Zákon č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov podľa tohto zákona zahrnuje:

Sociálne zabezpečenie zahrnuje aj dôchodkové zabezpečenie pozostalých po členoch družstiev.

Podľa tohto zákona sú zabezpečení aj občania, ktorí trvale pracujú v družstve a nie sú dosiaľ jeho členmi, ani nie sú k nemu v pracovnom pomere.

Za trvale pracujúceho v družstve sa považuje, kto vykonáva práce v družstve sústavne a pravidelne a podrobuje sa pracovným príkazom družstva (spolupracujúci členovia rodiny družstevníka a iní pracujúci).

Ministerstvo práce a sociálnych vecí a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.

Nároky občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1 a 2), sa posudzujú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, podľa ustanovení tohto zákona platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

Sociálne zabezpečenie občanov, ktorí trvale pracujú v družstve (§ 2 ods. 1a 2), vzniká dňom, ktorým začali pre družstvo trvale pracovať, a zaniká dňom, ktorým prestali pre družstvo trvale pracovať.

Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú.

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje liečebno-preventívna starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia sú:

kúpeľná starostlivosť;

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva (§ 7) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon činnosti v družstve pre chorobu alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity (čiastočnej invalidity). Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Pri novej pracovnej neschopnosti sa započítavajú do podpornej doby aj predchádzajúce obdobia pracovnej neschopnosti, pokiaľ spadajú do času jedného roku pred vznikom novej pracovnej neschopnosti. Tieto obdobia sa však nezapočítajú, ak

Nemocenské sa môže poskytovať i po uplynutí podpornej doby, ak možno podľa vyjadrenia okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia očakávať, že člen družstva nadobudne v krátkom čase pracovnú schopnosť; takto však možno poskytovať nemocenské najdlhšie po čas jedného roku od uplynutia podpornej doby.

Pri kúpeľnej starostlivosti patrí nemocenské, pokiaľ sa táto starostlivosť poskytuje v čase pracovnej neschopnosti.

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny aj po čas karantény nariadenej podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

Nemocenské patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

Výška nemocenského za pracovný deň je:

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:

Na základe tejto zmeny sa v odseku 3 v druhej vete sadzba 80 % nahrádza sadzbou 90 %.

Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však presahuje táto suma 80 % priemernej dennej pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 80 % tejto odmeny.

Slobodnému, ovdovenému alebo rozvedenému členovi družstva, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, patrí za pracovné dni, v ktorých je v ústavnom ošetrovaní alebo v ktorých sa mu poskytuje kúpeľná starostlivosť, pri ktorej má nárok na nemocenské, len polovica nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.

Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných neschopnostiach najdlhšie po čas 60 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).

Nemocenské sa nemôže priznať za čas predo dňom, keď sa predpísaným spôsobom zistila pracovná neschopnosť. Ak však pracovná neschopnosť nastala skôr, než bola takto zistená, prizná sa nemocenské najdlhšie za tri pracovné dni naspäť; podmienkou je, že včasné zistenie pracovnej neschopnosti bolo znemožnené z vážnych dôvodov.

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

Po čas ústavného ošetrovania môže sa však vyplácať zvýšené nemocenské, len ak má člen družstva aspoň jedno nezaopatrené dieťa.

Nárok na nemocenské nemá, kto si privodil pracovnú neschopnosť

Ak má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa im v týchto prípadoch vyplácať nemocenské až do výšky troch štvrtín; ak nemá rodinných príslušníkov, môže sa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až d) vyplácať nemocenské až do výšky polovice.

Ak poruší člen družstva predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o správaní sa a životospráve chorých vydané orgánmi štátnej zdravotníckej správy, môže sa nemocenské dočasne znížiť alebo odňať; ak však má člen družstva rodinných príslušníkov, môže sa nemocenské len znížiť, a to najviac o štvrtinu.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva (§ 7), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by samohol o dieťa starať alebo chorého ošetroovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.

Podpodra pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná starostlivosť.

Členovia družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, avšak doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.

O ustanovení podpory a o jej sadzbách platia obdobne predpisy o nemocenskom.

V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému oprávnenému.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.

Ak zomrel družstevník, patrí jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1 000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starí rodičia, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, patrí mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1 000 Kčs. Pohrebné však nepatrí, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.

Ak družstevník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, patrí mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desiatich rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.

Družstevníkom a ich rodinným príslušníkom sa môže poskytnúť kúpeľná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom.

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy.

Dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú členom všetkých družstiev.

Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok.*)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne o matkách do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.

Vyrovnávací príspevok sa poskytuje za dobu, za ktorú družstevníčka má po prevedení na inú prácu nárok na pracovnú odmenu alebo na jej náhradu; v tehotnosti sa poskytuje najdlhšie do nástupu materskej dovolenky a po ukončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovných dní.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.

Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po čas materskej dovolenky a v niektorých prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstve z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu ustanovených v tomto zákone.

Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe (§ 37) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu podľa odporučenia lekára.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Družstevníčka, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 26 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.

V prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 9) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

Výška peňažnej pomoci v materstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v § 21, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 21, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušnych orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia dieťaťa.

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Po čas, po ktorý patrí družtevníčke podľa § 21, § 25 ods. 2 a § 26 peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prehĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na čas jedného mesiaca.

Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.

Po čas materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok na pracovnú odmenu.

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 2000 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Za čas, po ktorý sú splnené podmienky ako pre nárok na nemocenské, tak pre nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, patrí len peňažná pomoc v materstve.

Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspvevok v tehotnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov; úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané zo sumy 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov platných pre pracovníkov.

Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak

Prídavky na deti patria, ak sú splnené ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka (družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň

Družstevníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia v chorobe.

Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine.

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 620 Kčs za kalendárny mesiac a ak

Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené u viacerých družstevníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky zo sociálneho zabezpečenia družstevníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je táto podmienka splnená u niekoľkých družstevníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov na deti z iných sústav zabezpečenia alebo výchovného patriaceho podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

Prídavky na deti družstevníkov mesačne sú

a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pri tom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.

Prídavky na deti sa vyplácajú vždy za celý mesiac, a to mesačne pozadu tomu, zo zabezpečenia ktorého boli priznané; ak má však dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu. Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vyplácajú sa tomuto ústavu.

Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Za rodinných príslušníkov družstevníka sa pre nárok na peňažné a vecné dávky zabezpečenia v chorobe a na dávky zabezpečenia matky a dieťaťa považujú:

Rovnaké nároky ako rodinní príslušníci majú, pokiaľ sú výživou prevažne odkázaní na družstevníka:

Rovnaké nároky má aj bývalá manželka (manžel) družstevníka, pokiaľ družstevník má voči nej vyživovaciu povinnosť.

Osoby uvedené v predchádzajúcich odsekoch nemajú nároky ako rodinní príslušníci, ak sú samy zabezpečené v chorobe alebo v materstve podľa tohto zákona alebo sú poistené či zabezpečené (zaopatrené) podľa iných predpisov.

Dávky zabezpečenia v chorobe a dávky zabezpečenia matky a dieťaťa patria tiež, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase, po ktorý sa poskytuje nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve alebo v ochrannej lehote.

Ochranná lehota je 42 dní od zániku sociálneho zabezpečenia, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na sociálnom zabezpečení po kratší čas, je ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, sociálne zabezpečenie ktorých zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.

Ak vznikne v ochrannej lehote sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká.

Podmienky, za ktorých sa poskytujú dávky dôchodkového zabezpečenia, sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach.

Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa spravujú predovšetkým dĺžkou doby pracovnej činnosti, výškou príjmov z pracovnej činnosti, a ak ide o dôchodky členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, aj pracovnou kategóriou.

Kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba pracovnej činnosti, rozumejú sa ňou tieto doby od 1. októbra 1948:

Kalendárne roky, v ktorých družstevník neodpracoval bez vážneho dôvodu aspoň počet pracovných dní určený vykonávacími predpismi, nezapočítavajú sa pre vznik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia ani pre jeho výšku.

