Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 139/1971 Zb. o finančnom hospodárení štátnych hospodárskych a niektorých ďalších socialistických organizácií

Finančné hospodárenie je súčasťou sústavy plánovitého riadenia hospodárstva. Finančné plány, finančné ekonomické nástroje*) a zásady finančného hospodárenia aktívne pôsobia pri zostavovaní štátneho plánu a hospodárskych plánov na ich efektívnosť, po zostavení plánu zabezpečujú jeho realizáciu a reagujú na odchýlky vznikajúce v priebehu plnenia plánu. Finančné hospodárenie je usporiadané tak, aby spoluvytváralo hmotnú zainteresovanosť na dobrých výsledkoch hospodárenia.

Ustanovenia prvej časti platia pre štátne hospodárske organizácie s priemyselnou, stavebnou a prevažne obchodnou činnosťou, organizácie zahraničného obchodu s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu a pre štátne hospodárske organizácie, ktorých finančné hospodárenie sa neriadi ustanoveniami druhej až štvrtej časti.

Ustanovenia druhej časti platia pre štátne hospodárske organizácie v pôsobnosti ministerstiev poľnohospodárstva a výživy na úseku poľnohospodárstva s výnimkami uvedenými v § 33 ods. 2.

Ustanovenia tretej časti platia pre štátne hospodárske organizácie, ktorých vzťah k štátnemu rozpočtu je určený finančným plánom.

Ustanovenia štvrtej časti platia pre štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi.

Ustanoveniami piatej časti sa správajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy federácie a republík (ďalej len „ústredné orgány“), štátne hospodárske organizácie a organizácie zahraničného obchodu s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu.

Ustanoveniami šiestej časti sa správajú všetky orgány hospodárskeho riadenia a všetky socialistické organizácie.

Spôsob hospodárenia organizácie sa riadi ustanoveniami vzťahujúcimi sa na jej hlavnú činnosť, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. V sporných prípadoch určí príslušné ministerstvo financií, ktoré ustanovenia prvej až štvrtej časti sa vzťahujú na príslušnú organizáciu.

Orgánmi hospodárskeho riadenia sa na účely tohto nariadenia rozumejú ústredné orgány, odborové (generálne) riaditeľstvá (ďalej len „odborové riaditeľstvá“) a národné výbory.

Výrobnou hospodárskou jednotkou sa na účely tohto nariadenia rozumie odborový podnik s pridruženými národnými podnikmi a účelovými organizáciami alebo trust podnikov pozostávajúci z odborového riaditeľstva a podriadených národných podnikov a účelových organizácií. Odborový podnik bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií sa za výrobnú hospodársku jednotku považuje iba z hľadiska plánovacieho stupňa; vytvára len podnikové fondy a odborový fond technického rozvoja.

Odborovým riaditeľstvom sa na účely tohto nariadenia rozumie riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky.

Podnikom sa na účely tohto nariadenia rozumie odborový podnik bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií, štátna hospodárska organizácia podriadená odborovému riaditeľstvu alebo národnému výboru, národný podnik alebo účelová organizácia pridružená k odborovému podniku, ako aj štátna hospodárska organizácia priamo riadená ústredným orgánom. Ustanovenia o podnikoch sa obdobne vzťahujú na odborové riaditeľstvá, pokiaľ ide o ich činnosť podnikového charakteru.

Pokiaľ toto nariadenie ustanovuje povinnosť vykonávať odvody do štátneho rozpočtu, rozumie sa tým pre odvody podnikov riadených orgánmi federácie štátny rozpočet federácie, pre odvody podnikov riadených orgánmi republík štátny rozpočet Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky podľa sídla podniku.

Podniky vytvárajú finančné zdroje, z ktorých sa časť odvádza formou odvodov a daní pre potreby spoločnosti, časť sa ponecháva pre potreby podnikov.

Základným finančným zdrojom podnikov je zisk.*)

Podnik je povinný použiť zisk najprv na splnenie svojich povinností, a to

Po vykonaní úhrad podľa odseku 1 používa podnik zisk najmä na tvorbu a doplnenie

Pokiaľ podnik nepoužil zisk podľa ustanovení odsekov 1 a 2, vedie ho ako nerozdelený zisk, ktorý sa prevádza do nasledujúceho roka.

Podniky vykonávajú

Podniky priamo riadené ústredným orgánom vykonávajú miesto odvodu podľa § 8 ods. 1 písm. b) odvod príslušnému ústrednému orgánu.

Podniky prispievajú odborovému riaditeľstvu na úhradu nákladov jeho činnosti.

Podnikom sa môžu uložiť tieto odvody odborovému riaditeľstvu:

Odborové riaditeľstvo určí výšku odvodov do odborových fondov podľa odseku 1 písm. b) a výšku príspevku podľa § 7 ods. 3 sadzbou z jednotného základu pre všetky podniky výrobnej hospodárskej jednotky, a to podľa pravidiel a na čas, ktoré určí štatút výrobnej hospodárskej jednotky.

Dodatkové odvody na odčerpanie prostriedkov, ktoré organizácia získala porušením cenových predpisov alebo v súvislosti so zmenami cien [§ 18 ods. 1 písm. a) zákona o odvodoch],**)

Dodatkové odvody na znovurozdelenie prostriedkov [§ 18 ods. 1 písm. c) zákona o odvodoch] vykonávajú

Dodatkový odvod stavebných podnikov z jednotnej základne určenej vládou [§ 18 ods. 1 písm. e) zákona o odvodoch] vykonávajú stavebné podniky do štátneho rozpočtu v lehote ustanovenej príslušným ministerstvom financií.

O výkone rozhodnutia, ktoré sa týka dodatkových odvodov podľa odseku 1 a 3, platí ustanovenie § 26 ods. 6 zákona o odvodoch.

