Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, Ústrednej rady odborov a Ministerstva zdravotníctva č. 21/1965 Zb. o dôchodkovom zabezpečení, nemocenskom poistení a preventívnej a liečebnej starostlivosti niektorých občanov činných pri poskytovaní služieb

Občania, ktorí vykonávajú práce podľa dohody o pracovnej činnosti uzavretej so socialistickou organizáciou predovšetkým v záujme rozšírenia, prehĺbenia a skvalitnenia služieb zákazníkom (ďalej len „pracovníci na dohodu“), sú s odchýlkami ďalej uvedenými zúčastnení na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení ako pracovníci (pracujúci v pracovnom pomere), ak

Ak vykonáva pracovník na dohodu dojednané práce popri svojom zamestnaní (činnosti), posudzuje sa úraz, ktorý utrpel pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním, pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia ako pracovný úraz v jeho zamestnaní (činnosti).

Pracovníci na dohodu, ktorí nie sú zúčastnení na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení z dôvodov uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) alebo c), sú zúčastnení len na dôchodkovom zabezpečení pre prípad úplnej (čiastočnej) invalidity následkom pracovného úrazu, ktorý utrpeli pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním, ak príjem z týchto prác predpokladaný pre účely dane z príjmov obyvateľstva je aspoň 120 Kčs mesačne.

Ak utrpí úraz pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním pracovník na dohodu, ktorý poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa tento úraz pre účely dôchodkového zabezpečenia ako pracovný úraz v zamestnaní (činnosti), z ktorého mu bol priznaný dôchodok.

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa tejto vyhlášky vzniká dňom, ktorým pracovník na dohodu začal vykonávať dojednané práce.

Ak pracovník na dohodu prestal vykonávať dojednané práce, zaniká nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie dňom nasledujúcim po dni, kedy pracovník na dohodu vykonával práce naposledy; zaniká však vždy, ak uplynula doba, na ktorú bola dohoda dojednaná, alebo ak nie je splnená niektorá z podmienok ustanovených v § 1 ods. 1.

Z nemocenského poistenia sa poskytujú tieto dávky:

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa neposkytuje.

Započitateľným zárobkom pracovníka na dohodu pre určenie nemocenského a peňažnej pomoci v materstve je príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmov obyvateľstva, ktorú je pracovník povinný platiť z príjmov za dojednané práce.

Nemocenské patrí od ôsmeho dňa práceneschopnosti; podporná doba pre poskytovanie nemocenského sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti. Pri práceneschopnosti pre pracovný úraz a pri karanténe patrí nemocenské už od prvého dňa práceneschopnosti.

Nemocenské sa poskytuje za všeobecne ustanovené pracovné dni a za sviatky postavené im na roveň, ak pracovník na dohodu z dôvodu práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz alebo z dôvodu karantény v nich nevykonával dojednané práce a ak v nich tieto práce v jeho prospech nevykonával ani nikto iný.

Výška nemocenského za pracovný deň sa určuje pevnou sumou podľa pripojenej tabuľky.

Pracovníkovi na dohodu, ktorý má podľa dohody o pracovnej činnosti vykonávať práce po dobu nepresahujúcu šesť mesiacov, sa poskytuje nemocenské pri tej istej práceneschopnosti najdlhšie po dobu 75 pracovných dní, pri viacerých práceneschopnostiach najdlhšie po dobu 90 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia pri pracovnom úraze, alebo ak pracovník na dohodu bol v dobe jedného roku pred vznikom práceneschopnosti poistený podľa predpisov o nemocenskom poistení aspoň 180 dní.

Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň sa určuje pevnou sumou podľa pripojenej tabuľky.

Ustanovenie § 6 ods. 2 platí obdobne i pre peňažnú pomoc v materstve.

Podmienka predpísaného pracovného úväzku pre nárok na prídavky na deti (§ 33 zákona o nemocenskom poistení) sa považuje za splnenú, ak pracovník na dohodu vykonáva dojednané práce v takom časovom rozsahu, ktorý zodpovedá obvyklému pracovnému času pracujúcich v pracovnom pomere, prípadne aspoň polovici tohto času, ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá má aspoň jedno nezaopatrené dieťa a je ináč osamelá.

Podmienka odpracovanej doby (§ 34 zákona o nemocenskom poistení) sa považuje za splnenú, ak započitateľný zárobok pracovníka na dohodu (§ 5) je aspoň 700 Kčs. Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá má aspoň jedno nezaopatrené dieťa a je ináč osamelá, znižuje sa táto hranica na sumu 400 Kčs mesačne. Prídavky na deti však nepatria, ak je zistené, že pracovník na dohodu bez vážneho dôvodu dojednané práce v predpokladanom rozsahu nevykonával. Za vážny dôvod sa považuje práceneschopnosť, karanténa, platená materská dovolenka a výkon verejnej funkcie alebo povinnosti.

