Zákon o sociálnom zabezpečení č. 5/1972 Zb. (úplné znenie, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov) 2026

Sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahrňuje:

Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po osobách uvedených v odseku 1 č. 1.

Osobitný zákon upravuje sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov.***)

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým

Zamestnania sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch pracovných kategórií:

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 7 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Vláda ustanovuje, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnanie bolo zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, a ako sa zaradenie vykonáva.

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu:

Doba pracovného (učebného) pomeru (pracovnej činnosti) sa hodnotí ako doba zamestnania, pokiaľ pracovný pomer (pracovná činnosť) zakladá alebo zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných pre pracovníkov; ak nebol pracovník účastný nemocenského poistenia preto, že nebol do poistenia prihlásený, alebo preto, že zamestnanie nezakladalo podľa predpisov vtedy platných nemocenské poistenie, hodnotí sa zamestnanie pre účely tohto zákona, ak by zakladalo účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

Ak trvalo zamestnanie aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania aj tieto doby (náhradné doby):

Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre pracovníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

Ak bolo zamestnanie (§ 6 a 7) prerušené po dobu neprevyšujúcu päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením; ak však trvalo prerušenie zamestnania dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania pred prerušením, len ak zamestnanie trvalo po prerušení aspoň tri roky.

Pokiaľ bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby pracovník neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť pracovníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, od ktorého bolo zamestnanie prerušené.

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku.

Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre pracovníka výhodnejšie. Ak bol pracovník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok pre vymeranie starobného dôchodku z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom pracovník skončil zamestnanie, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety.

Ak prevyšuje priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral skorší dôchodok.

Pracovník má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na plný starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

Na plný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 60 rokov.

Na plný starobný dôchodok má nárok aj pracovník, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

Žena má nárok na plný starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahla vek aspoň

Pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok prizerá sa na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.

Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak pracovník nebol zamestnaný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok.

Na pomerný starobný dôchodok má nárok pracovník, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu ako 25 rokov, ale najmenej 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov.

Žena má nárok na pomerný starobný dôchodok nielen podľa predchádzajúceho odseku, ale tiež, ak bola zamestnaná po dobu kratšiu ako 25 rokov, avšak najmenej 20 rokov, dosiahla v čase trvania zamestnania aspoň vek

Ustanovenia § 11 ods. 4 a 5 platia obdobne.

Základná výmera plného starobného dôchodku pracovníka, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú pracovníkom uvedeným pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započítava sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku

Ak bol pracovník z potrebnej doby zamestnania 25 rokov zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii, nie je výška starobného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho odseku.

Pomerný starobný dôchodok je za každý rok zamestnania 2 % priemerného mesačného zárobku.*)

Rozvoj výrobných síl a stále zvyšovanie životnej úrovne a starostlivosti o zdravie pracujúcich umožňujú, aby pracujúci, ktorí splnia podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokračovali podľa svojich fyzických a duševných schopností v ďalšom zamestnaní. Vzhľadom na záujem spoločnosti i na posilnenie hmotného záujmu pracujúcich na ďalšom zamestnaní zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za dobu ďalšieho zamestnania podľa ďalších ustanovení.

Závody sú povinné v spolupráci so závodnými výbormi základných organizácií Revolučného odborového hnutia vytvárať v súlade s potrebami národného hospodárstva priaznivé predpoklady pre ďalšie zamestnávanie tých pracovníkov, ktorí nepoužijú svoje právo na odchod do dôchodku a rozhodnú sa pokračovať v práci i po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Pracovný pomer s pracovníkmi, ktorí dosiahli vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok, možno rozviazať výpoveďou len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru.

Starobný dôchodok sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (§ 58).

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na plný starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na plný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania o 4 % priemerného mesačného zárobku a pri neukončenom roku zamestnania o 1 % priemerného mesačného zárobku za každé tri mesiace zamestnania.

Plný starobný dôchodok je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

Do doby ďalšieho zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby.

Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na pomerný starobný dôchodok za každý ďalší rok zamestnania až do vzniku nároku na plný starobný dôchodok o 2 % priemerného mesačného zárobku.

Pomerný starobný dôchodok pracovníka, ktorý bol zamestnaný do dňa vzniku nároku na tento dôchodok najmenej 15 rokov, je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

Po dovŕšení 25 rokov zamestnania zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa ustanovení o zvyšovaní nároku na plný starobný dôchodok.

Do doby ďalšieho zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby.

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu

Plný starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

Pomerný starobný dôchodok je najmenej 300 Kčs mesačne.

Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 4).

Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný príslušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie pracovníkov a rozvíjanie ich pracovnej schopnosti. Pracovníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia a v súčinnosti so závodmi starostlivosť, aby si potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 68) udržali alebo získali vhodné zamestnanie, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.

Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa pracovníci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek pracovníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na dobu trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znovu získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pracovníkovi, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 21) a v čase trvania zamestnania alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho skončení sa stal úplne (čiastočne) invalidným.

Invalidný dôchodok však nepatrí pracovníkovi, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 22).

Pracovník je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav

Pracovník je čiastočne invalidný, ak jeho zárobok podstatne poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať

Doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je u pracovníkov vo veku

Ak získal pracovník potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásiem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú doba zamestnania potrebná v najbližšom vyššom vekovom pásme.

Bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,

Pracovným úrazom je úraz, ktorý pracovník utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj pracovník, ktorý utrpel úraz

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania; ktoré choroby sú chorobami z povolania, ustanovujú vykonávacie predpisy.

Ak bol pracovník zamestnaný predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku pripočítajú sa pracovníkom uvedeným pod písm. a) a b) od 21. roku zamestnania a pracovníkom uvedeným pod písm. c) od 26. roku zamestnania za každý rok

Ak bol pracovník zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, započíta sa pre zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku do prvých 25 rokov zamestnania vždy najprv doba zamestnania III. pracovnej kategórie, potom doba zamestnania II. pracovnej kategórie a naposledy doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Invalidný dôchodok je

Ak bol pracovník zamestnaný najmenej 20 rokov v I. pracovnej kategórii alebo ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, nie je výška invalidného dôchodku obmedzená podľa predchádzajúceho odseku.

Ak nebol pracovník zamestnaný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho zamestnania s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien nie je najmenej 25 rokov, je invalidný dôchodok 2 % priemerného mesačného zárobku za každý rok zamestnania a pripočítanej doby.

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (§ 28 ods. 2 a 4).

Invalidný dôchodok pracovníka, ktorého úplná invalidita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemerného mesačného zárobku vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 23 a 24.

Čiastočný invalidný dôchodok pracovníka, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj pracovníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným

Občanovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže byť priznaný invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.