Dodatkový odvod časti úspor mzdových prostriedkov vzniknutých uvoľnením pracovníkov pri likvidácii neefektívnych prevádzok, závodov, podnikov, prípadne časti úspor mzdových prostriedkov v dôsledku rôznych racionalizačných opatrení [§ 18 ods. 1 písm. g) zákona o odvodoch] vykonávajú štvrťročne odborové riaditeľstvá a hospodárske organizácie priamo podriadené ústrednému orgánu do osobitného fondu zriadeného na príslušnom ministerstve financií jednorazovou sumou za každého uvoľneného pracovníka v príslušnom štvrťroku vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej vo výrobnej hospodárskej jednotke (v podniku priamo podriadenom ústrednému orgánu) za minulý rok, a to najneskôr do 25. dňa po uplynutí štvrťroka.

Odvod podľa § 8 ods. 1 písm. c) vykonávajú hospodárske organizácie podriadené odborovému riaditeľstvu tomuto odborovému riaditeľstvu štvrťročne vo výške a lehote ním určenej.

Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe*) sa platí odvod z investičných prostriedkov do štátnych fondov na zúrodnenie pôdy.**)

Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe sa odvádzajú po dobu odňatia každoročne do fondov na zúrodnenie pôdy sumy podľa osobitných predpisov;*) odvod sa platí zo zisku podniku.

Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na zariadenie staveniska platí odvod investor z investičných prostriedkov.

Odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe podľa odseku 1 a 3 zvyšuje obstarávaciu cenu stavby.

Obratový fond slúži na krytie trvalej potreby zásob. Jeho zdrojom sú prídely z vytvoreného zisku podniku (§ 5 ods. 2), prípadne dotácie od nadriadeného orgánu alebo zo štátneho rozpočtu.

Na financovanie investičnej výstavby, projektovej dokumentácie, autorského dozoru a iných investícií podnik zriaďuje fond výstavby.

Fond výstavby sa tvorí prídelom z odpisov základných prostriedkov, prídelom zo zisku a ďalej z príjmov (tržieb) z predaja základných prostriedkov a investícií a z iných zdrojov podľa osobitných predpisov. Môže sa doplniť prídelmi od nadriadených orgánov (včítane účelových dotácií zo štátneho rozpočtu alebo štátneho fondu), príspevkami od iných podnikov a orgánov a prevodom z iných fondov.

Fond výstavby sa používa aj na splátky investičných a racionalizačných úverov a na príspevky iným investorom poskytované podľa osobitných predpisov. Prevody z tohto fondu do iných fondov nie sú dovolené.

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa tvorí prídelom zo zisku, a to minimálne vo výške ustanovenej osobitným predpisom; tento predpis upravuje aj podrobnosti o tvorbe a použití fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa môže zvýšiť prevodmi prostriedkov z odborového rezervného fondu, najviac však po horný limit ustanovený osobitným predpisom. Z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb možno prevádzať prostriedky do fondu výstavby; tento prevod musí schváliť príslušný orgán Revolučného odborového hnutia.

Pokiaľ podnik nevykoná určený minimálny prídel zo zisku do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, nesmie vyplácať ročné odmeny vedúcim hospodárskym pracovníkom a podiely na hospodárskych výsledkoch.

Zdrojom fondu odmien je časť zisku, ktorá zostane podniku po úhrade jeho povinností podľa § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až c).

Podnik môže prideliť zo zisku do fondu odmien najviac sumu ustanovenú podľa osobitných predpisov.***) To platí obdobne pre dopĺňanie fondu odmien z iných zdrojov s výnimkou účelových dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu.

Fond odmien sa môže doplniť prostriedkami na odmeny zo socialistického súťaženia, príspevkami a dotáciami od nadriadených, prípadne iných na to osobitne oprávnených orgánov a prevodmi z odborového rezervného fondu. Prevody z iných fondov do fondu odmien a prevody medzi fondami odmien podnikov nie sú prípustné.

Použitie prostriedkov fondu odmien upravujú osobitné predpisy,***) prípadne kolektívne zmluvy. Z fondu odmien možno po dohode s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia prevádzať prostriedky do iných fondov.

Podniky môžu vytvárať rizikový fond so súhlasom nadriadeného ústredného orgánu. Tento orgán môže ustanoviť, v ktorých podnikoch sa musí rizikový fond vytvárať. Spôsob tvorby a použitia tohto fondu ustanoví ústredný orgán po dohode s príslušným ministerstvom financií.

Organizácie výskumnej a vývojovej základne tvoria rezervný fond prídelom zo zisku. Výšku rezervného fondu určí nadriadený orgán. Prostriedky rezervného fondu sa používajú na krytie mimoriadnych hospodárskych rizík z výskumnej a vývojovej činnosti formou dotácie k výsledku hospodárenia. Prevody prostriedkov rezervného fondu do iných fondov nie sú dovolené.

Podnik môže so súhlasom nadriadeného ústredného orgánu, vydaným po dohode s príslušným ministerstvom financií, vytvárať ďalšie účelové fondy.

Obežné prostriedky podnikov sú kryté

Ak banka odmietne úver, je podnik povinný obežné prostriedky vylúčené z úverovania financovať z vlastných zdrojov, prípadne z prostriedkov poskytnutých odborovým riaditeľstvom (§ 25 ods. 2).

Prírastok trvalej potreby zásob proti stavu k 1. januáru bežného roka sa kryje vlastnými prostriedkami podnikov z rozdelenia zisku podľa § 5 ods. 2, a to prídelom do obratového fondu. Podniky sú vo výnimočných prípadoch oslobodené od tejto povinnosti, pokiaľ sa tento prírastok bude kryť dotáciou od nadriadených orgánov, prípadne zo štátneho rozpočtu alebo úverom podľa zásad pre úverovanie schválených vládou ČSSR. Prechodný prírastok zásob a prírastok ostatných obežných prostriedkov sa kryje stálymi pasívami, zostatkami podnikových neinvestičných fondov, bankovým úverom a ostatnými voľnými prostriedkami podnikov, prípadne z finančných zdrojov nadriadených orgánov.

Ak trvalá potreba zásob klesne pod úroveň predchádzajúceho roka, nemusí sa prírastok trvalej potreby zásob do obratového fondu v budúcich rokoch dopĺňať, kým táto potreba nepresiahne pôvodnú výšku.

