Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 41/1984 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách

Na pozemných komunikáciách¹) sa smú používať len vozidlá, ktoré svojou konštrukciou, vyhotovením a technickým stavom spĺňajú požiadavky bezpečnej a plynulej premávky, neohrozujú bezpečnosť a zdravie osôb, neznečisťujú a nepoškodzujú pozemné komunikácie a neznehodnocujú životné prostredie nad mieru prípustnú podľa jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky.

Podmienky, ktoré musí vozidlo spĺňať z hľadiska konštrukcie a vyhotovenia, sú uvedené v druhej až piatej časti tejto vyhlášky. Pritom nie je rozhodujúce, či je vozidlo zapísané v evidencii vozidiel a vybavené štátnou poznávacou značkou, či nie.

Cestným vozidlom (motorovým alebo nemotorovým) sa na účely tejto vyhlášky rozumie vozidlo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2 a je vyrobené a určené na premávku na pozemných komunikáciách.

Zvláštnym vozidlom (motorovým alebo nemotorovým) sa na účely tejto vyhlášky rozumie vozidlo vyrobené a určené na iné účely než na premávku na pozemných komunikáciách, po ktorých sa pohybuje iba vo výnimočných prípadoch. Je to napr. poľnohospodársky a lesný traktor, jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves, samochodný poľnohospodársky a lesný stroj, pojazdný stroj a jeho súprava a motorový ručný vozík. Pojazdným pracovným strojom nie je vozidlo, ktoré je postavené na kompletnom podvozku automobilu alebo jeho prívesu a návesu.

Základné rozdelenie a druhy vozidiel uvádza osobitný predpis.²)

Ustanovenia tejto vyhlášky platné pre autobusy platia, pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre trolejbusy.

Pre električky platí § 11 ods. 1 písm. a) až c), § 12 ods. 2, § 21 ods. 1 prvá veta a ods. 2, 3 a 7, § 22 ods. 1, 2, 6 a 8, § 23 ods. 1, § 27 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 28 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 31 ods. 10, § 33 ods. 1, 4 až 7, § 41 ods. 1 a 2, § 43 ods. 3 prvá veta a ods. 5, 7 a 8, § 44 ods. 1, 2, 4 a primerane 5, § 46 ods. 2, § 47 ods. 1, 2 a 4, § 48 ods. 1, 2, 4 a 6, § 49 ods. 1 a 3, § 50 ods. 1 prvá a štvrtá veta, ods. 3 a 4, § 53 ods. 1 s výnimkou druhej aliney, ods. 2 a ods. 3 prvá, druhá a štvrtá veta, § 54 ods. 1 prvá veta, § 55 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 57 ods. 3 a 6.

Ustanovenia tejto vyhlášky platné pre nákladné automobily (kategórie N) a ich prípojné vozidlá platia aj pre špeciálne automobily²) a ich prípojné vozidlá, a pokiaľ nie je ustanovené inak, aj pre cestné ťahače.

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na vozidlá ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktoré určia príslušné ministerstvá; pre tieto vozidlá môžu príslušné orgány ustanoviť osobitné podmienky.

V premávke na pozemných komunikáciách sa smú používať iba vozidlá,

Na pozemných komunikáciách sa pásové vozidlá smú používať, len ak sú vybavené gumovými pásmi alebo oceľovými pásmi s gumovými vankúšmi na oporných plochách; nosné kladky musia byť samostatne odpružené a vybavené gumovými obručami s výškou najmenej 40 mm.

Pre vozidlá v medzinárodnej premávke sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.³) Vozidlom v medzinárodnej premávke sa rozumie vozidlo, ktoré

Jazdná súprava vozidiel je v medzinárodnej premávke, ak spĺňa aspoň jedno jej vozidlo podmienky odseku 3.

Technickú spôsobilosť typov vozidiel, ktoré sa majú hromadne podľa typu vyrábať alebo hromadne podľa typu dovážať, schvaľuje na žiadosť výrobcu alebo dovozcu ústredný orgán štátnej správy vo veciach dopravy Českej republiky⁵) alebo ústredný orgán štátnej správy vo veciach dopravy Slovenskej republiky⁶) (ďalej len „príslušný orgán republiky“), a to podľa konečného vyhotovenia prototypu alebo vozidla z overovacej série alebo dovezených vzorkových vozidiel a príslušnej technickej dokumentácie. Podmienkou schválenia typu je splnenie podmienok ustanovených v druhej až piatej časti tejto vyhlášky a zabezpečenie náhradných dielcov a servisu po dobu najmenej 10 rokov po dokončení výroby alebo dovozu vozidiel schváleného typu. Hromadnou výrobou a hromadným dovozom sa na účely tejto vyhlášky rozumie výroba alebo dovoz viacerých ako 5 vozidiel rovnakého typu a vyhotovenia dovedna.

Na schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla sa vyžaduje schválenie vozidla alebo jeho výstroja a súčastí podľa predpisov o homologizácii (overovaní zhodností)⁷) z hľadísk ustanovených v druhej a tretej časti tejto vyhlášky; schvaľovanie vykonáva Federálne ministerstvo dopravy, potrebné skúšky vykonávajú a protokoly o nich vystavujú organizácie,⁸) ktoré tým poverí Federálne ministerstvo dopravy po prerokovaní s ich nadriadeným ústredným orgánom. Ak predpisy uvedené v prvej vete neustanovia spôsob skúšania typu vozidla, jeho výstroja a súčastí, skúšky sa vykonávajú podľa jednotných podmienok ustanovených Federálnym ministerstvom dopravy. Ak osobitný predpis⁷) neustanovuje povinnosť overovať, či sa v priebehu sériovej výroby typu vozidla, jeho výstroja a súčastí plnia podmienky schválenej homologizácie, musia tak urobiť príslušné organizácie⁸) najmenej raz za rok, a to na náklady výrobcu (dovozcu).

Výrobca alebo dovozca je povinný k žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla predložiť najmä

Príslušný orgán republiky môže predpísať predloženie ďalšej technickej dokumentácie, najmä podrobných výkresov a výpočtov, stanoviska orgánu hygienickej služby, protipožiarnej ochrany a pod., uložiť vykonanie úplných prevádzkových skúšok typu vozidla, prípadne ďalších skúšok a ustanoviť podmienky pre tieto skúšky.

Výrobca alebo dovozca je povinný na požiadanie požičať príslušnému orgánu republiky na primeraný čas vozidlo, ktorého typ má byť alebo je schválený, na overenie v premávke včítane súpravy dielcov na zabezpečenie dobrého technického stavu a prevádzkyschopnosti v priebehu skúšok.

Príslušný orgán republiky pri schválení technickej spôsobilosti typu vozidla so súhlasom Federálneho ministerstva vnútra určí, či vozidlo bude vzhľadom na svoju konštrukciu a jazdné vlastnosti evidované a vybavené štátnou poznávacou značkou alebo či sa pripúšťa do prevádzky bez štátnej poznávacej značky. Ak to vyžaduje konštrukcia alebo predpokladaný spôsob používania vozidla, určí ďalšie, prípadne osobitné podmienky prevádzky. Pre typ, ktorého technickú spôsobilosť schváli, vystaví „Osvedčenie o technickej spôsobilosti typu vozidla“ a „Základný technický opis schváleného typu vozidla“ s obmedzenou platnosťou, ktorý je pre výrobcu alebo dovozcu podkladom na vyplnenie technického preukazu pre vozidlo, ktoré bude evidované a vybavené štátnou poznávacou značkou, alebo technického osvedčenia pre vozidlo, ktoré nebude vybavené štátnou poznávacou značkou.

Skúšky typu vozidla podľa odsekov 4 a 5 sa vykonávajú na náklady výrobcu, prípadne dovozcu vozidla.

Výrobca je povinný predložiť pred zavedením do výroby príslušnému orgánu republiky na schválenie každú zmenu, ktorú hodlá urobiť na type už schválenom a ktorá by sa odlišovala od údajov v podkladoch požadovaných v odseku 3 alebo údajov v „Základnom technickom opise schváleného typu vozidla“. Dovozca je povinný predložiť tieto zmeny na schválenie ešte pred dovozom upravených vozidiel.

Schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla platí pre všetky vyrobené alebo dovezené vozidlá, ktoré svojím vyhotovením a vystrojením plne zodpovedajú schválenému typu.

Schválenie technickej spôsobilosti typov nie je potrebné pre vozidlá vyrobené alebo dovezené pred 1. 7. 1972, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 15 km.h^-1; toto ustanovenie sa nevzťahuje na kolesové a pásové traktory.

Na účely tejto vyhlášky sa odôvodnenými prípadmi hromadne dovezeného vozidla rozumie sanitné vozidlo, ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi,^8a) ale nemusí byť podľa nich schválené.

Technickú spôsobilosť výstroja a súčastí dôležitých pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré sa hromadne vyrábajú alebo sa dovážajú prostredníctvom dovozcu, schvaľuje príslušný orgán republiky na základe predložených vzoriek a príslušnej dokumentácie. Pri výstroji a súčastiach, ktoré sa schvaľujú podľa predpisov o homologizácii, schváli príslušný orgán republiky iba ich použitie na type vozidla.

Pre schválenie typov hasiacich prístrojov (§ 78) platia osobitné predpisy.⁹)

Zariadenie na pohon cestného motorového vozidla poháňaného skvapalneným plynom propán-bután musí byť schválené podľa osobitného predpisu.^9a)

Ak sa po schválení technickej spôsobilosti typu vozidla, prípadne jeho výstroja a súčastí zistia konštrukčné alebo výrobné závady, príslušný orgán republiky výrobcovi alebo dovozcovi uloží ich odstrániť a určí na to primeranú lehotu. Za tým účelom môže uložiť vykonanie prevádzkových skúšok, prípadne požičanie vozidla na ich vykonanie. Podľa závažnosti závad môže tiež výrobcovi alebo dovozcovi zakázať uvádzať vozidlá do prevádzky už uvedených. Náklady spojené s odstránením závad a vykonaním prevádzkových skúšok uhrádza výrobca, prípadne dovozca.

Príslušné orgány republík môžu u výrobcu, dovozcu, v predajnej organizácii, prípadne v opravovni kedykoľvek overiť, či vozidlá, ich súčasti a výstroj zodpovedajú schválenému typu a či sa dodržiavajú podmienky určené pri schválení technickej spôsobilosti. Federálne ministerstvo dopravy sleduje, ako sa vo výrobe i v dovoze uplatňujú, dodržiavajú a osvedčujú ustanovenia tejto vyhlášky. Výrobcovia, dovozcovia, predajné organizácie a opravovne sú povinné týmto orgánom kontrolu umožniť.

V záujme jednotnej technickej politiky v doprave Federálne ministerstvo dopravy zabezpečuje vzájomnú súčinnosť a koordináciu príslušných orgánov republík. Využíva na to podklady poskytované príslušnými orgánmi republík. Využíva na to podklady poskytované príslušnými orgánmi republík, najmä kópie opatrení vydaných v súvislosti so schvaľovaním technickej spôsobilosti typov vozidiel, súčastí a výstroja a v súvislosti s udeľovaním súhlasu na hromadné stavby a prestavby vozidiel.

Technickú spôsobilosť vozidla, ktoré sa nezhoduje s typom vozidla schváleným podľa § 3 tejto vyhlášky, schvaľuje na žiadosť príslušný orgán štátnej správy.^9b) K žiadosti sa musí priložiť

Predpokladom schválenia technickej spôsobilosti vozidla na prevádzku je

Pri nových vozidlách dovezených do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa pripúšťajú tieto odchýlky:

Pri ojazdených vozidlách sa okrem odchýlok uvedených v odseku 3 pripúšťajú tieto ďalšie odchýlky:

Ojazdeným vozidlom sa na účely tejto vyhlášky rozumie vozidlo, ktoré už bolo prevádzkované a evidované v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v inom štáte.

Na účely tejto vyhlášky sa odôvodnenými prípadmi jednotlivo dovezeného vozidla rozumie

Súhlas na stavbu jednotlivého vozidla sa udelí, len ak stavané vozidlo je odlišné od vozidiel hromadne vyrábaných alebo dovážaných prostredníctvom dovozcu a ak ide

Súhlas na stavbu jednotlivého prípojného vozidla sa udelí, len ak ide o prípojné vozidlo

Hromadnou stavbou sa rozumie stavba viacerých než 5 vozidiel rovnakého vyhotovenia u jedného prevádzkovateľa alebo podľa jednotnej dokumentácie.

Súhlas na prestavbu jednotlivého vozidla sa neudelí, ak ide

Zmena druhu paliva na pohon motora sa nepovažuje za prestavbu, ak túto zmenu pri tom istom type vozidla umožňuje výrobca. Pri schvaľovaní zmeny existujúceho druhu pohonu na pohon skvapalneným plynom propán-bután sa primerane použijú príslušné ustanovenia osobitného predpisu o podmienkach prevádzky vozidiel poháňaných stlačeným plynom.^12a)

Hromadnou prestavbou sa rozumie prestavba viacerých ako 5 vozidiel rovnakého vyhotovenia u jedného prevádzkovateľa alebo podľa jednotnej dokumentácie.

Schvaľovanie technickej spôsobilosti typov trolejbusov a električiek sa spravuje predpismi platnými pre dráhové vozidlá.¹³)

Vozidlá sa na účely tejto vyhlášky delia na tieto kategórie:

Do kategórie L patria motorové vozidlá

Do kategórie M patria motorové vozidlá,

Do kategórie N patria nákladné automobily

Prípojné vozidlá sa zaraďujú do kategórie O a delia sa na

Najväčšie prípustné rozmery vozidiel a jazdných súprav (ďalej len „súprava“) včítane nákladu sú:

Pevné časti vozidla - s výnimkou vozidiel so skriňovou karosériou a autobusov - nesmú prekročiť obrys ložnej miery ustanovený osobitnými predpismi pre prepravu po železnici.¹⁵)

Najväčšiu šírku vozidla smú presahovať dopredu i dozadu sklopné alebo ľahko poddajné časti spätných zrkadiel, pneumatiky v blízkosti styku s vozovkou, reťaze a im podobné zariadenia namontované na kolesách vozidla; bočné smerové svietidlá nesmú najväčšiu šírku vozidla presahovať viac ako o niekoľko málo centimetrov.

Vozidlá a súpravy - s výnimkou električiek a ich súprav - smú pri prechádzaní kruhovej zákruty s priemerom 360°, s vonkajším polomerom 12 m obrysom zaberať najviac 6,7 m šírky vozovky; pri nájazde z priamej jazdy do uvedenej zákruty nesmie žiadna časť vozidla alebo súpravy presahovať viac ako o 0,8 m, pri kĺbových autobusoch, kĺbových trolejbusoch a súpravách trolejbusov so špeciálnym spojovacím zariadením viac ako o 1,2 m dotyčnicu vonkajšieho kruhu zákruty. Hodnota vonkajších stopových priemerov zatáčania jednotlivého vozidla pri zatáčaní doľava alebo doprava smie byť najviac 20 m.¹⁶)

Pre používanie vozidiel na pozemných komunikáciách, ktoré včítane nákladu presahujú ustanovené rozmery, platia osobitné predpisy.¹⁷)

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

Nákladné automobily a autobusy kapotového alebo polokapotového vyhotovenia s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musia mať vpredu v zornom poli vodiča zariadenie (tykadlá) na vyznačenie najväčšej šírky vozidla alebo súpravy. Toto zariadenie musí byť aspoň v smere jazdy vozidla ľahko poddajné alebo poddajne upevnené na vozidle.¹⁸) Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. 7. 1972.

Vozidlá, ktorých šírka je väčšia ako 2,50 m, prípadne 2,65 m pri električkách, samochodné poľnohospodárske a lesné stroje (§ 69), pojazdné pracovné stroje (§ 70) a pracovné stroje a špeciálne automobily vykonávajúce prácu za jazdy alebo za státia v jazdnej dráhe [§ 52 ods. 1 písm. d)] musia byť na predných a zadných čelných plochách čo najbližšie k dolným a bočným obrysom vozidla označené červenými a bielymi pruhmi rovnako širokými, smerujúcimi od pozdĺžnej strednej roviny vozidla pod uhlom 45° nadol. Šírka farebného pruhu musí byť 70 až 80 mm. Minimálna plocha tohto označenia musí byť 0,10 m², pričom táto plocha musí mať tvar pravouholníka s dĺžkou strany najmenej 250 mm. V prípadoch, keď konštrukcia vozidla nedovoľuje vyznačenie výstražných farebných pruhov na pevnej časti vozidla, možno označenie urobiť na odnímateľných štítkoch, ktoré musia byť pri preprave na pozemných komunikáciách na vozidle pripevnené.

Voľný koniec antény, ktorá je dlhšia ako 1,40 m - s výnimkou výsuvných antén - musí byť pripevnený k vozidlu tak, aby anténa nepresahovala pôdorysný obrys vozidla. Nosiče batožiny a lyží, reklamné tabule, smerové tabuľky, označenie vozidiel taxislužby a iné príslušenstvá vozidiel musia byť spoľahlivo prichytené k vozidlu, nesmú - s výnimkou prichytenia - presahovať pôdorysný obrys strechy vozidla a nesmú mať žiadne hroty ani ostré hrany; vonkajšie časti včítane pripevňovacích častí musia mať polomer zakrivenia najmenej 2,5 mm. Nosiče batožiny a lyží musia umožňovať spoľahlivé upevnenie prepravovaných predmetov.

Hmotnosť vozidla - s výnimkou vozidiel uvedených v § 69 a 70 - nesená kolesami jednotlivých náprav a vyplývajúca z okamžitej hmotnosti vozidla musí byť rovnomerne rozložená. Pri vozidlách v prevádzke sa pripúšťa nerovnomernosť rozloženia hmotnosti vozidla na kolesá jednotlivých náprav medzi pravou a ľavou polovicou, pokiaľ to dovoľuje konštrukcia pneumatiky, najviac však 15 % hmotnosti pripadajúcej na nápravu. Hmotnosť pripadajúca na jednotlivé riadené nápravy motorového vozidla (včítane kĺbového autobusu) - merané pri státí na vodorovnej vozovke - nesmie poklesnúť pod 20 % a pri ostatných autobusoch pod 25 % okamžitej hmotnosti vozidla. Pre poľnohospodárske a lesné traktory platí ustanovenie § 67 ods. 4.

Hmotnosť pripadajúca na nápravu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel vybavených kolesami s pneumatikami nesmie prekročiť

Celková hmotnosť smie byť najviac:

Ak vozidlo má kolesá, ktoré nie sú vybavené pneumatikami (napr. plné gumové obruče alebo obruče pružnosťou im rovnocenné), hmotnosť vozidla pripadajúca na jednu nápravu nesmie byť väčšia ako 4 t.

Pre používanie vozidiel a súprav, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje prípustnú celkovú hmotnosť ustanovenú v odseku 3 alebo pri ktorých hmotnosť pripadajúca na nápravu presahuje hmotnosť uvedenú v odseku 2, platia osobitné predpisy.²⁰)

Pri vozidlách pohybujúcich sa sčasti alebo úplne na gumových pásoch nesmie hmotnosť pripadajúca na jednu vodiacu kladku na rovnej vozovke prekročiť 1,5 t. Pri vozidlách s celkovou hmotnosťou vyššou ako 8 t musia byť vodiace kladky umiestnené tak, aby pri stojacom vozidle hmotnosť pripadajúca na vodiacu kladku zdvihnutú o 60 mm nebola vyššia ako dvojnásobok hmotnosti prípustnej pre vodiacu kladku na rovnej vozovke.

Pásové vozidlo smie pôsobiť svojou hmotnosťou na vozovku medzi prvou a poslednou vodiacou kladkou najviac 4 t na 1 m vozovky. Ak je hmotnosť rozdelená na dva za sebou idúce páry pásov alebo na jednu nápravu a jeden pár pásov a ak vzdialenosť medzi stredmi prednej a zadnej dosadacej plochy je aspoň 3 m, môže dosahovať 6 t na 1 m vozovky.

Zapojenie vozidiel a prevádzka súprav sú dovolené len za týchto podmienok:

Ak nie je ďalej ustanovené inak, musí byť každé vozidlo vybavené najmenej dvoma od seba nezávislými brzdovými zariadeniami, z ktorých jedno umožňuje dostatočne jemné odstupňovateľné ovládanie pohybu vozidla a jeho účinné a spoľahlivé zastavenie (prevádzkové brzdenie), druhé zabezpečuje udržanie stojaceho vozidla (parkovacie brzdenie). Brzdové zariadenie na vozidlách kategórie M a N musia byť také, aby v prípade poruchy sústavy prevádzkového brzdenia umožňovali zastaviť vozidlo núdzovým brzdením. Vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia z hľadiska brzdenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi²²) a musia byť podľa nich schválené.

Sústava prevádzkového brzdenia musí umožniť ovládanie pohybu vozidla a jeho spoľahlivé, rýchle a účinné zastavenie pri akejkoľvek rýchlosti a pri každej okamžitej hmotnosti a na všetkých svahoch (v stúpaní aj klesaní), ktoré pri prevádzke vozidla prichádzajú do úvahy. Účinok prevádzkového brzdenia musí byť odstupňovateľný.²³) Vodič musí mať možnosť ovládať mechanizmus prevádzkového brzdenia bez zmeny polohy trupu zo svojho sedadla bez toho, že by sňal obe ruky z riadenia vozidla.²⁴)

Núdzové brzdenie musí umožniť zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia. Musí byť odstupňovateľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať riadenie vozidla najmenej jednou rukou.

Parkovacie brzdenie musí umožniť udržať stojace vozidlo alebo súpravu alebo prípojné vozidlo odpojené od ťažného vozidla na svahu (v stúpaní aj klesaní) i za neprítomnosti vodiča. Činné elementy vlastného brzdového mechanizmu parkovacieho brzdenia musia sa pritom udržiavať v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pri prípojných vozidlách musí byť umožnené ovládanie z pravej strany alebo zo zadnej časti vozidla osobou stojacou na zemi. Pri prívesoch určených na dopravu osôb musí byť ovládanie parkovacieho brzdenia vnútri vozidla.

Na nájazdové brzdenie sa využívajú sily, ktoré vyvoláva priblíženie prívesu k ťažnému vozidlu.