Za čiastočne invalidného sa považuje aj pracovník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho zárobok podstatne nepoklesol; takému pracovníkovi možno priznať čiastočný invalidný dôchodok.

Invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu

Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

Invalidný dôchodok pracovníka staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

Ak je invalidný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

Vdovský a sirotský dôchodok patria:

Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne odkázané výživou (§ 33 ods. 2), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.

Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.

Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto podmienok:

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znovu, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v odseku 2 písm. a) až e) do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok alebo do piatich rokov, ak manžel zomrel následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znovu, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia doby, do ktorej mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tejto dobe môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.

Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak bolo manželstvo uzavreté po 60. roku veku pracovníka (dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa z manželstva alebo z predchádzajúceho spolužitia narodilo dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.

Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví; o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa, najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok sa vyplácal v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh zomrie alebo dôjde ku zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova nežila v spoločnej domácnosti s druhom.

Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len ak bola vdova v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou.

Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidným.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.

Rozvedenej žene (§ 30 ods. 5) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 30 ods. 8), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; ak by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok (§ 18 ods. 5 a § 28 ods. 4). Ustanovenie § 18 ods. 6 platí obdobne.

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého pracovníka (dôchodcu).

Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel pracovník (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak dieťa má vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.

Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie sobáš a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku

Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol zamestnaný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs a najviac 450 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie § 18 ods. 6 platí obdobne.

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku (§ 38 ods. 3).

Manželke pracovníka, ktorý získal dobu zamestnania potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná ani nemá nárok na iný dôchodok a

Dôchodok manželky môže sa priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

Dôchodok manželky sa poskytuje ve výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.

Zvlášť zaslúžilým pracovníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.

Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov.

Sociálny dôchodok môže sa priznať odkázaným občanom, ak nemajú nárok na iný dôchodok a

Ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa priznať až do výšky 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 900 Kčs a úhrnom príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

Výchovné patrí na každé dieťa (§ 33) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

Výchovné mesačne je

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, výchovné patrí tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, vypláca sa tomuto ústavu.

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 Kčs až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.

Občanom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.

Občanom uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.

Dôchodky sa vymeriavajú zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol občan bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkove zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku, ak je to pre neho výhodnejšie.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku tiež občanom povolaným na osobné úkony podľa predpisov o obrane Československej socialistickej republiky, účastníkom civilnej obrany, účastníkom prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,*) príslušníkom Ľudových milícií, pomocníkom Pohraničnej stráže a členom Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol pri plnení ich úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku tiež

Ustanovenie § 40 ods. 3 platí obdobne.

Invalidný dôchodok podľa § 40 ods. 1 a § 41 ods. 1 vymeriava sa vo výške určenej v § 23 ods. 1 písm. a) a v § 26 a je najmenej 650 Kčs mesačne; čiastočný invalidný dôchodok podľa týchto ustanovení je najmenej 450 Kčs mesačne.

Pozostalým po občanoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom uvedeným v § 40 a 41 alebo boli požívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých.

Členovia rodiny občana vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“), s výnimkou služby vojakov z povolania, majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nemá nárok na náhradu mzdy.

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia od vojaka.

Nárok na zaopatrovací príspevok majú

Vykonávacie predpisy ustanovujú,

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa poskytuje sa popri prídavkoch na deti, popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku.

Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela vojačky je 500 Kčs mesačne.

Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške 500 Kčs mesačne.

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (§ 11 ods. 4), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesmie prevyšovať 80 % priemeru čistých zárobkov vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených silách. Ak by úhrn zaopatrovacích príspevkov prevyšoval túto výšku, poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80 % mesačného priemeru čistých zárobkov vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu.

Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách; ak sa splnia predpoklady pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo. Ak má však vojak nárok na náhradu mzdy za čas po nástupe tejto služby, patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada mzdy.

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok pre trvania nároku. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá z podmienok trvania nároku až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.

Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.

Zaopatrovací príspevok sa nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac

Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti štátu.

Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako pracovníkom podľa predpisov o nemocenskom poistení; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.

Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť poskytujú na účet sociálneho zabezpečenia.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ starobného dôchodku vstup do zamestnania alebo začatie pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za dobu, po ktorú nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 53 ods. 2).

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže sa zastaviť, ak občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí sa lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol na možné zastavenie výplaty dávky upozornený.

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa dodatočne zistí, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že sa dávka vyplatila neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.*)

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 40 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca; ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po dobu dlhšiu ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

Ak sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný než čiastočný invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy na povolanie bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po dobu prípravy na povolanie polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, že by bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dopláca dôchodcovi dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v § 20 ods. 2.

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu, ktorá sa rovná dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov vdovským alebo sirotským dôchodkom a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v predchádzajúcom odseku.

Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou dedičstva.

Vláda môže ustanoviť,

Vláda môže tiež ustanoviť, pri akej inej zárobkovej činnosti sa neposkytuje starobný dôchodok.

Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.

Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom môžu sa vyplácať preddavkom pozadu, a ak nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších ako mesačných obdobiach; zúčtovanie preddavkov sa vykonáva za obdobie neprevyšujúce šesť mesiacov.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu, po ktorú sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvá práce a sociálnych vecí, národnej obrany a vnútra však môžu po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.*)

Nároky na dávky môžu sa postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

Nárok na dávku sa nepremlčuje.

Nárok na jednotlivú splátku dávky sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnosti.

Právo žiadať vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom (§ 53 odst. 2) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.

Starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikne nárok po 30. júni 1964, vdovské dôchodky z nich vymerané a osobné dôchodky priznané po tomto dni podliehajú osobitnej dani z dôchodku, ak prevyšujú sumu

Ak ide o vdovský dôchodok, posudzuje sa zdanenie tohto dôchodku podľa toho, či sa vdova stará o dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.

Osobitná daň z dôchodku je odstupňovaná podľa výšky dôchodku od 1 % do 12,5 % dôchodku; pritom sa dôchodky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) podrobujú rovnakej základnej percentnej sadzbe. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku (§ 13 ods. 4, § 23 ods. 4, § 100 ods. 3), ale po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami (§ 18 ods. 1, § 28 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103 ods. 1, § 107g ods. 1), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Ak dôchodca požíva dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov.

Zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na dôchodok vykonávaného po 30. júni 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku.

Vdovské a sirotské dôchodky sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku nezníženého o osobitnú daň z dôchodku; potom sa posúdi zdanenie vdovského dôchodku podľa predchádzajúcich ustanovení.

Ak sa poskytuje dôchodcovi len časť dôchodku, určí sa táto časť z dôchodku zníženého o osobitnú daň z dôchodku; obdobne sa postupuje pri krátení dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov).**)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí***) vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Služby sociálneho zabezpečenia sa poskytujú občanom, ktorí potrebujú pomoc spoločnosti na prekonanie nepriaznivých životných pomerov.