Ustanovenia odseku 3 prvej vety a odseku 4 sa nevzťahujú na podniky s prevažne obchodnou činnosťou a ich odborové riaditeľstvá a na odbytové a zásobovacie organizácie.

Zdrojom financovania investičnej výstavby sú vlastné prostriedky podnikov, zdroje centralizované na nadriadených orgánoch, bankový úver, prostriedky štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov národných výborov, prípadne iné zdroje.

Spôsob financovania investičnej výstavby, zásady poskytovania dotácií na investície, úverovania investícií, združovania investičných prostriedkov a pravidlá výberového konania ustanovujú osobitné predpisy.

Náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja a ostatné náklady rozvoja vedy a techniky pre potreby podniku sa zahŕňajú do nákladov podniku prostredníctvom rezervy na technický rozvoj; výšku tvorby rezervy ustanoví ústredný orgán, v podnikoch (výrobných hospodárskych jednotkách) s činnosťou vo vybraných odboroch postupuje pri tom po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne s príslušnými republikovými ministerstvami výstavby a techniky.

Podrobnosti o použití rezervy na technický rozvoj upravuje osobitný predpis.*)

Pri vypracovaní ročnej účtovnej závierky zistí podnik definitívnu výšku zisku, zhodnotí výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie, vykoná záverečné vyrovnanie svojich záväzkov a rozhodne o prídeloch zisku do jednotlivých fondov. Ročnú účtovnú závierku schvaľuje nadriadený orgán.

Zostatky finančných prostriedkov podniku sa koncom roka prevádzajú do nasledujúceho roka.

Odborové riaditeľstvo hospodári oddelene

Odborové riaditeľstvo vytvára centralizáciou prostriedkov odborový fond výstavby, odborový rezervný fond a odborový fond technického rozvoja. Odborové riaditeľstvo zriaďuje za podmienok ustanovených v § 27 a 28 odborový fond geologických prác a odborový fond škôd a náhrad; môže tiež vytvárať (dopĺňať) rizikový fond obdobne podľa § 16 a ďalšie odborové účelové fondy obdobne podľa § 18. Nadriadený ústredný orgán po dohode s príslušným ministerstvom financií môže tvorbu určitého účelového odborového fondu uložiť.

Odborové riaditeľstvo po odvode sumy podľa § 10 ods. 1 hospodári oddelene aj s prostriedkami na úhradu nákladov na preškoľovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov pred nástupom do nového zamestnania, ktoré im odvádzajú hospodárske organizácie podľa § 8 ods. 1 písm. c).

Odborové riaditeľstvo nesmie použiť centralizované prostriedky na krytie svojej činnosti podnikového charakteru.

Odborový fond výstavby sa vytvára centralizáciou odpisov (ich časti) od podriadených podnikov, dotáciou z odborového rezervného fondu, dotáciou od nadriadeného orgánu, prípadne dotáciou zo štátneho rozpočtu.

Prostriedky odborového fondu výstavby sa používajú

Odborový rezervný fond sa vytvára jednorazovým odčerpaním prostriedkov rezervných fondov podriadených podnikov (§ 92) a centralizáciou časti ich zisku podľa zásad ustanovených v § 29. Do odborového rezervného fondu nemožno centralizovať odpisy a tržby z realizácie vyradených základných prostriedkov.

Prostriedky odborového rezervného fondu sa používajú

Odborové riaditeľstvá v pôsobnosti ministerstiev poľnohospodárstva a výživy, ktoré vytvárajú osobitný rezervný fond na krytie rozdielu v digescii cukrovky, povinne dotujú príslušnou sumou tento fond v rokoch, keď digescia prekročí 15 %, na krytie rozdielu pre prípady, keď digescia poklesne pod 15 %.

Odborový fond technického rozvoja sa vytvára centralizáciou časti zisku od podriadených podnikov, v odborovom podniku bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií prídelom zo zisku; môže sa doplniť aj účelovými dotáciami od nadriadeného orgánu alebo z iných zdrojov podľa osobitného predpisu.*) Nadriadený ústredný orgán určí minimálnu tvorbu odborového fondu technického rozvoja; pre výrobné hospodárske jednotky s činnosťou vo vybraných odboroch postupuje pri tom po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne s republikovými ministerstvami výstavby a techniky.

Prostriedky odborového fondu technického rozvoja sa používajú na financovanie technického rozvoja.

Ďalšie zdroje a ďalšie použitie fondu ustanovuje osobitný predpis.*)

Ministerstvá obchodu republík môžu určiť odborové riaditeľstvá, ktoré nemusia zriaďovať odborový fond technického rozvoja.

Odborové riaditeľstvo, v pôsobnosti ktorého sa ťažia nerastné suroviny, vytvára so súhlasom príslušného ministerstva financií z príspevkov, prípadne z centralizovaných prostriedkov odborový fond geologických prác. Tento fond slúži predovšetkým na financovanie predbežného a podrobného geologického prieskumu ložísk včítane prevodov preskúmaných zásob do vyšších kategórií alebo ich prehodnotenie. Prostriedky tohto fondu nemožno prevádzať do iných fondov a na iné účely.

Odborové riaditeľstvo, v pôsobnosti ktorého sa vykonáva vyhľadávanie a prieskum ložísk, výstavba alebo likvidácia banských diel a zariadení, dobývanie a ťažba nerastov, ako aj ich úprava a zušľachťovanie v súvislosti s dobývaním môže so súhlasom príslušného ministerstva financií vytvárať z príspevkov podnikov, prípadne z centralizovaných prostriedkov odborový fond škôd a náhrad. Tento fond sa používa predovšetkým na úhradu škôd vzniknutých uvedenou činnosťou na hmotnom majetku iných socialistických organizácií a na majetku občanov. Prostriedky tohto fondu nemožno prevádzať do iných fondov (s výnimkou fondu výstavby) a na iné účely.

Odborové riaditeľstvo vykonáva plánované znovurozdelenie zisku a odpisov v rámci výrobnej hospodárskej jednotky, a to tak, že centralizuje prostriedky od podnikov formou dodatkových odvodov do príslušných odborových fondov a používa ich podľa § 24 a 25.