Vykonávacie predpisy ustanovia,

Ak bol družstevník pracovne činný aspoň rok, započítavajú sa do doby pracovnej činnosti aj tieto doby (náhradné doby):

Ak sa kryje doba pracovnej činnosti a náhradná doba, započíta sa len doba, zápočet ktorej je pre družstevníka výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby pracovnej činnosti alebo náhradné doby.

Ak bola pracovná činnosť (§ 39 a 40) prerušená po dobu nepresahujúcu päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti pred prerušením; ak však trvalo prerušenie dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba pracovnej činnosti pred prerušením, len ak pracovná činnosť trvala po prerušení aspoň tri roky.

Pokiaľ bola pracovná činnosť prerušená z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, ako keby družstevník neprerušil pracovnú činnosť; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby pracovnej činnosti. O tom, či pracovná činnosť bola prerušená z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť družstevníka okresný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bola pracovná činnosť prerušená.

Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa vymeriava z priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Priemerná mesačná pracovná odmena sa zisťuje z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre družstevníka výhodnejšie. Ak bol družstevník po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite pracovne činný a nepoberal starobný dôchodok, zisťuje sa priemerná mesačná pracovná odmena pre vymeranie starobného dôchodku z úhrnu príjmov z pracovnej činnosti za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom družstevník skončil pracovnú činnosť, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší ako výpočet podľa ustanovenia prvej vety. Priemerná mesačná pracovná odmena družstevníka (družstevníčky) staršieho ako 60 rokov sa vypočítava za kalendárne roky pred dovŕšením tohto veku, ak je táto priemerná mesačná pracovná odmena vyššia ako priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení tohto odseku.

Ak prevyšuje priemerná mesačná pracovná odmena vypočítaná za dobu uvedenú v predchádzajúcom odseku sumu 2000 Kčs, berie sa do počtu suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy prevyšujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.

Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok družstevníka, ktorý požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie sa vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena, z ktorej bol vymeraný skorší dôchodok.

Pracovné činnosti vykonávané v družstve s vyššou úrovňou hospodárenia sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú rovnako ako zamestnania vykonávané v pracovnom pomere*) podľa svojho druhu takto:

Ako doby pracovnej činnosti II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 40 ods. 1), ak bola pracovná činnosť II. pracovnej kategórie prerušená len týmito dobami.

Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy vydá zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.

Výhody, ktoré ustanovujú predpisy o dôchodkovom zabezpečení pre pracovníkov, ktorí vykonávali zamestnanie II. pracovnej kategórie,**) patria za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, ak vykonávali pracovnú činnosť zaradenú do II. pracovnej kategórie.

Na starobný dôchodok má nárok člen družstva, ktorý bol pracovne činný najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov; členka družstva má nárok na starobný dôchodok, ak bola pracovne činná najmenej 25 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahla vek aspoň

Pri posudzovaní nároku členky družstva na starobný dôchodok sa prizerá na jej (i osvojené) deti a na deti, ktoré prevzala do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov.

Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dovŕšil aspoň 60 rokov.

Nárok na starobný dôchodok má aj člen družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkovo zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 15 rokov (ak ide o členku družstva, najmenej 10 rokov) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 65 rokov.

Do dôb 20 rokov, prípadne 15 (10) rokov pracovnej činnosti podľa odsekov 3 a 4 sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.

Vzniku nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov nebráni, ak člen (členka) družstva nebol pracovne činný najdlhšie po dobu dvoch rokov bezprostredne pred dosiahnutím veku potrebného pre nárok na tento dôchodok.

Základná výmera starobného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý splnil podmienky určené pre nárok na tento dôchodok, je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

K základnej výmere podľa predchádzajúceho odseku sa pripočíta od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Starobný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý je pracovne činný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá invalidný dôchodok, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti o 4 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny a pri neukončenom roku pracovnej činnosti o 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny za každé tri mesiace pracovnej činnosti.

Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 a 3 je po zvýšení podľa predchádzajúceho odseku najmenej

Starobný dôchodok podľa § 44 ods. 4 je po zvýšení podľa odseku 1 najmenej

Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.

Starobný dôchodok sa po čas ďalšej pracovnej činnosti v družstve (zamestnaní) neposkytuje, pokiaľ vláda neustanoví výnimky (§ 96).

Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne; ak ide o starobný dôchodok so zvýšením za dobu ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na tento dôchodok, nesmie dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

Starobný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

Starobný dôchodok je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).

Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný príslušník) nemôže pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

Základná výmera starobného dôchodku členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, je:

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započitateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, sa poskytuje aj pri ďalšej činnosti v takomto družstve starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom vo výške ustanovenej vládou.

Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4% priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.

Socialistická spoločnosť sa stará o zdravie družstevníkov a rozvíjanie ich pracovnej schopnosti. Družstevníkom, ktorých nepriaznivý zdravotný stav pôsobí zmenu, pokles alebo stratu pracovnej schopnosti, poskytujú zdravotnícke orgány a orgány sociálneho zabezpečenia v spolupráci s družstevnými orgánmi starostlivosť, aby potrebnou liečbou, prevedením na vhodnú prácu, úpravou pracovných podmienok a účelnou pracovnou rehabilitáciou (§ 106) udržali si alebo získali pracovnú schopnosť, a tým si zabezpečili doterajšiu životnú úroveň.

Pri dlhodobom poklese alebo strate pracovnej schopnosti sa družstevníci zabezpečujú invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom. Pokiaľ povaha zdravotného poškodenia a vek družstevníkov pripúšťajú zlepšenie ich zdravotného stavu a obnovenie pracovnej schopnosti, priznáva sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok na čas trvania úplnej (čiastočnej) invalidity a vhodnou pracovnou rehabilitáciou sa umožňuje, aby dôchodcovia znova získali pracovnú schopnosť, prípadne mohli vhodne využiť zostávajúcu pracovnú schopnosť.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí členovi družstva, ktorý bol pracovne činný po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 52) a v čase trvania sociálneho zabezpečenia alebo najneskôr do dvoch rokov po jeho zániku sa stal úplne (čiastočne) invalidným.

Invalidný dôchodok však nepatrí členovi družstva, ktorý v čase vzniku úplnej invalidity už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok, pokiaľ úplná invalidita nie je následkom pracovného úrazu (§ 53).

Člen družstva je úplne invalidný, ak pre dlhododbý nepriaznivý zdravotný stav

Člen družstva je čiastočne invalidný, ak jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne poklesol preto, že pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať

Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok na invalidný (čistočný invalidný) dôchodok je u družstevníkov vo veku

Doba pracovnej činnosti potrebná pre nárok družstevníka vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiasotčnej) invalidity.

Ak družstevník získal potrebnú dobu pracovnej činnosti v niektorom z vekových pásiem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej pracovne činný, považuje sa za získanú doba pracovnej činnosti potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme.

Beh ohľadu na dĺžku doby pracovnej činnosti vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok,

Pracovným úrazom je úraz, ktorý člen družstva utrpel pri pracovnej činnosti v družstve alebo v pridruženej výrobe*) alebo v priamej súvislosti s takou pracovnou činnosťou. Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze má aj člen družstva, ktorý utrpel úraz

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania, ktorými sa rozumejú choroby uvedené v zozname chorôb z povolania platnom pre pracovníkov, ak vznikli za podmienok určených v tomto zozname.**)

Základná výmera invalidného dôchodku člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak člen družstva bol pracovne činný predo dňom vzniku nároku na dôchodok najmenej 25 rokov alebo ak doba jeho pracovnej činnosti s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a 57 rokov u žien je najmenej 25 rokov.

Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítavajú náhradné doby podľa § 40 ods. 1 písm. g) a h) a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa § 39 ods. 1 č. 2 a náhradná doba starostlivosti o dieťa.

K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.

Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Invalidný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v § 54 ods. 1 ani podmienky uvedené v § 54 ods. 2, ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci do 25 (§ 54 ods. 1) alebo do 20 (§ 54 ods. 2) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ustanovenie § 54 ods. 5 platí obdobne.

Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je polovica invalidného dôchodku; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku (§ 58 ods. 2 a 4).

Ustanovenie § 54 ods. 5 platí obdobne.

Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého úplná invaliddita je následkom pracovného úrazu, je o 10 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny vyšší ako invalidný dôchodok vypočítaný podľa § 54 a 55.

Čiastočný invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorého čiastočná invalidita je následkom pracovného úrazu, je polovica invalidného dôchodku, ktorý by patril pri pracovnom úraze; pritom však neplatia ustanovenia o najnižšej výmere invalidného dôchodku.

Invalidný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne.

Invalidný dôchodok je najmenej 400 Kčs mesačne.

Invalidný dôchodok člena družstva staršieho ako 20 rokov je však najviac 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3.

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

Základná výmera invalidného dôchodku členov družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, je rovnaká ako základná výmera starobného dôchodku (§ 48).

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa § 40 ods. 1 písm. c); zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom, zvyšuje sa invalidný dôchodok o 50 Kčs a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne.

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí odo dňa podania žiadosti aj družstevníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným

Družstevníkovi, ktorý pre úplnú invaliditu vzniknutú v mladosti nemohol byť pracovne činný vôbec alebo po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok a dosiahol vek 25 rokov, môže sa priznať invalidný dôchodok až do výšky 400 Kčs mesačne.

Za čiastočne invalidného sa považuje aj družstevník, ktorému dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav značne sťažuje všeobecné životné podmienky, aj keď jeho príjem z pracovnej činnosti podstatne nepoklesol; takému družstevníkovi sa môže priznať čiastočný invalidný dôchodok.

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, úplne invalidným v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku čiastočnej invalidity pracovne činný (§ 39). Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, základná výmera ktorého bola určená podľa dôchodkového pásma, čiastočne invalidným (§ 51 ods. 4) v čase, keď bol členom družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, len ak bol v takomto družstve po vzniku invalidity pracovne činný. Ak nebol takto pracovne činný, vymeria sa mu čiastočný invalidný dôchodok podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Rodinným príslušníkom družstevníka, ktorí sa stali úplne invalidnými (čiastočne invalidnými) následkom pracovného úrazu (choroby z povolania) pri prevádzke družstevného poľnohospodárskeho závodu alebo v súvislosti s ňou alebo pri práci na záhumienku a nie sú sami družstevníkmi, môže sa poskytnúť invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

Rodinný príslušník družstevníka je úplne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo výkon takej činnosti by vážne zhoršil jeho zdravotný stav. Rodinný príslušník družstevníka je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav došlo k podstatnému poklesu jeho pracovnej schopnosti.

Výchovné k invalidnému (čiastočnému invalidnému) dôchodku rodinného príslušníka družstevníka ani dôchodky pozostalých po rodinných príslušníkoch družstevníka sa neposkytujú.

Za rodinných príslušníkov sa považujú osoby uvedené v § 36 za podmienok v ňom určených.

Invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 230 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 50 Kčs mesačne.

Čiastočný invalidný dôchodok rodinného príslušníka družstevníka je 138 Kčs mesačne a môže sa zvýšiť v prípadoch hodných zreteľa o 30 Kčs mesačne.

Vdovský a sirotský dôchodok patria:

Dieťaťu obojstranne osirelému patrí sirotský dôchodok, aj keď nikto z rodičov, prípadne z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané (§ 68 ods. 2), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok.

Vdovský dôchodok patrí vdove po čas jedného roku od smrti manžela.

Po uplynutí tohto času patrí vdovský dôchodok, ak vdova splňuje niektorú z týchto podmienok:

Nárok na vdovský dôchodok vznikne znova, ak sa splní niektorá z podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku do dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom; pri opätovnom ovdovení vznikne však nárok na skorší vdovský dôchodok znova, ak by vdove patril, keby sa znovu nevydala, a ak jej nepatrí nárok na vdovský dôchodok po poslednom manželovi.

Vdovský dôchodok patrí za podmienok uvedených v predchádzajúcich odsekoch aj rozvedenej žene, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, až do skončenia času, do ktorého mal bývalý manžel povinnosť ho poskytovať; po tomto čase môže sa vdovský dôchodok poskytovať len v prípadoch hodných zreteľa.

Nárok na vdovský dôchodok nepatrí, ak manželstvo bolo uzavreté po 60. roku veku družstevníka (dôchodcu) a netrvalo aspoň dva roky; to však neplatí, ak sa narodilo z manželstva alebo z predchádzajúceho spolužitia dieťa alebo ak smrť nastala následkom úrazu.

Ak vdova žije v spoločnej domácnosti s druhom, výplata vdovského dôchodku sa zastaví; o zastavení výplaty rozhoduje okresný národný výbor. V prípadoch hodných zreteľa, najmä ak ide o staršiu vdovu, môže okresný národný výbor povoliť ďalšiu výplatu vdovského dôchodku alebo s prihliadnutím na príjmy vdovy a druha povoliť výplatu tohto dôchodku v zníženej výmere. Ak bola výplata vdovského dôchodku zastavená alebo vdovský dôchodok bol vyplácaný v zníženej výmere, výplata dôchodku sa obnoví v pôvodnej výške, ak druh zomrie alebo dôjde k zrušeniu spolužitia a vdovský dôchodok by patril, keby vdova nežila v spoločnej domácnosti s druhom.

Vdove, ktorá nežila s manželom dlhší čas pre jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, patrí vdovský dôchodok, len ak bola v čase smrti manžela odkázaná na neho výživou.

Vdovský dôchodok je 60 % dôchodku

Vdovský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie o najnižšej výmere vdovského dôchodku sumou 360 Kčs mesačne neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Rozvedenej žene (§ 65 ods. 5) a vdove, ktorá nežila s manželom v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§ 65 ods. 8), patrí vdovský dôchodok len do výšky príspevku na výživu, prípadne výživného, a nesmie byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie predchádzajúceho odseku o najnižšej výmere vdovského dôchodku tu neplatí.

Ak je popri vdove, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, aj rozvedená žena, ktorá má nárok na vdovský dôchodok, nesmie úhrn vdovských dôchodkov prevyšovať dôchodok zomretého; pokiaľ by bol úhrn vyšší, znižujú sa tieto dôchodky pomerne.

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok (§ 47 ods. 4, § 48 ods. 3, § 58 ods. 4 a § 59 ods. 5). Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

Sirotský dôchodok patrí dieťaťu (i osvojenému) zomretého družstevníka (dôchodcu).

Sirotský dôchodok patrí aj dieťaťu, ak zomrel družstevník (dôchodca), ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, a dieťa bolo v čase jeho smrti na neho prevažne odkázané výživou, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 620 Kčs.

Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia alebo smrťou osvojiteľa, ak dieťa nemá po ňom nárok na sirotský dôchodok.

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 620 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % dôchodku

Sirotský dôchodok po požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý nebol pracovne činný, vymeriava sa z invalidného dôchodku, na ktorý by mal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku nárok v čase smrti, keby bol úplne invalidný.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac 450 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku (§ 73 ods. 2).

Manželke člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý získal dobu pracovnej činnosti potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok, môže sa priznať dôchodok manželky, ak nie je zárobkove činná, ani nemá nárok na iný dôchodok a

Dôchodok manželky sa môže priznať za rovnakých podmienok aj manželke požívateľa starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku.

Dôchodok manželky sa poskytuje vo výške 100 až 300 Kčs mesačne podľa sociálnych pomerov rodiny.

Dôchodok manželky sa neposkytuje manželkám členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Zvlášť zaslúžitým družstevníkom v odbore hospodárstva, vedy, kultúry a obrany vlasti, v odbore správy a v iných úsekoch verejnej činnosti alebo pozostalým po nich môže sa priznať osobný dôchodok. Vláda ustanoví podrobnosti.

Osobný dôchodok nahradzuje iné dôchodky podľa tohto zákona alebo iných predpisov.

Pre poskytovanie sociálneho dôchodku platia ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.*)

Výchovné patrí na každé dieťa (§ 68) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

Výchovné mesačne je

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému na neho príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby ako dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vypláca sa tomuto ústavu.

