Vyhláška Slovenského banského úradu č. 21/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí 2026

Vyhláška ustanovuje požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky (ďalej len „bezpečnosť práce a prevádzky“) pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom¹) v podzemí vrátane prác, objektov a zariadení na povrchu, ktoré súvisia s týmito činnosťami.

Vyhláška sa nevzťahuje na práce pri sprístupňovaní jaskýň a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave.²)

Na účely tejto vyhlášky sa považuje za

Za baňu a banské dielo sa považuje aj podzemná stavba a podzemné dielo, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Zodpovednosť pracovníkov na jednotlivých stupňoch riadenia za plnenie povinností ustanovených touto vyhláškou organizácii podrobne upraví organizačný poriadok.

Povrchové objekty, pracoviská a zariadenia sa musia ohradiť alebo inak zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb.

Ústia banských diel na povrch sa musia zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb tak, aby nebol znemožnený odchod pracovníkov z bane pri nebezpečenstve.

Otvory, priehlbne, prepadliny a iné miesta, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, sa musia zakryť, ohradiť alebo zasypať.

Organizácia určí spôsob zabezpečenia miest uvedených v odsekoch 1 a 2 proti vstupu nepovolaných osôb a lehoty ich kontrol.

Zákaz vstupu nepovolaných osôb na miesta uvedené v odsekoch 1 a 2 sa musí vyznačiť na bezpečnostných tabuľkách³) pri všetkých vchodoch, prístupoch a cestách k nim.

Vstup do banských diel vyznačených zákazom vstupu (bezpečnostnou tabuľkou, latovým krížom a pod.) alebo zneprístupnených je zakázaný. Ak je to potrebné, môže sa do nich vstúpiť len na písomný príkaz, v ktorom organizácia určí opatrenia na zaistenie bezpečnosti vstupujúcich pracovníkov. Vstup je dovolený len po overení zloženia banského ovzdušia a za prítomnosti pracovníka určeného na priebežné meranie predpokladaných škodlivín.

Do objektov a na pracoviská nesmú vstupovať osoby, ktoré sú pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov;⁴) vykonávanie námatkových kontrol dodržiavania tohto zákazu a ich rozsah a spôsob určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

Vstup na pracovisko je dovolený len pracovníkom určeným na prácu, kontrolu alebo dozor na tomto pracovisku; ďalším osobám len v sprievode určeného pracovníka.

Každý, kto vstupuje do banského diela, musí mať banské osobné svietidlo, sebazáchranný prístroj, ochrannú prilbu a ostatné potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky;⁵) pri zahlbovaní jám, hĺbení jamíc (šachtíc) do 15 m a pri prácach vykonávaných banským spôsobom musí mať sebazáchranný prístroj, len ak to organizácia určí, a banské osobné svietidlo, len ak pracovisko nie je dostatočne osvetlené denným svetlom. Pred prvým pridelením sebazáchranného prístroja sa musí každý s ním oboznámiť a precvičiť v jeho použití. Precvičenie sa musí opakovať raz za 2 roky.

Na povrchu musí mať ochrannú prilbu každý, kto vstupuje do miest s nebezpečenstvom pádu predmetov.

Pred začatím prác alebo činností, pre ktoré je to touto vyhláškou ustanovené, musí sa vypracovať príslušná prevádzková dokumentácia, a to technologický postup, pracovný postup, dopravný poriadok, prevádzkový poriadok alebo pokyny na obsluhu a údržbu.

Prevádzková dokumentácia musí určiť nadväznosť, prípadne súbežnosť pracovných operácií, podmienky pre bezpečný výkon práce, ohrozené miesta a spôsob ich označenia, prostriedky a prístrojovú techniku na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a opatrenia na zabezpečenie pracoviska v čase, keď sa na ňom nepracuje.

Prevádzková dokumentácia musí byť v súlade s požiadavkami predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, rozhodnutiami o povolení alebo schválení činnosti, stavby alebo zariadenia,⁶) technickými podmienkami výrobcu alebo dodávateľa zariadenia alebo stavby a návodmi výrobcu na obsluhu a údržbu zariadenia.

Pre obdobné činnosti sa môže používať typová prevádzková dokumentácia upravená podľa miestnych podmienok.

Prevádzková dokumentácia sa musí pri zmene podmienok bezodkladne upraviť.

Pracovníci sa musia pred začatím práce oboznámiť s prevádzkovou dokumentáciou v rozsahu, ktorý sa ich týka.

Prevádzková dokumentácia sa musí uložiť na určenom mieste prístupnom pre pracovníkov, ktorí sú povinní ju dodržiavať.

Prevádzková dokumentácia sa musí uchovať najmenej rok od ukončenia prác. Ak pri vykonávaní prác došlo k hromadnému, ťažkému alebo smrteľnému úrazu, musí sa prevádzková dokumentácia uchovať najmenej 5 rokov od úrazu.

Zariadenia, ako aj iné prostriedky a pomôcky, ktoré slúžia prevádzke a jej bezpečnosti, prípadne ochrane života a zdravia pracovníkov sa musia stále udržiavať v nezávadnom a použiteľnom stave. Zariadenia môžu uvádzať do chodu alebo používať len pracovníci určení na ich obsluhu. Zariadenia sa môžu používať na úkony, na ktoré sú určené; na iné úkony len za podmienok určených organizáciou.

Ak sú ochranné zariadenia poškodené alebo z naliehavých dôvodov prechodne vyradené z činnosti, musia sa čo najskôr vymeniť alebo uviesť do riadneho stavu. Dovtedy sa musí bezpečnosť práce a prevádzky zaistiť vhodnými bezpečnostnými opatreniami.

Bezpečnosť pracovníkov pri práci vo výške nad 1,5 m na pracoviskách v podzemí musí riešiť prevádzková dokumentácia.

V blízkosti porubov, dobývok a razených banských diel, okrem jamíc (šachtíc), podzemných diel a podzemných stavieb sa musí umiestniť telekomunikačné zariadenie napojené na dispečink alebo iné určené miesto.

Ak táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú iné lehoty, je povinný pracovisko prehliadnuť

Na určených odľahlých a rozptýlených povrchových pracoviskách s jednoduchými prevádzkovými pomermi (šachtica, vrtba a pod.) je povinný pracovisko prehliadnuť

Predák určený na vykonávanie prehliadok pracovísk podľa odseku 2 písm. c) musí

Pri prehliadke pracoviska podľa odseku 2 písm. a) a b) sa musí skontrolovať aj uschovanie a zabezpečenie výbušnín, evidencia výbušnín, a ak sa má v smene vykonávať trhacia práca malého rozsahu, aj jej príprava, prípadne vykonanie.

Smenový technik, technik bezprostredne nadriadený smenovému technikovi a jeho zástupca (ďalej len „dozorné orgány“) a ostatní technici sú povinní pri prehliadkach pracovísk kontrolovať dodržiavanie príslušnej prevádzkovej dokumentácie, stav bezpečnostných zariadení a v bani s nebezpečenstvom výskytu metánu (ďalej len „plynujúca baňa“) aj koncentráciu metánu v banskom ovzduší a zabezpečiť odstránenie zistených závad. Ak nemožno zistené závady odstrániť a pracovníci sú zrejme a bezprostredne ohrození, sú dozorné orgány a ostatní technici povinní zastaviť prácu a zariadiť odchod pracovníkov na bezpečné miesto. O tomto opatrení sú povinní ihneď upovedomiť dispečera alebo inšpekčnú službu, ktorý to oznámi aj inšpektorovi bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci orgánu spoločenskej kontroly.

Výsledky prehliadok a určené opatrenia sa musia zaznamenať [§ 23 ods. 1 písm. g)].

Dozorné orgány sú povinné nosiť so sebou príslušnú časť banskej mapy s vyznačením všetkých vetracích (§ 92 a 129) a záchranných (§ 291 ods. 8) ciest.

Bezpečný stav všetkých podzemných pracovísk, na ktorých sa nepracovalo v čase ustanovenom v odsekoch 2, 3 a 4 vrátane všetkých prístupov k nim, sa musí pred znovuobsadením overiť predbežnou prehliadkou. Predbežné prehliadky sa musia vykonať aj na miestach, kde sa budú zdržiavať pracovníci. Predbežné prehliadky musia vykonávať určené dvojice pracovníkov.

Na plynujúcich baniach sa predbežné prehliadky musia vykonať, ak pracoviská neboli obsadené 2 alebo viac smien. Na pracoviskách ovetrávaných priechodným vetracím prúdom na ktorých možno predpokladať, že ich zaplynovanie je vylúčené, môžu sa prehliadky vykonávať až po 3 alebo viac neobsadených smenách. Predbežné prehliadky sa nesmú vykonať skôr, ako 3 hodiny pred obsadením pracovísk.

Separátne vetrané banské diela, v ktorých je dovolená zvýšená koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 5 a neprerazené dovrchné a z nich odbočujúce banské diela v plynujúcej bani sa musia predbežne prehliadnuť po neobsadení dlhšom ako 3 hodiny. Výsledky týchto prehliadok musia pracovníci, ktorí ich vykonali, zaznamenať tiež na tabuľke, ktorú z čelby prenesú na vhodné miesto pri vstupe do banského diela v priechodnom vetracom prúde.

V bani bez výskytu metánu (ďalej len „neplynujúca baňa“), kde sa nepracovalo v čase ustanovenom vedúcim organizácie alebo ním povereným pracovníkom, nesmú sa predbežné prehliadky vykonať skôr, ako 6 hodín pred obsadením pracovísk.

Pri predbežných prehliadkach sa musí zisťovať najmä koncentrácia kysličníkov uhoľnatého a uhličitého, v plynujúcej bani aj koncentrácia metánu v banskom ovzduší a v uhoľnej bani aj zneškodnenie uhoľného prachu. Na plynujúcich baniach II. triedy nebezpečenstva [§ 79 ods. 4 písm. a)] a na plynujúcich baniach s nebezpečenstvom banských otrasov [§ 73 ods. 1 písm. b)] sa musia pracovníci vykonávajúci predbežné prehliadky vybaviť tiež prenosnými kontinuálnymi analyzátormi metánu, prípadne kysličníka uhličitého so signalizáciou.

Výsledky predbežných prehliadok sa musia hlásiť pred obsadením pracovísk dispečerovi alebo inšpekčnej službe, na pracoviskách podľa § 7 ods. 2 predákovi, a zaznamenať.

Presná a jednotná evidencia pracovníkov sa vedie od ich nástupu do práce až do ukončenia pracovnej smeny.

Pracovníci zodpovední za vedenie evidencie a dozorné orgány sú povinní najneskôr do jednej hodiny po skončení smeny sa presvedčiť, či všetci pracovníci opustili svoje pracoviská alebo ich prevzali do evidencie nasledujúcej smeny. U pracovníkov zamestnaných v podzemí sú povinní sa presvedčiť, či vyfárali z bane.

O všetkých osobách, ktoré sa zdržujú v podzemí, musí sa viesť dvojitá nezávislá evidencia. Pri činnostiach vykonávaných banským spôsobom, pri ktorých sa v najviac obsadenej smene zdržuje v podzemí menej ako 10 osôb, stačí jedna evidencia.

Ak je pracovník nezvestný, musí sa po ňom ihneď začať pátranie.

Vo všetkých pracovných a nepracovných smenách sa musí zabezpečiť inšpekčná služba, ktorej organizáciu a úlohy určí vedúci organizácie. Touto službou sa môže poveriť len pracovník spôsobilý riadiť likvidáciu havárie.⁷)

Na neplynujúcej neuhoľnej bani s jednoduchými pomermi, najmä vo vetraní, môže inšpekčná služba vykonávať svoju funkciu mimo bane aj pre viacej baní, ak sa zabezpečí

Ak sa v podzemí neplynujúcej neuhoľnej bane nepracuje, môže vedúci organizácie upustiť od zabezpečenia inšpekčnej služby.

Ak majú v objekte alebo na pracovisku organizácie samostatne pracovať pracovníci cudzej organizácie, musí sa v hospodárskej zmluve riešiť aj zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Organizácia je povinná vopred zabezpečiť objekt alebo pracovisko podľa tejto vyhlášky, prípadne podľa osobitných predpisov, na ktoré sa táto vyhláška odvoláva, a podľa ďalších predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.⁸) Takto zabezpečený objekt alebo pracovisko odovzdá cudzej organizácii, ktorá potom zodpovedá za dodržiavanie predpisov a za údržbu bezpečnostných, hygienických a iných zariadení, ak sa v hospodárskej zmluve alebo v zápise o odovzdaní objektu alebo pracoviska nedohodlo inak.

Organizácia je povinná pred odovzdaním objektu alebo pracoviska oboznámiť cudziu organizáciu s predpismi podľa odseku 1, prevádzkovou dokumentáciou a príslušnou časťou havarijného plánu.⁷) Cudzia organizácia je povinná svojich pracovníkov oboznámiť s povinnosťami vyplývajúcimi z týchto predpisov, prevádzkovej dokumentácie a z havarijného plánu.

Ak prácu v organizácii riadi alebo vykonáva pracovník cudzej organizácie a nejde o prácu podľa odseku 1, je organizácia povinná tohto pracovníka oboznámiť s predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, s prevádzkovou dokumentáciou pracoviska a príslušnou časťou havarijného plánu. Postup práce a podmienky jej vykonania je organizácia povinná vopred odsúhlasiť.

Organizácia je povinná oboznámiť pracovníkov, ktorí prácu projektujú, riadia, kontrolujú a vykonávajú, s touto vyhláškou, prípadne s osobitnými predpismi, na ktoré sa táto vyhláška odvoláva, s ďalšími predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky⁸) a rozhodnutiami orgánov štátnej banskej správy, a to najmenej v rozsahu potrebnom pre výkon ich funkcie. Lehoty opakovaného oboznámenia pracovníkov s týmito predpismi určí vedúci organizácie. Organizácia je povinná umožniť pracovníkom nazerať do týchto predpisov a podať im na ich požiadanie potrebné vysvetlenie.

Organizácia je povinná určiť činnosti, pre ktoré vydá pravidlá⁸) a odovzdať ich pracovníkom, ktorých sa týkajú.

Novoprijatí pracovníci musia absolvovať teoretické i praktické školenia podľa osnov vydaných vedúcim organizácie a vykonať skúšku. Teoretické školenie pracovníkov, ktorí majú pracovať v podzemí a ktorí doteraz v podzemí nepracovali alebo ktorí takúto prácu prerušili na dobu dlhšiu ako 2 roky, musí trvať najmenej 24 vyučovacích hodín, pre pracovníkov na povrchových pracoviskách najmenej 8 vyučovacích hodín.

V podzemí môžu pracovať žiaci stredného odborného učilišťa len na pracoviskách schválených na tento účel organizáciou. To platí aj pre žiakov stredných odborných škôl a poslucháčov vysokých škôl, ktorí sú mladší ako 18 rokov.

Pracovníka možno zaradiť na prácu (funkciu) a pracovisko len vtedy, ak bola vopred posúdená jeho zdravotná spôsobilosť,⁹) overené teoretické a praktické vedomosti a ak bol oboznámený s príslušnými predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

Pred zaradením na pracovisko ohrozené prietržami hornín, uhlia a plynov, banskými otrasmi alebo prievalmi vôd a bahnín (zvodnených hornín) je organizácia povinná pracovníkov poučiť aj o týchto nebezpečenstvách, o ich príznakoch a o tom, ako si majú počínať pri ich zistení.

Pracovníka, ktorý nepozná miestne pomery, musí aspoň na prvú smenu doviesť na pracovisko pracovník, ktorý pracovisko dobre pozná.

Práce spojené so zvýšeným nebezpečenstvom môžu vykonávať len pracovníci skúsení. Na vykonávanie týchto prác sa musí vypracovať prevádzková dokumentácia a práce sa musia vykonávať pod stálym dozorom.

Práce na odstránenie zrejmého a bezprostredného ohrozenia sa môžu vykonávať len po vydaní príkazu na ich vykonanie a určení stáleho dozoru.

O tom, či ide o práce podľa odseku 4 alebo 5, rozhodne organizácia.

Samostatným výkonom práce môže organizácia poveriť len pracovníka, ktorý dovŕšil vek 18 rokov, prešiel určeným zácvikom, v ktorom pracoval pod dohľadom určeného kvalifikovaného pracovníka, a zložil skúšku z príslušných odborných vedomostí a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

Osnovu zácviku, jeho dĺžku a spôsob skúšok určí vedúci organizácie podľa druhu práce, ak tieto požiadavky neustanovujú predpisy na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky alebo osobitné predpisy.

Od zácviku a vykonania skúšky môže organizácia upustiť, ak ide o pracovníkov, ktorí sú vyučení v odbore, v ktorom majú pracovať, a u absolventov stredných odborných a vysokých škôl príslušného smeru.

Na pracovisku, z ktorého sa nemožno telefonicky alebo iným spôsobom dovolať alebo hlásiť, musia byť najmenej dvaja pracovníci. Na ostatných pracoviskách môže byť jeden pracovník; v takom prípade organizácia určí spôsob a čas dovolania alebo hlásenia alebo kratšej lehoty prehliadok pracovísk dozornými orgánmi.

Pracovníci sú povinní pred začatím práce a počas nej overovať bezpečný stav pracoviska. Pri ohrození musia zastaviť prácu, oznámiť to predákovi a postupovať podľa § 18. V práci môžu pokračovať, keď pominulo ohrozenie.

Okrem prípadov uvedených v § 14 ods. 5, § 45 ods. 5, § 61, 63, 64, 65 a 71 nesmú pracovníci vstupovať do ohrozených miest, zdržovať sa v nich a odstraňovať ich prípadné označenia.

Pracovníci sú povinní používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, pri práci postupovať podľa prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami bezpečnej práce. Nesmú bez príkazu nič meniť na prevádzkových, bezpečnostných, požiarnych, hygienických a iných zariadeniach. Používať a obsluhovať môžu len tie stroje a zariadenia, náradie a pomôcky, ktoré im boli pre ich prácu určené.

Pracovníci sa nesmú vzdialiť zo svojho pracoviska bez súhlasu predáka alebo ho predčasne opustiť bez súhlasu dozorného orgánu, okrem naliehavých dôvodov (nevoľnosť, náhle ochorenie, úraz a pod.). Odchod z naliehavých dôvodov sú povinní čo najskôr vhodným spôsobom ohlásiť predákovi a dozornému orgánu alebo dispečerovi.

Pracovníci sú povinní dodržiavať pokyny vyplývajúce z bezpečnostných označení, výstražných signálov a upozornení. Sú povinní uposlúchnuť tiež pokyny hliadok zabezpečujúcich bezpečnostný okruh (pri trhacích prácach a pod.).

V miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom na povrchu nesmú pracovníci používať otvorený oheň a fajčiť. Vo výnimočných prípadoch môžu použiť otvorený oheň len na písomný príkaz organizácie.¹⁰)

Každý, kto spozoruje nebezpečenstvo, ktoré by mohlo ohroziť zdravie alebo životy ľudí alebo spôsobiť prevádzkovú nehodu (haváriu) alebo poruchu technického zariadenia, prípadne príznaky takého nebezpečenstva, je povinný, ak nemôže nebezpečenstvo odstrániť sám, oznámiť to ihneď dozornému orgánu alebo dispečerovi, prípadne inšpekčnej službe a podľa možnosti upozorniť všetky osoby, ktoré by mohli byť týmto nebezpečenstvom ohrozené.

