Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotných roľníckych družstiev sa od 1. októbra 1948 rozumie aj doba

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotného roľníckeho družstva sa v období od 1. januára 1957 do 31. marca 1962 rozumie aj doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva nebol preto dôchodkove poistený, že poberal čiastočný invalidný dôchodok alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), ak súčasne vykonával v družstve pracovnú činnosť aspoň v rozsahu zakladajúcom zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Doba pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve pred 1. aprílom 1962 sa hodnotí pre nároky vzniknuté za účinnosti zákona ako doba zamestnania, aj keď sa za túto dobu nezaplatilo poistné, ak sa splnili ostatné podmienky na započítanie tejto doby podľa doterajších predpisov.

Členovi jednotného roľníckeho družstva sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, najmenej však

Odpracovaným dňom sa rozumie deň, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v družstve v rozsahu ustanovenom predpismi o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.⁵⁶)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň dni,

Ak členstvo v družstve vzniklo alebo zaniklo v priebehu kalendárneho roka, započítava sa členovi jednotného roľníckeho družstva doba, po ktorú členstvo v družstve trvalo, pokiaľ v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Odpracované dni musia tvoriť aspoň pomernú časť úväzku ustanoveného v odseku 1 písm. a) alebo b) zodpovedajúcu dobe, po ktorú členstvo v družstve trvalo.

Členovi jednotného roľníckeho družstva, ktorý nepracoval v družstve po časť kalendárneho roka z dôvodov uvedených v odseku 6, sa započíta tá časť kalendárneho roka, v ktorej uvedené dôvody netrvali, ak v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Ustanovenie poslednej vety predchádzajúceho odseku platí obdobne.

Dôvodmi podľa predchádzajúceho odseku sú

Ak člen jednotného roľníckeho družstva neodpracoval počet pracovných dní potrebný podľa predchádzajúcich odsekov na zápočet celého kalendárneho roka alebo jeho časti, započítavajú sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku len odpracované dni, prípadne dni, ktoré sa im kladú na roveň, pokiaľ pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.⁵⁸)

Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté predpisy o zápočte náhradných dôb do doby pracovnej činnosti na účely dôchodkového zabezpečenia.

K § 10 ods. 1 písm. e) a ods. 5 písm. d) zákona

K § 10 ods. 2 písm. a) zákona

Nárok na dôchodok pracujúceho, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracujúcich a doba tohto poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania, ak pracujúci

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania podľa predchádzajúceho odseku je, že bolo včas zaplatené poistné za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.

Ak pracujúci nespĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, jeho nárok sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa pritom započítava ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.

Žene, ktorá je zamestnania v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej socialistickej organizácii s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou, ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka sa započítava aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak v tej dobe spĺňala podmienky určené v § 98 ods. 3 pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny.

Nárok na invalidný alebo starobný dôchodok pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok z tohto poistenia len preto, že nebolo zaplatené poistné, sa vždy posudzuje len podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb platných pre neho v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

Pracujúcemu, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracujúcich, ak po dobu zamestnania nepoberal starobný dôchodok; zvýšenie nároku na starobný dôchodok sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Ak sa na žiadosť pracujúceho, ktorý pokračuje v zamestnaní, zastavila výplata dôchodku, výplata dôchodku sa obnoví najskôr po uplynutí troch mesiacov.

Ak náhradná doba sa započítava doba služby vykonávanej v armáde Československej republiky od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1939 a v československých ozbrojených silách od 9. mája 1945, pokiaľ táto doba nie je už hodnotená ako služba vojaka z povolania.

Dobou inej vojenskej služby je:

Ako náhradná doba sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia) v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v dobe neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov⁴) alebo o príslušníkov týchto armád, ktorí za trestné činy spáchané v ich službách boli odsúdení podľa retribučných predpisov.⁵)

Doby vojenských služieb sa spravidla preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a poľnej služby (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Blízkymi osobami sa rozumejú manželia, deti, rodičia, prarodičia, súrodenci, svokor a svokra ktoréhokoľvek z manželov. Za deti sa považujú aj osvojené deti a deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 11 ods. 2 zákona; ak sa o blízku osobu osobne stará muž, toto ustanovenie zákona platí obdobne.

Ak trvalo prerušenie zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre priznanie dôchodku z I. (II.) pracovnej kategórie, len ak pracujúci bol do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky; to však neplatí, ak pracujúci získal dovedna aspoň 10 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 zákona v uránových baniach alebo ak sa stal plne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu.

Ak došlo k zmene (skončeniu) zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pri pracujúcich, ktorí

Ochranná lehota dvoch rokov (§ 13 ods. 3 zákona) od skončenia zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa predlžuje o dobu, po ktorú pracujúci požíval invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov; na dobu poberania týchto dôchodkov sa neprihliada ani pri posudzovaní, či prerušenie zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie trvalo dlhšie ako päť rokov.

Doba služby v ozbrojených silách zaradenej do I. (II.) kategórie funkcií sa hodnotí ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Ak pracujúci nebol zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii po celú dobu potrebnú na získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii sa započítava ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii. To platí obdobne pri započítavaní dôb zamestnania I. pracovnej kategórie s rozdielnymi podmienkami nároku na dôchodok.

Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne uskutočňuje odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku obdobne platí aj pre pracujúcich, ktorí sa na výkon povolania pripravujú zaškolením mimo učebného pomeru.⁶)

Poslancom národného výboru a čelnom orgánov ľudovej kontroly, ktorým sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 56 a 57), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov aj ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári vrátili po skončení výkonu funkcie do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ pre nich nie je výhodnejšia úprava podľa odseku 2; to platí aj, ak v dobe výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Socialistického zväzu mládeže, ktorý bol na výkon tejto funkcie na závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Doba zamestnania pracovníkov Odborového zväzu pracovníkov v baníctve a energetike, Odborového zväzu pracovníkov v kovopriemysle a Odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve a vo výrobe stavebných hmôt, ktorí pred nastúpením zamestnania vo zväze boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a pri ktorých je spojená s výkonom terajšieho zamestnania povinnosť pravidelne navštevovať pracovisko pod zemou v baniach, sa započítava ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Doba výkonu funkcií uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa nezapočítava ako doba zamestnania uvedeného v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 zákona; pracujúcim, ktorí vykonávali toto zamestnanie pred výkonom funkcie, sa započítava pri splnení podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 doba výkonu funkcie ako doba zamestnania uvedeného v § 12 ods. 1 písm. a) č. 2 zákona.

K § 9 ods. 2 písm. c) a k § 14 zákona

Hrubými zárobkami sú zárobky zo zamestnania vykonávaného

Hrubým zárobkom pracujúceho, ktorý vykonáva súbežne dve alebo aj viac zamestnaní (§ 10 zákona); je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.

Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v § 52 zákona, sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja prv vykonával, a to za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, alebo ak ide o starobný dôchodok, pred rokom, v ktorom účastník odboja skončil zamestnanie (§ 14 ods. 3 zákona).

Do hrubého zárobku pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania alebo opätovným vstupom do zamestnania dôchodkove poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo iná osoba samostatne hospodáriaca alebo spolupracujúci člen rodiny, sa započítavajú ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vymeriavacie základy, podľa ktorých sa určila výška poistného, avšak len ak bolo včas zaplatené poistné.

Do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, sa zahŕňajú aj doby, v ktorých pracujúci nemal žiadny zárobok. Do tohto obdobia sa však nezahŕňajú

Ak je to pre pracujúceho výhodnejšie, nezahŕňajú sa do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, doba učebného pomeru a štúdia, ani doba, po ktorú sa poskytoval vyrovnávací príspevok pracujúcej žene po prevedení na inú prácu pre ťarchavosť alebo materstvo; dosiahnuté príjmy v týchto dobách sa potom nezapočítavajú do hrubého zárobku.

Ak sa náhradná doba kryje s dobou zamestnania, hľadí sa na dobu zamestnania a na príjmy v nej dosiahnuté, ak je to pre pracujúceho výhodnejšie.

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku stal čiastočne invalidným (úplne invalidným) a v čase požívania dôchodku nebo, zamestnaný, čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok sa vymeriava vždy z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný doterajší dôchodok.

Ak sa starobný dôchodok vymeral z priemerného mesačného (ročného) zárobku, zvýšenie dôchodku sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Za obdobie, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok pracujúceho

Ak rok prvého vstupu do zamestnania (§ 10 zákona) spadá do obdobia posledných 10 alebo 5 kalendárnych rokov, za ktoré sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, vypočítava sa tento zárobok aj za kratší čas 10 (5) rokov z hrubých zárobkov dosiahnutých za kalendárne roky po roku prvého vstupu do zamestnania. Ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva, je rokom jeho prvého vstupu do zamestnania kalendárny rok, v ktorom začal pracovať v rozsahu určenom v § 10 ods. 4 prvej vete zákona.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu zamestnania ani na zárobky dosiahnuté v kalendárnom roku,

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je aj rokom prvého vstupu do zamestnania, priemerný mesačný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu zamestnania; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prvého vstupu do zamestnania.

K § 16 ods. 3 a 4 a § 37 ods. 2 zákona

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak žena sa stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená tiež, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti alebo zomrelo. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti.

K § 20 až 22 zákona

Pre účely zvýšenia nároku na starobný dôchodok sa posudzuje zamestnanie vykonávané po vzniku tohto nároku v cudzine rovnako ako zamestnanie v Československej socialistickej republike, len ak to vyplýva z medzinárodného dohovoru alebo ak ide o pracovníkov v zahraničí (§ 48), expertov (§ 50) a občanov uvedených v § 52.

Za dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracujúceho; takým zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe).

Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracujúcemu celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a nie sú v ňom dostatočne využité jeho predošlé schopnosti, takže z hľadiska spoločenských záujmov sa nevyžaduje, aby pracujúci vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Predošlými schopnosťami pracujúceho sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako aj znalosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v organizáciách alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

Za podstatný pokles zárobku pracujúceho sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov (§ 14 a 15) včítane odmien poskytovaných na základe dohody o pracovnej činnosti zistený za posledných 12 mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, ale neobmedzený podľa § 14 ods. 5 zákona. Ak sa pracujúci stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie alebo ak po priznaní dôchodku nastali podstatné zmeny v mzdových pomeroch pracujúcich, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracujúceho spravidla za posledných 12 mesiacov s priemerným zárobkom obvykle dosahovaným v zamestnaní, ktoré pracujúci vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok. Porovnanie priemeru hrubých zárobkov so zárobkom obvykle dosahovaným v zamestnaní, ktoré pracujúci vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok, sa ďalej uskutočňuje buď po piatich rokoch od porovnania podľa predchádzajúcej vety, alebo po piatich rokoch poberania čiastočného invalidného dôchodku, ak v tomto období k porovnaniu nedošlo.

Do priemeru hrubých zárobkov na preskúmanie podstatného poklesu zárobku sa nezahŕňajú

Ak hrubý zárobok pracujúceho (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1200 Kčs mesačne, podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú.

Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracujúceho a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Obzvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracujúceho v úkole a pod.

Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracujúci stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, znalosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracujúceho, a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie na zdraví následkom účasti na odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak povahou prípadu nie je táto súvislosť vylúčená.

Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze, má pracujúci aj pri úraze, ktorý utrpel pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 67. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 14 zákona) považuje najmenej suma 1400 Kčs.

Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam určených.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pracujúceho (občana), ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením 28 rokov, sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zrejmými chorobnými príznakmi alebo vadami (napr. stav po amputovaní končatiny), pre ktoré pracujúci môže vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracujúcimi žijúcimi v podobnom prostredí.

Pri rozhodovaní o čiastočnom invalidnom dôchodku sa prihliada na sociálne pomery pracujúceho a jeho rodiny.

K § 39 a § 68 ods. 2 zákona

Príjmom zo zárobkovej činnosti je príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne konanej. Do príjmu sa zahŕňajú aj peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahradzujúce ušlý zárobok zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 40 ods. 3 zákona.

