OBSAH ZÁKONA

Úplne znenie zákona o dohľade nad finančným trhom 2026

Zákon č. 114/2018 Z. z.

Znenie účinné:

od 14.04.2018 do neurčito

Najbližšia zmena:

Žiadna (najnovšie znenie)

Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1Predmet a rozsah úpravy

(1)

Tento zákon upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia, ktorý vykonáva Národná banka Slovenska. Cieľom dohľadu nad finančným trhom je prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany finančných spotrebiteľov a iných klientov na finančnom trhu a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže.

(2)

Dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (ďalej len „ochrana finančných spotrebiteľov“) vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.¹)

(3)

Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom

vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, a to nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, pobočkami zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, burzami cenných papierov, poskytovateľmi služieb vykazovania údajov, centrálnymi depozitármi cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, pobočkami zahraničných správcovských spoločností, podielovými fondmi, investičnými fondmi s premenlivým základným imaním, zahraničnými subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničných poisťovní, pobočkami zahraničných zaisťovní, pobočkami poisťovní z iného členského štátu, pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými fondmi, platobnými inštitúciami, pobočkami zahraničných platobných inštitúcií, inštitúciami elektronických peňazí, pobočkami zahraničných inštitúcií elektronických peňazí, samostatnými finančnými agentmi, finančnými poradcami, veriteľmi a inými veriteľmi vymedzenými osobitným zákonom,^1aa) Fondom ochrany vkladov, Garančným fondom investícií, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, konsolidovanými celkami, subkonsolidovanými celkami, finančnými holdingovými inštitúciami, zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, finančnými konglomerátmi a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom¹) aj nad inými osobami, nad inými účelovými združeniami majetku a nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorým osobitné predpisy¹) v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva, alebo dôchodkového sporenia ukladajú povinnosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“); Národná banka Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi

ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov,

dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov¹) a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ako aj na dodržiavanie ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti, ak to ustanovujú tieto právne záväzné akty,

vedie konania, udeľuje povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, ukladá sankcie a opatrenia na nápravu, vydáva iné rozhodnutia, stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania podľa tohto zákona a osobitných predpisov a dohliada na plnenie svojich rozhodnutí vrátane dodržiavania podmienok určených v týchto rozhodnutiach,

vykonáva dohľad na mieste a dohľad na diaľku nad dohliadanými subjektmi,

identifikuje, sleduje a posudzuje riziká, ktoré hrozia finančnej stabilite, a prostredníctvom predchádzania týmto rizikám a ich zmierňovania prispieva k posilňovaniu odolnosti finančného systému a obmedzovaniu nárastu systémových rizík v záujme ochrany stability finančného systému ako celku,

vykonáva ochranu finančných spotrebiteľov vrátane vybavovania podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov a podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov; finančným spotrebiteľom sa rozumie spotrebiteľ^1aaa) na finančnom trhu, s ktorým pri ponúkaní finančnej služby alebo pri uzatváraní alebo plnení spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí finančnej služby koná dohliadaný subjekt alebo osoba konajúca v mene alebo na účet dohliadaného subjektu,

vykonáva úlohy, činnosti a oprávnenia v rámci jednotného mechanizmu dohľadu v spolupráci s Európskou centrálnou bankou podľa osobitných predpisov,^1ab)

vykonáva dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa osobitného predpisu;^1a) pri vykonávaní tohto dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona,

vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona a osobitných zákonov¹) v oblasti finančného trhu, ak to ustanovujú tieto zákony,

spolupracuje s Ministerstvom financií Slovenskej republiky²) (ďalej len „ministerstvo“) a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky²) pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti finančného trhu,

spolupracuje a vymieňa si informácie v rozsahu potrebnom na plnenie jej úloh a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi,^1b) a to s Európskou centrálnou bankou,^1ab) s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu,^1b) so zahraničnými orgánmi dohľadu v oblasti finančného trhu (ďalej len „zahraničný orgán dohľadu“), s ďalšími orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných štátoch a s inými osobami, ktoré majú informácie o dohliadaných subjektoch alebo ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi,

predkladá Národnej rade Slovenskej republiky³) a vláde Slovenskej republiky

priebežné polročné správy o stave a vývoji finančného trhu do troch mesiacov po skončení prvého polroka príslušného kalendárneho roka a zverejňuje tieto správy,

ročné správy o stave a vývoji finančného trhu do šiestich mesiacov po skončení príslušného kalendárneho roka a zverejňuje tieto správy,

vykonáva ďalšie činnosti a oprávnenia v oblasti finančného trhu podľa tohto zákona a osobitných predpisov.^1b)

§ 2Všeobecné zásady výkonu dohľadu

(1)

Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dohľadu sa postupuje podľa tohto zákona, ak osobitný predpis¹) neustanovuje inak.

(2)

Dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a vykonáva sa ako dohľad na individuálnom základe nad jednotlivými dohliadanými subjektmi, ako dohľad na konsolidovanom základe nad skupinami osôb a účelových združení majetku, ktorých súčasťou sú aj dohliadané subjekty, a ako doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi. Dohľadom na konsolidovanom základe a doplňujúcim dohľadom nad finančnými konglomerátmi sa nenahrádza dohľad na individuálnom základe.

(3)

Predmetom dohľadu nad dohliadanými subjektmi nie je rozhodovanie sporov z právnych vzťahov medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.⁴)

(4)

Pri výkone dohľadu patria Národnej banke Slovenska a jej zamestnancom, ktorí v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú dohľad (ďalej len „osoba poverená výkonom dohľadu“), oprávnenia podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby poverené výkonom dohľadu nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich pracovnoprávna zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska a ani ich trestnoprávna zodpovednosť.

(5)

Členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska (ďalej len „banková rada“), osoby poverené výkonom dohľadu a ďalší zamestnanci Národnej banky Slovenska sú povinní zachovávať mlčanlivosť⁵) o informáciách získaných pri dohľade nad dohliadanými subjektmi vrátane protokolov o vykonanom dohľade a spisov o konaniach pred Národnou bankou Slovenska; na túto povinnosť mlčanlivosti a zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,⁵) ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe informácií získaných pri dohľade nad dohliadanými subjektmi môže Národná banka Slovenska a osoby poverené výkonom dohľadu sprístupniť a poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu¹) a iné informácie v súhrnnej podobe, z ktorých nemožno identifikovať, o aký konkrétny dohliadaný subjekt alebo o akú inú konkrétnu osobu ide, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak.

(6)

Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zistí neobvyklú obchodnú operáciu alebo porušenie povinností dohliadaných subjektov pri predchádzaní alebo odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, bezodkladne to oznámi službe finančnej polície Policajného zboru a štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy v oblasti ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.

(7)

Dohliadaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, sú povinní umožniť výkon dohľadu, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu, a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc požadované Národnou bankou Slovenska alebo osobami poverenými výkonom dohľadu na účely výkonu dohľadu; ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, dohliadaný subjekt je povinný predložiť na svoje vlastné náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka. Národná banka Slovenska môže na základe písomného návrhu dohliadaného subjektu upustiť od predloženia úradne osvedčeného prekladu dokumentácie alebo inej informácie do štátneho jazyka, ak je to prípustné podľa osobitných predpisov^5a) a ak ide o dokumentáciu alebo inú informáciu vyhotovenú v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií; Národná banka Slovenska je však oprávnená aj dodatočne podľa svojej potreby požiadať dohliadaný subjekt o predloženie úradne osvedčeného prekladu príslušnej dokumentácie alebo inej informácie do štátneho jazyka. Dohliadaný subjekt je povinný umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní svojho valného zhromaždenia, dozornej rady, štatutárneho orgánu alebo iného svojho orgánu riadiaceho alebo kontrolujúceho činnosť dohliadaného subjektu, pričom oznámenie o termíne a program každého zasadnutia takéhoto orgánu je dohliadaný subjekt povinný najmenej tri pracovné dni vopred doručiť Národnej banke Slovenska.

(8)

Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo sankcie prerokovať alebo iným postupom vybavovať problémy a nezrovnalosti v činnosti dohliadaného subjektu s členmi jeho štatutárneho orgánu, dozornej rady alebo iného orgánu riadiaceho alebo kontrolujúceho činnosť dohliadaného subjektu, prípadne s jeho vedúcimi zamestnancami⁶) a vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu; tieto osoby sú povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť a pomoc.

(9)

Národná banka Slovenska zverejňuje podľa § 37 ods. 3 ňou určené stanoviská, metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom a vysvetľujúce uplatňovanie tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti. Národná banka Slovenska preberá usmernenia a odporúčania európskych orgánov dohľadu uverejnené podľa osobitného predpisu^6a) okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie alebo odporúčanie, a podľa osobitného predpisu^6a) o tom informuje príslušný európsky orgán dohľadu.

(10)

Dohľadom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní vedených Národnou bankou Slovenska. Dohľadom na mieste však nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste postupom Národnej banky Slovenska v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska podľa § 12 až 34 tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

(11)

Dohľadom na diaľku je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov, ktoré sa týkajú dohliadaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, inak ako dohľadom na mieste, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov predložených Národnej banke Slovenska na základe jej písomnej žiadosti a informácií uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných Národnej banke Slovenska na základe tohto zákona, osobitných zákonov, iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní vedených Národnou bankou Slovenska. Dohľadom na diaľku však nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií na diaľku postupom Národnej banky Slovenska v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska podľa § 12 až 34 tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

(12)

Náklady spojené s dohľadom na mieste a dohľadom na diaľku, ktoré vznikli Národnej banke Slovenska, znáša Národná banka Slovenska a náklady, ktoré vznikli dohliadanému subjektu, znáša dohliadaný subjekt, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak.

§ 3Súčinnosť pri výkone dohľadu

(1)

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci vrátane Notárskej komory Slovenskej republiky⁷) a Slovenskej komory audítorov,⁸) notári,⁷) štatutárni audítori,⁸) audítorské spoločnosti,⁸) centrálny depozitár cenných papierov,⁹) členovia centrálneho depozitára cenných papierov,⁹) burza cenných papierov¹⁰) a iné osoby,¹¹) ktorých činnosť súvisí s dohliadanými subjektmi, sú povinné poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Pritom orgány verejnej moci a iné osoby podľa prvej vety sú povinné bezplatne sprístupňovať a poskytovať Národnej banke Slovenska na účely dohľadu ňou požadované vyjadrenia, vysvetlenia, údaje a iné informácie a podklady, ktoré získali pri svojej činnosti, vrátane osobných údajov a iných informácií a podkladov z verejných častí aj neverejných častí nimi vedených, spravovaných alebo prevádzkovaných informačných systémov^11a) vrátane registrov,^11b) evidencií, zoznamov a iných súborov informácií a súvisiacich zbierok listín, pričom údaje a iné informácie z príslušného informačného systému sa sprístupňujú aj v elektronickej podobe spôsobom umožňujúcim úplný, priamy a trvalý diaľkový prístup prostredníctvom elektronickej komunikácie. Dožiadaný orgán alebo dožiadaná osoba má právo odoprieť sprístupnenie a poskytnutie požadovaných informácií len vtedy, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti, prípadne k sprístupneniu alebo poskytnutiu informácií v rozpore so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

(2)

Právnické osoby a fyzické osoby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 a ktoré majú doklady alebo informácie súvisiace s dohliadanými subjektmi alebo s ich činnosťou, sú povinné sprístupniť a poskytnúť ich Národnej banke Slovenska na jej žiadosť písomne alebo ústne do zápisnice; ak na žiadosť Národnej banky Slovenska poskytnú informácie ústne do zápisnice, na vyhotovenie a náležitosti zápisnice sa obdobne vzťahuje § 17 ods. 3 a 4.

(3)

Národná banka Slovenska pri spolupráci v rámci výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie Európskej centrálnej banke,^1ab) účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu,^1b) iným zahraničným orgánom dohľadu, štatutárnym audítorom,⁸) audítorským spoločnostiam⁸) a Slovenskej komore audítorov⁸) a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám,¹¹) ktorých činnosť súvisí s dohľadom nad dohliadanými subjektmi, ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Ak sa na takéto sprístupnenie a poskytovanie informácií vyžaduje zbavenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitného zákona,⁵) za toto zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa považuje aj bankovou radou schválená písomná dohoda o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom alebo osobou.

(4)

Informácie sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 možno použiť len na účely vykonávania dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na účely kontroly kvality audítorských služieb a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh¹²) orgánov a osôb uvedených v odseku 3. Orgány a osoby uvedené v odseku 3, ktorým Národná banka Slovenska sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou, odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť.¹³) Tieto informácie si orgány a osoby uvedené v odseku 3 môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté Národnou bankou Slovenska; inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak je podľa osobitného predpisu¹⁴) požadovaná informácia súvisiaca s dohľadom nad dohliadanými subjektmi alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne.¹⁵)

(5)

Informácie, ktoré získa Národná banka Slovenska, osoby poverené výkonom dohľadu alebo prizvané osoby od zahraničných orgánov dohľadu, sa môžu využiť len na účely výkonu dohľadu nad dohliadanými subjektmi, na plnenie iných zákonom ustanovených úloh Národnej banky Slovenska a na účely súdnych konaní o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí alebo postupu Národnej banky Slovenska alebo na účely trestného stíhania. Tieto informácie môže Národná banka Slovenska sprístupniť alebo poskytnúť iným orgánom alebo osobám, alebo zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol.

(6)

Národná banka Slovenska je na účely výkonu dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov¹) a na štatistické účely oprávnená požiadať záujmové združenie^15a) dohliadaných subjektov pôsobiace v určitej oblasti finančného trhu o podanie vyjadrenia, vysvetlenia, iné podklady a informácie, ktoré súvisia s činnosťou tohto záujmového združenia alebo s činnosťou jeho členov, ktorá podlieha výkonu dohľadu. Dožiadané záujmové združenie je na účely poskytnutia tejto súčinnosti Národnej banke Slovenska oprávnené zhromažďovať a spracúvať podklady a informácie od svojich členov s cieľom poskytnúť ich Národnej banke Slovenska.

(7)

Podrobnosti o poskytovaní súčinnosti podľa odsekov 1 až 5 možno upraviť písomnou dohodou o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom alebo osobou, ak za Národnú banku Slovenska takúto dohodu schváli banková rada; takúto dohodu so zahraničným orgánom dohľadu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti.

§ 4Medzinárodná spolupráca pri výkone dohľadu

(1)

Zahraničný orgán dohľadu z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“) môže na území Slovenskej republiky vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, pričom táto zahraničná osoba podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Zahraničný orgán dohľadu z iného štátu ako členského štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou dohliadaného subjektu, ktorý je pobočkou alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej osoby, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným zahraničným orgánom dohľadu; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je zahraničný orgán dohľadu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby zahraničného orgánu dohľadu majú pri vykonávaní dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako osoby poverené výkonom dohľadu na mieste na základe poverenia Národnej banky Slovenska; nemajú však povinnosť vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade na mieste ani povinnosť určiť a oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade na mieste.

(2)

Národná banka Slovenska môže na území iného členského štátu vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu vrátane jeho pobočiek a nad dcérskou spoločnosťou dohliadaného subjektu, ak ide o dohliadaný subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky a ak takýto dohľad umožňujú právne predpisy platné v príslušnom členskom štáte. Národná banka Slovenska môže na území iného štátu ako členského štátu vykonávať dohľad nad činnosťou dohliadaného subjektu vrátane jeho pobočiek a nad dcérskou spoločnosťou dohliadaného subjektu, ak ide o dohliadaný subjekt so sídlom na území Slovenskej republiky a ak takýto dohľad umožňujú právne predpisy platné v príslušnom štáte a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a zahraničným orgánom dohľadu z príslušného štátu.

(3)

Národná banka Slovenska je účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu.^1b) Národná banka Slovenska môže byť členom medzinárodných organizácií v oblasti dohľadu vrátane národných orgánov obozretného dohľadu na makroúrovni nad finančným trhom a zabezpečovať plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. Národná banka Slovenska zabezpečuje plnenie úloh, ktoré pre národné orgány dohľadu vyplývajú z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách v oblasti finančného trhu.

§ 5Útvar dohľadu nad finančným trhom

(1)

Banková rada zabezpečí v Národnej banke Slovenska zriadenie organizačného útvaru na plnenie vymedzených úloh pri dohľade nad dohliadanými subjektmi v rámci finančného trhu (ďalej len „útvar dohľadu nad finančným trhom“), ktorý

vykonáva dohľad na mieste,

vykonáva dohľad na diaľku,

vykonáva ochranu finančných spotrebiteľov,

uskutočňuje konanie a rozhodovanie v prvom stupni, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak,

pripravuje podľa pravidiel určených bankovou radou návrhy na reguláciu finančného trhu, ktorými sa rozumejú návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov Národnej banky Slovenska na vykonanie tohto zákona a osobitných zákonov¹) v oblasti finančného trhu, ak to ustanovujú tieto zákony, najmä návrhy na ustanovovanie pravidiel obozretného podnikania, pravidiel bezpečnej prevádzky a ďalších požiadaviek na podnikanie dohliadaných subjektov,

plní ďalšie úlohy zverené Národnej banke Slovenska pri dohľade nad finančným trhom, ak ich plnenie nepatrí do pôsobnosti iných organizačných útvarov alebo orgánov Národnej banky Slovenska.

(2)

Vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom¹⁶) rozhoduje o postupe útvaru dohľadu nad finančným trhom pri plnení úloh tohto útvaru; určený vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom alebo ním poverený zamestnanec z útvaru dohľadu udeľuje a podpisuje písomné poverenia na výkon dohľadu na mieste a rozhoduje o postupe útvaru dohľadu pri uskutočňovaní konaní v prvom stupni vrátane prijímania a podpisovania prvostupňových rozhodnutí vo veciach dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov, ak zákon neustanovuje inak. Organizačné usporiadanie, zásady riadenia a podrobnejšie vymedzenie a rozčlenenie úloh útvaru dohľadu nad finančným trhom určí organizačný poriadok Národnej banky Slovenska.¹⁷)

(3)

Útvar dohľadu nad finančným trhom pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi postupuje samostatne, nezávisle a nestranne v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi; s inými organizačnými útvarmi a orgánmi Národnej banky Slovenska spolupracuje, vymieňa si s nimi informácie a podklady a navzájom si poskytujú ďalšiu súčinnosť a pomoc v rozsahu, v akom je to potrebné na riadny a účinný výkon zákonom ustanovených úloh a činností Národnej banky Slovenska. Útvar dohľadu nad finančným trhom je pri konaní a rozhodovaní v prvom stupni viazaný rozhodnutiami bankovej rady vydanými v druhom stupni¹⁸) a rozhodnutiami súdu vydanými pri preskúmavaní zákonnosti právoplatných rozhodnutí alebo postupu Národnej banky Slovenska v správnom súdnictve.¹⁹) Útvaru dohľadu nad finančným trhom nemožno ukladať úlohy, ktoré ovplyvňujú nezávislé, nestranné, riadne a včasné plnenie jeho zákonom uložených povinností pri výkone dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

DRUHÁ ČASŤ

POSTUP PRI DOHĽADE NA MIESTE

§ 6

Dohľad na mieste môže vykonávať osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá má písomné poverenie Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu na mieste. Písomné poverenie na výkon dohľadu na mieste obsahuje označenie dohliadaného subjektu, mená, priezviská a funkcie osôb poverených výkonom dohľadu, predmet dohľadu, plánovanú dobu trvania dohľadu, ak je určená, odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a meno, priezvisko, funkciu a podpis oprávneného vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý v mene Národnej banky Slovenska udelil toto poverenie, ak osobitný zákon²⁰) neustanovuje inak; toto poverenie možno dodatočne zmeniť. Písomné poverenie na výkon dohľadu na mieste nemusí obsahovať mená, priezviská a funkcie osôb poverených výkonom dohľadu pri osobách, ktoré vykonávajú dohľad pod utajenou identitou; pričom v poverení sa uvádza číslo preukazu osoby poverenej výkonom dohľadu pod utajenou identitou, ktorý jej vydala Národná banka Slovenska.

§ 7

(1)

Osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, ak so zreteľom na jej vzťah k predmetu dohľadu, dohliadanému subjektu alebo jeho zamestnancom možno mať pochybnosti o jej nezaujatosti.

(2)

Dohliadaný subjekt, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že osoba poverená výkonom dohľadu má byť vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť osoba poverená výkonom dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, kedy sa dohliadaný subjekt dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu s oznámením o námietke zaujatosti je dohliadaný subjekt povinný predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada a nerozhoduje sa o nich, ak sa už o nich rozhodlo.

(3)

Osoba poverená výkonom dohľadu, ktorá sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jej vylúčeniu z výkonu dohľadu na mieste, je povinná bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti nadriadenému, ktorý udelil poverenie na výkon dohľadu na mieste, vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť táto osoba vylúčená z výkonu dohľadu na mieste. Člen bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z výkonu dohľadu na mieste.

(4)

Podanie námietky zaujatosti z dôvodov uvedených v odseku 1 nebráni pokračovaniu dohľadu na mieste; osoba poverená výkonom dohľadu na mieste, proti ktorej smeruje námietka zaujatosti podaná dohliadaným subjektom z dôvodov uvedených v odseku 1, do rozhodnutia o tejto námietke zaujatosti nesmie vyhotoviť ani podieľať sa na vyhotovení protokolu o vykonanom dohľade na mieste, ani čiastkového protokolu. Osoba poverená výkonom dohľadu, proti ktorej smeruje námietka zaujatosti podaná dohliadaným subjektom, je povinná bezodkladne písomne sa vyjadriť k obsahu podanej námietky zaujatosti a toto písomné vyjadrenie predložiť tomu, kto je príslušný rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti.

(5)

O námietke zaujatosti sa rozhodne do 30 pracovných dní od jej podania, alebo od odstránenia jej neúplnosti alebo jej iných nedostatkov na základe písomnej výzvy Národnej banky Slovenska pre predkladateľa. O tom, či osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, rozhoduje jej nadriadený; ak sa námietka zaujatosti týka viacerých osôb poverených výkonom dohľadu, rozhodne o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste ich spoločný nadriadený. O vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom alebo člena bankovej rady z dohľadu na mieste rozhodne banková rada; na hlasovaní bankovej rady o vylúčení člena bankovej rady sa nezúčastňuje ten člen bankovej rady, o ktorom sa hlasuje. Na toto rozhodovanie sa nevzťahujú ustanovenia o konaní podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní.²¹) Proti rozhodnutiu o vylúčení z výkonu dohľadu na mieste alebo zamietnutí námietky zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok.

