119/1980 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správyViac
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach
Znenie účinné:
od do
Neplatné znenie pre dnes
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Podľa účinnosti
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).
Audit integrity
Overovanie...
Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...
Školskými zariadeniami na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy sú detské domovy
a osobitné výchovné zariadenia (ďalej len „zariadenia“).
(2)
Za mládež sa na účely tejto vyhlášky považujú maloletí vo veku od troch do osemnástich
rokov, prípadne do skončenia prípravy na povolanie.
(3)
Ústavná výchova1) sa vykonáva v detských domovoch alebo v osobitných výchovných zariadeniach. Ústavná
výchova mládeže, u ktorej sa podľa osobnej dokumentácie alebo pri komplexnom vyšetrení2) zistilo, že jej vývin bol v doterajšom prostredí ohrozený, sa vykonáva v detských
domovoch. Ústavná výchova mládeže, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistili aj
nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, osobných vlastnostiach a v charakterovom vývine
(ďalej len „ťažko vychovateľná mládež“), sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach.
(4)
Ochranná výchova3) sa vykonáva len v osobitných výchovných zariadeniach.
(5)
Do detských domovov sa umiestňuje mládež obidvoch pohlaví. Do osobitných výchovných
zariadení sa umiestňuje mládež spravidla oddelene podľa pohlavia.
(6)
Ako súčasť zariadení sa môžu zriaďovať samostatné výchovné skupiny pre mládež, ktorá
sa pripravuje na vykonávanie povolania alebo pre mládež v pracovnom pomere (ďalej
len „pracovno-výchovné skupiny“). Pracovno-výchovné skupiny sa zriaďujú v objektoch
organizácií, s ktorými mládež umiestnená v zariadeniach uzavrela pracovný pomer alebo
učebný pomer.
(7)
Ak to vyžaduje mentálne, zmyslové, rečové alebo telesné postihnutie maloletého, vykonáva
sa ústavná výchova v internátnych školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť
alebo v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej
republiky alebo v zariadeniach v pôsobnosti Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej
socialistickej republiky.
Detské domovy sa členia na domovy internátneho typu a domovy rodinného typu. V domovoch
internátneho typu sa zabezpečuje ústavná výchova mládeže s predpokladaným krátkodobým
pobytom, v detských domovoch rodinného typu ústavná výchova mládeže s predpokladaným
dlhodobým pobytom. Osobitným rodinným typom detského domova je detské mestečko.
(2)
Do detských domovov sa umiestňuje mládež
a)
s nariadenou ústavnou výchovou,
b)
ktorú treba okamžite umiestniť do náhradnej výchovy nahrádzajúcej výchovu rodičov
dovtedy, kým rozhodne súd,4)
c)
na základe dohody rodičov alebo iného zákonného zástupcu (ďalej len „zákonný zástupca“)
s národným výborom.5)
(3)
Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu v detskom domove internátneho
typu je výchovná skupina. Zaraďuje sa do nej mládež obidvoch pohlaví vo veku od troch
do osemnástich rokov, prípadne do ukončenia prípravy na povolanie.
(4)
V detskom domove internátneho typu možno z výchovných dôvodov výnimočne utvoriť výchovnú
skupinu pre mládež predškolského veku alebo výchovnú skupinu pre mládež staršiu ako
15 rokov, prípadne rodinné bunky.
(5)
V jednom detskom domove internátneho typu sú najmenej dve výchovné skupiny. Do jednej
výchovnej skupiny sa zaraďuje pätnásť maloletých; výnimočne možno na prechodný čas
zriadiť výchovnú skupinu s dvanástimi maloletými so súhlasom národného výboru, ktorý
zariadenie odborne vedie.
(6)
Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu v detskom domove rodinného typu
je rodinná bunka. V jednom detskom domove rodinného typu sú najmenej dve rodinné bunky.
Do rodinnej bunky sa zaraďuje osem až desať maloletých obidvoch pohlaví vo veku od
troch rokov do ukončenia prípravy na povolanie.
Podľa veku mládeže sa osobitné výchovné zariadenia diferencujú6) na:
a)
detské výchovné ústavy,
b)
výchovné ústavy pre mládež,
c)
výchovné ústavy pre deti a mládež,
d)
detské diagnostické ústavy,
e)
diagnostické ústavy pre mládež.
