LEX
127/1994 Z. z.Pripravované zmenyDôvodové správy

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Znenie účinné:
od do
Neplatné znenie pre dnes
Najbližšia zmena:
Žiadna (najnovšie znenie)
Prvá verzia zákona (nie je k dispozícii predchádzajúce znenie).

Audit integrity

Overovanie...

Prebieha nezávislý automatický audit integrity textu voči originálu na Slov-Lex.sk. Čakajte prosím...

Právne záväzné znenie (PDF)
PRVÁ ČASŤ

ÚVODNÉ USTANOVENIA

§ 1Účel zákona

Účelom tohto zákona je upraviť postup pri komplexnom odbornom a verejnom posudzovaní pripravovaných stavieb, zariadení a iných činností určených podľa tohto zákona (ďalej len „činnosť“) pred rozhodnutím o ich povolení podľa osobitných predpisov, ako aj pri hodnotení návrhov niektorých rozvojových koncepcií (§ 35) a všeobecne záväzných právnych predpisov z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie.1)

Predmet a rozsah posudzovania

§ 2

(1)
Posudzujú sa zámery na vykonávanie činností (ďalej len „zámer“) uvedených v časti A prílohy č. 1 tohto zákona.
(2)
Posudzujú sa aj zámery na zmenu činnosti uvedenej v časti A prílohy č. 1 tohto zákona, ak
a)
v jej dôsledku dôjde k prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v časti A prílohy č. 1 tohto zákona (ďalej len „prahová hodnota“),
b)
pri činnosti, ktorá už prekračuje prahovú hodnotu, súčet zmien zväčšujúcich rozsah činnosti za posledných päť rokov prekročí 50 % prahovej hodnoty alebo ak sa v dôsledku zmeny zväčší rozsah činnosti najmenej o 25 %,
c)
pri činnosti, pre ktorú v časti A prílohy č. 1 tohto zákona nebola určená prahová hodnota, súčet zmien zväčšujúcich rozsah činnosti za posledných päť rokov prekročí 50 % pôvodne posudzovaného rozsahu činnosti podľa tohto zákona.
(3)
V prípade pochybnosti, či ide o zmenu činnosti podľa odseku 2, rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).2) Účastníkom tohto konania je iba navrhovateľ.
(4)
Ak sa o tom rozhodne v zisťovacom konaní podľa § 10 a 11 tohto zákona, posudzovaniu podliehajú aj zámery na činnosť uvedenú v časti B prílohy č. 1 tohto zákona. Na posudzovanie ich zmeny sa vzťahuje obdobne odsek 2.
(5)
V odôvodnených prípadoch, najmä ak sa má činnosť vykonávať v území chránenom podľa osobitných predpisov3) alebo v značne zaťaženom území, môže ministerstvo v konaní podľa § 3 rozhodnutím2) určiť, že posudzovaniu podlieha aj zámer na činnosť alebo jej zmenu neuvedenú v odsekoch 1, 2 a 4.

§ 3

(1)
Ministerstvo začne konanie podľa § 2 ods. 5 na podnet
a)
orgánu štátnej správy príslušného na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov4) (ďalej len „povoľujúci orgán“),
b)
ústredného orgánu štátnej správy,5) do ktorého pôsobnosti patrí posudzovaná činnosť (ďalej len „príslušný orgán“)
c)
právnickej osoby alebo fyzickej osoby zamýšľajúcej vykonávať činnosť, ktorá sa má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „navrhovateľ“).
(2)
Ministerstvo môže začať konanie podľa § 2 ods. 5 aj z vlastného podnetu.
(3)
Účastníkom správneho konania podľa odsekov 1 a 2 je iba navrhovateľ.

§ 4

Posudzuje sa obdobie prípravy a uskutočňovania činnosti, obdobie jej trvania a, ak to odôvodňuje povaha činnosti, aj obdobie jej likvidácie, najmä z hľadiska
a)
únosného zaťaženia územia,6)
b)
dôsledkov bežnej činnosti a možných havárií,
c)
kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s uvážením nevratných javov,
d)
prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych účinkov činnosti na životné prostredie,
e)
použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií,
f)
porovnania s najlepšími dostupnými technológiami.

§ 5Cieľ posudzovania

Cieľom posudzovania je najmä
a)
komplexne zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy zámeru na životné prostredie,
b)
určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia,7)
c)
objasniť a porovnať výhody a nevýhody predloženého zámeru vrátane jeho variantov (§ 7), a to aj v porovnaní so stavom, ak by sa zámer neuskutočnil.

§ 6Spoločné posudzovanie

Ak sú viaceré zámery v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti, možno vykonať ich spoločné posudzovanie.
DRUHÁ ČASŤ

POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ

Prvý oddiel

Zámer

§ 7

(1)
Navrhovateľ doručí ministerstvu zámer v šiestich vyhotoveniach. Ministerstvo si môže v odôvodnených prípadoch vyžiadať predloženie väčšieho počtu vyhotovení.
(2)
Zámer musí obsahovať najmenej dve variantné riešenia činnosti (variant zámeru), ako aj variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa zámer neuskutočnil (nulový variant).
(3)
Zámer obsahuje najmä
a)
základnú charakteristiku navrhovanej činnosti,
b)
základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, ako aj územia, ktoré bude činnosťou ovplyvnené,
c)
základné údaje o predpokladaných vplyvoch zámeru, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia,
d)
základné vyhodnotenie výhod a nevýhod navrhnutých variantov riešenia zámeru,
e)
návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov zámerov.
(4)
Podrobnosti o náležitostiach zámeru obsahuje príloha č. 2 tohto zákona.
(5)
Ako zámer sa môže predložiť aj dokumentácia alebo jej časť vyhotovená na iné účely podľa osobitných predpisov, ak vyhovuje požiadavkám tohto zákona.
(6)
Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti, vráti ministerstvo bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch týždňov, navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia.
(7)
V odôvodnených prípadoch ministerstvo v lehote podľa odseku 6 vyzve navrhovateľa na predloženie ďalších variantov riešenia zámeru.
(8)
Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti navrhovateľa upustiť od požiadavky variantného riešenia zámeru.

§ 8

(1)
Ministerstvo do dvoch týždňov doručí zámer
a)
príslušnému orgánu,
b)
povoľujúcemu orgánu,
c)
orgánu štátnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov,8) podmieňujú povolenie činnosti (ďalej len „dotknutý orgán“),
d)
obci, na území ktorej sa má činnosť realizovať, a obci, ktorej územie zasiahne vplyv činnosti (ďalej len „dotknutá obec“).
(2)
V prípade pochybnosti, či ide o dotknutú obec podľa odseku 1 písm. d), rozhodne ministerstvo.2)
(3)
Ministerstvo môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer k nahliadnutiu len v ním vybraných obciach, čo v lehote podľa odseku 1 oznámi aj ostatným dotknutým obciam.
(4)
Dotknutá obec do jedného týždňa od doručenia návrhu zámeru alebo oznámenia podľa odseku 3 informuje o ňom verejnosť v mieste obvyklým spôsobom a zároveň oznámi, kde a kedy je možné do zámeru nahliadnuť. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu troch týždňov od informácie o jeho doručení.
(5)
Príslušný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanovisko k zámeru ministerstvu do šiestich týždňov od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru ministerstvu do piatich týždňov od doby, keď bola o zámere informovaná, najneskôr však do šiestich týždňov od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 3 dotknutej obci.
Druhý oddiel

Účasť občianskej iniciatívy a občianskeho združenia

§ 9

(1)
Občianskou iniciatívou sa na účely tohto zákona rozumie najmenej 500 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 250 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti posudzovanej podľa tohto zákona. Občianska iniciatíva sa preukazuje podpisovou listinou, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, rodné číslo a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú. Podpisová listina so stanoviskom sa doručí ministerstvu (§ 8 ods. 5 a § 18 ods. 3).
(2)
Splnomocnencom občianskej iniciatívy oprávneným konať v jej mene a prijímať písomnosti je fyzická osoba, ktorá je ako splnomocnenec uvedená v podpisovej listine. Ak takýto údaj chýba alebo je nejasný, splnomocnencom občianskej iniciatívy je fyzická osoba uvedená v podpisovej listine na prvom mieste. Splnomocnenec môže písomne určiť svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v rozsahu splnomocnenia.
(3)
Na základe písomného prehlásenia doručeného ministerstvu možno nahradiť splnomocnenca inou fyzickou osobou. Toto prehlásenie musí podpísať väčšina členov občianskej iniciatívy. Rovnaký postup platí aj pre prípad odstúpenia splnomocnenca občianskej iniciatívy.
(4)
Ak založí skupina najmenej 250 fyzických osôb starších ako 18 rokov, z toho aspoň 150 osôb s trvalým pobytom v dotknutej obci, na ďalšiu podporu stanoviska občianskej iniciatívy alebo priamo za účelom ochrany životného prostredia pri danej činnosti posudzovanej podľa tohto zákona občianske združenie podľa osobitného predpisu9) a podá písomné stanovisko podľa § 8 ods. 5 alebo § 18 ods. 3 tohto zákona, je takéto občianske združenie tiež účastníkom správneho konania,10) v ktorom sa rozhoduje o povolení danej činnosti podľa osobitných predpisov.4)
Tretí oddiel

Zisťovacie konanie

§ 10

(1)
Pri zámeroch uvedených v § 2 ods. 4 tohto zákona vykoná ministerstvo na základe predloženia zámeru navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa uvažovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona.
(2)
Pre náležitosti zámeru v zisťovacom konaní platí primerane § 7 ods. 2 až 5 tohto zákona.
(3)
Na zisťovacie konanie sa vzťahujú obdobne § 7 ods. 1, 6, 7 a 8 a § 8 a 9 tohto zákona.
(4)
Pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na
a)
povahu a rozsah činnosti,
b)
miesto vykonávania činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie6) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,11)
c)
význam očakávaných účinkov,
d)
písomné stanoviská podľa § 8 ods. 5 tohto zákona.
(5)
Kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 2a tohto zákona.

