Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok.

Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny v dobe od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948.

Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť občanov umiestnených v školských zariadeniach pre výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy.¹)

Za zamestnanie sa považuje aj príprava na vstup do náboženského rádu (tzv. noviciát), najviac však doba dvoch rokov; za mesačný hrubý zárobok sa pritom považuje fiktívny zárobok.

Ako zamestnanie sa hodnotí dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej po 30. septembri 1948 do 30. apríla 1990. Podmienkou pritom je zaplatenie poistného; ak sa za toto obdobie vymeriava poistné po 30. apríli 1990, vymerá sa vo výške 50 Kčs mesačne. Zaplatenie poistného sa však nevyžaduje, ak ide o činnosť manželky jednotlivo hospodáriaceho roľníka pred 1. januárom 1969. Na dobu, za ktorú nebolo zaplatené poistné, do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok, sa prihliadne ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.

Dobou inej vojenskej služby je doba

Ako doba inej vojenskej služby sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia), najdlhšie však do 9. mája 1945, v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v čase neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov²) alebo príslušníkov týchto armád, ktorí boli za trestné činy spáchané v ich službách odsúdení podľa retribučných predpisov.³)

Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dobou odbojovej činnosti a väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody sa rozumie

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.

Doby bojovej činnosti a poľnej služby sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dobou nezamestnanosti je doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii príslušného štátneho orgánu ako uchádzač o zamestnanie.

Dobou nezamestnanosti je aj doba pred 9. májom 1945, po ktorú občan nebol alebo nemohol byť zamestnaný v čase neslobody z dôvodu politického, národnostného alebo rasového útlaku, a doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v robotníckom hnutí.

Doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie, sa preukazuje potvrdením príslušného štátneho orgánu, ktorý občana viedol v tejto evidencii.

Za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do tejto starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa, ktorého matka zomrela, a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu.

Dobou, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, sa rozumie aj doba poberania týchto dávok priznaných dobrovoľne.

Doba prípravy na pracovné uplatnenie sa započítava ako náhradná doba, ak sa vykonávala podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.

Za blízke osoby sa považujú manželia a príbuzní v priamom rade, deti uvedené v § 7 ods. 1, súrodenci, zať a nevesta, a to ktoréhokoľvek z manželov. Podmienka osobnej starostlivosti o blízku osobu pri výkone zamestnania sa považuje za splnenú len vtedy, ak sa zamestnanie vykonáva za takých podmienok, najmä so skrátením pracovného času, ktoré nebránia riadnemu výkonu osobnej starostlivosti.

Za zamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí (§ 43) alebo expert v zahraničí (§ 44). Táto doba sa preukazuje potvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba.

K § 11 písm. b) zákona

Poistné sa platí na základe prihlášky na účet príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia. Poistné sa platí najskôr za dobu po 30. apríli 1990.

Platenie poistného sa ukončuje na základe odhlášky.

Poistné sa platí za celý kalendárny mesiac. Pokiaľ sa občan s príslušným orgánom nedohodne inak, platí sa vopred a v mesačných splátkach.

Ustanovenia § 63 ods. 5, § 64 ods. 4, § 65 a § 72 ods. 1 až 4 platia tu obdobne.

Hrubými zárobkami sú zo zamestnania vykonávaného

Hrubými zárobkami sú aj

Hrubými zárobkami občana, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní, je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.

Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v § 60 zákona, sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával, dosahované v rozhodnom období.

Za hrubý zárobok občana, ktorý bol pred 1. májom 1990 poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca, sa za dobu samostatnej zárobkovej činnosti považuje suma 1000 Kčs mesačne.

Ak sa za hrubé zárobky u niektorých skupín občanov považuje pevne určená suma (ďalej len „fiktívny zárobok“), je táto suma 1600 Kčs mesačne, a ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách podľa § 34 a 38 zákona alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja podľa § 63 ods. 4 zákona alebo občana vykonávajúceho civilnú službu (§ 56a), je táto suma 2000 Kčs mesačne.

Mesačný priemer hrubých zárobkov sa určí z úhrnu zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 a 2 za kalendárne roky, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. Ak sú v kalendárnych rokoch vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.

Hrubým zárobkom za jednotlivý celý kalendárny rok na určenie piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov je úhrn zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 a 2 započítateľných v tomto roku. Ak sú v kalendárnom roku vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.

Za kalendárny rok so zárobkami sa nepovažuje kalendárny rok, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, pokiaľ zamestnanie netrvalo celý kalendárny rok; za prvý vstup do zamestnania sa pritom nepovažuje doba štúdia po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky, pokiaľ je to pre občana výhodnejšie.

Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v tomto roku. Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v kalendárnych rokoch so zárobkami. Doba predchádzajúca vstupu do zamestnania a doba od vzniku nároku na dôchodok do konca kalendárneho roka sa pritom posudzuje ako doba uvedená v odseku 7.

Ak nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok vznikol v kalendárnom roku,

Do kalendárneho roka sa zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok.

Z kalendárneho roka sa vylučujú:

V kalendárnom roku sa však náhradné doby uvedené v § 9 ods. 1 písm. e), g), h) a k) zákona a doby sústavnej prípravy na budúce povolanie v období, v ktorom sa dosiahol zárobok, nevylučujú a zárobok dosiahnutý v týchto dobách sa započítava do hrubých zárobkov, ak je takto určený hrubý zárobok v kalendárnom roku vyšší.

Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov podľa odseku 1 sa do obdobia, z ktorého sa priemerný mesačný zárobok zisťuje, zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok; z tohto obdobia sa však vylučujú doby uvedené v odseku 7, ak boli vylúčené už pri určení hrubých zárobkov za kalendárny rok.

Za uvoľnenie v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení sa na účely určenia rozhodného obdobia považuje prevedenie alebo uvoľnenie občana z doterajšieho zamestnania podľa osobitných predpisov.²⁵)

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením veku 28 rokov alebo podľa § 34 a 38 zákona alebo § 56a, a občana, ktorý utrpel úraz pri osobitných druhoch činností za okolností uvedených v § 59, sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním sa posudzuje podľa pracovnoprávnych predpisov.

Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel lekár pri záchranných prácach pod zemou v hlbinných baniach pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel príslušník závodného požiarneho zboru pri zásahu.

Chorobami z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených. Ak u občana ide o chorobu z povolania, posudzuje a hlásenie podáva príslušný orgán štátnej zdravotníckej správy.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov.

Do potrebnej doby starostlivosti o dieťa uvedenej v odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať

Podmienka výchovy dieťaťa sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa

Pre zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie zamestnanie sa posudzuje zamestnanie vykonávané v cudzine po vzniku nároku na tento dôchodok ako zamestnanie vykonávané v Československej socialistickej republike, ak ide o pracovníkov v zahraničí, expertov v zahraničí a občanov uvedených v § 45 a s výnimkou § 23 ods. 2 zákona o zápočet doby zamestnania v cudzine podľa § 10.

Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok.

Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu. Za sústavné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, pokiaľ občan je zúčastnený na nemocenskom zabezpečení z tejto dohody len preto, že je požívateľom invalidného dôchodku. Sústavným zamestnaním nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské zabezpečenie alebo ktoré netrvá aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich alebo zamestnanie vykonávané v rámci pracovnej rehabilitácie odporúčanej príslušným orgánom.

Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho zamestnania, ak sa na jeho výkon vyžaduje oveľa nižšia kvalifikácia, než ktorá sa požadovala na výkon doterajšieho zamestnania, alebo v ňom nie je využitá odborná a úzko zameraná kvalifikácia získaná v doterajšom zamestnaní, a ak výkonom nového zamestnania občanovi poklesne zárobok spravidla aspoň o polovicu zárobku, ktorý dosahoval v doterajšom zamestnaní, prípadne na doterajšom pracovisku. Pritom doterajším pracoviskom sa rozumie pracovisko, kde občan využíval svoju kvalifikáciu, a z ktorého bol prevedený zo zdravotných dôvodov. Ustanovenie § 19 ods. 5 platí obdobne pre úpravu doterajšieho zárobku.

Celkom mimoriadnymi podmienkami sa rozumie najmä

Za podstatný pokles zárobku občana sa považuje, ak mesačný priemer jeho hrubých zárobkov zistený za posledných 12 mesiacov je nižší než porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu.

Hrubými zárobkami podľa odseku 1 sa rozumejú zárobky uvedené v § 11 ods. 1 s výnimkou

Pri určení priemeru hrubých zárobkov sa do obdobia, z ktorého sa priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby, doby, keď zamestnanie netrvalo, a doby keď občan nemal zárobok z iných dôvodov.

Podmienka podstatného poklesu zárobku pri priznávaní čiastočne invalidného dôchodku sa hodnotí

Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, ale neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona, po úprave o prepočítací koeficient. Ak sa občan stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie, je porovnateľným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov, ktoré dosahovali pracujúci v zamestnaní, na ktoré sa občan pripravoval, v období pred priznaním dôchodku, po úprave o prepočítací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku požíval občan invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok.

Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak priemer hrubých zárobkov občana nie je viac ako 1400 Kčs mesačne.

U občanov, ktorí pracujú v zahraničí, s výnimkou pracovníkov v zahraničí a expertov v zahraničí, sa podmienka podstatného poklesu zárobku neskúma.

Ak ide o samostatne zárobkovo činné osoby, skúma sa splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku zo zárobku dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok. Za zárobok sa na tieto účely považuje vymeriavací základ (§ 65).

Doterajšie zamestnanie je zamestnanie, ktoré občan pred vznikom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu naposledy vykonával alebo na ktoré sa po ukončení základnej školy sústavne pripravoval štúdiom alebo výcvikom. Za naposledy vykonávané zamestnanie sa však nepovažuje zamestnanie, v ktorom došlo ku zníženiu zárobkov a ktoré občan začal vykonávať len v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorá založila čiastočnú invaliditu, a zamestnanie, v ktorom sa nevyužila kvalifikácia, pokiaľ bolo alebo sa malo vykonávať po dobu spravidla kratšiu ako dva roky. Ak vznikol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, považuje sa za doterajšie to zamestnanie, pri výkone ktorého úraz vznikol alebo sa zistila choroba z povolania.

Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré kladie podobné požiadavky na občana ako doterajšie zamestnanie, spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok a nie je úplne vzdialené doterajšiemu zamestnaniu.

Zvlášť uľahčenými pracovnými podmienkami sa rozumejú najmä

Pri posudzovaní, aké zamestnania je občan ešte schopný vykonávať pri svojom dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave, sa vždy prihliada na možnosť rekvalifikácie na iné vhodné a primerané zamestnanie, a to najmä vzhľadom na vek občana, dosiahnutú kvalifikáciu a rozsah zachovaných pracovných schopností.

Invalidita (čiastočná invalidita) občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách a neboli vojakmi z povolania (§ 167), sa posudzuje až po ich prepustení z činnej služby; doklady o poškodení ich zdravia úrazom alebo ochorením vzniknutým v súvislosti so službou v ozbrojených silách zabezpečujú a predkladajú príslušné orgány ozbrojených síl.

Zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky sú postihnutia uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.

Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne, pokiaľ nalietal v kalendárnom roku

Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava dvojnásobne, pokiaľ výkonný letec uvedený v odseku 1 nalietal vyšší počet letových hodín alebo pokiaľ výkonný letec nalietal aspoň 50 letových hodín v kalendárnom roku pri skúšaní prototypov lietadiel alebo leteckých motorov a novovyrobených alebo opravených lietadiel alebo motorov.

Ak výkonný letec nalietal v kalendárnom roku nižší počet letových hodín, než je uvedený v odseku 1, prípadne v odseku 2, započítava sa mu len skutočná doba zamestnania výkonného letca, s výnimkou náhradných dôb.