(3)
Podľa stupňa obťažnosti výchovy sa osobitné výchovné zariadenia diferencujú6) na:
a)
detské výchovné ústavy a výchovné ústavy pre mládež,
b)
detské výchovné ústavy so zvýšenou výchovnou starostlivosťou a výchovné ústavy pre
mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou,
c)
výchovné ústavy pre mládež - ochranné.
(4)
Ústavy s výchovno-liečebným režimom sa diferencujú podľa veku, stupňa obťažnosti
výchovy a podľa mentálnej úrovne mládeže.6)
(5)
Pre mentálne postihnutú a ťažko vychovateľnú mládež sa zriaďujú samostatné osobitné
výchovné zariadenia diferencované podľa veku, pohlavia a stupňa obťažnosti výchovy.6)
Do detského výchovného ústavu sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou
ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá neukončila dochádzku do
základnej školy, základnej deväťročnej školy alebo osobitnej školy, u ktorej sa pri
komplexnom vyšetrení zistila jej narušenosť.
(2)
Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu je výchovná skupina. Detský výchovný
ústav má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je pätnásť maloletých.
V detskom výchovnom ústave pre mládež mentálne postihnutú je v jednej výchovnej skupine
dvanásť maloletých. Výnimočne možno na prechodný čas so súhlasom národného výboru,
ktorý zariadenie odborne vedie, zaradiť do výchovnej skupiny dvanásť maloletých a
do výchovnej skupiny pre mentálne postihnutú mládež desať maloletých.
Do detského výchovného ústavu so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa umiestňuje
ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou
výchovou, ktorá neukončila dochádzku do základnej školy, základnej deväťročnej školy
alebo osobitnej školy, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistil vyšší stupeň obťažnosti
výchovy; preraďujú sa doň aj maloletí z detského výchovného ústavu, ktorých prevýchova
v tomto zariadení nebola úspešná.
(2)
Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu je výchovná skupina. Detský výchovný
ústav so zvýšenou výchovnou starostlivosťou má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej
výchovnej skupine je dvanásť maloletých a vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých
desať maloletých. V odôvodnených prípadoch možno so súhlasom národného výboru, ktorý
zariadenie odborne vedie, počet maloletých vo výchovnej skupine znížiť na desať, vo
výchovnej skupine pre mentálne postihnutých maloletých na osem.
Do výchovného ústavu pre mládež sa umiestňuje ťažko vychovateľná mládež s nariadenou
ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou, ktorá ukončila dochádzku na základnej
škole, základnej deväťročnej škole alebo osobitnej škole, u ktorej sa pri komplexnom
vyšetrení zistila jej narušenosť.
(2)
Základnou organizačnou jednotkou kolektívu mládeže je výchovná skupina. Výchovný
ústav pre mládež má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine je pätnásť
maloletých a vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých dvanásť maloletých. Vo
výnimočných prípadoch možno so súhlasom národného výboru, ktorý zariadenie odborne
vedie, zaradiť do výchovnej skupiny dvanásť maloletých a do výchovnej skupiny pre
mentálne postihnutých desať maloletých.
Do výchovného ústavu pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa umiestňuje
ťažko vychovateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou
výchovou, ktorá ukončila dochádzku na základnej škole, základnej deväťročnej škole
alebo osobitnej škole, u ktorej sa pri komplexnom vyšetrení zistil vyšší stupeň jej
narušenosti; preraďujú sa doň aj maloletí z výchovného ústavu pre mládež, ktorých
prevýchova v tomto zariadení nebola úspešná.
(2)
Základnou organizačnou jednotkou kolektívu mládeže je výchovná skupina. Výchovný
ústav pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou má najmenej tri výchovné skupiny.
V jednej výchovnej skupine je dvanásť maloletých, vo výchovnej skupine pre mentálne
postihnutých desať maloletých. V odôvodnených prípadoch možno so súhlasom národného
výboru, ktorý zariadenie odborne vedie, počet maloletých vo výchovnej skupine znížiť
na desať a vo výchovnej skupine pre mentálne postihnutých na osem.
(3)
Pri výchovných ústavoch pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou sa zriaďujú
triedy na doplnenie vzdelania mládeže.