Odľahčovacie brzdenie musí umožniť obmedziť rýchlosť vozidla alebo ju udržať pri schádzaní zo svahu bez toho, že sa použije prevádzkové, núdzové alebo parkovacie brzdenie motorového vozidla. jeho úlohou nie je zastaviť vozidlo. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať riadenie vozidla najmenej jednou rukou.

Priebežné brzdenie je brzdenie vozidiel spojených do jazdnej súpravy, pri ktorom

Polopriebežné brzdenie je brzdenie vozidiel spojených do jazdnej súpravy, pri ktorom

Samočinné brzdenie je brzdenie, ktoré musí automaticky zastaviť prípojné vozidlo (vozidlá) pri oddelení vozidiel, ktoré boli spriahnuté do jazdnej súpravy, včítane pretrhnutia spájacieho zariadenia bez toho, že by ostatná časť jazdnej súpravy prestala byť brzdená.

Predpísaný brzdný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez toho, že by vozidlo vybočovalo zo smeru jazdy. Účinok prevádzkového brzdenia musí pôsobiť na kolesá tej istej nápravy súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Pri vozidlách kategórie M, N, O3 a O4 musí byť účinok prevádzkového brzdenia rozdelený na jednotlivé nápravy v medziach predpísaných z hľadiska bezpečnosti pri akejkoľvek okamžitej hmotnosti vozidla a za rozličných adhéznych podmienok.

Mechanické časti brzdového zariadenia, najmä pedál a jeho prichytenie, hlavné valce a ich piesty (pre kvapalinové sústavy), brzdič (pre vzduchotlakové sústavy), spojenie medzi pedálom a hlavným valcom alebo brzdičom, brzdové valce a ich piesty (pre kvapalinové a vzduchotlakové sústavy) a kľúče brzdového mechanizmu s pákami kľúčov musia byť dostatočne dimenzované, ľahko prístupné pre údržbu a musia dávať najmenej také záruky bezpečnosti, aké sa požadujú na ostatných podstatných častiach vozidla (napríklad na mechanizme riadenia); za týchto podmienok sa mechanické časti brzdového zariadenia považujú za neporušiteľné. Pokiaľ by porucha jedinej z týchto častí znemožnila brzdenie vozidla s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, musí byť táto časť z kovu alebo z materiálu ekvivalentných vlastností a nesmie sa podstatnejšie deformovať pri normálnej činnosti brzdovej sústavy.

Vôľa bŕzd, ktorá vznikla ich opotrebením, sa musí dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým samočinným zariadením; okrem toho ovládací mechanizmus, prevod a vlastné brzdy musia vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zohriatí bŕzd alebo pri určitom opotrebení brzdového obloženia zodpovedajúcom hodnote nastavenia predpísanej výrobcom vozidla bol zabezpečený brzdný účinok bez toho, že by ich bolo treba ihneď nastaviť. Pri vozidlách s celkovou hmotnosťou najmenej 5,5 t musí byť kontrola hrúbky brzdového obloženia možná bez demontáže brzdových bubnov a celých štítov.

Vzduchotlakové alebo zmiešané brzdové systémy vozidiel v súpravách sa musia na zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti v súpravách spojiť vzduchotlakovým dvojhadicovým spájacím systémom s predpísanými spojkovými hlavicami.²⁵) Hadice musia byť opletené mäkkým pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené vo dvoch rôznofarebných vrstvách a musia sa vyradiť, ak sú také poškodené, že je prerušená súvislosť opletenia alebo odkrytá spodná vrstva. Prípustné sú hadice z jednofarebných plastických materiálov určených na tento účel (napr. v tvare skrutkovice).

Bez súhlasu výrobcu vozidla sa na vozidlách v prevádzke nesmú robiť zásahy do brzdových systémov včítane prípadného odoberania energie pre vedľajšie spotrebiče. V žiadnom prípade nesmú ostatné spotrebiče pre svoju činnosť odoberať energiu z okruhov pružinovej brzdy a ďalej nesmú odoberať energiu ani z ostatných častí brzdového systému tak, aby hladina energie v ňom poklesla pod predpísanú hodnotu.

Na dostatočnom počte zásobníkov energie vzduchotlakových a vzduchovo-kvapalinových bŕzd musí byť zariadenie na vypúšťanie kondenzátu. Vypúšťacie zariadenie musí byť na najnižšom mieste zásobníkov a musí smerovať dolu k vozovke. Pokiaľ zariadenie nie je automatické, musí byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný kondenzát nepostriekal obsluhu. Pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí byť toto zariadenie, pokiaľ nie je automatické, konštruované tak, aby bolo ľahko ovládateľné z boku vozidla alebo z miesta vodiča bez akéhokoľvek náradia.

Brzdové sústavy musia byť tesné. Vzduchotlakové brzdové sústavy musia byť vybavené prípojkami²⁶) na kontrolné meranie tlaku v sústave. Prípojky musia byť ľahko prístupné.

Pri vozidlách kategórie M a N môžu mať sústavy, ktoré zabezpečujú prevádzkové, núdzové a parkovacie, prípadne odľahčovacie brzdenie, spoločné časti, pričom musia mať najmenej dva od seba nezávislé ovládacie mechanizmy. Ovládacie mechanizmy prevádzkového a parkovacieho brzdenia musia byť vždy nezávislé.

Pokiaľ sa účinok predpísaný pre prevádzkové brzdenie dosiahne iba energiou zo zásobníka vodičom len riadenou, musia byť na vozidle najmenej dva od seba nezávislé zásobníky energie a zodpovedajúci počet od seba nezávislých prevodov brzdového zariadenia.

V prípade poruchy časti brzdových zariadení s výnimkou častí, ktoré sa pokladajú za neporušiteľné, musí byť sústava núdzového brzdenia alebo neporušená časť sústavy prevádzkového brzdenia schopná zastaviť vozidlo s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, pričom sila na ovládacom mechanizme nesmie prekročiť predpísanú medznú hodnotu (§ 21). V prípade poruchy časti brzdového zariadenia musí byť zabezpečené dopĺňanie energie do neporušených častí, pokiaľ je to potrebné na dosiahnutie účinku predpísaného pre núdzové brzdenie.

Sústava prevádzkového brzdenia, či už je kombinovaná so sústavou núdzového brzdenia, alebo nie, musí byť vyhotovená tak, aby pri poruche v časti jej prevodu bola brzdená ešte časť kolies pri pôsobení na ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia. Zostávajúci brzdný účinok musí pritom dosahovať najmenej 30% účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Porucha v časti hydraulického alebo pneumatického prevodu brzdového zariadenia musí byť signalizovaná vodičovi.

Pri vozidlách určených na ťahanie prípojných vozidiel, ktorých brzdy ovláda vodič motorového vozidla, sa musí zabezpečiť, aby sa motorové vozidlo mohlo zabrzdiť ešte s účinkom predpísaným pre núdzové brzdenie, ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú alebo sa spojenie medzi vozidlami preruší. Ak do činnosti vstupuje núdzové brzdenie motorového vozidla, musí sa odstupňovateľne brzdiť aj prípojné vozidlo kategórie O3 a O4.

Motorové vozidlá s brzdami s hydraulickým prevodom a motorové vozidlá s brzdovými sústavami uvádzanými do činnosti energiou zo zásobníka musia byť vybavené výstražným zariadením. Poruchu niektorej časti hydraulického prevodu signalizuje optické výstražné zariadenie, ktoré vstupuje do činnosti najneskoršie pri stláčaní brzdového pedálu. Je prípustné, aby namiesto tejto požiadavky optické zariadenie signalizovalo, že hladina v nádržke brzdovej kvapaliny klesla pod predpísanú hodnotu. Pri sústavách uvádzaných do činnosti energiou zo zásobníka musí optické alebo akustické výstražné zariadenie signalizovať, že hladina energie v ktorejkoľvek časti sústavy klesla pod predpísanú hodnotu. Optické výstražné zariadenie musí byť umiestnené v zornom poli vodiča a musí vydávať signálne svetlo červenej farby viditeľné aj za denného svetla; musí byť vyhotovené tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať, či žiarovka signálneho svetla je schopná prevádzky. Akustický signál musí jednoznačne a výrazne zmeniť spektrum vnútorného hluku vo vozidle na mieste vodiča pri inak najvyššej hladine tohto hluku.

Prípojné vozidlá kategórie O1, pokiaľ musia byť vybavené sústavou prevádzkového brzdenia (§ 13 ods. 8), môžu mať túto sústavu priebežného, polopriebežného alebo nájazdového typu. Prípojné vozidlá kategórie O2 musia mať sústavu prevádzkového brzdenia, a to priebežného, polopriebežného alebo nájazdového typu. Prípojné vozidlá kategórie O3 a O4 musia mať sústavu prevádzkového brzdenia priebežného alebo polopriebežného typu. Nájazdové brzdenie nie je prípustné pre návesy a prípojné vozidlá kategórie O3 a O4.

Prípojné vozidlá, ktoré majú sústavu prevádzkového brzdenia, musia mať aj sústavu, ktorá zabezpečuje parkovacie brzdenie.

Brzdové sústavy priebežného a polopriebežného typu musia byť vybavené zariadením, ktoré za jazdy zabezpečuje samočinné zastavenie prípojných vozidiel v prípade ich odpojenia alebo odtrhnutia od motorového vozidla.

Prípojné vozidlá kategórie O3 a O4 musia mať takú sústavu prevádzkového brzdenia, aby v prípade poruchy v jej prevode bolo ešte možné brzdiť časť kolies s účinkom rovnajúcim sa najmenej 30% účinku predpísaného pre prevádzkové brzdenie. Do neporušenej časti sa musí aj naďalej dodávať energia na brzdenie.

Vozidlá kategórie L musia mať dve navzájom nezávislé brzdové sústavy s nezávislými ovládacími mechanizmami. Najmenej jedna z brzdových sústav musí pôsobiť na brzdné plochy pripojené ku kolesám priamo alebo časťami dostatočne robustnej konštrukcie. Pri vozidlách kategórie L1 až L4 musí jedna z brzdových sústav pôsobiť na predné koleso alebo kolesá. každá brzdová sústava na vozidlách kategórie L5 musí uvádzať do činnosti brzdy všetkých kolies.

Vozidlá kategórie L5 musia mať zariadenie na parkovacie brzdenie, pričom tomuto účelu môže slúžiť jedna z brzdových sústav uvedených v odseku 1.

V rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla brzdy musia byť vždy schopné zastaviť vozidlo najmenej na vzdialenosť²⁷) uvedenú v týchto tabuľkách bez toho, že by sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila (§ 21).

Súprava , v ktorej je aspoň jedno vozidlo určené na hromadnú dopravu osôb, musí spĺňať podmienky ustanovené pre vozidlá kategórie M2 a M3.

Súpravy zložené z motocykla a prívesného vozíka musia spĺňať podmienky ustanovené pre ťažné vozidlo.

Parkovacie brzdenie musí byť schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla pri jeho celkovej hmotnosti na svahu (v stúpaní aj klesaní):

Motor musí byť pre každý typ vozidla konštruovaný tak, aby pri výkone potrebnom na dosiahnutie predpísaných jazdných vlastností vozidla alebo súpravy bol jeho chod v celom pracovnom režime rovnomerný, pokojný a aby zabezpečoval hospodárnu prevádzku; motor musí byť schválený.²⁸)

Motor, jeho dielce a príslušenstvo musia byť konštrukčne vyhotovené a zostavené tak,

Motory vozidiel kategórií M, N a L5 musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby sa bez pomoci cudzieho zdroja energie ľahko, spoľahlivo a v čo najkratšom čase uviedli do chodu po státí vozidla trvajúcom najmenej 14 hodín, pri teplote oleja, elektrolytu akumulátorov (§ 41 ods. 3) a nasávaného vzduchu - 15 ^oC za podmienok a postupov určených výrobcom vozidla a za použitia výrobcom predpísaných prevádzkových materiálov bežnej obchodnej akosti a bežne dosiahnuteľných na tuzemskom trhu.

Výkon motora vozidiel musí byť najmenej 4,4 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy. Pri vozidlách kategórie M a N, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1973 - s výnimkou vozidiel špeciálnych alebo so sklápacou karosériou - musí byť výkon motora²⁹) najmenej 5,15 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy; výkon motora vozidiel určených na medzinárodnú dopravu musí byť najmenej 5,9 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy; výkon motora ťažkých cestných ťahačov³⁰) musí byť najmenej 2,2 kW na 1 t celkovej hmotnosti súpravy.

Motory vozidiel kategórie L1 nesmú mať objem valcov väčší ako 50 cm³.³¹)

Motory vozidiel kategórie L1 musia byť na ľahko prístupnom mieste označené znakom pozostávajúcim z písmen CM a číslic vyjadrujúcich zdvihový objem valcov. Označenie musí byť ľahko čitateľné, nesnímateľné a odliate alebo vyrazené (napríklad CM - 48 cm³).³²)

Ustanovenia tohto paragrafu s výnimkou odseku 5 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Ustanovenia odsekov 3 až 6 sa netýkajú vozidiel poháňaných elektrickou energiou.

Zážihové benzínové motory vozidiel vyrobených alebo dovezených po 1. 1. 1992 musia umožňovať trvalú prevádzku vozidla na bezolovnatý benzín.

Zážihové motory vozidiel kategórie L₅ s pohotovostnou hmotnosťou vyššou ako 400 kg a vozidiel kategórie M a N uvedených do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky nesmú sa mastiť na princípe zmesi paliva s mastiacim olejom.

Motorové a prípojné vozidlá s výnimkou vozidiel kategórie L musia z hľadiska riadenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi³³) a musia byť podľa nich schválené. Riadenie musí byť konštruované tak, aby bola stále zaručená ľahká, rýchla a bezpečná ovládateľnosť vozidla.³⁴) Mechanizmus riaditeľnej nápravy (náprav) a geometria riadenia musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby nevznikali kmity (schimmy) a nárazy v riadení. Skrutkové spoje musia byť bezpečne zaistené.

Motorové vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 25 km.h -¹ - s výnimkou vozidiel kategórie L - musia mať riadenie konštruované tak, aby sa riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne vracali do priameho smeru alebo aby na vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná podstatne menšia sila ako na pohyb do zákruty. Táto podmienka neplatí pre vozidlá so strojovým riadením.

Riadiaci mechanizmus motorových vozidiel pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie mať mechanickú vôľu na volante väčšiu ako 36^o pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h -¹, väčšiu ako 27^o pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 100 km.h^-1 a väčšiu ako 18^o pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 100 km.h -¹.³⁵) Tolerancia axiálnej vôle pri vozidlách kategórie L s kormidlom sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.

Riadenie motorových vozidiel, pokiaľ nie je vybavené posilňovacím zariadením, musí byť konštruované tak, aby počet otáčok volanta nepresiahol 5 z polohy zodpovedajúcej vychýleniu vnútorného riadeného kolesa vozidla o 35^o sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, pokiaľ sa nedosiahne uhol vychýlenia riadeného kolesa 35^o. Krajné vychýlenie riadiacich kolies musí byť obmedzené dorazmi.

Motorové vozidlá, pri ktorých hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu (nápravy) je najmenej 3,5 t musia mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením. Pri zlyhaní tohto zariadenia musí byť možné viesť vozidlo (súpravu) svalovou silou vodiča, aj keď so značne vyššou ovládacou silou (§ 21).

Vozidlá kategórie M1 a N1, s výnimkou bezkapotových a polokapotových vyhotovení, pri ktorých viac ako polovica dĺžky motora je za najprednejším bodom základne čelného skla alebo pri ktorých náboj volanta je v prednej štvrtine dĺžky vozidla - musia z hľadiska ochrany vodiča proti mechanizmu riadenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi³⁶) a musia byť podľa nich schválené.

Vozidlá určené na premávku na pozemných komunikáciách nesmú byť vybavené strojovým riadením. Samochodné pracovné stroje a samochodné poľnohospodárske a lesné stroje vybavené kolesami s pneumatikami, na ktorých je jazda po pozemných komunikáciách povolená len na prejdenie z miesta stanovišťa na pracovisko a späť, môžu byť vybavené strojovým riadením, ak

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Prvá veta odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Zariadenia, ktoré slúžia na ovládanie motorového vozidla za jazdy, a ostatné zariadenia obsluhované vodičom za jazdy musia byť vo všetkých vozidlách umiestnené v operačnom dosahu vodiča³⁷) tak, aby ich vodič mohol ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj potme zo svojho miesta ovládať bez toho, že by musel meniť polohu trupu a odvracať pozornosť od jazdnej dráhy.

Ide najmä o

V osobnom automobile nesmie žiadne z uvedených zariadení svojím umiestnením a tvarovým vyhotovením brániť vodičovi premiestniť sa zo svojho sedadla s cieľom vystúpiť z vozidla na opačnej strane, než sedí.

Pedále brzdy, spojky a akcelerácie musia byť vyhotovené tak, aby noha z nich pri ich ovládaní neskĺzala a nadmerne sa neunavovala. Pedál akcelerácie musí byť umiestnený tak, aby pri jeho ovládaní bola päta nohy podopretá.

Motorové vozidlo musí mať ovládače zariadení obsluhovaných za jazdy vodičom a oznamovače označené symbolmi ustanovenými osobitnými predpismi³⁸) a podľa nich schválenými.

Vozidlá vybavené automatickými prevodovkami musia mať polohy voliča označené písmenovým alebo číselným kódom (ďalej len „symbol“). Výrobca (dovozca) musí v návode na obsluhu vozidla určiť význam symbolov. Z použitých symbolov musí vždy znamenať P - parkovanie, R - spätný chod, N - neutrál.³⁹) Voliče automatických prevodoviek automobilov musia spĺňať tieto podmienky:

Vozidlo vybavené automatickou prevodovkou, ktorá má viac ako jeden rýchlostný stupeň pre jazdu dopredu, musí mať pri polohe páky označenej L, prípadne 1 a 2 zabezpečený väčší účinok brzdenia motorom.

Pri automobiloch musí mať vodič vo svojom zornom poli trvale vyznačenú postupnosť zaraďovania; poloha zaraďovacej páky pre jazdu dozadu musí byť označená vždy písmenom R.

Vozidlá musia byť vybavené kontrolnými prístrojmi buď stupnicovými, ktoré ukazujú vzrastajúce hodnoty stupníc rovnakým smerom (doprava alebo nahor,⁴⁰) alebo bezstupnicovými. Hodnoty stupníc musia byť vyznačené zreteľnými symbolmi (písmenami, číslicami, znakmi, farebnými poľami alebo ich vzájomnými kombináciami), vyhotovenými výraznými kontrastnými farbami; zásady pre čitateľnosť číslicových údajov platia aj pre bezstupnicové tlačidlové kontrolné prístroje.

Najvyššie prípustné sily (N = newton) na ovládacom mechanizme spojky nesmú presahovať pri vozidlách kategórie M1 - 150 N, pri vozidlách kategórie L - 80 N a pri ostatných vozidlách - 200 N.

Ustanovenia odsekov 1, 2, 5, 6, 7 a 8 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972; ustanovenia odseku 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Každé motorové vozidlo musí byť konštruované a vybavené tak, aby bola za všetkých prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečená najväčšia možná viditeľnosť z miesta vodiča všetkými smermi. Vozidlá kategórie M musia z hľadiska výhľadu z miesta vodiča spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁴¹) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené osobitným predpisom pre výhľad z miesta vodiča autobusu platia primerane aj pre vozidlá kategórie N, trolejbusy a električky. Ak pri vozidlách bezkapotového vyhotovenia nie je splnená podmienka výhľadu dolu tesne pred vozidlo, musí byť vozidlo vybavené najmenej jedným zrkadlom, ktoré zabezpečí viditeľnosť priesečnice dolnej roviny vozidla s rovinou vozovky v celej šírke vozidla. Pokiaľ konštrukcia samochodného pracovného stroja s pracovným zariadením umiestneným v prednej časti stroja v prepravnej polohe neumožňuje výhľad z miesta vodiča, musí byť výhľad umožnený pomocou zrkadiel tak, aby bola zaistená bezpečná premávka vozidla.

Na zasklené plochy vozidiel možno pripevňovať len priehľadné farebné fólie, ktoré nemenia ani nepohlcujú farbu predmetov, návestných svetiel a svetelných signálov a sú schválené podľa § 4. V zornom poli vodiča nesmú byť umiestnené žiadne predmety (napr. okrasné a spomienkové), ktoré by obmedzovali výhľad vodiča, s výnimkou schválených označení určených na umiestnenie na sklo vozidla.

Každé motorové vozidlo musí byť vybavené spätnými zrkadlami na sledovanie vozovky za vozidlom a vedľa vozidla, a to

Spätné zrkadlá musia

Konštrukcia a vyhotovenie zrkadiel pri súpravách musia zabezpečiť vodičovi ťažného vozidla rovnakú viditeľnosť ako pri jednotlivom vozidle bez ohľadu na šírku prípojných vozidiel; pri určení viditeľnosti sa vychádza z najzadnejších vonkajších okrajov najširšieho vozidla súpravy.

Spätné zrkadlá musia byť na vozidle, prípadne vo vozidle umiestnené tak,

Spätné zrkadlá určené pre vozidlá kategórie M a N musia z hľadiska vlastností a vyhotovenia umiestnenia na vozidle spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁴²) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené týmito predpismi primerane platia aj pre vozidlá kategórie L. Pri použití zrkadiel sféricky vypuklých nesmie byť pri vozidlách kategórie L polomer zakrivenia menší ako 1000 mm a väčší ako 1200 mm.

Hodnota koeficientu odraznosti nesmie byť

Vozidlá kategórie M2 a M3 a vozidlá kategórie N určené na diaľkovú a medzinárodnú dopravu musia byť vybavené spätnými zrkadlami s vykurovacím zariadením.

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou prvej vety a ustanovenie odseku 7 neplatia pre spätné zrkadlá a vozidlá, ktorých technická spôsobilosť je schválená pred 1.10.1984. Ustanovenie odseku 9 neplatí pre vozidlá vyrobené alebo dovezené pred 1.10.1986.

Každé motorové vozidlo - s výnimkou trojkolesových motorových vozidiel s kolesami súmerne umiestnenými proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 400 kg, a jednostopových motorových vozidiel - musí byť vybavené zariadením na spätnú jazdu(cúvanie), ktoré je ovládateľné z miesta vodiča.

Motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t a prípojné vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 750 kg musia byť vybavené najmenej jedným zakladacím klinom. Motorové a prípojné vozidlá s troma a viacerými nápravami, jednonápravové prívesy s celkovou hmotnosťou väčšou ako 750 kg a návesy musia byť vybavené najmenej dvoma zakladacími klinmi. Tieto kliny musia byť schopné účinne zabezpečiť vozidlo proti samovoľnému pohybu, musia byť obsluhe ľahko prístupné a bezpečne uchopiteľné.

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na poľnohospodárske a lesné traktory, pásové vozidlá a pojazdné pracovné stroje, ktoré možno zabezpečiť proti samovoľnému pohybu vlastnou súčasťou stroja.

Vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 20 km.h -¹ musia mať všetky kolesá vybavené účinnými krytmi (blatníkmi, podbehmi) a aspoň na kolesách poslednej nápravy aj účinnými lapačmi nečistôt, ktoré v dostatočnej miere zabránia rozstreku nečistôt dozadu za idúcim vozidlom.

Blatníky, podbehy a lapače nečistôt vozidiel uvedených v odseku 1 musia prekrývať šírku behúňa pneumatiky a vonkajšie bočné okraje blatníkov musia byť zaoblené; na predných riadených kolesách prívesu sa môže za tieto kryty považovať nadstavba (karoséria prívesu); pri dvoch a viacerých nápravách idúcich bezprostredne za sebou postačí spoločný kryt kolies. Pri vozidlách so sklápacou karosériou postačí, ak sú zadnými krytmi vybavené kolesá poslednej nápravy na ich zadnej strane.

Kryty kolies a lapače nečistôt musia spĺňať tieto ďalšie podmienky:

Pri vozidlách kategórie M1 musí byť možné namontovať protisklzové reťaze na kolesá hnacej nápravy. Pri vozidlách kategórie M2, M3 a N musí byť možné namontovať protisklzovú reťaz na kolesá zadnej hnacej nápravy (náprav); v prípade použitia protisklzovej reťaze v dvojmontáži musí byť zaručená taká konštrukcia vozidla a reťaze, aby nedochádzalo pri jeho použití k preťažovaniu vonkajších pneumatík v dvojmontáži. Priestor medzi kolesami a podbehmi, karosériou, rámom vozidla a pod. musí byť taký veľký, aby pri celkovej hmotnosti vozidla bola dostatočná vôľa medzi pevnými časťami vozidla a kolesami s protisklzovými reťazami.

Protisklzové reťaze sa musia dodávať s osvedčením o schválení, s návodom na montáž a s uvedením rozmerov pneumatík, na ktoré sa môžu montovať.

Ustanovenia odseku 2, odseku 3 písm. a) až d) a odseku 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Kolesá vozidiel musia byť vybavené pneumatikami⁴³) - pokiaľ pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu nie je určené inak - a im zodpovedajúcimi ráfikmi. Pneumatiky sa musia pre každý typ vozidla voliť tak, aby ich konštrukcia, vyhotovenie, rozmery a hustenie zodpovedali podmienkam prevádzky, najmä celkovej hmotnosti vozidla (hmotnostiam pripadajúcim na nápravy) a jeho najvyššej konštrukčnej rýchlosti a pritom dosahovali čo najväčšiu životnosť a hospodárnosť prevádzky vozidla. Na celom obvode a v celej šírke behúňa musia byť pneumatiky vybavené profilovými drážkami alebo zárezmi. Pneumatiky pre vozidlá kategórie M1 a ich prípojné vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1976 a pneumatiky pre vozidlá kategórie M2, M3 a N a ich prípojné vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁴⁴) a musia byť podľa nich schválené.

Na vozidle - pokiaľ pri schválení technickej spôsobilosti typu nie je určené inak - sa smú používať iba pneumatiky určené pre daný typ vozidla výrobcom vozidla a výrobcom pneumatík. Nosnosť pneumatík nesmie byť nižšia, ako je hmotnosť vozidla pripadajúca na koleso (nápravu) vozidla pri celkovej hmotnosti vozidla. Ako náhradné vozidlo s pneumatikou sa smie použiť pre núdzové dôjdenie koleso s pneumatikou inej alebo osobitnej konštrukcie určenej na tento účel výrobcom vozidla a výrobcom pneumatiky.

Na vozidle nesmú byť - s výnimkou núdzového dôjdenia⁴⁵) - na tej istej náprave súčasne pneumatiky rôznych konštrukcií;⁴⁶) v prípade použitia rôznych konštrukcií pneumatík na vozidle musia byť

Pneumatiky musia byť vždy riadne nahustené na tlak predpísaný výrobcom pneumatík v spolupráci s výrobcom vozidla. pri dvojitej montáži kolies musia byť na hustenie vnútornej pneumatiky ventily usporiadané a kolesá vyhotovené tak, aby sa tlak vzduchu v pneumatike dal kedykoľvek ľahko upraviť alebo merať, a to zo strany vonkajšieho kolesa, bez montáže kolies alebo inej ťažkej manipulácie. Náhradné pneumatiky musia byť nahustené najmenej na tlak zodpovedajúci najväčšiemu husteniu pneumatík na vozidle.

Plášte pneumatík nesmú mať na svojom vonkajšom obvode (oblasť koruny, ramena, boku a pätky plášťa) trhliny alebo poškodenia, ktoré obnažujú kordovú kostru alebo ju narúšajú. Činná plocha plášťa pneumatiky v prevádzke musí mať po celom obvode a celej šírke vrchného behúňa jasne viditeľný dezén s hĺbkou dezénových drážok alebo zárezov najmenej 1 mm.

Vzájomný rozdiel vonkajších priemerov jednotlivých nezaťažených pneumatík vo dvojitej montáži nesmie byť väčší ako 2% vonkajšieho priemeru.

Pneumatiky sa môžu protektorovať len so súhlasom výrobcu pneumatík a protektorovaná pneumatika sa smie zaradiť iba do svojej pôvodnej alebo nižšej rýchlostnej kategórie. Podmienky protektorovania pneumatík ustanovujú osobitné predpisy.⁴⁹)

Drážky dezénu pláštov pneumatík určených pre vozidlá kategórie M2, M3, N a ich prípojné vozidlá, označených výrobcom⁵⁰) sa smú dodatočne prehĺbiť len spôsobom predpísaným výrobcom pneumatík. Prehlbovanie drážok dezénu plášťov pneumatík osobných automobilov je zakázané.

Používanie pneumatík s protisklzovými hrotmi je pre všetky vozidlá - s výnimkou vozidiel záchrannej služby - zakázané; tento zákaz platí aj pre vozidlá v medzinárodnej premávke.

Špeciálne vozidlá s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 20 km.h^-1 môžu byť výnimočne vybavené plnými gumovými obručami; hmotnosť vozidla pripadajúca na 10 mm šírky základnej plochy obruče nesmie prekročiť 100 kg a pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 8 km.h - ¹ 125 kg.

Každá pneumatika musí byť dodaná s návodom na obsluhu, ktorý musí obsahovať aspoň údaje o maximálnej rýchlosti, hustení, spôsobe montáže a type vozidla, pre ktorý je určená.

Každé vozidlo - s výnimkou zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 40 km.h - ¹ - musí byť dostatočne odpružené s prípadným použitím tlmičov perovania a stabilizátorov. Perovanie a jeho tlmenie sa musí voliť tak, aby vozidlo vykazovalo čo najmenej dynamické sily do vozovky a karosérie; zároveň sa musí zabezpečiť čo najmenší uhol nakláňania (kolísania) vozidla.

Sanitné automobily musia byť odpružené tak, aby vykazovali čo najnižšie dosiahnuteľné zrýchlenie karosérie vo všetkých smeroch.

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Karoséria vozidiel a kabína vodiča musia byť konštruované tak, aby zaisťovali čo najväčšiu mieru bezpečnosti, tak pri nárazoch, ako aj pri prevrátení vozidla. Vozidlá kategórie M1 a odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, kategórie N musia z tohto hľadiska spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.⁵¹) Podmienky ustanovené v týchto predpisoch primerane platia aj pre vozidlá kategórie M2 a M3.

Karoséria vozidiel kategórie M a kabína vodiča musia byť utesnené proti vnikaniu prachu, vody (tak z prúdu vody s tlakom najmenej 150 kPa, ako aj z mierneho oplachovania pri státí vozidla), výfukových plynov a iných nečistôt. S hnacími aj hnanými mechanizmami vozidla, prípadne s podvozkom musia byť spojené tak, aby sa hluk a vibrácia od svojich zdrojov prenášali do karosérie, kabíny vodiča a na ovládacie mechanizmy vozidla v čo najmenšej miere. Hodnoty vibrácií nesmú presiahnuť hodnoty uvedené v osobitných predpisoch.⁵²)

Motorový priestor a priestor s akýmkoľvek iným zdrojom tepla (napr. nezávislé kúrenie, výfukové potrubie) musí byť oddelený od priestoru pre cestujúcich a na náklad buď pevnou stenou ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť karosérie, alebo vlekom, ktorý je s konštrukciou karosérie spoľahlivo spojené. Steny a veká, ktoré oddeľujú priestor motora od priestoru pre cestujúcich a na náklad, musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby nemohlo dôjsť k ich nasiaknutiu palivom, mastivom ani prostriedkami na umývanie a aby ich horľavosť neprekročila 125 mm.min.^-1.⁵³) Na stenách ani v priestore motora nesmie byť olej, palivo ani iné horľavé materiály. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na jednostopové motorové vozidlá a na ložné priestory automobilov, v ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou dlážkou ložného priestoru a motorom.

Ak sú v dlážke vozidiel otvory pre prístup na obsluhu a údržbu podvozkových a hnacích mechanizmov, musia byť ich kryty upravené tak, aby sa vylúčil akýkoľvek nežiadúci zásah cez ne zvonku do vnútra karosérie.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Vnútrajšok vozidla určený pre vodiča a cestujúcich musí byť usporiadaný tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu osôb pri obvyklej manipulácii s vozidlom a aby prípadné poranenia pri neočakávanom prudkom zastavení alebo náraze boli vhodným vybavením a vyhotovením obmedzené na najmenšiu mieru. Vozidlá kategórie M1 musia z tohto hľadiska spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁵⁴) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené v týchto predpisoch primerane platia aj pre ostatné motorové vozidlá. Horľavosť materiálov použitých v interiéri vozidla nesmie byť väčšia ako 101,5 mm.min.^-1. Splnenie tohto limitu sa overuje podľa osobitných predpisov.⁵³)

Vonkajší povrch vozidiel kategórie M, N a O nesmie mať špicaté alebo ostré výčnelky smerujúce von (okrem spojovacieho zariadenia na zadnej časti vozidla a spriahadla električiek), ktoré by svojím tvarom, rozmermi alebo tvrdosťou zväčšovali nebezpečenstvo poranenia osôb, na ktoré by karoséria narazila alebo ktoré by sa po karosérii v prípade kolízie posúvali. Časti smerujúce von, ktoré by mohli zachytiť ostatných účastníkov cestnej premávky, musia byť vybavené ochrannými lištami alebo podobným zariadením tvoriacim dostatočný nábeh alebo vedenie približne rovnobežné s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla. Používanie krídlových matíc nábojov kolies a ich okrasných napodobenín nie je dovolené.

Vozidlá kategórie M1, N a O musia z hľadiska vonkajších výčnelkov spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁵⁵) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené v predpisoch pre kabínu vozidiel kategórie N primerane platia aj pre vozidlá kategórie M2 a M3.

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Ustanovenie odseku 3 neplatí pre vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a pre vozidlá kategórie N,O,M2 a M3, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Kabína vodiča musí mať vnútornú svetlú šírku⁵⁶)⁵⁷) najmenej

Pri vozidlách kategórie N a O s valníkovou, skriňovou alebo sklápacou karosériou musí byť odistenie a zaistenie, otváranie a zatváranie bočníc, zadných čiel alebo dvier a ich sklápanie umožnené takým konštrukčným vyhotovením kovania, závesov a záverov, aby akákoľvek ručná (svalová) manipulácia bola ľahká, bez nadmernej fyzickej námahy a pokiaľ možno bez iných pomôcok. Pri vozidlách so sklápacou karosériou môže byť otváranie a zatváranie zadného čela alebo bočníc, prípadne zadného čela a bočníc automatické alebo ovládané z miesta vodiča. Sklápacia karoséria musí byť konštrukčne vybavená tak, aby bola zabezpečená proti samovoľnému pohybu. Bočnice musia byť konštrukčne vyhotovené tak, aby boli zabezpečené proti samovoľnému otváraniu a odolné proti bočným deformáciám spôsobujúcim zmenu vonkajšieho obrysu vozidla. Pri ručnej manipulácii so zadným čelom a s bočnicami nesmie ovládacia sila (svalová) presahovať 245 N.

Ložné plochy vozidiel kategórie N a O s pevnou (nesklápacou) karosériou musia byť konštruované tak, aby spĺňali požiadavky na loženie normovaných škatúľ, debien, paliet a kontajnerov, pričom výška ložnej plochy karosérie nad vozovkou musí byť čo najmenšia.

Každé vozidlo určené alebo použité na prepravu stĺpov alebo tyčového materiálu (rúr, klád, tyčí a pod.) s výnimkou doskového alebo hranovaného reziva, ktorý posunom pri náhlom prudkom zabrzdení alebo náraze môže ohroziť bezpečnosť osôb v kabíne vodiča, musí byť konštruované alebo vybavené tak, aby samo alebo jeho ochranné zariadenie zodpovedalo týmto podmienkam:

Pri vozidlách so sklápacou karosériou s celkovou hmotnosťou najmenej 8,5 t musí byť ochranným zariadením chránený priestor medzi kabínou vodiča a korbou; pri vozidlách určených na prácu pod bagrom a na nakladanie balvanov, kamenia a pod. musí byť chránená aj kabína vodiča.

Ustanovenia odsekov 2, 3 a 5 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Minibusy musia z hľadiska konštrukcie, vyhotovenia a vybavenia s výnimkou samoobslužného otvárania dvier spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom⁵⁸) a musia byť podľa neho schválené. Obdobne sa postupuje pri autobusoch.⁵⁹) Tieto predpisy sa primerane vzťahujú na osobné autobusové prívesy.

V autobusoch (vozidlách kategórie M2 a M3) a v osobných autobusových prívesoch sa ustanovuje minimálna plocha rovnej dlážky na jedno miesto

V mestských a medzimestských autobusoch vyrobených po 1.1.1985 musí byť možnosť ľahko vytvoriť priestor na bezpečnú prepravu detského kočíka alebo invalidného vozíka (v neskladacom vyhotovení) včítane vhodného zariadenia zabraňujúceho ich samovoľnému pohybu.

Každý minibus, autobus a osobný autobusový príves musí mať podľa obsaditeľnosti núdzové východy, a to najmenej

- tri pri obsaditeľnosti od 9 do 16 osôb (okrem vodiča) (minibus),

- štyri pri obsaditeľnosti od 17 do 22 osôb (okrem vodiča),

- päť pri obsaditeľnosti od 23 do 35 osôb (okrem vodiča),

- šesť pri obsaditeľnosti nad 35 osôb (okrem vodiča).

Núdzové východy musia byť rozmiestnené tak, aby - okrem prípadných dvier v zadnej stene vozidla - bol na každom boku vozidla v podstate rovnaký počet núdzových východov. Na pravom boku vozidla môže byť o jeden núdzový východ menej, ak už je núdzový východ v zadnej stene vozidla. Každý núdzový východ musí byť vybavený zreteľným nápisom „Núdzový východ“, umiestneným na mieste dobre viditeľnom vnútri i vonku; pri každom ovládači núdzového východu musí byť stručný a jasný návod na otvorenie. Pri kĺbovom autobuse sa jeho časti posudzujú ako samostatné vozidlo.

Medzimestský autobus môže byť vybavený strešným nosičom nákladov, ktorý musí mať na všetkých stranách bezpečné zábradlie vysoké najmenej 0,25 m. Na strešný nosič nákladov musí byť bezpečný prístup zo zadnej časti alebo z pravej strany vozidla.

Ustanovenia odsekov 2 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a odseku 1 pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Sedadlo vodiča motorových vozidiel musí byť konštruované tak, aby sa vodič pri jazde najmenej psychicky a fyzicky unavoval;⁶⁰) obdobne to platí aj pre sedadlá cestujúcich. Každé sedadlo vozidiel kategórie M1 - včítane zariadenia na jeho prichytenie k vozidlu - musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁶¹) a musí byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené týmito predpismi sa primerane vzťahujú aj na sedadlá ostatných motorových vozidiel.

Sedadlo vodiča musí mať šírku činných plôch najmenej 450 mm a jeho sedacia plocha musí mať hĺbku najmenej 400 mm. Sedadlá cestujúcich musia mať šírku a hĺbku činných plôch sedacej plochy pre 1 osobu najmenej 400 mm. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre športové modifikácie osobných automobilov, jednostopové motorové vozidlá a ich modifikácie.

Sedadlo vodiča pri vozidlách s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musí byť samostatné a podľa miery odpruženia vozidla ako celku aj samostatne odpružené s nastaviteľnou tuhosťou podľa hmotnosti vodiča. Sedadlo musí byť nastaviteľné v pozdĺžnom smere v rozmedzí najmenej 100 mm, vo zvislej rovine musí byť nastaviteľné v rozmedzí najmenej 80 mm s výnimkou sedadiel, ktorých posuv v pozdĺžnom smere je väčší ako 100 mm, a musí byť zabezpečené dosiahnutie najpriaznivejších uhlov telesných častí vodiča. Pri vozidlách s užitočnou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,4 t - s výnimkou jednostopových vozidiel a ich modifikácií - pokiaľ nie je zabezpečená nastaviteľnosť sedadla vodiča vo zvislom smere, musí byť sedadlo vodiča samostatné a nastaviteľné v pozdĺžnom smere aspoň v rozmedzí 150 milimetrov.

Sklon operadla vodiča a sedadla vedľa sediacich spolujazdcov musí byť s ohľadom na najpriaznivejšiu fyziologickú polohu sediacej osoby konštruovaný a vyhotovený alebo nastaviteľný - od 1.1.1986 konštruovaný, vyhotovený a nastaviteľný smerom dozadu od vertikály

Sklopné sedadlá a sklopné operadlá sedadiel musia byť vybavené automaticky blokovaným prídržným mechanizmom konštruovaným tak, aby zamedzil uvoľnenie operadla alebo sedadla pri oneskorení 20 gn v smere pozdĺžnej osi vozidla. Rovnako musí byť konštruované ovládacie zariadenie tohto mechanizmu a musí byť ľahko prístupné osobe sediacej na sedadle alebo osobe sediacej za sedadlom. Pri zaťažení vodorovnou silou pôsobiacou v smere pozdĺžnej osi vozidla v ťažisku operadla alebo celého sedadla smerom dopredu a rovnajúcou sa dvadsaťnásobku celkovej hmotnosti operadla nesmie sa zabezpečovacie zariadenie uvoľniť alebo zlyhať.

Vozidlá kategórie M1 musia z hľadiska vzťahu medzi sedadlom, volantom a nožnými pedálmi spĺňať podmienky, ustanovené osobitnými predpismi⁶³) a musia byť podľa nich schválené. Pedále na prevádzkové brzdenie a spojky vozidiel kategórie M2, M3 a N musia byť umiestnené tak,

Pri vozidlách kategórie M a N musí byť dostatočný priestor na odpočinok voľnej ľavej nohy vodiča sediaceho na sedadle v uvoľnenej polohe.

Vnútrajšok kabíny vodiča alebo karosérie vozidla musí byť konštruovaný takto:

Sedadlá vodiča a cestujúcich môžu byť vybavené hlavovými opierkami, ktoré môžu byť buď pevnou, prípadne výsuvnou súčasťou sedadiel, alebo súčasťou doplnkového vybavenia sedadla. Sedadlá cestujúcich v diaľkových autobusoch musia mať buď operadlá v integrovanom vyhotovení s opierkou hlavy, alebo musia byť vybavené opierkami hlavy. Od 1.1.1986 musí byť operadlo sedadla vodiča a spolujazdca pri vozidlách určených na medzinárodnú kamiónovú dopravu a pri diaľkových autobusoch buď vo vyhotovení integrovaného operadla s opierkou hlavy, alebo vybavené opierkou hlavy. Odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, musia byť vo vozidlách kategórie M1 opierky hláv (integrované operadlá s opierkami hláv) aspoň na predných miestach na sedenie. Opierky musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby bolo účinne znížené nebezpečenstvo poranenia hlavy a krčných stavcov pri pôsobení zotrvačných síl v smere pozdĺžnej roviny vozidla. Opierky musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁶⁶) a musia byť podľa nich schválené.

Sedadlá vozidiel, za ktorými sa nachádzajú ďalšie miesta na sedenie, musia byť vyhotovené najmä v hornej časti operadla tak, aby nemohli zvýšiť nebezpečenstvo alebo vážnosť zranenia cestujúcich; tieto sedadlá vozidiel kategórie m1 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁶⁷) a musia byť podľa nich schválené.

V autobusoch a osobných autobusových prívesoch vyrobených (dovezených) po 1.1.1985 musia sedadlá vyhradené telesne postihnutým osobám spĺňať tieto podmienky:

čalúnenie a poťahové materiály použité v interiéri vozidla musia byť na ploche styku s telom človeka hygienicky nezávadné a priedušné.

Priedušnosť týchto materiálov vodnou parou musí byť

Čalúnenie a poťahové materiály musia odolávať bežným dezinfekčným prostriedkom, krátkodobo aj palivám a mastivám. Poťahy sedadiel a ich operadiel priamo vystavených poveternostným vplyvom musia byť vyhotovené z materiálov, ktoré nesajú vodu.

Pevné lôžka v kabíne vodiča vozidiel kategórie N a vo vozidlách kategórie M2 a M3 nesmú mať menšie rozmery ako 550x1900 mm a svetlá výška nad nezaťaženým lôžkom nesmie byť menšia ako 550 mm. Lôžko musí byť vybavené zábranou proti možnému vypadnutiu ležiacej osoby.

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti a pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Ustanovenia odsekov 7,7 a 11 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Bočnice, dlážky a dlážkové krytiny, pokiaľ sú z dreva alebo iného horľavého materiálu, musia byť v miestach, ktoré môžu byť vystavené vysokým teplotám pri poruche funkčných častí vozidla (nezávislého kúrenia, pneumatík a pod.) chránené ohňovzdorným materiálom. Materiál bočníc, dlážok a dlážkových krytín musí tiež krátkodobo vzdorovať palivám, mastivám, vode a bežným dezinfekčným prostriedkom.