Krátenie vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa vykoná najprv dočasne podľa príjmu pravdepodobne očakávaného na podklade oznámenia dôchodkyne alebo organizácie, pre ktorú dôchodkyňa pracuje; takto krátený dôchodok sa vypláca ako preddavok. Po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodkyne alebo po skoršom ukončení tejto činnosti sa zistí hrubý príjem z tejto činnosti, krátenie sa upraví podľa priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v tomto čase a vyplatené preddavky sa zúčtujú. Ak dôchodkyňa pokračuje v zárobkovej činnosti, dôchodok na naďalej vypláca v preddavkovaných čiastkach zodpovedajúcich novej úprave krátenia a preddavky sa zúčtujú po uplynutí 12 mesiacov.

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vykoná sa najprv úprava dôchodku podľa § 65 ods. 2 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku s takýmto príjmom.

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším starobným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom úhrn dôchodkov po krátení nesmie byť nižší, ako by činil samotný starobný dôchodok (dôchodok za výsluhu rokov), prípadne znížený pri zamestnaní (pre súbeh so zárobkom); pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným dôchodkom (čiastočným invalidným dôchodkom, čiastočným dôchodkom za výsluhu rokov) a so zárobkom nesmie byť úhrn dôchodkov po krátení nižší, ako by činil samotný invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok. čiastočný dôchodok za výsluhu rokov).

K § 40 ods. 3 písm. a), § 46 ods. 5 a § 73 ods. 3 zákona

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje

Za dobu štúdia sa považuje aj

K § 40 ods. 4 a 6, § 46 ods. 5, § 73 ods. 3 a § 78 ods. 5 a 6 zákona

Pri posudzovaní nároku na sirotský dôchodok, výchovné a zaopatrovací príspevok sa do vlastného príjmu dieťaťa nezahŕňajú

Do vlastného príjmu dieťaťa sa ďalej nezahŕňa

Pre posúdenie výšky príjmu pripadajúceho na člena rodiny (§ 40 ods. 6 zákona) sa považuje za člena rodiny aj počaté dieťa.

K § 42 ods. 1, 2 a 4 zákona

Pre nárok na úpravu dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, sa rozumejú iným príjmom dôchodcu čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti, čistý príjem z nehnuteľnosti, príjem z výživného a sumy, daňovej úľavy platiteľa dane zo mzdy vyplývajúcej z uznania dôchodcu za ním vyživovanú osobu, alebo ak je suma tejto daňovej úľavy menšia ako 100 Kčs mesačne, suma 100 Kčs mesačne.²¹) Naturálne požitky sa započítavajú rovnakou hodnotou, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy.²²) Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vymeranie príslušnej dane (poľnohospodárskej, dane z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší ako tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol plne pracovať pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos.

Za iný príjem dôchodcu sa nepovažuje hodnota ústavného zaopatrenia dôchodcu umiestneného v ústave sociálnej starostlivosti ani sumy, ktoré platia občania majúci voči dôchodcovi vyživovaciu povinnosť na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

Za rodinných príslušníkov dôchodcu, pokiaľ s ním žijú v spoločnej domácnosti a sú na neho odkázaní výživou, sa považujú

K § 45 zákona

Za potrebného sa považuje občan, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami ani výživným (príspevkom na výživu) od iných osôb.

Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak

Pri posudzovaní potrebnosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, ak by sa jej plnením ohrozila slušná životná miera povinného alebo príslušníka jeho rodiny.

K § 47 zákona

Čiastočne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (napr.pri umývaní, česaní, obliekaní).

Prevažne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch (napr.pri chôdzi, pri výkone fyziologickej potreby).

Úplne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje trvalé ošetrovanie a pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.

K § 48 až 50 zákona

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1750 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre nich výhodnejší.

K § 49 zákona

Za účasť na civilnej obrane, na príprave na obranu Československej socialistickej republiky a za účasť na brannej výchove podľa predpisov o brannej výchove sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako civilná obrana, príprava na obranu alebo ako branná výchova a je aj tak vykonávaná.

Úraz utrpený pri účasti no vojenskej príprave na vysokých školách sa posudzuje ako úraz pri účasti na brannej výchove.

Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri akciách uvedených v predchádzajúcich odsekoch alebo v priamej súvislosti s nimi, je povinný to ohlásiť bez meškania organizácii, ktorá akciu usporiadala; to obdobne platí pre pozostalých po ňom.

Organizácia, ktorá usporiada akciu uvedenú v odsekoch 1 a 2, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nárokov podľa zákona, a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenie. Je aj povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) najneskôr do ôsmich dní po vykonanom vyšetrovaní príslušnému národnému výboru.

Ak patrí výchovné k dôchodku na dieťa za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe), na výchovnom sa vyplatí len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.

Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bolo výchovné vyplatené. Výchovné za predchádzajúci čas sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za tento čas inak patrili; podmienkou však je, že sa na toto dieťa poskytlo výchovné len raz a že sa neporušili predpisy o výplate výchovného.

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa výchovné vypláca manželovi a na ostatné sa výchovné vypláca manželke, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí; ustanovenie § 46 ods. 7 poslednej vety zákona platí aj tu.

Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) v záujme dieťaťa druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami v starostlivosti o deti.

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplatené za dlhšiu dobu, ako ustanovujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe).⁶⁷)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplatené za dlhšiu dobu, ako ustanovujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe).⁶⁷)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú invalidný dôchodok spätne i za čas, po ktorý sa poskytoval sirotský dôchodok, prídavky na deti alebo výchovné včítane príplatku na invalidné dieťa, zúčtujú sa tieto vyplatené dávky s doplatkom dôchodku.

Ak to vyžaduje výživa detí a manželky dôchodcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie ako jeden mesiac, alebo bol vzatý do väzby, aby sa im vyplácala časť dôchodku, vypláca sa manželke a deťom dôchodcu časť jeho dôchodku až do výšky 60 %; pritom sa hľadí najmä na čiastky z pracovnej odmeny odsúdeného, ktoré sa poskytujú na úhradu potrieb rodiny, a na to, či manželka dôchodcu sa stará o deti a či sa môže zapojiť do práce.

Dávky uvedené v § 72 zákona na poskytujú dôchodcom, ak sa podmienky pre nárok na tieto dávky splnili v dobe,

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na dôchodcov, ktorí v čase poberania dôchodku sa zúčastnili nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti) ako pracujúci a ktorým z tohto poistenia doteraz plynie ochranná lehota.

Za podmienok určených v predchádzajúcich odsekoch sa poskytujú dávky uvedené v § 72 zákona aj

Dávky uvedené v § 72 zákona sa poskytujú aj rozvedenej manželke (manželovi) dôchodcu, pokiaľ má dôchodca voči nej vyživovaciu povinnosť.

K § 73 ods. 1, § 77 ods. 2 a § 78 zákona

Službou v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, pokiaľ nejde o službu vojaka z povolania, sa rozumie

Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, nadväzujúca služba sa z hľadiska nárokov na zaopatrovací príspevok posudzuje ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

K § 73 ods. 2 písm. b), c) a e) zákona

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje napr. ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ktoré nie je invalidné (ods. 2), ak starostlivosť oň nie je možné zabezpečiť inak. Pri družke sa za takýto vážny dôvod považuje len ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, ak vojak uznal podľa zákona svoje otcovstvo k počatému dieťaťu, alebo starostlivosť družky o dieťa vojaka za podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie naroveň starostlivosti o invalidné dieťa najdlhšie do 26. roku veku, ak potrebuje stálu starostlivosť a nie je umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti.

K § 73 ods. 4 zákona

K § 74 ods. 3 zákona

Hrubými zárobkami vojaka na účely zaopatrovacieho príspevku sú zárobky, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku v dôchodkovom zabezpečení s výnimkou sumy príspevku uvedeného v § 14 ods. 1 písm. c) č. 6; pre určenie hrubých zárobkov učňov platí ustanovenie § 45, a ak ide o študentov, ustanovenie § 60. Ak ide o umelca (§ 39 ods. 1), hrubými zárobkami sa rozumie ročný príjem, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu základnej (náhradnej) služby do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 75 ods. 1 a 2). Ak je vojakom jednotlivo hospodáriaci roľník, iná samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby, hrubými zárobkami sa rozumie suma 1000 Kčs mesačne.

Z doby rozhodujúcej pre výpočet priemeru hrubých zárobkov vojaka sa vylučuje doba služby v ozbrojených silách, doba pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba odborného a politického školenia; ak sa tieto doby vylučujú, nezapočítavajú sa ani príjmy v nich dosiahnuté.

K § 74 ods. 4 zákona

Na krátenie zaopatrovacieho príspevku manželky (družky) vojaka pri súbehu s príjmom sú zárobkovej činnosti obdobne platia ustanovenia platné na krátenie vdovského dôchodku (§ 24) s tou odchýlkou, že sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti manželky (družky) vojaka zisťuje za obdobie šiestich mesiacov.

K § 77 ods. 2 zákona

Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, novinárom, výkonným umelcom a artistom (§ 72) pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách s výnimkou základnej (náhradnej) služby patrí náhrada príjmu, ak bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) mali účasť na povinnom dôchodkovom zabezpečení umelcov (§ 73 ods. 1) aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.

Do doby trojmesačného povinného dôchodkového zabezpečenia umelcov pred nastúpením vojenského cvičenia (inej služby) sa započítavajú aj doby jeho dôchodkového zabezpečenia, ak bezprostredne predchádzali umeleckej činnosti.

Náhrada príjmu za každý mesiac vojenského cvičenia (inej služby) je

Priemerným mesačným príjmom umelca sa rozumie dvanástina ročného príjmu, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu vojenského cvičenia (inej služby) do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 75); ak priemerný mesačný príjem prevyšuje sumu 3000 Kčs, náhrada príjmu sa vypočítava len z tejto sumy.

Náhrada príjmu umelca sa znižuje o sumy, ktoré umelec príjme za svoju umeleckú činnosť vykonávanú v čase vojenského cvičenia (inej služby).

Pokiaľ ide o okruh osôb, na ktoré sa prihliada pre určenie výšky náhrady príjmu, a ďalšie podmienky, platia ustanovenia § 78 ods. 5 a 6 zákona a § 41 ods. 2.

K § 75 ods. 1 zákona

Zaopatrovací príspevok (náhrada príjmu umelca) sa zaokrúhľuje na celé koruny hore a vypláca sa v určenom výplatnom termíne na bežný mesiac. Za časť kalendárneho mesiaca sa vypláca za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačného zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca).

K § 78 ods. 4 a 6 zákona

Príjmom z pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva sa rozumejú príjmy uvedené v § 14 ods. 1 písm. c) č. 1 až 5.

Pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva sa do vlastného príjmu plnoletých detí a iných občanov uvedených v § 78 ods. 5 písm. b), c) a e) zákona nezahŕňajú príjmy uvedené v § 26 ods. 1; ďalej sa neprihliada na prídavky na deti, výchovné, sirotský dôchodok a na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti.

K § 110 ods. 5 zákona

O poskytnutí zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca) rozhoduje príslušný národný výbor, v obvode ktorého mal vojak posledné bydlisko pred nástupom vojenskej služby. Tento národný výbor o priznaní zaopatrovacieho príspevku vyrozumie aj vojenský útvar, ktorého je vojak príslušníkom; vojenský útvar skončenie vojenskej služby vojaka oznamuje národnému výboru.²⁵)

K § 172 zákona

Do hrubého zárobku domáckeho pracovníka sa nezapočítavajú režijné náklady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník zaobstaráva na vlastný náklad.

Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 1400 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, za hrubý zárobok učňa sa považuje, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

Pracovným úrazom učňa je aj úraz, ktorý učeň utrpel při výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov obdobne platia pre pracujúcich, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením mimo učebného pomeru,²⁶) a pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná na povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer.

Do doby zamestnania sezónneho a kampaňového pracovníka⁶⁸) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom poistení aspoň časť mesiaca. Ak pracovník odpracoval na sezónnych a kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a dosiahol v tomto roku za tieto práce hrubý zárobok aspoň 3000 Kčs, započítava sa do doby zamestnania celý kalendárny rok.