Dodatkové odvody podnikov na znovurozdelenie prostriedkov sa určia na základe prepočtov plánovaných zdrojov a potrieb podnikov. Pri tom sa postupuje podľa týchto zásad:

Znovurozdelením prostriedkov sa nesmú zastierať rozdiely medzi dobre a zle hospodáriacimi podnikmi.

Pri znovurozdelení prostriedkov vnútri výrobných hospodárskych jednotiek riadených orgánmi republík s podnikmi na území oboch republík sú orgány vykonávajúce, prípadne navrhujúce znovurozdelenie povinné prerokovať návrhy na znovurozdelenie s príslušnými orgánmi druhej republiky; pokiaľ ide o výrobné hospodárske jednotky riadené federálnymi orgánmi, informujú orgány vykonávajúce, prípadne navrhujúce znovurozdelenie o týchto návrhoch príslušné orgány oboch republík.

Dodatkové odvody a dotácie určené na znovurozdelenie prostriedkov sa môžu v priebehu roka zmeniť len vtedy, ak dôjde k takej zmene plánu, že je nevyhnutné vykonať zmenu vzťahu podniku k výrobnej hospodárskej jednotke.

Ustanovenia § 20 a § 22 ods. 2 platia obdobne pre výrobnú hospodársku jednotku.

Ústredné orgány vytvárajú rezortný fond technického rozvoja a rezortný rezervný fond, prípadne so súhlasom príslušného ministerstva financií ďalšie účelové fondy.

Rezortný fond technického rozvoja sa vytvára odvodom časti prostriedkov z odborových fondov technického rozvoja a odvodom časti zisku priamo podriadených podnikov, a to vo výške ustanovenej nadriadeným ústredným orgánom. Prostriedky tohto fondu sa používajú na poskytovanie neinvestičných dotácií odborovým riaditeľstvám a podnikom na úlohy a niektoré činnosti v oblasti vedy a techniky a na financovanie úloh rezortného plánu rozvoja vedy a techniky. Ďalšie zdroje a ďalšie použitie tohto fondu ustanovuje osobitný predpis.*)

Rezortný rezervný fond sa vytvára a používa za podmienok ustanovených v § 32.

Zostatky fondov ústredných orgánov koncom roka neprepadajú. To platí obdobne pre zostatok odpisov základných prostriedkov.

Znovurozdelenie prostriedkov medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami a medzi podnikmi priamo podriadenými ústrednému orgánu vykonáva nadriadený ústredný orgán.

Za účelom znovurozdelenia prostriedkov centralizuje nadriadený ústredný orgán

Nadriadený ústredný orgán ustanoví dodatkové odvody na znovurozdelenie obdobne podľa zásad ustanovených v § 29 ods. 2 a týchto ďalších zásad:

V rámci znovurozdelenia prostriedkov používa nadriadený ústredný orgán centralizované prostriedky takto:

S jednotlivými druhmi centralizovaných prostriedkov podľa odseku 2 až 4 hospodári nadriadený ústredný orgán oddelene.

Inak platia pre znovurozdelenie prostriedkov medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami a medzi podnikmi priamo podriadenými ústrednému orgánu obdobne ustanovenia § 29 ods. 3 a 5.

Federálne ministerstvo palív a energetiky a ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík v odvetví potravinárskeho priemyslu môžu za podmienok ustanovených príslušným ministerstvom financií na ich návrh vykonávať aj znovurozdelenie zisku medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami.

Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na:

Ustanovenia tejto časti sa nevzťahujú na tieto organizácie v pôsobnosti ministerstiev poľnohospodárstva a výživy:

O použití zisku platia ustanovenia § 5 ods. 1 a 3.

Po vykonaní úhrad povinností podľa § 5 ods. 1 používa podnik zisk na tvorbu a dopĺňanie

Podniky vykonávajú odvody podľa § 7, § 9 ods. 1 a 4 a platia príspevky nadpodnikovým orgánom vo výške ustanovenej ministerstvami poľnohospodárstva a výživy republík.

O použití odpisov základných prostriedkov platí ustanovenie § 6 s tým, že odborové riaditeľstvo pri znovurozdeľovaní prostriedkov postupuje obdobne podľa § 29.

Zdrojom krytia obežných prostriedkov podnikov je predovšetkým obratový fond; dopĺňa sa prídelmi zo zisku. Pri rozdeľovaní zisku je podnik povinný zabezpečiť, aby výška tohto fondu neklesla pod úroveň dosiahnutú k 1. januáru 1967.

Pre financovanie obežných prostriedkov platia obdobne ustanovenia § 19; prírastok trvalej potreby zásob sa môže kryť úverom podľa zásad pre úverovanie schválených vládou ČSSR.

Zásoby štátnych hmotných rezerv v poľnohospodárskych nákupných a zásobovacích podnikoch sa kryjú obratovým fondom.

O tvorbe a použití fondu výstavby platí obdobne ustanovenie § 13; fond výstavby sa používa aj na úhradu príspevku a členských podielov pri obstarávaní spoločných investícií.

Odborové riaditeľstvá môžu vykonávať znovurozdelenie odpisov základných prostriedkov obdobne podľa § 29.

Pre tvorbu a použitie fondu kultúrnych a sociálnych potrieb platí ustanovenie § 14.

O fonde odmien platí ustanovenie § 15 s tým, že sa môže tiež dopĺňať prídelom z rezervného fondu.

Fond bytovej výstavby vytvárajú podniky podľa potreby na zabezpečenie stabilizácie a reprodukcie pracovných síl v poľnohospodárstve.

Zdrojmi fondu bytovej výstavby sú:

O tvorbe a použití rizikového fondu platí obdobne ustanovenie § 16.

V rezervnom fonde sústreďujú podniky zdroje potrebné na preklenutie výkyvov svojho hospodárenia. Rezervný fond sa vytvára a dopĺňa prídelmi zo zisku a používa sa za podmienok ustanovených ministerstvami poľnohospodárstva a výživy republík po dohode s ministerstvami financií republík. Rezervný fond možno použiť na prídely do ostatných fondov.

O financovaní nákladov na technický rozvoj platí obdobne ustanovenie § 21.