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, môže sa mu dôchodok zvýšiť o 100 až 400 Kčs mesačne so zreteľom na stupeň jeho bezvládnosti a jeho sociálne, rodinné a majetkové pomery; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.

Pre dôchodkové zabezpečenie účastníkov odboja a pozostalých po nich platia ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Účastníci odboja, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené zákonom č. 255/1946 Zb. o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného odboja za oslobodenie alebo zákonom č. 462/1919 Zb. o prepožičiavaní miest legionárom v znení zákona č. 196/1946 Zb., sa pre účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú do týchto štyroch skupín:

Účastníci protivojnových vzbúr za prvej svetovej vojny sa zaraďujú do IV. skupiny účastníkov odboja.

Ak účastník odboja zmenil pre zdravotné poškodenie, ktoré utrpel v súvislosti s odbojovou činnosťou, svoju doterajšiu pracovnú činnosť (zamestnanie), zisťuje sa jeho priemerná mesačná pracovná odmena pre výpočet dôchodku, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, z pracovnej odmeny (zárobku), ktorú dosahujú rovnako kvalifikovaní zdraví družstevníci (pracovníci) v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníkom odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je

Vek potrebný pre nárok účastníčky odboja na starobný dôchodok podľa § 44 ods. 1 je 55 rokov, pokiaľ ustanovenie odseku 1 nie je pre ňu výhodnejšie.

Ak sú iné ustanovenia zákona o veku potrebnom pre nárok na starobný dôchodok výhodnejšie, platia tieto iné ustanovenia.

Základná výmera starobného a invalidného dôchodku (§ 54 ods. 1 a 2) člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia je, ak ide o účastníka odboja

priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ustanovenia § 45 ods. 2 a § 54 ods. 3 platia s tým, že percentné zvýšenie základnej výmery za každý rok pracovnej činnosti patrí účastníkom odboja I. a II. skupiny od 21. roku pracovnej činnosti, a pokiaľ ide o hranicu, do ktorej patrí zvýšenie, platí nasledujúci odsek 4.

Za každý začatý rok odbojovej činnosti zvyšuje sa starobný a invalidný dôchodok (§ 54 ods. 1 a 2 a § 55) účastníka odboja

Starobný a invalidný dôchodok ku dňu vzniku nároku na dôchodok je

Zvýšenie prevyšujúce hranicu 70 %, prípadne 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, uvedenú v predchádzajúcom odseku a v § 45 ods. 3 a § 54 ods. 4, patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku podľa odseku 3.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok člena družstva, ktorý je účastníkom odboja a ktorého invalidita (čiastočná invalidita) vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, posudzuje sa podľa ustanovení o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku pri pracovnom úraze (§ 57); ustanovenie § 51 ods. 1 tu neplatí. Ustanovenie § 75 ods. 3 platí obdobne.

Starobný a invalidný dôchodok členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, sa zvyšuje, ak ide o účastníka odboja, o sumy uvedené v § 74e ods. 3 spôsobom a za podmienok ustanovených v tom istom ustanovení.

Ustanovenie § 74e ods. 6 platí obdobne.

Starobný a invalidný dôchodok účastníka odboja spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

Starobný a invalidný dôchodok je najmenej, ak ide o účastníka odboja

Najnižšia výmera čiastočného invalidného dôchodku je polovica najnižšej výmery invalidného dôchodku.

Starobný a invalidný dôchodok je najviac 100 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny neobmedzenej podľa § 42 ods. 3; to však neplatí, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok patriaci v najnižšej výmere (odsek 2) alebo o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962.

Vdove po účastníkovi odboja patrí vdovský dôchodok, ak sa splní niektorá z podmienok ustanovených v § 65 ods. 2 pre nárok na vdovský dôchodok i po uplynutí dvoch rokov po zániku skoršieho nároku na vdovský dôchodok.

Vdovský dôchodok vdovy po účastníkovi odboja je najmenej 560 Kčs mesačne.

Vdovský dôchodok účastníčky odboja, ktorá nemá iný dôchodok ani príjem zo zamestnania alebo z inej zárobkovej činnosti, vymeria sa najmenej sumou uvedenou v § 74g ods. 2 podľa toho, do ktorej skupiny účastníkov odboja je vdova zaradená.

Vdovský dôchodok sa vdove zárobkove činnej nekráti, ak ide o účastníčku odboja alebo o vdovu po účastníkovi odboja.

Ak vdova po účastníkovi odboja nemá nárok na vdovský dôchodok, požíva však starobný alebo invalidný dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 560 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je najmenej 400 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa po účastníkovi odboja je 700 Kčs mesačne.

Ak sa poskytuje rodičom účastníka odboja, ktorý v súvislosti s odbojovou činnosťou padol, bol popravený alebo zomrel vo väzení, dôchodok rodičov, starobný, invalidný, vdovský alebo sociálny dôchodok, patrí tento dôchodok najmenej vo výške 600 Kčs mesačne, ak ide o jednotlivca, a 900 Kčs mesačne, ak ide o manželskú dvojicu.

Dôchodky poskytované v najnižšej výmere podľa tejto časti zákona ani dôchodky z nich vymerané nepodliehajú osobitnej dani z dôchodku.

Družstevníkom vykonávajúcim službu v ozbrojených silách, ktorí nie sú vojakmi z povolania a stali sa úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ním, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku.

Družstevníkom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorí sa stali v čase, keď vykonávali službu v ozbrojených silách, úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých za iných okolností, než je uvedené v predchádzajúcom odseku, patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa ustanovení o tomto dôchodku.

Dôchodky sa vymeriavajú podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia zo sumy 1000 Kčs mesačne; ak bol člen družstva bezprostredne pred nástupom služby v ozbrojených silách dôchodkovo zabezpečený podľa tohto zákona, vymeriava sa dôchodok z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je to pre neho výhodnejšie.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí vo zvýšenej výmere, v akej sa poskytuje pri pracovnom úraze a podľa ustanovení o tomto dôchodku aj

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí podľa ustanovení o tomto dôchodku aj

Ustanovenie § 75 ods. 3 platí obdobne.

Invalidný dôchodok podľa § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 sa vymeriava vo výške 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, pričom sa použije ustanovenie § 57 ods. 1; invalidný dôchodok je najmenej 650 Kčs mesačne a čiastočný invalidný dôchodok najmenej 450 Kčs mesačne.

Pozostalým po družstevníkoch, ktorí zomreli následkom poškodenia zdravia utrpeného spôsobom uvedeným v § 75 a 76 alebo boli užívateľmi dôchodkov podľa týchto ustanovení, patria dôchodky pozostalých.

Členovia rodiny družstevníka vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (ďalej len „vojak“) majú nárok na zaopatrovací príspevok, pokiaľ vojak nevykonával popri pracovnej činnosti v družstve aj zamestnanie v pracovnom pomere**) alebo pokiaľ nie je zabezpečený podľa ustanovení druhého dielu tejto hlavy zákona.

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje aj niektorým iným osobám, ktoré výživou závisia od vojaka.

Nárok na zaopatrovací príspevok majú:

Vykonávacie predpisy ustanovia,

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa je 170 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú vlastný hrubý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 620 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa poskytuje popri prídavkoch na deti, popri výchovnom i popri sirotskom dôchodku.

Zaopatrovací príspevok pre manželku, družku vojaka, jeho plnoletú príbuznú a manžela vojačky je 500 Kčs mesačne.

Manželke, ktorá nežije s vojakom v spoločnej domácnosti, rozvedenej manželke a matke dieťaťa vojaka, ktorá nie je za neho vydatá, poskytuje sa zaopatrovací príspevok vo výške výživného, prípadne príspevku na výživu priznaného súdom, najviac však vo výške 500 Kčs mesačne.

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa (§ 44 ods. 2), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Úhrn zaopatrovacích príspevkov nesme presahovať 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom nastúpenia služby v ozbrojených silách. Ak by presahoval úhrn zaopatrovacích príspevkov túto výšku, poskytuje sa manželke zaopatrovací príspevok v plnej výške, najviac však vo výške 80 % priemeru príjmov z pracovnej činnosti vojaka. Ak je najvyššia výmera vyčerpaná zaopatrovacím príspevkom pre manželku, nemožno tento príspevok poskytnúť ďalším osobám; inak sa zaopatrovací príspevok každej z týchto ďalších osôb znižuje o rovnakú sumu.