Novovytvorené socialistické spoločenské vzťahy vyžadujú, aby si občania a v rodine najmä deti a rodičia vzájomne pomáhali. Národné výbory pôsobia sústavnou výchovou občanov na to, aby pomáhali spoluobčanom starým a ťažko poškodeným na zdraví a aby sa upevňovali rodinné vzťahy, najmä aby sa deti podieľali na ďalšom zvyšovaní životnej úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takúto starostlivosť potrebujú.

Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré majú pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber zamestnania; sú nimi aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje bezplatne pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby si udržali alebo získali vhodné zamestnanie.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa umožňuje pracovné uplatnenie na miestach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Závody vykonávajú za súčinnosti orgánov Revolučného odborového hnutia a podľa pokynov národných výborov výber vhodných pracovných miest pre týchto občanov a zostavujú zoznamy takto vybratých pracovných miest.

Národné výbory zostavujú za súčinnosti závodov každoročne plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Závody vykonávajú technické a organizačné opatrenia, ktoré umožňujú čo najširšie pracovné uplatnenie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a technické a organizačné opatrenia závodov tvoria súčasť ich hospodárskych plánov. Pri hodnotení, ako závod plní úlohy vyplývajúce zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, prizerá sa tiež na plnenie plánu zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou; v závažných prípadoch neplnenia tohto plánu zastaví okresný národný výbor závodu nábor z ostatných zdrojov pracovných síl.

Ústredná komisia ľudovej kontroly*) ustanoví po dohode s ministerstvami plánovania**) a práce a sociálnych vecí, ako závody vykazujú občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pre účely kontroly plnenia hospodárskeho plánu.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po ukončení povinnej školskej dochádzky umožňuje príprava na vhodné povolanie v učebnom pomere alebo štúdiom, pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak nemajú mladiství predpoklady pre takúto prípravu na povolanie, umiestnia sa do vhodného zamestnania. Národné výbory vyhradia každoročne v plánoch rozmiestnenia dorastu počet učebných miest, miest v školách a počet pracovných miest potrebný pre mladistvých so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Národné výbory sledujú v súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia a iných spoločenských organizácií, aký vplyv má príprava na povolanie, výkon zamestnania a pracovné prostredie na zdravotný stav občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a či títo občania nepotrebujú ďalšiu pomoc.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje sústavná dispenzárna starostlivosť podľa predpisov o liečebno-preventívnej starostlivosti.

Hmotné zabezpečenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zahrnuje príspevok pred umiestnením do zamestnania, príspevok po čas prípravy na povolanie a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s touto prípravou.

Dojednanie pracovného pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nemožno odmietnuť s poukazom na jeho zdravotný stav, ak národný výbor odporučil prijatie občana na miesto, ktoré je uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Obdobne nesmie škola odmietnuť prijatie mladistvého so zmenenou pracovnou schopnosťou na štúdium s poukazom na jeho zdravotný stav, ak takúto prípravu na povolanie označil národný výbor za vhodnú.

Pracovný pomer s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou možno rozviazať výpoveďou len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru.

Závody zabezpečujú občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou vhodné pracovné uplatnenie a sú najmä povinné

Odporučenie vhodného pracovného uplatnenia občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktoré dá okresný národný výbor závodu, je pre závod záväzné a závod je povinný vyhovieť mu bez prieťahov.

Kde sa v tomto diele hovorí o pracovnom pomere, rozumie sa ním aj učebný pomer a členský pomer k výrobnému družstvu; pokiaľ by však z ustanovení tohto dielu vyplynula povinnosť prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou za člena výrobného družstva alebo obmedzenie možnosti zrušiť členstvo, vykonávajú sa tieto ustanovenia v súlade so stanovami výrobného družstva.

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením, najmä nevidomým a občanom s ťažkým poškodením pohybového alebo nosného ústrojenstva poskytujú sa služby, prípadne peňažné príspevky na prekonanie ťažkostí, ktoré im spôsobujú uvedené chyby. Umožňuje sa im najmä účasť na spoločnom stravovaní, poskytuje sa im opatrovateľská služba v ich bytoch a poskytujú sa im pomôcky potrebné na odstránenie, zmiernenie alebo prekonanie následkov ich poškodenia; namiesto týchto pomôcok môže sa poskytnúť peňažný príspevok na ich zadováženie.

Občanom s ťažkým telesným alebo zmyslovým poškodením, ktoré podstatne obmedzuje ich pohybovú schopnosť, poskytujú sa podľa druhu a stupňa poškodenia osobitné výhody (napr. v doprave alebo pri potrebe sprievodcu).

Občanom, ktorí pre veľmi ťažké telesné alebo zmyslové poškodenie alebo pre duševné chyby potrebujú ústavnú starostlivosť, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a kultúrna starostlivosť, ako aj príležitosť na primerané pracovné uplatnenie, prípadne aj iné služby v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelé osoby telesne (zmyslove) chybné, prípadne v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelé osoby duševne chybné.

Deťom a mladistvým s ťažkým telesným poškodením, ktoré znemožňuje alebo podstatne sťažuje normálny spôsob výchovy, vzdelania a pracovného výcviku, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, školské vzdelanie, výchova, zdravotná starostlivosť a príprava na povolanie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne chybnú mládež.

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú schopní vzdelávať sa pre duševnú chybu, poskytuje sa ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná a výchovná starostlivosť a zácvik pre výkon primeranej práce v ústavoch sociálnej starostlivosti pre duševne chybnú mládež.

Deťom a mladistvým, ktorí nie sú schopní vzdelávať sa pre duševnú chybu a žijú v rodinách, poskytuje sa stravovanie a zdravotná a výchovná starostlivosť v zariadeniach pre denný, prípadne týždenný pobyt.

Starým občanom sa poskytujú služby, ktorými sa uľahčuje život v starobe a umožňuje uspokojovanie osobitných potrieb odôvodnených starobou. Práca v domácnosti sa im uľahčuje účasťou na spoločnom stravovaní a poskytovaním opatrovateľskej služby v ich bytoch. Vytváraním vhodných podmienok sa im uľahčuje účasť na spoločenskom a kultúrnom živote, ako aj pracovná i verejná činnosť podľa ich záujmov a zdravotného stavu.

Ubytovanie, zaopatrenie, zdravotnú a kultúrnu starostlivosť a iné služby možno poskytnúť starým občanom, najmä občanom s trvale upravenými chorobnými stavmi, v ústavoch sociálnej starostlivosti pre starých občanov (domovoch dôchodcov), pokiaľ chorobný stav nevyžaduje liečenie v lôžkovom zdravotníckom zariadení.

