Tento zákon upravuje zodpovednosť za škodu, ktorú fyzickej osobe spôsobí vadný výrobok,
a niektoré pravidlá uplatňovania nároku na náhradu tejto škody.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
slobodný softvér s otvoreným zdrojovým kódom,1) ktorý bol vyvinutý alebo dodaný mimo rámca obchodnej činnosti,
b)
škodu spôsobenú jadrovou udalosťou, ktorú upravuje medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná,2) alebo osobitný predpis.3)
výrobkom hnuteľná vec vrátane hnuteľnej veci, ktorá je súčasťou inej hnuteľnej veci
alebo nehnuteľnej veci alebo je s hnuteľnou vecou alebo nehnuteľnou vecou prepojená;
za výrobok sa považuje aj elektrina, digitálny výrobný súbor, surovina a softvér,
b)
komponentom hmotná vec, nehmotná vec, surovina alebo súvisiaca služba, ktorá je začlenená
do výrobku alebo je s výrobkom prepojená,
c)
súvisiacou službou digitálna služba, ktorá je začlenená do výrobku alebo je s výrobkom
prepojená takým spôsobom, že jej absencia by bránila výrobku plniť najmenej jednu
z jeho funkcií,
d)
digitálnym výrobným súborom digitálna verzia alebo digitálny vzor hnuteľnej veci,
ktorý obsahuje funkčné informácie potrebné na výrobu hmotnej veci, na základe ktorých
sa umožňuje automatické ovládanie strojov alebo nástrojov,
e)
uvedením do prevádzky prvé použitie výrobku na území Európskej únie v rámci obchodnej
činnosti, či už odplatne alebo bezodplatne, ak výrobok nebol pred svojím prvým použitím
uvedený na trh,4)
f)
výrobcom osoba, ktorá
1.
vyvíja, vyrába alebo produkuje výrobok,
2.
si dá výrobok navrhnúť alebo vyrobiť, alebo sa uvedením svojho mena, ochrannej známky
alebo iného rozlišovacieho znaku na výrobku prezentuje ako jeho výrobca, alebo
3.
vyvíja, vyrába alebo produkuje výrobok na vlastné použitie,
g)
kontrolou výrobcu prípad, keď výrobca výrobku
1.
vykonáva, povoľuje alebo dáva tretej osobe súhlas na
1a.
začlenenie, prepojenie alebo dodanie komponentu vrátane aktualizácie alebo modernizácie
softvéru, alebo
1b.
zmenu výrobku vrátane podstatnej zmeny, alebo
2.
je schopný dodávať aktualizáciu alebo modernizáciu softvéru sám alebo prostredníctvom
tretej osoby,
h)
podstatnou zmenou zmena výrobku po jeho uvedení na trh alebo uvedení do prevádzky,
ktorá
1.
sa považuje za podstatnú podľa osobitných predpisov o bezpečnosti výrobkov,5) alebo
2.
nebola predpokladaná výrobcom v počiatočnom posúdení rizika a mení pôvodný výkon,
účel alebo typ výrobku a zároveň mení povahu nebezpečenstva, vytvára nové nebezpečenstvo
alebo zvyšuje úroveň rizika,
i)
splnomocneným zástupcom osoba usadená v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte,
ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský
štát“), ktorá pri plnení konkrétnych úloh koná v mene výrobcu na základe jeho písomného
splnomocnenia,
Právo na náhradu škody podľa § 3 ods. 1 možno uplatniť, len ak škoda spočíva v
a)
usmrtení alebo poškodení zdravia vrátane lekársky uznaného poškodenia psychického
zdravia,
b)
poškodení alebo zničení majetku okrem
1.
samotného vadného výrobku,
2.
výrobku poškodeného vadným komponentom, ktorý je začlenený do výrobku alebo je s
výrobkom prepojený výrobcom tohto výrobku alebo pod jeho kontrolou,
3.
majetku, ktorý sa používa výlučne na účely výkonu podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo
c)
zničení alebo poškodení údajov10) okrem údajov, ktoré sa používajú na účely výkonu podnikateľskej činnosti alebo povolania.
(2)
Právo na náhradu škody podľa § 3 ods. 1, ktoré môže uplatniť osoba uvedená v § 11, sa vzťahuje na majetkovú škodu a nemajetkovú škodu, ktorá vyplýva zo škody podľa
odseku 1.