Výsadkárovi - inštruktorovi Zväzu pre spoluprácu s armádou sa započítava jeden zoskok z lietadla za tri letové hodiny a jedno vysadenie z lietadla za pol letovej hodiny. Za jedno vysadenie z lietadla sa považuje každý uskutočnený let, pri ktorom došlo k vysadeniu najmenej jedného výsadkára.

Ak výkonný letec lietadla pre letecké práce alebo vrtuľníka alebo výkonný letec Zväzu pre spoluprácu s armádou vykonáva funkciu pilota-inštruktora alebo funkciu pilota-inšpektora, započítava sa mu každá hodina jedenapolnásobne.

Ak zamestnanie výkonného letca trvá len po časť kalendárneho roka alebo ak dôjde k zmene funkcie výkonného letca uvedenej v odseku 1, počet letových hodín sa pre jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné započítanie príslušnej časti roka úmerne zníži.

Pre najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku za výsluhu rokov výkonného letca a iného dôchodku platí suma uvedená v § 56 ods. 2 písm. b) zákona, a ak je jedným z vyplácaných dôchodkov dôchodok za výsluhu rokov vedúceho letovej prevádzky, suma uvedená v § 56 ods. 2 písm. c) zákona.

Na účely krátenia dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona upravuje o prepočítací koeficient podľa § 19 ods. 5 obdobne.

Príjmom zo zárobkovej činnosti je hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. d) včítane odmien z dohôd o pracovnej činnosti a peňažných dávok nemocenského zabezpečenia nahrádzajúcich pracovný príjem. Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, považuje sa za príjem z jej činnosti vymeriavací základ (§ 65). Za príjem občanov pracujúcich v zahraničí, s výnimkou pracovníkov uvedených v § 43 a 44, sa považuje príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vycestovaním do zahraničia.

Dôchodok sa skrátil od najbližšej mesačnej splátky dôchodku nasledujúcej po skutočnosti zakladajúcej krátenie podľa predpokladaného príjmu na podklade oznámenia organizácie, pre ktorú dôchodca pracuje. Vždy po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodcu sa krátenie dôchodku pre ďalšie obdobie upraví podľa výšky skutočne dosiahnutého príjmu z tejto činnosti. Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, skráti sa dôchodok vždy po uplynutí kalendárneho roka.

Krátenie dôchodku sa nemení, ak sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti zmení najviac o 50 Kčs mesačne.

Starostlivosťou vdovy o dieťa sa rozumie starostlivosť o vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov (§ 7 ods. 1).

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 písm. a) a b) sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj

Do doby sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie sa započítavajú aj opakované ročníky štúdia. Pri neukončenom štúdiu sa posudzuje ako doba štúdia na strednej a vysokej škole doba do dňa, ktorý je vyznačený na potvrdení školy o štúdiu. Dobou štúdia je doba, po ktorú sa štúdium prerušilo.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj doba štúdia popri zamestnaní, pokiaľ žiak (študent) nie je v tejto dobe zamestnaný.

Za povinnú školskú dochádzku sa na účely sociálneho zabezpečenia považuje aj doba školských prázdnin nadväzujúcich na ukončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ dieťa v tejto dobe nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú povinnosť.

Za zárobkovú činnosť sa nepovažuje pracovná činnosť nepresahujúca 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak

Pre priznanie a výšku sociálneho dôchodku sa neprihliada na pracovnú činnosť občana a jeho rodinného príslušníka nepresahujúcu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

Na účely poskytovania sociálneho dôchodku sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.

Pre nárok na úpravu dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, sa iným príjmom rozumie

Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vyrubenie príslušnej dane (poľnohospodárskej, z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší než tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol pracovať úplne pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos. Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa však nepovažuje príjem zo záhumienka.

Za občana, ktorý plní vyživovaciu povinnosť, sa vždy považujú manžel (manželka) a občan, ktorý poberá výchovné alebo prídavky na deti alebo ktorému sa vypláca sirotský dôchodok na vlastné (osvojené) dieťa.

Podmienka spoločnej domácnosti sa nepovažuje za splnenú, ak dôchodca alebo jeho rodinný príslušník uvedený v § 54 ods. 8 zákona je umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt, v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, a to odo dňa splatnosti štvrtej splátky dôchodku po dni umiestnenia.

Na účely úpravy dôchodku ako jediného zdroja príjmu sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.

Úprava starobného dôchodku pre súbeh s vyšším vdovským dôchodkom sa nemení, pokiaľ po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok jeho výška presiahne výšku vdovského dôchodku.

Ak sa starobný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.²⁹)

Ak sa invalidný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.²⁹)

Ak sa invalidný dôchodok priznáva dieťaťu spätne aj za dobu, po ktorú sa naň poskytovali prídavky na deti alebo výchovné, zúčtuje sa doplatok dôchodku s týmito vyplatenými dávkami; ak príplatok k prídavkom na deti alebo k výchovnému patril, zúčtuje sa doplatok dôchodku aj s týmto príplatkom.

Ak výchovné k dôchodku na dieťa patrí za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského zabezpečenia, vyplatí sa na výchovnom len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.

Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už výchovné vyplatilo. Výchovné za predchádzajúcu dobu sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za túto dobu inak patrili; podmienkou je, že na toto dieťa sa výchovné poskytlo len raz a že splnilo účel, na ktorý je určené.

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné jednému z manželov a na ostatné sa vypláca výchovné druhému z manželov, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí.

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného a prídavkov na deti doplatok do výšky výchovného, ktoré by mu inak patrilo na všetky tieto deti; podmienkou je, že u toho, z nemocenského zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, nie sú splnené podmienky pre priznanie doplatku k prídavkom na deti.³⁰)

Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami starostlivosti o deti.

Ustanovenia odsekov 2 a 5 platia tiež pre príplatok k výchovnému.

Ak sa priznáva starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok za dobu, po ktorú sa poskytol osobitný príspevok baníkom,³¹) zúčtuje sa doplatok týchto dôchodkov s vyplateným príspevkom; prípadný preplatok osobitného príspevku baníkom sa na žiadosť platiteľovi tejto dávky vráti.

Suma, o ktorú sa dôchodok pri umiestnení dôchodcu v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých znižuje, je 1200 Kčs mesačne; dôchodok sa však zníži najviac tak, aby výplata dôchodku tvorila aspoň 30 % jeho výšky, najmenej však 310 Kčs mesačne. Ak je občan povinný uhrádzať záväzky mimo liečebne, upraví sa zníženie tak, aby dôchodca mohol uhrádzať tieto záväzky; obmedzenie zníženia dôchodku 30 % jeho výšky v tomto prípade neplatí. Za záväzky občana mimo liečebne sa považujú záväzky vyplývajúce z rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy a úhrada za užívanie bytu a služby s tým spojené.

Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v liečebni k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.

Po návrate z liečebne sa občanovi doplatí spätne za posledné dva mesiace pobytu v liečebni časť dôchodku, o ktorú sa dôchodok znížil, včítane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, a úpravy dôchodku patriacej z dôvodu jediného zdroja príjmu.

Ak bol do psychiatrickej liečebne alebo do liečebne pre dlhodobo chorých premiestnený občan, ktorému sa dôchodok znížil podľa odseku 1 alebo ktorý bol dosiaľ umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, posudzuje sa pre určenie doby zníženia dôchodku tento občan, ako keby pokračoval v doterajšom pobyte. Obdobne sa postupuje aj v prípade, že občan uvedený v predchádzajúcej vete je znova umiestnený v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých do dvoch mesiacov od prepustenia z takej liečebne alebo z ústavu sociálnej starostlivosti.

Ustanovenie § 28 ods. 3 platí aj tu.

Dôchodcovi, ktorý vykonáva trest odňatia slobody po dobu dlhšiu ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, sa vypláca po úprave podľa odseku 2 časť dôchodku vo výške potrebnej na úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené, ako aj na úhradu výživného, prípadne príspevku na výživu, ktoré má dôchodca povinnosť poskytovať podľa súdneho rozhodnutia inej osobe než uvedenej v odseku 2, a iných právnych záväzkov, s výnimkou úhrady peňažného trestu alebo pokuty, pre ktoré sa vykonávajú zrážky z dôchodku.

Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku vo výške 50 % dôchodku, ak ide o jednu osobu, 60 % dôchodku, ak ide o dve osoby, a 80 % dôchodku, ak ide o tri a viac uvedených osôb; pokiaľ však tieto osoby majú nárok voči dôchodcovi na výživné priznané súdom, vypláca sa im časť dôchodku vo výške tohto výživného.

Ak sa podľa predchádzajúcich odsekov vypláca časť dôchodku, vypláca sa vždy vo výške najmenej jednej polovice dôchodku, a to celkom pre všetkých oprávnených.

Čiastočne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch, napríklad pri umývaní, česaní a obliekaní. Za čiastočne bezvládneho sa vždy považuje občan prakticky nevidomý.

Prevážne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje okrem pomoci uvedenej v odseku 1 pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch, napríklad pri chôdzi a pri výkone fyziologickej potreby. Za prevážne bezvládneho sa vždy považuje občan úplne nevidomý.

Úplne bezvládny je dôchodca, ktorý úplne stratil schopnosť sebaobsluhy, potrebuje sústavné ošetrovanie a je odkázaný trvalo na pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.

Na účely poskytovania zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť sa pobyt dôchodcu v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.

Za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa považuje dieťa, ktorého ochorenie alebo stav uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky potrvá dlhšie ako jeden rok.

Mimoriadnou starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie individuálne poskytovaná starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje starostlivosť o zdravé dieťa rovnakého veku, a to potrebou opakovaného ošetrovania v priebehu dňa, prípadne sústavnej (väčšinou každodennej) rehabilitácie alebo cvičenia, nevyhnutnosťou prípravy individuálneho diétneho stravovania, potrebou zvýšeného dohľadu alebo pomocou inej osoby pri niektorých životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť je spravidla schopné navštevovať predškolské a školské zariadenia určené pre také deti alebo výnimočne aj predškolské a školské zariadenia pre zdravé deti, pokiaľ pre to rodina dieťaťa a príslušné zariadenie vytvoria potrebné podmienky.

Mimoriadnou starostlivosťou osobitne náročnou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie starostlivosť uvedená v odseku 2, ak je vo zvýšenom rozsahu potrebná v priebehu dňa, pokiaľ ide o ošetrovanie, aj v noci, alebo ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje nepretržitý dohľad alebo je odkázané na pomoc inej osoby pri väčšine alebo všetkých nevyhnutných životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť nie je schopné navštevovať zariadenia uvedené v odseku 2.

Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie v ústave (zariadení) pre také deti.

Výchovné na dieťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) s týždenným pobytom, sa vypláca tomuto ústavu (zariadeniu) len vtedy, ak ústav (zariadenie) poskytuje dieťaťu plné priame zaopatrenie. Plným priamym zaopatrením sa rozumie stravovanie, ubytovanie a ošatenie.

Za umiestnenie dieťaťa v ústave (zariadení) pre také deti sa nepovažuje doba prerušenia pobytu dieťaťa v ústave (zariadení) počas školských prázdnin, ktoré trvá po celý kalendárny mesiac.

Do hrubého zárobku domáckeho pracovníka sa nezapočítavajú režijné náklady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník obstaráva na vlastné náklady.

Za mesačný hrubý zárobok pracovníka, ktorý sa pripravuje na výkon povolania zaškolením,³²) sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ skutočný hrubý zárobok z výkonu zamestnania nie je vyšší.

Ak sa tento pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred mesiacom, v ktorom došlo k pracovnému úrazu.

Do doby zamestnania sezónneho a kampaňového pracovníka³³) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca.

Hrubými zárobkami sú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých sezónny a kampaňový pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa tiež zahŕňajú do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.

Do doby zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc³⁴) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca.

Ustanovenie § 40 ods. 2 platí obdobne.

Za hrubý zárobok občana činného na základe dohody o pracovnej činnosti³⁵) sa považuje odmena za dojednané práce podrobená dani zo mzdy.