V skupine dvoch a viacerých pracovníkov sa musí určiť predák.

Za predáka sa môže určiť len ten, kto má potrebnú odbornú prax a vykonal skúšku z odborných vedomostí a príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Dĺžku odbornej praxe, jej náplň, spôsob skúšok a lehoty ich opakovania určí vedúci organizácie. Predák pre vedenie banských diel musí mať najmenej trojročnú odbornú prax pri vedení banských diel.

Predák je povinný zaistiť bezpečnosť pracovníkov svojej skupiny, bezpečný stav pracoviska, dodržiavanie prevádzkovej dokumentácie a plnenie príkazov organizácie. Pri zistení závady je povinný zabezpečiť jej odstránenie. Ak tak nemôže urobiť a ak sú preto pracovníci zrejme a bezprostredne ohrození, musí zastaviť prácu a odviesť svoju skupinu na bezpečné miesto. O všetkých závadách a vykonaných opatreniach je povinný upovedomiť príslušný dozorný orgán alebo dispečera, ktorý o prípadoch zastavenia práce upovedomí aj inšpektora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci orgánu spoločenskej kontroly. O obnovení práce platí § 17 ods. 1.

Pri striedaní smien je predák povinný upozorniť nastupujúceho predáka na dôležité skutočnosti alebo závady na pracovisku. Ak tak nemôže urobiť, podá o tom správu dozornému orgánu pred nástupom striedajúcej smeny.

Organizácia vykonávajúca banskú činnosť je povinná vypracovať plán zdolávania závažných prevádzkových nehôd (havárií).⁷),¹¹)

Ak je organizácia pri činnosti vykonávanej banským spôsobom povinná vypracovať plán zdolávania závažných prevádzkových nehôd (havárií)¹²) postupuje primerane podľa osobitného predpisu,⁷) ak Slovenský banský úrad neurčí inak.

Okrem povinností uložených osobitným predpisom¹³) je organizácia povinná bezodkladne ohlásiť príslušnému obvodnému banskému úradu¹⁴) aj závažné udalosti a nebezpečné stavy, a to

Závažné udalosti a nebezpečné stavy uvedené v odseku 1 je organizácia povinná vyhodnocovať a evidovať.

Na mieste, kde sa prihodil závažný pracovný úraz (smrteľný, životu nebezpečný alebo hromadný) alebo kde došlo k závažnej prevádzkovej nehode (havárii), poruche technického zariadenia alebo k inej závažnej udalosti alebo nebezpečnému stavu (§ 21 ods. 1), nesmie sa nič meniť, pokiaľ obvodný banský úrad nevykonal obhliadku miesta alebo nerozhodol inak, okrem prípadov, keď ide o záchranu postihnutých, prípadne o ďalšie záchranné práce alebo bezpečnosť prevádzky. Zmeny potrebné z iných závažných dôvodov sa môžu vykonať len so súhlasom obvodného banského úradu.

O mieste mimoriadnej udalosti podľa odseku 1 je organizácia povinná vypracovať výstižnú dokumentáciu (náčrtok, plán, fotografie a pod.).

Okrem kníh požadovaných inými predpismi na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky alebo osobitnými predpismi sa musia viesť

Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník určí, kde a akým spôsobom sa musia viesť knihy podľa odseku 1 písm. a) až g).

Záznamy dozorných orgánov, hlásenia údajov snímačov, čidiel a pod., pri ktorých predpisy na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky nevyžadujú formu kníh, môžu sa vykonávať spôsobom, ktorý umožní uchovávanie a využívanie údajov počas určenej doby.

Výsledky predpísaných prehliadok, kontrol, meraní a rozborov sú povinní zaznamenať pracovníci, ktorí ich vykonali. Ak nie je ustanovené inak, musia sa záznamy uchovať najmenej jeden rok.

O školení, zácviku a skúškach podľa predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky sa musia viesť záznamy.

Banskomeračská a geologická dokumentácia¹⁵) sa musia viesť tak, aby poskytovali spoľahlivé údaje pre vypracovanie prevádzkovej dokumentácie.

Na pracoviskách sa musia merať škodliviny, najmä prach, hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie a plynné škodliviny v lehotách ustanovených osobitnými predpismi alebo touto vyhláškou alebo určených podľa tejto vyhlášky a pri podozrení z prekročenia najvyšších prípustných koncentrácií alebo hodnôt.¹⁶)

Ak zistí organizácia, že na pracovisku sú prekročené najvyššie prípustné koncentrácie alebo hodnoty škodlivín, je povinná neodkladne vykonať opatrenia na odstránenie tohto stavu. Ak sa to technicky nedá vykonať, je povinná pracovníkov, prípadne iné osoby odvolať, alebo ak je to dovolené, vybaviť ich osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami, prípadne ochranu zdravia a života pracovníkov zabezpečiť inak (kľudové prestávky, protihlukové kabíny, oddelenie pracovníka od zdroja škodlivín a pod.).

Na ochranu pracovníkov proti chladu a vlhku musí byť vstup do podzemia po ukončení výstavby bane na dobývanie výhradného ložiska spojený so šatňami a lampárňou krytou chodbou alebo pracovníci chránení iným spôsobom (prepravou krytými vozidlami a pod.).

Na ochranu pracovníkov pred účinkami prievanu a nízkej teploty musia sa v podzemí, najmä na náraziskách zriadiť čakárne. Veľkosť čakární musí byť úmerná počtu pracovníkov, pre ktorých sú určené.

Na pracovisku i pri doprave na pracovisko a späť musia sa pracovníci chrániť technickými prostriedkami pred kvapkajúcou vodou, prípadne nepriaznivými poveternostnými vplyvmi; kde to nemožno zabezpečiť, musia byť pracovníci vybavení osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami.

Hmotnosť zdvíhaného alebo prenášaného bremena s dobrými úchopnými možnosťami pre obidve ruky nesmie prekročiť 50 kg na jedného muža.

Organizácia je povinná poskytovať pracovníkom nápoje podľa hygienického predpisu¹⁷) a bezplatne poskytnúť fľaše s potrebným obsahom na zásobovanie nápojmi. Na pracoviskách s nepriaznivými mikroklimatickými podmienkami sa musí množstvo nápojov úmerne zvýšiť podľa odporúčania lekára.

Ak utrpí pracovník na pracovisku úraz alebo náhle ochorie, musí sa mu poskytnúť prvá pomoc a musí sa dopraviť so sprievodom do zdravotníckeho zariadenia. Doprava postihnutého má prednosť pred inou dopravou.

Raz za 3 roky je organizácia povinná zabezpečiť školenie technikov, strelmajstrov, predákov, banských záchranárov, inštruktorov stredných odborných učilíšť a kúpeľníkov o prvej pomoci.¹⁸)

Overovanie znalostí zo zdravotníckeho minima o poskytovaní prvej pomoci musí byť súčasťou každej skúšky z predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky.

V podzemí bane na dobývanie výhradného ložiska sa musia zriadiť záchody umiestnené vo vhodných priestoroch v blízkosti pracoviska, pokiaľ možno vo výdušných vetroch.

Záchody sa musia vybaviť záchodovým vozíkom alebo vhodnou nádobou, dezinfekčným materiálom a náradím na upratovanie. Musia sa udržiavať v čistote a pravidelne dezinfikovať.

Spôsob dopravy banských záchodových vozíkov a záchodových nádob určí dopravný poriadok.

V podzemí je zakázané voľne odhadzovať odpadky.

Na náraziskách, nástupištiach a na ďalších miestach, ktoré určí organizácia, sa musia umiestniť nádoby na odpadky.

Odpadky sa musia z podzemia pravidelne vyvážať.

Baňa musí mať aspoň dva od seba oddelené a na sebe nezávislé východy na povrch, z ktorých každý musí umožniť odchod všetkých pracovníkov z podzemia.

Baňa, v ktorej sa vykonávajú len prieskumné alebo stavebné práce a len na jednom obzore, baňa, v ktorej sa len čerpajú prírodné liečivé a stolové minerálne vody, a baňa v závere likvidácie, prípadne zabezpečovania môže mať jeden východ na povrch. To platí aj v prípade, ak výnimočne v odôvodnených prípadoch výhradné ložisko bez určeného dobývacieho priestoru dobýva organizácia, ktorá vykonala alebo vykonáva jeho prieskum.

Po vyhĺbení alebo vyrazení hlavných otvárkových banských diel, určených ako východy z bane, na projektovaný obzor alebo ich prehĺbení na nový obzor sa musia prednostne vyraziť banské diela na ich spojenie.

Pred razením banských diel na spojenie východov z bane sa môžu vyraziť len banské diela potrebné na zaistenie bezpečnosti ďalšieho razenia (čerpacie komory, žumpové chodby a pod.). V neuhoľnej neplynujúcej bani sa môžu vyraziť aj prieskumné banské diela a banské diela potrebné na prevádzku (vozovňa, sklad výbušnín a pod.).

Pracovisko musí mať bezpečne schodný a voľný východ dosiahnuteľný z ktoréhokoľvek miesta a vedúci do banských diel, ktorými možno dosiahnuť východy z bane.

Základňa pre komorové dobývanie v uhoľnej bani a stenový porub musia mať vždy najmenej 2 východy dosiahnuteľné z ktoréhokoľvek miesta, z ktorých jeden musí viesť do vťažného a druhý do výdušného banského diela.

Zbytkový pilier ložiska sa môže v odôvodnených prípadoch dobývať len s jedným východom z pracoviska, avšak v technologickom postupe sa musia určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

Pre ostatné dobývacie metódy platí odsek 2 s tým, že 2 východy musia byť priamo z dobývky alebo aspoň z jej obzorovej, medziobzorovej, prípadne porubovej chodby.

Na pracovisku, kde sa dopravuje rúbanina samospádom, musí sa východ z pracoviska bezpečne oddeliť od priestoru pre dopravu rúbaniny.

Práce v blízkosti známych alebo predpokladaných starých alebo opustených banských diel a iných podzemných priestorov sú dovolené len po určení potrebných bezpečnostných opatrení.

Pri hranici dobývacích priestorov susedných baní sa musí pracovať tak, aby prevádzka týchto baní nebola navzájom nepriaznivo ovplyvnená.

Bezpečnostné opatrenia pre práce pri hranici dobývacích priestorov musia zohľadňovať najmä nebezpečenstvo vyplývajúce z banských otrasov, prietrží hornín, uhlia a plynov, prievalov vôd a bahnín, banských požiarov, prípadne prieťahov banských vetrov.

Ak nie sú určené bezpečnostné opatrenia pre práce pri hranici dobývacích priestorov, musia sa práce zastaviť, len čo sa priblížia k hranici dobývacieho priestoru. Vzdialenosť pre zastavenie prác sa určí podľa zálomového uhla a úložných pomerov tak, aby neboli ovplyvnené používané banské diela za hranicou dobývacieho priestoru. Nesmie však byť menšia ako 20 m od hranice dobývacieho priestoru a 40 m od najbližšieho banského diela susednej bane, meraná v pôdoryse.

Podmienky pre súčasné hlbinné a povrchové dobývanie sa musia vyriešiť v plánoch otvárky, prípravy a dobývania alebo v plánoch využívania ložísk tak, aby nedošlo ku vzájomnému nepriaznivému ovplyvneniu.

Rovnako je potrebné postupovať pri možnom ovplyvnení hlbinného dobývania inou banskou činnosťou alebo činnosťou vykonávanou banským spôsobom.

Banské dielo sa musí viesť podľa technologického postupu vypracovaného v súlade s podmienkami určenými pri povoľovaní alebo ohlasovaní prác.¹⁹) Technologický postup musí zodpovedať pomerom, v ktorých sa banské dielo vedie.

Razenie banských diel a dobývacia metóda sa musia voliť podľa predpokladaných horských tlakov a vyhodnotenia vlastností a uloženia hornín, a to aj z hľadiska ich vrstevnosti, kvality vrstevných plôch, schopnosti na zavaľovanie, nebezpečenstva zosuvu a pod. Zvlášť podrobne sa musia preskúmať horniny so sklonom vrstiev 30^o a väčším z hľadiska nebezpečenstva zosuvu.

Profil a výstuž banského diela musí zodpovedať životnosti a účelu, na ktorý sa má banské dielo používať.

Veľkosť záberu a technológia razenia alebo dobývania, prípadne rekonštrukcie musia zodpovedať miestnym podmienkam, najmä vlastnostiam horniny a používanému zariadeniu vrátane výstuže.

Banské diela sa musia vystužovať tak, aby sa zabránilo pádu horniny.

Narušená časť horniny sa musí včas strhnúť alebo inak zabezpečiť. Strhnutie a odťaženie horniny sa musí vykonať z bezpečného miesta. Na tento účel musia byť na pracovisku vhodné pracovné pomôcky.

Pred priblížením banského diela k inému banskému dielu sa musia určiť opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, najmä overovanie neprerazeného piliera, ochrana pred účinkami trhacích prác²⁰) a úprava vetrania. Obdobne sa musí postupovať pri súbežnom vedení banských diel v dosahu ich vzájomného ovplyvnenia a pred prerazením banských diel na povrch.

Pre bezpečné vedenie banských diel v blízkosti vyrúbaných priestorov je organizácia povinná rozhodnúť, či je potrebné ponechať v ich okolí piliere alebo ochranné stropy. Rozmery pilierov a ochranných stropov určí najmä podľa očakávaných horských tlakov, vlastností a stavby ložiska a okolitých hornín, ako aj podľa predpokladaného stavu vyrúbaných alebo opustených banských diel. Ak nie sú rozmery pilierov a ochranných stropov spoľahlivo známe, musia sa overovať vrtmi.

Zdroje zvýšenia horských tlakov, najmä odvaly, výsypky, geologické poruchy, ponechané piliere, vyrúbané priestory, ako aj miesta, v ktorých došlo v dôsledku tlakových prejavov k prevádzkovej nehode, musia sa vyznačiť v banských mapách.

Na bezpečné vedenie banských diel v miestach, kde sa môžu prejaviť zvýšené horské tlaky, sa musia určiť v technologickom postupe osobitné opatrenia.

Na bezpečné zaistenie pracoviska musí byť pripravené určené množstvo hmôt na výstuž. Miesto ich uskladnenia určí technologický postup.

Technologický postup pre razenie a zabezpečovanie banských diel musí určiť

V prílohe technologického postupu sa musí zakresliť priečny, prípadne pozdĺžny profil banského diela s vyznačením umiestnenia výstroja, dopravného zariadenia a na uhoľnej bani tiež protivýbuchovej uzávery.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj pre rekonštrukcie banských diel.

Voľné priestory za výstužou sa musia zabezpečiť proti uvoľňovaniu a vypadávaniu horniny. V banských dielach nebezpečných zosuvom hornín sa musia tieto priestory založiť.

V plynujúcich baniach a v uhoľných baniach v slojoch náchylných na samovznietenie sa musia voľné priestory za výstužou vyplniť hlušinou alebo iným vhodným materiálom (§ 181).

V pevných a súdržných horninách, okrem miest ohrozených zvýšenými horskými tlakmi a na uhoľných baniach aj okrem miest križovania alebo odbočovania banských diel, môžu sa banské diela raziť a ponechať bez výstuže, ak v nich nehrozí nebezpečenstvo pádu hornín.

Razenie raziacim alebo tunelovacím strojom alebo štítom (ďalej len „raziace zariadenie“) sa môže začať po kolaudácii pracoviska a odstránení závad, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce a prevádzky. Kolaudačnú komisiu menuje vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník. O výsledku kolaudácie sa musí urobiť záznam.

Raziace zariadenie sa môže uviesť do chodu až po odchode všetkých pracovníkov z dosahu rozpojovacieho orgánu.

Pri posune raziaceho zariadenia o ďalší pracovný krok sa nesmú v dosahu pohybujúceho sa zariadenia vykonávať práce, ktoré bezprostredne nesúvisia s touto činnosťou. Po každom takomto posune je predák povinný skontrolovať stav pracoviska.

V priestore, kde sa osadzujú diely výstuže ukladačom, nesmú sa vykonávať práce, ktoré bezprostredne nesúvisia s touto činnosťou.

Do priestoru pred rozpojovací orgán raziaceho zariadenia môžu vstupovať pracovníci len za účelom výmeny rezných nástrojov, údržby zariadenia alebo prehliadky čelby. Pred vstupom do tohto priestoru sa musia prehliadnuť nezaistené časti banského diela z hľadiska nebezpečenstva pádu horniny a prekontrolovať banské ovzdušie z hľadiska možného výskytu škodlivín v priestore čelby. Raziace zariadenie musí byť v kľude a zabezpečené proti uvedeniu do chodu.

Pod pracovnými plošinami raziaceho zariadenia sa môžu pracovníci zdržiavať, len ak je zamedzené pádu horniny alebo predmetov z plošín.

Pri spustení pretláčacieho zariadenia sa môže v blízkosti hydraulických častí stroja zdržiavať len pracovník, ktorý stroj ovláda. Pri posune môže byť na čelbe len pracovník, ktorý dáva návestia obsluhe pretláčacieho zariadenia.

Pri posune sa nesmú v rúre a vo vstupnej jame vykonávať iné práce.

Ručné ťaženie horniny na čelbe pretláčanej rúry je dovolené len pri priemere rúry väčšom ako 0,8 m. Pri použití rúry s priemerom menším ako 1 m musí byť pracovník na čelbe zaisťovaný z vonku ďalším pracovníkom a pripútaný na zabezpečovacie lano.

Pred vstupom na čelbu razeného komína sa musí prekontrolovať banské ovzdušie v rozsahu určenom organizáciou.

Pri práci v komíne sa musia pracovníci a pracovné náradie zabezpečiť proti pádu do hĺbky.

V komíne bez samostatného lezného oddelenia sa musí zabezpečiť dorozumenie medzi pracovníkmi na päte a čelbe komína. Vstup do komína bez predchádzajúceho dorozumenia je zakázaný. Počas chôdze alebo jazdy v komíne sa nesmie v ňom vykonávať žiadna práca.

V ťažnom oddelení razeného komína sa musí ponechať rúbanina v množstve potrebnom na bezpečný prístup a prácu na čelbe komína. Technologický postup určí podmienky na bezpečné vypúšťanie rúbaniny.

Ak sa pracuje súčasne v rôznych úrovniach komína, musia sa v technologickom postupe určiť opatrenia na ochranu pracovníkov.

Spodné ústie komína sa musí zabezpečiť tak, aby pracovníci v prístupovej chodbe neboli ohrození pádom horniny alebo predmetov z komína.

Raziaca plošina sa môže prevádzkovať, len ak je vybavená zariadením zabezpečujúcim náhradnú dopravu pracovníkov.

Pred začatím práce z plošiny sa musí raziaca plošina stabilizovať rozopretím do bokov banského diela.

V technologickom postupe sa musia určiť lehoty a spôsob kontrol súdržnosti hornín razeného banského diela a stavu ukotvenia dráhy raziacej plošiny.

Materiál dopravovaný raziacou plošinou sa musí uložiť a upevniť tak, aby neohrozoval pracovníkov a umožňoval výstup na pracovnú plošinu.