§ 11

(1)
O tom, či sa činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne ministerstvo do jedného mesiaca od uplynutia poslednej lehoty podľa § 8 ods. 5 tohto zákona.
(2)
Ak ministerstvo nerozhodne v lehote uvedenej v odseku 1, má sa za to, že sa činnosť nebude posudzovať podľa tohto zákona.
(3)
Účastníkom v zisťovacom konaní je iba navrhovateľ.
(4)
Právoplatné rozhodnutie o tom, či sa činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa tohto zákona, ministerstvo doručí aj príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci, občianskej iniciatíve a občianskemu združeniu (§ 9).
(5)
Dotknutá obec bez zbytočného odkladu informuje verejnosť o rozhodnutí podľa odseku 4 v mieste obvyklým spôsobom.
Štvrtý oddiel

Rozsah hodnotenia a časový harmonogram

§ 12

(1)
Komplexné zistenie, opísanie a vyhodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vrátane porovnania s jestvujúcim stavom životného prostredia v mieste jej vykonávania a v oblasti jej predpokladaného vplyvu (ďalej len „hodnotenie“) uvedie navrhovateľ v správe o hodnotení vplyvov na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení“).
(2)
Rozsah hodnotenia a podľa potreby aj jeho časový harmonogram určí ministerstvo v spolupráci s príslušným orgánom a povoľujúcim orgánom a po prerokovaní s navrhovateľom a doručí ho navrhovateľovi spolu so stanoviskami (§ 8 ods. 5) do troch týždňov od uplynutia poslednej lehoty podľa § 8 ods. 5 tohto zákona; v prípade zisťovacieho konania do dvoch týždňov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 11 ods. 4 tohto zákona.
(3)
Pri určovaní rozsahu hodnotenia sa vychádza z prílohy č. 3 tohto zákona s prihliadnutím na stanoviská doručené podľa § 8 ods. 5 tohto zákona. Určí sa pritom najmä,
a)
ktoré z údajov uvedených v prílohe č. 3 tohto zákona má správa o hodnotení obsahovať,
b)
ktoré varianty riešenia zámeru je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť,
c)
na ktoré kritériá podľa prílohy č. 3 tohto zákona je potrebné v správe o hodnotení osobitne prihliadať,
d)
ktoré zo súvisiacich činností (§ 6) sa budú spoločne posudzovať,
e)
počet vyhotovení správy o hodnotení.
(4)
V časovom harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých krokov hodnotenia.
(5)
Navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bez zbytočného odkladu informuje vhodným spôsobom verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia a jeho časovom harmonograme.

§ 13

(1)
V osobitných prípadoch, ak vzhľadom najmä na charakter, rozsah a účinky činnosti sú údaje uvedené v zámere (§ 7) postačujúce, môže ministerstvo v spolupráci s príslušným orgánom a povoľujúcim orgánom určiť, že správu o hodnotení nie je potrebné vypracúvať, o čom v lehote podľa §12 ods. 2 tohto zákona informuje navrhovateľa.
(2)
Na ďalší postup hodnotenia sa primerane použijú ustanovenia § 14 až 21 tohto zákona.
Piaty oddiel

Správa o hodnotení

§ 14

Právnické osoby alebo fyzické osoby sú povinné poskytnúť navrhovateľovi na jeho žiadosť dostupné informácie o životnom prostredí, ktoré získali z činnosti financovanej zo štátneho rozpočtu, ak sú tieto informácie nevyhnutné na vypracovanie správy o hodnotení.

§ 15

(1)
Navrhovateľ vykoná hodnotenie najmenej v rozsahu ustanovenom podľa § 12 tohto zákona a správu o hodnotení predloží ministerstvu; zároveň mu oznámi, o aké rozhodnutie, stanovisko, záväzný posudok alebo vyjadrenie dotknutého orgánu8) potrebné na povolenie činnosti podľa osobitných predpisov4) požiadal alebo bude žiadať.
(2)
Neúplnú správu o hodnotení ministerstvo vráti bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch týždňov, navrhovateľovi na doplnenie, pričom určí rozsah jej doplnenia.
(3)
Navrhovateľ poskytne ministerstvu na požiadanie nevyhnutné doplňujúce informácie k predloženej správe o hodnotení.
(4)
Správu o hodnotení predkladá navrhovateľ ministerstvu v potrebnom počte vyhotovení na ďalší proces posudzovania [§ 12 ods. 3 písm. e)].

§ 16

(1)
Ministerstvo bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch týždňov, doručí správu o hodnotení na zaujatie stanoviska príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu a dotknutej obci.
(2)
Ak ministerstvo určí, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude správa o hodnotení k nahliadnutiu len v ním vybraných obciach (§ 8 ods. 3), oboznámi s tým v lehote podľa odseku 1 aj ostatné dotknuté obce a zároveň im doručí záverečné zhrnutie (časť C bod X prílohy č. 3 tohto zákona). V uvedenej lehote doručí záverečné zhrnutie aj dotknutému orgánu, občianskej iniciatíve a občianskemu združeniu (§ 9).

§ 17

(1)
Dotknutá obec do jedného týždňa od doručenia správy o hodnotení (§ 16 ods. 1) alebo záverečného zhrnutia (§ 16 ods. 2) informuje o tom verejnosť a zároveň vystaví záverečné zhrnutie na dobu jedného mesiaca v mieste obvyklým spôsobom a oznámi, kde a kedy je možné do správy o hodnotení nahliadnuť, robiť z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.
(2)
Dotknutá obec do uplynutia doby vystavenia záverečného zhrnutia podľa odseku 1 zabezpečí v spolupráci s navrhovateľom verejné prerokovanie správy o hodnotení.
(3)
Termín konania verejného prerokovania dotknutá obec oznámi verejnosti a prizve naň ministerstvo, príslušný orgán, povoľujúci orgán a dotknutý orgán.
(4)
Dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom vyhotoví o verejnom prerokovaní záznam a doručí ho ministerstvu do dvoch týždňov od verejného prerokovania.
(5)
Dotknuté obce môžu vykonať spoločné verejné prerokovanie.

§ 18

(1)
Príslušný orgán, povoľujúci orgán a dotknutá obec doručia ministerstvu písomné stanovisko k správe o hodnotení najneskôr do dvoch mesiacov od jej doručenia.
(2)
Verejnosť môže doručiť písomné stanovisko ministerstvu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia podľa § 17 ods. 1 tohto zákona.
(3)
Dotknutý orgán, občianska iniciatíva a občianske združenie môžu doručiť ministerstvu písomné stanovisko do dvoch mesiacov od doručenia záverečného zhrnutia.
(4)
Na písomné stanoviská doručené po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 1 až 3 nemusí ministerstvo prihliadať.
Šiesty oddiel

Posudok a záverečné stanovisko

§ 19

(1)
Ministerstvo zabezpečí spracovanie posudku na základe správy o hodnotení s prihliadnutím na doručené záznamy (§ 17 ods. 4) a stanoviská (§ 18), a to do dvoch mesiacov od uplynutia poslednej lehoty podľa §18 tohto zákona. Táto lehota môže byť v odôvodnených prípadoch predĺžená, najviac však o ďalšie dva mesiace.
(2)
Posudok môžu spracovať iba odborne spôsobilé fyzické osoby alebo právnické osoby (§ 42) určené ministerstvom. Na vypracovaní posudku sa nemôžu podieľať osoby, ktoré sa podieľali na vypracovaní zámeru alebo správy o hodnotení.
(3)
Navrhovateľ je povinný poskytnúť spracovateľovi posudku (odsek 2) na jeho žiadosť doplňujúce údaje nevyhnutné na vypracovanie posudku, ktoré má k dispozícii.
(4)
V posudku sa vyhodnotia najmä
a)
úplnosť správy o hodnotení,
b)
stanoviská podľa § 18 tohto zákona,
c)
úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov činnosti vrátane ich vzájomného pôsobenia,
d)
použité metódy hodnotenia a úplnosť vstupných informácií,
e)
návrh technického riešenia s ohľadom na dosiahnutý stupeň poznania, ak ide o vylúčenie alebo obmedzenie znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia,
f)
varianty riešenia činnosti,
g)
návrh opatrení a podmienok na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov činnosti.
(5)
Posudok vždy obsahuje návrh záverečného stanoviska (§ 20).

§ 20

(1)
Ministerstvo v súčinnosti s príslušným orgánom vypracuje záverečné stanovisko do jedného mesiaca odo dňa, keď obdržalo posudok podľa § 19 tohto zákona.
(2)
V záverečnom stanovisku ministerstvo okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania (§ 36).
(3)
Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska obsahuje príloha č. 4 tohto zákona.
(4)
Ministerstvo doručí záverečné stanovisko v lehote podľa odseku 1 navrhovateľovi, príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci, občianskej iniciatíve a občianskemu združeniu (§ 9).

§ 21

Dotknutá obec, ktorej bolo doručené záverečné stanovisko, zverejní ho v lehote do jedného týždňa od doručenia v mieste obvyklým spôsobom a oznámi, kde a kedy je možné doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.
Siedmy oddiel

Posudzovanie líniových stavieb

§ 22

(1)
Posudzovanie vplyvov dopravných a iných líniových stavieb sa spravidla uskutočňuje v dvoch etapách.
(2)
Dokumentáciu pre prvú etapu posudzovania tvorí východisková štúdia pre celý úsek líniovej stavby obsahujúca variantné riešenie navrhovanej trasy. Účelom tejto etapy je výber optimálneho variantu trasy (koridoru) líniovej stavby. Ustanovenia § 7 až 21 tohto zákona sa na túto etapu posudzovania vzťahujú primerane.
(3)
V druhej etape sa posudzuje spravidla zámer na jednotlivý technický, dopravne alebo inak ucelený úsek líniovej stavby. Vychádza sa pritom z trasy (koridoru) líniovej stavby určenej záverečným stanoviskom ministerstva podľa odseku 2. Ustanovenia § 7 až 21 tohto zákona sa na túto etapu posudzovania vzťahujú v plnom rozsahu.
Ôsmy oddiel

Rozhodovanie o povolení činnosti

§ 23

Povoľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska (§ 20) vydať rozhodnutie podľa osobitných predpisov4) o povolení činnosti, ktorá je predmetom posudzovania. Pri rozhodovaní o povolení činnosti musí prihliadať na záverečné stanovisko.12)

§ 24

Povoľujúci orgán doručí právoplatné rozhodnutie o povolení činnosti podľa osobitných predpisov,4) ktorému predchádzalo posudzovanie podľa tohto zákona, ministerstvu a príslušnému orgánu; zároveň vhodným spôsobom zverejní výrokovú časť rozhodnutia a podstatnú časť jeho odôvodnenia.
TRETIA ČASŤ

POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE

Prvý oddiel

Spoločné ustanovenia

§ 25

(1)
Na účely tohto zákona sa považuje za
a)
stranu pôvodu štát, na území ktorého sa navrhuje vykonávať činnosť uvedená v odseku 2 a 3,
b)
dotknutú stranu štát, ktorý môže byť dotknutý značne nepriaznivým vplyvom činnosti uvedenej v odseku 2 a 3 na životné prostredie presahujúcim štátne hranice.
(2)
Pri posudzovaní činnosti uvedenej v prílohe č. 5 tohto zákona, ak zároveň môže mať značne nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice, sa postupuje podľa ustanovení prvej a druhej časti tohto zákona s odchýlkami uvedenými v § 26 až 34 tohto zákona, ak v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná, nie je ustanovené inak.
(3)
Podľa odseku 2 sa postupuje aj pri posudzovaní inej činnosti ako uvedenej v prílohe č. 5 tohto zákona, ktorá môže mať značne nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice, ak sa na tom strana pôvodu a dotknutá strana dohodnú.
(4)
Pri posudzovaní, či navrhovaná činnosť bude mať značne nepriaznivý vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice, sa postupuje podľa kritérií uvedených v prílohe č. 6 tohto zákona.
(5)
Podľa odsekov 2 až 4 sa postupuje len, ak je zaručená vzájomnosť a rovnocennosť medzi stranou pôvodu a dotknutou stranou.
Druhý oddiel

Posudzovanie vplyvov činností vykonávaných na území Slovenskej republiky

§ 26

(1)
Informáciu o zámere podľa § 25 tohto zákona oznámi ministerstvo dotknutej strane bez zbytočného odkladu po doručení zámeru podľa § 7 tohto zákona.
(2)
Informácia o zámere obsahuje najmä
a)
základné údaje o zámere vrátane dostupných údajov o predpokladanom vplyve na životné prostredie presahujúcom štátne hranice,
b)
informáciu o druhu povolenia činnosti, ktoré sa vyžaduje podľa osobitných predpisov,4)
c)
lehotu na doručenie odpovede dotknutej strany primeranú navrhovanej činnosti.