Hrubými zárobkami sú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti nebol nemocensky zabezpečený len preto, že jeho príjem nedosiahol 400 Kčs mesačne.

Ak občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti je už zabezpečený z dôvodu inej činnosti alebo poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.

Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia československej socialistickej republiky.

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

Ak je hrubý zárobok podľa odsekov 2 a 3 nižší než mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat); ak však v období 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia došlo k trvalej zmene základnej mzdy (platu) pracovníka, považuje sa za hrubý zárobok mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.

Prídavok zahraničnej služby, prípadne iný príplatok alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, sa do hrubého zárobku podľa odsekov 2 až 4 nezapočítava.

Ak pracovníkovi v dobe jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné na dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.

Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.

Rovnako ako experti v zahraničí sa posudzujú československí občania, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí, a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.

Za expertov v zahraničí sa nepovažujú československí občania, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ale sú za ňu odmieňaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo občania - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa § 43.

Za hrubý plat experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí. Ustanovenie § 43 ods. 4 časti vety za bodkočiarkou platí aj tu.

Ustanovenie § 10 sa na expertov v zahraničí nevzťahuje.

Poslanci zákonodárnych zborov

Poslancom zákonodárnych zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú úplne uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa zahŕňa do hrubých zárobkov tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa namiesto tejto náhrady priznal neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru osobný funkčný príplatok, zahŕňa sa do hrubých zárobkov aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa zahŕňajú do hrubých zárobkov v plnom rozsahu.

Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak

Úraz, ktorý utrpí poslanec pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Ak úraz utrpel poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z fiktívneho zárobku.

Ak úraz utrpel poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného, invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47 a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, a to z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.

Úrazom sa rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 47 ods. 2.

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47, ale je dôchodkovo zabezpečený z inej činnosti, sa započítavajú do hrubých zárobkov; poslancom národného výboru uvedeným v § 47 ods. 1 písm. b) a c) sa tieto odmeny započítavajú včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku, nezahŕňajú sa tieto odmeny do hrubých zárobkov pri posudzovaní podmienky podstatného poklesu zárobku.

Náhrady ušlého zárobku poskytované národným výborom, prípadne iným orgánom poslancovi uvedenému v odseku 1 a príspevky poskytované národným výborom dlhodobo uvoľnenému poslancovi, ktorý prešiel na národný výbor nižšieho stupňa,¹⁴) sa započítavajú do hrubých zárobkov.

Orgán, ktorý poskytol odmenu, náhradu ušlého zárobku alebo príspevok podľa odsekov 1 a 2, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť písomne oznámiť ich výšku.

Pre dôchodkové zabezpečenie členov výborov ľudovej kontroly³⁶) platia obdobne § 47 až 49.

Za mesačný hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje fiktívny zárobok. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena³⁷) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).

Ak sa žiak alebo študent stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

Úraz, ktorý žiak alebo študent utrpel pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Pre občanov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia a sú zamestnaní, neplatí ustanovenie § 52 ods. 1 a 2.

Ak utrpí občan, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia, úraz za okolností uvedených v § 52 ods. 3, považuje sa taký úraz za pracovný úraz utrpený v zamestnaní.

Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta³⁶) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmena, prípadne prémie za úspešné riešenie úloh.³⁹)

Za hrubý zárobok interného umeleckého ašpiranta⁴⁰) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu.⁴¹)

Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na štipendijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.

Úraz, ktorý interný vedecký alebo umelecký ašpirant utrpel pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Úraz, ktorý utrpel externý vedecký alebo umelecký ašpirant, ktorý je dôchodkovo zabezpečený z dôvodu inej činnosti, pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Za hrubý zárobok dlhodobo uvoľneného športovca, ktorý je účastníkom celoštátnej súťaže vrcholového športu sa považujú odmeny poskytované príslušnou telovýchovnou jednotou podľa osobitných predpisov.⁴²)

Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby organizovanej príslušným orgánom (ďalej len „opatrovatelia“) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol opatrovateľ zúčastnený na nemocenskom zabezpečení⁴³) aspoň časť mesiaca.

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý sa zúčtovala.

Za hrubá zárobky sa považujú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú tiež do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.

Úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri výkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov príslušného orgánu alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Ak sa opatrovateľ stal invalidným (čiastočne invalidným) vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.

Za zamestnanie sa považuje doba výkonu civilnej služby.⁷⁰)

Úraz utrpený pri výkone činnosti vykonávanej v rámci civilnej služby podľa pokynov organizácie alebo v priamej súvislosti s takým výkonom sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Doba výkonu civilnej služby sa preukazuje potvrdením príslušného orgánu, ktorý vydal povolávací rozkaz nastúpiť civilnú službu. Organizácia, v ktorej sa vykonáva civilná služba, je povinná viesť potrebnú evidenciu a poskytnúť tomuto príslušnému orgánu potrebné podklady.

Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania príslušného orgánu, sa považuje za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.

Za mesačný hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ nie je skutočne dosiahnutý zárobok vyšší.

Úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.

Dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce, a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie. Dôchodkovo zabezpečený je aj odsúdený, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom.

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu, a ak ide o odsúdeného, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie, fiktívny zárobok. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za výkon trestu, započítava sa náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

Pri posudzovaní invalidity (čiastočnej invalidity) odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený vykonával počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, ktorý viedol k vzniku invalidity (čiastočnej invalidity), považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služba zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní príslušného orgánu o invalidite (čiastočnej invalidite) odsúdeného.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, podáva odsúdený prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo ústavu pre výkon väzby. Pre vedenie evidencie a podávanie hlásení o odsúdených platia obdobne ustanovenia § 147 ods. 1, § 149, 150, 151 a 153. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.

Dôchodkovo zabezpečení podľa odsekov 1 až 4 sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v odseku 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom dávky dôchodkového zabezpečenia, ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pre invaliditu (čiastočnú invaliditu) spôsobenú úrazom, ktorý utrpeli

Úrazu uvedenému v odseku 1 sa kladie na roveň ochorenie na prenosné a parazitárne choroby, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v odseku 1.

Dôchodok sa vymeriava vo výške patriacej pri pracovnom úraze z fiktívneho zárobku, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok

Občanom uvedeným v odseku 1 patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok najskôr od dovŕšenia veku 18 rokov.

Po zomretom na následky úrazu uvedeného v odsekoch 1 a 2 patria pozostalým vdovský a sirotský dôchodok.

Občan uplatňujúci nárok podľa § 59 oznámi úraz bez prieťahov príslušnej organizácii. Darcovia uvedení v § 59 ods. 1 písm. d) ohlásia úraz príslušnému ústavu národného zdravia. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz príslušnému orgánu, ktorý ho poveril výkonom opatrovateľskej služby.

Organizácia uvedená v odseku 1 je povinná ohlásiť úraz po vykonanom vyšetrovaní, najneskôr do ôsmich dní, príslušnému orgánu s presným opísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Ak ide o účastníkov krátkodobých alebo bezplatných brigád, je povinná organizácia, pre ktorú brigádnici pracujú, viesť, uschovať a predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia ich evidenciu včítane odpracovaných dní; potrebné podklady pre splnenie týchto úloh je povinný tejto organizácii poskytnúť organizátor brigády.

Za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia považujú

Za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu sú na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb

Samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabepečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné.

Zabezpečenie vzniká dňom, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uviedla na prihláške ako deň začatia činnosti, najskôr však dňom, od ktorého je oprávnená vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorý uviedla na odhláške, najneskôr však dňom zániku oprávnenia.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná podať do ôsmich dní od začatia tejto činnosti prihlášku na zabezpečenie a do ôsmich dní po skončení tejto činnosti podať odhlášku.

Samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná podávať prihlášku na zabezpečenie, ak bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá dosahovať 4800 Kčs ročne, alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba podá v prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete prihlášku na zabezpečenie, považuje sa za deň začatia činnosti prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná prihláška na zabezpečenie. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba nepodala prihlášku na zabezpečenie z dôvodov uvedených v prvej vete, považuje sa za deň začatia činnosti deň nasledujúci po dni, keď tieto dôvody odpadli.

Osoby uvedené v odseku 2 sa môžu odhlásiť zo zabezpečenia kedykoľvek.

Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba preruší svoju činnosť z dôvodu výkonu vojenskej služby, starostlivosti o dieťa alebo z iných závažných dlhodobých dôvodôv, je na základe svojej žiadosti vyňatá z účasti na zabezpečení. Pokiaľ sa samostatne zárobkovo činnej osobe pozastaví výkon jej činnosti,⁷⁷) je povinná podať žiadosť o vyňatie z účasti na zabezpečení. V týchto prípadoch sa odhláška a pri opätovnom vzniku účasti na zabezpečení prihláška podáva v lehotách uvedených v odseku 1.

Prihlášky a odhlášky sa podávajú na určených tlačivách príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia. Za spolupracujúce osoby podáva v lehotách uvedených v predchádzajúcich odsekoch prihlášku a odhlášku samostatne zárobkovo činná osoba. Pri úmrtí samostatne zárobkovo činnej osoby podáva odhlášku spolupracujúca osoba do ôsmich dní odo dňa smrti; pokiaľ však smrťou podnikateľa nezaniká činnosť uvedená v rozhodnutí o registrácii a práva a povinnosti z podnikateľskej činnosti prechádzajú na spolupracujúcu osobu ako dediča,⁷⁸) podáva odhlášku spolupracujúca osoba do troch mesiacov odo dňa smrti samostatne zárobkovo činnej osoby.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná v prihláške na zabezpečenie uviesť, či je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu; samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v § 61 ods. 1 písm. b) je ďalej povinná uviesť, či súčasne vykonáva iné činnosti uvedené v § 61 ods. 1.

Poistné sa platí na účet príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia za celý kalendárny mesiac, a to do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Príslušný orgán sociálneho zabezpečenia môže na žiadosť povoliť platenie poistného za dlhšie obdobie.

Samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné za seba a poistné za spolupracujúce osoby. Poistné sa platí zaokrúhlené na celé koruny.

Poistné sa platí po prvý raz za kalendárny mesiac, v ktorom zabezpečenie vzniklo, a to do ôsmich dní od začatia činnosti, a naposledy za kalendárny mesiac, v ktorom zabezpečenie zaniklo. Pokiaľ zabezpečenie vznikne po 20. dni v kalendárnom mesiaci, platí sa poistné na nasledujúci kalendárny mesiac v tej istej lehote; ak samostatne zárobkovo činná osoba neurčila inak, je výška poistného v tomto prípade rovnaká ako poistné platené za mesiac, v ktorom vzniklo zabezpečenie.

Dlžné poistné možno doplatiť. V tomto prípade musí byť vymeriavací základ rovnaký v celom období, za ktoré sa poistné dopláca.

Poistné sa neplatí

Sumu vymeriavacieho základu pre určenie výšky poistného určuje samostatne zárobkovo činná osoba, najviac však sumou 10 000 Kčs mesačne.

Dávka patrí, ak sú splnené podmienky pre nárok na ňu a je zaplatené poistné za celú dobu trvania zabezpečenia, včítane doby, po ktorú sa majú vyplácať dávky nemocenského zabezpečenia, ak v tejto vyhláške nie je ustanovené inak.

Ochranná lehota plynie, len ak je podaná odhláška zo zabezpečenia po skončení samostatnej zárobkovej činnosti.

Nároky na dávky sa uplatňujú na určených tlačivách.

Nemocenské zabezpečenie

Z nemocenského zabezpečenia sa poskytujú tieto dávky:

Podmienkou vzniku nároku na dávku a jej poskytovanie je, že za kalendárny mesiac, v ktorom nárok vznikol, bolo včas zaplatené poistné; doplatením dlžného poistného nárok na dávku nevzniká.

Samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenské, ak je pre chorobu, úraz alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaná za dočasne neschopnú na výkon doterajšej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ túto činnosť po dobu tejto neschopnosti nevykonáva. To tiež platí, keď bola samostatne zárobkovo činnej osobe nariadená karanténa podľa predpisov o boji proti prenosným chorobám.