Výstroj razeného banského diela sa musí zabudovať najneskoršie pri demontáži dráhy raziacej plošiny.

Pre prevádzku raziacej plošiny platí aj osobitný predpis.²¹)

Ústie šachtice sa musí zabezpečiť vhodným spôsobom (ohradením, prahom, zábradlím, priečnymi tyčami a pod.) proti pádu osôb a predmetov do šachtice. Ak sa v šachtici nepracuje, musí sa jej ústie bezpečne zakryť.

Vyťažená zemina, prípadne hornina, náradie a iné predmety sa musia ukladať v takej vzdialenosti od ústia šachtice a takým spôsobom, aby sa vylúčil ich pád do šachtice, ako aj nepriaznivé tlakové prejavy uskladnených hmôt na šachticu.

Ak je ústie šachtice na naklonenom povrchu, musí sa na vyššej strane vyhĺbiť priekopa tak, aby zrážková voda nestekala do šachtice a nerozmáčala jej okolie.

Ak je šachtica hlbšia ako 5 m, musí byť vo výške 2 až 4 m nad jej dnom ochranná povala.

Šachtica do hĺbky 15 m sa musí vybaviť pevným rebríkom. Šachtica hlbšia ako 15 m sa musí vybaviť samostatným lezným oddelením s odpočívadlami, ktorých zvislá vzdialenosť nesmie byť väčšia ako 5 m. Lezné oddelenie sa môže nahradiť zvislým rebríkom s ochranným košom. Vzdialenosť päty rebríka lezného oddelenia od výstuže a výstroja šachtice musí byť najmenej 0,3 m.

Na núdzový výstup zo šachtice musí byť pripravené záchranné lano alebo záchranný rebrík bezpečne ukotvený na povrchu.

Šachtica hlbšia ako 15 m sa musí vybaviť návestným zariadením.

Ak sa používa na ťažbu v šachtici jednočinný ručný vrátok, musí mať rohatku so západkou alebo samosvorný prevod a brzdu. Ak nie je ručný vrátok vybavený odľahčovacou brzdou, musia ho obsluhovať dvaja pracovníci.

Pred zostupom pracovníkov sa musí šachtica vyvetrať a overiť nezávadnosť ovzdušia v nej.

Dno šachtice, ak sa v nej pracuje, sa musí osvetliť tak, aby bolo dobre viditeľné z ústia šachtice.

Pri práci v šachtici musí byť na ohlbni stále prítomný najmenej jeden pracovník.

Zo šachtice sa môžu raziť banské diela do vzdialenosti 50 m.

Nepoužívané šachtice a banské diela z nich vyrazené sa musia bezodkladne zlikvidovať.

Pre hĺbenie, razenie, vystužovanie a vystrojovanie jamy, slepej jamy a šibíka (ďalej len „jama“) vrátane nárazísk sa musí vypracovať projekt podľa osobitných predpisov.^21.)²²)

Úsek jamy medzi jej dnom a stálou výstužou sa musí zaisťovať dočasnou výstužou. V pevných horninách sa môže od dočasnej výstuže upustiť, a to za podmienok určených technologickým postupom.

Pracovníci na dne jamy musia byť chránení proti pádu predmetov ochrannou povalou zhotovenou podľa osobitného predpisu.²¹)

Ak sa prehlbuje jama pri súčasnej ťažbe z obzorov nad hĺbením, musí byť na ochranu pracovníkov v jame pod najnižším obzorom zriadená bezpečnostná (ochranná) povala alebo ponechaná prírodná horninová celina (celík).²¹) Spôsob ochrany pracovníkov musí riešiť projekt.

Ochranná povala alebo prírodná horninová celina sa môže odstrániť až po úplnom vyhĺbení alebo prehĺbení jamy a vyrazení náraziska do vzdialenosti určenej projektom.

Postup a bezpečnostné opatrenia pri odstraňovaní ochrannej povaly alebo prírodnej horninovej celiny určí technologický postup.

Po odstránení ochrannej povaly alebo prírodnej horninovej celiny sa nesmie jama vystrojovať vtedy, keď sa v nej ťaží.

Ak sa používa na prehlbovanie ťažné zariadenie jamy, nesmie sa počas prác v jame používať ťažné zariadenie na iné účely. Pri tomto spôsobe prehlbovania sa musia v čase, keď sú pracovníci v jame, uzamknúť na všetkých obzoroch dvierka na ťažnom oddelení jamy, zamedziť prístup k jame nepovolaným osobám a zabrániť pádu predmetov do jamy.

Zariadenia pri hĺbení jám sa musia prevádzkovať podľa osobitného predpisu.²¹)

Ak sa pri hĺbení očakáva výron vôd alebo plynov alebo prievaly vôd alebo bahnín (zvodnených hornín), musí sa predvŕtavať na vzdialenosť určenú technologickým postupom. Výsledky predvŕtavania sa musia vyhodnocovať a na ich základe určiť bezpečnostné opatrenia.

Zmrazené dno hĺbenej jamy sa musí kontrolovať predvrtom na vzdialenosť určenú technologickým postupom. Výsledky predvŕtavania sa musia vyhodnocovať a na ich základe určiť bezpečnostné opatrenia proti prievalu nezmrazených hornín.

Pri presakovaní vody sa musí postupovať ako pri ohrození (§ 17 ods. 1).

Steny hĺbenej jamy a zariadenie v jame sa musia zbavovať ľadových cencúľov. Na začiatku smeny a podľa potreby aj počas nej sa musí kontrolovať, či návestné zariadenie nie je vyradené z prevádzky pre námrazu.

Ťažný okov sa nesmie po skončení smeny ponechať na dne jamy.

Styk predvrtu alebo predrážky s dnom jamy sa musí zabezpečiť proti pádu pracovníkov do hĺbky. Ak to nie je z technologických dôvodov prechodne možné, musia sa pracovníci pripútať ochranným pásom alebo ochranným postrojom s tlmičom energie pádu pripojeným na lano a práce sa musia vykonávať pod stálym dozorom.

Spôsob zaistenia bezpečnosti pracovníkov pri odťažovaní zo spodného ústia predvrtu alebo predrážky určí technologický postup.

Pri upchaní predvrtu alebo predrážky je organizácia povinná určiť spôsob uvoľnenia a odťaženia horniny. Tieto práce sa musia vykonávať ako práce spojené so zvýšeným nebezpečenstvom.

Rekonštrukcia jamy sa musí vykonávať podľa projektu vypracovaného podľa osobitných predpisov.^21,)²²) Projekt musí určiť aj bezpečnostné opatrenia na ochranu pracovníkov proti pádu do jamy a proti pádu horniny a predmetov a spôsob uchytenia pracovnej povaly.

Dobývacie práce sa môžu začať až po ukončení potrebných otvárkových a prípravných prác, splnení požiadaviek predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky, najmä pokiaľ ide o vetranie, požiarnu ochranu, ochranu proti výbuchu prachu a plynov a odvodňovanie a po splnení podmienok povolenia otvárky, prípravy a dobývania a technologického postupu. Splnenie týchto požiadaviek musí organizácia skontrolovať a o kontrole urobiť záznam.

Sloje sa musia dobývať za sebou zhora dole.

Podrúbanie uhoľného sloja je prípustné len na odplynenie veľmi plynonosného nadložného sloja alebo na uvoľnenie napätia v nadložnom sloji s nebezpečenstvom banských otrasov alebo s nebezpečenstvom prietrží hornín, uhlia a plynov. Pri podrúbaní na zával musí byť vzdialenosť medzi podrúbaným a podrúbavajúcim slojom taká, aby sa dosiahli uvedené účinky a nedošlo k znemožneniu vydobytia podrúbavaného sloja.

V hrubých slojoch a v slojoch tesne zoskupených, oddelených od seba tenkým preplástkom, môže sa lavica alebo sloj podrúbať len raz. Pri dobývaní hrubého sloja v laviciach môže sa vrchná lavica podrúbať len porubom s plnou základkou.

Odseky 1 a 2 platia primerane aj pre ložiská iného typu.

Na dobývanie sa môže použiť len dobývacia metóda, s ktorou obvodný banský úrad vyslovil súhlas.

Ak to technológia dobývania vyžaduje, musí sa výstuž budovať ihneď, keď je pre ňu miesto. Pri dobývaní sa musí zvoliť taký postup, aby novootvorený priestor bol čo najskôr zabezpečený výstužou. Kde to stropné pomery vyžadujú, musí sa ihneď po otvorení nového priestoru budovať dočasná výstuž.

Spôsob a druh zabezpečovania výstužou sa musí voliť tak, aby sa nemusela dočasná výstuž, okrem mechanizovanej výstuže, prestavovať pri jednotlivých fázach dobývania.

Zabezpečenie dočasnou výstužou sa musí dokončiť najneskoršie pred začatím ďalšieho dobývania.

Technologický postup pre dobývanie musí určiť

Technologický postup pre dobývanie polostrmých a strmých uhoľných slojov musí ďalej určiť

Technologický postup pre dobývanie lúhovaním musí určiť

Stenový porub sa musí zabezpečiť výstužou, ktorá zodpovedá bansko-technickým podmienkam dobývania. Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže určiť viac druhov výstuže v porube, z ktorých každá sa musí zabudovať po úsekoch. Zmiešanú výstuž môže určiť, ak je zabezpečená jej spoľahlivá únosnosť a nezhoršia sa tým stropné pomery v porube.

Na vybavovanie a likvidáciu stenových porubov mechanizovanou výstužou sa musí vypracovať samostatný technologický postup.

V porube na riadený zával alebo čiastočnú základku sa musí na riadenie závalu vytvoriť priama zálomová hrana. Pri dobývaní s nadstropom a medzistropom sa musí vytvoriť priama zálomová hrana v časti porubu, ktorá sa zavaľuje.

Pri dobývaní hrubých slojov a ložísk stenovaním v laviciach sa musí pre dobývanie spodnej lavice zabezpečiť dostatočný súdržný strop, a to buď spevnenou základkou, spevneným závalom, alebo umelým stropom.

Poruby v spodnej lavici sa môžu viesť pod umelým stropom len pri úplnom závale alebo úplnej základke v hornej lavici.

Pri združenom dobývaní dvoch a viacerých lavíc musí sa vzájomný rozostup združených porubov v spoločných chodbách určiť tak, aby nedošlo k ich vzájomnému nepriaznivému ovplyvneniu. Pri určení vzájomného rozostupu sa musí prihliadnuť aj na zabezpečovanie riadneho stavu a údržby priľahlých banských diel a vetrania.

Dobývacia metóda, pri ktorej je časť sloja vypúšťaná súčasne s dobývaním spodnej lavice a pred zavaľovaním odťažovaná (stenovanie s nadstropom, medzistropom a pod.), môže sa použiť len tam, kde povaha nadložia sloja, tektonická porušenosť alebo opustené banské diela, prípadne iné závažné dôvody nedovoľujú bezpečné použitie iných spôsobov dobývania. Touto dobývacou metódou sa môže dobývať uhoľný sloj alebo jeho časť do hrúbky 7 m.

V nadstropovom alebo medzistropovom priestore môžu súčasne pracovať najviac dvaja pracovníci, z toho aspoň jeden s najmenej ročnou praxou pri takýchto prácach. V tomto priestore môžu pracovať len pod stálym dozorom vykonávaným zo zabezpečeného priestoru. Podmienky vstupu do nadstropového a medzistropového priestoru určí technologický postup.

Vyuhľovanie nadstropu a medzistropu sa môže začať len v miestach, proti ktorým je čelný pilier zabezpečený. Dĺžku, počet súčasne vyuhľovaných úsekov nadstropu alebo medzistropu a ich vzájomnú najmenšiu vzdialenosť určí technologický postup.

Ak nie je hrúbka nadstropovej vrstvy známa, musí sa overovať vrtmi, ktorých rozmiestnenie určí technologický postup.

Pri dobývaní polostrmých a strmých slojov a ložísk stenovaním sa musia vykonať také opatrenia, aby sa pracovníci nemohli pri práci vzájomne ohrozovať a aby boli chránení proti pádu predmetov alebo horniny.

Výstuž sa musí budovať dôkladne a vzájomne viazať a upínať takým spôsobom, aby sa zabránilo nebezpečenstvu zosuvu sprievodných hornín, najmä nad spodnou chodbou. Pri hrúbke sloja väčšej ako 2 m sa musí strop smernej zátinky zabezpečovať polygónovou výstužou.

Výstuž chodby nad porubom sa musí zabezpečiť proti uvoľneniu ešte pred jej podrúbaním. Výstuž chodby pod porubom sa musí riadne rozoprieť o sprievodné horniny.

Ak sa nemôže používať na bezpečnú chôdzu základkový svah alebo výstuž porubu, musia sa po celej dĺžke porubu položiť banské rebríky zabezpečené proti zošmyknutiu.

Odseky 1 až 4 platia obdobne aj pre iné dobývacie metódy používané pri dobývaní polostrmých a strmých slojov a ložísk.

Ústie komory musí mať výstuž zodpovedajúcu výške a tlakovým pomerom komory. Strop ústia sa musí dôkladne zapažiť.

Osádku komory musia tvoriť najmenej dvaja pracovníci, z toho aspoň jeden s najmenej trojročnou praxou pri komorovaní. V komore môžu pracovať len nevyhnutne potrebný čas, a to len pod stálym dozorom vykonávaným z ústia komory. Komora a jej ústie sa musí riadne osvetliť.

Hrúbka ochranného stropu musí zodpovedať povahe a štruktúre dobývaného sloja. Ak hrúbka nie je známa, musí sa overovať vrtmi, ktorých rozmiestnenie určí technologický postup.

Ak sa v dobývanej lavici predpokladá výskyt starých alebo opustených banských diel, musí sa ich poloha zisťovať predvrtávaním.

Komory sa musia zakladať tak, aby staré alebo opustené banské diela v hrúbke dobývanej lavice neboli zásadne v prvej polovici komory alebo medzi dvoma komorami. Ak je v nevyhnutných prípadoch potrebné založiť komoru tak, že staré alebo opustené banské dielo bude v prvej polovici komory, nesmie byť pilier nad ústím komory narušený starým alebo opusteným banským dielom.

Po vyrúbaní sa musí komora zavaliť. Ak sa nepodarí vyvolať zával, môže sa na tej istej porubovej chodbe založiť nová komora len so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka pri súčasnom určení vhodných bezpečnostných opatrení. Nezavalená komora sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.¹⁵)

Piliere sa musia dobývať po častiach od starín tak, aby nedošlo k ich predčasnému zavaleniu. Za tým účelom sa musí zabezpečiť vlastné pracovisko vhodnou výstužou a priľahlé chodby chrániť proti starinám klietkami.

Dobývka sa musí zabudovať až po stariny. Pri dobývanej mocnosti nad 4 m sa musí výstuž križovatiek a banských diel v najbližšom okolí dobývky zosilniť.

Trhacie práce sa môžu vykonávať takým spôsobom, aby nebola porušená stabilita križovatky a rozrušený pilier v jej okolí.

Vstupovať do vydobytých priestorov možno výnimočne pri stavaní signálnych stojok.

Rozmery pilierov a vydobytých priestorov sa musia určiť podľa geotechnických vlastností ložiska. Najmenšia dovolená šírka pilierov sa musí dodržať rovnomerne po celej ich dĺžke i výške.

Pri dobývaní na viacerých obzoroch sa musia medzikomorové piliere situovať pod sebou.

Pri súčasnom dobývaní na dvoch obzoroch sa môže dobývanie na nižšom obzore začať až po likvidácii určených pilierov v dosahu zálomového uhla dobývky.

Ak technológia dobývania vyžaduje vstup pracovníkov do otvoreného vydobytého priestoru, určí podmienky vstupu technologický postup.

Pracovná výška v dobývke sa musí určiť podľa geotechnických vlastností ložiska a sprievodných hornín.

Pri dobývaní s ponechaním pilierov pri hraničných komínoch musia byť východy z dobývky na úrovni odpočívadiel v týchto komínoch.

Ak sa nezabránilo vzniku nebezpečnej klenby pri vypúšťaní rúbaniny inak, musí sa zriadiť dostatočný počet výpustí s vhodnými rozmermi a zabezpečiť rovnomerné vypúšťanie rúbaniny.

Počas vypúšťania rúbaniny sa nesmú pracovníci zdržiavať v dobývke a musí sa zabezpečiť kontrola a evidencia množstva vypúšťanej rúbaniny z jednotlivých výpustných miest. Pri podozrení na vznik klenby sa musia vykonať opatrenia, ktoré technologický postup určuje pre prípad vzniku klenby.

Technologický postup určí opatrenia na zabránenie prepadnutiu pracovníkov a ich zasypaniu rúbaninou.

Pracovná výška v dobývke sa musí určiť podľa geotechnických vlastností ložiska a sprievodných hornín.

Ak základka nezabezpečuje dostatočné podopretie bokov dobývky, musí sa pracovný priestor zabezpečiť vhodnou výstužou.

Určené piliere v dobývke sa nesmú dobývaním porušiť.

Pri dobývaní ložiska luhovaním, ktoré bolo pripravené na luhovanie inými banskými prácami, musí sa zabrániť prenikaniu luhovacieho roztoku do používaných banských diel.

Pri dobývaní soľných ložísk sa musia sledovať poklesy povrchu a vykonávať pravidelné merania vylúženého priestoru v každom luhovacom vrte v lehotách určených organizáciou.

Pri luhovaní sa musí zabrániť úniku luhovacieho roztoku mimo luhovacieho priestoru.

Plienenie výstuže porubov môžu vykonávať len určení pracovníci s najmenej šesťmesačnou praxou pri dobývaní. Pri plienení sú plieniči povinní zdržiavať sa len v zabezpečenom priestore a musia mať zabezpečenú ústupovú cestu.

Predák plieničov výstuže porubov musí mať kvalifikáciu predáka pre vedenie banských diel a najmenej šesťmesačnú prax v plienení.

Iné práce sa pri plienení môžu vykonávať len vtedy, ak nie je ohrozená bezpečnosť pracovníkov.

Pri úklone banského diela nad 20^o sa môže výstuž plieniť len zdola hore.

Pri strojnom plienení musí byť spoľahlivé samostatné návestné zariadenie. Význam návestí musí byť jednotný pre celú baňu. Musí sa vylúčiť zámena s inými návestiami.

V porube na riadený zával v sloji hrubšom ako 0,6 m sa musí výstuž za klietkami alebo plotom vyplieniť ešte pred dobývaním ďalšieho pokosu. Ak sa zával alebo spojenie stropu s počvou za zálomovou hranou oneskoruje viac ako určuje technologický postup, musí sa výstuž plieniť aj pri dobývaní sloja s hrúbkou menšou ako 0,6 m.

Ak sa oneskoruje zával na vzdialenosť väčšiu ako určuje technologický postup, musí sa zával vyvolať umele. Ak sa nepodarí zával vyvolať, môže sa pokračovať v dobývaní až po upravení technologického postupu a vykonaní vhodných bezpečnostných opatrení na zaistenie bezpečnosti pracovníkov.

Plienenie výstuže porubu za zálomovou hranou sa môže začať až po zabezpečení novootvoreného priestoru pri pilieri a vytvorení novej zálomovej hrany. V porube sa musí dodržať hustota výstuže a rovnomernosť jej rozmiestnenia.