§ 27

(1)
Ak dotknutá strana oznámi svoj úmysel zúčastniť sa na posudzovaní, postupuje sa podľa § 28 až 31 tohto zákona.
(2)
Ak dotknutá strana oznámi, že nemá záujem zúčastniť sa na posudzovaní, alebo v určenej lehote neodpovie, ustanovenia § 28 až 31 tohto zákona sa nepoužijú.

§ 28

(1)
Ministerstvo bez zbytočného odkladu doručí dotknutej strane
a)
údaje o zámere v rozsahu uvedenom v § 7 ods. 3 a v prílohe č. 2 tohto zákona, ak už neboli oznámené podľa § 26 ods. 2 tohto zákona,
b)
informáciu o postupe posudzovania vrátane lehoty na podanie pripomienok,
c)
žiadosť o poskytnutie informácií o predpokladaných vplyvoch činnosti na územie dotknutej strany.
(2)
Pri určovaní rozsahu hodnotenia a jeho časového harmonogramu podľa § 12 tohto zákona sa zohľadnia pripomienky dotknutej strany doručené v lehote podľa odseku 1 písm. b).

§ 29

(1)
Ministerstvo bez zbytočného odkladu doručí dokumentáciu o hodnotení vplyvu činnosti podľa § 25 tohto zákona spracovanú navrhovateľom podľa prílohy č. 7 tohto zákona (ďalej len „dokumentácia“) dotknutej strane a zároveň ju vyzve na uskutočnenie konzultácií.
(2)
Ak dotknutá strana prejaví záujem, ministerstvo spolu s príslušným orgánom uskutočnia s ňou konzultácie; na konzultácie sa spravidla prizve navrhovateľ a povoľujúci orgán.

§ 30

(1)
Záverečné stanovisko vypracované podľa § 20 tohto zákona musí okrem náležitostí uvedených v prílohe č. 4 tohto zákona obsahovať aj náležitosti podľa prílohy č. 7 tohto zákona a vyjadrenie k pripomienkam dotknutej strany vrátane pripomienok jej verejnosti.
(2)
Ministerstvo bez zbytočného odkladu doručí dotknutej strane záverečné stanovisko a rozhodnutie o povolení činnosti vydané podľa osobitných predpisov.4)

§ 31

Ministerstvo sa môže dohodnúť s dotknutou stranou, že do záverečného stanoviska zahrnie požiadavku na sledovanie a vyhodnocovanie posudzovanej činnosti (§ 36), ako aj o podmienkach prípadného sledovania vplyvov tejto činnosti na území dotknutej strany.

§ 32

Ak ministerstvo v priebehu posudzovania podľa druhej časti tohto zákona dodatočne zistí, že vplyvy činnosti môžu presiahnuť štátne hranice, uskutoční konanie podľa § 26 až 31 tohto zákona.
Tretí oddiel

Posudzovanie vplyvov činností vykonávaných na území iného štátu

§ 33

(1)
Ak strana pôvodu oznámi ministerstvu zámer uvedený v § 25 ods. 2 a 3 tohto zákona s predpokladaným značne nepriaznivým vplyvom na územie Slovenskej republiky, je ministerstvo povinné v lehote určenej stranou pôvodu, alebo ak táto lehota nebola určená, bez zbytočného odkladu odpovedať na oznámenie.
(2)
V odpovedi ministerstvo uvedie, či sa na posudzovaní zúčastní.

§ 34

(1)
Na žiadosť strany pôvodu ministerstvo poskytne dostupné informácie o predpokladaných vplyvoch činnosti na územie Slovenskej republiky, ak sú potrebné na prípravu dokumentácie strany pôvodu.
(2)
Po doručení dokumentácie od strany pôvodu sa postupuje primerane podľa § 16 až 18 tohto zákona. Ministerstvo môže s ohľadom na oprávnené požiadavky strany pôvodu primerane skrátiť lehoty na podanie pripomienok (§ 18).
(3)
Dokumentácia strany pôvodu a pripomienky k nej podľa odseku 2 tvoria podklad na konzultácie ministerstva so stranou pôvodu.
(4)
Rozhodnutie strany pôvodu o povolení činnosti posudzovanej podľa tohto zákona po jeho doručení od strany pôvodu ministerstvo zverejní.
ŠTVRTÁ ČASŤ

HODNOTENIE NÁVRHOV ROZVOJOVÝCH KONCEPCIÍ A VŠEOBECNE ZÁVÄZNÝCH PRÁVNYCH PREDPISOV

§ 35

(1)
Návrh
a)
zásadnej rozvojovej koncepcie,13) najmä v oblasti energetiky, baníctva, priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva a cestovného ruchu,
b)
územnoplánovacej dokumentácie veľkého územného celku a sídelných útvarov vybraných miest, najmä centier oblastí, mestských pamiatkových rezervácií, kúpeľných miest a zvlášť znečistených lokalít,14)
musí obsahovať hodnotenie z hľadiska jeho predpokladaných vplyvov na životné prostredie a podľa potreby tiež návrh opatrení na vylúčenie alebo zníženie nepriaznivých vplyvov.
(2)
Spracovateľ je povinný návrh podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom z hľadiska uvedených vplyvov a navrhovaných opatrení.
(3)
Spracovateľ je povinný vhodným spôsobom informovať verejnosť o príprave koncepcie, a to najmenej dva mesiace pred jej prerokovaním podľa odseku 2.
(4)
Spracovateľ je povinný vopred prerokovať s ministerstvom návrh všeobecne záväzného právneho predpisu,15) ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
PIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 36

(1)
Kto vykonáva činnosť posudzovanú podľa tohto zákona, je povinný zabezpečiť jej sledovanie a vyhodnocovanie, najmä
a)
systematicky sledovať a merať jej vplyvy,
b)
kontrolovať plnenie podmienok určených pri povolení činnosti a vyhodnocovať ich účinnosť,
c)
zabezpečiť odborné porovnanie predpokladaných vplyvov uvedených v správe o hodnotení so skutočným stavom.
(2)
Rozsah a lehotu sledovania a vyhodnocovania podľa odseku 1 určí povoľujúci orgán pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov4) s prihliadnutím na záverečné stanovisko ministerstva (§ 20 ods. 2).
(3)
Ak sa zistí, že skutočné vplyvy činnosti posudzovanej podľa tohto zákona sú horšie, než uvádza správa o hodnotení, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v správe o hodnotení v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.4)

§ 37

Pri posudzovaní činnosti podľa tohto zákona zostávajú nedotknuté osobitné predpisy o ochrane štátneho, hospodárskeho, služobného a obchodného tajomstva.16)

§ 38

(1)
Ministerstvo vedie evidenciu a uchováva dokumentáciu spojenú s procesom posudzovania podľa tohto zákona vrátane zámeru, správy o hodnotení, posudku, záverečného stanoviska a rozhodnutia o povolení činnosti po dobu jej aktuálnosti, najmenej však 15 rokov od skončenia procesu posudzovania činnosti podľa tohto zákona. Na požiadanie z nej poskytuje informácie pri dodržaní osobitných predpisov uvedených v § 37.
(2)
Navrhovateľ si môže vyhradiť, že informácie o vybraných častiach dokumentácie podľa odseku 1, ktorá bola spracovaná na jeho náklady, možno poskytovať len s jeho súhlasom a za primeranú úhradu nákladov navrhovateľovi.
(3)
Navrhovateľ uchováva po dobu jej aktuálnosti, najmenej však desať rokov od skončenia procesu posudzovania činnosti podľa tohto zákona, dokumentáciu spojenú s procesom posudzovania.
(4)
Archiváciu písomností uvedených v odsekoch 1 až 3 upravujú osobitné predpisy.17)

§ 39

Informácie podľa § 14 a § 38 ods. 1 tohto zákona sa poskytujú za úhradu nákladov spojených s ich odovzdaním.

§ 40

(1)
Okrem nákladov podľa odseku 2 znáša náklady spojené s posudzovaním činnosti podľa tohto zákona vrátane nákladov na verejné prerokovanie správy o hodnotení (§ 17) a nákladov na spracovanie posudku (§ 19) navrhovateľ.
(2)
Náklady spojené s účasťou jednotlivých orgánov, obcí, verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia (ďalej len „strana“) na procese posudzovania činnosti podľa tohto zákona znášajú jednotlivé strany.
(3)
V prípade pochybnosti o tom, či niektoré náklady má znášať navrhovateľ, rozhodne ministerstvo.2)

§ 41

Ministerstvo môže v záujme zhospodárnenia výkonu štátnej správy alebo v inom dôležitom záujme preniesť na okresný úrad životného prostredia svoju pôsobnosť na posudzovanie činnosti podľa tohto zákona.

§ 42

(1)
Vypracovanie zámeru a správy o hodnotení zabezpečuje navrhovateľ.
(2)
Navrhovateľ môže požiadať o vypracovanie dokumentácie podľa odseku 1 aj právnické osoby alebo fyzické osoby evidované ministerstvom v osobitnom zozname, ktorý ministerstvo každoročne uverejňuje vo svojom vestníku.
(3)
Do zoznamu podľa odseku 2 sa na základe žiadosti po posúdení ministerstvom zapíšu oprávnené osoby, ktoré získali osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov,18) ako aj ďalší odborníci z teórie a praxe. Za zapísanie do zoznamu uchádzač zaplatí úhradu, ktorej výšku ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrada je príjmom Environmentálneho fondu.
(4)
Podrobnosti o zapisovaní do zoznamu podľa odseku 2, jeho vedení a vyčiarknutí z neho ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 43

S výnimkou ustanovení § 2 ods. 3 a 5, § 3, § 8 ods. 2, § 10, 11 a § 40 ods. 3 sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.2)

§ 44

Podrobnejšiu úpravu § 2 ods. 5, § 3, 7, 8, 10, 12, 19, 22, § 25 ods. 4, § 35 a 38 tohto zákona ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 45

(1)
Ustanovenie § 2 tohto zákona sa vzťahuje obdobne aj na posudzovanie zmeny takej činnosti, ktorá bola povolená pred účinnosťou tohto zákona alebo nebola posudzovaná z dôvodov uvedených v § 46 tohto zákona.
(2)
Pôvodne posudzovaným rozsahom [§ 2 ods. 2 písm. c)] sa pri činnostiach uvedených v odseku 1 rozumie skutočný rozsah činnosti do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 46

Správne konanie vo veci povolenia činnosti podľa osobitných predpisov4) začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nie je týmto zákonom dotknuté.