Občanom, ktorí sa prechodne ocitli alebo žijú v mimoriadne obťažných životných pomeroch, poskytujú sa služby, ktoré sú potrebné na prekonanie týchto pomerov, pokiaľ ich občania nemôžu prekonať vlastným pričinením, ani za pomoci svojej rodiny.

Národný výbor môže požadovať od príjemcu služby plnú alebo čiastočnú úhradu nákladov na služby poskytované podľa tretieho a štvrtého dielu tejto časti zákona. Národný výbor môže uložiť príjemcovi služby úhradu nákladov podľa jeho hospodárskych pomerov.

Ak príjemca služby nemôže uhradiť náklady na službu, môže národný výbor požadovať úhradu postupne od manžela, detí alebo rodičov príjemcu služby, ktorí sú povinní vyživovať príjemcu služby; ak nedôjde k dohode, rozhodne súd na návrh národného výboru.

Pre poskytovanie služieb sociálneho zabezpečenia platia spoločné ustanovenia o dávkach uvedené v § 52 a 53 a v § 55 ods. 1.

Sociálne zabezpečenie vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov) a národné výbory.*)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia a zabezpečuje, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia.*) Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby a zodpovedajú za to, že sa prostriedky určené na sociálne zabezpečenie budú vynakladať účelne a hospodárne.

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku umelcov po dobu vojenského cvičenia, vo veciach ich zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia dôchodkov v chorobe; spolupôsobia v konaní o dávkach dôchodkového zabezpečenia a rozhodujú o týchto dávkach v rozsahu na ne prenesenom;*) rozvíjajú všestrannú starostlivosť o invalidov a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a starajú sa o vytváranie podmienok pre predlžovanie pracovnej činnosti starších pracovníkov a pre aktívnu účasť dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

Národné výbory zabezpečujú čo najširšiu účasť pracujúcich na vykonávaní sociálneho zabezpečenia a jeho kontrole najmä priberaním pracujúcich na priamu účasť na rozhodovaní v komisiách sociálneho zabezpečenia a užších komisiách, ktoré zriaďujú pri komisiách sociálneho zabezpečenia.

Krajské a okresné národné výbory zriaďujú pri komisiách sociálneho zabezpečenia posudkové komisie sociálneho zabezpečenia ako ich užšie komisie, ktoré rozhodujú najmä o tom, či zdravotný stav alebo pracovná schopnosť posudzovaného odôvodňuje poskytnutie dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia. Krajské posudkové komisie sociálneho zabezpečenia podávajú tiež znalecké posudky v súdnom konaní vo veciach dôchodkového zabezpečenia, ak nárok závisí od zdravotného stavu žiadateľa o dávku.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí**) môže zriadiť ako svoj orgán posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia na rozhodovanie v prípadoch, v ktorých zisťovanie zdravotného stavu alebo pracovnej schopnosti vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva znalecký posudok v súdnom konaní, prejedná ho v inom zložení, než v ktorom rozhodla.

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí.**)

Vláda môže tiež ustanoviť odchýlky od tohto zákona, pokiaľ ide o pôsobnosť, organizáciu a riadenie posudkovej služby vo veciach úplnej (čiastočnej) invalidity.

Orgány sociálneho zabezpečenia plnia svoje úlohy v úzkej súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia.

O poskytnutí dávky (služby) sa rozhoduje spravidla na žiadosť, ktorá sa podáva na národnom výbore, v obvode ktorého žiadateľ býva; ak žiada o dávku z dôchodkového zabezpečenia pracovník alebo pozostalý po ňom, podáva sa žiadosť v závode u orgánov základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Člen výrobného družstva alebo pozostalý po ňom podáva žiadosť v družstve.

Závody sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe a druhu zamestnania, o výške zárobku svojich pracovníkov, o dojednaní a skončení pracovného pomeru s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhodných pre vykonávanie starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom sociálneho zabezpečenia. Na vyzvanie týchto orgánov sú závody povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

Ak závod zavinil nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu požívateľa dôchodku do zamestnania (prijatia za člena výrobného družstva, začatia pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve), že sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sa dávka poskytla neprávom.

Poverení funkcionári a pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do závodov a na pracoviská, pokiaľ je to potrebné pre účely tohto zákona alebo na zistenie skutočností rozhodných pre nárok na náhradu dávok dôchodkového zabezpečenia.

Zdravotnícke zariadenia sú povinné na požiadanie orgánu sociálneho zabezpečenia vykonať vyšetrenie zdravotného stavu v konaní o dávkach (službách), podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať hlásenia, ktoré sú potrebné pre rozhodovanie o dávke (službe).

Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva vždy písomne.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je len podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov). Ak súd zruší rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) i rozhodnutie národného výboru, vydá Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) nové rozhodnutie, aj pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.*)

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 2 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia tak isto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.*)

Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný rozhodnúť o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Ak požiada účastník konania pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota na opravný prostriedok odo dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.

Opravný prostriedok je podaný včas i vtedy, keď bol podaný v lehote na okresnom národnom výbore príslušnom podľa miesta bydliska.

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, možno vziať späť bez jeho súhlasu, ak sa navrhovateľovi novým rozhodnutím príslušného orgánu úplne vyhovelo.

O odvolaniach proti iným rozhodnutiam národného výboru vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje sa len v správnom konaní.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávok nemá odkladný účinok.

Náklady konania o dávky (služby) uhradzuje štát.

Štát uhradzuje tiež cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky a ušlý zárobok občanom, ktorí sa podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných predpisov o konaní vo veciach správnych, platia tieto predpisy.

Pre sociálne zabezpečenie vojakov z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov platia obdobne ustanovenia prvej, štvrtej, piatej a ôsmej časti toho zákona, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakoch z povolania a o službe v ozbrojených silách, rozumejú sa tým aj príslušníci bezpečnostných zborov a ich služba.

Služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 sa zaraďuje pre účely dôchodkového zabezpečenia do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií.

Ministri národnej obrany a vnútra*) určia v odboroch svojej pôsobnosti, ktoré funkcie vojakov z povolania sa zaraďujú do I. kategórie; pritom môžu ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonu niektorých týchto funkcií do doby zamestnania.

Ministri národnej obrany a vnútra*) ustanovia, ktoré druhy služieb sa hodnotia ako doby zamestnania III. pracovnej kategórie.

O tom, či zamestnanie vojakov z povolania bolo prerušené z vážnych dôvodov (§ 8 ods. 2), rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.*)

Pri vymeraní dôchodku podľa tohto dielu sa vypočítava priemerný mesačný zárobok tiež z hrubých zárobkov za posledných 5 (10) kalendárnych rokov pred prepustením zo služby v ozbrojených silách, ak je to pre oprávneného výhodnejšie.

