Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov 2026

Zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov národného významu je uvedený v prílohe č. 1.

Pri posudzovaní žiadosti o vydane súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona sa prihliada na

Za primerané opatrenie na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho významu alebo biotop národného významu sa považuje súbor opatrení, vykonaním ktorých sa zabezpečí zlepšenie stavu alebo obnova biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu v lokalite, kde sa poškodený alebo zničený biotop nachádza, alebo v jej bezprostrednom okolí, alebo ak tieto opatrenia v takejto lokalite alebo v jej bezprostrednom okolí nie je možné alebo účelné vykonať, v inej lokalite.

Primerané opatrenia na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho významu alebo biotop národného významu môžu byť vykonané v súlade s rozhodnutím o vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona aj formou vyplatenia finančných prostriedkov v sume primeranej k hodnote realizácie určených primeraných opatrení štátnej organizácii ochrany prírody a krajiny podľa § 65a zákona (ďalej len „organizácia ochrany prírody“), ktorá ich použije na vykonanie týchto opatrení. Organizácia ochrany prírody po vykonaní týchto opatrení zverejňuje podrobnosti o ich použití na svojom webovom sídle.

Zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu vysádzať alebo pestovať bez súhlasu štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) podľa § 7 ods. 3 zákona, je uvedený v prílohe č. 2.

Zoznam nepôvodných druhov živočíchov, ktoré sa môžu vypúšťať do životného prostredia bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 7 ods. 3 zákona, je uvedený v prílohe č. 3.

Žiadosť o vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 3 zákona obsahuje

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 3 zákona sa prihliada na

Zoznam chránených rastlín je uvedený v prílohe č. 4.

Zoznam chránených živočíchov je uvedený v prílohe č. 5.

Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je ochrana ich biotopov a bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na chránenú rastlinu a jej biotop.

Ochrana chránených rastlín zahŕňa najmä

Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich biotopov a bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu alebo úspešnosť reprodukcie chráneného živočícha.

Ochrana chránených živočíchov zahŕňa najmä

Pri uskutočnení stavby alebo stavebných a udržiavacích prác na stavbe, najmä na obvodových plášťoch a strešných konštrukciách trojpodlažných a viacpodlažných budov sa zisťuje výskyt chránených živočíchov a navrhujú sa opatrenia na ich ochranu a starostlivosť o ne a ich biotopy na základe odborného posudku, ktorý vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo ňou poverená osoba.

Preukázanie úhynu chránených živočíchov potvrdením veterinárneho lekára sa vzťahuje na plazy, vtáky a cicavce, okrem jedincov v rehabilitácii v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona, ktorá trvá najviac 12 mesiacov.

Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu držať, chovať v ľudskej opatere, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu, ak sú nadobudnuté v súlade so zákonom, je uvedený v prílohe č. 6.

Zakázanou metódou a prostriedkom odchytu a usmrcovania chránených živočíchov je pre

Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných podmienok druhovej ochrany a podrobnosti o nich sú uvedené v prílohe č. 7.

Pri odchyte a usmrcovaní vybraných druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 7 je zakázané používať metódy a prostriedky uvedené v § 7.

Druhy rastlín európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy rastlín národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené v zozname uvedenom v prílohe č. 4.

Druhy živočíchov európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy živočíchov národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené v zoznamoch uvedených v prílohách č. 5 a 7.

Chráneným nerastom je

Chránenou skamenelinou je

Ochrana chráneného nerastu a chránenej skameneliny zahŕňa

Odber vzoriek chráneného nerastu a chránenej skameneliny z miesta prirodzeného nálezu, pri ktorom sa nepoškodí podstata chráneného nerastu a chránenej skameneliny, možno uskutočniť, ak

Odobratý chránený nerast a chránená skamenelina sa prednostne uložia v zbierkach tých štátnych múzeí s prírodovedným zameraním, do ktorých podľa ich významu patria a ktoré majú na ich ochranu vytvorené vhodné podmienky; typová skamenelina sa uloží v zbierkach Slovenského národného múzea.

Odobratým chráneným nerastom a chráneným skamenelinám uloženým v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach sa musí zabezpečiť trvalá odborná starostlivosť, ktorou sa rozumie uloženie chránených nerastov a chránených skamenelín v priestoroch bez škodlivých chemických a mechanických vplyvov, ich zabezpečenie pred odcudzením a ich nezameniteľné označenie; za nezameniteľné označenie sa považuje uvedenie najmä názvu chráneného nerastu a chránenej skameneliny, miesta prirodzeného nálezu, roku nálezu alebo odobratia vzorky a pridelenie evidenčného čísla. Na ochranu chránených nerastov a chránených skamenelín ako predmetov múzejnej hodnoty uložených v múzejných zbierkach sa vzťahuje osobitný predpis.²)

Trvalé zachovanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach na území Slovenskej republiky sa nevzťahuje na výmenu zbierok múzeí a vedeckých pracovísk, ak nejde o typový nerast a typovú skamenelinu.

Potvrdenie o oznámení nálezu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 10, je dokladom, ktorý potvrdzuje oznámenie nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny na mieste ich prirodzeného nálezu, ako aj nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny odobratých z miesta prirodzeného nálezu. Identifikácia nálezu sa uskutočňuje v súčinnosti s vedeckými pracoviskami, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť v geologických vedách, v odbore mineralógia alebo paleontológia. Potvrdenie o oznámení nálezu je verejná listina. Pri každej zmene držiteľa chráneného nerastu a chránenej skameneliny sa originál potvrdenia odovzdá novému držiteľovi. Ak ide o trvalý vývoz chráneného nerastu a chránenej skameneliny, originál potvrdenia o oznámení nálezu sa odovzdá ministerstvu.

Evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“) sa vedie osobitne pre každý rod chránených rastlín a údaje sa do neho zapisujú podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 11.

Súčasťou evidenčného zoznamu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránenej rastliny, ktorý obsahuje

Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a označuje odtlačkom pečiatky okresného úradu.

Chránená rastlina sa do evidenčného zoznamu zapisuje v deň jej nadobudnutia.

Chránená rastlina sa vyraďuje z evidenčného zoznamu v deň jej predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

Do druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta“) sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 13. Druhová karta sa nevedie pre druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise.³)

Chránený živočích sa do druhovej karty zapisuje v deň jeho narodenia, vyliahnutia alebo iného nadobudnutia.

Chránený živočích sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň jeho predaja, darovania, výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.

Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“) sa vedie osobitne pre každý druh chráneného živočícha. Z knihy chovu sa nesmú vyberať listy a vkladať do nej nové listy. V knihe chovu sú jednotlivé strany očíslované a označené odtlačkom pečiatky okresného úradu. Na prvej strane knihy chovu je uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania držiteľa, miesto chovu s uvedením presnej adresy a evidenčné číslo držiteľa.

Evidencia chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu chránených živočíchov určených na iné účely.

Do knihy chovu sa zapisuje

Súčasťou knihy chovu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chráneného živočícha, ktorý obsahuje

Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzatvára k 31. decembru a do evidencie nového roka sa prenesú údaje o hmotnosti alebo množstve chránených živočíchov, ktoré tvoria základnú chovnú skupinu a pomere ich pohlaví, hmotnosti alebo množstve vývinových štádií chránených živočíchov a nedospelých chránených živočíchov a pôvode držaných chránených živočíchov.

Preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode“) sa bezodkladne vydá na konečné vývinové štádium chráneného živočícha. Preukaz o pôvode sa nevydá pre chránené živočíchy, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona na dobu kratšiu ako 12 mesiacov a pre druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise.³)

Preukaz o pôvode sa vydá osobitne pre každého chráneného živočícha len jedenkrát.

Do preukazu o pôvode sa zapisujú údaje o držiteľovi chráneného živočícha a chránenom živočíchovi. Vzor preukazu o pôvode je uvedený v prílohe č. 14.

Ak chránený živočích uhynie a držiteľ si ho chce ponechať vypreparovaného ako dermoplastický preparát v celku, vyznačí dátum úhynu v preukaze o pôvode, ktorý ďalej slúži na preukázanie jeho pôvodu podľa § 42 zákona. Ak si držiteľ nechce ponechať uhynutého chráneného živočícha ako dermoplastický preparát v celku, originál preukazu o pôvode bezodkladne odovzdá okresnému úradu podľa miesta držby jedinca.

Súčasťou evidencie chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, ktorú vedie organizácia ochrany prírody, sú aj kópie dokladov, ktoré sa uchovávajú podľa § 68 písm. t) zákona a zasielajú sa písomne alebo elektronicky organizácii ochrany prírody do desiateho dňa kalendárneho mesiaca podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.

Evidencia nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených alebo usmrtených chránených živočíchov, ktorú vedie organizácia ochrany prírody v elektronickej podobe, obsahuje

Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov sa považuje

Vtáky vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere sa označujú podľa odseku 1 písm. a). Ak sa na základe stanoviska organizácie ochrany prírody tento spôsob nemôže aplikovať pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. b).

Vtáky, ktoré nie sú vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere, a iné živé stavovce sa označujú podľa odseku 1 písm. b). Ak sa na základe stanoviska organizácie ochrany prírody vydaného na základe potvrdenia od veterinárneho lekára tento spôsob nemôže aplikovať pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích podľa odseku 1 písm. c), najmä pomocou špecificky očíslovaných krúžkov, pások, štítkov, tetovaní alebo iným vhodným spôsobom.

Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov sa tiež považuje profil DNA, ak jeho vykonanie nariadi orgán ochrany prírody na preukázanie identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov.

Nezameniteľné označenie sa nevykonáva

Ak sa nezameniteľné označenie nevykonáva z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. f), zaznamená sa skutočnosť, že chránený živočích nie je nezameniteľne označený, v druhovej karte a v preukaze o pôvode, alebo ak môže byť bezpečne nezameniteľne označený neskôr, uvedie sa v nich dátum, dokedy chránený živočích musí byť nezameniteľne označený, alebo iná vhodná podmienka.

Ak označovanie živých chránených živočíchov vyžaduje upevnenie štítka, pásky, krúžku alebo iného zariadenia, označenie časti živočíšneho tela alebo implantáciu mikročipov, vykoná sa s ohľadom na zdravie a prirodzené správanie daného chráneného živočícha.

Žiadosť o vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti (ďalej len „sprístupnenie jaskyne“) podľa § 24 ods. 15 zákona obsahuje

K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí

Žiadateľ môže v žiadosti uviesť aj iné údaje a pripojiť iné doklady, ktoré preukazujú splnenie podmienok na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne.

Jaskyňu možno sprístupniť, ak

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne sa prihliada na

Pred začatím sprístupňovacích prác sa podrobne zdokumentujú prírodné a kultúrne hodnoty jaskyne, najmä pozdĺž plánovanej prehliadkovej trasy.

Účelom primeraného hodnotenia je zhodnotiť vplyvy plánu, programu alebo projektu (ďalej len „plán alebo projekt“) z hľadiska cieľov ochrany územia európskej sústavy chránených území Natura 2000 (ďalej len „sústava Natura 2000“), a to samostatne, ako aj v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi. Obsah primeraného hodnotenia je uvedený v prílohe č. 16.