§ 47

Zrušujú sa § 20 až 26 a prílohy č. 1 až 4 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

§ 48Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1994.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.
Príloha č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
ZOZNAM činností podhehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie
1. Ťažobný priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Ťažba a úprava uhlia, lignitu a bituminóznych hornín nad 100 000 t/rok do 100 000 t/rok
2. Ťažba a úprava rúd a magnezitu nad 100 000 t/rok do 100 000 t/rok
3. Ťažba a úprava rádioaktívnych nerastov vrátane odvalov a odkalísk a ich rekultivácie bez limitu
4. Ťažba a úprava ropy nad 50 t/ deň do 50 t/ deň
5. Ťažba a úprava zemného plynu nad 50 000 m3/deň do 50 000 m3/deň
6. Povrchové a priemyselné zariadenia na ťažbu uhlia, lignitu, ropy, zemného plynu, rúd a bituminóznych hornín bez limitu
7. Podzemné uskladňovanie zemného plynu v prírodných horninových štruktúrach nad 100 mil. m3/rok od 10 do 100 mil. m3/rok
8. Podzemné uskladňovanie zemného plynu v umelo vybudovaných podzemných priestoroch nad 500 000 m3 do 500 000 m3
9. Ťažba a úprava azbestu vrátane zariadení na ťažbu a úpravu bez limitu
10. Ťažba nerastov bagrovaním z riek od 100 000 t/rok
11. Lomy a povrchová ťažba a úprava kameňa; ťažba štrkopiesku a piesku nad 200 000 t/rok alebo nad 10 ha od 100 000 t/rok do 200 000 t/rok alebo od 5 do 10 ha
12. Ťažba kaolínu, keramických a žiaruvzdorných ílov a ílovcov nad 100 000 t/rok alebo nad 10 ha do 100 000 t/rok alebo od 5 do 10 ha
13. Lomy a povrchová ťažba vápenca nad 150 000 t/rok alebo nad 10 ha do 150 000 t/rok alebo od 5 do 10 ha
14. Ťažba sklárskych a zlievárenských pieskov nad 100 000 t/rok do 100 000 t/rok
15. Ťažba ostatných nerastov, ak nie sú uvedené v položkách 1 - 6, 9 - 14 nad 100 000 t/rok alebo nad 10 ha do 100 000 t/rok alebo od 5 do 10 ha
16. Ťažobné vrty (okrem vrtov na skúmanie stability pôdy), najmä:
- geotermálne vrty
- vrty pre vodné zdroje
- vrty na uskladňovanie jadrového odpadu 		nad 500 m bez limitu do 500 m nad 300 m
2. Energetický priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie 300 MW a viac tepelného výkonu od 50 do 300 MW tepelného výkonu
2. Priemyselné zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie (hydroelektrárne) nad 50 MW od 5 do 50 MW
3. Zariadenia na využívanie vetra na výrobu energie (veterné elektrárne)   bez limitu
4. Jadrové elektrárne a iné zariadenia s jadrovými reaktormi1) vrátane ich vyraďovania a likvidácie bez limitu  
5. Zariadenia určené na výrobu alebo obohacovanie jadrového paliva, na prepracovanie vyhoreného jadrového paliva a výskumné zariadenia na výrobu a konverziu jadrového paliva a jadrových palivových surovín bez limitu  
6. Zariadenia na spracovanie vyhoreného jadrového paliva a vysokoaktívnych odpadov bez limitu  
7. Úložiská vyhoreného jadrového paliva a vysokoaktívnych odpadov bez limitu  
8. Zariadenia na skladovanie a úpravu vyhoreného jadrového paliva a vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov bez limitu  
9. Zariadenia na skladovanie (plánované na viac ako 10 rokov) vyhoreného jadrového paliva alebo rádioaktívneho odpadu na inom mieste, ako bol vyprodukovaný bez limitu  
10. Zariadenia na spracovanie, úpravu a ukladanie stredne a nízkoaktívnych odpadov z prevádzky a vyraďovanie jadrových elektrární a využívanie rádionuklidov bez limitu  
11. Geotermálne elektrárne a výhrevne od 50 MW od 5 MW
12. Ostatné priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a teplej vody, ak nie sú zaradené v položkách 1 - 4 a 11 od 50 MW od 5 MW
13. Priemyselné zariadenia na vedenie pary, plynu a teplej vody   bez limitu
14. Diaľkové prenosové vedenia elektrickej energie 220 kV a viac alebo s dĺžkou nad 15 km od 110 kV
15. Diaľkové plynovody s potrubím so svetlosťou alebo s tlakom od 500 mm alebo od 1 MPa alebo nad 20 km od 300 do 500 mm alebo od 0,3 do 1 MPa, alebo do 20 km
16. Podzemné uskladnenie horľavých plynov   bez limitu
17. Povrchové skladovanie fosílnych palív   nad 10 000 m3
18. Zariadenia na spracovanie a uskladňovanie rádioaktívnych odpadov, ak nie sú zaradené v iných položkách   bez limitu
3. Hutnícky priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Úprava, praženie alebo aglomerovanie rúd (vrátane sulfidových rúd) nad 100 000 t/rok do 100 000 t/rok
2. Zariadenia na spracovanie železných kovov
- zariadenia na valcovanie za tepla nad 20 t/hod, surovej ocele
- kováčske dielne s kladivami, ktorých energia presahuje 50 kJ/kladivo alebo 20 MW tepelného výkonu
- kovanie výbuchom bez limitu
- aplikácia ochranného taveného kovového náteru (pokovovanie) nad 1 t surovej ocele/hod.
3. Zlievanie železných kovov nad 20 t/ deň
4. Primárna výroba surového železa, liatiny alebo ocele (primárna alebo sekundárna tavba) vrátane kontinuálneho odlievania bez limitu
5. Výroba ferozliatin bez limitu
6. Zariadenia na výrobu surových neželezných kovov z rudy, koncentrátov alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi bez limitu
7. Zariadenia na tavenie vrátane zlievania neželezných kovov okrem vzácnych kovov vrátane recyklovaných výrobkov (rafinovanie, liatie a pod.) nad 100 000 t/rok od 1 000 do 100 000 t/rok
8. Tavenie zliatin s obsahom toxických zlúčenín nad 4 t/ deň
9. Zariadenia na povrchovú úpravu kovov a plastických materiálov, využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy nad 100 000 m2/rok upravenej plochy od 30 000 do 100 000 m2/rok upravenej plochy
4. Chemický, farmateutický a petrochemický priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A Časť B
(povinné hodnotenie) (zisťovacie konanie)
1. Tepelné a chemické spracovanie uhlia, lignitu (plynárne, koksárne) a bituminóznych hornín nad 500 t/deň do 500 t/deň
2. Rafinérie ropy (okrem podnikov, ktoré vyrábajú len mazadlá z ropy) vrátane závodov na regeneráciu opotrebovaných minerálnych olejov 500 t/deň a viac od 50 do 500 t/deň
3. Komplexné chemické zariadenia, t. j. zariadenia na výrobu chemikálií v priemyselnom rozsahu, využívajúce procesy chemickej konverzie, v ktorých za sebou nasleduje niekoľko funkčne navzájom prepojených prevádzok, ktoré sú určené na výrobu: bez limitu
- základných organických chemikálií, ako sú:
a) jednoduché uhľovodíky (lineárne alebo cyklické, nasýtené alebo nenasýtené, alifatické alebo aromatické),
b) uhľovodíky obsahujúce kyslík, ako sú alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny, estery, acetáty, étery, peroxidy, epoxidové živice,
c) uhľovodíky obsahujúce síru,
d) uhľovodíky obsahujúce dusík, ako sú amíny, amidy, dusité, dusné alebo dusičné zlúčeniny, nitrily, kyanáty, izokyanáty,
e) uhľovodíky obsahujúce fosfor,
f) halogénové uhľovodíky,
g) organokovové zlúčeniny,
h) základné plasty (polymérové syntetické vlákna a vlákna na celulózovom základe),
i) syntetické gumy,
j) farby a pigmenty,
k) povrchovo aktívne látky;
- základných anorganických chemikálií, ako sú:
a) plyny (napr. amoniak, chlór alebo chlorovodík, fluór alebo fluorovodík, oxidy uhlíka, zlúčeniny síry, oxidy dusíka, vodík, oxid siričitý, karbonylchlorid),
b) kyseliny (napr. chromitá, fluorovodíková, fosforečná, dusičná, chlorovodíková, sírová, óleum a ostatné kyseliny síry),
c) zásady (napr. hydroxid amónny, hydroxid draselný, hydroxid sodný),
d) soli (napr. chlorid amónny, chlorečnan draselný, uhličitan draselný, uhličitan sodný, peroxoboritan, dusičnan strieborný),
e) nekovy, oxidy kovov alebo iné anorganické zlúčeniny, ako sú napr. karbid vápnika, kremík, karbid kremíka;
- fosforečných, dusíkatých alebo draselných hnojív (jednoduchých alebo zložených);
- základných výrobkov na ošetrovanie rastlín a biocídov;
- základných farmaceutických výrobkov, využívajúcu chemické alebo biologické procesy;
- výbušnín;
- bielkovinových potravinárskych prísad, droždia, fermentov a ďalších bielkovinových látok (proteínov).
4. Výroba uhlíka (grafitu) alebo elektrografitu spaľovaním alebo grafitizáciou bez limitu
5. Používanie alebo regenerácia chlórovaných uhľovodíkov nad 100 t/rok od 10 t/rok
do 100 t/rok
6. Zariadenia na zhodnotenie alebo deštrukciu výbušných látok bez limitu
7. Výroba viskózových vláken celofánu a celofánových derivátov bez limitu
8. Výroba jedov bez limitu
9. Skladovanie jedov a pesticídov nad 100 t od 10 do 100 t
10. Výroba antioxidantov, urýchľovačov a iných gumárenských chemikálií nad 200 t/rok
11. Výroba pesticídov, farmaceutických výrobkov, peroxidov a elastomérov bez limitu
12. Výroba farieb a lakov nad 200 t/rok do 200 t/rok
13. Potrubia na prepravu ropy alebo chemikálií
- so svetlosťou od 500 mm od 300 do 500 mm
- alebo s tlakom od 1 MPa od 0,3 do 1 MPa
- alebo s dĺžkou nad 20 km od 5 do 20 km
14. Výroba chemikálií a polotovarov neuvedených v položkách 3-8, 10-12 bez limitu
5. Drevospracujúci, celulózový a papierenský priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Impregnácia dreva použitím toxických chemikálií nad 1 000 t/rok použitých chemikálií od 100 do 1000 t/rok použitých chemikálií
2. Výroba drevovláknitých a drevotrieskových dosiek nad 50 000 m3/rok
3. Výroba nábytku nad 10 000 m3/rok vstupných materiálov
4. Priemyselné zariadenia na výrobu
- buničiny z dreva alebo z podobných vláknitých materiálov bez limitu
- papiera a lepenky nad 200 t/deň do 200 t/deň
- a spracovanie celulózy bez limitu
6. Priemysel stavebných látok
Príslušný orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Cementárne, vápenky (s rotačnými alebo inými pecami) nad 100 000 t/rok do 100 000 t/rok
2. Výroba stavebných hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov nad 100 000 t/rok do 100 000 t/rok
3. Výroba azbestocementových výrobkov s ročnou produkciou finálneho výrobku nad 20 000 t/rok do 20 000 t/rok
4. Obaľovne živičných zmesí nad 10 000 t/rok
7. Strojársky a elektrotechnický priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Výroba a montáž motorových vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel bez limitu
2. Lodenice bez limitu
3. Zariadenia na výrobu a opravy lietadiel bez limitu
4. Výroba železničných zariadení bez limitu
5. Testovacie zariadenia na motory, turbíny a reaktory bez limitu
6. Trvalé skúšobné trate pre motorové vozidlá bez limitu
7. Strojárska alebo elektrotechnická výroba s výrobnou plochou nad 3000 m2
8. Ostatné priemyselné odvetvia
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky1)
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky2)
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Zariadenia na výrobu skla alebo sklenených vláken nad 50 000 t/rok do 50 000 t/rok
2. Zariadenia na tavenie minerálnych látok vrátane výroby minerálnych vláken   bez limitu
3. Výroba keramických výrobkov pálením, najmä strešných škridiel, tehál, tvrdených tehál, ostatných kameninových výrobkov, hrubej a jemnej keramiky a porcelánu nad 200 000 t/rok do 200 000 t/rok
4. Zariadenia na predúpravu (pranie, bielenie, macerácia) alebo farbenie vláken alebo textílií nad 10 000 t/rok použitých chemikálií do 10 000 t/rok použitých chemikálií
5. Garbiarne nad 20 000 t/rok vstupnej suroviny do 20 000 t/rok vstupnej suroviny
6. Polygrafické prevádzky nad 10 t/rok použitých chemikálií od 1 t/rok do 10 t/rok použitých chemikálií
7. Priemyselné zariadenia na povrchovú úpravu látok, predmetov alebo výrobkov s použitím organických rozpúšťadiel, hlavne na apretáciu, tlač, poťahovanie, odmasťovanie, vodovzdornú úpravu, lepenie, lakovanie (natieranie), čistenie alebo na impregnovanie s kapacitou spotreby používanej látky   nad 200 t/rok
8. Sériová veľkovýroba obuvi nad 250 000 párov/rok  
9. Výroba výrobkov z azbestu vrátane zariadení s ročnou produkciou finálnych výrobkov na    
  - trecie materiály nad 50 t/rok do 50 t/rok
  - iné využitie azbestu nad 200 t/rok do 200 t/rok
9. Infraštruktúra
Príslušný orgán: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky1)
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky2)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky3)
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Odkaliská, úložiská popolčeka a odvaly hlušiny s kapacitou nad 250 000 m3 do 250 000 m3
2. Skládky na nebezpečný odpad bez limitu  
3. Skládky na zneškodňovanie nie nebezpečného odpadu nad 250 000 m3 od 50 000 m3
  do 250 000 m3
4. Skládky na inertný odpad   nad 250 000 m3
5. Zariadenia na zneškodňovanie ostatných odpadov spaľovaním alebo fyzikálno-chemickou úpravou bez limitu  
6. Zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie nebezpečných odpadov spaľovaním alebo fyzikálno-chemickou úpravou bez limitu  
7. Stavby, objekty a zariadenia na nakladanie s nebezpečným odpadom, ak nie sú uvedené v položkách 2 - 3, 6   bez limitu
8. Skladovanie železného šrotu vrátane autovrakov   bez limitu
9. Zariadenia na zhodnocovanie stavebného odpadu nad 100 000 t/rok od 50 000 t/rok
do 100 000 t/rok
10. Zariadenia na zneškodňovanie odpadov (nezahrnuté v položkách 1-8)   bez limitu
11. Nadzemné sklady s kapacitou    
  - zemného plynu a iných plynných médií nad 100 000 m3 do 100 000 m3
- ropy a petrochemických výrobkov nad 10 000 t do 10 000 t
- chemikálií a chemických výrobkov nad 1 000 t do 1 000 t
12. Podzemné sklady s kapacitou    
  - zemného plynu a iných plynných médií nad 100 000 m3 do 100 000 m3
  - ropy a petrochemických výrobkov nad 10 000 t do 10 000 t
  - chemikálií a chemických výrobkov nad 1 000 t do 1 000 t
13. Projekty rozvoja priemyselných zón   bez limitu
14. Urbanistické rozvojové projekty vrátane výstavby    
  - bytových jednotiek nad 500 od 100 do 500
- veľkých obchodných jednotiek   nad 1 000 m2 predajnej plochy
- obchodných reťazcov   nad 5 000 m2 celkovej predajnej plochy
- parkovísk nad 500 stojísk od 100 do 500 stojísk
- garáží nad 300 stojísk od 20 do 300 stojísk
- veľkokapacitných skladov   nad 1 000 m2 skladovacej plochy
15. Krematóriá a cintoríny   bez limitu
10. Vodné hospodárstvo
Príslušný orgán: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky1)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky2)
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené na zadržiavanie alebo na akumuláciu vody    
  - s výškou hrádze nad základovou líniou alebo nad 8 m do 8 m
  - s celkovým novým objemom alebo dodatočne zadržaným objemom alebo nad 1 milión m3 do 1 milióna m3
  - s rozlohou nad 100 ha do 100 ha
2. Zariadenia na prevod zdrojov vody medzi riečnymi tokmi, ak je taký prevod zameraný na prevenciu pred možným nedostatkom vody nad 10 miliónov m3/rok do 10 miliónov m3/rok
3. Zariadenia na prevod zdrojov vody medzi riečnymi tokmi, ak dlhoročný priemerný prietok toku, z ktorého sa má voda čerpať, presahuje nad 2 mld. m3, a keď množstvo prevádzanej vody presahuje 5 % toku do 2 mld. m3
4. Odber podzemných vôd alebo umelé dopĺňanie podzemných vôd 10 miliónov m3/rok a viac do 10 miliónov m3/rok
5. Diaľkové vodovody   nad 20 km
6. Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete pre viac ako 100 000 ekvivalentných obyvateľov do 100 000 ekvivalentných obyvateľov
7. Výstavba kanálov a protipovodňových diel   bez limitu
11. Poľnohospodárska výroba a lesná výroba
Príslušný orgán: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Objekty na intenzívnu živočíšnu výrobu vrátane depónií vedľajších produktov s kapacitou
- hospodárskych zvierat od 100 stojísk
- ošípaných nad 2 000 miest (nad 30 kg) alebo 750 miest prasníc od 200 miest do 2 000 miest (nad 30 kg) alebo 750 miest prasníc
- hydiny nad 85 000 miest brojlerov alebo 40 000 miest nosníc od 55 000 miest do 85 000 miest brojlerov alebo od 25 000 miest nosníc do 40 000 miest nosníc
2. Intenzívny chov rýb bez limitu
3. Melioračné zásahy, najmä
- odvodnenie, závlahy, protierózna ochrana pôd, pozemkové úpravy nad 500 ha od 10 ha do 500 ha
- lesnícko-technické meliorácie len v chránených územiach
4. Objekty na skladovanie pesticídov, kvapalných a suspendovaných priemyselných hnojív nad 10 t
5. Kafilérie a veterinárne asanačné ústavy bez limitu
6. Ťažba rašeliny nad 200 000 t/rok alebo nad 20 ha ťažobného miesta do 200 000 t/rok alebo od 3 do 20 ha ťažobného miesta
7. Odlesňovanie a prvé zalesňovanie na účel zmeny na iný typ využitia krajiny nad 10 ha od 5 ha do 10 ha
8. Návrhy na využitie neobrábaných alebo poloprírodných oblastí na intenzívne poľnohospodárske účely bez limitu
9. Návrhy na reštrukturalizáciu vidieckych usadlostí bez limitu
12. Potravinársky priemysel
Príslušný orgán: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Pivovary, sladovne, vinárske závody a výrobne nealkoholických nápojov bez limitu
2. Bitúnky a mäsokombináty, hydinárske závody bez limitu
3. Priemyselné zariadenia na výrobu škrobu (škrobárne) nad 50 000 t/rok vstupnej suroviny do 50 000 t/rok vstupnej suroviny
4. Cukrovary (výroba a rafinovanie cukru) nad 150 000 t/rok spracovanej suroviny do 150 000 t/rok spracovanej suroviny
5. Priemyselná výroba cukroviniek a sirupov bez limitu
6. Liehovary nad 10 000 t/rok suroviny
7. Tukový priemysel (výroba rastlinných olejov a tukov) a výroba saponátových prostriedkov nad 20 000 t/rok výrobkov do 20 000 t/rok výrobkov
8. Mliekárne a priemyselné výrobne mliečnych výrobkov bez limitu
9. Priemyselné zariadenia na spracovanie rýb a výrobu rybieho oleja bez limitu
10. Konzervárne a baliarne živočíšnych a rastlinných výrobkov nad 100 t/rok výrobkov
11. Ostatné špeciálne technológie potravinárskeho priemyslu nad 100 t/rok výrobkov
12. Ostatné biotechnológie bez limitu
13. Dopravné a spojové stavby a zariadenia
Príslušný orgán: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky1)
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky2)
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Výstavba diaľnic a ciest pre motorové vozidlá vrátane objektov bez limitu  
2. Výstavba, prestavba alebo rozšírenie jestvujúcej cesty I. a II. triedy 10 km a viac súvislej dľžky do 10 km súvislej dľžky
3. Výstavba železničných dráh nad 20 km do 20 km
4. Železničné stanice    
  - osobné nad 3 koľaje do 3 koľají
  - zmiešané (nákladné + osobné) nad 5 koľají do 5 koľají
  - zriaďovacie nad 10 koľají  
  - nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy nad 3 koľaje  
  - kontajnerové prekladiská nad 3 koľaje do 3 koľají
  - pohraničné prechodové nad 8 koľají  
5. Rušňové a vozňové depá nad 6 stojísk do 6 stojísk
6. Dezinfekčné stanice (koľajiská) nad 100 vozňov/deň do 100 vozňov/deň
7. Odstavné stanice (koľajiská) nad 30 súprav/deň do 30 súprav/deň
8. Električkové dráhy, lanové dráhy a trolejbusové dráhy   bez limitu
9. Obchodné prístavy, prístavné móla na nakladanie a vykladanie, ktoré sú pripojené k zemi a vonkajšie prístavy (okrem železničných mól) pre plavbu lodí s výtlakom nad 1 350 t pre plavbu lodí s výtlakom do 1 350 t
10. Vnútrozemské vodné cesty a prístavy vrátane prístavných zariadení pre vnútrozemskú vodnú dopravu pre plavbu lodí s výtlakom nad 1 350 t pre plavbu lodí s výtlakom do 1 350 t
11. Výstavba letísk s hlavnou vzletovou a pristávacou dráhou s dľžkou štartovacej dráhy 2 100 m a viac vzletové a pristávacie dráhy do 2 100 m
12. Špeciálne dráhy (ozubnicové dráhy a metro)   bez limitu
13. Objekty na opravy a údržbu automobilovej techniky s kapacitou nad 50 opravárenských miest s kapacitou od 30 do 50 opravárenských miest
14. Zariadenia pre rozhlasové a televízne vysielače   od 500 kW výstupného výkonu
15. Rádiolokačné zariadenia primárne s výkonom nad 750 W a frekvenciou nad 1 GHz  
14. Zmeny vo využívaní krajiny