Na starobný dôchodok má nárok vojak z povolania, ktorý má najmenej 25 rokov doby zamestnania a v čase služby v ozbrojených silách dosiahol vek aspoň,

Na starobný dôchodok podľa tohto dielu má nárok aj občan, ktorý bol vojakom z povolania, mal ku dňu prepustenia zo služby v ozbrojených silách najmenej 25 rokov doby zamestnania a dosiahol v čase trvania zamestnania (pracovnej činnosti) vek aspoň

Ustanovenia § 11 ods. 3 až 5 platia obdobne.

Základná výmera starobného dôchodku vojaka z povolania alebo občana uvedeného v § 99 ods. 2, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočítajú od 21. roku zamestnania za každý rok služby v ozbrojených silách (zamestnania)

Starobný dôchodok podľa odseku 1 písm. b) je ku dňu vzniku nároku najviac 70 % priemerného mesačného zárobku.

Ustanovenia § 13 ods. 3 a 5 platia obdobne.

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu

Ustanovenia § 18 ods. 2 až 6 platia obdobne.

Ak vykonával vojak z povolania službu v ozbrojených silách (zamestnanie) predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok najmenej 25 rokov alebo po dobu, ktorá s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien dosahuje najmenej 25 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku

Ustanovenia § 23 ods. 2 až 5 platia obdobne.

Invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu

Ustanovenia § 28 ods. 2 a 4 platia obdobne.

Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac.

Peňažné príspevky, ktoré sa poskytujú ako služba sociálneho zabezpečenia, poskytujú požívateľom dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania a ich rodinným príslušníkom orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.*)

Sociálne zabezpečenie v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch riadia, kontrolujú a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú ministerstvá národnej obrany a vnútra. Pritom zabezpečujú, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia v ozbrojených silách a bezpečnostných zboroch plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti a zodpovedajú za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie. Pri plnení týchto úloh postupujú v súčinnosti s Ministerstvom práce a sociálnych vecí.*)

Ak splňuje vojak z povolania podmienky pre nárok na dôchodok už pri prepustení zo služby v ozbrojených silách, prizná sa dávka bez žiadosti. V ostatných prípadoch sa uplatňuje nárok na dávku žiadosťou na okresnej vojenskej správe, v obvode ktorej žiadateľ býva; v odbore pôsobnosti Ministerstva vnútra sa žiadosť podáva na príslušnej súčasti Ministerstva vnútra.*)

Konanie vo veciach invalidity (čiastočnej invalidity) vykonávajú posudkové komisie sociálneho zabezpečenia (§ 85 ods. 1). Schopnosť vojakov z povolania na výkon služby v ozbrojených silách posudzujú lekárske komisie ministerstiev národnej obrany a vnútra, ktoré tiež rozhodujú o priamej súvislosti vzniku úrazu alebo ochorenia s výkonom služby pre účely konania o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku.

O odvolaniach proti rozhodnutiam orgánov Ministerstva národnej obrany a Ministerstva vnútra vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa rozhoduje v správnom konaní.

Inak platia o konaní v sociálnom zabezpečení v ozbrojených silách obdobne § 89 až 94.

Vykonávacie predpisy ustanovia, kedy ministerstvá národnej obrany a vnútra alebo ich orgány uskutočňujú konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia, výplatu dávok a poskytovanie služieb, ak

Pre dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Účastníci odboja, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o prepožičiavaní miest legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb., sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do týchto štyroch skupín:

Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny účastníkov odboja.

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoje doterajšie zamestnanie, zisťuje sa jeho priemerný mesačný zárobok pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, zo zárobku, ktorý dosahujú rovnako kvalifikovaní zdraví pracovníci v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 60 rokov u muža a veku 55 rokov u ženy odpočíta jeden rok za každý započatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov u muža a 50 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov u muža a 52 rokov u ženy, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 59 rokov u muža a 54 rokov u ženy.

Vek potrebný pre nárok na plný starobný dôchodok účastníčky odboja je 55 rokov, pokiaľ ustanovenia predchádzajúcich odsekov nie sú pre ňu výhodnejšie.

Ak sú iné ustanovenia tohto zákona o veku potrebnom pre nárok na plný starobný dôchodok výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že sa od veku 65 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a najmenej 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja I. a II. skupiny, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov (§ 12 ods. 2), určí sa tak, že sa od veku 60 rokov odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je však najmenej 55 rokov, ak ide o účastníčku odboja I. skupiny, a najmenej 57 rokov, ak ide o účastníčku odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov, a ak ide o ženu, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, 59 rokov.

Vek potrebný pre nárok na pomerný starobný dôchodok účastníčky odboja, ktorá bola zamestnaná aspoň 20 rokov, je 60 rokov, pokiaľ ustanovenia predchádzajúcich odsekov nie sú pre ňu výhodnejšie.

Základná výmera plného starobného a invalidného dôchodku (§ 23 ods. 1, § 102 ods. 1) pre účastníka odboja je

Starobný a invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je

Zvýšenie prevyšujúce hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku, uvedenú v predchádzajúcom odseku, v § 13 ods. 4, § 23 ods. 4 a v § 100 ods. 3, patrí len vtedy, ak ide o zvýšenie dôchodku podľa odseku 3.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja, ktorého invalidita (čiastočná invalidita) vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, sa posudzuje podľa ustanovení o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (§ 26), ustanovenie § 20 ods. 1 tu neplatí. Ustanovenie § 40 ods. 3 platí obdobne.

Starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

Starobný a invalidný dôchodok je najviac 100 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 a zníženého o sumu rovnajúcu sa dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere (odsek 2) alebo o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957.

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 30 ods. 2 písm. a) až e) pre nárok na vdovský dôchodok i po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.

Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 560 Kčs mesačne.

Vdovský dôchodok účastníčky odboja, ktorá nemá iný dôchodok ani príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti, sa vymeria najmenej sumou uvedenou v § 107g ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je vdova zaradená.

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.

Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 400 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 700 Kčs mesačne.

Ak sa účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa účastníkovi odboja

Ak sa vdove po účastníkovi odboja prizná sociálny dôchodok, poskytuje sa vo výške 560 Kčs mesačne.

Ak sa poskytuje rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, dôchodok rodičov, starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne, ak ide o jednotlivca, a 900 Kčs mesačne, ak ide o manželskú dvojicu.

Dôchodky poskytované v najnižšie výmere podľa tejto časti zákona ani dôchodky z nich vymerané nepodliehajú osobitnej dani z dôchodku.

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. júla 1964 i nároky na dávky, ktorých podmienky sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa doterajších predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 1964 a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, najmä preto, že pracovník pokračuje v zamestnaní, rozhodne sa podľa doterajších predpisov s odchýlkami podľa ďalších ustanovení.

Dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 považujú sa za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30. júnu 1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z § 124 až 126. Ďalšie trvanie nároku na tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v § 116 a 120 až 123.