V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia vplyvy plánu alebo projektu, ktoré môžu nastať pri jeho príprave, realizácii, prevádzke alebo likvidácii. Rovnako sa hodnotia aj vplyvy jednotlivých častí a aktivít plánu alebo projektu a tiež kumulatívne vplyvy, synergické vplyvy a spolupôsobiace vplyvy iných plánov alebo projektov.

Pri identifikovaní priamo i nepriamo dotknutých území sústavy Natura 2000 sa berú do úvahy možné vplyvy vyplývajúce z charakteru plánu alebo projektu, ako aj ekologické špecifiká ich predmetov ochrany. Pri hodnotení vplyvu na migrujúce druhy, ktoré sú predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000, sa berie do úvahy nielen ich ovplyvnenie priamo v území sústavy Natura 2000, ale aj ovplyvnenie migračných koridorov, oblastí významných pre migrujúce druhy, ako aj potravných biotopov mimo týchto území.

Predmetom hodnotenia vplyvov je najmä možná reakcia predmetov ochrany dotknutých území sústavy Natura 2000 na plán alebo projekt a jej dôsledky. Vplyvy sa vyhodnocujú pre každý druh a každý biotop, ktorý je predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000, osobitne.

Na hodnotenie vplyvov sa využívajú aktuálne údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov ochrany zabezpečené terénnymi prieskumami alebo monitoringom, ktorých metódy a výsledky sa uvedú v primeranom hodnotení. Hodnotenie vplyvov zahŕňa relevantné publikované a relevantné dostupné nepublikované údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov ochrany, ktoré môžu prispieť k náležitému zhodnoteniu vplyvov.

Vplyvy plánu alebo projektu sa hodnotia na základe cieľov ochrany stanovených pre územia sústavy Natura 2000 v dokumentoch starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny uvedených v § 26. Ak takéto ciele ochrany ešte nie sú pre územie sústavy Natura 2000 stanovené, pri hodnotení vplyvov sa predpokladá, že cieľom je najmenej zabezpečiť, že sa stav prírodných biotopov alebo biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nezhorší pod existujúcu úroveň a druhy, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nebudú podstatne rušené a súčasne nebude dotknutá účinnosť ochranných opatrení, ktoré je potrebné v tomto území prijať na zachovanie alebo zlepšenie ich stavu.

Významnosť vplyvov plánu alebo projektu na predmet ochrany územia sústavy Natura 2000 a tým na integritu tohto územia sa vyhodnocuje individuálne s ohľadom na ekológiu a zabezpečenie dlhodobého prežívania druhov a biotopov.

Závery primeraného hodnotenia musia byť odborne zdôvodnené. Súčasťou primeraného hodnotenia sú aj údaje o konzultáciách s odborníkmi na jednotlivé dotknuté predmety ochrany.

V primeranom hodnotení je potrebné vychádzať z princípu predbežnej opatrnosti vždy, ak nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť negatívny vplyv. Princíp predbežnej opatrnosti je potrebné použiť, aj ak neexistuje dostatok údajov o pláne alebo projekte alebo o pravdepodobnej reakcii predmetu ochrany na ich ovplyvnenie.

Ak sú v primeranom hodnotení identifikované mierne negatívne vplyvy, ktoré je možné minimalizovať alebo odstrániť zmierňujúcimi opatreniami, je potrebné takéto opatrenia navrhnúť. Návrhy zmierňujúcich opatrení je potrebné konzultovať s organizáciou ochrany prírody. Ak sú v primeranom hodnotení identifikované významné negatívne vplyvy, nie je možné podmieňovať ich významnosť realizáciou zmierňujúcich opatrení a preklasifikovať ich na mierne negatívne vplyvy.

V rámci primeraného hodnotenia sa vplyvy každého variantu plánu alebo projektu hodnotia osobitne. Ak je vplyv variantov na daný predmet ochrany územia sústavy Natura 2000 rovnaký, je možné ich vyhodnotiť spoločne.

V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia aj vplyvy na dotknuté územia sústavy Natura 2000, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.

Kompenzačné opatrenia predstavujú súbor opatrení, ktorých vykonaním sa zabezpečí

Kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) možno uskutočniť, len ak nemožno uskutočniť kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. a).

Súčasťou kompenzačných opatrení podľa odseku 1 môže byť aj opätovné zavádzanie druhov, ozdravenie alebo posilnenie populácie druhov, kúpa pozemkov, obmedzenie činností negatívne ovplyvňujúcich biotopy a druhy alebo podpora činností, ktoré ich priaznivo ovplyvňujú.

Vzor návrhu kompenzačných opatrení je uvedený v prílohe č. 17.

Žiadosť o vydanie osvedčenia podľa § 28a ods. 1 zákona obsahuje

K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí

Požadovaným vysokoškolským vzdelaním, ktoré je podmienkou na vydanie osvedčenia, je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo tretieho stupňa v študijnom programe zameranom na biológiu, ekológiu, aplikovanú ekológiu, environmentalistiku a ochranu prírody.

Ministerstvom poverená organizácia najmenej raz ročne pozve žiadateľov na odbornú prípravu, ktorej absolvovanie je podmienkou na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti. Predmetom odbornej prípravy sú znalosti o právnych predpisoch Slovenskej republiky a Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie a znalosti postupu a spôsobu vypracovania primeraného hodnotenia a návrhu kompenzačných opatrení.

Skúška odbornej spôsobilosti sa uskutočňuje pred komisiou, ktorej predsedu a ostatných členov vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky zo zamestnancov ministerstva a zamestnancov organizácie ochrany prírody, ako aj z ďalších odborníkov predovšetkým vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov. Štatút a rokovací poriadok skúšobnej komisie vydáva ministerstvo.

Skúška odbornej spôsobilosti má písomnú časť a ústnu časť.