Družstevníkom sa poskytuje zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby, ak ich sociálne zabezpečenie trvalo (§ 4) bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov.

Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia:

Za časť kalenddárneho mesiaca, po ktorú družstevník vykonával vojenské cvičenie, patrí pomerný diel zaopatrovacieho príspevku.

Zaopatrovací príspevok sa znížuje o sumu, ktorú je družstvo povinné poskytovať podľa svojich stanov rodine družstevníka po čas jeho vojenského cvičenia; pritom sa neprizerá na prídavky na deti.

Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia; do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena.*) Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval.

Nárok na zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa služby v ozbrojených silách. Ak sa splnia podmienky pre nárok na zaopatrovací príspevok (napr. uzavretie manželstva, narodenie dieťaťa) až po nástupe služby v ozbrojených silách, vzniká nárok odo dňa, keď sa tak stalo.

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok pre nárok. Ak sa však skončí služba v ozbrojených silách alebo ak pominie niektorá z podmienok pre nárok až po 25. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom toho istého kalendárneho mesiaca.

Ak je oprávnený umiestnený v liečebnom ústave po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica zaopatrovacieho príspevku.

Zaopatrovací príspevok na nevypláca, ak je oprávnený dlhšie ako jeden mesiac

Vláda môže ustanoviť osobitnú úpravu zaopatrovacieho príspevku pre čas brannej pohotovosti štátu.

Rozsah, podmienky a výška nárokov zo sociálneho zabezpečenia učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov*), ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja.

Dôchodcovi, jeho manželke a deťom, ako aj ďalším osobám prevažne odkázaným výživou na dôchodcu, o ktorých to ustanovujú vykonávacie predpisy, poskytuje sa liečebno-preventívna starostlivosť, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné za podmienok a v rozsahu ako družstevníkom; môže sa im poskytnúť aj kúpeľná starostlivosť a príspevok na detskú rekreáciu.

Liečebno-preventívnu starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia; kúpeľnú starostlivosť poskytujú na účet sociálneho zabezpečenia.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú

Ak bol príjemca dávky alebo iný oprávnený vyzvaný, aby osvedčil okolnosti rozhodné pre výplatu dávky alebo jej výšku, je povinný výzve vyhovieť; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky zastaviť, ak oprávnený bol vo výzve upozornený na tieto následky.

Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Ak neohlási požívateľ starobného dôchodku opätovné začatie pracovnej činnosti v družstve alebo inej zárobkovej činnosti, nemá nárok na zvýšenie dôchodku za čas, po ktorý nesplnil ohlasovaciu povinnosť; tým nie je dotknutá jeho povinnosť vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 91 ods. 2).

Výplata dávky podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom môže byť zastavená, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí lekárskemu vyšetreniu napriek tomu, že bol upozornený na možné zastavenie výplaty dávky.

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy*).

Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemocenského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 75 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, dôchodok sa začínajúc tretím mesiacom nevypláca; ak má dôchodca len povinnosť poskytovať výživné, prípadne príspevok na výživu, priznané súdom, vypláca sa časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu tohto výživného (príspevku). Dôchodcovi alebo jeho opatrovníkovi sa vypláca časť dôchodku, ktorá je potrebná na úhradu iných záväzkov a osobných potrieb dôchodcu. Po návrate z psychiatrickej liečebne sa doplatí dôchodcovi dôchodok spätne za posledné dva mesiace.

Ak je dôchodca, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, umiestnený v inom liečebnom ústave než v psychiatrickej liečebni po čas dlhší ako dva mesiace, vypláca sa začínajúc tretím mesiacom polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

Ak sa družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva iný ako čiastočný invalidný dôchodok a neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, poskytuje po dobu prípravy na pracovnú činnosť (povolanie) bezplatné ubytovanie a stravovanie, vypláca sa mu po čas tejto prípravy polovica dôchodku, najviac však 500 Kčs mesačne. Vyššia suma sa vypláca, len ak to vyžaduje úhrada záväzkov a osobných potrieb dôchodcu.

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

Po čas, po ktorý dôchodca odpykáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca odsúdený na trest odňatia slobody neprevyšujúci tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby. Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku, ktorú treba na úhradu jeho záväzkov a osobných potrieb členov jeho rodiny; výchovné sa však vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala manželke a deťom časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo podmienky pre nárok na dva dôchodky toho istého druhu z akéhokoľvek sociálneho zabezpečenia (poistenia), patrí len dôchodok vyšší, pokiaľ sa neustanovuje inak v § 51 ods. 2.

Ak sú splnené podmienky pre nárok na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na vdovský alebo sirotský dôchodok alebo na vdovský a sirotský dôchodok, patrí dôchodok vyšší a z ostatných dôchodkov po jednej polovici.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce a sociálnych vecí povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

Ak zomrel oprávnený po uplatnení nároku na dávku, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy zročné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.

Ak ide o dávky priznané pred smrťou oprávneného, vyplatia sa zročné sumy, ktoré neboli vyplatené do dňa smrti, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok určených v predchádzajúcom odseku.

Nároky prechádzajúce na pozostalých podľa predchádzajúcich odsekov nie sú súčasťou dedičstva.

Vláda môže ustanoviť,

Vláda môže tiež ustanoviť, pri akej inej zárobkovej činnosti sa neposkytuje starobný dôchodok.

Dôchodky sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Dôchodky a ostatné dávky sa vyplácajú dopredu v mesačných lehotách.

Dávky skrátené pre súbeh s iným príjmom môžu sa vyplácať preddavkom pozadu, a ak nedosahujú priemerne 50 Kčs mesačne, v dlhších ako mesačných obdobiach; zúčtovanie preddavkov sa vykonáva za obdobie nepresahujúce šesť mesiacov.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Ministerstvo práce a sociálnych vecí však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Nároky na dávky sa môžu postúpiť len pre pohľadávky na výživné, prípadne na príspevok na výživu, a to až do polovice dávok. Postihnutie nároku na dávky sa spravuje predpismi o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

Prijatím dôchodcu do zaopatrenia ústavu sociálnej starostlivosti prechádza jeho nárok na dôchodok na tento ústav do výšky príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a meterstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roka odo dňa, za ktorý patrí.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtia.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.

Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a na zaopatrovací príspevok sa nepremlčuje.

Nárok na jednotlivú splátku dávky dôchodkového zabezpečenia a zaopatrovacieho príspevku sa premlčuje v jednom roku odo dňa jej zročnostii.

Právo požadovať vrátenie jednotlivých splátok dávok poskytnutých neprávom (§ 91 ods. 2) sa premlčuje v desiatich rokoch od ich výplaty. Premlčacia lehota neplynie, ak sa vykonávajú zrážky z dávky na úhradu dávky vyplatenej neprávom.

Starobné a invalidné (čiastočné invalidné) dôchodky, na ktoré vznikne nárok po 30. júni 1964, vdovské dôchodky z nich vymerané a osobné dôchodky priznané po tomto dni podliehajú osobitnej dani z dôchodku, ak prevyšujú sumu

Ak ide o vdovský dôchodok, posudzuje sa zdanenie tohto dôchodku podľa toho, či sa vdova stará o dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.

Osobitná daň z dôchodku je odstupňovaná podľa výšky dôchodku od 1 % do 12,5 % dôchodku; pritom sa dôchodky uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c) podrobujú rovnakej základnej percentnej sadzbe. Daň sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s prípatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (§ 45 ods. 3, § 54 ods. 5), avšaj po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami (§ 47 ods. 1, § 58 ods. 1, § 74g ods. 1), pokiaľ by túto najvyššiu hranicu presahoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za čas odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Ak požíva dôchodca dva alebo viac dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), podlieha osobitnej dani z dôchodku úhrn všetkých dôchodkov.

Zvýšenie dôchodku za čas ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na dôchodok vykonávanej po 30. júni 1964 nepodlieha osobitnej dani z dôchodku.

