Novela zákona o dani z príjmov účinná od 1. októbra 2020 komplexne upravuje pravidlá zdaňovacích období a podávania daňových priznaní pri zrušení a zániku daňovníkov. Zavádza sa osobitné zdaňovacie obdobie pri nariadenej dodatočnej likvidácii (§ 41 ods. 14), pri zrušení daňovníka súdom po predpoklade úpadku (§ 41 ods. 13) a spresňuje sa koniec zdaňovacieho obdobia pri zamietnutí a zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 41 ods. 8). V novom § 49 ods. 13 sa ukladá povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň za tieto obdobia poslednému štatutárnemu orgánu zapísanému v obchodnom registri pred výmazom daňovníka. Ustanovenia o zdaňovacom období pri zmene sídla do zahraničia a pri prechode na hospodársky rok sa legislatívno-technicky presúvajú do novooznačených odsekov § 41 a aktualizuje sa poznámka pod čiarou 133.

Najdôležitejšie zmeny

1. 1
   Povinnosť posledného štatutára podať daňové priznanie po výmaze (§ 49 ods. 13)

   Za daňovníka zrušeného po neúspešnom konkurze, po predpoklade úpadku alebo po dodatočnej likvidácii podáva daňové priznanie a platí daň posledný štatutárny orgán zapísaný pred výmazom.

   → § 49 ods. 13, § 52zzg, § 52zzg ods. 1, § 52zzg ods. 2, § 52zzg ods. 3
2. 2
   Zdaňovacie obdobie a základ dane pri dodatočnej likvidácii (§ 41 ods. 14, § 14 ods. 2)

   Zavádza sa samostatné zdaňovacie obdobie pri dodatočnej likvidácii od obnovenia zápisu v obchodnom registri do výmazu, pričom základ dane sa zisťuje z výsledku hospodárenia bez odpočtu strát.

   → § 41 ods. 14, § 14 ods. 2