O finančnom hospodárení odborových riaditeľstiev platia ustanovenia § 23 až 29.

Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík vytvárajú rezortné fondy obdobne podľa § 31 a vykonávajú znovurozdelenie obdobne podľa § 32.

Štátnym poľnohospodárskym podnikom sa poskytujú zo štátneho rozpočtu podľa smerníc vydaných v súlade so zásadami ustanovenými Federálnym ministerstvom financií po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom poľnohospodárstva a výživy

O financovaní investičnej výstavby a o hodnotení výsledkov platia primerane ustanovenia § 20 a 22.

Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na štátne hospodárske organizácie

Federálne ministerstvo financií môže na základe návrhu príslušného orgánu federácie rozhodnúť, že štátna nepriemyselná hospodárska organizácia týmto orgánom riadená, ktorá nie je uvedená v odseku 1 a nepodlieha odvodu zo zisku, dôchodkovej dani ani dani zo zisku podľa osobitných predpisov,*) sa spravuje ustanoveniami tretej časti; v tom prípade ustanoví pre túto organizáciu aj spôsob hmotnej zainteresovanosti. Ministerstvá financií republík môžu po dohode s Federálnym ministerstvom financií rozhodnúť obdobne pri štátnych nepriemyselných hospodárskych organizáciách riadených ústrednými orgánmi republík.

Spôsob financovania plánovaných potrieb podnikov a ich záväzný finančný vzťah k štátnemu rozpočtu sa ustanoví, s výnimkou príspevku na sociálne zabezpečenie, vo finančnom pláne a štátnom rozpočte podľa ustanovení tejto časti.

Záväzným finančným vzťahom podniku k štátnemu rozpočtu sa rozumie rozdiel medzi plánovanou tvorbou zdrojov a plánovanými potrebami, vyplývajúci zo schváleného finančného plánu podniku.

Vo finančnom pláne podniku sa plánuje tvorba finančných zdrojov aj ich použitie. Finančne sa zabezpečujú všetky plánované potreby na prevádzku aj na investície.

Finančný plán podniku schvaľuje jeho nadriadený orgán.

O použití zisku a odpisov základných prostriedkov podniku platia ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 a § 6.

Podniky vykonávajú odvody a platia príspevok na sociálne zabezpečenie podľa osobitných predpisov**) a ďalej, pokiaľ im boli uložené, aj

Ročná povinnosť odvodu podľa odseku 1 písm. c) je podniku ustanovená vo finančnom pláne.

Na úhradu plánovaného nedostatku prevádzkových prostriedkov sa poskytujú podniku zo štátneho rozpočtu prostredníctvom nadriadeného orgánu tieto dotácie:

Ústredný orgán môže ako podmienku pre poskytnutie dotácie ustanoviť splnenie ukazovateľa plánu. Tento orgán tiež určí spôsob výpočtu normy úhrady plánovaných strát.

Čerpanie neinvestičných dotácií sa vykonáva preddavkove spravidla vo výške jednej tretiny sumy pripadajúcej podľa plánu na príslušný štvrťrok.

Termín preddavkového čerpania sa určí na 23. až 25. deň každého mesiaca.

Po uplynutí každého štvrťroka vykoná podnik vyúčtovanie a rozdiel medzi skutočným nárokom a poskytnutými preddavkami vyúčtuje vždy pri čerpaní preddavku na nasledujúci mesiac (okrem posledného štvrťroka v roku).

Pre tvorbu a použitie fondov podnikov platia ustanovenia prvej časti s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 4.

Pri fondoch, pri ktorých je určená minimálna výška alebo minimálny prídel, sa do finančného plánu zahŕňa len minimálny prídel; v podnikoch so zainteresovanosťou na medziročnom prírastku zisku sa postupuje podľa § 57 ods. 2.

Prírastok trvalej potreby zásob sa kryje doplnením obratového fondu zo zisku, prípadne dotáciou.

O zriaďovaní ďalších fondov platí obdobne ustanovenie § 18.

Pre finančné hospodárenie podniku platia aj ustanovenia § 20 a § 22.

Pre finančné hospodárenie výrobných hospodárskych jednotiek a súčinnosť ústredných orgánov pri hospodárení štátnych hospodárskych organizácií platia ustanovenia prvej časti, druhej a tretej hlavy. Nadriadený ústredný orgán vytvára rezortný fond technického rozvoja, rezortný rezervný fond a fondy uvedené v § 60 až 62. Ak nadriadený ústredný orgán plní funkciu výrobnej hospodárskej jednotky, vytvára aj rezortný fond výstavby. Ďalšie rezortné fondy možno vytvárať len so súhlasom príslušného ministerstva financií.

Pre financovanie technického rozvoja podnikov a výrobných hospodárskych jednotiek platí § 21, prípadne 26.

Na splnení ukazovateľov uvedených v § 56 sú podniky zainteresované podielom, výšku ktorého ustanoví vláda Československej socialistickej republiky pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu federácie.

Podnik so zainteresovanosťou na medziročnom prírastku zisku (znížení straty oproti minulému roku) zahrnie podiel do svojho finančného plánu a používa ho na prídely do svojich fondov nad určenú minimálnu výšku, najviac však po určený limit.

Z prírastku zisku dosiahnutého nad plánovanú výšku (z úspory z plánovanej straty dosiahnutej nad plánovanú výšku) dostane podnik určený podiel znížený o 30 %.

Podnik používa v priebehu roka podiel hmotnej zainteresovanosti, dosiahnutý z nadplánového zisku alebo zo zníženia straty oproti plánu, na krytie prevádzkových potrieb a v súlade s právnymi predpismi na prídely do fondu odmien, prípadne do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.

O podiely hmotnej zainteresovanosti sa upravuje štvrťročné vyúčtovanie odvodu časti zisku alebo štvrťročné vyúčtovanie dotácie na úhradu plánovanej straty.

Pri neplnení plánovanej tvorby zisku za uplynulý štvrťrok upraví podnik odvod časti zisku podľa percenta plnenia plánu zisku a prípadný preplatok zúčtuje s najbližším preddavkom.