Výchovný ústav pre mládež - ochranný je zariadenie s prísnym výchovným režimom pre
ťažko vychovateľnú mládež s uloženou ochrannou výchovou, pre recidivistov a pre ťažko
vychovateľnú mládež s opakovanými útekmi zo zariadení; preraďuje sa doň mládež z ostatných
typov výchovných ústavov pre mládež, ktorej prevýchova nebola úspešná. Do výchovného
ústavu pre mládež - ochranného sa zaraďuje mládež, len pokiaľ je to žiadúce; po skončení
pobytu v tomto zariadení sa vracia do výchovného ústavu, z ktorého bola preradená.
(2)
Základnou organizačnou jednotkou kolektívu mládeže je výchovná skupina. Výchovný
ústav pre mládež - ochranný má najmenej tri výchovné skupiny. V jednej výchovnej skupine
je desať maloletých. V odôvodnených prípadoch možno so súhlasom národného výboru,
ktorý zariadenie odborne vedie, počet maloletých vo výchovnej skupine znížiť na osem.
(3)
Výchovný ústav pre mládež - ochranný sa spravidla zriaďuje ako samostatné zariadenie.
Vo výchovných ústavoch pre mládež so zvýšenou výchovnou starostlivosťou možno zriadiť
oddelenie s ochranným režimom, ak ho možno umiestniť v osobitnej budove alebo v oddelenej
časti budovy.
Ústav s výchovno-liečebným režimom sa spravidla zriaďuje ako samostatné zariadenie.
V osobitných výchovných zariadeniach možno zriadiť oddelenie s výchovno-liečebným
režimom, ak je možnosť umiestniť ho v osobitnej budove alebo v oddelenej časti budovy
a ak je zabezpečená odborná a zdravotná starostlivosť. Oddelenie s výchovno-liečebným
režimom plní úlohy ústavu s výchovno-liečebným režimom.
(2)
Do ústavu s výchovno-liečebným režimom alebo do oddelenia s výchovno-liečebným režimom
sa zaraďuje predovšetkým mládež, u ktorej sa zistila duševná porucha,7) v dôsledku ktorej nemôže byť vychovávaná v ostatných zariadeniach na výkon ústavnej
výchovy alebo ochrannej výchovy a ani liečená v zdravotníckom zariadení.
(3)
Starostlivosť v ústavoch s výchovno-liečebným režimom a v oddeleniach s výchovno-liečebným
režimom sa podriaďuje osobitným výchovno-vzdelávacím, psychologickým a zdravotníckym
požiadavkám.
(4)
Pri ústave s výchovno-liečebným režimom sa zriaďuje základná škola, základná deväťročná
škola alebo osobitná škola. Tieto školy patria do kategórie škôl pre mládež vyžadujúcu
osobitnú starostlivosť.8)
(5)
Ústavy s výchovno-liečebným režimom sa môžu zriaďovať podľa druhu a stupňa postihnutia
mládeže.
Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy pre deti predškolského veku a pre
mládež dochádzajúcu do základnej školy, základnej deväťročnej školy, do základných
škôl a základných deväťročných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,
do osobitnej školy alebo pomocnej školy, ktorá má nariadenú ústavnú výchovu alebo
uloženú ochrannú výchovu, prípadne mládež, o umiestnenie ktorej požiadali národný
výbor zákonní zástupcovia.9)
(2)
Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy pre mládež v pracovnom pomere
alebo v učebnom pomere a pre žiakov stredných škôl s nariadenou ústavnou výchovou
alebo uloženou ochrannou výchovou.
(3)
Diagnostické ústavy na základe komplexného vyšetrenia rozmiestňujú mládež do príslušných
typov detských domovov a osobitných výchovných zariadení a do internátnych škôl pre
mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(4)
Základnou jednotkou detského kolektívu a kolektívu mládeže v diagnostických ústavoch
je výchovná skupina. Diagnostické ústavy majú najmenej tri výchovné skupiny. Do jednej
výchovnej skupiny sa zaraďuje najviac dvanásť maloletých.
(5)
Komplexné vyšetrenie mládeže v diagnostickom ústave trvá spravidla osem týždňov.