Veká v dlážke aj bočniciach musia dobre priliehať a pohyblivé mechanizmy⁶⁹) prechádzajúce dlážkou musia byť riadne utesnené proti vnikaniu prachu, nečistôt a hluku; musia byť upravené podľa § 27 ods. 4.

Dlážky a bočnice karosérií vozidiel a ich prípadné krytiny, poťahy a rohože musia byť riešené tak, aby sa dali ľahko čistiť. Dlážky karosérií vozidiel kategórie M2 a M3 musia byť potiahnuté vhodnou krytinou alebo rohožou zabraňujúcou pošmyknutiu. Priechody pri kĺbových autobusoch musia byť vyhotovené tak, aby po nich mohli cestujúci za jazdy bezpečne prechádzať a na nich stáť.

Drevené dlážky a bočnice karosérií vozidiel musia byť zhotovené bez škár. Dlážky vozidiel so sklápacou karosériou, ak karoséria nie je celokovová, musia byť oplechované.

Dvere vozidiel musia byť pri zavretí zaistené tak, aby sa za jazdy samovoľne neotvorili, ani aby nemohli byť neúmyselne otvorené. Pri bočných jednokrídlových dverách musia byť dverné závesy vpredu v smere jazdy; táto podmienky sa nevzťahuje na automobily, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1960, a na zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti, pri ktorých je kabína vodiča alebo obsluhy z každej strany najmenej o 200 mm užšia, ako je najväčšia šírka vlastného vozidla. Systémy dverných závesov a uzáverov bočných dvier osobných automobilov musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁷⁰) a musia byť podľa nich schválené.

Zavreté dvere vozidiel nesmú byť príčinou zvyšného hluku pri jazde; dvere, dverné závesy a uzávery musia byť vyhotovené tak, aby pri ich zatváraní nevznikali rušivé zvuky.

Dvere určené na nastupovanie do priestoru a vystupovanie z priestoru pre vodiča alebo cestujúcich musia mať zaistenie proti otvoreniu s dvoma jasne rozlíšiteľnými polohami ovládateľné zvnútra vozidla. Toto ustanovenie neplatí pre núdzové dverné východy vozidiel kategórie M2 a M3 a pre dvere týchto vozidiel, ktoré sa diaľkovo ovládajú z miesta vodiča a ktoré musia mať automatické zaistenie proti otvoreniu.

Vstupné dvere k miestam vodiča a cestujúcich musia mať svetlú šírku nástupného priestoru najmenej 650 mm;⁷¹) toto ustanovenie neplatí pre športové modifikácie vozidiel kategórie M1 a pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti. Pri bezkapotových automobiloch musí mať dverný otvor na úrovni dlážky svetlú šírku najmenej 250 mm. V autobusoch a osobných autobusových prívesoch musia byť z vonkajšej strany vozidla na dobre viditeľnom mieste označené dvere určené na nástup telesne postihnutých osôb k sedadlám im vyhradeným (§ 31 ods. 10) a dvere určené na nástup osôb s invalidnými vozíkmi a detskými kočíkmi do priestoru im vyhradeného (§ 30 ods. 3).

Delené dvere autobusov a osobných autobusových prívesov musia byť riešené tak, aby cestujúci pri nastupovaní alebo vystupovaní neprišli do styku s ich vonkajšou stenou; pokiaľ sú pridržiavacie tyče na uľahčenie vystupovania a nastupovania pripevnené na dverách, musia byť na ich vnútornej stene. Pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch vyrobených (dovezených) po 1.1.1985 nesmú byť pridržiavacie tyče umiestnené ďalej ako 200 mm od roviny vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla v mieste 1000 mm nad povrchom vozovky.

Ak sa dvere autobusov a osobných autobusových prívesov diaľkovo ovládaných z miesta vodiča, musí zariadenie na diaľkové ovládanie dvier spoľahlivo pracovať aj za nepriaznivých poveternostných podmienok a za teplôt až - 15 ^oC. V prípade potreby musí byť možné dvere otvoriť aj ručne, pokiaľ nie sú zaistené. Ak sú dvere v pohybe, musí byť možné zastaviť ich silou 147 N.

Diaľkovo ovládané dvere autobusov a osobných autobusových prívesov musia mať škáru medzi uzavieracími dielmi takú, aby pri privretí nemohlo dôjsť k poraneniu prstov ruky cestujúceho a aby súčasne bola zaručená potrebná tesnosť.

Stav otvorenia alebo zavretia dvier pri autobusoch a osobných autobusových prívesoch musí vodičovi spoľahlivo oznámiť zreteľné optické znamenie. Toto ustanovenie neplatí pre vozidlá, ktoré sú vybavené zariadením zamedzujúcim rozjazd vozidla pri otvorených dverách.

Pri skriňových karosériách nesmú zadné a bočné dvere v celkom otvorenom stave presahovať obrys vozidla viac ako o vlastnú hrúbku dvier v mieste ich prichytenia.

Ustanovenia odseku 1 poslednej vety a odsekov 3, 4, 6 a 9 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Do kabíny vodiča a do karosérie vozidiel kategórie M musí byť umožnený pohodlný a bezpečný nástup a výstup z nich. Najnižší nástupný a výstupný schodík priestoru miesta vodiča a spolujazdca pri vozidlách kategórie N nesmie byť pri nezaťaženom vozidle vyššie ako 650 mm nad vozovkou; pri vozidlách, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1973, s výnimkou vozidiel terénnych a so sklápacou karosériou nesmie byť vyššie ako 500 mm nad vozovkou. Schodíky musia byť vyhotovené tak, aby v čo najväčšej miere zabraňovali skĺznutiu pri nastupovaní a vystupovaní.⁷²)

Držadlá na uľahčenie nastupovania vystupovanie pri vozidlách kategórie N musia byť umiestnené tak, aby ich spodný okraj nebol vyššie ako 1650 mm nad povrchom vozovky.

Pri trolejbusoch a ostatných vozidlách s elektrickým pohonom musia byť nástupné a výstupné schodíky a držadlá električky odizolované od skrine karosérie.

Vozidlá kategórie N a ich prípojné vozidlá - s výnimkou vozidiel so sklápacou karosériou - musia mať zariadenie na bezpečný vstup na ložnú plochu alebo do ložného priestoru a výstup z nich,⁷²) ak výška ich dlážky nad vozovkou prevyšuje 650 mm pri pohotovostnej hmotnosti vozidla.

vstupné dvere vozidiel kategórie N a O so skriňovou karosériou musia byť vybavené pevným alebo snímateľným zariadením na bezpečný a pohodlný vstup a výstup.

Ak je autobus vybavený rebríkom na výstup na strechu a zostup z nej, musí byť rebrík na pravom boku alebo na zadnej časti autobusu; ak je rebrík umiestnený na boku autobusu, musí byť odnímací.

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlá uvedené do prevádzky pred 1.1.1985.

Nádrž na kvapalné palivá musí byť tesná a musí odolávať pretlaku najmenej 30 kPa; musí vzdorovať vonkajšej i vnútornej korózii a spoľahlivo odolávať namáhaniam vznikajúcim za všetkých prevádzkových podmienok vozidla. Musí byť vyhotovená a umiestnená tak, aby z nej palivo nevytekalo pri šikmej polohe vozidla, pri jazde v zákrute alebo pri náraze, pri ktorom nedošlo k prevráteniu vozidla alebo porušeniu (roztrhnutiu) vlastnej nádrže. Mäkko prispájkované dielce na nádrži musia byť súčasne prinitované, priskrutkované alebo inak bezpečne pripevnené.

Pretlak v nádrži, ktorý presahuje hodnotu prevádzkového tlaku, sa musí znižovať vhodným samočinným zariadením (otvormi, bezpečnostnými ventilmi a pod.). Plniace a odvetrávacie otvory musia byť vyvedené mimo uzavretých priestorov vozidla tak, aby sa výpary nemohli zhromažďovať v uzavretých priestoroch (napr. v batožinovom priestore). Odvzdušňovacie otvory musia byť ľahko prístupné na čistenie a nesmie nimi vnikať nečistota a pri údržbe a umývaní vozidla voda do nádrže.

Vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musia z hľadiska ochrany proti vzniku požiaru spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁷³) a musia byť podľa nich schválené. Tieto predpisy sa primerane vzťahujú aj na ostatné vozidlá a na palivové nádrže nezávislých kúrení.

Plniaci otvor nádrže musí byť ľahko prístupný a dimenzovaný tak, aby bolo možné bez ťažkostí ručne plniť nádrž z nádoby s rezervným palivom. Pri plnení nádrže palivom nesmie - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel - ani pri jej preliatí dôjsť k poliatiu horúcich častí vozidla, výfukového potrubia alebo elektrického príslušenstva. Plniaci otvor palivovej nádrže pri automobiloch musí byť vybavený zaisťovacím zariadením proti odcudzeniu alebo znehodnoteniu jej obsahu nepovolanou osobou.

Plniace potrubie palivovej nádrže - s výnimkou palivových nádrží pre nezávislé kúrenie a nádrže jednostopových motorových vozidiel - musí byť vyhotovené tak, aby nedochádzalo k spätnému vystrekovaniu paliva pri rýchloplnení v čerpacej stanici pri vozidlách,

Palivová nádrž nesmie byť umiestnená v kabíne vodiča a obsluhy, v priestore pre cestujúcich, náklad, prípadne batožinu a v motorovom priestore. Nádrž včítane potrubia musí byť od týchto priestorov - s výnimkou priestorov na náklad pri vozidlách kategórie N, pri ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou dlážkou ložného priestoru a palivovou nádržou - oddelená pevnou stenou z nehorľavého materiálu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť konštrukcie karosérie alebo je s touto konštrukciou pevne a vodotesne spojená. Pri vozidlách kategórie M1 nemusí byť nádrž oddelená od batožinového priestoru pevnou stenou za predpokladu, že pri poruche nádrže (po náraze a pod.) nemôže palivo vytiecť do batožinového priestoru.

Pri motorových vozidlách kategórie M a N musí byť v palivovej nádrži núdzová zásoba paliva, ktorá umožní prejsť najmenej 50 km vozidlám kategórie M1 a 100 km vozidlám kategórie M2, M3 a N. Vozidlá kategórie M a N musia byť vybavené palivomerom a núdzovú zásobu paliva musí vodičovi jednoznačne a zreteľne signalizovať optické svetelné zariadenie umiestnené v zornom poli vodiča. Rôznofarebné vyhotovenia ukazovateľa palivomeru sa nepovažuje za optické svetelné zariadenie. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Palivová nádrž jednostopových vozidiel musí mať také zariadenie na núdzovú zásobu paliva, ktoré umožní prejsť najmenej 30 km. Po spotrebovaní hlavnej zásoby paliva musí túto núdzovú zásobu paliva jednoznačne a zreteľne vodičovi signalizovať aspoň usporiadanie prepúšťacích kohútov.

Nádoby na rezervné palivo musia byť vyhotovené tak, aby palivo pri nijakej polohe nádoby nemohlo vytekať. Nádoby vo vozidle musia byť umiestnené tak, aby nepresahovali alebo netvorili obrys vozidla a aby boli od rovín vymedzujúcich najväčšiu šírku vozidla vzdialené najmenej 150 mm a od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu alebo vzadu najmenej 250 mm.

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Celistvosť a tesnosť palivového potrubia nesmie byť porušiteľná vibráciami, krutovým alebo ohybovým namáhaním prenášaným z vozidla v normálnych prevádzkových podmienkach; potrubie musí byť zároveň chránené pred mechanickým poškodením. Rúrkové spoje musia byť skrutkované alebo spájkované na tvrdo; prípustné sú aj presuvné spoje s pružnými, palivu vzdorujúcimi hadicami z ťažko horľavých materiálov zabezpečujúcich tesnosť pri všetkých prevádzkových teplotách.

Palivové potrubie a všetky mechanizmy, ktorými prechádza palivo, musia byť chránené pred nadmerným teplom; je neprípustné, aby palivo z potrubia, prípadne zo zariadení namontovaných v jeho obvode odkvapkávalo a odparovalo sa na horúce časti vozidla, výfukové potrubie a elektrické zariadenie vozidla.

Motorové vozidlá - s výnimkou motorových vozidiel uvedených v tretej časti, pri ktorých sa palivo dostáva z nádrže ku karburátoru alebo vstrekovaciemu čerpadlu vlastným spádom - musia mať v nádrži uzavieracie zariadenie na prerušenie dodávky paliva, ktoré je ľahko prístupné a ľahko obsluhovateľné z miesta vodiča.

Pri vozidlách kategórie M2 a M3 nesmie byť palivové potrubie v priestore pre cestujúcich ani v priestore vodiča; palivo sa nesmie dostávať vlastným spádom alebo pretlakom z palivovej nádrže.

Na pohon vozidiel a na plnenie mastiacich, chladiacich a iných podobných systémov sa smú používať iba prevádzkové materiály takých zložení, aké schválil príslušný ústredný orgán republiky z hľadiska prípustných limitov znečisťovania ovzdušia prevádzkou vozidiel.

Automobilové benzíny a motorové nafty určené na pohon spaľovacích motorov cestných vozidiel smú obsahovať najviac

Každé motorové vozidlo musí byť vybavené výfukovým potrubím na odvedenie výfukových plynov do atmosféry a účinným tlmičom na tlmenie hluku vychádzajúcich plynov; tlmič výfuku musí byť trvale zapojený do výfukového potrubia.

Výfukové potrubie musí byť od dlážky a iných horľavých častí vozidla oddelené a na dielce spodku vozidla alebo karosérie pripevnené tak, aby boli tieto dielce zvukovo aj tepelne od výfukového systému izolované.

Ak je vozidlo vybavené výfukovou odľahčovacou brzdou, musí byť výfukové potrubie včítane tesnenia až k ovládaciemu ventilu brzdy dimenzované na príslušný tlak a teplotu. Spájacie skrutky a matice výfukového potrubia musia byť dostatočne chránené proti korózii.⁷⁴)

Koncová časť výfukového potrubia musí byť smerovaná hore nad vozidlo alebo dozadu rovnobežne s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla alebo dozadu vľavo pod uhlom až 45 ^oC na túto rovinu. Pri ťahačoch návesov nesmie dochádzať k priamemu ofukovaniu návesu výfukovými plynmi. Koncová časť výfukového potrubia (vyústenie) nesmie presahovať - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel - inú pevnú časť zadného a bočného obrysu vozidla. Os vyústenia koncovej časti výfukového potrubia - s výnimkou potrubia smerovaného hore nad vozidlo - musí byť rovnobežná s vodorovnou rovinou alebo odklonená od nej tak, aby predĺžená os potrubia vo vzdialenosti 1 m od ústia bola najviac 200 mm nad rovinou vozovky, na ktorej stojí vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou. Vyústenie výfukového potrubia musí byť vedené tak, aby sa čo najviac obmedzilo vnikanie výfukových plynov do vnútra karosérie a aby výfukové plyny neznehodnocovali náklad.

Pokiaľ je výfukové potrubie vozidiel vyvedené zvislo nahor, musí byť jeho vyústenie v ľavej polovici vozidla a najmenej 100 mm nad strechou kabíny vodiča alebo karosérie.

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Vozidlá poháňané zážihovými motormi musia pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁷⁵) a musia byť podľa nich schválené.

Vozidlá poháňané zápalnými motormi musia pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁷⁶) a musia byť podľa nich schválené. Vozidlá kategórie M₂, M₃, N₂ aN₃ musia okrem toho spĺňať ďalšie podmienky ustanovené osobitnými predpismi ⁷⁶) a musia byť podľa nich schválené.

Palivové vstrekovacie čerpadlo smie nastavovať a opravovať len opravovňa špecializovaná na opravu palivových vstrekovacích čerpadiel. Čerpadlo sa musí plombovať proti neoprávneným zásahom.

Opacita výfukových plynov (dymivosť) vozidiel so zápalnými motormi sa v prevádzke zisťuje metódou voľnej akcelerácie podľa osobitných predpisov.⁷⁸) Pred meraním dymivosti sa musí vykonať kontrola a nastavenie palivového zariadenia vozidla podľa dokumentácie výrobcu, prípadne oprava a kontrola tesnosti a funkčnosti výfukového systému.

Na mechanizmoch motora nesmú prevádzkovatelia vozidla robiť také zásahy, ktoré by zvyšovali emisie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch.

Znečisťujúce látky vo výfukových plynoch pri vozidlách so zážihovými motormi sa overujú po zábehu motora⁷⁹) pri voľnobehu. Koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) a nespálených uhľovodíkov (HC) pri tomto overovaní nesmie prekročiť hodnoty

Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na motory používané na prevádzku osobitných zariadení trvale alebo prechodne pripojených na vozidlo.

Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na zvláštne vozidlá uvedené v § 67, 68, 69 a 70 so zápalnými motormi, ktorých technická spôsobilosť sa bude schvaľovať po 1. októbri 1992, a na vozidlá vyrobené alebo dovezené po 21. októbri 1994.

Začínajúc rokom 1992 pri motorových vozidlách v prevádzke sa v pravidelných intervaloch overuje splnenie prípustných limitov emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch podľa odsekov 4 a 6 s výnimkou zložiek nespálených uhľovodíkov HC pri vozidlách so zážihovými motormi, ktorých overovanie sa zavedie začínajúc rokom 1993. Toto overenie sa vykonáva pri vozidlách používaných na hospodársku činnosť vždy po 12 mesiacoch, pri ostatných vozidlách vždy po 18 mesiacoch. Pri vozidlách, ktoré podliehajú pravidelným technickým prehliadkam v kratšom termíne, je časový interval pre overovanie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch určený intervalom jednotlivých technických prehliadok. Overenie sa vykonáva na náklady prevádzkovateľa vozidla na pracoviskách na to určených.

Prvé overenie splnenia prípustných limitov emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch⁸⁰) motorových vozidiel so zážihovými motormi, ktorých výfukové emisie nie sú riadené zdokonaleným emisným systémom, napríklad trojcestným katalyzátorom ovládaným snímačom voľného kyslíka vo výfukových plynoch podľa odseku 9, sa musí vykonať najneskôr do 30. septembra 1995.

Znečisťujúce látky vo výfukových plynoch vozidiel so zážihovými motormi v prevádzke, ktorých výfukové emisie sú riadené zdokonaleným emisným systémom, sa zisťujú po zábehu motora.⁷⁹) Koncentrácia CO a HC nesmie prekročiť hodnoty emisných limitov

Pred meraním koncentrácie CO a HC podľa odseku 11 sa musí vykonať vizuálna kontrola zapaľovacieho a palivového zariadenia motora a kontrola tesnosti a funkčnosti výfukového systému podľa podmienok určených výrobcom.

Vozidlá, ich motory, diely a všetky mechanizmy, v ktorých dochádza k pohybu častí, vetracie a vykurovacie zariadenie, nasávacie a výfukové potrubie s tlmičmi, výfuková odľahčovacia brzda, brzdové zariadenia, spojenie nadstavby s konštrukciou vozidla a vnútorné vybavenie vozidla musia byť konštruované a vyhotovené tak, aby hluk vo vozidle i vonku bol čo najmenší.

Z hľadiska hladiny vonkajšieho hluku musia vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁸¹) a musia byť podľa nich schválené. Hladina vonkajšieho hluku vozidiel po generálnej oprave nesmie byť vyššia, ako bola pri schválení technickej spôsobilosti vozidla. Hodnoty najvyšších prípustných hladín vonkajšieho hluku vozidiel sú uvedené v prílohe č. 2, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky. Hladina vonkajšieho hluku cestných motorových vozidiel kategórie M a N, ktorých technická spôsobilosť sa bude schvaľovať po 1. 10. 1993 alebo budú vyrobené alebo dovezené po 1. 10. 1994, nesmie prekročiť hodnoty uvedené v prílohe č. 3, ktorá je súčasťou tejto vyhlášky.

Pri vozidlách uvádzaných do prevádzky po 31.12.1982 sa zapisuje do technického preukazu vozidla referenčná hodnota hladiny vonkajšieho hluku výfukového systému zistená skúšobňou vykonávajúcou homologizačné skúšky vozidiel z hľadiska hluku. Pri vozidlách uvedených do prevádzky do 31.12.1982 musí výfukový systém spĺňať tieto referenčné hodnoty hladiny vonkajšieho hluku v dB(A):

Z hľadiska hladiny vnútorného hluku musia vozidlá kategórie M a N spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom⁸⁵) a musia byť podľa neho schválené.

Pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti sa použijú podľa ich celkovej hmotnosti ustanovenia osobitného predpisu⁸¹) platné pre vozidlá kategórie N.

Výrobca vozidiel je povinný umožniť organizácii poverenej vykonávaním homologizačných skúšok, aby najmenej raz do roka vykonala kontrolné meranie hluku pri najmenej šiestich náhodne vybraných vozidlách každého hromadne vyrábaného typu. Rovnakú povinnosť má dovozca vozidiel každého hromadne dovážaného typu (t. j. viac ako 5 vozidiel toho istého typu), pokiaľ v príslušnom roku nepredloží osvedčenie o zhodnosti výroby z hľadiska hluku.

V konštrukcii a vyhotovení mechanizmov vozidla sa nesmú robiť také zásahy, ktoré by zvyšovali hluk nad určené medze.

Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú aj na nadstavby a motory používajú na prevádzku osobitných zariadení trvale alebo prechodne pripojených na vozidlo.

Ustanovenia odsekov 6 a 8 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Akumulátor musí byť na vozidle upevnený a upravený tak, aby z neho elektrolyt nevystrekoval a aby sa jeho poloha na vozidle zachovala aj pri oneskorení alebo zrýchlení najmenej 5 gn všetkými smermi. Akumulátor musí byť umiestnený tak, aby nemohlo dôjsť k neúmyselnému skratu s vodivými dielmi vozidla, a ak nejde o bezúdržbový akumulátor, aby bol k nemu dobrý prístup a aby bola ľahká jeho montáž a demontáž.

Akumulátor smie byť umiestnený len v takom priestore, kde je zaručené dostačujúce odvetrávanie. Vyústenie odvetrávania akumulátora nesmie byť vedené do priestoru pre cestujúcich, obsluhu, náklad ani do iného uzavretého priestoru vozidla ani blízkosti palivovej nádrže a jej odvetrávania.