(6)

Ak sa rozhodlo, že osoba poverená výkonom dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu na mieste, príslušný vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom prijme opatrenia na zabezpečenie riadneho pokračovania a dokončenia dohľadu na mieste. V prípade rozhodnutia o vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom a súčasne jeho zástupcov určí banková rada osobu, ktorá bude zodpovedať za riadne pokračovanie a dokončenie výkonu dohľadu na mieste vrátane vyhotovenia protokolu o vykonanom dohľade na mieste.

§ 8

(1)

Dohľad na mieste sa začína dňom, keď sa osoba poverená výkonom dohľadu preukázala dohliadanému subjektu písomným poverením Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu na mieste u tohto dohliadaného subjektu, pričom poverením na výkon dohľadu sa možno dohliadanému subjektu preukázať aj doručením rovnopisu tohto poverenia dohliadanému subjektu prostredníctvom poštového podniku; rovnako sa dohliadanému subjektu preukazuje aj zmena poverenia. Dohľad na mieste vykonávaný nepriamo alebo pod utajenou identitou sa začína okamihom, keď osoba poverená výkonom dohľadu alebo prizvaná osoba urobila voči dohliadanému subjektu prvý úkon, ak nie je v tomto odseku uvedené inak; dohľad na mieste pod utajenou identitou možno vykonať aj v rámci dohľadu na mieste, ktorý sa už začal. Od začatia dohľadu na mieste je Národná banka Slovenska, osoba poverená výkonom dohľadu a prizvaná osoba oprávnená vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov súčinnosť a plnenie povinností na účely výkonu dohľadu na mieste vrátane predloženia dokladov, podkladov, informácií na technických nosičoch a iných informácií, písomností a vecí, ako aj ich doručenie v ňou určenej lehote do Národnej banky Slovenska; to neplatí pri výkone dohľadu na mieste pod utajenou identitou až do momentu preukázania sa osoby poverenej výkonom dohľadu písomným poverením Národnej banky Slovenska na výkon dohľadu na mieste u tohto dohliadaného subjektu.

(2)

Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste oprávnené

vstupovať a po bezvýslednej výzve na umožnenie vstupu si vymôcť vstup na pozemky, do budov, miestností, zariadení a do iných priestorov dohliadaného subjektu vrátane jeho dopravných prostriedkov; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia porušená,²²)

vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytovali

doklady vrátane ich originálov, výkazy, dokumentáciu a iné písomnosti a informácie vrátane informácií na technických nosičoch údajov, úradne osvedčené preklady preverovaných písomností a informácií a aby im umožnili prístup k iným veciam dohliadaných subjektov,

vysvetlenia, vyjadrenia a iné ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a predbežným zisteniam o nedostatkoch a k zisteným nedostatkom,

prevziať a premiestniť aj mimo priestorov dohliadaného subjektu originály dokladov, podklady, informácie na technických nosičoch údajov a iné informácie, písomnosti a veci; po bezvýslednej výzve na poskytnutie dokladov, podkladov, informácií na technických nosičoch údajov a iných potrebných informácií, písomnosti a veci si k nim vymôcť prístup prekonaním odporu alebo vytvorenej prekážky, a to aj s pomocou prizvanej osoby spôsobilej na zabezpečenie prekonania odporu alebo vytvorenej prekážky,

vyžadovať súčinnosť a plnenie povinností dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť však nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by bola porušená zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli oprávneným orgánom zbavené tejto povinnosti,

vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie priebehu výkonu dohľadu a zistených nedostatkov, a to aj bez predchádzajúceho upovedomenia dohliadaného subjektu a ďalších dotknutých osôb; vyhotovené záznamy možno využiť na účely súvisiace s výkonom dohľadu, ak vyhotovené záznamy sú súčasťou registratúrnych záznamov podľa osobitného predpisu,^22a)

vykonávať kontrolné zaobstarávanie finančných služieb vrátane uzatvárania zmlúv o poskytnutí finančnej služby, a to aj nepriamo alebo pod utajenou identitou,

vykonávať iné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinného a plynulého výkonu dohľadu,

vykonávať ďalšie oprávnenia podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

(3)

Osoby poverené výkonom dohľadu sú pri výkone dohľadu na mieste povinné

preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone dohľadu na mieste písomným poverením Národnej banky Slovenska na výkon tohto dohľadu spolu s preukazom zamestnanca Národnej banky Slovenska; to neplatí pri výkone dohľadu nepriamo alebo pod utajenou identitou, keď je osoba poverená výkonom dohľadu na mieste oprávnená preukázať sa dohliadanému subjektu až po vykonaní úkonov nepriamo alebo pod utajenou identitou,

vydať dohliadanému subjektu písomné potvrdenie o prevzatí originálov dokladov a iných písomností a vecí premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného subjektu a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak prevzaté doklady a iné veci už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu nad dohliadaným subjektom, na konanie ani iný postup podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,¹) sú povinné bezodkladne ich vrátiť tomu, od koho boli prevzaté,

vyhotoviť písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste, doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie tohto protokolu, určiť primeranú lehotu, najmenej tri pracovné dni, dohliadanému subjektu na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v tomto protokole, bezodkladne preveriť opodstatnenosť písomných námietok predložených dohliadaným subjektom a doručiť dohliadanému subjektu písomné oznámenie o výsledku preverenia predložených písomných námietok; to rovnako platí o písomnom priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený o určitom konkrétnom zistení v záujme zabezpečenia účinného a plynulého výkonu dohľadu,

ak je to potrebné, určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty, v ktorých je dohliadaný subjekt povinný prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku a predložiť Národnej banke Slovenska písomné správy o prijatých opatreniach a o splnení prijatých opatrení, pričom ak protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, osoby poverené výkonom dohľadu môžu určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu aj lehotu, v ktorej je dohliadaný subjekt povinný predložiť Národnej banke Slovenska písomný plán opatrení prijatých k odporúčaniam na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu a písomné správy o splnení týchto opatrení; lehoty podľa tohto ustanovenia môže Národná banka Slovenska z objektívneho dôvodu určiť alebo zmeniť aj po skončení dohľadu na mieste,

rešpektovať práva dohliadaného subjektu podľa tohto zákona a osobitných predpisov,

zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri dohľade na mieste tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných predpisov;²³) porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie takýchto informácií a podkladov na výkon úloh a oprávnení Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ak je to na ich výkon potrebné,

plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

§ 9

(1)

Dohliadaný subjekt a jeho zamestnanci, ktorých sa dotýka výkon dohľadu na mieste, majú právo písomne sa vyjadriť k predbežným zisteniam o nedostatkoch a k nedostatkom zisteným pri výkone dohľadu na mieste, ktoré im v priebehu dohľadu na mieste oznámili osoby poverené výkonom dohľadu. Dohliadaný subjekt má právo v určenej lehote predložiť písomné námietky proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ako aj písomné námietky proti údajom uvedeným v priebežnom protokole alebo čiastkovom protokole, ak bol takýto protokol vyhotovený.

(2)

Dohliadaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dohľadu na mieste, bezodkladne, najneskôr však v lehote podľa § 8 ods. 3 písm. d), prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a príčin ich vzniku, ako aj po prijatí týchto opatrení a tiež po splnení týchto opatrení o tom bezodkladne predložiť písomné správy Národnej banke Slovenska.

(3)

Dohliadaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dohliadaným subjektom, sú pri výkone dohľadu na mieste povinní tiež

umožniť vykonávanie oprávnení, ktoré pri výkone dohľadu na mieste patria Národnej banke Slovenska, osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným osobám,

poskytovať osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným osobám nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu na mieste, najmä doklady, iné písomnosti, ústne a písomné informácie a ústne a písomné vyjadrenia k predmetu dohľadu a predbežným zisteniam o nedostatkoch a k zisteným nedostatkom,

na požiadanie osôb poverených výkonom dohľadu sa zúčastniť na prerokovaní protokolu o vykonanom dohľade na mieste, priebežného protokolu, čiastkového protokolu alebo písomných námietok dohliadaného subjektu proti údajom uvedeným v takýchto protokoloch; odopretie účasti na prerokovaní protokolu a prednesené dôvody odopretia tejto účasti sa zaznamenajú v protokole,

plniť si ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi.

§ 10

(1)

Protokol o vykonanom dohľade na mieste obsahuje

identifikačné údaje dohliadaného subjektu, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno, adresu sídla a identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresu trvalého pobytu alebo adresu miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu,

mená, priezviská a funkcie osôb, ktoré sa zúčastnili na vykonanom dohľade; tieto údaje sa nemusia uvádzať o osobách, ktoré vykonali dohľad pod utajenou identitou,

miesto, deň začatia a dobu trvania výkonu dohľadu na mieste,

predmet vykonaného dohľadu na mieste a dohliadané obdobie, ak bolo určené,

opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj o nedostatkoch zistených počas výkonu dohľadu na mieste nad rámec poverenia na výkon dohľadu; protokol o vykonanom dohľade na mieste môže obsahovať aj odporúčania na zlepšenie činnosti dohliadaného subjektu, ak vyplynuli z vykonaného dohľadu,

lehotu určenú pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v tomto protokole,

miesto a deň vyhotovenia tohto protokolu a mená, priezviská, funkcie a podpisy osôb zodpovedných za vyhotovený protokol; mená, priezviská, funkcie a podpisy osôb sa nevyžadujú pri osobách, ktoré vykonali dohľad pod utajenou identitou.

(2)

Súčasťou protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska je doklad o doručení tohto protokolu dohliadanému subjektu, ako aj prípadné písomné námietky dohliadaného subjektu proti údajom uvedeným v tomto protokole, rovnopis písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia predložených písomných námietok dohliadaného subjektu a doklad o doručení tohto oznámenia dohliadanému subjektu.

(3)

Dohliadaný subjekt má právo nazrieť do protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska a urobiť si z neho na svoje náklady výpisy; to sa nevzťahuje na ostatnú administratívnu dokumentáciu k dohľadu, pričom iným osobám nemožno sprístupniť ani poskytnúť tento protokol ani ostatnú administratívnu dokumentáciu k dohľadu okrem ich sprístupnenia alebo poskytnutia podľa § 2 ods. 6 alebo na účely súvisiace s výkonom dohľadu nad dohliadaným subjektom. Dohliadaný subjekt má právo, aby mu Národná banka Slovenska na jeho požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotovila kópiu protokolu o vykonanom dohľade na mieste uloženého v Národnej banke Slovenska, ako aj iných ako písomných podkladov, ktoré sú v takom protokole uvedené, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe na trvanlivom médiu; trvanlivým médiom sa rozumie každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie a uchovanie písomných informácií a iných informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelu týchto informácií a ktorý umožňuje úplné a nezmenené verné reprodukovanie uložených informácií.

(4)

Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na priebežný protokol a čiastkový protokol. Čiastkový protokol obsahuje opis skutkového stavu, zistených nedostatkov a iných zistení len o časti predmetu dohľadu na mieste, ak je to potrebné na účely osobitného postupu o tejto časti predmetu dohľadu, alebo osobitného riešenia zistených nedostatkov a iných zistení o tejto časti predmetu dohľadu na mieste. Priebežný protokol obsahuje opis dôležitých skutočností a zistení o skutkovom stave predmetu dohľadu na mieste počas výkonu dohľadu na mieste alebo o priebehu výkonu dohľadu na mieste, ktoré nemožno doložiť písomnými dokladmi ani inými písomnosťami a ktoré majú význam pre vykonávaný dohľad na mieste, vrátane opisu dôležitých skutočností a zistení o sťažovaní výkonu dohľadu na mieste; priebežný protokol sa spravidla vyhotovuje priamo na mieste výkonu dohľadu.

(5)

Dohľad na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dohliadanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste, ak dohliadaný subjekt predložil takéto námietky; inak je výkon dohľadu na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dohliadaný subjekt na predloženie písomných námietok proti údajom uvedeným v protokole o vykonanom dohľade na mieste.

(6)

Nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste, sa podľa osobitných predpisov^23a) považujú za zistené odo dňa skončenia tohto dohľadu na mieste.

(7)

Protokol o vykonanom dohľade na mieste, priebežný protokol a čiastkový protokol sa uchovávajú v Národnej banke Slovenska desať rokov po skončení dohľadu na mieste.

§ 11

(1)

Na plnenie konkrétnej úlohy pri výkone dohľadu na mieste nad dohliadanými subjektmi podľa tohto zákona a osobitných predpisov môže Národná banka Slovenska v ktoromkoľvek štádiu dohľadu na mieste ako prizvané osoby pribrať zamestnancov orgánov verejnej moci, zamestnancov zahraničného orgánu dohľadu, zamestnancov iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby, a to so súhlasom príslušnej prizvanej osoby a ak je to odôvodnené osobitnou povahou úlohy, ktorá je predmetom dohľadu na mieste a ktorú nemôžu splniť osoby poverené výkonom dohľadu.

(2)

Prizvané osoby majú pri svojej účasti na výkone dohľadu na mieste rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť, ako majú podľa tohto zákona a osobitných predpisov osoby poverené výkonom dohľadu, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak. Prizvané osoby nevyhotovujú a nepodpisujú protokol o vykonanom dohľade na mieste. Prizvané osoby sa môžu na výkone dohľadu na mieste zúčastniť na základe písomného poverenia Národnej banky Slovenska na účasť pri výkone dohľadu na mieste a spravidla iba v sprievode osoby poverenej výkonom dohľadu. Písomné poverenie na výkon dohľadu na mieste nemusí obsahovať mená, priezviská a funkcie prizvaných osôb, ak tieto vykonávajú dohľad pod utajenou identitou; pričom v poverení sa uvádza číslo preukazu osoby poverenej výkonom dohľadu pod utajenou identitou, ktorý jej vydala Národná banka Slovenska. Prizvaná osoba sa preukazuje dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí svojej účasti na výkone dohľadu na mieste dokladom totožnosti; to neplatí pri výkone dohľadu nepriamo alebo pod utajenou identitou prostredníctvom prizvanej osoby, keď je prizvaná osoba oprávnená preukázať sa dohliadanému subjektu až po vykonaní úkonov nepriamo alebo pod utajenou identitou prostredníctvom prizvanej osoby, pričom postačuje, ak sa preukáže preukazom, ktorý jej vydala Národná banka Slovenska.

(3)

Ak sú prizvané osoby zamestnancami, tak ich účasť na výkone dohľadu na mieste sa podľa osobitného zákona²⁴) považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, na ktorého výkon sa prizvaným osobám poskytuje pracovné voľno a za ktorý im patrí náhrada mzdy alebo platu vo výške ušlého zárobku za dobu ich účasti na výkone dohľadu na mieste. Zamestnávateľom prizvaných osôb, ktorí prizvaným osobám uhradia náhradu mzdy alebo platu za dobu ich účasti na výkone dohľadu na mieste, prináleží od Národnej banky Slovenska táto náhrada v plnej výške a náhrada zaplateného poistného na povinné sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie, ak predložia Národnej banke Slovenska hodnoverné písomné doklady o výške nimi vyplatenej náhrady mzdy alebo platu prizvaným osobám a o výške nimi zaplateného poistného na povinné sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie.

TRETIA ČASŤ

KONANIE VO VECIACH DOHĽADU

§ 12

(1)

Na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými predpismi,²⁵) v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný predpis²⁵) neustanovuje inak; na konanie podľa tohto zákona a osobitných predpisov²⁵) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.²¹)

(2)

Na úlohy uložené dohliadaným subjektom Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobných služieb podľa osobitného zákona²⁶) sa nevzťahujú ustanovenia o konaní podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní.²¹)

§ 13

Národná banka Slovenska v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový a právny stav veci; zo zisteného stavu veci vychádza pri svojom rozhodovaní.

§ 14

(1)

Zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady je vylúčený z konania, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi, alebo zamestnancovi možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

(2)

Z konania vo veci podľa tohto zákona je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní iného stupňa; to sa nevzťahuje na členov bankovej rady v konaniach nasledujúcich v tej istej veci po konaní bankovej rady podľa § 31 alebo po konaní bankovej rady v prvom stupni o uložení poriadkovej pokuty.

(3)

Účastník konania, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady má byť vylúčený z konania, je povinný tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska. V oznámení o námietke zaujatosti musí byť označený zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady, proti ktorému námietka zaujatosti smeruje, dôvod, pre ktorý má byť tento zamestnanec alebo člen bankovej rady vylúčený z konania, kedy sa účastník konania dozvedel o tomto dôvode a akými dôkazmi môže byť tento dôvod preukázaný; spolu s oznámením o námietke zaujatosti je účastník konania povinný predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii. Na opakované oznámenie tých istých skutočností a dôvodov sa neprihliada a nerozhoduje sa o nich, ak sa už o nich rozhodlo.

(4)

Zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý sa dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčeniu z konania, je povinný bezodkladne písomne oznámiť tieto skutočnosti svojmu nadriadenému vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z konania. Člen bankovej rady, vedúci zamestnanec útvaru dohľadu nad finančným trhom tieto skutočnosti písomne oznámi bankovej rade vrátane oznámenia dôvodov a predloženia dôkazov, na ktorých základe má byť vylúčený z konania.

(5)

Podanie námietky z dôvodov uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 nebráni pokračovaniu konania a vykonávaniu dokazovania alebo iných úkonov v konaní; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti podanej proti zamestnancovi Národnej banky Slovenska alebo členovi bankovej rady, ktorý sa zúčastňuje na konaní, však nemožno vydať rozhodnutie vo veci samej alebo iné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady, proti ktorému smeruje námietka zaujatosti podaná účastníkom konania, je povinný bezodkladne písomne sa vyjadriť k obsahu podanej námietky zaujatosti a toto písomné vyjadrenie predložiť tomu, kto je príslušný rozhodnúť o podanej námietke zaujatosti.

(6)

(7)

Ak sa rozhodlo, že zamestnanec Národnej banky Slovenska alebo člen bankovej rady je vylúčený z konania, príslušný vedúci zamestnanec alebo banková rada prijme opatrenia na zabezpečenie riadneho pokračovania a dokončenia konania. V prípade rozhodnutia o vylúčení vedúceho zamestnanca útvaru dohľadu nad finančným trhom a súčasne jeho zástupcov určí banková rada osobu, ktorá bude zodpovedať za riadne pokračovanie a dokončenie prvostupňového konania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia.

(8)

O vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania alebo o zamietnutí námietky zaujatosti sa vydáva rozhodnutie. Proti rozhodnutiu o vylúčení z konania alebo o zamietnutí námietky zaujatosti nemožno podať opravný prostriedok.

§ 15

(1)

Účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona, alebo žiadosť o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona;^26a) v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu.

(2)

Za právnickú osobu koná štatutárny orgán, prípadne jej zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za túto právnickú osobu konať.

(3)

Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať. V tej istej veci môže mať účastník konania súčasne len jedného zástupcu, ktorému udelí plnomocenstvo písomne alebo ústne do zápisnice, a to na celé konanie alebo len na určité úkony v konaní. Plnomocenstvo na zastupovanie právnickej osoby musí byť udelené osobou, ktorá je oprávnená konať v jej mene.

§ 16

(1)

Konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska.

(2)

Konanie je začaté prvým pracovným dňom nasledujúcim po doručení listinnej podoby písomnej žiadosti účastníka konania Národnej banke Slovenska; ak však osobitné predpisy v oblasti finančného trhu^26b) vyžadujú predloženie elektronickej podoby písomnej žiadosti, konanie je začaté prvým pracovným dňom nasledujúcim po doručení príslušnej žiadosti v elektronickej podobe a v náležitom elektronickom formáte na elektronickú adresu Národnej banky Slovenska, ktorá je zverejnená na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako elektronická adresa určená na podávanie elektronickej podoby žiadostí vyžadovanej podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu.^26b) Ak sa konanie začína z podnetu Národnej banky Slovenska, konanie je začaté dňom, keď Národná banka Slovenska urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak; o tomto prvom úkone Národná banka Slovenska bezodkladne informuje všetkých jej známych účastníkov konania.