Príslušný orgán: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Vrty na zásobovanie pitnou vodou s očakávanou výdatnosťou nad 100 l/s
2. Zásahy do územia, ktoré môžu spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov bez limitu
3. Odber geotermálnych vôd bez limitu
15. Účelové objekty na šport, rekreáciu a cestovný ruch
Príslušný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky1)
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky2)
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Výstavba športových, rekreačných a turistických ubytovacích zariadení vrátane kempingov a iných objektov, hotelové komplexy a súvisiace zariadenia v chránených územiach bez limitu v intraviláne nad 500 ubytovacích miest, v extraviláne bez limitu
2. Prístavy na vodné športy (vrátane mól, skladových priestorov, opravárenských dielní a pod.) od 100 miest pre plavidlá
3. Rekreačné prístavy pre jachty a malé člny bez limitu
4. Zjazdové trate, bežecké trate, lyžiarske vleky, skokanské mostíky, lanovky a ostatné zariadenia umiestnené v chránených územiach nezahrnuté v časti A
5. Trvalé pretekárske trate a skúšobné trate pre motorové vozidlá bez limitu
6. Trvalé kempy a miesta pre karavany bez limitu
7. Tematické parky bez limitu
16. Vojenské stavby
Príslušný orgán: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
Pol. číslo Činnosť, objekty a zariadenia Prahové hodnoty
Časť A (povinné hodnotenie) Časť B (zisťovacie konanie)
1. Vojenské priestory a zariadenia na výcvik, ak si vyžadujú plochu nad 100 ha
Príloha č. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
NÁLEŽITOSTI ZÁMERU
I. Základné údaje o navrhovateľovi
  1. Názov.
2. Identifikačné číslo.
3. Sídlo.
4. Oznámenie oprávneného zástupcu navrhovateľa.
II. Základné údaje o zámere1)
  1. Názov.
2. Účel.
3. Projektant.
4. Užívateľ.
5. Charakter činnosti (nová činnosť, zmena činnosti a podobne).
6. Miesto realizácie.
7. Termín začatia a ukončenia činnosti.
8. Stručný opis technického a technologického riešenia.
9. Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite (jej pozitíva a negatíva).
10. Celkové náklady.
11. Zoznam dotknutých obcí.
12. Názov dotknutého orgánu.
13. Názov povoľujúceho orgánu.
14. Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice.2)
III. Základné informácie o súčasnom stave životného prostredia dotknutého územia3)
  1. Charakteristika prírodného prostredia.
2. Krajina, stabilita, ochrana, scenéria.
3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra, kultúrnohistorické hodnoty územia.
4. Súčasný stav kvality životného prostredia.4)
IV. Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na životné prostredie a možnostiach opatrení na ich zmiernenie1)
  1. Údaje o priamych vplyvoch.
1.1. Požiadavky na vstupy (napríklad záber pôdy, spotreba vody, ostatné surovinové a energetické zdroje, dopravná a iná infraštruktúra, nároky na pracovné sily, iné nároky).
1.2. Údaje o výstupoch (napríklad zdroje znečistenia ovzdušia, odpadové vody, iné odpady, zdroje hluku, vibrácií, žiarenia, tepla a zápachu, iné očakávané vplyvy, napríklad vyvolané investície) .
1.3. Posúdenie dopadov na zdravotný stav obyvateľstva.
2. Posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a časového priebehu pôsobenia.
3. Predpokladaný vplyv presahujúci štátne hranice.
4. Vyvolané súvislosti, ktoré môžu vplyvy spôsobiť s prihliadnutím na súčasný stav životného prostredia v dotknutom území (so zreteľom na stupeň existujúcej ochrany prírody, prírodných zdrojov, kultúrnych pamiatok).
5. Ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti.
6. Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov činnosti.
7. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala.
8. Posúdenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou.
9. Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov.
V. Mapová a iná obrazová dokumentácia k údajom podľa bodov II a III
VI. Doplňujúce informácie k zámeru
  1. Zoznam textovej a grafickej dokumentácie, ktorá sa vypracovala pre zámer a zoznam hlavných použitých materiálov.
2. Zoznam vyžiadaných vyjadrení a stanovísk.
3. Ďalšie doplňujúce informácie o doterajšom postupe prípravy zámeru a posudzovaní jeho predpokladaných vplyvov.
VII. Miesto a dátum vypracovania zámeru
VIII. Potvrdenie správnosti údajov
  1. Meno spracovateľa zámeru.
2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu navrhovateľa.
Príloha č. 2a k zákonu č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 2a k zákonu č. 127/1994 Z. z.
KRITÉRIÁ PRE ZISŤOVACIE KONANIE
I. Povaha a rozsah navrhovanej činnosti
1. Rozsah navrhovanej činnosti (vyjadrený v technických jednotkách).
2. Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými).
3. Požiadavky na vstupy (najmä záber pôdy, potreba vody, potreba surovín a celkové využitie prírodných zdrojov, potreba energetických zdrojov a pod.).
4. Údaje o výstupoch (najmä znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach a iné očakávané vplyvy).
5. Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva.
6. Ovplyvňovanie pohody života.
7. Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia.
8. Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou činnosti.
II. Miesto vykonávania navrhovanej činnosti
Pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na
1. súčasný stav využitia územia,
2. súlad navrhovanej činnosti s územno-plánovacou dokumentáciou,
3. relatívny dostatok, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti,
4. únosnosť prírodného prostredia, najmä pokiaľ ide o tieto oblasti:
4.1. močiare,
4.2. pobrežné oblasti (riek, jazier, nádrží),
4.3. pohoria a lesy,
4.4. chránené územia (napr. chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia, prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka, chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd),
4.5. oblasti významné z hľadiska výskytu, ochrany a zachovania vzácnych druhov fauny a flóry,
4.6. oblasti, v ktorých už bola vyčerpaná únosnosť prírodného prostredia,
4.7. husto obývané oblasti,
4.8. historicky, kultúrne alebo archeologicky významné oblasti.
III. Význam očakávaných vplyvov
Význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch I. a II. s prihliadnutím najmä na
1. pravdepodobnosť vplyvu,
2. rozsah vplyvu (napr. veľkosť dotknutej geografickej oblastiĺ a veľkosť dotknutej populácie),
3. pravdepodobnosť vplyvu presahujúceho štátne hranice,
4. veľkosť a komplexnosť vplyvu,
5. trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu.
Príloha č. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
SPRÁVA O HODNOTENÍ
ČASŤ A
Základné údaje
I. Základné údaje o navrhovateľovi
1. Názov.
2. Identifikačné číslo.
3. Sídlo.
II. Základné údaje o zámere1)
1. Názov.
2. Účel.
3. Užívateľ.
4. Umiestnenie (katastrálne územie).
5. Dôvod umiestnenia v danej lokalite.
6. Termín začatia a ukončenia.
7. Stručný opis technického a technologického riešenia.
8. Súčasne predkladané varianty zámeru.
9. Celkové náklady.
10. Zoznam dotknutých obcí.
11. Dotknutý orgán.
12. Povoľujúci orgán.
13. Vyjadrenie o vplyvoch zámeru presahujúcich štátne hranice.2)
ČASŤ B
Údaje o priamych vplyvoch činnosti na životné prostredie1)
I. Požiadavky na vstupy
1. Pôda.
1.1. Záber pôdy celkom (ha, poľnohospodársky pôdny fond, lesný pôdny fond, bonita), z toho dočasný a trvalý záber.
1.2. Chránené územia, chránené výtvory a pamiatky.
1.3. Ochranné pásma.
2. Voda.
2.1. Odber vody celkom, maximálny a priemerný odber (m3/hod., m3/rok), z toho voda pitná, úžitková.
2.2. Zdroj vody (verejný vodovod, povrchový zdroj, iný), umiestnenie odberného zariadenia.
2.3. Spotreba vody celkom (m3/hod., m3/rok).
3. Ostatné surovinové a energetické zdroje.
3.1. Druh.
3.2. Ročná spotreba.
3.3. Spôsob získavania (vlastný zdroj, dovoz).
4. Nároky na dopravu a inú infraštruktúru.
5. Nároky na pracovné sily.
6. Nároky na zastavané územie.
II. Údaje o výstupoch
1. Ovzdušie.
1.1. Hlavné bodové zdroje znečistenia ovzdušia (osobitne uvádzať pre nebezpečné znečisťujúce látky a zapáchajúce látky)
  - technologický proces produkujúciznečistenie,
  - množstvo a koncentrácia emltovaných znečisťujúcich látok v príslušných jednotkách (hlavne tuhé emisie, oxidy síry, oxidy dusíka, oxidy uhlíka, ťažké kovy, uhľovodíky, halogénové deriváty uhľovodíkov a ďalšie charakteristické znečisťujúce látky),
  - spôsob zachytávania emisií (typ odlučovacieho zariadenia a projektovaná kapacita, účinnosť, životnosť),
  - spôsob merania emisií,
  - dodávateľ odlučovacleho zariadenia.
1.2. Hlavné plošné zdroje znečistenia ovzdušia (skládky prašných surovín a tuhých odpadov, odkaliská, stavebné práce, veterná erózia)
  - druh zdroja,
  - príslušný technologický proces,
  - rozloha plošného zdroja,
  - pôsobenie zdroja (stále, pravidelné, náhodné),
  - množstvo a koncentrácia emitovaných znečisťujúcich látok v príslušných jednotkách.
2. Voda.
2.1. Celkové množstvo vypúšťaných odpadových vôd v m3/rok, z toho priamo do recipientu, verejnej kanalizácie, čistiarne odpadových vôd (spoločnej, vlastnej).
2.2. Technologický proces, pri ktorom odpadové vody vznikajú.
2.3. Typ, projektovaná kapacita a účinnosť čistiarne odpadových vôd v rozhodujúcich ukazovateľoch znečistenia.
2.4. Charakter recipientu (vodárenský tok, trieda čistoty, prietok, rýchlosť prietoku).
2.5. Vypúšťané znečistenia v príslušných jednotkách (priemerné a maximálne hodnoty), BSK5, CHSK5, fosfor, dusík, charakteristické chemické, biologické a mikrobiologické ukazovatele, rádioaktivita, teplota vody, celkové rozpustné a nerozpustné látky.
2.6. Iné charakteristické senzorické a organické ukazovatele akosti vody (napríklad hlavne toxické látky, ťažké kovy, organicky viazaný chlór a uhlík).
2.7. Ovplyvnenie prúdenia a režimu povrchových a podzemných vôd.
3. Odpady.
3.1. Druh odpadu.
3.2. Kategória odpadu (ostatný, zvláštny, nebezpečný).3)
3.3. Technologický postup, pri ktorom odpad vzniká.
3.4. Množstvo odpadu v t/rok.
3.5. Spôsob nakladania s odpadmi.
4. Hluk a vibrácie.
5. Žiarenie a iné fyzikálne polia (tepelné, magnetické a iné).
6. Teplo, zápach a iné výstupy.
7. Doplňujúce údaje.
7.1. Očakávané vyvolané investície.
7.2. Významné terénne úpravy a zásahy do krajiny.
ČASŤ C
Komplexná charakteristika a hodnotenie vplyvov na životné prostredie
I. Charakteristika hraníc dotknutého územia
II. Charakteristika súčasného stavu životného prostredia dotknutého územia
1. Základné charakteristiky prírodného prostredia.
1.1. Horninové prostredie.
1.1.1. Geologická stavba a inžiniersko-geologické vlastnosti hornín.
1.1.2. Geodynamické javy (zosuvy, seizmicita, erózia a iné) .
1.1.3. Ložiská nerastných surovín.
1.1.4. Geomorfologické pomery (energia, sklonitosť, členitosť).
1.2. Ovzdušie.
1.2.1. Zrážky (priemer, extrémy, povrchový odtok, výpar, vsakovanie).
1.2.2. Teploty (priemer, extrémy, mrazové a ľadové dni, inverzie).
1.2.3. Veternosť (smery, početnosť, sila vetra, smer prevládajúcich vetrov).
1.3. Voda.
1.3.1. Vodné toky (prietoky, režim, kvalita).
1.3.2. Vodné plochy (rozloha, objem, kvalita).
1.3.3. Podzemné vody (hĺbka hladiny, režim, prúdenie, kvalita).
1.3.4. Pramene a pramenné oblasti (výdatnosť, kvalita, chemické zloženie, odber vody).
1.3.5. Termálne a minerálne pramene (výdatnosť, chemické zloženie, odber vody).
1.3.6. Vodohospodársky chránené územia.
1.4. Pôdy.
1.4.1. Pôdne typy, druhy a ich bonita (poľnohospodársky pôdny fond, lesný pôdny fond).
1.4.2. Stupeň náchylnosti na mechanickú a chemickú degradáciu.
1.5. Fauna, flóra a vegetácia.
1.5.1. Charakteristika biotopov a ich významnosť.
1.5.2. Chránené vzácne a ohrozené druhy a biotopy.
1.5.3. Významné migračné koridory živočíchov.
2. Krajina, scenéria, ochrana, stabilita.
2.1. Štruktúra krajiny.
2.2. Scenéria krajiny (napr. typ, osobitosť, estetické pôsobenie scenérie).
2.3. Chránené územia a ochranné pásma.
2.4. Osobitne chránené druhy živočíchov a rastlín.
2.5. Chránené stromy.
2.6. Územný systém ekologickej stability (miestny, regionálny, nadregionálny).
3. Obyvateľstvo, jeho aktivity, infraštruktúra a kultúrnohistorické hodnoty územia.
3.1. Obyvateľstvo (napr. počet obyvateľstva podľa obcí, veková štruktúra, zdravotný stav, zamestnanosť, dochádzka do zamestnania, väzba na domov, kultúrna tradícia, environmentálne vedomie a postoje obyvateľstva).
3.2. Sídla.
3.3. Priemyselná výroba.
3.4. Poľnohospodárska výroba.
3.5. Lesné hospodárstvo.
3.6. Doprava a dopravné plochy.
3.7. Produktovody.
3.8. Služby.
3.9. Rekreácia a cestovný ruch.
3.10. Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti.
3.11. Archeologické a paleontologické náleziská, geologické lokality (skalné výtvory krasové, erózia) a ďalšie.
4. Kontaminácia, zraniteľnosť a únosnosť prostredia.
4.1. Charakteristika zdrojov znečistenia a ich vplyv na životné prostredie.
4.1.1. Znečistenie ovzdušia.
4.1.2. Znečistenie povrchových a podzemných vôd.
4.1.3. Kontaminácia pôd a pôdy ohrozené eróziou.
4.1.4. Znečistenie horninového prostredia.
4.1.5. Skládky, smetiska, devastované plochy.
4.1.6. Iné zdroje znečistenia.
4.1.7. Poškodenie vegetácie imisiami.
4.1.8. Ohrozené biotopy živočíchov.
4.1.9. Súčasný zdravotný stav obyvateľstva a celková kvalita životného prostredia pre človeka.
4.2. Syntéza hodnotenia súčasných environmentálnych problémov.
5. Ekologická únosnosť (súčasný stav).
5.1. Zraniteľnosť horninového prostredia.
5.2. Zraniteľnosť reliéfu.
5.3. Zraniteľnosť povrchových a podzemných vôd.
5.4. Zraniteľnosť pôd.
5.5. Zraniteľnosť ovzdušia.
5.6. Zraniteľnosť vegetácie a živočíšstva a ich biotopov.
5.7. Zraniteľnosť faktorov pohody a kvality života človeka. 5.8. Syntéza ekologickej
5.8. Syntéza ekologickej únosnosti územia a jeho klasifikácia podľa zraniteľnosti.
6. Posúdenie očakávaného vývoja územia, ak by sa činnosť nerealizovala.
7. Hodnotenie súladu činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou.
III. Hodnotenie predpokladaných vplyvov činnosti na životné prostredie a odhad ich významnosti1)
(predpokladané vplyvy priame, nepriame, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, dočasné, dlhodobé a trvalé, vyvolané počas výstavby a realizácie)
1. Vplyvy na obyvateľstvo.
1.1. Počet obyvateľov ovplyvnených účinkami činnosti v dotknutých obciach.
1.2. Zdravotné riziká, sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti.
1.3. Narušenie pohody a kvality života.
1.4. Prijateľnosť činnosti pre dotknuté obce (napr. podľa názorových stanovísk a pripomienok dotknutých obcí, sociologického prieskumu medzi obyvateľmi dotknutých obcí).
1.5. Iné vplyvy.
2. Vplyvy na prírodné prostredie.
2.1. Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery.
2.2. Vplyvy na ovzdušie, miestnu klímu a hlukovú situáciu (napr. množstvo a koncentrácia emisií, teplotné inverzie, hluk, vibrácie, zápach, žiarenie).
2.3. Vplyvy na povrchovú a podzemnú vodu (napr. kvalitu, režimy, odtokové pomery, zásoby).
2.4. Vplyvy na pôdu (napr. spôsob využívania, kontaminácia, pôdna erózia).
2.5. Vplyvy na genofond a biodiverzitu, napr. vplyvy na flóru, vegetáciu, faunu a ekosystémy (chránené, vzácne, ohrozené druhy a ich biotopy, migračné koridory živočíchov, zdravotný stav vegetácie a živočíšstva atď.).
3. Vplyvy na krajinu.
3.1. Vplyvy na štruktúru a využívanie krajiny.
3.2. Vplyvy na scenériu krajiny.
3.3. Vplyvy na chránené územia a ochranné pásma.
3.4. Vplyvy na územný systém ekologickej stability.
3.5. Iné vplyvy.
4. Vplyvy na urbárny komplex a využívanie zeme.
4.1. Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky, paleontologické a archeologické náleziská, štruktúru sídiel, architektúru a budovy.
4.2. Vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy (napr. miestne tradície).
4.3. Vplyvy na poľnohospodársku výrobu.
4.4. Vplyvy na priemyselnú výrobu.
4.5. Vplyvy na dopravu (miestne komunikácie, cestnú, železničnú, kombinovanú, leteckú a lodnú dopravu).
4.6 Vplyv nadväzujúcich stavieb, činnosti a infraštruktúry (výstavba nových komunikácií, inžinierskych sietí, bytová výstavba atď.).
4.7. Vplyvy na služby, rekreáciu a cestovný ruch.
4.8. Vplyvy na infraštruktúru.
4.9. Iné vplyvy.
5. Priestorová syntéza vplyvov činnosti v území.
5.1 Predpokladaná antropogénna záťaž územia, jej vzťah k ekologickej únosnosti územia (priestorová syntézanegatívnych vplyvov na obyvateľstvo, prírodné prostredie, krajinu, urbánny komplex a využitie zeme).
5.2. Priestorové rozloženie predpokladaných preťažených lokalít územia.
5.3. Priestorová syntéza pozitívnych vplyvov činnosti.
6. Komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti a ich porovnanie s platnými právnymi predpismi.
7. Prevádzkové riziká a ich možný vplyv na územie (možnosť vzniku havárií).
IV. Opatrenia navrhnuté na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie
(osobitne uviesť opatrenia počas doby výstavby, prevádzky činnosti, opatrenia pre prípad vzniku havárií)1)
1. Územnoplánovacie opatrenia.
2. Technické opatrenia (napr. zmena technológií, surovín, harmonogramu výstavby, sanácia územia, záchranné prieskumy).
3. Kompenzačné opatrenia.
4. Iné opatrenia.
5. Vyjadrenie k technicko-ekonomickej realizovateľnosti opatrení.
V. Porovnanie variantov činnosti a návrh optimálneho variantu
(vrátane porovnania s variantom, ak by sa daná činnosť nerealizovala)
1. Tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu.
2. Výber optimálneho variantu alebo stanovenie poradia vhodnosti pre posudzované varianty.
VI. Návrh programu monitorovania a programu poprojektovej analýzy
  1. Program monitorovania od začatia výstavby, v priebehu výstavby a počas činnosti.
  2. Návrh kontroly dodržiavania stanovených podmienok.
VII. Použité metódy v procese hodnotenia vplyvov a spôsob získavania údajov o súčasnom stave životného prostredia v území, kde sa má činnosť realizovať.
VIII. Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o hodnotení
IX. Zoznam príloh správy o hodnotení (grafické, mapové, tabuľkové a fotodokumentácia)
X. Všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie
XI. Zoznam riešiteľov a organizácií, ktoré sa na vypracovaní správy o hodnotení podieľali, ich podpis (pečiatka)
XII. Zoznam doplňujúcich analytických správ a štúdií, ktoré sú k dispozícii u navrhovateľa
XIII. Dátum a potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa
Príloha č. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
ZÁVEREČNÉ STANOVISKO
I. Základné údaje o navrhovateľovi
1. Názov.
2. Identifikačné číslo.
3. Sídlo.
II. Základné údaje o zámere
1. Názov.
2. Účel.
3. Užívateľ.
4. 5. Umiestnenie (katastrálne územie). Termín začatia a ukončenia.
6. Stručný opis technického a technologického riešenia.
III. Opis priebehu posudzovania
1. Kedy a kto vypracoval správu o hodnotení.
2. Kedy a kto posúdil správu o hodnotení a aké boli stanoviská.
3. Kedy a ako bola správa o hodnotení prerokovaná s verejnosťou a aké sú závery prerokovania.
4. Ostatné závažné stanoviská, pripo-
mienky a odborné posudky, ktoré boli zaslané k správe o hodnotení.
IV. Celkové hodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti
V. Závery
1. Záverečné stanovisko k činnosti (súhlas, nesúhlas).
2. Odporúčaný variant.
3. Odporúčané podmienky pre etapu prípravy a realizácie činnosti.
4. Odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane zhodnotenia písomných stanovísk podľa § 18 tohto zákona.
5. Požadovaný rozsah poprojektovej analýzy.
VI. Potvrdenie správnosti údajov
1. Meno spracovateľov záverečného stanoviska.
2. Potvrdenie správnosti údajov podpisom oprávneného zástupcu, pečiatka.
3. Dátum vydania záverečného stanoviska.