(6)
Pri detských diagnostických ústavoch sa môže zriadiť materská škola, základná škola,
základná deväťročná škola alebo osobitná škola. Pri diagnostických ústavoch pre mládež
sa zriaďujú triedy na doplnenie a prehĺbenie vzdelania mládeže.
Podľa mentálnej úrovne mládeže sa pri osobitných výchovných zariadeniach zriaďujú:
a)
základné školy a základné deväťročné školy,
b)
odborné učilištia a stredné odborné učilištia,
c)
osobitné školy,
d)
osobitné odborné učilištia.
(2)
Príprava mládeže na povolanie sa v zariadeniach zabezpečuje aj
a)
zriaďovaním pracovno-výchovných skupín,
b)
uzatváraním učebných pomerov alebo pracovných pomerov,
c)
štúdiom na stredných školách alebo vysokých školách.
(3)
Mládež, ktorá ukončila povinnú školskú dochádzku a ktorá vzhľadom na stupeň obťažnosti
výchovy alebo stupeň mentálnej úrovne neuzavrela pracovný alebo učebný pomer alebo
ktorá neštuduje, si osvojuje pracovné návyky v zariadení činnosťou, ktorú vymedzí
jeho riaditeľ.
Výchova mládeže v zariadeniach a výchovné opatrenia
Výchova v zariadeniach a v diagnostických ústavoch nahrádza výchovu a starostlivosť,
ktorú by mládeži mali poskytovať jej zákonní zástupcovia.
(2)
V záujme úspešnej výchovy mládeže riaditeľ zariadenia je oprávnený najmä
a)
na nevyhnutný čas obmedziť návštevy zákonných zástupcov, ak narúšajú výchovný proces,
b)
vrátiť odosielateľovi listovú alebo balíkovú zásielku adresovanú maloletému, ak odôvodnene
predpokladá, že jej obsah je z výchovného a zdravotného hľadiska škodlivý,
c)
prevziať do dočasnej úschovy predmety, ktorých používanie sa mládeži nedovoľuje alebo
ktoré by mohli ohroziť jej zdravie a bezpečnosť,
d)
zakázať výstrednosti v odievaní, v úprave vlasov a v dekoratívnej kozmetike.
(3)
Podrobnosti o organizácii výchovno-vzdelávacej práce v zariadeniach a z toho vyplývajúce
práva a povinnosti maloletých a ich zákonných zástupcov určuje vnútorný poriadok zariadenia
schválený národným výborom, ktorý zariadenie odborne vedie.
(4)
Maloletí mladší ako osemroční môžu tráviť voľný čas mimo priestorov zariadenia len
pod dohľadom výchovného pracovníka, maloletí starší ako osemroční s vedomím výchovného
pracovníka aj bez jeho dohľadu.
(5)
Riaditeľ zariadenia môže po predbežnom písomnom vyjadrení orgánu starostlivosti o
rodinu a deti okresného národného výboru, v územnom obvode ktorého majú zákonní zástupcovia
bydlisko, výnimočne povoliť maloletému dočasný pobyt u zákonných zástupcov, prípadne
aj u osôb maloletému blízkych alebo u iných osôb v rodinnom pomere,10) predovšetkým v čase ich pracovného voľna.
(6)
Maloletého mladšieho ako pätnásť rokov na dočasný pobyt zo zariadenia preberá aspoň
jeden zo zákonných zástupcov alebo iná osoba uvedená v odseku 5, ktorá ho v určenom
termíne odovzdá späť do starostlivosti zariadenia.
(7)
Ak maloletého z dočasného pobytu u zákonných zástupcov alebo u iných osôb uvedených
v odseku 5 nevrátili do zariadenia v určenom termíne, jeho vrátenie zabezpečí pracovník
zariadenia poverený riaditeľom zariadenia v úzkej spolupráci s okresným národným výborom,
v obvode ktorého má maloletý trvalý pobyt. Ak sa však maloletý napriek tomu nevráti,
okresný národný výbor podá príslušnému súdu návrh na opätovný výkon súdneho rozhodnutia
o nariadení ústavnej výchovy alebo uložení ochrannej výchovy.