Požívatelia dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, sú povinní ohlásiť do 15. júla 1964 skutočnosti, ktoré podľa tohto zákona odôvodňujú zánik nároku na dávku, zníženie dávky alebo zastavenie jej výplaty.

Ak ide o dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, určuje sa zaradenie zamestnania do I. alebo II. pracovnej kategórie za dobu do 30. júna 1964 podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964, pokiaľ sú pre pracovníka výhodnejšie; ak sú výhodnejšie ustanovenia tohto zákona, určuje sa zaradenie zamestnania podľa týchto ustanovení a vykonávacích predpisov.

Doba pracovného pomeru pred 1. októbrom 1948, ktorá sa nepovažovala za dobu zamestnania podľa doterajších predpisov, nie je dobou zamestnania ani podľa tohto zákona, ak pracovník vykonával súčasne samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá bola hlavným zdrojom jeho výživy.

Doba služby v tzv. vládnom vojsku, doba služby vojakov z povolania v armáde tzv. Slovenského štátu a doba služby príslušníkov polície a žandárstva prijatých do služieb v dobe neslobody sa nezapočítavajú do doby zamestnania; doby týchto služieb sa však započítavajú v rozsahu, v akom sa kryjú s dobou účasti na boji proti fašizmu.

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov, alebo po ktorú bol poskytovaný čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, považuje sa za dobu prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov (§ 8 ods. 2), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

Ak dôchodca požíva alebo požíval starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo výsluhový dôchodok vymeraný podľa doterajších predpisov z priemerného ročného zárobku, nesmie sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, ako by bola dvanástina priemerného ročného zárobku (dôchodkového základu), z ktorého sa vymeral skorší dôchodok.

Pracovníkom, ktorí splnili pred 1. júlom 1964 podmienky pre nárok na starobný dôchodok v plnej výške podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964,*) patrí starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. Ak sú títo pracovníci k 1. júlu 1964 zamestnaní, zvyšuje sa ich nárok na starobný dôchodok

Ak pracovníci uvedení v predchádzajúcom odseku boli po vzniku nároku na starobný dôchodok v plnej výške nepretržite zamestnaní, vypočíta sa starobný dôchodok i jeho zvýšenie za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok z priemerného mesačného zárobku (§ 9), ak je to pre dôchodcu výhodnejšie. V ostatných prípadoch sa vypočíta starobný dôchodok i zvýšenie z jednej dvanástiny doterajšieho priemerného ročného zárobku; to platí, aj keď dôchodca vstúpi do zamestnania po 30. júni 1964.

Starobný dôchodok spolu so zvýšením za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po 30. júni 1964 nesmie byť vyšší ako 90 % priemerného mesačného zárobku neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 a zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok.

Starobný dôchodok v plnej výške sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky.

Pracovníkom, ktorí splnili pred 1. júlom 1964 podmienky pre nárok na starobný dôchodok v pomernej výške**) a ktorí sú k 1. júlu 1964 zamestnaní, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok

Starobný dôchodok v pomernej výške sa po dobu ďalšieho zamestnania a pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky.

Ustanovenia § 114 ods. 2 a 3 platia obdobne.

Nároky na starobný dôchodok patriaci

Nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona nevznikne, ak pred 1. januárom 1957 vznikol nárok na invalidný dôchodok a trvá i po 30. júni 1964.

Ak pracovník, ktorému vznikol pred 1. júlom 1964 nárok na starobný dôchodok v plnej výške, bol po vzniku tohto nároku zamestnaný, je starobný dôchodok po jeho zvýšení za dobu ďalšieho zamestnania najmenej

Starobný dôchodok v najnižšej výmere podľa predchádzajúceho odseku nesmie však byť viac ako 90 % priemerného mesačného zárobku zníženého o sumu, ktorá sa rovná dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok; priemerný mesačný zárobok sa určuje zo zárobkov dosiahnutých za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok alebo v ktorom sa skončilo zamestnanie, podľa toho, čo je pre pracovníka výhodnejšie.

Starobný dôchodok v najnižšej výmere podľa odseku 1 môže sa vymerať nad 90 % priemerného mesačného zárobku, ak je tento dôchodok jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne na osobu.

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku,

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 1965, po tomto dni úplne invalidným, vymeria sa invalidný dôchodok podľa tohto zákona; tento dôchodok však nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný dôchodok, ani ako skorší invalidný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred 1. januárom 1957.

Invalidný dôchodok pracovníka, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred 1. júlom 1964 a ktorý bol ďalej zamestnaný, je po skončení zamestnania najmenej

Ustanovenia § 117 ods. 2 a 3 platia obdobne.

Zvýšenie invalidného dôchodku

Doterajšie predpisy o novom vymeraní*) starobného dôchodku a o zvýšení**) alebo o novom vymeraní*) invalidného dôchodku sa použijú pre nároky na nové vymeranie, prípadne na zvýšenie dôchodku vzniknuté do 30. júna 1964, len ak o to požiada požívateľ dôchodku do 31. decembra 1965.

Vdovecký dôchodok

Vdovský dôchodok patriaci k 30. júnu 1964 zostáva zachovaný, aj keď jeho požívateľka nesplňuje podmienky pre nárok na vdovský dôchodok podľa § 30 ods. 2, ak dosiahla k 30. júnu 1964 vek aspoň 47 rokov a ide o vdovský dôchodok po občanovi, ktorý zahynul následkom poškodenia zdravia utrpeného pri odbojovej činnosti alebo následkom politickej, národnej alebo rasovej perzekúcie v dobe neslobody.

Na vdovské dôchodky vyplácané k 30. júnu 1964 sa nevzťahujú ustanovenia § 30 ods. 6 a 8.

Ustanovenia tohto zákona o rozvedených ženách sa vzťahujú aj na ženy rozlúčené a rozvedené podľa skorších predpisov.

Vdovecký dôchodok poskytovaný podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považuje od 1. júla 1964 za invalidný dôchodok; ďalšie trvanie nároku na vdovecký dôchodok sa posudzuje podľa ustanovení tohto zákona o trvaní nároku na invalidný dôchodok.

Vdovský dôchodok družky patriaci k 30. júnu 1964 sa zachováva za rovnakých podmienok ako vdovský dôchodok vdovy.

Z dávok poskytovaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 môžu sa znížiť alebo odňať, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy,

Ak sa niektorá z dávok uvedených v predchádzajúcom odseku vypláca k 30. júnu 1964 popri starobnom, invalidnom (čiastočnom invalidnom), vdovskom, sirotskom alebo sociálnom dôchodku alebo popri dôchodku manželky, zlučuje sa s týmto dôchodkom do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

Ak požívateľovi niektorej z dávok uvedených v odseku 1 vznikne nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia, platí o súbehu týchto nárokov obdobne § 56 ods. 2; po úprave podľa tohto ustanovenia sa dávka zlučuje s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie § 18 ods. 6 platí obdobne.