Príloha č. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
ZOZNAM činností podliehajúcich medzinárodnému prerokovaniu z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice
1. Rafinérie ropy (s výnimkou závodov, ktoré vyrábajú len mazivá z ropy) a zariadenia na splynovanie a skvapalňovanie 500 a viac ton uhlia alebo bitúmenových bridlíc za deň.
2. Tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným výkonom 300 MW a viac, ďalej jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory (s výnimkou výskumných zariadení na výrobu a konverziu štiepnych a obohatených materiálov, ktorých maximálny tepelný výkon nepresahuje 1 kW trvalého za-taženia).
3. Zariadenia určené výhradne na výrobu alebo obohacovanie jadrového paliva, na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva alebo jeho skladovanie, ako aj na ukladanie a spracovanie jadrového paliva alebo jeho skladovanie, ako aj na ukladanie a spracovanie jadrového odpadu.
4. Veľké zariadenia na primárnu výrobu liatiny a ocele a na výrobu neželezných kovov.
5. Zariadenia na ťažbu, spracovanie a prepracovanie azbestu a výrobkov obsahujúcich azbest, na azbestocementové výrobky s ročnou produkciou viac ako 20 000 ton finálneho výrobku, na trecie materiály s ročnou produkciou viac ako 50 ton finálneho výrobku, na iné využitie azbestu presahujúce 200 ton za rok.
6. Komplexné chemické zariadenia.
7. Výstavba ciest pre motorové vozidlá a diaľnic, diaľkových železničných tratí a letísk s hlavnou rozjazdovou a pristávacou dráhou s dĺžkou 2 100 m a viac.
8. Ropovody a plynovody s potrubím s veľkou svetlosťou.
9. Obchodné prístavy a vnútrozemské vodné cesty a prístavy pre vnútrozemskú plavbu umožňujúce plavbu lodí s výtlakom viac ako 1 350 ton.
10. Zariadenia na odstraňovanie toxických a nebezpečných odpadov spaľovaním, chemickým spracovaním alebo skládkovaním.
11. Veľké priehrady a nádrže.
12. Zariadenia na odbery podzemných vôd v prípade, keď ročný objem odobratej vody je 10 mil. m3 alebo viac.
13. Výroba v množstve 200 ton a viac za deň vzduchosuchej buničiny a papiera.
14. Rozsiahla ťažba, získavanie a zušľachťovanie in situ kovových rúd a uhlia.
15. Veľko sklady na skladovanie ropy, výrobkov z ropy a chemikálií.
16. Veľkoplošné odlesňovanie.

