahrádzajú slovami „pätnástich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca“.
110.
V § 43 ods. 19 prvej vete sa slová „pätnásteho dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca“.
111.
V § 43 ods. 23 druhej vete sa slová „15. dňa“ nahrádzajú slovami „konca kalendárneho mesiaca“.
112.
§ 43 sa dopĺňa odsekmi 24 a 25, ktoré znejú:
„(24)
Platiteľom dane z príjmov podľa odseku 3 písm. s) je
a)
vyplácajúca verejná obchodná spoločnosť alebo vyplácajúca komanditná spoločnosť, ak má sídlo na území Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa vyplácajú uvedené príjmy spoločníkom verejných obchodných spoločností alebo komplementárom komanditných spoločností,
b)
vyplácajúca obchodná spoločnosť alebo vyplácajúce družstvo so sídlom na území Slovenskej republiky, ak vypláca tieto príjmy daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorým je zahraničná osoba, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, zriadená a umiestnená na území Slovenskej republiky, pričom ak takáto zahraničná osoba nepreukáže vyplácajúcej obchodnej spoločnosti alebo vyplácajúcemu družstvu konečných príjemcov vyplácaných príjmov, vyberie daň zrážkou z celej vyplatenej sumy príjmov.
(25)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí daň vo výške podľa odseku 1 písm. c) z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 11 neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.“.
113.
§ 44 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ak platiteľ dane nevie preukázať konečného príjemcu vyplácaného príjmu podľa § 16 ods. 1, zrazí na zabezpečenie dane sumu vo výške 35 % z tohto príjmu a v oznámení o zrazení a odvedení dane podávanom podľa odseku 3 písm. c) neuvádza identifikačné údaje o prijímateľovi, ak ide o
a)
fyzickú osobu v členení meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,
b)
právnickú osobu v členení názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo.“.
114.
V § 45 ods. 1 štvrtej vete sa slová „§ 7 a 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14“ nahrádzajú slovami „§ 8 a základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e“ a v ôsmej vete sa slová „§ 7 a 8 a základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14“ nahrádzajú slovami „§ 8, základ dane alebo daňová strata vyčíslená podľa § 17 ods. 14 a osobitný základ dane podľa § 7 a 51e“.
115.
§ 45 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Podrobnejšie postupy uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia vo vzťahu k daňovníkovi podľa § 2 písm. d) a e) určí ministerstvo.“.
116.
V § 49 ods. 3 písm. a) a b) sa za slová „v oznámení“ vkladá čiarka a slová „podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo,“.
117.
V § 49a ods. 8 sa slová „s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky a daňovník“ nahrádzajú slovami „s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou“.
118.
V § 50 ods. 1 písm. a) sa slová „vo vyhlásení“ nahrádzajú slovami „na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle“.
119.
V § 50 odsek 3 znie:
„(3)
Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa platí daň, ktoré je súčasťou daňového priznania alebo uvedené na tlačive podľa odseku 1 písm. a) (ďalej len „vyhlásenie“) obsahuje
a)
označenie daňovníka, ktorý podáva vyhlásenie v rozsahu
1.
meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom fyzickou osobou,
2.
názov, adresu sídla, právnu formu, identifikačné číslo daňovníka, ak ide o vyhlásenie predkladané daňovníkom právnickou osobou,
b)
sumu zodpovedajúcu podielu zaplatenej dane,
c)
zdaňovacie obdobie, ktorého sa vyhlásenie týka,
d)
identifikačné údaje prijímateľa alebo prijímateľov podľa odseku 4 v rozsahu názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo organizácie,
e)
sumu pripadajúcu na každého prijímateľa.“.
120.
V § 50 ods. 6 úvodnej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1 (ďalej len „správca dane“)“.
121.
V § 50 ods. 6 písmeno a) znie:
„a)
daňovník nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nedoplatku na dani nepresahujúca 5 eur; daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, preukáže potvrdením od tohto zamestnávateľa, že daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, bola daňovníkovi zrazená alebo daňovník nedoplatok na dani za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa ročné zúčtovanie vykonalo, vysporiada v správnej výške do lehoty na podanie vyhlásenia podľa odseku 1, pričom takéto potvrdenie vystaví zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca (§ 39 ods. 7) a toto potvrdenie je prílohou vyhlásenia,“.
122.
V § 50 ods. 6 písmeno f) znie:
„f)
prijímateľ nemá do pätnástich dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania nedoplatok na dani, pričom za daňový nedoplatok pre účely tohto ustanovenia sa nepovažuje suma nepresahujúca 5 eur,“.
123.
V § 50 ods. 7 druhá veta znie:
„Notár, ktorý toto osvedčenie vykonal, je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť identifikačné údaje prijímateľa v rozsahu podľa odseku 3 písm. d), názov banky alebo názov pobočky zahraničnej banky, v ktorej má prijímateľ zriadený účet a číslo tohto účtu komore na účely jeho zápisu do zoznamu prijímateľov na nasledujúci rok.“.
124.
V § 50 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: „Za použitie podielu zaplatenej dane sa považuje aj vklad do výšky 25 % z prijatého podielu zaplatenej dane do nadačného imania146aaa) nadácie.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 146aaa znie:
„146aaa) § 3 ods. 2 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z.“.
125.