Vdovské a sirotské dôchodky sa vymeriavajú zo starobného (invalidného) dôchodku nezníženého o osobitnú daň z dôchodku; potom sa posúdi zdanenie vdovského dôchodku podľa predchádzajúcich ustanovení.

Ak sa dôchodcovi poskytuje len časť dôchodku, určí sa táto časť z dôchodku zníženého o osobitnú daň z dôchodku; obdobne sa postupuje pri krátení dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti.

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov).

Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

Orgány sociálneho zabezpečenia napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.

Štát pomáha poskytovaním služieb sociálneho zabezpečenia družstevníkom, ich rodinným príslušníkom a požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ak potrebujú jeho prispenie na prekonanie nepriaznivých životných pomerov.

Novovytvorené socialistické spoločenské vzťahy vyžadujú, aby si občania a v rodine najmä deti a rodičia vzájomne pomáhali. Národné výbory pôsobia sústavnou výchovou občanov na to, aby pomáhali spoluobčanom starým a ťažko poškodeným na zdraví a aby sa upevňovali rodinné vzťahy, najmä aby sa deti podieľali na ďalšom zvyšovaní životnej úrovne svojich rodičov a starali sa o nich, ak takúto starostlivosť potrebujú.

Družstvá vytvárajú podmienky, aby v súlade s rastúcou ekonomickou úrovňou hospodárenia postupne preberali zabezpečovanie služieb sociálneho zabezpečenia a uhradzovali náklady na ich poskytovanie z fondov kultúrnych a sociálnych potrieb. Národné výbory odporúčajú jednotlivým družstvám, ktoré služby sociálneho zabezpečenia a v akom rozsahu majú zabezpečovať.

Družstevníkmi so zmenenou pracovnou schopnosťou sú družstevníci, ktorí majú pre dlhodobý napriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber prác v družstve; sú nimi aj požívatelia dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ktorých priznanie je podmienené nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovnú činnosť v družstve.

Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje bezplatne pracovná rehabilitácia ako súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby sa mohli uplatňovať vhodnou činnosťou.

Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje sústavná dispenzárna starostlivosť podľa predpisov o liečebno-preventívnej starostlivosti.

Družstvá umožňujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovnú činnosť na prácach vhodných pre nich so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu. Za tým účelom vykonávajú družstvá podľa pokynov národných výborov v družstvách výber vhodných prác pre týchto družstevníkov.

Družstvá upravujú družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou pracovný čas, pomôcky a ostatné pracovné podmienky, ak to vyžaduje zdravotný stav týchto družstevníkov.

Družstevníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou mladším ako 18 rokov sa po ukončení povinnej školskej dochádzky umožňuje príprava pre pracovnú činnosť v učebnom pomere pokiaľ možno spolu so zdravou mládežou; ak nemajú predpoklady pre prípravu v učebnom pomere, zabezpečí sa im iná vhodná pracovná činnosť.

Umiestňovať občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do pracovného (učebného) pomeru k družstvu možno, len pokiaľ je to v súlade so stanovami družstva; starostlivosť o týchto pracovníkov sa spravuje ustanoveniami zákona o sociálnom zabezpečení.

Národné výbory sledujú, aký vplyv má príprava pre pracovnú činnosť, výkon práce a pracovné prostredie na zdravotný stav družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a či títo družstevníci nepotrebujú ďalšiu pomoc.

Hmotné zabezpečenie družstevníkov so zmenonou pracovnou schopnosťou zahrnuje príspevok po čas prípravy na povolanie a náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s touto prípravou.

Starostlivosť o družstevníkov ťažko poškodených na zdraví a o starých družstevníkov a starostlivosť o družstevníkov, ktorí potrebujú osobitnú popmoc, poskytuje sa družstevníkom, ich rodinným príslušníkom a požívateľom dôchodku zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov podľa ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení.

Ak poskytne službu sociálneho zabezpečenia družstvo, môže požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov za poskytnutie služby od jej príjemcu alebo od manžela, detí a rodičov, a to podľa hospodárskych pomerov osôb povinných úhradou. Neuhradený zvyšok nákladov uhradzuje družstvo z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.

Pre poskytovanie služieb sociálneho zabezpečenia platia spoločné ustanovenia o dávkach uvedené v § 90 a 91 a v § 93 ods. 1.

Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 12,5 % úhrnu peňažných pracovných odmien.

Splátky príspevku odvádza družstvo okresnému národnému výboru súčasne s čerpaním peňažných prostriedkov na pracovné odmeny.

Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy a financií.

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov), národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia. Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie sociálneho zabezpečenia jednotnými roľníckymi družstvami, všemožne napomáhajú družstvám v plnení týchto úloh a zodpovedajú za to, že prostriedky určené na sociálne zabezpečenie budú sa vynakladať účelne a hospodárne.

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok (§ 39 ods. 2), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa § 39 ods. 1 č. 2 a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom*); starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

Národné výbory zabezpečujú čo najširšiu účasť družstevných roľníkov na vykonávaní sociálneho zabezpečenia v družstvách a jeho kontrole, najmä priberaním družstevných roľníkov na priamu účasť na rozhodovaní v komisiách sociálneho zabezpečenia a užších komisiách, ktoré zriaďujú pri komisiách sociálneho zabezpečenia.

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich pre ne z tohto zákona svojimi sociálnymi komisiami. Predsedom komisie je člen predstavenstva, jej tajomníkom ekonóm družstva.

Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka priznávaním týchto dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.

Pokiaľ nie sú vytvorené predpoklady, aby sociálna komisia rozhodovala o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa, môže okresný národný výbor preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na miestny národný výbor.

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

Nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa sa uplatňuje v družstve.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia sa podáva v družstve, ktoré ju predloží okresnému národnému výboru príslušnému podľa bydliska žiadateľa.

Žiadosť o službu sociálneho zabezpečenia sa podáva na národnom výbore, v obvode ktorého žiadateľ býva.

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, o vstupe dôchodcu do družstva a výstupe z neho, o dojednaní a skončení pracovného pomeru s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhodných pre vykonávanie starostlivosti o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom sociálneho zabezpečenia. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednanie pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.

Ak sociálna komisia družstva porušila alebo zanedbala svoje povinnosti, a tým došlo k poskytnutiu dávky neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, družstvo je povinné nahradiť neprávom vyplatenú dávku.

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú dávku rozhoduje národný výbor, ktorý môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

Ustanovenie § 118 ods. 3 platí obdobne.

Rozhodnutie o dávke zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa vydáva písomne, len ak sa dávka nepriznáva vôbec alebo v žiadanom rozsahu a žiadateľ o dávku požiadal o písomné rozhodnutie.

Rozhodnutie vo veciach dávok dôchodkového zabezpečenia sa vydáva vždy písomne.

Odvolanie proti rozhodnutiu o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa podáva u sociálnej komisie družstva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a ak nebolo vydané písomné rozhodnutie, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia.

Ak nevyhovie sociálna komisia družstva sama odvolaniu v plnom rozsahu do 15 dní, predloží ho bez prieťahu na rozhodnutie okresnému národnému výboru príslušnému podľa sídla družstva; proti rozhodnutiu okresného národného výboru sa nemožno ďalej odvolať.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov). Ak súd zruší rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) i rozhodnutie národného výboru, vydá Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov) nové rozhodnutie, i pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 3 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

Ak nemá navrhovateľ všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Ak požiada účastník konania pred uplynutím lehoty na opravný prostriedok o oznámenie podkladov pre výpočet dôchodku, začína plynúť nová lehota na opravný prostriedok odo dňa, keď boli účastníkovi tieto podklady doručené.

Opravný prostriedok je podaný včas i vtedy, ak bol podaný v lehote na okresnom národnom výbore príslušnom podľa miesta bydliska.

Opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd, možno vziať späť bez jeho súhlasu, ak sa navrhovateľovi novým rozhodnutím príslušného orgánu úplne vyhovelo.

O odvolaniach proti iným rozhodnutiam národného výboru vo veciach dôchodkového zabezpečenia sa rozhoduje len v správnom konaní.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávky nemá odkladný účinok.