Nemocenské patrí za kalendárne dni a určuje sa z priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, najviac však zo sumy 107 Kčs.

Priemerná denná suma vymeriavacieho základu sa vypočíta tak, že sa súčet vymeriavacích základov v rozhodnom období delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na rozhodné obdobie. Rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny rok, a ak netrvalo zabezpečenie po celý tento rok, časť tohto roka, najmenej však šesť kalendárnych mesiacov; v ostatných prípadoch je rozhodným obdobím posledných 12 kalendárnych mesiacov pred mesiacom, v ktorom nárok na nemocenské vznikol, a ak zabezpečenie trvalo kratšiu dobu, celá táto kratšia doba. Do rozhodného obdobia sa nezahŕňa kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenské; ak však spadá do rozhodného obdobia kalendárny mesiac, v ktorého priebehu nemocenské zabezpečenie vzniklo alebo zaniklo, zahŕňa sa do rozhodného obdobia celý tento mesiac.

Nemocenské sa pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania nezvyšuje.

Peňažná pomoc v materstve patrí odo dňa prerušenia doterajšej samostatnej zárobkovej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Ustanovenie § 68 ods. 2 a 3 tu platí obdobne.

Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba je zúčastnená na zabezpečení podľa tejto časti.

Prídavky na deti, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa oprávnenému neposkytnú, pokiaľ mu patria obdobné dávky z nemocenského zabezpečenia podľa iných predpisov.

Ak sa nemocenské poskytuje (§ 68) za tú istú dobu podľa iných predpisov, určí sa toto nemocenské najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za kalendárny deň sumu 75 Kčs, ak ide o prvé tri kalendárne dni neschopnosti, sumu 96 Kčs za štvrtý a každý deň neschopnosti a sumu 107 Kčs pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu. To platí obdobne aj pre poskytovanie peňažnej pomoci v materstve (§ 69).

Tretí diel

Dôchodkové zabezpečenie

Na činnosť samostatne zárobkovo činných osôb sa prihliadne ako na dobu zamestnania, ak sa zaplatilo poistné za celú dobu trvania zabezpečenia; ak sa poistné za túto dobu nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok, prihliadne sa na ňu ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.

Za hrubý zárobok sa považuje vymeriavací náklad (§ 65).

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku z hrubých zárobkov podľa odseku 2 sa v dobe, keď trvalo zabezpečenie podľa tejto časti, nevylučujú z kalendárneho roka doby uvedené v § 12 ods. 7.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania nezvyšuje.

Pokiaľ sa na dôchodkovom zabezpečení zúčastňujú požívatelia starobných a vdovských dôchodkov, poskytujú sa im tieto dôchodky za podmienok ustanovených pre poskytovanie týchto dôchodkov v nariadení vlády Československej socialistickej republiky č. 142/1983 Sb. o poskytovaní dôchodkov niektorým pracujúcim dôchodcom s tým, že podmienka dojednania zamestnania na určitý čas podľa § 2 a 3 tohto nariadenia sa považuje za splnenú.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa § 23 zákona sa do doby ďalšieho zamestnania započítavajú tak isto náhradné doby, ak je samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na sociálnom zabezpečení.

Nezaopatreným deťom, ktoré nemajú vlastný postačujúci príjem a spĺňajú podmienky sociálnej odkázanosti, sa poskytuje príspevok na výživu, a to spravidla až do súm uvedených v § 140, ktoré sa považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb dieťaťa a úhrady nákladov na domácnosť. Výška príspevku však je najviac mesačne

Ak rodičia alebo iné osoby, ktorým sa dieťa zverilo do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, neplnia riadne povinnosť starať sa o telesné a duševné zdravie a o výchovu detí, poskytne sa namiesto peňažnej sumy vecné plnenie, a to iba v nevyhnutnom rozsahu.

Sociálne odkázanému dieťaťu, ktorému povinná osoba žijúca na území Československej socialistickej republiky neplatí výživné určené rozhodnutím súdu, sa poskytne na výživu vo výške určeného výživného, najviac však v sume uvedenej v odseku 1. Nárok na výživné určené rozhodnutím súdu patriace dieťaťu, ktorému sa poskytol príspevok na výživu, prechádza do výšky tohto príspevku na štát.

Dôchodcovi, ktorý je sociálne odkázaný, sa poskytuje na vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky príspevok na rekreáciu, pokiaľ nemožno taký príspevok poskytnúť zo zamestnania dôchodcu alebo druhého rodiča dieťaťa.

Príspevok na rekreáciu dieťaťa možno poskytnúť aj vtedy, ak dôchodca nespĺňa podmienky sociálnej odkázanosti, ak jeho rodina má zvýšené životné náklady v dôsledku dlhšie trvajúcej choroby alebo invalidity niektorého z členov rodiny alebo ak je dôchodca účastníkom odboja alebo pozostalým po účastníkovi odboja, prípadne z iných vážnych dôvodov.

Príspevok na rekreáciu dieťaťa tvorí 80% celkových nákladov za rekreáciu dieťaťa; v odôvodnených prípadoch sa môže priznať až do výšky celkových nákladov za rekreáciu dieťaťa.

Rekreáciou detí sa rozumie rekreácia organizovaná pre deti prostredníctvom príslušného orgánu, odborových orgánov alebo spoločenských organizácií.

Príjmom ovdoveného muža sa rozumejú

Príjem ovdoveného muža sa zisťuje ako mesačný priemer za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vznikom nároku na vdovecký príspevok. Ak ovdovený muž zmenil zamestnanie alebo sa mu povolil kratší pracovný čas, zisťuje sa príjem od tejto zmeny. Znova sa výška tohto príjmu skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov trvania nároku na vdovecký príspevok. Zistený príjem sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje najmä tehotenstvo začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie a starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, pokiaľ ju nemožno zabezpečiť inak.

Manželka vojaka, ktorá poberá príspevok pred nástupom do zamestnania,⁷⁹) príspevok pred umiestnením do zamestnania (§ 119) alebo príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie (§ 120), sa považuje na účely zaopatrovacieho príspevku za zárobkovo činnú, pokiaľ taký príspevok prevyšuje zaopatrovací príspevok.

Starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o nezaopatrené dieťa uvedené v § 37, ak nie je umiestnené v zariadení s celoročným alebo týždenným pobytom pre také deti.

Pre krátenie zaopatrovacieho príspevku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti platí obdobne § 23.

Príspevok sa poskytuje na plnú úhradu za užívanie bytu, najviac však v sume 300 Kčs mesačne.

Do sumy úhrady za užívanie bytu sa započítava aj úhrada za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ táto úhrada nie je zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej zahrnutá len sčasti, predpokladá sa, že úhrada za služby spojené s užívaním bytu je 100 Kčs mesačne, pokiaľ skutočne náklady na tieto služby nie sú nižšie.

Za byt sa považuje aj obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie pridelená príslušným orgánom alebo organizáciou.

Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.

Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú

Ak občan vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa nadväzujúca služba na účely sociálneho zabezpečenia, akoby išlo o pokračovanie predchádzajúcej služby.

Samostatne zárobkovo činná osoba (§ 61 ods. 1 a 2) má nárok pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Česko-slovenskej federatívnej republiky uvedených v § 112 ods. 2 na náhradu zárobku.

Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.⁷³)

Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva nemocenské a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb. Za poskytnutie tejto dávky sa nevyžaduje úhrada podľa § 92 zákona.

Občan má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú v porovnaní so zdravým pracovníkom rovnakého veku vykonávať len podstatne menší okruh zamestnaní. Podstatne obmedzenú možnosť prípravy na pracovné uplatnenie má občan, ak mu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav umožňuje prípravu iba na podstatne obmedzený okruh povolaní, prípadne prípravu iba v osobitných zariadeniach štátnej správy určených pre zdravotne postihnutých.

Občanom so zmenenou pracovnom schopnosťou je vždy občan, ktorý

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa ťažším zdravotným postihnutím je vždy občan invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona a občan, ktorý sa môže pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pripravovať na budúce povolanie len za mimoriadnych podmienok.

Iný občan je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, len na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je občan starší ako 65 rokov.

Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zaraďuje do osobitnej evidencie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vedenej príslušným orgánom. Osobitná evidencia o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou je rozdelená na evidenciu pracujúcich vedenú podľa sídla zamestnávateľskej organizácie, evidenciu pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie včítane mladistvých pripravujúcich sa na povolanie a evidenciu uchádzačov o zamestnania, ktoré sú vedené podľa miesta ich trvalého pobytu.

Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou

Príslušné orgány zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch je potrebné sledovať najmä vyhľadávanie a vytváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, včítane zriaďovania a vyhradzovania chránených dielní a pracovísk v organizáciách, rozširovanie výukových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení zväzov invalidov a spoluprácu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.

Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva najmä so zreteľom na ich zdravotný stav. Príprava na pracovné uplatnenie zahŕňa prípravu na povolanie včítane zaškolenia a prípravu na prácu.

Príprava na povolanie sa vykonáva podľa učebných plánov a osnov a ukončuje sa určenou skúškou. Zaškoľovaním sa umožňuje získať vedomosti a zručnosti požadované pre jednotlivé povolania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní podrobiť sa dlhodobej príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob prípravy nie je potrebný; ukončuje sa spravidla skúškou.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa vracajú do zamestnania a pre dlhšie trvajúcu pracovnú neschopnosť alebo v dôsledku vážnejšieho zdravotného postihnutia potrebujú osobitnú prípravu umožňujúcu postupné prispôsobenie sa na výkon práce, sa poskytuje príprava na prácu.

Príprava na pracovné uplatnenie sa vykonáva

Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. a) a c), uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhradí náklady (kurzovné) príslušný orgán, ktorý ich vyslal na túto prípravu.

Príslušný orgán môže organizácii, ktorá podľa jeho odporúčania prijala, prípadne previedla a zaškoľuje občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, najmä občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím, poskytnúť na zaškoľovanie každého z nich príspevok v sume 700 Kčs, ak doba zaškolenia nepresahovala 4 týždne, 1200 Kčs, ak doba zaškolenia nepresahovala 8 týždňov, a 1600 Kčs ak doba zaškolenia trvala dlhšie ako 8 týždňov.

Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. b), ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení uhrádza príslušný orgán, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý prevádzkuje výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.

Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení štátnej zdravotníckej správy, znáša náklady príslušný orgán, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.

Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých nemožno vhodne umiestniť na iných pracovných miestach v organizácii. V chránených dielňach (chránených pracoviskách) môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje príprava na prácu, a pracujúci, ktorý pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, pokiaľ pre nich organizácia nemá iné vhodné pracovné uplatnenie. Ostatní pracujúci môžu vykonávať v chránených dielňach (chránených pracoviskách) len také práce, ktoré nemožno zabezpečiť občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou.

V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky včítane nárokov na pracovný výkon prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne (chránené pracoviská) zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich zriaďovať aj príslušné orgány.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne (chráneného pracoviska) môžu príslušné orgány poskytnúť organizáciám, len pokiaľ sa tak vytvoria nové vhodné miesta pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Výška príspevku sa určí podľa počtu týchto nových miest, spravidla do výšky 50 % nákladov preukázateľne vynaložených na ich zriadenie, najviac však v sume 40 000 Kčs na jedno pracovné miesto. Tieto miesta sa môžu obsadzovať len so súhlasom príslušného orgánu. Iným pracovníkom než občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa môžu tieto miesta obsadiť, len pokiaľ príslušný orgán do ôsmich dní po ich nahlásení (uvoľnení) neodporučí ich obsadenie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, a to na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov. Inak je organizácia povinná poskytnutý príspevok vrátiť.