Ak sa popri výsluhovom, invalidnom (čiastočnom invalidnom) alebo vdovskom dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964 podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, vypláca dôchodok toho istého druhu podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, zlučuje sa od 1. októbra 1964 nižší dôchodok s vyšším dôchodkom do jedného dôchodku a dôchodok takto zlúčený vypláca orgán, ktorý vyplácal vyšší dôchodok.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre zlúčenie niektorej z dávok uvedených v § 122 ods. 1 alebo niektorého z obdobných dôchodkov z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl s iným dôchodkom poskytovaným z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov alebo z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl; ak sa však stretne niektorá z dávok uvedených v § 122 ods. 1 so sociálnym dôchodkom, zlučuje sa táto dávka s týmto dôchodkom.

Ak sa stretne vdovský dôchodok so starobným alebo invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom, vypláca obidva dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

Pre dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, platia ustanovenia tohto zákona

Starobné a invalidné dôchodky, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1957, nesmú byť vyššie ako starobné a invalidné dôchodky v najvyššej výmere určenej podľa tohto zákona pevnými sumami a zníženej o sumu, ktorá sa rovná osobitnej dani z dôchodku.

Vdovský dôchodok vymeraný z dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. júlom 1964, nesmie byť viac ako

Dôchodky vyplácané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich odsekov, budú upravené, prípadne bude zastavená ich výplata začínajúc splátkou zročnou v júli 1964. Splátky na starobné a vdovské dôchodky za mesiac júl až september 1964 sa považujú za preddavky na dôchodok. Preplatky vzniknuté do konca septembra 1964, ktoré nemožno zúčtovať s ďalšími splátkami dôchodku, nebudú sa vymáhať, ak ide o preplatky na dôchodkoch patriacich podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 i pri ďalšom zamestnaní a ak dôchodca splnil svoju ohlasovaciu povinnosť (§ 108 ods. 4).

Nároky získané v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení k 31. marcu 1950 na zvýšenie dôchodkov podľa § 3 ods. 1 a 2 vládneho nar. č. 113/1950 Zb., § 3 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 114/1950 Zb. a § 7 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 115/1950 Zb. sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, zachovávajú v doterajšej výške, ak spolu s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia, ku ktorému patria, neprevyšujú sumu 1000 Kčs mesačne; ak prevyšujú túto sumu, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs mesačne, úhrn dôchodku a tohto zvýšenia sa však touto úpravou nesmie znížiť pod sumu 1000 Kčs mesačne.

Ak vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia po 30. júni 1964, zachovávajú sa nároky na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku, ak úhrn dôchodku a zvýšenie neprevyšuje sumu 1000 Kčs mesačne, najviac však do výšky 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku (§ 13 ods. 4 a § 23 ods. 4); ak prevyšuje tento úhrn sumu 1000 Kčs mesačne, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs mesačne, najviac však do výšky 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku. Ustanovenia § 18 ods. 1 a 4 a § 28 ods. 1 a 3 platia obdobne.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj o dôchodkoch z penzijného nadlepšenia a o príplatkoch k dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia vzniknutých zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií.

Ak patrí oprávnenému viac nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, v penzijnom nadlepšení a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií podľa predchádzajúcich odsekov, platia ich ustanovenia o úhrne týchto nárokov.

Zvýšenie dôchodku podľa odsekov 1 a 2, dôchodok z penzijného nadlepšenia a príplatok k dôchodku podľa odseku 3 sa zlučujú s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia a považujú sa za tento dôchodok.

Ustanovenia § 63 a 65 o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú aj

Ak požíva dôchodca dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov, a to i vtedy, ak nárok na niektorých z týchto dôchodkov vznikol pred 1. januárom 1957.

Zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného pred 1. júlom 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku, ak pracovník bol zamestnaný k 1. júlu 1964 a ide o zvýšenie za dobu zamestnania

Ak nebol dôchodca zamestnaný k 1. júlu 1964, vylúči sa na žiadosť dôchodcu zo zdanenia zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (odsek 3) a za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.

Zaopatrovací príspevok, ktorý sa vypláca podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 členom rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách k 30. júnu 1964, sa podľa tohto zákona upraví, prípadne sa zastaví jeho výplata začínajúc júlom 1964.

Nároky na dávky, podmienky ktorých sa splnili pred 1. októbrom 1964, posudzujú sa podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení platných pred 1. októbrom 1964, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Dávky dôchodkového zaopatrenia priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1964 sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30. septembru 1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z § 131 až 134, 136 a 137; pritom sa výsluhový dôchodok považuje za starobný dôchodok. Ďalšie trvanie nároku na tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v § 131, 134 a 136.

Ustanovenie § 108 ods. 4 platí obdobne.

Doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie.

Ministri národnej obrany a vnútra ustanovia, ktoré doby pred 9. májom 1945*) a v akom rozsahu sa hodnotia ako výkon funkcie I. alebo II. kategórie.

Ministri národnej obrany a vnútra môžu tiež povoľovať výnimky z podmienky 20 rokov služby v I. alebo v II. kategórii určenej pre vznik nároku na starobný dôchodok vojakom z povolania, ktorí túto podmienku nemôžu splniť pre svoj vek a zúčastnili sa intenzívnej výstavby ozbrojených síl.

Ak dôchodca požíva alebo požíval výsluhový alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, vymeraný podľa predpisov platných od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 z dôchodkového základu, nesmie sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v ozbrojených silách, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1964, vymerať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než je uvedené v § 133.

Požívateľovi výsluhového dôchodku, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok v dobe od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1964**) a ktorý je starší ako 55 rokov, patrí od 1. októbra 1964 starobný dôchodok,

Pracujúcemu dôchodcovi staršiemu ako 55 rokov, ktorému bol dôchodok upravený podľa predchádzajúceho odseku, zvyšuje sa nárok na tento dôchodok

Výplata výsluhového dôchodku sa zastavuje 30. septembrom 1964 dôchodcovi, ktorý k tomuto dňu nedosiahol vek 55 rokov. Ak je invalidný alebo čiastočne invalidný, prizná sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok. Pokiaľ nesplní podmienky nároku na invalidný (čiastočný invalidný) alebo na starobný dôchodok, patrí mu príspevok podľa osobitných predpisov. Po dosiahnutí veku 60 rokov (výkonný letec po dosiahnutí veku 55 rokov) má nárok na starobný dôchodok vo výške upravenej podľa predchádzajúcich odsekov.