Akumulátor musí pri stave nabitia na 66% menovitej kapacity umožniť spoľahlivé spustenie motora vozidla za podmienok ustanovených v § 19 ods. 3. Toto ustanovenie sa netýka jednostopových motorových vozidiel a ich modifikácií a zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti.

Zariadenie vyrábajúce elektrickú energiu na motorovom vozidle musí mať taký výkon, aby krylo - aj na prípojných vozidlách, pokiaľ sú motorové vozidlá na ich ťahanie určené - s dostatočnou rezervou spotrebu na všetkých elektrických spotrebičoch vozidla včítane doplnkov, ktoré výrobca na prianie odberateľa montuje alebo bežne povoľuje dodatočne montovať, a pritom aby zabezpečilo riadne dobíjanie akumulátora.

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Elektrické vedenie musí byť izolované a umiestnené tak, aby sa zamedzilo poškodenie vodičov alebo vznik skratu. Izoláciu jednotlivých vodičov treba voliť podľa prostredia, druhu a spôsobu uloženia. Elektrická inštalácia sa musí urobiť podľa príslušnej technickej normy⁸⁶) a vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁷³) a musia byť podľa nich schválené.

Motorové vozidlá s výnimkou jednostopových musia byť vybavené zásuvkou na prenosné elektrické svietidlo.

Elektrická inštalácia na predpísané osvetlenie návesu a prívesu na ťažné vozidlo musí byť pripojená sedempólovým elektrickým vedením so sedempólovou zásuvkou a jej zodpovedajúcou vidlicou čiernej (tmavej) farby;⁸⁷) zásuvka a vidlica na iné účely (doplnkové) musia byť na rozlíšenie bielej (svetlej) farby.⁸⁸) Zásuvky a vidlice čo do vyhotovenia, farby a umiestnenia musia od 1.1.1985 spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁸⁹) a musia byť podľa nich schválené. Vozidlá s elektrickou inštaláciou 24 V určené na ťahanie prípojných vozidiel, vyrobené (dovezené) do 31.12.1990 musia byť od 1.7.1985 vybavené vhodným zariadením (prechodným dielcom) umožňujúcim vzájomné pospájanie zásuviek a vidlíc ISO 24 V so zásuvkami a vidlicami 12 V dosiaľ používaných aj pre napätie 24 V. Elektrická inštalácia medzi poľnohospodárskym a lesným traktorom a ich prípojným vozidlom môže byť pospájaná päťpólovým elektrickým vedením, ale sedempólovou zásuvkou a jej zodpovedajúcou vidlicou a schéma zapojenia jednotlivých konektorov musí byť zhodná so zapojením pri vozidlách kategórie N.

Vozidlá kategórie N musia mať elektrické zariadenie vybavené ľahko prístupným odpájačom alebo najmenej jednou rýchloupínacou svorkou vodiča na akumulátore, ktorá ho umožní odpojiť od kostry vozidla bez použitia nástrojov. Vozidlá kategórie M2 a M3 musia mať elektrické zariadenie vybavené ľahko prístupným odpájačom od akumulátora.

Ustanovenia odseku 1 tretej vety, odseku 2, odseku 3 poslednej vety a odseku 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Na vozidle sa smú používať iba také svetelné zdroje a zariadenia - aj čo do počtu - ktoré sú pre druh a kategóriu vozidla predpísané alebo povolené. Svetelné zariadenia na vozidlách, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.7.1972, svetelné zariadenia vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia spĺňať podmienky určené osobitnými predpismi⁹⁰) a musia sa podľa nich schváliť.

Poloha svetelných zariadení a geometrická viditeľnosť jednotlivých svetiel pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.10.1985 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁹¹) a musia byť podľa nich schválené.

Svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby sa ich poloha a referenčné osi samovoľne nemenili. Poloha svetelných zariadení sa určuje pri pohotovostnej hmotnosti vozidla a zaťažení sedadla vodiča hmotnosťou 75 kg. Dodatočne montované svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby nenarúšali výhľad z miesta vodiča ani ustanovenú geometrickú viditeľnosť ostatných svetiel.

Vertikálne nastavenie svetlometov so stretávacím svetlom - s výnimkou zvláštnych motorových vozidiel uvedených v tretej časti - merané pri státí v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla, musí zostať v rozsahu sklonov mínus 0,5% až mínus 2,5%, pričom žiadny bod osvetlenej plochy ležiacej v rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny prechádzajúcej stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného obrysu vozidla. Pri vozidlách, pri ktorých podmienka 115 m znamená zníženie hranice sklonu 0,5% o určitú hodnotu, je prípustné znížiť o rovnakú hodnotu hranicu sklonu 2,5%. Na zabezpečenie tohto rozmedzia sklonu musí sa pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.1.1985, pokiaľ nespĺňajú uvedený rozsah nastavenia, použiť zariadenie upravujúce sklon svetlometu vzhľadom na karosériu podľa zaťaženia, ktoré musí byť ovládateľné z miesta vodiča (ručne) alebo musí pracovať samočinne. Pre každý typ vozidla musí výrobca (dovozca) určiť základné nastavenie, ktoré musí byť najmenej v rozmedzí mínus 1% až mínus 1,5%, a od 1.10.1984 musí byť schéma správneho nastavenia stretávacích svetiel uvedená na osobitnom štítku ťažko meniteľnom alebo odstrániteľnom, umiestnenom na ľahko prístupnom mieste a v návode na obsluhu.

Každá dvojica toho istého druhu vonkajšieho svetelného zariadenia musí byť na vozidle, pokiaľ nie je ustanovené inak, umiestnená súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla v rovnakej výške nad vozovkou a musí vykazovať rovnaké svetelné parametre a farebné odtiene.

Všetky vonkajšie svetelné zariadenia, pokiaľ sú v činnosti, musia svietiť stálym a neprerušovaným svetelným tokom s výnimkou smerových svetiel (§ 48).

Motorové vozidlá môžu byť vybavené jedným svetlometom s hľadacím svetlom bielej farby, ktorý sa nesmie uviesť do činnosti na idúcom vozidle.

Všetky vonkajšie svetelné zariadenia musia vyžarovať svetlo tej farby, ktoré je pre jednotlivé druhy svetiel v príslušných ustanoveniach uvedená. Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, môžu mať farbu svetla vyžarovaného

Cestné ťahače, pokiaľ nesú náradie alebo tiahnu za sebou stroje alebo iné prípojné vozidlá, ktoré nie sú vybavené vlastným svetelným výstrojom (obrysovými, brzdovými a smerovými svetlami), musia byť vybavené prenosnou súpravou svetelných zariadení⁹²) upravenou pre ich ľahkú dočasnú montáž na nesené náradie alebo na ťahané vozidlo.

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre biele svetlá určené

Každé motorové vozidlo - s výnimkou osobitných motorových vozidiel uvedených v tretej časti - musí byť vybavené svetlometmi so stretávacími a diaľkovými svetlami. Diaľkové i stretávacie svetlá musia byť bielej farby a môžu byť zlúčené do jedného svetlometu s inými svetlami svietiacimi dopredu. Činnosť diaľkového svetla musí signalizovať neprerušovane svietiace kontrolné svetlo modrej farby v zornom poli vodiča.

Vozidlá kategórie M a N a motorové vozidlá širšie ako 1,3 m s troma kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musia byť vybavené dvoma svetlometmi so stretávacím svetlom a dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom. Najvyššia súhrnná svietivosť diaľkových svetiel nesmie vyť väčšia ako 225 000 cd. Na vozidle sa môžu použiť štyri svetlomety s diaľkovým svetlom, pokiaľ súčet ich svietivosti nepresiahne túto hodnotu. Svetlomety so stretávacím svetlom musia byť umiestnené tak, aby bod činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol vzdialený viac ako 400 mm od tejto roviny a aby vzájomná vzdialenosť ich najbližší bodov činnej svietiacej plochy nebola menšia ako 600 mm. Svetlomety s diaľkovým svetlom nesmú byť svojím vonkajším okrajom činnej svietiacej plochy bližšie ako vonkajší okraj činnej svietiacej plochy svetlometu so stretávacím svetlom.

Jednostopové motorové vozidlá a motorové vozidlá s troma kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla, ktorých šírka je najviac 1,3 m, musia byť vybavené jedným svetlometom so stretávacím svetlom a jedným alebo dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom. Mopedy musia byť vybavené jedným svetlometom so stretávacím svetlom a môžu byť vybavené jedným svetlometom s diaľkovým svetlom.⁹¹) Svetlomet so stretávacím svetlom a svetlomet s diaľkovým svetlom musia byť umiestnené tak, aby ich referenčné osi boli v pozdĺžnej strednej rovine vozidla; ak je vozidlo vybavené dvoma svetlometmi s diaľkovým svetlom, musia byť umiestnené tak, aby ich referenčné osi boli v pozdĺžnej strednej rovine vozidla alebo aby boli s touto rovinou súmerné.

Svetlomety so stretávacím svetlom nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšie ako 500 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1200 mm⁹³) nad rovinou vozovky.

prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel musí byť vyhotovené tak, že nesmie dôjsť k ich súčasnému vypnutiu. Diaľkové svetlá môžu byť zapnuté buď všetky súčasne, alebo vo dvojiciach. Po prepnutí zo stretávacích svetiel na diaľkové musí byť zapnutá aspoň jedna dvojica diaľkových svetiel. Stretávacie svetlá môžu svietiť súčasne s diaľkovými. Po prepnutí z diaľkových svetiel na stretávacie musia byť vypnuté všetky diaľkové svetlá.

Motorové vozidlá vybavené viac ako jednou dvojicou diaľkových svetiel môžu mať jednu dvojicu diaľkových svetiel pohyblivú v závislosti od riadenia vozidla.

Rozsvietiť stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá nesmie byť možné, ak nie sú súčasne v činnosti obrysové svetlá vozidla a osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky. Táto podmienky neplatí pre použitie stretávacích alebo diaľkových svetiel ako svetelného výstražného zariadenia.

Ustanovenia odsekov 1, 2 a 4 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, diaľkovými svetlami musia byť tieto vozidlá vybavené, ak je najvyššia konštrukčná rýchlosť väčšia ako 40 km.h^-1.

Každé motorové vozidlo, ktoré má najmenej štyri kolesá, a každé motorové vozidlo s troma kolesami usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musí byť na vyznačenie vonkajších obrysov vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby a dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby.⁹⁴)

Prípojné vozidlo, s výnimkou postranného vozíka na jednostopové motorové vozidlo, ktorého bočný obrys presahuje bočný obrys ťažného vozidla viac ako o 100 mm alebo ktorého šírka je väčšia ako 1,6 m, musí byť vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby a každé prípojné vozidlo, s výnimkou prípojných vozidiel za jednostopové motorové vozidlo, musí byť vybavené dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby.

Obrysové svetlá vozidla nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy nižšia ako 350 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku 1500 mm, môže byť obrysové svetlo vo výške až 2100 mm nad rovinou vozovky. Bod činnej svietiacej plochy predného bieleho obrysového svetla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť pri motorovom vozidle ďalej ako 400 mm, pri prípojnom vozidle ďalej ako 150 mm od tejto roviny; pri zadnom červenom obrysovom svetle nesmie byť táto vzdialenosť väčšia ako 400 mm. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy predných obrysových svetiel aj zadných obrysových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm.

Jednostopové motorové vozidlá s výnimkou mopedov musia byť vybavené jedným predným obrysovým svetlom bielej farby a jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Mopedy musia byť vybavené jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby a môžu byť vybavené jedným predným obrysovým svetlom bielej farby. Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Obrysové svetlá musia byť umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky.

Postranný vozík na jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený jedným bielym obrysovým svetlom svietiacim dopredu a jedným červeným obrysovým svetlom svietiacim dozadu. Bod činnej svietiacej plochy každého svetla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 150 mm od tejto roviny. Najnižší bod činnej svietiacej plochy týchto svetiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a ich najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky.

Pri zapnutí musia všetky obrysové svetlá svietiť súčasne. Pri vozidlách, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1977, musí činnosť obrysových svetiel signalizovať neprerušovane svietiace kontrolné svetlo zelenej farby v zornom poli vodiča; signalizovanie kontrolným svetlom sa nevyžaduje, ak osvetlenie prístrojovej dosky možno zapnúť aj vypnúť len súčasne s obrysovými svetlami.

Pri státí a parkovaní sa na svetelné vyznačenie vonkajších vonkajších obrysov vozidla používajú parkovacie alebo obrysové svetlá. Pri motorových vozidlách, ktorých dĺžka nepresahuje 6 m a šírka 2 m - s výnimkou jednostopových - smú parkovacie svetlá svietiť iba na strane privrátenej k stredu vozovky. Jednostopové motorové vozidlá môžu mať na svetelné vyznačenie pri státí jedno parkovacie svetlo v pozdĺžnej strednej rovine vozidla, viditeľné spredu i zozadu. Parkovacie svetlo musí svietiť dopredu svetlom bielej a dozadu svetlom červenej farby. Parkovacie svetlá musia byť umiestnené podľa odseku 3, na jednostopových motorových vozidlách podľa odseku 4 a na postrannom vozíku k jednostopovému motorovému vozidlu podľa odseku 5. So samostatným parkovacím svetlom (svetlami) nemusí svietiť žiadne iné osvetľovacie zariadenie.

Vozidlá kategórie M, N a O vyrobené alebo dovezené po 1.10.1985

Každé vozidlo musí mať zariadenie na osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky, pokiaľ je ňou vozidlo vybavené. Zariadenie na toto osvetlenie musí byť konštruované a vyhotovené tak, aby bolo možné údaje na tabuľke prečítať zo vzdialenosti najmenej 25 m od zadného obrysu vozidla. Farba svetla tohto osvetlenia musí byť biela.

Predné a postranné smerové tabuľky na autobusoch určených na verejnú dopravu musia byť osvetlené dopadajúcim alebo prechádzajúcim svetlom bielej alebo slabo žltej farby tak, aby hlavný údaj bol čitateľný spredu alebo zboku aspoň zo vzdialenosti 20 m od vozidla; svetlo nesmie oslňovať vodiča vozidla ani ostatných účastníkov premávky na pozemných komunikáciách. Osvetlenie smerových tabuliek musí mať osobitný spínač a jeho zapínanie nesmie byť viazané na ostatné svetlá osvetlením, musí byť na každom mieste ich osvetlenej plochy najmenej 2 cd.m-2.

Každé vozidlo kategórie M, N, O, T, L₂, L₅ a iné vozidlo, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť je väčšia ako 6 km.h^-1, musí byť vzadu vybavené najmenej dvoma brzdovými svetlami červenej farby. Vozidlo kategórie M₁ môže byť vzadu vybavené stredným homologizovaným svietidlom brzdového svetla kategórie S₃, ktorého umiestnenie na vozidle musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.⁹¹) Pri vozidle kategórie M₂ a M₃ sa pripúšťa doplnkový pár brzdových svetiel umiestnený symetricky vzadu v hornej tretine celkovej výšky vozidla.

Najnižší bod činnej svietiacej plochy brzdového svetla nesmie byť nižšie ako 350 mm a jeho najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku do 1500 mm, môže byť brzdové svetlo vo výške až 2100 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy brzdových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm.

Jednostopové motorové vozidlo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou najmenej 50 km.h^-1 alebo s objemom valcov motora väčším ako 50 cm3 a jeho prípojné vozidlo musí byť vzadu vybavené jedným brzdovým svetlom červenej farby. Brzdové svetlo musí byť v pozdĺžnej strednej rovine vozidla a môže byť skupinové alebo zlúčené s obrysovým svetlom. Najnižší bod činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky. Svietidlo brzdového svetla postranného vozíka musí byť umiestnené podľa § 45 ods. 5.

Ak sú zariadenia predpísané pre jazdu zapojené, musia sa brzdové svetlá jednotlivého vozidla i všetkých vozidiel súpravy rozsvietiť súčasne pri pôsobení vodiča na ovládací mechanizmus prevádzkového alebo núdzového brzdenia, pokiaľ ovládací mechanizmus núdzového brzdenia je oddelený od ovládacieho mechanizmu parkovacieho brzdenia.

Ustanovenie odseku 4 neplatí pre núdzové brzdenie vozidiel, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1972.

Všetky motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá - s výnimkou jednostopových motorových vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou nižšou ako 50 km.h^-1 a s objemom valcov motora najviac 50 cm³ a s výnimkou vozidiel uvedených v tretej časti - musia byť vybavené smerovými svetlami vyhotovenými a umiestnenými na vozidle tak, aby vodiči aj ostatní účastníci cestnej premávky mohli bezpečne a včas postrehnúť zamýšľanú zmenu smeru jazdy vozidla. Používať vysúvacie ramená je zakázané. Mopedy môžu byť vybavené smerovými svetlami, ktoré musia spĺňať podmienky tohto paragrafu.

Smerové svetlá musia byť umiestnené čo najbližšie k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla. Najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm nad rovinou vozovky a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nad rovinou vozovky vyššie ako

Smerové svetlá musia byť usporiadané

Pri všetkých motorových vozidlách s výnimkou jednostopových nesmie byť vzdialenosť medzi prednými smerovými svetlami a svetlometmi so stretávacím svetlom a predným svetlometom so svetlom do hmly menšia ako 40 mm. Menšia vzdialenosť je dovolená len vtedy, ak nie je intenzita smerového svetla v referenčnej osi menšia ako 400 cd.

Smerové svetlá musia svietiť prerušovaným svetlom oranžovej farby (autožlť). Prerušovanie smerového svetla musí mať kmitočet 1,5 ± 0,5 Hz; prvý raz rozsvietiť najneskôr za 1 s po zapnutí a prvý raz zhasnúť najneskôr za 1,5 s. Trvanie svetelného toku musí byť medzi 40-80% času cyklu, aby účinok smerového svetla bol zreteľne a dostatočne vnímateľný (overuje sa pri skúšobnom napätí žiaroviek).

Smerové svetlá musí byť možné uviesť do činnosti nezávisle od ostatného vonkajšieho osvetlenia vozidla. Činnosť smerových svetiel musí byť vodičovi jasne a zreteľne opticky alebo akusticky signalizovaná. Ak uvedené kontrolné zariadenie je optické, svetlo musí byť prerušované s kmitočtom zodpovedajúcim kmitočtu smerových svetiel a musí byť zelenej farby. Akustické kontrolné zariadenie musí vyť vo vozidle umiestnené tak, aby vodičovi zaručovalo bezpečnú počuteľnosť signálov. Pri poruche funkcie niektorého svetelného zdroja sústavy smerových svetiel s výnimkou doplnkových bočných musí byť vodičovi táto porucha zreteľne signalizovaná (výraznou zmenou kmitočtu, zhasnutím, trvalým svietením bez prerušovania kontrolného optického signálu, obdobnými zmenami akustického signálu a pod.). Tieto podmienky sa vzťahujú na motorové vozidlo i jazdnú súpravu.

Motorové vozidlo s výnimkou jednostopového musí byť vybavené osobitným zariadením - spínačom - umožňujúcim výstražnú funkciu všetkých smerových svetiel motorového i prípojného vozidla; smerové svetlá pritom musia svietiť za podmienok ustanovených v odsekoch 5 a 6. Výstražnú činnosť smerových svetiel musí signalizovať osobitné optické kontrolné zariadenie s prerušovaným svetlom červenej farby, ktoré môže byť v činnosti s optickým kontrolným zariadením podľa odseku 6. Týmto zariadením môže byť vybavené aj jednostopové motorové vozidlo.

Ustanovenia odsekov 1 až 7 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a pre vozidlá, ktoré nemusia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.⁹⁰),⁹¹).

Každé motorové vozidlo s výnimkou jednostopových motorových vozidiel musí byť vybavené dvoma zadnými odrazovými sklami červenej farby netrojuholníkového tvaru a rovnakého typu, prípadne môže vyť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby netrojuholníkového tvaru. Pokiaľ sú tieto vozidlá vybavené zakrývateľnými svetlometmi, sú predné odrazové sklá povinné. Bod činnej plochy predného a zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku motorového vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny.

Každé prípojné vozidlo s výnimkou prívesného alebo postranného vozíka na jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby netrojuholníkového tvaru a dvoma zadnými odrazovými sklami červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej 150 mm upevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a jedna strana bola vodorovná. Bod činnej plochy zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny; bod činnej plochy predného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť pri vozidlách vyrobených alebo dovezených pred 1.1.1985 ďalej ako 400 mm, pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.1.1985 ďalej ako 150 mm od tejto roviny.

Umiestnenie odrazových skiel musí byť také, aby najnižší bod ich činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm a vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; v prípade, že konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, smú byť predné odrazové sklá bielej farby svojím najnižším bodom činnej plochy najviac 1500 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy predných alebo zadných odrazových skiel nesmie byť menšia ako 600 mm; táto vzdialenosť sa môže zmenšiť až na 400 mm pri dvojstopových vozidlách, ktorých celková šírka je najviac 1,3 m.

Vozidlá kategórie M2, M3 a N, ktorých celková dĺžka je väčšia ako 6 m, a vozidlá kategórie O musia byť vybavené na každej strane vozidla najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranžovej farby (autožlť) netrojuholníkového tvaru umiestneným v prostrednej tretine vozidla. Odrazové sklá nesmú byť svojím najnižším bodom činnej plochy nižšie ako 350 mm a najvyšším bodom činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; ak konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, smú byť odrazové sklá svojím najvyšším bodom činnej plochy najviac 1500 mm nad rovinou vozovky. Odrazové sklá nesmú byť vzdialené viac ako 3 m od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu (pri vozidlách kategórie O včítane oja), 1 m od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vzadu a vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy bočných odrazových skiel nesmie byť väčšia ako 3 m. Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky, musia byť vybavené odrazovými sklami podľa ustanovenia tohto odseku najneskôr do 1.1.1987.

Jednostopové motorové vozidlá musia byť vybavené jedným zadným odrazovým sklom červenej farby netrojuholníkového tvaru umiestneným tak, aby stred odrazového skla bol v pozdĺžnej strednej rovine vozidla a jeho najnižší bod činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm nad rovinou vozovky. Mopedy vyrobené alebo dovezené po 1.1.1986 musia byť vybavené ešte

V prípade, že je moped vybavený pedálmi, musí byť každý pedál vybavený odrazovými sklami oranžovej farby, viditeľnými spredu i zozadu.

Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby netrojuholníkového tvaru umiestnenými tak, aby bod činnej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 100 mm od tejto roviny, a jedným zadným odrazovým sklom červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej 150 mm pripevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a jedna strana bola vodorovná, a umiestneným v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej plochy odrazových skiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky.

Postranný vozík na jednostopové motorové vozidlá musí byť vybavený jedným predným odrazovým sklom bielej farby a jedným zadným odrazovým sklom červenej farby netrojuholníkového tvaru umiestnenými tak, aby bod činnej plochy odrazových skiel najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 150 mm od tejto roviny, najnižší bod činnej plochy nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky.

Odrazové sklá s výnimkou predných nesmú byť umiestnené na závesoch⁹⁵) za jazdy voľne pohyblivých. Odrazové sklá musia byť na vozidle pripevnené tak, aby ich referenčné osi boli vodorovné a pri predných a zadných odrazových sklách rovnobežné s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla, pri bočných odrazových sklách kolmé na pozdĺžnu strednú rovinu s toleranciou vo vodorovnej i zvislej rovine ± 3 ^oC.

Vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá, a motorové vozidlá s troma kolesami usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla smú byť vybavené dvoma prednými svetlometmi so svetlom bielej farby do hmly, jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly, jedným alebo dvoma svietidlami so spätným svetlom bielej farby a jedným svetlometom s hľadacím svetlom. Jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly a jedným alebo dvoma svietidlami so spätným svetlom bielej farby musia byť vybavené vozidlá kategórie M1 vyrobené alebo dovezené po 1.10.1985 a motorové vozidlá kategórie M2, M3 a N vyrobené alebo dovezené po 1.10.1986 musia byť vybavené jedným alebo dvoma zadnými svietidlami so svetlom červenej farby do hmly. V prípade použitia jedného svietidla so svetlom červenej farby do hmly musí byť toto svietidlo umiestnené v ľavej polovici vozidla. Pri motorových vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.10.1985 výrobca v návode na obsluhu určí spôsob montáže a umiestnenia predných svetlometov so svetlom do hmly.

Jednostopové motorové vozidlo smie byť vybavené jedným predným svetlometom so svetlom bielej farby do hmly, jedným zadným svietidlom so svetlom červenej farby do hmly.

Predné svetlomety so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby bod ich činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 400 mm od tejto roviny, najvyšší bod činnej svietiacej plochy vyššie ako najvyšší bod činnej svietiacej plochy stretávacieho svetla a najnižší bod činnej svietiacej plochy nižšie ako 250 mm nad rovinou vozovky. Pre nastavenie predných svetlometov so svetlom do hmly platí ustanovenie § 43 ods. 4. Zadné svietidlá so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy vyššie ako 1000 mm nad rovinou vozovky; vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej plochy zadného svietidla so svetlom do hmly a brzdového svetla nesmie byť menšia ako 100 mm. Referenčné osi zadných svietidiel so svetlom do hmly musia byť v rovinách rovnobežných s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla a rovinou vozovky. Svietidlo so spätným svetlom musí byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod jeho činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod jeho činnej svietiacej plochy vyššie ako 1200 mm nad rovinou vozovky. Na jednostopových motorových predný svetlomet so svetlom do hmly musia byť umiestnené v rovnakých výškach nad rovinou vozovky ako na ostatných vozidlách, ale v pozdĺžnej strednej rovine vozidla.

Predné svetlomety so svetlami do hmly sa musia dať zapnúť alebo vypnúť nezávisle od diaľkových a stretávacích svetiel a ich činnosť musí signalizovať v zornom poli vodiča kontrolné neprerušované svetlo zelenej farby. Rozsvietenie zadných svetiel do hmly smie byť možné, iba ak svietia stretávacie svetlá alebo predné svetlá do hmly. Ich činnosť musí signalizovať v zornom poli vodiča kontrolné neprerušované svetlo oranžovej farby. Súčasne so svetlami do hmly musia svietiť obrysové svetlá a osvetlenie zadnej štátnej poznávacej značky. Svietidlo so spätným svetlom môže byť v činnosti iba pri zaradenom spätnom chode a ak sú zapojené zariadenia na jazdu.

Každé motorové vozidlo s výnimkou vozidiel uvedených v tretej časti, ktorého technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musí byť vybavené svetelným výstražným zariadením.

Zapojenie svetelného výstražného zariadenia musí byť také, aby aj pri vypnutom vonkajšom osvetlení vozidla bolo možné zapnúť diaľkové alebo stretávacie svetlá.

Svetelné výstražné zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby nemohlo byť v činnosti, pokiaľ vodič nepôsobí na jeho ovládací mechanizmus, a nesmie umožňovať ani rozsvietenie ani zhasnutie ostatného osvetlenia vozidla.

Motorové a prípojné vozidlá

Činnosť týchto svetiel musí byť nezávislá od ostatného vonkajšieho osvetlenia vozidla a musí byť ľahko a spoľahlivo kontrolovateľná z miesta vodiča opticky stálym neprerušovaným kontrolným svetlom žltej farby.

Svetlo výstražných svietidiel musí byť neprerušované, ak svieti dopredu, alebo prerušované (majáčiky), ak svieti na všetky strany vozidla.

Zvláštny charakter vozidla a jeho postavenie voči ostatným účastníkom cestnej premávky je určený farbou výstražného svetla, a to

Efekt prerušovaného svetla sa musí dosiahnuť iným spôsobom než prerušovanou činnosťou svetelného toku zdroja (vlákna), to znamená, že zdroj svetla musí svietiť stálou intenzitou a efekt prerušovaného svetla sa dosahuje napr. rotujúcou clonkou alebo žiarovkou s vybíjacím prúdom (výbojkou, svietidlom so stacionárnymi zábleskami).

Výstražné prerušované svetlo musí byť umiestnené na najvyššom mieste karosérie alebo nadstavby, a to približne v pozdĺžnej strednej rovine vozidla alebo približne symetricky po oboch stranách tejto roviny.

Zvláštne výstražné prerušované svetlá musia byť na vozidle umiestnené tak, aby vždy aspoň jedno bolo priamo viditeľné z ktoréhokoľvek miesta na vodorovnej rovine 1 m nad vozovku vzdialeného 20 m od tohto svetelného zdroja.

Vo vzdialenosti menšej ako 750 mm v ľubovoľnom smere od svetelného zdroja výstražného svetla nesmú byť na vozidle iné svetelné zdroje, ktoré by mohli spôsobiť vzájomnú zámenu alebo mylný výklad zvláštnych výstražných svetiel.

Pri výstražných svetlách

Zvláštne výstražné svetlá musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁹⁸) a musia byť podľa nich schválené.

Kabína vodiča motorových vozidiel, karosérie vozidiel kategórie M a osobných autobusových prívesov musia byť vnútri osvetlené tak, aby za zníženej viditeľnosti bol osvetlený vstup a výstup pre vodiča a spolujazdcov (cestujúcich); stanovište vodiča musí byť vybavené osvetlením

Osvetlenie musí mať osobitný spínač, aby sa dalo zapäť aj bez vonkajšieho osvetlenia vozidla.

Kontrolné prístroje na prístrojovej doske musia byť osvetlené pri zapnutí vonkajšieho osvetlenia vozidla; osvetlenie prístrojov nesmie vodiča oslňovať ani rušivo pri vedení vozidla a prístroje sa nesmú zrkadliť v čelnom skle.

Vozidlá kategórie M2 a M3 a osobné autobusové prívesy musia mať dostatočné osvetlenie priestoru pre cestujúcich. osvetlenie nesmie rušivo pôsobiť na vodiča pri vedení vozidla; musí byť možné ho stlmiť z miesta vodiča bez ohľadu na ostatné svetlá na vozidle. Osvetlenie zvnútra karosérie autobusov a ich osobných prívesov - s výnimkou diaľkových autobusov, ktoré sú vybavené bodovým osvetlením nad každým sedadlom - musí mať vo výške 1 m nad dlážkou aspoň 60 lx, pri plne tlmenom osvetlení najmenej 5 lx v ktoromkoľvek priamo osvetľovanom mieste karosérie. Pri otvorení dverí musia byť vstupné a výstupné schodíky dostatočne osvetlené na bezpečný vstup a výstup a toto osvetlenie nesmie byť ovplyvňované tlmením vnútorných svetiel.

Vozidlá so skriňovou karosériou musia byť vybavené vnútorným osvetlením a osvetlením vstupných a výstupných schodíkov a ich najbližšieho okolia.

Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Motorové vozidlá - s výnimkou pásových vozidiel s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 8 km.h^-1 - musia mať aspoň jedno zariadenie na dostatočne hlasitú zvukovú výstrahu. Tieto motorové vozidlá, pokiaľ je ich technická spôsobilosť schválená po 1.1.1985, musia z hľadiska zvukových výstražných zariadení a ich signálov spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi⁹⁹) a musia byť podľa nich schválené. Mopedy môžu byť vybavené výstražnými zvončekmi [§ 73 ods. 1 písm. h)].

každé zvukové výstražné zariadenie vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi,¹⁰⁰) musí byť podľa nich schválené a na vozidle umiestnené tak, aby pri prevádzke za žiadnych podmienok nedochádzalo k jeho poškodeniu alebo zmene zvukových vlastností. Ak je zariadenie uvedené do činnosti, musí vydávať nepretržitý rovnomerný zvuk rovnakej výšky alebo v harmonickom akorde. Zariadenia, ktoré vydávajú prenikavé zvuky, rozložené akordy alebo škreky, ako píšťaly, sirény, gongy a pod., nie sú prípustné.

Vozidlá uvedené v ustanovení § 52 ods. 1 písm. a), b), c), ktoré sú vybavené zvláštnymi výstražnými svetlami, musia mať okrem predpísaných zvukových výstražných zariadení ešte osobitné zariadenia vydávajúce typické zvukové znamenia, pri ktorých musí byť spodná hranica hladiny zvuku najmenej 105 dB (A).

Motorové vozidlá s kabínou vodiča alebo s uzavretou karosériou musia byť vybavené najmenej jedným samočinným stieračom a postrekovacím zariadením na čistenie vonkajšieho povrchu čelného skla s motorickým pohonom a odmrazovacím a odhmlievacím systémom. Motorové vozidlá kategórie M1, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985, musia z hľadiska vybavenia systémom čistenia a postrekovania čelných skiel a systémom odmrazovania a z hľadiska výhľadu z vozidla spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹⁰¹) a musia byť podľa nich schválené. Tieto predpisy sa primerane vzťahujú na vozidlá ostatných kategórií a na uvedené zariadenia použité na zadné sklá vozidiel.

Stierač musí byť riešený tak, aby sa jeho ramienko po vypnutí stieracieho zariadenia samočinne vracalo do základnej polohy. Stieracie ramienko sa musí dať odklopiť od povrchu skla kvôli ručnému čisteniu skla.

Postrekovacie zariadenie čelného skla musí byť vyrobené z materiálov, ktoré sa nepoškodia pri zamŕzaní kvapaliny a súčasne odolávajú účinku teplôt až do 80 ^oC. Činnosť postrekovacieho zariadenia sa nesmie zhoršiť, ak sa použije nemrznúca zmes. Nádržka na kvapalinu musí byť vo vozidle umiestnená tak, aby pri dopĺňaní bol k nalievaciemu hrdlu ľahký prístup; táto podmienka je splnená aj v prípade, že je nádržka ľahko a bez odpájania vynímateľná. Nádržka na kvapalinu pri vozidlách kategórie M2, M3 a N musí mať objem najmenej 2,8 dm³, pri ostatných vozidlách musí mať objem najmenej 1,4 dm³.

Motorové vozidlá, ktoré majú pred vodičom priehľadný ochranný čelný kryt takého vyhotovenia, ktoré za dažďa alebo sneženia vodičovi nedovoľuje bezpečný výhľad mimo neho, musia mať buď samočinný stierač alebo priezorový otvor (štrbinu a pod.).

Motorové vozidlá môžu byť vybavené zariadením na čistenie svetlometov so stretávacím svetlom. Diaľkové autobusy a motorové vozidlá kategórie N určené na medzinárodnú dopravu, vyrobené alebo dovezené po 1.1.1986, musia byť týmto zariadením vybavené. Vozidlá a zariadenia musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹⁰²) a musia byť podľa nich schválené.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972. Pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti platia ustanovenia o umývacom zariadení a o odmrazovacom a odhmlievacom systéme od 1.10.1985; ustanovenie odseku 2 prvej vety sa na tieto vozidlá nevzťahuje.

Každé vozidlo musí byť konštrukčne vyhotovené, vyrobené a vybavené tak, aby rušivé vyžarovanie elektromagnetickej energie (ďalej len „rušenie“) vznikajúce pri prevádzke nepresiahlo medzné hodnoty rušenia.¹⁰³) Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená po 1.7.1972, musia z hľadiska odrušenia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹⁰⁴) a musia byť podľa nich schválené.

Výrobca vozidiel je povinný umožniť organizácii poverenej vykonávaním homologizačných skúšok, aby najmenej raz za rok vykonala kontrolné merania odrušenia najmenej šiestich náhodne vybraných vozidlách každého hromadne vyrábaného typu. Rovnakú povinnosť má dovozca vozidiel, pokiaľ nepredloží raz za rok osvedčenie o zhodnosti výroby z hľadiska odrušenia.

Do konštrukcie a vyhotovenia mechanizmov vozidla sa nesmú robiť také zásahy a pri výmene sa originálne dielce nesmú nahrádzať takými dielcami, ktoré by zvyšovali rušenie nad ustanovenú hranicu.

Výplne okien (aj strešných) a medzistien motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel musia byť zhotovené z bezpečnostného skla;¹⁰⁵) od 1.1.1985 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹⁰⁶) a musia byť podľa nich schválené. Vozidlá kategórie M1 vyrobené alebo dovezené po 1.1.1987 musia byť vybavené zariadením na elektrické vyhrievanie zadných okien.

Bezpečnostné sklá z plastických materiálov sa smú použiť len na zasklenie

Nekryté hrany zasklenia (napr. vyklápacích vetracích okienok, spúšťacích dverných okien, medzistien) musia byť dostatočne zaoblené. Vo vozidlách určených výlučne na dopravu detí musia byť tieto hrany vhodne olemované.

Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch nesmú byť núdzové dverné a okenné východy zasklené vrstveným sklom.

Karosérie a kabína vodiča motorového vozidla musí mať dve clony (rolety) proti slnku, z ktorých jedna musí byť pred vodičom. Kabína vodiča poľnohospodárskych a lesných traktorov a každá jednomiestna kabína musí mať aspoň jednu clonu proti slnku.

Clona proti slnku⁵⁴) musí byť vyhotovená buď z materiálu, ktorý pohlcuje nárazovú energiu, alebo musí byť týmto materiálom úplne pokrytá; ak clona a jej držiak sú vyhotovené z tuhého materiálu, nesmú mať nebezpečné ostré hrany a ich zaoblenie nesmie mať polomer menší ako 3,5 mm.

Ustanovenia odsekov 2,5 a odseku 6 prvej vety neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Každé motorové vozidlo, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť je väčšia ako 50 km.h^-1 a ktoré nemá tachograf s ukazovateľom rýchlosti, musí byť v zornom poli vodiča vybavené rýchlomerom s počítačom prejdenej vzdialenosti. Motorové vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia byť z tohto hľadiska schválené podľa osobitných predpisov.¹⁰⁷)

Autobusy a nákladné automobily s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 40 km.h^-1, ktoré majú celkovú hmotnosť väčšiu ako 7 t, musia byť vybavené tachografmi. Odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy, sa toto ustanovenie vzťahuje aj na mestské autobusy.

Počítače prejdenej vzdialenosti a tachografy namontované na vozidlách musia spĺňať tieto podmienky:

Tachograf a rýchlomer, ako aj ich pohon sa musia dať pri vozidlách všetkých kategórií vyrobených alebo dovezených po 1.1.1986 zaplombovať. Tachograf musí byť v nepretržitej prevádzke od začiatku do konca jazdy a musí zaznamenávať údaje aj počas prerušenia jazdy.

Vozidlá kategórie M₃, ktorých celková hmotnosť presahuje 10 t, a vozidlá kategórie N₂ a N₃, ktorých technická spôsobilosť bude schválená alebo budú vyrobené alebo dovezené po 31. decembri 1995, musia byť vybavené obmedzovačom rýchlosti.

Vozidlá používané na medzinárodnú dopravu, medzinárodnú autobusovú dopravu a na prepravu nebezpečných vecí, vozidlá kategórie M₃ s celkovou hmotnosťou nad 10 t a vozidlá kategórie N₂ aN₃ vyrobené počnúc 1. januárom 1989 musia byť dodatočne vybavené obmedzovačom rýchlosti do 31. decembra 1996.

Vozidlá používané na prepravu nebezpečných vecí môžu mať obmedzovač rýchlosti nastavený na najvyššiu rýchlosť 85 km.h^-1.

Autobusy kategórie M₃ s celkovou hmotnosťou vyššou ako 10 t a vozidlá kategórie N₃ s celkovou hmotnosťou vyššou ako 12 t musia mať obmedzovač rýchlosti, ktorý sa nastaví tak, aby najvyššia rýchlosť bola pri

Obmedzovačom rýchlosti nemusia byť vybavené

Vozidlo a obmedzovač rýchlosti musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi^107a) a musia byť podľa nich schválené.

Obmedzovač rýchlosti musí byť zabezpečený plombou proti neoprávnenému vypnutiu.

Obmedzovač rýchlosti môže do motorového vozidla dodatočne zabudovať

Držiteľ vozidla, ktoré je vybavené obmedzovačom rýchlosti podľa § 58a ods. 2, musí dať vozidlo overiť na vlastné náklady právnickou osobou alebo fyzickou osobou poverenou montážou obmedzovačov rýchlosti, najmä ak sa

Protokol o skúške tachografu a o skúške obmedzovača rýchlosti vozidla, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4 tejto vyhlášky, musí obsahovať najmä tieto údaje:

Na vyžiadanie kontrolných orgánov sa vybavenie vozidla a overenie funkcie tachografu a obmedzovača rýchlosti preukazuje protokolom podľa odseku 3.

Ten, kto do vozidla zabudoval obmedzovač rýchlosti, vystaví protokol s údajmi podľa odseku 3.

Vozidlá s kabínou vodiča alebo s uzavretou karosériou musí mať zariadenie na vykurovanie a vetranie priestoru pre vodiča a cestujúcich. Vykurovací a vetrací systém nesmie konštrukciou, vyhotovením ani činnosťou ohrozovať zdravie alebo zvyšovať únavu vodiča a cestujúcich, a ak prúdenie vzduchu nemožno regulovať čo do množstva a smeru, musí zabezpečiť bezprievanový pohyb vzduchu.¹⁰⁸)

Pri vozidlách vyrobených alebo dovezených po 1.1.1973 musí byť vykurovací a vetrací systém ľahko obsluhovateľný a jeho výkon regulovateľný najmenej vo dvoch stupňoch;¹⁰⁹) toto ustanovenie neplatí pre ovládacie mechanizmy na individuálnu obsluhu cestujúcimi vo vozidle. Podľa osobitných predpisov¹¹⁰) sa overujú podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie na vykurovanie a vetranie vozidiel kategórie M a N.

Na vykurovanie je zakázané používať priamo horúce potrubia výfukového systému motora. Tepelná energia výfukových plynov sa môže využiť iba prostredníctvom výmenníka tepla; v priestoroch výmenníka, v ktorých sa odovzdáva teplo vykurovaciemu vzduchu, nesmú byť žiadne uvoľniteľné spoje; hrúbka stien oceľových rúrok alebo plechov odovzdávajúcich teplo nesmie byť menšia ako 2 mm; ak sa použijú iné materiály, musia mať rovnakú odolnosť proti korózii a zodpovedajúcu najmenšiu hrúbku stien. Ak sa na vykurovanie použije chladiaci vzduch z kvapalinového systému chladenia motora, musí byť vo vedení vykurovacieho vzduchu pretlak voči motorovému priestoru a nesmú v ňom byť žiadne nezaistené spoje. Vzduch na vykurovanie a vetranie nesmie obsahovať škodlivé látky a pachy vznikajúce pri prevádzke vozidla a jeho zariadení¹¹¹) a musí byť filtrovaný od hrubých nečistôt. Vzduch potrebný na spaľovanie vo vykurovacích zariadeniach - s výnimkou zariadení podľa odseku 4 - sa nesmie odoberať z vnútrajška vozidla, v ktorom sa prepravujú osoby včítane vodiča. Vstupné kanále prívodu vzduchu na vetranie a kúrenie musia byť umiestnené tak, aby sa s ohľadom na prevádzku ostatných vozidiel prívod vzduchu znečisteného týmito vozidlami obmedzil na najmenšiu mieru.

Vykurovacie zariadenia na tuhé palivá sa povoľujú iba pri nákladných automobiloch so skriňovou karosériou a pri ich prívesoch a návesoch so skriňovou karosériou určených za pracoviská alebo ubytovne; tieto zariadenia a dymové rúrky musia byť nehorľavo odizolované.

Vykurovací systém musí teplo rozdeľovať rovnomerne po celom priestore pre cestujúcich za týchto podmienok

Vykurovací a vetrací systém priestoru karosérie musí byť:

Pokiaľ sa na vykurovanie vozidla použije nezávislé kúrenie, t. j. systém, ktorý vyrába teplo na vykurovanie samostatne vlastným palivom, musí - s výnimkou zariadení podľa odseku 4 - vyhovovať týmto požiadavkám:

Ustanovenia odsekov 1,3, 5 až 7 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, ustanovenie odseku 2 neplatí pre vozidlá vyrobené alebo dovezené pred 1.1.1973.

Motorové vozidlá a prípojné vozidlá so skriňovou karosériou musia mať zaistenie dvier, ako aj viek batožinového a - s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov - motorového priestoru proti neoprávnenému otvoreniu zvonku; pritom najmenej jedny dvere musia byť zvonku uzamykateľné. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1973, a na samochodné poľnohospodárske a lesné stroje a pojazdné pracovné stroje.