V prípadoch hodných zreteľa môže príslušný orgán poskytnúť príspevok občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou na vybavenie nevyhnutnými pracovnými prostriedkami na výkon vhodnej pracovnej činnosti na základe povolenia príslušného orgánu, spravidla do výšky 50 % preukázaných nákladov, najviac v sume 40 000 Kčs. Pokiaľ občan bez vážnych dôvodov prestane povolenú pracovnú činnosť vykonávať, môže príslušný orgán požadovať vrátenie poskytnutého príspevku.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zamestnaný a ktorému nemožno zabezpečiť vhodné pracovné miesto alebo prípravu na pracovné uplatnenie, patri pri splnení ďalej uvedených podmienok príspevok pred umiestnením do zamestnania.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý v posledných v 12 kalendárnych mesiacoch pred podaním žiadosti o umiestnenie skončil povinnú školskú dochádzku, bol zamestnaný, pripravoval sa na pracovné uplatnenie alebo požíval invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok a je

Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou požívateľom iného dôchodku než starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, alebo ak má iný zdroj príjmu, znižuje sa príspevok o výšku dôchodku, prípadne iného príjmu; ak je však požívateľom sirotského dôchodku, príspevok sa neznižuje.

K príspevku pred umiestnením do zamestnania patrí zvýšenie na manželku, ak žije s oprávneným v spoločnej domácnosti a nemôže byť z vážnych dôvodov zárobkovo činná alebo nemá vlastný hrubý príjem vyšší než 800 Kčs mesačne, a na deti občana so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho manželky uvedené v § 71 ods. 2 zákona, na ktoré nepatria prídavky na deti (výchovné) alebo ktorým nepatrí invalidný dôchodok. Zvýšenie na manželku sa poskytuje v sume 400 Kčs mesačne. Zvýšenie na deti sa poskytuje v sume zodpovedajúcej výške prídavkov na deti.

Ak to sociálne pomery rodiny oprávneného odôvodňujú, môže sa poskytnúť k príspevku pred umiestnením do zamestnania zvýšenie až do sumy 300 Kčs mesačne na každého rodinného príslušníka žijúceho s oprávneným v spoločnej domácnosti. Za rodinných príslušníkov sa považujú okrem manželky a detí aj vnuci a súrodenci za podmienok ustanovených v § 71 ods. 2 zákona a osoby uvedené v § 54 ods. 8 písm. c) až e) zákona.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 a žiada o umiestnenie, môže sa s prihliadnutím na jeho sociálne pomery priznať príspevok pred umiestnením do zamestnania až do výšky 500 Kčs mesačne, prípadne aj so zvýšením na deti podľa odseku 5.

Ak sa žiadateľ o umiestnenie, ktorému nepatrí nemocenské, stane neschopným na prácu, vypláca sa mu v dobe pracovnej neschopnosti príspevok najdlhšie po dobu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

Príspevok nepatrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá starobný alebo invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem alebo ktorý si zavinil stratu posledného zamestnania (predčasné ukončenie prípravy na pracovné uplatnenie), sám bez vážneho dôvodu rozviazal pracovný pomer alebo odmietol nastúpiť na vhodné pracovné miesto, prípadne prípravu na pracovné uplatnenie odporúčané príslušným orgánom.

Príspevok pred umiestnením do zamestnania nepatrí po dobu, po ktorú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou patrí príspevok pred nástupom do nového zamestnania podľa osobitných predpisov.⁵⁵)

Príspevok sa poskytuje na žiadosť odo dňa, keď občan požiadal na príslušnom orgáne o umiestnenie alebo o prípravu na pracovné uplatnenie, ak sa mu nezabezpečilo do 15 dní odo dňa podania tejto žiadosti vhodné pracovné miesto alebo príprava na pracovné uplatnenie. Príspevok sa poskytuje do dňa nástupu do zamestnania alebo prípravy na pracovné uplatnenie. Ak sú splnené podmienky pre poskytovanie príspevku len po časť mesiaca, patrí za každý deň, keď tieto podmienky boli splnené, jedna tridsatina mesačného príspevku; príspevok sa vypláca v mesačných splátkach pozadu.

Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie patrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa v rámci pracovnej rehabilitácie pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania príslušného orgánu a nepoberá po dobu prípravy mzdu (pracovnú odmenu, náhradu mzdy, podnikové alebo krajské štipendium) alebo dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu ako 18 rokov, ktorý sa pripravuje na povolanie (včítane zaškolenia), patrí príspevok vo výške mzdovej tarify ustanovenej podľa mzdových predpisov pre odmieňanie práce, na ktorú sa pripravuje, a ak je mzdová tarifa ustanovená rozpätím, až do stredu rozpätia. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o sumu, o ktorú súčet príspevku a vyplácaného dôchodku (úhrn dôchodkov) prevyšuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa dôchodok vymeral, alebo ak je to pre občana výhodnejšie, o tento dôchodok (úhrn dôchodkov). Príspevok sa však neznižuje o sirotský dôchodok.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu ako 18 rokov, ktorý sa zúčastňuje prípravy na prácu, patrí príspevok vo výške príspevku pred umiestnením zvýšený o 200 Kčs mesačne. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o výšku vyplácaného dôchodku (úhrn dôchodkov), prípadne o výšku odmeny. Príspevok po znížení nesmie byť menej než 300 Kčs mesačne. Príspevok sa však neznižuje o sirotský dôchodok.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov patrí príspevok v sume 300 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).

Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou starší ako 18 rokov pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne ubytovaný a stravovaný alebo len bezplatne stravovaný, patrí mu príspevok vo výške 400 Kčs mesačne. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá dôchodok alebo na ktorého patria prídavky na deti (výchovné), a občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. b), patrí príspevok vo výške 100 Kčs mesačne.

O zvýšení príspevku na manželku a na každého ďalšieho rodinného príslušníka platí § 119 ods. 4 a 5. Toto zvýšenie príspevku sa poskytuje aj vtedy, ak oprávnený poberá v dobe prípravy nemocenské.

Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie môže príslušný orgán zvýšiť až o 20 %, a ak ide o príspevok poskytovaný podľa odseku 5 občanom starším ako 18 rokov, až o 100 Kčs mesačne, ak občan dosahuje v tejto príprave výsledky hodné uznania. Ak účastník prípravy na pracovné uplatnenie neplní uložené povinnosti, môže sa príspevok znížiť, prípadne jeho výplata zastaviť.

V dobe pracovnej neschopnosti alebo po dobu karantény sa vypláca príspevok občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou starším ako 18 rokov najdlhšie po dobu 60 pracovných dní v kalendárnom roku a občanom mladším ako 18 rokov po dobu, po ktorú by sa poskytovalo nemocenské;⁵⁶) ak občan dovŕši v dobe pracovnej neschopnosti 18 rokov veku, výška príspevku sa do skončenia pracovnej neschopnosti nemení.

O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť príslušný orgán. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nastúpil prípravu na pracovné uplatnenie, do dňa skončenia prípravy; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.

Občanom, ktorým národný výbor nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie a ktorým nemožno poskytovať hmotné zabezpečenie podľa osobitných predpisov o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania⁷⁴) a ktorých životné potreby nezabezpečujú príjmy zo zárobkovej činnosti alebo iné príjmy, poskytujú príslušné štátne orgány pri splnení podmienky sociálnej odkázanosti peňažné dávky, a to až do súm uvedených v § 140, ktoré sa považujú za potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a úhrady nákladov na domácnosť.

Na úhradu mimoriadnych potrebných výdavkov sa môže poskytnúť jednorazová peňažná dávka až do výšky 1000,– Kčs.

V odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť namiesto peňažných dávok podľa odsekov 1 a 2 vecné plnenie, a to najviac v uvedených sumách.

Za poskytnutie dávok občanom uvedeným v odseku 1 sa nevyžaduje úhrada podľa § 92 zákona.

Úhradu nákladov za stravu, bývanie a nevyhnutné služby za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež uhrádza

Rodič uhrádza náklady za pobyt dieťaťa v ústave najviac sumou 350 Kčs mesačne, a to podľa

Rodič, ktorého priemerný čistý mesačný príjem nedosahuje sumu 1200 Kčs, náklady za pobyt dieťaťa v ústave neuhrádza.

Ak podmienky pre úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v ústave spĺňajú obaja rodičia, je úhrnná suma úhrady najviac 350 Kčs mesačne. Pokiaľ by úhrn súm úhrady oboch rodičov ustanovených podľa § 123 bol viac než 350 Kčs mesačne, suma úhrady sa každému z rodičov zníži v pomere k sadzbám na nich pripadajúcim. Suma takto upravenej úhrady sa zaokrúhľuje na celé koruny.

Pokiaľ majú povinnosť úhrady nákladov za pobyt dieťaťa v ústave obaja rodičia, môžu so súhlasom národného výboru uzavrieť dohodu, že úhradu nákladov bude platiť len jeden rodič, a to vo výške určenej pre oboch rodičov.

Mesačná (denná) suma úhrady nákladov v Kčs platená rodičom za pobyt dieťaťa

Priemerný čistý mesačný príjem rodiča sa zisťuje z jeho príjmu za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred mesiacom, v ktorom bolo dieťa umiestnené v ústave. Znova sa priemerný čistý mesačný príjem rodiča zisťuje vždy po uplynutí ďalších 12 kalendárnych mesiacov alebo skôr, ak u rodiča dôjde k takej zmene príjmu, ktorá odôvodňuje zmenu výšky úhrady nákladov; to však neplatí, ak sa za pobyt dieťaťa platí najvyššia suma úhrady nákladov.

Príjmom rodiča sa rozumie príjem uvedený v § 109 ods. 1.

Rodič dieťaťa je povinný do ôsmich dní ohlásiť národnému výboru zmenu v počte nezaopatrených detí, ku ktorým plní vyživovaciu povinnosť.

Dieťaťu umiestnenému v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež, s výnimkou dieťaťa umiestneného v ústave pre mentálne postihnutú mládež, ktoré nie je požívateľom dôchodku a ku ktorému nemá nikto vyživovaciu povinnosť, poskytuje ústav vreckové vo výške mesačne

Úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti platí rodič mesačne vopred, najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý patrí. Za kalendárny mesiac, v ktorom bolo dieťa umiestnené v ústave, sa úhrada nákladov platí v deň nástupu dieťaťa.

Úhrada nákladov sa neplatí za dobu povoleného pobytu dieťaťa mimo ústavu a liečenia v domácom ošetrení alebo v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti. Ak už úhrada za túto dobu bola zaplatená, vráti sa časť úhrady podľa počtu dní strávených mimo ústavu.

Ustanovenia tohto dielu sa nevzťahujú na deti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom na strednom odbornom učilišti pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a na odbornom učilišti. O finančnom a hmotnom zabezpečení týchto detí platia osobitné predpisy.⁵⁸)

Náklady za stravu, bývanie a nevyhnutné služby pri pobyte v ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých občanov (ďalej len „ústav"), s výnimkou domovov - penziónov pre dôchodcov, uhrádza občan zo svojho dôchodku. Ak občan nemá dôchodok alebo dôchodok nepresahuje pevné minimálne sumy, ktoré musia dôchodcovi zostať podľa odseku 2, tieto náklady neuhrádza. Za dôchodok sa považujú aj dávky uvedené v § 28 ods. 1 písm. g).

Úhrada nákladov podľa odseku 1 je mesačne

Ak je občan umiestnený v ústave s celoročným pobytom pre mentálne postihnutých občanov, musí mu zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 50 Kčs mesačne, ak ide o občana s duševným ochorením uvedeným v č. 2 písm. a) prílohy č. 3 tejto vyhlášky, aspoň 80 Kčs mesačne, ak ide o občana s duševným ochorením uvedeným v č. 2 písm. b) prílohy č. 3 tejto vyhlášky, a aspoň 120 Kčs mesačne, ak ide o ostatných občanov.

Ak ide o prechodný pobyt občana v ústave, uhrádza občan pomernú časť nákladov vypočítanú podľa počtu dní strávených v ústave.