(3)

Žiadosť musí obsahovať najmä tieto náležitosti:

označenie osoby, ktorá žiadosť podáva (ďalej len „žiadateľ“), v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom;²⁷) okrem týchto identifikačných údajov a kontaktných údajov žiadateľa musí žiadosť v elektronickej podobe vyžadovanej podľa osobitných predpisov^26b) obsahovať aj adresu elektronickej pošty žiadateľa na komunikáciu s Národnou bankou Slovenska vrátane doručovania písomností žiadateľovi v elektronickej podobe,

označenie toho, čo sa ňou požaduje,

pravdivé opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností,

označenie všetkých dôkazov, ktorých sa žiadateľ dovoláva,

označenie ďalších účastníkov konania v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom²⁷) a aj bez ich súhlasu, ak o nich žiadateľ vie,

označenie zástupcov účastníkov konania v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom²⁷) a aj bez ich súhlasu, ak ich účastníci konania majú a žiadateľ o nich vie,

označenie iných osôb v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom²⁷) a aj bez súhlasu dotknutých iných osôb, ak musia byť na základe osobitného zákona uvedené v žiadosti o udelenie požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,

vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti podanej žiadosti vrátane jej príloh, pričom žiadateľ zodpovedá za pravdivosť tohto vyhlásenia,

dátum a miesto vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis žiadateľa alebo jeho štatutárneho orgánu; takéto osvedčenie sa nevyžaduje pri elektronickej podobe žiadosti vyžadovanej podľa osobitných predpisov,^26b)

prílohy vymedzené v odseku 4,

ďalšie náležitosti ustanovené na základe osobitného predpisu.²⁵)

(4)

Prílohou k žiadosti musia byť originály alebo úradne osvedčené kópie listín potrebných na rozhodnutie Národnej banky Slovenska v konaní, predovšetkým výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je žiadateľ zapísaný, a originály alebo úradne osvedčené kópie listín, ktoré hodnoverne preukazujú a dokladujú splnenie predpokladov a podmienok, ktoré musia byť splnené na udelenie žiadosťou požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného predpisu;²⁵) takéto originály a úradne osvedčené kópie listín sa nevyžadujú pri elektronickej podobe písomností, ktoré tvoria prílohy elektronickej podoby žiadosti vyžadovanej podľa osobitných predpisov.^26b) Ak listiny, ktoré sú v konaní potrebné podľa prvej vety, alebo niektoré z nich boli odovzdané Národnej banke Slovenska už pred podaním žiadosti a ak sú už odovzdané listiny naďalej v celom rozsahu aktuálne, naďalej spĺňajú všetky ustanovené požiadavky a sú uschované v Národnej banke Slovenska, žiadateľ ich môže v žiadosti nahradiť zoznamom už odovzdaných listín s uvedením dátumu odovzdania jednotlivých listín Národnej banke Slovenska; ak Národná banka Slovenska zistí, že tento žiadateľov zoznam alebo prílohy k žiadosti sú neúplné alebo majú iné nedostatky, Národná banka Slovenska postupom podľa odseku 5 vyzve žiadateľa na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie žiadosti. Ak prílohou k žiadosti je účtovná závierka, správa audítora a výročná správa, ktoré sú uložené v registri účtovných závierok,^27a) žiadateľ ich môže nahradiť odkazom na ich zverejnenie v tomto registri účtovných závierok. Národná banka Slovenska môže na základe písomného návrhu žiadateľa alebo z vlastného podnetu upustiť od predloženia prílohy k žiadosti v listinnej podobe a umožniť jej predloženie v elektronickej podobe na trvanlivom médiu, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.^26b)

(5)

Žiadosť vrátane jej príloh sa predkladá v štátnom jazyku; ak je však niektorá príloha vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, spolu s príslušnou prílohou sa musí predložiť aj jej úradne osvedčený preklad do štátneho jazyka. Národná banka Slovenska môže na základe písomného návrhu žiadateľa upustiť od predloženia úradne osvedčeného prekladu technickej dokumentácie alebo inej prílohy žiadosti do štátneho jazyka, ak je to prípustné podľa osobitného predpisu^5a) a ak ide o technickú dokumentáciu alebo inú prílohu vyhotovenú v českom jazyku alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií; Národná banka Slovenska je však oprávnená aj dodatočne podľa potreby požiadať žiadateľa o predloženie úradne osvedčeného prekladu príslušnej technickej dokumentácie alebo inej prílohy do štátneho jazyka. Ak doručená žiadosť neobsahuje všetky ustanovené náležitosti, Národná banka Slovenska vyzve žiadateľa, aby odstránil nedostatky žiadosti alebo doplnil žiadosť, a určí mu na to lehotu, spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní, pričom žiadateľa v tejto výzve poučí o následkoch nesplnenia výzvy na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti; rovnako sa postupuje, ak doručená žiadosť obsahuje zoznam už odovzdaných listín podľa odseku 4, ktoré nie sú uschované v Národnej banke Slovenska, alebo ktoré podľa zistenia Národnej banky Slovenska nie sú v celom rozsahu aktuálne alebo nespĺňajú všetky zákonom ustanovené požiadavky. Na neskoršie odstránenie nedostatkov alebo doplnenie žiadosti sa v konaní a pri rozhodovaní prihliada len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol odstrániť nedostatky žiadosti a doplniť žiadosť v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

(6)

Ak zákon neustanovuje inak, účastník konania je na základe výzvy Národnej banky Slovenska povinný vyjadriť sa v ňou určenej lehote k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska. Ak zákon neustanovuje inak, lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy; to neplatí pri vydaní predbežného opatrenia alebo poriadkového opatrenia, pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona,²⁸) pri uložení opatrenia včasnej intervencie podľa osobitného zákona,^28a) pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona,²⁹) ani pred vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti alebo rozhodnutia v konaní, v ktorom sú podkladom pre rozhodnutie len listiny a ďalšie dôkazy predložené účastníkom konania.

(7)

Ak je to účelné pre hospodárnosť, plynulosť alebo efektívnosť konania, Národná banka Slovenska môže po začatí konania rozšíriť alebo zúžiť dôvody konania začatého z jej podnetu; Národná banka Slovenska o zúžení dôvodov písomne informuje účastníka konania a na postup pri rozšírení dôvodov konania sa obdobne použije ustanovenie odseku 6.

§ 17

(1)

Konanie pred Národnou bankou Slovenska je neverejné.

(2)

Ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, Národná banka Slovenska vykoná ústne pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania a iné osoby, ktorých účasť je potrebná. Národná banka Slovenska z ústneho pojednávania vyhotoví zápisnicu o ústnom pojednávaní.

(3)

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní musí byť zrejmé najmä to, kto, kde a kedy viedol pojednávanie, jeho predmet, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, priebeh pojednávania, aké návrhy boli na ňom podané, prípadne aké opatrenia boli na pojednávaní prijaté.

(4)

Zápisnicu o ústnom pojednávaní podpisujú po oboznámení sa s jej obsahom osoby, ktoré sa na pojednávaní zúčastnili, a zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý pojednávanie viedol. Odopretie podpisu a prednesené dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní sa zaznamenajú v zápisnici.

(5)

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sa obdobne použijú aj na miestnu obhliadku; na miestnu obhliadku Národná banka Slovenska predvolá najmä účastníkov konania a osobu, ktorá je oprávnená nakladať s predmetom miestnej obhliadky.

(6)

Úradný záznam zachytáva dôležité skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie vo veci a o ktorých sa nevyhotovuje zápisnica, napríklad obsah dôležitých telefonických rozhovorov účastníkov konania so zamestnancom Národnej banky Slovenska, ktorý uskutočňuje konanie. Úradný záznam podpíše zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý ho vyhotovil; na ďalšie náležitosti a obsah úradného záznamu sa primerane vzťahujú ustanovenia odseku 3.

(7)

Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisu o konaní s výnimkou zápisnice o hlasovaní bankovej rady a urobiť si z neho na svoje náklady výpisy; iným osobám nemožno sprístupniť ani poskytnúť spis okrem jeho sprístupnenia alebo poskytnutia podľa § 2 ods. 6 alebo na účely súvisiace s výkonom dohľadu nad dohliadaným subjektom. Účastník konania a jeho zástupca majú právo, aby im Národná banka Slovenska na ich požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotovila kópiu zápisnice alebo inej listiny zo spisu, ako aj kópiu dôkazného prostriedku v elektronickej podobe na trvanlivom médiu, ktorý tvorí súčasť spisu. Národná banka Slovenska môže zo spisu vrátiť účastníkovi konania ním predložený originál listiny, ak účastník konania preukáže naliehavý právny záujem na toto vrátenie a aj vopred uhradí náklady súvisiace so zabezpečením vyhotovenia úradne osvedčenej kópie príslušnej listiny Národnou bankou Slovenska.

(8)

Národná banka Slovenska je povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do spisov nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných zákonov;²³) pritom sa rovnako použije ustanovenie § 3 ods. 6.

§ 18

(1)

Národná banka Slovenska doručuje v konaní písomnosti sama alebo prostredníctvom poštového podniku, ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak. Písomnosť možno doručiť adresátovi v jeho sídle, mieste podnikania, byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Do vlastných rúk treba doručiť rozhodnutia Národnej banky Slovenska vo veci, písomnosti, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis,¹) a iné dôležité písomnosti určené Národnou bankou Slovenska.

(2)

Písomnosti, ktorých adresátom je právnická osoba, sa doručujú zamestnancom oprávneným za právnickú osobu prijímať písomnosti alebo tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať; ak takýchto osôb niet, písomnosť sa doručuje ktorémukoľvek jej zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Ak pri doručovaní písomnosti samotnou Národnou bankou Slovenska nemožno doručiť túto písomnosť, písomnosť sa pre túto právnickú osobu uloží v Národnej banke Slovenska s účinkami doručenia odo dňa uloženia; o tomto doručení a uložení písomnosti sa vyhotoví úradný záznam. Ustanovenia tohto odseku obdobne platia na doručovanie písomností fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ak sa písomnosť doručuje na adresu jej miesta podnikania. Ustanovenia tohto odseku sa rovnako vzťahujú aj na doručovanie písomností adresátovi, ktorým je fyzická osoba, proti ktorej možno podľa tohto zákona a osobitného predpisu^29a) viesť konanie v súvislosti s výkonom jej funkcie pre dohliadaný subjekt alebo pre jej obchody, úkony alebo inú činnosť súvisiacu s dohliadaným subjektom,^29b) ak sa písomnosť doručuje na adresu jej trvalého pobytu, adresu jej prechodného pobytu alebo adresu jej pracoviska.

(3)

Ak nebol adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, poštový doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí o náhradnom doručení písomnosti. Ak je aj náhradné doručenie bezvýsledné, uloží poštový doručovateľ písomnosť na dodávacej pošte a adresáta vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol počas odbernej lehoty. Ak si adresát písomnosť do troch pracovných dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o jej uložení nedozvedel. Za miesto doručenia, v ktorom sa zdržuje adresát, ktorým je právnická osoba, sa považuje adresa jej sídla;^29c) za miesto doručenia, v ktorom sa zdržuje adresát, ktorým je podnikateľská fyzická osoba, sa považuje adresa jej miesta podnikania.^29c) Za miesto doručenia, v ktorom sa zdržuje adresát, ktorým je fyzická osoba, proti ktorej možno podľa tohto zákona a osobitného predpisu^29a) viesť konanie v súvislosti s výkonom jej funkcie pre dohliadaný subjekt alebo pre jej obchody, úkony alebo inú činnosť súvisiacu s dohliadaným subjektom,^29b) sa považuje adresa jej trvalého pobytu, adresa jej prechodného pobytu alebo adresa jej pracoviska.

(4)

Ak adresát odoprel písomnosť prijať,³⁰) je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť. Za odopretie prijatia písomnosti sa považuje odmietnutie prevziať doručovanú písomnosť, trvanie na otvorení doručovanej písomnosti pred jej prevzatím alebo odmietnutie potvrdiť prevzatie doručovanej písomnosti.

(5)

Ak písomnosť nemožno adresátovi doručiť na adresu na doručovanie písomností, ktorú v konaní písomne oznámil Národnej banke Slovenska, táto písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti do Národnej banky Slovenska, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie. Písomnosť v elektronickej podobe vyžadovanej podľa osobitných predpisov,^26b) ktorá je adresátovi zaslaná na adresu elektronickej pošty, ktorú v konaní písomne oznámil alebo ktorá je známa Národnej banke Slovenska, sa považuje za doručenú v deň jej zaslania na príslušnú adresu elektronickej pošty adresáta, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie; takéto elektronické doručovanie elektronickej podoby písomnosti sa považuje za doručenie tejto písomnosti do vlastných rúk adresáta.

(6)

Ak Národnej banke Slovenska nebola oznámená adresa podľa odseku 5 a písomnosť adresovanú právnickej osobe nemožno doručiť na adresu jej sídla uvedenú v zozname vedenom Národnou bankou Slovenska podľa zákona, prípadne v obchodnom registri alebo inom verejne prístupnom úradnom registri, v ktorom je zapísaná,³¹) písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti do Národnej banky Slovenska, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie.

(7)

Ak Národnej banke Slovenska nebola oznámená adresa podľa odseku 5 a písomnosť adresovanú fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, nemožno doručiť na adresu jej miesta podnikania uvedenú v zozname vedenom Národnou bankou Slovenska podľa zákona, prípadne v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom verejne prístupnom úradnom registri, v ktorom je zapísaná,³²) písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti do Národnej banky Slovenska, a to aj vtedy, ak sa o tom adresát nedozvie. Ustanovenia tohto odseku rovnako platia aj na doručovanie písomností adresátovi, ktorým je fyzická osoba, proti ktorej možno podľa tohto zákona a osobitného predpisu^29a) viesť konanie v súvislosti s výkonom jej funkcie pre dohliadaný subjekt alebo pre jej obchody, úkony alebo inú činnosť súvisiacu s dohliadaným subjektom,^29b) ak sa písomnosť doručuje na adresu jej trvalého pobytu, adresu jej prechodného pobytu alebo adresu jej pracoviska.

(8)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, dodávacia pošta oznámi adresátovi príchod zasielanej písomnosti, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na dodávacej pošte a nemá pridelený priečinok, dodávacia pošta príchod zasielanej písomnosti neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum dodania zasielanej písomnosti na dodávaciu poštu považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zasielanú písomnosť do troch pracovných dní odo dňa uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň jej doručenia, aj keď sa adresát o jej uložení nedozvedel.

(9)

Odseky 5 až 8 sa nepoužijú na doručovanie rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona²⁸) ani na doručovanie rozhodnutia o uložení opatrenia včasnej intervencie podľa osobitného zákona.^28a)

(10)

Účastník konania, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v zahraničí, je povinný určiť si svojho zástupcu na doručovanie písomností na území Slovenskej republiky a písomne oznámiť Národnej banke Slovenska jeho meno, priezvisko alebo obchodné meno a adresu na doručovanie. Ak sa konanie začalo na žiadosť takéhoto účastníka konania, účastník konania je povinný určiť si zástupcu na doručovanie písomností v žiadosti; v iných prípadoch je povinný určiť si takéhoto zástupcu vo svojom prvom písomnom podaní pre Národnú banku Slovenska. Ak si takýto účastník konania neurčí zástupcu na doručovanie písomností, písomnosti sa preňho budú ukladať v Národnej banke Slovenska s účinkami doručenia.

(11)

Ak má účastník konania zástupcu na celé konanie alebo zástupcu na doručovanie písomností, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomuto zástupcovi; popri zástupcovi na celé konanie sa však písomnosť doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má v konaní niečo vykonať osobne. Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa vzťahujú aj na doručovanie písomností zástupcovi.

(12)

Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež jeho advokátskym koncipientom alebo inému zamestnancovi advokáta, ktorého poveril prijímaním zásielok; to obdobne platí aj na doručovanie písomností určených notárovi alebo súdnemu exekútorovi.

(13)

Národná banka Slovenska doručí písomnosť verejnou vyhláškou, ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo ak Národnej banke Slovenska nie sú známi účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť počas 15 dní vyvesí na verejne prístupnej úradnej tabuli alebo zverejní na webovom sídle Národnej banky Slovenska. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

(14)

Účastník konania a jeho zástupca sú povinní bezodkladne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu svojej adresy na doručovanie písomností alebo inú dôležitú skutočnosť potrebnú na riadne doručovanie písomností.

(15)

Údaje uvedené na doručenke alebo inom potvrdení o doručovaní písomnosti sa považujú za pravdivé, ak sa nepreukáže opak.

§ 19

(1)

Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska určí na vykonanie úkonu lehotu, ak ju neustanovuje zákon. Lehotu určenú Národnou bankou Slovenska môže Národná banka Slovenska predĺžiť; predĺžiť však nemožno lehotu určenú Národnou bankou Slovenska na zaplatenie splatného poplatku ustanoveného za úkon alebo konanie Národnej banky Slovenska, ktoré sa vykonávajú na základe žiadosti.

(2)

Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, lehota sa končí uplynutím posledného dňa príslušného mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo iný deň pracovného pokoja,³³) je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

(3)

Ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak, lehota je zachovaná, ak sa podanie najneskôr v posledný deň lehoty doručí do Národnej banky Slovenska alebo podá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

(4)

Lehota ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom²⁵) pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie dohliadanému subjektu vo veci trvajúceho nedostatku začne plynúť posledným dňom trvania príslušného nedostatku, ak tento zákon alebo osobitný predpis²⁵) neustanovuje inak; týmto nie je dotknuté neskoršie začatie plynutia tejto lehoty, ktorá podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu²⁵) začína plynúť až odo dňa zistenia nedostatku. Premlčacia lehota ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom²⁵) pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie za nedostatok zistený pri výkone dohľadu sa prerušuje doručením protokolu o vykonanom dohľade na mieste, ako aj začatím konania pre zistený nedostatok a tiež po ňom nasledujúcimi jednotlivými úkonmi v konaní pre zistený nedostatok, pričom od každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.

§ 20

(1)

Ak je to účelné pre hospodárnosť, plynulosť alebo efektívnosť konania, Národná banka Slovenska môže spojiť do spoločného konania ňou vedené konania o veciach, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania; konania sa spoja, ak to ustanovuje osobitný zákon.

(2)

Národná banka Slovenska môže na samostatné konania rozdeliť ňou vedené konanie o viacerých veciach, ak odpadli dôvody, pre ktoré boli tieto veci spojené do spoločného konania, ak sa na základe žiadosti začalo konanie o veciach, ktorých spojenie nie je vhodné vzhľadom na ich charakter, alebo ak rozdelenie konania môže urýchliť konanie alebo zamedziť prieťahom v konaní o niektorej z vecí.

(3)

Proti rozhodnutiu o spojení konaní alebo o rozdelení konania nemožno podať opravný prostriedok.

§ 21

(1)

Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie, ak

účastník konania bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie svojej žiadosti alebo na odstránenie iných nedostatkov zistených v konaní začatom na základe žiadosti účastníka konania, alebo ak účastník konania bol vyzvaný na zaplatenie poplatku za úkon alebo konanie, ktoré podliehajú poplatku, alebo na predloženie dokladu o riadnom zaplatení príslušného poplatku; takáto výzva obsahuje poučenie, že ak účastník konania neuposlúchne výzvu v určenej lehote, konanie bude zastavené,

účastník konania bol vyzvaný na oboznámenie sa so spisovým podkladom ku konaniu alebo na písomné vyjadrenie sa k spisovému podkladu ku konaniu,

Národná banka Slovenska dala príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke, alebo ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Národnej banky Slovenska, alebo bol daný podnet na takéto konanie,

Národná banka Slovenska uložila ustanovenému znalcovi vypracovanie znaleckého posudku k veci,

Národná banka Slovenska požiadala iný orgán verejnej moci, zahraničný orgán dohľadu alebo inú osobu o odborné vyjadrenie alebo poskytnutie podkladov k veci,

ministerstvo bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci,³⁴)

účastník konania písomne navrhol prerušenie konania, ktoré sa začalo na základe žiadosti tohto účastníka konania; v takomto prípade Národná banka Slovenska môže prerušiť konanie spravidla najdlhšie na 30 kalendárnych dní.

(2)

Ak ministerstvo bolo vyzvané na zaujatie stanoviska k veci,³⁴) ministerstvo predloží svoje písomné stanovisko Národnej banke Slovenska do 30 kalendárnych dní a v osobitne zložitých veciach do 60 kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená výzva Národnej banky Slovenska na zaujatie stanoviska.

(3)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať opravný prostriedok.

(4)

Ak pominú dôvody prerušenia konania, Národná banka Slovenska bezodkladne v konaní pokračuje.

(5)

Ak je konanie prerušené, neplynú procesné lehoty na konanie a rozhodnutie podľa tohto zákona a osobitných zákonov.³⁵)

§ 22

(1)

Národná banka Slovenska konanie zastaví, ak

účastník konania v lehote určenej Národnou bankou Slovenska neodstránil nedostatky žiadosti alebo nedoplnil žiadosť, na ktorej základe sa začalo konanie,

účastník konania pred vydaním rozhodnutia vo veci vzal v celom rozsahu späť svoju žiadosť, na ktorej základe sa začalo konanie; ak viacerí účastníci konania podali spoločnú žiadosť, túto žiadosť možno zobrať späť len so súhlasom všetkých účastníkov konania, ktorí túto žiadosť podali,

v konaní začatom na základe žiadosti sa preukáže, že osoba, ktorá túto žiadosť podala, nie je účastníkom konania ani nie je osobou oprávnenou konať za účastníka konania,

odpadol dôvod konania začatého z podnetu Národnej banky Slovenska, prípadne ak sa v priebehu konania zistí, že nebol daný dôvod na začatie konania alebo že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní,

o žiadosti v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

fyzická osoba, ktorá je účastníkom konania, zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu a konanie sa netýka iného účastníka konania,

právnická osoba, ktorá je účastníkom konania, zanikla bez právneho nástupcu a konanie sa netýka iného účastníka konania,

za úkon alebo konanie Národnej banky Slovenska, ktoré sa na základe žiadosti vykonáva podľa tohto zákona a osobitného zákona, nebola zaplatená čo len časť ustanoveného poplatku v súlade s týmto zákonom; Národná banka Slovenska nemusí konanie zastaviť, ak zistí, že celý ustanovený poplatok bol dodatočne zaplatený najneskôr do dňa vydania rozhodnutia o zastavení konania,

uplynuli premlčacie lehoty ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom²⁵) pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo inej sankcie za nedostatok zistený pri výkone dohľadu,

Národná banka Slovenska zistí, že nie sú splnené iné zákonom ustanovené podmienky na konanie a ich splnenie nie je možné.

(2)

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. f) až h) nemožno podať opravný prostriedok; v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) a g) sa zastavenie konania iba vyznačí v spise o konaní.

§ 23

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli Národnej banke Slovenska, znáša Národná banka Slovenska. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania, a to aj vo vzťahu k trovám svojho zástupcu a k trovám inej osoby, ktorá vykonala úkon v konaní začatom na žiadosť účastníka konania. Trovy, ktoré v konaní vznikli inej osobe ako účastníkovi konania, znáša táto osoba, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Svedok, ktorý vypovedal v konaní, má nárok na náhradu preukázateľne potrebných a vynaložených hotových výdavkov a preukázateľne ušlého zárobku. Osoba, ktorá nie je účastníkom konania ani jeho zástupcom a ktorá v konaní predložila listinu slúžiacu ako dôkaz, má nárok na náhradu preukázateľne potrebných a vynaložených hotových výdavkov. Nárok na takú náhradu treba uplatniť do troch pracovných dní odo dňa výsluchu svedka alebo odo dňa predloženia listiny, inak právo na takúto náhradu zaniká.

(3)

Na priznanie odmeny a náhrady nákladov znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi sa primerane použijú ustanovenia osobitných predpisov.³⁶)

(4)

Národná banka Slovenska môže účastníkovi konania uložiť, aby nahradil trovy konania, ktoré jeho zapríčinením vznikli ostatným účastníkom konania alebo Národnej banke Slovenska.

§ 24

(1)

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový a právny stav veci a ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(2)

Dôkazom je najmä vyjadrenie účastníka konania, výsluch účastníka konania, výsluch svedka, odborné vyjadrenie, úradný záznam, znalecký posudok, listina a miestna obhliadka.

(3)

Účastník konania je na podporu a preukázanie svojich tvrdení povinný bezodkladne predložiť listinné a ďalšie dôkazy, ktoré má k dispozícii, a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú mu známe; na dôkazy, ktoré účastník konania neuplatnil v prvostupňovom konaní a uplatnil ich v druhostupňovom konaní, sa v druhostupňovom konaní prihliadne len vtedy, ak účastník konania preukáže, že tieto dôkazy bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol uplatniť do vydania prvostupňového rozhodnutia. Vykonávanie dokazovania patrí Národnej banke Slovenska; Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú predložené ani navrhované účastníkmi konania, ak majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci.