Do priemerného mesačného zárobku sa započítavajú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých sezónny a kampaňový pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom poistení; tieto kalendárne mesiace sa tiež zahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Do doby zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc⁶⁹) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom poistení aspoň časť mesiaca.

Ustanovenie § 46 ods. 2 tu platí obdobne.

Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, za hrubý zárobok sa považuje suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

Ak hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov je nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí, za hrubý zárobok sa považuje táto mesačná mzda (plat; ak však v období 12 kalendárnych mesiacov došlo k trvalej zmene základnej mzdY (platu) pracovníka, za hrubý zárobok sa považuje mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.

Zahraničný prídavok, prípadne iní príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov.

Ak pracovníkovi v čase jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, táto organizácia oznámi údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.

Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

Rovnako ako experti sa v dôchodkovom zabezpečení posudzujú československí občania - pracujúci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.

Na účely dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú československí občania - pracujúci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, sú však za ňu odmeňovaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracujúci - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa § 48 a 49.

Za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Ustanovenie § 48 ods. 4 časť vety za bodkočiarkou platí aj tu.

Poslancom zákonodarných zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú celkom uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítava tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru namiesto tejto náhrady priznal osobný funkčný príplatok,započítava sa aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítavajú v plnom rozsahu.

Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

S účinnosťou od 9. mája 1945 sa na dôchodkovom zabezpečení zúčastňujú predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak

Úraz, ktorý poslanec utrpí pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Ak poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54 ani z iného dôvodu, utrpel úraz a následkom tohto úrazu sa stal úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok vo výške, ktorá mu patrí pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Ak poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku a z dôchodkového zabezpečenia, nevykonáva zamestnanie a ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54, utrpel úraz a tento úraz mu spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ktorý mu patrí pri pracovnom úraze, z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Ak poslanec národného výboru, ktorý bol pre prípad úrazu zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, zomrel, pozostalým patria po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodku určeného podľa týchto odsekov.

Úrazom sa tu rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 54 ods. 2.

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 54, ale je dôchodkove zabezpečený ako pracujúci, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku; poslancom národného výboru uvedeným v § 54 ods. 1 pod písm. b) a c)^28a) sa tieto odmeny započítavajú, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, nehľadí sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

Náhrady ušlého zárobku, ktoré poskytuje národný výbor, prípadne iný orgán poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku.

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť alebo príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia písomne oznámiť výšku odmien, prípadne náhrad ušlého zárobku poskytnutých za obdobie rozhodujúce pre zistenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 3 zákona).

Na dôchodkové zabezpečenie členov orgánov ľudovej kontroly²⁹) obdobne platia ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení poslancov národných výborov.

Sudcovia z ľudu, ktorí je dôchodkove zabezpečený jako pracujúci, sa na určenie priemerného mesačného zárobku započítavajú aj paušálne náhrady poskytované podľa osobitných predpisov.³⁰)

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za dobu zamestnania.

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

Za hrubý zárobok študenta (žiaka)⁷⁰) sa považuje suma 1400 Kčs mesačne.

Ak študent (žiak) pri zamestnaní dosiahol v niektorom mesiaci vyšší hrubý zárobok ako 1400 Kčs, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci hrubý zárobok skutočne dosiahnutý. Ak sa študent (žiak) stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27 zákona), ktorý utrpel v zamestnaní, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, hrubý zárobok, ktorý by dosiahol v tomto zamestnaní, keby ho vykonával po celý pracovný čas ustanovený právnymi predpismi pre príslušné výrobné odvetvie.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent (žiak) utrpel pri vyučovaní alebo v súvislosti s ním;⁷¹) ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Do doby zamestnania pracujúcich, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava aj doba neplateného pracovného voľna, ktoré im bolo organizáciou poskytnuté na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie § 60 ods. 1 a 2.

Doba neplateného pracovného voľna sa pre výpočet priemerného mesačného zárobku považuje za náhradnú dobu.

Na hospodárske zabezpečenie, ktoré účastníkom štúdia popri zamestnaní poskytuje organizácia v dobe neplateného pracovného voľna, sa pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia neprihliada.

Ak pracujúci, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, utrpí úraz za okolností, ktoré sú uvedené v § 60 ods. 3, taký úraz sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta⁷²) sa považuje štipendium⁷³) včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy.

Za hrubý zárobok umeleckého ašpiranta⁷⁴) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu.⁷⁵)

Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na študijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.

Pracovným úrazom interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz utrpený pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Úraz, ktorý utrpí externý vedecký (umelecký) ašpirant dôchodkove zabezpečený ako pracujúci pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

Do priemerného mesačného zárobku sa započítavajú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom poistení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 63) sa považuje úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takýmto úkonom.

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo zomrel následkom pracovného úrazu, vymeria sa invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určia aj dávky pozostalých.

Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje podľa odporúčaní správnej komisie národného výboru na pracovné uplatnenie (§ 130), sa považuje na účely dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.

Za hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje suma 1400 Kčs mesačne.

Za pracovný úraz občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhodujem či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkove zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, na určenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 5 zákona) sa započítava náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

Pre odsúdeného, ktorý je počas výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platí ustanovenie § 45.

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený počas výkonu trestu konal dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak pri výkone týchto prác utrpel pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služby Zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní správnej komisie národného výboru o úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, odsúdený podáva prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu. Na vedenie evidencie a podávanie hlásenia a odsúdených obdobne platia ustanovenia § 153 ods. 1, § 154 ods. 1, § 155, § 156 ods. 1, § 157, 158 a 159. Ak sa podľa § 32 vypláca manželke a deťom odsúdeného časť jeho dôchodku, nápravnovýchovný ústav je povinný hlásiť orgánu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výšku pracovných odmien odsúdeného vždy sa obdobie 6 mesiacov. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný bez meškania ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vo všetkých prípadoch.

Dôchodkove zabezpečení podľa predchádzajúcich odsekov sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v ods. 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný ohlásiť do jedného týždňa príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom akejkoľvek dávky dôchodkového zabezpečenia.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa poskytuje pre úplnú (čiastočnú) invaliditu spôsobenú úrazom, ktorý utrpel

Úrazu uvedenému v predchádzajúcom odseku sa kladie na roveň ochorenie prenosnými a parazitárnymi chorobami, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v predchádzajúcom odseku.

Dôchodok sa vymeriava vo výške patriacej pri pracovnom úraze z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok

Po zomretom následkom úrazu uvedeného v § 67 pozostalým patria dávky pozostalých.

Krátkodobá ani bezplatná brigáda³²) sa nepovažujú na účely dôchodkového zabezpečenia za zamestnanie. Ak však pracovný pomer brigádnika k doterajšej organizácii trvá a organizácia poskytla brigádnikovi neplatené pracovné voľno na výkon brigádnickej činnosti,dni tohto neplateného pracovného voľna sa nezahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za brigádnikov sa považujú aj občania vypomáhajúci při svojpomocnej bytovej výstavbe (vykonávanej organizáciou alebo občanom) v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby.

Ak utrpel brigádnik pri brigádnickej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou pracovný úraz alebo ak ochorel chorobou z povolania v priamej súvislosti s brigádnickou činnosťou, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške prislúchajúcej pri pracovnom úraze, ak sú splnené ostatné určené podmienky.

Ak bol brigádnik bezprostredne pred nástupom na brigádnickú akciu dôchodkovo zabezpečený ako pracujúci, dôchodok sa vymeriava z jeho priemerného mesačného zárobku; ak je to pre brigádnika priaznivejšie, dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku, ktorý by mal podľa príslušných mzdových úprav pracujúci vykonávajúci obdobný druh práce, najviac však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs. Ak nebol brigádnik dôchodkovo zabezpečený ako pracujúci alebo ak nebol dôchodkovo zabezpečený vôbec, dôchodok sa vymeria z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Organizácia, pre ktorú pracuje brigádnik, je povinná

Kto organizuje brigádnickú akciu, je povinný dať organizácii, pre ktorú sa akcia koná, podklady potrebné na splnenie úloh uvedených v predchádzajúcom odseku.

Kto uplatňuje nárok podľa § 67 až 70, bez meškania oznámi úraz príslušnej organizácii alebo jej zložke. Táto organizácia ohlási úraz po vykonanom vyšetrovaní najneskôr do ôsmich dní príslušnému národnému výboru s výstižným opísaním okolností prípadu a je povinná aj naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku. Darca krvi ohlási úraz transfúznej stanici, kde daroval krv, alebo v ústave národného zdravia, u ktorého bol ošetrovaný; toto zariadenie plní povinnosti patriace podľa predchádzajúcej vety organizácii. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril úlohami opatrovateľskej služby.

Doba zamestnania domáckych pracovníkov, sezónnych a kampaňových pracovníkov, opatrovateľov a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie sa započítava pred 1. januárom 1980 v rozsahu a za podmienok ustanovených doterajšími predpismi.

K § 3 písm. f) a § 172 zákona

Za umelcov sa podľa tohto dielu vyhlášky považujú spisovatelia (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, ktorí spĺňajú podmienky podľa ďalej uvedených ustanovení (ďalej len „umelci“); pri splnení tejto podmienky a ako výkonní umelci posudzujú aj hudobníci z povolania a estrádni umelci.³³)

Umelci, ktorí

Umelci, ktorí

Ak umelec uvedený v odseku 1 vykonáva súbežnú činnosť uvedenú v § 94, prípadne v § 97, je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako umelec podľa tohto dielu vyhlášky.

Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov umelec začal sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká tiež dňom, od ktorého umelec už nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 73 ods. 1.

Dobrovoľné zabezpečenie umelca vzniká dňom, od ktorého sa umelec prihlásil na zabezpečenia, najskôr však od 1. januára toho roku, v ktorom prihláška na zabezpečenie došla orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky, a zaniká dňom, ktorým sa umelec odhlásil zo zabezpečenia, alebo v ktorom už nespĺňa niektorú z podmienok uvedenú v § 73 ods. 2, nie však skôr ako koncom kalendárneho mesiaca, v ktorom došla odhláška. Ak povinne zabezpečený umelec vstúpi do zamestnania, vzniká dobrovoľné zabezpečenie umelca dňom vstupu do zamestnania. Vstup do zamestnania je umelec povinný ohlásiť do 8 dní orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie umelcov a organizácií spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelca.

Doba umeleckej činnosti sa započítava ako doba zamestnania od 1. októbra 1948; pred týmto dňom, najskôr však od 9. mája 1945, ak aj v tomto období umelec spĺňal podmienky uvedené v § 73 ods. 1.

Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 ako doba zamestnania len doba, za ktorú sa zaplatil príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 76).

Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami:

Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti (vedeckej alebo novinárskej činnosti) podrobený dani za kalendárny rok znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najviac však

Do príjmových stupňov umelca zaraďuje orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vyjadrení príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. V prvom roku zabezpečenia sa umelec zaradí podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmena v zaradení do príjmového stupňa sa vykonáva pri podstatnej zmene príjmu vždy od začiatku toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, keď došlo ku zmene.

Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov.

Príslušný národný výbor môže dlhovaný príspevok za dobu před 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; obdobne pritom platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí.³⁴) Dlhovaný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma však nesmie poklesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku.

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky:

Pokiaľ sa ďalej neurčuje inak, poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku sa vykonáva podľa predpisov o poskytovaní obdobných dávok platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.³⁵)

Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť za obdobných podmienok ako pracujúcim v pracovnom pomere a spôsobom, ktorý určia predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a činí

Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského určená v predchádzajúcom odseku o 20 %.

Nemocenské sa pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu môže zvýšiť až o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Počas ústavného ošetrovania sa zvýšené nemocenské môže vyplácať len vtedy, ak má umelec nezaopatrené dieťa; pri rozhodovaní o priznanie zvýšeného nemocenského sa hľadí na sociálne pomery umelcovej rodiny.

Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu vedľa nemocenského poskytovaného podľa iných predpisov, nemocenské sa určí podľa tohto dielu vyhlášky najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov nepresiahne za kalendárny deň sumu 90 Kčs, prípadne po zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 100 Kčs.

Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni podľa príjmových stupňov a vo výške určenej v § 79 ods. 3.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytne aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov; ustanovenie § 79 ods. 6 platí obdobne.

Podpora pri narodení dieťaťa a neposkytne, pokiaľ patria umelkyni alebo rodinnej príslušníčke umelca obdobné dávky z nemocenského poistenia (zabezpečenia matky a dieťaťa, nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov alebo iných ustanovení tejto vyhlášky; to platí aj o nároku umelca alebo jeho pozostalých na pohrebné.

Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený.

Ak netrvalo zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky bezprostredne predo dňom vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň 10 rokov, pri určení priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na príjem dosiahnutý činnosťou umelca v dobe, keď bol zabezpečený dobrovoľne. Ak umelec dovŕši dobu 10 rokov nepretržitého zabezpečenia podľa tohto dielu vyhlášky až po vzniku nároku na starobný dôchodok, prizná sa mu odo dňa dovŕšenia tejto doby zabezpečenia, ak je to pre neho výhodnejšie, starobný dôchodok novo vypočítaný ku dňu vzniku nároku na dôchodok z priemerného mesačného zárobku, pri ktorého určení sa prihliadne aj na príjem dosiahnutý umelcom v dobe, keď bol zabezpečený dobrovoľne. To platí tiež, ak bol starobný dôchodok vymeraný z priemerného mesačného zárobku zisteného za obdobie podľa § 14 ods. 3 zákona.

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov (§ 75 ods. 2) príjem vyšší ako 12 000 Kčs ročne, sa neposkytuje starobný dôchodok. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok za dobu ďalšej činnosti, pre ktorú je umelec zabezpečený a ktorá je vykonávaná po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.

Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov pre rozhodovanie o dávkach spolupôsobia

Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku sledujú činnosť umelcov a podávajú vyjadrenie najmä

Prihlášky na zabezpečenie a odhlášky z neho sa podávajú príslušnému národnému výboru prostredníctvom organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (ods. 1). Vedeckí pracovníci podávajú prihlášky a odhlášky priamo príslušnému národnému výboru, ktorý aj sám zisťuje výšku príjmov vedeckých pracovníkov.

K § 35 a § 172 zákona

Výkonným letcom je, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) jako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný sprievodca. Za výkonného letca sa považuje aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár-inštruktor vo Zväze pre spoluprácu s armádou.

Dôchodok za výsluhu rokov patrí výkonnému letcovi, ak bol zamestnaný ako výkonný letec aspoň 25 rokov a toto zamestnanie skončil; pritom sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne alebo dvojnásobne podľa plnenia letovej normy (počtu nalietaných hodín) určenej smernicami Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí.

Základná výmera dôchodku za výsluhu rokov za 25 rokov zamestnanie výkonného letca (§ 86) je 50 % priemerného mesačného zárobku a za každý ďalší rok takého zamestnania sa zvyšuje o 3 % priemerného mesačného zárobku.

Dôchodok za výsluhu rokov spolu so zvýšením podľa predchádzajúceho odseku je najviac 75 % priemerného mesačného zárobku.

Za umelca (§ 35 zákona) sa považuje aj ten, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) ako

Za tanečných umelcov štátnych divadiel [§ 35 ods. 1 písm. b) zákona] sa považujú sólisti baletu, choreografi a členovia baletného súboru.

Dôchodok za výsluhu rokov patrí umelcovi, ktorý bol zamestnaný aspoň

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov patrí, pokiaľ § 35 ods. 4 zákona neurčuje inak, umelcovi, ktorý bol zamestnaný po dobu a spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, toto zamestnanie neskončil, avšak jeho zárobok podstatne poklesol pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, aj keď nejde o čiastočnú invaliditu, alebo pre inú dlhodobú zmenu v schopnostiach potrebných na výkon tohto zamestnania a tento pokles trvá dlhšie ako jeden rok.

Za podstatný pokles zárobku umelca sa spravidla považuje, ak jeho priemerný hrubý zárobok za posledných dvanásť mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 14 ods. 5 zákona.

Dôchodok za výsluhu rokov umelca je 50 % z priemerného mesačného zárobku.

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov je polovica dôchodku za výsluhu rokov.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítavajú len zárobky (§ 14) dosiahnuté v zamestnaniach zakladajúcich nárok na dôchodok za výsluhu rokov; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti presahuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 14 ods. 5 zákona.

Pre určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a pre postup při krátení dôchodku za výsluhu rokov pri súbehu s takým príjmom obdobne platia ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 4.

Ustanovenia tohto dielu platia aj pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výšku vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti uvedených v § 35 ods. 1 písm. a) a c) zákona s tým, že okruh funkcií výkonných letcov, výsadkárov a funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, ako aj rozsah započítateľnosti doby výkonu týchto funkcií do doby zamestnania upravujú predpisy vydané ministrami národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky v odboroch ich pôsobnosti.

K § 3 písm. c) a § 172 zákona

Za hrubý zárobok pracovníka, ktorý je činný na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovník na dohodu“),⁷⁷) sa považuje odmena za dohodnuté práce podrobená dani zo mzdy.

Ustanovenie § 46 ods. 2 platí tu obdobne.

Ak je pracovník na dohodu už zabezpečený (poistený) z dôvodu inej činnosti, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.

Ak pracovník na dohodu poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.

Doba zamestnania pracovníkov na dohodu pred 1. januárom 1980 sa započítava v rozsahu a za podmienok ustanovených doterajšími predpismi.

Pracujúcim, ktorí na základe povolenia národného výboru poskytujú niektoré služby a opravy,³⁸) patrí podpora pri narodení dieťaťa, prídavky na deti a dávky dôchodkového zabezpečenia za obdobných podmienok a v rovnakom rozsahu ako pracujúcom na dohodu uvedeným v § 94 až 96.³⁹)

Za priemerný mesačný zárobok pracujúceho poskytujúceho služby a opravy na základe povolenia národného výboru sa považuje najviac suma 1200 Kčs; toto obmedzenie neplatí, ak ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely dôchodkového zabezpečenia vykonáva národný výbor, ktorý povolil poskytovanie služieb a opráv. Pracujúci poskytujúci služby a opravy je povinný poskytovať tomuto národnému výboru všetky podklady potrebné na uskutočňovanie sociálneho zabezpečenia, najmä podklady na určenie výšky zárobku.

K § 7 a 172 zákona

Jednotlivo hospodáriaci roľník a spolupracujúci členovia ich rodín sú poistení na dávky dôchodkového poistenia podľa tejto časti vyhlášky, pokiaľ nie sú pracujúcimi v trvalom pracovnom pomere ani nepožívajú starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia); pracovný pomer sa považuje za trvalý, ak trvá nepretržite aspoň 6 mesiacov po sebe idúcich, a to v takom rozsahu, že zakladá nárok na prídavky na deti.⁴⁰)

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je v poľnohospodárskom závode osobne zárobkove činný na vlastný vrub a zárobok je jeho jediným alebo prevažným zdrojom príjmu. Pokiaľ nie je preukázaný opak, predpokladá sa, že obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy neprevyšujúcej 0,40 ha nie je zárobkovou činnosťou podľa predchádzajúcej vety. Ak poľnohospodársky závod majú v spoločnej prevádzke členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, kto závod spravuje; ostatní členovia rodiny sú poistení ako spolupracujúci členovia rodiny. V pochybnostiach sa predpokladá, že závod spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (vdova), najstarší člen rodiny.

Spolupracujúcimi členmi rodiny sú manželka, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať, ovdovená nevesta a družka jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka spolupracujúceho člena rodiny, ak

Manželke jednotlivo hospodáriaceho roľníka a manželke spolupracujúceho člena rodiny sa hodnotí doba účasti na zárobkovej činnosti manžela pred 1. januárom 1976 ako doba poistenia spolupracujúceho člena rodiny v rozsahu a za podmienok určených doterajšími predpismi.⁴¹)

Poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka vzniká

Poistenie spolupracujúcich členov rodiny vzniká dňom,v ktorý sa splnili všetky podmienky pre ich poistenie; ustanovenie predchádzajúceho odseku písm. b) a c) platia obdobne.

Ustanovenia § 11 zákona o náhradných dobách a § 13 zákona o prerušení zamestnania tu platia obdobne.

Jednotlivo hospodáriaci roľníci sú povinní podať na príslušnom národnom výbore na predpísanom tlačive za seba a spolupracujúcich členov rodín do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku na poistenie a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník zavinil nesplnením alebo nesprávnym splnením tejto odhlasovacej povinnosti, že sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, platí o povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy ustanovenie zákona obdobne.

Dávka nemocenského poistenia patrí, ak sú splnené podmienky nároku na ňu a ak je zaplatené splatné poistné za celý čas trvania poistenia. Dlžné poistné za čas najviac pol roka pred splnením ostatných podmienok nároku na dávku sa však môže doplatiť do troch mesiacov po ich splnení.

Vymeriavací základ určený pre prevádzateľov poľnohospodárskeho závodu k 30. júnu 1964 podľa predpisov platných toho dňa naďalej platí pre doterajšieho aj každého neskoršieho prevádzateľa tohto poľnohospodárskeho závodu, a to aj v prípade, že sa zmení rozsah započítanej poľnohospodárskej pôdy zmenou jej výmery alebo zmenou druhu pestovaných poľnohospodárskych plodín.

Ak vymeriavací základ nebol určený do 30. júna 1964, po tomto dni ho určí príslušný národný výbor so zreteľom na miestne podmienky a na rozsah obhospodarovanej pôdy podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964.⁴²)

Starobný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý je poistený aspoň 15 rokov, počas trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku dosiahol vek aspoň 65 rokov a nepožíva invalidný dôchodok.

Invalidný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý získal potrebnú dobu poistenia, ak sa v čase trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku stal úplne invalidným; pritom sa potrebná doba poistenia posudzuje obdobne podľa § 26 zákona.

Jednotlivo hospodáriaci roľník je úplne invalidný, ak sa pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav stal neschopným vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takejto činnosti vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

Starobný (invalidný) dôchodok jednotlivo hospodáriaceho roľníka je:

Priemerný ročný vymeriavací základ sa určí priemernom vymeriavacích základov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre jednotlivo hospodáriaceho roľníka výhodnejšie.

Dávky pri pracovnom úraze

Pracovným úrazom je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného poľnohospodárskeho závodu. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz utrpený

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania uvedené v prílohe tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam určených.

Jednotlivo hospodáriaci roľník, ktorý sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, sa invalidný dôchodok môže zvýšiť o 50 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, sa môže poskytnúť čiastočný invalidný dôchodok vo výške 50 % invalidného dôchodku spolu so zvýšením o 30 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri činnosti uvedenej v odseku 1 písm. d) až f), patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vymeraný podľa § 68, najmenej však do výšky, ktorá by patrila podľa tohto dielu vyhlášky.

Jednotlivo hospodáriaci roľník je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav jeho pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.

Vdovský a sirotský dôchodok patria pozostalým po jednotlivo hospodáriacom roľníkovi za podmienok určených v § 37, 38 a 40 zákona.

Vdovský a sirotský dôchodok sa vymeriava zo starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka, počítajúc do toho aj zvýšenie dôchodku podľa § 108 ods. 3.

Vdovský dôchodok je 60 % starobného (invalidného) dôchodku; ustanovenia § 38 ods. 4 a 5 a § 39 zákona platia obdobne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka; sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 300 Kčs mesačne, obojstranne osirelého dieťaťa je najmenej 500 Kčs mesačne. Ustanovenie § 41 ods. 5 zákona platí obdobne.

Výchovné patrí požívateľovi starobného alebo invalidného dôchodku na každé dieťa, ktoré by malo pri úmrtí jednotlivo hospodáriaceho roľníka nárok na sirotský dôchodok (§ 40 zákona).