Ak to vyžaduje ochrana povrchu, výhradného ložiska alebo banských diel alebo ak hrozí nebezpečenstvo, najmä zosuv sprievodných hornín alebo prieťah banských vetrov, musia sa vyrúbané priestory zakladať. Spôsob a mieru zakladania, druh základky, vyhotovenie a kontrolu zariadenia na dopravu základky a manipuláciu s ním určí technologický postup.

Zakladanie vyrúbaného priestoru musí postupovať bezprostredne za dobývaním, ak dobývacia metóda neurčuje inak. Vzdialenosť základky od piliera musí zodpovedať stropným pomerom. Zakladaný priestor sa musí pri plnej základke úplne vyplniť základkovým materiálom.

Zakladaný priestor sa musí bezpečne oddeliť od ostatného pracovného priestoru tak, aby pracovníci v ňom neboli ohrození.

Čiastočná základka vrátane rebier na ochranu chodieb sa môže používať len tam, kde pri jej použití nedôjde k sťaženiu alebo znemožneniu vydobytia podložných slojov.

Pri použití čiastočnej základky musí spôsob stavby rebier a ich vzájomné vzdialenosti zodpovedať jej účelu a stavu nadložia.

Všetky používané banské diela sa musia udržiavať v bezpečnom stave.

Do banských diel alebo ich častí, ktorých stav ohrozuje bezpečnosť pracovníkov, je zakázané vstupovať okrem vstupu za účelom odstránenia nebezpečného stavu.

Banské diela alebo ich časti, do ktorých je pre ich nebezpečný stav zakázané vstupovať, musia sa okrem nepracovných priestorov porubov a dobývok označiť zákazom vstupu alebo zneprístupniť.

Zmáhacie práce sa musia vykonávať podľa technologického postupu alebo pod stálym dozorom.

Pracovníci určení na údržbu banských diel, v ktorých sú elektrické zariadenia, musia sa poučiť o spôsobe ochrany elektrického zariadenia vrátane káblov pred poškodením.

Ak spôsob likvidácie pilierov a vyrúbaných nezavalených priestorov a iných banských diel nie je súčasťou dobývacej metódy, musí ho určiť technologický postup alebo projekt.

Pre likvidáciu banských diel plienením platí aj § 69.

Pri likvidácii dlhých banských diel súvisiacich s porubmi v plynujúcej bani II. triedy nebezpečenstva (§ 79) sa musí miesto plienenia pokropiť po celom obvode. Pri strojnom plienení oceľovej výstuže musí sa miesto plienenia skrápať. V okolí miesta plienenia sa musí nepretržite merať koncentrácia metánu v banskom ovzduší.

Pri likvidácii zvislých banských diel a na uhoľnej bani aj banských diel s úklonom nad 30^o je zakázané plieniť výstuž.

Ak sa predpokladá neskoršie povrchové dobývanie ložiska, musí sa vykonať likvidácia banských diel s ohľadom na následné povrchové dobývanie.

Projekt likvidácie rozsiahlych nezavalených priestorov musí riešiť bezpečnosť práce a prevádzky najmä s ohľadom na účinky predpokladanej tlakovej vlny, seizmické účinky a prejavy závalu na povrchu.

Spôsob likvidácie banských diel sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.

Bane sa z hľadiska nebezpečenstva banských otrasov delia na 2 kategórie:

Baňu do kategórie s nebezpečenstvom banských otrasov zaradí obvodný banský úrad. Do tejto kategórie môže zaradiť aj časť bane. Pri zmene podmienok môže obvodný banský úrad na žiadosť organizácie zrušiť zaradenie. Nezaradené bane sa považujú za bane bez nebezpečenstva banských otrasov.

Ak zistí organizácia skutočnosti odôvodňujúce zaradenie bane do kategórie s nebezpečenstvom banských otrasov, je povinná ich oznámiť obvodnému banskému úradu.

V bani s nebezpečenstvom banských otrasov sa musí otvárka, príprava a dobývanie ložiska riešiť v čo najširšom rozsahu a nadväznosti na dobývanie ložiska v nadloží a podloží.

Banské diela sa musia projektovať a viesť tak, aby boli dodržané zásady protiotrasového boja, predpoklady pre vznik banských otrasov boli čo najmenšie a neznemožnilo sa použitie účinných metód prognózy banských otrasov a uplatnenie aktívnych a pasívnych prostriedkov proti nim.

Na bani s nebezpečenstvom banských otrasov sa musí viesť kniha banských otrasov.

Miesto a dátum banského otrasu sa musí vyznačiť v základnej banskej mape.

Odval sa zriaďuje v súlade s projektovou dokumentáciou vypracovanou podľa osobitných predpisov.^19,)²²)

Odval určený na ukladanie hmôt náchylných na samovznietenie alebo z ktorého môžu vychádzať plynné škodliviny musí byť dostatočne vzdialený od ústia vťažného banského diela, najmenej však 60 m v prevládajúcom smere vetrov.

Odval sa nesmie zriadiť na výchoze uhoľného sloja alebo na vrstve horľavého nerastu, ak nie je nad ňou vrstva nehorľavých hornín najmenej 10 m hrubá.

Pre prevádzku odvalu sa musí vypracovať technologický postup, ktorý určí bezpečnostné opatrenia na ukladanie a odber hmôt, spôsob zneškodňovania prachu, zabezpečenie strojov a zariadení a podľa potreby aj meranie teplôt a koncentrácie plynných škodlivín, chladenie alebo hasenie horiaceho odvalu.

Na odval sa môžu ukladať alebo z neho odoberať hmoty tak, aby sa tým nevytvárali podmienky na samovznietenie a šírenie požiaru a nebola narušená stabilita odvalu.

Na odvale s horľavými hmotami sa nesmie zakladať oheň, ani sypať žeravý popol alebo troska.

Odval vrátane jeho neprevádzkovaných častí sa musí kontrolovať najmenej raz mesačne.

Prístupové cesty na odval sa musia označiť bezpečnostnými tabuľkami so zákazom vstupu nepovolaných osôb.

Pri ukladaní a odbere hmôt z horiaceho odvalu sa musí v ovzduší na pracoviskách odvalu zisťovať prítomnosť kysličníkov uhoľnatého a síričitého a sírovodíka. Miesta s predpokladaným a zisteným výskytom plynných škodlivín sa musia označiť tabuľkami.

V mapovej dokumentácii¹⁵) sa musí uviesť postup ukladania a odberu hmôt.

Bane sa z hľadiska výskytu metánu delia na 2 kategórie:

Neplynujúce sú tie bane, v ktorých koncentrácia metánu nedosahuje v žiadnom ovetrávanom banskom diele 0,1 %, a kde ani po zastavení vetrania na 24 hodín koncentrácia metánu nedosiahne 1 % a koncentrácia ostatných horľavých plynov alebo pár (ďalej len „plyny“) 25 % dolnej medze výbušnosti. Plynné splodiny banských požiarov sa pre zaradenie bane neberú do úvahy.

Baňu do niektorej z kategórií podľa odseku 1 zaradí na základe meraní podľa odseku 2 obvodný banský úrad, ktorý určí aj lehoty kontrolných meraní. Pri výskyte iných plynov než metánu obvodný banský úrad určí, ktoré ustanovenia tohto dielu je organizácia povinná dodržiavať.

Plynujúce bane sa delia na

Ak je baňa rozdelená na viacej výbuchovzdorne od seba izolovaných vetracích oblastí, môže obvodný banský úrad zaradiť niektorú z týchto oblastí do inej kategórie alebo do inej triedy nebezpečenstva ako ostatné časti bane.

Každé zistenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zaradenie bane alebo jej časti do kategórie plynujúcich baní alebo do inej triedy nebezpečenstva, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť obvodnému banskému úradu.

Pred začatím projektových prác na výstavbu novej bane alebo jej časti predloží organizácia obvodnému banskému úradu návrh na zaradenie bane alebo jej časti do príslušnej kategórie a triedy nebezpečenstva.

Pre bane s nebezpečenstvom prietrží hornín, uhlia a plynov platí aj osobitný predpis.²³)

Baňa musí mať najmenej jedno hlavné vťažné a jedno hlavné výdušné banské dielo.

Jedno hlavné vetracie banské dielo môže mať baňa

Výdušné jamy sa musia prehlbovať včas tak, aby ich najspodnejší obzor bol len o jeden obzor vyššie ako úvodný obzor tej istej vetracej oblasti. Rovnako vťažné jamy sa musia prehlbovať včas tak, aby sa bez závažných príčin nedobývalo pod najhlbším vťažným obzorom.

Ustanovenie odseku 3 je splnené aj vtedy, keď sa požadovaná úroveň obzoru dosiahne slepou jamou (šibíkom), ktorá je v ochrannom pilieri jamy.

Odseky 3 a 4 platia obdobne aj pre iné hlavné vťažné a výdušné banské diela než jamy.

Ak nie je inak zabezpečené, aby námrazy v hlavnom vťažnom banskom diele neohrozovali bezpečnosť práce a prevádzky, musia sa vťažné vetry ohrievať najmenej na teplotu + 2 ^oC. Otvorený oheň sa nesmie používať na priame ohrievanie vťažných vetrov.

Baňa, okrem prípadov uvedených v § 82 ods. 2, musí mať samostatný vetrací systém. Spôsob vetrania bane musí byť sací.

Baňa sa musí vetrať umele a nepretržite, okrem prerušenia na čas nevyhnutne potrebný na overenie výskytu metánu a plynov (§ 79 ods. 2) a na údržbu hlavného ventilátora a jeho napájacej siete. V iných nevyhnutných prípadoch sa musí prerušenie vetrania vopred prerokovať s obvodným banským úradom.

Banské diela, okrem opustených banských diel a vydobytých priestorov, musia sa vetrať buď priechodným vetracím prúdom, alebo separátnym vetraním, ak táto vyhláška nedovoľuje iný spôsob.

V banských dielach, ktorými sú spojené plynujúce bane, musia sa na izoláciu vetracích systémov postaviť výbuchovzdorné uzatváracie hrádze²⁴) alebo aspoň dvoje hrádzové dvere²⁵) vzdialené od seba tak, aby jedny boli vždy zatvorené. Na neplynujúcich baniach postačia na izoláciu tesné hrádze alebo aspoň dvoje vetracie dvere²⁶) otvárajúce sa v opačnom smere. Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže rozhodnúť o prepojení dopravných ciest na úvodných stranách medzi hlavnými vťažnými banskými dielami bez izolácie za súčasného určenia bezpečnostných opatrení najmä na zneškodňovanie uhoľného prachu, postavenie protivýbuchových uzáver a zabezpečenie možnosti rýchleho uzatvorenia tohto prepojenia.

Zapojiť niekoľko baní tej istej organizácie do jedného vetracieho systému možno len na písomný príkaz vedúceho organizácie. Zapojiť bane rôznych organizácií do jedného vetracieho systému možno len na základe dohody vedúcich týchto organizácií.

Pri spoločnom vetracom systéme niekoľkých baní sú určení pracovníci povinní si navzájom bezodkladne oznamovať zmeny a udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na vetranie, najmä na zloženie banského ovzdušia susedných baní. Plánované zmeny sa musia prerokovať vopred.

V banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, musí banské ovzdušie obsahovať objemove najmenej 20 % kyslíka a koncentrácia ďalej uvedených plynných škodlivín¹⁶) nesmie prekročiť tieto hodnoty:

Pracovať v banskom ovzduší s koncentráciou kysličníka uhoľnatého do 0,013 % sa môže za predpokladu, že priemerná koncentrácia kysličníka uhoľnatého za osemhodinovú alebo kratšiu pracovnú smenu neprekročí hodnotu uvedenú v odseku 1 a po celý čas práce sa bude kontinuálne merať koncentrácia kysličníka uhoľnatého v banskom ovzduší.

Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže na prechodný čas povoliť zníženú koncentráciu kyslíka až do 19 % a zvýšenú koncentráciu kysličníka uhličitého až do 1,5 %, avšak súčasne je povinný nariadiť opatrenia na odstránenie tohto stavu.

Koncentrácia metánu v banskom ovzduší tých banských diel, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, nesmie byť väčšia ako 1 %. Iba v miestach, ktoré sú mimo účinného dosahu vetracieho prúdu, je dovolená miestna koncentrácia metánu do 2 %, musia sa však vykonať nevyhnutné opatrenia na odstránenie tohto stavu.

Ak nemožno využitím ihneď dostupných technických opatrení znížiť koncentráciu metánu po hranice ustanovené v odseku 4, môže dať vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník na nevyhnutný čas písomný súhlas na zvýšenú koncentráciu metánu

V písomnom súhlase podľa odseku 5 je vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povinný uviesť čas, na ktorý sa tento vydáva, a súčasne určiť

Objemový prietok banských vetrov v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, musí byť taký, aby sa dodržali požiadavky tejto vyhlášky.

Rýchlosť banských vetrov musí byť najmenej

Rýchlosť banských vetrov nesmie byť väčšia ako

V banských dielach, ak neumožňujú akúkoľvek chôdzu alebo dopravu ľudí, nie je rýchlosť banských vetrov obmedzená.

Na plynujúcej bani sa musí hlavný ventilátor umiestniť na povrchu pri ústí hlavného výdušného banského diela, na ostatných baniach pri hlavnom banskom diele.

Hlavné výdušné banské dielo plynujúcej bane sa musí vybaviť najmenej dvoma rovnako výkonnými hlavnými ventilátormi, z ktorých jeden slúži ako záloha. Na neplynujúcej bani a na takej plynujúcej bani, na ktorej je možné, aby iná výdušná jama včas prevzala vetraciu oblasť ventilátora zastaveného pre poruchu, postačuje jeden hlavný ventilátor so záložným pohonom a záložným prevodom hnacej sily.

Hlavný ventilátor sa musí vybaviť zariadením na meranie tlakového spádu (depresie) so signalizáciou náhlej zmeny do dispečingu. Odberová sonda sa musí umiestniť tak, aby snímala tlakový spád celej vetracej oblasti.

Hlavný ventilátor musí mať dve prívodné vedenia elektrickej energie vyhotovené podľa osobitného predpisu.²⁷)

Pred uvedením hlavného ventilátora do trvalej prevádzky alebo pri podstatnej zmene jeho parametrov sa musí overiť jeho prevádzková charakteristika.

Prevádzka hlavného ventilátora bez strojníka je dovolená, ak ventilátor spĺňa požiadavky § 219. Prevádzkovo-zabezpečovací systém musí mať zdroj energie nezávislý od pohonu ventilátora.

Kanál hlavného ventilátora musí mať uzavieracie zariadenie a musí byť prístupný z povrchu.

Prevádzkovaný hlavný ventilátor je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.

Záložný hlavný ventilátor je povinný prehliadnuť a preskúšať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

Hlavný ventilátor a jeho príslušenstvo sa musí podrobne prekontrolovať najmenej raz za rok a podľa potreby vyčistiť a nakonzervovať; v jamách so skipovým ťažením však najmenej raz za pol roka.

Počas opravy hlavného ventilátora i záložného hlavného ventilátora je vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník povinný určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

Zastaviť hlavný ventilátor alebo zmeniť spôsob jeho práce je dovolené len na písomný príkaz určeného pracovníka.

Ak sa zastaví hlavný ventilátor alebo dôjde k inej závažnej poruche vo vetraní, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.

Po obnovení chodu hlavného ventilátora alebo po odstránení závažnej poruchy vo vetraní sa môžu pracoviská obsadiť a elektrický prúd zapnúť len po preverení, že vetranie zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

Ak je hlavný ventilátor vybavený zariadením na reverzáciu vetracieho prúdu, musí sa toto zariadenie kontrolovať najmenej raz za mesiac. Výsledky kontrol sa musia uchovávať 2 roky.

Účinnosť reverzácie vetracieho prúdu sa musí overiť najmenej raz za rok, a to striedavo v rôznych ročných obdobiach. Účinnosť reverzácie sa musí overiť tiež pri podstatnej zmene vetrania.

Overenie účinnosti reverzácie vetracieho prúdu sa musí vyhodnotiť a výsledky uchovávať 2 roky.

Výpomocný ventilátor sa môže použiť pre tú časť bane, v ktorej nie je možné inak splniť požiadavky § 83, 84 a 85. O nasadení výpomocného ventilátora a o podmienkach jeho prevádzky rozhodne vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník na základe výpočtu vetrania, a to len na neodkladne potrebnú dobu. Ak sa zastaví výpomocný ventilátor, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.

Vťažné vetry sa musia viesť na príslušný obzor alebo najhlbšie miesto a odtiaľ najkratšou vetracou cestou k porubom a dobývkam.

Výdušné vetry sa musia viesť vodorovne alebo vzostupne. Úpadné vedenie týchto vetrov je dovolené za podmienky, že rýchlosť vetracieho prúdu bude vyššia ako 0,6 m.s^-1 a budú splnené požiadavky § 182 ods. 1 písm. b).

Na vetracie cesty sa môžu používať schodné banské diela a ďalej vetracie vrty s priemerom najmenej 0,3 m alebo komíny bez lezného oddelenia alebo dopravného zariadenia, ak sa nepoužívajú na dopravu rúbaniny.

Pri likvidácii banských diel ovetrávaných priechodným vetracím prúdom sa môžu na vetranie použiť aj neschodné banské diela. V písomnom príkaze je organizácia povinná určiť

Prierezy vetracích ciest musia byť také, aby umožňovali dodržať predpísanú rýchlosť a požadovaný objemový prietok banských vetrov z hľadiska dodržania ustanoveného zloženia banského ovzdušia. Svetlý prierez vetracích ciest okrem porubov a dobývok a ich prerážok, komínov, vetracích mostov a vetracích vrtov nesmie byť menší ako 4 m². Svetlý prierez vetracích ciest spojených vetracích prúdov dvoch alebo viacerých samostatných vetracích oddelení nesmie byť v bani II. triedy nebezpečenstva menší ako 8 m².

V banskom diele, v ktorom sa pravidelne prepravuje, sa pri výpočte svetlého prierezu vetracej cesty musí od prierezu banského diela odpočítať prierez dopravného zariadenia, prípadne i prierez uskladneného materiálu.

V schodných vetracích cestách sa musí umožniť preprava hmôt.

Banské vetry sa musia rozvádzať tak, aby sa vytvorili samostatné vetracie oddelenia, a to už pre prípravné banské diela.

Samostatné vetracie oddelenia a spojené vťažné a výdušné vetracie prúdy sa môžu vzájomne prepojovať len na nevyhnutné účely.

V bani II. triedy nebezpečenstva môže byť pri podobzorovom dobývaní v každom samostatnom vetracom oddelení jeden porub alebo dobývka. V banských dielach, ktoré spojujú vťažné a výdušné vetry vo vnútri takého vetracieho oddelenia sa musia postaviť v miestach určených plánom otvárky, prípravy a dobývania hrádzové dvere alebo výbuchovzdorné uzatváracie hrádze.

Začiatok a koniec samostatného vetracieho oddelenia sa musia uviesť v pláne otvárky, prípravy a dobývania, vyznačiť vo vetracej schéme a označiť v banských dielach.