Úhrada nákladov sa platí mesačne vopred od štvrtej mesačnej splátky dôchodku splatnej po dni umiestnenia občana v ústave, ak ide o ústav s celoročným a týždenným pobytom. Ak ide o ústav s denným pobytom a pri prechodnom pobyte občana v ústave sa úhrada nákladov platí mesačne vopred odo dňa nástupu do ústavu.

Zaplatená úhrada sa nevracia,

Zaplatená úhrada sa vracia za dobu povoleného pobytu mimo ústavu s denným pobytom; to platí tiež pri prechodnom pobyte občana v ústave.

Úhrada nákladov za pobyt občana v ústave s celoročným pobytom sa vykonáva tak, že platiteľ dôchodku znižuje výplatu dôchodku o sumu úhrady určenú rozhodnutím príslušného orgánu. Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v ústave k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.

Ustanovenie § 34 ods. 4 platí obdobne, pokiaľ bol občan premiestnený do ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých z psychiatrickej liečebne alebo z liečebne pre dlhodobo chorých, a pre vzájomné prechody medzi ústavom s celoročným pobytom a ústavom s týždenným pobytom.

Občanovi umiestnenému v ústave s celoročným alebo týždenným pobytom poskytne ústav od štvrtej mesačnej splátky dôchodku splatnej po dni umiestnenia v ústave za každý deň povoleného pobytu mimo ústavu príspevok vo výške 30 Kčs, ak je občan umiestnený v ústave s celoročným pobytom, a 25 Kčs, ak je občan umiestnený v ústave s týždenným pobytom. Za tento pobyt sa však nepovažuje pobyt občana v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

Občanovi umiestnenému v ústave s celoročným pobytom, ktorý nie je požívateľom dôchodku, s výnimkou občana uvedeného v odseku 2, poskytuje ústav vreckové vo výške 310 Kčs mesačne; ak tento občan poberá dôchodok v sume nižšej než 310 Kčs mesačne, poskytne sa mu vreckové vo výške rozdielu medzi touto sumou a dôchodkom.

Občanovi umiestnenému v ústave pre mentálne postihnutých občanov s celoročným pobytom, ktorý nie je požívateľom dôchodku, poskytuje ústav vreckové vo výške a za podmienok uvedených v § 125 ods. 3.

V domovoch - penziónoch pre dôchodcov (ďalej len “penzión") uhrádzajú obyvatelia náklady za ubytovanie a základnú starostlivosť. Základná starostlivosť zahŕňa vykurovanie obytnej jednotky, dodávku elektrickej, prípadne inej energie, vody, štvrťročné upratovanie obytnej jednotky, upratovanie spoločných a prevádzkových priestorov, pranie a žehlenie posteľnej bielizne a záclon, vymaľovanie obytnej jednotky raz za tri až štyri roky a používanie výťahu. Za maľovanie obytnej jednotky sa úhrada nevyžaduje.

Ďalšie služby v penziónoch sa poskytujú v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí republík.

Pre určenie úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť sa obytné jednotky v penziónoch rozdeľujú do štyroch typov:

Za obytnú miestnosť sa považuje priamo osvetlená a vetrateľná miestnosť s podlahovou plochou aspoň 12 m², ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie; výnimočne sa považuje za obytnú aj miestnosť s plochou menšou než 12 m², ak je určená na celoročné bývanie a spĺňa ostatné uvedené podmienky.

Jednolôžková obytná miestnosť má podlahovú plochu najviac 18 m²; ak má obytná miestnosť väčšiu výmeru, považuje sa za dvojlôžkovú obytnú miestnosť. Za dvojlôžkovú obytnú miestnosť sa považujú aj obytné miestnosti, ktoré majú spoločnú predsieň s jedným spoločným vstupom z chodby.

Za vedľajšie priestory sa považujú predsieň, kuchynský kút (kuchyňa), komora a ďalšie miestnosti určené na spoločné užívanie s obytnou miestnosťou.

Základným prevádzkovým zariadením obytnej jednotky sa rozumie zariadenie potrebné na varenie, na uskladnenie potravín, hygienické zariadenie, pivnica, rozvody elektrickej energie a vody, odvod odpadových vôd.

Vybavením obytnej jednotky sa rozumie kuchynská linka so skrinkami alebo bez skriniek, vstavaná skriňa, chladnička, balkón alebo loggia.

Obytná jednotka môže byť tiež vybavená lôžkom, závesmi, záclonami, stolom, stoličkou, kreslom, bielizníkom a skrinkou na obuv.

Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť v penziónoch zahŕňa úhradu za plochu obytnej miestnosti, plochu vedľajších priestorov, základné prevádzkové zariadenie a vybavenie obytnej jednotky a úhradu za základnú starostlivosť poskytovanú všetkým obyvateľom.

Mesačná úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť sa určí

Sadzby za 1 m² podlahovej plochy sú:

Ak má dvojlôžková obytná miestnosť väčšiu výmeru než 28 m², neprihliada sa pri určení úhrady na podlahovú plochu presahujúcu 28 m².

V dvojlôžkovej obytnej miestnosti sa určí úhrada za obytnú plochu a plochu vedľajších priestorov každému z oboch obyvateľov jednou polovicou.

Pri dvojlôžkovej obytnej jednotke tvoriacej jednu miestnosť, ktorú neobýva manželská dvojica, sa úhrada za plochu obytnej miestnosti a vedľajších priestorov znižuje o 10 Kčs pre každého obyvateľa.

Sadzby za základné prevádzkové zariadenie obytnej jednotky sú pre jedného obyvateľa:

Ak časť základného prevádzkového zariadenia obytnej jednotky chýba, znižujú sa sadzby pre jedného obyvateľa pri obytnej jednotke

Pri obytnej jednotke typu Ia sa pre jedného obyvateľa sadzba uvedená v odseku 1 znižuje o 13,30 Kčs a pri type IIa o 9 Kčs.

Sadzby za vybavenie obytnej jednotky sú

V dvojlôžkovej obytnej jednotke sa počíta úhrada za vybavenie každému obyvateľovi jednou polovicou, ak ho užívajú spoločne.

Za vybavenie obytnej jednotky uvedenej v § 131 ods. 3 sa úhrada nepožaduje.

Sadzba za vykurovanie za 1 m² obytnej miestnosti je 3 Kčs. Obyvatelia v dvojlôžkovej obytnej jednotke tvoriacej jednu miestnosť platia polovicu tejto sadzby.

Sadzba za elektrinu pre jedného obyvateľa v jednolôžkovej obytnej jednotke je 50 Kčs a v dvojlôžkovej obytnej jednotke 30 Kčs.

Výšku a spôsob úhrady za vykurovanie a elektrinu môže určiť príslušný orgán podľa miestnych podmienok aj odlišne, pokiaľ by sa skutočné náklady líšili o 10 % a viac od úhrady ustanovenej podľa odsekov 1 a 2. Takto určená úhrada nesmie byť vyššia, ako je jeden a pol násobok úhrady ustanovenej podľa odsekov 1 a 2.

V dvojlôžkovej obytnej jednotke vybavenej elektromerom (odpočítadlom) sa určí úhrada za spotrebovanú elektrinu každému obyvateľovi jednou polovicou.

Sadzba za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd je pre jedného obyvateľa 10 Kčs.

Sadzba za používanie výťahu od druhého podlažia je 4 Kčs pre jedného obyvateľa.

Za spotrebovanú elektrinu mimo obytnej jednotky sa úhrada nepožaduje.

Sadzby za služby základnej starostlivosti
mesačne pre jedného obyvateľa sú: Kčs

Pokiaľ ústav zabezpečuje premiestnenie nábytku a upratovanie po maľovaní, je úhrada pri jednolôžkovej obytnej jednotke 60 Kčs a pri dvojlôžkovej obytnej jednotke pre jedného obyvateľa 50 Kčs.

Celková úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť v penzióne sa pre jedného obyvateľa určí mesačnou sumou. Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa táto úhrada vypočíta podľa počtu dní. Denná suma je tridsatinou celkovej mesačnej úhrady. Po výpočte sa úhrada zaokrúhľuje na celé koruny dole.

Obyvateľ platí úhradu za ubytovanie a základnú starostlivosť v penzióne mesačne vopred. Pri nástupe do penziónu platí úhradu za dobu do nasledujúcej výplaty dôchodku a ďalej potom vždy v deň výplaty dôchodku, prípadne v jednotnom výplatnom termíne pre penzióny.

Po dobu prechodného pobytu obyvateľa mimo penziónu so súhlasom vedúceho penziónu a pri pobyte obyvateľa v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa úhrada za ubytovanie a za základnú starostlivosť neznižuje a úhrada za elektrinu sa nevyžaduje; ustanovenie § 126 ods. 2 písm. a) platí obdobne.

Za sociálne odkázaného sa považuje občan, ktorého príjem nestačí na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a nákladov na domácnosť, ak si nemôže tento príjem pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť vlastnou prácou. Táto možnosť sa neskúma, ak ide o

Príjmom občana sa rozumejú

Z príjmu ustanoveného podľa odseku 2 sa odpočíta výživné platené iným osobám.

Príjem sa zisťuje za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o dávku alebo službu, prípadne ak dôjde v tomto čase k podstatnej zmene pomerov, ku dňu podania žiadosti.

Pre zistenie príjmu občana sa započítavajú

Za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobitných potrieb sa považuje

Ak zdravotný stav občana vyžaduje podľa odporúčania príslušného orgánu štátnej zdravotníckej správy zvýšené náklady na diétne stravovanie, za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb sa považuje

U účastníka odboja a pozostalého manžela po účastníkovi odboja sa za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb považuje suma 1000 Kčs mesačne a za podmienok uvedených v odseku 2 suma 1300 Kčs mesačne.

Za sumu potrebnú na úhradu nákladov na domácnosť sa považuje 300 Kčs mesačne a u rodiča (osvojiteľa) žijúceho v spoločnej domácnosti s nezaopatreným dieťaťom alebo ak žijú v spoločnej domácnosti viac než dve osoby, 500 Kčs mesačne. Ak v spoločnej domácnosti žije viac osôb spoločne posudzovaných podľa § 139 ods. 5, započítava sa suma potrebná na úhradu nákladov na domácnosť len raz, a to pokiaľ ide o manželov, ktorí sú obaja účastníkmi odboja.

V odôvodnených prípadoch sa môže dávka alebo služba sociálnej starostlivosti, pokiaľ sú podmienené sociálnou potrebnosťou, poskytnúť aj pri príjme prevyšujúcom sumu uvedenú v § 140 s ohľadom na vyššie náklady na uspokojovanie životných potrieb; príslušný orgán prihliada takisto na to, či ide o účastníka odboja alebo o pozostalého manžela po účastníkovi odboja.

Pri rozhodovaní o výške dávky príslušný orgán prihliada na skutočné náklady na uspokojovanie životných potrieb a na domácnosť posudzovaného občana.

Od osoby povinnej výživou príjemcu dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, ktorých poskytnutie je podmienené sociálnou odkázanosťou, sa nepožaduje úhrada nákladov, ak príjem tejto osoby nepresahuje sumu 2800 Kčs mesačne. Táto suma sa zvyšuje za každú osobu, ktorá je na ňu odkázaná výživou a ktorej príjem je nižší než 1200 Kčs mesačne, a to o sumu rozdielu medzi sumou 1200 Kčs a príjmom tejto osoby. Príjmom sa rozumie príjem uvedený v § 109 ods. 1.

Ustanovenie odseku 1 však neplatí, ak ide o plnenie vyživovacej povinnosti voči manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu.

Úhrada príspevku na výživu sa nepožaduje, ak sa výživné na dieťa riadne platí.

Ak sa dávka sociálnej starostlivosti podmienená sociálnou odkázanosťou alebo služba sociálnej starostlivosti poskytla účastníkovi odboja alebo pozostalému po účastníkovi odboja, úhrada nákladov sa od ich detí nepožaduje.

Dávky do cudziny sa vyplácajú pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití oprávneného.