(4)

Skutočnosti všeobecne známe alebo známe Národnej banke Slovenska z jej činnosti netreba dokazovať.

(5)

Národná banka Slovenska môže predvolať osoby, ktorých osobná účasť je v konaní potrebná, a požiadať ich o oznámenie skutočností alebo o predloženie dôkazov, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci. Na požiadanie Národnej banky Slovenska a v ňou určenej lehote je každá osoba povinná predložiť písomné vyjadrenie alebo písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci.

(6)

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, obchodného tajomstva, bankového tajomstva a daňového tajomstva a aby sa zachovávala povinnosť mlčanlivosti výslovne uložená alebo uznaná podľa osobitných zákonov.²³) V takýchto prípadoch možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať takéto tajomstvo alebo mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. To primerane platí aj pre vykonávanie dôkazov inak ako výsluchom.

(7)

Každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie do Národnej banky Slovenska a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o okolnostiach dôležitých pre konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Výpoveď môže odoprieť svedok, ktorý by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.³⁷) Pred začatím výpovede treba zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o jeho právach a povinnostiach, ako aj o právnych následkoch neúplnej výpovede, nepravdivej výpovede alebo bezdôvodného odopretia výpovede podľa tohto zákona.

(8)

Ak sú na objasnenie a posúdenie skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie v konaní potrebné odborné znalosti, Národná banka Slovenska môže ustanoviť znalca podľa osobitného zákona³⁸) a uložiť ustanovenému znalcovi, aby vypracoval znalecký posudok písomne, alebo vykonať jeho výsluch.

(9)

Národná banka Slovenska môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dokazovania, aby ju predložila. Predloženie listín možno odoprieť len z dôvodov, pre ktoré je svedok oprávnený odoprieť výpoveď. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa rovnako vzťahujú na predloženie iných dôkazov ako listín.

(10)

Ak sa v konaní vyskytne predbežná otázka, ktorá má význam pre posudzovanie skutkového stavu veci a rozhodovanie Národnej banky Slovenska, pričom o tejto otázke už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, týmto rozhodnutím je Národná banka Slovenska viazaná. Inak Národná banka Slovenska môže sama posúdiť predbežnú otázku alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania o predbežnej otázke. Národná banka Slovenska si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o spáchaní a páchateľovi trestného činu, o spáchaní a páchateľovi priestupku alebo iného správneho deliktu ani o osobnom stave fyzickej osoby alebo o existencii právnickej osoby, ak rozhodovanie o týchto veciach patrí súdu alebo inému príslušnému orgánu verejnej moci.

(11)

Národná banka Slovenska pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Národná banka Slovenska dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 25

(1)

Národná banka Slovenska môže v rámci konania vydať predbežné opatrenie, ktorým v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania

uloží účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel,

nariadi zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.

(2)

Ak bolo predbežné opatrenie vydané z podnetu Národnej banky Slovenska na začiatku konania pred vykonaním iných úkonov, tak jeho doručenie účastníkovi konania sa považuje za prvý úkon v konaní a týmto doručením je začaté konanie vo veci, v ktorej bolo vydané toto predbežné opatrenie, ak osobitný predpis neustanovuje inak;^36a) týmto doručením je tiež voči príslušnému účastníkovi konania splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 2. Konanie vo veci nie je obmedzené rozsahom a dôvodmi vydaného predbežného opatrenia; ak sa dôvody konania vo veci rozširujú nad rámec predbežného opatrenia, na postup pri rozšírení dôvodov konania sa obdobne použijú ustanovenia § 16 ods. 6 a 7.

(3)

Národná banka Slovenska predbežné opatrenie zruší z vlastného podnetu, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo vydané, alebo, ak sa zmenia pomery tak, že predbežné opatrenie už nie je potrebné alebo účelné; inak predbežné opatrenie zaniká uplynutím času, ak bolo vydané na určitý čas, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Ak sa dôvody zrušenia podľa prvej vety vzťahujú len na časť predbežného opatrenia, Národná banka Slovenska zruší príslušnú časť predbežného opatrenia.

(4)

Rozklad proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 26

Ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak, Národná banka Slovenska je pred vydaním rozhodnutia vo veci povinná vyzvať účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom ku konaniu a aby sa k nemu písomne vyjadrili v lehote určenej Národnou bankou Slovenska; ak tento zákon alebo osobitný predpis¹) neustanovuje inak, lehota na oboznámenie sa so spisovým podkladom nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy a lehota na písomné vyjadrenie účastníka konania k spisovému podkladu ku konaniu nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa určeného na oboznámenie sa účastníka konania s týmto spisovým podkladom. To neplatí pri vydaní predbežného opatrenia alebo poriadkového opatrenia, pri zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného zákona,²⁸) pri uložení opatrenia včasnej intervencie podľa osobitného zákona,^28a) pri ponuke na prevzatie podľa osobitného zákona,²⁹) ani pred vydaním rozhodnutia o námietke zaujatosti, rozhodnutia o zastavení konania alebo rozhodnutia v konaní, ktoré sa začalo na žiadosť účastníka konania, ak podkladom pre rozhodnutie v tomto konaní sú len listiny a ďalšie dôkazy predložené účastníkom konania. Ak sa účastník konania oboznámi so spisovým podkladom ku konaniu, Národná banka Slovenska o tom vyhotoví zápisnicu.

§ 27

(1)

Rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.

(2)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa rozhodnutie vo veci viaže na splnenie podmienok, vo výroku rozhodnutia sa uvedú aj tieto podmienky; splnenie týchto podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Ak splnenie týchto podmienok nie je preukázané v určenej lehote, Národná banka Slovenska rozhodnutie zruší, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vo výroku rozhodnutia sa neukladajú povinnosti, ktoré ukladá priamo zákon.

(3)

V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov a akých úvah pri hodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(4)

V poučení o rozklade sa uvedie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, možnosť vzdania sa rozkladu, v akej lehote a komu možno podať rozklad.

(5)

V písomnom vyhotovení rozhodnutia Národnej banky Slovenska sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, identifikačné údaje účastníka konania a jeho zástupcu, ak ho účastník konania má, a to v prípade právnickej osoby jej obchodné meno alebo iný názov, adresa sídla a jej identifikačné číslo, ak je pridelené, a v prípade fyzickej osoby vrátane fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, jej meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia alebo identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta podnikania, ak je miesto podnikania odlišné od trvalého pobytu. Rozhodnutie musí obsahovať odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktoré vydal útvar dohľadu nad finančným trhom, sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydal útvar dohľadu nad finančným trhom; vo výroku druhostupňového rozhodnutia sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala banková rada. Oprávnenou osobou na podpisovanie druhostupňových rozhodnutí je guvernér alebo ním poverený³⁹) viceguvernér alebo iný člen bankovej rady, ktorý nepodpisoval prvostupňové rozhodnutie v tej istej veci. Podrobnosti o oprávnených osobách na podpisovanie prvostupňových rozhodnutí a druhostupňových rozhodnutí môže určiť banková rada.

(6)

Národná banka Slovenska kedykoľvek aj bez návrhu opraví chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia a bezodkladne o tom informuje účastníkov konania.

(7)

Výrok právoplatného rozhodnutia o odobratí povolenia udeleného pre dohliadaný subjekt podľa osobitného predpisu,¹) oznámenie o zániku povolenia udeleného dohliadanému subjektu podľa osobitného predpisu,¹) výrok vykonateľného rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad dohliadaným subjektom podľa osobitného predpisu¹) a výrok vykonateľného rozhodnutia o obmedzení alebo pozastavení výkonu činností alebo niektorej činnosti dohliadaného subjektu podľa osobitného predpisu¹) zverejní Národná banka Slovenska vo Vestníku Národnej banky Slovenska⁴⁰) (ďalej len „vestník“) alebo na webovom sídle Národnej banky Slovenska, prípadne aj v periodickej tlači a iných hromadných informačných prostriedkoch. Národná banka Slovenska môže zverejniť aj výrok iného svojho vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenie rozhodnutia, alebo jeho časti, ak to považuje za účelné z hľadiska informovanosti klientov dohliadaného subjektu, z hľadiska vykonateľnosti rozhodnutia alebo z hľadiska efektívnosti dohľadu nad dohliadaným subjektom.

§ 28

(1)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(2)

Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať rozklad, je právoplatné.

(3)

Doručené rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať rozklad alebo ak rozklad nemá odkladný účinok. Ak je v rozhodnutí uložená povinnosť na plnenie, je rozhodnutie vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie.

(4)

Výrok vykonateľného rozhodnutia je záväzný pre účastníkov konania a orgány verejnej moci.

(5)

Účastník konania je povinný informovať Národnú banku Slovenska o splnení povinnosti alebo podmienky vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci najneskôr v lehote ustanovenej osobitnými predpismi,¹) a ak táto lehota nie je ustanovená, v lehote určenej rozhodnutím vo veci, ak je určená; inak bezodkladne po splnení príslušnej povinnosti alebo podmienky

§ 29

(1)

Na konanie a rozhodovanie Národnej banky Slovenska v prvom stupni je príslušný jej útvar dohľadu nad finančným trhom, ak tento zákon alebo osobitný zákon²⁰) neustanovuje inak.

(2)

Útvar dohľadu nad finančným trhom rozhodne o žiadosti o udelenie alebo o zmenu povolenia alebo licencie pre dohliadaný subjekt podľa osobitného predpisu do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti a o žiadosti o udelenie schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu, alebo o inej žiadosti podľa osobitného predpisu rozhodne do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu na rozhodnutie;³⁵) rozhodne však najneskôr do 12 mesiacov od doručenia žiadosti. Ak útvar dohľadu nad finančným trhom na svoje rozhodnutie o žiadosti potrebuje súčinnosť v rámci Európskeho systému finančného dohľadu^1b) alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu,^1ab) rozhodne najneskôr do 18 mesiacov od doručenia žiadosti, ak inú lehotu na rozhodnutie neustanovujú osobitné predpisy.³⁵)

(3)

Ak Národná banka Slovenska zistí nepatrné porušenie povinnosti ustanovenej týmto alebo osobitným zákonom pred začatím konania o uložení opatrenia na nápravu alebo sankcie podľa osobitného zákona, zváži, či toto konanie začne alebo či vec odloží, ak by vzhľadom na nepatrnosť porušenia bolo konanie neúčelné. Pritom Národná banka Slovenska vychádza predovšetkým z povahy, závažnosti, doby trvania a následku protiprávneho konania. Ak Národná banka Slovenska nezačne konanie, vyhotoví zápis o odložení veci; rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva.

(4)

Účastník konania má právo podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania po vydaní tohto rozhodnutia nevzdal rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice; za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podaný rozklad nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odkladný účinok má vždy rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o odobratí povolenia alebo licencie udelených dohliadanému subjektu podľa osobitného zákona.

(5)

Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu sa podáva útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý vydal toto rozhodnutie. Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu možno podať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Rozsah, v akom sa rozkladom napáda prvostupňové rozhodnutie, a dôvody podaného rozkladu možno rozšíriť, zmeniť alebo doplniť len do uplynutia lehoty na podanie rozkladu.

§ 30

(1)

Útvar dohľadu nad finančným trhom môže o rozklade sám rozhodnúť, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovie, pričom môže podľa potreby doplniť dokazovanie.

(2)

Ak útvar dohľadu nad finančným trhom nerozhodne o rozklade podľa odseku 1, predloží ho s výsledkami doterajšieho konania, so spisovým materiálom a so svojím stanoviskom k podanému rozkladu bankovej rade do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď mu bol doručený rozklad.

§ 31

Ak útvar dohľadu nad finančným trhom v rozpore so zákonom nezačal konanie alebo nepokračuje v konaní, ak útvar dohľadu nad finančným trhom nerozhodol v lehote na rozhodnutie ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,¹) ak sa vyskytnú iné závažné nedostatky v konaní alebo rozhodovaní útvaru dohľadu nad finančným trhom alebo ak je to potrebné na riešenie krízovej situácie ohrozujúcej stabilitu finančného systému, pričom nápravu vo veci nemožno dosiahnuť inak, banková rada v prípade potreby sama vo veci uskutoční konanie a rozhodne v prvom stupni alebo určí na konanie a rozhodnutie v prvom stupni iný odborne spôsobilý organizačný útvar Národnej banky Slovenska. Na takéto konanie a rozhodovanie sa rovnako vzťahujú ustanovenia tohto zákona o konaní a rozhodovaní útvaru dohľadu nad finančným trhom, pričom pri konaní bankovej rady vykonáva dokazovanie a iné úkony v konaní buď banková rada sama alebo prostredníctvom ňou určeného organizačného útvaru Národnej banky Slovenska.

§ 32

(1)

O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada. Banková rada môže doplniť dôkazy, ak ich možno v konaní o rozklade vykonať bez rizika spôsobenia prieťahov v konaní a ak je to potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dokazovanie a iné úkony v konaní vykoná buď sama alebo prostredníctvom ňou určeného organizačného útvaru Národnej banky Slovenska; úkony podľa § 26 sa nevykonávajú, ak v konaní o rozklade neboli doplnené dôkazy, alebo ak boli doplnené len dôkazy predložené účastníkom konania.

(2)

Ak bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, alebo ak prvostupňové rozhodnutie bolo nesprávne, hoci bol správne zistený skutkový stav, alebo ak výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, banková rada prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší, inak rozklad zamietne a prvostupňové rozhodnutie potvrdí. Banková rada môže prvostupňové rozhodnutie zrušiť aj vtedy, ak si podaný rozklad vyžaduje rozsiahlejšie doplnenie dokazovania, ktoré nemožno v konaní o rozklade vykonať bez rizika spôsobenia prieťahov v konaní. Banková rada rozhodnutím odmietne rozklad, ktorý bol podaný oneskorene alebo ktorý bol podaný osobou, ktorá na podanie rozkladu nie je oprávnená, alebo ak rozklad smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je rozklad prípustný.

(3)

Ak banková rada zruší prvostupňové rozhodnutie, zastaví konanie, ak na to existuje dôvod, alebo vráti vec na ďalšie prvostupňové konanie a nové rozhodnutie, pri ktorom je útvar dohľadu nad finančným trhom viazaný rozhodnutím a právnym názorom bankovej rady.

(4)

Proti rozhodnutiu bankovej rady o rozklade nemožno ďalej podať rozklad.

(5)

Právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo z iného podnetu preskúmať banková rada. Banková rada preskúmavané rozhodnutie zmení alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom a od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu bankovej rady nemožno ďalej podať rozklad.

(6)

Banková rada rozhoduje o proteste prokurátora⁴¹) proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska.

§ 33

Zákonnosť právoplatných rozhodnutí a postupu Národnej banky Slovenska vo veciach dohľadu je preskúmateľná správnym súdom podľa osobitného zákona.⁴²) Počas súdneho konania podľa osobitného zákona⁴²) o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo postupu Národnej banky Slovenska vo veci dohľadu, ktorá je predmetom preskúmavania správnym súdom, neplynú lehoty ustanovené pre zánik zodpovednosti, pre začatie konania alebo pre uloženie opatrení na nápravu, pokuty alebo iných sankcií podľa osobitných zákonov.^42a)

§ 34

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím Národnej banky Slovenska, Národná banka Slovenska je povinná zabezpečiť výkon rozhodnutia; na tento účel je Národná banka Slovenska oprávnená podať aj návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom a pri zabezpečovaní výkonu rozhodnutia ukladajúceho nepeňažné plnenie je Národná banka Slovenska oprávnená podať na súd^42b) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nahradenie prejavu sankcionovanej osoby rozhodnutím súdu, ak takto možno zabezpečiť výkon uloženého nepeňažného plnenia. Právoplatne uloženú pokutu, ktorej výnos je príjmom štátneho rozpočtu, spravuje Úrad vládneho auditu;^42c) na tento účel Národná banka Slovenska zašle Úradu vládneho auditu právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty.

§ 34a

Ustanovenia § 12 až 34 a 38 sa primerane vzťahujú aj na postup Národnej banky Slovenska pri poskytovaní súčinnosti a pri príprave podkladov na konanie a rozhodovanie Európskej centrálnej banky v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa osobitných predpisov^1ab) alebo iného orgánu dohľadu v rámci Európskeho systému finančného dohľadu.^1b)

ŠTVRTÁ ČASŤ

POSTUP PRI DOHĽADE NA DIAĽKU

§ 35

(1)

Na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj priebežnú účtovnú závierku a priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku.

(2)

Opatreniami, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie, ako aj spôsob a termíny predkladania priebežnej účtovnej závierky a priebežnej konsolidovanej účtovnej závierky dohliadaných subjektov do Národnej banky Slovenska.

PIATA ČASŤ

OCHRANA FINANČNÝCH SPOTREBITEĽOV

§ 35a

Národná banka Slovenska pri ochrane finančných spotrebiteľov vykonáva činnosti a oprávnenia podľa tohto zákona a osobitných predpisov v oblasti finančného trhu.¹)

§ 35bBlokové konanie

(1)

Ak bolo pri výkone dohľadu na mieste spoľahlivo zistené, že dohliadaný subjekt v jednotlivom prípade porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu¹) a ak dohliadaný subjekt súhlasí so zaplatením blokovej pokuty, osoba poverená výkonom dohľadu je v mene Národnej banky Slovenska príslušná priamo na mieste uložiť tomuto dohliadanému subjektu pokutu v blokovom konaní za zistený nedostatok. Ustanovenia § 16 ods. 2 a 6 a § 26 sa pred uložením pokuty v blokovom konaní nepoužijú.

(2)

V blokovom konaní možno podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku uložiť pokutu až do výšky 2 500 eur.

(3)

Na bloku o uložení pokuty sa uvedie meno a priezvisko osoby, ktorá v mene Národnej banky Slovenska uložila pokutu, číslo poverenia na výkon dohľadu na mieste a údaj o tom, kedy, za aké porušenie povinnosti a v akej výške bola pokuta v blokovom konaní uložená. Blok o uložení pokuty obsahuje aj odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska so štátnym znakom a podpis osoby, ktorá v mene Národnej banky Slovenska uložila pokutu.

(4)

Ak dohliadaný subjekt súhlasí so zaplatením uloženej blokovej pokuty a má dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie uloženej blokovej pokuty na mieste v hotovosti, osoba poverená výkonom dohľadu mu vydá blok na blokovú pokutu zaplatenú na mieste. Prevzatie tohto bloku o uložení pokuty dohliadaný subjekt písomne potvrdí priamo na mieste uloženia blokovej pokuty, pričom tento blok je zároveň dokladom o súhlase dohliadaného subjektu s uložením blokovej pokuty a so zaplatením uloženej blokovej pokuty na mieste v hotovosti, ktorý má účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a taktiež je potvrdením o zaplatení blokovej pokuty na mieste v hotovosti, ak bola bloková pokuta takto zaplatená.

(5)

Ak dohliadaný subjekt súhlasí so zaplatením uloženej blokovej pokuty, ale nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie uloženej blokovej pokuty na mieste v hotovosti, osoba poverená výkonom dohľadu mu vydá blok na blokovú pokutu nezaplatenú na mieste s poučením o spôsobe zaplatenia tejto pokuty, o lehote na jej zaplatenie do 30 dní odo dňa jej uloženia na mieste a o následkoch nezaplatenia uloženej pokuty. Prevzatie tohto bloku o uložení pokuty dohliadaný subjekt písomne potvrdí priamo na mieste uloženia blokovej pokuty, pričom tento blok je zároveň dokladom o súhlase dohliadaného subjektu s uložením blokovej pokuty a so zaplatením uloženej blokovej pokuty v určenej lehote, ktorý má účinky právoplatného rozhodnutia. Ak dohliadaný subjekt dobrovoľne nezaplatí celú sumu uloženej pokuty v určenej lehote, Národná banka Slovenska zabezpečí vymáhanie nezaplatenej sumy pokuty podľa § 34.

(6)

Zaplatením pokuty sa blokové konanie končí. Proti uloženiu pokuty v blokovom konaní nemožno podať opravný prostriedok a jej uloženie nemožno preskúmať ani mimo odvolacieho konania podľa § 32 ods. 5.

(7)

Bloky na ukladanie pokút vydáva Národná banka Slovenska.

§ 35cRozkazné konanie

(1)

Ak bolo pri výkone dohľadu spoľahlivo zistené, že dohliadaný subjekt v jednotlivom prípade porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu¹) a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, Národná banka Slovenska je príslušná bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie dohliadanému subjektu za zistený nedostatok. Ustanovenia § 16 ods. 2 a 6 a § 26 sa pred vydaním rozkazu o uložení sankcie nepoužijú. Na posúdenie porušenia povinnosti ako jednotlivého prípadu nie je prekážkou, ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu spoľahlivo zistí opakované rovnaké porušenie alebo viaceré obdobné porušenia povinnosti v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa, ktorých sa dopustil ten istý dohliadaný subjekt voči rôznym finančným spotrebiteľom alebo v iných rôznych prípadoch.

(2)

Rozkazom o uložení sankcie možno podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku uložiť pokutu až do výšky 5 000 eur, opatrenie na odstránenie a nápravu zisteného nedostatku a zákaz použitia nekalej obchodnej praktiky. Sankcie podľa prvej vety možno ukladať samostatne alebo súbežne a za trvajúci nedostatok aj opakovane; sankcie podľa prvej vety možno ukladať opakovane aj za opakované rovnaké porušenie alebo viaceré obdobné porušenia povinnosti v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa, ktorých sa dopustil ten istý dohliadaný subjekt voči rôznym finančným spotrebiteľom alebo v iných rôznych prípadoch.

(3)

Rozkaz o uložení sankcie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odpore; na rozkaz o uložení sankcie sa primerane použijú ustanovenia § 27 a na jeho doručovanie sa použijú ustanovenia § 18.

(4)

Dohliadaný subjekt, proti ktorému bol vydaný rozkaz o uložení sankcie, môže Národnej banke Slovenska proti vydanému rozkazu o uložení sankcie podať do 15 dní od jeho doručenia písomne odpor, ktorý musí byť odôvodnený. Včasným podaním odporu s odôvodnením sa rozkaz o uložení sankcie zrušuje a Národná banka Slovenska pokračuje v konaní v prvom stupni, pričom nie je viazaná rozsahom skutkových zistení, právnou kvalifikáciou ani druhom a výškou sankcie podľa zrušeného rozkazu o uložení sankcie ani ďalším obsahom zrušeného rozkazu o uložení sankcie. Ak pred vydaním rozkazu o uložení sankcie nebol proti účastníkovi konania urobený iný úkon, po včasnom podaní odporu s odôvodnením sa doručenie rozkazu o uložení sankcie účastníkovi považuje za prvý úkon v konaní.