Vetracie prúdy sa musia izolovať v banských dielach, ktoré vytvárajú nežiadúce spojenia (skraty)

Ak má baňa niekoľko hlavných výdušných banských diel, musí sa každá vetracia oblasť na výdušnej strane izolovať oproti ostatným. Na plynujúcej bani sa musí táto izolácia urobiť výbuchovzdorne.

V bani II. triedy nebezpečenstva sa musia stavať v miestach uvedených v odseku 1 písm. a) až d) výbuchovzdorné hrádze alebo hrádzové dvere. V ostatných prípadoch postačujú vetracie dvere.

V prípade mimoriadnej dôležitosti hrádzových dverí sa musí zabezpečiť ich riadna funkcia vhodným zariadením. Tieto prípady určí organizácia. Kontrola funkcie týchto hrádzových dverí sa musí zabezpečiť signalizáciou vyvedenou do dispečingu alebo na miesto so stálou obsluhou. Výnimočne sa môže funkcia vhodného zariadenia, prípadne signalizácie zabezpečiť stálou hliadkou.

Ak majú výbuchovzdorné hrádze alebo hrádzové dvere otvory na prienik častí banských vetrov, musia mať z obidvoch strán samočinné záklopky, ktoré musia byť tiež výbuchovzdorné.

Poruby a dobývky sa musia vetrať priechodným vetracím prúdom, okrem tých porubov a dobývok, pri ktorých dobývacia metóda takýto spôsob vetrania nepožaduje.

Vetranie sa musí upraviť tak, aby banské vetry prúdili pozdĺž dobývaného piliera a na plynujúcich baniach vodorovne alebo vzostupne okrem prípadov uvedených v odseku 3. Pri miestnom úpadnom vedení vetrov cez poruchy alebo vo vlnitom uložení určí organizácia potrebné bezpečnostné opatrenia.

Úpadne viesť banské vetry porubom možno, ak koncentrácia metánu v banskom ovzduší v porube neprekročí 1 % a rýchlosť vetracieho prúdu v porube bude najmenej 1 m.s^-1.

Vetracie a hrádzové dvere sa musia samočinne zatvárať. Nesmú zostať zbytočne otvorené. Ak sa stanú zbytočnými, musia sa zvesiť alebo zabezpečiť v otvorenej polohe. Kde otvorenie dverí ohrozuje riadne vetranie, musia sa postaviť najmenej dvoje v takej vzájomnej vzdialenosti, aby jedny z nich boli vždy zatvorené.

V banských dielach s pravidelnou strojovou dopravou musia byť hrádzové dvere diaľkove ovládateľné.

Hrádzové dvere s priechodom pre dopravník sa môžu používať len vo výnimočných prípadoch so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka.

Namiesto vetracích dverí sa môžu použiť 2 vetracie závesy, avšak len tam, kde ich netesnosť nenaruší rozvádzanie banských vetrov a kde sa nemôžu postaviť alebo riadne udržiavať vetracie dvere.

Vetracie mosty sa môžu použiť len vtedy, ak nemožno vedenie banských vetrov vyriešiť inak. Vetracie mosty musia byť tesné a vyhotovené z nehorľavého materiálu.

Vetracie mosty, v ktorých sú vedené banské vetry niekoľkých samostatných vetracích oddelení, sa musia v plynujúcej bani vybudovať výbuchovzdorne. V bani II. triedy nebezpečenstva sa musia všetky vetracie mosty vybudovať výbuchovzdorne.

Neprerazené banské dielo sa musí vetrať separátnym vetraním²⁸) vždy, keď nie je zabezpečené ustanovené zloženie banského ovzdušia alebo vzdialenosť čelby od priechodného vetracieho prúdu dosiahla na plynujúcej bani 5 m, na neplynujúcej bani 10 m.

Jedným vetračkovým ťahom je dovolené vetrať najviac 2 neprerazené banské diela, v bani II. triedy nebezpečenstva sa však môže raziť len jedno z nich.

V bani II. triedy nebezpečenstva sa môže z dovrchnej chodby, ktorá nie je prerazená do vyššieho obzoru, raziť ďalšie banské dielo len za účelom dosiahnutia vetracieho spojenia a vždy len jedným pracoviskom.

Výdušné vetry, ktoré prúdia z neprerazených banských diel nového obzoru, musia sa v plynujúcej bani odvádzať priamo do celkového výdušného vetracieho prúdu alebo do vetracieho prúdu samostatného vetracieho oddelenia, ktorým nie sú ovetrávané iné pracoviská, kde sa razí alebo dobýva. Ak nie je splnenie tejto požiadavky technicky možné, je dovolené na písomný príkaz vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka privádzať výdušné vetry na pracoviská vyššieho obzoru; ak je potrebné odplyniť banské diela nového obzoru, musia sa pracoviská v príslušnom samostatnom vetracom oddelení zastaviť a pracovníci odvolať.

Neprerazené banské diela na neplynujúcej bani, v ktorých nie je možné z technologických dôvodov (pri použití raziacich plošín a pod.) zriadiť separátne vetranie, môžu sa so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka vetrať stlačeným vzduchom.

Podružné vetranie s použitím priehrad, vetracích závesov alebo vetračiek je dovolené len prechodne ako núdzové opatrenie.

Pri otváraní plynujúceho obzoru sa musí banské dielo, ktoré sa priblíži na vzdialenosť 10 m k takémuto obzoru, raziť s bezpečnostnými predvrtmi predstihujúcimi čelbu najmenej o 5 m. Na týchto pracoviskách sa musí stále kontrolovať koncentrácia metánu, prípadne kysličníka uhličitého kontinuálnymi analyzátormi.

Keď sa priblíži banské dielo k starinám na vzdialenosť menšiu ako 10 m, je organizácia povinná v technologickom postupe určiť opatrenia na ochranu pred náhlym zaplynovaním.

Separátnym vetraním sa nesmie v žiadnom mieste priechodného vetracieho prúdu odoberať viac ako 70 % objemového prietoku banských vetrov.

Druh separátneho vetrania, umiestnenie ventilátorov a tlmičov hluku, vyvedenie vetračiek do priechodného vetracieho prúdu, ich predlžovanie alebo skracovanie, zavesovanie, spájanie a tesnenie a spôsob likvidácie odvádzaného prachu sa musí uviesť v technologickom postupe.

Ak sa majú použiť iné ako kovové vetračky, musia byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.

Poddajné vetračky vystužené sa nesmú používať v dovrchných banských dielach v bani I. triedy nebezpečenstva v úklone väčšom ako 45^o a v bani II. triedy nebezpečenstva a bani s nebezpečenstvom banských otrasov v úklone väčšom ako 30^o.

Poddajné vetračky nevystužené sa nesmú používať na sacej strane ventilátora vo vetračkovom ťahu, v banských dielach s nebezpečenstvom banských otrasov a v dovrchných banských dielach v bani II. triedy nebezpečenstva.

Tesnosť vetračkového ťahu musí vyhovovať osobitnému predpisu.²⁸)

Separátne vetranie musí byť nepretržité okrem prerušenia na čas nevyhnutne potrebný na overenie výskytu plynov (§ 79 ods. 2) a na údržbu ventilátora a jeho napájacej siete.

Pri prerušení alebo poruche separátneho vetrania organizácia vykoná vhodné bezpečnostné opatrenia na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky. Pri porušení separátneho vetrania v plynujúcej bani sa musí elektrické zariadenie a stroje umiestnené v neprerazenom banskom diele bezodkladne vypnúť z určeného miesta.

Separátne vetranie sa môže po prerušení alebo poruche obnoviť až po zistení, že sa tak môže urobiť bez nebezpečenstva, ktoré by mohli spôsobiť aj odvádzané banské vetry. Pracoviská sa môžu obsadiť a elektrický prúd zapnúť len po preverení, že vetranie zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

Prvý ventilátor separátne vetraného banského diela sa musí ovládať z priechodného vetracieho prúdu.

V plynujúcej bani sa môže elektrický ventilátor separátneho vetrania umiestniť len v priechodnom vetracom prúde, a to pri fúkacom vetraní vo vzdialenosti najmenej 5 m od výdušného vetracieho prúdu z pracoviska a pri sacom vetraní vo vzdialenosti najmenej 5 m od vyústenia separátne ovetrávaného banského diela do banského diela s priechodným vetracím prúdom a 3 m od konca vetračkového ťahu. Vzduchoelektrický ventilátor umiestnený v separátne vetranom banskom diele musí byť pri fúkacom vetraní vzdialený najmenej 50 m od čelby, pri sacom vetraní najmenej 20 m od čelby. Ak je na pracovisku povolená zvýšená koncentrácia metánu (§ 83 ods. 5), môže sa vzduchoelektrický ventilátor pri fúkacom vetraní umiestniť len v priechodnom vetracom prúde.

Prívod energie pre elektrické, vzduchoelektrické a vzduchové ventilátory sa musí vyhotoviť tak, aby bol zabezpečený ich nepretržitý chod. Elektrický pohon vzduchoelektrického ventilátora pri fúkacom vetraní sa musí samočinne prepnúť z elektrického na vzduchový pohon pri zvýšení koncentrácie metánu nad 1,5 %. Pri prerušení dodávky elektrickej energie sa musí pri vzduchoelektrickom ventilátore samočinne prepnúť elektrický pohon na vzduchový; v žiadnom prípade však nesmie dôjsť k samočinnému prepnutiu zo vzduchového na elektrický pohon.

V bani II. triedy nebezpečenstva sa musí chod ventilátorov separátneho vetrania diaľkovo kontrolovať a signalizácia vyviesť do dispečingu. Chod vzduchoelektrického ventilátora musí sa kontrolovať čidlom tlakovej diferencie. Kontrola chodu ventilátorov jedného separátne vetraného banského diela môže byť vyhotovená ako súčtová.

Vozovne (remízy) banských lokomotív, prevádzkárne strojov s naftovými motormi, prevádzkárne so stacionárnym chladiacim zariadením, elektrické stanice, sklady výbušnín²⁰) a sklady horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať nepretržite.

Ostatné banské prevádzkárne, komory a sklady do dĺžky 5 m v plynujúcej bani a do dĺžky 10 m v neplynujúcej bani sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou. V týchto priestoroch nie je dovolená miestna koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 4.

V komore na nabíjanie akumulátorov nesmie byť koncentrácia vodíka v banskom ovzduší väčšia ako 0,5 % a musí sa zabezpečiť aspoň dvanásťnásobná výmena vzduchu za hodinu. Ak je komora vetraná separátnym vetraním, musí sa ventilátor umiestniť mimo nabíjacej komory a prevádzka usmerňovacieho agregátu funkčne viazať na prevádzku ventilátora.

V sklade horľavých kvapalín a tuhých mazív a v prevádzkárni, kde sa manipuluje s týmito látkami alebo plynmi, musí sa zabezpečiť najmenej štvornásobná výmena vzduchu za hodinu a koncentrácia plynov v banskom ovzduší nesmie prekročiť 25 % dolnej medze výbušnosti.

V prevádzkárni so stacionárnym chladiacim zariadením sa musí zabezpečiť objemový prietok banských vetrov najmenej 3 m³.s^-1 na 100 kg chladiva kompresorovej jednotky s najväčšou náplňou. Ak sa výdušné vetry z tejto prevádzkárne odvádzajú priamo do celkového výdušného vetracieho prúdu, stačí desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu.

Komora s olejovým transformátorom alebo elektrickým zariadením s olejovou náplňou a sklad horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať tak, aby sa výdušné vetry z nich už nepoužili na ovetrávanie pracovísk, kde sa razí alebo dobýva.

Elektrická stanica a sklad horľavých kvapalín a tuhých mazív sa nesmú ovetrávať vetracím prúdom, pre ktorý je povolená zvýšená koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 5 písm. b). V týchto priestoroch nie je dovolená miestna koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 4.

Výklenok do dĺžky 3 m s nestacionárnym chladiacim zariadením alebo elektrickým zariadením a ostatné výklenky do dĺžky 5 m v plynujúcej bani a do dĺžky 10 m v neplynujúcej bani sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou. Vo výklenku s nestacionárnym chladiacim zariadením alebo elektrickým zariadením nie je dovolená miestna koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 4.

Dočasne neobsadené separátne vetrané banské diela sa musia naďalej vetrať.

Dočasne neobsadené banské diela, ak nie sú dozornými orgánmi prehliadané, musí organizácia označiť latovým krížom alebo zneprístupniť na plynujúcej bani vo vzdialenosti najviac 5 m a na neplynujúcej bani najviac 10 m od priebežného vetracieho prúdu. Pritom na plynujúcej bani sa musia dodržať aspoň tieto opatrenia:

Opustené banské dielo sa musí čo najskôr tesne uzatvoriť, okrem vyrúbaných priestorov, v ktorých je spoľahlivo zabránené preťahovaniu banských vetrov cez stariny a pozdĺž ktorých je nutné aj naďalej udržiavať chodbu.

V bani II. triedy nebezpečenstva a v ostatných baniach tam, kde je nebezpečenstvo nahromadenia výbušnej zmesi, musia sa opustené banské diela uzatvoriť výbuchovzdorne okrem neprerazených dočasne opustených banských diel, ktoré nesúvisia so starinami a v ktorých je vylúčená možnosť iniciácie výbuchu. Tieto banské diela je dovolené na čas najviac 6 mesiacov uzatvoriť len tesne, a to v miestach budúcich výbuchovzdorných hrádzí.

Pri hrádzach sa musí zabezpečiť možnosť odberu vzoriek vzdušnín a meranie tlaku ovzdušia za nimi, okrem hrádzí uzatvárajúcich porubové chodby pri komorovom dobývaní. Hrádze sa musia evidovať (§ 188) a kontrolovať najmenej raz za 14 dní.

Pre baňu sa musí vypracovať a doplňovať mapa vetrania¹⁵) a vetracia schéma.

Na mape vetrania sa musia vyznačiť aj banské diela susedných baní až do vzdialenosti 100 m od spoločných hraníc s údajmi o ich ovetrávaní a spôsobe prípadného uzatvorenia, zabezpečenia alebo likvidácie.

Vetracia schéma musí znázorňovať

Vetracia schéma sa musí doplňovať tak, aby zodpovedala skutočnému stavu vetrania.

Hlavné vťažné a výdušné banské diela sa musia prehliadnuť najmenej raz za pol roka.

Vetracie cesty vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia sa musia prehliadnuť každý pracovný deň, mimo samostatného vetracieho oddelenia najmenej raz za týždeň.

Spôsob prehliadok, prípadne kontrol vetracích vrtov a komínov, ktoré nie sú vybavené lezným oddelením alebo dopravným zariadením, určí organizácia.

Pri prehliadkach vetracích ciest sa musia súčasne kontrolovať aj zariadenia na rozvádzanie a reguláciu banských vetrov.

Koncentrácia metánu v banskom ovzduší plynujúcej bane sa musí kontrolovať

Stála kontrola koncentrácie metánu kontinuálnymi analyzátormi metánu sa musí v bani II. triedy nebezpečenstva vykonávať

Požiadavky na rozmiestnenie ďalších kontinuálnych analyzátorov metánu a požiadavky na rozmiestnenie kontinuálnych analyzátorov kysličníka uhoľnatého určí Slovenský banský úrad.

Na pracoviskách s nebezpečenstvom prietrží hornín, uhlia a plynov, na pracoviskách s povolenou zvýšenou koncentráciou metánu podľa § 83 ods. 5 a na separátne vetraných pracoviskách plynujúcej bane sú povinní kontrolovať koncentráciu metánu, prípadne kysličníka uhličitého tiež predáci alebo určení pracovníci na začiatku smeny a ďalej v intervaloch určených organizáciou.

Na neplynujúcej bani je organizácia povinná určiť intervaly a miesta, na ktorých sa musí zisťovať možný výskyt metánu.

Možný výskyt plynných škodlivín (§ 83), najmä kysličníkov uhoľnatého a uhličitého v banskom ovzduší sa musí zisťovať v miestach a intervaloch, ktoré určí organizácia, avšak vždy tam, kde vznikne podozrenie ich výskytu.

Výsledky kontrol na pracovisku sa musia oznámiť predákovi.

Ak sa zistí prekročenie ustanovených koncentrácií metánu alebo kysličníka uhličitého alebo kysličník uhoľnatý v koncentrácii vyššej ako 0,001 %, musí sa zistiť príčina zvýšeného výskytu a urobiť vhodné bezpečnostné opatrenia.

Objemový prietok, teplota a relatívna vlhkosť banských vetrov sa musia merať v plynujúcej bani najmenej raz za mesiac, v neplynujúcej bani najmenej raz za 3 mesiace

Rýchlosť banských vetrov v poruboch, dobývkach a v razených separátne vetraných banských dielach sa musí merať v plynujúcej bani najmenej raz za mesiac, v neplynujúcej bani najmenej raz za 3 mesiace.

Vzorka banského ovzdušia na technický rozbor na metán sa musí odobrať raz za mesiac aj pri elektrických zariadeniach. V skupine elektrických zariadení vzdialených od seba najviac 50 m v tom istom vetracom prúde stačí odobrať vzorku pri tom elektrickom zariadení, pri ktorom je možné predpokladať najvyššiu koncentráciu metánu v banskom ovzduší.

Na miestach, kde sa vykonávajú trhacie práce, a v miestach s prevádzkou naftových motorov sa musia v lehotách určených organizáciou odobrať vzorky banského ovzdušia na zistenie koncentrácie nitróznych plynov a kysličníka uhoľnatého. Odberom vzoriek banského ovzdušia sa musí námatkove kontrolovať aj dĺžka určenej čakacej doby po odstrele.

V komore na nabíjanie akumulátorov, v sklade horľavých kvapalín a tuhých mazív a v prevádzkárni, kde sa manipuluje s týmito látkami, musia sa odobrať vzorky banského ovzdušia na zistenie koncentrácie vodíka, prípadne iných plynov najmenej raz za 3 mesiace, a to v čase, kedy možno predpokladať ich najvyššie koncentrácie.

Rozbory vzoriek banského ovzdušia na kontrolu jeho plynných zložiek, okrem miest uvedených v odseku 1 písm. a) a b) a miest, v ktorých je povolená zvýšená koncentrácia metánu podľa § 83 ods. 5, môžu sa nahradiť meraním prístrojmi a pomôckami povolenými podľa osobitného predpisu.²⁹)

Meranie rádioaktívnych škodlivín v banskom ovzduší sa vykonáva podľa osobitných predpisov.¹⁶)

Výsledky meraní a rozborov banského ovzdušia bane II. triedy nebezpečenstva sa musia predkladať obvodnému banskému úradu do konca mesiaca nasledujúceho po vykonaní meraní a rozborov.

Na povrchu bane sa musí merať barometrický tlak. Merané údaje sa musia zaznamenávať a záznamy uchovať najmenej pol roka.

O klesajúcom barometrickom tlaku sa musia pracovníci informovať pred sfáraním do bane. O náhlom alebo výraznom poklese barometrického tlaku sa musia informovať všetci technici a predáci v bani aj počas smeny.

Organizácia je povinná určiť potrebné bezpečnostné opatrenia pre prípady náhleho zvýšenia výskytu metánu a plynných škodlivín pri poklese barometrického tlaku.