Prídavky na deti sú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje ináč, mesačne:

Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma prídavkov na deti, ktorá patrí pracovníkovi na dohodu na 5 detí, na každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

Ak je pracovník na dohodu alebo niektorý príslušník jeho rodiny, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, súčasne užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha) alebo ak sa kladie takému užívateľovi poľnohospodárskej pôdy na roveň (§ 36 zákona o nemocenskom poistení), patria mu prídavky na deti len v týchto mesačných sumách:

Prídavky na 6 detí sú 378 Kčs mesačne, na 7 detí 476 Kčs mesačne a zvyšujú sa na každé ďalšie dieťa o 108 Kčs mesačne.

Prídavky na deti z poistenia podľa tejto úpravy sa poskytujú, len ak nepatrí na ne nárok inému oprávnenému z jeho nemocenského poistenia alebo zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, prípadne ak nepatrí na ne výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

Ochranná lehota nemocenského poistenia pre pracovníka na dohodu uvedeného v § 6 ods. 4 je najviac 14 dní.

Za hrubý zárobok pracovníka na dohodu sa pre účely dôchodkového zabezpečenia považuje príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmov obyvateľstva, ktorú je povinný platiť z príjmu za dojednané práce.

Ak sa stal pracovník na dohodu úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu pri výkone prác alebo v priamej súvislosti s ním, považuje sa za priemerný mesačný zárobok najmenej suma 400 Kčs. To platí tiež vtedy, ak ide o pracovníka na dohodu, ktorý je zabezpečený už z dôvodu iného zamestnania.

Povinnosti závodu viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia má organizácia, ktorá uzavrela s pracovníkom dohodu o pracovnej činnosti.

Občania, ktorí na základe povolenia národného výboru poskytujú niektoré služby a opravy, sú zúčastnení len na dôchodkovom zabezpečení, a to za obdobných podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníci na dohodu uvedení v prvej časti.

Za priemerný mesačný zárobok občana poskytujúceho služby a opravy na základe povolenia národného výboru sa považuje najviac suma 1 200 Kčs; toto obmedzenie neplatí, ak ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Povinnosti závodu viesť záznamy a podávať hlásenia pre účely sociálneho zabezpečenia vykonáva miestny národný výbor.

Občanom, ktorí sú zabezpečení podľa tejto vyhlášky, a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje preventívna a liečebná starostlivosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracovníkom (pracujúcim v pracovnom pomere).

Ak vykonáva práce podľa dohody o pracovnej činnosti alebo ak poskytuje služby alebo opravy na základe povolenia národného výboru ten, kto sa pripravuje na budúce povolanie sústavným výcvikom alebo štúdiom (žiak, študent, učeň a pod.), posudzuje sa jeho príjem za takú činnosť vykonávanú súbežne so štúdiom alebo výcvikom z hľadiska predpisov o prídavkoch na deti a o výchovnom k dôchodku ako náhodný zárobok za brigádu a nezapočítava sa do jeho vlastného príjmu.*)

Ak vykonáva dôchodca práce podľa dohody o pracovnej činnosti alebo ak poskytuje služby alebo opravy na základe povolenia národného výboru, jeho dôchodok sa z tohto dôvodu neodníma ani nekráti. Na príjem z tejto činnosti sa nehľadí pri zisťovaní podstatného poklesu zárobku ako podmienky pre čiastočnú invaliditu.

Pracovník na dohodu je povinný poskytovať socialistickej organizácii, s ktorou uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, všetky podklady potrebné pre vykonávanie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, najmä podklady pre určenie výšky zárobku (§ 5 a 11).

Občan, ktorý poskytuje služby alebo opravy na základe povolenia národného výboru, má pre účely dôchodkového zabezpečenia obdobnú povinnosť voči miestnemu národnému výboru (§ 13 ods. 3).

Ústredná rada odborov môže ustanoviť, že sa niektorým skupinám pracovníkov na dohodu poskytuje nemocenské už od prvého dňa práceneschopnosti, ak z povahy ich činnosti vyplýva, že služby nemôže vykonávať v ich prospech nikto iný a že od začiatku práceneschopnosti strácajú zdroje svojej obživy. Výška nemocenského za pracovný deň ustanovená v pripojenej tabuľke sa v týchto prípadoch za prvé tri pracovné dni znižuje o 20 %; to však neplatí, ak práceneschopnosť bola spôsobená pracovným úrazom alebo ak ide o karanténu.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Pre účely dôchodkového zabezpečenia sa však podľa nej hodnotí i činnosť vykonávaná pred začiatkom účinnosti vyhlášky.