(5)

Rozkaz o uložení sankcie, proti ktorému nebol včas podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozhodnutia, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok.

§ 35d

(1)

Osoba poverená výkonom dohľadu na mieste je v mene Národnej banky Slovenska príslušná priamo na mieste uložiť dohliadanému subjektu bezprostredné vykonanie opatrení na odstránenie zisteného nedostatku vrátane zakázania poskytovania finančnej služby alebo zakázania sprostredkúvania finančnej služby, na ktorú sa vzťahuje zistený nedostatok, až do odstránenia tohto nedostatku.

(2)

Opatrenia podľa odseku 1 oznámi osoba poverená výkonom dohľadu na mieste ústne dohliadanému subjektu a bezodkladne o nich vyhotoví písomný záznam; od tohto oznámenia dohliadanému subjektu sú uložené opatrenia vykonateľné. Ak dohliadaný subjekt s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim do piatich pracovných dní odo dňa doručenia písomného záznamu podať Národnej banke Slovenska písomnú námietku, ktorá musí byť odôvodnená. Podanie námietky proti uloženým opatreniam nemá odkladný účinok. O námietke rozhodne Národná banka Slovenska do desiatich pracovných dní od jej podania; na rozhodovanie o námietke sa použijú ustanovenia § 29 ods. 1 a na doručovanie rozhodnutia o námietke sa použijú ustanovenia § 18. Proti rozhodnutiu o námietke nemožno podať opravný prostriedok. Ustanovenia § 16 ods. 2 a 6 a § 26 sa na konanie o námietke nepoužijú.

§ 35e

(1)

Národná banka Slovenska rozhodnutím zakáže dohliadanému subjektu

nekalú obchodnú praktiku,^42d) aj keď ešte nebola vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí, a to aj bez ohľadu na jej príčiny a bez ohľadu na vznik škody alebo spôsobenie iného následku finančným spotrebiteľom,

používať neprijateľnú podmienku v neprospech finančného spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“) v zmluve o poskytnutí finančnej služby ani dojednávať zmluvy s finančnými spotrebiteľmi obsahujúce neprijateľnú podmienku.^42e)

(2)

Národná banka Slovenska je aj v rámci vykonávania svojej pôsobnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov príslušná ako predbežnú otázku posudzovať nekalé obchodné praktiky dohliadaných subjektov a neprijateľné podmienky v zmluvách o poskytnutí finančnej služby; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 2 ods. 3 a § 24 ods. 10.

(3)

Ak Národná banka Slovenska získa podozrenie o porušovaní spotrebiteľských práv dohliadaným subjektom, ktoré poškodzuje kolektívne záujmy finančných spotrebiteľov, je príslušná vydať predbežné opatrenie, ktorým dohliadanému subjektu uloží, aby upustil od tohto porušovania spotrebiteľských práv; na toto predbežné opatrenie sa rovnako vzťahuje § 25.

§ 35f

(1)

Tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹) Národná banka Slovenska je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná

uložiť pokutu do výšky 1 000 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,

uložiť opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov,

zakázať používať nekalú obchodnú praktiku alebo zakázať podľa § 35e ods. 1 písm. b) používať neprijateľnú podmienku,

zakázať poskytovať finančnú službu alebo zakázať sprostredkúvať finančnú službu, na ktorú sa vzťahuje zistený nedostatok, až do odstránenia tohto nedostatku,

uložiť povinnosť uverejniť opravu neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie,

odobrať za podmienok ustanovených v § 35g ods. 1 povolenie alebo iné udelené oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu alebo rozhodnúť za podmienok ustanovených v § 35g ods. 1 o zrušení registrácie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu a o výmaze z príslušného registra osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu,

uložiť inú sankciu ustanovenú osobitným predpisom¹) v oblasti finančného trhu s cieľom ochrany finančných spotrebiteľov.

(2)

Tomu, kto opakovane porušil práva finančného spotrebiteľa alebo opakovane porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov v období 12 mesiacov nasledujúcich po sebe, je Národná banka Slovenska príslušná podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty podľa odseku 1 písm. a); týmto nie je dotknuté ustanovenie § 35g ods. 1.

(3)

Národná banka Slovenska je aj mimo konania o uložení sankcie za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona oprávnená uložiť dohliadanému subjektu povinnosť predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu s osobami oprávnenými konať v mene dohliadaného subjektu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.

§ 35g

(1)

Národná banka Slovenska je za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov príslušná odobrať dohliadanému subjektu povolenie alebo iné udelené oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu alebo rozhodnúť o zrušení registrácie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu a o výmaze z príslušného registra osôb oprávnených vykonávať činnosť v oblasti finančného trhu, ak dohliadaný subjekt poruší opatrenie podľa § 35d, poruší rozhodnutie podľa § 35e, poruší povinnosť uloženú súdom, týmto zákonom alebo osobitným predpisom,¹) alebo povinnosť podľa § 53a Občianskeho zákonníka zdržať sa používania neprijateľnej podmienky,^42e) poruší podmienku alebo povinnosť ustanovenú osobitným predpisom¹) ako osobitne závažnú alebo poruší povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov uloženú predbežným opatrením alebo iným rozhodnutím Národnej banky Slovenska.

(2)

Ak má dohliadaný subjekt sídlo v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska skutočnosti uvedené v odseku 1 alebo uloženie sankcie podľa § 35f takému dohliadanému subjektu oznámi príslušnému zahraničnému orgánu dohľadu nad týmto dohliadaným subjektom.

§ 35h

(1)

Sankcie podľa tohto zákona a osobitných predpisov¹) za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno ukladať samostatne alebo súbežne a za trvajúci nedostatok aj opakovane. Sankcie podľa tohto zákona za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatku, najneskôr však do desiatich rokov od jeho vzniku. Premlčacie lehoty podľa druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa § 10 ods. 5 a 6.

(2)

Uložením sankcií podľa tohto zákona za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.^42f)

(3)

Ak Národná banka Slovenska v jednom konaní koná a rozhoduje o uložení sankcie jednej osobe za dva alebo viaceré nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹) ktoré boli zistené za obdobie najviac dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov, Národná banka Slovenska za všetky postihované nedostatky uloží úhrnnú pokutu podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na nedostatok s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty vrátane zvýšenia sadzby podľa § 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov;¹) ak za viaceré nedostatky sú rovnaké najvyššie horné hranice sadzieb pokút vrátane ich zvýšenia podľa
§ 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov,¹) úhrnná pokuta sa uloží podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Ak za postihované nedostatky sú dolné hranice sadzieb pokuty rôzne, dolnou hranicou sadzby úhrnnej pokuty je najvyššia z týchto sadzieb vrátane jej zvýšenia podľa
§ 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov.¹) Národná banka Slovenska pri určení výšky úhrnnej pokuty zohľadní skutočnosti uvedené v § 35f ods. 1 vo vzťahu ku všetkým nedostatkom, ktoré sú postihované rozhodnutím o uložení sankcie, a aj počet týchto nedostatkov.

(4)

Ak Národná banka Slovenska rozhoduje o uložení ďalšej pokuty za nedostatok v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹) ktorého sa dohliadaný subjekt dopustil skôr, ako bolo vydané iné rozhodnutie, ktorým už Národná banka Slovenska uložila dohliadanému subjektu pokutu za iný nedostatok v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,¹) nesmie ďalšia ukladaná pokuta spolu s dovtedy uloženou pokutou prevyšovať najvyššie prípustnú sadzbu pokuty podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na zbiehajúci sa nedostatok s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty vrátane jej zvýšenia podľa § 35f ods. 2 alebo osobitných predpisov;¹) týmto nie je dotknuté opakované ukladanie pokuty za trvajúci nedostatok a tiež nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1, 2 a 5, § 35c ods. 2 ani osobitných predpisov.¹)

(5)

Súbežne s úhrnnou pokutou podľa odseku 3 alebo s ďalšou pokutou podľa odseku 4 možno uložiť aj iné druhy sankcií podľa § 35f alebo podľa osobitných predpisov,¹) ktorých uloženie je možné za niektorý zo sankcionovaných nedostatkov.

(6)

Národná banka Slovenska pri rozhodovaní o uložení sankcie podľa § 35f alebo podľa osobitných predpisov¹) zohľadní sankciu uloženú skorším právoplatným rozkazom o uložení sankcie podľa § 35c za iný rovnaký nedostatok alebo obdobný nedostatok v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa, ktorého sa v rovnakom období v jednotlivom prípade dopustil ten istý dohliadaný subjekt.

(7)

Pokuta uložená za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty vrátane pokuty uloženej v rozkaznom konaní. Výnosy z pokút vrátane pokút uložených v rozkaznom konaní alebo v blokovom konaní sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 35i

Zmluva o poskytnutí finančnej služby uzavretá v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby, sa od začiatku zrušuje doručením oznámenia Národnej banky Slovenska dohliadanému subjektu, že ide o zmluvu o poskytnutí finančnej služby uzavretú v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby, pričom Národná banka Slovenska také oznámenie zašle dohliadanému subjektu spravidla do 15 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o poskytnutí finančnej služby v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby. Dohliadaný subjekt je povinný uhradiť Národnej banke Slovenska celé finančné plnenia uhradené dohliadanému subjektu v súvislosti so zmluvou o poskytnutí finančnej služby v rámci kontrolného zaobstarania finančnej služby a Národná banka Slovenska vráti dohliadanému subjektu celé finančné plnenia uhradené dohliadaným subjektom v súvislosti s takou zmluvou o poskytnutí finančnej služby, pričom tieto finančné plnenia sa musia uhradiť do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď bolo dohliadanému subjektu doručené oznámenie Národnej banky Slovenska, že ide o takú zmluvu o poskytnutí finančnej služby; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 2 ods. 12. Informácie a podklady získané v súvislosti s kontrolným zaobstaraním finančnej služby možno použiť na účely výkonu dohľadu nad finančným trhom vrátane ochrany finančných spotrebiteľov.

§ 35j

(1)

Podanie uvedené v § 1 ods. 3 písm. c) možno podať písomne v listinnej podobe alebo elektronickej podobe, a to prostredníctvom pošty, elektronických prostriedkov alebo osobne. Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Na náležitosti podania uvedeného v § 1 ods. 3 písm. c) sa primerane vzťahujú ustanovenia o náležitostiach žiadosti podľa § 16 ods. 1, pričom podanie obsahuje najmä označenie predkladateľa podania²⁷) (ďalej len „predkladateľ“), označenie veci, ktorej sa týka, označenie dotknutého dohliadaného subjektu,²⁷) uvedenie toho, čo sa podaním sleduje alebo požaduje, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a podpis predkladateľa; podanie môže obsahovať označenie ďalších dotknutých osôb²⁷) aj bez ich súhlasu, ak o nich predkladateľ vie. K podaniu sa prikladajú listiny a ďalšie dôkazy, ktoré má predkladateľ k dispozícii a týkajú sa predmetu podania.

(2)

Ak podanie nemá potrebné náležitosti, Národná banka Slovenska bezodkladne vyzve predkladateľa, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil a určí mu lehotu na odstránenie nedostatkov podania, spravidla nie dlhšiu ako 30 pracovných dní. Národná banka Slovenska v tejto výzve poučí predkladateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať a tiež o následkoch nesplnenia výzvy na odstránenie nedostatkov podania. Ak predkladateľ napriek výzve neodstráni nedostatky podania, pričom pre tieto nedostatky je podanie nepreskúmateľné, Národná banka Slovenska predmetné podanie z dôvodu nepreskúmateľnosti odloží. Ak však Národná banka Slovenska nie je vecne príslušná na vybavenie podania a na jeho vybavenie je príslušný iný orgán verejnej moci, Národná banka Slovenska bezodkladne postúpi podanie príslušnému orgánu verejnej moci a upovedomí o tom predkladateľa.

(3)

Podanie uvedené v § 1 ods. 3 písm. c) treba vybavovať tak, aby pri jeho vybavovaní nedošlo k neoprávnenému sprístupneniu utajovaných skutočností, osobných údajov, bankového tajomstva, daňového tajomstva a iných informácií utajovaných alebo chránených povinnosťou mlčanlivosti výslovne uloženou alebo uznanou podľa osobitných predpisov.²³)

(4)

Národná banka Slovenska vybaví podanie podľa § 1 ods. 3 písm. c) tak, že zhodnotí zistený skutkový stav, právne ho posúdi a uvedie porušenia predpisov v oblasti, ktorú dohliada Národná banka Slovenska, dohliadaným subjektom, ak k nim došlo. Prebiehajúci dohľad nad dohliadaným subjektom nemôže byť prekážkou vybavenia podania, najmä pokiaľ ide o zhodnotenie skutkového stavu, jeho právne posúdenie a uvedenie porušení právnych predpisov v oblasti ochrany finančného spotrebiteľa.

§ 35ja

Národná banka Slovenska podanie podľa § 1 ods. 3 písm. c) vybaví v základnej lehote 60 kalendárnych dní (ďalej len „základná lehota“), ktorá plynie od doručenia podania alebo odstránenia nedostatkov podania. Základnú lehotu môže Národná banka Slovenska z dôvodu závažných prekážok, ktoré bránia vybaveniu podania alebo z iného dôležitého dôvodu, ak tieto nastali bez zavinenia Národnej banky Slovenska, predĺžiť o ďalších 30 kalendárnych dní, avšak najviac o 90 kalendárnych dní. O predĺžení lehoty a o dôvodoch predĺženia Národná banka Slovenska bezodkladne písomne informuje predkladateľa podania.

§ 35k

Na vykonávanie ochrany finančných spotrebiteľov sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o dohľade nad dohliadanými subjektmi, ak v § 35a až 35ja nie je ustanovené inak.

ŠIESTA ČASŤ

ĎALŠIE ČINNOSTI A OPRÁVNENIAPRI VÝKONE DOHĽADU

§ 36

(1)

Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom vedie aktuálne zoznamy a registre (ďalej len „zoznam“)

dohliadaných subjektov, ktorým bolo udelené povolenie podľa osobitných predpisov,¹)

správcov na výkon nútenej správy a zástupcov správcov na výkon nútenej správy nad dohliadanými subjektmi podľa osobitných zákonov,²⁸)

ďalších osôb, ak tak ustanoví osobitný predpis.^43a)

(2)

Zoznamy podľa odseku 1 obsahujú označenie osôb v týchto zoznamoch najviac v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom;²⁷) zoznamy dohliadaných subjektov obsahujú pri jednotlivých dohliadaných subjektoch aj rozsah povolených činností podľa udeleného povolenia alebo licencie a tiež podmienky na výkon povolených činností a obmedzenia rozsahu alebo spôsobu výkonu povolených činností, ktoré sú určené udeleným povolením alebo licenciou.

(3)

Na postup Národnej banky Slovenska pri vykonávaní zápisu alebo registrácie (ďalej len „zápis“) podľa osobitného predpisu,^43a) pri zmene zápisu, odmietnutí zápisu alebo zmeny zápisu a pri zrušení alebo výmaze zápisu podľa osobitného predpisu^43a) v zoznamoch podľa odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú ustanovenia § 12 až 34, ak osobitný predpis neustanovuje inak.^43a)

(4)

Zoznamy podľa odsekov 1 a 2 sa členia na verejnú časť a neverejnú časť. Neverejnú časť zoznamov podľa odsekov 1 a 2 tvoria rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a miesto narodenia fyzických osôb, ktorých údaje tvoria súčasť týchto zoznamov. Údaje zapísané do zoznamov podľa odsekov 1 a 2 sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich sprístupnenia tretím osobám alebo odo dňa ich zverejnenia, a to odo dňa, ktorý nastal skôr. Údaje zapísané do verejnej časti zoznamov podľa odsekov 1 a 2 sa bezodkladne po zápise, zmene zápisu, zrušení zápisu alebo výmaze zápisu zverejňujú na webovom sídle Národnej banky Slovenska, pričom sa sprístupňujú aj v elektronickej podobe spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup prostredníctvom elektronickej komunikácie. Národná banka Slovenska taktiež v ňou určených úradných hodinách a prevádzkových priestoroch umožní každému na jeho požiadanie nahliadnuť do verejnej časti zoznamu podľa odsekov 1 a 2 a urobiť si z neho na jeho náklady výpisy, ako aj Národná banka Slovenska každému na požiadanie a za úhradu vecných nákladov vyhotoví a zašle výpis s ním označenej verejnej časti zoznamu podľa odsekov 1 a 2, pričom taký výpis obsahuje údaje zapísané vo verejnej časti zoznamu a aktuálne ku dňu vydania výpisu. Údaje zapísané v neverejnej časti zoznamov podľa odsekov 1 a 2 je Národná banka Slovenska oprávnená aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb sprístupniť a poskytovať na spracúvanie Európskej centrálnej banke,^1ab) účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu,^1b) iným zahraničným orgánom dohľadu, Sociálnej poisťovni^43b) a ďalším orgánom verejnej moci a osobám¹¹) v rozsahu potrebnom na plnenie ich zákonných úloh, pričom na sprístupnenie a poskytovanie z neverejnej časti zoznamov podľa odsekov 1 a 2 a na využívanie, utajovanie a ochranu údajov sprístupnených alebo poskytnutých z neverejnej časti zoznamov podľa odsekov 1 a 2 sa rovnako vzťahujú ustanovenia
§ 3 ods. 3 až 5 a 7.

(5)

Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad finančným trhom okrem zoznamov podľa odsekov 1 až 4 vedie aj ďalšie aktuálne zoznamy a registre podľa osobitných predpisov.^43c)

§ 37

(1)

Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku zverejňuje

priebežné polročné správy o stave a vývoji finančného trhu a ročné správy o stave a vývoji finančného trhu; tieto správy môžu popri súhrnných údajoch obsahovať aj informácie uvedené v zoznamoch podľa § 36 a informácie uvedené v odseku 3,

verejné časti zoznamov vedených Národnou bankou Slovenska podľa § 36, a to najmenej raz štvrťročne,

zoznam a zmeny zoznamu regulovaných trhov zostavené členskými štátmi a zverejnené Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy),⁴⁴)

výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia Národnej banky Slovenska alebo ich časti, ak sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;¹) Národná banka Slovenska rovnakým spôsobom zverejňuje aj výroky a odôvodnenia vydaných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov vrátane vydaných predbežných opatrení a rozhodnutí vydaných v rozkaznom konaní bez ohľadu na podanie opravného prostriedku zo strany dohliadaného subjektu, s výnimkou rozhodnutí procesnej povahy a informácie o uložených blokových pokutách, pričom pred zverejnením takých rozhodnutí sa v nich anonymizujú údaje o finančných spotrebiteľoch a do času nadobudnutia ich právoplatnosti aj údaje o dohliadanom subjekte a osobách konajúcich za dohliadaný subjekt, a to v rozsahu obchodné meno alebo meno a priezvisko, sídlo alebo miesto podnikania, IČO, údaj o zápise v obchodnom registri alebo inom verejne prístupnom úradnom registri, v ktorom je zapísaný, číslo a dátum vydania povolenia alebo iného udeleného oprávnenia na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu; spolu so zverejnením rozhodnutia podľa tohto ustanovenia je Národná banka Slovenska povinná, do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, zverejniť aj oznámenie o tom, že rozhodnutie nie je právoplatné a záväzné,

rozhodnutia bankovej rady o určení ročného príspevku dohliadaných subjektov na príslušný kalendárny rok,

hodnotiace správy o účinnosti používaných pravidiel sankcionovania podľa osobitného predpisu,^44a)

iné dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska.

(2)

Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku tiež oznámi miesto, na ktorom budú verejne prístupné na nahliadnutie

schválené kótovacie prospekty cenných papierov, schválené prospekty cenných papierov, schválené prospekty investície, schválené ponuky na prevzatie,⁴⁵)

informácie o hospodárení obchodníkov s cennými papiermi, burzy cenných papierov a centrálneho depozitára cenných papierov,⁴⁵)

informácie o hospodárení emitentov cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov podľa osobitného zákona,⁴⁵)

správy o hospodárení emitentov cenných papierov vydaných na základe verejnej ponuky,⁴⁵)

správy o hospodárení správcovskej spoločnosti s vlastným majetkom a s majetkom vo fonde,⁴⁶)

všeobecné poistné podmienky a osobitné poistné podmienky poisťovní,⁴⁷)

informácie o hospodárení poisťovní,⁴⁷)

ďalšie informácie ustanovené osobitným zákonom.

(3)

Národná banka Slovenska môže zverejniť aj

informácie z účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok dohliadaných subjektov, ďalšie informácie o ekonomických a finančných ukazovateľoch a výsledkoch činnosti dohliadaných subjektov a informácie o štruktúre a spoločníkoch dohliadaných subjektov,

informácie o uložených sankciách a opatreniach na nápravu,

informácie o dohliadaných subjektoch, ktoré zverejnili dohliadané subjekty,

metodické usmernenia, stanoviská a odporúčania súvisiace s dohľadom nad finančným trhom a vysvetľujúce uplatňovanie tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti,

iné dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ak sú určené na zverejnenie.

(4)

Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zverejňuje v osobitnej a užívateľsky ľahko prístupnej časti informácie týkajúce sa prijímania správ o porušeniach, a to najmenej v rozsahu

informácií o osobitných prostriedkoch komunikácie určených na prijímanie a skúmanie správ o porušeniach,

kontaktu na špecializovaného zamestnanca na spracovanie správ o porušeniach (ďalej len „špecializovaný zamestnanec“) vrátane uvedenia

telefónneho čísla, pričom sa uvedie, či sa pri použití tejto telefónnej linky rozhovor zaznamenáva alebo nezaznamenáva,

osobitných prostriedkov komunikácie podľa § 38b a poštových adries, ktoré sú bezpečné a zaručujú dôvernosť údajov,

postupov pri podávaní správ o porušeniach vrátane informácie, že správu možno podať aj anonymne,

režimu dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na správy o porušeniach,

postupov na ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy,

vyhlásenia o tom, že nahlasujúce osoby, ktoré sprístupnia informácie Národnej banke Slovenska v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi,¹) ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty, sa nepovažujú za osoby porušujúce obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi a nenesú žiadnu zodpovednosť spojenú s takýmto oznámením.