V § 51e sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Do osobitného základu dane sa zahŕňajú príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. f) a § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu, plynúce od zahraničnej osoby, ktorá nepodlieha zdaneniu obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, ktorá má sídlo alebo miesto skutočného vedenia na území Slovenskej republiky a ktorej uvedený príjem plynul z dôvodu, že sa podieľa na základnom imaní zahraničnej osoby, ak plynú daňovníkovi podľa
a)
§ 2 písm. d) prvého bodu okrem daňovníka podľa písmena b),
b)
§ 2 písm. d) prvého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x),
c)
§ 2 písm. d) druhého bodu, ak mu tieto príjmy plynú od daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x).“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
126.
V § 51e ods. 3 úvodnej vete sa slová „e) a g)“ nahrádzajú slovami „e) až g)“, v písmene a) sa za slová „odseku 1 písm. a)“ vkladajú slová „a odseku 2 písm. a)“, za slová „písm. c) až f)“ sa vkladajú slová „a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“ a v písmene b) sa za slová „odseku 1 písm. b)“ vkladajú slová „a odseku 2 písm. b)“ a za slová „písm. c) až f)“ sa vkladajú slová „a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“.
127.
V § 51e ods. 4 sa za slová „odseku 1 písm. c)“ vkladajú slová „a príjmy (výnosy) podľa § 12 ods. 7 písm. c) druhého bodu neznížené o výdavky vyplácané daňovníkovi podľa odseku 2 písm. c)“ a za slová „písm. c) až f)“ sa vkladajú slová „a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a“.
128.
Za § 52zm sa vkladajú § 52zn a 52zo, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠52zn
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2018
(1)
Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ad) až ag), § 17 ods. 42, § 21 ods. 2 písm. o) a § 30c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.
(2)
Ustanovenia § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 13 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 2 písm. h) prvého a druhého bodu, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12 a § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017.
(3)
Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.
(4)
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije pri podaní oznámenia podľa § 43 ods. 17 po 31. decembri 2017.
(5)
Ustanovenie § 11 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát uplatní pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie roka 2017.
(6)
Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13a v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie vynálezu chráneného patentom alebo technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technického riešenia, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, alebo počítačového programu (softvér), ktorý bol výsledkom vlastnej činnosti daňovníka a podlieha autorskému právu podľa osobitného predpisu,74bc) ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.
(7)
Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2018. Ustanovenie § 13b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na daňovníka, ktorému v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018 plynú príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil vynález chránený patentom alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom, ktoré boli výsledkom výskumu a vývoja1) vykonávaného daňovníkom, a to aj ak ide o vynález, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, a technické riešenie, ktoré je predmetom prihlášky úžitkového vzoru, ktoré boli po 31. decembri 2017 prevedené inou osobou naspäť na daňovníka.
(8)
Ustanovenia § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 17d ods. 7, 8, 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na splatenie nepeňažného vkladu80c) po 31. decembri 2017.
(9)
Ustanovenia § 17c ods. 9 a 10 a § 17e ods. 8 až 10 a ods. 12 a 13 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použijú na zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie obchodných spoločností alebo družstiev, u ktorých rozhodný deň nastane najskôr po 1. januári 2018.
(10)
Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
(11)
Ustanovenia § 17f, 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri presune majetku daňovníka, odchode daňovníka alebo presune podnikateľskej činnosti daňovníka do zahraničia po 31. decembri 2017.
(12)
Ustanovenie § 22 ods. 6 písm. f) a príloha č. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.
(13)
Ustanovenia § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 31. decembri 2017.
(14)
Ustanovenie § 33 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roka 2017.
(15)
Ustanovenie § 52zc sa od 1. januára 2018 neuplatňuje.
(16)
Ustanovenie § 26 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použije v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, a to aj na majetok, ktorý bol odpisovaný podľa predpisu účinného do 31. decembra 2017, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(17)
Ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých pred 1. januárom 2018, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť od 1. januára 2018. U daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, sa ustanovenie § 13c v znení účinnom od 1. januára 2018 použije na príjmy z predaja akcií alebo obchodného podielu nadobudnutých do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých je splnená podmienka splateného a v obchodnom registri zapísaného priameho podielu na základnom imaní 10 %, pričom na účely splnenia podmienky podľa § 13c ods. 2 písm. a) lehota 24 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov začína plynúť prvým dňom zdaňovacieho obdobia začínajúceho po 31. decembri 2017.
(18)
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. f) prvého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2017 sa použije pri predaji akcií obstaraných najneskôr do 31. decembra 2017 a u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, pri predaji akcií obstaraných do konca zdaňovacieho obdobia, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu začínajúcemu po 31. decembri 2017, u ktorých nie sú splnené podmienky oslobodenia podľa odseku 17 a § 13c.
(19)
Ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) a § 19 ods. 2 písm. s) v znení účinnom od 1. januára 2018 sa prvýkrát použijú pri poskytnutí dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. decembri 2017.
§ 52zo
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019
Ustanovenia § 2 písm. ah) a § 17h v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použijú prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.“.
129.
V prílohe č. 1 sa na konci odpisovej skupiny 2 pripájajú tieto slová:
„
2-41 Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby“.
“.
130.
Príloha č. 2 sa dopĺňa deviatym bodom, ktorý znie:
„9.
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19. 7. 2016).“.

Čl. II

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z. a zákona č. 267/2017 Z. z. sa mení takto:
V § 52 odsek 10 znie:
„(10)
Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov, ktoré si uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj alebo oslobodenie podľa osobitného predpisu.37ab) V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu.37ac)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
„37ab) § 13a, 13b a 30c zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37ac) § 13a ods. 6, § 13b ods. 7 a § 30c ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I § 2 písm. ah) v bode 4, § 17h v bode 52 a § 52zo v bode 128, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.
Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Robert Fico v. r.