Zaopatrovacie požitky, ktoré boli priznané pri prepustení zo služby v ozbrojených silách zo zdravotných dôvodov pred 1. januárom 1953 a požívatelia ktorých dosiahli pred 1. októbrom 1964 vek 60 rokov, považujú sa za starobné dôchodky.

Ustanovenia § 101 platia obdobne.

Požívateľovi invalidného dôchodku, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok v dobe od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1964, patrí od 1. októbra 1964 invalidný dôchodok,

Požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok v dobe od 1. januára 1953 do 30. septembra 1964 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1964, patrí od 1. októbra 1964 čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej výmere, najviac však

Zaopatrovacie požitky, ktoré boli priznané pri prepustení zo služieb v ozbrojených silách zo zdravotných dôvodov pred 1. januárom 1953, považujú sa za invalidné dôchodky, ak ich požívatelia nedosiahli pred 1. októbrom 1964 vek 60 rokov.

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964, po tomto dni len čiastočne invalidným, vymeria sa čiastočný invalidný dôchodok vo výške polovice invalidného dôchodku podľa odseku 1, prípadne podľa odseku 3.

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964, po tomto dni úplne invalidným, vymeria sa invalidný dôchodok podľa prvej časti tohto zákona.

Pre úpravu dôchodkov podľa § 131 a 132, ktoré boli priznané podľa zákona č. 33/1957 Zb. o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl v znení zákona č. 18/1959 Zb., považuje sa za priemerný mesačný zárobok doterajší dôchodkový základ.

Pre úpravu dôchodkov podľa § 131 a 132, ktoré boli priznané podľa zákona č. 89/1952 Zb. o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, považuje sa za priemerný mesačný zárobok doterajší dôchodkový základ upravený obdobne podľa predpisov uvedených v predchádzajúcom odseku.

Vdovský dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl platných po 31. decembri 1956 a na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964, nesmie byť viac ako

Vdovské dôchodky priznané podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení platných pred 1. januárom 1957 a vdovské dôchodky vymerané i po tomto dni z dôchodkov priznaných podľa týchto predpisov nesmú presahovať sumy uvedené v predchádzajúcom odseku a znížené o osobitnú daň z dôchodku.

Ďalšie trvanie nároku na vdovský dôchodok sa posudzuje podľa § 30; vykonávacie predpisy ustanovia, v ktorých prípadoch zostáva zachovaný nárok na vdovský dôchodok vdove, ktorej manžel zomrel následkom úrazu utrpeného v priamej súvislosti s výkonom služby v ozbrojených silách.

Ustanovenia § 120 platia obdobne.

Ustanovenia § 111, 112, 122 až 125 platia obdobne aj pre nároky na dávky z dôchodkového zaopatrenia v ozbrojených silách.

Občanom, ktorým sa podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1964 znížil (odňal) výsluhový dôchodok v dôsledku odňatia vojenskej hodnosti alebo hodnosti príslušníka bezpečnostného sboru, môže sa po 60. roku veku priznať starobný dôchodok až do plnej výmery podľa tohto zákona, ak svojou prácou pre spoločnosť preukázali snahu odčiniť skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre zníženie alebo odňatie (nepriznanie) dôchodku, alebo ak sú pre to iné dôvody hodné osobitného zreteľa.

Ustanovenia § 63 až 65 o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú aj

Osobitnej dani z dôchodku nepodliehajú odpočivné (výsluhové) a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky priznané podľa zákona č. 89/1952 Zb., výmera ktorých nebola upravená podľa § 131 až 133; tieto dôchodky však nesmú presahovať výmeru starobného, prípadne invalidného dôchodku určenú podľa § 131 a 132 a zníženú o sumu, ktorá sa rovná osobitnej dani z dôchodku.

Ustanovenia § 126 ods. 2 až 4 platia obdobne.

Ministri národnej obrany a vnútra môžu povoľovať výnimky z predchádzajúcich ustanovení tohto dielu v prípadoch hodných zreteľa priamym účastníkom boja proti fašizmu a pozostalým po nich.*)

Kde sa v tomto zákone hovorí o závodoch, rozumejú sa nimi aj rozpočtové, hospodárske a iné organizácie.

Pôsobnosť orgánov Revolučného odborového hnutia vyplývajúca z tohto zákona plnia vo výrobných družstvách obdobné družstevné orgány.

Vzhľadom na úspory na výdavkoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa dosiahnu zdanením dôchodkov a úpravou niektorých dôchodkov, zvýšia sa v roku 1964 niektoré nízke dôchodky.

Vláda môže v súlade s rozvojom národného hospodárstva a možnosťami našej spoločnosti ustanoviť zásady pre ďalšie zvyšovanie nízkych dôchodkov, príjemcovia ktorých nemôžu dosiahnuť zvýšenie svojho dôchodku ďalšou prácou pre starobu alebo pracovnú neschopnosť.

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať minister práce a sociálnych vecí,**) a pokiaľ ide o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia umelcov a dôchodcov v chorobe, okresné národné výbory.

Minister práce a sociálnych vecí môže so súhlasom vlády preniesť svoju právomoc uvedenú v predchádzajúcom odseku na národné výbory.

V odboroch svojej pôsobnosti môžu odstraňovať tvrdosti ministri národnej obrany a vnútra.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví ustanoví po dohode s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech pracovníkov odchýlky od zákona, najmä ustanoviť, kedy sa zachovávajú výhody zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie i po skončení zamestnania v tejto kategórii, ako sa hodnotí doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak bolo takéto zamestnanie prerušené, a ktoré náhradné doby sa započítavajú v I. (II.) pracovnej kategórii alebo násobkom, prípadne ustanoviť aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí*) môže po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, že aj iní občania majú nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí**) upraví

V odboroch svojej pôsobnosti ustanovia podrobnosti na vykonanie tohto zákona ministerstvá národnej obrany a vnútra.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, s výnimkou ustanovení uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Dňom 1. októbra 1964 nadobúdajú účinnosť ustanovenia o sociálnom zabezpečení vojakov z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov, s výnimkou ustanovení o kategóriách funkcií (§ 96), o priemernom mesačnom zárobku (§ 98), o starobnom dôchodku (§ 99) a jeho výške (§ 100) a o výške invalidného dôchodku (§ 102), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1965.

Dňom 1. januára 1965 nadobúdajú účinnosť ustanovenia

Zákon č. 89/1968 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a zákon o sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. júlom 1968, zákon č. 161/1968 Zb. o osobitnom prídavku k dávkam, o zmenách v dôchodkovom zabezpečení účastníkov odboja a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. januárom 1969, zákon č. 71/1970 Zb. o úprave niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 1. októbrom 1970 a zákon č. 106/1971 Zb. o zvýšení dôchodkov starodôchodcov a niektorých nízkych dôchodkov v sociálnom zabezpečení nadobudol účinnosť 20. októbrom 1971.