(5)

Nahlasujúcou osobou sa rozumie fyzická osoba, ktorá nahlasuje porušenie alebo možné porušenie osobitných predpisov.¹)

(6)

Nahlásenou osobou sa rozumie dohliadaný subjekt a osoba, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis,^47a) o ktorom podala správu o porušení nahlasujúca osoba, že sa tento subjekt dopustil alebo má úmysel dopustiť porušenia osobitných predpisov¹) alebo osobitných predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti.

(7)

Správou o porušení sa rozumie správa o porušení povinností dohliadaných subjektov týkajúca sa skutočného alebo možného porušenia osobitných predpisov¹) alebo osobitných predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosti predložená Národnej banke Slovenska nahlasujúcou osobou.

(8)

Výsledkom spracovania podanej správy o porušení sa rozumie

zistenie, či podaná správa o porušení je podľa svojho obsahu správou o porušení podľa odseku 7,

informácia o ďalšom postupe vybavenia podanej správy o porušení podľa odseku 7.

§ 38Poriadkové opatrenia

(1)

Národná banka Slovenska môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto bez závažného dôvodu sťažuje

výkon dohľadu na mieste alebo dohľadu na diaľku najmä tým, že neposkytne Národnej banke Slovenska alebo osobám povereným výkonom dohľadu požadované doklady, podklady, informácie na technických nosičoch alebo iné informácie, písomnosti alebo veci súvisiace s dohliadanými subjektmi, prípadne inú súčinnosť požadovanú na účely výkonu dohľadu na mieste alebo dohľadu na diaľku,

postup v konaní najmä tým, že sa bez závažného dôvodu nedostaví na predvolanie do Národnej banky Slovenska, bezdôvodne odmietne svedeckú výpoveď, poskytne neúplnú alebo nepravdivú výpoveď, nepredloží písomné vyjadrenie, nepredloží listinu, neumožní vykonanie obhliadky alebo nevykoná iný úkon v konaní požadovaný v predvolaní alebo vo výzve Národnej banky Slovenska,

iný postup pri výkone dohľadu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov¹) v oblasti finančného trhu.

(2)

Národná banka Slovenska pri rozhodovaní o výške poriadkovej pokuty prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah jeho následkov, na prípadné opakované porušenie povinností alebo na porušenie viacerých povinností. Poriadkovú pokutu možno uložiť až do 5 000 eur, ak ide o fyzickú osobu, a až do 50 000 eur, ak ide o právnickú osobu, a to aj opakovane.

(3)

Na konanie o uložení poriadkovej pokuty sa primerane vzťahujú ustanovenia § 12 až 34. Konanie o uložení poriadkovej pokuty sa môže začať doručením rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty, pričom doručenie rozhodnutia sankcionovanej osobe sa považuje za prvý úkon v konaní voči tejto osobe a týmto doručením je tiež voči príslušnej osobe splnená informačná povinnosť Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 2. Konanie o uložení poriadkovej pokuty možno začať najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď Národná banka Slovenska zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, za ktoré sa poriadková pokuta ukladá; tieto premlčacie lehoty sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.

(4)

Poriadková pokuta je splatná do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.

(5)

Výnosy z poriadkových pokút sú príjmom Národnej banky Slovenska.

(6)

Uložením poriadkovej pokuty nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov. Ak skutok, ktorý je sťažovaním výkonu dohľadu podľa odseku 1, je zároveň nedostatkom, na ktorý sa vzťahuje ukladanie opatrenia na nápravu, pokuty alebo inej sankcie podľa osobitného predpisu,²⁵) za tento nedostatok sa neukladá poriadková pokuta podľa odsekov 1 až 5, ak zaň bolo uložené opatrenie na nápravu, pokuta alebo iná sankcia podľa osobitného predpisu.²⁵)

Pravidlá pre prijímanie a preskúmavanie správ o porušeniach

§ 38a

(1)

Národná banka Slovenska zavedie postupy na umožnenie nahlasovania správ o porušeniach, ktoré upravia

spôsob podávania správ o porušeniach vrátane možnosti podať ich aj anonymne,

spôsob, akým môže Národná banka Slovenska požadovať od nahlasujúcej osoby, aby objasnila nahlásené informácie alebo poskytla doplňujúce informácie, ktoré má nahlasujúca osoba k dispozícii,

druh, obsah a časový harmonogram spätnej väzby týkajúcej sa výsledku správy o porušeniach, ktorú môže nahlasujúca osoba očakávať po nahlásení,

režim dôvernosti údajov a ochrany osobných údajov,^47c) ktorý sa vzťahuje na správy o porušeniach vrátane podrobného opisu okolností, za ktorých sa môžu dôverné údaje nahlasujúcej osoby sprístupniť podľa osobitného predpisu^47b) a informovanie nahlasujúcej osoby o výnimočných okolnostiach, pri ktorých nemôže byť zabezpečená dôvernosť údajov vrátane okolností, keď je zverejnenie údajov nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa osobitných predpisov v súvislosti s vyšetrovaním, konaním pred súdom alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu nahlásenej osoby, pričom sa uplatňujú ochranné opatrenia podľa týchto osobitných predpisov.

(2)

Národná banka Slovenska určí jedného špecializovaného zamestnanca alebo viacerých špecializovaných zamestnancov. Špecializovaný zamestnanec absolvuje odbornú prípravu na účely spracovania správ o porušeniach.

(3)

Špecializovaný zamestnanec

poskytuje všetkým zainteresovaným osobám informácie o postupoch na nahlasovanie porušení,

spracúva správy o porušeniach,

udržiava kontakt s nahlasujúcou osobou, ak sa táto osoba identifikovala.

§ 38b

(1)

Národná banka Slovenska určí na prijímanie a skúmanie správ o porušeniach osobitné prostriedky komunikácie, ktoré sú nezávislé, autonómne, bezpečné a zaručia dôvernosť nimi prenášaných údajov.

(2)

Osobitné prostriedky komunikácie sa považujú za nezávislé a autonómne, ak spĺňajú tieto podmienky:

sú oddelené od bežných prostriedkov komunikácie Národnej banky Slovenska vrátane tých, prostredníctvom ktorých Národná banka Slovenska komunikuje interne a s tretími stranami pri svojej bežnej činnosti,

sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované takým spôsobom, ktorý zabezpečí úplnosť, integritu a dôvernosť informácií a bráni v prístupe neoprávnených zamestnancov Národnej banky Slovenska,

umožňujú uchovávanie informácií podľa § 38c a ich ďalšie využitie pre výkon dohľadu.

(3)

Osobitné prostriedky komunikácie musia umožniť nahlasovanie skutočných porušení povinností alebo možných porušení povinností dohliadaných subjektov najmenej týmito spôsobmi:

písomnou správou o porušení v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe,

ústnou správou o porušení prostredníctvom telefónnych liniek, či už zaznamenanou, alebo nezaznamenanou,

osobným stretnutím so špecializovaným zamestnancom.

(4)

Národná banka Slovenska poskytne informácie podľa § 37 ods. 4 nahlasujúcej osobe pred prijatím správy o porušeniach alebo najneskôr v čase jej prijatia.

(5)

Národná banka Slovenska zabezpečí, aby sa správa o porušení prijatá inak ako prostredníctvom osobitných prostriedkov komunikácie bezodkladne a bez zmeny zaslala prostredníctvom osobitných prostriedkov komunikácie špecializovanému zamestnancovi.

§ 38c

(1)

Národná banka Slovenska zabezpečí uchovávanie záznamov^47d) o prijatých správach o porušeniach.

(2)

Národná banka Slovenska bezodkladne potvrdí prijatie písomnej správy o porušení na poštovú adresu alebo na elektronickú adresu uvedenú nahlasujúcou osobou; to neplatí, ak nahlasujúca osoba výslovne požiadala o iný postup alebo ak sa Národná banka Slovenska odôvodnene domnieva, že potvrdenie prijatia písomnej správy by ohrozilo ochranu totožnosti nahlasujúcej osoby.

(3)

Ak sa na nahlasovanie porušení používa zaznamenávaná telefónna linka, Národná banka Slovenska je oprávnená zdokumentovať ústne podanú správu o porušení vo forme

zvukovej nahrávky rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte alebo

úplného a presného prepisu rozhovoru vypracovaného špecializovanými zamestnancami; ak nahlasujúca osoba odhalila svoju totožnosť, Národná banka Slovenska ponúkne nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť prepis hovoru a potvrdiť ho svojím podpisom.

(4)

Ak sa na nahlasovanie porušení používa nezaznamenávaná telefónna linka, Národná banka Slovenska je oprávnená zdokumentovať ústne podanú správu o porušení vo forme presnej zápisnice z rozhovoru vypracovanej špecializovaným zamestnancom. Ak nahlasujúca osoba odhalila svoju totožnosť, Národná banka Slovenska ponúkne nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu z rozhovoru a potvrdiť ju svojím podpisom.

(5)

Ak nahlasujúca osoba požaduje osobné stretnutie so špecializovaným zamestnancom, aby nahlásila porušenie spôsobom podľa § 38b ods. 3 písm. c), Národná banka Slovenska zabezpečí, aby sa uchovali úplné a presné záznamy zo stretnutia v trvalom a vyhľadateľnom formáte. Národná banka Slovenska je oprávnená zdokumentovať záznamy o osobnom stretnutí vo forme

zvukovej nahrávky rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte alebo

úplnej zápisnice zo stretnutia vypracovanej špecializovaným zamestnancom; ak nahlasujúca osoba odhalila svoju totožnosť, Národná banka Slovenska ponúkne nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu zo stretnutia a potvrdiť ju svojím podpisom.

(6)

Národná banka Slovenska uchováva záznamy podľa odsekov 1 až 5 prostredníctvom dôverného a zabezpečeného systému, ktorý zaručí, že údaje v ňom uložené sú dostupné len zamestnancom Národnej banky Slovenska, pre ktorých je prístup k týmto údajom nevyhnutný na plnenie služobných povinností.

(7)

Národná banka Slovenska zavedie primerané bezpečnostné postupy na prenos osobných údajov nahlasujúcej osoby a nahlásenej osoby v rámci Národnej banky Slovenska aj mimo nej tak, aby bola zabezpečená anonymizácia osobných údajov^47e) obsiahnutých v správe o porušení, ak takýto prenos nezodpovedá režimu dôvernosti údajov podľa § 38a ods. 1 písm. d).

§ 38d

(1)

Dohliadaný subjekt nesmie uplatňovať voči svojmu zamestnancovi, ktorý nahlásil Národnej banke Slovenska správu o porušeniach, žiadne postihy za nahlásenie správy o porušeniach a ani iným spôsobom porušovať princíp rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tomuto zamestnancovi.

(2)

Národná banka Slovenska, príslušné orgány štátnej správy a iné právnické osoby podľa osobitných predpisov^47f) si poskytujú súčinnosť a vymieňajú si informácie na účely ochrany nahlasujúcich osôb pred postihmi za nahlásenie správy o porušeniach zo strany zamestnávateľa a pred porušovaním princípu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tomuto zamestnancovi.

(3)

Národná banka Slovenska zabezpečí v súčinnosti s príslušnými orgánmi štátnej správy a inými právnickými osobami podľa osobitných predpisov,^47f) aby nahlasujúca osoba mala prístup ku komplexným informáciám a poradenstvu o prostriedkoch nápravy a postupoch v súlade s ustanoveniami právnych predpisov s cieľom jej ochrany pred nespravodlivým zaobchádzaním, a to vrátane postupov podávania žiadosti o náhradu škody.

(4)

Národná banka Slovenska ponúkne nahlasujúcej osobe pomoc alebo poradenstvo v konaní pred orgánmi podieľajúcimi sa na jej ochrane proti nespravodlivému zaobchádzaniu, a to aj pri potvrdení postavenia nahlasujúcej osoby ako informátora v zamestnaneckých sporoch.

§ 38e

Ak nie je verejne známa totožnosť nahlásených osôb, Národná banka Slovenska chráni ich totožnosť rovnakým spôsobom, ako pri osobách, u ktorých Národná banka Slovenska vykonáva dohľad. Na ochranu totožnosti nahlásených osôb sa použijú ustanovenia § 38c ods. 6.

§ 38f

Národná banka Slovenska pravidelne, najmenej však raz za dva roky, preskúma svoje postupy na prijímanie správ o porušeniach a ich preverovanie. Pri tomto preskúmaní Národná banka Slovenska zohľadní svoje skúsenosti a aj skúsenosti iných príslušných orgánov a prispôsobí svoje postupy zodpovedajúcim spôsobom a v súlade s vývojom trhu a technologickým vývojom.

§ 38gIntervenčné opatrenia

(1)

Národná banka Slovenska môže za okolností a podmienok vymedzených v osobitných predpisoch^47g) rozhodnúť v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom^47h) o vydaní intervenčného opatrenia alebo o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia,⁴⁷ⁱ) ktorých

účelom je zakázať alebo obmedziť uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj

investičných produktov založených na poistení,

finančných nástrojov,

štruktúrovaných vkladov,

investičných produktov založených na poistení s určitými špecifickými vlastnosťami,

finančných nástrojov s určitými špecifickými vlastnosťami alebo

štruktúrovaných vkladov s určitými špecifickými vlastnosťami,

účelom je zakázať alebo obmedziť určitú finančnú činnosť alebo postup dohliadaného subjektu alebo inej osoby podľa osobitných predpisov,^47j)

cieľom^47j) je riešiť závažnú obavu, ohrozenie alebo riziká týkajúce sa ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability finančného systému, alebo jeho časti najmenej v jednom členskom štáte, ktoré súvisia s produktom, činnosťou alebo postupom podľa písmena a) alebo písmena b).

(2)

Rozhodnutie o intervenčnom opatrení a rozhodnutie o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení obsahuje

vymedzenie produktu, činnosti alebo postupu podľa odseku 1, na ktoré sa vzťahuje zákaz alebo obmedzenie podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b),

vymedzenie okolností, za ktorých sa uplatňuje zákaz alebo obmedzenie podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b), ak je uplatňovanie vydaného zákazu alebo obmedzenia viazané na určité okolnosti, ako aj vymedzenie prípadných výnimiek, na ktoré sa nevzťahuje vydaný zákaz alebo obmedzenie podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b),

dátum, od ktorého toto rozhodnutie nadobúda záväznosť,

odôvodnenie obsahujúce skutočnosti preukazujúce splnenie podmienok podľa osobitných predpisov^47g) na vydanie intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia,

ak sa vydáva dočasné naliehavé intervenčné opatrenie,⁴⁷ⁱ) aj

dôvody, na základe ktorých Národná banka Slovenska dospela k záveru, že postupom ustanoveným osobitnými predpismi^47k) na vydanie intervenčného opatrenia by sa náležite neriešila obava alebo ohrozenie podľa osobitných predpisov,^47l)

dobu, na ktorú je vydané; táto doba nemôže presiahnuť tri mesiace od vyhlásenia príslušného rozhodnutia o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení podľa odseku 3,

ďalšie skutočnosti podľa odseku 8 alebo osobitných predpisov.^47j)

(3)

Rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 sa bezodkladne vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky^47m) uverejnením oznámenia Národnej banky Slovenska o ich vydaní, pričom súčasťou oznámenia je aj obsah rozhodnutia v rozsahu podľa odseku 2 písm. a) až c) a zároveň Národná banka Slovenska zverejňuje rozhodnutia aj na svojom webovom sídle.

(4)

Národná banka Slovenska rozhodne o zrušení rozhodnutia o intervenčnom opatrení alebo o zrušení rozhodnutia o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení, ak pominú okolnosti a podmienky vymedzené v osobitných predpisoch,^47g) ktoré boli dôvodom na vydanie tohto intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia; na také zrušujúce rozhodnutie sa obdobne použijú ustanovenia odsekov 2, 3, 5 a 6.

(5)

Na rozhodovanie o vydaní intervenčného opatrenia a na rozhodovanie o vydaní dočasného naliehavého intervenčného opatrenia sa nevzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach dohľadu podľa tohto zákona a osobitných predpisov,²⁵) ani všeobecné predpisy o správnom konaní.²¹)

(6)

Rozhodnutie o intervenčnom opatrení a rozhodnutie o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení nadobúdajú záväznosť, právoplatnosť a vykonateľnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ak v takom rozhodnutí nie je uvedený neskorší dátum; proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a nie je preskúmateľné správnym súdom.^49c) Rozhodnutia o intervenčnom opatrení a rozhodnutia o dočasnom naliehavom intervenčnom opatrení sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci a pre osoby, ktorých sa týkajú.

(7)

Národná banka Slovenska je povinná pred vydaním intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia prekonzultovať v súlade s osobitným predpisom^47k) navrhované intervenčné opatrenie alebo dočasné naliehavé intervenčné opatrenie s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré by navrhované intervenčné opatrenie alebo dočasné naliehavé intervenčné opatrenie mohlo mať značný vplyv; ak sa navrhované intervenčné opatrenie alebo dočasné naliehavé intervenčné opatrenie vydáva vo vzťahu k finančnému nástroju, činnosti alebo postupu podľa osobitného predpisu,⁴⁷ⁿ) ktoré vážne ohrozujú riadne fungovanie a integritu fyzických poľnohospodárskych trhov, Národná banka Slovenska má povinnosť prekonzultovať navrhované intervenčné opatrenie alebo dočasné naliehavé intervenčné opatrenie aj s príslušnými orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu podľa osobitného predpisu.^47o)

(8)

Pred vydaním intervenčného opatrenia môže Národná banka Slovenska zverejniť jeho návrh a určiť lehotu, do ktorej môžu verejnosť a intervenčným opatrením dotknuté osoby podávať vo vzťahu k návrhu podnety. Pri využití postupu podľa prvej vety je Národná banka Slovenska povinná v odôvodnení vydaného intervenčného opatrenia uviesť, ako sa vysporiadala s podnetmi podanými podľa prvej vety.

§ 38hOprávnenia v oblasti štrukturalizovaných retailových investičnýchproduktov a investičných produktov založených na poistení

(1)

Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti dohliadaného subjektu alebo inej osoby spočívajúce v nedodržiavaní alebo obchádzaní pravidiel, ktoré sa podľa osobitného predpisu^47p) vzťahujú na štrukturalizované retailové investičné produkty alebo investičné produkty založené na poistení, v nedodržiavaní alebo obchádzaní vydaného intervenčného opatrenia alebo dočasného naliehavého intervenčného opatrenia, Národná banka Slovenska je príslušná dohliadanému subjektu alebo inej osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov, povahy zistených nedostatkov a ďalších okolností vymedzených osobitným predpisom^47r) uložiť tieto opatrenia a sankcie:

zákaz propagácie štrukturalizovaných retailových investičných produktov a investičných produktov založených na poistení,

pozastavenie propagácie štrukturalizovaných retailových investičných produktov a investičných produktov založených na poistení,

verejné upozornenie, v ktorom sa uvedie osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia,

zákaz poskytnúť dokument s kľúčovými informáciami,^47s) ktorý nespĺňa požiadavky ustanovené osobitným predpisom,^47t) a nariadiť zverejnenie novej verzie dokumentu s kľúčovými informáciami,

pokutu, a to:

ak ide o právnickú osobu, možno jej uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 eur, pričom táto horná hranica sadzby pokuty sa zvyšuje až na sumu vo výške 3 % z celkového ročného obratu tejto právnickej osoby vykázaného v jej poslednej dostupnej účtovnej závierke,⁴⁹) alebo až na sumu vo výške dvojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli v dôsledku postihovaného nedostatku, alebo dvojnásobku strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku zisteného nedostatku, ak tieto zisky alebo straty možno určiť, s tým, že zvýšenou hornou hranicou sadzby pokuty je vyššia z týchto súm; ak právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu,^47u) ako celkový ročný obrat na účely týkajúce sa hornej hranice sadzby pokuty sa použije celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavnej materskej spoločnosti a zostavenej podľa právne záväzných aktov Európskej únie v oblasti účtovníctva,

ak ide o fyzickú osobu, možno jej uložiť pokutu až do výšky 700 000 eur, pričom táto horná hranica sadzby pokuty sa zvyšuje až na sumu vo výške dvojnásobku ziskov, ktoré sa dosiahli v dôsledku postihovaného nedostatku, alebo dvojnásobku strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku zisteného nedostatku, ak tieto zisky alebo straty možno určiť.

(2)

Sankcie podľa odseku 1 možno ukladať samostatne alebo súbežne a aj opakovane. Sankcie podľa odseku 1 možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatku, najneskôr však do desiatich rokov od jeho vzniku. Premlčacie lehoty podľa druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa § 10 ods. 5 a 6.

(3)

Uložením sankcií podľa odseku 1 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.^42f)

(4)

Na konanie a rozhodovanie o uložení sankcií podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 12 až 34 a 38.

(5)

Pokuta uložená podľa odseku 1 písm. e) je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

SIEDMA ČASŤ

PRÍSPEVKY A POPLATKY SÚVISIACE S DOHĽADOM

§ 39

Medzi výnosy z hospodárenia Národnej banky Slovenska podľa osobitného zákona⁴⁸) patria aj týmto zákonom ustanovené

ročné príspevky dohliadaných subjektov (ďalej len „ročné príspevky“),

poplatky za úkony alebo za konanie Národnej banky Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi (ďalej len „poplatky“),

prirážky k ročným príspevkom na účely úhrady nákladov na výkon ochrany finančných spotrebiteľov (ďalej len „osobitné príspevky“).