Dávky, ktorých výška nedosahuje 100 Kčs mesačne, sa môžu vyplácať v dlhších než mesačných lehotách, najdlhšie však za obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, a ak by sa mali poskytovať ako preddavok, môžu sa vyplácať až pri najbližšom vyúčtovaní.

Povinnosť príjemcu dávky podať hlásenie sa považuje za splnenú, ak príjemca spolu podpísal hlásenie, ktoré orgánu sociálneho zabezpečenia zaslala organizácia.

V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia je občan povinný uvádzať svoje rodné číslo, prípadne rodné číslo žijúceho rodiča, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa, alebo rodné číslo naposledy zomretého rodiča, ak ide o sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa, pokiaľ platiteľ dôchodku neustanoví inak. Zákonný zástupca a osobitný príjemca uvádzajú rodné číslo, ktoré by bol povinný uvádzať občan, ktorého zastupujú. V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je občan povinný uvádzať aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná pri uplatnení nároku na nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve oznámiť, že má nárok na tieto dávky aj podľa iných predpisov (§ 71 ods. 2).

Evidencia, ktorú organizácia vedie o občanoch na účely sociálneho zabezpečenia, musí obsahovať tieto údaje:

Organizácia vedie ďalej evidenciu

Potrebné údaje zaznamenáva organizácia spravidla na mzdových listoch.

Ak ide o žiakov a študentov, je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú obsiahnuté údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), prípadne g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak bolo štúdium prerušené, predčasne skončené alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.

Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu (spolupracujúcu osobu), vedie príslušný orgán sociálneho zabezpečenia v evidencii údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), g), h) a ďalej údaje o vyplácaných dávkách, o platbách poistného, o výške vymeriavacieho základu, o vzniku a zániku účasti na zabezpečení a rozhodnutí o registrácii (povolení výkonu činnosti), ak je vydané.

ak ide o výkonného letca, je organizácia, v ktorej je letec zamestnaný, povinná viesť aj záznamy o počte letových hodín.

Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plnia u všetkých pracujúcich (členov) tej istej organizácie včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.

Organizáciami plniacimi úlohy sociálneho zabezpečenia sú aj vojenské útvary.

Organizácia je povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list") po celú dobu, po ktorú zamestnanie trvá. Evidenčný list je organizácia povinná založiť ihneď pri vstupe občana do zamestnania.

U žiakov a študentov sa evidenčný list nevedie, pokiaľ žiaci a študenti nevykonávajú v rámci výuky zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie; v týchto prípadoch vedie evidenčný list organizácia, v ktorej sa toto zamestnanie vykonáva, a to od začiatku výkonu tohto zamestnania.

Evidenčný list organizácia nevedie, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku.

Do evidenčného listu sa zapisujú za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskoršie do 30. apríla nasledujúceho roka,

U občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú ďalej

Evidenčné listy sa predkladajú orgánu, ktorý rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia, prostredníctvom príslušného orgánu, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom sa vedie evidencia miezd. Ak organizácia so sídlom v Českej socialistickej republike vedie evidenčné listy za občanov, ktorí majú pracovisko v Slovenskej socialistickej republike, odovzdá ich orgánu príslušnému pre tieto pracoviská; obdobne sa postupuje, ak má organizácia so sídlo v Slovenskej socialistickej republike pracovisko v Českej socialistickej republike. Ak ide o občana, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, predkladá sa evidenčný list orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia.

Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do ôsmich dní po konečnom vyúčtovaní zárobkov

Pri úmrtí občana a pri začatí konania o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia, alebo ak o to požiada orgán sociálneho zabezpečenia, predloží sa evidenčný list ihneď.

Ak občan zostane v zamestnaní aj potom, čo požiadal o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list.

Pokiaľ ide o žiakov a študentov, predkladá škola namiesto evidenčného listu potvrdenie o štúdiu, a to len v prípadoch, ak sa štúdium prerušilo alebo nedokončilo; v ostatných prípadoch predkladá potvrdenie škola na výzvu orgánu dôchodkového zabezpečenia. Organizácia, v ktorej prebieha praktické vyučovanie a odborná prax alebo spoločenský prospešná práca podľa učebných plánov, je povinná oznámiť potrebné údaje škole.

Evidenčné listy vedené za odsúdených sa predkladajú priamo úradu dôchodkového zabezpečenia.

Organizácia je povinná predkladať každoročne evidenčný list občanovi na podpis.

Organizácie sú povinné pre svojich pracovníkov (členov) požiadať na predpísanom tlačive príslušný orgán, ktorý rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia o výpis dôb zamestnania, ktoré má tento orgán vo svojej evidencii.

Žiadosť o výpis je organizácia povinná odoslať najskôr dva roky a najneskoršie jeden rok pred rokom, v ktorom občan dosiahne vek ustanovený v § 21 a 26 zákona pre vznik nároku na starobný dôchodok.

Organizácia je povinná

Organizácia má povinnosť ohlásiť, ak v nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia.

Ak však ide o požívateľa starobného dôchodku a požívateľku vdovského dôchodku, ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok alebo ktorá dovŕšila vek 57 rokov,⁶⁰) má organizácia povinnosť ohlásiť

Hlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa vypláca dávka dôchodkového zabezpečenia, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, deň, kedy došlo ku vstupu do zamestnania, prípadne kedy nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku a druh dôchodku. Ak ide o občana, na ktorého dieťa poberá iný občan výchovné k dôchodku, musí hlásenie obsahovať aj priezvisko, meno, rodné číslo, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, ktorý poberá výchovné.

Hlásenie podľa odseku 2 musí obsahovať popri skutočnostiach uvedených v tomto odseku priezvisko, meno, rodné číslo a osobné dáta pracujúceho dôchodcu a druh dôchodku.

U požívateľky vdovského dôchodku a požívateľa dôchodku za výsluhu rokov je organizácia na účely krátenia týchto dôchodkov podľa § 23 povinná hlásiť vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov zárobkovej činnosti výšku skutočne dosiahnutého príjmu zo zárobkovej činnosti.

Ak ide o požívateľa dôchodku vyplácaného orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, musí hlásenie obsahovať okrem údajov uvedených v odsekoch 3 až 5 aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Organizácia má povinnosť odoslať hlásenie orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Ak však ide o požívateľa invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, zasiela organizácia hlásenie príslušnému orgánu podľa miesta trvalého pobytu požívateľa dôchodku. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov vyplácaných orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je organizácia povinná odoslať tomu orgánu, ktorý vypláca dôchodok.

Predložením evidenčného listu podľa § 151 nie je splnená povinnosť uložená organizácii v odsekoch 1 až 7.

Organizácie sú povinné podávať hlásenie na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia.

Ústavné zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti sú povinné o prijatí do ústavnej starostlivosti a prepustení z nej podávať hlásenia o dôchodcoch, ktorým sa s dôchodkom vypláca zvýšenie pre bezvládnosť. Hlásenie o prijatí sa podáva, ak ústavná starostlivosť potrvá dlhšie ako tri mesiace, a to pošte v mieste trvalého pobytu dôchodcu v lehote do 15 dní pred ukončením tretieho mesiaca pobytu dôchodcu v ústavnom zariadení. Hlásenie o prepustení sa podáva v tých prípadoch, keď sa podalo hlásenie o prijatí, a to príslušnému úradu dôchodkového zabezpečenia v lehote do troch dní odo dňa prepustenia. Ustanovenie § 153 ods. 7 tretej vety platí tu obdobne.

Psychiatrické liečebne a liečebne pre dlhodobo chorých sú povinné podávať hlásenie o všetkých dôchodcoch prijatých alebo prepustených z liečebne. Hlásenie o prijatí sa podáva pošte v mieste trvalého pobytu dôchodcu v lehote do ôsmich dní odo dňa prijatia. Ustanovenia odseku 1 tretej vety a § 153 ods. 7 tretej vety platia tu obdobne.

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa dôchodok vypláca, dátum narodenia, stav, miesto trvalého pobytu dôchodcu, deň keď bol prijatý do ústavnej starostlivosti alebo liečebne alebo deň, keď bol prepustený z týchto zariadení, a pri prijatí do ústavnej starostlivosti aj údaje o občanoch ním vyživovaných. Ustanovenie § 153 ods. 6 platí tu obdobne. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo liečebne alebo ich rodinných príslušníkov.

Psychiatrické liečebne a liečebne pre dlhodobo chorých sú ďalej povinné hlásiť na predpísanom tlačive požiadavky dôchodcov alebo ich zákonných zástupcov na zvýšenie dôchodku upraveného podľa § 99 zákona s uvedením výšky záväzkov dôchodcu mimo liečebne podľa § 34 ods. 1 druhej vety. Hlásenie zasiela liečebňa orgánu príslušnému rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia do 15 dní pred ukončením tretieho mesiaca pobytu dôchodcu v liečebni; ustanovenie § 153 ods. 7 tretej vety platí tu obdobne.

Ústavné zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenie o prijatí a prepustení dlhodobo ťažko zdravotne postihnutých detí, ktoré vyžadujú mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú. Hlásenie o prijatí sa podáva, ak ústavná starostlivosť potrvá dlhšie než šesť mesiacov, a to platiteľovi výchovného na toto dieťa v lehote do 15 dní pre ukončením šiesteho mesiaca pobytu dieťaťa, a hlásenie o prepustení v lehote do troch dní odo dňa prepustenia dieťaťa.

Vo všetkých podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné uvádzať rodné číslo občana podľa § 145; ustanovenie § 145 tretej vety platí obdobne.

Žiadosti o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia spisujú organizácie a príslušné orgány s občanmi na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia.

Za občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôžu sami podať žiadosť o dávku alebo službu, môžu s ich súhlasom a na základe potvrdenia lekára o zdravotnom stave týchto občanov podať túto žiadosť ich rodinní príslušníci.

Občan, ktorého zamestnávateľom je iný občan, ktorý nevykonáva nemocenské poistenie svojich zamestnancov ako závod, podáva žiadosť o dávku dôchodového zabezpečenia na príslušnom orgáne sociálneho zabezpečenia.

Ak práceneschopný občan pre chorobu alebo úraz po dobu aspoň šesť mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, začne z podnetu lekárskej poradnej komisie (lekárskej komisie) príslušný orgán konanie o invalidite (čiastočnej invalidite) občana, ak je jasné, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.⁶²)

Konanie podľa odseku 1 sa uskutoční aj vtedy, ak občan už podal žiadosť o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, ale sa tejto žiadosti nevyhovelo z iných dôvodov než preto, že občan nie je ani čiastočne invalidný.

Ak občan po vyčerpaní podpornej doby je naďalej práceneschopný a je predpoklad, že ďalším liečením nadobudne v krátkej dobe opäť pracovnú schopnosť, a to aj na iné zamestnanie, príslušný orgán odporučí predĺženie poskytovania nemocenského po uplynutí podpornej doby.⁶³)

Rozhodnutie iného orgánu než orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke dôchodkového zabezpečenia, sa považuje za podklad pre rozhodnutie orgánu príslušného rozhodovať o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak bolo vydané po podaní žiadosti o takú dávku.

Rozhodnutie iného orgánu než orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke dôchodkového zabezpečenia,ktoré je podkladom pre rozhodnutie orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke dôchodkového zabezpečenia, je obsiahnuté v rozhodnutí o dávke.

Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejných hromadných dopravných prostriedkov, s výnimkou miestnych dopravných prostriedkov, za cenu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.

Pri jazde vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť miesta pobytu do miesta predvolania je dlhšia ako 100 km. cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok, miestenku a ak bolo nevyhnutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.

Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu úhrada len vo výške zlacneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada cestovného nepatrí.

Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak lekár uzná so zreteľom na zdravotný stav žiadateľa nevyhnutnosť takej dopravy. Výška náhrady sa spravuje sadzbami ustanovenými všeobecnými predpismi. Pri použití vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie lekára nevyžaduje, ak bol oprávnenému poskytnutý príspevok na zakúpenie motorového vozidla.

Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý v súvislosti s vyšetrením alebo rokovaním ušiel účastníkovi konania zárobok.

Náhrada ušlého zárobku nepatrí za čas, za ktorý účastníkovi konania patrí nemocenské alebo za ktorý mu organizácia poskytne náhradu mzdy (pracovnej odmeny).

Stravné a nocľažné sa poskytne vo výške podľa všeobecných predpisov o cestovných náhradách.⁶⁴)

Nocľažné patrí, ak by sa účastník konania nemohol pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, keď sa skončilo vyšetrenie alebo rokovanie príslušného orgánu.

Stravné a nocľažné nepatrí za čas pobytu v liečebnom ústave; takisto nepatrí, ak sa stravovanie a ubytovanie poskytne bezplatne.

Iné nevyhnutné výdavky, ktoré mali účastníci konania, sa nahrádzajú v preukázanej výške.

Nároky na náhradu sa uplatňujú do dvoch mesiacov odo dňa vyšetrenia alebo rokovania na príslušnom orgáne, na ktorom prebehlo rokovanie, alebo pre ktorého potreby sa občan podrobil vyšetreniu; žiadosť o náhradu treba doložiť príslušnými dokladmi. Tento príslušný orgán rozhodne o náhradách a vykoná ich výplatu.

Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú po dobu činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienky nároku na dôchodok podľa piatej časti zákona (ďalej len „vojaci z povolania"), platia ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený.

Hrubým zárobkom vojaka z povolania je

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu, ktorá netrvala aspoň jeden celý kalendárny rok, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za celú dobu trvania služobného pomeru.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok vojaka z povolania sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 2000 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Pre zvýšenie nároku na starobný dôchodok za dobu služby po vzniku nároku na tento dôchodok sa nezapočítava tiež doba dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu, zranenie alebo iný úraz.

Pre nárok a výšku dôchodku za výsluhu rokov sa započítava doba služby výkonného letca a výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečenstva v rozsahu ustanovenom podľa § 130 zákona.

Dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky vyplácané orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík sa krátia od splátky dôchodku splatnej v apríli pre ďalšie obdobie podľa skutočne dosiahnutého príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ustanovenie § 23 ods. 1, ods. 2 prvej vety, ods. 3 a 4 platí aj tu.

Dôchodcom umiestneným v psychiatrickej liečebni, liečebni pre dlhodobo chorých a v ústave sociálnej starostlivosti vyplácajú orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík dôchodky vo výplatnom termíne ustanovenom podľa § 140 zákona.

Orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak

Pri posudzovaní invalidity (čiastočnej invalidity) vojaka z povolania sa hodnotí zdravotný stav z hľadiska jeho schopnosti na výkon občianskeho povolania.

Spôsob vedenia a predkladania záznamov, konanie a rozhodovanie o dávkach, konanie o prechode z dočasnej neschopnosti na službu do invalidity a posudzovanie úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním upravujú predpisy federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev spravodlivosti republík.

Dobu služby vojaka z povolania, ktorému nevznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, oznamujú orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, úradom dôchodkového zabezpečenia. Hrubý zárobok sa oznamuje úradom dôchodkového zabezpečenia na ich žiadosť, pokiaľ je to pre rozhodnutie o dávke potrebné.

V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988 sa hodnotí

V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990 sa hodnotí pred týmto dňom účasť na zabezpečení občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru a účasť na zabezpečení umelcov a vedeckých pracovníkov.

V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990 sa hodnotí pred týmto dňom

V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. júlom 1990 sa hodnotí pred týmto dňom doba zamestnania advokátov.

Náhrada za stratu na zárobku sa do hrubých zárobkov nezapočítava občanom, ktorým bol dôchodok priznaný odo dňa spadajúceho do obdobia pred 1. januárom 1989.

Sumy ustanovené v § 11 ods. 6 sa považujú za fiktívny zárobok aj za dobu pred 1. októbrom 1988.

Za hrubý zárobok umelca sa za dobu pred 1. októbrom 1988 považujú príjmy ustanovené podľa § 70.

Ak je to pre požívateľa čiastočného invalidného dôchodku výhodnejšie, zisťuje sa pri najbližšej kontrole po 30. septembri 1988 podstatný pokles zárobku podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988;⁶⁶) podmienka piatich rokov poberania čiastočného invalidného dôchodku sa pritom považuje za splnenú. Suma, s ktorou sa priemer hrubých zárobkov požívateľa čiastočného invalidného dôchodku pri tejto kontrole porovnával, sa upravuje o prepočítací koeficient podľa § 19 ods. 5 až za obdobie nasledujúce po dni jej konania.

Podmienka poklesu zárobku ustanovená v § 18 ods. 2 sa považuje za splnenú u požívateľov invalidných dôchodkov, ktorým bol tento dôchodok priznaný podľa § 25 ods. 3 písm. c) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení pred 1. októbrom 1988.

Invalidné a čiastočné invalidné dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 občanom uvedeným v § 13 a občanom uvedeným v § 34 ods. 1 a § 63 ods. 4 zákona sa na žiadosť prepočítajú podľa predpisov platných po 30. septembri 1988 z fiktívneho zárobku ustanoveného podľa § 11 ods. 6, a to najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Jednotlivo hospodáriaci roľníci a spolupracujúci členovia ich rodín, ktorí boli k 30. septembru 1988 poistení⁶⁸) a po 30. septembri 1988 už nespĺňajú podmienky ustanovené v § 83, sú po 30. septembri 1988 naďalej poistení podľa tejto vyhlášky, pokiaľ spĺňajú ostatné podmienky v nej ustanovené.

Ak občan vykonával ku dňu 30. septembra 1988 činnosť, ktorá zakladala poistenie ako inej osoby samostatne hospodáriacej a spolupracujúceho člena jej rodiny, a po 30. septembri 1988 nespĺňa podmienky ustanovené v § 84, je po 30. septembri 1988 poistený naďalej podľa tejto vyhlášky, ak spĺňa ostatné podmienky v nej ustanovené.

Manželke jednotlivo hospodáriaceho roľníka a manželke spolupracujúceho člena rodiny sa hodnotí doba účasti na zárobkovej činnosti manžela pred 1. januárom 1976 ako doba poistenia spolupracujúceho člena rodiny v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred týmto dňom.⁶⁹)

Ak sa po 30. septembri 1988 vymeriava poistné za dobu pred 1. októbrom 1988, vymeria sa vo výške podľa tejto vyhlášky.

Ak bol občan umiestnený do psychiatrickej liečebne, liečebne pre dlhodobo chorých a ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých občanov pred 1. októbrom 1988, upraví sa výplata dávok dôchodkového zabezpečenia podľa § 52 ods. 3, § 54 ods. 7, § 70 ods. 4, § 93 a 99 zákona podľa tejto vyhlášky od splátky dôchodku splatnej v januári 1989; dovtedy sa postupuje podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 a podľa týchto predpisov sa tiež do tej doby vykonáva úhrada nákladov za pobyt v ústave. To platí aj pre dieťa, ktoré je požívateľom dôchodku a je umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež.

Do doby šiestich mesiacov podľa § 37 ods. 4 sa nezapočítava doba pred 1. októbrom 1988.

Ak sa manželke a deťom dôchodcu, ktorý vykonáva trest odňatia slobody alebo je vo väzbe, vyplácala k 30. septembru 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 časť dôchodku vo vyšších sumách, než ktoré sú uvedené v § 35 ods. 2, vypláca sa táto časť po 30. septembri 1988 v doterajšej výške; pokiaľ sa však vyplácala časť dôchodku v nižších sumách, než ktoré sú uvedené v § 35 ods. 2, upravia sa na žiadosť tieto sumy podľa § 35 ods. 2, a to najskôr od splátky splatnej v októbri 1988.

Podmienka sociálnej odkázanosti podľa tejto vyhlášky sa považuje za splnenú pri dávkach a službách sociálnej starostlivosti poskytovaných občanovi k 30. septembru 1988, ak sa táto podmienka po tomto dátume naďalej plní podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988.

Príspevok na výživu dieťaťa poskytovaný k 30. septembru 1988 za povinnú osobu žijúcu mimo územia československej socialistickej republiky, ktorá neplatí výživné určené rozhodnutím súdu, sa poskytne aj po tomto dátume, pokiaľ sú inak splnené podmienky ustanovené touto vyhláškou.

Pre zaradenie účastníkov odboja z 1. svetovej vojny do skupín účastníkov odboja platia predpisy platné pred 1. októbrom 1988, výška nárokov týchto občanov a pozostalých po nich na dávky dôchodkového zabezpečenia sa posudzuje podľa § 59 až 69 zákona.

Dávky uvedené v § 157 ods. 1 písm. a) až c) a e) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa po 30. septembri 1988 poskytujú podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988. Pre súbeh týchto dávok s dôchodkom, ktorý bol vymeraný podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, však platia najvyššie výmery dôchodkov ustanovené v § 56 a 139 zákona.

Ustanovenie § 145a ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 164/1979 Zb. znie:

„(2) do ročných príjmov člena jednotného roľníckeho družstva sa zahŕňajú všetky príjmy uvedené v § 11 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, s výnimkou vernostných stabilizačných odmien vyplácaných vo vybraných okresoch a mestách členom jednotných roľníckych družstiev podľa osobitných právnych predpisov.¹)".

Zrušujú sa:

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1988.

Poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov spolupracujúcich členov ich rodín a iných osôb samostatne hospodáriacich podľa § 82 až 106 vyhlášky č. 149/1988 Zb. zaniká 30. aprílom 1990.

Zabezpečenie umelcov a občanov poskytujúcich vecné plnenie a výkony na základe povolenia národného výboru podľa § 61 až 81 vyhlášky č. 149/1988 Zb. a zabezpečenie vedeckých pracovníkov podľa § 179 vyhlášky č. 149/1988 Zb. zaniká dňom 30. apríla 1990. Pokiaľ sú títo občania po 30. apríli 1990 zúčastnení na sociálnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné osoby, považuje sa za ich príjem v období od 1. januára 1990 do 30. apríla 1990 príjem, ktorý zodpovedá priemernému mesačnému príjmu ustanovenému z vymeriavacích základov v období od 1. mája 1990 do 31. decembra 1990.

Pre vznik zabezpečenia občanov uvedených v odsekoch 1 a 2 podľa čl. I bod 27 tejto vyhlášky treba podať novú prihlášku; toto zabezpečenie vzniká najskôr 1. májom 1990. Túto prihlášku treba podať a poistné zaplatiť do 31. decembra 1990; nároky na dávky na základe tejto prihlášky v období od 1. mája 1990 do 31. decembra 1990 sa posudzujú podľa tejto vyhlášky.

Nemocenské a peňažná pomoc v materstve, ktoré sa poskytovali k 30. aprílu 1990 občanom uvedeným v odseku 2, sa poskytujú po tomto dni ďalej za podmienok a vo výške podľa predpisov platných pred 1. májom 1990, pokiaľ podmienky pre tieto dávky ďalej trvajú aj po 30. apríli 1990.

Ak osoby uvedené v odseku 1 v dôsledku zníženia vekovej hranice pre odchod do starobného dôchodku túto hranicu už dosiahli pred 1. májom 1990, považuje sa za deň vzniku nároku na dôchodok najskôr 1. máj 1990. Ak tieto osoby splnili podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa predpisov platných pred 1. májom 1990, boli od vzniku nároku ďalej nepretržite poistené a nepoberali starobný dôchodok ani jeho časť, určí sa výška starobného dôchodku, pokiaľ je to pre ne výhodnejšie, podľa predpisov platných po 30. apríli 1990.

Postup podľa čl. I bod 33 sa pre výpočet úhrady za pobyt detí umiestnených v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mládež pred 1. májom 1990 použije len vtedy, ak sa po 30. apríli 1990 zmenia pomery občanov, od ktorých sa úhrada požaduje.