Sadzba príspevku na sociálne zabezpečenie podnikov tvorí 25 % zo základu*) s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 3.

V podnikoch železničnej a vodnej dopravy, spojov, geodézie a kartografie, v strojových počtovníckych staniciach a vojenských kúpeľných a rekreačných zariadeniach tvorí sadzba príspevku na sociálne zabezpečenie 10 % zo základu.

Štátne hospodárske organizácie peňažníctva a poisťovníctva príspevok na sociálne zabezpečenie neodvádzajú.

Hmotná zainteresovanosť podnikov železničnej a vodnej dopravy sa určí podielom z nadplánového zisku, prípadne podielom zo zníženia straty oproti plánu.

Rezortný fond technického rozvoja a rezortný rezervný fond Federálneho ministerstva dopravy je určený pre železničnú, vodnú a leteckú dopravu.

Federálne ministerstvo dopravy vytvára pre odbor železničnej dopravy aj fond škôd z prepravy a fond bonifikácie.

Hmotná zainteresovanosť podnikov spojov sa určí podielom z nadplánového zisku.

Federálne ministerstvo spojov vytvára aj rizikový fond.**)

Hmotná zainteresovanosť podnikov štátnych lesov sa určí podielom z nadplánového zisku, prípadne podielom zo zníženia straty oproti plánu.

Ministerstvá lesného a vodného hospodárstva republík vytvárajú pre odvetvia štátnych lesov aj kalamitný fond a fond pestovateľskej činnosti.

Hmotná zainteresovanosť podnikov povodí sa určí podielom z nadplánového zisku, prípadne podielom zo zníženia straty oproti plánu. Podnikom povodí sa poskytujú dotácie k cene vody.

Hmotná zainteresovanosť podnikov štátneho a armádneho filmu sa určí podielom z nadplánového zisku, prípadne z úspory straty oproti plánu.

Podniky štátneho a armádneho filmu nemusia kryť prírastok trvalej potreby zásob obratovým fondom.

Hmotná zainteresovanosť podnikov geodézie a kartografie sa určí podielom z nadplánového zisku.

Hmotná zainteresovanosť strojových počtovníckych staníc sa určí podielom z nadplánového zisku, prípadne podielom z úspory straty oproti plánu.

Hmotná zainteresovanosť vojenských kúpeľných a rekreačných zariadení sa určí podielom z úspory straty oproti plánu, prípadne podielom z nadplánového zisku.

Hmotnú zainteresovanosť štátnych hospodárskych organizácií peňažníctva a poisťovníctva ustanoví príslušné ministerstvo financií.

Pre podniky riadené národnými výbormi podliehajúce odvodu zo zisku alebo dôchodkovej dani platia ustanovenia § 4, § 5 ods. 1 písm. a) a c), ods. 2 a ods. 3, § 7 ods. 1 písm. a) a d),§ 12 až 15, § 17 a § 19 až 22 s odchýlkou uvedenou v odseku 3.

Podniky môžu vytvárať rizikový fond so súhlasom krajského národného výboru, ktorý môže určiť podniky, v ktorých sa musí vytvárať rizikový fond. Spôsob tvorby a použitie tohto fondu určuje krajský národný výbor po dohode s príslušným ministerstvom financií.

Výšku rezervy na technický rozvoj určuje obdobne podľa § 21 krajský národný výbor po dohode s príslušným ministerstvom financií.

Ustanoveniami druhej časti sa spravuje štátny majetok hlavného mesta Prahy.

Národné výbory vytvárajú fond výstavby a rezervný fond z odvodov podnikov uvedených v § 69 ods. 1 a hospodária s nimi účelove pre potreby týchto podnikov. Okresné národné výbory môžu vytvárať tieto fondy aj z odvodov podnikov riadených mestskými a miestnymi národnými výbormi, a to po dohode s nimi. Obdobne môžu postupovať aj Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.

Krajské národné výbory môžu po dohode s okresnými národnými výbormi vykonať podľa potreby znovurozdelenie zostatkov fondov uvedených v odseku 1.

Zostatky fondov národných výborov koncom roka neprepadajú.

Fond výstavby národného výboru sa vytvára odvodom časti odpisov podnikov. Národný výbor môže previesť do tohto fondu prostriedky zo svojho rezervného fondu.

Fond výstavby národného výboru sa používa na účelové dotácie do fondu výstavby podnikov, na financovanie ich plánovanej investičnej výstavby, splátok investičných úverov, prípadne na združovanie prostriedkov na investície.

Odvod odpisov podnikov do fondu výstavby národného výboru sa vykonáva podľa zásad uvedených v § 29 ods. 2 písm. a) a b). Odvod odpisov sa určí absolútnou sumou.

Ustanovenia § 29 ods. 3 a 5 platia obdobne s tým rozdielom, že vzťahom podniku k výrobnej hospodárskej jednotke sa rozumie vzťah podniku k národnému výboru, ktorý vytvára fond výstavby.

Spôsob vykonávania odvodov odpisov do fondu výstavby národného výboru určuje tento národný výbor.

Výšku penále zo súm včas neodvedených určujú krajské národné výbory po dohode s ministerstvom financií republiky.

Rezervný fond národného výboru sa vytvára jednorazovým odčerpaním zostatku zrušených rezervných fondov podnikov.

Rezervný fond národného výboru sa používa

Vzťah podnikov vodného hospodárstva riadených národnými výbormi, podnikov mestskej hromadnej dopravy, domových správ a podnikov bytového hospodárstva, výpočtových stredísk, ústavov kozmetiky, teplárenských podnikov a podnikov výstavníctva k rozpočtu riadiacich národných výborov je určený finančnými plánmi týchto podnikov, ktoré schvaľuje riadiaci národný výbor.

Vzťahom podnikov uvedených v odseku 1 k rozpočtu riadiaceho národného výboru sa rozumie rozdiel medzi plánovanou tvorbou zdrojov a plánovanými potrebami vyplývajúci zo schváleného finančného plánu podniku.

Vo finančnom pláne podniku sa zabezpečujú všetky plánované potreby na prevádzku a investície. Neinvestičné dotácie zvyšujúce tržby sa neposkytujú.