§ 40Ročné príspevky

(1)

Ročné príspevky je Národnej banke Slovenska povinný uhrádzať dohliadaný subjekt, ktorý nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu podľa osobitného predpisu¹) (ďalej len „prispievateľ“). Ročné príspevky je povinný ako prispievateľ uhrádzať aj dohliadaný subjekt, ktorý má sídlo mimo územia Slovenskej republiky a ktorý je na území Slovenskej republiky oprávnený prostredníctvom pobočky alebo aj bez zriadenia pobočky vytvárať alebo spravovať fondy podľa osobitných predpisov.^48a)

(2)

Ročný príspevok na príslušný kalendárny rok určuje banková rada vopred na celý rok najneskôr do 20. decembra predchádzajúceho roka, a to pre všetkých prispievateľov toho istého druhu za rovnakých podmienok, rovnakým spôsobom a v rámci sadzieb pre ročné príspevky prispievateľov, ktoré sú ustanovené v odsekoch 3 a 4. Národná banka Slovenska môže pre všetkých prispievateľov za rovnakých podmienok určiť, že ročný príspevok sa primerane zníži alebo sa nebude platiť; to rovnako platí o odpustení nezaplateného dlhu alebo nezaplatenej časti dlhu z ročného príspevku. Ak základom sadzby pre ročné príspevky sú aktíva prispievateľa, pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív prispievateľa vykázaných v jeho účtovnej závierke zostavenej podľa účtovných pravidiel a účtovných štandardov⁴⁹) k 31. decembru kalendárneho roka alebo k poslednému dňu prispievateľovho hospodárskeho roka,^49aa) ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom banková rada určuje ročný príspevok na príslušný kalendárny rok, a overenej audítorom podľa osobitného zákona⁴⁹) (ďalej len „objem aktív“), ak tento zákon v § 40 neustanovuje inak. Ak však prispievateľ spravuje majetok iných osôb, ktorý prispievateľ čo len čiastočne využíva na uskutočňovanie činností podliehajúcich dohľadu nad prispievateľom, na účely ročných príspevkov sa do objemu aktív tohto prispievateľa zahŕňa aj majetok iných osôb spravovaný prispievateľom; to neplatí, ak ide o prispievateľa podľa odseku 1 druhej vety, pri ktorom sa na účely ročných príspevkov považuje za celkový objem aktív len majetok vo fondoch podľa osobitných predpisov^48a) spravovaných prispievateľom na území Slovenskej republiky. Celkový objem aktív, ktorý je rozhodujúci pre výpočet výšky ročného príspevku prispievateľa, je každý prispievateľ povinný písomne oznámiť Národnej banke Slovenska bezodkladne po skončení svojho účtovného obdobia,^49ab) ak tento zákon neustanovuje inak; na vyžiadanie Národnej banky Slovenska a v lehote ňou určenej je prispievateľ povinný Národnej banke Slovenska predložiť a podať ňou požadované informácie, účtovnú závierku a iné podklady, doklady a vysvetlenia na účely preverenia správnosti oznámeného objemu aktív v rámci výkonu dohľadu.

(3)

Sadzby ročných príspevkov pre prispievateľov, ktorí sú právnickou osobou alebo pobočkou zahraničnej právnickej osoby, sa môžu určiť osobitne pre jednotlivé druhy prispievateľov ako dohliadané subjekty podľa osobitných predpisov,¹) a to pri sadzbe pre ročné príspevky, ktorej základom sú aktíva prispievateľa, v rozpätí od 0,001 promile do 0,1 percenta z objemu aktív prispievateľa, ak zákon v § 40 neustanovuje inak; celková výška ročného príspevku je však najmenej 1 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak. Pri sadzbe pre ročné príspevky ustanovenej pevnou sumou výška ročného príspevku určená pre samostatných finančných agentov a finančných poradcov, ktorí sú právnickou osobou, môže byť najmenej 50 eur a najviac
1 000 eur, pre poskytovateľov schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovateľov konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovateľov schváleného mechanizmu podávania správ (ARM), ktorí sú právnickou osobou, môže byť najmenej 500 eur a najviac 10 000 eur, pre pobočky alebo iné organizačné zložky zahraničných správcovských spoločností a pre zahraničné správcovské spoločnosti, ktoré bez zriadenia pobočky vykonávajú na území Slovenskej republiky iné činnosti ako vytváranie a spravovanie fondov podľa osobitných predpisov,^48a) môže byť najmenej 500 eur a najviac 10 000 eur, pre pobočky zahraničných investičných spoločností a pre zahraničné investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosti na území Slovenskej republiky bez zriadenia pobočky, môže byť najmenej 500 eur a najviac 10 000 eur, pre burzy cenných papierov, pre inštitúcie elektronických peňazí oprávnené vydávať elektronické peniaze len v obmedzenom rozsahu^49a) a pre platobné inštitúcie oprávnené poskytovať platobné služby len v obmedzenom rozsahu^49b) môže byť najviac 10 000 eur a pre centrálnych depozitárov cenných papierov môže byť najviac 10 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak. Národná banka Slovenska môže pre prispievateľov, ktorí sú právnickou osobou alebo pobočkou zahraničnej právnickej osoby, určiť osobitne pre jednotlivé druhy prispievateľov ako dohliadané subjekty aj maximálnu absolútnu výšku ročného príspevku v rámci rozpätia podľa prvej vety.

(4)

Sadzby ročných príspevkov pre prispievateľov, ktorí sú fyzickou osobou, sa môžu určiť osobitne pre jednotlivé druhy prispievateľov ako dohliadaných subjektov podľa osobitných predpisov,¹) a to pri sadzbe pre ročné príspevky ustanovenej pevnou sumou v rozpätí od 50 eur a najviac 1 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak; výška ročného príspevku pre samostatných finančných agentov a finančných poradcov, ktorí sú fyzickou osobou, môže byť najmenej 50 eur a najviac 200 eur a pre poskytovateľov schváleného mechanizmu zverejňovania (APA), poskytovateľov konsolidovaného informačného systému (CTP) a poskytovateľov schváleného mechanizmu podávania správ (ARM), ktorí sú fyzickou osobou, môže byť najmenej 50 eur a najviac 1 000 eur, ak zákon v § 40 neustanovuje inak.

(5)

Základ sadzby pre ročný príspevok veriteľov oprávnených poskytovať spotrebiteľské úvery bez obmedzenia rozsahu^49ba) určený podľa odseku 2 sa pomerne zníži v závislosti od pomeru objemu pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a celkového objemu pohľadávok z úverov poskytnutých týmito prispievateľmi k 31. decembru kalendárneho roka alebo k poslednému dňu ich hospodárskeho roka,^49aa) ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v ktorom banková rada určuje ročný príspevok na príslušný kalendárny rok. Na účely postupu podľa prvej vety je rozhodujúci objem pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov a celkový objem pohľadávok z poskytnutých úverov vyplývajúci z výkazov predkladaných Národnej banke Slovenska podľa § 35.

(6)

Na rozhodovanie bankovej rady o určení ročného príspevku sa nevzťahujú ustanovenia o konaní pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov, ani všeobecné predpisy o správnom konaní.²¹) Rozhodnutie Národnej banky Slovenska o určení ročného príspevku nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho zverejnenia vo vestníku vydávanom Národnou bankou Slovenska;⁴⁰) proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.^49c)

(7)

Ročný príspevok sa uhrádza v štyroch rovnakých splátkach vždy do 20. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka. Ak ročný príspevok neprevyšuje sumu 300 eur, uhrádza sa jednou splátkou do 20. dňa prvého mesiaca kalendárneho roka. Uhradená splátka ročného príspevku za obdobie, v ktorom prispievateľovi bolo odobraté alebo inak zaniklo jeho oprávnenie, alebo sa zmenilo jeho oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu podľa osobitného predpisu,¹) sa nevracia; od skončenia tohto obdobia prispievateľovi, ktorému zaniklo jeho oprávnenie na vykonávanie činnosti v oblasti finančného trhu podľa osobitného predpisu,¹) zaniká aj povinnosť uhrádzať ročný príspevok a splátky ročného príspevku.

(8)

Prispievateľovi vzniká povinnosť uhrádzať ročný príspevok od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom prispievateľ nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.²⁵) Ak základom sadzby pre ročné príspevky sú aktíva prispievateľa, pre výpočet ročného príspevku je rozhodujúci objem aktív zistených podľa odseku 2 a vykázaných v účtovníctve⁴⁹) k poslednému dňu štvrtého kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom prispievateľ nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu;²⁵) objem týchto aktív je prispievateľ povinný písomne oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do 20. dňa piateho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom prispievateľ nadobudol oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.²⁵) Prispievateľ, ktorému vznikla povinnosť uhrádzať ročný príspevok počas kalendárneho roka, je povinný prvý raz uhradiť splátku pomernej časti ročného príspevku do 20. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom mu táto povinnosť vznikla; ak však pomerná časť ročného príspevku neprevyšuje 300 eur alebo ak prispievateľovi vznikla povinnosť uhrádzať ročný príspevok v kalendárnom mesiaci štvrtého štvrťroka, pomerná časť ročného príspevku sa uhrádza jednou splátkou do 20. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom prispievateľovi vznikla povinnosť uhrádzať ročný príspevok.

(9)

Ak ročný príspevok alebo splátky ročného príspevku neboli zaplatené riadne a včas, prispievateľ je povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške podľa osobitného predpisu⁵⁰) z dlžnej sumy ročného príspevku za každý deň omeškania. Úroky z omeškania sa nevymáhajú, ak neprevyšujú 5 eur. Splátka ročného príspevku, jeho časť alebo preplatok príspevku sa nevráti, ak suma, ktorá sa má vrátiť, neprevyšuje 5 eur.

(10)

Ak ročný príspevok, splátky ročných príspevkov alebo úroky z omeškania, alebo splátky ročného príspevku neboli zaplatené riadne a včas, Národná banka Slovenska je na základe svojich evidencií oprávnená aj bez upovedomenia prispievateľa vyhotoviť výkaz nedoplatkov prispievateľa o nezaplatenej sume istiny a príslušenstva ročného príspevku alebo splátky ročného príspevku; tento výkaz nedoplatkov prispievateľa je aj bez zaslania prispievateľovi vykonateľný dňom jeho vyhotovenia Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska je tiež oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom podľa osobitného predpisu,⁵¹) pričom exekučným titulom^51a) a podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie o určení ročného príspevku a výkaz nedoplatkov prispievateľa. Rozhodnutie o určení ročného príspevku sa neopatruje doložkou ani iným potvrdením o vykonateľnosti; potvrdením o vykonateľnosti sa však opatrí výkaz nedoplatkov prispievateľa, a to odtlačkom pečiatky a uvedením dátumu vykonateľnosti na rovnopis výkazu nedoplatkov prispievateľa, spravidla do ľavého horného rohu na prvej strane tohto výkazu.

(11)

Ročné príspevky, splátky ročných príspevkov a úroky z omeškania sú príjmom Národnej banky Slovenska a platia sa prevodom alebo vkladom peňažných prostriedkov na určený účet Národnej banky Slovenska, a to v eurách, ak osobitný zákon neustanoví inak.

(12)

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa môžu ustanoviť kritériá na určovanie ročných príspevkov pre jednotlivé druhy dohliadaných subjektov, podrobnosti o sadzbách ročných príspevkov alebo rozpätiach pre určovanie ročných príspevkov a ďalšie podrobnosti o ročných príspevkoch a o ich zaokrúhľovaní a platení.

§ 40aOsobitné príspevky

(1)

Osobitný príspevok je Národnej banke Slovenska povinný na príslušný kalendárny rok uhradiť dohliadaný subjekt za každé právoplatné rozhodnutie Národnej banky Slovenska vydané v konaní vedenom proti dohliadanému subjektu za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, ktorým sa rozhodlo, že dohliadaný subjekt porušil právo finančného spotrebiteľa alebo že porušil povinnosť v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v kalendárnom roku bezprostredne predchádzajúcom kalendárnemu roku, na ktorý sa platí osobitný príspevok. Za rozhodnutie podľa prvej vety sa nepovažuje rozhodnutie o predbežnom opatrení, rozhodnutie vydané v rozkaznom konaní ani pokuta uložená v blokovom konaní.

(2)

Výška osobitného príspevku dohliadaného subjektu sa rovná sume vo výške 1 % z ročného príspevku určeného podľa § 40, a to za každé právoplatné rozhodnutie podľa odseku 1, pričom však výška osobitného príspevku dohliadaného subjektu za každé právoplatné rozhodnutie podľa odseku 1 je najmenej 1 000 eur, a ak ide o dohliadaný subjekt patriaci medzi dohliadané subjekty, ktoré sú prispievateľmi, pre ktoré je výška ročného príspevku určená pevnou sumou, výška osobitného príspevku dohliadaného subjektu za každé právoplatné rozhodnutie podľa odseku 1 je najmenej 50 eur. Celkový najvyšší súhrn osobitných príspevkov dohliadaného subjektu za jeden kalendárny rok sa rovná najviac sume vo výške 5 % z ročného príspevku dohliadaného subjektu na príslušný kalendárny rok určeného podľa § 40, najmenej však 1 000 eur, ak ide o dohliadaný subjekt, pre ktorý nie je výška ročného príspevku určená pevnou sumou, alebo 50 eur, ak ide o dohliadaný subjekt, pre ktorý je výška ročného príspevku určená pevnou sumou.

(3)

Osobitné príspevky sa uhrádzajú zároveň s ročným príspevkom; na osobitné príspevky sa rovnako použijú ustanovenia o ročných príspevkoch podľa § 40 ods. 7 a 9 až 11.

Poplatky

§ 41

(1)

Poplatky sa uhrádzajú Národnej banke Slovenska, ak sa podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov¹) vykonávajú úkony alebo konanie Národnej banky Slovenska pri dohľade nad dohliadanými subjektmi (ďalej len „úkony“) na základe

žiadosti o

udelenie povolenia alebo licencie,

rozšírenie alebo inú zmenu udeleného povolenia alebo licencie,

udelenie súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,

zmenu udeleného súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu,

schválenie úkonu, prospektu alebo iného dokumentu,

rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu o žiadosti podľa písmena a),

žiadosti o vydanie duplikátu povolenia, duplikátu licencie, duplikátu schválenia, duplikátu súhlasu, duplikátu predchádzajúceho súhlasu alebo duplikátu iného rozhodnutia Národnej banky Slovenska,

inej žiadosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.¹)

(2)

Poplatky za jednotlivé druhy úkonov sa ustanovujú predovšetkým v závislosti od rozsahu, náročnosti a zložitosti príslušných druhov úkonov. Poplatky sa ustanovujú pevnou sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku. Pri poplatkoch ustanovených percentuálnou sadzbou sa základ poplatkov zaokrúhľuje na celé desiatky nahor a poplatky sa zaokrúhľujú na celé jednotky nadol.

(3)

Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví výška alebo sadzby poplatkov za jednotlivé druhy úkonov a môžu sa ustanoviť podrobnosti o poplatkoch a o ich vyčísľovaní, zaokrúhľovaní a platení.

§ 42

(1)

Poplatok je povinná zaplatiť osoba, ktorá podala žiadosť, alebo iný podnet uvedený v § 41 ods. 1 (ďalej len „poplatkový podnet“) smerujúci k vykonaniu úkonu podliehajúceho poplatku (ďalej len „poplatník“).

(2)

Povinnosť zaplatiť poplatok vzniká podaním poplatkového podnetu, ktorý smeruje k vykonaniu úkonu podliehajúceho poplatku. Poplatník je povinný zaplatiť poplatok najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa podania poplatkového podnetu. Každý poplatok sa platí osobitne. Poplatník je po zaplatení poplatku povinný bezodkladne predložiť Národnej banke Slovenska doklad o zaplatení poplatku, najneskôr však pred uplynutím lehoty na rozhodnutie o podanom poplatkovom podnete.

(3)

Právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia čo len časti ustanoveného poplatku povinnosť zaplatiť poplatok v celom rozsahu zaniká.

(4)

Národná banka Slovenska môže v odôvodnených prípadoch, ktoré sa musia uplatňovať voči každému poplatníkovi za rovnakých podmienok, primerane znížiť alebo odpustiť poplatky. Ak nerozhodne Národná banka Slovenska inak, priznané zníženie alebo odpustenie poplatkov sa vzťahuje na celé konanie okrem poplatkov zaplatených pred vykonateľnosťou rozhodnutia o priznaní zníženia alebo odpustenia poplatku; poplatky zaplatené pred vykonateľnosťou rozhodnutia o priznaní zníženia alebo odpustenia poplatkov sa nevracajú. Priznané zníženie alebo odpustenie poplatkov Národná banka Slovenska môže odňať kedykoľvek počas konania, prípadne aj so spätnou účinnosťou, ak sa pred právoplatným skončením konania zistí, že pomery poplatníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali priznanie zníženia alebo odpustenia poplatkov.

(5)

Ak Národná banka Slovenska zistí, že poplatok zaplatil ten, kto ho nebol povinný zaplatiť, že zaplatený poplatok neobsahuje ustanovené identifikačné údaje, ktoré sú potrebné na identifikovanie účelu poplatku alebo jeho platiteľa, že poplatník zaplatil vyšší poplatok alebo že poplatník zaplatil len časť poplatku a konanie bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie zostávajúcej časti poplatku, Národná banka Slovenska zaplatený poplatok alebo jeho príslušnú časť vráti do 30 kalendárnych dní od zistenia, že sa má poplatok alebo jeho časť vrátiť.

(6)

Poplatok, jeho časť alebo preplatok poplatku sa nevráti, ak suma, ktorá sa má vrátiť, neprevyšuje 5 eur.

(7)

Poplatky sú príjmom Národnej banky Slovenska a platia sa prevodom peňažných prostriedkov alebo vkladom peňažných prostriedkov na určený účet Národnej banky Slovenska, a to v eurách, ak osobitný zákon neustanoví inak.

ÔSMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉA ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 43

(1)

Na zodpovednosť za škody spôsobené Národnou bankou Slovenska pri výkone verejnej moci v rámci dohľadu nad finančným trhom sa vzťahuje osobitný zákon.⁵²)

(2)

Pri výkone dohľadu zvereného Národnej banke Slovenska týmto zákonom alebo osobitnými predpismi²⁵) na jej žiadosť poskytujú útvary Policajného zboru ochranu zamestnancom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady, prizvaným osobám a ďalším osobám v prípadoch podľa osobitného predpisu.^52a)

(3)

Ustanovenie § 17 ods. 6 o úradnom zázname sa primerane vzťahuje aj na dohľad na mieste, na dohľad na diaľku a na vybavovanie podaní uvedených v § 1 ods. 3 písm. c); ustanovenie § 18 o doručovaní písomností sa primerane vzťahuje aj na doručovanie písomností pri dohľade na mieste a pri dohľade na diaľku a pri vybavovaní podaní uvedených v § 1 ods. 3 písm. c); ustanovenie § 27 ods. 6 o oprave zrejmých nesprávností sa primerane vzťahuje aj na opravu zrejmých nesprávností v iných písomnostiach vyhotovených v rámci konania vo veciach dohľadu a v písomnostiach vyhotovených pri dohľade na mieste, pri dohľade na diaľku a pri vybavovaní podaní uvedených v § 1 ods. 3 písm. c).

§ 44

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 45

(1)

Zrušuje sa Úrad pre finančný trh⁵³) a pôsobnosť tohto úradu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Národnú banku Slovenska.

(2)

Povolenia, schválenia, súhlasy, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia Úradu pre finančný trh, ktoré boli vydané v konaniach pred Úradom pre finančný trh podľa doterajších predpisov a ktoré sú platné k 1. januáru 2006, sa považujú za povolenia, schválenia, súhlasy, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia vydané v konaniach pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Na konanie o obmedzení alebo pozastavení výkonu činností podľa takého povolenia a na zmenu, odobratie alebo zánik takého povolenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona; to obdobne platí o zrušení alebo zániku schválení, súhlasov, predchádzajúcich súhlasov a iných rozhodnutí vydaných Úradom pre finančný trh pred
1. januárom 2006.

(3)

Konania, ktoré viedol Úrad pre finančný trh podľa doterajších predpisov a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. januárom 2006, procesne dokončí Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov; pritom konania začaté pred 1. januárom 2006 z podnetu Úradu pre finančný trh alebo ministerstva sa od 1. januára 2006 považujú za konania začaté z podnetu Národnej banky Slovenska. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
1. januárom 2006, zostávajú zachované. Právoplatné rozhodnutie Úradu pre finančný trh, ktoré bolo vydané podľa doterajších predpisov a od ktorého právoplatnosti neuplynuli tri roky, môže z vlastného alebo z iného podnetu preskúmať banková rada za podmienok ustanovených v § 32 ods. 5; ak banková rada zruší preskúmavané rozhodnutie, na nové konanie vo veci je príslušná Národná banka Slovenska. O proteste prokurátora⁴¹) proti rozhodnutiu Úradu pre finančný trh je po 1. januári 2006 príslušná rozhodovať banková rada. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky po 1. januári 2006 zruší⁴²) rozhodnutie Úradu pre finančný trh, na nové konanie vo veci je príslušná Národná banka Slovenska. Ak po 1. januári 2006 bude zrušené rozhodnutie Úradu pre finančný trh, ktoré bolo vydané v konaniach podľa doterajších predpisov a osobitných zákonov, nové konanie vo veci sa procesne vykoná pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona a osobitných zákonov;¹) pre nové rozhodnutie vo veci je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania zrušeného rozhodnutia.

(4)

Dohľad na mieste, ktorý vykonával Úrad pre finančný trh podľa doterajších predpisov a ktorý nebol skončený pred 1. januárom 2006, dokončí Národná banka Slovenska postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov.¹) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. januárom 2006, zostávajú zachované.

(5)

Dňom 1. januára 2006 prechádza do vlastníctva Národnej banky Slovenska majetok, ktorý bol do 1. januára 2006 vo vlastníctve Úradu pre finančný trh; to platí aj o pohľadávkach a záväzkoch Úradu pre finančný trh, ak tieto pohľadávky a záväzky trvajú aj po 1. januári 2006; na zodpovednosť za škody spôsobené Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006 pri výkone verejnej moci v rámci dohľadu nad finančným trhom sa vzťahuje osobitný zákon.⁵⁴) Dňom
1. januára 2006 prechádzajú z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov. Úrad pre finančný trh je povinný odovzdať Národnej banke Slovenska predsedom a podpredsedom rady podpísaný, úplný zoznam prechádzajúceho majetku, pohľadávok, záväzkov a práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov vrátane zoznamu zamestnancov. Dňom 1. januára 2006 zaniká doterajšie funkčné obdobie členov orgánov Úradu pre finančný trh.

(6)

Ročné príspevky na rok 2006, ktoré pre dohliadané subjekty určí banková rada do 20. januára 2006 podľa doterajších predpisov,⁵⁵) sa považujú za ročné príspevky na rok 2006 určené pre dohliadané subjekty podľa tohto zákona. Ustanovenia § 40 ods. 2 až 4 a ods. 7 druhej vety sa prvýkrát použijú na určenie ročných príspevkov pre dohliadané subjekty na rok 2007.

§ 45aPrechodné ustanovenie k úpravám účinným od 19. decembra 2006

Ročné príspevky pre dohliadané subjekty na rok 2007 určí banková rada postupom podľa tohto zákona do 20. januára 2007. Ročné príspevky na rok 2007, ktoré neprevyšujú sumu 10 000 Sk, a prvú splátku z ostatných ročných príspevkov na rok 2007 sú dohliadané subjekty povinné uhradiť do 20. februára 2007.

§ 45bPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2011

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. decembrom 2011 sa procesne dokončia podľa tohto zákona a osobitných zákonov.²⁵) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
1. decembrom 2011, zostávajú zachované.