Výchovné mesačne je

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré si vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 500 Kčs; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Inak o výchovnom platí ustanovenie § 46 zákona.

Ak je dôchodca trvale tak bezvládny, že potrebuje ošetrenie a obsluhu inou osobou, zvyšuje sa mu dôchodok pri

Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť dieťaťa zvyšuje až do siedmeho roku jeho veku; obdobne sa zvyšuje aj výchovné.

Ustanovenie § 29 o stupňoch bezvládnosti platí aj tu.

Ak prestúpi do dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov člen jednotného roľníckeho družstva pracujúci v pracovnom pomere alebo člen výrobného družstva, doba ich terajšieho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sa posudzuje ako doba dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Priemerný ročný vymeriavací základ z obdobia posledných 10 (5) rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, sa určí z úhrnu ročných hrubých zárobkov a ročných vymeriavacích základov; do obdobia 10 (5) rokov sa nezahŕňajú náhradné doby.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník, ktorý bezprostredne pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti bol pracujúcim (§ 3 zákona), ku dňu začatia samostatnej zárobkovej činnosti získal dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracujúcich a ak nezanikol nárok na zhodnotenie tejto doby prerušením zamestnania (§ 13 zákona), posudzuje sa jeho nárok na invalidný alebo starobný dôchodok po čas dvoch rokov od vystúpenia zo zamestnania podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracujúcich.

Poistné za poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka je 10,8 % jeho vymeriavacieho základu a za poistenie spolupracujúcich členov rodiny 11,4 % ich vymeriavacieho základu.

Jednotlivo hospodáriaci roľník platí poistné za seba a spolupracujúceho člena rodiny príslušnému národnému výboru bez osobitného vymerania.

Poistné za uplynulý mesiac je splatné do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak splatné poistné nebolo zaplatené v určenej lehote, je platiteľ poistného povinný platiť od 16. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí, penále vo výške 0,01 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Príslušný národný výbor môže povoliť, aby sa poistné odvádzalo v iných ako mesačných lehotách.

Manželka (manžel) bývajúci s platiteľom v spoločnej domácnosti ručí za poistné, ktoré sa stalo splatným v čase trvania spoločnej domácnosti. Spoluprevádzatelia poľnohospodárskeho závodu ručia za poistné spoločne a nerozdielne.

Predchádzajúce ustanovenia o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov obdobne platia aj pre spolupracujúcich členov ich rodín, pokiaľ sa neustanovuje inak v odsekoch 2 a 3.

Ak ide o spolupracujúceho člena rodiny vo veku do

Ak by vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny bol podľa predchádzajúceho odseku vyšší ako vymeriavací základ jednotlivo hospodáriaceho roľníka, v závode ktorého pracuje spolupracujúci člen rodiny, určí sa vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny sumou rovnajúcou sa vymeriavaciemu základu jednotlivo hospodáriaceho roľníka.

Ustanovenie § 108 ods. 5 platí obdobne.

Ak je starobný (invalidný) dôchodok, vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa patriaci podľa tohto dielu vyhlášky jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 880 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu; ak má dôchodca aj iný príjem a úhrn dôchodku a tohto príjmu nedosahuje sumu 880 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodku a príjmu (dôchodku) bol 880 Kčs mesačne. Ak je iným príjmom požívateľky vdovského dôchodku starobný (invalidný) dôchodok, zvyšuje sa len starobný (invalidný) dôchodok. Pri súbehu sirotského dôchodku s dôchodkom invalidným alebo vdovským sa zvyšuje len invalidný alebo vdovský dôchodok.

Ak je na starobný (invalidný) dôchodok, ktorý nedosahuje sumu 1500 Kčs mesačne odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu (§ 27), dôchodok sa zvyšuje na túto sumu; ak má dôchodca alebo takýto rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), dôchodok sa zvyšuje tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1500 Kčs mesačne. Ak podmienky na zvýšenie dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa len dôchodok patriaci manželovi o rozdiel medzi sumou 1500 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov manželov.

Dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov sa zvyšuje, len ak si dôchodca alebo rodinný príslušník pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku sa nehľadí na výchovné, na zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezvládnosť, na príspevky sociálnej starostlivosti, na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti,⁴³) na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšia ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

Ak zomrel jednotlivo hospodáriaci roľník alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka následkom pracovného úrazu (§ 108), môže sa pozostalému manželovi (manželke), môže sa pozostalému manželovi (manželke), druhovi (družke), deťom, rodičom, prarodičom, súrodencom, svokrovi, svokre, zaťovi a neveste, ktorí vystrojili pohreb, poskytnúť pohrebné vo výške 1000 Kčs. Ak pohreb vystrojil niekto, iný ako pozostalý, pohrebné sa môže poskytnúť až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs.

Ak zomrel rodinný príslušník jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo spolupracujúceho člena rodiny následkom pracovného úrazu (§ 108), osobám, ktoré vystrojili pohreb sa môže v prípadoch hodných zreteľa poskytnúť pohrebné vo výške 500 Kčs až 800 Kčs. Za rodinných príslušníkov sa považujú občania uvedení v § 33 ods. 3, pokiaľ sami nie sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení (poistení).

Ustanovenia prvého dielu o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov platia s výnimkou ustanovení § 104 a 108, § 113 ods. 1 a § 118 aj pre dôchodkové poistenie iných samostatne hospodáriacich osôb a spolupracujúcich členov ich rodín.

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré nie sú jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi, je:

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť bez spolupracovníkov a preukážu, že ich ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 16 000 Kčs, je 600 Kčs mesačne; ak však ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 6000 Kčs alebo túto sumu neprevýšil pred určením dane paušálnou sumou, je vymeriavací základ 400 Kčs mesačne. Vymeriavací základ sa určí podľa ročného základu dane z príjmov obyvateľstva pripadajúceho na predchádzajúci rok. Daňovníkom, ktorým je daň z príjmov obyvateľstva určená paušálnou sumou, sa vymeriavací základ určí vo výške rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie tohto príjmu za predchádzajúci rok. Príslušný národný výbor v prípadoch sociálne odôvodnených môže vymeriavací základ znížiť, ak ide o zárobkovú činnosť vykonávanú bez spolupracovníkov a ak ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprekročil sumu 3600 Kčs. Vymeriavací základ sa môže znížiť, ak ročný základ dane nepresahuje 2400 Kčs, na 160 Kčs mesačne, a ak ročný základ dane presahuje 2400 Kčs, avšak ak nedosahuje sumu 3600 Kčs, na 240 Kčs mesačne.

Za spolupracovníkov samostatne hospodáriacich osôb sa na účely vymeriavacieho základu považujú spolupracujúci členovia rodiny (§ 98 ods. 3).

Za vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny samostatne hospodáriacej osoby sa považuje suma, ktorá by patrila ako mzda pracovnej sile (pracovníkovi), ktorú spolupracujúci člen rodiny nahradzuje. Vymeriavací základ však nesmie byť vyšší ako vymeriavací základ samostatne hospodáriacej osoby.

Poistné samostatne hospodáriacej osoby je 10 % jej vymeriavacieho základu a poistné spolupracujúceho člena rodiny 11 % jeho vymeriavacieho základu.

Úpravou podľa predchádzajúcich odsekov nie je dotknuté použitie ustanovení § 67 a 68; v tomto prípade sa na posúdenie čiastočnej invalidity použijú ustanovenia § 108 ods. 6 obdobne.

Pre dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka (§ 98) a inej samostatne hospodáriacej osoby (§ 117), ktorí sú účastníkmi odboja, a pozostalých po ich platia obdobne ustanovenia zákona o skupinách účastníkov odboja, o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku účastníka odboja, ak vznikla úplná (čiastočná) invalidita v súvislosti s odbojovou činnosťou, o najvyššej a najnižšej výmere starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja, o najnižšej výmere vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, a o opätovnom vzniku nároku týchto vdov na vdovský dôchodok (§ 57 ods. 1 zákona), o krátení jej vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti, o výške sirotského dôchodku dieťaťa po účastníkovi odboja a o výške dôchodku rodičov účastníka odboja a o úprave dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu (§ 60a zákona); inak platia ustanovenia tejto časti vyhlášky s ďalej uvedenými odchýlkami.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok ba starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, 64 rokov.

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa dôchodok účastníka odboja zvyšuje

Ustanovenia zákona o najvyššej a najnižšej výmere starobného, invalidného (§ 56 zákona) a vdovského dôchodku (§ 57 zákona) platia aj pre dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 1. januárom 1976. Zvýšenie dôchodku sa vykoná na žiadosť, najskôr však začínajúc splátkou dôchodku splatnou v januári 1976.

Ustanovenia § 72 zákona a § 33 o zabezpečení dôchodcov niektorými ďalšími dávkami platia aj pre dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a pre ich rodinných príslušníkov (§ 33 ods. 3), včítane rozvedenej manželky (manžela) za podmienky uvedenej v § 33 ods. 4.

Podpora pri narodení dieťaťa vo výške 2000 Kčs patrí na každé dieťa narodené jednotlivo hospodáriacej roľníčke, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcej členke ich rodiny alebo rodinnej príslušníčke jednotlivo hospodáriaceho roľníka, inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny, ak pôrod nastal v dobe trvania dôchodkového poistenia alebo najneskôr do šiestich mesiacov po jeho skončení a poistné sa riadne platí. Manželke alebo družke zomretého jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého aj vtedy, ak pôrod nastal do 300 dní od jeho úmrtia a poistné sa riadne platí.

Prídavky na deti patria jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny, ak má nezaopatrené deti a poistné sa riadne platí.

Prídavky na deti mesačne sú

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré si vyžaduje stálu starostlivosť, poskytne sa k prídavkom na ne príplatok vo výške 500 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny povolanému na službu v ozbrojených silách na nezaopatrené deti patria prídavky na deti, ak bol dôchodkove poistený v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby.

Ustanovenia o nezaopatrených deťoch, o vylúčení nároku na prídavky na deti a o súbehu prídavkov na deti a ich výplate, obsiahnuté v predpisoch o zabezpečení matky a dieťaťa družstevných roľníkov, tu platia obdobne.

Pokiaľ v tejto časti vyhlášky nie je určené inak, obdobne platia ustanovenia zákona o povinnostiach oprávnených osôb, o zmene dávky a jej vrátení, o obmedzení výplaty dávok, o výplate dávok inej osobe, o súbehu nárokov na dôchodky, o prechode nároku pri úmrtí oprávneného, o výplate dávok, o dohodách o zrážkach z dávok a o prechode nároku na ústav sociálnej starostlivosti, o premlčaní, o sociálnej starostlivosti, o organizácii a konaní a v odstraňovaní tvrdostí, ako aj ustanovenie § 146, § 156 ods. 1, 2 a 4 až 6, § 157, § 159 a § 161 ods. 1 zákona; ustanovenia ôsmej časti zákona však platia, len pokiaľ ide o zvýšenie sirotských dôchodkov.

K § 81 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. b) zákona

Deťom, ktoré nemajú dostačujúci vlastný príjem alebo majetok a o ktoré nie je inak náležite postarané, najmä osobami, ktoré majú k nim vyživovaciu povinnosť, príslušné národné výbory poskytujú pravidelný príspevok na výživu až do sumy 400 Kčs mesačne, a ak je dieťa staršie ako 10 rokov, až do sumy 500 Kčs mesačne.

Príspevok možno dieťaťu poskytovať až do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky možno príspevok poskytovať najdlhšie do dosiahnutia 26 rokov veku dieťaťa, ak dieťa

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje príspevok, voči niekomu nárok na výživné určené súdnym rozhodnutím, tento nárok prechádza na štát, a to až do výšky poskytnutého príspevku. Úhradu poskytnutého príspevku vymáhajú príslušné národné výbory; ak sa výživné určené súdnym rozhodnutím riadne platí, táto úhrada sa nevyžaduje.

K § 81 ods. 2 zákona

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom obdobne platia ustanovenia § 40 ods. 3, 4 a 6 zákona.