Motorové vozidlá musia byť vybavené okrem zaistenia podľa odseku 1 ešte dostatočne účinným zaisťovacím zariadením konštruovaným a vyhotoveným tak, aby zabránilo neoprávnene ich použiť. Z tohto hľadiska musia vozidlá kategórie M a N spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹¹³) a musia byť podľa nich schválené. Ustanovenie tohto odseku platí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1973, a pre zvláštne motorové vozidlá uvedené v tretej časti, ktorých technická spôsobilosť bola schválená po 1.1.1978.

Vozidlá kategórie L musia mať zaisťovacie zariadenie pôsobiace na jeden z týchto mechanizmov:

zaisťovacie zariadenie pôsobiace na riadenie sa nesmie porušiť pri pôsobení momentom najmenej 300 Nm.¹¹⁴) Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Vozidlá, ktoré sú určené na spájanie so súpravy, musia byť vybavené spájacím zariadením, ktoré musí byť prevádzkovo bezpečné, ľahko a rýchlo ovládateľné. Spájacie zariadenie musí prípojné vozidlo zaisťovať proti samovoľnému uvoľneniu dvojitou mechanickou poistkou a musí pôsobiť samočinne alebo polosamočinne (druhá poistka pôsobí až po ručnom ovládaní); zariadenie pôsobiace samočinne však musí mať mechanické dvojité zaistenie a zaistenú polohu zreteľne viditeľnú. Nesamočinným zariadením môžu byť vybavené iba jednostopové motorové vozidlá, vozidlá kategórie M1 a N1 na ťahanie jednonápravového prípojného vozidla kategórie O1 a O2 a ťažné vozidlá určené na spájanie s jednonápravovým prívesom s celkovou hmotnosťou do 3,5 t. Spájacím zariadením nesmú byť vybavené jednonápravové prívesy a prívesy s nájazdovou brzdou.

Spájacie zariadenie musí byť vyhotovené

Spájacie zariadenie na ťahanie prívesu musí umožniť pohyb jeho oja najmenej

Vozidlá kategórie N3 určené na ťahanie prípojných vozidiel kategórie O4, ktoré sú určené na medzinárodnú dopravu, musia byť vybavené schváleným¹¹⁶) zariadením systému valcový čap - oko s priemerom 50 mm; použiť systém valcový čap - oko s priemerom 50 mm nie je dovolené pri iných vozidlách novouvádzaných do prevádzky. Záves ťažného vozidla musí byť odpružený, celý spoj, t.j. záves - oje, smie vykazovať iba kmity veľmi nízkej amplitúdy.

Spájacie zariadenie motorových vozidiel systému valcový čap - oko, s výnimkou vozidiel s karosériou vyklápacou len dozadu, smie mať os valcového čapu od zadného obrysu vozidla (smerom k jeho čelu) vzdialenú najviac 300 mm.

Vozidlá, s výnimkou jednostopových, ktoré sú určené na ťahanie prívesov, musia byť okrem hlavného spájacieho zariadenia vybavené aj závesmi na poistné spájacie zariadenie (laná, reťaze), a to

Oko oja, s výnimkou prípojných vozidiel k zvláštnym motorovým vozidlám uvedeným v tretej časti, musí byť pripevnené na oje tak, že jeho otáčanie okolo pozdĺžnej osi oja je vylúčené. Oká ojí prívesov za automobily uvedené v odseku 4 musia byť schválené.¹¹⁶)

Prívesy, s výnimkou prívesov za jednostopové motorové vozidlá, musia byť vybavené poistným spájacím zariadením (lanami, reťazami), ktoré pri poruche hlavného spoja a nasledujúcom prerušení spojenia brzdovej a elektrickej sústavy musia medzi ťažným vozidlom a prívesom zabezpečiť ešte čiastočnú riaditeľnosť prívesu, prípadne zabrániť padnutiu oja na vozovku. Prívesy za poľnohospodárske a lesné traktory musia byť vybavené poistným spájacím zariadením podľa predchádzajúcej vety odo dňa, ktorý určí Federálne ministerstvo dopravy. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá jazdnej súpravy vybavené schváleným spájacím zariadením.¹¹⁶)

Dvoj- a viacnápravové prívesy musia mať oje vyvážené tak, aby sa po odpojení nemohlo dotknúť vozovky, na ktorej príves stojí alebo po ktorej ide, a aby sa príves s ťažným vozidlom mohol spájať s najmenšou možnou námahou. Oko oja týchto prívesov musí byť približne v rovnakej výške nad vozovkou, ako je záves ťažného vozidla, alebo oje musí byť na túto výšku nastaviteľné.

V prípade, že sila na ručné dvíhanie oja návesov a jednonápravových prívesov s celkovou hmotnosťou väčšou ako 100 kg presahuje 245 N, musí mať náves, prípadne príves prednú previsnutú časť pred nápravou alebo oje vybavené podperným zariadením, ktoré

Oje dvoj- a viacnápravových prívesov s točnicovým riadením musí byť také dlhé, aby vzdialenosť medzi osou oka oja a osou točnice bola najmenej o 1,2 m väčšia, ako je obrysový polomer prednej časti karosérie opísaný z osi točnice.

Ťahače návesov musia mať pre spájací čap návesu buď polosamočinnú, alebo samočinnú točnicu zodpovedajúcu najvyššiemu povolenému zaťaženiu ťahača. Točnica musí umožniť vzájomné vychýlenie ťahača a návesu

Ovládanie točnice musí byť umiestnené v pravej polovici ťahača, pokiaľ sa točnica neovláda z miesta vodiča. Ťahače musia byť na previsnutej časti za točnicou vybavené nájazdovými ližinami, ktoré umožňujú bezpečné zapojenie návesu bez dvíhania aj pri čiastočnom poklese návesu.

Točnice ťahačov na ťahanie návesov s celkovou hmotnosťou väčšou ako 10 t a na zvislé zaťaženie najviac 20 t musí byť schválená¹¹⁶) a musí mať spájací systém uspôsobený na prichytenie spájacieho čapu návesu s priemerom 50,8 mm.

Točnica ťahačov na ťahanie návesov s celkovou hmotnosťou väčšou ako 15 t a na zvislé zaťaženie najviac 20 t musí byť schválená aj čo do umiestnenia,¹¹⁶) ktoré musí spĺňať najmä tieto požiadavky:

Spájací čap návesu musí zodpovedať najväčšiemu povolenému zaťaženiu návesom.

Spájací čap návesu s celkovou hmotnosťou väčšou ako 10 t a na zvislé zaťaženie najviac 20 t musí byť schválený¹¹⁶) a musí mať priemer činnej časti 50,8 mm.¹¹⁷)

Spájací čap návesu s celkovou hmotnosťou väčšou ako 15 t a na zvislé zaťaženie na spájací čap najviac 20 t musí byť schválený aj čo do umiestnenia,¹¹⁶) ktoré musí spĺňať najmä tieto požiadavky:

Motorové vozidlá s pohotovostnou hmotnosťou väčšou ako 400 kg musia byť vpredu a od 1.1.1985 aj vzadu konštrukčne upravené a vyhotovené tak, aby ich mohli - na tyči alebo lane - vliecť iné vozidlá (uvoľnenie, odtiahnutie); motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musí byť možné vliecť na tyči. Pri pojazdných pracovných strojoch, napr. s čelne umiestneným náradím a pod., možno také zariadenie umiestniť vzadu.

Tyče alebo laná na vlečenie vozidiel uvedených v odseku 18 musia byť zreteľne viditeľné; tyče musia byť vybavené po celej dĺžke priečnymi červeno-bielymi pruhmi šírky 75 mm, laná červenou zástavkou alebo štítkom rozmeru najmenej 200 mm x 200 mm. 118)

Ustanovenia odseku 1 druhej až piatej vety, odseku 2 písm. a) a b), odseku 4, odseku 7 druhej vety a odsekov 10 až 14 a 16 až 18 neplatia pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972; ustanovenie odseku 2 písm. b) však platí aj pre tieto vozidlá, ak sa za ne pripojí jednonápravový príves uvedený do prevádzky po 1.1.1976.

Automobily s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t musia byť vybavené predným a zadným nárazníkom, pokiaľ karoséria nie je vyhotovená tak, že preberá funkciu nárazníkov.

Nárazník nesmie mať ostré okraje alebo výstupky, ktoré môžu zraniť chodcov; povrch nárazníka, ktorý sa najčastejšie dostáva do styku s iným vozidlom (príp. kly), musí byť pokrytý gumou alebo iným mäkkým materiálom. Bočné voľné konce nárazníka musia byť zahnuté čo najbližšie ku karosérii vozidla smerom k jeho pozdĺžnej osi tak, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo zakvačenia (zaseknutia, zachytenia) s iným vozidlom, chodcom alebo cyklistom a pod. Tvrdé vonkajšie hrany nárazníka alebo klov, pokiaľ nie sú zakryté gumou alebo iným mäkkým materiálom, musia byť zaoblené s polomerom najmenej 5 mm.

Nárazník v celej šírke rozchodu kolies a pri zaťažení vozidla v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla musí byť svojimi hornými okrajmi - alebo, ak je opatrený zvislými klami, hornými okrajmi klov - vyššie ako 420 mm a dolnými okrajmi nesmie byť vyššie ako 390 mm nad rovinou vozovky. V týchto rozmedziach musí byť povrch nárazníka najčastejšie sa dostávajúci do styku s iným vozidlom alebo inou prekážkou súvislý a rovný alebo zaoblený s polomerom najmenej 500 mm, merané vo zvislej rovine rezu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na veľmi nízke športové modifikácie automobilov.

Vozidlá kategórie M1 vyrobené alebo dovezené po 1.1.1986 musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹¹⁹) a musia byť podľa nich schválené. Podmienky ustanovené týmito predpismi sa primerane vzťahujú aj na vozidlá kategórie N1.

Pri vozidlách uvedených v odseku 4 musia byť nárazník a jeho držiaky včítane upevnenia konštruované tak, aby zo stránky pevnosti vyhoveli pri odtlačení vozidla s približne rovnakou hmotnosťou nezabrzdeného, s nezaradeným rýchlostným stupňom na vodorovnej rovine bez poškodenia vozidiel v rozmedzí zrýchlenia od 1 m.s^-1 do 2 m.s^-2.

Automobily s celkovou hmotnosťou väčšou ako 3,5 t musia byť vybavené vpredu i vzadu, prípojné vozidlá vzadu nárazníkmi, ktoré obmedzia nebezpečenstvo úrazu osôb pri čelnom alebo zadnom strete s malým vozidlom (ďalej len „zariadenie proti vklineniu“). Tieto automobily a prípojné vozidlá musia z hľadiska zariadení proti vklineniu umiestnených na zadnej časti vozidla spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom¹²⁰) a musia byť podľa neho schválené.

Zariadením proti vklineniu nemusia byť vybavené vozidlá s právom prednostnej jazdy,¹²¹) ťahače návesov, rozpojiteľné prípojné vozidlá a vozidlá určené a konštruované na špeciálne účely, pri ktorých montáž zariadenia proti vklineniu malých vozidiel nie je zlúčiteľná s určením vozidla.

Ustanovenie odseku 5 neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Vozidlá kategórie M1

Predný rad sedadiel a sedadlá vyhradené telesne postihnutým osobám v diaľkových autobusoch musia byť od 1.1.1985 vybavené bezpečnostnými pásmi.

Bezpečnostné pásy a ich kotvové úchytky v karosérii musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹²³) a musia byť podľa nich schválené.

Bezpečnostné pásy musia mať trojbodové uchytenie; s dvojbodovým uchytením¹²³) nie sú prípustné iba

Osobné automobily môžu byť vybavené zadržiavacími systémami pre deti do 12 rokov (bezpečnostnými pásmi, sedačkami atď). Tieto systémy vyrobené alebo dovezené po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky musia spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹²⁴) a musia byť podľa nich schválené.

Celková hmotnosť prívesu nesmie byť väčšia ako 80% pohotovostnej hmotnosti ťažného osobného automobilu a smie byť najviac 1800 kg.

Pokiaľ príslušný orgán republiky pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu prívesu neustanoví inak, nesmie byť najvyššia rýchlosť prívesu väčšia ako 80 km.h^-1. Prívesy sa nesmú používať na prepravu osôb.

Obytné prívesy za osobné automobily (caravany) hromadne vyrábané alebo hromadne dovážané, s výnimkou obytných prívesov, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985, musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi a musia byť podľa nich schválené.¹²⁵) Predpisy pre obytné prívesy¹²⁵) primerane platia aj pre ostatné prívesy za osobné automobily s výnimkou prívesov, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1985.

Prívesy, ktorých celková hmotnosť prevyšuje 350 kg, musia byť takisto vybavené poistným závesným zariadením, ktorým sa pripájajú k ťažnému vozidlu krížovo alebo vidlicovo, pričom vrchol vidlice smie byť iba na ťažnom vozidle.

Jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené stojančekom alebo iným zariadením, umožňujúcim bezpečne ho postaviť. Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť je schválená po 1.1.1985 a ktorých pohotovostná hmotnosť je väčšia ako 150 kg, musia byť vybavené ešte pohotovostným stojančekom.

Primárna reťaz, a ak sa použije aj sekundárna reťaz, musí mať bezpečnostný kryt.

Ochranné kryty (kryt pred vodičom, kryt kolien a pod.) nesmú presahovať najväčšiu šírku vozidla meranú cez kormidlo, znižovať manévrovaciu schopnosť a ovládanie vozidla, znižovať výhľad, ani byť príčinou zranenia vodiča.

Medzi ovládacími mechanizmami vozidla a pevnými časťami vozidla musí byť v smere obvyklého prístupu k týmto mechanizmom a ich pohybu dostatočne veľký, najmenej 70 mm široký voľný priestor; pri pedáloch sa táto hodnota posudzuje od stredu nášľapných plôch na obe strany.

Všetky ovládacie mechanizmy vozidla, ktoré môžu pri dopravnej nehode zväčšiť vážnosť poranenia tak vodiča, ako osôb stretnuvších sa s vozidlom, musia byť zakončené tak, aby bolo možné vpísať do tejto časti guľu s priemerom najmenej 19 mm. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Pokiaľ bolo pri schválení technickej spôsobilosti typu jednostopového motorového vozidla dovolené prepravovať na vozidle spolujazdca, musí byť vozidlo vybavené ďalším sedadlom umiestneným za sedlom vodiča alebo dvojsedlom; v tom prípade musia byť na oboch stranách vozidla na jeho pevných častiach namontované opierky pre nohy spolujazdca. Sedlo musí byť upevnené bezpečne a pevne a musí byť zodpovedajúcim spôsobom odpružené.

Postranné vozíky sú určené na prepravu buď jednej dospelej osoby, alebo nákladu; postranné vozíky sa smú pripojiť iba k jednostopovému motorovému vozidlu, ktorého objem valcov motora je najmenej 170 cm3 a ktorého konštrukcia toto pripojenie umožňuje.

Celková hmotnosť postranného vozíka nesmie byť väčšia ako 60% celkovej hmotnosti jednostopového motorového vozidla.

Rázvor medzi kolesom postranného vozíka a predným kolesom jednostopového motorového vozidla nesmie byť väčší ako rázvor kolies ťažného vozidla.

Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo je určený iba na prepravu nákladov; smie byť pripojený k jednostopovému motorovému vozidlu, ktorého konštrukcia pripojenie umožňuje.

Celková hmotnosť prívesného vozíka nesmie byť väčšia ako 50% pohotovostnej hmotnosti jednostopového motorového vozidla; prívesný vozík nemusí byť vybavený brzdou.

Vzdialenosť nápravy alebo osi kolies prívesného vozíka od osi zadného kolesa ťažného vozidla nesmie byť väčšia, ako je rázvor kolies ťažného vozidla.

Za jednostopové motorové vozidlo s postranným vozíkom možno pripájať ešte prívesný vozík za podmienok, že objem valcov motora jednostopového motorového vozidla je väčší ako 450 cm3 a koleso postranného vozíka je týmto motorom poháňané.

Poľnohospodárske a lesné kolesové traktory (ďalej len „traktory“) sú dvojnápravové, pneumatikami vybavené stroje, ktoré sú určené na posúvanie, nesenie a pohon pracovného zariadenia alebo náradia, na vykonávanie rozličných prác hlavne ťažnou silou a na ťahanie prípojných vozidiel, ktorých najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km.h^-1.¹²⁶) Ustanovenia platné pre traktory primerane platia aj pre pásové traktory určené na jednaké práce; pre ich používanie na pozemných komunikáciách platí ustanovenie § 2 ods. 2.

Pre traktory platia ustanovenia druhej časti, pokiaľ z nich nevyplýva inak, s odchýlkami ustanovenými v odsekoch 3 až 12.

Traktor môže byť vybavený sedadlami pre spolujazdcov (prípadne ďalšiu obsluhu okrem vodiča) za týchto podmienok:

V rozsahu od pohotovostnej až po celkovú hmotnosť traktora nesmie byť hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu - merané pri státí na vodorovnej vozovke - menšia ako 25% okamžitej hmotnosti traktora. Pripúšťa sa však nižšia hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu po namontovaní rozličných pracovných náradí a nákladných plošín pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti na 15 km.h^-1; pritom hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu nesmie byť menšia ako

Na traktore môže byť upevnená nákladná plošina za týchto podmienok:

Traktorom nesené náradie a jeho upevnenie musí v transportnej polohe na pozemnej komunikácii zodpovedať požiadavkám na plošinu [odsek 5 písm. b)] ; šírka nesmie byť väčšia ako 3 m.

Traktory musia byť vybavené schváleným ochranným rámom alebo kabínou vodiča s rovnakými vlastnosťami z hľadiska bezpečnosti ako ochranný rám. Kabína vodiča musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.¹²⁷) Ustanovenia § 27 až 29 pre traktory neplatia.

Svetelné zariadenia traktora musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom a musia byť podľa neho schválené;¹²⁸) v odôvodnených prípadoch môžu byť umiestnené odchylne, a to:

Náradie nesené (celkom alebo polonesené) traktorom musí byť vybavené jedným alebo dvoma (podľa druhu náradia) zadnými odrazovými sklami tvaru rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej 150 mm, upevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a jedna strana bola vodorovná.

Traktory, ak nesú náradie alebo ťahajú za sebou stroje alebo iné prípojné vozidlá, ktoré nie sú vybavené vlastným svetelným výstrojom (obrysovými, brzdovými a smerovými svetlami), musia byť vybavené prenosnou súpravou svetelných zariadení upravenou pre ich ľahkú dočasnú montáž na nesené náradie alebo na ťahané vozidlo. Súprava sa pripojí podľa § 42 ods. 3 na elektrickú inštaláciu traktora pri každej preprave po verejnej pozemnej komunikácii. Dĺžka spájacieho kábela prenosnej súpravy musí byť najmenej 10 m. Pre montáž prenosnej súpravy svetelných zariadení nesené náradie, stroje a prípojné vozidlá musia byť vybavené vhodnými držiakmi.

Vertikálne nastavenie svetlometov so stretávacím svetlom, merané pri státí a v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla, pri svetlometoch, ktorých výška je

Zariadenia, ktoré zaisťujú prevádzkové, parkovacie a núdzové brzdenie, môžu mať spoločné časti za týchto podmienok:

Súbor brzdových zariadení na traktore alebo jeho jazdnej súprave musí spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi¹²⁹) a § 14 ods. 2 a musí byť podľa nich schválený. Pri prevádzkovom brzdení nesmú vozidlá vybočovať zo smeru jazdy a nesmie dochádzať k blokovaniu kolies. Ak brzdové zariadenie pôsobí iba na kolesá jednej nápravy, nesmie pôsobiť cez vypínateľné prevodové mechanizmy (ozubené prevodové kolesá). Účinok parkovacieho brzdenia musí spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť na svahu (v stúpaní aj klesaní) najmenej 18% bez použitia vypojiteľného pohonu náprav.¹³⁰)

Ustanovenia odsekov 7 a 12 neplatia pre traktory, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.1.1972, a ustanovenia odsekov 8 a 13 pre traktory, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1985.

Jednonápravový kultivačný traktor (ďalej len „kultivačný traktor“) je samočinný viacúčelový stroj, ktorý možno viesť pomocou kormidla. Môže ťahať iba taký príves alebo prípojné poľnohospodárske náradie, ktoré sú vybavené sedadlom pre vodiča. Motorová kosačka, pôdna fréza a pod. sa posudzujú rovnako ako kultivačný traktor, aj keď nie sú riešené ako viacúčelové stroje. Pre rozmery a hmotnosti kultivačných traktorov a ich prívesov, pokiaľ nie je ustanovené inak, platia medzné hodnoty uvedené v § 11 a 13.

Najvyššia konštrukčná rýchlosť kultivačného traktora vedeného výlučne peši idúcim vodičom nesmie byť väčšia ako 6 km.h^-1. Najvyššia konštrukčná rýchlosť kultivačného traktora vedeného vodičom sediacim na sedadle prívesu alebo prípojného poľnohospodárskeho náradia nesmie byť väčšia ako 20 km.h^-1.

Kultivačný traktor, ktorého celková hmotnosť presahuje 100 kg, musí byť vybavený zariadeniami na prevádzkové a parkovacie brzdenie, pričom obe môžu mať spoločné časti. Brzdové zariadenie musí byť dostatočne robustnej konštrukcie a musí umožniť odstupňovateľné riadenie brzdného účinku. Zariadenie na prevádzkové i parkovacie brzdenie musí svojím účinkom zodpovedať § 67 ods. 13. Zariadenie na parkovacie brzdenie musí pôsobiť výhradne mechanicky.

Kultivačný traktor sa môže zapájať do súpravy s prívesom alebo prípojným poľnohospodárskym náradím iba vtedy, ak taká súprava zodpovedá brzdným účinkom prevádzkového i parkovacieho brzdenia podľa odseku 3, aj keď jeho celková hmotnosť nepresahuje 100 kg.

Vyhotovenie i umiestnenie svetelných zariadení na kultivačnom traktore musí zodpovedať ustanoveniu § 68 ods. 8; ak najväčšia šírka traktora nepresahuje 1 m, musí byť vybavený najmenej jedným svetlometom so svetlom bielej farby svietiacim dopredu, umiestneným v jeho pozdĺžnej strednej rovine.

Kultivačný traktor vedený peši idúcim vodičom nemusí byť vybavený vonkajším osvetlením s vlastným energetickým zdrojom; nesmie sa však vôbec pohybovať na cestách I. a II. triedy, za zníženej viditeľnosti na cestách III. triedy a na verejných poľných a lesných cestách.