Ak sa zistí, že zloženie banského ovzdušia v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, nezodpovedá § 83, musia sa pracovníci z týchto banských diel vyviesť do vťažných vetrov a tieto banské diela sa musia označiť zákazom vstupu. Postup pri odstraňovaní tohto stavu musí určiť havarijný plán.

Opätovné obsadenie pracovísk a prípadné zapnutie elektrických zariadení je dovolené po prekontrolovaní, že vetranie, najmä zloženie banského ovzdušia zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

Každé zistenie fukača sa musí ihneď ohlásiť organizácii, ktorá je povinná určiť opatrenia na zabránenie jeho nežiadúcich účinkov.

Vetracia bilancia sa musí vypracovať pre každú baňu najmenej raz za rok a vždy pri podstatnej zmene vetrania.

Súčasťou vetracej bilancie je správa, ktorá obsahuje

Vetracia bilancia musí obsahovať tieto prílohy:

Vetracia bilancia sa musí do 2 mesiacov po vykonanom meraní predložiť obvodnému banskému úradu.

Na každej bani sa musí určiť vedúci vetrania a jeho zástupca. Kumulovať tieto funkcie pre viacej baní alebo s inou funkciou možno len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku obvodného banského úradu.

Vedúci vetrania na neplynujúcej bani musí byť banský inžinier s najmenej trojročnou odbornou praxou vo vetraní baní alebo banský technik s úplným stredným odborným vzdelaním s najmenej šesťročnou odbornou praxou vo vetraní baní, na plynujúcej bani len banský inžinier s najmenej trojročnou odbornou praxou vo vetraní baní.

Zástupca vedúceho vetrania musí byť banský inžinier s najmenej dvojročnou odbornou praxou vo vetraní baní alebo banský technik s úplným stredným odborným vzdelaním s najmenej šesťročnou odbornou praxou vo vetraní baní.

Vedúci vetrania musí spôsobilosť na vykonávanie funkcie preukázať skúškou pred komisiou obvodného banského úradu.

Prístroj na meranie koncentrácie metánu a plynných škodlivín musí mať označenie typu a evidenčné číslo.

Pracovník určený na meranie prístrojom sa musí vyškoliť v jeho používaní a preskúšať. Preskúšanie sa musí opakovať každé 2 roky.

Prístroj sa môže vydať alebo odovzdať len pracovníkom, ktorí boli určení ním merať.

Prístroj sa musí pred vydaním preskúšať. Pracovník je povinný prístroj vyzdvihnúť osobne a overiť jeho funkciu. Chybné prístroje sa nesmú vydávať, prípadne sa musia ihneď vrátiť. Pracovníci sú povinní pridelené prístroje chrániť pred poškodením a nesmú ich otvárať.

Pri odovzdávaní prístroja je pracovník povinný oznámiť závady, prípadne poškodenie prístroja vysvetlením, ako k poškodeniu došlo.

O výdaji prístrojov sa musí viesť evidencia.

Počet prevádzkyschopných prístrojov musí byť najmenej o 10 % väčší, ako je počet pracovníkov povinných kontrolovať koncentráciu metánu a plynných škodlivín v banskom ovzduší v najviac obsadenej smene.

Neplynujúce sú tie bane, v ktorých koncentrácia metánu nedosahuje v žiadnom ovetrávanom banskom diele 0,1 %, a kde ani po zastavení vetrania na 24 hodín koncentrácia metánu nedosiahne 1 % a koncentrácia ostatných plynov 25 % dolnej medze výbušnosti. Plynné splodiny banských požiarov sa pre zaradenie bane neberú do úvahy.

O zaradení bane na dobývanie výhradného ložiska a bane, v ktorej sa vykonávajú prieskumné práce, rozhodne na základe meraní podľa odseku 1 obvodný banský úrad, ktorý súčasne určí lehoty kontrolných meraní.

Možný výskyt metánu, prípadne plynov sa musí zisťovať v miestach a intervaloch, ktoré určí organizácia, avšak vždy tam, kde vznikne podozrenie ich výskytu.

Každé zistenie, ktoré by mohlo mať vplyv na zaradenie bane alebo jej časti do kategórie plynujúcich baní, je organizácia povinná bezodkladne oznámiť obvodnému banskému úradu. Pri výskyte iných plynov než metánu obvodný banský úrad určí, ktoré ustanovenia prvého dielu je organizácia povinná dodržiavať. Za zistenie sa považuje aj predpokladaný výskyt plynov.

Baňa musí mať najmenej jedno hlavné vťažné a jedno hlavné výdušné banské dielo.

Jedno hlavné vetracie banské dielo môže mať baňa

Výdušné jamy sa musia prehlbovať včas tak, aby ich najspodnejší obzor bol len o jeden obzor vyššie, ako úvodný obzor tej istej vetracej oblasti. Rovnako vťažné jamy sa musia prehlbovať včas tak, aby sa bez závažných dôvodov nedobývalo pod najhlbším vťažným obzorom.

Ustanovenie odseku 3 je splnené aj vtedy, keď sa požadovaná úroveň obzoru dosiahne slepou jamou (šibíkom).

Odseky 3 a 4 platia obdobne aj pre iné hlavné a výdušné banské diela než jamy.

Ak nie je inak zabezpečené, aby námrazy v hlavnom vťažnom banskom diele neohrozovali bezpečnosť práce a prevádzky, musia sa vťažné vetry ohrievať najmenej na teplotu +2 ^oC. Otvorený oheň sa nesmie používať na priame ohrievanie vťažných banských vetrov.

Baňa, okrem prípadov uvedených v § 119 ods. 2, musí mať samostatný vetrací systém.

Baňa sa musí vetrať umele a nepretržite v čase, keď sú v bani ľudia. Po zastavení vetrania podľa § 125 sa musí vetranie včas spustiť pred vykonaním predbežných prehliadok, prípadne pred obsadením pracovísk, ak nie je potrebné vykonávať predbežné prehliadky.

Banské diela, okrem opustených banských diel a vydobytých priestorov, musia sa vetrať buď priechodným vetracím prúdom, alebo separátnym vetraním, ak táto vyhláška nedovoľuje iný spôsob.

Podzemné stavby sa môžu vetrať prirodzeným vetraním len vo výnimočných prípadoch, ak prirodzený ťah banských vetrov spoľahlivo zabezpečí splnenie požiadaviek tejto vyhlášky.

V banských dielach, ktorými sú spojené neplynujúce bane, sa musia postaviť tesné hrádze alebo aspoň dvoje vetracie dvere otvárajúce sa v opačnom smere.

Zapojiť niekoľko baní tej istej organizácie do jedného vetracieho systému možno len na písomný príkaz vedúceho organizácie. Zapojiť bane rôznych organizácií do jedného vetracieho systému možno len na základe dohody vedúcich týchto organizácií.

Pri spoločnom vetracom systéme niekoľkých baní sú určení pracovníci povinní si navzájom bez odkladu oznamovať zmeny a udalosti, ktoré by mohli mať vplyv na vetranie, najmä zloženie banského ovzdušia susedných baní. Plánované zmeny sa musia prerokovať vopred.

V banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, musí banské ovzdušie obsahovať objemove najmenej 20 % kyslíka a koncentrácia ďalej uvedených plynných škodlivín¹⁶) nesmie prekročiť tieto hodnoty:

Pracovať v banskom ovzduší s koncentráciou kysličníka uhoľnatého do 0,013 % sa môže za predpokladu, že priemerná koncentrácia kysličníka uhoľnatého za osemhodinovú alebo kratšiu pracovnú smenu neprekročí hodnotu uvedenú v odseku 1 a po celý čas práce sa bude pravidelne zisťovať koncentrácia kysličníka uhoľnatého v banskom ovzduší v intervaloch určených vedúcim likvidácie havárie.

Vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník môže na prechodný čas povoliť zníženú koncentráciu kyslíka až do 19 % a zvýšenú koncentráciu kysličníka uhličitého až do 1,5 %, avšak súčasne je povinný nariadiť opatrenia na odstránenie tohto stavu.

Objemový prietok banských vetrov v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, musí byť taký, aby sa dodržali požiadavky tejto vyhlášky.

Rýchlosť banských vetrov musí byť najmenej

Rýchlosť banských vetrov nesmie byť väčšia ako

V banských dielach, ak neumožňujú akúkoľvek chôdzu alebo dopravu ľudí, nie je rýchlosť banských vetrov obmedzená.

Hlavný ventilátor sa musí umiestniť pri hlavnom vetracom banskom diele.

Hlavný ventilátor musí mať záložný pohon a záložný prevod hnacej sily, ak nie je zabudovaný záložný hlavný ventilátor. Pre ventilátory rovnakého typu môže mať organizácia len jeden záložný pohon a záložný prevod hnacej sily, ak je zabezpečené ich včasné premiestnenie a zapojenie na mieste prípadného použitia.

Hlavný ventilátor sa musí vybaviť zariadením na meranie tlakového spádu.

Pred uvedením hlavného ventilátora do trvalej prevádzky alebo pri podstatnej zmene jeho parametrov sa musí overiť jeho prevádzková charakteristika.

Prevádzka hlavného ventilátora bez strojníka je dovolená, ak ventilátor spĺňa požiadavky § 219. Prevádzkovo-zabezpečovací systém musí mať zdroj energie nezávislý od pohonu ventilátora.

Kanál hlavného ventilátora musí mať uzavieracie zariadenie a musí byť prístupný z povrchu.

Prevádzkovaný hlavný ventilátor je povinný prehliadnuť určený pracovník najmenej raz za deň.

Záložný hlavný ventilátor je povinný prehliadnuť a preskúšať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

Hlavný ventilátor a jeho príslušenstvo sa musí podrobne prekontrolovať najmenej raz za rok a podľa potreby vyčistiť a nakonzervovať; v jamách so skipovým ťažením však najmenej raz za pol roka.

Počas opravy hlavného ventilátora, prípadne i záložného hlavného ventilátora je organizácia povinná určiť potrebné bezpečnostné opatrenia.

Zastaviť hlavný ventilátor alebo zmeniť spôsob jeho práce je dovolené len na písomný príkaz určeného pracovníka.

Ak sa zastaví hlavný ventilátor alebo dôjde k inej závažnej poruche vo vetraní, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.

Po obnovení chodu hlavného ventilátora alebo po odstránení závažnej poruchy vo vetraní môžu sa pracoviská obsadiť len po preverení, že vetranie zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

Ak je hlavný ventilátor vybavený zariadením na reverzáciu vetracieho prúdu, musí sa toto zariadenie kontrolovať najmenej raz za mesiac. Výsledky kontrol sa musia uchovávať 2 roky.

Účinnosť reverzácie vetracieho prúdu sa musí overiť najmenej raz za rok, a to striedavo v rôznych ročných obdobiach. Účinnosť reverzácie sa musí overiť aj pri podstatnej zmene vetrania.

Overenie účinnosti reverzácie vetracieho prúdu sa musí vyhodnotiť a výsledky uchovávať 2 roky.

Výpomocný ventilátor sa môže použiť pre tú časť bane, v ktorej nemožno inak splniť požiadavky § 120, 121 a 122. O nasadení výpomocného ventilátora a o podmienkach jeho prevádzky rozhodne vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník na základe výpočtu vetrania, a to len na neodkladne potrebný čas. Ak sa zastaví výpomocný ventilátor, musí sa postupovať podľa havarijného plánu.

Vťažné vetry sa musia viesť na príslušný obzor alebo najhlbšie miesto a odtiaľ najkratšou vetracou cestou k porubom a dobývkam.

Na vetracie cesty sa môžu používať schodné banské diela a ďalej vetracie vrty s priemerom najmenej 0,3 m alebo komíny bez lezného oddelenia alebo dopravného zariadenia, ak sa nepoužívajú na dopravu rúbaniny. Vyrúbané priestory a iné neschodné banské diela sa môžu používať ako vetracie cesty na vedenie výdušných vetrov, ak sa tým nezníži objemový prietok vťažných vetrov potrebných na vetranie.

Prierezy vetracích ciest musia byť také, aby umožňovali dodržiavať predpísanú rýchlosť a požadovaný objemový prietok banských vetrov z hľadiska dodržania ustanoveného zloženia banského ovzdušia.

V banskom diele, v ktorom sa pravidelne prepravuje, sa pri výpočte svetlého prierezu vetracej cesty musí od prierezu banského diela odpočítať prierez dopravného zariadenia, prípadne prierez uskladneného materiálu.

V schodných vetracích cestách sa musí umožniť preprava hmôt.

Samostatné vetracie oddelenie a spojené vťažné a výdušné vetracie prúdy sa môžu vzájomne prepojovať len na nevyhnutné účely.

Začiatok a koniec samostatného vetracieho oddelenia sa musia uviesť v pláne otvárky, prípravy a dobývania a vyznačiť vo vetracej schéme.

Všetky nežiadúce spojenia (skraty) vo vetracej sieti sa musia izolovať.

Poruby a dobývky sa musia vetrať priechodným vetracím prúdom, okrem tých porubov a dobývok, pri ktorých dobývacia metóda takýto spôsob vetrania nepožaduje.

Vetracie dvere sa musia samočinne zatvárať. Nesmú zostať zbytočne otvorené. Ak sa dvere stanú zbytočnými, musia sa zvesiť alebo zabezpečiť v otvorenej polohe. Kde otvorenie dverí ohrozuje riadne vetranie, musia sa postaviť najmenej dvoje v takej vzájomnej vzdialenosti, aby jedny z nich boli vždy zatvorené.

Namiesto vetracích dverí sa môžu použiť 2 vetracie závesy, avšak len tam, kde ich netesnosť nenaruší rozvádzanie banských vetrov a kde sa nemôžu postaviť alebo riadne udržiavať vetracie dvere.

Vetracie mosty sa môžu použiť len vtedy, ak nemožno vedenie banských vetrov vyriešiť inak. Vetracie mosty musia byť tesné a vyhotovené z nehorľavého materiálu.

Neprerazené banské dielo sa musí vetrať separátnym vetraním²⁸) vždy, keď nie je zabezpečené ustanovené zloženie banského ovzdušia alebo vzdialenosť čelby od priechodného vetracieho prúdu dosiahla 15 m.

Neprerazené banské diela, v ktorých nemožno z technologických dôvodov (pri použití raziacich plošín, pri razení maloprofilových banských diel pre komorové odstrely a pod.) zriadiť separátne vetranie, môžu sa so súhlasom vedúceho organizácie alebo ním povereného pracovníka vetrať stlačeným vzduchom.

Podružné vetranie s použitím priehrad, vetracích závesov alebo vetračiek je dovolené len prechodne ako núdzové opatrenie.

Separátnym vetraním sa nesmie v žiadnom mieste priechodného vetracieho prúdu odoberať viac ako 70 % objemového prietoku banských vetrov.

Druh separátneho vetrania, umiestnenie ventilátorov a tlmičov hluku, vyvedenie vetračiek do priechodného vetracieho prúdu, ich predlžovanie alebo skracovanie, zavesovanie, spájanie a tesnenie a spôsob likvidácie odvádzaného prachu sa musí uviesť v technologickom postupe.

Ak sa majú použiť iné vetračky ako kovové, musia byť z materiálu, ktorý nepodporuje šírenie požiaru.

Tesnosť vetračkového ťahu musí vyhovovať osobitným predpisom.²⁸)

Separátne vetranie musí byť nepretržité; prechodne sa môže zastaviť za podmienok, že banské dielo bude bezodkladne označené zákazom vstupu, separátne vetranie bude pred predbežnou prehliadkou alebo obsadením pracoviska včas spustené a že organizácia vykoná vhodné bezpečnostné opatrenia na ochranu pracovníkov, ktorí by mohli byť ohrození plynnými škodlivinami z ovetrávaného banského diela. Obdobne sa musí postupovať aj pri poruche separátneho vetrania.

Prvý ventilátor separátne vetraného banského diela sa musí ovládať z priechodného vetracieho prúdu.

Vozovne (remízy) banských lokomotív, prevádzkárne strojov s naftovými motormi, prevádzkárne so stacionárnym chladiacim zariadením, elektrické stanice, sklady výbušnín²⁰) a sklady horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať nepretržite.

V komore na nabíjanie akumulátorov nesmie byť koncentrácia vodíka v banskom ovzduší väčšia ako 0,5 % a musí sa zabezpečiť aspoň dvanásťnásobná výmena vzduchu za hodinu. Ak je komora vetraná separátnym vetraním, musí sa ventilátor umiestniť mimo nabíjacej komory a prevádzka usmerňovacieho agregátu funkčne viazať na prevádzku ventilátora.

V sklade horľavých kvapalín a tuhých mazív a v prevádzkárni, kde sa manipuluje s týmito látkami alebo plynmi, musí sa zabezpečiť najmenej štvornásobná výmena vzduchu za hodinu a koncentrácia plynov v banskom ovzduší nesmie prekročiť 25 % dolnej medze výbušnosti.

V prevádzkárni so stacionárnym chladiacim zariadením sa musí zabezpečiť objemový prietok banských vetrov najmenej 3 m³.s^-1 na 100 kg chladiva kompresorovej jednotky s najväčšou náplňou. Ak sa výdušné vetry z tejto prevádzkárne odvádzajú priamo do celkového výdušného vetracieho prúdu, stačí desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu.

Komora s olejovým transformátorom alebo elektrickým zariadením s olejovou náplňou a sklad horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musia vetrať tak, aby sa výdušné vetry z nich už nepoužili na ovetrávanie pracovísk, kde sa razí alebo dobýva.

Ostatné banské prevádzkárne, komory a sklady do dĺžky 10 m sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou.

Výklenok do dĺžky 3 m s nestacionárnym chladiacim zariadením a ostatné výklenky do dĺžky 10 m sa nemusia vetrať priechodným vetracím prúdom alebo separátnym vetraním, ak je ich ovetrávanie zabezpečené difúziou.

Dočasne neobsadené separátne vetrané banské diela sa musia naďalej vetrať, okrem prípadov uvedených v § 137.

Dočasne neobsadené banské diela, ak nie sú dozornými orgánmi prehliadané, musí organizácia označiť latovým krížom alebo zneprístupniť vo vzdialenosti najviac 10 m od priebežného vetracieho prúdu.

Opustené banské dielo sa musí čo najskôr tesne uzatvoriť, okrem vyrúbaných priestorov, ktoré sa používajú ako vetracie cesty. Hrádze sa musia evidovať (§ 188) a kontrolovať v lehotách určených organizáciou.

Pre baňu sa musí vypracovať a doplňovať mapa vetrania¹⁵) a vetracia schéma.

Na mape vetrania sa musia vyznačiť aj banské diela susedných baní až do vzdialenosti 100 m od spoločných hraníc s údajmi o ich ovetrávaní a spôsobe prípadného uzatvorenia, zabezpečenia alebo likvidácie.

Vetracia schéma musí znázorňovať

Vetracia schéma sa musí doplňovať tak, aby zodpovedala skutočnému stavu vetrania.

Hlavné vťažné a výdušné banské diela sa musia prehliadnuť najmenej raz za pol roka.

Vetracie cesty vo vnútri samostatného vetracieho oddelenia sa musia prehliadnuť každý pracovný deň, mimo samostatného vetracieho oddelenia najmenej raz za týždeň.

Spôsob prehliadok, prípadne kontrol vetracích vrtov a komínov, ktoré nie sú vybavené lezným oddelením alebo dopravným zariadením, určí organizácia.