Pre použitie zisku platia ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 2.

Domové správy a podniky bytového hospodárstva používajú odpisy základných prostriedkov

Podniky vodného hospodárstva riadené národnými výbormi a teplárenské podniky odvádzajú odpisy základných prostriedkov v plnej výške do rozpočtu riadiaceho národného výboru.

Podniky mestskej hromadnej dopravy, výpočtové strediská, ústavy kozmetiky a podniky výstavníctva používajú odpisy základných prostriedkov

Podniky vykonávajú

Odvod podľa odseku 1 písm. b) vykonávajú podniky podľa § 26 zákona o odvodoch; ročná povinnosť odvodu je podniku určená vo finančnom pláne.

Na úhradu plánovaného nedostatku prostriedkov poskytuje riadiaci národný výbor zo svojho rozpočtu podnikom dotácie na úhradu plánovanej straty alebo dotácie k zisku, pokiaľ nestačí na krytie plánovaných potrieb.

Riadiaci národný výbor môže viazať poskytnutie dotácií podnikom na splnenie ukazovateľa plánu, ktorý určí.

Neinvestičné dotácie sa poskytujú preddavkove podľa rozhodnutia riadiaceho národného výboru.

Po uplynutí každého štvrťroka (okrem posledného štvrťroka v roku) vyúčtuje podnik rozdiel medzi skutočným nárokom a poskytnutými preddavkami.

Pri prekročení plánovanej straty môže národný výbor zvýšenú potrebu prídelu uhradiť podniku z vlastných zdrojov. Berie pritom do úvahy, či prekročenie plánovanej straty ovplyvnil výkon v súlade so záujmami spoločnosti.

Pre tvorbu a použitie fondov podnikov platia ustanovenia § 12 až 15 s odchýlkou uvedenou v odseku 2.

Pri fondoch, pri ktorých je určená minimálna výška alebo minimálny prídel, sa do finančného plánu zahŕňa len minimálny prídel.

Pre finančné hospodárenie podnikov platia ustanovenia § 19, 20 a 22 s odchýlkou uvedenou v odseku 2.

Ustanovenie § 19 ods. 3 sa nevzťahuje na podniky domových správ a bytového hospodárstva. Prírastok trvalej potreby zásob v týchto podnikoch sa kryje vlastnými zdrojmi trvalej povahy, prípadne dotáciou z rozpočtu riadiaceho národného výboru.

Pre hmotnú zainteresovanosť podnikov platia ustanovenia § 56 až 58.

Spôsob hmotnej zainteresovanosti ustanovujú ministerstvá financií republík na návrh príslušných odvetvových ústredných orgánov a po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (národnými výbormi hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy).

Sadzba príspevku na sociálne zabezpečenie tvorí pre podniky vodného hospodárstva riadené národnými výbormi, ústavy kozmetiky, teplárenské podniky a podniky výstavníctva 25 %.

Sadzba príspevku na sociálne zabezpečenie tvorí v podnikoch mestskej hromadnej dopravy a výpočtových strediskách 10 %.

Domové správy a podniky bytového hospodárstva príspevok na sociálne zabezpečenie neodvádzajú.

Pre podniky uvedené v § 69 ods. 1 a § 74 ods. 1 platia ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) a § 9 ods. 1 a 4.

Podniky uvedené v odseku 1 vykonávajú odvod na úhradu dodatkových odvodov podľa § 18 ods. 1 písm. g) zákona o odvodoch riadiacemu národnému výboru vo výške a lehote ním určenej. Národný výbor nižšieho stupňa odvedie sumu vo výške podľa § 10 ods. 1 okresnému národnému výboru (v lehote ním určenej) a ten potom súhrnne krajskému národnému výboru v lehote ním určenej. Krajské národné výbory vykonajú odvod podľa § 10 ods. 1.

Podniky uvedené v odseku 1 sa spravujú pri vykonávaní odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe ustanovením § 11.

Riadiaci národný výbor určí organizáciám mestského hospodárstva, prípadne aj iným organizáciám so zlúčenou hospodárskou a rozpočtovou činnosťou spôsob finančného hospodárenia.

Odvod z odpisov základných prostriedkov do štátneho rozpočtu vykonávajú ústredné orgány, ak plánovaná tvorba odpisov (včítane zostatkovej ceny vyradených základných prostriedkov) všetkých organizácií (§ 2 ods. 5) nimi riadených presahuje podiel z plánovaných investícií ustanovený ročne vládou Československej socialistickej republiky, do výšky ktorého možno použiť odpisy na financovanie investícií a splácanie investičných úverov v bežnom roku. Odvod je ustanovený štátnym rozpočtom na bežný rok na jednotlivé ústredné orgány absolútnou sumou, ktorú tvorí rozdiel medzi plánovanou tvorbou odpisov podľa prvej vety a podielom z plánovaných investícií.

Plánovaná ročná tvorba odpisov sa pre potrebu určenia odvodu z odpisov základných prostriedkov vypočíta podľa priemerného stavu základných prostriedkov v plánovanom roku v súlade s finančným plánom.

Plánovanými investíciami podľa odseku 1 na určenie odvodu z odpisov sa rozumie objem investičnej výstavby plánovaný na príslušný rok*) a objem plánovaných splátok bankových investičných úverov a pôžičiek.

Výpočet výšky odpisov, ktoré ústrednému orgánu zostanú na použitie, sa určí súčtom týchto hodnôt:

Odvodová povinnosť sa v odvodovom období nemení, ani keď v priebehu tohto obdobia dôjde v skutočnej tvorbe odpisov k odchýlkam oproti plánu.

Odvod z odpisov základných prostriedkov (§ 86 ods. 1) sa vykonáva v mesačných splátkach, a to vždy najneskôr piaty deň po uplynutí mesiaca vo výške jednej dvanástiny celoročnej odvodovej povinnosti ustanovenej v štátnom rozpočte.

Odvod sa vykonáva priamo na účet štátneho rozpočtu spravovaný príslušným ministerstvom financií.

Výrobné hospodárske jednotky a podniky priamo riadené ústredným orgánom vykonávajú odvody z odpisov základných prostriedkov na osobitný účet rezortu.