Písomná časť skúšky je zameraná na odborné znalosti. Termín a miesto písomnej skúšky sa oznámi žiadateľovi písomne najneskôr 30 dní pred jej konaním. Jej úspešné absolvovanie je predpokladom účasti na ústnej časti.

Ústna časť skúšky je prezentáciou vopred vypracovaného primeraného hodnotenia a návrhu kompenzačných opatrení fiktívneho alebo skutočného plánu alebo projektu. Zadanie a podklady na vypracovanie primeraného hodnotenia a návrhu kompenzačných opatrení musia byť žiadateľovi doručené najmenej 30 dní pred konaním skúšky. Vypracované hodnotenie a návrh kompenzačných opatrení žiadateľ doručí ministerstvu aspoň sedem dní pred konaním skúšky.

Skúška sa hodnotí stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Komisia oznámi žiadateľovi výsledok skúšky bezprostredne po vykonaní skúšky. O úspešne vykonanej skúške vydá komisia žiadateľovi potvrdenie.

Ak žiadateľ na skúške nevyhovel, môže vykonať ďalšiu skúšku až po opätovnom absolvovaní odbornej prípravy. Termín opakovanej skúšky určí predseda komisie.

Do zoznamu autorizovaných osôb, ktorý vedie ministerstvo, sa pri každej osobe zapisuje

Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu.

Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín.

Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné odumretie drevín alebo odstránenie drevín.

Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia. Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä:

Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na ochranu chránených živočíchov. Ošetrovanie chránených stromov zabezpečuje organizácia ochrany prírody.

Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena ovocných drevín rastúcich v ovocných sadoch alebo záhradách s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na výsadbu nových ovocných drevín, pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov a druhov.

Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy alebo eróziu.

Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje

Doklady podľa odseku 8 písm. c) sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia stavby, pre ktorú možno pozemok, na ktorom drevina rastie, vyvlastniť.¹⁰)

Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na

Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra do konca februára.

Stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Výrub viac ako 50 stromov možno vyznačiť aj iným nezameniteľne vhodným spôsobom, najmä vymedzením okrajov rúbanej plochy tak, že sa vyznačia okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať, alebo vyznačením stromov, ktoré sa nesmú vyrúbať.

Krovité porasty určené na výrub sa vyznačujú plošne a nezameniteľne vhodným spôsobom.

Oznámenie o plánovanom výrube dreviny podľa § 47 ods. 7 zákona obsahuje

Ustanovenie odseku 14 písm. c) sa nevzťahuje na oznámenia o plánovanom výrube podľa osobitného predpisu¹²) v ochranných pásmach elektrických vedení.

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“) tvorí register osobitne chránených častí prírody a krajiny, ktorý obsahuje v elektronickej podobe vedené údaje o osobitne chránených častiach prírody a krajiny, a zbierka listín, v ktorej sú v listinnej podobe alebo elektronickej podobe vedené dokumenty týkajúce sa osobitne chránených častí prírody a krajiny.

Obsah registra osobitne chránených častí prírody a krajiny je uvedený v prílohe č. 18.

Zbierka listín osobitne chránených častí prírody a krajiny obsahuje

Dokumenty podľa odseku 3 písm. a) a b) sú podkladom na zapísanie, zmenu a vyškrtnutie osobitne chránenej časti prírody a krajiny zo štátneho zoznamu.

Dokumenty týkajúce sa osobitne chránených častí prírody a krajiny tvoriace zbierku listín archivuje ministerstvom poverená štátna organizácia ochrany prírody a krajiny zriadená podľa § 65 ods. 1 písm. k) zákona.

Na označenie chránených území a ich ochranných pásiem okrem súkromných chránených území a obecných chránených území a na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem sa používajú hraničné stĺpy s tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky¹³) (ďalej len „štátny znak“) a s nápisom bielej farby na tmavozelenom podklade s uvedením príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma; ochranné pásmo chráneného stromu sa označuje tabuľou so štátnym znakom, ak označenie samotného stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť, prírodný park a národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa na tabuli ich celý názov. Vzory tabúľ sú uvedené v prílohe č. 19.

Tabuľa na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30 cm, tabuľa na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem má rozmery 15 cm × 10 cm; jaskyne a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ.

Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený hranol s rozmermi 10 cm x 10 cm a dĺžkou 300 cm zabezpečený proti poveternostným vplyvom strieškou, tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm sa spravidla pripevňuje na kovovú rúrku s vhodným priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia a jeho ochranného pásma spravidla na priesečníku s pozemnou komunikáciou alebo chodníkom, najmä náučným chodníkom a turistickým chodníkom, na brehu ostrova, ak je ostrov súčasťou chráneného územia alebo jeho ochranného pásma alebo v primeranej vzdialenosti od jaskyne a prírodného vodopádu. Tabule na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu alebo sa citlivo umiestňujú na kôru kmeňa chráneného stromu.

Na označenie zón chránených území sa použije tabuľa so štátnym znakom podľa odsekov 1 a 2, pod ktorú sa umiestňuje tabuľa s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm s nápisom čiernej farby na bielom podklade v rámiku tmavozelenej farby s uvedením príslušnej zóny.

Ak je to potrebné na označenie hraníc chránených území a ich ochranných pásiem na vodnej hladine, použijú sa bóje. Štátny znak a nápis s uvedením príslušného chráneného územia a jeho ochranného pásma sa umiestňuje na časti bóje nad vodnou hladinou.

Na označenie súkromných chránených území a obecných chránených území sa používa tabuľa s osobitným označením, ktorá má rozmery 40 cm x 30 cm s názvom príslušného chráneného územia a inými doplňujúcimi údajmi napísanými zeleným písmom na bielom podklade.

Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 4 sa prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie, prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné prvky a ich ochranné pásma a zóny, ako aj zóny A a B národných parkov, prírodných parkov a chránených krajinných oblastí spravidla označujú aj pruhovým označením ich hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia alebo zóny prekrývajú s hranicami ochranného lesa,¹⁴) je potrebné označenie chráneného územia alebo zóny vykonať takým spôsobom, že nedôjde k zámene s označením ochranného lesa.

Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm oddelenými medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika. Dolný pruh prebieha len po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, jeho ochranného pásma alebo zón. Pri súbehu hraníc priľahlých chránených území, ich ochranných pásiem alebo zón sa orientácia dolného polpruhu na spoločnej hranici pravidelne strieda. Chránené územia sa označujú červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou a zóny modrou farbou.

Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia, jeho ochranného pásma a zón okrem chránenej krajinnej oblasti a jej zón, národného parku a jeho ochranného pásma a zón, prírodného parku a jeho zón a chráneného vtáčieho územia mimo lesných porastov sa vykoná kovovou rúrkou zapustenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.

Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem a zón, ak ju v teréne nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe podkladov na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.

Chránené územia a ich časti a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy môže organizácia ochrany prírody v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením, a to

Označenie podľa odseku 11 písm. c) môže so súhlasom orgánu ochrany prírody podľa § 52 ods. 3 zákona zabezpečiť aj iný subjekt ako organizácia ochrany prírody.

Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej pamiatky, chráneného areálu alebo chráneného stromu, možno vyznačiť hranice chráneného územia alebo ochranného pásma chráneného stromu jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny hodnotí stav ochrany prírody, biodiverzity a krajiny na území Slovenskej republiky a určuje strategické ciele ich ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie s využitím inštitucionálnych, právnych a ekonomických nástrojov.

Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny je podkladom na vypracovanie dokumentov podľa § 26 až 29.

Program starostlivosti o chránené územie určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie v nadväznosti na zóny alebo jednotky priestorového členenia územia s rovnakým spôsobom starostlivosti (ďalej len „ekologicko-funkčný priestor“), ak sú vymedzené, a vzhľadom ku kategórii chráneného územia podľa medzinárodných štandardov. Program starostlivosti o chránené územie sa vypracuje spravidla súbežne s projektom ochrany chráneného územia, a to aj pre jeho ochranné pásmo. Pri vzájomnom prekrytí jednotlivých kategórií chránených území sa spravidla vypracuje spoločný program starostlivosti. Obsah programu starostlivosti o chránené územie je uvedený v prílohe č. 20.

Program starostlivosti o chránený strom určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie. Program starostlivosti o chránený strom sa vypracuje aj pre jeho ochranné pásmo. Obsah programu starostlivosti o chránený strom je uvedený v prílohe č. 21.

Program starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov sa vypracuje, keď je pre tieto druhy potrebné zabezpečiť primerané opatrenia na celoslovenskej úrovni na zachovanie alebo obnovu ich priaznivého stavu. Obsah programu starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov je uvedený v prílohe č. 22.

Program záchrany chráneného územia sa vypracuje pri ohrození predmetu ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky, chráneného vtáčieho územia, súkromného chráneného územia, zón a častí zón chránenej krajinnej oblasti, prírodného parku a národného parku a určia sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chráneného územia je uvedený v prílohe č. 23.

Program záchrany chráneného stromu sa vypracuje pri ohrození chráneného stromu alebo jeho ochranného pásma a určia sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chráneného stromu je uvedený v prílohe č. 24.

Program záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov sa vypracuje pri ohrození chránených rastlín a chránených živočíchov a určia sa v ňom opatrenia na zlepšenie stavu druhu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov je uvedený v prílohe č. 25.

Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu v územiach európskeho významu určujú priority na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu v rámci Slovenskej republiky a biogeografických oblastí na jej území a pre územia európskeho významu určujú ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie. Vychádzajú predovšetkým z hodnotenia stavu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu a sú podkladom na vypracovanie programu starostlivosti o chránené územie a programu záchrany chráneného územia.

Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky je základom stratégie ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života na území štátu. Generel vyjadruje súčasný stav ekologickej kvality celého priestoru štátu a obsahuje východiská na dosiahnutie ekologickej stability; je podkladom na vypracovanie dokumentov regionálnych územných systémov ekologickej stability a dokumentov miestnych územných systémov ekologickej stability.

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa zameriava na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability a ekologickej konektivity spravidla na území okresu; tvorí podklad pre územný plán regiónu,¹⁵) územný plán obce¹⁶) a miestny územný systém ekologickej stability.

Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla pre územie okresu okrem územia chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho ochranného pásma a prírodného parku, kde funkciu dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, program starostlivosti o národný park a program starostlivosti o prírodný park. Dokumenty regionálneho územného systému ekologickej stability okresov v územnom obvode kraja tvoria dokument regionálneho územného systému ekologickej stability tohto kraja. Obsah dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 26.

Dokument miestneho územného systému ekologickej stability je základným dokumentom na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability a ekologickej konektivity na miestnej úrovni; tvorí podklad pre územný plán obce a pre projekt pozemkových úprav.¹⁷)

Dokument miestneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla pre katastrálne územie. Obsah dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 27.

Projekt ochrany chráneného územia sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu ochrany chráneného územia a jeho ochranného pásma; nevypracuje sa pre obecné chránené územie. Obsah projektu ochrany chráneného územia je uvedený v prílohe č. 28. Projekt ochrany chráneného územia vyhotovuje odborne spôsobilá osoba v rozsahu uvedenom v tejto prílohe a po kladnom posúdení jeho opodstatnenosti ho dopracuje organizácia ochrany prírody.