(2)

Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. decembrom 2011 sa dokončí postupom podľa tohto zákona a osobitných zákonov.²⁰) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. decembrom 2011, zostávajú zachované.

(3)

Ak prispievateľ, ktorý môže podľa osobitného zákona²⁵) popri činnostiach podliehajúcich dohľadu uskutočňovať aj obchodné činnosti nepodliehajúce dohľadu,^49aa) nevedie a nevykazuje v účtovníctve a účtovnej závierke oddelene analytickú evidenciu o aktívach v členení podľa § 40 ods. 2 štvrtej vety, pre výpočet výšky ročného príspevku na rok 2012 pre takého prispievateľa podľa ustanovení § 40 je rozhodujúci celkový objem jeho aktív; pritom však celková výška ročného príspevku na rok 2012 pre prispievateľa, ktorý je inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, platobnou inštitúciou alebo pobočkou zahraničnej platobnej inštitúcie, je najmenej 1 000 eur a najviac 10 000 eur.

§ 45cPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 10. júna 2013

(1)

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 10. júnom 2013 sa dokončia podľa tohto zákona a osobitných zákonov,²⁵) pričom pre lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neukončili, platia ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov.²⁵) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 10. júnom 2013, zostávajú zachované.

(2)

Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 10. júnom 2013 sa dokončí postupom podľa tohto zákona a osobitných zákonov.²⁰) Právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 10. júnom 2013, zostávajú zachované.

§ 45dPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015

(1)

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. januárom 2015, ak sa v odsekoch 2 až 4 neustanovuje inak; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom 2015, sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

(2)

Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. januárom 2015 pri posudzovaní nekalých obchodných praktík dohliadaných subjektov alebo neprijateľných podmienok v zmluvách o poskytnutí finančnej služby v rámci pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie, zostávajú zachované.

(3)

Konania začaté a právoplatne neskončené Slovenskou obchodnou inšpekciou týkajúce sa poskytovania finančných služieb pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

(4)

Kontrola vykonávaná na mieste, ktorá bola začatá a neskončená Slovenskou obchodnou inšpekciou v oblasti poskytovania finančných služieb pred 1. januárom 2015, sa dokončí postupom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Právne účinky úkonov, ktoré pri tejto kontrole na mieste nastali pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

§ 45ePrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2017

(1)

Ustanoveniami tohto zákona sa od 1. novembra 2017 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. novembrom 2017; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. novembrom 2017 sa však posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2017, pričom na lehoty, ktoré pred 1. novembrom 2017 ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. novembra 2017 a ustanovenia osobitných predpisov.¹)

(2)

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. novembrom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona a osobitného predpisu;¹) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. novembrom 2017, zostávajú zachované.

(3)

Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 1. novembrom 2017 sa dokončí postupom podľa tohto zákona a osobitného predpisu;¹) právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 1. novembrom 2017, zostávajú zachované.

§ 45fPrechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. decembra 2017

(1)

Ustanoveniami tohto zákona sa od 15. decembra 2017 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 15. decembrom 2017; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 15. decembrom 2017 sa však posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 14. decembra 2017, pričom na lehoty, ktoré pred 15. decembrom 2017 ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 15. decembra 2017 a ustanovenia osobitných predpisov.¹)

(2)

Konania začaté a právoplatne neskončené pred 15. decembrom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona a osobitných predpisov;¹) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
15. decembrom 2017, zostávajú zachované.

(3)

Dohľad na mieste začatý a neskončený pred 15. decembrom 2017 sa dokončí postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov;¹) právne účinky úkonov, ktoré pri dohľade na mieste nastali pred 15. decembrom 2017, zostávajú zachované.

(4)

Národná banka Slovenska je povinná zverejniť podľa § 37 ods. 1 písm. d) tohto zákona aj rozhodnutia vo veciach ochrany finančných spotrebiteľov, ktoré boli vydané pred 15. decembrom 2017, a to v lehote do 31. marca 2018.

§ 46Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

čl. I zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. II zákona č. 43/2004 Z. z., čl. III zákona č. 439/2004 Z. z., čl. IV zákona č. 650/2004 Z. z., čl. IV zákona č. 340/2005 Z. z. a čl. II zákona č. 519/2005 Z. z.,

vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 170/2002 Z. z. o výške poplatkov za úkony Úradu pre finančný trh v znení vyhlášky č. 517/2002 Z. z., vyhlášky č. 623/2002 Z. z., vyhlášky č. 359/2003 Z. z., vyhlášky č. 162/2004 Z. z. a vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 413/2005 Z. z.

Čl. II

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006 s výnimkou čl. XVII, čl. XVIII, čl. XIX a čl. XX, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2005, a s výnimkou čl. I, § 45 ods. 5 tretej vety a čl. XII bodu 1 [§ 21 ods. 2 písm. d)], bodu 3 [§ 71a] a bodu 4 [§ 72a], ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2005.

Zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. septembra 2005.

Zákon č. 519/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 15. decembra 2005 okrem ustanovení čl. I bodov 1 až 13 a bodov 25 až 52, čl. III a čl. IV, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2006.

Zákon č. 214/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. mája 2006.

Zákon č. 644/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2007 okrem ustanovení čl. VI, ktoré nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia (l9. decembra 2006), ustanovenia čl. III bodu 2, ktoré nadobudlo účinnosť 30. decembra 2006, a ustanovenia čl. II bodu 1, ktoré nadobudlo účinnosť
1. januára 2008.

Zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2008 okrem ustanovení čl. XXII bodov 2 až 4
[§ 3 ods. 11, § 7a ods. 4, § 8aa ods. 3], ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2008, a okrem ustanovení čl. II bodu 2 [§ 2 ods. 1 písm. a) a b)], bodu 6 [§ 3], bodov 8 a 9 [§ 4 ods. 4, § 6 ods. 1 písm. a)], bodu 12 [§ 6 ods. 2 písm. e)], bodov 28 až 30 [§ 15, § 16, § 17 ods. 1], bodu 32 [§ 17c], bodu 34 [§ 17h ods. 2], bodu 37 [§ 20 a § 21], bodu 45 [§ 28], bodu 51 [§ 31 ods. 1] a bodu 58
[§ 38 a § 39], ustanovení čl. III bodu 1 [§ 5 ods. 6], ustanovení čl. IV bodu 2 [§ 93 ods. 3], bodov 4 a 5 [§ 108 ods. 1, § 109 ods. 1], bodu 13 [§ 157 ods. 1 štvrtej vety], bodu 14 [§ 162 ods. 3], bodu 17 [§ 223 ods. 3] a bodu 21 [§ 369 ods. 1], ustanovení čl. V bodu 5 [§ 40 ods. 10] a bodu 7 [§ 42 ods. 7], ustanovení čl. VI bodu 4 [§ 3 ods. 2 písm. c) bod 1], bodu 35 [§ 76 ods. 2], bodu 39 [§ 85 ods. 4], bodov 41 až 43 [§ 87 ods. 2 a 3, § 88 ods. 8] a bodu 63, ustanovení čl. VII bodu 3 [§ 3 ods. 1 písm. c) bod 1], ustanovení čl. VIII bodu 2 [čl. I § 48 ods. 2], ustanovení čl. X bodu 1 [§ 2 ods. 2 písm. c) body 1 a 2, § 38 ods. 1, § 67 ods. 2, § 87 ods. 2 písm. d)] a bodov 10 až 12 [§ 84 ods. 2 a 3, § 85a ods. 2 a 4, § 87 ods. 2 písm. i)], ustanovení čl. XI, ustanovení čl. XII bodu 2 [§ 7 ods. 4] a bodov 4 až 6 [§ 9 ods. 1, § 9 ods. 3, § 10 ods. 8], ustanovení čl. XIII bodu 1 [§ 4 ods. 4 písm. d)], bodu 3 [§ 8 ods. 3], bodov 5 a 6 [§ 21a ods. 2 písm. b), § 30 ods. 2] a bodov 10 až 12 [§ 75, § 77 ods. 2 až 5, § 78a] a bodu 13, ustanovení čl. XIV, ustanovení čl. XV bodov 1 a 2 [§ 23 ods. 11, § 75 ods. 2], ustanovení čl. XVI bodu 2 [§ 61], ustanovení čl. XVII bodov 1 až 6 [§ 56 ods. 1, § 64 ods. 5, § 116 ods. 8, § 129 ods. 2, § 138 ods. 1 písm. a) a § 138 ods. 25], ustanovení čl. XVIII, ustanovení čl. XXII bodu 1 [§ 1 ods. 2 písm. e)] a ustanovení čl. XXIII až čl. XXVI, ktoré nadobudli účinnosť dňom zavedenia eura v Slovenskej republike (1. januára 2009).

Zákon č. 552/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť
1. januára 2009 okrem ustanovení čl. III bodov 35 až 37 [§ 68, 69, 71 a § 72 ods. 4] a bodu 49
[§ 122h], čl. IX a čl. X, ktoré nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia (13. decembra 2008), okrem ustanovení čl. I bodu 5 [§ 7 ods. 9, § 53a ods. 3], bodu 12 [§ 10 ods. 4], bodu 15 [§ 29] a bodu 110 [§ 173k], ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2009, a okrem ustanovenia
čl. VIII bodu 37 [§ 97 ods. 5], ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2010.

Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (27. mája 2009) okrem
čl. I až V, čl. VI štvrtého bodu (§ 25a a 25b), čl. VII až XII, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2010.

Zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (10. júla 2009).

Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. decembra 2009 okrem ustanovení čl. XI sedemnásteho bodu [§ 88a až 88d], ktoré nadobudli účinnosť 1. apríla 2010.

Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia
(2. apríla 2010) s výnimkou čl. XI, ktorý nadobudol účinnosť 2. apríla 2010, s výnimkou čl. II, čl. III bodov 1 a 3, čl. IV bodov 1 až 21 a 23 až 27, čl. V, čl. VII, čl. IX a čl. X, ktoré nadobudli účinnosť 1. júna 2010, s výnimkou čl. I ustanovení § 1 až 16, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 až 27, čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a čl. VIII, ktoré nadobudli účinnosť 11. júna 2010 a s výnimkou čl. I ustanovení § 17 ods. 3 a 4, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2011.

Zákon č. 394/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 130/2011 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 1. decembra 2011.

Zákon č. 547/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 31. decembra 2011 okrem čl. I bodov 1, 2, bodov 4 až 11, 16, 17, 19, 20, § 23 a § 23a bodu 21, bodov 22 až 35, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2012, a čl. I bodov 3, 13 až 15, § 23b a § 23c bodu 21 a čl. II až V a čl. VII až XL, ktoré (v znení zákona č. 440/2012 Z. z.) nadobudli účinnosť
1. januára 2014.

Zákon č. 132/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 10. júna 2013.

Zákon č. 352/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 15. novembra 2013 okrem čl. I až čl. XVI, čl. XVII druhého až šiesteho bodu a čl. XVIII až čl. XLIV, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014.

Zákon č. 213/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 1. augusta 2014 okrem čl. I § 6 ods. 13, 16, 28 a 29 v bode 9, bodov 25, 55, 106 a 107 a čl. IV bodu 44, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2015, a okrem čl. I § 33d v bode 52, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

Zákon č. 373/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 21. marca 2016 okrem čl. IV bodov 2 a 3, 14 až 18 a 22 a 23, ktoré nadobudli účinnosť 1. júla 2016.

Zákon č. 292/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 1. decembra 2016 okrem čl. I bodov 10, 11, 13, 21 a 22, ktoré nadobudli účinnosť 6. februára 2017.

Zákon č. 237/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 1. novembra 2017 okrem čl. I bodov 2, 3, 5 až 14, § 7 ods. 12 až 29 v bode 15, bodov 16, 17, 19 až 34, 36, 38 až 70, 72 až 75, 77 až 112, 114, 115, 117, 129 až 137, 139 až 141, 144 až 155 a 157, čl. II bodov 3 až 7, 9 až 23, 25 až 29, 32, 34 až 36, 38 až 51, 53 až 59 a 61 až 64, ktoré nadobudli účinnosť 3. januára 2018, a čl. I § 79i ods. 4 až 6 v bode 113, ktoré nadobúdajú účinnosť
3. septembra 2019.

Zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudol účinnosť 15. decembra 2017 okrem čl. I bodov 1 až 33, bodu 34 [§ 67 až 75 a § 77 až 80], bodov 35 až 41, čl. II až V, čl. VII až IX, čl. X bodov 56 až 62, čl. XI, čl. XII bodu 1 [§ 1 ods. 3 písm. a)] a bodu 39 [§ 11 ods. 4], čl. XIII a XIV a čl. XV bodov 1 až 3
[§ 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 6 a 7], bodov 5 a 6 [§ 7 ods. 5 a § 7 ods. 7], bodu 18 [§ 8 ods. 34 písm. e)], bodu 21 [§ 13 ods. 19], bodu 22 [§ 15 ods. 4] a bodov 24 až 26 [§ 26a, § 28b a príloha č. 4], ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2018, okrem čl. VI bodu 6 [§ 293eb], ktorý nadobúda účinnosť 30. apríla 2018, okrem čl. VI bodov 1 až 5, čl. XII bodov 2 až 4, 6 až 38, 40 až 48 a čl. XV bodov 7 až 17, 19, 20 a 23, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2018, okrem čl. XII bodu 5 [§ 4 ods. 15] a čl. XV bodu 4 [§ 5 ods. 7 písm. o)], ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018, okrem čl. I bodu 34 [§ 76], ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019.

Andrej Danko v. r.

Prílohak zákonu č. 747/2004 Z. z.

Príloha
k zákonu č. 747/2004 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH
PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16. 8. 1973) v znení smernice Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976 (Ú. v. ES L 189, 13. 7. 1976), smernice Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984 (Ú. v. ES L 339, 27. 12. 1984), smernice Rady 87/343/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987), smernice Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185,
4. 7. 1987), smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 (Ú. v. ES L 172, 4. 7. 1988), smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990), smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228, 11. 8. 1992), smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 7. 1995), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 7. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca 2002 (Ú. v. ES L 77, 20. 3. 2002), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
(Ú. v. EÚ L 309, 25. 11. 2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 (Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/20/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 76, 19. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 (Ú. v. EÚ L 267, 10. 10. 2009), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ
z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011).

Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, 11. 8. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 7. 1995), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 7) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES z 5. apríla 2006 (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/10/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 76, 19. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z
24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 5. 12. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1. 7. 2011) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/14/EÚ z 21. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 145,
31. 5. 2013).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovaný trh a o informáciách, ktoré sa majú poskytovať o týchto cenných papieroch (Ú. v. ES L 184, 6. 7. 2001) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 (Ú. v. EÚ L 96, 12. 4. 2003), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 (Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003).

10.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).

11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS, 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003).

12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96,
12. 4. 2003).

13.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách) (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).

14.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 249, 14. 9. 2012), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18. 12. 2013), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 153, 22. 5. 2014).

15.

Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, 18. 12. 2015).

16.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v znení nariadenia (EÚ) č. 909/2014 (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014) a smernice (EÚ) 2016/1034 (Ú. v. EÚ L 175, 30. 6. 2016).

17.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES
(Ú. v. EÚ L 337, 23. 12. 2015).

18.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2. 2. 2016).

Poznámky pod čiarou

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení, § 6, 7, 11 až 13, 24 a 24a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 18 ods. 2 a 5 a § 29 ods. 3 až 5 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 63 až 87 a 89 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9. 10. 2009) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28. 6. 2014) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9. 12. 2014) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014) v platnom znení.

1aa)

Napríklad § 2 písm. b) a c), § 23 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

1aaa)

§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z.

1ab)

Napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013), nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 14. 5. 2014), rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2014/29 (2014/477/EÚ) z 2. júla 2014 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú príslušným vnútroštátnym orgánom podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014, Európskej centrálnej banke (Ú. v. EÚ L 214, 19. 7. 2014) v platnom znení.

1a)

§ 18 ods. 5 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení zákona č. 492/2009 Z. z.

1b)

Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).

§ 7 a 15 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

§ 2 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Napríklad Civilný sporový poriadok, zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
§ 90 až 95 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 281/2017 Z. z., zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z., § 17 ods. 6 zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

5a)

Napríklad § 3 a § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Zb. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

§ 9 ods. 3 Zákonníka práce.

6a)

Čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.
Čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

§ 2, 3 a 29, § 39 ods. 1 a § 73a až 73k zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.

§ 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

10)

§ 2 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11)

Napríklad zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 až 9a zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 1 a ods. 4 druhá veta zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11a)

Napríklad zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11b)

Napríklad § 27 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 60 až 60b zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 2 až 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, § 20 a 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, § 170 ods. 3 a § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12)

Napríklad § 2 ods. 1 a 17, § 21, 28 a 35 zákona č. 423/2015 Z. z.

13)

Napríklad § 32 zákona č. 423/2015 Z. z.

14)

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

15)

Napríklad § 11 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, čl. 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016) v platnom znení.

15a)

§ 20f až 20j Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

16)

Zákonník práce.

17)

§ 6 ods. 2 písm. c) a § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

18)

§ 6 ods. 1 písm. b) a § 8 ods. 1 až 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

19)

§ 177 až 198 a § 242 až 263 Správneho súdneho poriadku.

20)

Napríklad § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

21)

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
§ 27 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 9 zákona č. 266/2005 Z. z. v znení zákona č. 373/2014 Z. z.

22)

Čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky.

22a)

§ 2 ods. 15 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

23)

Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 40 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 91 až 93a zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 17 až 20 Obchodného zákonníka.

23a)

24)

§ 136 ods. 1 a § 137 ods. 1 Zákonníka práce.

25)

Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 17f, § 17g a § 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nariadenie (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

26)

§ 2 ods. 11 zákona č. 483/2001 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

26a)

§ 6 ods. 3 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26b)

Napríklad delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/301 z 30. novembra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy týkajúce sa schvaľovania a uverejňovania prospektov a šírenia inzerátov, a ktorým sa mení nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 (Ú. v. EÚ L 58, 4. 3. 2016).

27)

§ 34b ods. 1 písm. a) až c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

27a)

§ 1 ods. 1 písm. c) a § 23 až 23d zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28)

Napríklad § 53 až 62a zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 147 až 155 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 205 a 206 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z., § 147 až 155 zákona č. 39/2015 Z. z. v znení zákona č. 125/2016 Z. z., § 71 ods. 5 a 6, § 118 a § 120 ods. 3 zákona č. 43/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov, § 41 ods. 5 a 6, § 74 a § 76 ods. 4 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

28a)

§ 65a zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 437/2015 Z. z.

29)

Napríklad § 114 až 119, § 170 ods. 3 a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

29a)

29b)

Napríklad § 52 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z., § 146 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov,
§ 163 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z., § 62 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 117 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 73 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 78 ods. 3 a § 86 ods. 3 a 10 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 204 ods. 1 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

29c)

§ 2 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

30)

§ 34 ods. 5 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

31)

Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 27 Obchodného zákonníka, § 60 až 60b zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 4 prvá veta, § 9 a 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 prvá veta, § 9 a 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 a § 9 ods. 1 a 15 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 20 ods. 1 písm. a) a § 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32)

Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 27 Obchodného zákonníka, § 60 až 60b zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 12a až 12c zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.

33)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

34)

Napríklad § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

35)

36)

Zákon č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov.

36a)

Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

37)

§ 116 Občianskeho zákonníka.

38)

Zákon č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

39)

§ 9 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

40)

§ 44 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

41)

§ 23 a 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

42)

§ 177 až 198 a § 242 až 263 Správneho súdneho poriadku.

42a)

Napríklad § 71 Správneho súdneho poriadku, § 50 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42b)

Napríklad § 3 a 4, § 123 až 128, § 137 písm. a), § 229, § 324 až 344 Civilného sporového poriadku.

42c)

§ 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

42d)

§ 7 až 9 a príloha č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

42e)

§ 53 až 54 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

42f)

Napríklad Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

43a)

Napríklad § 1 ods. 1 písm. c) a § 13 až 17 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 10 tretia veta a § 25i ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 31a a 31b zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

43b)

Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

43c)

Napríklad § 38 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

44)

§ 88 ods. 1 písm. a) a § 125 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

44a)

Napríklad čl. 12 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

45)

Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

46)

Zákon č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

47)

Zákon č. 39/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

47a)

Nariadenie (EÚ) č. 596/2014 v platnom znení.

47c)

Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

47b)

Čl. 27 až 29 nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

47d)

Zákon č. 395/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

47e)

§ 4 ods. 3 písm. i) a § 6 ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 122/2013 Z. z.

47f)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

47g)

Napríklad čl. 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014 v platnom znení, čl. 42 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

47h)

Čl. 17 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.
Čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

47i)

Čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.
Čl. 42 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

47j)

Napríklad nariadenie (EÚ) č. 600/2014, nariadenie (EÚ) č. 1286/2014.

47k)

Napríklad čl. 17 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014, čl. 42 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

47l)

Čl. 17 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.
Čl. 42 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

47m)

§ 12 ods. 1 písm. b) a § 13 písm. f) zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

47n)

Nariadenie (EÚ) č. 600/2014.

47o)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení.

47p)

Čl. 5 ods. 1, čl. 6 a 7, čl. 8 ods. 1 až 3, čl. 9, čl. 10 ods. 1, čl. 13 ods. 1, 3 a 4 a čl. 14, 19 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.

47r)

Čl. 25 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.

47s)

Čl. 5 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.

47t)

Čl. 6, 7, 8 alebo čl. 10 nariadenia (EÚ) č. 1286/2014.

47u)

§ 22 a jedenásty bod prílohy zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

48)

§ 39 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

48a)

Napríklad § 4 ods. 2 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49)

Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49aa)

§ 3 ods. 4, 6 a 7 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49ab)

§ 3 ods. 3 a 4 zákona č. 431/2002 Z. z.

49a)

§ 81 ods. 1 písm. b) a § 87 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49b)

§ 74 ods. 1 písm. d) a § 79a zákona č. 492/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49ba)

§ 2 písm. b) a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

49c)

§ 7 písm. h) Správneho súdneho poriadku.

50)

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2008 Z. z.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).
Čl. 2 bod 52 a čl. 6 usmernenia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/510 (ECB/2014/60) z 19. decembra 2014 o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (Ú. v. EÚ L 91, 2. 4. 2015) v platnom znení.

51)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

51a)

§ 45 ods. 2 písm. i) a l), § 49 a § 243h ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

52)

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52a)

§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

53)

Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

54)

§ 2 a 3 a § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 508/2010 Z. z.

55)

§ 53 ods. 2 zákona č. 96/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.