Výrobok je na účely tohto zákona vadný, ak nezabezpečuje bezpečné používanie, ktoré
možno od neho dôvodne očakávať alebo ktoré ustanovujú osobitné predpisy.11)
(2)
Pri posudzovaní, či je výrobok vadný podľa odseku 1, sa prihliada na všetky okolnosti
vrátane
a)
prezentácie a vlastností výrobku, ako jeho označenie, dizajn, technické vlastnosti,
zloženie, obal, pokyny na montáž, inštaláciu, používanie a údržbu,
b)
rozumne predvídateľného používania výrobku,
c)
vplyvu schopnosti výrobku ďalej sa učiť alebo získavať nové vlastnosti po jeho uvedení
na trh alebo po jeho uvedení do prevádzky,
d)
rozumne predvídateľného vplyvu iného výrobku, pri ktorom je možné predpokladať, že
bude používaný spolu s týmto výrobkom vrátane jeho prepojenia s týmto výrobkom, na
tento výrobok,
e)
času uvedenia výrobku na trh alebo času uvedenia do prevádzky; ak je výrobok pod
kontrolou výrobcu aj po jeho uvedení na trh alebo po jeho uvedení do prevádzky, prihliada
sa na čas, keď výrobok opustil kontrolu výrobcu,
f)
relevantných požiadaviek na bezpečnosť výrobkov vrátane požiadaviek na kybernetickú
bezpečnosť, ktoré súvisia s bezpečnosťou výrobku,
g)
každého stiahnutia výrobku z trhu alebo iného relevantného nápravného opatrenia uloženého
príslušným orgánom dohľadu nad trhom alebo prijatého hospodárskym subjektom v súvislosti
s bezpečnosťou výrobku,
h)
osobitných potrieb skupiny používateľov, pre ktorú je výrobok určený,
i)
nesplnenia určeného účelu výrobku, ak ide o výrobok, ktorého účelom je zabrániť vzniku
škody.
(3)
Výrobok sa nepovažuje za vadný len z dôvodu, že bol uvedený na trh alebo uvedený
do
prevádzky výrobok s lepšími vlastnosťami vrátane aktualizácie alebo modernizácie výrobku.
Za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá výrobca výrobku.
(2)
Ak vadnosť výrobku spôsobí vadný komponent, ktorý je začlenený do výrobku pod kontrolou
výrobcu alebo je s ním prepojený pod kontrolou výrobcu, za škodu spôsobenú vadným
výrobkom zodpovedá výrobca výrobku a výrobca komponentu.
(3)
Ak výrobca vadného výrobku alebo výrobca vadného komponentu nie je usadený v členskom
štáte, za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá okrem výrobcu podľa odseku 1 alebo
odseku 2 aj
a)
dovozca vadného výrobku alebo dovozca vadného komponentu,
poskytovateľ logistických služieb, ak osoby podľa písmen a) a b) nie sú usadené v
členskom štáte.
(4)
Za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá distribútor vadného výrobku, ak nie
je možné zistiť žiadnu osobu podľa odsekov 1 až 3 usadenú v členskom štáte a distribútor
vadného výrobku do jedného mesiaca od prijatia žiadosti poškodeného o určenie osoby
zodpovednej za škodu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 3 alebo distribútora, ktorý mu
vadný výrobok dodal, túto osobu neurčí.
(5)
Odsek 4 sa vzťahuje aj na poskytovateľa online platformy,12) ktorá umožňuje spotrebiteľovi13) uzatvárať zmluvu na diaľku14) s obchodníkom,15) ak tento poskytovateľ online platformy nie je hospodársky subjekt a sú splnené podmienky
podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Za škodu spôsobenú vadným výrobkom zodpovedá osoba, ktorá výrobok sprístupní na trhu17) alebo uvedie do prevádzky po vykonaní podstatnej zmeny mimo kontroly výrobcu. Zodpovednosť
osôb podľa odsekov 2 až 5 tým nie je dotknutá.
Osoba podľa § 6 sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ak preukáže, že
a)
ako výrobca alebo dovozca výrobok neuviedla na trh ani ho neuviedla do prevádzky,
b)
ako distribútor výrobok nesprístupnila na trhu,
c)
vadnosť výrobku, ktorá spôsobila škodu, pravdepodobne neexistovala v čase, keď bol
výrobok uvedený na trh alebo uvedený do prevádzky alebo ak ide o distribútora v čase,
keď výrobok sprístupnil na trhu, alebo je pravdepodobné, že vadnosť výrobku vznikla
až po tomto čase,
d)
vadnosť výrobku, ktorá spôsobila škodu, je dôsledkom splnenia povinnosti vyplývajúcej
zo všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo
e)
objektívny stav vedecko-technických poznatkov v čase, keď bol výrobok uvedený na
trh, uvedený do prevádzky alebo v čase, keď bol pod kontrolou výrobcu, neumožňoval
vadu výrobku zistiť.