Projekt ochrany chráneného stromu sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma. Obsah projektu ochrany chráneného stromu je uvedený v prílohe č. 29.

Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu obsahuje základné údaje o biotopoch a druhoch, ktoré sú predmetom ochrany územia, vymedzenie územia, podmienky ochrany a vymedzenie činností, ktoré môžu mať na predmet ochrany územia negatívny alebo pozitívny vplyv. Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu sa predkladá Európskej komisii vo formáte podľa osobitného predpisu.¹⁸)

Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny predstavujú poznatky o súčasnom stave základných zložiek prírody predovšetkým v chránených územiach a ich ochranných pásmach a v územiach navrhovaných na vyhlásenie ochrany.

Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov predstavujú kompletnú zbierku listinných, mapových, obrazových a iných dokumentov právneho, vedeckého, odborného, historického a populárno-náučného charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a využívania chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem.

Národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov sa vypracuje podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území Slovenskej republiky v súlade s medzinárodne platnými kritériami; je podkladom najmä na zaradenie jednotlivých druhov rastlín a živočíchov medzi chránené druhy a na určovanie ich spoločenskej hodnoty.

Národná databáza chránených druhov, biotopov európskeho významu, biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov sa skladá z národnej databázy chránených rastlín a chránených živočíchov, národnej databázy chránených nerastov a chránených skamenelín, národnej databázy biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a národnej databázy jaskýň a prírodných vodopádov.

Národná databáza chránených rastlín a chránených živočíchov eviduje zaznamenané výskytové údaje chránených druhov rastlín a živočíchov a je podkladom najmä na vypracovanie projektov ochrany, programov záchrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä názov druhu, charakter výskytu, početnosť, dátum nálezu, meno a priezvisko autora záznamu a zemepisné súradnice.

Národná databáza chránených nerastov a chránených skamenelín slúži na evidenciu identifikovaných chránených nerastov a chránených skamenelín, lokalít ich výskytu, miest uloženia a držby odobratých nálezov, zaznamenaných miest ich prirodzeného nálezu a na registráciu ďalšej dokumentácie.

Národná databáza biotopov európskeho významu a biotopov národného významu eviduje zaznamenané výskyty týchto biotopov a je podkladom najmä na vypracovanie projektov ochrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä kód a názov biotopu, rozlohu, lokalitné údaje a dátum záznamu.

Národná databáza jaskýň a prírodných vodopádov slúži na evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov. Obsahuje najmä opis ich prírodných hodnôt, lokalizáciu, ohrozenosť a registráciu písomnej a grafickej dokumentácie.

Dokument starostlivosti o dreviny poskytuje prehľad o rozmiestnení, stave, kvalite a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v katastrálnom území obce, obsahuje návrhy na starostlivosť o dreviny a umiestnenie výsadby drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na rozhodovanie orgánov ochrany prírody. Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 30.

Pri obstaraní a vypracovaní dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa dbá na vzájomný súlad jednotlivých druhov dokumentácie a na zamedzenie zbytočným duplicitám.

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny podľa § 25 až 27 a § 29 sa vyhotovuje na obdobie najmenej desať rokov okrem programov záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, ktoré sa vyhotovujú na obdobie najmenej päť rokov. Ak sa zásadne zmenia podmienky a skutočnosti, na ktorých základe je táto dokumentácia schválená, príslušný orgán ochrany prírody zabezpečí jej zmenu alebo doplnenie aj pred uplynutím tohto obdobia.

Pri aktualizácii programu starostlivosti o chránené územie a programu starostlivosti o chránený strom sa zohľadní stav predmetov ochrany a vyhodnotí sa dosiahnutie cieľov a plnenie a účinnosť opatrení.

Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je uložená

Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb fyzická osoba, v žiadosti uvedie

K žiadosti podľa odseku 1 žiadateľ pripojí

Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb právnická osoba, v žiadosti uvedie

K žiadosti podľa odseku 3 žiadateľ pripojí

Ak ide o žiadosť podľa § 55 ods. 8 zákona, žiadateľ k žiadosti pripojí prehľad dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú za obdobie zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb vypracoval.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie ministerstvo osobitne pre fyzické osoby a osobitne pre právnické osoby s uvedením údajov podľa odseku 1 písm. a) a odseku 3 písm. a) a druhu dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú odborne spôsobilá osoba vyhotovuje.

Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny je uvedený v prílohe č. 31.

Vzor správy o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, ktorý sa použije aj na priebežnú správu o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny, je uvedený v prílohe č. 32. Správa sa odovzdáva v elektronickej podobe v informačnom systéme organizácie ochrany prírody.

Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania, formou zámeny pozemkov, sa poskytuje v prvom rade za pozemky, ktoré sa nachádzajú na území so štvrtým stupňom ochrany a piatym stupňom ochrany.

Pozemky nachádzajúce sa v chránenom území, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, sa v prvom rade zamieňajú za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú mimo chráneného územia.

Pozemky vo vlastníctve štátu nemožno zameniť, ak zámena pozemkov nie je možná z dôvodov ustanovených zákonom alebo osobitnými predpismi,¹⁹) ak ide o pozemky významné z hľadiska bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky alebo ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v chránenom území a ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody ich určí ako nevhodné na zámenu vzhľadom na ich význam z hľadiska ochrany prírody a krajiny.

Organizácia ochrany prírody na základe žiadosti vlastníka pozemku v chránenom území alebo z vlastného podnetu zasiela správcovi pozemkov vo vlastníctve štátu žiadosť o určenie pozemkov v jeho správe vhodných na zámenu spolu s odôvodnením zámeny pozemkov.