K § 83 a 88 zákona

Občan má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav (§ 19 ods. 1) podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, prípadne prípravy na pracovné uplatnenie, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú vykonávať len podstatné menší okruh zamestnaní [§ 9 ods. 2 písm. a) zákona] v porovnaní so zdravým pracujúcim.

Za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vždy považujú občania, ktorí majú

Na zabezpečenie riadnej starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou národné výbory vedú osobitnú evidenciu o týchto občanoch s údajmi o ich pracovnom uplatnení v jednotlivých organizáciách svojho obvodu.

Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou

Národné výbory zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch treba sledovať najmä vyhľadávanie a utváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozširovanie výučbových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení Zväzu invalidov v Slovenskej socialistickej republike a spolupráca zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.

Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva so zreteľom na ich zdravotný stav a v súlade s potrebami národného hospodárstva. príprava na pracovné uplatnenie zahŕňa prípravu na povolanie, včítane zaškolenia, a prípravu na prácu.

Prípravou na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa učebných plánov a osnov a ukončuje sa záverečnou učňovskou skúškou alebo inou záverečnou skúškou, sa získava úplná kvalifikácia.Pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní podrobiť sa dlhodobej príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob prípravy nie je potrebný, je určené zaškoľovanie. Zaškoľovaním sa umožňuje získať vedomosti a zručnosti požadované pre jednotlivé povolanie príslušného kvalifikačného stupňa; spravidla sa ukončuje skúškou.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa vracajú do zamestnania a pre dlhotrvajúcu pracovnú neschopnosť alebo v dôsledku vážnejšieho zdravotného postihnutia potrebujú osobitnú prípravu umožňujúcu postupné prispôsobenie sa na výkon práce sa poskytuje príprava na prácu.

Príprava na pracovné uplatnenie sa vykonáva

Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. a) a c), uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom (učebnom) pomere, uhradí náklady (kurzovné) národný výbor, ktorý ich vyslal na túto prípravu.

Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. b), ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení, uhrádza národný výbor, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý má v prevádzke výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.

Ak sa vykonáva príprava na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. d), uhradí náklady (školné, kurzovné) národný výbor, ktorý občanov vyslal na túto prípravu.

Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení zdravotníckej správy, znáša náklady národný výbor, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.

Náklady podľa predchádzajúcich odsekov sa neuhradzujú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak si zvyšuje kvalifikáciu pri výkone svojho pravidelného zamestnania.

K § 85 a 87 zákona

Výber vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vykonáva kvalifikovaný pracovník poverený organizáciou so závodným obvodným lekárom, prípadne s územným obvodným lekárom alebo s iným lekárom určeným riaditeľom okresného ústavu národného zdravia za účasti funkcionára základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, prípadne obdobného orgánu členov výrobného družstva, a ak ide o jednotné roľnícke družstvo, za účasti člena sociálnej komisie tohto družstva; zástupca národného výboru sa vždy môže zúčastniť na tomto výbere.

Plánom zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou príslušný národný výbor určí organizácii, koľko občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou je povinná zamestnávať na vhodných pracovných miestach; pritom prihliada na potreby národného hospodárstva a na miestne podmienky. Ústredným orgánom, národným výborom, súdom, prokuratúram, rozpočtovým organizáciám federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík a spoločenským organizáciám sa plán zamestnanosti občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou neurčuje.

Technickými a organizačnými opatreniami zabezpečujú organizácie na svoj náklad najmä potrebnú úpravu pracovných podmienok (napr. zamestnávanie na skrátený pracovný čas), úpravu pracovísk, zriadenie chránených dielní (pracovísk), prípravu na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zvyšovanie kvalifikácie týchto občanov pri výkone ich pravidelného zamestnania.

Národné výbory v spolupráci s orgánmi výrobného družstevníctva dbajú, aby zloženie členskej základne v družstvách invalidov zodpovedalo vzorovým stanovám; v spolupráci s orgánmi zväzov invalidov dbajú, aby v ich hospodárskych zariadeniach boli prevažne zamestnávaní občania so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (§ 88 zákona) a aby iní pracujúci boli v týchto zariadeniach zamestnávaní, len pokiaľ je to na prevádzku nevyhnutne potrebné.

K § 86 zákona

Pri rozhodovaní o návrhu organizácie na udelenie predchádzajúceho súhlasu na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou okresný národný výbor⁴⁴) prihliada najmä,

Organizácia je povinná predbežne oznámiť národnému výboru, kedy sa má skončiť pracovný pomer s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou iným spôsobom ako výpoveďou danou organizáciou, a oznámiť dôvody.

Organizácia, v ktorej je vhodné miesto (§ 132), smie odmietnuť dohodnutie pracovného pomeru občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého jej odporučil národný výbor, len vtedy, ak

Organizácie je povinná oznámiť národnému výboru dôvody, pre ktoré sa odmietla dohodnúť o pracovnom pomere s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý jej bol odporučený na prijatie. Ak národný výbor nesúhlasí s dôvodmi odmietnutia, rozhodne o povinnosti organizácie prijať občana so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania.⁴⁵)

K § 87 zákona

Organizácie sú povinné prijímať na miesta vyhradené pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou prednostne týchto mladistvých. Školy prednostne prijímajú mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých odporučil národný výbor na štúdium, ak mladiství spĺňajú aj ostatné podmienky na prijatie na štúdium.

Mladistvým občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa počas prípravy na pracovné uplatnenie vo výcvikových strediskách alebo zariadeniach národných výborov poskytuje stravovanie, prípadne bývanie bezplatne.

K § 88 a § 90 ods. 1 písm. g) zákona

Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (§ 88 zákona). V chránených dielňach môžu pracovať aj

V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich však zriaďovať aj národné výbory.

K § 89 zákona

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zamestnaný a ktorému nie je možné zabezpečiť vhodné pracovné miesto alebo prípravu na pracovné uplatnenie, za podmienok ďalej uvedených patrí príspevok pred umiestnením do zamestnania.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred podaním žiadosti o umiestnenie skončil povinnú školskú dochádzku, bol zamestnaný alebo sa pripravoval na pracovné uplatnenie, požíval alebo požíva invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov a je

Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou požívateľom iného dôchodku ako dôchodkov uvedených v odseku 7 alebo ak má iný zdroj príjmu, príspevok sa znižuje o výšku dôchodku, prípadne iného príjmu; ak je však požívateľom sirotského dôchodku, príspevok sa neznižuje.

K príspevku pred umiestnením do zamestnania patrí zvýšenie za manželku, ktorá žije s oprávneným v spoločnej domácnosti a z vážnych dôvodov nemôže byť zárobkove činná alebo nemá vlastný hrubý príjem vyšší ako 690 Kčs mesačne, a na nezaopatrené deti občana so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho manželky (aj osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov), na ktoré nepatria prídavky na deti (výchovné) alebo ktorým nepatrí invalidný dôchodok. Zvýšenie na manželku sa poskytuje v sume 400 Kčs mesačne; táto suma sa znižuje o sumu, o ktorú úhrn príspevku a hrubého príjmu manželky prevyšuje sumu 690 Kčs mesačne. Zvýšenie na deti sa poskytuje v sume zodpovedajúcej výške prídavkov na deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom za obdobných podmienok, aké sú určené v § 40 ods. 3 a 4 zákona.

Ak to odôvodňujú sociálne pomery rodiny oprávneného, môže sa poskytnúť k príspevku pred umiestnením do zamestnania zvýšenie až do sumy 300 Kčs mesačne aj na každého ďalšieho rodinného príslušníka žijúceho s oprávneným v spoločnej domácnosti. Za ďalších rodinných príslušníkov sa považujú vnukovia a súrodenci za podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 a 4 zákona a osoby uvedené v § 27 ods. 3 písm. d) až f).

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nespĺňa podmienky určené v odseku 2 a žiada o umiestnenie, môže sa s prihliadnutím na jeho sociálne pomery priznať príspevok pred umiestnením do zamestnania až do výšky 400 Kčs mesačne, prípadne so zvýšením na deti podľa predchádzajúceho odseku.

Ak sa stane žiadateľ o umiestnenie, ktorému nepatrí nemocenské, práce neschopným, počas pracovnej neschopnosti sa mu vypláca príspevok najdlhšie po čas 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

Príspevok nepatrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo peňažné dávky nemocenského poistenia nahrádzajúce mzdu alebo ktorý si zavinil stratu posledného zamestnania (predčasne ukončenej prípravy na pracovné uplatnenie), sám bez vážneho dôvodu rozviazal pracovný pomer alebo odmietol nastúpiť na pracovné uplatnenie odporúčané národným výborom.

Ak ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý bol uvoľnený v súvislosti s vykonávaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými a organizačnými opatreniami a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy,⁴⁶) patrí mu príspevok pred nástupom do nového zamestnania podľa osobitných predpisov,⁴⁷) ak je vyšší ako príspevok pred umiestnením podľa predchádzajúcich odsekov.

O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť príslušný národný výbor. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan požiadal na príslušnom národnom výbore o umiestnenie alebo o príprave na pracovné uplatnenie, ak sa mu do 15 dní odo dňa podania tejto žiadosti nezabezpečilo vhodné pracovné miesto alebo príprava na pracovné uplatnenie. Príspevok sa poskytuje do dňa nástupu do zamestnania alebo prípravy na pracovné uplatnenie; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.

Príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie patrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie (§ 130) podľa odporúčania správnej komisie národného výboru a počas prípravy nepoberá mzdu (náhradu mzdy, závodné štipendium) alebo dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahrádzajúce mzdu (pracovnú odmenu).

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu jako 18 rokov, ktorý sa pripravuje na povolanie (včítane zaškolenia) patrí príspevok vo výške mzdovej tarify určenej podľa mzdových predpisov na odmeňovanie práce, pre ktorú sa pripravuje, a ak je mzdová tarifa určená rozpätím, až do stredu rozpätia. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o sumu, o ktorú súčet príspevku a vyplácaného dôchodku (úhrnu dôchodkov) prevyšuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého je dôchodok vymeraný. Ak sa dôchodok nevymeral z priemerného mesačného zárobku alebo ak je to pre dôchodcu výhodnejšie ako úprava príspevku podľa predchádzajúcej vety, príspevok sa znižuje o tento dôchodok (úhrn dôchodkov); ak tento občan dostáva odmenu za vykonávanú počas prípravy, príspevok sa znižuje aj o túto odmenu. Príspevok sa neznižuje o sirotský dôchodok.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu jako 18 rokov, ktorý sa zúčastňuje na príprave na prácu (§ 130 ods. 3), patrí príspevok vo výške príspevku pred umiestnením zvýšený o 200 Kčs. Ak tento občan poberá dôchodok alebo odmenu za prácu vykonávanú počas prípravy, príspevok sa znižuje o výšku vyplácaného dôchodku (úhrnu dôchodkov), prípadne o výšku odmeny. Príspevok po znížení nesmie byť menší ako 200 Kčs mesačne. Príspevok sa neznižuje o sirotský dôchodok.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov patrí príspevok v sume 300 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).

Ak občan so zmenenou pracovnou schopnosťou starší ako 18 rokov je pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne ubytovaný a stravovaný alebo len bezplatne stravovaný, patrí mu príspevok vo výške 300 Kčs mesačne. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou , ktorý požíva dôchodok alebo na ktorého patria prídavky na deti (výchovné), a občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. b), patrí príspevok vo výške 100 Kčs mesačne.

O zvýšení príspevku na manželku a na každého ďalšieho rodinného príslušníka platí § 136 ods. 4 a 5. Toto zvýšenie príspevku patrí aj vtedy, ak oprávnený poberá v čase prípravy nemocenské.

Príspevok počas prípravy na pracovné uplatnenie môže národný výbor zvýšiť až o 10 %, a ak ide o príspevok poskytovaný podľa odseku 5 občanom starším ako 18 rokov, až o 50 Kčs mesačne, ak občan dosahuje v tejto príprave výsledky hodné uznania. Ak neplní účastník prípravy na pracovné uplatnenie povinnosti, ktoré má uložené, môže sa príspevok znížiť, prípadne jeho výplata zastaviť.