Príloha č. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
VŠEOBECNÉ KRITÉRIÁ na určenie značne nepriaznivého vplyvu presahujúceho štátne hranice
Pri posudzovaní, či navrhovaná činnosť bude mať značne nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice, sa vychádza najmä z týchto kritérií:
1.
Rozsah
Navrhované činnosti, ktoré sú vo vzťahu k danému typu činnosti rozsiahle.
2.
Umiestnenie
Navrhované činnosti,
ktoré sa majú umiestniť v oblastiach osobitne citlivých alebo významných z hľadiska životného prostredia alebo v ich blízkosti (napríklad mokrade zahrnuté v Ramsarskej konvencii, národné parky, prírodné rezervácie, miesta osobitného vedeckého výskumu, archeologicky, kultúrne alebo historicky významné miesta),
v miestach, kde by mohli mať značné dopady na obyvateľstvo,
ktoré majú obzvlášť zložitý a potenciálne škodlivý vplyv vrátane tých činností, ktoré vyvolávajú závažné následky u ľudí a vzácnych druhov flóry, fauny alebo organizmov, ohrozujú súčasné alebo možné využitie dotknutej oblasti a vyvolávajú ďalšie zaťaženie, ktoré prostredie nie je schopné uniesť.
Týmto spôsobom sa posudzujú navrhované činnosti v blízkosti štátnych hraníc, ktoré by mohli mať značne nepriaznivý vplyv presahujúci štátne hranice.
Príloha č. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
Príloha č. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z.
OBSAH dokumentácie o hodnotení vplyvov činností presahujúcich štátne hranice
Dokumentácia o hodnotení vplyvov činností presahujúcich štátne hranice musí obsahovať najmä:
1. Popis navrhovanej činnosti a jej ciele.
2. V prípade potreby popis rozumných variantov (napr. ak ide o investície alebo technológie) navrhovanej činnosti a tiež variant neuskutočnenia tejto činnosti.
3. Popis tých zložiek a prvkov životného prostredia, ktoré budú pravdepodobne podstatne dotknuté navrhovanou činnosťou alebo jej variantom.
4. Popis možných vplyvov navrhovanej činnosti a jej variantov a odhad ich závažnosti.
5. Popis opatrení na minimalizáciu škodlivých vplyvov.
6. Uvedenie konkrétnych metód prognózovania a východiskových téz, na ktorých sú založené, ako aj zodpovedajúcich použitých údajov o životnom prostredí.
7. Poukázanie na nedostatočnú presnosť v znalostiach a na neurčitosti, ktoré sa zistili pri zhromažďovaní požadovaných informácií.
8. V prípade potreby návrh programov monitorovania, riadenia a iných plánov poprojektovej analýzy.
9. Zhrnutie netechnického charakteru vrátane použitia prostriedkov vizuálnej prezentácie materiálov (mapy, grafy a podobne).