Pri prehliadkach vetracích ciest sa musia súčasne kontrolovať aj zariadenia na rozvádzanie a reguláciu banských vetrov.

Možný výskyt plynných škodlivín (§ 120), najmä kysličníkov uhoľnatého a uhličitého v banskom ovzduší sa musí zisťovať v miestach a intervaloch, ktoré určí organizácia, avšak vždy tam, kde vznikne podozrenie ich výskytu.

Výsledky kontrol na pracovisku sa musia oznámiť predákovi.

Objemový prietok, teplota a relatívna vlhkosť banských vetrov sa musia merať najmenej raz za 3 mesiace

Rýchlosť banských vetrov v poruboch, dobývkach a v razených separátne vetraných banských dielach sa musí merať najmenej raz za 3 mesiace.

Na miestach, kde sa vykonávajú trhacie práce, a v miestach s prevádzkou naftových motorov sa musia v lehotách určených organizáciou odberať vzorky banského ovzdušia na zistenie koncentrácie nitróznych plynov a kysličníka uhoľnatého. Odberom vzoriek banského ovzdušia sa musí námatkove kontrolovať aj dĺžka určenej čakacej doby po odstrele.

V komore na nabíjanie akumulátorov sa musí odoberať vzorka banského ovzdušia na zistenie koncentrácie vodíka, prípadne iných plynov najmenej raz za 3 mesiace, a to v čase kedy možno predpokladať ich najvyššie koncentrácie.

Rozbory vzoriek banského ovzdušia na kontrolu jeho plynných zložiek, okrem miest uvedených v odseku 1 písm. a), môžu sa nahradiť meraním prístrojmi a pomôckami povolenými podľa osobitného predpisu.²⁹)

Meranie rádioaktívnych škodlivín v banskom ovzduší sa vykonáva podľa osobitných predpisov.¹⁶)

Na povrchu bane so zvýšeným nebezpečenstvom výstupu plynných škodlivín zo starín sa musí merať barometrický tlak. Merané údaje sa musia zaznamenávať a záznamy uchovať najmenej pol roka.

O klesajúcom barometrickom tlaku sa musia pracovníci informovať pred sfáraním do bane. O náhlom alebo výraznom poklese barometrického tlaku sa musia informovať všetci technici a predáci v bani aj počas smeny.

Organizácia je povinná určiť potrebné bezpečnostné opatrenia pre prípady náhleho zvýšenia výskytu plynných škodlivín pri poklese barometrického tlaku.

Ak sa zistí, že zloženie banského ovzdušia v banských dielach, v ktorých sa zdržujú alebo môžu zdržiavať pracovníci, nezodpovedá § 120, musia sa pracovníci z týchto banských diel vyviesť do vťažných vetrov a tieto banské diela sa musia označiť zákazom vstupu. Postup pri odstraňovaní tohto stavu musí určiť havarijný plán.

Opätovné obsadenie pracovísk je dovolené po prekontrolovaní, že vetranie, najmä zloženie banského ovzdušia zodpovedá požiadavkám tejto vyhlášky.

Vetracia bilancia sa musí vypracovať pre každú baňu najmenej raz za 3 roky a vždy pri podstatnej zmene vetrania.

Súčasťou vetracej bilancie je správa, ktorá obsahuje

Vetracia bilancia musí obsahovať tieto prílohy:

Vetracia bilancia sa musí do 2 mesiacov po vykonanom meraní predložiť obvodnému banskému úradu.

Na každej bani sa musí určiť vedúci vetrania a jeho zástupca. Kumulovať tieto funkcie pre viacej baní alebo s inou funkciou možno len po predchádzajúcom súhlasnom stanovisku obvodného banského úradu.

Vedúci vetrania musí byť banský inžinier s najmenej dvojročnou odbornou praxou vo vetraní baní alebo banský technik s úplným stredným odborným vzdelaním s najmenej šesťročnou praxou vo vetraní baní.

Vedúci vetrania musí spôsobilosť na vykonávanie funkcie preukázať skúškou pred komisiou obvodného banského úradu.

Prístroj na meranie koncentrácie metánu a plynných škodlivín musí mať označenie typu a evidenčné číslo.

Pracovník určený na meranie prístrojom sa musí vyškoliť v jeho používaní a preskúšať. Preskúšanie sa musí opakovať každé 2 roky.

Prístroj sa môže vydať alebo odovzdať len pracovníkom, ktorí boli určení ním merať.

Prístroj sa musí pred vydaním preskúšať. Pracovník je povinný prístroj vyzdvihnúť osobne a overiť jeho funkciu. Chybné prístroje sa nesmú vydávať, prípadne sa musia ihneď vrátiť. Pracovníci musia pridelené prístroje chrániť pred poškodením a nesmú ich otvárať.

Pri odovzdaní prístroja je pracovník povinný oznámiť závady, prípadne poškodenie prístroja s vysvetlením, ako k poškodeniu došlo.

O výdaji prístrojov sa musí viesť evidencia.

Počet prevádzkyschopných prístrojov musí byť najmenej o 10 % väčší, ako je počet pracovníkov povinných kontrolovať koncentráciu metánu a plynných škodlivín v banskom ovzduší v najviac obsadenej smene.

Uhoľné bane sú bane s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu. Za uhoľný prach z hľadiska ochrany baní proti jeho výbuchu sa považuje uhoľný prach s veľkosťou zrna do 1 mm.

V bani sa musia používať vhodné a dostupné technické prostriedky a opatrenia na to, aby sa čo najviac obmedzil vznik uhoľného prachu a jeho prenikanie do iných banských diel.

Jama, v ktorej je skipové zariadenie na dopravu uhlia, nesmie sa používať ako vťažná.

V používaných banských dielach, okrem vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musí sa uhoľný prach pravidelne odstraňovať, a to i vtedy, keď pre svoju vlhkosť stratil schopnosť rozvírenia. Lehoty na odstraňovanie uhoľného prachu určí organizácia podľa intenzity vývinu prachu.

V banských dielach používaných na chôdzu a dopravu sa musí bežne odstraňovať spadnuté uhlie.

Používané banské diela, okrem jám, komínov, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok musia sa po celom obvode a po celej dĺžke poprašovať inertným prachom, ak sa nepoužíva iný povolený spôsob zneškodňovania.³⁰)

Poprašovať sa musí tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 20 %. V banských dielach, kde je vo vetracom prúde povolená zvýšená koncentrácia metánu nad 1 %, musí sa poprašovať tak, aby obsah horľavých látok v zmesi inertného a uhoľného prachu nepresiahol 15 %. Poprašovanie sa musí ihneď obnoviť, ak prachová zmes podľa rozboru vzorky zmesi obsahuje väčší podiel horľavých látok, ako je ustanovené, alebo pri zistení, že na poprášených miestach sa usadila viditeľná súvislá vrstva uhoľného prachu.

Ak poprašovaním banských diel nie je možné udržať obsah horľavých látok v zmesi v hodnotách uvedených v odseku 2, musí sa uhoľný prach účinne zneškodňovať iným spôsobom. Keď ani tak nemožno dosiahnuť účinné zneškodnenie uhoľného prachu, musí sa vhodnými technickými prostriedkami zabrániť jeho prenikaniu do iných banských diel. Tieto priestory sa musia od ostatných banských diel izolovať protivýbuchovými uzáverami.

Určené miesta, ktoré sú stále a po celej ploche tak vlhké, že prach na nich usadený sa nedá rozvíriť, a miesta bez uhoľného prachu sa nemusia poprašovať.

Pracovníci sú povinní pri poprašovaní používať protiprachové respirátory. Poprašovaním nesmie byť nikto zdravotne ohrozovaný.

Zmes inertného a uhoľného prachu v banských dielach sa musí pravidelne skúšať na obsah horľavých látok tak, aby sa mohlo včas obnoviť poprášenie. Miesta a lehoty pre odber vzoriek prachovej zmesi určí organizácia podľa intenzity usadzovania uhoľného prachu. Musí pri tom prihliadnuť aj na umiestnenie elektrických zariadení a na to, aby vzorky neboli ovplyvnené vodou použitou pri skrápaní a pod. Vzorky sa musia odoberať najmenej

Odbery vzoriek inertného prachu a zmesi inertného a uhoľného prachu a ich rozbory sa musia vykonávať podľa osobitného predpisu.³¹)

Organizácia je povinná mať zásobu inertného prachu určeného na poprašovanie a pre prachové protivýbuchové uzávery najmenej na jeden týždeň.

Inertný prach sa musí na povrchu uskladniť v suchých uzavretých priestoroch. V bani sa musí uložiť na vhodných suchých miestach v blízkosti miest použitia. Miesta a množstvo uloženého inertného prachu určí organizácia.

Na poprašovanie banských diel a na stavbu prachových protivýbuchových uzáver sa musia používať vápencové prachy schválené skúšobňou určenou Slovenským banským úradom, ktoré nesmú obsahovať voľný SiO₂ v množstve nad 3 % a ani iné fibroplastické alebo toxické látky a ktoré si aj v bani zachovajú rozvíriteľnosť a schopnosť udržať sa po dlhší čas vo vznose.

Iné inertné prachy sa môžu používať len so súhlasom Slovenského banského úradu.

Organizácia je povinná sa pri každej zásielke presvedčiť, či dodaný inertný prach zodpovedá schválenému druhu. Pri každej zásielke je povinná vyžiadať osvedčenie výrobcu o kvalite prachu.

Zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním vodou, prípadne vodou s prídavkom zmáčadla je dovolené tam, kde je tento spôsob, najmä z hľadiska tepelne vlhkostných podmienok, účinný. Pre zneškodňovanie uhoľného prachu zmáčaním sa môže použiť len voda z banského požiarneho vodovodu.³²)

Usadený uhoľný prach sa musí zmáčať po celom obvode a po celej dĺžke používaných banských diel okrem jám, vrtov, zásobníkov, porubov a dobývok v takej miere, aby nemohlo nastať jeho rozvírenie. Organizácia určí lehoty zmáčania uhoľného prachu v jednotlivých banských dielach.

Pri zmáčaní sa musí dbať, aby neboli zmáčané elektrické zariadenia. Vhodnými opatreniami sa musí zabezpečiť, aby nedošlo k úrazu elektrickým prúdom.

Iné spôsoby zneškodňovania uhoľného prachu povoľuje Slovenský banský úrad.

O spôsobe zneškodňovania uhoľného prachu rozhodne vedúci organizácie po predbežnom súhlase obvodného banského úradu.

Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj zneškodňovanie uhoľného prachu.

Organizácia určí pracovníkov zodpovedných za zneškodňovanie uhoľného prachu a vymedzí zodpovednosť medzi predákmi a pracovníkmi určenými na zneškodňovanie uhoľného prachu.

Pracovníkom sa musia vymedziť úseky banských diel tak, aby mohli vykonávať zneškodňovanie uhoľného prachu v ustanovenej miere.

Na ochranu proti prenosu výbuchu uhoľného prachu v bani sa stavajú protivýbuchové uzávery prachové alebo vodné. Druh používaných protivýbuchových uzáver určí organizácia.

Prachové protivýbuchové uzávery sa stavajú ako sústredené uzávery.

Konštrukcia priehrad prachovej protivýbuchovej uzávery musí zabezpečovať ich ľahké prevrhnutie v prípade výbuchu.

Množstvo inertného prachu uloženého na priehradách uzávery sa musí určiť tak, aby na 1 m² priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 400 kg inertného prachu. Vzdialenosť medzi jednotlivými priehradami musí byť 1,5 až 2 m, výnimočne sa môže skrátiť až na 1 m. Celková dĺžka uzávery však nesmie byť kratšia ako 40 m.

Prachové protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.³³)

Vodné protivýbuchové uzávery sa stavajú ako uzávery sústredené alebo delené.

Na stavbu vodnej protivýbuchovej uzávery sa môžu používať len korýtka, ktorých materiál a typ schválila skúšobňa určená Slovenským banským úradom.

Korýtka sa musia zavesiť v pevnom ráme alebo uložiť na pevnej konštrukcii a musia obsahovať najmenej také množstvo vody, ktoré zodpovedá obsahu určenému výrobcom. Stav vody v korýtku sa musí dať ľahko skontrolovať.

Množstvo vody v protivýbuchovej sústredenej uzávere musí byť také, aby na 1 m² priemerného prierezu banského diela pripadalo najmenej 200 l vody. Vzdialenosť medzi korýtkami na susedných priehradách musí byť 1 až 3 m. Celková dĺžka uzávery musí byť najmenej 25 m a najviac 40 m.

Protivýbuchová delená uzávera je tvorená skupinami korýtok rozmiestnenými po celej dĺžke banského diela okrem prípadov uvedených v odseku 6. Pri ich stavbe sa musia dodržať tieto podmienky:

Ak sa protivýbuchová delená uzávera použije ako samostatná, nesmie byť celkové množstvo vody v nej menšie ako 200 l na 1 m² priemerného prierezu banského diela.

Pri zmene vodnej protivýbuchovej uzávery z delenej na sústredenú alebo naopak sa musí prechod urobiť tak, aby vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 30 m.

Ak je vzdialenosť medzi spodnou vetvou pásového dopravníka a počvou väčšia ako 0,75 m, musí byť v tomto priestore, v mieste každej priehrady najmenej jedno korýtko s vodou. Voda v tomto korýtku sa nezapočítava do celkového množstva vody v protivýbuchovej uzávere.

Vodné protivýbuchové uzávery sa musia vyhotoviť podľa osobitného predpisu.³⁴)

Protivýbuchové uzávery sa musia stavať na ochranu

Vnútri samostatného vetracieho oddelenia, v ktorom je v prevádzke porub alebo dobývka alebo razené banské dielo, musia sa protivýbuchové uzávery stavať po celej dĺžke banských diel, ktorými sú vedené vťažné a výdušné vetry týchto pracovísk. V porube alebo dobývke sa nemusia protivýbuchové uzávery stavať.

Protivýbuchové uzávery sa musia stavať v banských dielach, v ktorých sa dopravuje uhlie, a to aj v prípade, keď sú v banskom diele postavené hrádzové dvere [odsek 1 písm. a) a c)].

V neplynujúcej bani sa nemusia stavať protivýbuchové uzávery na izoláciu otvárkového banského diela razeného výhradne v kameni.

Protivýbuchové uzávery sa nemusia stavať v tých uhoľných a lignitových baniach, v ktorých sa skúškami v skúšobni určenej Slovenským banským úradom preukáže a každé 3 roky overí nevýbušnosť uhoľného alebo lignitového prachu. Výsledky týchto skúšok musí organizácia zaslať obvodnému banskému úradu, ktorý rozhodne o prípadných opatreniach.

Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú vo vodorovných a úklonných banských dielach.

Protivýbuchové sústredené uzávery sa musia umiestniť v priamom úseku banského diela rovnakého prierezu. Ak sa banské dielo rozširuje, nesmie sa protivýbuchová uzávera umiestniť bližšie ako 30 m od jeho rozšírenia.

Vzdialenosť medzi okrajmi protivýbuchových sústredených uzáver stavaných podľa požiadaviek § 163 ods. 1 písm. c) a d) a § 163 ods. 2 a 3 nesmie byť väčšia ako 200 m.

Posledná priehrada protivýbuchovej sústredenej uzávery sa musí umiestniť vo vzdialenosti 50 až 200 m od čelby razeného banského diela alebo ústia porubu alebo dobývky okrem prípadov uvedených v odseku 8.

Keď je medzi protivýbuchovou sústredenou uzáverou a izolovaným objektom križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90^o, musí byť vzdialenosť protivýbuchovej uzávery od križovatky, odbočky, vidlice alebo zákruty čo najmenšia, najviac však 50 m.

Posledná skupina korýtok protivýbuchovej delenej uzávery musí byť od čelby razeného banského diela vzdialená najviac 100 m a od ústia porubu alebo dobývky najviac 50 m.

Ak je medzi dvoma skupinami korýtok protivýbuchovej delenej uzávery križovatka, odbočka, vidlica alebo zákruta, v ktorej sa mení smer o viac ako 90^o, môže byť v odôvodnených prípadoch vzdialenosť medzi týmito skupinami korýtok väčšia ako 30 m. Počet korýtok sa však musí zvýšiť tak, aby bola dodržaná podmienka aspoň 1 liter vody na 1 m³ objemu banského diela medzi skupinami korýtok.

Pri komorovom dobývaní, pilierovaní a zátinkovaní je za dobývku považovaná porubová (ťažobná) základňa, prípadne pri diagonálne vedenej porubovej fronte skupina základní. Dĺžka základne alebo skupiny základní vrátane ich spojovacích chodieb však nesmie byť väčšia ako 300 m. Protivýbuchové uzávery na prístupových chodbách nesmú byť vzdialené viac ako 50 m od križovatiek týchto chodieb s porubovou základňou. Razenie porubových chodieb sa v zmysle tohto ustanovenia považuje za súčasť dobývania.

Ak je vzdialenosť medzi dvoma pracoviskami pri razení alebo dobývaní na spoločnej chodbe väčšia ako 50 m, musí sa medzi nimi umiestniť skupina korýtok s minimálnym množstvom 320 litrov vody. Táto skupina korýtok sa musí nahradiť protivýbuchovou uzáverou ihneď, ak je medzi pracoviskami vzdialenosť väčšia ako 150 m.

Protivýbuchové uzávery sa umiestňujú v hornej tretine prierezu banského diela, pričom musí kryť každá priehrada

Protivýbuchové uzávery sa musia označiť číslami a vyznačiť v mape vetrania. Musí sa viesť ich evidencia s technickými údajmi požadovanými v odsekoch 2 a 3.

Protivýbuchová sústredená uzávera sa musí označiť tabuľkou, na ktorej je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m², celkové množstvo inertného prachu alebo vody v uzávere, počet priehrad alebo korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľka sa musí umiestniť na okraji uzávery.

Protivýbuchová delená uzávera sa musí označiť tabuľkami, na ktorých je uvedené číslo uzávery, prierez banského diela v m², počet korýtok, prípadne množstvo vody v jednej skupine korýtok, dátum poslednej pravidelnej kontroly a podpis kontrolujúceho. Tabuľky sa umiestňujú na oboch koncoch uzávery. V prípade, že delená uzávera prechádza do iného banského diela, musí sa označiť novými tabuľkami. To isté platí aj pri zmene prierezu banského diela, podľa ktorého sa mení množstvo vody v skupine korýtok.

Protivýbuchové uzávery sa musia udržiavať v riadnom stave. Pri vodných uzáverách sa musí zabezpečiť možnosť ich doplňovania z banského požiarneho vodovodu. Pri plnení vodných protivýbuchových uzáver platí obdobne § 158 ods. 3.

Pri prehliadkach pracovísk sú dozorné orgány a ostatní technici povinní kontrolovať aj stav protivýbuchových uzáver, pri vodných uzáverách najmä určené množstvo vody. Okrem toho je organizácia povinná určiť osoby zodpovedné za pravidelnú kontrolu protivýbuchových uzáver a lehoty vykonávania týchto kontrol, ktoré však nesmú byť dlhšie ako mesiac.