Počas práceneschopnosti alebo počas karantény sa vypláca príspevok občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou starším ako 18 rokov najdlhšie 60 pracovných dní v kalendárnom roku a občanom mladším ako 18 rokov sa vypláca najdlhšie po dobu, po ktorú by sa poskytovalo nemocenské;⁷⁸) ak občan dovŕši 18 rokov veku počas práceneschopnosti, výška príspevku sa do skončenia práceneschopnosti nemení.

O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť príslušný národný výbor. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nastúpil prípravu na pracovné uplatnenie, do dňa skončenia prípravy; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.

K § 90 zákona

Organizácie dopĺňajú stav svojich kvalifikovaných pracovníkov prednostne občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorým poskytli prípravu na pracovné uplatnenie.

Organizácie prednostne zadávajú domácku a príležitostnú prácu občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Organizácia je povinná do troch dní ohlásiť príslušnému národnému výboru dojednanie a skončenie pracovného (učebného) pomeru s občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou; v tej istej lehote je povinná ohlásiť uvoľnené miesta uvedené v zozname vhodných pracovných miest pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a do ôsmich dní odo dňa doručenia ohlásenia národnému výboru tieto miesta nesmie obsadiť bez súhlasu príslušného národného výboru.

Evidencia, ktorú vedú organizácie o svojich pracujúcich, ktorí sú občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou, obsahuje najmä osobné údaje, bydlisko, označenie rozhodnutia, podľa ktorého sa pracujúci považuje za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, a údaje o pôvodnej kvalifikácii, o poskytnutej príprave na pracovné uplatnenie a o druhu vykonávanej práce s označením pracoviska, prípadne o druhu dôchodku, ktorý pracujúci poberá.

Príspevok v ústavoch pre mládež na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti upravujú osobitné predpisy.⁴⁹)

Ak je v ústavoch pre mládež umiestnený občan starší jako 18 rokov poberajúci invalidný dôchodok, určí sa výška príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti v rozsahu, ako keby bol umiestnený v ústave pre dospelých občanov (§ 141 a nasl.).

Príspevok v ústavoch pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a v domovoch dôchodcov sa určí až do výšky prevádzkových výdavkov pripadajúcich v priemere na jedného obyvateľa. Najvyššiu sumu príspevku, prípadne príspevku v odlišnej výške podľa spôsobu ubytovania a vybavenosti ústavu určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí so zreteľom na prevádzkové výdavky všetkých týchto ústavov za kalendárny rok pripadajúce v priemere na jeden ubytovací deň. Z dôchodku alebo z iného pravidelného príjmu obyvateľovi ústavu musí zostať aspoň 190 Kčs mesačne.

Ak sa poskytuje ústavné zaopatrenie manželom, za základ na určenie príspevku každého z nich sa berie jedna polovica úhrnu ich dôchodkov (príjmov); ak dôchodok (príjem) má len jeden z manželov, polovica jeho dôchodku (príjmu).

Na určenie výšky príspevku sa do príjmu nezahŕňajú

Národný výbor v odôvodnených prípadoch neprihliada při určení výšky príspevku na pracovné odmeny nevidomých alebo občanov mimoriadne ťažko postihnutých na zdraví a na odmeny za práce v poľnohospodárstve, ak sú organizované ústavom.

Ak sa obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov prechodne zdržiava so súhlasom vedúceho mimo ústavu, platí sa príspevok najviac 5 Kčs denne.

Ak je obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslovo alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov v bezplatnom zaopatrení lekárskeho zariadenia, platí sa po čas, po ktorý sa dôchodok vypláca v úplnej výške (§ 63 ods. 2 a 3 zákona), určený príspevok, najviac však 10 Kčs denne.

V prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa nepovažuje platenie doplatku od občanov, ktorí majú voči obyvateľovi ústavu vyživovaciu povinnosť (§ 102 ods. 2 zákona).

Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú v domovoch - penziónoch, ktoré sú buď samostatným zariadením ústavnej sociálnej starostlivosti alebo súčasťou domova dôchodcov, sa určí podľa rozsahu obytnej jednotky, jej základného prevádzkového zariadenia a vybavenia, podľa ostatných nákladov spojených s ubytovaním a rozsahu základnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje všetkým obyvateľom domova - penziónu. Základné sadzby a postup pre výpočet tejto úhrady určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Príspevok sa platí mesačne vopred, a to v deň nástupu do ústavu za čas do konca kalendárneho mesiaca a za ďalšie mesiace v deň určený národným výborom, ktorý príspevok vymeriava. Dôchodcovia príspevok platia v deň nástupu do ústavu za čas do dňa budúcej výplaty dôchodku a naďalej vždy v deň výplaty dôchodku; príspevok sa zráža z dôchodku (§ 70 ods. 2 zákona).

Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa príspevok platí podľa dní; denný príspevok je tridsatina mesačného príspevku. Ak obyvateľ ústavu zomrie počas obdobia, na ktoré sa príspevok vopred zaplatil. čas príspevku zaplateného obyvateľom ústavu sa nevracia.

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé koruny dole.

Obyvateľom ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a obyvateľov domovov dôchodcov, ktorí nemajú prostriedky na úhradu drobných osobných potrieb, sa poskytuje vreckové vo výške 190 Kčs mesačne.

Výpočet príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia a spôsob jeho odvádzania

Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia za jednotlivého člena vypočíta jednotné roľnícke družstvo v závislosti od výšky ročných príjmov člena podľa tabuľky uvedenej v prílohe č. 2 vyhlášky, a to po vyúčtovaní odmien za prácu za celý kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Do ročných príjmov člena jednotného roľníckeho družstva sa zahŕňajú všetky príjmy z pracovnej činnosti uvedené v § 14 ods. 1 písm. c) č. 1 až 5.

Jednotné roľnícke družstvo odvádza v kalendárnom roku úhrn príspevkov za jednotlivých členov mesačne formou preddavku vo výške jednej dvanástiny úhrnu príspevkov za členov vypočítaných za predchádzajúci kalendárny rok. Preddavok takto určený je splatný vždy pri vyberaní peňažných prostriedkov na výplatu odmien za prácu od príslušnej pobočky Štátnej banky československej za výplatné obdobie.

Z preddavku na úhrn príspevkov vypočítaného podľa predchádzajúceho odseku, prípadne zvýšeného o náhrady preplatených dávok z predchádzajúcich výplatných období odpočíta jednotné roľnícke družstvo úhrn peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa vyplatených zo štátnych prostriedkov za uplynulé obdobie. Na zostávajúcu sumu preddavku včítane náhrad preplatených dávok vydá jednotné roľnícke družstvo príkaz na prevod zo svojho účtu v príslušnej pobočke Štátnej banky československej na príjmový účet príslušného národného výboru. Ak je úhrn výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa za uplynulé výplatné obdobie vyšší ako preddavok vypočítaný podľa predchádzajúceho odseku, požiada jednotné roľnícke družstvo príslušný národný výbor o úhradu rozdielu; národný výbor vydá príkaz na prevod zo svojho výdavkového účtu na účet jednotného roľníckeho družstva v príslušnej pobočke Štátnej banky československej do 8 dní odo dňa predloženia žiadosti jednotného roľníckeho družstva.

Jednotné roľnícke družstvo je povinné vyhotoviť vyúčtovanie preddavku na úhrn príspevkov a výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa za uplynulé výplatné obdobie a predložiť ho príslušnej pobočke Štátnej banky československej spolu s príkazom na prevod preddavku na úhrn príspevkov včítane náhrad preplatených dávok.

Jednotné roľnícke družstvo nie je oprávnené čerpať prostriedky na výplatu odmien za prácu členov, ak príslušnej pobočke Štátnej banky československej nepredložilo vyúčtovanie preddavkov na úhrn príspevkov a výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa a príkaz na prevod na úhradu preddavku na úhrn príspevkov v prospech príjmového účtu príslušného národného výboru alebo doklad o tom, že požiadalo príslušný národný výbor o úhradu rozdielu.

Pri nedostatku prostriedkov na účte jednotného roľníckeho družstva na úhradu všetkých splatných záväzkov má preddavok (vyúčtovanie preddavkov) na úhrn príspevkov prednostné poradie a jednotné roľnícke družstvo je povinné označiť príkaz na prevod na úhradu preddavku (vyúčtovanie preddavkov) na úhrn príspevkov znakom (doložkou) určujúcim toto prednostné poradie.

Jednotné roľnícke družstvo vykoná vyúčtovanie preddavkov na úhrn príspevkov odvedených za uplynulý kalendárny rok najneskôr pri výbere peňažných prostriedkov na výplatu odmien za prácu vo februári nasledujúceho roka.

K § 108 zákona

Sociálna komisia jednotného roľníckeho družstva

Jednotné roľnícke družstvá obstarávajú na vlastný náklad administratívne práce potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia.

Podávanie žiadostí o dávku (službu)

Ak je pracujúci v čase podania žiadosti práceneschopný a býva v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, alebo ak býva pozostalý po pracujúcom v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, v ktorej bol pracujúci zamestnaný, žiadosť o dôchodok sa môže podať na príslušnom národnom výbore bydliska žiadateľa.

Organizácia je povinná poskytnúť odborovému orgánu, a ak ide o jednotné roľnícke družstvo, sociálnej komisii, všetku pomoc; najmä spisuje žiadosť o dôchodok a zabezpečuje, aby žiadosť bola doložená potrebnými dokladmi a včas zaslaná príslušnému národnému výboru bydliska žiadateľa. Na spisovanie žiadosti o dôchodok je organizácia povinná určiť svojho pracovníka.

Orgán sociálneho zabezpečenia informuje odborový, prípadne družstevný orgán, ak o to žiada, o priebehu konania a zašle tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.

Za deň uplatnenia nároku na dôchodok sa považuje deň, keď sa pracujúci (pozostalý po pracujúcom) prvýkrát obrátil na príslušný orgán (§ 110 zákona) so žiadosťou o dôchodok. Deň uplatnenia nároku sa v žiadosti musí vyznačiť.

K § 25, 107 a 132 zákona

Ak bol pracujúci práceneschopný pre chorobu alebo úraz po dobu aspoň troch mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, z podnetu lekárskej poradnej komisie (lekárskej komisie) začne príslušná správna komisia národného výboru konanie o úplnej (čiastočnej) invalidite pracujúceho.⁵⁰)

Konanie podľa predchádzajúceho odseku sa vykoná aj vtedy, ak pracujúci síce už podal žiadosť o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, tejto žiadosti sa však nevyhovelo z iných dôvodov než preto, že pracujúci nie je ani čiastočne invalidný.

Pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, konanie o prechode z neschopnosti na službu do úplnej (čiastočnej) invalidity upravujú predpisy vydané v odbore pôsobnosti federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra.⁵¹)

Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia

Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plní u všetkých pracujúcich tej istej organizácie, včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.

Organizácia je povinná zaznamenávať údaje o okolnostiach rozhodujúcich pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, pre ich výšku a výplatu v evidencii pracujúcich, a to spravidla na mzdových listoch.

Občan zamestnávajúci pracujúceho splní svoju povinnosť, ak má o pracujúcom zaznamenané údaje predpísané v § 154 na mzdovom liste založenom na účely dane zo mzdy.⁵³)

Evidencia, ktorú organizácia vedie o svojich pracujúcich, musí obsahovať na účely sociálneho zabezpečenia tieto údaje:

Za hrubý zárobok pracujúceho sa považuje zárobok podľa § 14.

Organizácia je povinná do 1. júla 1976 založiť, prípadne doplniť záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní novozaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa predpisov platných po 31. decembri 1975, a to aj pre pracujúcich, ktorí tieto zamestnania vykonávali pred týmto dňom. Záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie organizácia je povinná bežne viesť.

Ak ide o študujúcich [§ 151 písm. ch)], je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú údaje uvedené v odseku 1 písm. a) a b), prípadne písm.g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak sa štúdium prerušilo, predčasne skončilo alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.