(2)
Výrobca komponentu podľa § 6 ods. 2 sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom aj vtedy, ak preukáže,
že vadnosť výrobku, do ktorého je komponent začlenený, je spôsobená koncepciou výrobku
alebo pokynmi výrobcu výrobku.
(3)
Osoba, ktorá vykonala podstatnú zmenu mimo kontroly výrobcu podľa § 6 ods. 6, sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom aj vtedy, ak preukáže,
že vadnosť výrobku, ktorá spôsobila škodu, súvisela s časťou výrobku, na ktorú podstatná
zmena nemala vplyv.
(4)
Osoba podľa § 6 sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom
podľa odseku 1 písm. c), ak vadnosť výrobku spôsobila súvisiaca služba, softvér vrátane
jeho aktualizácie alebo modernizácie, nezabezpečenie aktualizácie alebo modernizácie
softvéru potrebnej na zachovanie bezpečnosti alebo podstatná zmena, ktoré sú pod kontrolou
výrobcu.
Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona nemožno vo vzťahu k poškodenému vylúčiť ani
obmedziť; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 7 a § 10 ods. 2. Jednostranné vyhlásenie alebo dohoda, ktorá vylučuje alebo obmedzuje zodpovednosť
za škodu podľa tohto zákona, je neplatná.
Ak bola škoda spôsobená vadnosťou výrobku a súčasne aj konaním alebo opomenutím tretej
osoby, osoba podľa § 6 zodpovedá za škodu v celom rozsahu; tým nie je dotknuté právo na vyporiadanie podľa
§ 440 Občianskeho zákonníka.
(2)
Ak bola škoda spôsobená vadnosťou výrobku a súčasne aj konaním alebo opomenutím poškodeného
alebo osoby, za ktorú poškodený zodpovedá, znáša škodu poškodený a osoba podľa § 6 podľa ich účasti na spôsobení škody; ak bola škoda spôsobená výlučne konaním alebo
opomenutím poškodeného alebo osoby, za ktorú poškodený zodpovedá, znáša ju poškodený
sám.
Nárok na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo sa mohol dozvedieť o vzniku škody, vadnosti výrobku
a totožnosti osoby podľa § 6, ktorá zodpovedá za škodu.
Právo na náhradu škody podľa tohto zákona zanikne, ak si ho poškodený neuplatní do
desiatich rokov odo dňa, keď bol vadný výrobok, ktorý spôsobil škodu,
a)
uvedený na trh alebo uvedený do prevádzky, alebo
b)
po vykonaní podstatnej zmeny sprístupnený na trhu alebo uvedený do prevádzky.
(2)
Ak si poškodený z dôvodu oneskoreného prejavenia poškodenia zdravia nemôže uplatniť
právo na náhradu škody v lehote podľa odseku 1, právo na náhradu škody zanikne uplynutím
25 rokov odo dňa, kedy nastala skutočnosť podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b).
Ak osoba, ktorá sa domáha nároku na náhradu škody podľa tohto zákona (ďalej len „žalobca“),
uvedie súdu skutočnosti a predloží dôkazy dostatočné na podporu dôvodnosti tohto nároku,
súd na návrh žalobcu uloží osobe, proti ktorej žaloba smeruje (ďalej len „žalovaný“),
aby sprístupnila dôkazy, ktorými disponuje a ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo
veci.
(2)
Ak žalovaný uvedie súdu skutočnosti a predloží dôkazy dostatočné na preukázanie toho,
že na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany sú potrebné dôkazy, ktorými disponuje
žalobca, súd na návrh žalovaného uloží žalobcovi, aby tieto dôkazy sprístupnil.
(3)
Súd pri rozhodovaní o návrhu na sprístupnenie dôkazov podľa odseku 1 alebo odseku
2 zohľadňuje nevyhnutnosť a primeranosť sprístupnenia týchto dôkazov s prihliadnutím
na oprávnené záujmy sporových strán a tretích osôb, najmä v súvislosti s ochranou
dôverných informácií a obchodného tajomstva.18)
(4)
Ak sa od žalovaného vyžaduje sprístupnenie dôkazu, ktorý obsahuje informáciu, ktorá
je predmetom obchodného tajomstva alebo ktorú žalovaný považuje za predmet obchodného
tajomstva, môže súd na základe riadne odôvodneného návrhu žalovaného alebo aj bez
návrhu prijať opatrenia potrebné na zachovanie dôvernosti takejto informácie počas
konania alebo po jeho skončení.