Poznámky pod čiarou

1)
§ 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
2)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
3)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR, zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 128/1991 Zb., nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 52/1981 Zb., nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13/1987 Zb. o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd.
4)
Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z., zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
5)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z.
6)
§ 5 zákona č. 17/1992 Zb.
7)
§ 8 zákona č. 17/1992 Zb.
8)
Napríklad § 3, 15 a 18 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb., § 4 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb., § 2 až 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb., § 26 ods. 2 písm. a) a b), § 27 ods. 1 písm. a) a § 28 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 510/1991 Zb., § 6 zákona č. 28/1984 Zb. o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, § 15, 17 a 19 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., § 4 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 497/1991 Zb., § 4 písm. b), § 5 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve, § 4 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia, § 8, 15 a 16 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
9)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 62/1993 Z. z.
10)
11)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z., zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení zákona č. 229/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z. (úplné znenie č. 14/1994 Z. z.), zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb.
12)
13)
Napríklad § 4 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady, § 28 a 29 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z.
14)
15)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
16)
Napríklad zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení zákona č. 383/1990 Zb. a zákona č. 558/1991 Zb., nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 419/1990 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva, nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 148/1971 Zb. o ochrane hospodárskeho a služobného tajomstva v znení nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 420/1990 Zb., § 17 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.
17)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. (úplné znenie č. 332/1992 Zb.).Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 62/1976 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a organizácii podnikových archívov.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 63/1976 Zb., ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov a upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (škartácii) písomností.
18)
Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, vyhláška Slovenského geologického úradu č. 415/1992 Zb. o udeľovaní povolení na vykonávanie geologických prác a o spôsobe overovania odbornej spôsobilosti pracovníkov, vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 111/1993 Z. z. o vydávaní odborných posudkov vo veciach ochrany ovzdušia alebo odpadov, ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb, vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 208/1993 Z. z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom.
1)
Uvádza sa pre každý variant.
2)
Uvádza sa aj pre zámery nepodliehajúce posudzovaniu podľa tretej časti zákona.
3)
Údaje z  dokumentov územných orgánov štátnej správy o stave životného prostredia v dotknutom území.
4)
Najmä zložiek, ktoré môžu byť dotknuté predkladaným zámerom (voda, pôda, ovzdušie, horniny, geodynamické javy a  iné).
1)
Uvádza sa pre každý variant.
2)
Uvádza sa aj pre zámery nepodliehajúce posudzovaniu podľa tretej časti zákona.
3)
Údaje z  dokumentov územných orgánov štátnej správy o stave životného prostredia v dotknutom území.
3)
Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 1. augusta 1991, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov, uverejnené v čiastke 69/1991 Zb.
1)
Jadrové eleketrárne  a jadrové reaktory prestávajú byť takými zariadeniami, keď je z ich územia trvalo odstránené jadrové palivo a kontaminácia rádioaktívnymi nuklidmi.
1)
pre položky č. 1 - 9
2)
pre položku č. 3
1)
pre položky č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 13, 14
2)
pre položky č. 1, 8, 10, 11, 12, 13, 14
3)
pre položky č. 14, 15
1)
pre položky č. 1 - 7
2)
pre položku č. 6
1)
pre položky č. 1 - 15
2)
pre položku č. 10
1)
pre položky č. 1, 3, 4, 5, 6, 7
2)
pre položky č. 1, 2, 4, 5, 6