Na úseku požiarnej ochrany je organizácia povinná plniť povinnosti ustanovené touto vyhláškou a osobitnými predpismi.³⁵)

Všetky miesta v podzemí, ako aj budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže sa na účely tejto vyhlášky považujú za miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Na plynujúcich a uhoľných baniach sa za takéto miesta považujú aj priestory do 20 m od difúzoru hlavného ventilátora a od banského diela ústiaceho na povrch.

V miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je zakázané fajčiť a nosiť do týchto miest fajčiarske potreby a iné predmety, ktoré môžu spôsobiť požiar. Organizácia je povinná kontrolovať dodržiavanie tohto zákazu. Na povrchových objektoch uvedených v odseku 1 sa musí tento zákaz vyznačiť tabuľkami.

Z miest so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom sa musia pravidelne odstraňovať nepotrebné horľavé látky.

Použitie otvoreného ohňa v miestach so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom je dovolené len v nevyhnutne potrebných prípadoch a len tam, kde nebezpečenstvo požiaru alebo výbuchu nehrozí, a to len na písomný príkaz organizácie. Vzor písomného príkazu vydá ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí.

V písomnom príkaze podľa odseku 1 sa musí určiť pracovisko, miesto, druh a rozsah prác, prístroje a zariadenia, s ktorými sa bude pracovať a čas ich použitia a bezpečnostné opatrenia, najmä odstránenie horľavých látok alebo ich ochrana pred vznietením, kontrola zloženia ovzdušia, pohotovosť hasiacich prostriedkov a vykonávanie kontrol na ohrozených miestach pri práci a po jej skončení. Musí sa v ňom menovite určiť pracovník vykonávajúci stály dozor, pracovník obsluhujúci určené zariadenie a pracovník dozerajúci na pracovisko a jeho okolie v pracovných prestávkach a po skončení prác s otvoreným ohňom. Vydané príkazy sa musia evidovať.

Pred začatím prác s otvoreným ohňom je pracovník určený na vykonávanie stáleho dozoru povinný skontrolovať splnenie bezpečnostných opatrení určených v písomnom príkaze na použitie otvoreného ohňa.

Cez pracovné prestávky je povinný dozerať na pracovisko a jeho okolie aspoň jeden určený a poučený pracovník. Po skončení práce je tento pracovník povinný sa presvedčiť prehliadkou pracoviska a jeho okolia o tom, že nikde nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Prehliadky pracoviska a jeho okolia po skončení práce s otvoreným ohňom je povinný určený pracovník vykonávať počas najmenej 8 hodín, a to nepretržite alebo v intervaloch nie dlhších ako jedna hodina. Spôsob, prípadne aj intervaly prehliadok určí podľa miery nebezpečenstva vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník. Do poslednej opakovanej prehliadky musia na mieste použitia otvoreného ohňa zostať určené hasiace prostriedky. Výsledky prehliadok sa musia zaznamenávať do písomného príkazu alebo hlásiť do dispečingu alebo na určené miesto.

Použitie otvoreného ohňa môže organizácia dovoliť len v miestach, kde za obvyklých podmienok vo vetraní koncentrácia metánu pri práci s otvoreným ohňom neprekročí 0,5 %.

Na používanie otvoreného ohňa v podzemných prevádzkárňach zvlášť na to vybudovaných môže organizácia vydať trvalý príkaz na používanie otvoreného ohňa. Prevádzkárne sa musia vybaviť podľa osobitných predpisov,¹⁰) vždy sa však musí splniť požiadavka nehorľavej výstuže a kontinuálnej kontroly koncentrácie kysličníka uhoľnatého vo výdušnom vetracom prúde z prevádzkárne, na plynujúcich baniach aj koncentrácia metánu vo vťažných vetroch privádzaných do prevádzkárne. Výdušný vetrací prúd z tejto prevádzkárne sa nesmie použiť na ovetrávanie porubu, dobývky ani razeného banského diela.

V bani sa môžu umiestňovať len hasiace zariadenia a hasiace prístroje,²⁹) ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť pracovníkov.

Vecné prostriedky požiarnej ochrany (požiarna signalizácia, hasiace zariadenia, hasiace prístroje a pod.) musia byť v stálej pohotovosti a najmenej raz za pol roka kontrolované. Nesmú sa používať na iné účely, ako na zdolávanie požiaru alebo na nácvik tejto činnosti. Použité prostriedky sa musia bezodkladne pripraviť na nové použitie alebo vymeniť. Banský požiarny vodovod sa môže používať aj na prívod technologickej vody a na účely ochrany bane proti výbuchu uhoľného prachu.

Hasiace zariadenia a hasiace prístroje sa musia zabezpečiť proti zamrznutiu.

V prevádzkárňach alebo pred vstupmi do nich, pri každom stacionárnom strojnom zariadení, okrem zariadení so vzduchovým pohonom, a v iných miestach s nebezpečenstvom vzniku požiaru musia sa umiestniť vhodné hasiace prostriedky. Na miestach vetraných priechodným vetracím prúdom sa musia hasiace prostriedky umiestniť na vťažnej strane.

V banských dielach s pásovými dopravníkmi sa musia hasiace prostriedky umiestniť každých 50 m. Ak sa použije piesok alebo kamenný prach, musí sa umiestniť v prenosných obaloch v množstve najmenej 30 kg na jednom stanovisku.

Na jednom stanovisku sa môže uložiť len jeden druh hasiacich prístrojov. Ak sa má použiť viacej druhov hasiacich prístrojov, musia sa uložiť oddelene vo vzdialenosti najmenej 5 m od seba.

Hasiaci prístroj musí byť zablombovaný a musí mať typové označenie s návodom na použitie a záznam o kontrole.

Na povrchu bane, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, musí byť na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod., povrchový požiarny sklad³⁶) na použitie týchto prostriedkov v podzemí.

Na úschovu potrebnej zásoby hasiacich prostriedkov vrátane požiarnej výzbroje a pod. musia byť v bani, v ktorej sa vykonáva banská činnosť, podzemné požiarne sklady. Ich umiestnenie, vyhotovenie, vybavenie a spôsob skladovania určí vedúci organizácie alebo ním poverený pracovník.

V uhoľnej bani sa musí zriadiť banský požiarny vodovod podľa osobitného predpisu.³²) Banský požiarny vodovod sa musí rozviesť vo všetkých používaných banských dielach a skladoch výbušnín okrem jám a komínov bez lezného oddelenia, vrtov, porubov, dobývok a prevádzkární.

V ostatných baniach s ťažobnou činnosťou sa musí zabezpečiť možnosť odberu vody v množstve najmenej 400 l.min^-1 pri hydraulickom pretlaku za prietoku 0,25 MPa na náraziskách jednotlivých obzorov, pri ústiach jám, štôlní a úpadníc, v skladoch výbušnín a ďalej na miestach určených organizáciou po dohode s hlavnou banskou záchrannou stanicou.

Banský požiarny vodovod musí byť okrem opravy trvale pod potrebným tlakom vody.

Banský požiarny vodovod sa musí dať pohotove prepojiť s výtlačným potrubím hlavnej čerpacej stanice.

V každej smene sa musí skontrolovať, či je banský požiarny vodovod pod tlakom.

Stav potrubia banského požiarneho vodovodu vrátane hydrantov je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za mesiac.

Objemový prietok vody a hydraulický pretlak za prietoku vody sa musí merať najmenej raz za pol roka. Meranie sa musí vykonať v každom samostatnom vetracom oddelení a v spojenom vetracom prúde, a to v najnepriaznivejšom mieste banského požiarneho vodovodu z hľadiska hydraulických odporov.

Pri oprave banského požiarneho vodovodu je ten, kto má opravu vykonať, povinný ohlásiť začiatok, predpokladaný čas trvania a ukončenia práce do dispečingu alebo na iné určené miesto. Hlásenie sa musí zaznamenať.

Banský požiarny vodovod uhoľnej bane sa musí napojiť na požiarnu nádrž so stálou zásobou vody. V ostatných baniach sa môže banský požiarny vodovod napojiť na iný zdroj vody, ktorý svojou výdatnosťou zabezpečí ustanovené množstvo vody. Zásoba vody vrátane prípadného minimálneho prítoku alebo operatívneho doplňovania musí byť taká, aby odber vody pri výdatnosti uvažovanej havarijným plánom bol možný najmenej 8 hodín. Vhodným technickým riešením sa musí umožniť odber vody aj pri zamrznutí hladiny nádrže alebo iného zdroja vody.

Pre požiarnu nádrž sa musí zabezpečiť trvalý a potrebne výdatný zdroj vody.

Výstuž a výstroj jám, štôlní a úpadníc ústiacich na povrch musí byť okrem sprievodníc nehorľavá. Obdobná požiadavka platí aj pre vrty a komíny, ak sú úvodnými banskými dielami, a pre slepé jamy a šibíky.

Výstuž a výstroj nárazísk a vyústení ostatných banských diel do úvodných banských diel musí byť do vzdialenosti najmenej 10 m od miesta prieniku nehorľavá.

Výstuž a výstroj úvodných banských diel a ich nárazísk sa musí najmenej raz za rok očistiť od horľavých látok.

Ústia úvodných banských diel, ak nie sú uzavreté tesnými povalami, musia mať ľahko ovládateľné oceľové požiarne poklopy alebo dvere z nehorľavého materiálu. Táto požiadavka sa vzťahuje aj na núdzové priechody a otepľovacie kanály. Ostatné otvory do týchto banských diel pre potrubie, káble a pod. sa musia nehorľavo utesniť. Ovládacie prvky hlavných uzatváracích ventilov alebo posúvačov na potrubí sa nesmú umiestniť pod úrovňou požiarnych poklopov ani za inými uzávermi úvodných banských diel. Na plynujúcej bani musia byť požiarne poklopy v takej hĺbke, aby po ich uzavretí nedošlo v prípade výbuchu k porušeniu ústia jamy; okrem toho sa musí zabezpečiť aj možnosť zvýšenia ich odolnosti proti výbuchu. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na podzemné diela.

Požiarne poklopy a dvere sa musia udržiavať v takom stave, aby sa dali rýchlo a tesne uzatvoriť.

Požiarne poklopy a dvere je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka. Pritom je povinný overiť aj čas potrebný na ich uzatvorenie.

Slepé jamy a šibíky musia vyúsťovať do odbočujúcich banských diel tak, aby v týchto banských dielach bolo možné postaviť podľa potreby aj 2 uzatváracie hrádze, prípadne priepusť. Vzdialenosť medzi odbočujúcim banským dielom a prekopom alebo iným banským dielom v mieste uzatváracej hrádze musí byť najmenej 8 m.

Výstuž a výstroj zásobníkov uhlia v bani musí byť nehorľavá.

Na zhlaví a pri vypúšťacom otvore zásobníka musia byť odbočky banského požiarneho vodovodu s hydrantmi.

Budovy jám, štôlní a úpadníc, budovy hlavných ventilátorov a ťažné veže musia byť z nehorľavého materiálu a musia sa chrániť proti účinkom blesku.

Objekty uvedené v odseku 1 sa musia nehorľavo oddeliť od všetkých priľahlých objektov, ktoré nie sú z nehorľavého materiálu.

V budovách jám, štôlní a úpadníc alebo v ich bezprostrednej blízkosti sa nesmú skladovať horľavé hmoty. Za skladovanie sa nepovažuje uloženie takého množstva týchto hmôt, ktoré bude počas najbližšej smeny dopravené do podzemia.

Sklady horľavých hmôt sa nesmú umiestniť bližšie ako 60 m od ústia vťažného banského diela.

Ťažná veža sa musí najmenej raz za rok očistiť od nánosov mazadiel a usadeného horľavého prachu.

Banský požiarny vodovod sa musí vyviesť tiež do strojovne ťažného stroja umiestnenej v ťažnej veži. Táto časť banského požiarneho vodovodu nemusí byť trvale pod tlakom, ak je zásobovanie vodou zabezpečené pripojením dostatočne výkonného čerpadla v pohotovosti alebo požiarnou cisternou.

Pre prípad, že sa vťažné banské dielo ústiace na povrch uzatvorí požiarnymi poklopmi alebo dverami, musí sa zriadiť núdzový priechod z tohto banského diela na povrch, ak nie je iné banské dielo, ktoré by mohlo túto funkciu plniť.

Núdzový priechod musí vyúsťovať do banského diela ústiaceho na povrch tak, aby bol prístupný z miesta pod požiarnymi poklopmi alebo za požiarnymi dverami. Na povrchu musí vyúsťovať do zvláštnej budovy z nehorľavého materiálu alebo najmenej 8 m od budov z nehorľavého materiálu alebo najmenej 12 m od ostatných budov.

Núdzový priechod musí mať nehorľavú výstuž a musí zaisťovať bezpečný priechod pracovníkov a nevyhnutné vetranie bane. Nevyhnutné množstvo banských vetrov určí organizácia.

Ak sa použije núdzový priechod na privádzanie ohrievaného vzduchu do banských diel ústiacich na povrch, musia sa vykonať opatrenia, ktoré zabránia pôsobeniu nadmernej teploty na pracovníkov a ich popáleniu o ohrievacie zariadenie.

Núdzový priechod je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

Uzavieracie zariadenie sacieho hrdla hlavného ventilátora sa musí udržiavať v takom stave, aby sa dalo rýchle a tesne uzavrieť.

Uzavieracie zariadenie je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

Pri hlavnom vťažnom banskom diele ústiacom na povrch, ak je okrem sprievodníc horľavo vystužené alebo vystrojené, musia sa vo všetkých banských dielach, ktoré do neho vyúsťujú, postaviť dymové dvere umiestnené čo najbližšie k tomuto banskému dielu.

Dymové dvere sa musia dať po uzatvorení ľahko otvoriť z obidvoch strán. V dosahu dymových dverí nesmú byť žiadne prekážky, ktoré by bránili ich rýchlemu uzatvoreniu.

V blízkosti dymových dverí sa musí uložiť dostatočné množstvo ihneď použiteľného nehorľavého materiálu na ich utesnenie.

Dymové dvere a tesniaci materiál je povinný skontrolovať určený pracovník najmenej raz za pol roka.

Ak je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia byť z nehorľavého materiálu všetky prvky výstuže okrem rozpier a vložiek poddajnej tvárnicovej výstuže.

Voľné priestory za výstužou v miestach, kde je ustanovené použitie nehorľavej výstuže, musia sa vyplňovať nehorľavým materiálom alebo uhlím, ktoré nie je náchylné na samovznietenie, alebo uhlím v obaloch obmedzujúcich prístup vzduchu. Uhlím sa nesmú vyplňovať voľné priestory za výstužou úvodných banských diel.

Drevené vložky poddajnej tvárnicovej výstuže sa musia napustiť tak, aby neboli ľahko zápaľné a nesmú v zriaďovanej výstuži tvoriť súvislé pásy. Medzery medzi susediacimi vložkami musia byť najmenej 0,3 m.

Okrem banských diel uvedených v § 168 ods. 6, § 175, 176, 178 a § 224 ods. 10 musia byť vystužené nehorľavou výstužou banské diela

Banské diela s dopravou pásovými dopravníkmi okrem banských diel uvedených v odseku 1 písm. b) musia mať

Podzemné prevádzkárne a všetky prístupy k nim do vzdialenosti 10 m musia mať nehorľavú výstuž.

Nehorľavá výstuž nemusí byť v porubových (ťažobných) základniach (§ 164 ods. 7) a v tých banských dielach a podzemných prevádzkárňach, ktoré sa môžu podľa § 44 ods. 3 ponechať bez výstuže.

Dopravníky sa musia klásť a prevádzkovať tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

Podkladná konštrukcia pásového dopravníka musí byť z nehorľavého materiálu.

Používané dopravníky sa musia prehliadnuť v každej polovici smeny, po zastavení pásového dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene. Pri prehliadke sa musí overiť, či nehrozí nebezpečenstvo vzniku požiaru. Výsledok prehliadky s uvedením prehliadnutých dopravníkov sa musí ohlásiť do dispečingu alebo na iné určené miesto.

Pásové dopravníky, ktoré nie sú vybavené zariadením na signalizáciu zvýšenej teploty pohonu a vratnej a výsypnej stanice, musia sa po zastavení dopravníka na konci smeny a po ukončení dopravy v smene počas 2 hodín strážiť.

Presypy pásových dopravníkov sa musia vyhotoviť z nehorľavého materiálu. Prechody cez pásové dopravníky sa musia vyhotoviť tak, aby neboli príčinou vzniku požiaru trením.

V podzemí sa okrem motorovej nafty môžu skladovať³⁷) len horľavé kvapaliny a tuhé mazivá s bodom vzplanutia vyšším ako 55 ^oC.

Manipulovať s plynmi, horľavými kvapalinami a tuhými mazivami môžu len určení pracovníci, ktorí boli poučení o správnom a bezpečnom zaobchádzaní s uvedenými látkami.

Plyny, horľavé kvapaliny a tuhé mazivá sa môžu dopravovať a uskladňovať v mieste spotreby len v obaloch vyhovujúcich požiadavkám osobitných predpisov, a to len v celkovom množstve zodpovedajúcom spotrebe jednej smeny. Kovové tlakové nádoby na dopravu plynov nesmú zostať bez dozoru, ak nie je vhodným spôsobom zabránené ich zneužitiu.

Horľavé kvapaliny sa môžu prelievať alebo prečerpávať iba na miestach a za podmienok určených organizáciou. Pri tom sa musia dodržať bezpečnostné, hygienické a protipožiarne požiadavky.

Horľavá kvapalina sa nesmie vyčerpávať z uzavretej nádoby pretlakom stlačeného vzduchu ani nalievať z prepravnej nádoby do nádrže bez použitia lievika.

Miesta s náhodne rozliatou alebo uniknutou horľavou kvapalinou alebo znečistené mazivami sa musia ihneď vyčistiť. Na likvidáciu rozliatych horľavých kvapalín musí byť na určených miestach v pohotovosti zásoba absorpčnej látky.

Použité čistiace hmoty sa musia uzatvárať do nehorľavých nepriepustných nádob a najmenej raz za týždeň vyniesť z podzemia.

Banské vozy a vozíky, v ktorých sa prepravujú nádoby s plynmi alebo horľavými kvapalinami, musia sa označiť a v súprave zaradiť vždy na konci; do dopravnej nádoby alebo na podstavník sa musia narážať ručne.

Ak je doprava horľavých kvapalín do podzemia alebo na miesto skladovania alebo spotreby zabezpečovaná potrubím, je organizácia povinná na tento spôsob dopravy vydať prevádzkovú dokumentáciu, ktorá rieši okrem iného aj požiarnú ochranu a ochranu proti úniku horľavých kvapalín.

O príjme a výdaji plynov, horľavých kvapalín a tuhých mazív sa musí v sklade viesť evidencia.

Zásobník horľavej kvapaliny, ktorý je súčasťou alebo príslušenstvom stacionárneho strojného zariadenia, sa musí chrániť proti pádu horniny alebo inému mechanickému poškodeniu. Musí mať havarijnú nádrž, ktorá je schopná pojať najväčšiu používanú náplň zásobníka zväčšenú o 15 %.

Plastické hmoty, dopravníkové pásy a remene vrátane klinových remeňov nesmú zvyšovať nebezpečenstvo vzniku požiaru a podporovať jeho šírenie. Pred použitím musí ich schváliť z požiarno-technického hľadiska skúšobňa určená Slovenským banským úradom.