(5)
Súd môže na základe riadne odôvodneného návrhu strany sporu, ktorá sa v rámci svojej
procesnej obrany domáha sprístupnenia dôkazu, alebo aj bez návrhu uložiť druhej strane
sporu povinnosť sprístupniť dôkaz ľahko dostupným a zrozumiteľným spôsobom, ak je
to primerané s ohľadom na náklady a zaťaženie tejto strany.
Žalobca je povinný preukázať vadnosť výrobku, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
vadnosťou výrobku a škodou.
(2)
Predpokladá sa, že výrobok je vadný, ak
a)
žalovaný nesprístupní dôkazy, ktorými disponuje a sú podstatné na rozhodnutie vo
veci podľa § 14 ods. 1,
b)
žalobca preukáže, že výrobok nespĺňa požiadavky na bezpečnosť podľa osobitných predpisov,11) ktoré majú chrániť pred vznikom škody, ktorú utrpel poškodený, alebo
c)
žalobca preukáže, že škoda bola spôsobená zjavne nesprávnym fungovaním výrobku počas
jeho rozumne predvídateľného používania alebo za bežných podmienok jeho používania.
(3)
Príčinná súvislosť medzi vadnosťou výrobku a škodou sa predpokladá, ak sa preukáže,
že výrobok je vadný a spôsobená škoda je takého druhu, ktorý zvyčajne zodpovedá vzniknutej
vade.
(4)
Súd so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a bez ohľadu na sprístupnenie dôkazov
podľa § 14 predpokladá vadnosť výrobku, príčinnú súvislosť medzi vadnosťou výrobku a škodou
alebo oboje, ak žalobca
a)
má z dôvodu technickej alebo vedeckej zložitosti mimoriadne ťažkosti preukázať vadnosť
výrobku, príčinnú súvislosť medzi vadnosťou výrobku a škodou alebo oboje, a
b)
preukáže, že je pravdepodobné, že výrobok je vadný, existuje príčinná súvislosť medzi
vadnosťou výrobku a škodou alebo oboje.
(5)
Žalovaný môže vyvrátiť domnienky podľa odsekov 2 až 4.
Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú vadným výrobkom,
ktorý je uvedený na trh alebo uvedený do prevádzky od 9. decembra 2026.
(2)
Na zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom, ktorý je uvedený na trh alebo
uvedený do prevádzky do 8. decembra 2026, sa vzťahujú právne predpisy účinné do 8.
decembra 2026.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 z 23. októbra 2024 o zodpovednosti
za chybné výrobky a o zrušení smernice Rady 85/374/EHS (Ú. v. EÚ L, 2024/2853, 18.
11. 2024).
Poznámky pod čiarou
1)
Čl. 3 bod 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2847 z 23. októbra
2024 o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi
prvkami a o zmene nariadení (EÚ) č. 168/2013 a (EÚ) 2019/1020 a smernice (EÚ) 2020/1828
(akt o kybernetickej odolnosti) (Ú. v. EÚ L, 2024/2847, 20. 11. 2024) v platnom znení.
2)
Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 70/1996 Z. z.).
3)
Zákon č. 54/2015 Z. z. o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 363/2021 Z. z.
4)
Čl. 3 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019
o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES)
č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25. 6. 2019) v platnom znení.
5)
Napríklad čl. 13 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 z 10.
mája 2023 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorým sa mení nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828
a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES a smernica Rady 87/357/EHS
(Ú. v. EÚ L 135, 23. 5. 2023) v platnom znení, § 2 písm. b) zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. c), e) a f) zákona č. 64/2019 Z. z. o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu v znení
zákona č. 268/2022 Z. z.
6)
Čl. 3 bod 9 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.
7)
Čl. 3 bod 11 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.
8)
Čl. 3 bod 10 nariadenia (EÚ) 2019/1020 v platnom znení.
Čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/868 z 30. mája 2022
o európskej správe údajov a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (akt o správe údajov)
(Ú. v. EÚ L 152, 3. 6. 2022).
11)
Napríklad nariadenie (EÚ) 2023/988 v platnom znení, zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (chemický zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 56/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Čl. 3 písm. i) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra
2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o
digitálnych službách) (Ú. v. EÚ L 277, 27. 10. 2022).