Ústredným orgánom sa v štátnych rozpočtoch môžu určiť objemy finančných rezerv; tieto rezervy používajú ústredné orgány v podnikoch nimi riadených na ekonomické vyrovnanie nepriaznivých hospodárskych dôsledkov vzniknutých zmenami plánov a na zabezpečovanie hospodárskej stability.

Finančné rezervy podľa odseku 1 sa môžu doplniť aj z ďalších zdrojov. Spôsob tvorby a použitie finančných rezerv ústredných orgánov federácie ustanovuje Federálne ministerstvo financií; spôsob tvorby a použitie finančnej rezervy ústredných orgánov republík sa upraví podľa zásad ustanovených Federálnym ministerstvom financií.

Ustanoveniami tejto časti sa spravujú všetky orgány hospodárskeho riadenia a všetky socialistické organizácie, pokiaľ ďalej nie je ustanovené ináč.

Organizácie môžu použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci ustanovených podmienok a len na účely, na ktoré sa poskytli.

Štátne hospodárske organizácie, v ktorých sa podľa tohto nariadenia rezervné fondy ďalej nezriaďujú, prevedú zostatky doterajších rezervných fondov na nadriadené orgány. Spôsob prevodov a použitie týchto zostatkov ustanoví Federálne ministerstvo financií po dohode s ministerstvami financií republík.

Organizácie zahraničného obchodu, s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu, použijú prostriedky zrušených rezervných fondov na vytvorenie obratových fondov a na doplnenie rizikových fondov.

Štátne hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne si časť zostatkov rezervných fondov ku dňu účinnosti tohto nariadenia vlády určenú nadriadeným orgánom ponechajú a zvyšok prevedú na nadriadený orgán.

Socialistické organizácie a národné výbory sa môžu zúčastňovať príspevkami na investičnej výstavbe a prevádzke, najmä školských, zdravotníckych, sociálnych, rekreačných, telovýchovných a kultúrnych zariadení, miestnych komunikácií, vodohospodárskych zariadení, verejného osvetlenia a zariadení pracovnej rehabilitácie. Tieto príspevky sa môžu použiť len na účel, na ktorý sa poskytli.

Združovanie prostriedkov a poskytovanie príspevkov upravuje Federálne ministerstvo financií po dohode s ministerstvami financií republík.*)

V prípadoch, keď mzdový vývoj v socialistickej organizácii v priebehu roka vážne ohrozuje dodržanie limitu mzdových prostriedkov, môže nadriadený orgán, prípadne príslušný ústredný orgán (krajský národný výbor) v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi obmedziť právo organizácie disponovať prostriedkami na jej účte.**)

Ak podnik, odborové riaditeľstvo alebo ústredný orgán nevykoná včas odvod (preddavok na odvod) alebo dodatkový odvod do štátneho rozpočtu, rozpočtu národného výboru alebo štátneho fondu, zaplatí penále podľa § 27 ods. 1 zákona o odvodoch.

Ak odborové riaditeľstvo alebo podnik priamo podriadený ústrednému orgánu nevykoná včas odvod (preddavok na odvod) alebo dodatkový odvod na účet ústredného orgánu, môže mu tento orgán uložiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy.

Zo súm včas neodvedených odborovému riaditeľstvu zaplatí podnik penále vo výške určenej štatútom výrobnej hospodárskej jednotky.

Ak štátna hospodárska organizácia neoprávnene zvýši alebo zníži niektorý svoj fond,***) je povinná zaplatiť do štátneho rozpočtu penále za každý deň 0,1 % zo sumy, o ktorú bol fond neoprávnene zvýšený alebo znížený.

Štátna hospodárska organizácia, ktorá poruší ustanovenie § 14 ods. 3, je povinná odviesť nadriadenému orgánu sumu vo výške vyplatených ročných odmien vedúcim hospodárskym pracovníkom a podielov na hospodárskych výsledkoch. Ak príslušný finančný orgán zistí, že táto suma sa organizácii neodčerpala, uloží ju odviesť do štátneho rozpočtu.

Ak socialistická organizácia použije prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu na iné než určené účely, prípadne ak odčerpá prostriedky zo štátneho rozpočtu neoprávnene, platí postup a sankcie ustanovené zákonmi o rozpočtových pravidlách.

Ústredné orgány, národné výbory, odborové riaditeľstvá a socialistické organizácie sú povinné vytvárať podmienky pre rozvoj pracovnej iniciatívy a zabezpečovať aktívnu účasť pracujúcich na riadení národného hospodárstva, najmä v spolupráci s Revolučným odborovým hnutím.

Výnimky z tohto nariadenia môže povoliť vláda Československej socialistickej republiky. Jednotlivým organizáciám riadeným orgánmi federácie môže povoliť výnimku Federálne ministerstvo financií, jednotlivým organizáciám riadeným orgánmi republík ministerstvá financií republík; s výnimkou organizácií riadených národnými výbormi postupujú pritom ministerstvá financií republík po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

Federálne ministerstvo financií alebo ministerstvá financií republík môžu upustiť od vymáhania penále (pokút) a iných sankcií ustanovených právnymi predpismi za nevčasné, nesprávne alebo neúplné vykonanie platieb do štátneho rozpočtu, do rozpočtov národných výborov a do štátnych fondov v prípadoch, keď podniky riadené federálnymi orgánmi alebo orgánmi republík vykonajú podľa pokynov príslušného ministerstva financií vlastnými pracovníkmi kontrolu svojich povinností voči štátnemu rozpočtu a rozpočtom národných výborov a štátnym fondom za obdobie do konca roka 1970 a v lehote ním ustanovenej odvedú neprávom zadržané sumy.

Osobitné predpisy ustanovujú nevyhnutné odchýlky v spôsobe finančného hospodárenia pre oblasť obrany a bezpečnosti štátu, uránového priemyslu a štátnych hmotných rezerv.

Účelové znovurozdeľovanie cenových prirážok a zrážok (včítane mimoriadnych cenových prirážok a zrážok) v zahraničnom obchode upraví Federálne ministerstvo financií.

Zrušujú sa:

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.