Náklady konania o dávkach (službách) uhradzuje štát.

Štát uhradzuje aj cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky a ušlý zárobok občanom, ktorí sa podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.

Pokiaľ tento zákon alebo predpisy podľa neho vydané neustanovujú odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, platia tieto predpisy.

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. júla 1964 aj nároky na dávky, podmienky ktorých sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa doterajších predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 1964 a o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, rozhodne sa podľa doterajších predpisov s odchýlkami podľa ďalších ustanovení.

Dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej patrili k 30. júnu 1964, pokiaľ nevyplýva niečo iné z § 139 a 140. Ustanovenia § 101 až 103 o osobitnej dani z dôchodku sa vzťahujú i na tieto dávky. Ďalšie trvanie nároku na tieto dávky sa posudzuje podľa tohto zákona s odchýlkami určenými v § 134 a 136 až 138.

Požívatelia dávok dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, sú povinní ohlásiť do 15. júla 1964 skutočnosti, ktoré podľa tohto zákona odôvodňujú zánik nároku na dávku, zníženie dávky alebo zastavenie jej výplaty.

Ak nevznikol družstevníkovi nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia (poistenia) podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1962 len preto, že družstevník včas nezaplatil dlžné poistné, vznikne nárok podľa uvedených predpisov dňom doplatenia celého dlžného poistného.

Ak nebolo zaplatené za čas pred 1. aprílom 1962 poistné za celý čas poistenia do dňa, keď sa po 31. marci 1962 splnili alebo splnia ostatné podmienky pre nárok na dôchodok, nezapočítava sa čas, za ktorý nebolo zaplatené poistné, pre vznik nároku na dôchodok ani pre jeho výšku; podmienky pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa posudzujú podľa predpisov platných v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok, s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

Pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia, platia pre nároky na dôchodok, podmienky ktorých sa splnia v čase od 1. júla do 31. decembra 1964, ustanovenia tohto zákona s tou odchýlkou, že vznik a výška nároku na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa posudzujú podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964.

Pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa tohto zákona sa započítava ako doba pracovnej činnosti (§ 39) aj doba, po ktorú družstevník nebol pred 1. aprílom 1962 dôchodkovo poistený preto, že poberal čiastočný invalidný alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia); podmienkou je, že družstevník vykonával súčasne v družstve pracovnú činnosť (§ 4 ods. 3).

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov, považuje sa za dobu prerušenia pracovnej činnosti z vážnych dôvodov (§ 41 ods. 2), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

Doba uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz pred 1. aprílom 1962 sa nezahrňuje do doby, z ktorej sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena, len ak je preukázaná.

Pracovné činnosti zaradené do II. pracovnej kategórie sa hodnotia pre nárok na dôchodok a jeho výšku, aj keď sa vykonávali pred 1. júlom 1964.

Ak dôchodca požíva alebo požíval starobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo výsluhový dôchodok, vymeraný podľa doterajších predpisov z priemernej mesačnej pracovnej odmeny alebo z priemerného ročného zárobku, nesmie sa starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, na ktorý vznikol nárok po 30. júni 1964, vymerať z nižšej priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ako bola priemerná mesačná pracovná odmena, prípadne ako by bola dvanástina priemerného ročného zárobku (dôchodkového základu), z ktorého bol vymeraný skorší dôchodok.

Ak dôchodca požíva alebo požíval dôchodok, základná výmera ktorého bola určená dôchodkovým pásmom, nesmie sa základná výmera starobného, invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku určiť v nižšom dôchodkovom pásme, než je pásmo, podľa ktorého bol vymeraný skorší dôchodok.

Starobný alebo invalidný dôchodok družstevníka, na ktorý vznikne nárok do 31. decembra 1966, nesmie byť nižší ako dôchodok toho istého druhu, ktorý by zodpovedal priemeru jeho poistených dôchodkov vypočítanému k 31. marcu 1962, ak bolo včas zaplatené poistné; priemer poistených dôchodkov sa určí za posledných 10 rokov trvania dôchodkového poistenia alebo za kratší čas, ak netrvalo dôchodkové poistenie celých 10 rokov. To platí obdobne o dôchodkoch pozostalých.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku neplatí, ak poistné za celú dobu poistenia do 31. marca 1962 nebolo včas zaplatené.

Nároky na starobný dôchodok patriace

Nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona nevznikne, ak pred 1. aprílom 1962 vznikol nárok na invalidný dôchodok a trvá i po 30. júni 1964.

Ak sa stal požívateľ invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. aprílom 1962, po 30. júni 1964 len čiastočne invalidným a nebol v družstve pracovne činný, vymeria sa čiastočný invalidný dôchodok vo výške polovice doterajšieho invalidného dôchodku.

Ak sa stal požívateľ čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. aprílom 1962, po 30. júni 1964 úplne invalidným a nebol v družstve pracovne činný, vymeria sa invalidný dôchodok vo výške invalidného dôchodku, z ktorého bol vymeraný čiastočný invalidný dôchodok.

Vdovský dôchodok patriaci k 30. júnu 1964 zostáva zachovaný, i keď jeho požívateľka nesplňuje podmienky pre nárok na vdovský dôchodok podľa § 65 ods. 2, ak dosiahla k 30. júnu 1964 vek aspoň 47 rokov a ide o vdovský dôchodok po občanovi, ktorý zahynul následkom poškodenia zdravia utrpeného pri odbojovej činnosti alebo následkom politickej, národnej alebo rasovej perzekúcie v dobe neslobody.

Na vdovské dôchodky vyplácané k 30. júnu 1964 sa nevzťahujú ustanovenia § 65 ods. 6 a 8.

Ustanovenia tohto zákona o rozvedených ženách sa vzťahujú aj na ženy rozlúčené a rozvedené podľa skorších predpisov.

Vdovecký dôchodok poskytovaný podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 sa považuje od 1. júla 1964 za invalidný dôchodok; ďalšie trvanie nároku na vdovecký dôchodok sa posudzuje podľa ustanovení tohto zákona o trvaní nároku na invalidný dôchodok.

Vdovský dôchodok družky patriaci k 30. júnu 1964 sa zachováva za rovnakých podmienok ako vdovský dôchodok vdovy.

Z dávok poskytovaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 môžu byť znížené alebo odňaté, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy,

Ak sa niektorá z dávok uvedených v predchádzajúcom odseku vypláca k 30. júnu 1964 popri starobnom, invalidnom (čiastočnom invalidnom), vdovskom, sirotskom alebo sociálnom dôchodku, zlučuje sa s týmto dôchodkom do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

Ak vznikne požívateľovi niektorej z dávok uvedených v odseku 1 nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia, platí o súbehu týchto nárokov obdobne § 94 ods. 2; po úprave podľa tohto ustanvenia sa dávka zlučuje s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia do jediného dôchodku a považuje sa za tento dôchodok.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie § 47 ods. 5 platí obdobne.

Ak sa popri výsluhovom, invalidnom (čiastočnom invalidnom) alebo vdovskom dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. októbrom 1964 podľa predpisov o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, vypláca dôchodok toho istého druhu podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov, zlučuje sa od 1. októbra 1964 nižší dôchodok s vyšším dôchodkom do jediného dôchodku a dôchodok takto zlúčený vypláca orgán, ktorý poskytoval vyšší dôchodok.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí aj pre zlúčenie niektorej z dávok uvedených v § 137 ods. 1 alebo niektorého z obdobných dôchodkov z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl s iným dôchodkom poskytovaným z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového zaopatrenia príslušníkov ozbrojených síl; ak sa však stretne niektorá z dávok uvedených v § 137 ods. 1 so sociálnym dôchodkom, zlučuje sa táto dávka s týmto dôchodkom.

Ak sa stretne vdovský dôchodok so starobným alebo invalidným (čiastočným invalidným) dôchodkom, vypláca obidva dôchodky ten orgán, ktorý vypláca starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

Pre dávky, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, platia ustanovenia tohto zákona

Vdovský dôchodok vymeraný z dôchodku, na ktorý vznikol nárok pred 1. júlom 1964, nesmie byť viac ako 960 Kčs mesačne.