Organizácia je povinná viesť a predkladať príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a na výzvu podávať aj iné hlásenia; ak ide o pracujúceho, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy (§ 119 a nasl.) alebo o pracujúceho uvedeného v § 171 ods. 1 písm. a), predkladá sa evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a podávajú sa hlásenia orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia (§ 130 ods. 3 zákona).

Pokiaľ ide o študujúcich [§ 151 písm. ch)], predkladá škola príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia namiesto evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdenie o štúdiu (§ 154 ods. 4).

Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list“) organizácia založí ihneď pri vstupe pracujúceho do pracovného (členského) pomeru a vedie ho po celú dobu, po ktorú tento pomer trvá.

Ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatia, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku alebo jeho časti.

Do evidenčného listu sa zapisuje za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskôr do 30. apríla nasledujúceho roka, doba trvania pracovného (členského) pomeru, druh činnosti, hrubý zárobok a doba, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa) poskytované namiesto zárobku, doba materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc v materstve, doba ďalšej materskej dovolenky, doba ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, a doba pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny za prácu) poskytnutého organizáciou na štúdium popri zamestnaní alebo na účasť na odbornom alebo politickom školení. U členov jednotných roľníckych družstiev sa do evidenčného listu zapisujú aj presné údaje o vzniku a zániku zabezpečenia v chorobe a rozsah splnenia pracovného úväzku v kalendárnom roku; pritom sa počet skutočne odpracovaných dní a dní postavených im na roveň vykazuje oddelene. U pracujúcich, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú údaje o čase a trvaní práce (údajom počtu dní za kalendárny čas skutočnej práce) a druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch; pritom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

V evidenčných listoch organizácia uvádza druh vykonávanej činnosti podľa doterajších predpisov. Ak je podľa nových predpisov druh činnosti zaradený do výhodnejšej pracovnej kategórie, organizácia uvedie údaje podľa týchto nových predpisov za celé skoršie obdobie v príslušnej rubrike.

Evidenčné listy sa predkladajú prostredníctvom príslušného národného výboru, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom je uvedená evidencia miezd (mzdová učtáreň). Ak vedie útvar organizácie so sídlom v Slovenskej socialistickej republike evidenčné listy za jej pracujúcich, ktorí majú pracovisko v Českej socialistickej republike, odovzdá ich národnému výboru príslušnému pre tieto pracoviská. Obdobne sa postupuje, ak má útvar v Českej socialistickej republike pracovisko v Slovenskej socialistickej republike.

Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do jedného týždňa po konečnom vyúčtovaní zárobkov

Ak pracujúci zostane v zamestnaní aj po tom, čo požiadal o invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list, na ktorom pokračuje v záznamoch.

Organizácia (občan) má povinnosť ohlásiť, ak u nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné údaje a bydlisko pracujúceho, jeho rodné číslo, deň, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku. Ak ide o pracujúceho, na dieťa ktorého poberá iný občan výchovné k dôchodku, hlásenie musí obsahovať aj priezvisko, meno, osobné údaje, bydlisko a rodné číslo občana, ktorý poberá výchovné. U požívateľky vdovského dôchodku a požívateľa dôchodku za výsluhu rokov (čiastočného dôchodku za výsluhu rokov) je organizácia povinná hlásiť vždy za 12 kalendárnych mesiacov výšku dosiahnutého hrubého zárobku a výšku vyplateného nemocenského, a to oddelene.

Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zboru nápravnej výchovy, hlásenie musí obsahovať okrem údajov uvedených v predchádzajúcom odseku aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Organizácia (občan) má povinnosť odoslať hlásenie do 8 dní po dni, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky alebo príslušnému národnému výboru podľa toho, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zboru nápravnej výchovy je organizácia povinná odoslať v uvedenej lehote orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

Predložením evidenčného listu podľa § 155 nie je splnená povinnosť uložená organizácii (občanovi) v predchádzajúcich odsekoch.

K § 47 ods. 3, § 63 ods. 2 a § 115 zákona

Zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenia o dôchodcoch prijatých do ústavnej starostlivosti (prepustených z ústavnej starostlivosti), ktorým bol dôchodok zvýšený pre bezvládnosť (§ 47 ods. 1 zákona), pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá (trvalo) dlhšie ako štyri mesiace.

Psychiatrické liečebne sú povinné podávať hlásenia o občanoch prijatých do ústavnej starostlivosti (prepustených z ústavnej starostlivosti) a požívajúcich akúkoľvek dávku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo zaopatrovací príspevok, pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá (trvalo) dlhšie ako tri mesiace.

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné údaje a bydlisko požívateľa dôchodku (zaopatrovacieho príspevku), jeho rodné číslo, deň, keď bol prijatý do ústavného ošetrovania alebo keď bol prepustený z ústavného ošetrovania, a pri prijatí do ústavnej starostlivosti aj údaje o občanoch ním vyživovaných. Ak ide o požívateľov dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, musí hlásenie obsahovať okrem uvedených údajov aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo ich rodinných príslušníkov.

Hlásenie treba odoslať do 15 dní pred koncom štvrtého mesiaca ústavného ošetrovania, ak ide o zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, a do 15 dní pred koncom tretieho mesiaca ústavného ošetrovania, ak ide o psychiatrickú liečebňu; pri prepustení z ústavného ošetrovania sa hlásenie odosiela do 15 dní odo dňa prepustenia. Hlásenie sa zasiela príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky; ak ide o požívateľa sociálneho dôchodku alebo zaopatrovacieho príspevku, zasiela sa hlásenie príslušnému národnému výboru, v obvode ktorého má ošetrovaný bydlisko, a ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zasiela sa hlásenie orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

K § 116 ods. 3 a 4 zákona

Rozhodnutie národného výboru sa nepovažuje za podklad rozhodnutia orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak sa vydalo ešte pred podaním žiadosti o takúto dávku; to platí tiež ak rozhodnutie národného výboru bolo síce vydané po uplatnení zákonného nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, o ktorom je príslušný rozhodovať orgán dôchodkového zabezpečenia republiky, rieši však otázku, ktorej posúdenie je dané na voľnú úvahu národnému výboru. Proti takýmto rozhodnutiam sa preto možno odvolať na národný výbor vyššieho stupňa. Súd však preskúmava zákonnosť takto vydaných rozhodnutí národných výborov len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

Rozhodnutie národného výboru, ktoré je len podkladom pre rozhodnutie orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, sa účastníkovi konania vydá písomne v rozhodnutí orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

Občanom uvedeným v § 162 platí náhrada cestovného při použití verejných hromadných dopravných prostriedkov za cestu z miesta bydliska do miesta, kam sú predvolaní, a späť, ak je bydlisko vzdialené od tohto miesta viac ako dva kilometre.

Pri použití železnice sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu. Príplatok na rýchlik na cestu do miesta predvolania sa uhrádza len vtedy, ak oprávnený uplatňujúci nárok na náhradu cestovného by pri použití iného verejného hromadného dopravného prostriedku cestu musel nastúpiť pred šiestou hodinou, aby sa mohol včas dostaviť pred šetrenie alebo na rokovanie správnej komisie; za cestu späť sa uhrádza príplatok na rýchlik obdobne len vtedy, ak by sa inak cesta do miesta bydliska predĺžila nad 24. hodinu.

Ak má oprávnený možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľaveného cestovného; ak má možnosť použiť voľný lístok, náhrada za cestovné mu nepatrí.

Náhrada cestovného pri použití nájomného automobilu alebo povozu, ako aj náhrada cestovného pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak lekár uzná nevyhnutnosť takejto dopravy so zreteľom na zdravotný stav vyšetrovaného. Výška náhrady sa spravuje sadzbami určenými všeobecnými predpismi.⁵⁴)

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje, len ak sú preukázané.

Stravné a nocľažné sa poskytuje podľa všeobecných predpisov o náhrade cestovných výdavkov.⁵⁵)

Nocľažné patrí, ak by sa vyšetrovaný pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku nemohol vrátiť do miesta svojho bydliska do 24. hodiny toho istého dňa, keď sa skončilo vyšetrenie alebo rokovanie správnej komisie.

Stravné a nocľažné nepatrí za čas pobytu v liečebnom ústave; rovnako nepatrí, ak je stravovanie a ubytovanie bezplatne poskytnuté orgánom národného výboru.

Iné nevyhnutné výdavky, ktoré občania mali v súvislosti s vyšetrením alebo s účasťou na rokovaní správnej komisie, na ktorú boli predvolaní (napr. úschovné za vozík pre invalidov), sa uhrádzajú v preukázanej výške.

Pracujúcim, ktorí sa v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti na vyzvanie podrobili vyšetreniu alebo sa na vyzvanie dostavili na rokovanie správnej komisie, patrí za čas, za ktorý im ušiel zárobok, jeho náhrada.

Náhrada ušlého zárobku nepatrí za čas, za ktorý pracujúcemu patrí nemocenské alebo za ktorý mu organizácie poskytne náhradu mzdy (pracovnej odmeny).

Náhrada ušlého zárobku patrí vo výške a za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku aj sprievodcovi občanov, ktorí sa na vyzvanie podrobili vyšetreniu alebo sa dostavili na rokovanie správnej komisie, ak lekár potvrdil, že predvolaný sa na vyšetrenie alebo na rokovanie správnej komisie nemohol dostaviť bez sprievodcu.

Nárok na náhradu ušlého zárobku treba uplatniť do 30 dní po skončení vyšetrenia alebo rokovania správnej komisie. Žiadosť o náhradu je potrebné doložiť potvrdením organizácie obsahujúcim údaje potrebné na zistenie nároku na náhradu ušlého zárobku a jeho výšky.

Nárok na náhradu sa uplatňuje na národnom výbore, při ktorom je zriadená správna komisia, ktorá pôsobila v konaní o dávke (službe). Tento národný výbor rozhodne o náhrade a vykoná jej výplatu.

Pre vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len „vojak z povolania“) platia ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ sa ďalej neurčuje inak.

K § 120 zákona

Doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok ako služba vojakov z povolania zaradená v I. (II.) kategórie funkcií.

Doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený.

Ustanovenie § 13 tu platí obdobne.

K § 121 zákona

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu jako 10, prípadne 5 kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok aj za túto kratšiu dobu, a to z hrubých zárobkov za kalendárne roky po roku prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania.

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je tiež rokom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania, priemerný mesačný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu služby; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania.

K § 129 zákona

Peňažné príspevky sa poskytujú na žiadosť oprávneného alebo z vlastného podnetu príslušného orgánu federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, prípadne ministerstiev vnútra republík alebo z podnetu spoločenskej organizácie. Žiadosť o poskytnutie príspevku sa podáva u toho orgánu, ktorý priznal dôchodok.

Ostatné služby a dávky sociálnej starostlivosti poskytujú požívateľom dôchodkov vyplácaných orgánmi uvedenými v predchádzajúcom odseku národné výbory.

K § 130 zákona

Orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík rozhodujú v odboroch svoje pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia, ak

Vedenie záznamov (§ 151 a nasl.) v dobe trvania služobného pomeru vojaka z povolania upravujú predpisy federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra.

Dobu služby vojakov z povolania, ktorým nevznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík oznamujú orgánom dôchodkového zabezpečenia republík. Hrubý zárobok sa oznamuje orgánom dôchodkového zabezpečenia republík na ich žiadosť, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie o dávke.

Pri krátení vdovského dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania pre súbeh s príjmom so zárobkovej činnosti sa postupuje podľa § 24 ods. 4 s tou odchýlkou, že sa krátenie dôchodku a zúčtovanie vyplatených preddavkov môže vykonávať po uplynutí kalendárneho roka.

Ustanovenia predchádzajúceho dielu vyhlášky platia aj pre príslušníkov zborov nápravnej výchovy s tým, že pôsobnosť, ktorá podľa týchto ustanovení patrí orgánom ministerstiev vnútra republík, vykonávajú orgány ministerstiev spravodlivosti republík.