(8)
Riaditeľ zariadenia môže v záujme úspešnej výchovy maloletého s nariadenou ústavnou
výchovou podmienečne umiestniť v súvislosti s jeho pracovným pomerom, s učebným pomerom
alebo štúdiom mimo zariadenia; pri maloletých s uloženou ochrannou výchovou môže riaditeľ
z výchovných dôvodov podať súdu návrh na podmienečné umiestnenie maloletého mimo zariadenia.
(9)
Ak maloletý, u ktorého sa urobili opatrenia podľa odseku 8, sa riadne nespráva, riaditeľ
zariadenia ho povolá späť do zariadenia a súčasne dá príslušnému súdu podnet na zrušenie
podmienečného umiestnenia maloletého mimo zariadenia.
Vo výchovných ústavoch pre mládež možno z výchovných dôvodov dočasne vylúčiť z kolektívu
maloletého staršieho ako pätnásť rokov, najdlhšie však na čas päť dní v mesiaci; toto
výchovné opatrenie sa vykonáva v oddelenej miestnosti.
(2)
V osobitne odôvodnených prípadoch, najmä na odvrátenie útoku na výchovného pracovníka
alebo chovanca, na zamedzenie bitky medzi chovancami a na zamedzenie výtržníckeho
správania spôsobeného alkoholom, výchovní pracovníci v osobitných výchovných zariadeniach
a v diagnostických ústavoch na upokojenie maloletého môžu použiť primerané opatrenia.
(3)
O použití opatrení podľa odseku 1 a 2 zariadenie vyhotoví záznam, ktorý sa uloží
v osobnom spise maloletého. Odpis záznamu zariadenie zašle do troch dní prokurátorovi.11)
Pri detských domovoch sa zriaďuje združenie priateľov detského domova, pri osobitných
výchovných zariadeniach a pri diagnostických ústavoch poradný zbor; ich členmi môžu
byť občania, pracovné kolektívy závodov, podnikov, družstiev a zástupcovia spoločenských
organizácií. Združenie priateľov pri detskom domove a poradný zbor poskytujú riaditeľom
všestrannú pomoc pri zabezpečovaní podmienok pre výchovu mládeže v zariadeniach. Činnosť
a spôsob hospodárenia združenia priateľov detského domova a poradného zboru sa spravuje
predpismi pre činnosť združenia rodičov a priateľov školy.12)
Do zariadení sa neprijíma mládež s duševnými alebo prenosnými chorobami, ani s inými
chorobami v akútnom štádiu, a deti a mládež, ktorým je uložené karanténne opatrenie.
(2)
Do detského domova sa môže prijať mentálne postihnutý žiak osobitnej školy, ak má
v domove súrodenca a ak je možno zabezpečiť jeho dochádzku do osobitnej školy v sídle
detského domova.
(3)
Prijatie maloletého, predĺženie ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy, prípadne
nástup výkonu trestu odňatia slobody oznámi zariadenie do troch dní súdu, ktorý nariadil
ústavnú výchovu alebo uložil ochrannú výchovu, ďalej orgánu starostlivosti o rodinu
a deti príslušnému podľa bydliska maloletého a jeho zákonným zástupcom. Rovnako postupuje
zariadenie aj pri premiestnení alebo podmienečnom umiestnení maloletého mimo zariadenia
a pri jeho prepustení. Osobitné výchovné zariadenie oznámi prepustenie maloletého
aj orgánu Verejnej bezpečnosti a okresnému národnému výboru príslušnému podľa bydliska
maloletého.
(4)
Ak diagnostický ústav zistí, že maloletý z vážnych zdravotných alebo iných dôvodov
nemôže byť vychovávaný v zariadeniach, riaditeľ ústavu podá okresnému národnému výboru
príslušnému podľa trvalého bydliska maloletého podnet na jeho zaradenie alebo prijatie
do liečebného ústavu13) alebo do ústavu sociálnej starostlivosti.14)
(5)
Mládež sa zo zariadenia prepustí:
a)
ak súd zrušil ústavnú výchovu alebo ochrannú výchovu,
b)
na žiadosť zákonného zástupcu, ak bol maloletý umiestnený do detského domova podľa
§ 2 ods. 2 písm. c),
c)
pri dosiahnutí osemnástich rokov veku, pokiaľ dobrovoľne nezotrvá v zariadení do
ukončenia prípravy na povolanie,
d)
pri dosiahnutí devätnástich rokov, ak bola predĺžená ústavná výchova alebo ochranná
výchova, pokiaľ dobrovoľne nezotrvá v zariadení do ukončenia prípravy na povolanie,
e)
ak bol maloletý prijatý do zariadenia uvedeného v odseku 4.