Ustanovenia § 101 až 103 o osobitnej dani z dôchodku platia obdobne.

Dôchodky vyplácané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) až f), budú upravené, prípadne bude zastavená ich výplata, začínajúc splátkou zročnou v júli 1964. Splátky na starobné a vdovské dôchodky za mesiac júl až september 1964 sa považujú za preddavky na dôchodok. Preplatky vzniknuté do konca septembra 1964, ktoré nemožno zúčtovať s ďalšími splátkami dôchodku, nebudú sa vymáhať, ak ide o preplatky na dôchodkoch patriacich podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 i pri ďalšej pracovnej činnosti a ak dôchodca splnil svoju ohlasovaciu povinnosť (§ 124 ods. 4).

Nároky získané v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení k 31. marcu 1950 na zvýšenie dôchodku podľa § 3 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 113/1950 Zb., § 3 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 114/1950 Zb. a § 7 ods. 1 a 2 vládneho nariadenia č. 115/1950 Zb. sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 1964, zachovávajú v doterajšej výške, ak spolu s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia, ku ktorému patria, neprevyšujú sumu 1000 Kčs mesačne; ak prevyšujú túto sumu, zachovávajú sa
až do sumy 100 Kčs mesačne, úhrn dôchodku a tohto zvýšenia sa však touto úpravou nesmie znížiť pod sumu 1000 Kčs mesačne.

Ak vznikne nárok na starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia po 30. júni 1964, zachovávajú sa nároky na zvýšenie dôchodku podľa predchádzajúceho odseku, ak úhrn dôchodku a zvýšenie neprevyšuje sumu 1000 Kčs mesačne, najviac však do výšky 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; ak prevyšuje tento úhrn sumu 1000 Kčs mesačne, zachovávajú sa až do sumy 100 Kčs mesačne, najviac však do výšky 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Ak ide o dôchodky priznané podľa ustanovení platných pre členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia, platia obdobne ustanovenia § 47 ods. 1 a 3 a § 58 ods. 1 a 3.

Ustanovenia predchádazjúcich odsekov platia aj o dôchodkoch z penzijného nadlepšenia a o príplatkoch k dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia vzniknutých zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organízácií.

Ak patrí oprávnenému viac nárokov získaných v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, v penzijnom nadlepšení a zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií podľa predchádzajúcich odsekov, platia ich ustanovenia o úhrne týchto nárokov.

Zvýšenie dôchodku podľa odsekov 1 a 2 a dôchodok z penzijného nadlepšenia a príplatok k dôchodku podľa odseku 3 sa zlučujú s dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia a považujú sa za tento dôchodok.

Ustanovenia § 101 až 103 o osobitnej dani z dôchodku platia obdobne.

Zaopatrovací príspevok, ktorý sa vypláca podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 členom rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách k 30. júnu 1964, sa podľa tohto zákona upraví, prípadne sa zastaví jeho výplata začínajúc júlom 1964.

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať ninister práce a sociálnych vecí, a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, od dávky zabezpečenia matky a dieťaťa, o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné výbory.

Minister práce a sociálnych vecí môže so súhlasom vlády preniesť svoju právomoc uvedenú v predchádzajúcom odseku na národné výbory.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa § 9 ods. 1, § 19a ods. 3, § 22 ods. 1 a § 25 ods. 2 sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, s výnimkou ustanovení uvedených v nasledujúcom odseku.

Dňom 1. januára 1965 nadobúdajú účinnosť ustanovenia

Podľa ustanovení čl. I tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací príspevok a na peňažnú pomoc v materstve družstevníčky, ktorej do tohto času patrila niektorá z týchto dávok podľa doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa tejto družstevníčke započíta aj doba, po ktorú sa jej poskytovala pred 1. júlom 1968.

Ak družstevníčka má do 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyplývajúcom z článku I len vtedy, ak ide o prípad uvedený v § 24 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno podľa uvedeného ustanovenia túto pomoc poskytovať.

Prídavky na deti podľa tohto zákona poskytnú sa prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30. júni 1968.

Ustanovenia čl. II č. 4 a čl. III č. 4 platia aj pre nároky na starobný dôchodok, ktoré vznikli pred 1. januárom 1969.

Výška starobného dôchodku priznaného predo dňom 1. januára 1969 bude upravená podľa tohto zákona (čl. II č. 4 a čl. III č. 4), ak pri pôvodnom vymeraní starobného dôchodku bol nárok na zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po vzniku nároku na dôchodok obmedzený v dôsledku ustanovení § 18 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 131 ods. 5 zákona č. 101/1964 Zb. alebo podľa § 47 ods. 1 zákona č. 103/1964 Zb., prípadne obdobných predpisov platných pred uvedeným dňom.

Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1969, platia ustanovenia § 107b, § 107f ods. 3, § 107g až 107j zákona č. 101/1964 Zb. v znení tohto zákona (čl. II č. 16), ako aj ustanovenia § 74b, § 74e ods. 3, § 74f až 74i zákona č. 103/1964 Zb. v znení tohto zákona (čl. III č. 12). Ustanovenie § 107g ods. 4 časti vety pred bodkočiarkou platí aj vtedy, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č. 89/1952 Zb. o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl; pritom sa vychádza z priemerného zárobku (§ 133 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.) neobmedzeného podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona a zníženého o sumu rovnajúcu sa dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Pri priznávaní zvýšenia dôchodku podľa § 107f ods. 3 (§ 74e ods. 3) sa z doterajšieho dôchodku odpočíta

Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok v čase od 1. januára 1957 do 31.decembra 1968 a pred touto dobou aj pre dôchodky týchto účastníkov priznané podľa zákona č. 89/1952 Zb. platia aj ustanovenia § 107d a 107e zákona č. 101/1964 Zb., ako aj ustanovenie § 74d zákona č. 103/1964 Zb. v znení tohto zákona. Pritom sa podmienka potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre vznik nároku na dôchodok, výška základnej výmery a jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou posudzuje podľa predpisov platných v čase, keď vznikol nárok na doterajší dôchodok. Ak ide o účastníka odboja I. alebo II.skupiny, platí aj ustanovenie § 107f (§ 74e) uvedeného zákona pre výšku základnej výmery plného starobného dôchodku, pre jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne pre obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou; to obdobne platí pre invalidný dôchodok (§ 23 ods. 1 a § 102 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb., § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 103/1964 Zb.), na ktorý vznikol nárok po 31.decembri 1964. Za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôsledku zníženia veku potrebného pre tento nárok sa starobný dôchodok zvyšuje podľa predpisov o zvyšovaní starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) platných v čase výkonu tohto zamestnania (pracovnej činnosti).

Vdovský dôchodok po účastníkovi odboja je 60 % dôchodku, na ktorý by zomretý mal nárok podľa predchádzajúcich odsekov; sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % uvedeného dôchodku zomretého.

Dôchodky, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1969, upravia sa podľa predchádzajúcich odsekov na žiadosť dôchodcu, najskôr však začínajúc splátkou dôchodku splatnou v januári 1969.

Účastníkovi odboja, ktorý v dôsledku hodnotenia doby odbojovej činnosti podľa tohto zákona nespĺňa podmienku potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre vznik nároku na starobný dôchodok, započíta sa doba odbojovej činnosti do potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre nárok na starobný dôchodok podľa ustanovení platných pred 1. januárom 1969.

Zvýšenie dôchodku podľa tohto zákona možno poskytnúť na žiadosť najskôr začínajúc mesačnou splátkou dôchodku splatnou v októbri 1970.

Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov vymerané v najnižšej výmere podľa predpisov platných do 30. septembra 1970 pre dôchodky, ktoré boli jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,^*) sa môžu po tomto dni znížiť, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy.

V ustanovenej najnižšej výmere dôchodkov uvedených v predchádzajúcom odseku a vo výmere dôchodkov zvýšených podľa tohto zákona je zahrnutý osobitný prídavok k dávkam podľa čl. 1 zákona č. 161/1968 Zb.

Zvýšenie dôchodku podľa Čl. II a III možno poskytnúť na žiadosť najskôr začínajúc splátkou dôchodku zročnou v októbri 1971.