Žiadosť vlastníka pozemku v chránenom území obsahuje

Správca pozemkov vo vlastníctve štátu podľa žiadosti organizácie ochrany prírody určí pozemky vhodné na zámenu a výsledok jej oznámi v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti. Ak správca pozemkov vo vlastníctve štátu nemá pozemky vhodné na zámenu v zmysle predloženej žiadosti, uvedie v oznámení dôvod podľa odseku 3, na základe ktorého nemôže byť pozemok vo vlastníctve štátu predmetom zámeny.

Na základe oznámenia správcu pozemkov vo vlastníctve štátu organizácia ochrany prírody prerokuje s vlastníkom dotknutých pozemkov v chránenom území a správcom pozemkov vo vlastníctve štátu návrh zámeny pozemkov.

Po vykonaní miestnej ohliadky zamieňaných pozemkov (§ 61a ods. 5 zákona) organizácia ochrany prírody spíše záznam a ak účastníci miestnej ohliadky potvrdia súhlas so zámenou pozemkov, organizácia ochrany prírody v súčinnosti s účastníkmi miestnej ohliadky zabezpečí podklady potrebné na vypracovanie a uzatvorenie zámennej zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve (§ 50 ods. 4 zákona).

Návrh na zápis do zoznamu členov stráže prírody obsahuje

K návrhu na zápis do zoznamu členov stráže prírody sa pripojí

Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti člena stráže prírody zabezpečuje organizácia ochrany prírody v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky.

Príprava na skúšku odbornej spôsobilosti pozostáva zo školení, kurzov a workshopov súvisiacich so získavaním odborných znalostí a vedomostí potrebných na výkon funkcie člena stráže prírody, ako aj z účasti na činnosti stráže prírody a trvá až do vykonania skúšky odbornej spôsobilosti, najviac však jeden rok.

Preukaz člena stráže prírody je zelenej farby a má rozmery 8,6 cm x 5,4 cm. Na prednej strane preukazu je fotografia člena stráže prírody, evidenčné číslo, dátum vydania a platnosti preukazu, podpis prednostu okresného úradu v sídle kraja, odtlačok pečiatky okresného úradu v sídle kraja a nápisy STRÁŽ PRÍRODY a PREUKAZ člena stráže prírody. Na zadnej strane preukazu je titul, meno a priezvisko člena stráže prírody, dátum jeho narodenia a obvod jeho pôsobnosti. Preukaz člena stráže prírody obsahuje tiež ochranné znaky zabraňujúce falšovaniu. Vzor preukazu člena stráže prírody je uvedený v prílohe č. 33.

Odznak člena stráže prírody je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm × 5,5 cm, zelenej farby a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede odznaku člena stráže prírody je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji nápis STRÁŽ PRÍRODY a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor odznaku člena stráže prírody je uvedený v prílohe č. 34.

Zamestnanci orgánu ochrany prírody a organizácie ochrany prírody (ďalej len „zamestnanec ochrany prírody“) spravidla nosia rovnošatu pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti.

Rovnošata zamestnancov ochrany prírody je zelenej farby a jej súčasťami sú tričko s krátkymi rukávmi, polokošeľa, košeľa s krátkymi a dlhými rukávmi, nohavice, nepremokavá zimná a letná bunda, flisová bunda, čiapka so šiltom, plátenný klobúk, zimná čiapka a opasok. Rovnošata sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave zamestnancov ochrany prírody.

Rovnošatu nemožno dopĺňať časťami iného oblečenia okrem osobných ochranných pracovných prostriedkov, upravovať jej vonkajší vzhľad a nosiť na rovnošate iné ako určené označenie. K rovnošate sa spravidla nosia hnedé alebo čierne topánky. V teréne je prípustné k rovnošate nosiť vysoké topánky alebo inú terénnu obuv.

Označenie zamestnancov ochrany prírody sa skladá zo

Služobný odznak je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm × 5,5 cm, sivostriebornej farby na prednej strane a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede služobného odznaku je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji je nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor služobného odznaku zamestnanca ochrany prírody je uvedený v prílohe č. 35.

Služobný odznak nosia zamestnanci ochrany prírody spravidla pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti. Služobný odznak je umiestnený pri nosení rovnošaty na ľavom náprsnom vrecku košele, bundy alebo odnímateľnej vložky.

Nášivka na rovnošate obsahuje znak orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody alebo organizačných útvarov organizácie ochrany prírody a umiestňuje sa na ľavom rukáve košele, polokošele, bundy a jej odnímateľnej vložky.

Rukávová páska sa umiestňuje po obvode celej ruky v ramennej časti, je snímateľná, zelenej farby a vyrobená z látky spojenej suchým zipsom alebo z gumy, má šírku 5 cm a nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY.

Rukávovú pásku nosia zamestnanci organizácie ochrany prírody spravidla pri výkone pracovnej činnosti mimo pracoviska, ak nie sú oblečení v rovnošate, a to najmä pri práci v teréne alebo kontrolnej činnosti.

Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej republiky, je uvedená v prílohe č. 4 časti A.

Spoločenská hodnota húb uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na jednu plodnicu huby; ak sa nenachádzajú plodnice v lokalite, v ktorej sa druh vyskytuje, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.²⁰)

Spoločenská hodnota lichenizovaných húb uvedená v prílohe č. 4 časti A sa v závislosti od druhu viaže na jednu stielku lichenizovanej huby alebo na 1 cm2 plochy porastenej lichenizovanou hubou; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.

Spoločenská hodnota machorastov uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na 1 cm² plochy porastenej machorastom; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.

Spoločenská hodnota cievnatých rastlín uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na jedného jedinca a pri drevinách sa pripočítava k spoločenskej hodnote drevín určenej podľa § 42.

Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré sa vyskytujú v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany.

Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis²¹) neustanovuje inak.