Príves ťahaný kultivačným traktorom musí z hľadiska svetelných zariadení vyhovovať ustanoveniam § 45, 48 a 49.

Ustanovenia odsekov 4 a 7 neplatia pre kultivačné traktory, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972, a ustanovenia odsekov 3 a 5 pre kultivačné traktory, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1985.

Pre samochodné poľnohospodárske a lesné stroje (ďalej len „stroje“) platia ustanovenia druhej časti, pokiaľ z nich nevyplýva inak, s odchýlkami ustanovenými v odsekoch 2 až 6.

Stroj, z ktorého nie je vzhľadom na jeho technické usporiadanie zabezpečený potrebný výhľad dopredu z miesta vodiča, musí byť vybavený osobitným sedadlom pre vodičovho pomocníka, s vhodnými podmienkami pre výhľad dopredu. Ak je stroj vybavený kabínou vodiča, musí táto kabína spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi.¹²⁷) Ustanovenia § 27 až 29 pre stroje neplatia.

Súbor brzdových zariadení stroja, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 25 km.h^-1, musí spĺňať podmienky § 67 ods. 12 a 13. Súbor brzdových zariadení stroja, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 25 km.h^-1, musí spĺňať podmienky § 70 ods. 3 a 8.

Za stroj sa nesmú pri premávke na verejných pozemných komunikáciách zapájať žiadne prípojné vozidlá s výnimkou vlastných súčastí stroja.

Svetelné zariadenia stroja musia spĺňať podmienky ustanovené v § 44 až 49; v odôvodnených prípadoch môžu byť umiestnené podľa § 67 ods. 8 a 11.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 neplatia pre stroje, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Pojazdné pracovné stroje sú vozidlá, ktoré podľa svojho účelu a podľa svojich osobitných s vozidlom pevne spojených zariadení sú určené a vhodné najmä na vykonávanie práce. Tieto stroje sú buď samochodné, alebo prípojné.¹³¹)

Pre pojazdné pracovné stroje platia ustanovenia druhej časti, pokiaľ z nich nevyplýva inak, s odchýlkami ustanovenými v odsekoch 3 až 13.

Súbor brzdových zariadení samochodných pracovných strojov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 25 km.h^-1 musí spĺňať podmienky ustanovené pre prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie v § 14 a 15.¹³²) Pre výpočet brzdnej dráhy platia tieto vzorce:

prevádzkové brzdenie s ≤ 0,15 V_o + (V²₀/115)

núdzové brzdenie s ≤ 0,15 V_o + 2 (V²₀/115)

s tým, že V_o = 40 km.h^-1 a pri strojoch, ktoré túto rýchlosť nedosahujú, V_o = najvyššej konštrukčnej rýchlosti.

Súbor brzdových zariadení samochodných pracovných strojov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h^-1 musí spĺňať podmienky § 14 ods. 2. Účinok prevádzkového brzdenia nesmie byť menší, ako zodpovedá plnému spomaleniu 3 m.s^-2.

Súbor brzdových zariadení prípojných pracovných strojov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 25 km.h^-1 musí spĺňať podmienky ustanovené pre prevádzkové a parkovacie brzdenie podľa § 14 a 16.

Účinky jednotlivých brzdových zariadení prípojných pracovných strojov s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h^-1 musia zodpovedať účinkom brzdových zariadení ťažného vozidla.

Sezónne a charakterom použitia podobné¹³³) prípojné pracovné stroje, ktorých celková hmotnosť nepresahuje 1,5 t, nemusia byť vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti súpravy na 15 km.h.^-1; ak ich celková hmotnosť nepresahuje 2,5 t, nemusia byť vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie pri súčasnom znížení najvyššej rýchlosti súpravy na 10 km.h^-1; sezónne prípojné pracovné stroje, ktoré nemajú prepravný charakter a ktorých celková hmotnosť neprevyšuje 5,5 t, musia mať brzdenú najmenej jednu nápravu.

Účinok parkovacieho brzdenia pojazdných pracovných strojov musí spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla zaťaženého na celkovú hmotnosť na svahu (v stúpaní aj klesaní) najmenej 18% pri samochodných pracovných strojoch bez použitia vypojiteľného pohonu náprav.

Ak pojazdný pracovný stroj je vybavený kabínou vodiča alebo obsluhy, musí táto kabína spĺňať podmienky ustanovené osobitnými predpismi;¹²⁷) ustanovenia § 27 až 29 pre pojazdné pracovné stroje neplatia.

Svetelné zariadenia pojazdných pracovných strojov musia spĺňať podmienky ustanovené § 44 až 49, v odôvodnených prípadoch s odchýlkami uvedenými v § 67 ods. 8 a 11.

Za samochodný pracovný stroj sa nesmie pri premávke na pozemnej komunikácii zapájať žiadne prípojné vozidlo s výnimkou vlastných súčastí stroja. Prípojný pracovný stroj sa môže zapojiť iba za motorové ťažné vozidlo, nie za prípojné vozidlo.

Pojazdné pracovné stroje s prepravným charakterom¹³⁴) musia byť vybavené rýchlomerom a počítačom prejdenej vzdialenosti podľa § 58.

Ustanovenia odsekov 3 až 9 a 12 neplatia pre pojazdné pracovné stroje, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1.7.1972.

Motorové ručné vozíky smú mať najväčšiu

Motorové ručné vozíky musia byť vybavené svietidlami s obrysovými svetlami podľa § 45 a vpredu dvoma bielymi a vzadu dvoma červenými odrazovými sklami netrojuholníkového tvaru podľa § 49.

Motorové ručné vozíky musia byť vybavené brzdovým systémom umožňujúcim odstupňovateľné riadenie brzdného účinku bez toho, že by vodič vozíka pri jeho ovládaní musel sňať ruky z riadenia (vodiaceho oja), a umožňujúcim udržať stojace vozidlo na svahu 16% (v stúpaní i klesaní) za neprítomnosti vodiča; ak je zaručený predpísaný brzdný účinok, je prípustný brzdový systém pôsobiaci prostredníctvom ovládania akcelerácie alebo pri elektricky poháňaných vozíkoch prerušením dodávky elektrického prúdu.

Motorové ručné vozíky musia byť vyhotovené tak, aby sa zabránilo ich neoprávnenému použitiu. Riadiace a ovládacie zariadenia sa musia automaticky vypojiť z funkcie, ak vodič z nich sníme ruky; pritom súčasne musí začať činnosť brzdový systém vozíka.

Záprahové vozidlá musia mať aspoň jednu brzdu ľahko, rýchlo a bezpečne ovládateľnú z miesta kočiša bez zmeny jeho polohy na sedadle. Ak vozidlo nie je vybavené sedadlom pre kočiša, musí byť uspôsobené na riadenie a ovládanie brzdy z pravej strany. Účinnosť brzdy musí byť taká, aby pri plne zaťaženom vozidle spoľahlivo zabránila pretáčaniu kolies na svahu (v stúpaní aj klesaní) najmenej 20%.

Vozidlo musí byť vybavené vpredu dvoma bielymi a vzadu dvoma červenými odrazovými sklami zhodnými a zhodne umiestnenými ako odrazové sklá predpísané pre prívesy (§ 49 ods. 2 a 3).

Za zníženej viditeľnosti musí byť vozidlo vybavené

Tieto svetlá musia byť v noci bez atmosferických porúch viditeľné na vzdialenosť najmenej 150 m spredu i zozadu. Na osvetlenie je zakázané používať fakle a lampy s otvoreným ohňom s výnimkou povozníckych lámp.

Pokiaľ kolesá vozidla nie sú vybavené pneumatikami alebo plnými gumovými obručami, musí byť šírka kovových obručí najmenej 70 mm. Kovové obruče nesmú mať na svojom povrchu ostré výstupky, výčnelky, hroty a ostré hrany, ktoré by mohli poškodzovať vozovku. Rýchlosť vozidla s kovovými obručami nesmie presiahnuť 8 km.h^-1.

Stanovište pre kočiša, ak na vozidle je, musí byť vybavené oporou pre nohy, zábradlím vysokým najmenej 800 mm a umiestneným pred sedadlom kočiša. Sedadlo musí byť vybavené zadným operadlom a postrannými operadlami. V prípade, že na stanovište kočiša treba vystupovať, musia byť na vozidle schodíky na výstup na toto stanovište a zostup z neho.

Bicykle musia byť vybavené:

Ak je bicykel vybavený pomocným sedadlom na dopravu dieťaťa, musí byť toto sedadlo pevne pripevnené na ráme bicykla pred cyklistom a vybavené pevnými opierkami pre nohy dieťaťa. Sedadlo a opierky musia byť vyhotovené a umiestnené tak, aby nemohlo dôjsť k zraneniu dieťaťa pri jazde ani k ohrozeniu bezpečnosti jazdy.

Bicykle určené deťom vo veku do 10 rokov vybavené pre cestnú premávku podľa ustanovení odseku 1 písm. a), b) a f) až l) sú spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách iba za nezníženej viditeľnosti. Inak musia byť tieto bicykle celkom vybavené podľa odseku 1.

Ustanovenia odseku 1 písm. j) a k) neplatia pre bicykle vyrobené alebo dovezené pred 1.1.1973.

Pretekárske bicykle nemusia byť vybavené podľa ustanovení odseku 1 písm. c) až h) a l); v tom prípade sa však smú používať iba za nezníženej viditeľnosti alebo na uzavretých tratiach alebo počas pretekov na pozemnej komunikácii.

Bicykle môžu byť dodatočne vybavené pomocným motorčekom; pritom však musí byť zachovaný pôvodný charakter bicykla a bicykel

Každý ručný vozík s celkovou šírkou väčšou ako 0,6 m, používaný v premávke na pozemných komunikáciách - s výnimkou detských kočíkov - musí byť vybavený schválenými odrazovými sklami⁹⁰) takto:

Každý ručný vozík s celkovou hmotnosťou väčšou ako 400 kg musí byť vybavený aspoň jednou brzdou podľa § 72 ods. 1.

Ochranné prilby a ich doplnkové príslušenstvo musia byť od 1.1.1986 schválené.¹³⁷)

Motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985 musia mať na ľahko prístupnom mieste na prednej časti pravej strany vozidla dobre čitateľný a trvanlivý výrobný (továrenský) štítok s kódovým číselným a písmenovým označením¹³⁸) výrobcu a typu vozidla, ktoré sa nesmie dať ľahko meniť ani odstrániť; na štítku musia byť ďalej uvedené najmä tieto údaje:

Na ľahko prístupnom mieste na prednej časti pravej strany rámu alebo na časti nahrádzajúcej rám musí byť čitateľne vyrazené výrobné číslo podvozka; na karosérii osobných automobilov a vozidiel bez samostatného podvozka výrobné číslo karosérie; na motore výrobné číslo motora.

Ak výrobné číslo podvozka, karosérie alebo motora nie je čitateľné alebo vôbec zistiteľné alebo ak ho nemožno bezpečne určiť, musí sa vyraziť nové číslo pridelené orgánom, ktorý vozidlo eviduje.

Každé vozidlo, jeho výstroj a súčasť vyrobené alebo dovezené po 1.1.1985, schválené podľa osobitných predpisov⁷) musia byť vybavené štítkom s vyznačeným schvaľovacím znakom homologizácie. Schvaľovací znak homologizácie¹³⁹) musí obsahovať tieto údaje: krajinu schválenia, číslo osobitného predpisu,⁷) série zmien osobitného predpisu, číslo protokolu o homologizácii musia mať zhodný schvaľovací znak homologizácie.

Vozidlá kategórie M2, M3, N a O a vozidlá uvedené v tretej časti - s výnimkou poľnohospodárskych a lesných traktorov - musia mať na zadnej časti karosérie, a to - pokiaľ to konštrukcia vozidla dovoľuje - v ľavej polovici vyznačenú najvyššiu povolenú rýchlosť zaokrúhlenú

Ak na vozidlách prípojných za osobné automobily, na samochodných poľnohospodárskych a lesných strojoch a na pojazdných pracovných strojoch nemožno umiestniť značku s priemerom 200 mm, pripúšťa sa použiť značku s priemerom 150 mm.

Vozidlá - s výnimkou jednostopových vozidiel a ich prípojných vozidiel, osobných automobilov a prívesov za ne musia mať na blatníkoch alebo inom vhodnom mieste vyznačený predpísaný tlak v pneumatikách (§ 25 ods. 4).

Vozidlá - s výnimkou vozidiel uvedených v § 61 ods. 2 písm. a) a b) - ktoré sú vybavené spájacím zariadením musia mať v blízkosti tohto zariadenia zreteľne a kontrastne vyznačenú celkovú hmotnosť prípojného vozidla (prípojných vozidiel), ktoré možno bezpečne ťahať za všetkých prevádzkových podmienok.

Ostatné nápisy, ktoré musia byť vyznačené na karosérii vozidla podľa tejto vyhlášky, musia mať rozmery písmen a číslic aspoň: výšku 24 mm, prípadne 35 mm, hrúbku 6 mm; farba nápisu musí byť biela.

Autobusy s obsaditeľnosťou 22 osôb okrem vodiča , mestské autobusy, osobné autobusové prívesy a obilné samochodné zberové stroje musia byť vybavené jedným alebo niekoľkými hasiacimi prístrojmi s celkovou náplňou najmenej 6 kg; ostatné autobusy musia byť vybavené hasiacimi prístrojmi s celkovou náplňou najmenej 12 kg. Povinnosťou vybaviť vozidlá taxislužby hasiacimi prístrojmi ustanovuje osobitný predpis.¹⁴⁰)

Hasiace prístroje musia byť schváleného typu (§ 4 ods. 2), vo vozidle musia byť v pohotovostnom stave, umiestnené na dobre viditeľnom a ľahko prístupnom mieste, pričom jeden prístroj musí byť v bezprostrednej blízkosti vodiča vozidla.

Na vyznačenie núdzového státia vozidla na pozemnej komunikácii musia byť motorové vozidlá s výnimkou jednostopových motorových vozidiel vybavené prenosným výstražným trojuholníkom schváleného typu.¹⁴¹)

Každé motorové vozidlo musí byť vybavené prostriedkami a pomôckami, s pomocou ktorých možno opraviť bežné závady vzniknuté na vozidle.

Vozidlá kategórie M a N musia mať toto minimálne vystrojenie:

Prívesy s celkovou hmotnosťou väčšou ako 750 kg a návesy musia mať náhradné koleso s ráfikom a s pneumatikou predpísaného druhu a rozmeru upevnené v držiaku, ktorý zabezpečuje, že sila pri snímaní kolesa z držiaka alebo pri vkladaní do držiaka nepresiahne 490 N; súprava ťahača s návesom môže v prípade rovnakých rozmerom pneumatík a rovnakého vyhotovenia kolesa jedno spoločné náhradné koleso. Ustanovenie tohto odseku neplatí pre jednoúčelové poľnohospodárske a lesné prípojné pracovné stroje; výrobca, prípadne dovozca dodá k nim náhradné koleso s ráfikom a s pneumatikou voľne ložené.

Vozidlá kategórie L3, L4 a L5 musia mať toto minimálne vystrojenie:

Motorové vozidlá uvedené v odsekoch 2 až 4 a poľnohospodárske a lesné traktory musia byť vybavené zdravotníckymi potrebami v samostatnom puzdre (ďalej len „lekárnička“). Lekárnička odovzdávaná s novým vozidlom musí obsahovať predmety, ktoré určujú osobitné predpisy.¹⁴²) Prevádzkovateľ je povinný lekárničku riadne udržiavať.

Vozidlá jednotlivých kategórií musia mať okrem toho ešte vybavenie určené technickými a preberacími podmienkami výrobcu alebo odberateľa.

Nové vozidlo musí pri odovzdaní predajná organizácia vybaviť minimálnym vystrojením podľa odsekov 2 až 6.

Najvyššia konštrukčná rýchlosť vozidla je najvyššia rýchlosť určená konštruktérom alebo výrobcom vozidla; táto rýchlosť pri nastavení vozidla predpísanom konštruktérom alebo výrobcom je spravidla - pokiaľ príslušný orgán republiky neustanoví inak - najvyššou povolenou rýchlosťou vozidla. Skúškou zisťovaná skutočná najvyššia rýchlosť vozidla sa nesmie za predpísaných podmienok líšiť od najvyššej konštrukčnej rýchlosti viac ako o + 10% pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h^-1 a o + 5% pri vozidlách s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 25 km.h^-1, pričom skutočná rýchlosť vozidla nesmie byť nikdy nižšia ako rýchlosť udávaná prístrojom.

Celková hmotnosť vozidla je súčet pohotovostnej a užitočnej hmotnosti. V jazdných súpravách sa celkovou hmotnosťou jednotlivého vozidla rozumie numerický súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy.

Pohotovostnou hmotnosťou vozidla sa rozumie hmotnosť kompletne vybaveného vozidla, t. j. s predpísaným vystrojením, s plnou zásobou paliva, mastív a chladiacej kvapaliny; do pohotovostnej hmotnosti sa zahŕňa aj hmotnosť pomocných alebo pracovných zariadení k vozidlu trvale pevne pripojených (napr. navijaky, nakladacie žeriavy a pod.).

Užitočnou hmotnosťou vozidla sa rozumie hmotnosť nákladu, osôb a pomocného alebo pracovného zariadenia prechodne aj nepevne pripojeného (napr. snímateľná snehová radlica na upravených bežných cestných vozidlách na dopravu po pozemných komunikáciách, demontovateľné nástavné dielce výložníkov a protizávažia ťažkých kolesových samochodných žeriavov, rýpadiel, automobilových žeriavov, automobilových rýpadiel a pod.).

Okamžitou hmotnosťou vozidla sa rozumie hmotnosť vozidla, v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla, zistená v danom okamihu pri prevádzke.

Obsaditeľnosťou vozidla sa na účely tejto vyhlášky rozumie počet miest na sedenie.

„Vozidlá uvedené do prevádzky ...“ sú vozidlá, ktorým sa prvý raz prideľuje štátna poznávacia značka, alebo vozidlá, ktoré sú pustené do prevádzky bez štátnej poznávacej značky a ktoré prevádzkovateľ prvý raz použije na premávku na pozemných komunikáciách.

Príslušný orgán republiky môže v odôvodnených prípadoch pri schválení typu vozidla alebo pre typ vozidla alebo pre prevádzku jednotlivých vozidiel povoliť výnimku z tejto vyhlášky; pokiaľ výrobca (dovozca) žiada o povolenie výnimky súvisiacej s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a s pracovnými podmienkami pracovníkov obsluhujúcich motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá, musí k žiadosti pripojiť stanovisko Slovenského úradu bezpečnosti práce; pokiaľ výrobca (dovozca) žiada o povolenie výnimky súvisiacej s ochranou životného prostredia (pokiaľ ide o ovzdušie, z emisných limitov), musí k žiadosti pripojiť súhlasné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Každé povolenie výnimky musí byť vyznačené v technickom preukaze, prípadne v technickom osvedčení vozidla, pokiaľ v povolení výnimky nie je ustanovené inak. Výnimky nemožno udeliť z prvej časti a z § 14 až 18, § 39, 40 a 56 okrem vozidla dovezeného v odôvodnených prípadoch (§ 3 ods. 11 a § 5a ods. 6).

Pre historické vozidlo, ktorému sa skončila platnosť technickej spôsobilosti, a pre športové vozidlo môže príslušný orgán republiky povoliť výnimku vyplývajúcu z ich charakteru, ak národný orgán Medzinárodnej federácie FIA, FIVA alebo FIM potvrdí, že vozidlo bude vybavené preukazom historického vozidla alebo športového vozidla a bude sa prevádzkovať v rámci podujatí organizovaných týmito organizáciami.

Ustanovenia tejto vyhlášky platia aj pre vozidlá, ktoré boli uvedené do prevádzky, vyrobené alebo dovezené alebo ktorých technická spôsobilosť bola schválená predo dňom účinnosti tejto vyhlášky, pokiaľ nie je v jednotlivých ustanoveniach ustanovené inak; v týchto prípadoch musia vozidlá spĺňať podmienky ustanovené skoršími predpismi.¹⁴³)

Ak sa na vozidle nahrádza alebo dopĺňa nejaká časť, mechanizmus, príslušenstvo, vystrojenie alebo vybavenie, musí nová časť, mechanizmus, príslušenstvo, vystrojenie alebo vybavenie spĺňať podmienky ustanovené pre ne touto vyhláškou, včítane schválenia, ak je pre ne predpísané. To platí aj vtedy, ak pôvodná časť, mechanizmus, príslušenstvo, vystrojenie alebo vybavenie vozidla tieto podmienky nemuseli spĺňať, pretože vozidlo bolo uvedené do prevádzky, vyrobené alebo dovezené alebo jeho technická spôsobilosť bola schválená predo dňom ustanoveným pre platnosť príslušného ustanovenia.

Ak sa zmení osobitný predpis,⁷) postupuje sa podľa zmeneného znenia, ak nie je v ňom ustanovené inak, pri vozidlách (výstroji, súčastiach)

Ak vozidlo nezodpovedá technickým podmienkam ustanoveným pre jeho premávku v takej miere, že ohrozuje bezpečnosť a plynulosť premávky alebo bezpečnosť osôb a majetku alebo poškodzuje pozemnú komunikáciu a znehodnocuje životné prostredie, musí byť vyradené z premávky do tých čias, kým sa závady neodstránia.⁴⁵)

Za závady podľa odseku 1 sa pokladajú najmä:

Kontroly technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel , ktoré už boli uvedené do prevádzky, upravujú osobitné predpisy.¹⁴⁵)

Pri technických kontrolách motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel sa kontrolujú predovšetkým mechanizmy a funkcie, ktorých nevyhovujúci technický stav môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť premávky alebo bezpečnosť osôb a majetku, spôsobiť poškodenie pozemnej komunikácie alebo narušiť vo zvýšenej miere kvalitu životného prostredia. Spôsob kontroly činnosti jednotlivých mechanizmov a zariadení vozidiel ustanoví Federálne ministerstvo vnútra po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy.

Mechanizmy a zariadenia motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel kontrolované z hľadiska ich stavu a činnosti v stanici technickej kontroly sú uvedené v prílohe tejto vyhlášky.

Vo vyhláške Federálneho ministerstva dopravy č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách sa zrušujú:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1984.