(6)
Pri prepustení maloletého zariadenie odovzdá maloletého zákonným zástupcom alebo
osobám označeným v príslušnom rozhodnutí.
(7)
Ak bol maloletý v detskom domove umiestnený na žiadosť zákonného zástupcu, zákonný
zástupca je povinný najneskoršie mesiac vopred oznámiť riaditeľovi zariadenia, že
chce prevziať maloletého do svojej starostlivosti, pokiaľ termín jeho prepustenia
nebol vopred záväzne dohodnutý. Ak zákonný zástupca počas pobytu neplnil voči maloletému
riadne svoje povinnosti, hoci jeho rodičovské práva neboli obmedzené, alebo ak riaditeľ
zariadenia odôvodnene predpokladá, že prevzatie maloletého do starostlivosti zákonného
zástupcu nie je na prospech maloletého, navrhne príslušnému národnému výboru, aby
urobil potrebné opatrenia.
(8)
Ak ústavná výchova alebo ochranná výchova splnila svoj účel, riaditeľ zariadenia
po predchádzajúcej dohode s orgánom starostlivosti o rodinu a deti príslušným podľa
bydliska zákonného zástupcu podá súdu návrh na prepustenie maloletého z ústavnej výchovy
alebo ochrannej výchovy.
(9)
Ak sa pri výkone ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy nedosiahli kladné výsledky,
a ak to vyžaduje záujem maloletého alebo ak sú pre to iné dôvody, riaditeľ zariadenia
podá príslušnému súdu včas návrh na predĺženie ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy
po dovŕšení osemnásteho roku veku chovanca.
V zariadeniach a v diagnostických ústavoch je nepretržitá celoročná prevádzka.
(2)
Prevádzka v zariadeniach môže byť dočasne obmedzená alebo prerušená iba zo závažných
dôvodov a za predpokladu, že starostlivosť o mládež sa riadne zabezpečí.
(3)
Prerušenie prevádzky povoľuje na návrh riaditeľa národný výbor, ktorý zariadenie
odborne vedie.
smernice Ministerstva školstva a kultúry z 10. júla 1964 č. 31 156/64-I na vykonanie
vládneho nariadenia č. 59/1964 Zb. o úlohách národných výborov pri starostlivosti
o deti (Vestník MŠK 1964 zošit 21 a Zbierka smerníc pre národné výbory por. č. 36/1964);
2.
smernice Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 23. júna 1970
číslo 8170-I/70 o výchove a vzdelávaní zanedbaných a prospechove oneskorených cigánskych
detí (Zvesti MŠ a MK SSR 1970 zošit 14-15) registrované v čiastke 38/1970 Zb.;
3.
organizačné smernice Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z
10. júla 1972 č. 6398/1972-I/2 pre detské domovy, osobitné výchovné a diagnostické
ústavy v znení úpravy z 15. mája 1975 č. 4239/1975-I a úpravy z 20. decembra 1976
č. 14 016/76-I (uverejnené vo Zvestiach MŠ a MK SSR ročník 1972 zošit 8, ročník 1975
zošit 6, ročník 1977 zošit 2 a ako smernice č. 1/1973 Ú. v. SSR v znení úpravy č.
7/1975 Ú. v. SSR a úpravy č. 4/1977 Ú. v. SSR) registrované v čiastkach 20/1972 Zb.,
22/1975 Zb. a 7/1977Zb.
Smernice Ministerstva školstva SSR z 15. novembra 1977 č. 11 583/1977-I, ktorými
sa vydáva normatív ošatenia a osobných potrieb detí a mládeže umiestnených v zariadeniach
školskej správy, ktoré zabezpečujú ústavnú alebo ochrannú výchovu a normatív výbavy
pre dospelých chovancov prepustených z ústavnej alebo ochrannej výchovy (zošit 3/1978
Zvesti MŠ a MK SSR, č. 3/1978 V. v. SSR pre NV ).
16)
Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach
pre mládež.