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chránenou rastlinou, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.

Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej republiky, je uvedená v prílohe č. 5 časti A.

Spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak ide o živočíchy, ktoré sa vyskytujú v chránenom území.

Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis²¹) neustanovuje inak.

Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chráneným živočíchom, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská hodnota je vyššia.

Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov je uvedená v prílohe č. 7.

Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak ide o živočíchy, ktoré sa vyskytujú v chránenom území.

Spoločenská hodnota chránených nerastov okrem typových nerastov, sintrovej výplne jaskyne a meteoritov je uvedená v prílohe č. 8 časti B; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu, rozmer nálezu a morfológiu a formu kryštálov.

Spoločenská hodnota sintrovej výplne jaskyne je uvedená v prílohe č. 8 časti C.

Spoločenská hodnota chránených skamenelín okrem typových skamenelín je uvedená v prílohe č. 9 časti B; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu a stav zachovania vzorky.

Spoločenská hodnota typových nerastov, meteoritov a typových skamenelín sa určuje znaleckým posudkom.

Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 36. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín je uvedená druhovým menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu podľa prílohy č. 36, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu.

Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo výške menšej ako 130 cm nad zemou, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením. Ak rozkonárenie nie je jednoznačne určiteľné a meranie obvodu kmeňa z uvedeného dôvodu nie je možné uskutočniť, meria sa každý kmeň samostatne.

Ak nemožno vykonať priame meranie podľa odseku 2, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy č. 37.

Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov, pri ktorej sa jednotlivé kry vzájomne korunami dotýkajú.

Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného vekového štádia, alebo sa určí inou deduktívnou metódou. Výška sa určí ako priemerná biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných podmienkach v období stredného vekového štádia alebo sa určí inou deduktívnou metódou.

Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty sa za obvod kmeňa vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z hodnoteného stromu.

Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného priemetu koruny krov a krovitých porastov a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov 5 a 6, sa určuje na základe dôkazov o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.

Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 1 až 7 sa upravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 38. Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v prílohe č. 36 vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v prílohe č. 38.

Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 3, 6 a 7 sa neupravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 38 písm. a), b), d) a e).

Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu je uvedená v prílohe č. 1 a viaže sa na 1 m² plochy biotopu.

Spoločenská hodnota sa pri poškodení a zničení biotopu európskeho významu a biotopu národného významu zvýši dvojnásobne, ak sa nachádza v chránenom území.

Spoločenská hodnota biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa zníži až o polovicu, ak sa poškodí alebo zničí biotop so zníženým stupňom zachovania jeho štruktúry a funkcií; spoločenská hodnota sa vtedy určuje znaleckým posudkom.

Za poškodenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje zásah do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k narušeniu špecifickej štruktúry biotopu, obmedzeniu jeho funkcií alebo obmedzeniu existenčných podmienok jeho typických druhov, pričom je ešte možná jeho obnova.

Za zničenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje zásah do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k úplnému zániku špecifickej štruktúry biotopu, jeho funkcií a existenčných podmienok jeho typických druhov.

Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky je uvedený v prílohe č. 39.

Poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred vznikom a počas vzniku škody:

Pastierske strážne psy podľa odseku 1 písm. a) musia byť staršie ako 18 mesiacov a vychované spolu so stádom. Pri umiestnení zvierat v uzatvorených objektoch musia byť pastierske strážne psy v počte aspoň dvoch psov na stádo od 50 do 300 zvierat, troch psov na stádo s viac ako 300 zvieratami, štyroch psov na stádo s viac ako 500 zvieratami a piatich psov na stádo s viac ako 700 zvieratami. Pri pasení zvierat mimo uzatvorených objektov musia byť pastierske strážne psy v počte aspoň dvoch psov na stádo do 500 zvierat a troch psov na stádo s viac ako 500 zvieratami.

Elektrický ohradník podľa odseku 1 písm. b) musí byť uzemnený a pozostávať aspoň zo štyroch vodičov so zdrojom elektrického napätia 12 V, výkonom 4000 – 6000 W a minimálnou pulznou silou 7 J, pričom najnižšie umiestnený vodič musí byť vo výške 10 cm až 25 cm nad zemou a ďalšie vodiče musia byť umiestnené tak, že rozpätie medzi nimi smerom zospodu nahor je 30 cm, 40 cm a 45 cm a najvyššie umiestnený vodič je vo výške aspoň 140 cm. Na ochranu zvierat môže byť použitá aj uzavretá ohrada alebo oplotenie s výškou aspoň 120 cm s aspoň jedným elektrickým vodičom umiestneným 25 cm od zeme z vonkajšej strany ohrady alebo plota; pri ohrade alebo plote s výškou menšou ako 120 cm, musí byť použitý aspoň jeden ďalší elektrický vodič umiestnený vo vzdialenosti najviac 20 cm nad pletivom alebo ohradou, pričom ohrada alebo plot v kombinácii s elektrickým vodičom musia dosahovať výšku aspoň 120 cm.

Žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje

K žiadosti o náhradu škody sa pripája

Súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 7 ods. 3 zákona sa nevyžaduje na vypúšťanie pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss) a sivoňa potočného (Salvelinus fontinalis) do životného prostredia mimo chránených území s druhým až piatym stupňom ochrany do 31. decembra 2024.

Zákaz držby chránených rastlín podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona a zákaz držby chránených živočíchov podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona sa nevzťahuje na chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré nie sú chránenými rastlinami a chránenými živočíchmi do 1. júna 2021, ak ich držiteľ písomne oznámil ich držbu a spôsob nadobudnutia organizácii ochrany prírody do 31. decembra 2021.

Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 40.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2021 okrem § 21 a 23 a prílohy č. 18, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2021 a § 45 ods. 2 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.